iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rozpočet roku 2022 SR počíta s deficitom 4,94 % HDP?

Rezort financií informoval, že prioritami budúcoročného rozpočtu sú najmä oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. V roku 2022 by malo Slovensko hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to ​z pracovnej verzie rozpočtu na budúci rok, ktorý Ministerstvo financií (MF) SR predložilo na stredajšie (13. 10.) rokovanie tripartity. O materiáli má rokovať ešte aj koaličná rada. V absolútnom vyjadrení by schodok štátneho rozpočtu v budúcom roku mal byť takmer 5,5 miliardy eur. V ďalšom roku (2023, pozn. TASR) počíta návrh už s nižším deficitom pod tri percentá HDP.

Zatiaľ pracovná verzia prvého rozpočtu z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) počíta s celkovými príjmami štátneho rozpočtu v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur, pričom výdavky vyčíslili tvorcovia rozpočtu na viac než 25 miliárd eur.
„Na horizonte rozpočtu by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP," píše sa tiež v pracovnej verzii rozpočtu.

Zo štátneho rozpočtu by sa malo v roku 2022 poskytnúť obciam a vyšším územným celkom dokopy zhruba 1,6 miliardy eur vo forme dotácií. Rezervy vyčíslilo ministerstvo zhruba na 1,75 miliardy eur. Ministerstvo v materiáli určilo na rezervu na zmiernenie negatívnych vplyvov pandémie nového koronavírusu na rok 2022 zhruba 717 miliónov eur.

Návrh rozpočtu tiež obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. Rezort tiež v materiáli poznamenal, že v oblasti kapitálových výdavkov sa bude aj budúci rok pokračovať s princípom nulového štartovacieho rozpočtu, ktorý sa zaviedol tento rok.
Rezort financií informoval, že prioritami budúcoročného rozpočtu sú najmä oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí.
Rozpočet ministerstva práce by mal byť medziročne vyšší o 171 miliónov eur, a to najmä pre nárast výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia o 46,7 milióna eur, v súvislosti so zvýšením príspevku na opatrovanie a zvýšením výdavkov na podporu rodiny o 33 miliónov eur, či alokáciou výdavkov z Plánu obnovy a odolnosti v sume 39,5 milióna eur.

Výdavky v zdravotníctve by mali dosiahnuť budúci rok úroveň 6,38 miliardy eur, čo znamená medziročný rast o 411 miliónov eur. V oblasti liekov rozpočet počíta s vynaložením približne 57 miliónov eur za účelom zrušenia doplatkov pre vybrané skupiny obyvateľstva a na zabezpečenie inovatívnej liečby. Na dobeh zdravotnej starostlivosti, ktorá bola odložená pre pandémiu je na rok 2022 vyčlenených 100 miliónov eur.

Naďalej sú v rozpočte kapitoly alokované prostriedky na úrovni 125 miliónov eur, ktoré umožnia dofinancovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Zároveň sú vo výdavkoch zahrnuté aj prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v celkovej sume 219,9 milióna eur.

O 459 miliónov eur by mali byť medziročne vyššie aj výdavky v oblasti školstva. „Za účelom podpory predprimárneho vzdelávania sa zvyšujú výdavky kapitoly na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách o sumu 10,9 milióna eur na celkovú sumu 26,1 milióna eur," podčiarkol rezort financií. Dodal, že šport bude v roku 2022 aj naďalej podporovaný prostredníctvom Fondu na podporu športu výdavkami zo štátneho rozpočtu v sume 31,5 milióna eur, aktuality.sk

X X X

Hra o miliardy začala. Nájde koalícia zhodu ohľadom rozpočtu?

Viacerí zástupcovia vládnej koalície veria, že sa na jeho návrhu dohodnú už dnes, aby sa mohol ešte tento týždeň prijať na vláde. Viacerí predstavitelia koalície sa pred pondelkovým rokovaním koaličnej rady vyjadrili aj k výrokom predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára o možnom odchode z koalície a o odmietaní reformy súdov a nemocníc.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) pred koaličným rokovaním skonštatoval, že už minulý týždeň si s partnermi „vyložili karty na stôl“ a hovorili o spoločnej rozpočtovej zodpovednosti. Na Kollárove vyjadrenia reagoval tým, že aktuálne má iné starosti a prioritu vidí v rozpočte. Poznamenal však, že rok a pol robila opozíciu v rámci koalície SaS a teraz túto taktiku skúša Kollár. Matovič predpokladá, že niekto na koaličnej rade otvorí aj túto tému a otázku reformy nemocníc i súdov, no prioritou preňho ostáva rozpočet.

Juraj Šeliga (Za ľudí) rovnako predpokladá skorú dohodu na rozpočte, naznačil spokojnosť jednotlivých ministrov. V súvislosti s Kollárovými vyjadreniami podotkol, že z koalície odchádza už pomaly každý týždeň. Zdôraznil, že súdnu mapu i sieť nemocníc treba reformovať, pričom sa o tom dlhodobo hovorí. Lepšia by teda podľa Šeligu bola spoločná diskusia a vysvetlenie si nedorozumení.

Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) ocenila snahu ministra financií o čo najnižší deficit a deklarovala, že SaS ho bude podporovať v rozumných riešeniach. Bittó Cigánikovú tiež zaujíma, ako sa z rozpočtu pre zdravotníctvo budú financovať konkrétne kroky, napríklad zabránenie odchodu zdravotníkov či potrebné reformy. Verí, že súčasnej vláde už optimalizácia siete nemocníc prejde.

„Neviem si predstaviť, komu ešte nie je jasné, že je potrebná,“ povedala a poukázala na problémy v nemocniciach. Avizovala, že na koaličnej rade by mali hovoriť aj o regulácii zisku zdravotných poisťovní. Trvá na naviazanosti regulácie na konkrétny prínos pre poistenca. Regulácia sama o sebe podľa nej nič neprinesie./agentury/

X X X

Zolo Mikeš: Piráti sú porazeným medzi víťazmi

Napriek tomu, že koalícia Pirátov a Starostov sa umiestnila na peknom treťom mieste a vedno s koalíciou SPOLU je schopná zostaviť vládu, samotní Piráti majú hlavu v smútku. Celkovo získali len 4 mandáty, kým v predchádzajúcich voľbách ich mali 22. Sú obeťou na oltári snahy poraziť Anreja Babiša.

Debakel Pirátov vyzerá ešte hrozivejšie pri zosumarizovaní 108-ich mandátov, ktoré získali obe koalície. V 200-člennej snemovni ich štyroch poslancov nebude potrebovať teoreticky žiadna vláda. Napriek tomu idú Piráti do koaličných rokovaní so snahou získať aspoň dve ministerstvá.

Predseda Ivan Bartoš by chcel pre seba ministerstvo digitalizácie a svoju kolegyňu Olgu Richterovú by zas rád videl v kresle ministerky práce a sociálnych vecí. Napriek tomu, že teoreticky môžu dať koaliční partneri Pirátom zbohom, oni by si tie dve ministerstvá zaslúžili.

Obetní baránkovia víťazstva koalícií
Piráti sú totiž stále silnou politickou stranou s výtlakom okolo desiatich percent a viac. Ich volebný debakel je základom úspechu ostatných členov koalícií. Piráti sa celkovo stali obetným baránkom Babišovej kampane, ktorý si ich pasoval do role úhlavného nepriateľa a všetky útoky i väčšinu finančných prostriedkov investoval práve do boja proti nim. Vďaka tomu mohla rásť koalícia Spolu, ktorá predtým predstavovala pre Babiša slabšieho politického súpera než Piráti.

Vo vnútri svojej vlastnej koalície zas Piráti prehrali na krúžky so Starostami, proti ktorým nemali šancu presadiť sa. Teoreticky bola koalícia s regionálne známymi osobnosťami STAN chybou, lebo voliči Starostov v každom regióne prekrúžkovali ich „rivalov“ z Pirátskej strany. Darmo mali Piráti dve tretiny kandidátnej listiny, darmo zaplatili dve tretiny volebnej kampane celej koalície, keď ich celoštátne známi kandidáti prehrávali s regionálnymi jednotkami Starostov. A tak z 37 mandátov koalície Piráti/STAN získali starostovia 33 a Piráti iba štyri.

Piráti majú potenciál. Ak sa nerozhádajú a budú vo vláde
Skutočnosť, že Piráti budú hrať iba druhé husle v koaličných rokovaniach, je veľkou skúškou tejto dospievajúcej strany. Už sa v jej radoch ozvali hlasy, ktoré žiadajú koniec predsedu Ivana Bartoša, či priamo odchod do opozície.

To by však bola osudová chyba. Piráti musia bojovať o vládne posty, vziať si aspoň jedno ministerstvo a v ňom excelovať. Ak Ivan Bartoš na poste ministra digitalizácie urobí z Česka za jedno volebné obdobie Estónsko vo svojej oblasti, má jeho strana slušné šance vrátiť sa na výslnie. Samozrejme, len v prípade, že vyspeje aj po taktickej stránke a svoju sľubnú štartovaciu pozíciu využije na svoj samostatný volebný úspech namiesto uzatvárania ľúbivých, ale pre Pirátov nevýhodných predvolebných koalícií, aktuality.sk

X X X

Bödör za jednofarebnej vlády Smeru lustroval cez políciu Ficových rivalov

Skupina okolo nitrianskeho veľkopodnikateľa Norberta Bödöra lustrovala za jednofarebnej vlády strany Smer ministrov súčasnej vlády Igora Matoviča (OĽaNO) a Richarda Sulíka (SaS), bývalého predsedu KDH Alojza Hlinu, bývalého lídra strany Sieť Radoslava Procházku a súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. ​
Norbert Bödör počas hlavného pojednávania v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde 20. januára 2020 v Pezinku.

Informoval o tom Denník N s tým, že rok pred parlamentnými voľbami 2016 si skupina okolo Bödöra a vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara nechala políciou vypracovať „vzťahové diagramy“, ktoré sa týkali hlavných politických rivalov strany Smer.

Lustrácie opozičných politikov vrátane ich rodín, áut, bydliska, čísiel mobilov, občianskych preukazov a pasov teraz vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ktorý obvinil zo zneužitia právomoci vtedajšieho riaditeľa odboru podpory riadenia Národnej kriminálnej agentúry Mariana Z. Vzťahový diagram o svojej osobe a rodine cez víkend zverejnil Alojz Hlina. Vraví, že v jeho prípade polícia vyhotovila až tri takéto diagramy. Dva sa týkajú jeho osoby, tretí jeho firiem.
43 lustrovaných
„V uznesení je presne uvedené, že ide o Procházku, Lipšica, Sulíka, Matoviča a o mňa,“ hovorí Hlina. „Dosť nepríjemno-zvláštny pocit pozerať sa na policajnom monitore na svojich rodinných príslušníkov na vypracovanom vzťahovom diagrame,“ napísal bývalý predseda KDH na sociálnej sieti. To, že je vedený ako poškodený v dvoch trestných konaniach týkajúcich sa nezákonného sledovania a nezákonnej lustrácie potvrdil aj Radoslav Procházka.

Dodal, že dopustiť sa ho mali členovia zločineckej skupiny označenej v uznesení ako Bödör, Gašpar a spol. Procházka videl v uznesení vyšetrovateľa spojku medzi Marianom Zetochom, lustráciami, oligarchom blízkym Smeru a bývalým policajným prezidentom. Richard Sulík na otázku Denníka N, či už bol vypovedať, odpísal, že si ho v tejto veci polícia zavolala na utorok. Potom sa k prípadu vyjadrí.

Podľa vyšetrovateľa Zetochu diagramy z lustrácie politikov dodával aj bývalému šéfovi finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavlovi Vorobjovovi a ďalšiemu obvinenému v kauze Očistec – expolicajtovi NAKA Milanovi Žáčikovi. Ten politikov ako Igor Matovič a Daniel Lipšic sledoval. Lustrovať mali celkom 43 osôb a nie je jasné, či ide o politikov a ich príbuzných, alebo aj o ďalších ľudí./agentury/

X X X

Mali ste sa lepšie učiť, odkazuje Bittó Cigániková hnutiu Sme rodina

„Veľmi rada by som si vypočula, ako zvládneme stav v zdravotníctve, keď odchádzajú do zahraničia lekári, sú unavení a rezort to s financiami, ktoré má, nezvláda. Ako zvládneme potrebné reformy?“ reagovala pred začiatkom koaličnej rady Bittó Cigániková.

Podľa nej dostane minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podporu od SaS pri rozumných a racionálnych nápadoch. „Máme nádej, že sa dostaneme aj k nejakým zaujímavým nápadom, na ktoré predtým nebola odvaha,“ podotkla.
Minulý týždeň jej stranícky šéf a minister hospodárstva Richard Sulík prišiel s myšlienkou, aby sa zrušili úrady práce. Lebo prácu si má každý v dnešnej dobe hľadať sám. To sa, samozrejme, veľmi nepáčilo ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina).

Hnutie Borisa Kollára sa v ostatných dňoch pomerne často naváža do chystaných reforiem koalície. Či už je to chystaná reforma nemocníc alebo reforma súdov. Kollár obchádza regióny a sľubuje, že žiadne nemocnice sa rušiť nebudú. Ak nebudú splnené jeho požiadavky, hrozí odchodom z koalície.
„On odchádza pravidelne dvakrát do týždňa,“ reagovala Bittó Cigániková s miernou iróniou.

„Kolegovia zo Sme rodina mi pripadajú, že pokiaľ ide o rozdávanie cudzích peňazí, ide im to hladko. Akonáhle ide o akékoľvek náročnejšie rozhodnutie alebo nebodaj skutočnú reformu, sú prví v rade, ktorí to chcú zastaviť. Slovensko tu malo dlhé roky politikov, ktorí sa báli urobiť reformy. Keď páni chceli byť obľúbení, mali sa lepšie učiť a ísť robiť napríklad lekárov, alebo lepšie bicyklovať a ísť na Tour de France,“ odkázala koaličným partnerom./agentury/

X X X

Sulík oznámil, ako zasiahnu proti zdražovaniu energií. Pomôžu ušetriť domácnostiam aj firmám

Elektrina a plyn na trhoch lámu rekordy. Už dnes je jasné, že ľudia si od prvého januára priplatia. Aj preto ceny energií rozhýbali politikov. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v pondelok priblížil, o koľko si rodiny siahnu hlbšie do peňaženiek.

Za elektrinu si priemerná domácnosť priplatí o 3 až 4 eurá mesačne viac. Drahší bude aj plyn. A to v závislosti od toho, či ním ľudia iba varia alebo aj kúria. Ak iba varia, v priemere by nemal byť mesačný účet vyšší ako o 50 centov. Ak aj kúria, bude to zhruba šesť eur za mesiac. Dohromady tak za elektrinu a plyn zaplatí bežná rodina približne o 10 eur viac, za rok o 120 eur navyše.

Podpredseda vlády pre ekonomiku a šéf rezortu hospodárstva očakáva, že ľudia sa cenám prispôsobia. „Keď ide hore cena, klesá dopyt. Priemysel už znižuje výrobu,“ vyhlásil Sulík. Tvrdí, že urobili niekoľko opatrení. Konkrétne sa dočasne zruší povinná platba za vyraďovanie jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach. Z cien uberie aj polovičné zníženie dotácie na prevádzku solárnych elektrární. Úprava čaká aj tarifu za prevádzkovanie systému. ​

Energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX hovorí, že ak by mali domácnosti platiť aktuálne trhové ceny, tak by si priplatili tri- až päťkrát viac, ako hovorí Sulík. „Vďaka regulácii cien to však bude oveľa menej,“ dodáva.
O tom, aké budú definitívne ceny energií od budúceho roka, rozhodne v najbližších týždňoch regulátor. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz doplnil, že presné prepočty zverejnia až po schválení vyhlášok. „Úrad nebude tento proces pred jeho definitívnym ukončením bližšie komentovať,“ povedal Igaz.

Odborníci hodnotia zdražovanie v podobe niekoľkých eur za mesiac ako mierne. „Pre domácnosti je ešte veľmi priaznivé. Vychádza totiž z priemerných cien, ktoré sú výrazne nižšie, než tie aktuálne,“ tvrdí pre Pravdu Martin Semrič zo spoločnosti Magna Energia. Veľkú časť koncovej ceny tvoria pohyby komodít na trhoch. „Štát vo veľkosti Slovenska, ktorý navyše nie je významným producentom energií z globálneho hľadiska, s tým nevie urobiť prakticky nič,“ dodáva.
Šetrenie na tarife
Jedným z poplatkov, ktoré štát plánuje znížiť, je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Tá združuje rôzne platby, ktoré súvisia s prevádzkou energetického systému. Ministerstvo hospodárstva ju chce znížiť.

V praxi to znamená, že základná tarifa bude platiť pre najnižší celkový odber a so zvyšujúcou spotrebou sa bude znižovať. Pomôže to ľuďom aj veľkým priemyselným podnikom. „Znížime tým záťaž pre veľkých odberateľov elektriny v porovnaní s ich konkurenciou na trhoch Európskej únie,“ komentoval tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). V súčasnosti predstavuje približne 17 percent z celkovej ceny elektriny. Ak by sa teda tarifa úplne zrušila, ľudia by platili skoro o pätinu menej.

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk hodnotí potenciálne zníženie TPS-ky v závislosti od výšky spotreby pozitívne. „Politici v minulosti zaviedli viaceré poplatky, ktoré navyšujú ceny elektriny. Pri jej neúmernom raste je naozaj nevyhnutné hľadať možnosti, ako ich korigovať,“ hovorí Badida.

Andrej Lednár z poradenskej spoločnosti Prvá energetická si myslí, že systémové riešenia sú určite vhodné. Odborná verejnosť aj odberatelia po nich volajú roky. „Poplatky spojené s energiami patria medzi najvyššie v regióne. Práve tam je momentálne priestor na zníženie koncových cien. Aj keby išlo o výraznejšie úľavy na kratšie obdobie, ako záchranná brzda to môže podnikom a celému neregulovanému segmentu veľmi pomôcť,“ tvrdí odborník.

Šetrenie čaká aj jadrový fond a solárne elektrárne
Ďalšou položkou, ktorú si ľudia môžu nájsť vo faktúrach za elektrinu, je odvod do jadrového fondu. Jeho výška je 3,27 eura za každú spotrebovanú megawatthodinu elektriny. Dôvodom, prečo poplatok platíme, sú náklady na odstavovanie prvých troch vyradených blokov „atómky“ v Jaslovských Bohuniciach. Tým totiž skončila životnosť, no cena bezpečného odstavenia je vyššia, než zdroje, ktoré na to ešte počas prevádzky týchto zariadení štát vyčlenil.

Dlh sa preto postupne spláca vo forme odvodu. Rezort hospodárstva takto vyzbieral v roku 2020 na poplatkoch takmer 63 miliónov eur, na ďalší rok to má byť 72 miliónov eur. V súčasnosti však zažívame výnimočnú situáciu. Preto by nemali domácnosti v najbližších dvoch rokoch platiť vôbec nič. Tým sa im ceny energií opäť znížia.
Škrtanie plánuje štát aj v podpore obnoviteľných zdrojov. Približne 60 miliónov eur za rok, ktoré by museli domácnosti zaplatiť vo svojich faktúrach za elektrinu, ušetrí tak, že dobu ich vyplácania natiahne o päť rokov.

Sulík spresnil, že zhruba 440 najväčších výrobcov fotovoltiky tak dostane predĺženie vyplácania štátnej dotácie z 15 na 20 rokov, ale s tým, že vyplácaná suma sa zníži približne na polovicu, aby pokryla nevyhnutné výdavky na opravy a podobne. Navyše, minister hospodárstva zdôraznil, že do budúcna už nebude fungovať žiadna dotácia na samotnú prevádzku solárnych, veterných či vodných elektrární. Namiesto toho bude len investičná podpora.

Pomoc pre najchudobnejších stále nepredstavili
V hre je aj pomoc pre ľudí ohrozených takzvanou energetickou chudobou. „Je možné, že vytvoríme tarifu, ktorá bude pre domácnosti, ktoré sú naozaj ohrozené energetickou chudobou,“ avizoval Sulík. Podľa ministra by sa táto zvýhodnená tarifa mohla dotknúť desiatok tisíc domácností.

Toto opatrenie však zatiaľ čaká na usmernenie z Európskej komisie, ktorá k téme zasadá tento týždeň v stredu. Vyjadriť sa k nej má aj regulátor, ktorý má posledné slovo pri nastavení samotných stropov koncových cien. Takisto je otázne, koho by takzvaná tarifa pre chudobných zahŕňala. „Potvrdzujeme, že pracujeme na vytvorení riešení pre najzraniteľnejších odberateľov. Úrad v zmysle platnej legislatívy pri hľadaní riešení zohľadňuje záujmy všetkých účastníkov trhu,“ hovorí Igaz.

Energetickí analytici tiež upozorňujú, aby s rastúcimi cenami ľudia viac mysleli na šetrenie. „Je možné ušetriť kvalitnejším zateplením, výmenou okien či rozumnejším vetraním,“ hovorí Semrič.

Znížená daň je v nedohľadne
Svoje riešenia navrhli aj opoziční poslanci. Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyzdvihol napríklad riešenie Českej republiky, ktorá zavedie energetické šeky. Alebo Španielska, ktoré znižuje daň za elektrickú energiu. Upozornil aj na to, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky, a to asi jednu miliardu eur. Podľa exministra by aj finančné domy mali prispieť k ozdravovaniu verejných financií. Predseda Smeru Robert Fico nedávno aj v relácii Ide o pravdu spomínal špeciálny bankový odvod, z ktorého by sa rast cien energií domácnostiam kompenzoval.

Nezaradení poslanci zo strany Hlas pod vedením Petra Pellegriniho zase predložili na rokovanie Národnej rady návrh, aby sa dočasne znížila sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 na 5 percent na služby spojené s elektrinou, plynom, parou a teplou vodou, ich predajom, prenosom, distribúciou a dodávkou. Mimoriadne zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty by podľa návrhu nezaradených poslancov platilo počas roka 2022.

Sulík sa vyjadril, že nižšiu DPH je ochotný podporiť na koaličnej schôdzi. No pripomenul, že agendu daní má v rukách ministerstvo financií na čele s ministrom Igorom Matovičom (OĽaNO). Nevidí preto reálne, že sa zmena dostane aj do parlamentu vo forme zákona./agentury/

X X X

Potvrdené: Dvojicu obvinených z masakry pápayovcov podozrievajú zo starej mafiánskej vraždy v Maďarsku

Maďarský občan Alexander Haris a rodák zo Slovenska Karol Bodoky majú mať na svedomí mafiána starej gardy maďarského podsvetia. Toho zastrelili v roku 1999. Vražda má podľa maďarských vyšetrovateľov súvisieť aj s masakrom pápayovcov v bare Fontána. Tam sa strieľalo len o pár týždňov neskôr.

Bola to najväčšia mafiánska poprava v dejinách Slovenska, ale ani po vyše dvadsiatich rokoch za ňu nikoho neodsúdili. Trojčlenné vražedné komando napochodovalo 25. marca 1999 do dunajskostredského baru Fontána a vystrieľalo 10 členov tvrdého jadra obávaného gangu pápayovcov.

Policajti už rok na to obvinili zo zosnovania tejto masakry konkurenčného bossa Lajosa Sátora a Árpáda Számaranského alias Papriku, ktorý mal v bare držať v šachu personál a zvyšných návštevníkov, kým sa hore strieľalo. Okrem toho ešte dvoch bratov Szilárda a Csabu Raisza, ktorí mali zabezpečiť zbrane. Strelci ale stále zostávali neznámi.
Veľký zlom nastal až po dlhých rokoch, keď z priameho vykonania vraždy policajti obvinili dvoch mužov. Prvým je maďarský občan Alexander Haris alias Turek - v minulosti blízky spojenec bosa dunajskostredskej skupiny podsvetia Lajosa Sátora.

Pozrite si, ako zadržali Alexandra Harisa alias Turka:
Druhým obvineným z likvidácie pápayovcov je Karol Bodoky z Rimavskej Soboty. Aktuálne je prípad masakry vo Fontáne v štádiu, že by mohla byť čoskoro podaná obžaloba.

No a teraz prišli maďarskí policajti s novým podozrením, podľa ktorého má duo Haris-Bodoky prsty aj vo vražde mafiána Györgya Döchera. Tá sa stala v Budapešti len pár týždňov pred tým, ako strelci spustili masakru pápayovcov v Dunajskej Strede. Podľa maďarských policajtov je medzi prípadmi aj istý súvis

Zásah v Maďarsku aj v Nemecku
Po Harisa si prišli v piatok večer kukláči do jedného z budapeštianskych barov, bolo to na podnet Národného vyšetrovacieho úradu (NNI). U našich južných susedov je to elitná zložka vyšetrovateľov podobná slovenskej NAKA.
V približne rovnakom čase zadržali ich nemeckí kolegovia Karola Bodokyho, ktorý sa dlhodobo zdržiava u príbuzných v Nemecku.
Maďarskí policajti vzápätí obvinili Alexandra Harisa, ktorý si pred časom zmenil meno na Debreceni, že na jar 1999 zorganizoval vraždu svojho blízkeho druha Györgya Döchera. Okrem toho majú maďarskí policajti podozrenie, že sa na nej podieľal aj Karol Bodoky. Dnes to potvrdil riaditeľ maďarskej NNI pred novinármi v Budapešti.

Podľa jeho slov mal najprv Haris (Debreceni) osloviť svojho spojenca Lajosa Sátora, aby mu pomohol s likvidáciou Döchera. Sátor potom údajne poveril likvidáciou tohto maďarského mafiána Árpada Szamaránskeho a Karola Bodokyho.
Keď bolo po vražde Döchera, mal Haris (Debreceni) na oplátku pomôcť zavraždiť pápayovcov vo Fontáne, myslia si maďarskí policajti.

„Posledné roky máme výbornú spoluprácu s elitnou políciou NAKA na Slovensku, ktorá súvsí s vyšetrovaním starých masakier z 90. rokov. Výsledkom tohto spoločného úsilia je aj odhalenie pozadia tejto vraždy, “ povedal počas tlačového vyhlásenia pred novinármi v Budapešti riaditeľ NNI András Opauszky.
Harisa (Debrecéniho) už poslal budapeštiansky súd do väzby. Okrem toho maďarské orgány požiadali o vydanie Bodokyho z Nemecka.

Zabili ho vo vlastnom bare
Haris a Döcher tvorili v 90. rokoch nerozlučnú dvojicu. Spočiatku ich považovali za partičku vymáhačov, ale neskôr sa vynorili aj podozrenia z vrážd. V tom čase sa u našich susedov rýchlym tempom rozvíjal čierny olejársky biznis, za ktorým stáli aj zločinecké kruhy z Ruska a v ich blízkosti mal byť práve Döcher a Haris.

„Hoci oficiálne sa to nikdy nepodarilo dokázať, Haris mal vraj svoju angažovanosť na strane Rusov dokázať tým, že skoncoval s Döcherom, s ktorým spolu začínali ,vo fachu‘ a boli na seba naviazaní tisíckami neviditeľných nitiek,“ píše vo svojej knihe Zahrabaná pravda novinár David Barak.

Vražda Döchera bola minimálne nezvyčajná. Udiala sa totiž počas toho, ako si mafián odpykával vo väzení právoplatný trest. Nesedel však celé dni vo väzenskej cele, pretože mu povolili vychádzky, počas ktorých pracoval vo svojej vlastnej budapeštianskej kaviarni.

Do tohto podniku 2. februára 1999 vtrhol atentátnik v dlhom kabáte s maskou na tvári a z československého samopalu Škorpión vystrelil na Döchera a jeho bulharského osobného strážcu prezývaného Mišo Bulhar dvadsať rán.
Pri stole sedel aj tretí muž a Döcherova manželka, ktorí vyviazli bez zranení. Maďarská tlač už celé roky berie ako fakt, že vraždu spáchal Árpád Szamaránszký alias Paprika, ktorý mal byť aj členom trojčlennej popravčej čaty vo Fontáne. Teraz maďarská polícia prichádza s tým, že sa na tejto vražde mal nejako podieľať aj Bodoky.

Dvojica Haris-Sátor sa dala dokopy počas exilu dunajsko-stredského gangu v Maďarsku, kam ušiel zakladateľ mafie v Dunajskej Strede Milan Sipos so svojimi kumpánmi - utiahli sa tam v obavách pred útokmi pápayovcov.

X X X

Ústavná komisia Senátu ČR bude riešiť, či je prezident Zeman schopný vykonávať úra

V posledných dňoch totiž silnejú hlasy, podľa ktorých už nemôže Zeman funkciu náležite vykonávať.
Ústavná komisia českého Senátu sa bude v utorok 19. októbra zaoberať tým, či je prezident Miloš Zeman schopný vykonávať svoj úrad. Ujasní si, ako postupovať, ak by sa jeho zdravotný stav nezlepšil. V posledných dňoch totiž silnejú hlasy, podľa ktorých už nemôže Zeman funkciu náležite vykonávať. Ak by sa tak rozhodol, mohol by parlament aktivovať článok 66 ústavy a právomoci ho zbaviť. Informoval o tom v pondelok server iDNES.cz.

Či by malo plénum hlasovať o vyhlásení prezidenta Zemana za neschopného vykonávať funkciu, už rokovala senátna komisia pre Ústavu ČR dvakrát, a to v júni a v júli. Vtedy rokovanie ale neodporučila.

Ak by sa rokovanie odohralo, museli by sa na rozhodnutí zbaviť Zemana jeho právomocí zhodnúť obe komory parlamentu, rozhodnutie by musela urobiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov i senátorov. Ak by tak urobili, Zeman by zostal v úrade, výkon by však prešiel čiastočne na predsedu vlády, čiastočne na predsedu Poslaneckej snemovne.
Ako ale vysvetlil ústavný právnik a prorektor Karlovej univerzity Aleš Gerloch, rozhodnutie nemôžu poslanci a senátori urobiť len tak. „Mali by vychádzať z nejakých konkrétnych podkladov, v danom prípade zo zdravotnej dokumentácie alebo nejakej lekárskej správy, ktorá by bola na tento účel poskytnutá," uviedol pre iDNES.cz.

Zákon totiž priamo nepočíta so zdravotnou nespôsobilosťou. „V zásade sa vychádza z toho, že by to mala byť nesporná situácia. Teda situácia, keď je napríklad prezident republiky unesený alebo sa dlhodobo zdržiava napríklad v zahraničí a odmieta sa vrátiť alebo je v bezvedomí a nemôže vykonávať úrad," vysvetlil Gerloch, za akých podmienok by mohlo dôjsť k odobratiu právomocí. Ak by parlament skutočne rozhodol, že Zeman už nie je schopný vykonávať prezidentskú funkciu, mohla by sa hlava štátu brániť na ústavnom súde. Ten by o veci rozhodol v zrýchlenom konaní.

Zemana v nedeľu previezli sanitkou do Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN). Teraz leží na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení (ARO). Podľa hovorkyne nemocnice Jitky Zinke je v stabilizovanom stave a stará sa o neho tím zdravotníkov špecializovaných na intenzívnu starostlivosť.

Zemanov ošetrujúci lekár a riaditeľ nemocnice Miroslav Zavoral v nedeľu uviedol, že dôvodom hospitalizácie sú komplikácie, ktoré sprevádzajú Zemanovo chronické ochorenie, pre ktoré je liečený. „To znamená, že my presne poznáme diagnózu. Tým spôsobom sme schopní zacieliť liečbu tak, ako má vyzerať," povedal novinárom, aktuality.sk
Zdieľaj na FacebookuDiskusia / 1Nahlásiť chybu

X X X

Potvrdené: Dvojicu obvinených z masakry pápayovcov podozrievajú zo starej mafiánskej vraždy v Maďarsku

Maďarský občan Alexander Haris a rodák zo Slovenska Karol Bodoky majú mať na svedomí mafiána starej gardy maďarského podsvetia. Toho zastrelili v roku 1999. Vražda má podľa maďarských vyšetrovateľov súvisieť aj s masakrom pápayovcov v bare Fontána. Tam sa strieľalo len o pár týždňov neskôr.

Bola to najväčšia mafiánska poprava v dejinách Slovenska, ale ani po vyše dvadsiatich rokoch za ňu nikoho neodsúdili. Trojčlenné vražedné komando napochodovalo 25. marca 1999 do dunajskostredského baru Fontána a vystrieľalo 10 členov tvrdého jadra obávaného gangu pápayovcov.

Policajti už rok na to obvinili zo zosnovania tejto masakry konkurenčného bossa Lajosa Sátora a Árpáda Számaranského alias Papriku, ktorý mal v bare držať v šachu personál a zvyšných návštevníkov, kým sa hore strieľalo. Okrem toho ešte dvoch bratov Szilárda a Csabu Raisza, ktorí mali zabezpečiť zbrane. Strelci ale stále zostávali neznámi.
Veľký zlom nastal až po dlhých rokoch, keď z priameho vykonania vraždy policajti obvinili dvoch mužov. Prvým je maďarský občan Alexander Haris alias Turek - v minulosti blízky spojenec bosa dunajskostredskej skupiny podsvetia Lajosa Sátora.
Pozrite si, ako zadržali Alexandra Harisa alias Turka:
Druhým obvineným z likvidácie pápayovcov je Karol Bodoky z Rimavskej Soboty. Aktuálne je prípad masakry vo Fontáne v štádiu, že by mohla byť čoskoro podaná obžaloba.

No a teraz prišli maďarskí policajti s novým podozrením, podľa ktorého má duo Haris-Bodoky prsty aj vo vražde mafiána Györgya Döchera. Tá sa stala v Budapešti len pár týždňov pred tým, ako strelci spustili masakru pápayovcov v Dunajskej Strede. Podľa maďarských policajtov je medzi prípadmi aj istý súvis.

Zásah v Maďarsku aj v Nemecku
Po Harisa si prišli v piatok večer kukláči do jedného z budapeštianskych barov, bolo to na podnet Národného vyšetrovacieho úradu (NNI). U našich južných susedov je to elitná zložka vyšetrovateľov podobná slovenskej NAKA.
V približne rovnakom čase zadržali ich nemeckí kolegovia Karola Bodokyho, ktorý sa dlhodobo zdržiava u príbuzných v Nemecku.

Maďarskí policajti vzápätí obvinili Alexandra Harisa, ktorý si pred časom zmenil meno na Debreceni, že na jar 1999 zorganizoval vraždu svojho blízkeho druha Györgya Döchera. Okrem toho majú maďarskí policajti podozrenie, že sa na nej podieľal aj Karol Bodoky. Dnes to potvrdil riaditeľ maďarskej NNI pred novinármi v Budapešti.

Podľa jeho slov mal najprv Haris (Debreceni) osloviť svojho spojenca Lajosa Sátora, aby mu pomohol s likvidáciou Döchera. Sátor potom údajne poveril likvidáciou tohto maďarského mafiána Árpada Szamaránskeho a Karola Bodokyho.
Keď bolo po vražde Döchera, mal Haris (Debreceni) na oplátku pomôcť zavraždiť pápayovcov vo Fontáne, myslia si maďarskí policajti.

„Posledné roky máme výbornú spoluprácu s elitnou políciou NAKA na Slovensku, ktorá súvsí s vyšetrovaním starých masakier z 90. rokov. Výsledkom tohto spoločného úsilia je aj odhalenie pozadia tejto vraždy, “ povedal počas tlačového vyhlásenia pred novinármi v Budapešti riaditeľ NNI András Opauszky.
Harisa (Debrecéniho) už poslal budapeštiansky súd do väzby. Okrem toho maďarské orgány požiadali o vydanie Bodokyho z Nemecka.

Zabili ho vo vlastnom bare
Haris a Döcher tvorili v 90. rokoch nerozlučnú dvojicu. Spočiatku ich považovali za partičku vymáhačov, ale neskôr sa vynorili aj podozrenia z vrážd. V tom čase sa u našich susedov rýchlym tempom rozvíjal čierny olejársky biznis, za ktorým stáli aj zločinecké kruhy z Ruska a v ich blízkosti mal byť práve Döcher a Haris.

„Hoci oficiálne sa to nikdy nepodarilo dokázať, Haris mal vraj svoju angažovanosť na strane Rusov dokázať tým, že skoncoval s Döcherom, s ktorým spolu začínali ,vo fachu‘ a boli na seba naviazaní tisíckami neviditeľných nitiek,“ píše vo svojej knihe Zahrabaná pravda novinár David Barak.

Vražda Döchera bola minimálne nezvyčajná. Udiala sa totiž počas toho, ako si mafián odpykával vo väzení právoplatný trest. Nesedel však celé dni vo väzenskej cele, pretože mu povolili vychádzky, počas ktorých pracoval vo svojej vlastnej budapeštianskej kaviarni.

Do tohto podniku 2. februára 1999 vtrhol atentátnik v dlhom kabáte s maskou na tvári a z československého samopalu Škorpión vystrelil na Döchera a jeho bulharského osobného strážcu prezývaného Mišo Bulhar dvadsať rán.
Pri stole sedel aj tretí muž a Döcherova manželka, ktorí vyviazli bez zranení. Maďarská tlač už celé roky berie ako fakt, že vraždu spáchal Árpád Szamaránszký alias Paprika, ktorý mal byť aj členom trojčlennej popravčej čaty vo Fontáne. Teraz maďarská polícia prichádza s tým, že sa na tejto vražde mal nejako podieľať aj Bodoky.

Dvojica Haris-Sátor sa dala dokopy počas exilu dunajsko-stredského gangu v Maďarsku, kam ušiel zakladateľ mafie v Dunajskej Strede Milan Sipos so svojimi kumpánmi - utiahli sa tam v obavách pred útokmi pápayovcov, aktuality.sk

X X X

WHO: Obmedzením globálneho otepľovania sa môžu zachrániť milióny životov

„Spaľovanie fosílnych palív nás zabíja," upozornila WHO v 82-stranovej mimoriadnej správe ku klimatickému summitu.
ilióny životov by mohli byť zachránené obmedzením globálneho otepľovania, uviedla v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a zároveň vyzvala účastníkov nadchádzajúceho klimatického summitu COP26 na podniknutie
vážnych krokov v klimatickej otázke pre zlepšenie zdravia populácie na celom svete. Informuje o tom agentúra DPA.
„Spaľovanie fosílnych palív nás zabíja," upozornila WHO v 82-stranovej mimoriadnej správe ku klimatickému summitu v škótskom Glasgowe, naplánovanému na začiatok novembra.

V správe s názvom „Argument zdravia pre klimatickú akciu" WHO stanovila desať odporúčaní, ako maximalizovať zdravotné výhody riešenia klimatických zmien a vyhnúť sa najhorším vplyvom klimatickej krízy na zdravie, píše DPA.
Krajiny si podľa svetovej organizácie musia stanoviť ambiciózne národné klimatické záväzky na podporu zdravého zotavenia sa z krízy, ktorú priniesla pandémia koronavírusu, uvádza sa v správe.

„Pandémia COVID-19 odkryla dôverné a krehké väzby medzi ľuďmi, zvieratami a naším prostredím," povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Tie isté neudržateľné rozhodnutia, ktoré zabíjajú našu planétu, zabíjajú ľudí," dodal.
„WHO vyzýva všetky krajiny, aby na COP26 podnikli rozhodné kroky v záujme obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia – nielen preto, že je to tá správna vec, ale pretože je to v našom vlastnom záujme," dodal riaditeľ WHO.
Konferencia OSN o klimatických zmenách COP26 sa bude konať v škótskom Glasgowe od 31. októbra do 12. novembra, pripomína DPA, aktuality.sk

X X X

Sulík: Vyhrážky Kollára o odchode z koalície strácajú pôsobivosť

Dúfa, že výhrady predsedu Sme rodina a parlamentu Borisa Kollára k súdnej mape a reforme nemocníc nie sú „lacný populizmus". Vyhrážky hnutia Sme rodina o odchode z koalície vníma šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík ako niečo, čo sa veľmi často opakuje a stráca pôsobivosť a účinok. Dúfa, že výhrady predsedu Sme rodina a parlamentu Borisa Kollára k súdnej mape a reforme nemocníc nie sú „lacný populizmus".

„Už to je tak, že jedným uchom dnu a druhým von," skonštatoval Sulík na pondelkovej tlačovej konferencii k otázke, ako vníma vyhrážky Kollára o odchode z vlády. „Neviem, aké dôvody Borisa Kollára k tomu viedli. Nechcem o nich ani špekulovať, chcem dúfať, že to nie je lacný populizmus, narýchlo sa niekomu zapáčiť," doplnil s tým, že také vyjadrenia nezachytil na koaličnej rade. „Zachytil som výhrady, rátal som s tým, že bude diskutovať s ministerkou Máriou Kolíkovou, ale to, že nepodporím a bodka, počujem prvýkrát," povedal Sulík k téme súdnej mapy.

Stratifikáciu nemocníc považuje Sulík za dôležitú. „Na vláde to prešlo proti hlasom ministrov Sme rodina, viem si presne tento istý model predstaviť v NR SR, pokiaľ oni budú len proti, nebudú to vetovať, prehlasujeme to bez nich, máme na to dostatok hlasov," skonštatoval šéf SaS.

Kollár na pondelkovom brífingu vo Vranove nad Topľou vyhlásil, že hnutie nepodporí reformu nemocníc a súdov v aktuálnej podobe, a to ani v prípade, ak by to malo znamenať odchod z vládnej koalície. Kritizoval aj plánované zlúčenie tamojšieho okresného súdu s humenským. Povedal tiež, že rušením nemocníc sa môžu tieto regióny ešte viac vyľudniť. Pripomenul pritom programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o podpore takýchto regiónov, aktuality.sk

X X X

V Česku zadržali útočníka, neďaleko Brna napadol v dome šesť ľudí
​Pri večernom zásahu v Tišnove boli policajné hliadky aj záchranársky vrtuľník. Vyšetrovanie útoku je na začiatku.
Útočník napadol šesť obyvateľov rodinného domu v Tišnove, meste neďaleko Brna na Južnej Morave. Piati napadnutí utrpeli vážne rezné a bodné poranenia, s ktorými ich previezli do brnenských nemocníc.
„V jednom z rodinných domov v Tišnove dnes podvečer došlo k násilnému činu, pri ktorom bolo zranených šesť osôb,“ informovala polícia s tým, že útočník je už v jej rukách

Radnica vyzvala na zachovanie pokoja
„Na mieste sú policajné hliadky aj vyšetrovatelia, miesto činu je zaistené,“ dodávajú českí policajti. Podľa informácií Českej televízie skončilo niekoľko zranených v opatere záchranárov. Na mieste zasahoval aj záchranársky vrtuľník.
Miestna radnica uviedla, že podľa dostupných informací došlo k nešťastiu v rodine. „Prosím, zachovajme pokoj a myslime na všetkých 0zúčastnených,“ doplnila samospráva, aktuality.

X X X

Talianska polícia pri raziách voči mafiánskemu klanu zadržala desiatky ľudí ​
Ich terčom sa stali členovia Casalesiho klanu patriaceho pod neapolskú mafiu Camorra.
Talianska finančná polícia v pondelok oznámila, že zasahovala proti desiatkam členov mafie podozrivých z prania špinavých peňazí a daňových podvodov vo výške miliónov eur. Pri raziách na juhu krajiny zadržala vyše 40 ľudí, uvádza agentúra DPA

Razie vykonala polícia v mestách Neapol, Caserta a Salerno. Ich terčom sa stali členovia Casalesiho klanu patriaceho pod neapolskú mafiu Camorra.

Podľa zistení vyšetrovateľov prevádzali podozrivé osoby v priebehu štyroch rokov na iné účty celkovo približne 80 miliónov eur, ktoré získali z daňových podvodov - a následne si peniaze vybrali. Peniaze mali putovať rodinám uväznených členov zmieneného mafiánskeho klanu, ktorým tak chcela mafia prejaviť podporu, píše DPA, aktuality.sk

X X X

Kollár: Ak nám vezmú SIS, zobrali by sme si za ňu vnútro

Veľkú nedôveru občanov v jednotlivé bezpečnostné zložky štátu majú pomôcť vyriešiť aj čistky v polícii, ktoré avizoval policajný prezident Štefan Hamran po tohtotýždňovom prijatí zákona o štátnej službe policajných príslušníkov. Ten posilní aj personálne právomoci ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Ak to teraz minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) "pokašle", koaličné hnutie Sme rodina podá žiadosť o jeho odvolanie, vyhlásil líder hnutia Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár. ​

Zároveň varoval, že ak chcela koalícia jeho hnutie pripraviť o vplyv v SIS, zobrali by si namiesto nej ministerstvo vnútra.
Množstvo prípadov, pri ktorých sa navzájom stíhajú príslušníci jednotlivých bezpečnostných zložiek, sa odrazilo aj na ich veľmi nízkej dôveryhodnosti. Podľa prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ dôveruje spomedzi jednotlivých bezpečnostných zložiek najviac ľudí Národnej kriminálnej agentúre – 21,8 percenta. Polícii a prokuratúre dôveruje zhodne 10,7 percenta ľudí. Úradu špeciálnej prokuratúry len 8,9 percenta opýtaných a najhoršie dopadli SIS s 2,4-percentnou dôverou a Úrad inšpekčnej služby s 2,3-percentnou dôverou opýtaných.

Koalícia za týmto zmätkom hľadá nominantov bývalej vládnej strany Smer a riešenie vidí v ich odstránení z funkcií vďaka posilneniu personálnych právomocí ministra vnútra Mikulca. „Nie sme s Mikulcom so všetkým spokojní. Na obranu pána Mikulca ale musím povedať, že doteraz nemal rozviazané ruky. Pokiaľ si nemôže slobodne vybrať spolupracovníkov a niekto je tam zabetónovaný z čias Smeru, veľkú očistu polície a spoločnosti urobiť nemôže,“ povedal v nedeľnej diskusnej relácii v televízii Markíza Kollár.

Dvere k výrazným personálnym zmenám policajnému prezidentovi otvára pozmeňovací návrh poslanca OĽaNO Lukáša Kyselicu v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších ozbrojených zborov. Vrátil do neho totiž staronový paragraf, ktorý hovorí, že „ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu”.
Politizácia polície

Kollár deklaruje, že novela nie je o tom, že sa ide vyhodiť polovica štátnej správy. Myslí si však, že minister vnútra i nové vedenie polície má právo dostať šancu meniť veci, pretože inak sa reforma zrealizovať nedá. Zároveň však varoval aj pred zneužitím tejto novej personálnej politiky v polícii.

„V minulosti si úzka skupina sprivatizovala spravodlivosť a ja nechcem, aby za našej vlády vznikla nová skupina, ktorá urobí to isté. Neželám si, aby sme urobili očistu spoločnosti cez skratku: účel svätí prostriedky,“ zdôraznil.
Predseda parlamentu však zároveň Mikulca aj varoval. „Keď túto možnosť teraz dostane a pokašle to, garantujem vám, že my sami dáme žiadosť o jeho odvolanie,“ povedal. Jednu výzvu adresoval Kollár aj policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi. Nepáči sa mu, že o štvorici obvinených vyšetrovateľoch Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa po prepustení z väzby vracajú teraz v pondelok do práce, hovoril ako o „svojich chlapcoch“.

„Chcel by som dočasného policajného prezidenta Hamrana veľmi tvrdo upozorni ť, aby vážil slová. My už sme tu našich chlapcov či našich ľudí mali. Mal by byť policajným prezidentom všetkých policajtov,“ odkázal Kollár policajnému prezidentovi.
Práve v súvislosti s obvinením štvorice vyšetrovateľov NAKA adresovali viacerí predstavitelia koalície Kollárovi výzvu na ospravedlnenie. Podľa jedného z vyšetrovateľov Jána Čurillu hovoril Kollár ešte v polovici septembra o „čurillovskej mafii“. Po dvoch týždňoch ich väzobného stíhania rozhodol 1. októbra Krajský súd Bratislava o ich prepustení a zároveň konštatoval aj nedôvodnosť samotného trestného stíhania.

Za SIS si vezmeme vnútro
Ani toto rozhodnutie súdu však Kollára nepresvedčilo o tom, že by sa mal vyšetrovateľovi za svoje slová ospravedlniť. „Do dnešného dňa sú títo štyria trestne stíhaní. Pokiaľ ich súd zbaví obvinenia alebo im ho zruší generálny prokurátor, postavím sa tomu čelom a pánovi Čurillovi sa ospravedlním,“ prisľúbil Kollár.

Štyria vyšetrovatelia spolu s dočasne povereným šéfom policajnej inšpekcie Petrom Scholtzom boli v polovici septembra obvinení z marenia spravodlivosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Na ich trestné stíhanie a obvinenie boli použité aj dôkazy získané SIS. Kritici fungovania a posledných výsledkov SIS preto už od marca žiadajú, aby právomoc vyberať jej šéfa bola strane Sme rodina odňatá.

Kollár tvrdí, že sa SIS vzdá len výmenou za nejaké ministerstvo. „Máme rozdelenie postov v rámci koalície. Máme 17 poslancov a na základe toho nám patrí nejaká deľba v rámci moci. Keby nám chcel niekto niečo vziať, museli by otvoriť koaličnú zmluvu. Keby otvárali koaličnú zmluvu, mohli by sme sa baviť, či môže mať Richard Sulík s SaS štyri ministerstvá, alebo len tri. Nechceme nejaké konkrétne ministerstvo. Ale vnútro by sme zobrali,“ varoval koaličných partnerov Kollár.
Zároveň nadviazal na svoje vyjadrenie zo septembra, že v prípade potreby vie do svojho poslaneckého klubu získať nových piatich poslancov a stať sa tak po OĽaNO opäť druhou najsilnejšiu koaličnou stranou. Po prestupe ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a šiestich poslancov zo strany Za ľudí sa totiž druhým najsilnejším klubom v parlamente stala SaS.
„Keď bude potrebné, viem aj do týždňa zväčšiť poslanecký klub. Zatiaľ to nie je potrebné, ale prídu k nám teraz noví poslanci. Je vylúčené, že sa k nám do konca roka nikto nepridá,“ dodal Kollár./agentury/

X X X

V Nemecku zadržali podozrivého muža s väzbami na dunajskostredské podsvetie

Maďarský občan, ktorého zadržali v Budapešti v rovnakom čase ako Slováka podozrivého z účasti na viacerých vraždách v Bavorsku, mal mať väzby na dunajskostredské podsvetie a zločinov sa dopúšťal aj na území Slovenska. S odvolaním sa na Národný úrad vyšetrovania maďarskej pohotovostnej polície (KR NNI) o tom v pondelok informovala agentúra MTI.

Podozrivého Alexa D. zadržali v piatok v Maďarsku pre dôvodné podozrenie z nabádania na viacnásobnú vraždu. Slovenský občan zadržaný v piatok v meste Schwandorf v bavorskom regióne Horné Falcko, ktorého maďarská polícia identifikovala ako Károly B., má byť jedným z predpokladaných vykonávateľov týchto vrážd, píše MTI.

Alex D. sa v roku 1999 mal podieľať na vražde podnikateľa Györgya Döchera a jeho bulharského ochrankára. Už v tom čase mali vyšetrovatelia podozrenie aj na slovenskú stopu, nepodarilo sa ju však dokázať. Poverený riaditeľ KR NNI András Opauszki uviedol, že maďarská a slovenská polícia sa v auguste tohto roka dostali k informáciám, v dôsledku ktorých sa pokračovanie konania v prípade stalo odôvodneným.

Zadržaný Maďar sa pred vraždou podľa polície mal obrátiť na jedného z vodcov dunajskostredského podsvetia, aby ho požiadal o pomoc pri zabití podnikateľa Döchera. Vodca skupiny Lajos S. mu vykonanie vraždy prisľúbil a poveril ním dvoch slovenských občanov, v piatok zadržaného Károlya B. a Arpáda Sz., ktorý už medzičasom zomrel, spresňuje MTI. ​
Alex D. pokračoval v páchaní trestnej činnosti aj na území Slovenska. V období medzi rokmi 1999 až 2004 bol vo väzbe za únos a vydieranie, v roku 2011 ho trestne stíhali v súvislosti s drogami. Tieto stíhania však boli zrušené, píše MTI. V súčasnosti prebieha na Slovensku proti Alexovi D. trestné konanie v súvislosti s viacnásobnou vraždou v dunajskostredskom bare Fontána z 25. marca 1999.

Na Slováka zadržaného v piatok v nemeckom Schwandorfe bol na žiadosť maďarských úradov vydaný európsky zatykač. Nemecká justícia teraz pripravuje vydanie zadržaného do Maďarska. O tom, z čoho konkrétne je 55-ročný muž obvinený, bezprostredne neinformovali./agentury/

X X X

Olympiáda v Indii? Hovorí sa o roku 2036 aj o atletike pred 132-tisíc divákmi

Indická olympijská asociácia (IOA) rokuje s predstaviteľmi Medzinárodného olympijského výboru (MOV) o možnosti organizovať v Indii olympijské hry v roku 2036.

Prezradil to prezident IOA Narinder Batra a doplnil, že ideálnym stánkom na organizáciu úvodného ceremoniálu by v takom prípade bol kriketový štadión Narendra Modi Stadium s kapacitou 132-tisíc miest v meste Ahmedabad na západe krajiny. Po renovácii je to najväčšia kriketová aréna na svete. Informácie priniesol web moneycontrol.com s odvolaním sa na agentúru PTI.

„Ak sa ma niekto spýta na dejisko otváracieho ceremoniálu v súčasnosti, bez zaváhania poviem názov tohto štadióna,“ povedal Batra a pokračoval: „V Indii aktuálne nemáme iný štadión, ktorý by viac vyhovoval pre otvorenie olympiády. Neviem predpovedať, aké to bude v roku 2036, ale môj názor je taký, že štadión Ahmedabad je aktuálne ideálny.“
Pripomenul tiež, že rovnaké dejisko by hostilo aj súťaže v atletike. „A tá je pod piatimi kruhmi najväčšou udalosťou,“ doplnil šéf IOA. V rozhovore s indickými novinármi tiež povedal, že OH môžu hostiť tri či štyri indické mestá. ​

„Šanca, že získame právo hostiť OH, je veľká,“ myslí si Batra. „Definitíva by mohla padnú v horizonte dvoch či troch rokov. A my aktuálne rokujeme s MOV,“ dodal. Podľa šéfa IOA sa o OH 2036 uchádza šesť až sedem krajín.
Otázne je, aký bude postoj Indie po decembrových voľbách v radoch IOA, keď sa na čelo organizácie dostane Batrov nástupca. „Sme na dobrej ceste, aby sme sa stali treťou najsilnejšou ekonomikou na svete. Za istých okolností by sme v roku 2036 mohli byť druhí,“ poznamenal./agentury/