iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Viktor Orbán sa rozťahuje. Chce skupovať slovenskú pôdu

Slovensko vážne znepokojujú plány maďarskej vlády Viktora Orbána v okolitých štátoch. Zaumienila si vyčleniť obrovské peniaze na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy. Znamenalo by to, že zo štátnych financií by poľnohospodári z Maďarska mali možnosť kupovať úrodnú zem aj na Slovensku.

Šéf diplomacie Ivan Korčok dal najavo nevôľu Slovenska na stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, ktorý bol na návšteve Bratislavy. „Požiadali sme Maďarsko, aby robilo svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko alebo sa realizujú na našom území, po vzájomnej dohode a odsúhlasení,“ zdôraznil Korčok na spoločnej tlačovke so Szijjartóom. Jasne naznačil, že sa mu nepáči, keď sa o niektorých maďarských aktivitách na Slovensku dozvedá až z médií, nie oficiálnou cestou. V tejto súvislosti poukázal aj na zámer kupovať slovenskú ornú pôdu.
Szijjártó komentoval Korčokove výhrady diplomatickou rečou: „Budeme informovať cez všetky možné kanály, je v našom záujme vzťahy medzi obidvoma štátmi upevňovať. Sme pripravení realizovať podporu v takom rámci, aby to bolo výhodné ako pre Slovákov v Maďarsku, tak i pre Maďarov na Slovensku.“

Maďarská vláda rozhodla o vytvorení Súkromného kapitálového fondu ornej pôdy. „Cieľom je nakupovanie ornej pôdy v oblasti stredovýchodnej Európy, čím sa vytvoria základy medzinárodnej expanzie domácich poľnohospodárskych podnikov,“ uvádza sa v jej uznesení.

Vláda plánuje naliať do fondu v prepočte až 400 miliónov eur. Maďarsko susedí so siedmimi štátmi (sú nimi Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko). Keby pomerne len sedmina peňazí smerovala na nákup ornej pôdy na Slovensku, vyšlo by to na viac ako 57 miliónov eur. Na ilustráciu: napríklad v Nitrianskom i v Trnavskom kraji sa priemerná cena pôdy dobrej bonity pohybuje od 5-tisíc do 7-tisíc eur za hektár. Za 57 miliónov eur by sa dalo skúpiť okolo 9-tisíc hektárov úrodnej zeme na Slovensku.

Určite by to však bolo oveľa viac ornej pôdy. Záujem sa totiž sústreďuje na Slovensko okrem iného aj preto, že v susednom Rakúsku je cena ornej pôdy pre maďarských podnikateľov privysoká.
Szijjártóovi vyplynula z nariadenia vlády úloha, aby sa postaral o zabezpečenie podmienok a požiadaviek, ktoré sú potrebné na prevádzku a evidovanie záznamov kapitálového fondu. Zároveň ho vláda vyzvala, aby do polovice novembra tohto roku urobil kroky vedúce k výberu správcu fondu a jeho prostredníctvom založil kapitálový fond s rámcovým objemom v prepočte 400 miliónov eur. S tým, že 70 percent sumy vo forintoch, čo zodpovedá 280 miliónom eur, zabezpečí Maďarsko na úkor štátneho rozpočtu.

Rumunsko už zasiahlo. Čo urobí Slovensko?
Pred nejakým časom Rumunsko už prijalo ochrannú legislatívu súvisiacu s ornou pôdou. Bukurešť sa rozhodla stanoviť podmienku päť rokov trvalého pobytu v Rumunsku a podnikania v agrosektore pre cudzincov, ktorí by chceli kupovať zem v úrodných oblastiach.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan naznačil, že aj Slovensko podnikne nejaké opatrenia. „V rámci dobrých vzťahov by každá cezhraničná podpora mala byť poskytovaná iba s vedomím a súhlasom štátu, na územie ktorého pomoc prichádza. Verím, že aj Maďarsko sa vráti k tejto slušnej diplomatickej praxi. Slovenskú pôdu považujeme za naše národné bohatstvo a národné dedičstvo, ktorého ochranu budeme aj v týchto turbulentných časoch naďalej legislatívne posilňovať,“ upozornil Vlčan.

So znepokojením reagoval na plány Orbánovej vlády aj bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss. „Tieto aktivity maďarskej vlády na území SR vnímam ako jeden z prvkov napĺňania koncepcie spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych a právnych väzieb medzi maďarským štátom a príslušníkmi maďarských národnostných menšín v Karpatskej kotline. Štát sa rozhodol pokladať maďarské menšiny v okolí za štátotvorný faktor. Národná politika sa zmenila na národnú integráciu,“ povedal Weiss, ktorý vo funkcii ambasádora pôsobil v Budapešti v rokoch 2009 – 2013.

Pokračoval, že išlo o to priradiť k Maďarsku aj „maďarstvo na pomedzí“. Poukázal na to, že vtedajší šéf maďarskej diplomacie Zsolt Németh už v roku 2000 zmysel tejto koncepcie formuloval tak, že „celé maďarstvo má traumu Trianonu“ a Slovensko by mohlo byť reláciou, na ktorej možno dokázať, že existuje riešenie.
Weiss pripomenul aj jeden citát Orbána: „Uskutočníme znovu zjednotenie maďarského národa ponad hranice. Lebo budúcnosť nepozná hranice.“

Prvým pokusom uplatniť jurisdikciu maďarského štátu na území iných štátov bol tzv. krajanský zákon prijatý v roku 2001, doplnil Weiss. Zdôraznil, že poslanec za slobodných demokratov Tamás Bauer túto koncepciu už vtedy označil za „mäkký iredentizmus“, za „iredentizmus bez územných nárokov“.
„Nasledovalo vytvorenie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, v ktorom sa na pôde maďarského parlamentu schádzali poslanci maďarskej národnosti zvolení v Karpatskej kotline,“ ozrejmil Weiss./agentury/

X X X

Slovensko predalo 30-ročné štátne dlhopisy v hodnote jednej miliardy eur

Slovenská republika v stredu umiestnila emisiu štátnych dlhopisov za jednu miliardu eur s ročným kupónom vo výške 1,00 % a splatnosťou 13. októbra 2051. Záujem o emisiu prejavilo 115 investorov, pričom celkový dopyt dosiahol viac ako 3,6 miliardy eur.
Kupón v hodnote 1,00 % ročne predstavuje historicky najmenší kupónový výnos slovenských štátnych dlhopisov so splatnosťou nad 15 rokov. V stredu o tom informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Slovenskej republike sa podarilo vydať emisiu v plánovanej hodnote miliardy eur a zabezpečiť financovanie za atraktívnych podmienok na 30 rokov, čím sa podľa agentúry doplnila výnosová krivka slovenských štátnych dlhopisov o nový referenčný dlhopis s dlhodobou splatnosťou. V budúcnosti Slovensko plánuje dlhopisy umiestňovať na trhu prostredníctvom aukcií a syndikovaného predaja až do cieľovej hodnoty piatich miliárd eur.

Finálne zloženie investorov bolo podľa ARDAL veľmi dobre diverzifikované po geografickej stránke aj podľa typu investorov. Približne tretina dlhopisov smerovala do Nemecka, viac ako 12 % do Škandinávie, približne desatina do Rakúska a osem percent do Veľkej Británie. Menšie podiely kúpili investori z južnej Európy, Slovenska, krajín Beneluxu či Francúzska. Najväčší podiel kúpili banky, a to 35 %, manažéri fondov 33,3 % a poisťovne a penzijné fondy 24,9 %, aktuality.sk

X X X

Veľká hra o slovenskú pôdu a vodu. Vyhrajú v nej cudzinci?

Maďarský Súkromný kapitálový fond ornej pôdy vyvolal medzi poľnohospodármi obavy, že po vlne silných investorov zo Západu - väčšinou z Dánska, ale aj Česka, tu a tam z Nemecka, Rakúska, Belgicka či Poľska, prichádza cielená expanzia od južného suseda.
Môže to znamenať ďalší únik tisícok hektárov často najúrodnejšej pôdy, pod ktorou sa na Žitnom ostrove nachádza najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe.

„Tu sa nehrá len o pôdu, ale aj o vodu, ktorá bude o pár rokov cennejšia ako ropa. Rozhodne treba podniknúť kroky, ktoré ochránia jedno aj druhé nenahraditeľné prírodné bohatstvo Slovenska,“ povedal Zoltán Černák, konateľ spoločnosti Poľno SME. Tá hospodári v Palárikove v okrese Nové Zámky.

„Som maďarskej národnosti, ale žijem na Slovensku. Som proti tomu, aby podniky z Maďarska skupovali pôdu na Slovensku. Už sme si sem pred časom pustili Dánov, ktorí cielene skupujú pozemky v katastroch, kde hospodária a prebíjajú tam svojou finančnou ponukou domácich poľnohospodárov. Tu sa hrá o budúcnosť krajiny, pôda je predsa význačnou črtou jej identity. Som slovenský Maďar, ale nepáči sa mi to,“ reagoval ďalší poľnohospodár z juhoslovenského okresu. Neželal si byť menovaný.

Trh s pôdou na Slovensku za posledných dvadsať rokov nebývalo akceleroval. Všetci vlastníci pozemkov prvýkrát spozorneli, keď štát vykúpil v okolí Trnavy pozemky pre francúzsku automobilku. Náhle sa cena poľnohospodárskych pozemkov dostala k dovtedy nemysliteľnej hranici okolo 100-tisíc korún za hektár. Pravda, šlo o premenu poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky.

Súčasne s priemyselnými investormi sa však objavili aj poľnohospodárski. Dánski farmári sa usadzovali na Slovensku nielen kvôli lacnej pracovnej sile, možnosti efektívne dorobiť zrnoviny a premeniť ich na bravčové mäso, ale aj kvôli pôde. Bola niekoľkonásobne lacnejšia ako doma v Dánsku.

Keď Dáni začali skupovať pôdu v podnikoch, ktoré ovládli, začali zvyšovať nájomné a ešte radšej nakupovali pôdu, čím rozhýbali trh s poľnohospodár-skymi pozemkami. Zlatú baňu si všimli aj domáci finanční investori, ktorých do poľnohospodárstva zlákali agrodotácie. Kartami začal miešať aj Andrej Babiš, ktorý skúpil niektoré poľnonákupy (obilné silá), k tomu poľnohospodárske družstvá. Na scéne sa objavil aj Oszkár Világi, šéf Slovnaftu a sponzor dunajskostredského futbalu. Všetky čo len trochu prosperujúce slovenské agropodniky začali nakupovať pôdu. Šlo im o život. Bez pôdy sa gazdovať nedá.

Krok vpred, dva vzad
A výsledok? Ak ešte po roku 2000 sa dal hektár pôdy kúpiť od tisíc do dvetisíc eur, tak v roku 2013 sa už bežne predával hektár v rozmedzí 2-tisíc až 3 500 eur. Táto suma už bola prisilná pre väčšinu domácich poľnohospodárskych podnikov a žiadali, aby im štát pomohol s nákupmi pôdy. Minister Ľubomír Jahnátek preto prišiel s programom Moja pôda. Jeho nositeľom bola Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB). V lete roku 2013 spustila pre podniky úvery na nákup pôdy v sume 310-tisíc eur za 3-, 4-percentný úrok splatný na 15 rokov.

To bola výzva pre komerčné banky, ktoré začali ponúkať bonitným podnikom úvery na nákup pôdy za ešte výhodnejších podmienok. Zápas o pôdu vybičovalo aj končiace sa moratórium na nákup pôdy cudzincami. Ficova vláda preto v roku 2014 upravila podmienky nákupu pôdy s cieľom minimalizovať prístup cudzincov k nej. Tí však už roky predtým využívali Miklošovu novelu devízového zákona, keď podniky so zmiešaným kapitálom (zahraničným a slovenským) mohli pôdu nakupovať. Práve to využívali dánski investori.

Brusel proti Jahnátkovej novele protestoval, keď jej okrem iného vyčítal, že bráni voľnému pohybu kapitálu. Totiž majitelia predávajúci pôdu museli pozemky najprv ponúknuť poľnohospodárom, čo hospodária v obci, potom v susednej dedine, až v poslednom kole sa mohli o ňu uchádzať cudzí štátni príslušníci. Zákon pritom podľa vzoru napríklad Nemecka či Rakúska ustanovil rad doplňujúcich podmienok. Poľnohospodár musel mať trojročnú prax a rovnako ako cudzinec aspoň desaťročný trvalý pobyt na Slovensku.

Pod tlakom Európskej komisie došlo k vypusteniu sporných paragrafov. Medzitým trh s pôdou už žil svojím vlastným životom. V súčasnosti sa na juhu Slovenska najbonitnejšie pôdy predávajú hektár od 6-tisíc do 8-tisíc eur. Vlastníci pozemkov začali vyčkávať, čo jeden z poľnohospodárov komentoval slovami: „Tí, čo chceli, už pôdu predali, a ostatní, pokiaľ ich nenútia okolnosti, vyčkávajú.“

Čo je účinná pomoc
A za tejto situácie prichádza Orbánom založený fond, ktorý vôbec neskrýva, na čo bol založený: na expanziu maďarských poľnohospodárskych podnikov. Slovensko sa ohradilo proti tomu, čo Budapešť pripravila. Tá si však medzitým nachystala silné predpolie, keď v minulom desaťročí vo dvoch výzvach financovala v slovensko-maďarskom pohraničí tamojších poľnohospodárov. Išlo o neziskovú Széchenyiho kanceláriu, ktorá poskytla farmárom podporu na projekty v rozsahu do 15-tisíc a potom 10-tisíc eur.

Na pozadí komplikovaného prístupu k dotáciám cez slovenskú Pôdohospodársku platobnú agentúru vynikala administratívna jednoduchosť a rýchlosť poskytovaných podpôr, ktoré z európskych zdrojov oprúc sa o tzv. cezhraničnú spoluprácu poskytla Budapešť.

Pre zaujímavosť len v prvom kole ju využilo 1¤250 poľnohospodárov z okresov so zmiešaným slovensko-maďarským obyvateľstvom. Po tejto dobrej skúsenosti teraz prichádza Orbán s nápadom kapitálového fondu na nákup pôdy. Názorná ukážka, ako strategicky tento maďarský politik premýšľa.
Poľnohospodári na Slovensku naliehajú na vládu, aby adekvátne reagovala. Obávajú sa, že podniky z Maďarska, ktoré už dávnejšie kapitálovo prenikli na Slovensko, podľa dánskeho vzoru skúpia slovenské družstvá a následne začnú nakupovať pôdu.

„Nepotrebujú naše traktory, ale pôdu,“ konštatoval Zoltán Černák a dodal, že kto má pôdu, rozhoduje o všetkom. Efektívne sa možno brániť len tak, že slovenská vláda pomôže svojim poľnohospodárom adekvátnym spôsobom ako tá v Budapešti.
Podľa farmára Juraja Máčaja, ktorý v okolí Senca pestuje zeleninu a zemiaky, by bolo najjednoduchšie a najúčinnejšie, keby vláda poskytla komerčným bankám garancie pri financovaní nákupu pôdy. Produkt SZRB označil za prekonaný, drahý s krátkou lehotou splatnosti.

„Potrebujeme úvery na obdobie 40 rokov a s úrokmi okolo 1,8 – 1,9 percenta. To všetko sa dá realizovať, ale to by tu musel fungovať aj Slovenský pozemkový fond, inštitúcia, ktorá si zatiaľ žije svojím vlastným životom, nereflektujúcim realitu trhu s pôdou,“ uzavrel Máčaj./agentury/

X X X

Pán Orbán, ruky preč od Slovenska!

Keby slovenská vláda vyčlenila niekoľko stoviek miliónov eur pre svojich farmárov, aby si nakúpili ornú pôdu v okolitých štátoch, vyvolala by škandál. Doma aj v blízkom zahraničí.
Tunajší poľnohospodári by soptili. Veď prečo by mal veľký balík peňazí ísť na vytváranie ziskov za hranicami a nie pre nich, ktorí potrebujú nové kombajny, traktory či zavlažovacie súpravy. A parlamentná opozícia by istotne žiadala hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde.

Keby tunajší podnikatelia v agrosektore začali za štátne peniaze skupovať úrodnú zem v Zakarpatskej oblasti, Ukrajina by sa logicky mohla pýtať, či je to zásterka. Trik, ktorý spočíva v tom, že Slovensko sa nezmierilo s tým, že k jeho územiu už nepatrí Podkarpatská Rus?

Dobré vzťahy so susedmi sa nepestujú tak, ako to robí vláda Viktora Orbána. Čo v skutočnosti sleduje tým, že chce z peňazí štátu poskytnúť až 400 miliónov eur tamojším farmárom, aby získavali ornú pôdu aj na slovenskom území? Má Orbán pred očami mapu, na ktorej je Slovensko ešte stále zakreslené ako Felvidék (Horná zem)? Prečo miliardy forintov na úrodnú zem v zahraničí a ani forint na investície do fabrík v okolitých krajinách?

Je pochopiteľné, že Slovensko reaguje na Orbánove plány so znepokojením. Navyše Budapešť by mohla v budúcnosti zvýšiť finančný objem fondu pre skupovanie ornej pôdy.

Má Orbán pred očami mapu, na ktorej je Slovensko ešte stále zakreslené ako Felvidék?

A čo ak má Orbán skrytý zámer v tom, že mu nezáleží veľmi na tom, koľko úrody by farmári z Maďarska na Slovensku vypestovali? Prostredníctvom nastrčených oligarchov podnikajúcich v agrosektore, ktorí sú Orbánovými vazalmi, by Maďarsko získalo kontrolu nad obrovskými zásobami pitnej vody na Žitnom ostrove…

Mimochodom, Maďarsko si už značkuje časti slovenského územia. Dáva opravovať zo svojich peňazí kostoly na Slovensku (samozrejme, že len tam, kde žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny). Budapešť kúpila nejaké budovy v Košiciach, vraj na diplomatické účely. Má to háčik: štát v inom štáte nadobúda nehnuteľnosti pre svoje budúce zastupiteľské úrady jedine so súhlasom danej krajiny. Robia to tak všetci na svete, lebo to vyplýva z medzinárodného dohovoru o diplomatických stykoch. Už Orbánovi nestačí značkovanie objektov na Slovensku, ale potrebuje ich skupovať?
Bude zaujímavé sledovať, čo si o tom v Maďarsku myslí opozícia. Potichu súhlasí s podozrivými zámermi svojho politického súpera? Alebo sa ozve, že jej prekážajú obrovské peniaze určené na agrobiznis v zahraničí na úkor domácich poľnohospodárov?

Ďalšou nevítanou vecou je, že Maďarsko sa usiluje ovplyvniť podobu slovenského zákona o štátnom občianstve. Orbánova hra je priehľadná. Na Slovensku hľadá pre seba nových voličov. Zišlo by sa mu ich hoci 30-tisíc. Etnickí Maďari na Slovensku s udeleným maďarským občianstvom by pre Orbána mohli mať cenu zlata. Výsledok budúcoročných volieb v Maďarsku môže byť tesný. Lídrovi vládnuceho Fideszu by mohli zachrániť politický krk volebné hlasy od slovenských Maďarov.
Ako by to však vyzeralo v predvolebnej kampani? Maďarskí politici by sa predháňali v kortešačkách na južnom Slovensku.
Slovensko nie je Felvidék. Pán Orbán, ruky preč!/agentury/

X X X

Fico predpokladá, že za prepustením Plačkovej sú ľudia z vlády. A drogy

Aká bola motivácia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, keď stiahol sťažnosť proti nevzatiu do väzby influencerky Plačkovej? Túto otázku položil líder opozičnej strany Smer Robert Fico. A špeciálny prokurátor Daniel Lipšic mu štípľavo odpovedal.
Pokračoval, že „nebude hovoriť o tom, že ho niekto (prokurátora – pozn. red.) navštívil alebo mu ponúkal peniaze alebo niečo podobné“.
„Ak si spojíte rozhodnutie ŠTS nezobrať týchto dvoch ľudí do väzby za drogy a k tomu si dáte nevídané stiahnutie sťažnosti prokurátorom, ktorý predtým žiadal väzbu aj sa sťažoval proti tomuto rozhodnutiu, tak vám nemôže prísť na rozum nič iné – len drogy,“ povedal Fico.

Minulý týždeň NAKA zadržala influencerku Zuzanu Strausz Plačkovú a jej manžela v rámci veľkej protidrogovej akcie. Policajti prehľadali ich byt v Bratislave a rozostavaný dom v neďalekom Miloslavove. Pri razii, ktorá prebiehala v troch krajoch, policajti objavili aj drogy.

Vyšetrovateľ obvinil celú skupinu z obchodovania z drogami. Špecializovaný trestný súd však Plačkovú a jej manžela nevzal do väzby. Ona sama mala pred súdom vypovedať, že zarába dosť a nepotrebuje predávať drogy. Verejnosť vyzývala, aby si dávali pozor, s kým sa stretávajú. V podstate podľa jej verzie sa na dovolenke stretla s ďalším obvineným mužom a ten mal vypovedať, že drogy dodával známym manželom.

„Je verejným tajomstvom, že vo vláde sedia ľudia, ktorí milujú drogy a kokaín,“ Fico sa oprel do súčasnej vládnej garnitúry. „Prečo nemáme právo v strane Smer tvrdiť, že Plačková a jej manžel sú na slobode preto, lebo dodávali kokaín významným ľuďom na Slovensku a títo významní ľudia sa naplašili a podľahli predstave, že by sa ich meno mohlo niekde objaviť?“ položil otázky bývalý viacnásobný premiér.

Pokračoval, že títo známi ľudia, mohli „zabezpečiť – úplne smiešne, úplne na hulváta – že nielenže nebola vzatá do väzby, ale zabezpečili, že prokurátor špeciálnej prokuratúry stiahol sťažnosť dva dni pred rozhodovaním Najvyššieho súdu SR“.
Fico dodal, že ani Plačkovej neželá väzbu a pripomenul, že je „proti väzbe“ aj v iných kauzách. „Teraz mi dajte argument, prečo by naše myslenie a naše predstavy nemali byť pravdivé? Čo iné tam môže byť?“ dodal Fico.
Keď Špecializovaný trestný súd v Pezinku Plačkovú nevzal do väzby, podal prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry šťažnosť. V utorok však Najvyšší súd oznámil, že prokurátor túto sťažnosť nevzal a tak sa súd nebude zaoberať možnosťou jej vzatia do väzby.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic však pripomína, že „podľa uznesenia o vznesení obvinenia zločinecká skupina páchala drogovú trestnú činnosť od roku 2012“.
A potom Ficovi vrátil úder: „Trestné stíhanie v danej veci začalo až na jeseň 2020. Je zarážajúce, že táto zločinecká skupina pôsobila, bez povšimnutia zo strany orgánov polície, od roku 2012 do roku 2020. Kvôli zachovaniu potrebnej miery zdržanlivosti však nebudeme verejne špekulovať o dôvodoch, pre ktoré nebola táto zločinecká skupina v období rokov 2012–2020 rozpracovaná.“

Lipšic konštatuje, že sťažnosť voči rozhodnuti Špecializovaného trestného súdu v prípade influencerky a jej manžela prokurátor vzal späť preto, lebo sa „stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie“. Takže Plačková s manželom sú zatiaľ stíhaní na slobode.

Fico: Lipšic má vysvetliť stiahnutie sťažnosti prokurátora v prípade Plačkovej
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by mal vysvetliť, prečo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) stiahol sťažnosť proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o tom, že do väzby nezobral influencerku Zuzanu Strausz Plačkovú ani jej manžela Reného Strausza. Na stredajšej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf Smeru Robert Fico.
„Lipšic musí vysvetliť nepochopiteľné stiahnutie sťažnosti pri väzbe ľudí podozrivých zo závažnej drogovej trestnej činnosti, vďaka čomu sú dnes na slobode,“ skonštatoval Fico na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Fico bez dôkazov spája Sulíka s Plačkovou a kokaínom. Novinári mu pripomenuli Počiatka

Ja som opozičný politik, aký mám mať ja dôkaz, hovorí šéf Smeru. Líder SaS si pritom už v minulosti dával robiť testy na drogy, výsledok bol negatívny.
Robert Fico po rokoch opäť oprášil tému „kokaínových večierkov“ v bratislavskom Liberálnom dome, teda v centrále koaličnej strany SaS.
Richarda Sulíka bez akýchkoľvek dôkazov obvinil z užívania drog a dokonca naznačil, že obvinená influencerka Zuzana Plačková je na slobode práve preto, lebo dodávala kokaín viacerým členom vlády

Expremiér svoje tvrdenia nijako nepodložil. „Ja som opozičný politik, čo mám mať? Aký dôkaz?“ reagoval na otázky novinárov. Sulík mu odkázal, že by mal konečne prestať s alkoholom.
Kauza Plačková
Líder Smeru si na dnes zvolal tlačovku so šokujúco znejúcim názvom „Komu z vlády dodávala Plačková kokaín, keď si vyjednala slobodu?“.

Odpoveď na túto otázku sme sa na tlačovke nedozvedeli, v skutočnosti Fico po celý čas rozvíjal svoje ničím nepodložené domnienky o tom, že prípad Plačkovej nejakým spôsobom súvisí s vládou Eduarda Hegera.

Pripomeňme, že Zuzana Strausz Plačková, ktorú na Instagrame sleduje viac ako 800-tisíc ľudí, je spolu s ďalšími 14 ľuďmi obvinená z drogovej trestnej činnosti. Polícia ju podozrieva, že bola dôležitým dílerom drog.
Plačkovú sudca nevzal do väzby, pretože podľa neho neexistovali dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodné podozrenie, že sa dopustila skutku, za ktoré jej bolo vznesené obvinenie.
Prokurátor proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, no napokon ju vzal späť. A práve to primälo Fica zorganizovať si tlačovú besedu.
Ficova teória
Fico sa domnieva, že vo vláde sedia ľudia, ktorí „milujú drogy” a Plačková a jej manžel sú na slobode preto, lebo dodávali kokaín významným ľuďom na Slovensku. „Tí sa naplašili a podľahli predstave, že by sa ich meno mohlo niekde objaviť, a preto zabezpečili, že prokurátor špeciálnej prokuratúry stiahol sťažnosť,“ uvažoval nahlas Fico.
„Dajte mi argument, prečo by naše predstavy nemali byť pravdivé? Čo iné tam môže byť?“ pýtal sa novinárov. Hoci najskôr nechcel byť konkrétny, neskôr začal s drogami spájať Sulíka.

„Raz som bol v spore so Sulíkom a žiadal som ho, aby išiel na drogový test, vyhováral sa vtedy,“ pokračoval expremiér.
Fico má pravdu, keď hovorí, že so Sulíkom sa už v minulosti pre drogy sporil. Predseda SaS sa však nechal testovať a na Fica dokonca podával trestné oznámenie.

Kokaínové večierky?
Prvýkrát šéf Smeru Sulíka obvinil už v roku 2010. „Už nech skončia s týmito kokaínovými večierkami. Myslím to smrteľne vážne. A vy dobre viete, čo naznačujem,“ hovoril v tom čase opozičný politik Fico. Sulík bol vtedy predsedom parlamentu.
Po Ficových obvineniach si dal spraviť test na kokaín v Centre pre liečbu drogových závislostí s negatívnym výsledkom.

V roku 2017 sa situácia zopakovala. „Dnes všetci hovoríme o SaS, že majú hodnotové problémy. Problémom SaS sú drogy,“ vyhlásil vtedy predseda vlády Fico. Sulík si opäť nechal spraviť test, výsledok bol znovu negatívny.
„Kokaínu som sa v živote nedotkol, ani pervitínu, preto je logické, že takýto test je negatívny,“ komentoval vtedy Ficove obvinenia šéf SaS. Trestným oznámením, ktoré vzápätí na Fica podal pre ohováranie, sa zaoberala NAKA, no trestné stíhanie nezačala.

Testoval sa aj Počiatek
Tentokrát Sulík trestné oznámenie ani nový test neavizuje. „Robert Fico by mal seriózne vyhľadať odbornú pomoc alebo konečne prestať piť alkohol,“ stručne reagovala SaS na expremiérovu tlačovku.
Hoci Fico spája drogy s Hegerovou vládou, faktom je, že o kokaíne sa veľa hovorilo aj v súvislosti s niektorými jeho ministrami.
Sulík v roku 2013 na svojom blogu napísal, že Ján Počiatek zrejme „nie je jediný člen vlády Roberta Fica, ktorý sa bude kokaínovému testu vyhýbať ako čert svätenej vode.“ Počiatek si napokon nechal spraviť test vo Viedni – tiež s negatívnym výsledkom.
Novinár Marek Vagovič vo svojej knihe Vlastnou hlavou spomína, že keď sa Počiatek v roku 2016 vzdal poslaneckého mandátu, veľa sa špekulovalo aj tom, či to nesúvisí s drogovou aférou, o ktorej sa hovorilo v kuloároch.

Fico: Jano Počiatek by si život nekazil
„Je to absolútny nezmysel a niekto si tu mega vymýšľa,“ povedal Počiatek denníku Nový Čas.
Týždenníku Plus 7 dní zdôvodnil svoj odchod takto: „Sedieť v dnešnom parlamente si vyžaduje výnimočnú dávku psychoimunity a na to už jednoducho nemám energiu.“

Keď dnes novinári Ficovi pripomenuli práve Počiatka, bývalý predseda vlády ho bránil.
„V živote som Jána Počiatka nevidel na úrade vlády v stave, v akom máme možnosť vidieť súčasného ministra. Ja to nemôžem vylúčiť, ja som s týmito chlapcami nechodil. Ale ja si myslím, že je to nezmysel. Jano Počiatek je príliš inteligentný na to, aby si kazil život,“ odpovedal, aktuality.sk

X X X

Prepočítali rodičovský bonus ministra Krajniaka: Dôchodky budú nižšie a najviac pomôžu bohatým (+ presné sumy)

Čím viac detí, tým vyšší dôchodok. Taká mala byť podstata hlavného bodu dôchodkovej reformy ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Krajniakove argumenty o sociálne spravodlivejšom systéme však zmietli zo stola štátni analytici. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala, že na rodičovskom dôchodku získajú najviac bohatší penzisti.
Do dôchodkovej reformy mal solidaritu, spravodlivosť a motiváciu priniesť takzvaný rodičovský bonus, podľa ktorého by rodičia pracujúcich detí dostali priamo do svojej penzie percentá z ich odvodov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však má opačný názor. Vo svojej 60-stranovej analýze dôchodkovej reformy upozorňuje, že Krajniakov systém je s cenou vyše 600 miliónov eur už od budúceho roka v prvom rade drahý. A taktiež nie je motivačný úplne rovnomerne. „Ľudia s najvyšším dôchodkom budú dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok v porovnaní s najnižšími,“ vysvetľujú odborníci.
Ďalším vážnym problémom je spochybnenie hlavného princípu rodičovského bonusu. S vyšším počtom detí by síce priemerná výška dôchodku rástla, ale tento efekt je najvýraznejší do tretieho dieťaťa. S každým ďalším sa zmenšuje.

Napríklad žena s tromi deťmi by bez rodičovského bonusu dostávala penziu 426 eur. S ním 477 eur. No s každým ďalším dieťaťom by jej pribúdalo menej a menej peňazí.
Nie je to však jediný nedostatok v Krajniakových plánoch. Štátnu kasu má rodičovský bonus stáť pol miliardy eur ročne. „V pokrízových rokoch, keď by Slovensko malo znižovať deficit verejných financií aj verejný dlh, by zmena priniesla jeho ďalšie zvýšenie," hovorí Peter Goliaš z inštitútu INEKO.
Rada spochybnila aj výpočty rezortu práce. Ministerstvo napríklad tvrdí, že žena s tromi deťmi si po reforme prilepší o 72 eur. Analytici ale oponujú, že to bude iba o 51 eur.

Ako má fungovať bonus podľa Krajniaka
Systém by sa mal spustiť od januára 2023. Sociálna poisťovňa pošle za dieťa rodičom v dôchodku celkovo päť percent zo svojej mzdy spred dvoch rokov. Celková suma sa tak rozdelí na polovicu medzi dvoch rodičov, na 2,5 percenta pre matku a 2,5 percenta pre otca.

Rezort počíta aj so špecifickými prípadmi rodín. Napríklad pri adopcii si štát potvrdenie vie vypýtať dodatočne. Ak však výchovu nariadil napríklad súd a nešlo o adopciu, musí to pracujúci v Sociálnej poisťovni nahlásiť. V opačnom prípade jeho súdom pridelený rodič bonus dostávať nebude.

Pracujúce dieťa tiež môže do Sociálnej poisťovne prísť a vyplácanie rodičovského príspevku pre jedného alebo oboch rodičov zakázať. Podľa ministra práce môže ísť o špecifické prípady, keď sa napríklad otec či matka počas dospievania o dieťa nestarali. Tento zákaz bude môcť dieťa zmeniť len raz za päť rokov.
Bonus dostanú aj rodičia tých, čo pracujú v zahraničí. Ale iba v prípade, že na Slovensku platili istý čas odvody v roku 2021 a ďalších nasledujúcich rokoch.

Bohatý dostane násobne viac
Vplyv rodičovského bonusu analytici vysvetľujú tým, že dôchodcovia s vyšším dôchodkom majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že ich deti sú aktívne na trhu práce a zarábajú nadpriemerne. A nadpriemerné zárobky detí sa premietnu aj do vyšších penzií rodičov. Tento fakt kritizuje aj Slovenská komora daňových poradcov. Tvrdí, že ide o nekoncepčné riešenie s potenciálnymi diskriminačnými dosahmi na viaceré skupiny ľudí.
Ďalším problémom je podľa komory aj vyradenie bezdetných seniorov, ako aj vylúčenie seniorov s deťmi zdravotne hendikepovanými s nemožnosťou pracovať. Pozitívne dosahy tak podľa údajov ministerstva nepocíti asi 240-tisíc ľudí, čo je zhruba pätina seniorov.

V prípade dôchodcu s jedným pracujúcim dieťaťom by to znamenalo pri priemernom plate navýšenie penzie približne o 30 eur mesačne. „V prípade vysokopríjmových potomkov by zvýhodnenie mohlo byť až vo výške okolo 75 a viac desiatok eur. Pri použití minimálnej mzdy by sa penzia zvýšila o 15,58 eura,“ vyčíslila Dagmar Bednáriková zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Tri deti a dosť
Ďalším zásadným postrehom rady je, že výhodnosť rodičovského bonusu vrcholí pri troch deťoch. Od štvrtého sa dodatočný príjem peňazí znižuje. Hlavným dôvodom je, že s rastúcim počtom detí v rodine rastie aj podiel tých, ktoré neodvádzajú štátu odvody, lebo nie sú aktívne na trhu práce. A keďže detí bude viac, no nebudú odvádzať odvody, ich rodičia dostanú iba málo.

Výška rodičovského dôchodku vypočítaného štátnymi analytikmi sa navyše líši aj od údajov verejne prezentovaných ministerstvom práce. Odborníci tvrdia, že príklady rezortu nie sú reprezentatívne. Krajniakovci vypočítali, že žena so štyrmi deťmi si po reforme prilepší mesačne o 95 eur.

Ekonómovia z rady ale nesúhlasia. Podľa nich bude zvýšenie iba o 59 eur.
Ekonóm Ján Šebo z výskumného tímu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pripomína, že prípadné zavedenie rodičovského bonusu by malo platiť len pre novovstupujúcich na trh práce. Iba tak totiž dokážeme posúdiť, či tento nástroj má skutočný vplyv na zvyšovanie ochoty mať viac detí. „Bez tohto obmedzenia ide len o dodatočné zvyšovanie dôchodkov pre vybrané skupiny dôchodcov,“ hovorí. Podľa neho je návrh populistický. „Snaží sa ovplyvniť jednu skupinu voličov bez toho, aby najskôr získali nároky," upozorňuje ekonóm.

Zvýšenie pôrodnosti negarantuje
Okrem spomínaných výhrad ekonómov bude bonus stáť ročne približne pol miliardy eur. A to je zlá správa pre štátny rozpočet. Už teraz je jeho udržateľnosť hodnotená ako najhoršia spomedzi krajín Európskej únie. Bonus ho iba ďalej zhorší, hovorí Goliaš. Prízvukuje, že ani ministerstvo, ani rada pritom nenachádzajú nijaký ukazovateľ, ktorý by zaručil pozitívny vplyv opatrenia na pôrodnosť v strednodobom ani v dlhodobom horizonte.

„Mladí sa budú skôr rozhodovať podľa dostupnosti bývania a predškolských zariadení, pracovných príležitostí či podľa výšok sociálnych dávok na podporu rodiny," dodáva Goliaš. Ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS je kritický k snahe ministerstva takto motivovať mať viac detí. „Ženy sa nestarajú o deti kvôli tomu, že chcú vychovávať pre štát nových daňových poplatníkov. Deti sa rodia z úplne iných dôvodov. Zredukovať rodičovstvo na finančnú bilanciu daní a odvodov by bolo veľmi povrchné,“ tvrdí.

Zaplatia to najbohatší pracujúci
Nezodpovedanou otázkou zostáva, kto teda bonus zaplatí. Šéf ministerstva práce chce časť dôchodkových zmien zaplatiť z vyšších odvodov. Tie by mali platiť lepšie zarábajúci ľudia cez vyššie odvody. Mali by ich platiť ľudia, ktorí mesačne zarobia zhruba 7 650 eur v hrubom a viac. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča ide o päť percent pracujúcich. Ide približne o 50-tisíc ľudí, od ktorých po zrušení maximálneho stropu odvodov v roku 2023 pritečie zhruba 150 miliónov eur. Podľa neho si to môžu dovoliť, keďže na dôchodku budú aj tak slušne zabezpečení.

Ministerstvá financií a hospodárstva žiadajú „bonus" úplne vyradiť z novely zákona. Návrh podľa rezortu Igora Matoviča (OĽaNO) vytvára výrazne negatívne vplyvy na výdavky Sociálnej poisťovne. Tie budú musieť byť financované navýšením transferu zo štátneho rozpočtu. Rezort hospodárstva zase upozorňuje, že sa budú kvôli nemu zvyšovať odvody, pričom v budúcnosti hrozí ich ďalšie zvyšovanie.
Rodičovský bonus je už zakotvený v Ústave SR, koalícia ho pretlačila spolu s Kolíkovej novelou súdnej mapy. O detailoch rodičovského bonusu bude ešte v koalícii debata./agentury/

X X X

Spovedné tajomstvo je nad zákonmi republiky i pri znásilneniach, vyhlásil francúzsky arcibiskup

Spovedné tajomstvo má prednosť pred zákonmi republiky, uviedol v stredu predseda Francúzskej biskupskej konferencie arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort v reakcii na zverejnenie správy o znásilňovaní detí činiteľmi katolíckej cirkvi.

De Moulins-Beaufort bol pritom v utorok jedným z tých, ktorí správu nezávislej vyšetrovacej komisie prezentovali. Komisia odhaduje, že od roku 1950 predstavitelia katolíckej cirkvi sexuálne zneužili 216-tisíc detí. Arcibiskupove stredajšie vyjadrenie vzbudilo vo Francúzsku silnú vlnu pobúrenia, a to aj u iných predstaviteľov cirkvi.

„Spovedné tajomstvo sa týka nás všetkých a v tomto ohľade je silnejšie než zákony republiky. (Spoveď) je otvoreným priestorom pre rozhovor s bohom,“ uviedol de Moulins-Beaufort v rozhovore s rozhlasovou stanicou France Info.
Arcibiskup ale zároveň dodal, že zistenia komisie berie veľmi vážne, len je potrebné nájsť alternatívny spôsob, ako s informáciami o zneužívaní pracovať bez toho, aby spovedníci museli porušiť tajomstvo.
Pápež František v minulosti tiež opakovane uviedol, že spovedné tajomstvo je neporušiteľné. Po zverejnení záverov komisie však vyjadril hanbu za činy cirkvi a požiadal obete o odpustenie.

Vedenie Francúzskej biskupskej konferencie v decembri minulého roka uviedlo, že kňazi, aj keď sa v rámci spovede dozvedia o trestnom čine, o ňom v žiadnom prípade nesmú informovať príslušné úrady. Za porušenie spovedného tajomstva im hrozí exkomunikácia.

Podľa francúzskeho právnika Nicolasa Cadèna sa ale duchovní pri svojom mlčaní najčastejšie odvolávajú na verdikt kasačného súdu z roku 1891, ktorý však bol vynesený ešte pred odlukou štátu a cirkvi. K tomu došlo vo Francúzsku v roku 1905.
Podľa právnika sa tak na duchovných dnes vzťahujú rovnaké pravidlá ako na všetky ostatné „profesijné tajomstvá“. Nikto nesmie prezradiť tajomstvo človeka, ktorý spáchal zločin, naopak informácie o obetiach je povinný oznámiť úradom.
Podľa francúzskeho trestného zákona osobe, ktorá je svedkom alebo má informácie o sexuálnom obťažovaní maloletej osoby a neoznámi to, hrozí trojročný trest väzenia a pokuta 45-tisíc eur. Ak je obeť mladšia ako 15 rokov, je trest až päťročný a pokuta sa zvyšuje na 75-tisíc eur.

Nezávislá vyšetrovacia komisia zriadená katolíckou cirkvou viac ako dva roky študovala svedectvá obetí a archívy, uskutočnila stovky rozhovorov. Dvadsiatka odborníkov nakoniec odhadla, že predstavitelia francúzskej katolíckej cirkvi od roku 1950 sexuálne zneužili 216-tisíc detí, prevažne chlapcov.
Počet obetí môže byť dokonca až 330-tisíc, ak sa medzi ne započítajú aj trestné činy laikov, ktorí pracovali pre cirkev, ako sú učitelia v náboženských školách alebo v charitách./agentury/

X X X

Brusel vyhovel tlaku členských štátov. Dostanú návod, ako von z energetickej krízy

Dôvodom je tlak krajín Únie na zmenu pravidiel, ktorými sa riadia trhy s energiou v Európskej únii. Rastúce ceny plynu a elektriny totiž rapídne zvyšujú už beztak vysoké účty občanov EÚ postihnutých pandémiou koronavírusu.
Cenami energií sa zaoberajú už aj lídri EÚ v Bruseli.
Kým slovenská vládna koalícia pripravuje vlastné nástroje, ako pomôcť občanom v znášaní rýchlo zdražujúcich energií, pomocné koleso sa nafukuje už aj v Bruseli.

„Aktuálne sa chystá sa konkrétna komunikácia k tejto téme, komisári ju budú mať na stole budúcu stredu, takže vtedy sa dá očakávať aj konkrétny výstup. Na európskej úrovni v našej komunikácii zhrnieme aj možnosti ako pomôcť aj tým najzraniteľnejším skupinám, ktorých sa zdražovanie dotkne,“ uviedla pre Pravdu Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Tlak západnej Európy silnie
Dôvodom je dlhodobý tlak najmä západných štátov, Francúzska a Španielska, na zmenu pravidiel, ktorými sa riadia trhy s energiou v Európskej únii. Podľa predstaviteľov týchto dvoch štátov rastúce ceny plynu a elektriny zvyšujú už beztak vysoké účty občanov EÚ ťažko postihnutých pandémiou koronavírusu.

Obmedzené zásoby zemného plynu totiž vystavujú kontinent prudkému nárastu cien a možnému nedostatku v prípade, že bude chladnejšia zima. Európske vlády sa však snažia nájsť spôsoby, ako obmedziť náklady spotrebiteľov. Kým v Spojených štátoch, ktoré majú vlastný plyn, sú ceny nižšie, Európa sa musí spoliehať na dovoz tejto komodity, čo zvyšuje náklady.
„Cena plynu sa v ostatných týždňoch masívne a brutálne zvýšila, čo vyvoláva znepokojenie nás všetkých. Je to nefér, neefektívne a veľmi nákladné. Je načase pozrieť sa na európsky energetický trh,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire.

Európske štáty prichádzajú s vlastnými iniciatívami
Španielska ministerka hospodárstva Nadia Calviňo, ktorej krajina patrí medzi najzasiahnutejšie rastúcimi cenami energií, uviedla, že riešenie problému by malo byť na nadnárodnej úrovni. „Potrebujeme koordinovanú európsku odpoveď,“ skonštatovala a vyzvala Európsku komisiu, aby „podnikla rozhodné a naliehavé opatrenia na riešenie tohto problému“. Vláda medzitým znížila pre domácnosti špeciálnu daň za elektrinu z 5,1 percenta na 0,5 percenta.

Rakúsko chce pomôcť ľuďom priamymi finančnými dotáciami. Vláda nedávno ohlásila, že od budúceho roka každý obyvateľ v Rakúsku dostane ročný klimatický bonus podľa toho, v ktorej časti krajiny žije. Napríklad štvorčlenná rodina s dvomi deťmi žijúca vo Viedni by mohla očakávať ročný príspevok 300 eur. Cieľom kompenzovať zdražovanie uhlíkovej dane a povzbudiť ľudí, aby preferovali také spôsoby dopravy a vykurovania, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

V Česku podobne, ako v Rakúsku, plánuje vláda „rozdávať“ šeky. Uviedol to vo víkendovej diskusii premiér Andrej Babiš spoločne s ministrom priemyslu a obchodu Karlom Havlíčkom. Podľa ich slov majú prirpavený program, v rámci ktorého obdrží 4,3 milióna českých domácností šek vo výške 1250 korún (približne 50 eur) na úhradu energií. Zásah by mal stáť štátnu kasu 5,4 miliardy korún (približne 213 miliónov eur).

Podľa nedávnej štúdie Európskej konfederácie odborových zväzov takmer tri milióny zamestnancov v Európskej únii si nemôžu dovoliť vykurovať svoje domovy v dôsledku nárastu cien energií. Najvyššie percento chudobných pracovníkov, ktorí si nemôžu dovoliť platiť kúrenie, sa nachádza na Cypre (45,6 %). Nasledujú Bulharsko, Litva, Portugalsko, Grécko a Taliansko./agentury/

X X X

NATO odobralo akreditáciu ôsmim ruským diplomatom, mali pracovať v utajení pre ruské tajné služby

Severoatlantická aliancia sa v stredu rozhodla odobrať akreditáciu ôsmim členom Stálej misie Ruska pri NATO, pretože mali pracovať v utajení pre ruské tajné služby.

„Môžeme potvrdiť, že sme odobrali akreditáciu ôsmim členom Stálej misie Ruska pri NATO, ktorí pôsobili ako nelegálni ruskí spravodajskí dôstojníci,“ uviedol predstaviteľ Aliancie, ktorý nechcel byť menovaný.
NATO takisto znížilo počet akreditovaných pozícií, ktoré môže Rusko obsadiť vo svojom zastúpení pri Aliancii, z doterajších 20 na desať. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť koncom októbra.

Rozhodnutie o znížení počtu diplomatov bolo podľa zdroja prijaté v reakcii na údajné nepriateľské aktivity Ruska. NATO je však stále otvorené pre zmysluplný dialóg.
V roku 2018 vypovedala Aliancia v reakcii na útok nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok v britskom meste Salisbury sedem členov ruskej misie. Aj vtedy nasledovalo zníženie maximálnej veľkosti ruskej delegácie pri NATO z 30 na 20 ľudí.
Pri útoku v Salisbury boli v marci 2018 otrávení bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija. Obaja otravu prežili. Britskí vyšetrovatelia označili za podozrivých dvoch občanov Ruskej federácie. Rusko akúkoľvek zodpovednosť za tento útok odmieta./agentury/

X X X

Poľsko má na hranici s Bieloruskom už 3-tisíc vojakov

Poľsko zvýšilo počet svojich vojakov nasadených na hraniciach s Bieloruskom, a to z dôvodu pokračujúceho prílevu migrantov.
Poľské bezpečnostné jednotky blokujú migrantov na hraniciach s Bieloruskom v dedine Usnarz Gorny
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že pracovníkom pohraničnej stráže v súčasnosti poskytuje podporu 3-tisíc vojakov. To je o 600 viac ako minulý týždeň.

„Zabezpečenie hranice s Bieloruskom je v súčasnosti najdôležitejšia úloha,“ napísal Blaszczak na Twitteri. „V najbližších dňoch budú pozdĺž poľsko-bieloruských hraníc hliadkovať vojenské helikoptéry,“ do¬dal.
Poľsko minulý štvrtok predĺžilo výnimočný stav na hraniciach o dva mesiace – až do konca novembra. Poľská pohraničná stráž uviedla, že v utorok 5. októbra zatkla 13 migrantov.

Poľská vláda obviňuje režim v Bielorusku z napomáhania migrantom z krajín, kde prebiehajú vojnové konflikty. Bieloruské úrady zase Západ obviňujú, že v týchto krajinách vytvára chaos a ich obyvatelia preto hľadajú lepší život inde.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v máji vyhlásil, že Bielorusko už nebude migrantom brániť pri prekračovaní hraníc do krajín EÚ. Išlo o reakciu na sankcie, ktorú voči Bielorusko zaviedla EÚ.

Cichanovská varovala pred humanitárnou krízou
Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala v stredu medzinárodné spoločenstvo na zastavenie humanitárnej krízy, ktorú povzbudzovaním ilegálnej migrácie do EÚ vyvolal režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Cichanovská sa takto vyjadrila počas svojej návštevy Poľska.

„Naliehavo vyzývam OSN a medzinárodné spoločenstvo, aby konali a zastavili humanitárnu katastrofu hroziacu v strednej Európe,“ uviedla Cichanovská na tlačovej konferencii počas Varšavského bezpečnostného fóra. Podľa bieloruskej opozičnej líderky ide zo strany Minska o odplatu za to, že Poľsko a Litva podporujú bieloruskú opozíciu.
Cichanovská pritom priamo nekritizovala prístup Poľska, ktorý zahŕňa odopieranie práva migrantov požiadať o azyl a posielanie niektorých rodín s deťmi späť za bieloruské hranice. Poznamenala však, že „ľudia prekračujúci hranice nie sú vinníkmi, ale obeťami“.

Podľa nej sa v Bielorusku stále nachádza zhruba desaťtisíc až pätnásťtisíc ľudí, ktorí dúfajú, že sa dostanú do EÚ, pričom ich počet stále rastie. Zdroj týchto číselných údajov pritom Cichanovská neuviedla.
Počas svojej návštevy Varšavy sa Cichanovská stretla aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a ďalšími poľskými predstaviteľmi, ktorí podporujú úsilie bieloruskej opozície a pomáhajú ľuďom, ktorých slobody sú potláčané
Lukašenkovým režimom.

Bielorusko poskytlo tisíckam migrantov zo Sýrie, Iraku, Afganistanu a Afriky turistické víza v snahe povzbudiť ich k tomu, aby neskôr prešli do Poľska, Litvy a v menšej miere aj do Lotyšska.
Niekoľko ľudí nedávno zomrelo na následky vyčerpania, keď sa pokúšali dostať z Bieloruska do Poľska cez oblasť lesov a močiarov. Cichanovská preto varovala, že s „príchodom zimy budú tieto úmrtia narastať a môžu ich byť desiatky“./agentury/

X X X

Lístky na vlak ani diaľničné známky nezdražejú, no dá sa o tom uvažovať, pripustil Doležal

Cestovné lístky na vlak ani diaľničné známky nezdražejú, o zvýšení cien je však možné uvažovať. Uviedol to minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) v stredu na sociálnej sieti.
„O zvýšení je možné uvažovať, ale dohoda na úrovni koaličnej rady neexistuje, preto platí, že ani diaľničné známky, ani ceny cestovných lístkov sa zvyšovať nebudú," ubezpečil Doležal.

Mimoparlamentné KDH v stredu uviedlo, že minister dopravy prezentoval návrh na zvyšovanie cien diaľničných známok na koaličnej rade. Hnutie tvrdilo, že minister uvažuje aj o zdražovaní cestovných lístkov vo vlakoch. Podpredseda KDH Igor Janckulík v tejto súvislosti podotkol, že zdroje sa dajú získať aj inak, aktuality.sk

X X X

Výbor odobril sankciu pre Štefana Kuffu, vykázali ho zo sály, lebo nemal rúško

Poslanec Národnej rady (NR) SR Štefan Kuffa (nezaradený) prišiel o polovicu augustovej výplaty, keďže bol dvakrát počas júla vykázaný z rokovacej sály za to, že nemal na sebe rúško.
Poslanec nepodal námietku v súlade so zákonom, preto parlamentný mandátový a imunitný výbor odobril túto sankciu. Uviedla to predsedníčka výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO).

„Výbor potvrdil rozhodnutie predsedu NR SR o tejto sankcii," povedala Andrejuvová.
Členovia výboru v stredu prijali aj ďalšie podnety na disciplinárne konanie o previnení poslancov. Ide napríklad o podnet poslanca Mariana Kotlebu (ĽSNS) na poslanca Jozefa Pročka (OĽaNO). Pročko počas aktuálnej schôdze vo svojom vystúpení uviedol: „(...) nekradol som ako Suja s Kotlebom na župe." Kotleba tvrdí, že výrok je nepravdivý a zároveň je „hrubým a absolútne ničím nepodloženým osočovaním" jeho osoby a krivým obviňovaním Kotlebu z krádeže. Výbor sa má týmto podnetom zaoberať na októbrovej schôdzi, aktuality.sk

X X X

Cichanovská varovala pred humanitárnou krízou na hraniciach s Minskom

Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala v stredu medzinárodné spoločenstvo na zastavenie humanitárnej krízy, ktorú povzbudzovaním ilegálnej migrácie do EÚ vyvolal režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
Cichanovská sa takto vyjadrila počas svojej návštevy Poľska, informovala agentúra AP.
„Naliehavo vyzývam OSN a medzinárodné spoločenstvo, aby konali a zastavili humanitárnu katastrofu hroziacu v strednej Európe," uviedla Cichanovská na tlačovej konferencii počas Varšavského bezpečnostného fóra.
Podľa bieloruskej opozičnej líderky ide zo strany Minska o odplatu za to, že Poľsko a Litva podporujú bieloruskú opozíciu.
„Ľudia prekračujúci hranice nie sú vinníkmi, ale obeťami"

Cichanovská pritom priamo nekritizovala prístup Poľska, ktorý zahŕňa odopieranie práva migrantov požiadať o azyl a posielanie niektorých rodín s deťmi späť za bieloruské hranice, píše AP. Poznamenala však, že „ľudia prekračujúci hranice nie sú vinníkmi, ale obeťami". Podľa nej sa v Bielorusku stále nachádza zhruba desaťtisíc až pätnásťtisíc ľudí, ktorí dúfajú, že sa dostanú do EÚ, pričom ich počet stále rastie. Zdroj týchto číselných údajov pritom Cichanovská neuviedla, všíma si AP.
Počas svojej návštevy Varšavy sa Cichanovská stretla aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a ďalšími poľskými predstaviteľmi, ktorí podporujú úsilie bieloruskej opozície a pomáhajú ľuďom, ktorých slobody sú potláčané Lukašenkovým režimom.

Ako uvádza AP, Bielorusko poskytlo tisíckam migrantov zo Sýrie, Iraku, Afganistanu a Afriky turistické víza v snahe povzbudiť ich k tomu, aby neskôr prešli do Poľska, Litvy a v menšej miere aj do Lotyšska.
Niekoľko ľudí nedávno zomrelo na následky vyčerpania, keď sa pokúšali dostať z Bieloruska do Poľska cez oblasť lesov a močiarov. Cichanovská preto varovala, že s „príchodom zimy budú tieto úmrtia narastať a môžu ich byť desiatky", aktuality.sk

X X X

Bielej Orave hrozí, že bude odrezaná pre kamióny, mosty má v dezolátnom stave

Okres Námestovo je závislý na dvoch mostoch vo veľmi zlom a treťom v havarijnom stave. Na Bielu Oravu pritom nejazdí železnica, nevedie tade ani diaľnica či rýchlostná cesta. Obchádzka by viedla štyridsať kilometrov cez dediny.

NÁMESTOVO: Tri mosty, ktoré spájajú Námestovo so zvyškom Slovenska, sú v dezolátnom stave. Cez most ponad
Oravskú priehradu prúdi do mesta hlavný ťah, most je v šiestom stupni poškodenia vo veľmi zlom stave. Žilinský samosprávny kraj, ktorý most spravuje, naň zakázal vjazd vozidiel nad dvanásť ton, čo je približne hmotnosť prázdneho kamióna.

Ohrozený chod mesta
Alternatívna cesta do Námestova vedie cez most v Oravskej Jasenici ponad rieku Biela Orava. Most je súčasťou cesty 1. triedy 1/78, Slovenskej správy ciest. Rovnako ako most ponad priehradu je v šiestom stupni poškodenia. Naložené kamióny sú presmerované na tento most.

„Ak by sa most poškodil tak, že by sa ním nedalo prejsť, prístup do mesta by bol úplne obmedzený, čo znamená ohrozenie obrovského počtu pracovných miest, ako aj fungovania mesta,” hovorí Dušan Jendrašík, prednosta Mestského úradu v Námestove.

Keď však naložené kamióny prejdú mostom v Oravskej Jasenici, zhruba päťsto metrov pred vjazdom do Námestova, stále na ceste 1/78, musia prekonať most ponad potok, ktorý je v siedmom stupni poškodenia, čiže v havarijnom stave. V cestnej databanke je uvedený ako most do 13 ton. Slovenská správa ciest tam obmedzenie nevyznačila, pre vodičov je bez obmedzenia.
Obchádzka
Ak by sa mosty zrútili, alebo poškodili tak, že by ich bolo nutné zavrieť, na sever Oravy by sa dopravcovia nedostali ani z Poľska. „Iná cesta do Námestova a okolitých obcí ako Rabča, Zubrohlava, Oravská Polhora, neexistuje. Hraničný priechod v Oravskej Polhore je prechodný pre vozidlá do 3,5 tony a v Bobrove len pre osobnú dopravu,” vysvetľuje Igor Janckulík, podpredseda ŽSK.

Existujúca obchádzka mosta v Oravskej Jasenici vedie štyridsať kilometrov cez dediny Breza a Mútne. Nie sú však vhodné pre nákladné autá a vodiči by sa pred vjazdom do Námestova aj tak nevyhli malému mostu ponad potok.
Opravy v budúcom roku

Podľa Slovenskej správy ciest na most v Oravskej Jasenici prebieha spracovávanie projektovej dokumentácie. „Aktuálne prebieha pripomienkovanie pre stavebné povolenie. Následne budeme zabezpečovať všetky podklady pre vydanie stavebného povolenia a zabezpečenie zmluvy o nenávratný finančný príspevok, keďže stavba predpokladá spolufinancovanie z prostriedkov EÚ,” informoval hovorca Martin Guzi.

Predpokladaný termín výstavby mosta je rokoch 2022 až 2023. Keďže je však na most dovtedy presmerovaná všetka nákladná doprava do okresu Námestovo, bude sa opotrebúvať rýchlejšie. Predpokladaná cena stavebných prác na úseku I/78 Oravská Jasenica je 1 100 000 eur.
„Potom sa môže stať to, čo v Martine, kde opravujeme most tri roky. Na základe diagnostiky sa vypracovala projektová dokumentácia a pri realizácii

sa zistilo, že most je viac poškodený, ako projekt,” hovorí Janckulík, ktorý je zároveň členom komisie dopravy ŽSK.
Verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác rekonštrukcie menšieho mosta pred Námestovom, ktorý je v havarijnom stave, skončilo. Pre environmentálne obmedzenia by sa s jeho opravou malo začať na jar: „Rybársky zväz povolil práce v toku len do septembra,” povedal Guzi. Vysúťažená cena rekonštrukcie menšieho mosta na ceste 1/78 je 123 137 eur.
Chýbajú peniaze
Podľa Janckulíka žilinská župa s opravou mosta ponad Oravskú priehradu čaká na opravu mosta v Oravskej Jasenici. Zatiaľ, čo most patriaci pod Slovenskú správu ciest sa bude opravovať v polovičnom profile, celá vrchná časť župného mosta musí ísť dole, zároveň by sa mal rozširovať.

„Most v Oravskej Jasenici by mali rekonštruovať zhruba pol roka. Ale námestovský most ponad priehradu sa bude robiť až po ňom, pretože celá vrchná stavba musí ísť dolu a výstavba bude trvať dve stavebné sezóny, teda približne dva roky. Opravu toho mosta odhadujeme do 12 miliónov eur, župa momentálne na to peniaze nemá.”

Na Kysuciach kraj pritom dokončil rekonštrukciu siedmich mostov. Podľa Janckulíka však mali vyššiu prioritu, pretože ich pripravovali na obchádzkovú trasu, ktorá bude potrebná počas výstavby chýbajúcich úsekov diaľnice D3.
Župa spravuje 786 mostov, z nich 63 je v šiestom stupni poškodenia. Most v Podbieli, takisto na Orave, je v havarijnom stave, aktuality.sk

X X X

Developer plánoval postaviť dedinu v dedine, obec bola proti. Projekt Nemečky ožíva a zaspáva

Starostka za obáva, že po masovej výstavbe sa zvýši riziko záplav. Úradníci Okresného úradu v Topoľčanoch tento problém nevideli.
Čo sme zistili:

– Na Nemečkách pri Topoľčanoch chcela schránka MG Invest Development v roku 2014 postaviť 20 chatiek a penzión. Nič sa nedialo.
– Minulý rok iná schránková firma na rovnakej adrese a s totožnými konateľmi žiadal o povolenia na stavbu 85 chát. Potom ako sa začal skúmať vplyv na životné prostredie, projekt developer sám zastavil.
– Po výmene prednostov na Okresnom úrade v Topoľčanoch v lete tohto roku projekt znovu ožíva.
– Nový projekt by mohol do Nemečiek priviesť 315 ľudí, dedina má dnes 316 obyvateľov. Starostka o novom projekte oficiálne nič nevie, developer s ňou nekomunikuje.

Prechádzame autom popri dlhom páse lesov, na druhej strane zbadáme priehradu. Na úzkej ceste by sme mali problém vyhnúť sa inému autu, žiadne chodníky tadiaľto nevedú.
Sme v obľúbenej rekreačnej lokalite nad obcou Nemečky v Nitrianskom kraji. Miesto leží asi 15 minút jazdy autom od okresných Topoľčian. Je to vyhľadávaný raj hubárov a milovníkov prírody. Vodná nádrž v lete slúži na osvieženie a rybárčenie.
Už sedem rokov je na stole developerský projekt, ktorý by do tejto zóny priviedol rekreačnú výstavbu. Sprevádzajú to vášne a niekedy aj prekvapivé rozhodnutia štátnych úradníkov. Oficiálne na papieri ide o tri projekty dvoch rôznych eseročiek.
Dvakrát posielala žiadosť o povolenia na výstavbu topoľčianska schránková firma MG Invest Development pre projekt Športovo-oddychový areál Nemečky. Naposledy chcela developerskú myšlienku na rovnakých pozemkoch oživiť iná schránková firma s názvom Cyklo Green Park s projektom Green Park Nemečky. Konatelia v oboch firmách sú rovnakí, rovnaká je aj adresa spoločnosti: poštovej schránky.

Spor obyvateľov malej obce pri Topoľčanoch s podnikateľmi, schránkové eseročky a názvy projektov na výstavbu chát a penziónov pri lesoch na Nemečkách sa takto tiahne sedem rokov. Doteraz sa v lokalite nič nepostavilo.
Turistický raj
V priebehu rokov sa menia iba názvy firiem, ktoré o povolenia žiadajú, a podnikatelia násobne zväčšujú svoje plány, ako z Nemečiek urobiť turistický raj.

V novom projekte – Green Park Nemečky – by mali vyrásť desiatky luxusných chatiek, stavať by sa malo ešte tento rok. Rekreačný rezort plánujú dokončiť do roku 2025. Starostka obce Nemečky ale o novom projekte oficiálne nič nevie.
„Investor s obcou ohľadom projektu Rekreačný areál Green Park Nemečky na 61 alebo 85 chát, ktorý je v pripomienkovom konaní, nekomunikoval,“ potvrdila starostka Viera Uhlárová pre Aktuality.sk s tým, že o stavebnom zámere sa dozvedela až od Okresného úradu v Topoľčanoch. Pôvodný návrh počítal s dvadsiatimi chatami.
Dedina v dedine

Keď si vlani okresný úrad vyžiadal posudzovanie vplyvov výstavby na životné prostredie, developer projekt stopol. Po letnej výmene prednostov na Okresnom úrade v Topoľčanoch zámer budovania chát a penziónu znovu ožíva.
Tržby developera Cyklo Green Park za posledné roky podľa portálu Finstat dosahujú rádovo stovky eur, minulý rok podľa účtovnej závierky skončili v mínuse. Developera v projekte zastupuje bývalá šéfka odboru životného prostredia na Okresnom úrade v Topoľčanoch, ktorá v minulosti svojím rozhodnutím pomohla developerom pri obdobnom projekte v rovnakej lokalite. Vtedy o povolenie žiadala iná schránková firma – MG Invest Development.
Starostka Uhlárová upozorňuje, že plánovaná ubytovacia kapacita nových chát je 315 ľudí. Nemečky pritom v súčasnosti majú 316 obyvateľov.

„Čiže sa ide budovať dedina v dedine,“ myslí si o projekte starostka Uhlárová. Hneď aj upozorňuje na prvé úskalie, ktoré by z takej výstavby podľa nej pramenilo. Tým je voda.
„Ako jedna z posledných obcí v okrese nemáme vodovod. Problém sa môže vyskytnúť aj pri budovaní studní, keďže aj v obci je nedostatok spodnej vody,“ opisuje starostka Uhlárová. Naznačuje, že podnikatelia by novými studňami pri chatkách mohli odčerpať spodnú vodu pôvodným obyvateľom. Okrem toho by pri každej novej chate museli vybudovať žumpu, keďže obec nemá ani kanalizáciu.

Obavy zo záplav
Nad Nemečkami v roku 1965 dokončili priehradu, ktorú podľa starostky vybudovali na zachytávanie vodných zrážok. Predtým obec pravidelne čelila záplavám.
„Likvidácia lesa by mala neblahý vplyv na množstvo vody zo zrážkovej činnosti a zachytávanie v krajine, keďže by tam ostali holé plochy,“ odhaduje starostka, aké dôsledky by mohla mať ďalšia stavebná úprava rekreačnej lokality.

Obáva sa aj možného zhustenia dopravy, keďže v obci nie sú pri cestách vybudované chodníky. Chodci by sa tak vyhýbali autám priamo na ceste. „Nejde len o plochy zničeného lesa pod budovami, ale aj o cesty, parkoviská chodníky, žumpy, studne,“ dodáva starostka Nemečiek Uhlárová. V projekte rekreačného strediska nie je uvedené riešenie ani jedného z týchto problémov.

Prvé pokusy o zastavanie oddychovej oblasti a vyrúbanie lesa pre budovanie turistického komplexu sa objavili ešte v roku 2009. Vedenie obce s tristo obyvateľmi vtedy nechalo o zmene územneho plánu rozhodnúť ľudí v referende.

Referendum vtedy dalo jasnú odpoveď. Proti developerskému projektu pred 12 rokmi hlasovalo 149 obyvateľov Nemečiek, 11 ľudí sa vyslovilo v prospech výstavby. Na ľudovom hlasovaní sa zúčastnilo 64,5 percenta obyvateľov, takže bolo platné a projekt developera neuspel. Výstavba je dodnes v rozpore s územným plánom obce.
Druhý pokus
Ubehli tri roky a rovnaká eseročka MG Invest Development v roku 2014 znovu začala presadzovať svoj rekreačný projekt.
V tom čase boli konateľmi MG Invest Development Jozef Krošlák a František Peter, dnes je firma prepísaná na tretiu osobu.

Podľa portálu Finstat bola eseročka MG Invest Development v čase, keď presadzovala projekt Nemečky, už dlhšie v červených číslach. V roku 2014 vykázali stratu 34-tisíc eur. Rok predtým mali stratu 60-tisíc eur a nízke tržby.
Táto topoľčianska firma pritom chcela postaviť 20 chatiek, penzión a rekreačné ihrisko – všetko na rovnakých pozemkoch ako v pôvodnom projekte, odmietnutom v referende. Žiadosť o získanie všetkých potrebných súhlasných stanovísk firma poslala na Okresný úrad v Topoľčanoch.

Úzku zložku projektu dostal v lete 2014 na posúdenie úradník Tomáš Bezúr z pozemkového a lesného odboru na Okresnom úrade v Topoľčanoch. Oficiálny názov podnikateľského zámeru Športovo-oddychový areál Nemečky od MG Invest Development bol v skutočnosti predchodcom dnešného projektu Green Park Nemečky. Keď firma predložila projekt Okresnému úradu v Topoľčanoch na posúdenie, mal len niekoľko strán, z ktorých nebolo presne jasné, o čo ide.
,,Žiadosť obsahovala iba tri prílohy – zoznam stavebných objektov, širšie vzťahy a situačný náčrt. Spolu 3 listy, nič viac,“ opísal neskôr úradník pozemkového a lesného odboru na Okresnom úrade v Topoľčanoch, ako vyzerala žiadosť developera. Projektu dal v roku 2014 stopku.

„Predložené podklady neobsahujú posúdenie ochrany lesných pozemkov…, realizáciou tohto projektu sa naruší celistvosť lesa a časť krajiny, ktorá nie je rekreáciou zatiaľ dotknutá a narušená,“ zdôvodnil vtedy úradník Bezúr.
17fotiek v galériiMG Invest DevelopmentZdroj: Finstat.sk

Navrhol posúdenie vplyvov na prírodu
Zamietavé rozhodnutie majú Aktuality.sk k dispozícii. Úradník z pozemkového a lesného odboru nepovolil projekt aj preto, že developer neuviedol, či stavby boli v súlade s územným plánom obce a nespomenul, že je nevyhnutné pristúpiť k vyňatiu lesných pozemkov. V rozhodnutí tiež zdôraznil, že lesy, v ktorých by sa mala začať výstavba, výrazne ovplyvňujú životné prostredie v obci.

,,Preto môže byť výrazné posúdenie tohto projektu aj z hľadiska EIA o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ píše sa v nesúhlasom stanovisku úradu pre developera.
Nezvyčajné stretnutie
O dva mesiace už bola situácia iná. Developer si podal novú žiadosť, ktorú doplnil o viacero príloh a úradníci sa potom vybrali na návštevu za starostkou Uhlárovou do Nemečiek.

Ako nám potvrdila Uhlárová, na obecnom úrade sa stretla 5. novembra 2014 s vtedajšou prednostkou okresného úradu Žanetou Páleníkovou, vedúcim pozemkového a lesného odboru na okresnom úrade a úradníkom pozemkového a lesného odboru, ktorý o prípade rozhodoval. Starostku presvedčili, aby s developerským projektom nakoniec súhlasila.
Z rokovania u starostky sa nerobila zápisnica. Existuje o ňom oficiálny záznam v podobe emailu, ktorý úradník Tomáš Bezúr spísal minulý rok na žiadosť svojej vtedajšej šéfky Dagmar Kačírekovej, ktorá chcela o čudnom rozhodovaní pri projekte vedieť viac.

Email má redakcia Aktuality.sk k dispozícii. „Na uvedenom pracovnom rokovaní (u starostky, pozn. red.) sa preberali rôzne alternatívy predmetného projektu a prišlo sa k záveru, že Okresný úrad Topoľčany, pozemkový a lesný odbor, vydá kladné záväzné stanovisko,“ píše sa v emaili, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii.

V emaili úradník potvrdzuje, že pozitívne rozhodnutie pre developera sa rozhodli dať po schôdzke u starostky obce Nemečky s tým, že to dostal ako úlohu od svojho nadriadeného. Úradník Bezúr v emaili vysvetľuje, že konal iba podľa príkazov vtedajšieho šéfa pozemkového a lesného odboru, ktorý nakoniec súhlasné stanovisko pre developera aj podpísal. Redakcia má email k dispozícii.

Nezrovnalosti
S úradníkom sme sa stretli v kancelárii prednostu Okresného úradu v Topoľčanoch, ale nahrávanie nášho rozhovoru odmietol. Odmietol aj použitie svojho mena v članku. Pravosť emailu potvrdil, reportérovi Aktuality.sk ukázal aj jednotlivé zložky spisov v prípade developera MG Invest Development pre kontroverzný projekt.

Svoje protichodné rozhodnutia pri rozhodovaní v žiadosti developera úradník vysvetľoval tak, že oficiálne kladne rozhodol až potom, ako developer dodal ďalšie podklady. „Prípad ďalej preverujeme, zatiaľ sme nenašli žiadne pochybenie. Súhlasíme so zverejnením,“ vydal neskôr po stretnutí stanovisko predseda okresného úradu Rastislav Kňaze.
Zmena názoru
Okresný úrad v Topoľčanoch v novembri 2014 vydal stanovisko k doplnenej žiadosti firmy MG Invest Development, aby mohla v rekreačnej oblasti spustiť svoj developerský projekt. Úrad zmenil svoj pôvodný odmietavý postoj, tentoraz už s výstavbou súhlasil.
Kladné stanovisko vypracoval znovu úradník Bezúr. Rozhodnutie podpísal vtedajší šéf pozemkového a lesného odboru. Obaja muži sa predtým zúčastnili nezvyčajného stretnutia u starostky.

Aj toto rozhodnutie má redakcia k dispozícii. Okresný úrad si v ňom určil nové podmienky, ktoré mal developer splniť. Úradníci nariadili, aby areál slúžil aj verejnosti a boli v ňom vybudované cyklotrasy. O potrebe posúdenia vplyvu na životné prostredie ani predchádzajúcich výhradách už nenapísali nič.
S projektom následne súhlasila aj obec Nemečky a vydala povolenie na stavbu 20 chatiek. Projekt potom zamrzol.
Obavy obce
Príbeh znovu ožil o rok neskôr, 25. júna 2015 sa rozhodovalo na okresnom úrade znova. Zložku dostal na stôl odbor životného prostredia. Vtedajšia šéfka odboru životného prostredia na Okresnom úrade v Topoľčanoch – dnes zástupkyňa developera – vydala rozhodnutie, že pre výstavbu rekreačného strediska nie je potrebné posudzovať vplyv na životné prostredie.
Šéfka odboru životného prostredia sa v dokumente opierala o odporúčania svojich kolegov z Okresného úradu v Topoľčanoch, ktorí tiež nežiadali proces posudzovania projektu na životné prostredie.
V rozhodnutí z júna 2105 sa pritom spomínajú aj obavy, ktoré v rámci posudzovania zmien projektu vyslovila starostka obce a jej obyvatelia.

,,Takýto výrub by mohol negatívne ovplyvniť život v obci. Zvýšené množstvo dažďovej vody z územia by mohlo ohroziť obec – zaplavenie hlavnej cesty a rodinných domov, čo sa už v minulosti vyskytlo,“ argumentovala starostka Uhlárová proti ďalším zmenám v projekte developera v roku 2015.
17fotiek v galériiPopri tejto ceste má stáť developerský projekt.Zdroj: Branislav Wáclav

Protestovali aj ľudia z obce
Obyvatelia Nemečiek poslali šéfke odboru životného prostredia list, v ktorom sa postavili proti výstavbe.
„Ťažko uveriť pekným slovám v zámere projektu, ako bude všetko v súlade s prírodou a ako ju chcú čo najmenej poškodiť,“ uviedli v liste miestni obyvatelia. Argumentovali hlukom, zlou dopravnou situáciou, zlou kanalizáciou a malým prínosom projektu pre obec.

Úradníčka, ktorá dnes zastupuje developera, v rozhodnutí napísala, že obavy obyvateľov zohľadnila, ale rozhodnutie vydala nakoniec v prospech topoľčianskeho developera.
Nasledujúcich päť rokov bolo okolo projektu pomerne ticho. „Je vydané územné rozhodnutie pre 20 chát a športoviská, ktoré neboli doteraz zrealizované,“ potvrdzuje starostka Nemečiek Viera Uhlárová.

Po odmlke prišli väčšie plány
Po piatich rokoch plánovania na papieri myšlienka masového turizmu v Nemečkách znovu oživila. Na Okresný úrad v Topoľčanoch prišla ďalšia žiadosť o výstavbu chatiek a penzióna. Tentokrát projekt už zastrešovala eseročka Cyklo Green Park – ako vlastník predmetných pozemkov – s rovnakými konateľmi ako pri predchádzajúcom projekte MG Invest Development.
Napriek tomu, že pôvodná výstavba turistického centra sa nikdy nedokončila, nový projekt Green Park Nemečky počíta s ešte rozsiahlejšou výstavbou rekreačných chát ako v minulosti.
Po novom chcú na rovnakom mieste stavať 61 až 85 chatiek (developer predložil zámer v dvoch variantoch). Na Okresnom úrade v Topoľčanoch má o projekte podľa informácií Aktuality.sk rozhodovať opäť rovnaký úradník pozemkového a lesného odboru, ktorý najskôr nepovolil, potom povolil žiadosti od MG Invest Development.

Z úradu k developerovi
Developera sme boli hľadať aj v jeho oficiálnom sídle v centre Topoľčian. Označenie dverí, kde firma sídli, alebo zvonček Cyklo Green Park v budove nemá.
Podľa schránky zisťujeme, že developer sídli v rovnakej miestnosti ako miestny poskytovateľ internetového pripojenia Axalnet. V oboch firmách figuruje konateľ František Peter.

„Neviem, kde je, príďte o dva týždne,“ odkazuje nás pracovníčka Axalnetu, keď sa pýtame na niekoho z Cyklo Green Parku. Žena hovorí, že nevie, kto a kedy od developera do firmy chodí. Neskôr aj popiera, že nevie, či na schránke Axalnetu je uvedená aj firma developera. „Ja do schránky nechodím, poštu vyberajú iní,“ odbije nás žena.
17fotiek v galériiSídlo firmy Cyklo Green Park v Topoľčanoch.Zdroj: Branislav Wáclav

Súkromná osoba
Zástupkyňa developera na otázky redakcie odmietla odpovedať s tým, že je súkromná osoba.
Aktuality.sk sa ženy pýtali, či v minulosti rozhodovala v prospech developerského projektu v Nemečkách a z čoho chce schránková firma projekt Green Park Nemečky v hodnote 10 miliónov financovať. Zástupkyňu developera sme potom oslovili so žiadosťou o odpoveď aj cez SMS správu.

„Chcela by som Vás poprosiť, aby ste ma neobťažoval s nekonkrétnymi otázkami a nepravdivými informáciami, nakoľko som súkromná osoba,“ prišla odpoveď.
Na otázku, aké nepravdivé informácie má na mysli, neodpovedala. „Vyjadrila som sa jasne v predchádzajúcej správe,“ ukončila žena komunikáciu.
Dva zdroje pre Aktuality.sk potvrdili, že žena s rovnakým menom kontaktovala vedenie Okresného úradu v Topoľčanoch v súvislosti so spomínaným developerským projektom.

Odvolaná šéfka úradu
Na projekt upozornila Dagmar Kačíreková, ktorá šéfovala Okresnému úradu v Topoľčanoch po minuloročných voľbách, ale z funkcie ju už stihli odvolať. Bývalá šéfka úradu si myslí, že to môže súvisieť s jej kritickým postojom k developerskému projektu.

„Podľa mňa to bolo (odvolanie), lebo som išla do konfliktu pri projekte na Nemečkách. O tomto prípade som sa rozprávala aj s bývalými prednostami, pozorne som si študovala celý spis. Zistila som, že v roku 2014 boli v priebehu troch mesiacov vydané k projektu v tej istej veci dve protichodné stanoviská z okresného úradu. Prvé stanovisko projekt za okresný úrad zamietol, druhé ho povolil. Žiadala som, aby naše stanovisko bolo vydané podľa zákona,“ hovorí Kačíreková.

Zvláštne praktiky
Kačírekovú odvolala z postup prednostky Okresného úradu v Topoľčanoch vláda Eduarda Hegera v júni tohto roka. Na jej miesto vymenovali Rastislava Kňazeho.
Kačírovekovú vymenili po konfliktoch s podriadenými. Na dnes už exprednostku prišlo niekoľko sťažností od zamestnancov Okresného úradu v Topoľčanoch. Bol medzi nimi aj spomínaný úradník pozemkového a lesného odboru, ktorý rozhodoval o spomínanom developerskom projekte.

Úradník Bezúr poslal na vtedy svoju nadriadenú Kačírekovú oficiálnu sťažnosť, že neoprávnene používa služobné auto.
Dôkazom boli fotografie zo sledovania Kačírekovej spred okresného úradu, na ktorých Kačíreková pomáha svojej ťažko zdravotne postihnutej dcére nastúpiť do vozidla. Prípad preverovala topoľčianská polícia, nič nezákonné nezistila.
Bezúr nám tvrdil, že nevie, kto jeho šéfku vtedy sledoval. Fotografie mal dostať podľa jeho slov do schránky na súkromnej adrese, kde býva.

Chcela posudok
Odvolaná prednostka tvrdí, že kým šéfovala úradu, práve ona chcela od podriadeného, aby dali urobiť pri developerskom projekte v Nemečkách posudok vplyvu na životné prostredie.
,,Po rozbehnutí posúdenia vplyvov na životné prostredie developer podal na okresný úrad žiadosť o zastavenie celého projektu,“ spomína si Kačíreková. Ako prednostka podľa vlastných slov žiadala pracovníkov úradu, aby sa držali pôvodného zamietavého rozhodnutia z augusta 2014.

„Pripadalo mi absurdné, aby pracovník, ktorý mal projekt kontrolovať a preveriť od začiatku, ma presvedčil, že výstavba má byť povolená. S tým som nesúhlasila,“ hovorí Kačíreková.
Potom ako sa v lete na Okresnom úrade v Topoľčanoch vymenili prednostovia, developer podľa našich zdrojov znovu kontaktoval úrad v súvislosti s rozbehnutím projektu.