iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Slovensko: Haščákovci v Karpatoch majetky za milióny...

... Pozemky od štátu kupoval exsiskár Kemény: Časť pozemkov Jaroslava a Valérie Haščákovcov na Záhorí vlastnil v minulosti štát. Lesy SR ich predali bývalému siskárovi Dušanovi Keménymu, aktuálne obžalovanému z daňovej trestnej činnosti. Na západnej strane Malých Karpát stojí rozľahlé sídlo, patriace firme manželov Haščákovcov. Impozantná stavba je obohnaná vysokým plotom, okolie monitorujú bezpečnostné kamery. Objekt je súčasťou lokality s rozlohou takmer 20-tisíc metrov štvorcových, ktorá tiež spadá do portfólia firmy Jaroslava a Valérie Haščákovcov.

Časť lukratívnych pozemkov vlastnil v minulosti štát. Štátny podnik Lesy SR ich neskôr predal Dušanovi Keménymu. Muž s rovnakým menom a titulom JUDr. pracoval svojho času pre tajnú službu.
Bývalý príslušník SIS, aktuálne obžalovaný pre daňové podvody a nelegálne ozbrojovanie, pripustil, že pozemky od štátu kupoval. Podrobnosti nekonkretizoval. Odmietol tiež komentovať, či niekdajšiu štátnu pôdu kupoval pre Haščákovcov a aká bola predajná cena.

Haščákova manželka ako väčšinová majiteľka firmy vlastniacej pozemky tvrdí, že nepozná bývalého siskára Keményho. „Osobu, na ktorú sa pýtate, nepoznám,“ regaovala Valéria Haščáková.
V Malých Karpatoch sa angažuje aj Haščákov brat Miloslav – spravuje poľovný revír s rozlohou viac ako dvetisíc hektárov.
Pozemky od exsiskára
Miliónové majetky v Malých Karpatoch oficiálne vlastní firma Vývraty, ktorá patrila od roku 2014 do roku 2018 rodinným príslušníkom finančníka Haščáka – manželke Valérii a bratovi Miloslavovi. Od roku 2018 je akciovka výlučne v rukách manželov Haščákovcov. V jej orgánoch sedí aj človek blízky finančnej skupine Penta.

Hoci manželia Haščákovci firmu priamo neriadia, vždy v nej mali rozhodujúci podiel. Presnejšie Valéria Haščáková, ktorá je podľa štátneho protischránkového registra jedinou známou konečnou užívateľkou výhod, keďže vlastní minimálne štvrtinový podiel. Mená prípadných ďalších majiteľov v databáze nefigurujú, keďže nemajú zákonom stanovené minimum na zápis v protischránkovom registri na úrovni 25 percent
.
Časť pozemkov patriacich firme Vývraty bola do roku 2015 majetkom štátu. Lesy SR ich predali Dušanovi Keménymu. S menom Dušan Kemény a titulom JUDr. existujú dve osoby: bývalý príslušník SIS a jeho syn.

Aktuality.sk preto kontaktovali exsiskára Keményho, či nakupoval pozemky priamo on. „2015? No, to môže byť,“ reagoval muž, ktorý pôsobil v SIS za neslávne známeho šéfovania Ivana Lexu. Podľa medializovaných informácií bol dokonca šéfom obávaného 52. oddelenia SIS, ktorého úlohou bola diskreditácia oponentov a politických rivalov trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara.
Bývalý siskár odmietol komentovať, či bol s Haščákovcami dohodnutý na predaji pozemkov ešte predtým, ako ich kúpil od štátu. „Je to moja súkromná vec,“ uzavrel a zložil telefón.

Haščáková: Spravujem 700 hektárov
Valéria Haščáková nepovedala, ako presne sa skontaktovala s majiteľom niekdajších štátnych pozemkov Keménym. „Nakupujem priebežne už asi 15 rokov všetko, čo je v katastri Kuchyňa – v časti, o ktorú mám záujem,“ zhrnula.
Manželka zakladateľa Penty zdôraznila, že s predávajúcimi sa nikdy osobne nestretla. „Mám nakúpených alebo prenajatých približne 200 hektárov pozemkov na Záhorí a ďalších približne 500 hektárov na východe Slovenska. Všetky kúpy a prenájmy som realizovala cez sprostredkovateľov.“

Haščáková upozornila, že predávajúcimi sú desiatky rôznych fyzických a možno aj právnických osôb. „Primárne sa už viac ako dvadsať rokov venujem právu. Kúpa pozemkov je komoditná činnosť, v skutočnosti to fyzicky nerobím ja. Za celý ten čas som neprišla osobne do styku so žiadnym predávajúcim,“ poznamenala.

Haščáková odmietla komentovať, či pôdu nakupovala od bývalého príslušníka SIS Keményho alebo jeho syna. Bez odpovede zostala aj otázka, aký je vzťah Jaroslava Haščáka s Keménym.
Manželka finančníka vlastní podľa katastra nehnuteľností na východnom Slovensku dom v obci Ďurková a menšie pozemky v okolí. Spomínaných 500 hektárov pôdy na východe si tak zrejme prenajíma.
Väčšina z 200 hektárov na Záhorí zas patrí spomínanej firme manželov Haščákovcov – Vývraty. Odhadovaná hodnota pôdy sa pohybuje v miliónoch eur

Do portfólia akciovky Vývraty patrí aj komplex budov v tvare päťcípej hviezdy. Poľovnícky dom sa v roku 2017 dostal medzi najlepšie slovenské stavby roka v architektonickej ankete CE.ZA.AR – cena za architektúru.

Štát zmenil vlastné rozhodnutie
Rozľahlé sídlo Haščákovcov vyvolalo v minulosti kontroverzie. Pre jeho výstavbu sa dokonca posúval turistický chodník vedúci na druhý najvyšší vrchol Malých Karpát – Vysokú. Keďže ľudia chodili po pôvodnej trase, v okolí populárneho turistického chodníka pribudli značky zakazujúce pohyb mimo vyznačených trás.

Aktuality.sk majú k dizpozícii aj stavebné povolenie na spomínaný objekt, ktorého výstavbu štát pôvodne neodobril. Podľa priloženej dokumentácie vydalo ministerstvo obrany v júli 2014 nesúhlasné stanovisko s realizáciou výstavby, keďže objekt zasahoval do ochranného pásma vojenského letiska Kuchyňa a leteckého pozemného zariadenia vzdušných síl.
Zakrátko však došlo k zmene postoja. Ministerstvo pod vedením smeráckeho nominanta Martina Glváča vydalo v rovnakom kalendárnom mesiaci prehodnotenie pôvodného stanoviska. Uviedlo, že „na základe dodatočne predložených informácií (...) a vykonanej obhliadky miesta výstavby tohto objektu (...) umiestnenie stavby ,rekreačný objekt Kuchyňa‘ nebude mať vplyv na ochranné pásma“.

K zmene stanoviska došlo po tom, čo zmenilo výhrady veliteľstvo vzdušných síl. „Nesúhlasné stanovisko bolo vydané na základe nesúhlasného stanoviska odboru pre podporu operácií veliteľstva vzdušných síl,“ uviedla súčasná hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že sa tak stalo po spresnení lokality staveniska a ubezpečení, že najvyšší bod stavby bude v nižšej výške ako horná hranica horského masívu.
Téme luxusného sídla manželov Haščákovcov sa v minulosti venovali Index a RTVS.

Poľovný revír Haščákovho brata
Na Záhorí sa angažuje aj brat zakladateľa Penty, ktorý v minulosti spoluvlastnil firmu Vývraty. Miloslav Haščák šéfuje združeniu s názvom Poľovnícka organizácia PO Bučková, ktoré si od štátu prenajíma 2400 hektárov poľovného revíru Sološnica-Rohožník.

Ročné nájomné za hektár je 23 eur, vyplýva zo zmluvy medzi združením a aktuálnymi majiteľmi pôdy – Lesmi SR, Slovenským pozemkovým fondom a Urbárskou lesnou pozemkovou spoločnosťou Rohožník.
Členom poľovníckeho združenia bol minimálne do roku 2020 aj Jaroslav Haščák. „Pán Haščák je členom tohto miestneho poľovného spoločenstva,“ uviedol vtedajší hovorca Penty Gabriel Tóth pre Index.

Kto je Dušan Kemény
Dušan Kemény bol podľa medializovaných informácií členom komunistickej tajnej služby ŠtB. Podľa SME sa k tajným prihlásil z vlastnej iniciatívy a svojho času bol jedným z riadiacich dôstojníkov arcibiskupa Jána Sokola

Po revolúcii Keményho z bezpečnostných služieb prepustili. Podľa portálu tvnoviny.sk sa však k tajným vrátil. Stalo sa tak v čase, keď SIS šéfoval Ivan Lexa. Lexa neskôr označil exšéfa Penty Haščáka za priateľa.
Kemény bol šéfom obávaného 52. oddelenia SIS, ktorého úlohou bol
kompromitovať oponentov a rivalov trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara. Na tieto úlohy využívalo aj tzv. volavky.

Blogerka Júlia Mikolášiková upozornila, že Kemény mal byť súčasťou rokovaní o TV Markíz, s Marianom Kočnerom. „Na rokovanie s Kočnerom a Ághom kvôli Markíze chodil práve spomínaný Kemény z 52. oddelenia SIS,“ písala v roku 2019 Mikolášiková.
Kemény dnes čelí obžalobe pre daňové podvody a nelegálne ozbrojovanie. Po zadržaní v roku 2015 strávil po roka vo väzbe.
Exsiskár zohral významnú úlohu aj v kauze prania miliónov eur cez ázijské práčky peňazí. Podľa jedného zo svedkov mal biznis s nelegálnymi vratkami pod taktovkou Keményho generovať zisk až 800-tisíc eur mesačne, aktuality.sk

X X X

Kauza zmenky: Po Kočnerovi prišiel rad na jeho kumpána. Prokurátor navrhuje trest 14 rokov

Kauza zmenky, v ktorej tentoraz súdia Kočnerovho kamaráta Štefana Agha, ide do finále. Vyhlásenie rozsudku senát odložil do 12. októbra.
So záverečnou rečou ako prvý začal prokurátor Ján Šanta, ktorý celý prípad dozoroval. „Rozsah škody je v úvodzovkách iba 34 miliónov eur," povedal prokurátor s tým, že je to polovica tej škody, ktorú mal spôsobiť Kočner s Ruskom.
„Miera zavinenia je neporovnateľne nižšia u obžalovaného Agha, ako u odsúdeného Kočnera s Ruskom," uznal prokurátor. „Chcel pomôcť deťom," spomína na jedno z vyjadrení Agha.

Ján Šanta súdu navrhol, aby Agha odsúdil na 14 rokov väzenia a peňažný trest 5-tisíc eur. Za falšovanie mu však hrozí 12 až 20 rokov, prokurátor sa tak priklonil k nižšej hranici sadzby.
Súd napokon prerušil hlavné pojednávanie do 12. októbra, kedy vyhlási rozsudok. „Za posledné dva dni boli prezentované nové veci, atypické, a súd sa s nimi potrebuje vysporiadať," povedal predseda senátu Emil Klemanič. „Porada je nevyhnutná," dodal.

Pozrite si vyjadrenia prokurátora Jána Šantu:
Reakcia obžalovaného a jeho advokáta Štefana Neszméryho:
Šanta o ekonomickom blude
Obžalovaný nám tu predstavil ekonomický vzorec hodný hlavy Mariana Kočnera a jeho spoločníkov, hovorí na úvod prokurátor Šanta. „Je to ekonomický blud, ktorý sa reálne nemohol udiať," tvrdí a opisuje, čo predchádzalo údajným zmenkám. Na začiatku totiž bola kúpa pohľadávky za jednu korunu, no urovnanie sporu malo údajne vyniesť milióny vtedajších korún.

Kým Kočner na súde ako svedok vypovedal a opakoval príbeh o zmenkách, Rusko rezignoval. „Došla mu para, nevypovedal," upozornil Šanta v záverečnej reči. Kočner sa tak stal jediným svedkom, ktorý potvrdzoval verziu obžalovaného Agha.

Na druhej strane však stála celá plejáda svedkov z prostredia televízie Markíza, ktorá o zmenkách nevedela.
„Ani jemu Rusko nič o zmenkách po celý čas nehovoril," upozornil Šanta na svedka Vladimíra Repčíka, ktorý bol s odsúdeným Pavlom Ruskom priateľ, mali blízky rodinný vzťah, no na súde nepovedal, že by o zmenkách vedel.

Topka verzus trojka
„Svedok Tóth musí byť braný s rezervou, no musí byť braný aj vážne," menuje Šanta ďalšieho svedka. Tóth na súde vypovedal, ako mu Kočner v roku 2016 hovoril o zmenkách ako o „technicky nepriestrelných" a teda sám naznačil falšovanie a podvod. Dodal tiež, že Kočner si zohnal aj starý papier a tlačiareň.
„Chamtivý Kočner chcel dorovnať túto stratu v jeho hlave," rozpráva prokurátor o motivácii, prečo Kočner vymyslel príbeh o zmenkách. Podľa prokurátora sa dozvedel totiž dozvedel, že noví majitelia Markízy roky po ňom získali oveľa viac peňazí ako on s Aghom (80 miliónov korún).

„Kočner je topka, obžalovaný Agh je trojka," povedal Šanta a pripustil, že obžalovaný Štefan Agh nebol hlavou celej kauzy, no mal svoj podiel. Ako dvojku prokurátor označil odsúdeného Pavla Ruska.
Prokurátor sa v záverečnej reči opiera aj o rôzne znalecké posudky, ktoré skúmali podpisy Pavla Ruska či Mariana Kočnera. Z nich vyplýva viacero zistení: že Rusko sa podpísal na dokumenty po roku 2013 a že je nepravdepodobný vznik jeho podpisov v roku 2000. Sporné podpisy Kočnera sa podľa znalca viac podobali na tie, ktoré používal v rokoch 2015 a 2016.
„SIS veľmi jasne povedala, že žiadnou takouto agendou sa nezaoberala a žiadne zmenky monitorované neboli," povedal prokurátor. Hoci sa Agh snažil na súde preukázať opak, podľa Šantu predložil listiny s primitívnym jazykom a výmyslami. „Absolútny blud, ktorý vyrobil obžalovaný na poslednú chvíľu," dodal. Prokurátor tvrdí, že predkladanie takto vykonštruovaných dôkazov je trestným činom marenia spravodlivosti. Agh zjavne nesúhlasí, občas si niečo pošepká s obhajcom a krúti hlavou.

Agh priznal SIS
Obžalovaný Agh začal svoju záverečnú reč s tým, že doteraz nikdy nebol súdený a dnes čelí obžalobe prokurátora z falšovania zmeniek. Zopakoval to, čo už aj v utorok - že síce dokumenty podpísal, ale sumu, dátum či text na papieroch nedopĺňal.
„Ja som si zobral dve zmenky na moje meno a pán Kočner tiež dve," hovorí Agh. V roku 2001 vraj nechal urobiť preklad dokumentov do srbského jazyka a z dôvodu bezpečnosti ich niekam uložil. Ide zrejme o sériu dokumentov, ktoré v utorok predložil Agh súdu, no vykonanie týchto dôkazov bolo v utajenom režime - teda bez verejnosti.

Prečo tak konal a čoho sa obával, vraj včera už vysvetlil.
Počas záverečnej reči Agh nepriamo potvrdzuje, že pôsobil v Slovenskej informačnej službe, keďže opisuje, ako mu vedenie nechcelo dať súhlas na zbavenie mlčanlivosti.
Obžalovaný spomína svedka Petra Tótha, ktorý svedčil v jeho neprospech. Vraj v duchu svojich románov odprezentoval, o čom sa po požití alkoholu bavili s Kočnerom na dovolenke, pričom prezentovali svoje egá.

„Zmenky som nevyrobil, priniesol ich Ernest Valko," opakuje Agh a spomína zavraždeného advokáta.
„Ja som mu povedal, že do žiadneho súdneho sporu s Markízou nepôjdem. Povedal som mu, že nech si zmenky prevedie na koho chce, že ja sa súdiť nepôjdem," hovorí obžalovaný. Tvrdí, že nikdy sa do civilného sporu, v ktorom si Kočner vymáhal vyplatenie peňazí, nezapájal.

„Som súdený za zmenky, ktoré neviem, či niekde existujú," poznamenal obžalovaný a upozornil, že originály dokumentov na súde nikdy predložené neboli.
„Vždy som bojoval v inštitúciách, ktoré bojovali so zločinom a nikdy by som sa svojmu povolaniu nespreneveril," povedal v závere Agh a na hlase bolo počuť, že sa rozcítil. Po skončení si zložil okuliare a utrel oči. „Cítim sa nevinný," dodal.
6fotiek v galériiObžalovaný Štefan ÁghZdroj: TASR/Jaroslav Novák

Kubina: Náhoda? Nemyslím si
So záverečnou rečou vystúpil aj splnomocnenec Markízy Peter Kubina. Upozorňuje, že hlavná otázka - falšovanie zmeniek - už bola vyriešená tým, že Kočnera a Ruska za tento trestný čin právoplatne odsúdili. Otázkou teda bolo, do akej miery sa do podpisovej akcie zapojil obžalovaný Agh. „Plynule nadviazal na klamstvá odsúdeného Kočnera a Ruska," upozornil Kubina. „Všimnite si odvolávanie sa na mŕtve osoby a skartované dokumenty. Náhoda? Nemyslím si," vyhlásil advokát.
Aj Kubina spomína svedka Petra Tótha, ktorý okrem iného poprel, že by sa SIS zaujímala o zmenky na prelome tisícročia. Obžalovaný Agh totiž tvrdil, že tajná služba o zmenkách z roku 2000 vedela.

„Obžalovaný včera povedal, že listiny vyprodukoval on sám v rokoch 1998 a 2001," opísal tajomné dôkazy, ktoré Agh predložil súdu a v utorok ich súd vykonal ako dôkaz. Keďže však išlo o utajované skutočnosti, verejnosť bola z miestnosti vylúčená. Kubina v záverečnej reči dodal, že išlo o vykonštruované dokumenty.
Kočner s Aghom mali priateľský vzťah, robili takzvané „slinoviny", používali pri tom akýsi papier a Kočner inštruoval Agha, ako vypovedať. „V príbehu zmenky sa nevyskytol náhodne a nevedomky," upozorňuje splnomocnenec. Keď Kubina vysvetľoval, čo sú vlastne „slinoviny" a že išlo o výrobu zmeniek, Agh sa natoľko pohoršil, že začal tlieskať.

Starý papier, slinoviny
„Cieľ konania bol jasný. Boli to peniaze," povedal v úvode záverečnej reči Tomáš Kamenec, druhý právny zástupca televízie Markíza, ktorá je v tomto prípade ako poškodená strana. Svojich spolupáchateľov podporoval, pomáhal im a sám vlastnoručne podpísal dokumenty, teda spolupodieľal sa na falšovaní, upozornil Kamenec.

Splnomocnenec tiež spomína znalecký posudok, ktorý skúmal podpisy Štefana Agha. Znalkyňa zistila, že podpisy Štefana Agha na zmenkách sú viac podobné s tými, ktoré používal v rokoch 2015 až 2016.
Kamenec uznal, že pri zháňaní starého papiera bol obžalovaný Agh spolu s ďalšími ľuďmi až tak úspešný, „že zohnali starý papier, ktorý sa prestal vyrábať v roku 1990," poznamenal splnomocnenec.

„To, že slinoviny sú vraj dokumenty z tajnej služby, postráda logiku," komentuje vysvetlenie správy z Threemy Kamenec.
„Obžalovaný sa aktívne a vedome na falšovaní zmenky podieľal. To, že sú tam len štyri podpisy, neznižuje úmysel spáchať trestný čin." Kamenec sa pristavil aj na čerstvý, včera vykonaný dôkaz, ktorý Agh s obhajcom predložili súdu. Išlo o akési tajné dokumenty, ktoré mali preukázať, že tajná služba v roku 2000 vedela o zmenkách. „Existencia nie je overiteľná z nezávislého zdroja," upozornil právny zástupca Markízy.

Podpis áno, dátum nie
So záverečnou rečou ako štvrtý v poradí vystúpil Aghov obhajca Štefan Neszméry. Verejnosť ho môže poznať ako zástupcu Aleny Zsuzsovej z prípadu vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice.
Podľa obhajcu bolo dokazovanie ukončené predčasne, keď odmietol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré s klientom navrhovali. Reagoval tiež na záverečné reči prokurátora a právnych zástupcov a upozornil, že trestná kauza Agha nie je o Kočnerovi a Ruskovi, o ktorých rozprávali predrečníci.

„Otázka, ktorá dodnes nebola zodpovedaná, kto uvedený dátum pri podpise obžalovaného Agha dopísal a nebolo dokázané, kto a kedy dopísal text," prednáša obhajca. Agh už v utorok priznal, že dokumenty síce podpisoval, no zvyšné veci nedopisoval on. Ako presne podpisová akcia vyzerala súdu nikdy presne nevysvetlil, keďže využil svoje právo a pred senátom nevypovedal.

„Orgány činné v trestnom konaní nemali záujem zistiť pravdu," konštatuje Neszméry a hovorí, že už pri zadávaní úlohy pre znalkyňu nezaradili aj skúmanie textu na zmenkách, iba podpisov. V rámci záverečnej reči chcel obhajca rozprávať aj o tých dôkazoch, ktoré súd vykonal v utajenom režime - teda bez prítomnosti verejnosti.

„To je taká vec, s ktorou som sa nestretol tridsať rokov. Musíme to vyriešiť," reagoval predseda senátu Emil Klemanič na požiadavku obhajcu, aby na časť záverečnej reči vylúčil verejnosť. Po porade senátu súd vylúčil verejnosť až do ukončenia záverečnej reči obhajcu Neszméryho. Senát sa zhodol na tom, že možnosť vylúčiť verejnosť má počas celého pojednávania, teda aj počas záverečných rečí.

Kauzu odštartoval Kočner
Pred vyše piatimi rokmi Marian Kočner vytiahol falošné zmenky a cez civilný súd si nárokoval vyplatenie obrovskej sumy peňazí. Dlžníkom mal byť podľa Kočnerovho scenára exriaditeľ Markízy Pavol Rusko, ktorý to nepopieral. Potrebných 69 miliónov eur na vyplatenie údajného „dlhu“ ale nemal, Kočner si preto peniaze vymáhal od údajného dlžníka číslo dva: od televízie Markíza.

Svoj príbeh založili na tom, že keď v roku 2000 ukončili spor o televíziu v kauze Gamatex, podpísali aj zmenky ako súčasť jeho urovnania. Z dnes žijúcich ľudí z prostredia televízie o nich údajne nikomu nepovedali. Tí, ktorí o dokumentoch vraj mali vedieť, už nežijú.

V roku 2018 však nastal zvrat. Polícia Kočnera obvinila, že údajné zmenky spolu s Ruskom sfalšovali a žiadny dlh spred dvadsiatich rokov neexistuje. Zmienka o dlžobe sa nenašla ani v účtovníctve Markízy. Usvedčil ich najmä písmoznalecký posudok, ktorý vyvrátil, že by podpisy Ruska na zmenkách vznikli okolo roku 2000.

Špecializovaný trestný súd vlani vymeral Kočnerovi s Ruskom trest 19 rokov väzenia a začiatkom tohto roka verdikt potvrdil Najvyšší súd. Zmenky sú sfalšované a príbeh o urovnaní dlhu vymyslený, znie právoplatné rozhodnutie.
Striedačka obžalovaných

Po prvotnom ostro sledovanom súdnom procese v kauze zmenky sa hlavné pojednávanie akoby zopakovalo, avšak s ďalším aktérom. Kočnera na lavici obžalovaných vystriedal jeho dlhoročný kamarát Štefan Agh. Práve títo dvaja muži v minulosti spoluvlastnili firmu Gamatex a obaja figurovali vo vyostrenom a vyše dvadsať rokov starom spore o Markízu.
Podpis obžalovaného Agha sa tak objavil na dvoch sporných zmenkách, jedna je v údajnej hodnote 8,3 milióna eur a druhá v hodnote 26 miliónov eur. Na rozdiel od Kočnera však Agh nevymáhal peniaze zo zmeniek cez súd. Aj on ale potvrdzoval príbeh o tom, že Kočner má na peniaze nárok.

Hoci už existuje právoplatný rozsudok o falšovaní zmeniek, v prípade Agha má súd rozhodnúť o jeho vine či nevine, teda do akej miery sa do podpisovej akcie so zmenkami zapojil a či spáchal trestný čin.

Najmenej dvanásť
Aghovi hrozí 12 až 20 rokov väzenia. Prokurátor Ján Šanta už po skončení dokazovania novinárom povedal, že „treba si uvedomiť, že obžalovaný je stíhaný len za dve zmenky a len za polovičný rozsah činu. Kým u odsúdených (Kočner a Rusko, pozn. red.) išlo o väčší rozsah škody, viac ako 68 miliónov eur, tu ide o čosi cez 34 miliónov eur. To je zásadný rozdiel a to sa musí v trestnej sadzbe premietnuť,“ povedal Šanta.

Obžalovaný po utorkovom pojednávaní na otázky novinárov neodpovedal, rovnako ani jeho advokát.
Záverečné reči v stredu prednášajú strany konaniu - prokurátor, splnomocnenci poškodenej televízie – Tomáš Kamenec a Peter Kubina, obžalovaný Štefan Agh aj jeho obhajca Štefan Neszméry, aktuality.sk

X X X

Vedela Monika Jankovská, že si po ňu prídu policajti? NAKA vedie vyšetrovanie

Policajti už medzi stíhanými sudcami narazili na prípad, že si dotyčný zrejme zisťoval, či na ňom robí polícia.
Keď policajti z Národnej kriminálnej agentúry vlani v marci rozpútali Búrku v justícii, niektorí sudcovia ich skorý ranný príchod zrejme očakávali. V tejto súvislosti sa spomína napríklad dnes už bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá strávila takmer rok vo vyšetrovacej väzbe po obvinení z korupcie, zo zasahovania do nezávislosti súdu a zneužívania právomoci.

Policajné prezídium pre Aktuality.sk potvrdilo, že vyšetruje podozrenie z vyzradenia chystanej akcie.
„Vyšetrovateľ NAKA vedie trestné stíhanie vo veci, avšak vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie,“ napísali v stanovisku. V tomto prípade má ísť podľa našich zistení o podozrenie, že Jankovskej informáciu o chystanom záťahu policajtov vyzradil niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Špecializovaný trestný súd len nedávno Kováčika neprávoplatne odsúdil na 14 rokov za prijatie 50-tisícového úplatku, vynášanie informácií a prácu v prospech zločineckej skupiny takáčovcov. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Kováčik sa odvolal.
V kauze justičnej mafie Jankovská napokon spolupracuje s políciou a priznala sa, i keď nie úplne tak, ako boli skutky uvedené v obvinení.
Vo väzbe bola neskôr nakrátko aj pre kauzu Fatima. V tomto prípade je už obžalovaná spolu so svojím svatom Petrom Vaskom. V tomto prípade ale bývalá štátna tajomníčka vinu úplne odmieta.

Zisťoval aj Molnár
Aktuality.sk sa obrátili aj na Jankovskej advokáta Petra Erdösa. Ten vysvetlil, že bývalú štátnu tajomníčku zastupoval až od momentu jej zadržania. Čo sa dialo predtým, teda nemôže vedieť. „Toto nie je otázka na mňa,“ reagoval.
Rovnako dlho ako Jankovská bol vo vyšetrovacej väzbe pre justičné kauzy aj bývalý bratislavský krajský sudca Richard Molnár. Aj ten podľa všetkého vedel, že sa oňho zaujíma polícia. Vyplýva to z výpovede bývalého zástupcu šéfa policajných odposluchov Norberta Paksiho, ktorá sa spomína v uznesení Špecializovaného trestného súdu, ktorým v minulosti rozhodoval o Molnárovej väzbe.

Paksi si už odpykáva právoplatný päťročný trest za vynášanie informácií mafii, ktorá mu za tieto službičky platila. Expolicajt Paksi totiž krátko po svojom obvinení pri akcii Božie mlyny začal spolupracovať s políciou.
Povedal jej aj o sudcovi Molnárovi. Podľa Paksiho slov tohto sudcu znepokojili správy o tom, že exsudca Vladimír Sklenka spolupracuje s políciou. Preto si vraj chcel overiť, či sa skutočne chystá akcia na ľudí z justície a či je medzi rozpracovanými osobami aj on sám.
Sudcu sledovali
Podľa spomínaného uznesenia Špecializovaného trestného súdu Paksi vypovedal, ako nahliadol do evidencie odpočúvaní. Tam však Molnára nenašiel. A tak mu napísal, že nie je dôvod na obavy. Keďže mu to však nedalo, pozrel sa aj do inej evidencie, kde zistil, že na Molnára bola nasadená „sledka“.

Paksiho toto zistenie vyplašilo. Bál sa, že ho spolu s Molnárom zachytili kolegovia. Keď zistil, že to tak nie je, vtedajšieho sudcu požiadal, aby si vymazal problematické kontakty.
Z výpovede Norberta Paksiho pritom vyplýva, že Molnár nežiadal len o „preverenie“ seba, ale aj ďalšej osoby. Podľa spomínaného uznesenia by mohlo ísť o Molnárovho kamaráta a spolužiaka z práva – konkurzného mága Zoroslava Kollára, ktorý od vlaňajšej jesene tiež čelí obvineniu v justičnej megakauze, aktuality.sk

X X X

USA a EÚ začali dvojdňové rokovania s cieľom napraviť vzájomné vzťahy

Hlavným bodom rokovaní bude globálny nedostatok dôležitých čipov.
Predstavitelia USA a Európskej únie (EÚ) v stredu otvorili v Pittsburghu svoje dvojdňové stretnutie na vysokej úrovni s cieľom napraviť vzťahy poškodené za vlády bývalého prezidenta Donalda Trumpa a posilniť spoluprácu v technologických otázkach.
Ustanovujúce zasadnutie Rady pre obchod a technológie (TTC) sa koná v čase, keď výrobcovia na celom svete zápasia s nedostatkom dôležitých polovodičov. A koná sa v Pittsburghu, v meste, ktoré bolo kedysi srdcom amerického oceliarskeho priemyslu a postupne sa zmenilo na centrum technológií.

Niektoré udalosti zvýšili napätie medzi Washingtonom a Bruselom, vrátane náhleho odchodu USA z Afganistanu na konci augusta a oznámenia o bezpečnostnom pakte medzi USA, Austráliou a Britániou, ktorý Európa vníma ako urážku.
Pokiaľ ide o Washington, rozhovory vedú štátny tajomník Antony Blinken, obchodná zástupkyňa Katherine Taiová a ministerka obchodu Gina Raimondová. V európskej delegácii sú podpredseda Európskej komisie (EK), ktorý ma na starosti obchod, Valdis Dombrovskis a podpredsedníčka a eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Okrem polovodičov plánujú obe strany diskutovať aj o tom, ako spolupracovať v boji proti nekalým obchodným praktikám Číny, ako sú dotácie v priemysle a nútený prenos technológií.
Bidenova administratíva doposiaľ pokračuje v tvrdej Trumpovej línii voči Pekingu a ponechala sankčné clá na čínsky tovar, aktuality.sk

X X X

Líder porazenej CDU Laschet chce rokovať o novej koalícii s dvoma stranami

Šéf Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Armin Laschet v utorok večer uviedol, že plánuje rokovať o vytvorení vládnej koalície so Zelenými a liberálnou Slobodnou demokratickou stranou (FDP).

Rokovanie chce Laschet napriek tomu, že jeho strana skončila v nedeľňajších parlamentných voľbách na druhom mieste.
Teraz v najbližších dňoch budeme rokovať s FDP a Zelenými. Naša ponuka rokovať platí," uviedol Laschet po stretnutí konzervatívcov z únie CDU/CSU.
„Tieto voľby sme nevyhrali," povedal ďalej šéf CDU, avšak dodal, že v takej neprehľadnej situácii by strany mali byť pripravené konať.

Nemeckí sociálni demokrati (SPD), ktorí v nedeľu zvíťazili vo voľbách a porazili tak konzervatívcov z únie CDU/CSU odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej, takisto v utorok vyjadrili nádej, že koncom týždňa začnú rokovať o vytvorení trojčlennej koalície so Zelenými a FDP.

Zelení i slobodní demokrati, ktorí sa v mnohých otázkach nezhodnú, však uviedli, že najskôr musia rokovať medzi sebou o tom, či sú schopní zhodnúť sa na kompromisoch a až potom môžu pristúpiť k rokovaniu so sociálnymi demokratmi alebo konzervatívcami z únie CDU/CSU.

Víťazná SPD v nedeľných voľbách do Spolkového snemu získala 25,7 percenta hlasov, zatiaľ čo za blok CDU/CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov. Tretí skončili Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli z FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov, aktuality.sk

X X X

Ruskí komunisti podali žaloby: "Online hlasovanie v Moskve bolo zmanipulované"

Demonštranti držia transparent s nápisom "Som proti korupcii a politickému terorizmu a v Rusku nie sú žiadne voľby" počas protestu proti výsledkom parlamentných volieb v Rusku.

Kritici poukazujú na to, že do volieb v Moskve sa zasahovalo – mnohí kandidáti podporovaní Kremľom totiž prehrávali, až kým neprišli výsledky z internetového hlasovania, a vtedy zrazu "vystrelili" dopredu.
Ruská komunistická strana podala v stredu viacero žalôb proti výsledkom internetového hlasovania v Moskve počas parlamentných volieb. Členovia strany tvrdia, že toto hlasovanie na internete bolo zmanipulované a spôsobilo ich volebnú porážku v ruskej metropole. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Vysokopostavení členovia strany už zorganizovali pouličné protesty a pridali sa ku koalícii kritikov Kremľa, ktorí sa tiež pokúšajú o anulovanie moskovských výsledkov online hlasovania. Takú formu si mohli vybrať voliči v ruskom hlavnom meste a niekoľkých ďalších regiónoch.

Tieto akcie prinútili úrady zatknúť viacero členov komunistickej strany – čo väčšinou robia v prípade podporovateľov uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného, a nie druhej najväčšej politickej sily v ruskom parlamente.
Volebné výsledky pred dvoma týždňami ukázali, že Kremľu naklonená strana Jednotné Rusko v parlamentných voľbách zvíťazila. Dostala 49,8 percenta hlasov a patrí jej tak 225 kresiel vyčlenených pre strany, ale aj 198 z 225 kresiel určených pre zákonodarcov volených priamo voličmi.

Jednotné Rusko získalo spolu superväčšinu, keďže má 324 zo 450 kresiel v parlamente.
Komunistická strana sa umiestnila druhá s 57 kreslami – čo je nárast oproti voľbám z roku 2016. Avšak kandidáti vybratí stranou prehrali v 15 jednomandátových volebných obvodoch v Moskve a svoju porážku pripisujú práve online hlasovaniu. Tvrdia, že bolo zmanipulované.

Ruské volebné úrady tieto obvinenia odmietli.
Kritici poukazujú na to, že do volieb v Moskve sa zasahovalo – mnohí kandidáti podporovaní Kremľom totiž prehrávali, až kým neprišli výsledky z internetového hlasovania, a vtedy zrazu "vystrelili" dopredu.
Komunistická strana odmietla uznať výsledky hlasovania v Moskve a podnikla dva pouličné protesty, po ktorých polícia zadržala niekoľko členov strany, aktuality.sk

X X X

Súdny dvor EÚ zamietol Kočnerovu žalobu na Europol

Všeobecný súd EÚ v stredu zamietol žalobu, ktorú podal Marian Kočner proti Europolu v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Podľa súdnej inštancie z Luxemburgu Kočner nepreukázal, že by zverejnenie jeho osobných údajov slovenskými médiami a na internete a tiež zaradenie jeho mena do "mafiánskych zoznamov" bolo pripísateľné Europolu.

Súd pripomenul, že po tom, čo boli 21. februára 2018 zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová, vykonali slovenské orgány rozsiahle vyšetrovanie. V rámci neho a na žiadosť slovenských orgánov Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) extrahovala údaje uložené na dvoch mobilných telefónoch, ktoré mali patriť Marianovi Kočnerovi, a na úložnom zariadení USB.
Europol 13. januára 2019 predložil slovenským orgánom správu týkajúcu sa úkonov vykonaných na USB a 21. júna 2019 aj forenzné správy týkajúce sa úkonov vykonaných na mobilných telefónoch.

V máji 2019 boli v slovenských médiách a na internete zverejnené prepisy súkromnej komunikácie, ktorá pochádzala z predmetných mobilných telefónov. Kočner následne na to podal žalobu na Všeobecný súd EÚ, v rámci ktorej požadoval od Europolu náhradu škody vo výške 100.000 eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku zásahu do svojej cti a odbornej povesti a do svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Kočner vinil Europol z porušenia svojich povinností
Podľa Kočnera porušil Europol svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov a zverejnil predmetné informácie ešte skôr než boli uvedené forenzné správy predložené slovenským orgánom. Kočner sa sťažoval aj na to, že v správe z 13. januára 2019 zaradil Europol jeho meno do "mafiánskych zoznamov".

Všeobecný súd pripomenul, že pokiaľ ide to, že by Europol zverejnil prepisy súkromnej komunikácie, ktorá bola extrahovaná z mobilných telefónov, dôkazy predložené Europolom vyvracajú Kočnerovo tvrdenie, že v čase ich zverejnenia slovenskými médiami disponoval týmito prepismi iba policajný úrad EÚ.

Z úradného záznamu z 23. októbra 2018 vyplýva, že k tomuto dátumu odovzdal zamestnanec Europolu slovenským orgánom pevný disk obsahujúci predbežné výsledky vo forme extrakcií údajov z mobilných telefónov. To znamená, že už v októbri 2018 disponovali spornými údajmi aj slovenské orgány a Europol nebol jediným subjektom, ktorý by mal tieto údaje k dispozícii.

Okrem toho Europol nikdy nedisponoval spornou komunikáciou v dešifrovanej a zrozumiteľnej forme, keďže obmedzil svoje úkony na získanie a extrahovanie zašifrovaných údajov nachádzajúcich sa na mobilných telefónoch. Slovenské orgány až po prevzatí zašifrovaných údajov tieto údaje dešifrovali do zrozumiteľnej podoby
Vzhľadom na neexistenciu dôkazu nemožno teda zverejnenie prepisov považovať za pripísateľné Europolu a nemožno prijať záver o existencii príčinnej súvislosti medzi údajnou škodou a konaním tejto agentúry.
V mafiánskych zoznamoch
Pokiaľ ide o ujmu, o ktorej Kočner tvrdí, že mu bola spôsobená tým, že Europol zaradil jeho meno do „mafiánskych zoznamov", súd skonštatoval, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že tieto zoznamy vyhotovil a viedol Europol.

Kočner podľa súdu nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že informácie uverejnené v slovenských médiách v súvislosti s údajným zaradením jeho mena do "mafiánskych zoznamov" pochádzajú zo správy z 13. januára 2019.
Všeobecný súd zdôraznil, že aj pred vraždou Kuciaka a Kušnírovej označovali slovenské médiá Mariana Kočnera za „mafiána". To vylučuje, že by takéto označovanie mohlo mať svoj pôvod v správe z 13. januára 2019. V dôsledku toho súd rozhodol, že škodu, ktorá údajne vyplýva z posunu v označovaní, ktoré používajú slovenské médiá pri Kočnerovi, nemožno pripísať Europolu. Za týchto podmienok Všeobecný súd uvedenú žalobu zamietol v celom rozsahu, aktuality.sk

X X X

Tornádo v nemeckom meste Kiel zmietlo ľudí do vody

Podľa Michaela Bauditza z Nemeckej meteorologickej služby (DWD) vír ľudí doslova roztočil.
Tornádo schytilo v stredu v nemeckom prístavnom meste Kiel niekoľko ľudí a následne ich zmietlo do vody. Zranenia pritom utrpelo najmenej sedem osôb, uviedli miestne policajné zdroje. Informuje o tom agentúra DPA.
Tornádo zmietlo ľudí pozdĺž pobrežnej promenády Kiellinie. Hospitalizovať museli šesť ľudí, z toho troch ťažko a troch
ľahšie zranených, spresnili zdroje z hasičského zboru.

Podľa Michaela Bauditza z Nemeckej meteorologickej služby (DWD) vír ľudí doslova roztočil a niekoľkí pritom aj spadli do vody. "Niektorí dostali do hlavy lietajúce predmety... Na základe fotografií vychádzame z toho, že išlo o tornádo," uviedol, s konečnou platnosťou to však doposiaľ nepotvrdil.

Ťažké škody spôsobilo tornádo aj v polovici augusta v regióne Východné Frízsko. Živel strhával štíty domov, prevracal vozidlá a množstvo trosiek a častí striech či plotov bolo dôkazom toho, akou ničivou silou sa oblasťou obce Grossheide prehnal, pripomína DPA. Podľa hasičov vtedy zranenia neutrpel nikto, aktuality.sk

X X X

Na súd predviedli Zuzanu Plačkovú a ďalších obvinený

V stredu na súd v Pezinku predviedli desať zadržaných počas pondelkovej protidrogovej razie. Rozhoduje sa o tom, či pôjdu do väzby, alebo budú stíhaní na slobode. Rozhodnutie má byť známe vo štvrtok o 15:00.
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa rozhoduje o tom, či zoberú do väzby skupinu ľudí okolo trestne stíhanej Zuzany Plačkovej. Ako prvého priviedli Tibora Gubáňa, ktorý mal byť podľa medializovaných informácií hlavou celej skupiny. Neskôr predviedli aj Zuzanu Plačkovú. Ďalší podozriví sú na fotografiách na konci článku.
Pozrite si, ako priviedli na súd Tibora Gubáňa:

Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali Zuzanu Plačkovú, jej manžela Reného Strausza spolu s Tiborom Gubáňom či hlohoveckým podnikateľom Miroslavom Farkašom a ďalšimi v pondelok počas rozsiahlej protidrogovej akcie na západe Slovenska.

Väzbu navrhujú pre 10 z 15 zadržaných. Výsluchy sa v stredu večer skončili Sudca si necháva na rozhodovanie noc a jeho rozhodnutie sa očakáva zajtra o 15:00.
Denník Sme dnes s odvolaním sa na informácie z uznesenia o začatí trestného konania informoval, že polícia skupinu podozrieva z toho, že varila pervitín, dovážala kokaín a distribuovala ich medzi užívateľov drog.

„Klienti popierajú spáchanie skutku a považujú to za omyl,“ tvrdí obhajca Plačkovej a Strausza Martin Pohovej. Podľa advokáta jedného z ďalších obvinených, jeho klientovi policajti zadržali krokodíla, ktorého doma choval.
Počas domových prehliadok policajti zaistili viac ako deväť kilogramov metamfetamínu, ale aj zbrane, strelivo, cigarety či vyše 70 000 eur v hotovosti., aktuality.sk

X X X

Sme rodina i SaS sú za zmenu ústavy k referendu, Heger je však proti predčasným voľbám

Hnutie Sme rodina je pripravené zmeniť Ústavu SR tak, aby mohlo dôjsť k referendu o predčasných voľbách. Po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou to povedal predseda parlamentu a hnutia Boris Kollár. Koaličná SaS by zmenu ústavy v tejto otázke podporila. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je však proti predčasným parlamentným voľbám.

Líder hnutia Sme rodina hovoril v stredu s hlavou štátu o referende, ale aj o bezpečnostnej situácii v štáte. Návrh zmeny ústavy by mohol byť podľa Kollára pripravený v decembri.
„Za hnutie Sme rodina sme deklarovali pani prezidentke, že sme pripravení ísť do tejto veľkej novely. Sme pripravení urobiť zmenu ústavy a umožniť občanom rozhodnúť sa, vyjadriť sa v referende o skrátení volebného obdobia, aby sa mohli aj k tejto otázke vyjadriť,“ povedal Kollár s tým, že aj v hnutí OĽaNO je na tom zhoda.

Kollár verí, že vláda pripraví ústavný zákon. „Pán Fico vykopáva dvere, ktoré sú otvorené. Je to úplne zbytočné, lebo my všetci sme presvedčení, že referendum by malo byť občanom umožnené. Aby sme upravili ústavný zákon tak, ako to povedal Ústavný súd, že musíme v tomto prípade zmeniť ústavu a občanom referendum umožniť,“ skonštatoval.

„Ja osobne mám stanovisko pána ministra financií a predsedu OĽaNO Matoviča, ktorý sa v minulosti vyjadril, že je tiež pripravený toto pripraviť, tak si myslím, že to prejde,“ dodal Kollár s tým, že prezidentke potvrdil, že návrh pripravia.
Predseda vlády Eduard Heger počas svojho stredajšieho programu v Aténach však uviedol, že je proti predčasným parlamentným voľbám. „Povedal som to veľmi jasne, ja som proti predčasným voľbám. Myslím si, že máme silný záväzok z volieb v roku 2020. Máme pred sebou veľké výzvy a je dôležité, aby sme sa s týmito výzvami popasovali ako koalícia, ktorá vznikla v roku 2020,“ dodal premiér.

SaS by zmenu ústavy podporila
Koaličná strana Sloboda a Solidarita by podporila zmenu ústavy, aby sa mohlo uskutočniť referendum o predčasných voľbách. Po rokovaní vlády to povedal predseda strany Richard Sulík.
„Máme to v našom programe. Sme za referendum. Je to dôležitý nástroj, ako vyjadriť vôľu ľudu a s týmto musíme súhlasiť, aj keby sa nám nemusel páčiť výsledok,“ vyhlásil Sulík.

Doplnil, že podporuje zmenu ústavy tak, aby výsledky referenda platili a nemuseli jeho výsledky dodatočne schvaľovať poslanci. Podľa Sulíka by mohlo byť v referende rozhodnuté o všetkých otázkach s výnimkou daní, odvodov a základných ľudských práv a slobôd, ako o tom hovorí ústava.

Šéf parlamentu tiež s prezidentkou hovoril o pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát. „Veľmi veľa bodov odsúhlasíme, až na dva body, ktorými sú rozdelenie prokuratúry a paragraf 363, tam nie sme ochotní ustúpiť,“ povedal novinárom o návrhoch pracovnej skupiny.

Hlava štátu sa už v pondelok stretla s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a predsedom Smeru Robertom Ficom, s oboma diskutovala o situácii v bezpečnostných zložkách a celkovej atmosfére na Slovensku. Okrem Kollára hovorila aj s predsedom mimoparlamentnej strany Hlas Petrom Pellegrinim./agentury/

X X X

Gen. prokurátor Žilinka v parlamente: Nikomu nekryjem chrbát, nekonám politicky

Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil v pléne Národnej rady na dôsledky spochybňovania inštitútu šéfa prokuratúry i na unáhlené zmeny zákonov a kompetencií jeho inštitúcie bez poctivej odbornej diskusie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas predloženia Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020 v parlamente 29. septembra 2021

Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že pri rozhodnutiach v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku konal v rámci kompetencií. Urobil tak pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020.
Kritizoval výroky politikov spochybňujúce generálneho prokurátora či jeho kompetencie a rozhodnutia, ako aj zasahovanie do kompetencií Generálnej prokuratúry.

„To nie je o generálnom prokurátorovi. Neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutia, že človek bol vo väzbe, aj keď nemal byť vo väzbe, a že boli porušené jeho práva. Mne to nespôsobuje radosť,“ skonštatoval v súvislosti s nedávnymi rozhodnutiami. Zdôraznil, že prokurátor nikdy nerozhoduje politicky a nebude tak robiť ani on.
Zopakoval, že nie je žiadny štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto žiada. Kritizoval najmä diskusiu o zmene právomocí generálneho prokurátora len „pre dve rozhodnutia“, ktoré sa niekomu nepáčia. Nakladanie s paragrafom 363 označil za otázku dodržiavania zákona aj elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť Generálnej prokuratúry.

Podčiarkol, že tieto ustanovenia sú tu pre občanov, a tí musia cítiť prítomnosť inštitútu, ktorý je nad vecou a háji ich práva či napráva prípadné chyby. Zdôraznil potrebu rešpektovať, keď kompetentný orgán v rámci svojich zákonných možností rozhodne, že došlo k porušeniu. Unáhlenými zmenami zákona sa podľa neho poškodia práve občania.

V súvislosti so zriadenou odbornou komisiou pre obnovu dôvery v právny štát poznamenal, že z nej nemá žiadne výstupy hovoriace o navrhovaných zmenách. Podotkol, že Generálna prokuratúra pritom mala svojho zástupcu na rokovaní.
Pýta sa, ako má toto všetko prispieť k zvýšeniu dôvery v právny štát. Otvorenosť prokuratúry podľa neho neznamená anarchiu ani možnosť vyhlasovania vyjadrení spochybňujúcich konanie prokuratúry.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) poďakoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, že sa nestal politikom, respektíve človekom v službách politickej moci. V minulosti sme totiž podľa Kollára videli, ako sa niektorí prokurátori či policajti spreneverili svojmu poslaniu.
Kollár to pripomenul počas diskusie v pléne NR SR k správe o činnosti prokuratúry za rok 2020. Poslanci budú v diskusii k správe pokračovať aj vo štvrtok.

„V minulosti sme tu mali určitú skupinu, ktorá si sprivatizovala spravodlivosť. Táto vláda dostala zadanie od občanov, aby prinavrátila spravodlivosť,“ skonštatoval Kollár s tým, že nedopustí, aby sa tu znova vytvorila skupina, ktorá by so zámerom očisty znova sprivatizovala spravodlivosť. Zopakoval, že Sme rodina nepodporí zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku.

Poslanec Marian Kotleba (ĽSNS) v reakcii poprosil Kollára, aby svoje slová adresoval do vnútra vládnej koalície, ak ich myslí vážne. Nezaradený poslanec Erik Tomáš označil Kollárove vyhlásenie za sympatický postoj.
„Ale musím vám pripomenúť, že skutky, nie slová, sú dôležité,“ dodal Tomáš a povedal, že niekoľkokrát počas tohto volebného obdobia to bolo inak, ako to Kollár prezentoval. Tomáš pripomenul Kollárovi jeho slová o tom, že z koalície odíde, ak budú pokračovať ďalšie nezákonnosti v polícii a prokuratúre.

Koaličný poslanec Ondrej Dostál (SaS) Žilinkovi pripomenul, že programové vyhlásenie vlády sa tvorilo ešte v čase, keď sa nevedelo, kto bude generálnym prokurátorom. V programovom vyhlásení sa hovorí o zúžení paragrafu 363, čo podľa Dostála nie je účelovosť.

O tomto zámere podľa Dostála Žilinka musel vedieť, keď do funkcie kandidoval a podľa Dostála mal Žilinka na verejnom vypočutí povedať, že zúženie paragrafu je jedna z možností. „Pripúšťali ste zmenu,“ dodal. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský Dostálovi pripomenul, že za rok a pol vládnutia ani raz neprišiel nikto s návrhom na zmenu paragrafu 363. Stalo sa to podľa neho až teraz po rozhodnutí Generálnej prokuratúry, ktoré vyvolalo rozporuplné reakcie/agentury/

X X X

Heger tvrdí: Pracovná skupina má riešenia. Prokuratúra: Nie je to pravda

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyhlásil, že pracovná skupina na obnovu dôvery v štát má pripravených 17 návrhov. Generálna prokuratúra tvrdí, že o tom nevie.
Keď prezidentka Zuzana Čaputová v parlamente predniesla správu o stave republiky, premiér si zvolal tlačovú besedu na úrade vlády. Na nej potvrdil, že pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát, ktorá vznikla na jeho podnet, pripravila 17 konkrétnych návrhov.

„Generálna prokurúra SR mala v spomínanej skupine svojho zástupcu a ten nemá vedomosť, že by bol nejaký konkrétny návrh v rámci skupiny vytvorený,“ reagovala prokuratúra v oficiálnom stanovisku. O 17 návrhoch by mali podľa Hegera rozhodovať politici. Medzi návrhmi by mala byť aj zmena kauzy výrazne odlišujú.

„Za Generálnu prokuratúru som sa zúčastňovala činnosti odbornej pracovnej skupiny. Témou rozhovorov, pokiaľ ide o činnosť prokuratúry, bolo najmä ustanovenie § 363 Trestného poriadku. Zámerne uvádzam slovo „rozhovorov“, nakoľko v pracovnej skupine k tejto téme nešlo o odborné rokovanie, ale skôr o predstavenie názorov členov skupiny na možné navrhované zmeny," povedala Barboa Hubertová, vedúca oddelenia násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.

Dodala, že v rámci rozhovorov v pracovnej skupine upozorňovala na „potenciálne ústavné riziká prezentovaných návrhov zmien, ako aj na praktické problémy, ktoré môžu v aplikačnej praxi nastať“. "V tejto súvislosti však nebol prijatý žiadny záver o tom, ako by mala konkrétna podoba úpravy § 363 Trestného poriadku vyzerať. Nie je preto možné uvádzať, že výsledkom činnosti odbornej pracovnej skupiny v tejto otázke je nejaký konkrétny záver. Ak takýto záver bol urobený, nebol urobený v rámci činnosti skupiny,“ podotkla Hubertová.

Dodala, že návrh na rozdelenie činnosti Generálnej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry „nebol predmetom rozhovorov členov skupiny“.
Podľa Hubertovej jeden z členov pracovnej skupiny uvažoval o možnej úprave kompetencií prokuratúr, no konkrétny návrh v tomto smere nebol prezentovaný. „Ani v tomto prípade preto nemožno hovoriť o návrhu, ktorý by bol výsledkom činnosti odbornej pracovnej skupiny. Ako členka odbornej pracovnej skupiny za Generálnu prokuratúru SR preto uvádzam, že o výsledku činnosti odbornej pracovnej skupiny nemám informácie, žiadne závery, pokiaľ ide o uvedené inštitúty, neboli v mojej prítomnosti prijaté,“ dodala Hubertová./agentury/

X X X

Vo Francúzsku zatvoria šesť mešít, kde šíria radikálny islamizmus

Francúzsko sa chystá zatvoriť šesť mešít a rozpustiť niekoľko združení podozrievaných zo šírenia a propagácie radikálneho islamu.
Oznámil to francúzsky minister vnútra Gérard Darmanin. V rozhovore pre denník Le Figaro uviedol, že od novembra 2020 úrady skontrolovali tretinu z celkovo 89 miest náboženského kultu „podozrievaných zo šírenia extrémizmu". Kroky na zatvorenie sa podnikli už voči šiestim mešitám, ktoré pôsobia v piatich rôznych departementoch.
Úrady tiež požiadajú o rozpustenie islamistického vydavateľstva Nawa a hnutia Liga na obranu čiernych Afričanov (LDNA).
Nawa so sídlom v meste Ariege na juhu Francúzska podľa Darmanina podnecuje vyhladzovanie Židov a legitimizuje kameňovanie homosexuálov.

Hnutie LDNA – organizátor protestu proti policajnému násiliu pred americkým veľvyslanectvom v Paríži vlani v júni – vyzýva na nenávisť a diskrimináciu, uviedol Darmanin.
Dodal, že v nasledujúcom roku bude rozpustených ďalších desať združení, štyri z nich budúci mesiac.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil zintenzívnenie boja proti radikálnemu islamizmu po tom, čo pri Paríži vlani v októbri mladý moslim čečenského pôvodu brutálne zavraždil stredoškolského učiteľa dejepisu Samuela Patyho, ktorý ukázal študentom karikatúry moslimského proroka Mohameda, aktuality.sk

X X X

Tepláreň chceli modernizovať za drahý úver od „putinovskej“ banky. Možné tunelovanie rieši polícia

Predchádzajúce vedenie z čias smeráckej vlády rozbehlo vyše 30-miliónovú investíciu vo Zvolenskej teplárenskej, ktorá však firmu ťahá ku dnu.
Veľký projekt modernizácie jednej zo štátnych teplární môže mať trestnoprávnu dohru. Vyšetrovatelia si totiž posvietia na Zvolenskú teplárenskú, ktorá vlani rozbehla veľký tender na obnovu technológií. Zámerom tohto projektu je zmodernizovať celú prevádzku, aby sa v nej dala efektívnejšie spaľovať drevná štiepka. Tým by sa tepláreň stala ekologickejšou.

Projekt je však pre podnik obrovskou príťažou a ťahá ho do veľkých strát. Nové vedenie firmy na čele so spoločnosťou MH Manažment, ktorá zabezpečuje vlastnícke práva štátu, si preto preverilo detaily tendra. Nakoniec sa rozhodli podať trestné oznámenie.
Obzvlášť závažný zločin
Prípad tendra Zvolenskej teplárenskej už riešia orgány činné v trestnom konaní v metropole stredného Slovenska.
„Krajskej prokuratúre Banská Bystrica bolo z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené na ďalšie konanie z Úradu špeciálnej prokuratúry Bratislava rozsiahle trestné oznámenie MH Manažment pre podozrenie zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,“ potvrdil nám Ivan Vozár, hovorca banskobystrickej prokuratúry.
Ako ďalej dodal, v súčasnosti preverujú všetky skutočnosti, ktoré sú v trestnom oznámení uvedené. Na základe výsledkov tohto preverovania rozhodnú o ďalšom postupe vo veci. Ďalšie podrobnosti hovorca prokuratúry prezradiť nechcel.
V rovnakom duchu sa vyjadrila aj hovorkyňa banskobystrickej polície Mária Faltániová. „Vec je momentálne v štádiu preverovania, z uvedeného dôvodu nie je možné k prípadu poskytovať bližšie informácie.“

Pridrahé financovanie
Skúpa na slovo je aj štátna firma MH Manažment, ktorá spravuje holding združujúci všetky teplárne v rukách štátu.
Podľa informácií Aktuality.sk sa plán modernizácie zbytočne predražil, lebo bývalé vedenie na čele s Jozefom Pobieckým urobilo počas prípravy projektu viacero chýb. Jedným z prešľapov predchádzajúceho manažmentu bol zvolený spôsob financovania modernizácie. To zabezpečovala Medzinárodná investičná banka (MIB), s ktorou sa mala Zvolenská teplárenská dohodnúť na príliš vysokom úroku.

Úroková miera bola vyše troch percent, pričom priemerná cena úverov v tom čase bola oveľa nižšia. Novému vedeniu sa napríklad podarilo dohodnúť novú financujúcu banku, ktorá poskytla Zvolenskej teplárenskej polovičný úrok.
MIB nie je štandardným bankovým domom, pretože najväčší vlastnícky podiel v nej ovláda Rusko. Odborníci ju preto označujú aj za Putinov nástroj moci, prostredníctvom ktorého si chce presadzovať vplyv v Európskej únii, a to predovšetkým v bývalých socialistických krajinác
.
Akcionármi banky sú okrem iného aj Slovensko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Kuba či Vietnam.
Nerealistické plány
Ďalším prešľapom pri modernizácii má byť aj výber dodávateľov. Veľká časť totiž nie je v teplárenskom a energetickom biznise veľmi známa. Aj preto sa celý proces prestavby neustále predlžuje oproti plánom, čo podniku spôsobuje straty.
Celý projekt mal byť postavený na nerealistických predpokladoch. Okrem iného bývalý manažment počítal aj s príliš nízkou cenou za drevnú štiepku.
Redakcia Aktuality.sk sa snažila osloviť aj Pobieckého, s ktorým sa nám však nepodarilo spojiť a na SMS správu nereagoval, aktuality.sk

X X X

Lengvarskému schválila vláda reformu nemocníc, skutočnou skúškou bude až parlament

Ministri za Sme rodina nateraz reformu nepodporili.
Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského je o krok bližšie k presadeniu reformy nemocníc.
Dnes ju odobrila vláda, aj keď bez hlasov ministrov za Sme rodina, ktorí ju nepodporili.
Aj po schválení kabinetom je však reforma stále len na pol ceste.

Svoje o tom vie niekdajšia ministerka Andrea Kalavská, ktorá sa pokúšala o reformu za vlády Smeru. Vláda ju podporila, no narazila na parlament, kde sa refroma stala nepriechodnou. Potopila ju samotná strana Smer, ktorej nominantkou bola Kalavská, a to preto, že bolo tesne pred voľbami.

Rizikom pre Lengvarského reformu môžu byť budúcoročné komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov. Už teraz sa niektorí župní poslanci ozývajú proti reforme.
Nehovoriac o súčasnom postoji Sme rodina, ktorá má svoje požiadavky.
Minister aj tak verí, že na rozdiel od predchodcov bude s reformou úspešný a dostane aj podporu v parlamente.
Ak by neprešla, ohrozí to čerpanie peňazí z Plánu obnovy, keďže táto reforma je jednou z podmienkou čerpania.
Reforme nemocníc sa venuje aj najnovší podcast

Kvalitnejšia starostlivosť
Návrh reformy nemocníc predstavilo ministerstvo prvýkrát koncom mája.
Medzičasom ju paradoxne kritizoval Peter Pellegrini z Hlasu, ktorý ešte ako premiér presadzoval Kalavskej reformu, ktorá bola podobná.
Kritické hlasy sa ozvali už aj z radov lekárskych združení. Podľa Lekárskych odborárov to nerieši príčiny problémov, ako nedostatok personálu, či financií v zdravotníctve. Podobne sa vyjadrila aj komora lekárov.

Ministerstvo však obhajuje reformu najmä tým, že chce prinesť pacientovi vyššiu kvalitu aj investície do nemocníc.
„Je to prelomová reforma, ktorá nás stavia na začiatok dlhšej cesty, na konci ktorej by mal byť spokojný pacient a zdravotnícky personál aj moderné nemocnice,“ hovorí minister.

Dopomôcť k tomu cieľu má rozčlenenie nemocníc do piatich úrovní – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná, a to v závislosti od toho, akú náročnú zdravotnú starostlivosť budú poskytovať.
Pacient tak bude vedieť, čo môže, od ktorej nemocnice očakávať, a že tam, kam pôjde sa o neho postarajú lekári, ktorí majú s jeho zdravotným problémom dostatočné skúsenosti.

Dnes takéto delenie nemáme. V praxi sa tak deje to, že človek ide do najbližšej nemocnice, kde mu ale niekedy nevedia pomôcť a tak ho posielajú ďalej a pacient v systéme blúdi.
O rušení
Zatiaľ nie je známe, do ktorej z piatich úrovni budú po novom jednotlivé nemocnice patriť. Nemocníc máme aktuálne 98. Angelika Szalayová z ministerstva zdravotníctva hovorí, že ešte ďalší rok budú analyzovať stav. „A na základe toho budeme určovať, ako sieť bude finálne vyzerať,” povedala.

Zoznam tak má byť známy až počas budúceho roka.
Nasledovať bude obdobie príprav, analýz a vyhodnocovania a od roku 2024 sa má reforma začať realizovať v praxi.
No už teraz sprevádzajú reformu aj nesúhlasy niektorých nemocníc. Opozičný Hlas pred časom zverejnil zoznam 22 nemocníc, ktoré majú údajne zaniknúť. Hoci ide o nepotvrdený dokument vyvolalo to nesúhlasné reakcie nemocníc aj župných poslancov – napríklad v Banskobystrickom či Prešovskom kraji.

Aj výhrady Sme rodina, prečo nepodporili reformu smerovali k rušeniu nemocníc, preto teraz od Lengvarského žiadajú záruku, že sa nič rušiť nebude.
Szalayová správy o rušení dementuje, hovorí, že to neplánujú. „Ale pre každú nemocnicu sa určí príslušná úroveň, príslušné miesto a zodpovednosť tak, aby na konci bol zdravý pacient,” povedala.

Lengvarský hovorí, že keď tak niektoré nemocnice budú transformované, ale nie zrušené.
„Žiadna nemocnica a žiadne lôžko nebude zrušené. Nemocnice budú transformované tak, aby sa pacientovi prinášali väčší komfort, aby sa v nemocniciach cítil bezpečnejšie a bola mu poskytnutá taká zdravotná starostlivosť či už akútna, alebo dlhodobá, ktorá bude viesť k výraznému zlepšeniu jeho zdravotného stavu,” povedal minister.

Päť úrovní
Autori reformy odôvodňujú jej potreb viacerými vecami. Hovoria, že súčasná sieť nemocníc je príliš široká, čo vedie k neefektivite zdrojov, aj nízkej obsadenosti lôžok.
Tvrdia tiež, že dnes je zdravotná starostlivosť roztrieštená, nemocnice málo spolupracujú, všetci môžu robiť všetko ale nemusí to byť v rovnakej kvalite, alebo sa môže stať, že nemocnica v regióne jednoducho prestane poskytovať základné služby.
Východiskom má byť vytvorenie siete nemocníc, ktoré budú mať jasné podmienky a budú ich musieť plniť. Zadefinujú sa aj nároky pacienta- akú zdravotnú starostlivosť musí mať pacient dostupnú v akej vzdialenosti, do akého času a v akej kvalite.
Ako už bolo spomenuté, nemocnice majú byť zaradené do jednej z piatich úrovní.

Rozdelenie nemocníc:
- Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť pre celé Slovensko, ako napr. transplantáciu srdca.
- Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú zdravotnú starostlivosť v spádovom území o veľkosti 1,5 – 2,0 mil. obyvateľov. Bude poskytovať napríklad výkony v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, vysoko komplexnú onkologickú liečbu, alebo špecializovanú starostlivosť o deti

- Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500 000 až 600 000 obyvateľov, a teda približne na úrovni VÚC. Tieto zdravotnícke zariadenia budú poskytovať napríklad liečbu akútneho infarktu, alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečbu ťažkých úrazov, ako aj komplexnú nízko početnú plánovanú zdravotnú starostlivosť.

- Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie 100 tisíc až 200 tisíc obyvateľov a teda pre približne dva až tri okresy. Nemocnice by mali robiť napríklad základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, či pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch.

- Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, ale bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť. Bude mať aj urgentnú ambulanciu. Takáto nemocnica môže robiť aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá.

Zjednodušene povedané, národne, koncové, komplexné a regionálne nemocnice budú poskytovať akútne aj plánované výkony. Komunitné budú fungovať skôr ako doliečovacie zariadenia.
Národne, koncové, komplexné a regionálne nemocnice sa medzi sebou budú líšiť náročnosťou operácií, ale aj v tom, ako blízko budú k pacientovi.

Ako to má fungovať? Ak by napríklad bolo potrebné pacientovi urobiť ojedinelú operáciu, urobia mu ju len v nemocnici na najvyššej - národnej úrovni. Táto bude zrejme len jedna pre celé Slovensko. Bežnú operáciu ako je operácia slepého čreva, budú môcť poskytovať aj regionálne nemocnice, ktorých bude viacero

Povinné služby
Pre každú úroveň nemocnice bude definovaný zoznam povinných programov a medicínskych služieb.
"Nemocnica zaradená do siete v určitej úrovni bude musieť poskytovať všetky povinné programy a medicínske služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť ústavnej starostlivosti pre pacientov," uviedli autori reformy.
Ministerstvo teda povie, čo musí nemocnica pre tú ktorú úroveň spĺňať. Nemocnica to pritom môže spĺňať samostatne, čo je preferované, alebo v spolupráci s inou nemocnicou v rovnakom meste.

“Univerzitná nemocnica Bratislava bude vedieť splniť programový profil pre národnú nemocnicu len v spolupráci s Národným ústavom srdcovo-cievnych chorôb, Národným onkologickým ústavom a Národným ústavom detských chorôb,” hovoria napríklad autori reformy. Tieto nemocnice sa tak zaviažu, že si budú takpovediac zdieľať lekárov, ale aj techniku a budú mať aj dohodu na preklade pacientov.
Na reformu nemocníc bude nadväzovať reforma ambulantnej sféry, ktorú tiež vláda schválila, aktuality.sk

X X X

Developer za dva milióny vycúva z projektu pri ružomberskej kalvárii. Poslanci ponuku odmietli

Vedľa krížovej cesty s kaplnkami a kostolom majú stáť apartmánové domy. Samospráva na pozemky v lokalite nemá dosah, patria súkromným subjektom.
RUŽOMBEROK: „Všetci dobre vieme, že prípad ružomberskej kalvárie je skutočná kalvária," glosuje dianie okolo 160 rokov starej krížovej cesty nad mestom Ružomberok jeho primátor Igor Čombor. Tá pozostáva zo 14 kaplniek a zakončuje ju kostol Povýšenia svätého kríža.

Koncom minulého roka sa ale do vzácnej lokality pustili stavebné stroje, ktoré tam budovali infraštruktúru pre výstavbu novej vilovej štvrte. Bytový projekt zastrešuje česká developerská skupina CPI blízka bývalého finančníkovi z Istrokapitálu Radovanovi Vítekovi.

Časť Liptákov bola stavebnými zásahmi v tesnej blízkosti ružomberskej kalvárie pobúrená a bojovala za zachovanie jej hodnotovej nedotknutosti. Aktivisti s podporou niektorých mestských poslancov preto presadzovali, aby sa okolo najstaršej krížovej cesty na Liptove rozšírilo jej bezzásahové ochranné pásmo na približne 28 metrov.
Developer by z projektu bývania vycúval

Tomuto však bránila skutočnosť, že miestna samospráva na pozemky v lokalite nemala žiadny dosah. Patria súkromným subjektom - okrem spoločnosti CPI Slovakia aj ďalším súkromným majiteľom.
Situácia v Ružomberku napokon zašla tak ďaleko, že developer ponúkol zasieťované pozemky s celkovou rozlohou necelých 10-tisíc metrov štvorcových na predaj mestu. Za vycúvanie z rozbehnutej investície si vypýtal vyše 2 milióny eur s DPH - teda meter štvorcový pozemku by mestskú kasu stál približne 208 eur.

„Vedenie mesta mestskému zastupiteľstvu neodporúča schváliť kúpu pozemkov, nakoľko mesto nemá finančné prostriedky na predloženú ponuku zo strany CPI Slovakia," deklarovala v písomných materiáloch pre poslancov ružomberská samospráva.
Mestskí poslanci napokon až na jednu výnimku zahlasovali podľa odporúčania radnice - teda proti kúpe nehnuteľností. Poslanec Patrik Habo však pripomenul, že sa nevyčerpali všetky možnosti tak, aby mohol developer stavať a zároveň, aby sa kalvárii zachoval jej "životný priestor".

Pracovná komisia skončila bez výsledku
„Majitelia pozemkov jasne deklarovali, že sú ochotní aj zameniť s mestom svoje pozemky za iné v ďalších lokalitách. Namiesto toho sme v júni komisiu rozpustili s tým, že riešenie neexistuje. To ale stále existuje," povedal Habo, ktorý tiež hlasoval proti kúpe pozemkov v tesnom susedstve kalvárie.

Situáciu okolo krížovej cesty riešila od februári tohto roka špeciálne na tento účel zriadená pracovná komisia. Jedným z riešení bolo i posunutie výstavby dvojpodlažných apartmánových domov na susedné parcely.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
2fotky v galériiVýstavba prístupovej cesty a inžinierských sietí pre apartmánové domy v lokalite Kalvária.Zdroj: Facebook Ján Kuráň
Tie by však mesto ponúklo zámenou investorovi až po tom, čo by ich vykúpilo od jej súčasných vlastníkov - napríklad od podnikateľky Adriany Trangošovej.
Bola ochotná parcely predať za cenu okolo 180 eur za meter štvorcový. Dokopy by tak šlo o čiastku približne trištvrte milióna eur. Mestská kasa voľné financie na výkup pozemkov nemá. Tie isté pozemky pritom mesto v roku 2004 predalo za cenu štyri koruny, po prepočte teda 13 centov, za meter štvorcový.

Pre samosprávu ide o príliš drahé riešenia
„Návrh na ochranné pásmo by sa dal urobiť len tak, že by mesto získalo pozemky do svojho vlastníctva, ktoré by venovalo na to, aby bolo širšie ochranné pásmo pre kalváriu, čo je úctyhodný cieľ. Aj ja som za to," skonštatoval Čombor, podľa ktorého sa komisia dostala do slepej uličky, a preto ju rozpustil.

„Každý ale hovoril, že ak by vlastníci predali za túto cenu, hneď by vedenie mesta bolo napadnuté za nehospodárne nakladanie s verejnými financiami, že mesto neúmerne zaplatilo za niečo, čo je pre niekoho iba rozšírenie ochranného pásma," zdôvodnil situáciu primátor Ružomberka s tým, že mestským zastupiteľstvom by podľa neho neprešla ani navrhovaná zámena pozemkov.
Mesto ich podľa neho môže predať iným záujemcov za ďaleko vyššiu cenu, než za akú by ich zamieňalo pri ružomberskej kalvárii, aktuality.sk

X X X

Turecko odstráni vyše 83 tisíc mín z oblasti pri hraniciach s Iránom

Míny na východe Turecka nastražili "medzi rokmi 1953 a 1996 s cieľom zabrániť nelegálnym prechodom a pašovaniu, ako aj zaistiť bezpečnosť".
Turecko začalo s odstraňovaním 83.000 pozemných mín nastražených pozdĺž svojich východných hraníc s Iránom. Ide o súčasť dvojročného projektu financovaného Európskou úniou, uviedol v stredu hovorca Rozvojového programu OSN (UNDP) v Turecku. Informuje o tom agentúra AFP.

Projekt v hodnote 18,6 milióna eur, realizovaný v spolupráci s tureckým akčným centrom pre odstraňovanie mín, umožní vytvorenie bezpečného územia pre miestnych civilistov a správcov hraníc s rozlohou 4,2 milióna štvorcových metrov.
Turecko, ktoré je od roku 2004 súčasťou Ottawského dohovoru o zákaze používania protipechotných mín, súhlasilo s ich postupným vyradením a zavedením humanitárneho systému hraničného dozoru, píše AFP.
Míny na východe Turecka nastražili "medzi rokmi 1953 a 1996 s cieľom zabrániť nelegálnym prechodom a pašovaniu, ako aj zaistiť bezpečnosť" v súvislosti s hrozbami Strany kurdských pracujúcich (PKK), povedal šéf komunikačného odboru UNDP v Turecku Faik Uyanik.

V 90. rokoch turecká armáda zintenzívnila použitie mín ako súčasť svojho boja proti nelegálnej PKK, ktorá je Ankarou i jej západnými spojencami považovaná za teroristickú skupinu, pripomína AFP.
"Pozemné míny si vyslúžili všeobecné odsúdenie ako najnehumánnejší nástroj na kontrolu hraníc," povedala predstaviteľka UNDP pre Turecko Louisa Vintonová.

Na odstraňovaní mín v štyroch tureckých provinciách pracuje dovedna 175 odmínovačov, píše AFP. Časti vyčisteného územia sa otvoria pre chov dobytka a poľnohospodárstvo, ktoré sú v oblasti hlavným zamestnaním pre miestne obyvateľstvo, aktuality.sk