iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

SPD mandát na vládnutie? CDU neskrýva sklamanie

Kandidát na post nemeckého kancelára z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Armin Laschet v reakcii na exit polly po nedeľňajších parlamentných voľbách vyhlásil, že s výsledkami nemôže byť spokojný. Informovali o tom nemecké médiá.
„Bolo nám jasné..., že pôjde o otvorený, tvrdý a tesný volebný boj. A tak sa aj stalo," povedal v Berlíne šéf CDU Laschet, ktorého citoval magazín Spiegel. „Tento volebný deň predstavuje mimoriadnu situáciu," dodal.

„Ale už teraz môžeme povedať: S výsledkom nemôžeme byť spokojní... všetky demokratické strany však stoja pred veľkými výzvami. Musíme prekonať rozpory, aby sme Nemecko udržali pohromade," povedal. Upozornil na to, že po prvý raz vznikne v Nemecku vláda s troma koaličnými stranami.

Laschet sa poďakoval Merkelovej
„Urobíme všetko, čo môžeme, aby sme vytvorili vládu na čele s úniou (CDU/CSU)," citovala Laschetovo vyjadrenie agentúra AFP. Ako poznamenal, výsledok volieb „je stále absolútne nejasný". Laschet sa poďakoval za doterajšiu prácu a podporu dosluhujúcej kancelárke Angele Merkelovej.

Kandidát Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Olaf Scholz vyjadril za burácajúcich reakcií svojich podporovateľov radosť nad „veľkým úspechom" svojej strany. „Jasné, je že mnohí občania hlasovali za SPD, pretože chcú, aby nastala zmena vo vláde. A pretože chcú, aby sa ďalší kancelár tejto krajiny volal Olaf Scholz," vyhlásil.
Annalena Baerbocková, kandidátka na funkciu kancelára zo strany Zelených, v prvej reakcii na výsledky z exit pollov povedala: „Tentoraz to nestačilo." Ocenila však „historicky najlepší výsledok" strany. Zároveň ale priznala, že volebný cieľ sa im naplniť nepodarilo.

V apríli boli Zelení na prvom mieste
Denník Kurier pripomína, že ešte v apríli boli Zelení podľa prieskumov na prvom mieste. V nedeľu dosiahla strana 14,5-percentnú podporu voličov. Ako vedúca sila sme mohli formovať túto krajinu, povedala Baerbocková. Pripustila, že k poklesu podpory prispeli i jej osobné chyby v predvolebnom boji.
Stanice ZDF a ARD udávajú nateraz podľa prognóz naďalej nerozhodné výsledky. SPD sa pohybujú v rozpätí 24,9 - 25,6 percenta a únia CDU/CSU zase v rozmedzí 24,4 - 24,7 percenta, píše agentúra DPA, aktuality.sk

X X X

V nemeckých oblastiach záplav sa volilo aj v stanoch, vo Wuppertale zneškodňovali bombu

Bombu, ktorú našli vo Wuppertale v sobotu večer, zneškodnili v nedeľu napoludnie.
Voličov piatich okrskov v západonemeckom meste Wuppertal po náleze bomby z druhej svetovej vojny tamojšie úrady v nedeľu dopoludnia vyzvali, aby si hlasovanie do Spolkového snemu odložili na neskôr. V tej istej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktoré v polovici júla zasiahli ničivé povodne, mohli ľudia hlasovať i v provizórnych stanoch. Informovala o tom agentúra DPA.

Bombu, ktorú našli vo Wuppertale v sobotu večer, zneškodnili v nedeľu napoludnie. „Volebné miestnosti sú otvorené a dostupné bez obmedzení,“ uviedlo mesto následne vo vyhlásení. Hovorkyňa predtým zdôraznila, že dočasné prerušenie hlasovania voľby do Bundestagu vo Wuppertale neovplyvní. Voličom podľa nej totiž stále zostalo dostatok času na odovzdanie svojho hlasu.

V noci na nedeľu evakuovali domy dovedna s 1500 obyvateľmi v okolí 250 metrov od nálezu. V okruhu 500 metrov, kde sa nachádzali aj dotknuté volebné miestnosti, dostali ľudia pokyn nevychádzať von.
V dôsledku záplav, ktoré zasiahli Severné Porýnie-Vestfálsko a Porýnie-Falcko v polovici júla, museli v niektorých oblastiach ľudia odvoliť v stanoch. V meste Swisttal neďaleko Bonnu napríklad postavili stan na športovisku. V iných oblastiach nahradili riadne volebné miestnosti napríklad autobusy či provizórne kontejnery, aktuality.sk

X X X

Po troch dňoch v nemocnici zomrela na otravu krvi a zlyhanie srdca. Rodina nevie, čo so ženou lekári robili

Rodina podala na piešťanskú nemocnicu a lekárov sťažnosť. Manžel Peter Rehák nerozumie, prečo žene podali antibiotiká, na ktoré bola alergická.
Eva Reháková mala v auguste také silné bolesti brucha, že potrebovala pomoc lekárov. Rodina ju odviezla na urgentný príjem v do Nemocnice Alexandra Wintera v Piešťanoch.

Službukonajúci lekár predpísal pacientke glycerínové čípky a poslal ju domov. Zdravotné ťažkosti ale neustúpili. O tri hodiny bola rodina na urgentnom príjme naspäť. Ten istý lekár dal žene injekciu od bolesti a poslal ich domov. Na druhý deň museli ženu v rovnakej nemocnici hospitalizovať a o tri dni neskôr ju previezli do nemocnice v Trnave, kde skonala. Zomrela na sepsu, teda otravu krvi.

Jej manžel Peter Rehák, ktorý bol väčšinu života šéfom policajného oddelenia v Piešťanoch, položí na stôl igelitku a vyberá z nej spisy. Zo smrti manželky je zničený. Ani po vyše mesiaci nevie, ako ju liečili. Doposiaľ mu nikto nevedel vysvetliť, prečo manželka posledné dni tak trpela. Vyčíta si, či v osudný deň nemal niečo urobiť inak.

„Myslel som si, že keď sme ju odviezli do nemocnice, tak jej pomôžu. Dôverovali sme im a prišli sme o ňu,“ zalesknú sa mužovi oči. So stratou milovanej osoby sa nevie zmieriť. Odpije si z pohára vody a postupne otvára zložku s lekárskymi správami. Jednu po druhej, každá strana je očíslovaná. Nie sú ale kompletné.

Niektoré postupy lekárov v dokumentácii podľa Reháka chýbajú. Prípad od septembra preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
„Úrad na základe podnetu manžela menovanej vykonáva v uvedenej veci dohľad. Po ukončení dohľadu bude podávateľ podnetu informovaný o výsledku,“ potvrdila pre Aktuality.sk Erika Kováčiková, hovorkyňa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Nejde o prvý podozrivý prípad v piešťanskej nemocnici. Za posledných päť rokov tento úrad uznal desať sťažností proti praktikám v tomto zdravotníckom zariadení.
4fotky v galériiPočet pochybení v piešťanskej nemocnici podľa Úradu pre zdravotnú strarostlivosť.Zdroj: Aktuality.sk
Utorok
Rehákovcom sa postupne podarilo urobiť rekapituláciu udalostí, ktoré sprevádzali zdravotné ťažkosti ich mamy, a postupy lekárov. Hodina po hodine, deň po dni.
Všetko sa začalo v utorok 17. augusta, leto si v ten deň vzalo na chvíľu prestávku. Rodina Rehákovcov prežila pokojné predpoludnie. Krátko pred obedom sa mama Eva posťažovala svojej dcére Miroslave na bolesti niekde v oblasti ľadvín.
Necítila sa dobre, tak si zobrala tabletku proti žlčníkovým bolestiam a išla si ľahnúť. Bolesti neustúpili.

Keď poobede začala žena aj vracať, rodina sa rozhodla volať záchranku. Na tiesňovej linke 112 im operátor z Trnavy povedal, že obe sanitky majú na výjazdoch a bude lepšie, keď do nemocnice privezú ženu sami vlastným autom.
Eva Reháková už vtedy nemohla chodiť, pre kŕčovité bolesti v bruchu mala problém sa vôbec postaviť. „Operátor nám povedal, že to bude trvať a nech ju privezieme do nemocnice, lebo to bude rýchlejšie. My sme žiadali, aby prišiel lekár k nám domov,“ spomína si Peter Rehák.

Čakali hodiny
Po slovnej výmene s operátorom sa nakoniec rozhodli konať sami. Ženu posadili do auta a za približne pätnásť minút už parkovali pred piešťanskou nemocnicou.
Napriek tomu, že bol august, pani Reháková mala oblečenú zimnú vetrovku a cez seba prehodenú ešte deku. Triasla sa totiž od zimy, ruky už mala ľadové. Na internej pohotovosti, kam dorazili, boli v tom čase v službe podľa slov manžela dve zdravotné sestry.
„Sestrička mi povedala, že tieto prípady rieši pohotovosť chirurgie vo vedľajších dverách,“ opisuje Peter Rehák. Muž rýchlo vybehol von a zaklopal na vedľajšie dvere. Pri Eve Rehákovej ostala dcéra Miroslava. Hodiny na stene ukazovali pár minút po 15. hodine.
„Zazvonil som na chirurgii, prišla čiernovlasá sestrička a povedala, že nech počkám, lebo slúžia od 16. hodiny a doktor tam teraz nie je,“ dodáva smutný manžel.

Pred dverami ich potom prosil, aby ženu prijal doktor čím skôr. Zdravotná sestra to podľa neho odmietla s argumentom, že musia vonku čakať ešte necelú hodinu.
Zdravotný stav Evy Rehákovej sa rýchlo zhoršoval. Od bolesti dostala triašku, mala problém udržať sa pri vedomí.
Po 16. hodine ich medzi dverami ordinácie a čakárne prijala zdravotná sestra, lekár tam stále nebol. Sestrička im pre začiatok dala lístok na RTG vyšetrenie. Peter Rehák sa na sestričku nahneval, prečo tak urobila až po hodine čakania. Sestrička potom zatvorila dvere, otec sa musel ísť na chvíľu upokojiť na ulicu.

Po RTG vyšetrení sa rodina znovu vrátila do čakárne pohotovosti na prijatie do ordinácie. Pred nimi boli ďalší pacienti. Takmer pol hodiny od príchodu Rehákovcov do nemocnice sa tak rodina prvý raz dostala do ordinácie lekára.
4fotky v galériiPeter RehákZdroj: Jozef Vojčiniak.

,,Pacientka nespolupracuje“
Lekár nariadil, aby rodina ostala pred ambulanciou, do miestnosti mohla vstúpiť iba samotná žena. Rodina protestovala, sestru aj lekára upozorňovali, že žena má veľké bolesti a stráca vedomie.

„Po približne piatich minútach zavolal lekár dcéru, aby podpísala reverz na prepustenie ženy domov,“ spomína na výsledok vyšetrenia Peter Rehák, ktorý doteraz postupu službukonajúceho lekára nerozumie.
Dcéra Miroslava sa v tom momente v čakárni rozplakala. „Povedala som mu, že nikam nejdem, lebo sme prišli hľadať pomoc a mama je vo veľkých bolestiach,“ spomína si Miroslava na momenty v ordinácii.

Lekár dcére vytkol, že jej mama nespolupracuje. Uboľená žena sa v tom čase už dve hodiny triasla od bolesti a mala problémy s udržaním vedomia. Miroslava teda mamu upokojila, aby jej lekár urobil prvé vyšetrenie.
Pacientku potom poslal na rozbor moču a krvi. Trvalo to necelých desať minút a ďalších približne 40 minút musela rodina znovu čakať v čakárni.

„V čakárni sa nedalo nikde ľahnúť, tak som ju vzal do auta a sklopil sedadlá,“ pokračuje manžel. Na rozhodnutie o výsledkoch si potom lekár prizval iba dcéru Miroslavu. Nariadil, aby pila veľa tekutín, ráno prišla na sono vyšetrenie a odporučil im, nech v lekárni kúpia glycerínové čípky. Do lekárskej správy lekár napísal, že pacientka nespolupracovala.
Poslal ich domov
„Povedal mi, že to bude v poriadku, mama má zastavené vetry,“ hovorí Miroslava. Rodina lekára poslúchla, mamu odviezli domov a nasadili čípky.

Večer sa ale situácia znovu vyhrotila, mama sa sťažovala na neznesiteľné bolesti pri ľadvinách.
„Nevedeli sme, čo to môže byť, tak sme s dcérou začali študovať lekársku správu z pohotovosti a všimli si, že pri overovaní krvi v moči boli tri krížiky,“ opisuje Peter Rehák a ukazuje nám to aj priamo v správe.

Rozhodli sa teda znovu vrátiť do nemocnice na pohotovosť. Dcéra Miroslava ta upozornila lekára, že v správe sú tri križíky pri vyšetrení krvi v moči. Lekár im zopakoval, aby prišli ráno na vyšetrenia s tým, že urológiu v piešťanskej nemocnici nemajú. Dohodli sa, že Eve Rehákovej dá injekciu na tlmenie bolestí. Lekár potom poslal rodinu domov.
Nemocnica aj lekár mlčia

Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch nechcela postup lekára na urgentnom príjme komentovať, pretože vyšetrovanie prípadu sa ešte neskončilo.
„Vami uvedenej pacientke bola v našej nemocnici poskytnutá zdravotná starostlivosť. Vzhľadom na to, že uvedený prípad v súčasnosti preveruje ÚDZS v Trnave, je potrebné počkať na výsledky vykonávaného dohľadu,“ uviedla Mária Baďurová, asistentka riaditeľa Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. Riaditeľ Štefan Kóňa ani ministerstvo zdravotníctva ako väčšinový vlastník nemocnice sa nevyjadrili.

Aktuality.sk kontaktovali aj lekára z urgentného príjmu. Plastický chirurg Manuchekhr Burkhanov prišiel na Slovensko z Tadžikistanu, aby pomáhal ľuďom pri kozmetických operáciách, predovšetkým po nehodách alebo po rakovine.
Počas štvrťhodinového telefonického rozhovoru nám opísal priebeh udalostí podobne ako rodina Rehákovcov. Tvrdil, že s pacientkou boli problémy, lebo nespolupracovala. Zároveň priznal, že bol na zlý zdravotný stav ženy upozornený od rodiny. Uznal, že po príchode dcéry do ambulancie už s pacientkou neboli problémy.

Do služby na pohotovosti meškal podľa svojich slov preto, že musel ukončiť operáciu. Manžel a dcéra pacientky nám ale hovorili, že personál v daný deň vysvetľoval meškanie lekára inak – mal byť na porade.
Burkhanov tvrdí, že pre pacientku urobil všetko, čo mohol. Pripomenul, že ju objednal na vyšetrenia sonografiu, a poznamenal, že v nemocnici nemajú urológiu.

Konkrétne otázky si potom vyžiadal emailom. Od štvrtka minulého týždňa na ne zatiaľ neodpovedal, nereagoval ani na SMS správu.
4fotky v galériiRecepcia urgentného príjmu v piešťanskej Nemocnici Alexandra WinteraZdroj: TASR
Streda
Trápenie Rehákovcov sa opakovanou návštevou na urgentnom príjme neskončilo. Na druhý deň ráno prijali ženu v nemocnici opäť. Keď lekár z chirurgie videl výsledky jej vyšetrení z photovosti, zhrozil sa a ženu hneď hospitalizovali.
„Lekár povedal, že manželka musí byť neodkladne hospitalizovaná. Prikázal, aby išla na CT vyšetrenie a ako alergičke jej najskôr urobili testy na kontrastnú látku pred CT,“ pokračuje manžel Peter Rehák.

Keďže v tom čase bol zaočkovaný iba prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu covid-19, navštíviť svoju ženu v nemocnici už nemohol. Svoju ženu teda videl naposledy v stredu 18. augusta.
K matke potom mohla chodiť iba dcéra Miroslava. Druhá dcéra Dáša zas zo zahraničia obvolávala lekárov nemocnice, aby zistila, čo s ich mamou lekári robia.

„Primár mi povedal, že to nevedia isto, či má iba silný zápal močového mechúra alebo je tam kameň. Ak by príčinou bolesti bol močový kameň, previezli by ju na urológiu do inej nemocnice. Ak by išlo o zápal, liečili by to antibiotikami. Preto začnú od večera s liečbou antibiotikami,“ opisuje Miroslava Reháková druhý deň boja o život svojej mamy v piešťanskej nemocnici.

Dcéra Miroslava upozornila primára, že mama je alergická na niektoré lieky. Informovala ho, že Amoksiklav a Augmentin mama znáša dobre. Primár nariadil skúsiť liek Ciphin, ktorý je určený na močové cesty. Rodina sa na lekárov spoľahla.
„Mysleli sme si, že pri teste na kontrastnú látku pred CT jej urobia aj testy alergickej reakcie na podané lieky,“ dodáva manžel Peter Rehák. Či sa tak stalo, rodina nevie.
Štvrtok
Tretí deň v piešťanskej nemocnici bol pre Evu Rehákovú kritický.
Mama najskôr ráno volala dcére Miroslave, že ju v najbližšie dni prevezú do Trnavy na rozbitie močových kameňov. O pol hodinu neskôr volala Eva Rehákova domov znovu. Oznámili jej, že ju do Trnavy prevezú ešte v ten deň poobede. Dcéra Miroslava rýchlo zbalila mame nové veci, naštartovala auto a s otcom znovu išli do nemocnice. Keď mamu na lôžku videla, dostala strach.

„Mala opuchnutú červenú tvár, povedala, že v noci mala alergickú reakciu na antibiotikum, veľmi ťažko sa jej dýchalo,” spomína si Miroslava.
Jej slová potvrdzuje aj štvrtková správa z lekárskeho konzília piešťanskej nemocnice , ktorú má rodina aj redakcia k dispozícii.
„Bolesti na hrudníku nemá, dušná nie je, nohy neopúchajú. Dnes ale skoro skolabovala, keď dostala Ciphin -pp. alergická reakcia,” píše sa v lekárskej správe z vyšetrenia 19. augusta o 11:25.

Aj pacientka, ktorá ležala v piešťanskej nemocnici na rovnakej izbe, potvrdila dcére pani Rehákovej, že mama prežila prvú noc po hospitalizácii v piešťanskej nemocnici v ťažkých komplikáciach.
Zatiaľ, čo bola dcéra s mamou na izbe v piešťanskej nemocnici, prišli tam aj zdravotníci, aby ju odviezli do Trnavy na rozbitie močových kameňov. Dcére zdravotníci povedali, že veci si mama brať nemusí, lebo nevedia, či ju v ten deň neprivezú aj naspäť.

V lekárskej správe sa píše, že stav pacientky bol pri prevoze stabilizovaný. Iný názor mala ale lekárka z Fakultnej nemocnice v Trnave. Keď videli, ženu prvý raz, hneď ju previezli na Jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS).
Stav ženy bol po kritický, močové kamene už neboli prioritou. Žena podľa lekárskej správy z Trnavskej nemocnice prekonala po podaní antibiotík anafylaktický šok. Ide o prudkú alergickú reakciu tela, ktoré tak bojuje s alergénom a zasiahne rôzne časti organizmu. V Trnave zároveň žene diagnostikovali sepsu - otravu krvi.
Piatok
Rodina pani Rehákovej sa vystrašila po nových informáciách z trnavskej nemocnice, že s mamou to nevyzerá dobre. Preto vo štvrtok poprosili, či by k nej mohli pustiť kňaza.
Trnavská nemocnica to povolila. Eva Reháková následne dostala prvú zástavu srdca, po ktorej ju lekári ešte úspešne resuscitovali a potom previezli na oddelenie ARO.
Noc však bola kritická. Eva Reháková mala nad ránom ďalšiu zástavu srdca, po ktorej sa už lekárom pacientku oživiť nepodarilo.

Z piešťanskej nemocnice sa nedozvedeli, prečo sa mame za dva dni tak veľmi zhoršil zdravotný stav a či pred použitím antibiotík robili aj testy na alergické reakcie.
Odpoveď na túto otázku sme nedostali od nemocnice ani my. Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch sa odmietla vyjadriť aj k otázkam okolo hospitalizácii pani Rehákovej. Argumentuje rovnako, ako pri odmietnutí reakcie na kritiku vyšetrenia na urgentnom príjme - odvoláva sa na prebiehajúce vyšetrovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Lekárka trnavskej nemocnice v Správe o úmrtí pacientky zdôraznila, že po prevoze Evy Rehákovej nemala všetky informácie z piešťanskej nemocnice.
,,Pacientka bola údajne hospitalizovaná 18. agusta v NAW Piešťany (prekladaciu správu nemám k dispozícií),” píše sa v Správe o úmrtí Evy Rehákovej. Trnavská nemocnica nám potvrdila, že takýto postup nie je bežný.
„Pri preklade každý pacient, ktorý je prevezený z iného zariadenia musí mať prekladaciu správu,” potvrdil hovorca Fakultnej nemocnice v Trnave Matej Martovič. Keďže išlo o zdravotné informácie, viac prípad komentovať nechcel.

Osudná nemocnica
Peter Rehák hovorí, že piešťanska nemocnica je mu zrejme osudná. Zasahoval tam ešte ako policajt v júli 1990. Vtedy do zdravotníckeho zariadenia prišiel muž s granátmi a pištoľou, ktorého roladil rozvod s jeho manželkou. V nemocnici zadržal 28 ľudí ako rukojemníkov. Požadoval nový súdny proces, pretože odmietol uznanie rozvodu so ženou.
Peter Rehák sa dobrovoľne vymenil za rukojemníkov a po osemhodinovom vyjednávaní drámu ukončila zásahová jednotka z Prahy. Vtedy mu gratulovali listami primátor aj vtedajší podpredseda vlády Jozef Mikloško. Teraz vedie svoj najdôležitejší boj, za spravodlivosť pre svoju ženu, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Prezidentkina dôveryhodnosť klesla pod 50 percent, stúpajú Kotleba a Fico

Oproti predchádzajúcemu prieskumu si najviac polepšili Marian Kotleba (ĽSNS) a Robert Fico (SMER-SD).
Najdôveryhodnejšou političkou je stále prezidentka Zuzana Čaputová. Nedôvera však v jej prípade prvýkrát predčila dôveru – dôveruje jej 49, nedôveruje 51 percent. Od júna 2019 tak v prieskume prvýkrát nie je žiadny politik, ktorému by dôverovalo viac ako 50 percent opýtaných.
Ukázal to prieskum Focusu z dní 1. až 7. septembra, ktorý si objednala televízia Markíza pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom.

Prezidentka mala nadpolovičnú dôveru už od septembra 2019, teda tri mesiace po nástupe do úradu.
Okrem nej sa darilo získavať nadpolovičnú dôveru už len expremiérovi a lídrovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu. V aktuálnom prieskume je po hlave štátu druhým najdôveryhodnejším politikom, no podobne ako prezidentka si percentuálne pohoršil - dôveruje mu 41 percent ľudí, nedôveruje 57. Oproti prieskumu z júna klesol o tri percentuálne body.
Tretím v rebríčku dôveryhodnosti je predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO), dôveruje mu podobne ako v júnovom prieskume 30 percent ľudí. Štvrtý Richard Sulík (SaS) klesol z 34 percent dôvery na 29.
Stúpajúci Fico a Kotleba
Oproti predchádzajúcemu prieskumu si najviac polepšili Marian Kotleba (ĽSNS) a Robert Fico (SMER-SD). Šéfovi strany Smer, piatemu najdôveryhodnejšiemu politikovi podľa posledného prieskumu, dôveruje o štyri percentuálne body viac ľudí ako v júni. Z 25-percenej dôvery stúpol na 29-percentnú.

Lídrovi ĽSNS stúpla dôvera oproti poslednému prieskumu o päť percentuálnych bodov, a to na 20.
Boris Kollár (Sme rodina) sa umiestnil za Robertom Ficom s poklesom päť percentuálnych bodov a teda 26 percentnou dôverou. Veronika Remišová (Za ľudí) sa drží na 19 percentách a líder OĽaNO Igor Matovič má, rovnako ako v poslednom prieskume, 13 percent, aktuality.sk

X X X

Súd pre chybu úradníkov zrušil rekordnú pokutu za čiernu stavbu

Majitelia sa k čienej stavbe priznali, súd ale našiel chybu v práci úradníkov.
Krajský súd v Trnave zrušil rekordnú pokutu 145-tisíc eur za čiernu stavbu pre firmu Labonte, ktorá v Ratnovciach pri Piešťanoch nelegálne vybudovali luxusný plážový rezort.
Aktuality.sk upozornili na nelegálne vybudovanie luxusného plážového rezortu ešte v lete 2019. Následne sa o prípad začali viac zaujímať aj miestne úrady.

Plážový rezort totiž bez povolení úradov prevádzkoval bazén a reštauráciu, okrem toho usporadúval tanečné zábavy. Na miesto chodili kontroly z hygieny či Štátnej ochrany prírody, keďže rezort vybudovali v chránenej oblasti.
Stavebný úrad v Piešťanoch následne vymeral firme Labonte rekordnú pokutu 145-tisíc eur. Minulý rok v októbri ju potvrdil v odvolacom konaní aj Okresný úrad v Trnave.

Nesprávne zdôvodnenie
Firma Labonte preto zažalovala Okresný úrad v Trnave a takmer po roku dali podnikateľom za pravdu aj trnavskí sudcovia.
Senát Krajského súdu v Trnave pod vedením predsedu senátu Pavla Lacza ešte v rozhodnutí z júna tohto roku uviedol, že úradníci v Piešťanoch pochybili v tom, ako rekordnú pokutu pre podnikateľov za čiernu stavbu zdôvodnili.
„Treba však poukázať na tú skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zmätočné a druhostupňový správny orgán tým, že toto rozhodnutie potvrdil, sa dopustil nezákonnosti,” píše sa v rozsudku Krajského súdu v Trnave.
Senát sudcu Pavla Lacza poukázal na protichodné vety v rozhodnutí.

Úradníci na Stavebnom úrade v Piešťanoch v jednej časti rozhodnutia napísali, že pokutu dali aj za načierno postavený vonkajší bazén. V inej časti rozhodnutia zas tvrdili, že pokutu za čiernu stavbu bazéna neudelili.
„Z uvedenej skutkovej vety vyplýva, že pokuta bola žalobcovi uložená aj za výstavbu vonkajšieho bazéna 16 m x 8 m, pričom z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu v druhom odseku sa nachádza veta, že povoľovanie vonkajšieho bazénu je v kompetencii príslušného úradu štátnej vodnej správy a preto za stavbu tohto objektu nie je v tomto konaní obvinený sankcionovaný,” píše sa v rozhodnutí súdu.

Podľa rozhodnutia senátu Pavla Lacza tak piešťanský úrad pokazil najpodstatnejšiu časť rozhodnutia.
Nevšimli si omyl
Ďalšiu chybu potom podľa súdu urobili na Okresnom úrade v Trnave. Spomínanú nepresnosť piešťanských úradníkov si pri odvolacom konaní nikto nevšimol a pokutu 145-tisíc eur bez námietok potvrdili.
Potom, ako v júni súd rozhodol v prospech podnikateľov, úradníci v Trnave v auguste zrušili svoje predchádzajúce stanovisko a celý prípad poslali naspäť do Piešťan.

„Vzhľadom na to, že Okresný úrad Trnava je právnym názorom Krajského súdu viazaný opätovne v novom prejednaní rozhodol o odvolaní spoločnosti Labonte, rozhodnutie mesta Piešťany zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom,” potvrdilo Komunikačné oddelenie Ministerstva vnútra, ktore odpoveď úradníkov sprostredkovalo.
Potrestaný nebol nikto
A hoci sudcovia priamo napísali, že rozhodnutie Okresného úradu v Trnave bolo „nezákonné”, trnavskí úradníci to vidia inak.
„To, že súd rozhodne inak ako rozhodol správny orgán, neznamená, že rozhodnutie bolo nezákonné. V danej veci súd nepoprel meritórne rozhodnutie, len v procese rozhodovania našiel procesnú chybu,” píše sa v stanovisku Okresného úradu v Trnave.

Napriek chybám, ktoré súd vytkol úradníkom v Trnave pri rozhodovaní o pokute, potrestaný nebude nikto.
„Tvrdenie, že zamestnanec okresného úradu rozhodoval nedostatočne a nekvalitne nemožno považovať za správne. V uvedenej veci, ktorej správnosť meritórneho rozhodnutia nebola spochybnená ani samotným rozsudkom súdu, nie je dôvod na vyvodzovanie škody,” uvádza Okresný úrad v Trnave v odpovedi pre Aktuality.sk.

Spoločnosť rozhodnutie víta
Mesto Piešťany od stredy minulého týždňa neodpovedalo, či o čiernej stavbe znovu rozhodli a či bol za chybu, na ktorú súd upozornil, aj niekto potrestaný.
Naopak, zvrat v prípade víta spoločnosť Labonte, ktorá areál prevádzkuje.

„To, že pokutu súd zrušil a vrátil na stavebný úrad do Piešťan je podľa mňa logické. Pokuta bola absolútne neadekvátna voči stavbe, ktorá sa vykonala,” reagoval konateľ spoločnosti Labonte Patrik Masár.

Podľa neho od začiatku spolupracovali so stavebným úradom, čierne stavby priznali a ochrane prírody vyhoveli vo ,,všetkých smeroch,” ktoré od nich žiadali. „Zbúrali sme stany, aj podstavy pod nimi, zrušili piesok na pláži a vysadili novú trávu,” opísal Patrik Masár výpočet zmien v areáli.

Rezort sa od začiatku prezentoval ako projekt mladých bratov z Nitry, ktorí uspeli pod Zoborom predajom hamburgerov pod značkou Bearded Brothers. Bratia sa natáčali na sociálne siete, ako budujú areál, reštauráciu, vonkajší bazén. Povolenia k tomu nemali. Po otvorení areálu sľubovali rôzne hudobné akcie do noci. Proti tomu sa postavili ochranári, keďže areál je v chránenom vtáčom území.

Ako hollywoodsky sen
Piešťanský rezort vtedy pripomínal hollywoodsky sen. Logá bradatých bratov boli pri jazere, na plastových pohároch aj na tričkách zamestnancov.

Mnoho mladých Piešťancov bolo nadšených. Dôstojné miesto na kúpanie v kúpeľnom meste pre mládež chýba ako soľ. Piešťanské kúpalisko už roky zúfalo volá po rozsiahlej rekonštrukcii, preto miestni skôr uprednostnia aquapark v Trnave alebo kultovú Zelenú žabu v Trenčianskych Tepliciach.
V skutočnosti ale nešlo o projekt bradatých bratov. Vo firme Labonte figuroval iba Patrik Masár. Jeho spoločníkom bol nenápadný Nitran Džamil Šefkii.

Albánsky Macedónec patrí do klanu Šefkiiovcov v Nitre, rodina má v meste pod Zoborom postavené svoje podnikateľské aktivity postavené cez sieť schránok a čudných adries.
Brat Džamila Šefkiiho zas pôsobil vo firme s ďalším klanom Kukuliovcov, ktorí obchodovali aj s odsúdeným Antoninom Vadalom.

Začiatkom roka oznámil Patrik Masár z Bearded Brothers, že sťahujú svoju značku z projektu, areál premenovali na Wake Soul a oficiálne sa k nemu prihlásil Šefkii.
U Budaja chcú zmenu
O prípad sa zaujímalo aj Ministerstvo životného prostredia. Podľa envirorezortu musí byť každé porušenie legislatívy prešetrené a viníci potrestaní.

„Fakt je aj ten, že chybné rozhodnutia štátnych úradníkov až príliš často zlyhávajú pri kontrole a ochrane územia a už neraz spôsobili škody na životnom prostredí,” priznáva hovorca envirorezortu Michal Cákoci.
Rezort pod vedením Jána Budaja (OĽaNO) chce preto v budúcnosti väčšie kompetencie v boji proti čiernym stavbám.
„MŽP tieto procesy nemá priamo vo svojich rukách. Preto presadzuje, aby sa odbory starostlivosti životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch, vrátili pod riadenie ministerstva,” doplnil hovorca envirorezortu Michal Cákoci, aktuality.sk

X X X

Vyššia inflácia nie je dočasná. Zdražovanie potrvá dlšie, ako tvrdia centrálni bankári

Jednou z možností, ako sa ochrániť pred infláciou a neschudobnieť, je zlato.
Tempo zdražovania nabralo v posledných mesiacoch na obrátkach a podľa viacerých analytikov by tento negatívny vývoj mal trvať dlhšie. Jedným z nich, ktorý predpovedá dlhodobejšiu vyššiu infláciu je aj ekonóm Juraj Karpiš, ktorý nedávno napísal knihu s názvom Ako na zlato - penieze pre neveriacich. V nej okrem iného popisuje, ako sa môžu ľudia zabezpečiť proti rýchlo rastúcim cenám.

x Pred pár rokmi ste napísali knihu Zlé peniaze. Nedávno ste dokončili ďalšiu s názvom Ako na zlato – peniaze pre neveriacich. Ide o nejaké voľné pokračovanie, respektíve prečo ste sa rozhodli pre ďalšiu knihu?

Veľa ľudí moja prvá kniha zaujala a niektorých aj vystrašila. Na druhej strane som dostával množstvo otázok od čitateľov, lebo nevedeli, ako narábať s tými informáciami. Videl som aj, že niektorí ľudia na základe toho, ako som popísal, ako štátne peniaze strácajú na hodnote, neurobili úplne ideálne kroky.

Navyše finančné vzdelnie na Slovensku nie je na vysokej úrovni. Mal som rozpísanú knihu o osobných financiách, ale do toho prišla covidová kríza. Štáty znovu natlačili obrovské množstvá peňazí, čim naštartovali infláciu. Časť pripravovanej knihy mala byť aj o zlate, ktoré vnímam ako poistku proti zlým ekonomickým a politickým scenárom a ochranu kúpnej sily v dlhodobom horizonte.
Mal som aj kopu praktického materiálu z prieskumu, ktorý sme si spravili medzi takmer 200 firmami, ktoré v regióne predávajú investičné zlato. Vzhľadom na aktuálnu situáciu som sa nakoniec rozhodol, že to vydám čo najskôr ako samostatnú knihu.

x Rast inflácie v Európe ale aj v USA dosahuje momentálne najrýchlejšie tempo za posledné roky. Znamená to, že ľudia majú nakupovať zlato?

Ja nechcem tento drahý kov ani obhajovať a ani zatracovať. Ja sa ho prostredníctvom tejto knihy snažím čo najracionálnejšie popísať, teda jeho funkciu v portfóliu človeka. Môj záver je, že každý by mal vlastniť nejaké zlato.

x Aké veľké množstvo by ho mal každý mať?

To je zásadná otázka. Niekto viac a niekto menej. Pri rozhodovaní by mal každý vychádzať z dvoch základných funkcií zlata. Jedna je už spomínaná poistná funkcia proti zlým scenárom v časoch krízy, keď sa napríklad nedarí akciám či iným aktívam.
Druhou funkciou je prenášanie kúpne sily. Toto už plní niekoľko tisícročí. Preto by sa mali ľudia pozerať na zlato skôr ako na sporenie a nie investovanie. Zlato totiž negeneruje výnosy v podobe úroku alebo dividendy. Sú to v podstate peniaze, za ktoré by ste si mali stále kúpiť zhruba to isté množstvo tovarov a služieb v dlhodobom horizonte.

Keď sa človek pozrie na cenový vývoj zlata za posledné desaťročie, tak uvidí, že síce prekonalo historické rekordy, avšak je v podstate na tej istej úrovni pod úrovňou 1800 dolárov za trójsku uncu. To nevyzerá na veľmi výhodný nákup.
Zlato nemôže úplne nahradiť zlý finančný život. Podobne ako pri akciách neodporúčam, aby sa ľudia snažili časovať trh. To znamená, že postupne prikupujú dané aktívum po častiach, až pokiaľ nemajú dopredu stanovenú váhu vo svojom portfóliu.
Keď sa pozriete na vývoj žltého kovu za posledných 10 rokov, tak uvidíte, že svoje vrcholy dosiahol v čase, keď akcie zažívali výraznejší prepad. Čiže plní dobre poistnú funkciu. V časoch krízy pomáha vyrovnávať prepad iných aktív v portfóliu.

x Dá sa konkrétne uviesť, aký podiel zlata by mal mať každý vo svojom portfóliu?

To už zachádzame do roviny osobného poradenstva a u každého to bude trochu inak. Vo všeobecnosti však tvrdím, že pod 5 percent je to málo. A horná hranica je niekde medzi 20 až 25 percent.
Veľa finančných poradcov na Slovensku vníma zlato ako konkurenta voči akciám. Ja tvrdím, že obe aktíva sa veľmi dobre dopĺňajú.

Ideálne je teda, aby každý pravidelne mesačne nakupoval zlato?

Väčšina ľudí na Slovensku zrejme toľko peňazí neodloží, aby to bolo na mesačný nákup. Preto by som to videl na nákup vhodného nástroja raz štvrťročne alebo polročne, keď človek naakumuluje dostatok prostriedkov.
Keď hovoríte o nákupe zlata, tak máte na mysli zrejme fyzický kov.
Je viacero foriem, ako si sporiť v zlate, ale ja som zástanca, že väčšina by mala byť fyzická. A človek by ho mal mať po ruke. Ono nie je len poistkou, keď akcie výraznejšie poklesnú, ale je zárukou aj keď neotvorí burza, prípadne nastanú bankové prázdniny.

x Uskladnenie drahého kovu tiež niečo stojí. Nepredražuje sa mi potom takéto sporenia respektíve poistenie?

No časť by ste mali mať po ruke niekde doma, pokiaľ by nastala výnimočná situácia ako napríklad bankové prázdniny. To množstvo by malo byť také, aby ste mohli kľudne spávať. Keď ho máte viac tak časť môžete mať v nejakej profesionálnej úschove.
Dnes sú už poplatky za takéto služby celkom nízke. Dokonca v niektorých prípadoch sú nižšie, ako si účtujú niektorí správcovia za akcie na Slovensku.

x Mnoho ekonómov však zlato zaznáva. Nedávno sme mali 50. výročie, odkedy sa peňažný systém definitívne odviazal od zlata, keď americký prezident Richard Nixon zrušil vymeniteľnosť dolára za tento kov. Ako sa pozeráte na ich argumenty?

Ja rozumiem, prečo mnohí ekonómovia nemajú radi zlato. Centrálne banky ho doslova neznášajú, pretože je konkurenciou k ich zlým peniazom. Ja ho nazývam aj ako zlým svedomím centrálnych bankárov. Zlatu sa totiž darí, keď oni niečo pokazia. Zároveň poskytuje možnosť úniku z oficiálneho finančného a bankové sveta. Čiže zabezpečuje aj anonymitu.
Čiže chápem, keď štátni ekonómovia sa s nevôľou pozerajú na zlato, ale bežní ľudia by boli hlúpi, keby ho nevyužívali vo finančnej sebaobrane.

x V súvislosti s alternatívou voči štátnym peniazom a bankovému systému sa za digitálne zlato označujú kryptomeny. Je toto pomenovanie vhodné?

Kryptomeny vnímam ako technologickú výdobytok dnešnej doby, ktorý plní funkciu zlata. Nevýhodou fyzického kovu je, že napríklad v prípade prenosu cez hranice to môže byť problém v prípade nejakej výnimočnej situácie. Musel by som ho niekde strkať, aby mi ho nenašli na hraniciach. V prípade kryptomien si viem previezť majetok cez hranice bez toho, aby niekto cudzí mal o tom nejaké informácie.

Keďže ide o veľmi novú technológiu, tak nevieme či prežije a do akej miery bude zregulovaná jednotlivými štátmi. Preto je tam v súčasnosti taká veľká volatilita. Zlato v tomto smere má viac ako päť tisíc ročnú overenú históriu.

x Z histórie poznáme rôzne príklady namierené proti zlatu. Napríklad v USA vláda počas II. svetovej vojny zakázala vlastníctvo zlata a nariadila konfiškáciu. Myslíte si, že sa takéto niečo môže zopakovať?

Môže, ale podľa mňa je pravdepodobnosť veľmi malá. Ľudia by však mali byť na to pripravení. Na druhej strane vymožiteľnosť by bola veľmi otázna. Aj vtedy v Amerike určite značný objem zlata ostal anonymne v obehu. Otázne je, či by sa takýto zákaz vzťahoval na šperky.

Keby aj k tomu náhodou došlo, tak v takom prípade by ceny žltého kovu išli do závratných výšok. K takémuto obmedzeniu by sa totiž vláda odhodlala v totálnej krízovej situácii.

x Myslíte si, že zlato opäť získa svoje postavenie v rámci celosvetového peňažného systému, ako malo v minulosti?

Táto pravdepodobnosť je veľmi malá. Centrálne banky v posledných rokoch síce začali opäť vo veľkom nakupovať do svojich aktív aj zlato, lebo sami veľmi neveria svojim zlým peniazom. Na druhej strane neexistuje taká politická a finančná sila, ktorá by dnešné peniaze naviazala na zlato, lebo by to obmedzilo kreativitu monetárnej politiky. A to politici a centrálni bankári nechcú.

x Na začiatku rozhovoru sme spomínali súčasný nárast inflácie v EÚ či USA. Myslíte si, že sme ešte len na začiatku a ceny tovarov a služieb budú rásť ešte rýchlejšie?

Pred pandémiou sa ekonómovia obávali deflácie, teda poklesu cien. Pre COVID krízu však centrálne banky natlačili ďalšie obrovské množstvá nových peňazí plus spotrebitelia odkladali počas lockdownov svoje nákupy.
Preto ekonómovia teraz tvrdia, že ide len o dočasnú infláciu. Ja sa obávam, že ten monetárny stimul bol taký veľký, že vysokú infláciu tu budeme mať ešte niekoľko rokov. K tomu musíme ešte pripočítať obrovské fiškálne stimuly štátov. Napríklad USA minuli v minulom roku dvakrát viac, než vybrali na daniach.

Nehovorím, že budeme mať 20 percentnú infláciu. Ale súčasné úrovne okolo 5 percent sú tiež dosť veľké. Pokiaľ by zostala na takejto úrovni viac ako 10 rokov, tak prídeme o polovicu svojich úspor, teda o toľko stratia svoju kúpnu silu.
Preto sa obávam, že keď si trhy uvedomia, že vyššia inflácia bude pretrvávať, tak budú musieť zdvihnúť úrokové sadzby. A vtedy nastanú problémy so splácaním niektorých dlhov. Bude sa to týkať nielen domácností, ale aj štátov.

Pokiaľ by prišlo k zvyšovaniu úrokov, môžu nasledovať politické otrasy v niektorých krajinách Iste. Riešenie pandemickej krízy prostredníctvom tlačenia nových peňazí vlastne prinieslo to, že bohatí ešte viac zarobili na vlastníctve akcií, nehnuteľností alebo kryptomien. No a chudobní, ktorí nemajú žiadne finančné aktíva, tak tí sa pozerajú, ako výrazne rastú ceny v obchodoch. Takýto vývoj dlhodobo nevedie k dobrej nálade v spoločnosti. Väčšina ľudí si totiž začne uvedomovať, že vlastne prešľapujú namieste, prípadne sa im darí čoraz horšie.
Pokiaľ príde najbližšie kríza, ktorá vyústi do stagflácie, čo v praxi znamená ekonomický pokles s rastom nezamestnanosti a inflácie, tak to bude výbušný kokteil pre spoločnosť. Veľká časť obyvateľstva sa môže začať radikalizovať

x Ako sa vlastne dá predísť čiernemu scenáru? Z toho, čo ste povedali, mne vychádza, že čokoľvek spravia vlády alebo centrálne banky, aby zastavili svoju fiškálnu či monetárnu expanziu, tak sa to negatívne prejaví na ekonomike a ľuďoch.

No tomu sa, bohužiaľ, skôr či neskôr nevyhneme. Prirovnal by som to rodine, čo si žila nad svoje pomery a práve sa vrátila z drahej dovolenky zaplatenej zo spotrebného úveru. Ešte zažívajú príjemné pocity pri pohľade na fotky, ale už si každý z nich uvedomuje, že to nedopadne dobre a nejako to budú musieť zaplatiť.

Počas pandémie väčšine ľuďom chodili rovnaké platy na účty, pričom vyprodukovali o 10 percent menej oproti predchádzajúcemu obdobiu. V USA vlani počas pandémie, keď mali 15 percentnú nezamestnanosť mali domácnosti vyššie disponibilné príjmy ako rok predtým. Niekto tento účet bude musieť niekto zaplatiť. Obed zadarmo jednoducho neexistuje. Vyzerá to tak, že to nakoniec budú obyčajní pracujúci, ktorí majú minimálne finančný majetok, prostredníctvom vyššej inflácie, aktuality.sk

X X X

Gazprom je pripravený zvýšiť dodávky plynu do Európy, uviedol hovorca Kremľa

Peskov zopakoval, že Gazprom splní všetky svoje záväzky týkajúce sa dodávok plynu.
Ruský koncern Gazprom je pripravený na zvýšenie dodávok zemného plynu do Európy, citovala agentúra Interfax hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

„Či je možné dostať z Gazpromu viac plynu a pumpovať ho tam? Je to možné. Gazprom je pripravený. Taktiež už pokryl všetky žiadosti o dodatočné dodávky,“ citovala agentúra Interfax Peskova.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) a niektorí poslanci Európskeho parlamentu obvinili Gazprom, že nerobí dosť pre zvýšenie dodávok plynu do Európe, kde sa jeho ceny prudko zvýšili.

Peskov zopakoval, že Gazprom splní všetky svoje záväzky týkajúce sa dodávok plynu. „Je Gazprom pripravený na viac, na podpísanie ďalších kontraktov? Gazprom má o to záujem. Pretože naši zákazníci v Európe sú našimi hlavnými partnermi.“
Referenčné európske ceny plynu tento rok stúpli o viac než 250 %, čo spôsobilo takisto zvýšenie cien elektriny a malo negatívny vplyv na odvetvia závislé od plynu pri svojej produkcii, ako je napríklad výroba umelých hnojív, aktuality.sk

X X X

Británia naliehavo potrebuje zahraničných vodičov nákladných áut

Prísne vízové predpisy, ktoré vstúpili do platnosti po brexite, aktuálne sťažujú príchod kvalifikovaných pracovných síl.
Veľké problémy s distribúciou benzínu a potravín nútia britskú vládu k radikálnej zmene postoja. Podľa správ britských médií chce premiér Boris Johnson umožniť prostredníctvom výnimiek umožniť príchod tisícom vodičov nákladných áut zo zahraničia, aby vyriešil ich akútny nedostatok

Prísne vízové predpisy, ktoré vstúpili do platnosti po brexite, aktuálne sťažujú príchod kvalifikovaných pracovných síl, čo ešte zvýšilo tlak na logistické odvetvie. V poslednom čase sa objavili správy, že niektoré energetické koncerny pre nedostatok vodičov nedokážu zásobovať niektoré čerpacie stanice a na niektorých staniciach sa vytvorili dlhé rady. A práve tieto obrázky podľa britskej tlače presvedčili Johnsona, aby zmenil svoj postoj.
„Boris má už plné zuby negatívnych titulkov v novinách a chce, aby sa to vyriešilo, a už sa nestará o vízové povinnosti,“ citoval Financial Times zdroj blízky britskému premiérovi.

Vyššie mzdy
Predstaviteľom firiem a podnikateľských zväzov odľahlo. Konfederácia britského priemyslu (CBI) však varovala vládu, aby nepočítala s tým, že krízu vyrieši niekoľko tisíc zahraničných vodičov, predovšetkým v situácii, keď kvalifikovaní pracovníci chýbajú v mnohých odvetviach.

„Nemáme vyučených mäsiarov, nemáme vyučených zváračov, nemáme kuchárov, nemáme elektroinžinierov, preto je v celej ekonomike nedostatok pracovných síl,“ uviedol šéf CBI Tony Danker v rozhovore pre BBC.
Vláda požaduje od firiem, aby zamestnávali viacej britských pracovníkov, aby ich vyškolili a tiež, aby im dávali vyššie mzdy. Danker priznal, že reforma je potrebná, ale kritizoval vládu za jej prístup. „Za noc nespravíte z výdajcu batožiny mäsiara ani z majiteľa obchodu kuchára.“

Podľa odhadu odvetvového zväzu Road Haulage Association vo Veľkej Británii aktuálne chýba približne 100 000 vodičov nákladných áut. Preto je na mnohých miestach nedostatok rôznych tovarov a regály sú prázdne. Spoločnosti BP a Esso nemôžu pre nedostatok vodičov zásobovať niektoré čerpacie stanice, aktuality.sk

X X X

Ruské stíhačky sprevádzali nad Tichým oceánom americký bombardér

Podľa ruských vojenských úradov sa ruské stíhačky vrátili na základňu po tom, ako sa americký bombardér vzdialil od ruských hraníc.
Tri ruské stíhačky Suchoj SU-35S sprevádzali nad Tichým oceánom americký bombardér B-52H, pretože sa priblížil k ruským hraniciam. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.
Podľa informácií ruských vojenských úradov zaznamenali radary protivzdušných síl v ruskom východnom vojenskom okruhu pohybujúci sa cieľ, ktorý mieril k ruským hraniciam.

Do vzduchu sme vyslali tri stíhačky SU-35S protivzdušných síl východného vojenského okruhu, aby klasifikovali a sprevádzali cudzie lietadlo. Posádka vzdušných síl Ruska identifikovala vzdušný cieľ ako strategický bombardér B-52H Spojených štátov a sprevádzala ho nad vodami Tichého oceánu... Nedopustili sme, aby boli narušené štátne hranice alebo, aby prišlo k nebezpečnému vzájomnému priblíženiu lietadiel vo vzduchu,“ uviedol ruský rezort obrany.
Podľa ruských vojenských úradov sa ruské stíhačky vrátili na základňu po tom, ako sa americký bombardér vzdialil od ruských hraníc.
„Let ruských stíhačiek sa konal za prísneho dodržiavania medzinárodných pravidiel o využívaní vzdušného priestoru,“ uviedli ruské vojenské úrady, aktuality.sk

X X X

Slúžili stovky rokov, dnes ich pochováva čas. Okolie Banskej Štiavnice je pretkané unikátnymi jarkami

Málokto vie, že dômyselná sústava tajchov v okolí Banskej Štiavnice, ktorú postavili pred stovkami rokov, by nefungovala bez desiatok kilometrov dlhých záchytných jarkov. Hoci sú tiež súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, v tichosti zarastajú trávou a pochováva ich zemina.
Michal Červeň pracuje ako vodohospodár, svoj voľný čas však už najmenej desať rokov trávi v lesoch okolo Banskej Štiavnice. Objavuje zabudnuté jarky, písal o nich aj diplomovú prácu.

Jeden našiel aj neďaleko tajchu Evička na okraji lesa, ukazuje ho aj nám. Skutočne, pozeráme sa na pomerne široké koryto, kadiaľ v minulosti mohlo tiecť pomerne veľa vody – hotový potôčik. Bez odborného výkladu by sme mu ale zrejme nevenovali žiadnu pozornosť. Volá sa príznačne, Široký zberný jarok.

O chvíľu upúta našu pozornosť veľká diera do zeme. Skláňame sa nad ňou, či v nej niečo nezahliadneme, telefónmi si ju snažíme prisvietiť. Pod nánosmi zeminy je podľa Michala Červeňa ukrytá stovky rokov stará štôlňa, ponad ktorú aj v minulosti viedla cesta.
„Stojíme pri jednej z nízkych vodných štôlní na zbernom jarku, ktorý sa volá Široký. Pred 3-4 rokmi to ešte nebolo takto zanesené a na portáli bol čitateľný rok 1898, čo bol dátum pravdepodobne jeho poslednej rekonštrukcie,“ domnieva sa vodohospodár.

My už vytesaný rok nevidíme. Nánosy zeminy už zrejme čoskoro úplne pochovajú túto unikátnu súčasť vodohospodárskej sústavy tajchov. Michal Červeň a ďalší nadšenci to však chcú zmeniť.
Vodohospodár a predseda Občianskeho združenia Štiavnický tajch Michal ČerveňZdroj: Aktuality.sk
Každá kvapka dobrá
„Štôlňa mala za úlohu chrániť jarok, aby ním mohla nerušene prúdiť dažďová voda, aj popod cestu, až do samotného tajchu,“ odpovedá na otázku, na čo vodná štôlňa slúžila.

Len pre vysvetlenie, dažďovú vodu, presnejšie každú kvapku, zachytávali kvôli baniam. V Štiavnických vrchoch totiž nikdy neboli žiadne potoky, niekdajší inžinieri preto využili dažďové zrážky a dômyselne ich zachytávali do zberných jarkov. Vodu potom posielali do baní, kde slúžila na pohon stroja, ktorý odčerpával zase podzemnú vodu preč z baní. Takto to fungovalo viac ako 200 rokov.

V čase najväčšej slávy tajchov zachytávali vodu jarky o dĺžke 170 kilometrov, dnes fungujú už len posledné 2 kilometre. Drvivá väčšina z nich je už v teréne takmer neidentifikovateľná.

Jarky čistia dobrovoľníci
Mladý vodohospodár sa však na ich skazu odmietol pozerať. Na ich záchranu začal organizovať pravidelné brigády. Nadšeným dobrovoľníkom popri brigáde zároveň o jarkoch a ich kľúčovej úlohe v minulosti aj prednáša.
„Našim poslaním je vyčistiť transportné časti jarkov. Nie však preto, aby opäť plnili vodohospodársku funkciu, ale preto, aby sa zachovali aj pre ďalšie generácie ako významná pamiatka našej krajiny,“ vysvetľuje.

Pred tromi rokmi napísal o banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave aj knihu, na jeseň plánuje vydať ďalšiu. Venovať sa v nej bude histórii výstavby tajchov, postupom ich navrhovania, ale aj sústavám jarkov.
Počas rozsiahleho výskumu sa jeho tímu podarilo v lesoch okolo Banskej Štiavnice doposiaľ objaviť 73 jarkov. Niektoré boli úplne prebudované na lesné cesty, na niektorých je dokonca asfalt.

„To, čo teraz vidíme, je ešte pomerne zachovalý zberný jarok a keďže sme začali s obnovou jarkov ešte len tento rok, podarilo sa nám doposiaľ vyčistiť iba prvých 900 metrov jedného zo zaniknutých zberných jarkov,“ vysvetľuje, zatiaľ čo stojíme nad Širokým jarkom a výhľad máme na tajch Evička.
Terén skúmajú ako archeológovia

Zaujíma nás, odkiaľ sa o jarkoch dozvedá.
„Máme dokumentáciu na pomerne slušnej úrovni, z ktorej sa dozvedáme o polohe, stave či prípadných prekážkach obnovy jarkov. Spracované máme aj vlastnícke pomery, keďže jarky sú líniové stavby, prechádzajú cez mnohé parcely. Zároveň vieme aj to, do ktorých tajchov vodu prinášali alebo z akých plôch, či povodí,“ vysvetľuje Červeň.
Dokumentácia je z obdobia posledných rokov, Červeň však jarky objavoval najmä skúmaním v teréne.

„V teréne sme strávili 10 rokov, ale veľmi nám pomohli staré historické mapy, kde tieto jarky boli zakreslené. Nie všetky však boli zakreslené presne,“ povedal s tým, že mnohé sa napriek stovkám rokov dajú v lese identifikovať ešte aj dnes.
„Napríklad, ak vieme, že išli po vrstevnici, v teréne sa vydáme po vrstevnici aj my a hľadáme stopy, ktoré by dokumentovali existenciu jarku. Takouto archeologickou činnosťou sa to dá naozaj zmapovať ešte aj v súčasnosti,“ opisuje.
Jarky udržiavali v chode 100 rokov
Ako vedeli, kde majú jarky stavať? Podľa odborníka nemali inú možnosť, ako postaviť tie jarky a ťahať ich až potiaľ, pokiaľ to bolo možné.
„Čím dlhší jarok, tým viac starostlivosti, ale aj viac vody,“ zhrnul. V prevádzke udržiavali všetkých 170 kilometrov jarkov po celý ten čas ako fungovali aj samotné tajchy.

„Ak bol tajch vybudovaný v polovici 18. storočia a slúžil do začiatku 20. storočia tak presne v tom istom rozpätí sa starali aj o jeho jarky. Po tom, ako tajchy stratili svoj vodohospodársky účel, to znamená, že prestali slúžiť baniam, už nikto v minulosti nemal snahu sa o tajchy starať. Nie to ešte o jarky. Preto zanikli,“ dodal smutne.

V súčasnosti sa o tajchy - bez jarkov - stará Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý ich postupne rekonštruuje. Do správy ich prevzal zhruba pred 30 rokmi.
Bez povšimnutia
Banská Štiavnica sa vďaka tajchom a vodohospodárskej sústave pred 30 rokmi zapísala na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Zaujímalo nás, prečo sa rovnaká pozornosť nevenovala aj zberným jarkom, keďže bez nich by sa tajchy nikdy nedokázali plniť vodou.
„Problém je, že o tom, že sa práve nachádzame v koryte zberného jarku, vie iba hŕstka ľudí. Je to skôr všeobecná nevedomosť o celej vodohospodárskej sústave v okolí Banskej Štiavnice,“ myslí si Červeň. Skromne dodá, že väčšiu pozornosť by si jarky určite zaslúžili, aktuality.sk