iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kováčik z väzby: Súdny proces bola jedna veľká fraška

Počas 11 mesiacov, keď som sedel v kolúznej väzbe, sa vonku odohrávala jedna z najväčších frašiek, akú som vo svojom takmer 60-ročnom živote zažil. Prostredníctvom svojho advokáta Jána Kršiaka to vo štvrtok odkázal bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na margo jeho procesu na Špecializovanom trestnom súde.

„Táto fraška vyvrcholila 20. septembra vyhlásením rozsudku. Rozsudkom som nebol prekvapený. Vzhľadom na priebeh konania, ako aj hlavného pojednávania som nič iné nemohol ani očakávať. Absolútne nerešpektovanie základných zásad trestného konania ma postupne presvedčilo, že konanie voči mojej osobe bude o všetkom možnom, len nie o spravodlivosti,“ odkázal Kováčik prostredníctvom právneho zástupcu.

Obrovským prekvapením pre neho bolo „urýchlené ukončenie veci niekde v polovici vyšetrovania. Veľa svedkov nebolo vypočutých, rozpory neboli odstránené, všetky naše návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté“.
„Spracovanie obžaloby a jej urýchlené predloženie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku za necelých 24 hodín, to už bola iba pomyselná čerešnička na torte. Šok prišiel 16. septembra, keď samosudkyňa vyhlásila dokazovanie za ukončené a večer oznámila, že pojednávanie bude pokračovať nasledujúci deň ráno záverečnými rečami. Moja príprava na záverečnú reč tak bola ohraničená zhruba dva a pol hodiny v kolúznej väzbe bez možnosti porady s mojimi obhajcami,“ zdôraznil Kováčik.

Na margo trestu uviedol, že to nie je trest, ale poprava a návrat 50. rokov minulého storočia.
Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika odsúdil v pondelok Špecializovaný trestný súd v Pezinku na 14-ročné väzenie. Vymeral mu aj trest prepadnutia majetku. Podľa súdu je vinný vo všetkých štyroch bodoch obžaloby. Mal pomáhať zločineckej skupine takáčovcov, zobrať úplatok, ako aj vynášať informácie o prebiehajúcich trestných konaniach zo špeciálnej prokuratúry. Rozsudok nie je právoplatný. /agentury/

X X X

Matovič ukázal v pléne Ficovi plagát so slovami o vrahovi

Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič ukázal šéfovi opozičného Smeru Robertovi Ficovi v rokovacej sále Národnej rady (NR) SR plagát, na ktorom bolo ručne napísané "vrah na rohu ulice o morálce káže". Fico mal práve úvodnú reč k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO).
Na snímke zľava minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) a poslanec NRSR Robert Fico (Smer-SD) počas zasadnutia 40. schôdze NR SR.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) reagoval, že Matovič rokovací poriadok NR SR neporušil, pretože si plagát vyrobil priamo v pléne a nepriniesol ho so sebou.
Verš, ktorý Matovič napísal, je odkazom na pieseň od Karla Kryla.

Fico: Lepšie byť mafián ako plagiátor
„Kolegovia, upokojte sa. Prečítajte si rokovací poriadok, máme tam jasne napísané, že nesmieme vnášať pomôcky. Pán minister nič nevniesol, on to vyrobil tu a preto neporušil rokovací poriadok,“ vysvetlil Kollár Matovičovo konanie. „Čo čakáte od plagiátorov, jeden aj druhý nemajú ani vzdelanie, ani nič,“ reagoval Fico a Kollár sa na to opýtal, čo čakať od mafiánov. „Ďakujem pekne. Lepšie byť mafián ako plagiátor, ale to už je druhá vec,“ oponoval Fico.

„Môžu si ma nazývať akokoľvek. Ale som hrdý na seba, že mi nikto nemôže povedať: ‚Fico, ty si ukradol titul na vysokej škole.‘ A oni tie tituly ukradli. Môžu si ma nazývať akokoľvek. Ale ja som ‚podržtašku‘ mafiánom, ako je Žaluď a podobne, nerobil, ani som nerobil štartéra, ani som nenosil drogy na Slovensko,“ skonštatoval Fico.

Podľa Fica je trápne vykladať rokovací poriadok tak, že vizuálne pomôcky sa nemôžu vniesť, ale vyrobiť v pléne sa môžu. Povedal, že nabudúce si sem donesú stometrové plátno a budú si maľovať. „Určite budeme meniť tento rokovací poriadok, verte tomu,“ povedal Kollár.
Rokovací poriadok NR SR hovorí, že do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia či zbrane.

Fico hovoril o monštruóznom zneužívaní práva na politické procesy
V pléne NR SR počas diskusie k opozičnému návrhu na odvolanie Mikulca hovoril Fico o monštruóznom zneužívaní práva na politické procesy a ohavnom režime koalície. Upozornil na možné negatívne dôsledky tohto konania v budúcnosti. Mikulcovi okrem situácii v polícii a bezpečnostných zložkách vyčíta aj podozrenia z korupcie a kontaktov s členom skupiny takáčovcov. Očakával preto, že Mikulec vyvodí nejakú zodpovednosť.

Fico v pléne zdôraznil závažnosť aktuálnej situáciu v bezpečnostných zložkách. „Prestaňme klamať, že ide o vojnu policajtov,“ vyhlásil s tým, že ide o hrubé zneužívanie práva a procesov policajtami. Hovorí o účelovom manipulovaní vyšetrovania rôznych káuz. Pripomenul, že o týchto podozreniach hovorila aj správa Slovenskej informačnej služby (SIS), s ktorou sa oboznámili aj najvyšší predstavitelia štátu, no neurobili nič pre nápravu.

Poznamenal, že v súčasnosti sa hovorí o mafii v politických stranách, ktorá má pôsobiť aj v bezpečnostných zložkách. „Dajte mi vedieť, či je to tá moja mafia, nech viem,“ povedal v pléne. Koaliční poslanci mu vzápätí v sále dali zborovú odpoveď: „Áno.“
Za najhoršie považuje Fico nielen to, že vyšetrovatelia manipulujú kauzy, ale to, že si volajú rôznych „mafiánov“, aby vypovedali tak, ako chcú. Hovorí o ohavnom režime. Viní koalíciu z jeho vytvorenia s cieľom, že chceli za každú cenu dokazovať to, že mali pravdu pri svojich tvrdeniach o tom, čo mali konkrétni ľudia spáchať. Skonštatoval tiež, že ide o „monštruózne zneužívanie práva na politické procesy“.

Mikulcovi tiež vyčíta, že mal dať pokyn na zastavenie akcie voči trom „udavačom“, čo vyústilo do úteku dvoch podozrivých. Pripomenul pritom Mikulcovo pôsobenie vo vojenskom spravodajstve a údajné zákazky jeho rodinných príslušníkov či podozrenia z korupcie aj to, že mu bola v minulosti odobraná bezpečnostná previerka.

Zároveň kritizoval prístup koalície k návrhom na odvolávanie ministra, keďže sa z troch mimoriadnych schôdzí za posledné mesiace presunuli pre obštrukcie koaličných poslancov. Hovorí o hrubom porušovaní rokovacieho poriadku NR SR i Ústavy SR.
Diskusiu o odvolávaní Mikulca prerušili pre obedovú prestávku. Tradičnú Hodinu otázok museli posunúť. Po nej nasledovali termínované body programu./agentury/

X X X

Na NBÚ sa malo kupčiť s previerkami, píše sa v zázname operatívcov z NAKA. Bezpečnostný úrad to odmieta

Okrem podozrenia z kupčenia s previerkami existoval úradný záznam aj o údajnej snahe odňať bezpečnostné previerky vyšetrovateľom z tímu Očistec, aby nemohli ďalej pokračovať vo svojej práci.
Národný bezpečnostný úrad má byť garantom, že citlivé informácie štátu sú v dobrých rukách. Preto rozhoduje aj o bezpečnostných previerkach osôb a firiem, ktoré chcú pracovať s utajovanými skutočnosťami. Previerky zvyknú otvárať dvere k lukratívnym štátnym zákazkám.

Podľa zistení operatívcov NAKA však existuje podozrenie, že na úrade dochádzalo dlhodobo ku kupčeniu s previerkami. Na verejnosť vyplávalo pomerne komplikovanou cestou.
Vyšetrovanie im zrušili
Začiatkom septembra vedenie generálnej prokuratúry zrušilo cez známy paragraf 363 obvinenie aj stíhanie v kauzách exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského a finančníka Jaroslava Haščáka. Krátko potom námestník generálneho prokurátora zrušil aj vyšetrovanie NAKA, ktorá chcela riešiť inšpekciu ministerstva vnútra.

Kandera vo svojom rozhodnutí o zastavení vyšetrovania inšpekcie upozornil aj na jeden úradný záznam, ktorý bol ale o podozreniach vo vzťahu k už spomenutému NBÚ. Malo z neho vyplývať „možné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s udeľovaním previerok Národným bezpečnostným úradom“.
NAKA sa opierala o úradný záznam z polovice júla tohto roka. Podľa neho „bola získaná informácia k dlhodobo páchanej trestnej činnosti na NBÚ vedúcimi pracovníkmi tohto úradu. Trestná činnosť spočíva v zneužívaní právomoci verejného činiteľa v súbehu s korupciou organizovanou skupinou vedúcich pracovníkov“.

Ako to malo fungovať?
Záznam opisuje modus operandi, ako mal biznis s previerkami fungovať. Ak osoba či firma požiadali o potvrdenie priemyselnej či personálnej bezpečnosti, zamestnanec úradu sa štandardne obrátil na jednotlivé zákonom stanovené subjekty.
Podľa policajného záznamu sa preverovanému človeku alebo konateľovi spoločnosti však zároveň ozval predstaviteľ istej firmy s ponukou, ktorá sa neodmieta. Konkrétne s plánom vypracovania bezpečnostného projektu za 20- až 200-tisíc eur.
Nátlak na firmy sa mal stupňovať aj postupným otváraním previerok jednotlivým predstaviteľom spoločnosti, čím sa celý proces predlžoval. Ak došlo k dohode, firma podľa zistení operatívcov NAKA previerku dostala, ak nie, mali spoločnosť či jej predstavitelia smolu.

„Ako dôvod neudelenia previerky sa najčastejšie využívajú ničím nepodložené správy (spravodajské informácie) zo Slovenskej informačnej služby, resp. aj vlastné úradné záznamy spísané P. X.,“ píše s v anonymizovanom úradnom zázname.

Projekt ako podmienka
Ten obsahuje aj niekoľko konkrétnych príkladov firiem, ktoré previerky buď zo spomenutých dôvodov nedostali, alebo dostali skôr, ako splnili zákonom stanovené podmienky.
„Udelenie bezpečnostnej previerky spoločnostiam C, s. r. o., a spoločnosti D, s. r. o., bolo podmienené vypracovaním bezpečnostného projektu od p. D. X. a jeho firmy A, a teda úplatok za udelenie previerky pre tieto spoločnosti šiel doposiaľ nestotožnenému vedeniu NBÚ,“ opisuje záznam.

Národný bezpečnostný úrad podozrenia operatívcov NAKA jednoznačne odmieta. Za informáciami, ktoré spomínajú ľudia z operatívy NAKA, vidí snahy rôznych záujmových skupín o diskreditáciu úradu a poškodzovanie jeho dobrého mena.
Riaditeľ úradu Roman Konečný už v tejto súvislosti kontaktoval šéfa parlamentného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Martina Beluského.
„Oznámil mu, že je kedykoľvek pripravený na pôde parlamentu dokladovať, argumentovať a hmotnými dôkazmi vyvrátiť správy o údajných machináciách s previerkami a vymyslenom korupčnom správaní príslušníkov úradu,“ informoval hovorca úradu Peter Habara.

Previerky policajtov
Kandera v rozhodnutí spomína aj ďalší úradný záznam. Ten sa má tiež týkať NBÚ. Hovorí sa v ňom o snahe odňať bezpečnostné previerky vyšetrovateľom z tímu Očistec, aby nemohli ďalej pokračovať vo svojej práci.
Práve ľudí z tohto tímu minulý týždeň zadržala policajná inšpekcia – časť z nich priamo na pracovisku na bratislavskej NAKA. Po obvinení zo zneužívania právomoci a marenia spravodlivosti skončili vo vyšetrovacej väzbe.

„NBÚ tak má konať aj na základe toho, že na jeho rozhodovanie majú vplývať osoby zo spravodajských kruhov, a to najmä osoba O. X. prezývaná aj ,...‘, zainteresované do vyššie uvedenej preverovanej trestnej činnosti, pričom aj v súčasnosti na NBÚ pracujú osoby, u ktorých existuje podozrenie, že v minulosti na pokyn svojich riadiacich funkcionárov N. X. zabezpečovali za úplatky tieto bezpečnostné previerky pre osoby a subjekty bez toho, aby spĺňali zákonné podmienky,“ píše sa ďalej v spomínanom dokumente.

Opäť Pán X
Rozhodnutie generálnej prokuratúry je anonymizované. Aj z ďalších Kanderových slov je však možné predpokladať, že osobou O. X. je Peter Košč – prezývaný Pán X – známy dobrými kontaktmi v tajnej službe. Námestník GP totiž v dokumente pripomína, že opisovaná osoba je trestne stíhaná a momentálne na úteku.
Práve Peter Košč je pritom stíhaný pre podplácanie Dušana Kováčika a polícii sa ho doteraz nepodarilo dolapiť.
Ešte pred zadržaním vyšetrovateľov NAKA inšpekciou sa na verejnosti objavil dokument, ktorý pôsobil ako realizačný návrh NAKA podpísaný aktuálnym šéfom bratislavskej pobočky Igorom Sukupčákom.

Hovorilo sa v ňom o podozrení zo založenia zločineckej skupiny. Ako podozrivý sa spomínali exšéf NAKA Branislav Zurian, pôvodná šéfka inšpekčného tímu Diana Santusová aj bývalý operatívec NAKA Ján Kaľavský, ktorý začal spolupracovať s inšpekciou. Realizačným návrhom zo 6. septembra vyšetrovateľ navrhoval obvinenie spomínaných osôb.
Organizátorom zločineckej skupiny mal byť podľa tohto návrhu človek označený ako Pán X. Pod touto prezývkou je známy už spomínaný Peter Košč.

Nástroj konkurenčného boja?
Podozrenia z kupčenia s previerkami nie sú nové. Vyšetrovali sa už aj v minulosti. Napríklad v roku 2006 sa objavili informácie, že dôstojníci tajnej služby za státisícové úplatky skresľovali podklady SIS na vydávanie previerok. Viacero podnikateľov vtedy vypovedalo, že tajná služba upravila informácie tak, aby previerku dostali aj subjekty, ktoré by inak neuspeli.
Ich prácu však mali firmy využívať aj na odstránenie konkurencie. V tomto prípade mali do záverečnej správy pre NBÚ zasa siskári na objednávku účelovo vpisovať podozrivé kontakty, aby tieto subjekty previerku nedostali, hoci na to mali zo zákona splnené všetky podmienky.
Prípad vtedy vyšetroval Úrad boja proti korupcii pod vedením Tibora Gašpara, ktorý sa neskôr stal šéfom polície a dnes je vo väzbe po obvinení v kauze policajnej mafie.
O rok neskôr sa vyšetrovanie skončilo konštatovaním, že skutok sa nestal a s previerkami sa neobchodovalo, aktuality.sk

X X X

Kollár: Ak byty odmietnu, nebudeme s koalíciou hlasovať

Štyria väzobne stíhaní vyšetrovatelia NAKA nemusia byť poslední. „Oni patrili pod špeciálnu prokuratúru, a sú dôkazy, že sa tam diali nekalé veci. Je vysoká pravdepodobnosť, že obvinené budú ďalšie osoby,“ povedal v relácii Ide o pravdu predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina).

V koalícií pokračuje napätie kvôli nájomným bytom, ktoré chce na októbrovej schôdzi parlamentu presadiť hnutie Sme rodina. Definitívne rozhodnutie odsúva premiér Eduard Heger spolu s ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO). Argumentujú ekonomickou nevýhodnosťou návrhu, ktorý podľa nich nielenže zaťaží štátny rozpočet, ale prenesie neúmernú zodpovednosť na plecia štátu.

„Nesúhlasím s tým, výstavba nájomných bytov bude naopak prínosom pre rozpočet, pre zamestnanosť a kvalitu života ľudí,“ povedal v relácii Ide o pravdu Boris Kollár, predseda NR SR a hnutia Sme rodina.

Na otázku, prečo sa koaliční partneri rozchádzajú v názore na výstavbu nájomných bytov, odpovedal odkazom na nedávno vytvorenú pracovnú komisiu na obnovu dôvery v štát.
„Odmietli sme účasť v komisii, odmietli sme poslúchnuť, a odmietnutie bytov je trestom za to,“ dodal. Viackrát v relácii zdôraznil, že nájomné byty sú prioritou pre hnutie Sme rodina, kvôli ktorej nevylučujú ani odchod z koalície.
Vyslovil aj inú možnosť. A k tej by siahli už v októbri, ak návrh zákona na výstavbu nájomných bytov koalícia v parlamente nepodporí: „Zablokujeme rokovanie, a prestaneme s koalíciou hlasovať,“ otvorene načrtol predseda hnutia Sme rodina.
Nielen nájomné byty môžu spôsobiť krízu v koalícií. Môžu to byť aj návrhy, na ktorých pracuje komisia odborníkov na úrade vlády na obnovu dôvery v štát. Na zriadení komisie sa dohodla minulý týždeň Bezpečnostná rada SR, ktorá chce zamedziť manipulácií pri vyšetrovaní trestných vecí.

Odborníci pripravujú úpravy zákonov, konečné rozhodnutie bude mať v rukách koalícia. Sme rodina odmietla nominovať členov do komisie, ale je pripravená niektoré návrhy podporiť.
„Pri korupčných činoch budeme proti tomu, aby odsúdenému prepadol celý majetok. Nech dostane trest a pokutu,“ upresnil v relácii Ide o pravdu Boris Kollár. Hnutie chce upraviť aj postavenie tzv. kajúcnika, a to podložením jeho výpovede dostatočnými dôkazmi.

Šéf parlamentu zopakoval odmietavý postoj k akejkoľvek zmene diskutovaného paragrafu 363 Trestného poriadku, na základe ktorého bolo zrušené obvinenie exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Kritikou nešetril na adresu vyšetrovateľov NAKA a na špeciálnu prokuratúru.
„Obvinení vyšetrovatelia patrili pod špeciálnu prokuratúru, a sú dôkazy, že sa tam diali nekalé veci. Je vysoká pravdepodobnosť, že obvinené budú ďalšie osoby,“ uviedol Kollár.

Odmieta súhlasiť so zmenou ústavy, ktorou by špeciálna prokuratúra získala samostatné postavenie: „Zoberiem právomoci generálnemu prokurátorovi a dám ich Danielovi Lipšicovi? Na to nech Lipšic zabudne,“ vysvetlil Kollár.
V relácii je reč aj o budúcnosti koalície. Boris Kollár zopakoval, že bude žiadať otvorenie koaličnej dohody. Dôvodom je postavenie strany Za ľudí, ktorá nemá v parlamente žiadneho poslanca. Šéf NR SR je presvedčený, že Veronika Remišová musí na udržanie si pozície v koalícii garantovať dostatočný počet poslancov, ktorí budú stranu Za ľudí podporovať. „Nech si ich zoženie kde chce, možno jej viacerých požičia Matovič,“ odkázal koaličnej partnerke líder hnutia Sme rodina.
Ktorí poslanci prestúpia do poslaneckého klubu hnutia Sme rodina? Bude Kollár konzervatívcom? Prečo obdivuje Viktora Orbána? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s Borisom Kollárom, predsedom parlamentu a hnutia Sme rodina./agentury/

X X X

Laurenčík ukončil diskusiu k odvolávaniu Mikulca, Smer to pobúrilo

Podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík (SaS) ukončil vo štvrtok večer diskusiu k návrhu na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Hlasovať o návrhu sa má v piatok o 11.00 h.

Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šípoš, minister financií SR Igor Matovič, minister vnútra SR Roman Mikulec a dole uprostred poslanec NR SR Juraj Krúpa (všetci OĽaNO) počas zasadnutia 40. schôdze NR SR.
Hoci Smer namietal, že po 19.00 h neboli v pléne predkladatelia návrhu, Laurenčík pokračoval v rokovaní a vyzval poslancov prihlásených do rozpravy, aby vystúpili. Keďže ani tí neboli v pléne, Laurenčík oznámil, že im prepadlo poradie a ukončil rozpravu k návrhu. Smer to kritizuje. Koalícia hovorí, že v pléne sedel aspoň jeden z predkladateľov.

Poslanec Boris Susko (Smer) namietal, že ide o hrubé porušovanie rokovacieho poriadku parlamentu, keďže pri rozprave musí byť prítomný predkladateľ. Pripomenul, že sa nemôže rokovať, a teda ani prepadávať poradie faktickým poznámkam ani rečníkom prihláseným v rozprave. Kritizoval to aj šéf Smeru Robert Fico, ktorý reagoval, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nezvláda svoju funkciu. Hovorí tiež o chaose a o porušovaní Ústavy SR.

Plénum si pôvodne odsúhlasilo štvrtkové rokovanie aj po 19.00 h. Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš reagoval, že v pléne sedel Dušan Jarjabek (Smer) ako jeden z predkladateľov, preto sa v rokovaní mohlo pokračovať. Skonštatoval, že pokiaľ sedel v pléne aspoň jeden z poslancov podpísaných pod návrh na zvolanie schôdze, ráta sa ako predkladateľ a diskusia pokračuje. Jarjabek to vidí inak. Poznamenal, že bol prihlásený na predrečníka s faktickou poznámkou, a dokonca nesedel za pultom určeným pre predkladateľa. Hovorí o rôznom výklade rokovacieho poriadku.

Nezaradený poslanec Peter Pellegrini povedal, že aj obštrukciu treba vedieť urobiť. Bola by podľa neho úspešná vtedy, ak by nikto z 30 podpísaných poslancov v pléne v daný moment nesedel. „Žiaľ, kolegovia urobili chybu a niektorí v sále boli, čo sa považuje za prítomnosť predkladateľa a schôdza mohla pokračovať,“ reagoval na poslancov Smeru.

Stiahli podpisy
Poslanci Smeru už skôr stiahli podpisy spod návrhu na ďalšiu mimoriadnu schôdzu, ktorá sa mala začať vo štvrtok po hlasovaní o 17.00 h. Oznámil to Fico a odôvodnil to tým, že už sa začalo rokovanie o predošlom návrhu na odvolanie Mikulca.
V diskusii vystúpil okrem Fica ako predkladateľa, tiež premiér Eduard Heger (OĽANO) so stanoviskom vlády a aj minister Mikulec.
Koalícia si odhlasovala, že o návrhu by mali diskutovať dnes do úplného prerokovania, čiže v prípade potreby aj v noci. Na to reagoval Fico s tým, že po 19.00 h nebude v pléne ani jeden z predkladateľov.
„Koalícia je pripravená o tom rokovať dnes do prerokovania, takže pôjdeme do noci a hlasovať budeme zajtra,“ povedal predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) popoludní na tlačovej konferencii.

Hodina otázok sa nezačala načas
Podpredseda NR SR Juraj Blanár (Smer) musel posunúť tradičnú Hodinu otázok. V pléne totiž pri jej začatí nebol premiér Eduard Heger (OĽANO). Okrem odpovedí na otázky by mal predseda vlády tiež informovať o tom, kto bude odpovedať za ostatných členov vlády. Chýbali i viacerí ministri, ako aj väčšina poslancov. Premiér spolu s ministrami Romanom Mikulcom a Igorom Matovičom i poslancami za OĽANO mali totiž v čase začiatku Hodiny otázok tlačovú konferenciu.
Hodina otázok sa začína podľa rokovacieho poriadku vo štvrtok o 14.00 h. „Na Hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na Hodine otázok diskutovať len o určitom probléme, stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám,“ píše sa v rokovacom poriadku NR SR.

Všetky návrhy na odvolanie Mikulca predložil opozičný Smer. Mikulcovi vyčíta viacero vecí, od podozrení z korupcie až po situáciu v jeho rezorte a v bezpečnostných zložkách. Odvolávať ho plánovali už trikrát za posledné mesiace, no ani na jednej z mimoriadnych schôdzí nebolo plénum uznášaniaschopné. Tri návrhy sa preto presunuli na záver riadnej septembrovej schôdze.
Plénum Národnej rady SR začalo rokovanie piateho dňa 40. schôdze návrhom odškodňovacieho zákona, ktorý predložili nezaradení poslanci Miroslav Suja a Ondrej Ďurica.

Odškodňovacím zákonom chcú poslanci čiastočne eliminovať ekonomické straty, ktoré vznikli malým živnostníkom počas vynúteného zatvorenia či obmedzenia činnosti ich prevádzok v súvislosti s protipandemickými obmedzeniami. Poslanci mali rokovať aj o návrhoch z dielne envirorezortu, medzi nimi aj o legislatíve, podľa ktorej by v prevádzkach verejného a rýchleho stravovania mali byť zakázané jednorazové plastové výrobky.

Plénum odmietlo Pellegriniho deklaráciu
Plénum NR SR vo štvrtok odmietlo návrh uznesenia nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho k Deklarácii 1. septembra. Tá hovorí o referende za predčasné voľby. Uznesenie podporilo 61 zo 129 prítomných poslancov.
Pellegriniho poslanci v deklarácii zdôraznili, že moc pochádza z ľudu a občania majú právo korigovať činnosť politikov aj počas volebného obdobia. Aj týmto spôsobom chceli dosiahnuť, aby sa konalo referendum o skrátení volebného obdobia. V deklarácii sa hovorí, že referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu.

Kotleba opäť neuspel
Poslanci opätovne nezvolili Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VS). Rozhodli o tom vo štvrtkovej voľbe.
Kotleba nezískal dostatočný počet hlasov. Zo 135 prítomných poslancov za neho hlasovalo len 58 poslancov. Výsledok oznámili v pléne. Poslanci Kotlebu do funkcie šéfa výboru nezvolili už v predchádzajúcich viacnásobných voľbách./agentury/

X X X

Brusel pohrozil Poľsku pre odmietanie pokuty za ťažbu v bani

Ak Poľsko odmietne platiť denné penále vo výške 500 000 eur pre ťažbu uhlia v bani Turów, Európska komisia (EK) si ich môže „odpočítať" z eurofondov, ktoré prináležia Varšave.
S odvolaním sa na stanovisko EK o tom informovala vo štvrtok agentúra PAP.

Súdny dvor EÚ (CJEU) v pondelok uložil Poľsku povinnosť platiť Európskej komisii (EK) denné penále vo výške 500.000 eur za nerešpektovanie predbežného opatrenia o bezodkladnom pozastavení ťažby hnedého uhlia v bani Turów ležiacej neďaleko poľsko-českých hraníc.

Poľskí predstavitelia však uviedli, že krajina pokutu nezaplatí, pričom premiér Mateusz Morawiecki na utorkovej tlačovej konferencii označil rozhodnutie súdu za "radikálne agresívne" a ohrozujúce zdravie a životy Poliakov.
Zároveň ostro kritizoval súd aj Českú republiku ako sťažovateľa. Proti rozhodnutiu súdu plánuje vláda vo Varšave podniknúť právne kroky.

Záväzné rozhodnutie súdu
EK pre agentúru PAP uviedla, že „rozhodnutie CJEU o predbežných opatreniach je záväzné". Ak je členský štát pokutovaný Súdnym dvorom EÚ, má podľa eurokomisie povinnosť zaplatiť danú sumu do rozpočtu Únie.
„Ak sa platba neuskutoční (do daného dátumu) a ani potom, ako je členskému štátu umožnené poskytnúť vysvetlenie, finančná pokuta musí byť získaná odpočítaním prostriedkov, ktoré je členský štát oprávnený prijímať," uviedla EK bez toho, aby v prípade Poľska spomenula akúkoľvek lehotu.

Ako pripomína PAP, EK taktiež nešpecifikovala, či by si denné penále uložené Poľsku odpočítavala z bežných eurofondov alebo z fondu EÚ na obnovu po pandémii.
Koncom mája vydal európsky súd predbežné opatrenie, ktorým nariadil okamžité zastavenie prevádzky bane až do konečného rozhodnutia v prípade žaloby. Súd teraz uvalil na Poľsko penále práve za nerešpektovanie tohto predbežného opatrenia, aktuality.sk

X X X

Navaľnyj obvinil Google a Apple, že sa stali Putinovými komplicmi

Väznený opozičný politik Alexej Navaľnyj obvinil Google a Apple, že sa správali ako komplici Kremľa, keď pred nedávnymi ruskými parlamentnými voľbami odstránili zo svojej ponuky aplikáciu Chytré hlasovanie.
Tá mala ruským voličom pomôcť pri výbere kandidátov schopných vytesniť tých prokremeľských.
V príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach Facebook a Twitter Navaľnyj píše, že ak ho v posledných voľbách niečo prekvapilo, „vôbec to nebol (prezident Vladimir) Putin falšujúci výsledky (hlasovania), ale to, ako sa všemocný Big Tech zmenil na jeho pomocníkov".

Navaľnyj pripomenul, že spoločnosti Apple a Google, "spĺňajúc požiadavky Kremľa, vymazali našu aplikáciu". Dodal tiež, že podobne sa zachoval aj kanál YouTube či cloudová služba Telegram.
Podľa Navaľného tieto - podľa Putina extrémistické - aplikácie "neobsahovali nič iné ako informácie o opozičných kandidátoch vo vašom okrese". Zdôraznil, že "podľa zákona a zdravého rozumu má každý z nás právo", aby vyzval voliť alebo nevoliť nejakého kandidáta.

Médiá o režime v Rusku
Navaľnyj súčasne citoval z médií, ktoré píšu, že „Kremeľ prinútila Big Tech (veľké internetové spoločnosti) robiť ústupky tým, že im takmer dal zoznam zamestnancov, ktorých môže dať zatknúť".
„Ak je to tak, potom mlčať o tom je ten najhorší zločin. Toto je povzbudzovanie teroristu, ktorý berie rukojemníkov," upozornil Navaľnyj.

Deklaroval, že vie, že väčšina zamestnancov Google či Apple sú čestní a dobrí ľudia. Vyzval ich pre to, aby sa "nezmierili so zbabelosťou svojich šéfov".
Dodal, že ho veľmi sklamal Pavej Durov, ktorý svojho času založil spoločnosť Telegram. „Nečakal som, že ho uvidím na zozname Putinových blokátorov," vysvetlil Navaľnyj.

Kritik Kremľa
Pripomenul, že „nie tak dávno" on osobne vystúpil na zhromaždení proti zámerom Kremľa dať v Rusku zablokovať prístup k sociálnej sieti Telegram.
Spresnil, že na takomto zhromaždení by vystúpil znova. „To, že niekto zradí svoje zásady, neznamená, že by sme my mali zradiť tie naše," dodal Navaľnyj.

Počas uplynulého víkendu, ktorý sa v Rusku niesol v znamení volieb, Durov krátko pred odstávkou bota Chytré hlasovacie informoval, že administrátor Telegramu bude blokovať „boty spojené s predvolebnou agitáciou", pričom sa odvolal na obvyklé moratórium - zákaz volebnej agitácie počas volieb.
Podľa Durova považuje Telegram takýto postup za legitímny, preto vyzval používateľov „svojej" sociálnej siete, aby ho rešpektovali.
Durov vo svojom príspevku okrem toho kritizoval spoločnosti Apple a Google, ktoré odstránili aplikáciu Navaľnyj zo svojich obchodov v Rusku.
Aplikáciu odstránili v piatok
Aplikácia Navaľnyj s funkciou Chytré hlasovanie bola z Google Play a App Store odstránená minulý piatok a bola dostupná len v obchodoch v iných krajinách.

Obe spoločnosti tým vyhoveli ruskému cenzúrnemu úradu - Federálnej službe pre dozor v oblasti telekomunikácií (Roskomnadzor) -, ktorý to od nich žiadal od polovice augusta, pričom sa im vyhrážal pokutami.
Denník New York Times a agentúra Bloomberg napísali, že Google sa rozhodol aplikáciu odstrániť pod hrozbou trestného stíhania svojich zamestnancov.
Samotná webová stránka Chytré hlasovanie je v Rusku zablokovaná už niekoľko týždňov. Roskomnadzor tiež požadoval od spoločností Apple, Google, Cloudflare a Cisco, aby nedovolili obísť zablokovanie prístupu k nej, aktuality.sk

X X X

Laboratóriá odhalili takmer tisíc nakazených, pribudli hospitalizácie aj obete

V stredu odhalili PCR testy na Slovensku ďalších 949 nakazených, celkovo ich laboratóriá vyhodnotili 9 925. Počet hospitalizovaných stúpol o päť, v nemocniciach tak aktuálne leží 442 ľudí s ochorením COVID-19. Za uplynulý deň pribudli tri obete. Národné centrum zdravotníckych informácií o tom informovalo na svojom webe.

Lekár očkuje študentku vakcínou od konkorcia Pfizer/BioNTech proti ochoreniu Covid-19 na Gymnáziu Ľ. Štúra vo Zvolene 17. septemba 2021.
„Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 949 ľudí s pozitívnym PCR testom, z nich takmer 78,43 percenta nebolo zaočkovaných,“ uviedlo na internetovej stránke Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR s tým, že v prípade antigénového testovania pribudlo 422 pozitívnych prípadov spomedzi 15 392 vykonaných antigénnych testov.

Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Žilinskom kraji (185), nasleduje Prešovský (177), Košický (151), Trnavský (119), Trenčiansky (90), Bratislavský (84), Banskobystrický (75) a Nitriansky (68). „Je medzi nimi 441 mužov a 508 žien,“ doplnil rezort.
V nemocniciach je hospitalizovaných 442 pacientov, potvrdené ochorenie má 332 ľudí. „Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo je len čiastočne zaočkovaných 83,25 percenta ľudí,“ spresnilo MZ SR. Na JIS je 44 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 35 osôb.

Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 428 855, za predchádzajúci deň pribudlo 2280 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 237 323 ľudí, v stredu sa zaočkovalo 2707 osôb./aktuality.sk

X X X

Nájomné byty: Bublina spľasla. Kollár je na ťahu

Z bombastického predvolebného sľubu Sme rodina postaviť ročne 25-tisíc bytov nakoniec možno nebude ani jeden byt. Po roku a pol tejto vlády sme stále na bode nula. Boris Kollár hrozí kvôli tomu odchodom z koalície.

Predseda parlamentu sa ako jediný z našich politikov chopil myšlienky stavať vo veľkom byty. Právo na strechu nad hlavou patrí medzi základné sociálne práva. V EÚ patríme na chvost s počtom bytov na 100-tisíc obyvateľov. K výške platov máme spolu s Čechmi najdrahšie byty. Logicky, keď dopyt je vysoký a ponuka nízka. Stavia sa málo, chýbajú najmä nájomné byty. U nás v nich býva zhruba desať percent ľudí, v Rakúsku a Nemecku vyše 40 %, priemer v EÚ je 30 percent. Nalejme si čistého vína, určitým záujmovým skupinám (aj politikom) tento stav vyhovuje. Kollár šliapol mnohým na otlak.
Zámer, aby byty stavala rýchlejšie a lacnejšie štátna firma, nebol zlý. Problém je v tom, že Kollár prišiel s týmto nápadom v nevhodnom čase. Naša štátna kasa na tom nebola dobre a do toho prišla pandémia, ktorá prudko prehĺbila deficit a dlh verejných financií. Sme rodina uznala realitu, zľavila z 25-tisíc na 10-tisíc bytov ročne a výstavbu prenechala na súkromníkov. To je tak všetko.

V Sme rodina by mali konečne správne pochopiť situáciu, že ich pôvodný návrh stavať štátne byty ako diaľnice je minulosť. Čím viac trvajú aspoň na omrvinkách, malichernostiach, tým viac strácame čas, nakoniec nebude ani jeden byt.
Podpredseda vlády poverený výstavbou nájomných bytov Štefan Holý chce zbytočne za každú cenu vytvoriť novú agentúru na podporu štátneho nájomného bývania s komplikovanou štruktúrou a právomocami. Kto bude môcť stavať a ako sa výstavba a prenájmy budú rentovať, je nejasné. Nájomné má byť o 30 percent nižšie ako trhové, kto doplatí zvyšok? Pritom cena nájomného nie je zatiaľ zreteľne definovaná. Nemalo by to byť jednoduché – napr. percentom z priemerného či mediánového platu v regióne. Holý navrhuje finančnú pomoc vo forme zrýchlených odpisov (to je v poriadku) a iba 5-percentnej DPH. Ekonómovia, prirodzene, varujú pred daňovými stratami a rôznymi špekuláciami. Súkromník si musí vedieť spočítať, kedy sa mu to vyplatí.

Tiež nie je jasné, kto bude v bytoch bývať. Bez toho, aby sme určili parametre, kto bude komu byty preferenčne ponúkať, to nemá zmysel. Budú rozhodovať mestá? Kto bude mať ako prvý nárok – nedostatkové povolania ako lekári, sestričky, učitelia?
V Sme rodina by mali konečne správne pochopiť situáciu, že ich pôvodný návrh stavať štátne byty ako diaľnice je minulosť. Čím viac trvajú na malichernostiach, tým viac strácame čas, nakoniec nebude ani jeden byt. Mali by vsadiť na štandardnú podporu nájomného bývania a výstavby bytov vôbec. Stačí masívnejšie navýšiť priame štátne dotácie cez existujúci Štátny fond podpory bývania, doplniť schémy a parametre. Nové byty skutočne potrebujeme ako soľ.

Kollár je na ťahu, má jedinečnú príležitosť negatívny trend zmeniť, tak ľahko sa podobná šanca už nemusí opakovať. Keď ani potom nenájde súhlas u koaličných partnerov, bude jasné, že nechcú dopriať obyčajnému človeku cenovo dostupnú strechu nad hlavou. Nezostane nič iné, ako sa – právom – z vlády porúčať./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Daj si jointa, zbaľ si kufre a odleť

Pellegrini nemôže hrať Ficove hry. Lebo prehrá.
Peter Pellegrini a Robert Fico sa v stredu predbiehali, kto dá vulgárnejší odkaz na adresu holandskej europoslankyne Sophie in t 'Veld. Tá pricestovala na Slovensko s pracovnou skupinou europoslancov, aby preskúmali kvalitu slobody a právneho štátu.
Pellegrini jej odkázal, aby si „so svojimi kumpánmi zbalili kufre a odleteli zo Slovenska“. Fico jej odporučil, aby si doma zapálila joint.
Ako povedal herec Jan Werich: „Arogancia je parochňou na zakrytie duševnej plešiny.“
V prípade Fica, ktorý hrá o všetko a používa akékoľvek zbrane, aj tie najšpinavšie, sa to dá pochopiť, ale nie prehliadať. Ešte by sa dalo špekulovať, že status s hulvátskym obsahom napísal nejaký brigádnik na Súmračnej, alebo niekto z úderky Erik Kaliňák-Ľuboš Blaha. To by síce obsahovo mohlo sedieť, ale na veci to nič nemení.

Zaujímavé je skôr vyjadrenie Petra Pellegriniho. U neho nie sme zvyknutí na vulgárno-agresívny slovník, hoci po rokoch vedľa Fica sa na neho mohlo niečo nalepiť. „Dnes sa mnohí poslanci boja prihlásiť k základným hodnotám demokracie, ústavnosti o obyčajnej ľudskej slušnosti," uverejnil v stredu Pellegrini na svojej facebookovej stránke krátko po tom, ako si vylial zlosť na skupine europoslancov – medzi ktorými bola aj zástupkyňa frakcie sociálnych demokratov.

Na jednej strane hovorí o ľudskej slušnosti a na strane druhej je tieňom svojho niekdajšieho straníckeho šéfa. Nedokáže sa od neho odtrhnúť. Pohŕda ním, ale zároveň ho obdivuje. Je iný ako on, ale v niečom by sa mu chcel podobať.
Hlas po vyše roku od „odluky" od Smeru veľa neukázal. Vyskočil síce v prieskumoch, ale tam to aj skončilo. K preferenciám mu pomohla počiatočná kríza Smeru, pandémia koronavírusu, aj kolapsy vlády po roku 2020.
Chýbajú im témy.
Lenže, namiesto toho, aby si sadli a hovorili o tom, čím chcú presvedčiť voličov, že sú skutočná ľavicová, sociálno-demokratická strana a nie pokračovateľ smeráckeho nacionálno-ľavicového populizmu, tak sa Peter Pellegrini rozhodol hrať Ficove hry.
V tomto súboji bude ťahať za kratší koniec. Ak pristúpi na Ficovu hru, prehrá, aktuality.sk

X X X

Keď nového väzňa mučili elektrinou, tí v susediacich celách museli spievať sovietske piesne

Moja pomsta – to je moja kniha, hovorí niekdajší zajatec doneckej Izolácie, publicista Stanislav Asejev.
V máji v roku 2017 sa po ňom zľahla zem. Ani jeho kolegovia, ani najbližší netušili, že sa novinár, ktorý sa napriek zložitej situácii v Donecku rozhodol zostať a informovať o tamojšom dianí, ocitol v utajovanom väzení na ulici s názvom Svetlá cesta číslo 3, známom ako Izolácia.

Prešiel si mučením, pobytom v chladných, ponurých pivniciach i celách, do ktorých uprostred noci prichádzal opitý veliteľ, aby po ňom zostávala zničená miestnosť i zmlátení väzni.
V jeseni v roku 2017 si podľa jeho slov v Izolácii osvojili novú prax: keď priviezli nového zajatca, dozorci ho dotiahli na prvé poschodie, kde boli cely ostatných väzňov, a začali ho mučiť vo výsluchovej miestnosti.

„Mučia ho doslova tri, štyri metre od vašej cely. Človek neuveriteľne kričí, kričí dve – tri hodiny a aby jeho krik nebolo počuť, administratíva prikáže prvým trom celám, ktoré sú najbližšie, spievať sovietske piesne. Aby spev stlmil výkriky. Odohráva sa akési šialenstvo. Tu človeka mučia elektrinou, tu tri cely spievajú Vstavaj strana ogromnaja,“ spomína na svoje zajatie ukrajinský publicista Stanislav ASEJEV.
Strávil v ňom presne 962 dní. Na Ukrajinu sa dostal vďaka výmene zajatcov 29. decembra 2019. O dňoch, ktoré tam prežil, napísal knihu, za ktorú si tento rok vyslúžil ocenenie Národnej ceny Ukrajiny v mene Tarasa Ševčenka.

X Vždy ste chceli byť novinárom?

Nie, ja ani nemám novinárske vzdelanie, absolvoval som fakultu filozofie a religionistiky. Zo začiatkom vojny na dnes okupovanom území Donbasu v podstate nezostali ukrajinskí novinári, pretože ich odtiaľ buď vyštvali, alebo im nedávali akreditácie. Zostalo niekoľko blogerov a ľudí, ktorí čo to napísali na sociálnych sieťach.

Rozhodol som sa, že pokiaľ tam zostávam, prečo by som sa nemohol profesionálne venovať práve novinárskej práci a informovať, čo sa deje. Zvlášť, keď boli informácie z tohto územia obmedzené a väčšinu z nich prinášali výhradne ruské médiá, kde ste však videli úplne iný obrázok.

V roku 2015 som sa začal písaniu venovať ako publicista, potom to postupne prešlo do plnocennej novinárčiny, keď som prichádzal na miesta ostreľovaní či robil rozhovory s miestnymi ľuďmi. Vždy som sa ale predstavil ako ruský novinár, pretože tí ukrajinskí končili v suterénoch. V tom čase som písal, fotografoval a nakrúcal videá pre Rádio Sloboda.

X Ako vyzerala novinárska práca v tých podmienkach, v ktorých ste sa pohybovali?

Nebolo to ľahké najmä z psychologického uhlu pohľadu. Pretože keď prídete zaznamenávať ostreľovanie, na ulici nestoja len miestni ľudia, ale aj miestna polícia, ľudia z MGB, ministerstva štátnej bezpečnosti, ktoré ma neskôr i zatklo.
Chápete, že keď k vám ktosi z nich podíte a vypýta si od vás povolenia, tak tam sa to skončí. Snažil som sa na to nemyslieť. Inak by som sa stal úplným paranoikom a len čo by som vytiahol päty z domu, už by ste sa aj obzeral, či ma niekto nesleduje.

X Lenže vás reálne hľadali.

Hľadať ma začali až po tom, čo začala rásť moja informačná váha, keďže väčšie reportáže som odtiaľ písal len ja. Aj preto mi tamojšie špeciálne služby venovali pozornosť. To, že ma hľadajú, som netušil. Dozvedel som sa to až vo chvíli, keď ma zadržali. Snažil som sa dávať si pozor.

Mal som zabezpečené materiály, fotografie, videá v mobile či počítači tak, že pokiaľ by ma kontrolovala nejaká hliadka, nič by nenašli. Šifroval som IP adresu, aby nebolo možné zo sociálnych sietí vyhľadať, v akej časti Donecka sa nachádzam.

X Písali ste pod pseudonymom.

Áno, mal som pseudonym Stanislav Vasin. Ja som dobre vedel, že práca novinára nebola v Donecku úplne bezpečná.

X Nakoniec vás predsa len našli. Ako si spomínate na ten deň?

Dodnes neviem, či to bola len náhoda. Bolo to 11. mája 2017, bol tzv. Deň republiky. Vybral som sa do centra mesta, aby som spravil reportáž o tom, čo sa tam bude diať. Čosi som pofotil, nakrútil video a pomaly som sa vracal domov cez hlavné námestie Donecka, Leninovo námestie. Zastavila ma hliadka. Chceli vidieť obsah môjho batoha. Pomyslel sim si, že zrejme o nič nejde, predsa len bol deň, keď sa viac pozornosti sústreďovalo na bezpečnosť.

Lenže tí policajti začali voľakam telefonovať. Spýtal som sa, komu volajú a dostal odpoveď, že si len overujú nejaký register a pokiaľ je všetko v poriadku, môžem ísť. Lenže doslova o päť, sedem minút sa tam objavili ľudia v civilnom odeve, ktorí mi na ruky nasadili putá, odtiahli k neďaleko zaparkovanému vozidlu a na hlavu mi dali vrece. Takto som sa dostal do budovy MGB.

Oni mi to opísali ako náhodu. Ale ako sa neskôr ukázalo, prišli si o mňa presne tí ľudia, ktorí ma hľadali už rok a pol. Na mieste, kde ma zastavili policajti, sa zjavili za pár minút. Nemyslím si, že to bola len náhoda. Niekto im musel posunúť informáciu, že budem v centre Donecka.

X Skončili ste na mieste, ktoré ukrajinskí zajatci označujú slovom pivnica. Ako vyzerali prvé momenty, keď vás doviezli do budovy ministerstva?

Začal sa výsluch, ak to tak môžem nazvať. Na začiatku ma skrátka bili policajným obuškom. Potom sa ma začali vypytovať na moje príspevky, na prácu pre ukrajinské tajné služby, na čo som im povedal, že s nimi nemám nič spoločné a že fotografie a videá, ktoré som spravil, som robil pre Rádio Sloboda, čo si vedia skontrolovať aj na webe. Moja odpoveď ich neuspokojila, keďže sa ma snažili vykresliť ako agenta. Keď zatknete opozičného novinára, to nevyzerá dobre. Zatknúť špióna je už iná vec.

Opäť mi teda na hlavu navliekli vrece, odtiahli ma do vedľajšej kancelárie a tam sa začalo mučenie. Existuje taký starý armádny poľný telefón, tapyk, v ktorom sú elektrické drôty a tieto drôty vám pripevňujú na rôzne časti tela.
Mne ich priväzovali na palce na rukách, potom mi jeden drôt pripevnili na ucho. Počas toho, ako do vás púšťajú elektrický prúd, prichádzajú absurdné otázky. Je to celý mix otázok od toho, pre koho pracujete, či veríte Boha alebo prečo ste proti republike.
Po týchto „procedúrach“ som im po hodine podpísal, že som agent ukrajinskej rozviedky. Mučenie stopli a odviedli ma do cely v suteréne, kde som strávil mesiac a pol predtým, než ma previezli do Izolácie.

X Izolácia bola pred rokom 2014 miestnom, kde mali svoje priestory umelci, potom z toho separatisti spravili väzenský tábor. Vy ste nevedeli, že v Donecku existuje také miesto?

Nevedel. Počul som len nejaké útržky, že Izoláciu obsadili, no čo presne sa v jej priestore deje, to som netušil. Keď som sa tam dostal, neveril som vlastným očiam, že som v novodobom koncentračnom tábore. To nie je väzenie.
Po prvé, nie je to oficiálne miesto, tamojšie úrady dodnes nepriznávajú jej existenciu. A po druhé, to, čo sa tma odohráva, to je celé spektrum vojnových zločinov. Mučenie. Celý systém mučenia.

To nie je len elektrický prúd, ktorý využívajú najviac, ale aj vraždy zajatcov, boli také prípady, ponižovanie ľudskej dôstojnosti, znásilňovanie mužov i žien, otrocká práca. V areáli bývalého priemyselného závodu zajatci napríklad režú kov.

X Prečo podľa vás také miesto vôbec vzniklo? Prečo nestačila väznica, ale prakticky mučiareň, miesto, kde ako hovoríte, vytvorili celý systém mučenia zajatcov?

Pretože vo väzení platia konkrétne pravidlá a normy, existuje dohľad napríklad prokuratúry, normy stravovania, ktoré sa majú dodržiavať, neexistujú v nich tajné miestnosti, kde znásilňujú ľudí alebo ich mučia elektrinou.
Izolácia je ako čierna diera. Kto sa tam dostane, ocitne sa bez spojenia so svetom. Nepustia k vám ani rodinu, ani advokáta, dokonca ani vyšetrovateľov MGB, ktorí na to, aby sa dostali do Izolácie, potrebujú povolenie ministra. Pre nich je to pohodlné, pretože tých ľudí, ktorí sa tam ocitnú, prakticky využívajú ako živý tovar.
Keď má niekto šťastie, dostane sa odtiaľ do oficiálnej väznice, odtiaľ na zoznamy výmen zajatcov, a potom s nimi obchodujú v rámci minských rokovaní.

X Čo sú zač ľudia, ktorí – ani neviem, či použiť to slovo – pracujú v Izolácii, ľudia, ktorí sú zodpovední za to, čo sa tam deje?

S ukrajinskou políciou sme k dnešnému dňu identifikovali už takmer celé zloženie administratívy Izolácie. Poznáme ich priezviská, tváre, adresy. Väčšinou ide o ľudí, ktorí boli ešte do roku 2014 súčasťou ukrajinskej SBU alebo polície, no prešli na druhú stranu. Traja z nich majú ruské občianstvo, ale získali ho v roku 2019. Nie sú to priamo Rusi, len získali občianstvo.
Dvaja ľudia boli Rusi, Izoláciu krátky čas riadil ruský plukovník s prezývkou Kuzmič, mal pod sebou ešte človeka, ktorý prišiel až z Magadanu. Všetku tú špinavú prácu a mučenie robia miestni, Rusi sú na vyšších poschodiach, ktoré začína na poste zástupcu ministra, riadia procesy.

X Mučili vás aj v Izolácii?

Tam nie, moje mučenia sa odohrávali v budove MGB. Kto boli ľudia, ktorí ma tam mučili, neviem, pretože mali na hlavách kukly a boli športovo oblečení. Viac som ich nevidel. V Izolácii ma už nemučili, pretože som im všetko podpísal. Ale vec sa ma tak, že v Izolácii vás môžu mučiť aj po tom, čo im podpíšete, čo od vás chcú.

Ale čo považujete za mučenie? Elektrinou ma tam už nemučili, ale stávali sa iné veci. V jednu noc sa rozleteli dvere na našej cele, všetkých nás zmlátili, celu rozbili. Taká bola prax. Veliteľ Izolácie sa každú noc opil, zišiel z druhého poschodia, kde žil, ten človek ani nevychádzal z areálu, a týmto spôsobom otváral celu po cele vrátane tých ženských. V celách sa nevypínalo svetlo, 30 mesiacov sme prakticky spali v osvetlenej miestnosti.
Po mučení prúdom, ktorý ľuďom vpusťajú napríklad do genitálií, si tam už tí, ktorých tam mlátia, hovoria: čo už, keď zbili, tak zbili, dá sa to prežiť. Hlavne, že to nebola elektrina, keď vás vyzlečú donaha a priviažu k stolu.

X Prúd bol najhorší?

Z fyzického pohľadu určite. Prúd je najsilnejší spôsob vplyvu. Bitku ešte ako tak zvládnete, ale prúd neuveriteľne bolí. Mňa mučili ešte tým ľahším variantom, keď mi drôty pripli na palce, ale ľuďom, s ktorými som sedel v Izolácii, ich pripli na genitálie. To boli ľudia, ktorí boli v stave šoku. Elektrina vám na tele zanecháva popáleniny, závisí od sily prúdu. Ak nechcete komunikovať, jeho silu zvyšujú.

X A mentálne?

Tu ani neviem, čím začať. Veľmi ťažké bolo nevedieť nič o svojej rodine, nevedieť, čo sa s nimi stalo. Alebo naopak, keď sa o vás dozvedeli, chápete, že musia byť bez seba. V jeseni v roku 2017 si v Izolácii osvojili takú prax, že keď priviezli nového zajatca, ktorého by predtým mučili v suteréne, tak tentoraz ho dotiahli na prvé poschodie, kde sme mali cely, a začali ho mučiť vo výsluchovej miestnosti.

Mučia ho doslova tri, štyri metre od vašej cely. Človek neuveriteľne kričí, kričí dve, tri hodiny a aby jeho krik nebolo počuť, administratíva prikáže prvým trom celám, ktoré sú najbližšie, spievať sovietske piesne. Aby spev stlmil výkriky. Odohráva sa akési šialenstvo. Tu človeka mučia elektrinou, tu tri cely spievajú Vstavaj strana ogromnaja. Keď toto počujete, psychicky to zvládate len veľmi ťažko.

Systém je vytvorený tak, že dvere na vašej cele sa otvárajú hocikedy cez deň, či spíte, či nespíte. Keď sa otvoria, všetci musia vyskočiť na nohy, na hlavu si natiahnuť vrece, otočiť sa chrbtom k dverám, ruky si založiť za hlavu a tak stáť.
Dozorci robievali to, že búchali po dverách, nikdy ste nevedeli, či sa otvoria, alebo neotvoria. Uprostred noci zabúchajú na dvere, celá cela vyskočí na nohy, nasadí si vrece na hlavu, ale do cely nikto nevstúpi.

X Čo vám pomáhalo vydržať to?

V tom čase som myslel na milovanú osobu, ktorú som túžil vidieť. To mi dodávalo silu.

X Keď som sa zhovárala s Ihorom Kozlovským, ktorý vás učil na univezite, on pre zmenu hovoril o hľadaní zmyslu života. Ak nie je ani milovanej osoby, ani zmyslu života, čo čaká väzňa v takých podmienkach?

Takí ľudia vám vedia doslova vyhasnúť pred očami. Sám som videl, ako vyzerá človek po mučeniach, ktorá prichádza do cely, sadá si. Mimochodom,ak je to teda dovolia, pretože podľa pravidiel Izolácie, tí ľudia, ktorí len dorazili, nesmú počas dňa ležať, maximálne sa trošku opierať o posteľ.
Často ich nútia „držať stenu“, teda roztiahnuť nohy a ruky, ktorými sa opriete o stenu a takto stojíte dovtedy, kým sa vám krv nenavalí do nôh, až spadnete. Keď spadnete, dostanete bitku. Toto sa deje zvlášť vtedy, keď ste im po mučení čosi nepodpísali.
Keď si človek sadá na lôžko po mučeniach, dve, tri hodiny s nikým nehovorí, neje, mení sa na „zeleninu“. Prestáva vidieť budúcnosť, stráca sa plamienok. O tom písal už Viktor Frankl, ktorý prežil nacistický koncentračný tábor. Napísal, že kto má „prečo“ (žiť), vydrží „ako“. Niekto myslí na deti, niekto na pomstu.

Hovoril som so zločincami, ktorí už mali za sebou 15, 20 rokov vo väzení, vedia, čo je väzenie a v Izolácii vraveli, že nič podobné nikdy nevideli. A práve tí hovorili o pomste. Otvorene vraveli, že ak to prežijú a vyjdú niekedy na slobodu, potom tí (dozorci), ktorí sa im dostanú do rúk, pôjdu na druhý svet.

X Vy ste na pomstu nikdy nepomysleli?

Forma pomsty – to je moja kniha. Keď sa Izolácia stane pre Rusko problémom na medzinárodnej úrovni, keď na Rusko politici začnú tlačiť práve skrze toto miesto, potom tamojšia administratíva prinajmenšom zmizne, ako to má Rusko v praxi. Chápem, že nám ich nevydajú, aby sme ich odstíhali. Pokiaľ by to spravili, tí ľudia začnú hovoriť o ruskej Federálnej bezpečnostnej službe, ktorá tú Izoláciu priamo riadi.

X Koľko zajatcov sa tam aktuálne nachádza?

Momentálne nemáme žiadne presné dáta. Posledné informácie, ktoré som mal, boli ešte z apríla 2020. Vtedy tam bolo 50, 55 ľudí. Čo sa tam deje teraz, nevieme. Izolácia to nie je len názov bývalého závodu na výrobu izolačných materiálov. Je to zároveň informačná izolácia, cez ktorú nič neprejde.

X Pred niekoľkými mesiacmi sa na sociálnych sieťach objavili fotografie z jej útrob. Ako je to možné?

Možné to je, pretože počas výmeny väzňov v roku 2019 sa spolu s nami na slobodu dostal človek, ktorý síce sedel v Izolácii ako zajatec, ale bol po ruke administratíve. Bol to človek, ktorý sa zúčastňoval mučení alebo bitiek iných väzňov vrátane mňa. Systém bol vybudovaný tak, že mučenie elektrinou vykonáva administratíva, ale na to, čo sa deje potom v noci, bitky väzňov v celách, využívajú väzňov, ktorí tým získavajú špeciálny status a administratíva od nich drží ruky preč.
Robí sa to preto, aby nebolo možné zorganizovať odpor väzňov. Pretože sedíte v cele s tými, ktorí vás bili alebo mučili. Väzni sa potom nenávidia navzájom. Jedného z takýchto ľudí tzv. republika odsúdila na 8 rokov za nezákonné držanie zbraní. Pochopil, že jediný spôsob, ako sa dostať vonku, je dostať sa na zoznam výmen zajatcov. Tým, že mal možnosť presúvať sa po Izolácii bez stráže a mal so sebou mobilný telefón, urobil odtiaľ záznamy, videá a fotografie.
Teraz to zavesil na sociálne siete, pretože voči nemu na Ukrajine rozbehli súdny proces v súvislosti s tým, čo robil zajatcom. V procese je 9 poškodených a viac ako 20 svedkov. Takto sa chce nejako vybieliť, že odtiaľ priviezol materiály, aké nik iný nemá.

X Aké vzťahy panovali medzi väzňami v podobných podmienkach?

Všetko záleží od toho, koho máte v cele. Či je to cela pre štyroch ľudí, alebo pre 15 ľudí. V celách sedeli všetci, administratíva väzňov nedelila. Ja som napríklad ani raz nesedel v cele, kde by neboli (separatistickí, pozn. red) bojovníci.
V tých celách boli proukrajinskí ľudia, civilisti, ktorí sa do suterénu dostali náhodne, napríklad ten človek, ktorému podhodili TNT, šoféri, ktorí vozili cestujúcich medzi blokpostami. Tí sa pre nich (separatistov) stávali špiónmi, extrémistami, teroristami, pritom to boli len ľudia, ktorí si takto zarábali na živobytie a nestáli na ničej strane. A potom kriminálnici, z ktorých tiež robili špiónov. Ako iste chápete, nebolo to úplne jednoduchá vzorka ľudí.

Veľa záležalo od toho, kto bol v cele šéf. Keď bojovníci, to bolo veľmi náročné. To boli tí ľudia, ktorí uprostred noci bili iných väzňov. Keď ich v cele ale nebolo veľa a sedel v nej profesionálny kriminálnik, potom bolo značne lepšie. Kriminálnici poznali systém a boli zvyknutí na to, že v celách fungujú ľudia s rôznymi politickými či ideologickými názormi. Vo väzniciach v bývalom sovietskom priestore platí jeden všeobecný princíp – väznica mimo politiky.

X Jednou z kapitol vášho pobytu v zajatí bola tá, keď za vami prišli ruskí novinári z Rossija 24 a vy ste sa na kameru
museli priznať, že ste ukrajinský špión. Prečo to podľa vás spravili a rozhodli sa ukazovať vás v televízii?

Spravili to kvôli mojej hladovke. V televízii som sa zjavil rok a pol po mojom zadržaní. V čase, keď som Izoláciu už nedával psychicky, vybral som si krajné riešenie – to jediné, čo mi zostalo, bolo odmietnuť jedlo. Vyhlásil som, že odmietam jesť dovtedy, kým ma neprevezú do normálnej basy, že chcem do väzenia.

Je to absurdné. Väčšinou chce človek, ktorý drží hladovku proti nezákonnému uväzneniu, aby ho pustili na slobodu. Tam hladuješ, lebo chceš do väzenia. Absurdné, ale tak to bolo. Veľmi rýchlo ma ale zastavili. Najprv ma zastrašovali, že ma budú nútene kŕmiť, že mi vpichnú nejakú látku a keď ma prevezú do väzenia, hodia ma medzi narkomanov.

Nejedol som päť dní, len som pil vodu. Potom do cely vstúpila administratíva a oznámila, že pokiaľ nezačne Asejev jesť, nebude jesť celá cela. A v nej jedenásť ľudí. Pochopiteľne, nemohol som tých ľudí nechať hladovať. To, že hladujem, sa ale dostalo vonku. Krátko predtým som sa totiž videl s mamou a povedal som jej, že budem držať hladovku.
Vyšetrovateľ mi vtedy povedal, že matku som videl naposledy. Informácia bola vonku, žurnalisti začali klásť otázky, či je Asejev živý, či neživý, OSN sa začala vypytovať MGB a tamojšie ombudsmana. Pre administratívu to bol problém, a tak sa rozhodli, že ukážu, že som nažive.

O hladovke, mučení, bitkách som pochopiteľne nemohol hovoriť. Povedali mi, že sa mám držať spisu, teda toho, že som špión. Prišiel Sladkov z Rossija 24. Nesúhlasil som, no potom mi povedali, že pokiaľ nechce vidieť mamu v susednej cele, tak budem robiť, čo mi kážu. Tam sa moje argumenty skončili.

X Čo ste si pomysleli, keď ste videli bieloruského aktivistu Ramana Prataseviča, ako sa v štátnej televízii priznáva k všeličomu?

Netreba ani zapínať prúd. Stačí, keď vedľa vás sedí milovaná osoba – a vedľa neho sedela jeho priateľka –, a povedia vám, čo všetko jej spravia. Tam sa všetko skončí. Bolo vidieť, že ho bili. To, čo začal hovoriť neskôr, to mi je už ťažké hodnotiť, neviem, ako sa rozvinul jeho príbeh. No keď som videl to jeho prvé interview, bolo mi hneď jasné, o čom je reč.

X Existovali signály, že vás vymenia?

Áno. Ten hlavný bol, že ma odsúdili za jeden deň. Figuroval som v dvoch prípadoch a v oboch padli expresné verdikty. Prvý 5. augusta 2019, druhý tuším 28. augusta. Dostal som 15 rokov. Keď sa v tomto systéme udeje takéto rýchle odsúdenie, znamená to, že vás pripravujú vymeniť.

Výmena mala prebehnúť v septembri, ale vtedy k nemu nedošlo. Prepravili ma ale do vyšetrovacej väzby, potom do kolónie, kde si krátko pred Novým rokom do administratívnej budovy predvolali desiatky ľudí, nás, ktorí sme boli na zozname, kde nám dávali podpisovať, že nemáme žiadne nároky, pýtali si čísla veľkostí našich odevov. Vtedy sme pochopili, že nás čaká výmena, hoci do poslednej chvíle sa o tom s nami nikto nebavil.

X O čom ste premýšľali, keď ste mierili k ukrajinskému blokpostu?

Viete, to ste ako pod anestéziou. Spočiatku nič necítite. Vidíte ukrajinské vlajky, viete, že ste na slobode, vítajú vás potleskom. Ale vy chápete, že ešte prejdú týždne, kým si to naozaj uvedomíte. Ja som si napríklad slobou neuvedomil, keď nás už previezli do sanatória, kde sme podstupovali rehabilitáciu.

Viete prečo? Nebola tam vaňa. Dva a pol roka som sa sprchoval, dajú vám tri minúty, dávate si dolu vrece z hlavy, skáčete do sprchy. Keď prišla do Kyjeva mama, cestu jej uhradila kancelária prezidenta, bývala v hoteli. Prišiel som za ňou a uvidel vaňu. Vravím mame: „Mama, daj mi chvíľu.“ Keď som si do tej vane ľahol, až vtedy som pocítil, že som na slobode. To bolo už týždeň po našom prepustení.

X Počula som, že Ukrajina systematicky nepracuje s ľuďmi, ktorí sa vracajú zo zajatia. Niet napríklad odbornejšej psychologickej pomoci, ak človek prešiel nejakými hlbokými traumami. Vy to ako vidíte?

Systémový prístup zo strany štátu nie je. Po návrate vám dajú stotisíc hrivien (cca 3200 eur, pozn. red), na nejaký čas máte zdravotnú starostlivosť zadarmo, dajú vám možnosť obnoviť si dokumenty, čo bol napríklad i môj prípad. Ja som odtiaľ prišiel doslova s jednou cestovou taškou.
Pokiaľ ide o psychologickej rehabilitácie, chýbajú experti, ktorí pracujú s posttraumatickou stresovou poruchou, a to napriek tomu, že máme už siedmy rok vojny. Podľa toho, čo som počul, tie služby, ktoré sa ponúkajú, ľudí neuspokojujú.

X Prečo je to tak?

Netrúfam si to zhodnotiť, pretože nie som odborník v tejto téme. Jedin rehabilitáciu, ktorú som podstúpil, to bolo počas mojej návštevy Prahy, kde som jedinýkrát zašiel k psychológovi. Odvtedy som psychológa nenavštívil. Ja som (u psychológa) proste počul akési banálne reči, veci, o ktorých som si čítal v druhom ročníku na vysokej škole. To nie sú veci, ktoré hovoríte človeku, ktorú prešiel koncentračným táborom.

Oveľa viac mi ako rehabilitácia pomohlo napísanie mojej knihy, kde som jednu kapitolu venoval práve traume, čo cítite po oslobodení, ako si buduje bývalý zajatec vzťahy so svojimi blízkymi i s okolitým svetom. Všetko som si zreflektoval priamo na papieri mojej knihy, to bol môj rozhovor s odborníkom. Dávam som si otázky a odpovedal na ne.

X Stávalo sa vám po oslobodení, že vám nejaká situácia nepríjemne pripomenula čosi zo zajatia?

Spomínate si, keď som vám hovoril o tých dverách, ako sme po ich otváraní skákali? Prvé mesiace po návrate sa u mňa prejavoval reflex. Po tom dva a pol roku som bol ako Pavlovov pes. Otvorili sa dvere a u mňa sa prejavovala túžba postaviť sa. Dlho som s tým bojoval, ale dnes už je to, chvalabohu, preč.
Bývam v Brovaroch neďaleko Kyjeva. Ráno sa pod oknami bytu, v ktorom som býval, ozýval klaksón auta. Bol to ten istý zvuk klaksónu, ktorý vydávalo vozidlo, ktoré do Izolácie prichádzalo vyzdvihnúť väzňov, ktorých si vyžiadal vyšetrovateľ. Musel som sa presťahovať do iného bytu, aby som to trúbenie nepočul.

X Čomu sa teraz venujete?

Pracujem ako expert pre Inštitút pre budúcnosť, píšem pre Rádio Sloboda aj iné médiá publicistické texty, pokúšam sa promovať moju knihu aj na Západe, snažím sa o to, aby sa preložila do ďalších jazykov, aby sa o Izolácii dozvedelo viac ľudí.
X Aká budúcnosť čaká Donbas?

V tom lepšom prípade čaká okupované územia osud Podnesterska. Tie územia sme stratili na najmenej 10, 15 rokov, nikto nám nič nebude vracať. Stačí sa pozrieť na čísla, koľko ľudí je integrovaných do systému, ktorý sa tam zaviedol. Už len tie dva zbory bojovníkov - to je 30-35-tisíc ľudí. Keď si raz oblečiete kamufláž, určite nemáte lojálny vzťah k Ukrajine.
Ďalšie tisícky, desiatky tisíc sú ľudia z MGB, policajti, hasiči, ľudia, ktorí stratili blízkych, ľudia, ktorí skrátka nenávidia Ukrajinu. Bez ohľadu na to, akú reintegráciu by sme spustili, tých ľudí už nikdy nepresvedčíme.

Na okupovaných územiach rastie generácia detí, ktoré sú už ôsmy rok vychovávané ideálmi ruského sveta. Tento rok idú prvýkrát do školy a netušia, čo je Ukrajina. Ekonomický systém je plne integrovaný s tým ruským, právny s ruským. Mimochodom, i so sovietskym, pretože napríklad mňa odsúdili podľa trestného zákonníka z roku 1961, kde je ešte i trest smrti. Menou je rubeľ, tajné služby ruské.
Rusi to majú rozrátané na roky dopredu, oni dobre rozumejú tomu, že de facto už je to ich teritórium. Pokiaľ je na čele Vladimir Putin a jeho okolie, to územie nám na základe našich národných záujmov nikto nevráti. Žiaľ, ja budúcnosť vidím pesimisticky.

X Hovoriť teda momentálne o vracaní území je v praxi podľa vás viac nemožné ako možné.

Do istej miery je to vlastne i dobre. Ak by nám totiž tie územia vrátili dnes, my nevieme, čo s nimi. Ani humanitárne, ani právne. Čo spravíte s 35-tisícmi bojovníkov? Hovoril som vám o mužovi, ktorého vymenili napriek tomu, že bil zajatcov.
Je rok a pol na slobode, súdny proces stále beží. Čo potom s tými 35-tisíc mužmi? Preto je vlastne dobré, že ich Rusi neodovzdávajú, pretože atiaľ nie sme pripravení tie územia prijať nazad.

X V roku 2019 prezident Zelenskyj súhlasil s tzv. Steinmeierovým vzorcom, ktorý predpokladá voľby, stiahnutie vojsk, obnovu kontroly nad hranicou, až sa chvíľu zdalo, že tie územia by chcela vláda vracať čo najskôr, hoci nie za každú cenu. Viete si tam predstaviť voľby v súčasných podmienkach?

V tom je tá vec, že oni (separatisti) vyžadujú amnestiu pre ľudí, ktorí bojovali a budú sa môcť zúčastniť volieb. Rusi nedopustia, aby sa tam o hlasy voličov mohli uchádzať ukrajinské strany ako Európska solidarita alebo Sluha ľudu. Nie, tí ľudia, ktorí sú na čele tých tzv. republík, by sa stali primátormi, zástupcami primátorov.
To by bola pre ukrajinský štát katastrofa. Takto by sme ich legalizovali, a to je vlastne hlavný cieľ Ruska. Všetci tí pušilinovia a pasečnici (priezviská lídrov DNR a LNR, pozn. red) by sa premenili na starostov Donecka a Luhanska a mali by možnosť vplývať na ukrajinskú politiku. To nemôžeme samozrejme dopustiť.

X Na tom teritóriu už nie sú ľudia, ktorí by boli radšej, aby ho pod svoju kontrolu dostala Ukrajina?

Určite sú. Nejaké percento zostalo a čas od času tými ľuďmi zapĺňajú pivnice. Ale je ich minimum. Sedem rokov vojny a propagandy spraví svoje. Ukrajinský element mizne, či už v pivniciach, alebo migráciou.

X Keď mi pán Kozlovskyj opisoval význam otázky prečo ja, hovoril o hľadaní vyššieho zmyslu. Teda toho, či v tom, že sa človek ocitne na takom mieste ako Izolácie, nemôže byť aj čosi vyššie.

Obávam sa, že tu sa s Ihorom Anatolijovičom nezhodneme. On je človek, ktorú by som nazval náboženská, hoci bez príslušnosti ku konkrétnej konfesii, či už je to kresťanstvo, islam, no myslí ako nábožensky založená osoba a vo veciach vidí vami spomínaný vyšší význam.

Podobne ako Viktor Frankl, ktorí tvrdil, že to, čo sa deje, nie je len tak. Že i utrpenie má zmysel samo o sebe nezáležiac na tom, či ste to utrpenie prežili. Mnoho ľudí, ktorí sa ocitli v nacistických koncentračných táboroch, hovorilo, že ak to neprežijú, potom celý náš život bol absurdný, načo som na svete, ak neprežijem všetko to utrpenia a aj tak ma zajtra
zabijú v plynovej komore. Frankl hovoril, že pokiaľ utrpenie nemá samo osebe zmysel, potom niet zmyslu ich prežívať.

Ja si to nemyslím. Ja si nemyslím, že v tomto je zmysel. Čo je ľudský život? Súčet náhod. Veľmi dobre si spomínam na to, že pred mojím zatknutím som sa zobudil, naraňajkoval som sa, mal som tvaroh, okúpal som sa a o niekoľko hodín som sa ocitol v pekle. Elektrina, chladná betónová miestnosť, kde vám ešte aj v júni ide para z úst. Dva a pol roka. Aký je v tom zmysel? A to sa netýka len mňa, ale aj iných ľudí, ktorí sa tam ocitli.

Ja som bol novinár, hľadali ma, ale väčšina tých ľudí, ktorí sa tam ocitli, nemali s vojnou nič spoločné, nemali ani len politický názor. Skrátka sa snažili prežiť, zarobiť nejaké peniaze a vozili ľudí z jedného územia na druhé. Vezmú vás, hodia do pivnice, vyzlečú, mučia a ešte vám hovoria, že znásilnia vašu manželku.

Niektorí to neprežili. V čase, keď som tam bol, boli prípady, keď ľudí jednoducho ubili, zabili pri mučení. O ich utrpení nikto nevie, pretože ich príbeh nikto nepozná. Pretože ich v tej Izolácii proste zakopali niekde pod haldou. Aký v tom bol zmysel? Očividne v ničom. Žiadny boží plán, aktuality.sk

X X X

Parížsky súd potvrdil doživotný trest pre teroristu Šakala

Súd v Paríži vo štvrtok nevyhovel žiadosti o zmiernenie jedného z troch trestov doživotného väzenia pre venezuelského teroristu Ilicha Ramíreza Sáncheza prezývaného Carlos alebo Šakal, ktorý vykonal niektoré z najväčších teroristických útokov v 70. a 80. rokoch 20. storočia.

Na nedatovanej archívnej snímke Ilich Ramírez Sánchez, známy pod prezývkami Carlos alebo Šakal.
Špecializovaný trestný súd v Paríži tak podľa agentúry AFP potvrdil Carlosovi (71) doživotný trest v súvislosti s útokom granátom na parížsku drogériu Publicis z roku 1974, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia a zranenia utrpelo 36 osôb.
Carlosa odsúdili za tento čin v roku 2017 a dostal doživotné väzenie. Verdikt súdu bol v odvolacom konaní potvrdený.

V roku 2019 však francúzsky najvyšší súd vrátil prípad pôvodnému súdu, aby sa verdiktom znovu zaoberal. Odôvodnil to tak, že militant nemal byť odsúdený aj za prechovávanie, aj za použitie granátu, lebo v takom prípade by bol za ten istý trestný čin fakticky odsúdený dvakrát.
Samozvaný revolucionár je za mrežami vo Francúzsku od roku 1994, keď ho francúzska polícia chytila v Sudáne po dvoch desaťročiach na útek.

Carlos si už odpykáva samostatné doživotné tresty za vraždy dvoch francúzskych policajtov a policajného informátora z roku 1975, ako aj za sériu bombových útokov v Paríži a Marseille v rokoch 1982 a 1983, pri ktorých bolo zabitých 11 ľudí a desiatky zranených./agentury/

X X X

Obvinili bývalého šéfa operatívcov NAKA Jána Kaľavského

Obvinili bývalého šéfa operatívcov protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Kaľavského.
Informuje o tom portál tvnoviny.sk. Odvoláva sa na vyjadrenie hovorcu Generálnej prokuratúry SR Dalibora Skladana.
„Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 21. septembra 2021 vzniesol obvinenie osobe Jánovi Kaľavskému pre pokračujúcu korupčnú trestnú činnosť spáchanú v súbehu s pokračyujúcim trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa. Momentálne nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ tvrdí hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan aktuality.sk

X X X

Ak dvakrát nezvolia starostu, obci hrozí zánik. O funkciu často nie je ani záujem

Záujem o starostovskú alebo poslaneckú stoličku v niektorých obciach ľudia nemajú. Poslednú októbrovú nedeľu sa mali doplňujúce voľby konať v 34 samosprávach, v deviatich z nich nebol žiaden kandidát.
STARINA: Starostu a poslanca obecného zastupiteľstva si mali 23. októbra voliť obyvatelia obce Starina v okrese Stará Ľubovňa. Nikto kandidátku nepodal, a tak bude dedinku viesť zastupujúci starosta, ktorý je jedným z dvoch poslancov. Rodáci sa do funkcií nehlásia, niektorým by neprekážalo zlúčenie s inou, susednou obcou.

V doplňujúcich voľbách si budú v niektorých obciach voliči vyberať nového primátora, starostov i poslancov obecného či mestského zastupiteľstva. Pôvodne sa mali konať v 34 obciach, no v deviatich z nich neboli podané kandidátne listiny.
Starosta by ani nechýbal

Obyvateľom obce, ktorá je vyhľadávaná chalupármi, do reči nie je. Nepoznajú ani dôvod, prečo odišla v júni zo svojej funkcie doterajšia starostka. Dozvedeli sa o tom len náhodou.
„Jeden zo susedov potreboval niečo vybaviť a tak to zistil,“ kývne plecami starší muž, ktorý si práve opravoval plot pri rodinnom dome.
Záujem o funkciu starostu či poslanca nemá. V obci podľa neho žijú najmä starší ľudia a mladší väčšinou pracujú v asi 20 kilometrov vzdialenej Starej Ľubovni. Tých je však pomenej.
Zápisnica z posledného obecného zastupiteľstva je nalepená na okne obecného úradu. Jedným z bodov je aj informácia, že ku dňu vyhlásenia volieb v obci žije 52 obyvateľov.

„Trvalý pobyt možno tu aj toľko ľudí má. Fyzicky ich tu žije možno do tridsať,“ krúti hlavou mladá žena. Hovorí, že možno by aj zvažovala kandidatúru na poslankyňu alebo aj na starostku, rieši však iné problémy.
„Starostu sme tu nemali viac ako rok aj v predchádzajúcom volebnom období. Už vtedy viacerí uvažovali nad tým, že by sme sa zlúčili so susednou obcou. Sme malá dedina, možno by ani starosta nechýbal,“ konštatuje.
Ľudia chodia na obecný úrad málokedy. V súčasnosti je pre verejnosť otvorený iba v piatok od 18. do 20. hodiny a v nedeľu od 16. do 18. hodiny.

Veľká zodpovednosť a náročná legislatíva
Zastupujúcim starostom je Štefan Lazorčák. Neuvažoval nad tým, že by kandidoval na post starostu. Vraví, že nemá takú ambíciu.
„Nejde ani o to, že by som nestíhal. Starina je malá obec, nedá sa porovnať s väčšou dedinou alebo mestom,“ konštatuje.
Nezáujem ľudí z obce o kandidatúru za starostu alebo poslanca chápe, má to podľa neho viacero dôvodov.
„Ak nerátam nízky plat, ktorý nie je motivačný, tak v rozpočte nie je ani dostatok peňazí na zamestnancov. A najmä, je to veľká zodpovednosť. Musí byť odborník na dane, odvody, odpady, životné prostredie, proste všetko,“ hovorí o povinnostiach starostu Lazorčák.
Problém vidí aj v legislatíve, ktorá je náročná a nie vždy domyslená. „Preto sa ani nečudujem, že ľudia nemajú chuť,“ dodal zastupujúci starosta.
Chýba podpora vlády
Samosprávy majú podľa Michala Kaliňáka, hovorcu a tajomníka rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska, rovnaké kompetencie, či ide o malú obec alebo veľké mesto.

„Od reformy verejnej správy v roku 2000 neexistuje zo strany vlády systémová podpora medziobecnej spolupráce. Treba odstupňovať kompetencie samospráv, lebo nemôžu mať všetky úplne rovnaké – ako dedina so sto ľuďmi, tak hlavné mesto. To je šialené. Štát by mal podporovať medziobecnú spoluprácu, napríklad by viacero obcí zamestnalo jedného človeka, ktorý by pre nich pripravoval verejné obstarávania,“ poukazuje Kaliňák.

Pri zlúčení musia súhlasiť obe obce
Zlúčenie obce s inou by si vedel predstaviť aj zastupujúci starosta Lazorčák.
„Nevyzerá to však reálne,“ konštatoval.

„Podľa zákona o obecnom zriadení musí dôjsť k dohode medzi obcami vrátane miestnych referend v jednotlivých obciach, ktoré sa chcú zlúčiť. Do tohto procesu vstupuje vláda až vtedy, keď obce, ktoré sa chcú zlúčiť, podajú v tejto veci návrh na zlúčenie za splnenia predpísaných zákonných požiadaviek,“ reagoval tlačový odbor ministerstva vnútra.
Bez orgánov sa obec stane nefunkčnou.

Napriek tomu, že sa nenašiel kandidát na starostu a poslanca, Starina môže bez problémov fungovať aj naďalej. Týka sa to aj ďalších obcí, kde sa 23. októbra mali konať doplňujúce voľby. V obci Moškovec sa neprihlásil žiaden kandidát na starostu obce, v obciach Hradište pod Vrátnom, Pavlice, Malá Čausa, Bielovce, Žikava, Pribylina a Píla zase nikto za poslanca. Zákon na to pamätá.

„Obecné zastupiteľstvo aj bez jedného poslanca je naďalej spôsobilé rokovať a uznášať sa. To znamená, že jeden z orgánov obce funguje. Tento orgán môže zvoliť zástupcu starostu, ktorý bude plniť úlohy starostu v plnom rozsahu až do zvolenia nového starostu,“ reagovalo ministerstvo vnútra.

Zmena by nastala až vtedy, ak by ani po dvoch po sebe idúcich voľbách do orgánov samosprávy obce nemala obecné zastupiteľstvo, no najmä starostu. Stala by sa tak nefunkčnou.
„Vláda môže nariadením pričleniť k susediacej obci, ktorá sa nachádza v tom istom okrese ako nefunkčná obec, ak s tým susediaca obec súhlasí,“ priblížilo ministerstvo.

Zániky obcí podľa Kaliňáka nehrozia aj napriek tomu, že v mnohých žije iba niekoľko ľudí bez potreby kandidovať.
„Máme niekoľko príkladov mladých ľudí, ktorí vôbec nemuseli viesť dediny, ale berú to ako vec prestíže. Napríklad starostka obce Ruský Potok pri Snine. Presťahovala sa tam z Popradu,“ uvádza príklad Kaliňák.
Voľby budú v 25 samosprávach
Doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí sa budú 23. októbra konať v 25 obciach.

Starostu i poslanca obecného zastupiteľstva, podobne ako to malo byť v obci Starina, si budú voliť v obci Zemiansky Vrbovok. Primátora majú voliť v Sečovciach. Nových starostov majú zvoliť v obciach Jelenec a Vlkanová, v Marianke, Hurbanovej Vsi, Selciach, Ratkovej, Gemerčeku a Hontianskych Nemciach, rovnako v Strihovciach a Kračúnovciach.
Voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa uskutočnia v Novej Bani, Polianke, takisto v obciach Kovarce, Brezov, Ďurďoš, Veľké Držkovce, Adamovské Kochanovce, Abramová, Ivančiná, Muránska Huta, Budča, Pavľany a Veľká Lodina.
Doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí sa vyhlasujú v prípade, ak sa v niektorej obci nekonali alebo ak zanikol mandát poslanca či starostu bez náhradníka.
Primátorom Sečoviec chcú byť piati
Doplňujúce voľby sa uskutočnia aj v Sečovciach, kde si obyvatelia zvolia primátora. Záujem prejavilo päť kandidátov, traja muži a dve ženy, všetci bez politickej príslušnosti.

Primátor Jozef Gamrát sa svojej funkcie vzdal k 25. marcu. Stalo sa tak potom, čo ho polícia obvinila z korupcie.
Primátora Sečoviec zadržala Národná kriminálna agentúra 18. marca v rámci akcie Feudál. Kauza súvisí s prideľovaním mestských bytov a tiež so zákazkami pre mesto Sečovce. Gamrát bol vo funkcii primátora tretie volebné obdobie od roku 2011. Mesto od jeho zadržania vedie zástupca primátora.