iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič: Ak Sme rodina vagabundom, ide sa bez nich

Ak sa preukáže, že za vojnou bezpečnostných zložiek je tajná služba, treba podľa šéfa obyčajných ľudí buchnúť po stole a zobrať tento post Sme rodina. Predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič pripustil, že vládna koalícia môže pokračovať aj bez Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina. Urobil to v relácii TA3 V politike v reakcii na udalosti posledných dní. Policajná inšpekcia tento týždeň zadržala a obvinila štyroch vyšetrovateľov NAKA z tímu Očistec aj povereného šéfa Úradu inšpekčnej služby.

Kollár v tejto súvislosti v emotívnom prejave hovoril o čurillovskej mafii.
„Som smutný z vystúpenia Borisa Kollára a urobím všetko pre to, aby sa vrátil na palubu boja proti korupcii,“ povedal Matovič.
Podstata dnešných dní je podľa jeho slov o tom, „či dovolíme vagabundom, aby zvrátili očistný proces“.
Matovič ďalej pochválil Kollára za to, že doposiaľ držal slovo a bol ochotný podporiť aj nepopulárne veci. „Teraz sa mi zdá, akoby zablúdil a povedal si, že pôjde inou cestou,“ dodal šéf obyčajných ľudí. Podľa vlastných slov urobí všetko preto, aby Sme rodina zostala súčasťou koalície.

„Ak by blokovali snahu očistiť štát v boji s mafiou a umožnili vytiahnuť paragraf, ktorý v poslednej chvíli očistí akéhokoľvek zločinca, kladieme si otázku, či dokážeme udržať koalíciu aj bez sme rodina. Ak sa rozhodnú, že radsej budú drukovať Ficovi, Pellegrinimu a vagabundom, je psou povinnosťou všetkých z nás sa zomknúť a pokračovať bez nich,“ vyhlásil Matovič.
Výsledky komisie očakáva do dvoch týždňov
Kollár by sa za svoje slová na adresu vyšetrovateľov mal podľa neho ospravedlniť. „Rok a pol sme mlčali a asi to bola chyba. Nastal čas zastať sa poctivých vyšetrovateľov, ktorí riskovali svoje životy a nikto im nepoďakoval a nechať ich opľúvať vagabundami,“ dodal minister financií.

Za podstatu dnešných dní považuje to, aby špeciálna komisia pripravila legislatívne zmeny, ktoré majú „zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých“. Matovič očakáva, že sa tak stane v priebehu dvoch týždňov. Roman Mikulec má aj dnes dôveru svojho straníckeho šéfa.

„Za rok a pol vôbec nečistil policajnú inšpekciu. A čo robila inšpekcia predtým, keď policajný prezident vydal políciu do rúk Norberta Bödöra? Všetci čušali. A teraz im máme veriť, že obhajujú spravodlivosť?“ rozohnil sa minister financií.
„Priznávam chybu, že som ako premiér nebuchol po stole a nepovedal, že ich treba všetkých vyhodiť,“ dodal. Neriešiť situáciu v policajnej inšpekcii považuje za chybu aj šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa.
Otáznik nad SIS
Matovič komentoval aj podozrenie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, že za udalosťami posledných dní je tajná služba.
Je to jeho hlboké presvedčenie, zrejme vychádza z informácií, ktoré ako špeciálny prokurátor má. Bolo by to obrovské zlyhanie SIS. Chcem veriť, že to tak nie je, ale keď o tom hovorí špeciálny prokurátor, treba tomu prikladať primeranú dôležitosť,“ povedal.
Tajná služba na základe koaličnej zmluvy prislúcha práve hnutiu Sme rodina, a to nominovalo Vladimíra Pčolinského aj jeho nástupcu Michala Aláča. „Ak by sa preukázali slová Daniela Lipšica, že by za hataním spravodlivosti bola činnosť SIS, treba tiež buchnúť po stole a zobrať tento post Sme rodina,“ zdôraznil Igor Matovič.
Sme rodina nikam neodchádza

Sme rodina podľa Borisa Kollára naďalej podporuje vládny program očisty spoločnosti. „Chceme aby smerácka mafia skončila tam, kam patrí. Ale musíme to robiť zákonným spôsobom. Držím chrbát Igorovi Matovičovi,“ dodal. O ďalšom pokračovaní vládnej zostavy chce preto hovoriť na pondelkovej koaličnej rade.
Pripustil, že jeho hnutie môže odísť z koalície, ked sa tak trojica zostávajúcich vládnych strán rozhodne. Sám však upozornil na silu svojho hnutia a posily, ktoré očakáva.

„Do dvoch dní budem mať v klube 22 poslancov,“ avizuje Kollár. Znamenalo by to, že do Sme rodina sa chystá vstúpiť päť ďalších poslancov.
Čestní policajti podľa neho nemôžu dohadovať výpovede s mafiánmi.
„Takto sa to nesmie robiť. Som za to, aby smerácka mafia bola rozložená a postavená pred súd, ale každému človeku musíme dopriať spravodlivý postup orgánov činných v trestnom konaní. Vladimír Pčolinský na to upozornil a skončil v base, kajúcnici na neho našili takúto vec a zavreli ho na pol roka do väzenia,“ povedal.

Kollár: Smerácka mafia sa priznáva
Za pojem čurillovská mafia sa nateraz neospravedlnil, dnes ho však už nezopakoval. Vyjadril sa aj k práci komisie, ktorá má zmeniť pravidlá pre bezpečnostné zložky.
„Nebudem s niekým stáť na tlačovke a určovať, že generálny prokurátor, alebo krajský prokurátor je mafián? Veď toto je rozvrat."
Ľudia zo smeráckej mafie sa Borisa Kollára už priznávajú a hovoria jeden na druhého, a preto treba vo vyšetrovaní zákonným spôsobom pokračovať.
„SIS pri svojej normálnej operatívnej činnosti, keď odočúvali kriminálne závadovú osobu, zistila závažné skutočnosti. Pustili túto informáciu prijímateľom zo zákona," vrátil sa Kollár na začiatok.
Vyšetrovatelia NAKA podľa neho chceli odstíhať ľudí z inšpekcie a dohadovali sa účelovo, ako najlepšie to urobiť. Preto dnes čelia obvineniu. „Toto sú nebezpečné veci. Ak to dovolíme, budeme sa zatvárať donemlátom a nezákonne. Toto chceme?" reagoval.

Minister vnútra bez kompetencií
Minister vnútra má podľa Kollára plnú zodpovednosť za rezort. „Nemôže mať ale zodpovednosť bez kompetencií. Musí mať právomoc vybrať si policajného prezidenta, šéfa NAKA, alebo inšpekcie.“ Teraz túto právomoc nemá. Rozhodujúce slovo pri obsadzovaní kľúčových postov má parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť.
„Nie som pripravený pustiť späť smerácku mafiu aby mohla vstať z popola ako fénix. Nie som nastavený zachraňovať Roberta Fica a jeho podržtašky,“ reagoval Kollár na vyjadrenia šéfa Hlasu Petra Pellegriniho o potrebe predčasných volieb.
Vládna koalícia podľa neho robí veľké chyby, ale „určite je to lepšie, ako keby sa mala vrátiť ficovská mafia“.
„Táto skupina zatvára tú zlú, ale musí to robiť v súlade so zákonom. Nesmieme pripustiť, aby sa vytvorila nová mafia, ktorá si pre seba uzurpuje patent na spravodlivosť,“ dodal.

Saková vidí ohýbanie moci
Podľa exministerky vnútra Denisy Sakovej z Hlasu SD sme nikdy neboli svedkami toho, aby politici takto útočili na orgány činné v trestnom konaní. Snaha koalície narýchlo zmeniť pravidlá hry nie je podľa nej cestou k spravodlivosti.
„Takéto ohýbanie moci, keď chceme právomoci preniesť len do rúk špeciálneho prokurátora nie je dobrá cesta," povedala.
Saková zopakovala genézu podozrení, ktoré rieši inšpekcia vo vzťahu k vyšetrovateľom NAKA. „Už na jeseň sa objavili prvé podozrenia z krivenia výpovedí v rámci jednotlivých vyšetrovacích tímov. Prišla správa SIS aj vyšetrovanie policajnej inšpekcie. Vieme, že šéfke tímu bola zmarená zadržiavacia akcia a bola odvolaná z prípadu. Následne sme sa dozvedeli, že tím Očistec „našíval" skutkové veci na vyšetrovateľku," povedala Saková.

Poslanec Krúpa sa vrátil k tomu, že celú záležitosť spustila tajná služba, ktorá podľa všetkého odpočúvala vyšetrovateľov NAKA. „Na základe čoho SIS začala konať?“ kladie si otázku poslanec Krúpa. Pripomína, že žiadosť o odpočúvanie súdu treba primerane zdôvodniť.
Uznesenie inšpekcie, ktorým elitných policajtov obvinila, označil za slohovú správu štrnásťročného chlapca. „Ešte tam vsunuli aj správu, ako vyšetrovateľ nadával na Fica. Takto má vyzerať uznesenie o vznesení obvinenia?" pýta sa.
„Ak sú pochybnosti o SIS, sú to chyby súčasnej vládnej koalície," pripomenula v reakcii na jeho slová Saková.

X X X

Matovič pripustil, že Sme rodina pošlú preč z koalície

Podľa Igora Matoviča Boris Kollár poblúdil. "Ak by Sme rodina blokovala boj proti mafii, tak mentálne sa vzďaľuje z koalície a musíme si položiť otázku, či dokáže koalícia fungovať aj bez nich," vyhlásil Matovič.

Pracovná skupina pre obnovenie dôvery občanov v právny štát má začať pracovať už v tento pondelok. Jej súčasťou má byť špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ale aj minister financií a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. „Má právo tam byť každý minister, ja tam chcem byť aspoň na začiatok, aby mali politickú podporu,“ povedal Matovič v TA3. Hnutie Sme rodina sa podľa neho rozhodlo aj napriek dohode na koaličnej či bezpečnostnej rade, že nebude súčasťou pracovnej skupiny. „Našou povinnosťou je hľadať riešenia, aby tu prestala vojna medzi bezpečnostnými zložkami štátu,“ pokračoval Matovič.

Dodal, že pracovná skupina bude zasadať každý deň. Matovič je presvedčený, že o dva týždne by mal byť výsledok hotový. Úlohou skupiny je pritom analyzovať súčasnú situáciu v polícii, prokuratúra a súdoch a navrhnúť riešenia. Aj nové kompetencie generálneho či špeciálneho prokurátora. „Aby to nebolo o tom, že niekto si tu vykonáva svoju kompeteniu a potom príde niekto zboku a vytiahne čarovný paragraf 363,“ povedal Matovič s poukazom na rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku o zastavení stíhania Jaroslava Haščáka.

Podľa Matoviča sa po voľbách nechceli vyjadrovať k orgánom činným v trestnom konaní, pretože im rozviazali ruky. „Po voľbách som si povedal, že dáme aj zlým ľuďom možnosť obrátiť sa na dobro. Ale oni to iba využívali, aby ďalej kuli pikle,“ reagoval na súčasnú situáciu v polícii, keď vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby obvinili z marenia spravodlivosti a manipuláciu výpovedí niektorých kajúcnikov vyšetrovateľov NA¬KA.

„Rok a pol sme mlčali a to bola chyba. Nastal čas, aby sme sa zastali vyšetrovateľov, ktorí si pálili prsty s piťovcami, takáčovcami a teraz ich opľúvaju,“ okomentoval Matovič svoje slová, keď viackrát vyhlásil, že vyšetrovatelia sú podľa neho nevinní. Podľa neho je chyba, že niektorí obvinení sú v zahraničí, lebo práve oni „by vedeli povedať, kde končili úplatky“ s tým, že tie mali končiť u terajšej opozície – Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

„Neviem si predstaviť zradiť ľudí, ktorí nám dali mandát, aby sme vyčistili Slovensko, aby sme si boli pred zákonom rovní,“ rozohnil sa Matovič s tým, že „teraz nepredá vyšetrovateľov za ľúbivý pocit“.
Podľa neho by sa Boris Kollár, líder koaličného hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady, mal ospravedlniť za piatkové slová o „čurillovskej mafii“. Čo je odkaz na vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý je vo väzbe.

„Mám Borisa Kollára rád, myslím si, že veľakrát v ťažkých situáciach podržal slovo. Teraz sa mi zdá akoby Boris Kollár trochu zablúdil, maják mu prestal svietiť. Urobím všetko preto, aby Sme rodina zostalo súčasťou protikorupčnej koalície. Ak by Sme rodina blokovala boj proti mafii, tak mentálne sa vzďaľuje z koalície a musíme si položiť otázku, či dokáže koalícia fungovať aj bez nich,“ vyhlásil Matovič.

Zatiaľ podľa neho platí dohoda, že post šéfa SIS patrí hnutiu Sme rodina. „Ak by sa preukázali slová Daniela Lipšica, že by za týmto hataním spravodlivosti bola SIS, tak by bolo potrebné buchnúť po stole a zobrať tento post Sme rodina,“ razantne uviedol Matovič.

Kollár: Keď sa tak rozhodnú, budem to rešpektovať
Sme rodina podporuje vládny program očisty spoločnosti, chceme, aby smerácka mafia skončila tam, kde patrí, ale musí to byť zákonným spôsobom, reagoval líder hnutia Boris Kollár v RTVS. Vysvetlil, že „niekedy na prelome rokov zistila SIS, že nejaká skupina takáčovcov si dohaduje výpovede s policajtami“. „Vladimír Pčolinský ako riaditeľ SIS na to upozornil, poslal správy všetkým, ktorí ich majú dostávať podľa zákona. Zistili to z odposluchov a sledovania kriminálne závadových osôb. A čo sa stalo? Nejakí kajúcnici naňho našili nejakú vec a zavreli ho na pol roka do väzenia,“ pokračoval Kollár.

Zopakoval, že jeho hnutie chce „bojovať proti smeráckej mafii, ale nedovolí, aby vznikla nejaká nová mafia“.
Na margo žiadosti o ospravedlnenie vyšetrovateľovi Čurillovi, čo verejne podporuje aj Lipšic, Kollár povedal, že „špeciálny prokurátor nie je politik a mal by byť zdržanlivý“. „Keď raz spolupracovali s mafiánskou skupinou takáčovci, tak môžem tento výraz použiť,“ vysvetlil Kollár s tým, že sa neospravedlní.

„Nedovolím, aby sa tu krivil zákom. Podprím Igora Matoviča v tom, aby odhalil všetky činy, ktoré smeráci napáchali. Ale chceme, aby to vyšetrovatelia robili zákonne,“ zdôraznil Kollár. Neúčasť hnutia v pracovnej skupine pre obnovenie dôvery občanov v právny štát zdôvodňuje tým, že najskôr by sa mal „problém riešiť tam, kde sa začal, potom tu nebude paragraf 363 potrebný“.
Dodal, že dohoda pred tlačovou konferenciou, ktorou premiér Eduard Heger (OĽaNO) ohlásil vznik pracovnej skupiny, bola iná. „Nebudem stáť s niekým na tlačovej besede, kto povie, že generálny prokurátor je mafián, sudca okresného súdu ja mafián… To je rozvrat,“ zdôraznil Kollár. Dodal, že sa dohadovanie a manipulovanie výpovedí kajúcnikov preukázalo už aj na súde, keď bol odsúdený kajúcnik Csaba Domotor.

„Nie som pripravený pustiť túto mafiu späť,“ povedal Kollár na margo možného odchodu z vládnej koalície. „Nie som nastavený, aby som tu zachraňoval Roberta Fica a jeho pucipajtášov. Som pripravený podporovať túto koalíciu, aj keď robíme veľa chýb. Len chcem, aby sa tieto veci zákonne vyšetrili. Aby sa konalo podľa práva a spravodlivosti,“ vyhlásil. Hoci, ako dodal, v pondelok na koaličnej rade sa bude riešiť ďalšie fungovanie samotnej koalície. „Sadneme si na koaličnej rade a keď sa tak rozhodnú, rešpektujeme to,“ reagoval Kollár na Matovičove slová, že koalícia by mohla fungovať aj bez Sme rodina.
SaS: Podporujeme vládu Hegera, aj keby sa Sme rodina rozhodla odísť z koalície

Strana SaS plne podporuje vládu Eduarda Hegera (OĽANO) so všetkými poslancami klubu SaS vrátane odídencov zo Za ľudí. Platilo by to, aj keď by sa Sme rodina rozhodla opustiť koalíciu.
„Hodnotové rozdiely medzi koaličnými partnermi sú prirodzené, avšak ak sa neustále zväčšujú, je taktiež prirodzené, že sa budeme rozprávať aj o ďalších možnostiach spoločného vládnutia,“ doplnil hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Líder OĽANO a vicepremiér Igor Matovič v nedeľu povedal, že ak by hnutie Sme rodina blokovalo očistný proces a rozhodlo sa „drukovať“ predstaviteľom opozície, z koalície sa mentálne vzďaľuje a partneri by si museli klásť otázku, či dokážu koalíciu udržať aj bez Sme rodina. Šéf Sme rodina Boris Kollár na to reagoval, že jeho hnutie podporuje vládny program očisty spoločnosti, ale musí sa to diať zákonným spôsobom. Ak chce Matovič vládnuť bez Sme rodina, budú sa o tom podľa neho rozprávať na koaličnej rade./agentury/

X X X

Prieskum: Dôverujú Slováci Marošovi Žilinkovi, Danielovi Lipšicovi či Romanovi Mikulcovi?

Prieskum dôvery k vybraným verejným činiteľom sa uskutočnil začiatkom septembra 2021.
Súčasný minister vnútra Roman Mikulec a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nemajú u ľudí na Slovensku veľkú dôveru. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza.

S dôverou medzi obyvateľmi je na tom o trochu lepšie generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorému však tiež viac ľudí nedôveruje, ako dôveruje. Rozdiel medzi mierou dôvery a nedôvery však nie je až taký výrazný ako v prípade Mikulca a Lipšica.
Žilinkove kroky a vyhlásenia
Prieskum sa uskutočnil od 1. do 7. septembra, teda pár dní po tom, ako generálny prokurátor Žilinka podal návrh na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora Lipšica. Neskôr skritizoval prezidentku a politikov, že komentujú trestné prípady.
Žilinkov námestník stopol vyšetrovateľov NAKA, ktorí chceli vyšetrovať príslušníkov Úradu inšpekčnej služby. Generálna prokuratúra tiež nevpustila na vyhlásenie pre verejnosť novinárov z redakcií Aktuality.sk, Denník N a SME.
Lipšic prieskum nekomentuje
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa cez leto vyjadril v rozhovore pre Aktuality.sk, že za brzdením vyšetrovania môžu byť aj vyšetrovaní oligarchovia. Tiež hovoril o vytvorení antitímu, ktorý chce brzdiť vyšetrovanie.

„Ja na prieskumy verejnej mienky reagovať nebudem,“ vyhlásil dnes Lipšic vo vysielaní TV Markíza. Pobobne reagovala šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Myslí si, že by sa nemal robiť prieskum popularity generálneho či špeciálneho prokurátora, pretože, keby sa v minulosti robil prieskum popularity (Mikuláša) Černáka v jeho obci, zrejme by vyhral.
Špeciálny prokurátor dnes hovoril aj o kľúčovom svedkovi Jánovi Kaľavskom, voči ktorému bolo zrušené obvinenie zo strany krajskej prokuratúry.

Prokurátor Lipšic sa opäť kriticky vyjadril na adresu Slovenskej informačnej služby (SIS). „Nie som si istý či SIS má kompetencie komentovať výpovede svedkov,“ tvrdí Lipšic.

Po jeho piatkových vyhláseniach o tom, že ho sledovalo auto s neexistujúcou ŠPZ-tkou, dnes vyhlásil, že išlo o vozidlo jednej zo spravodajských služieb. Necháva však na nej, aby to vysvetlila. Predseda parlamentu Boris Kollár dnes v RTVS naznačil, že niekde čítal, že by mohlo ísť o auto vojenského obranného spravodajstva.

Mikulec sa zastával Kovaříka
Minister vnútra Roman Mikulec musel začiatkom septembra riešiť odchod dnes už bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka. Minister opakovane vyhlasoval, že Kovařík neurobill nič, za čo by mal byť trestne stíhaný. Kovařík sa rozhodol odísť do civilu sám.
„Klamal by som, keby som povedal, že som neuvažoval o zložení funkcie,“ vyjadril sa začiatkom septembra minister vnútra pre Aktuality.sk.

X X X

Pozostalí po obetiach útoku dronu USA v Kábule žiadajú odškodné

Pri útoku zomrelo desať ľudí, z toho sedem detí.
Pozostalí po obetiach útoku amerického bezpilotného lietadla z 29. augusta, pri ktorom zahynulo desať členov afganskej rodiny, v sobotu žiadali osobné ospravedlnenie a odškodné. Sedem z obetí boli deti. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.
Pripomenula, že v piatok sa za tento útok, ktorý sa odohral v Kábule, ospravedlnil americký minister obrany Lloyd Austin a za tragickú chybu ho predtým vo svojom vyhlásení označil americký generál Kenneth McKenzie.

Nesprávne identifikovaný
AFP uviedla, že Afganec Ezmaraj Ahmadi bol americkou rozviedkou nesprávne identifikovaný ako príslušník Islamského štátu, preto jeho biele auto značky Toyota dňa 29. augusta osem hodín sledovala a následne vydala rozkaz na zásah raketou, pričom zahynulo sedem detí a traja dospelí.

Ahmadiho 22-ročný synovec Faršad Hajdari však považuje ospravedlnenie a priznanie chyby za nedostačujúce. „Musia sa sem prísť ospravedlniť tvárou v tvár," povedal agentúre AFP.
Hajdari, ktorého brat Násir a bratranci pri útoku zomreli tiež, uviedol, že predstavitelia USA jeho rodinu po útoku nekontaktovali.
Dodal, že chce, aby úradníci „zajali a stíhali" osoby zodpovedné za odpálenie rakety, ktorá zabila jeho príbuzných. Poznamenal, že „väčšina z nich pracovala pre Američanov".
Hajdari uviedol, že všetky obete mali doklady nutné na evakuáciu z Afganistanu a dúfali, že čoskoro odídu do USA - podobne ako mnoho Afgancov, ktorí túžia po úteku z Afganistanu znovu ovládaného fundamentalistickým hnutím Taliban, aktuality.sk

X X X

Pápež nalieha na cirkev, aby viac starala o obete zneužívania ako o svoju povesť

Na konferencii vo Varšave sa zúčastňujú zástupcovia Svätej stolice a cirkví strednej a východnej Európy, ako aj laickí odborníci na danú problematiku. Pápež František vyzval katolíkov, aby sa sústredili na obete zneužívania duchovnými v katolíckej cirkvi, a nie na obavy o jej povesť. V nedeľu o tom informovala agentúra DPA.

Vo videoposolstve adresovanom účastníkom medzinárodnej konferencie o ochrane maloletých v cirkvi, ktorá sa začala v nedeľu vo Varšave, pápež zdôraznil, že „jedine vtedy, keď sa cirkev postaví čelom k pravde o tomto krutom konaní a pokorne požiada obete o odpustenie, bude schopná stať sa znova útočiskom pre všetkých, ktorí to potrebujú".
Na konferencii vo Varšave sa zúčastňujú zástupcovia Svätej stolice a cirkví strednej a východnej Európy, ako aj laickí odborníci na danú problematiku.

Cieľom konferencie je integrovať opatrenia v oblasti prevencie sexuálneho zneužívania maloletých. Bude sa zaoberať aj reakciou cirkvi na krízu sexuálneho zneužívania v danej časti sveta a ťažkosťami, s ktorými sa v boji proti tomuto javu stretáva.
Vo svojom videoposolstve pápež zdôraznil, že ochrana tých najzraniteľnejších pred zneužívaním je spoločným poslaním. Vyzýval, aby sa cirkev vydala „na cestu konkrétnych reforiem", ktoré by zamedzili ďalším prípadom zneužívania a viedli k reálnym a dôveryhodným zmenám.

Podľa spravodajského webu Vatican News pápež zdôraznil, že „nejde len o budúcnosť cirkvi, ale aj o ľudské srdcia".
„Vyzývam vás, aby ste počúvali hlas obetí a zapojili sa do diskusie. Týka sa nielen budúcnosti cirkvi v strednej a východnej Európe, ale aj sŕdc kresťanov. Nie ste prví, kto má povinnosť podniknúť tieto nevyhnutné kroky, a je nepravdepodobné, že by ste boli poslední," uviedol pápež.

Účastníkov konferencie súčasne ubezpečil, že „v týchto ťažkých časoch nie ste sami".
„Priznanie našich chýb a nedostatkov nás, zaiste, môže viesť k pocitu zraniteľnosti a krehkosti. Môže však byť aj časom nádhernej milosti, časom sebaobetovania, ktoré otvára nové obzory lásky a vzájomnej služby," vysvetlil.

Pápež František zvolal na február roku 2019 do Vatikánu predsedov všetkých biskupských konferencií, aby sa na stretnutí o ochrane maloletých v Cirkvi zaoberali otázkou sexuálneho zneužívania maloletých členmi kléru. Konferencia, ktorá sa do 22. septembra koná vo Varšave, sa zameriava na región strednej a východnej Európy, aktuality.sk

X X X

Raši: Hlas vylučuje predvolebnú spoluprácu so Smerom-SD

Reagoval tak na sobotnú výzvu šéfa Smeru-SD Roberta Fica na spoluprácu.
Mimoparlamentný Hlas-SD vylučuje predvolebnú spoluprácu s opozičným Smerom-SD, rovnako tak predvolebné rokovania o povolebnej situácii. V nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo to uviedol podpredseda Hlasu-SD Richard Raši. Reagoval tak na sobotnú (18. 9.) výzvu šéfa Smeru-SD Roberta Fica na spoluprácu.

„Téma spolupráce, keď sú voľby v nedohľadne, je úplne zbytočnou témou, ani to nikoho netrápi. Ale aby nevznikli nejaké pochybnosti, Hlas do volieb neplánuje žiadnu koalíciu s nikým a chceme ísť do volieb ako samostatná strana," povedal Raši.
Lídrovi Smeru odkázal, aby sa sústredil na opozičnú sociálno-demokratickú politiku, Hlas ju chce robiť so svojou predstavou, ktorá je podľa neho iná a moderná, nie archaická alebo rustikálna. Podotkol, že opozičné strany majú prirodzene spolupracovať, keď robí koalícia zlé kroky a rozhodnutia, nie vyzývať na vytváranie blokov. Na otázku, či by si vedeli predstaviť byť vo vláde na čele s Ficom, odpovedal, že sedieť vo vláde si nevedia predstaviť len s fašistami a „všetko ostatné sa uvidí po voľbách."

Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) dôrazne odmietla výroky predsedu parlamentu a šéfa Sme rodina Borisa Kollára o „čurillovskej mafii". Vyšetrovateľov, ktorí podľa nej dlhé roky riešia kriminálne a korupčné prípady, sa zastala. „Nesúhlasíme, aby boli označovaní za mafiu," zdôraznila.
Myslí si však, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) mal vedenie inšpekcie vymeniť už skôr. „Chcel dať ľuďom v Policajnom zbore aj na inšpekcii druhú šancu, ale nemôžete robiť očistu Slovenska s ľuďmi, ktorí sa na korupčnom systéme podieľali," povedala Remišová. Raši na margo situácie nielen v polícii a bezpečnostných zložkách poznamenal, že ide o bezprecedentnú situáciu, ktorú treba riešiť len referendom a predčasnými voľbami. Hovorí o účelovej politike, dvojakom metri, politickej manipulácii vyšetrovania a politickom vyšetrovaní káuz politických nominantov. „Mafia je súčasťou praktík tejto vlády, nehovorte o boji s mafiou," odkázal.

Remišová zároveň vylúčila, že by v nasledujúcich voľbách kandidovala na kandidátke OĽANO. Predpokladá, že minister vnútra bude na svojom poste aj o mesiac. Na otázku, či je Mária Kolíková dobrou ministerkou spravodlivosti, odpovedať nechcela, hodnotiť ju chce až na konci jej práce. Raši si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde s členmi Republiky. Strana Hlas-SD bude podľa neho hlasovať proti návrhom poslankyne Anny Záborskej (OĽANO). Vylúčil tiež predvolebnú dohodu so Smerom o spolupráci po volbách, aktuality.sk

X X X

Gérard Depardieu hlasoval v ruských voľbách

Francúzsky herec Gérard Depardieu, ktorý má aj ruské občianstvo, v nedeľu odovzdal svoj hlas vo voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Spravil tak na pôde ruského veľvyslanectva v Paríži, informovala tlačová agentúra TASS.

Obdivovateľ Putina
„Volil som, pretože je to moja povinnosť. Obdivujem Rusko, obdivujem ruského prezidenta Vladimira Putina. Vo Francúzsku som volil len zriedka, ale v Rusku volím," povedal herec novinárom a dodal: "Verím, že v Rusku je demokracia."
Depardieu (72) podľa vlastných slov často cestuje do Ruska a ďalšiu cestu plánuje na budúci rok v marci.
Vo Francúzsku sa v ruských parlamentných voľbách hlasuje na veľvyslanectve Ruska v Paríži, na ruských konzulátoch v Štrasburgu a Marseille, ako aj vo Villefranche-sur-Mer. Volebná miestnosť pre tieto účely je tiež v Monaku.

Ruský pas
Depardieu získal ruský pas začiatkom roku 2013, a to priamo na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čiernomorskom prístavnom meste Soči.
Vo volebnej miestnosti na ruskom veľvyslanectve v Paríži sa po 10.00 h začali vytvárať zástupy ľudí, ktorí chceli odovzdať svoj hlas. Ako pre tlačovú agentúru RIA Novosti uviedol tajomník ruskej ambasády v Paríži Alexandr Makogonov, vo Francúzsku sa očakáva dobrá účasť voličov.

Volebná účasť v samotnom Rusku bola o 18.00 h moskovského času (19.00 h SELČ) na úrovni 45,2 percenta, oznámila predsedníčka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová. Podľa prieskumov verejnej mienky sa vo voľbách do Štátnej dumy všeobecne očakáva víťazstvo vládnucej strany Jednotné Rusko.

Voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa sa v Rusku konajú od 17. do 19. septembra. Občania volia poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve konajú doplňujúce voľby do mestskej Dumy, aktuality.sk

X X X

Viac než 2,5 milióna ľudí v Nemecku zarába menej než 2000 eur hrubého mesačne.

Pracujúcich so mzdou pod hranicou dvetisíc eur je podstatne viac vo východnej časti krajiny.
Hrubú mzdu pod hranicou dvetisíc eur dostáva približne každý ôsmy Nemec pracujúci na plný úväzok, vo východnom Nemecku je to dokonca takmer každý piaty. Vyplýva to z odpovede spolkovej vlády na otázku ľavicovej parlamentnej frakcie, ktorú má k dispozícii agentúra DPA.

Celkovo na konci roka 2020 dostávalo 2.545.000 povinne sociálne poistených ľudí pracujúcich na plný úväzok mzdu menej než 2000 eur mesačne. V západnom Nemecku sa to týkalo 1.838.000 ľudí, čiže 10 %. Vo východnej časti krajiny išlo o 707.000 ľudí, čo zodpovedá 18 % pracujúcich na plný úväzok.

„Miera inflácie taktiež uberá zo zvyšovania miezd, ak vôbec k nemu došlo,“ povedala hovorkyňa ľavicovej frakcie Sabine Zimmermannová pre agentúru DPA. Nespokojnosť rastie. S platom 2000 eur sa podľa nej človek nedostane ďaleko a mnohí pracujúci sa musia uspokojiť s minimálnymi mzdami. Miera inflácie v Nemecku dosiahla v auguste 3,9 %. Zimmermannová požaduje v súlade s volebným programom ľavice zvýšenie minimálnej hodovej mzdy na 13 eur./agentury/

X X X

Drahé bývanie trápi Berlínčanov. Mesto kúpi tisícky bytov

Mesto Berlín kúpi od dvoch veľkých firiem, ktoré prenajímajú bývanie, približne 14 750 bytov. Dohodu so spoločnosťami Vonovia a Deutsche Wohnen, ktorá zahŕňa aj 450 obchodov, potvrdil v piatok berlínsky Senát. Kúpna cena je 2,46 miliardy eur. Transakcia sa týka asi 10 percent nehnuteľností, ktoré vlastnia v Berlíne obe firmy.
Počet bytov vo vlastníctve spolkovej krajiny Berlín sa zvýši na približne 355-tisíc, čo je asi pätina z 1,67 milióna nájomných bytov v meste.

Rastúce náklady na bývanie sú v Berlíne, kde v porovnaní s mnohými inými metropolami dlho uplatňovali nízke nájmy, v posledných rokoch výbušnou témou. Jedným zo spôsobov, ako sa odchádzajúca ľavicová mestská koalícia snažila problém riešiť, sú spätné nákupy bytov, ktoré kedysi patrili štátu a v posledných dekádach prešli do rúk súkromných spoločností.
V apríli nemecký ústavný súd rozhodol, že horná hranica nájomného, ktorú miestna vláda stanovila vlani, je protiústavná. Zrušené pravidlo zmrazilo nájomné pre zhruba 90 percent berlínskych bytov na päť rokov na úrovni, kde sa nachádzalo v júni 2019. V mnohých prípadoch bolo potrebné nájomné znížiť, aby zodpovedalo novej hranici. Po rozhodnutí súdu však museli početní nájomníci znížené platby spätne uhrádzať.

Novú mestskú vládu obyvatelia Berlína zvolia 26. septembra, v deň, keď sa v Nemecku uskutočnia aj celoštátne parlamentné voľby. V Berlíne sa spolu s voľbami uskutoční aj nezáväzné referendum o výzve miestnej vláde, aby vyvlastnila nehnuteľnosti veľkých korporátnych majiteľov. Stúpenci tejto iniciatívy piatkovú dohodu kritizujú./agentury/

X X X

Ceny plynu lámu rekordy, bežným ľuďom porastú účty. O koľko si priplatia?

Ceny zemného plynu raketovo rastú a reagujú na ne už aj slovenskí energetici. Podľa ich predbežných prepočtov nás čaká 15- až 18-percentné zdražovanie. Pre domácnosť, ktorá na plyne len varí, to znamená príplatok okolo päť eur ročne. Ak však plynom aj ohrieva vodu a kúri, z rozpočtu môže faktúra odkrojiť aj vyše sto eur.

Od januára si priplatíte aj vtedy, ak na plyne len varíte.
„Bežný občan spotrebiteľ či malý podnik nemajú takmer žiadnu šancu ovplyvniť svoj účet, okrem efektívneho používania elektriny a plynu,“ myslí si o aktuálnej situácii František Stručka, energetický analytik Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
To, že sa bude zdražovať, pripustili pre Pravdu všetci hlavní dodávatelia plynu domácnostiam. „Ak by sme k dnešnému dňu rátali priemer veľkoobchodných cien za ostatných 12 mesiacov a za predpokladu ostatných položiek nezmenených, narástli by koncové ceny plynu približne o 18 percent,“ vypočítal Miroslav Kulla, konateľ innogy Slovensko.

Jiří Koudela, riaditeľ obchodu Slovakia Energy, zhodnotil, že keby vychádzal z dostupných údajov, ceny komodity na budúci rok by domácnostiam vzrástli zhruba o päť eur za megawatthodinu. „Domácnosti s malou spotrebou používajúce plyn iba na varenie by si priplatili približne päť eur ročne. Domácnostiam používajúcim plyn na varenie a ohrev teplej vody potom môžu účty za plyn vzrásť o 20 až 50 eur ročne a domácnosti používajúce plyn aj na vykurovanie môžu v budúcom roku platiť aj viac ako 100 eur ročne navyše,“ vymenoval.

Najväčší dodávateľ na trhu SPP, ako aj ZSE Energia uviedli, že o konkrétnych cenách budú hovoriť až po rozhodnutí regulátora. Práve ten má totiž posledné slovo pri nastavení cenovej vyhlášky na budúci rok.

„Zemný plyn na komoditnej burze EEX za posledný rok výrazne zdražel. Tento nárast a jeho premietnutie do koncovej ceny úrad nedokáže ovplyvniť. V tejto súvislosti však zdôrazňujeme, že dôslednou reguláciou vieme ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria koncovú cenu plynu, ako je cena za distribúciu plynu alebo cena za prepravu plynu. A na tom už teraz naplno pracujeme,“ povedal Radoslav Igaz, hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulačný úrad totiž čoskoro plánuje predstaviť aj novelizovanú vyhlášku ÚRSO o cenovej regulácii v plynárenstve, ktorá môže spomínané poplatky zraziť.
Bez politických zásahov
Ministerstvo hospodárstva plánuje zdražovanie zmierniť tým, že zoškrtá napríklad štedré dotácie systému podpory obnoviteľných zdrojov. Tvrdí, že v prípade plynu má ruky zviazané. „Ministerstvo ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý reguluje ceny energií, vývoj ceny komodity na burze nedokážu ovplyvniť. A konkrétne dosahy nárastu koncových cien plynu na jednotlivé skupiny odberateľov sú plne v kompetencii regulačného úradu,“ odkázala Katarína Matejková, hovorkyňa rezortu hospodárstva.

Podobná situácia tu pritom už raz v minulosti bola. V decembri 2019 regulátor ohlásil, že koncové ceny za dodávku plynu pre domácnosti sa zvýšia priemerne o 4,94 percenta, čo pre priemernú rodinu, ktorá plyn používa na varenie a ohrev vody, znamenalo príplatok asi 60 centov mesačne. Vtedajšia vláda Smeru Petra Pellegriniho sa však rozhodla zakročiť a štátnemu SPP, ktorý má pod palcom dodávku pre 60 percent domácností, zdražovanie na pol roka zakázala.

Opatrenie však vyvolalo vlnu kritiky za narúšanie hospodárskej súťaže a diskrimináciu ostatných menších hráčov na trhu. To zdôrazňujú analytici aj v súvislosti s aktuálnou situáciou. "Akákoľvek dočasná a nesystémová regulácia alebo politický zásah skôr ublížia sektoru, ako pomôžu. Musíme si zvyknúť na to, že ceny elektriny a plynu sú podobne ako benzín a nafta tvorené na európskych burzách a nevieme ich nijako ovplyvniť,“ zdôraznil Stručka.

Čo stojí za zdražovaním
Aktuálny rast ceny plynu totiž podľa analytika a hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu nezasahuje iba Európu, ale kvôli prepojeným trhom aj celý svet. S dôsledkami zdražovania plynu budú v budúcich týždňoch a mesiacoch konfrontovaní všetci výrobcovia od Číny cez Francúzsko až po naše domácnosti. „Drahý plyn sa stáva až takým problémom, že ohrozuje celosvetové hospodárske oživenie po pandémii,“ upozornil Kovanda.

Dôvody zdražovania sú tiež komplexné. Na náš rast cien má však najvýznamnejší vplyv klasická "neviditeľná ruka trhu” – ponuka zemného plynu v Európe je nižšia ako dopyt po ňom. „Takmer 50 percent plynu prichádza do Európy z Ruska. Podľa aktuálnych údajov je ťažba zemného plynu v Rusku vyššia ako vlani, no jeho dodávky do Európy zodpovedajú úrovni roku 2017,“ priblížil pre Pravdu Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Faktorov, prečo prúdi menej plynu z Ruska, je viac: havária a následný požiar v závode na spracovanie plynu v sibírskom meste Urengoj či dokončenie plynovodu Nord Stream 2, kde chce Rusko nižšími dodávkami ukázať jeho nenahraditeľnosť pre Európu. Na ceny plynu však vplývajú aj ďalšie dôležité faktory, napríklad odstavovanie jadrových elektrární v Nemecku, ktoré chcú nahradiť práve spaľovaním plynu.

„Spomenul by som aj rastúcu cenu emisných povoleniek kvôli klimatickým záväzkom a pokles dodávok zemného plynu v podobe skvapalneného zemného plynu. Jeho predajcovia momentálne uprednostňujú ázijský trh pred európskym,” dodal Kvasňovský. Napokon svoje robí aj samotná zmena klímy. Zimy sú totiž čoraz dlhšie a tuhšie, čím sa vyčerpávajú podzemné zásobníky a opäť sa zvyšuje dopyt. „Momentálny vývoj trhu a blížiaca sa zimná sezóna naznačujú, že v najlepšom prípade ceny ostanú skôr stabilné na vyšších úrovniach,“ uzavrel Kvasňovský./agentury/

X X X

Prahu zvolili za najkrajšie mesto planéty

„Či sa už túlate po Karlovom moste alebo sa pozeráte na Staromestský orloj, deň strávený v Prahe je vždy spojený s úchvatnou architektúrou," píše Time Out.
Česká metropola Praha sa stala podľa prieskumu magazínu Time Out najkrajším mestom planéty. Informoval o tom v nedeľu webový spravodajský portál Novinky.cz.

Hodnotenie rebríčka sa zakladá na ankete medzi 27 000 ľuďmi na celom svete. Magazín sa samotných obyvateľov pýtal na kvality ich domovských miest, pričom na Prahe vyzdvihlo 83 percent rezidentov práve jej malebný vzhľad tvorený historickými ulicami, v ktorých sa snúbi gotika s renesanciou, barokom i secesiou.
„Či sa už túlate po Karlovom moste alebo sa pozeráte na Staromestský orloj, deň strávený v Prahe je vždy spojený s úchvatnou architektúrou," píše Time Out.

„Nie sú to však len budovy, za vynikajúcimi výhľadmi zamierte do Letenských sadov a za niečím pokojnejším na nábrežie Vltavy," vymenúva tento globálny magazín ďalšie z pražských predností.
Okrem toho, že sa Praha stala v hlavnej kategórii rebríčka najkrajším a siedmym najlepším mestom sveta, obsadila tiež druhé miesto za relaxáciu. Podľa magazínu k českej metropole jednoducho patrí kúpiť si kávu a len tak si vychutnávať okolitú atmosféru.
Za druhé najkrajšie mesto sveta zvolil časopis Chicago. Zvyšok rebríčka zatiaľ nie je k dispozícii, Time Out ho pravdepodobne zverejní postupne. Prvú priečku v hlavnom rebríčku najlepších miest obsadilo San Francisco, druhú Amsterdam a tretiu Manchester.

Medzinárodný týždenník The Economist zaradil medzi päť najbezpečnejších miest pre rok 2021 (v tomto poradí) Kodaň, Toronto, Singapur, Sydney a Tokio. Vyhodnocoval pritom 76 rôznych ukazovateľov v rámci osobnej, zdravotnej, environmentálnej, infraštruktúrnej a digitálnej bezpečnosti obyvateľov, aktuality.sk

X X X

SaS: Podporujeme vládu Hegera, aj keby sa Sme rodina rozhodla odísť z koalície

Líder OĽANO a vicepremiér Igor Matovič v nedeľu povedal, že ak by hnutie Sme rodina blokovalo očistný proces a rozhodlo sa „drukovať" predstaviteľom opozície, partneri by si museli klásť otázku, či dokážu koalíciu udržať aj bez Sme rodina.
Strana SaS plne podporuje vládu Eduarda Hegera (OĽANO) so všetkými poslancami klubu SaS vrátane odídencov zo Za ľudí. Platilo by to, aj keď by sa Sme rodina rozhodla opustiť koalíciu.
„Hodnotové rozdiely medzi koaličnými partnermi sú prirodzené, avšak ak sa neustále zväčšujú, je taktiež prirodzené, že sa budeme rozprávať aj o ďalších možnostiach spoločného vládnutia," doplnil hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Líder OĽANO a vicepremiér Igor Matovič v nedeľu povedal, že ak by hnutie Sme rodina blokovalo očistný proces a rozhodlo sa „drukovať" predstaviteľom opozície, z koalície sa mentálne vzďaľuje a partneri by si museli klásť otázku, či dokážu koalíciu udržať aj bez Sme rodina. Šéf Sme rodina Boris Kollár na to reagoval, že jeho hnutie podporuje vládny program očisty spoločnosti, ale musí sa to diať zákonným spôsobom. Ak chce Matovič vládnuť bez Sme rodina, budú sa o tom podľa neho rozprávať na koaličnej rade, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Kollárovi prestal svietiť maják. To má byť novinka?

Podľa Igora Matoviča jeho koaličnému partnerovi prestal „svietiť maják“. S tým sa dá súhlasiť. Otázkou je, či mu vôbec niekedy svietil.
Ústavná väčšina iba na parádu
Boris Kollár v tejto vláde nepredvádza nič zásadne nové, o čom by sa nevedelo aj dávnejšie. Ukazuje svoj vydieračský anticharakter a trúfalosť. To má byť niečo prekvapivé?

Igor Matovič, ktorý sa podujal do koalície pozvať aj Borisa Kollára, bol vedený predstavou vlády s ústavnou väčšinou v parlamente. Číselná prevaha sa postupne scvrkla. Okrem toho padla jej kvalita i súdržnosť.
Ústavná väčšina nepriniesla žiadne oslňujúce výsledky. Bola dobrá akurát na to, aby slúžila ako „vankúš” pri postupných odchodoch a presunoch vládnych poslancov.

Najnovšie Matovičove varovania pred možným koncom spolupráce s Kollárom vracajú lídra najsilnejšej vládnej strany do stredu politického diania. Akurát sa patrí pripomenúť, že vláda má už nového premiéra, ktorý však banálnymi rečami o pokoji a tlmení konfliktov Kollára nevyrieši.

Rozchod s Kollárom nie je žiadna maličkosť. Ide o takú číselnú zmenu koalície, ktorá by ju fakticky priblížila ku koncu.
Čo si priať?

Ak by aj vláda vydržala, znamenalo by to neustále handrkovanie o podporu nezaradených poslancov. A to - ako už zo skúsenosti vieme - nepomôže jej imidžu ani reálnemu vládnutiu.

Reakcia Borisa Kollára na konečne zásadnejší vzťahový problém je prekvapujúco pokojná. V jeho hlave už bežia desiatky možných scenárov. Vie, že sa nemusí trápiť mravnou dilemou, zodpovednosťou alebo záujmom krajiny. Všetky scenáre spejú k jedinému bodu, ktorým je jeho vlastný prospech.
Najsrandovnejšie na celej veci je, že nikto netuší, či je lepšie priať si Kollárov odchod (nikdy v tej vláde nemal byť) alebo v mene jej pokračovania si želať dohodu a slávnostné rozsvietenie majáka.

Odcudzenie Kollára od zvyšku vlády je totiž len zvýraznením vládnej bezmocnosti a rezignácie.
Nech to dopadne akokoľvek, uzemnenie Kollárovej rozdrapenosti sa nateraz zdá užitočné. Pre neho aj pre štát, aktuality.sk

X X X

Francúzsko pritvrdilo: Úrady dočasne prepustili tisícky nezaočkovaných zdravotníkov

Francúzsko sa s nezaočkovanými ľuďmi nehrá. Úrady oznámili dočasné prepustenie všetkých zdravotníkov, ktorí sa nedali očkovať ani jednou dávkou vakcíny. Kontroverzný krok si v krajine vyžiadal množstvo kritiky, prezident však verí, že je to jediný spôsob ako sa vyhnúť kritickej štvrtej vlne.
Približne 3 000 zdravotníckych pracovníkov vo Francúzsku bolo dočasne prepustených zo zamestnania, pretože neboli zaočkovaní proti ochoreniu covid-19. Nové pravidlo, ktoré vstúpilo do platnosti v stredu, zaviedlo povinné očkovanie pre 2,7 milióna zdravotníkov, zamestnancov domovov dôchodcov a hasičov, informuje portál BBC.

Ministerstvo zdravotníctva svoj krok však neurobilo náhle. Prezident Emmanuel Macron dal ešte v júli zdravotníkom ultimátum, aby sa do 15. septembra dali zaočkovať aspoň jednou dávkou vakcíny. Ako sa však ukázalo, ani takýto nátlak nestačil k tomu, aby sa v krajine zvýšila zaočkovanosť, úrady preto zvolili tvrdší prístup.
Tých zdravotníkov, ktorí sa zaočkovať nedali, jednoducho prepustili zo zamestnania. Francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran však ubezpečil, že „väčšina z prepustení je len dočasná.“ Keďže však nariadenie už platí a tisíce ľudí sa stále odmietajú zaočkovať, v krajine prevládajú obavy z kolapsu zdravotníctva.

Verán pre rozhlasovú stanicu RTL povedal, že vo Francúzsku je celkovo až 2,7 milióna zdravotníckych pracovníkov a ubezpečil, že "pokračovanie zdravotnej starostlivosti je tak zabezpečené,“ informuje agentúra AFP, ktorú citoval portál France 24. Zaočkovať sa zdráha najmä veľa zdravotných sestier, ktoré ako dôvod uvádzali obavy v súvislosti s bezpečnosťou alebo účinnosťou vakcinácie.

Celkovo dostalo obe dávky očkovacej látky proti koronavírusu približne 70 percent Francúzov. Vakcíny sú v krajine dostupné pre všetkých obyvateľov nad 12 rokov. Až 74 percent však dostalo len prvú dávku, čo naznačuje, že aj napriek rýchlo sa šíriacemu delta variantu sa stále veľké množstvo ľudí bojí alebo nechce dať zaočkovať.

Hoci vakcíny pomohli Francúzsku obmedziť "štvrtú vlnu" nákazy, ktorá prebieha s menej než 2000 pacientmi na jednotkách intenzívnej starostlivosti denne, Véran uviedol, že je ešte "príliš skoro" na uvažovanie o zrušení preukazovania sa zdravotnými preukazmi. "Stále je zhruba 10 000 nových prípadov denne - pandémia sa neskončila," varoval francúzskych občanov, aktuality.sk

X X X

Erupcia sopky na Kanárskych ostrovoch

V súvislosti so sopečnou aktivitou tento týždeň zaznamenali na ostrove viac ako 22-tisíc otrasov.
Na španielskom ostrove La Palma, ktorý je súčasťou Kanárskych ostrovov, vybuchla v nedeľu sopka La Cumbre Vieja. Z rozsiahloho stratovulkánu stúpajú oblaky dymu a popola. Láva zo sopky zapálila miestny les.

Úrady už začali s evakuáciou chorých a niektorých hospodárskych zvierat z obcí, ktoré sa nachádzajú v okolí sopky, informuje agentúra Reuters. Španielsky premiér Pedro Sánchez odložil svoju plánovajú cestu do New Yorku a mieri na ostrov La Palma, aby sledoval vývoj sopčenej erupcie. Informuje o tom El Pais, aktuality.sk

X X X

Afganky vyšli na protest do ulíc. Chcú študovať a pracovať

Afganské ženy sa opäť domáhali svojho práva na prácu a štúdium.
Afganské ženy a dievčatá v nedeľu opäť vyšli do ulíc Kábulu, aby sa domáhali svojho práva pracovať a študovať. Informovala o tom agentúra DPA.

Vláda bez žien
Videá zdieľané miestnymi médiami ukazujú skupinu asi dvoch desiatok žien zhromaždených pred budovou, ktorá do nástupu fundamentalistického hnutia Taliban k moci slúžila ako sídlo ministerstva pre záležitosti žien.
Jedna z aktivistiek pre DPA uviedla, že zhromaždenie v Kábule usporiadali na protest proti zrušeniu tohto ministerstva a na znak nespokojnosti s tým, že v novej afganskej vláde nie je žiadna žena. Dodala, že Taliban by nemal dievčatá pripravovať o možnosť chodiť do školy.

Taliban od svojho nástupu k moci zrušil ministerstvo pre záležitosti žien a namiesto neho obnovil obávané ministerstvo pre šírenie cností a predchádzanie nerestí. Dievčatám v Afganistane zakázal navštevovať stredné školy a univerzitám nariadil, aby delili študentov do skupín podľa pohlavia.

Aby rešpektovali ich práva
Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. Prisľúbil pritom, že jeho vládnutie bude tentoraz umiernenejšie ako v rokoch 1996 – 2001, čo sa údajne má týkať aj prístupu k ženám. Vtedajší režim Talibanu na základe vlastnej interpretácie islamského práva fakticky vylúčil ženy zo vzdelávacieho systému a pracovísk.
Afganky zvolali po prevzatí moci v krajine Talibanom niekoľko protestných zhromaždení, na ktorých žiadali, aby islamisti rešpektovali ich práva. Tieto protesty boli násilne potlačené. Nedeľná akcia v Kábule sa zrejme zaobišla bez incidentov, konštatovala DPA, aktuality.sk

X X X

Zomrel španielsky režisér Mario Camus

V roku 2011 udelili Camusovi čestné ocenenie Goya, ktoré je španielskym ekvivalentom amerického Oscara.
Vo veku 86 rokov zomrel v sobotu španielsky filmový režisér a scenárista Mario Camus. Oznámila to Akadémia kinematografických umení a vied Španielska (AACCE), z ktorej vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

Úľ, Nevinní svätí...
Camus, ktorého najlepšie filmy boli inšpirované veľkými literárnymi dielami, prvýkrát upútal medzinárodnú pozornosť, keď jeho film Úľ (1982) o následkoch španielskej občianskej vojny (1936-1939) získal v roku 1983 na filmovom festivale Berlinale hlavnú cenu - Zlatého medveďa
.
Nasledujúci rok získala jeho snímka Nevinní svätí (1984) od poroty na filmovom festivale v Cannes špeciálne uznanie a jej dve hviezdy spoločne získali cenu za najlepšieho herca. Camus v roku 1994 získal ocenenie Goya za najlepší pôvodný scenár k svojmu filmu Sombras en una batalla (1993).

Na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne získal jeho film El Color de las nubes (1997) osobitné uznanie, film Adosados (1996) si z medzinárodného filmového festivalu v Montreale odniesol ocenenie za najlepší scenár a cenu Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI).
V roku 2011 udelili Camusovi čestné ocenenie Goya, ktoré je španielskym ekvivalentom amerického Oscara.
Dvaja velikáni kultúry

Camusova smrť prišla iba deň po úmrtí španielskeho dramatika Alfonsa Sastreho, otvoreného kritika cenzúry počas desaťročia trvajúcej diktatúry v Španielsku. Sastre mal 95 rokov.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vzdal na sociálnej sieti Twitter v sobotu poctu obom zosnulým umelcom.
„Tí z nás, ktorí milujeme kino a divadlo, dnes smútia. Lúčime sa s dvomi velikánmi kultúry - Alfonsom Sastrem a Mariom Camusom. Zo svojich sedadiel v publiku sa však budeme naďalej tešiť z ich výnimočných diel," napísal Sánchez, aktuality.sk

X X X

Bieloruský režisér: Lukašenko je schopný zájsť tak ďaleko ako Ceausescu

Andrej Kurejčik je na Slovensku v azyle, v Žiline uviedol svoju novú hru. Zozbieral v nej výpovede ľudí, ktorí pocítili tvrdé represie, pretože vystúpili proti Lukašenkovi a režimu.

Doma podporoval Cichanovskú a opozíciu. Keď po voľbách, ktoré Lukašenko oficiálne prehral, začal jeho režim zatýkať odporcov, v krajine pre neho prestalo byť bezpečne. Vzal svojho najstaršieho syna a ušiel. Zdržiaval sa na Ukrajine, či Tanzánii, kým nedostal humanitárne víza na Slovensko, kde je v dočasnom azyle a kde zároveň tvorí.
Andrej Kurejčik je známy bieloruský dramatik, scenárista a producent, autor desiatok divadelných hier. Jeho hru Urazení. Bielo(rusko) o situácii v krajine, uviedli v tridsiatich štátoch a preložili do dvadsiatich jazykov. Aj súčasnou hrou Hlasy nového Bieloruska bojuje z exilu proti diktatúre doma.

Tvoria ju autentické výpovede ľudí, ktorí sa stali obeťami režimu, boli bití a väznení v Bielorusku v období od mája 2020 do septembra 2021. Hlasy do slovenčiny nahovorili žilinskí kníhkupci a herci a Kurejčik ju predstavil v piatok 17. septembra v Novej synagóge v rámci Žilinského literárneho festivalu. Dnes (nedeľa) si ju diváci môžu v synagóge pozrieť počas celého dňa.

x Za akých okolností ste odchádzali z krajiny?

Z Bieloruska som odišiel minulú jeseň, pretože situácia v krajine začínala byť pre mňa veľmi nebezpečná. Nie som politik, dvadsať rokov píšem hry a pôsobím ako režisér, ale v lete v minulom roku som sa tak, ako väčšina Bielorusov, pridal k podpore zmien v krajine a Svetlany Cichanovskej. Po voľbách som sa zúčastňoval protestov a stal som sa členom opozičného Koordinačného výboru Bieloruska, ktorý tvorili prominentní Bielorusi, umelci a režiséri ako aj Svetlana Alexijevič, ktorá dostala Nobelovu cenu za literatúru. Zámerom výboru bolo postaviť sa proti násiliu v uliciach.
Lukašenko začal ľudí z Koordinačného výboru stíhať, zadržal lídrov Máriu Kolesnikovú, či Maxima Znaka a ďalších. Bol by som na rade, preto som sa rozhodol z krajiny odísť.

Najskôr ste sa ocitli na Ukrajine.
Nebolo to jednoduché, v septembri som z krajiny odišiel aj so synom pod zámienkou, že ho idem sprevádzať na rehabilitačný pobyt. Mali sme šťastie, podarilo sa nám dostať do lietadla a odletieť do Odesy. Na Ukrajine som začal tvoriť hru na podporu solidarity s Bieloruskom. Hra Urazení. Bielo(rusko) je o voľbách 2020 a udalostiach, ktoré nasledovali, kde mi Cichanovská, Lukašeko a ďalší, slúžili ako prototypy postáv. Hra získala veľkú popularitu, napriek pandémii ju hrali vo viac ako tridsiatich krajinách od Hongkongu po Spojené štáty.

S hrou som cestoval aj ja, ale neskôr mi skončila platnosť víz, odišiel som do exotickej Tanzánie, kam som nepotreboval vstupné víza, okrem toho mnohé krajiny boli zatvorené kvôli lockdownu a nechcel som nikde ostávať nelegálne.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
8fotiek v galériiKurejčikova hra zachytáva hlasy ľudí, ktorí trpeli represie režimuZdroj: Richard Kohler

x Ako ste sa dostali do Bratislavy?

V Tanzánii sme so synom strávili tri mesiace, ale potom Lukašenko začal nový ešte nebezpečnejší proces proti opozícii a Cichanovskej, ktorých obviňoval z terorizmu či extrémizmu. Nebolo bezpečné naďalej ostávať v Tanzánii, pretože ma mohli zatknúť aj tu. Napísal som list, ktorý som rozposlal do rôznych krajín, v ktorom som žiadal o pomoc. Potreboval som sa dostať do bezpečnej krajiny.
Váš minister zahraničných vecí Ivan Korčok a diplomati mi pomohli získať víza a aj vďaka Divadelnému ústavu som sa napokon dostal na Slovensko. V Divadelnom ústave som následne prednášal o písaní hier.

x Slovenskú premiéru novej hry ste uviedli v Žiline, ako vznikla spolupráca s Novou synagógou?

Raz som vycestoval do Žiliny, kde som sa stretol s Róbertom Blaškom, ukázal mi tento priestor Sphéry (drevené dielo umelca Juraja Gábora, ktoré zaberá celý vnútorný priestor synagógy - pozn. autora) a navrhol mi, že by som mohol uvažovať o tom, ako by som ju mohol využiť pre svoju hru. V tom čase som premýšľal o dokumentárnom spracovaní. V klasických hrách pracujem s fantáziou, ale rozmýšľal som, ako uchovať skutočné výpovede. Výsledkom je hra Hlasy nového Bieloruska..

Čítal som viac ako sedemsto výpovedí Bielorusov utláčaných režimom, niektorí z nich sú známi politici, ako Mária Kolesniková. Ale mnohí z nich boli úplne obyčajní ľudia, ich mená nikto nepozná, ale to, čo prežili, je rovnako dôležité, sú rovnako obeťami nášho systému.

Vybral som pätnásť hlasov, ktoré sú súčasťou umeleckej inštalácie. Hlasy nahovorili žilinskí kníhkupci či herci. Kvôli pandemickým opatreniam je stále zložité pracovať so skutočnými hercami, tiež ich treba zaplatiť, v súčasných podmienkach som si to nevedel predstaviť. Ale inštalácia môže ísť nepretržite od rána do večera v akomkoľvek priestore, ktokoľvek si ju v akomkoľvek momente môže prísť pozrieť a vypočuť a zasa odísť. Tých hlasov by mohlo byť aj sto, každý z nich je dôležitou správou pre zvyšok Európy či sveta.

Vo videoinštalácii, ktorá sa premietala na stenách Sphéry, bežali zábery z demonštrácií. Pred premiérou ste spomínali, že mnohé zo nich sa v Bielorusku vidieť nedajú.
Mnohé z nich sú z bieloruských zakázaných webov. Treba si uvedomiť, že masové médiá boli u nás zrušené, novinári sú vo väzení a spravodajské spoločnosti sú zatvorené.

Ako ste sa dostali k siedmim stovkám výpovedí Bielorusov?

Sú to moje materiály zozbierané z rôznych zdrojov. Väčšinu tvoria listy, rozhovory, súdne rozhodnutia, ďalšie príbehy boli zverejnené na sociálnych sieťach.

x Je náročné tvoriť v cudzej krajine?

Aj predtým som veľa cestoval a tvoril filmy či divadelné hry v iných krajinách, žil som v Spojených štátoch a Nemecku, takže pracovať mimo domova pre mňa nie je zložité. Ťažké je prijať to, že sa nemôžem vrátiť, že som odlúčený od svojich priateľov, kolegov, divadelnej scény v Minsku.

x Ste v cudzej krajine, počítate s tým, že sa do Bieloruska vrátite?

Samozrejme by som sa rád vrátil, v Bielorusku mám domov a rodinu, celý môj život bol v Minsku. Byť v cudzej krajine je stresujúce, ale každopádne teraz sa vrátiť nemôžem, zatkli by ma hneď na hranici.

x Máte so sebou najstaršieho syna, ostatné deti a manželka ostali v Minsku?

S manželkou máme päť detí, dve sú z jej predošlého manželstva, všetci ostali v Minsku, z krajiny sa momentálne nedá dostať, lety sú zakázané. Do Európy nič neletí, lietadlom sa dostanete len do Moskvy. Opustiť krajinu znamená množstvo byrokratických problémom, musíte mať na to špeciálne povolenie. Tieto opatrenia sú výsledkom Lukašenkových nariadení. Je náročné byť preč, pretože najmladší syn má len tri roky.

x Prečo ste so sebou zobrali práve jeho?

Pretože začal mať kvôli mne problémy v škole, chodil so mnou na demonštrácie a keďže som bol ako verejne známa osoba na mnohých fotografiách, on bol na nich tiež. Školy sa riadia ideológiou režimu, v tej jeho ho začali šikanovať.
Ostatné deti a manželka nemajú kvôli vám problémy?

Sú menšie a neboli na demonštráciách, takisto ako moja žena, ktorá bola doma s najmladším synom a politicky sa neangažovala. V masových médiách či na sociálnych sieťach nezdieľala nič politické, takže ju nijako nepostihovali, ale môže sa to kedykoľvek zmeniť. Najstaršieho syna sa začali vypytovať, prečo chodil so mnou a nechcel som, aby zažíval tento stres, pretože situácia sa stále zhoršuje a represie voči tým, ktorí sú proti, pokračujú. Vedel som, že ak by sa ma snažil zastať, prichádzal by do konfliktov. Chcel som ho toho ušetriť

Odchod od mamy a súrodencov musí byť pre neho tiež stresujúci.
Pravdaže, je to veľmi silná životná zmena, iný jazyk, iné mesto, nová škola, je to ťažké, ale zvláda to výborne. Od detstva hrá v divadle, účinkoval aj vo filmoch. Aj na premietaní tu v Žiline čítal jeden z hlasov v ukrajinskom jazyku. Myslím si, že má povahu zvládnuť to.

x Máte na Slovensku zázemie?

Určite. Stále sme v kontakte s ľuďmi z Divadelného ústavu, máme tu aj bieloruskú komunitu, ktorá nie je veľmi veľká, ale je priateľská, stretávame sa a pomáhame si.

x Od čoho bude závisieť váš návrat?

Predpokladám dva varianty. Môže to byť následkom dohody medzi Európou a Lukašenkom, aby dali ľuďom pokoj a pustil politických väzňov, k čomu ho donútia sankciami, alebo vyjednávaním. Druhá možnosť je, že revolúcia bude úspešná a Lukašenko odíde z čela krajiny.
Stále pracujeme napriek tomu, že takmer jedna tretina našich členov je vo väzení, dokopy je nás asi päťdesiat. Lídri Mária Kolesníková a Maxim Znak dostali jedenásť a desať rokov za mrežami. Ďalšia tretina ľudí z Bieloruska ušla, niektorí ostali, ďalší sa z krajiny nemôžu dostať, pretože ich vyšetrujú. Tí, ktorí môžeme, sa spájame a pracuje spoločne so Svetlanou Cichanovskou a stále veríme, že k zmene režimu dôjde mierovo. Ale máme veľmi malú nádej, pretože si myslíme, že Lukašenko je schopný zájsť tak ďaleko, ako Ceausescu.

x Aká je momentálne situácia v Bielorusku?

Krajina je prísne kontrolovaná, hranice sú zatvorené, Lukašenko trestá nie len ľudí, ale aj organizácie, zatvoril všetky nezávislé médiá, organizácie, ktoré pomáhali obhajovať práva osôb. Chce navodiť strach, pretože pochopil, že už viac nie je populárny. Kedysi bol, dnes už to neplatí, prehral voľby a správa sa ako diktátor. Z krajiny chce urobiť veľké väzenie.

x Vo výpovediach vašej hry boli aj svedectvá o tom, že niektorí do ulíc nešli, pretože pracovali v štátnom sektore a báli sa o svoju prácu. Sú v Bielorusku aj takí, ktorým Lukašenko vyhovuje, alebo im situácia v spoločnosti neprekáža?

Samozrejme, v spoločnosti sú rôzni ľudia. Čo však vieme s istotou a čo vie aj Lukašenko je, že voľby prehral. Zverejnené boli mnohé oficiálne protokoly, ktoré to potvrdzujú. Toto nahnevalo davy, ktoré vyšli do ulíc. To, že sa Lukašenko snažil byť od začiatku protestov veľmi represívny, nahnevalo ešte väčšie množstvo ľudí a pridali sa. Tri mesiace dozadu boli protesty na pravidelnej báze. Situácia je zlá, mnoho ľudí zomrelo a mnohí sú väznení. Ďalší majú traumy, ktoré ich veľmi poznačili.
Revolúciu sa nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca, pretože ľudia boli neozbrojení a silové zložky napriek tomu proti nim zbrane použili. Zbraniam sa nedá čeliť bez zbraní. Ale to, čomu rozumie každý je, že krajina je proti Lukašenkovi a to napätie môže explodovať v každom momente.

x Napriek tomu máte nádej, že revolúcia ešte môže byť úspešná?

Samozrejme, pretože krajina je proti Lukašenkovi. Kontrolovať všetko v štáte môžete na nejakú dobu, ale neovládnete naspäť krajinu, ktorá vás nenávidí. Pretože takto nefunguje v krajine vôbec nič, ekonomika, kultúra, ani spravodlivosť. Po podvádzaní, zabíjaní a represiách nie je možné, aby si opäť získal popularitu.

x Cítite podporu susedných krajín či Európskej únie?

Určite, už len to, že ste ma dostali z Tanzánie je fantastické. Cítime podporu Európskej únie, ale zároveň chápem, že nemá mnoho prostriedkov, ktorými by nám pomohla. Lukašenko má za sebou Putina, ale napriek tomu som rád, že európski lídri začali niečo robiť. Európa zatvárala pred Lukašenkom oči dvadsaťsedem rokov. Nestal sa diktátorom z jedného dňa na druhý, trvalo to roky. Ale po poslednom roku Európa zmenila postoj a vidíme, že to má výsledky.

x Prečo sa postoj Európy zrazu zmenil?

Pretože pretrvával mýtus, že Lukašenko má v krajine podporu, ale ľudia v uliciach ten mýtus vyvrátili. Európa tiež pochopila, že nie je adekvátnym lídrom, vojna, ktorú začal proti migrantom, opatrenia, ktoré majú za úlohu destabilizovať susedné krajiny, provokácia na hraniciach, to všetko môže viesť k vojne, aktuality.sk