iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

NAKA vyšetrovať Inšpekciu. Stopol ju Žilinkov námestník

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic naznačil, že vyšetrovanie podozrení voči inšpekcii je stále v hre. Generálna prokuratúra vedená Marošom Žilinkom sa opäť dostala do sporu so špeciálnou prokuratúrou a jej šéfom Danielom Lipšicom. Dôvodom je ďalšie rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu podľa kritizovaného paragrafu 363, na základe ktorého boli pred týždňom zrušené obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského aj finančníka Jaroslava Haščáka.

Tento raz ide o zastavenie trestného stíhania vo veci, teda ešte pred vznesením obvinení konkrétnym osobám. A to sa má týkať podozrení voči zatiaľ neznámym ľuďom z tajnej služby, ktorí mali spolupracovať s príslušníkmi policajnej inšpekcie. Údajným cieľom mala byť snaha nájsť kľúčových svedkov vo veľkých kauzách a pod hrozbou väzobného stíhania ich prinútiť vypovedať proti policajtom z tímu Očistec a tým zmariť ich prácu.

Trestné stíhanie bolo začaté pre podozrenie z prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
O stopnutom stíhaní vo veci ako prvý informoval Denník SME.
Ozval sa aj Fico
Rozhodnutie o zastavení stíhania vo veci vyplýva z anonymizovaného uznesenia námestnika GP Jozefa Kanderu, ktoré prokuratúra zverejnila na svojej stránke.
Kandera analyzoval postup vyšetrovateľa NAKA, ktorý toto nové stíhanie v polovici júla rozbehol. Námestník GP ho potom 24. augusta stopol.

Zhodou okolností, v rovnaký deň šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico na tlačovej besede tvrdil, že sa chystá policajný záťah na bývalú šéfku inšpekčného tímu Dianu Santusovú, kľúčového človeka v stíhaní inšpekčného tímu - bývalého šéfa operatívy NAKA Jána Kaľavského, či exriaditeľa NAKA Branislava Zuriana.

Kandera tvrdí, že celé stíhanie bolo nezákonné, lebo neoprávnený policajt začal vyšetrovať pod dozorom nepríslušného prokurátora a svoje vyšetrovanie ani nevedel správne zdôvodniť.
V uznesení vyčíta špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi, ktorý prípad dozoroval, že o súhlas inšpekcie na stíhanie týkajúce sa policajtov požiadal jej šéfa Petra Scholtza až o 19 dní.

Lipšic však v reakcii tvrdí, že o súhlas na stíhanie požiadal Scholtza už v ten deň, keď začalo trestné stíhanie vo veci a obratom ho aj dostal. Policajt NAKA mal teda podľa jeho názoru od začiatku aj požehnanie Inšpekcie a jeho stíhanie teda nebolo nezákonné.
Lipšic: výklad paragrafu po svojom
Zároveň však Daniel Lipšic upozorňuje na ďalší vážny rozpor. Podľa jeho názoru nemal námestník GP Kandera vôbec právo ním dozorovaný prípad stopnúť.

Špeciálny prokurátor totiž tvrdí, že Generálna prokuratúra si sporný paragraf 363 vykladá po svojom.
„Keďže v danom štádiu trestného stíhania nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe, je zrejmé, že ustanovenie § 363 a nasl. Trestného poriadku sa nevzťahujú na uznesenie o začatí trestného stíhania,” reagoval Lipšic.
Poukazuje aj na doterajšiu prax Generálnej prokuratúry. Podľa Lipšica doposiaľ trestné stíhania s odvolaním na sporný paragraf nerušila.
Jozef Kandera vo svojom rozhodnutí hovorí aj priamo o Lipšicovi, ktorý podľa neho nemal vec ani dozorovať. Námestník GP tvrdí, že „v prípravnom konaní v danej veci jednoznačne nebol príslušný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorého pôsobnosť nevyplývala zo žiadnej skutočnosti známej pred začatím trestného stíhania, a teda bola založená účelovo”.
Špeciálny prokurátor s tým nesúhlasí.
„Som naďalej presvedčený, že v danom prípade bola a je daná vecná príslušnosť ÚŠP,” reagoval Lipšic. Aj napriek zrušenému trestnému stíhaniu sa podľa neho dá vyšetrovanie opätovne začať.
Na GP sa s trestným oznámením obrátila bývalá šéfka inšpekčného tímu Diana Santusová a to bol zrejme aj dôvod, prečo sa vecou začal zaoberať námestník generálneho prokurátora.

Kompromateriály na svedka
Santusová však v prípade nebola obvinená, takže nepatrí medzi osoby oprávnené žiadať o postup podľa dnes už mediálne známeho paragrafu 363. Skonštatoval to aj Kandera, ale napriek tomu sa začal vecou sám zaoberať, a to pre „závažné pochybnosti o zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa,” na ktoré podľa neho nereflektoval ani dozorový prokurátor.
Kandera vec preskúmal a dospel k nasledujúcemu záveru. „A zistil som, že zákon porušený bol.” Preto celé trestné stíhanie vo veci stopol.
Vo svojom rozhodnutí vetu po vete rozobral skutok, tak, ako ho chcela NAKA vyšetrovať.
Vyšetrovanie sa začalo na základe takzvaných operatívno-pátracích činností. Ide napríklad o získavanie informácií cez takzvaných operatívcov. Tí sa stretávajú so zdrojmi, zisťujú a spisujú úradné záznamy.

Ako prvý spomína záznam, ktorý zrejme (uznesenie je anonymizované) opisuje údajné konanie niekdajšej šéfky inšpekčného tímu Diany Santusovej. Hovorí totiž o tom, ako si táto dala stiahnuť k sebe všetky vyšetrovacie spisy, v ktorých figuruje podľa všetkého Peter Petrov.

Podľa NAKA sa takto snažila zistiť, ako svedok vypovedá aj zabezpečiť dostatok dôkazov na jeho trestné stíhanie.
„Účelom tohto konania je okrem iného dosiahnutie toho, aby C.X. zmenil výpovede vo svojich konaniach spôsobom, že na tieto výpovede bol navádzaný, prípadne k nim bol donútený s tým, že mu bude oznámené, že to je jeho posledná možnosť, aby vypovedal proti pracovnej skupine Očistec,” píše sa v úradnom zázname, ktorý bol jedným zo základných kameňov dnes už zastaveného stíhania.

Kanderovi sa nepozdávalo aj to, že pre rozbeh vyšetrovania chcela NAKA použiť aj ďalší úradný záznam, že ľuďom z tímu Očistec sa otvárajú bezpečnostné previerky „za účelom ich diskreditácie a nemožnosti pokračovať vo svojej policajnej činnosti“ a ďalši úradný záznam, z ktorého zas vyplývali podozrenia z kupčenia s bezpečnostnými previerkami.
Problematické zistenia
Kandera tvrdí, že len jeden z úradných záznamov má súvis s tým, ako NAKA začala vyšetrovanie a opísala stíhaný skutok.Vo zvyšných sa totiž spomína konanie NBÚ. Vyšetrovateľ pritom ako okruh podozrivých osôb vymedzil ľudí blízkych SIS a príslušníkov policajnej inšpekcie.

Zvyšné operatívne zistenia podľa generálnej prokuratúry nekorešpondujú s tým, čo chcela NAKA vlastne vyšetrovať.
V daných záznamoch neexistuje totiž podľa Kanderu žiadna informácia, ktorá by nasvedčovala tomu, že ľudia z SIS a inšpekcie manipulujú vyšetrovanie a svedkov, aby vypopovedali proti tímu Očistec.

S inšpekciou súvisí podľa námestníka GP len jediný úradný záznam, ktorý hovorí o zhromažďovaní citlivých spisov. Tu však Kandera nevidí nič nezákonné.

„Skutočnosť, že vyšetrovateľ si legálne vyžiada vyšetrovacie spisy z iných súčastí Policajného zboru k osobe, ktorá figuruje v trestných veciach, ktoré vyšetrovateľ vyšetruje, nezakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, ale ide o zákonný postup.”
Daniel Lipšic avizoval, že aj napriek zrušenému trestnému stíhaniu sa dá prípad opätovne otvoriť, avšak s iným začiatkom. Hoci s postojom GP nesúhlasí, je podľa svojich slov pripravený ešte pred začiatkom vyšetrovania vyžiadať najprv súhlas riaditeľa policajnej inšpekcie.
„A potom na podklade zabezpečených dôkazov sa môže začať vyšetrovanie,” dodal špeciálny prokurátor, aktuality.sk

X X X

Paragraf 363 pomohol aj Grendelovi. Generálny prokurátor zastavil jeho diskreditáciu

V roku 2014 prehral Grendel súboj o post starostu Starého Mesta o 25 hlasov. Krátko pred voľbami ho obvinil prokurátor s väzbami na mafiána Kočnera.
Sporný paragraf 363 Trestného poriadku, vďaka ktorému je dnes bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský na slobode, v minulosti pomohol aj súčasnému podpredsedovi parlamentu Gáborovi Grendelovi.

Ešte v roku 2015 vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár zrušil Grendelovi obvinenie v prípade, ktorý dozoroval prokurátor s väzbami na mafiána Mariana Kočnera.
Dnes chce šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, za ktoré Grendel kandidoval do Národnej rady, paragraf 363 meniť.

Kaliňák nehovoril pravdu
Na zastavenie trestného stíhania Gábora Grendela upozornil na Facebooku exminister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru.
„Mimochodom, rovnaký paragraf bol tesne po parlamentných voľbách v roku 2020 použitý aj pri zrušení obvinenia pre súčasného podpredsedu Národnej rady SR Gábora Grendela. Zaujímavé, že vtedy potrebu zrušenia paragrafu 363 Trestného zákona neotvoril ani jeden zo súčasných predstaviteľov vládnej koalície,“ napísal.

Od Kaliňáka potom toto tvrdenie prevzal šéf Hlasu Peter Pellegrini a na sociálnej sieti sa naňho odvolával aj bývalý politik Eduard Chmelár. Informácia, s ktorou prišiel Kaliňák, však nebola pravdivá.
V roku 2020 bolo skutočne zastavené trestné stíhanie Grendela, ktorý bol obvinený z vyzradenia bankového tajomstva Mariana Kočnera. O zastavení stíhania však nerozhodla generálna prokuratúra, ale prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave. Paragraf 363 teda v tomto prípade nebol využitý.

Čižnárov zásah
„Eduard Chmelár a Robert Kaliňák zhodne tvrdili, že moje trestné stíhanie po voľbách 2020 bolo zastavené na základe paragrafu 363. Nebola to pravda,“ hovorí Grendel pre Aktuality.sk.
Trestné stíhanie, o ktorom je reč, si podľa uniknutej komunikácie z Threemy veľmi želal spomínaný Kočner. Podľa Threemy mafián nahováral novinárku Martinu Ruttkayovú, aby vypovedala, ako jej Grendel dal dokumenty o Kočnerových bankových prevodoch.

Prípad dozoroval prokurátor Bystrík Palovič, ktorého vlani pre úzke kontakty s Kočnerom zbavili funkcie prokurátora.
V minulosti však paragraf 363 Grendelovi predsa len pomohol. Bolo to ešte v roku 2015, keď generálny prokurátor Jaromír Čižnár zrušil zjavne účelové trestné stíhanie Grendela.

V roku 2014 Grendel kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta. Krátko pred voľbami však na neho niekto podal trestné oznámenie pre podozrenie zo skrátenia dane.
25 hlasov
Hoci politik podozrenia vysvetlil a vyvrátil, vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci daňového podvodu. Grendelov súper v boji o kreslo starostu Radoslav Števčík informáciu využil vo svoj prospech a Grendela vyzvval, aby sa vzdal kandidatúry.
Števčík napokon vyhral o 25 hlasov. Grendela neskôr dokonca obvinili, no Čižnár využil paragraf 363 a rozhodnutie zrušil. Aj v tomto prípade bol dozorujúcim prokurátorom Kočnerov človek Bystrík Palovič.

Obyčajní ľudia napriek tomu paragraf nepovažujú za šťastný. „Ustanovenie § 363 Trestného poriadku považujem za nesystémový prvok trestného práva, ktorý vytvára priestor na hrubé zneužívanie právomoci generálnym prokurátorom, osobitne v prípadoch, ak ide o osobu, ktorá nevykonáva svoju funkciu riadne a čestne,“ myslí si poslanec OĽaNO a šéf ústavnoprávneho výboru v parlamente Milan Vetrák.
Koalícia sa dohodla, že vznikne pracovná skupina na čele s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorá bude o zmene paragrafu diskutovať.

Grendel: Má svoje opodstatnenie
Igor Matovič v pondelok v rádiu Expres uviedol, že nové znenie paragrafu by mohlo byť známe do dvoch týždňov. Samotný Grendel hovorí, že „trišesťtrojka“ má svoje opodstatnenie a nie je zástancom jej úplného zrušenia.
„Som však rozhodne za to, aby si každé jeho využitie dokázala generálna prokuratúra verejne zdôvodniť,“ dodal.

Hoci do rozhodnutia o Pčolinskom sa ním koalícia nezaoberala, zmena paragrafu 363 Trestného poriadku sa opiera program vlády. „Vláda SR bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu,“ napísali si do vyhlásenia vlády Igora Matoviča aj Edurarda Hegera.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka už politikom odkázal, že ak budú Trestný poriadok meniť, bude to považovať za mocenský zásah, aktuality.sk

X X X

Pelle ďakuje: Ako si Imrecze a Suchoba spomenuli na úplatok

Výpovede dua kajúcnikov Imrecze – Suchoba sa rozchádzali práve pri mene Pellegrini. Nové výsluchy odstránili viacero otáznikov. Zhodnú sa aj na tom, že úplatok odniesol Suchoba do Výbohovej kancelárie v Carltone, ktorá sa luxusom vyrovnala palácom šejkov.
V pozadí veľkých štátnych tendrov u daniarov fungovala pavučina korupčných vzťahov, tvrdia zhodne bývalý šéf finančnej správy František Imrecze s kamarátom a spoluobvineným IT magnátom Michalom Suchobom.

Keď sa rozhodli spolupracovať s polícou, odkryli policajtom celé pozadie tohto biznisu. Ich výpovede sa však rozchádzali pri dôležitom mene – išlo o niekdajšieho štátneho tajomníka rezortu financií, neskôr premiéra a dnes predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Ten mal podľa svedeckého dua počas prechádzky po večeri s Imreczem naznačiť, že by potreboval finančnú motiváciu za podporu projektu virtuálnej pokladnice.

Suchoba aj Imrecze počas výsluchov uviedli, že Pellegrinimu v minulosti nepriamo posunuli úplatok vo výške 150-tisíc eur, ktorý mali odovzdať sprostredkovane cez oligarchu Miroslava Výboha. Polícia aj tohto bývalého zbrojára medzičasom obvinila, on však podozrenia odmieta a trestné konanie sleduje z diaľky. Na Slovensko sa totiž nevrátil, je na neho vydaný medzinárodný zatykač.

Podozrenia jednoznačne odmieta aj Peter Pellegrini. Priznal, že Výboha pozná. Skutok sa však podľa neho nestal a obvinenia zo strany polície sa neobáva.
Po výpovediach dvojice spolupracujúcich obvinených vyšlo najavo, že sa v podstatných detailoch rozchádzajú. Najslabším miestom bol rok, keď malo dôjsť k vyplateniu spomínanej provízie. Zatiaľ čo Suchoba od začiatku hovoril o roku 2016, jeho kamarát a dnes spoluobvinený Imrecze vypovedal o časovom období o dva roky skôr.

Aj polícia sa pôvodne priklonila k verzii bývalého prezidenta finančnej správy Imreczeho a spáchanie skutku datovala do roku 2014. Len nedávno však obaja muži po vznesení nových obvinení opäť vypovedali. Imrecze podľa zistení Aktuality.sk svoje svedectvo upresnil, práve pokiaľ ide o tento údajný úplatok.

Dve roviny Františka Imreczeho
Bývalý šéf daniarov prvotné nepresnosti vysvetlil tým, že doterajšie výsluchy podstúpil ešte vo väzbe, a preto bol pod obrovským psychickým tlakom. Vraj si nespomenul na všetko úplne presne. Pripomenul tiež, že vypovedá o množstve skutkov, a tak mohlo dôjsť k nedorozumeniam.

Dnes je však už stíhaný na slobode a pospomínal si aj na detaily, ktoré sa mu predtým zliali dohromady.
Podľa informácií Aktuality.sk vypovedá, že okolnosti už spomínaného úplatku treba vnímať v dvoch rovinách. Prvá časť príbehu sa mala odohrať ešte v roku 2014: IT magnát a kamarát Suchoba potreboval podporu pri svojom aktuálnom projekte.
Zavedenie virtuálnej pokladnice si totiž vyžadovalo zmenu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Jeho prirodzeným partnerom na rokovania bol vtedajší štátny tajomník Pellegrini.

Vtedy malo dôjsť aj k večeri Imreczeho s Pellegrinim, kde mu politik údajne naznačil, že za finančnú províziu bude za projekt lobovať. „Tak isto sa ma spýtal, či je Michal Suchoba ochotný finančne podporiť, aby sa táto legislatívna zmena zrealizovala, teda konkrétne mal na mysli províziu za to, že bude táto legislatívna zmena zrealizovaná,“ mal bývalý šéf daniarov povedať vyšetrovateľom už pri predošlom výsluchu.

Druhú časť príbehu podľa Imreczeho predstavuje samotné odovzdanie úplatku. K tomu malo dôjsť až o dva roky roky neskôr na jar 2016. Nie však priamo Pellegrinimu, ale cez sprostredkovateľa.
Niekedy v čase volieb 2016 mal Miroslav Výboh pozvať Imreczeho a Suchobu k sebe do kancelárie v bratislavskom hoteli Carlton. Imrecze sa vtedy podľa vlastných slov videl v kresle ministra zdravotníctva a tieto plány mali byť aj ťažiskom debaty.
Nevysporiadaný záväzok
Len na okraj mal oligarcha nadhodiť, že ho „Pelle“ informoval o „nevysporiadanom záväzku zo strany Michala Suchobu“. Malo ísť práve o spomínanú províziu za projekt virtuálnej pokladnice, ktorá sa riešila ešte v roku 2014. Keďže však podľa Imreczeho Peter Pellegrini počas prechádzky po večeri vtedy pred dvoma rokmi nepovedal sumu ani čas, kedy mala byť vyplatená, na prísľub sa akosi pozabudlo.

Výboh však podľa exšéfa finančnej správy reagoval tak, že on sumu presne pozná – má ísť o 150-tisíc eur – a Michala Suchobu sa priamo spýtal, či s vyplatením takéhoto „všimného“ súhlasí.

Ten vraj ani sekundu neváhal a vyplatenie peňazí odkýval. V tom čase totiž už vedel, aký je Pellegrini pre IT sektor dôležitý hráč a že jeho firma Allexis má množstvo rozbehnutých a ešte nezazmluvnených projektov. Pripomeňme, že po voľbách v roku 2016 sa Peter Pellegrini stal vicepremiérom pre informatizáciu, teda dobre známym digitálnym lídrom.
Ako trhací kalendár
Potom už Suchoba tak ako pri prvej výpovedi zopakoval, že dal dohromady potrebnú sumu a Výbohovi ju mal doniesť v krabici od šampanského Cristal.

Požiadaviek na finančnú motiváciu bolo podľa podnikateľa od roku 2013 niekoľko. Pred policajtmi mal povedať, že sa občas preto „cítil ako trhací kalendár“ a mal chuť povedať ľuďom, čo chcú od neho peniaze, nech sa postavia do radu.
A prečo hovoril o úplatku len v súvislosti s rokom 2016? Ako IT-čkár vraj vníma veci matematicky, a tak požiadavku eviduje až vtedy, „keď sa materializuje“. Kamarát „Fero“ však čosi naozaj spomínal už v roku 2014.
Paláce šejkov
Suchoba aj Imrecze mali vo výpovedi opisovať aj vzhľad a zariadenie Výbohovej kancelárie. IT magnát priznal, že síce videl aj paláce šejkov aj miliardárov, ale luxusné prevedenie vybavenia priestorov oligarchu podľa neho predčili len máloktoré.
Pri odovzdaní peňazí Imrecze podľa vlastných slov nebol. Spomenul si však na ďalšie stretnutie u Miroslava Výboha o pár týždňov, kam boli tiež pozvaní obaja kamaráti. Tam mala zaznieť aj dobre známa replika „Pelle ďakuje“, ktorá má preukazovať, že 150-tisíc eur už našlo svojho majiteľa.

Bývalý šéf daniarov vysvetlil aj to, ako je možné, že úplatok bol odovzdaný s takým veľkým časovým odstupom. V tom čase podľa neho práve opatrné, nenásilné a nekonkrétne žiadosti o provízie neboli v politike vôbec neobvyklé. A že sa pýtali aj za úspešné projekty, ktoré priniesli štátu nemalé peniaze?

Práve tak sa to podľa Imreczeho robilo, lebo brať provízie za zlé a nevýhodné obchody by podľa neho bol číry nerozum. Naopak, dobré a úspešné projekty boli dobrou voľbou, lebo boli vnímané ako bezpečnejšie.
Imrecze ako príklad toho – ako to vtedy chodilo – uviedol aj ďalšiu príhodu z roku 2013 alebo 2014, v ktorej tiež vystupoval Peter Pellegrini. V tom čase mu mal dôrazne navrhnúť, že daniari potrebujú zariadenia na videokonferencie.
Osudové stretnutie
Vtedy už mal vybratého dodávateľa aj rozbehnuté rokovania, na ktoré so sebou vzal aj šéfa daniarov. Po tomto stretnutí mal Pellegrini Imreczemu veľmi kulantne naznačiť, že tento biznis „nebude zadarmo“ a že on veci súvisiace s projektom zariadi.
Imrecze dnes hovorí, že z kontextu porozumel, že mu Pellegrini sľubuje províziu, nikdy sa však o ňu neprihlásil. Pripadalo by mu to nevhodné, trápne a v neposlednom rade nebezpečné. Necelé desiatka zariadení na videohovory sa napokon aj nakúpila.
Moment, ktorý bývalému šéfovi finančnej správy osviežil pamäť, má byť stretnutie s Miroslavom Výbohom v reštaurácii Fou zoo pred voľbami v roku 2016. Zorganizoval ho preto, lebo sa vtedy plánoval stať ministrom zdravotníctva a s kamarátom si chcel podiskutovať na túto tému.

Vôbec vtedy nedomyslel, že ho tam nájdu médiá a stretnutie s oligarchom bude musieť vysvetľovať. Ku kamarátstvu sa neskôr prihlásil aj na vlastnej tlačovej konferencii, čo sa Výbohovi veľmi páčilo a ich kamarátstvo to podľa Imreczeho slov výrazne utužilo. Práve od tohto momentu sa začali stretávať častejšie. Krátko nato došlo podľa bývalého šéfa daniarov aj k už spomínanému stretnutiu v trojici s Michalom Suchobom, kde došlo k pripomenutiu nevybaveného záväzku.

Fakt, že sa Imrecze verejne stretol s Výbohom a priznal ich kamarátstvo, komentoval podľa exšéfa daniarov aj Robert Kaliňák. Miera toxicity takéhoto stretnutia s oligarchom na verejnosti vraj Imreczemu došla až vtedy, keď mu vtedajší minister vnútra povedal, že „doposiaľ sa k Mirovi priznal len šéf“ – teda Robert Fico, aktuality.sk

X X X

Slováci zachraňujú ľudí pred Talibanom. Ostalo tam mnoho tých, ktorým hrozí smrť

Evakuácia ľudí z Afganistanu.Zdroj: reuters
Dostať sa z Afganistanu cez letisko bola nareálnejšia možnosť. Napriek tomu museli ľudia riskovať svoje životy, aby sa naň dostali, hovorí pre Aktuality.sk šéfka mimovládky, ktorá im pomáhala.
Vývoj situácie v Afganistane a postup Talibanu sledovala počas celého augusta. Vedela, že americké vojská z neho budú práve počas tohto mesiaca odchádzať.
Michaela POBUDOVÁ z organizácie Mareena si však reálnu hrozbu uvedomila až v nedeľu 15. augusta. Práve vtedy padol Kábul a Taliban prevzal moc v celej krajine.

Ľudia sa začali báť a nevedeli, čo ich čaká. Taliban síce sľuboval, že nebude taký násilný ako v minulosti a nebude zavádzať drastické opatrenia, no svoje slová porušil ešte v ten deň. Skupina slovenských organizácií si rýchlo uvedomila, že Afganci budú potrebovať pomoc zo zahraničia.

„Ozývali sa nám Slováci aj Afganci žijúci na Slovensku. Posielali nám informácie o tom, že v krajine majú rodinných príslušníkov alebo blízkych priateľov, ktorí sú v ohrození. Niektorým z nich sa dokonca aj osobne vyhrážal Taliban. Veľmi nás prosili o to, aby sme im pomohli dostať sa do bezpečia,“ približuje pre Aktuality.sk Pobudová.
Prečítajte si rozhovor s dvoma Afgancami s väzbami na Slovensko, ktorí uviazli v krajine:

Kábul padol v nedeľu. Mareena v spolupráci s Ligou za ľudské práva už v pondelok začala vytvárať zoznam ľudí, ktorí sú v Afganistane, majú väzby na Slovensko a hrozí im nebezpečenstvo. Postupne sa v ňom nazbieralo asi 250 mien. Dohodli sa, že ich budú posúvať ministerstvu zahraničných vecí.

„Boli sme v kontakte s osobami, ktoré boli v Afganistane, a komunikovali sme aj so zastupiteľským úradom, ktorý je v Teheráne a zastrešuje aj Afganistan. Slovensko totiž v Kábule nemá svoju ambasádu,“ vysvetľuje spoluzakladateľka Mareeny.
„Zisťovali sme, ako sa môžu dostať na Slovensko a vtedy sa nám aj niektoré osoby zo zoznamu začali ozývať. Zo zastupiteľského úradu ich informovali, aby sa dostavili na letisko k prvej evakuácii.

Náročná cesta na letisko
Cesta na letisko však vôbec nebola jednoduchá. Navyše ani telefonické spojenie s ľuďmi v Kábule nebolo stopercentné. Problémom boli napríklad telefóny, ktoré sa vybíjali a aj jazyková bariéra. Michaela Pobudová však hovorí, že s ľuďmi boli takmer v neustálom kontakte a vedeli, kde sa nachádzajú a čo prežívajú.

„Tí, ktorí sa chceli dostať na letisko, mali strach, či im Taliban neublíži a či ich vôbec pustí. Bol to obrovský stres, ktorý sa ešte stupňoval po dvoch výbuchoch, pri ktorých zomreli stovky ľudí. Čím bližšie bolo k záveru evakuácie, tým viac sa stupňovalo aj riziko toho, že sa niečo nebezpečné na letisku stane. Znižovala sa tak aj pravdepodobnosť, že sa ľuďom podarí dostať na letisko a z krajiny,“ vysvetľuje.

Jedného muža, ktorý bol v skupine evakuovaných slovenským špeciálom, sa Taliban snažil odradiť od cesty na letisko. Vyhrážali sa mu bitkou a nakoniec ho aj ozbrojenci zbili. Nedal sa však odradiť a spolu so zvyškom skupiny – ženami a deťmi, ktoré sprevádzal – sa mu podarilo dostať na letisko.

Samotná cesta na letisko znamenala možné nebezpečenstvo. „Letecká evakuácia však bola pre ohrozené osoby, ľudí s pobytom na Slovensku a ich rodinných príslušníkov najreálnejšou možnosť, ako sa urýchlene dostať z krajiny. Susedné krajiny majú totiž vízové režimy, ktoré regulujú vstup, a teda aj možnosť vstúpiť do krajiny. Zároveň prekročenie hranice nemusí byť bezpečné,“ pokračuje Pobudová.

Podľa jej slov Taliban zabezpečil všetky hraničné priechody a avizoval, že nechce, aby ľudia z Afganistanu odchádzali. Napriek tomu, že zatiaľ Taliban tvrdí, že ľudí s platnými cestovnými dokladmi a vízami pustí z krajiny, hrozí im nebezpečenstvo. „Aj keby sa teda ľuďom podarilo zabezpečiť víza pre vstup do susednej krajiny, stret s Talibanom je stále hrozbou.“
„Čakanie na letisku bolo navyše extrémne emotívne a náročné nielen pre osoby tam, ale aj pre nás. My sme mali v reálnom čase informácie o tom, kde čakajú, a aj o tom, že im Taliban robí problémy. Nevedeli sa dostať cez ich check-point alebo čakali v rade, no bola zatvorená brána na letisko,“ opisuje situáciu spoluzakladateľka Mareeny.
Čím dlhšie ľudia čakali, tým menej mali aj batérie v mobile a komunikácia so Slovenskom sa tak stávala náročnejšou. Okrem toho sa im míňal aj kredit na volanie.

„Nabiť mobil bolo komplikované a komunikácia sa obnovovala len veľmi ťažko. Náročné to bolo aj preto, že v druhej várke boli evakuované najmä manželky s deťmi Afgancov, ktorí už žijú na Slovensku. Mnohé z nich nevedeli cudziu reč a s viacerými z nich sme komunikovali len cez ich manželov, ktorí hovorili buď po slovensky, alebo po anglicky.“

„Keď už sme vedeli, že bude pristávať lietadlo s prvou štrnástkou evakuovaných ľudí, bolo to neopísateľné. My sme od 26. augusta až po ich príchod žili len tým, či sa im podarí dostať na letisko a odletieť z krajiny. Boli sme s nimi počas všetkých stresov, počas toho, ako išli na letisko, ako ich z neho poslali domov. Boli sme aj pri tom, ako sa naň zas vracali, ako zháňali minivan, ako sa zbierali a čakali v napätí v rade na letisko a báli sa, či ich Taliban pustí. Pre nás to bolo ako malý zázrak, že tu sú. Bolo veľmi dojímavé, keď sme videli, ako sa stretli so svojimi rodinami a vítali sa,“ hovorí Slovenka, ktorá pomohla zachrániť ľudí pred Talibanom.

Na Slovensko sa dostalo zatiaľ 28 Afgancov, pričom všetci mali väzby na Slovensko. „Poskytnúť bezpečie takým ľuďom je naozaj dobrý krok. Už tu majú rodiny, blízke osoby, čo zásadne zjednoduší ich integračný proces. Integrovať niekoho, kto je tu nový a nikoho tu nemá, je oveľa náročnejšie,“ myslí si Pobudová a vysvetľuje, že na zozname ľudí, ktorých je potrebné evakuovať, sa nachádza aj niekoľko ľudí, ktorým sa v minulosti Taliban vyhrážal.
Taliban sa ľuďom zvykne vyhrážať bitkami, smrťou alebo vyvraždením rodín. Spoluzakladateľka Mareeny opisuje príbeh jedného z mužov, ktorého sa zatiaľ nepodarilo evakuovať.
r
„Je to človek, ktorý učil na univerzite informačné technológie a bol aj správcom internetovej siete. Prišiel za ním Taliban a chcel od neho, aby cenzuroval informácie, ktoré idú študentom a profesorskému zboru. On to odmietol. Taliban sa mu teda začal vyhrážať a dospelo to k tomu, že musel ujsť z oblasti, z ktorej pochádza.“

„Z nej ušiel do Kábulu, v ktorom vtedy ešte Taliban nevládol a začal sa tam skrývať. Má aj manželku a deti, o ktoré sa veľmi bojí. Teraz sú v situácii, keď nevie, čo má robiť. Taliban je všade okolo neho,“ vysvetľuje.
Ľudí s takými príbehmi majú na svojom zozname ohrozených osôb mnoho. Nebezpečenstvo niektorým hrozí napríklad preto, že spolupracovali so Spojenými štátmi.

Väčšinou sú to tlmočníci, ktorí pracovali pre armádu, aj ľudia zo štátnych inštitúcií, ako poradcovia alebo úradníci. Na zozname je aj sudca najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval aj v prípadoch týkajúcich sa Talibanu. V ohrození je tiež novinár, ktorý v minulosti kritizoval Taliban.

„Títo ľudia môžu byť medzi prvými, ktorí budú perzekvovaní po tom, ako zahraniční pracovníci a armáda odídu. Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc,“ pripomína.
Špecifickou skupinou sú aj vysokopostavené a vzdelané ženy. Je medzi nimi napríklad riaditeľka dievčenskej školy, stomatologička, gynekologička či učiteľka ruštiny, ktorú už v minulosti Taliban napadol a odrezal jej prsník.
„Naozaj sú to tragické príbehy a tieto ženy sa obávajú, že Taliban im zakáže pracovať a ich dcéram zakáže študovať. Boja sa obmedzeného pohybu a toho, že nebudú môcť žiť plnohodnotný a rešpektovaný život,“ vysvetľuje ich strach Slovenka.
Dni plné stresu a snahy
Prvé evakuačné lietadlo pristálo na Slovensku vo štvrtok 19. augusta. Priviezlo 20 osôb, ďalšie 4 osoby prileteli českým Airbusom. Na palube lietadiel bolo 16 slovenských a 8 afganských občanov. Dokopy prišlo 28 Afgancov.
Slovenské organizácie sa okamžite začali snažiť, aby z krajiny mohli dostať aj ďalších ľudí.

„My sme aj na sociálnych sieťach komunikovali, že máme zoznam ľudí, ktorý posunieme ministerstvu zahraničných vecí a začalo sa nám ozývať viac ľudí. Pomerne rýchlo sme mali na zozname asi 250 osôb, ktoré sa potrebovali dostať do bezpečia na Slovensko a ktoré tu mali či majú väzby. My sme následne vytvorili verejnú výzvu, v ktorej sme vyzývali vládu, aby pokračovala s evakuáciami a aby vytvorila program pomoci aj pre týchto ďalších ľudí. Dodnes túto našu výzvu podporilo viac ako 6000 ľudí,“ hovorí Pobudová.

Odvtedy o svojej aktivite upovedomili aj kanceláriu premiéra a naďalej komunikovali aj s ministerstvom zahraničných vecí. „Chceli sme vedieť, čo ďalšie plánujú robiť. Aj oni mali svoj zoznam ľudí, ktorí sa im ozývali s prosbou o evakuáciu. Z našej komunikácie sme vnímali, že ochota k ďalšej evakuácii u nich je, no rozhodnutie o tom, či sa reálne udeje, bola otázka na vládu,“ spomína si na stresujúce chvíle.

„Museli sme čakať niekoľko dní len na to, aby zasadla koaličná rada. Keby sa nemuselo čakať na jej rozhodnutie a spravilo by sa hneď po návrate prvého špeciálu, mohli sme mať viac času na evakuáciu väčšieho počtu ľudí. Do budúcna by sa pri podobnej situácii mali takéto rozhodnutia robiť čo najskôr, a to najmä keď vieme, že možnosti pomoci sa plynutím času zmenšujú,“ myslí si.

„My sme využili ten čas, aby sme mobilizovali verejnosť a aby sme ukázali, že je tu ochota pomôcť Afgancom a Afgankám v ohrození. Zdôrazňovali sme, že vieme, kto sú osoby na našom zozname, poznáme aj ich príbeh. Všetci z nich majú nejaký typ väzby na Slovensko – majú na Slovensku trvalý pobyt, majú tu rodinu alebo blízkych. Nakoniec sa to ale podarilo a po rokovaní vlády v stredu 25. 8. sme zistili, že Slovensko sa chystá v evakuácii pokračovať.“

Toto rozhodnutie slovenské organizácie potešilo. „Chceli sme do bezpečia dostať čo najviac ľudí, ktorí boli v ohrození a mali väzby na Slovensku. Vzhľadom na to, že už zostávalo len zopár dní do ukončenia evakuácie, bolo jasné, že sa nepodarí dostať do bezpečia všetkých, ale uvedomovali sme si, že prioritu dostane najbližšia rodina, špeciálne zraniteľné osoby a ľudia, ktorí už na Slovensku majú pobyt, no v Afganistane uviazli.“

Pomáhať neprestávajú
„Od prvého zoznamu, ktorý sme spoluvytvárali, spolupracujeme s Ligou za ľudské práva. Spolu sme vytvorili aj kampaň Bezpečie pre Afgancov, kde máme zbierku na pomoc ľuďom v Afganistane. Aj naďalej budeme apelovať na vládu a riešiť s nimi ďalšie kroky na pomoc ohrozeným osobám, ktoré majú väzby na Slovensko,“ hovorí o dôležitej spolupráci spoluzakladateľka Mareeny.

K ich aktivitám sa pridala aj Slovenská humanitná rada, ktorá na Slovensku asistuje žiadateľom o azyl a osobám s udelenou medzinárodnou ochranou. „Bez spolupráce týchto dvoch organizácií a obetavej práce ich tímu, ako aj mojich kolegýň by sa nám nepodarilo zmobilizovať verejnosť aj vytvoriť takú funkčnú spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí, vďaka ktorej sa podarilo priniesť do bezpečia 28 ľudí.“

Pobudová verí, že aktivity z posledných pár týždňov môžu byť príkladom dobrej praxe spolupráce medzi vládnymi inštitúciami a mimovládnym sektorom. Vysoko si tiež cení nasadenie zamestnancov ministerstva zahraničných vecí, ale aj postoj premiéra a aktivity ministerstva obrany, ktoré aj napriek veľkému riziku vyslali na pomoc ľuďom do Afganistanu špeciál.
Teraz chcú riešiť s vládou a ministerstvom zahraničných vecí aj pokračovanie pomoci. Chcú, aby vznikol ďalší spôsob, akým by sa mohli ľudia dostať do bezpečia pozemnou cestou.
„Do úvahy prichádza to, že by sa Slovensko dohodlo so susednými štátmi, aby udelili víza pre osoby, ktoré chceme dostať k nám. Napríklad susedný Irán by im následne vystavil vízum a oni by mohli ísť do Iránu, kde máme veľvyslanectvo. Tam by zas mohli požiadať o vízum na vstup na Slovensko.“

„Snažíme sa apelovať na vládu, aby zobrala z Afganistanu ľudí s väzbami na Slovensko. Je to legitímna žiadosť, keďže tí ľudia tu majú rodinu alebo slovenských garantov, ktorí by sa za nich zaručili a poskytli by im aj prvé bývanie a pomoc. Počet tých ľudí nie je ani veľmi rozsiahly. Je to naozaj schodná cesta,“ vysvetľuje.

V Afganistane sú podľa nej aj ďalšie osoby, ktoré potrebujú ochranu a nemajú väzby na Slovensko. „Je otázne, ako im pomôžeme my ako spoločenstvo. Je možné, že zopár jednotlivcom sa podarí prísť na Slovensko pozemnou cestou, ale tých bude asi veľmi málo. Od vzniku Slovenska máme len desiatky osôb, ktoré sem prišli a požiadali o azyl. Prekročili hranicu s Ukrajinou a požiadali tu o azyl.“

Ak je Slovensko prvou krajinou Európskej únie, do ktorej človek vkročí, má právo na posúdenie svojej žiadosti o azyl. „Ak sa preukáže, že je v ohrození a nepredstavujú pre nás žiadnu hrozbu, tak by sme mu mali poskytnúť azyl alebo doplnkovú ochranu,“ hovorí Pobudová a spomína aj presídľovacie programy.

„Veľká Británia alebo Írsko majú presídľovacie programy už dobre zabehnuté. Prídu do susednej krajiny – napríklad do Pakistanu alebo do Iránu – a vyberú si tam počet osôb z Afganistanu a presídlia ich k sebe. Tak vieme ošetriť, kto príde do krajiny. Vieme ich bezpečnostne preveriť už vopred a vieme sa pripraviť aj na ich integráciu. Na Slovensku ale ešte nie sme v štádiu, že by toto bola cesta aj pre nás,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Zničili pamiatkovo chránené bazény vo Vysokých Tatrách. Liečebňa ich zasypala odpadom

Pamiatkari avizujú, že voči svojvoľnému konaniu štátnej nemocnice vo Vyšných Hágoch zakročia.
Liečebný ústav vo Vyšných Hágoch, v ktorom sa v minulosti liečila najmä tuberkulóza, je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Súčasťou pamiatkovo chránených nehnuteľností v areáli štátnej nemocnice vo Vysokých Tatrách boli aj dva vedľa seba stojace bazény s rozmermi 19 x 3 metre.
Tie sa nachádzali pod balkónovou časťou nemocnice s terasami – presnejšie pred kolonádou s katakombami. V kamenných, približne dva metre hlbokých nádržiach sa v minulosti chovali okrasné ryby.

Bazény nemocnica zničila
V súčasnosti pamiatkovo chránené bazény neexistujú napriek tomu, že k ich zničeniu nedali pamiatkari povolenie. Postupne sa totiž podľa zistení Aktuality.sk plnili stavebným odpadom pochádzajúcim z rekonštrukcií a stavebných úprav v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie.
Dialo sa tak medzi rokmi 2017 až 2019, keď boli naplnené po horný okraj. Neskôr sa z nich stali obrie kvetináče, pribudla v nich výsadba viacerých ihličnatých stromov.

Generálny riaditeľ liečebného ústavu Jozef Poráč dôvod ich svojvoľného zasypania nevysvetlil a na otázky neodpovedal.
Na takýto krok pritom potreboval súhlas Krajského pamiatkového úradu v Prešove, o ktorý tatranská nemocnica nikdy pamiatkarov nepožiadala, a teda ho ani nedostala. Okrem toho nakladanie so stavebným odpadom a spôsob jeho likvidácie upravuje zákon o odpadoch. Zasypávanie pamiatkovo chránených objektov k nim nepatrí.
„Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy,“ uvádza sa okrem iného v pamiatkovom zákone.

Pamiatkari dôvody takéhoto postupu vysvetľujú v príručke vlastníka kultúrnej pamiatky, ktorú majú zverejnenú na svojej internetovej stránke. V nej sa okrem iného píše, že „požiadavka predložiť zámer vopred je formulovaná s úmyslom vylúčiť prípravu takej obnovy, ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Plánované využitie musí zohľadňovať existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty“.

Pamiatkari preto avizujú, že voči svojvoľnému konaniu tatranskej nemocnice zakročia.
„Zmienené bazény sú zasypané už dlhší čas a úrad sa k takejto úprave nikdy nevyjadroval. Nová v týchto bazénoch je výsadba stromov, ktorá tam určite nepatrí a úrad podnikne kroky smerujúce k náprave nežiaduceho stavu,“ hovorí pre Aktuality.sk Daniela Maximová z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

Unikátny architektonický počin
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy bol postavený vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 1100 metrov nad morom. Víťazný projekt vypracovali v roku 1933 pražskí architekti František Libra a Jiří Kan.
Ich návrh, podľa ktorého sa sanatórium postavilo, pozostával z mohutného a dlhého symetrického hlavného bloku. Na severnú stranu má pripojené štyri krátke priečne krídla a v strede dlhšie vstupné krídlo. Komplex stavali v rokoch 1934 až 1941 a okrem centrálnej budovy v tvare lietadla má ešte dvanásť servisných objektov vrátane obytných domov pre zamestnancov na južnom okraji areálu.

Súčasťou nemocničného areálu je i park. Rozľahlé a upravované okolie liečebnej budovy v minulosti slúžilo na zdravotné prechádzky pacientov. V dobe otvorenia nemocnice bola hlavná liečebná metóda tuberkulózy klimatoterapia – teda pobyt a pohyb na čerstvom vzduchu. Súčasťou parku boli i dva bazény či malé jazierko so striekacou žabou, aktuality.sk

X X X

Taliban: Merkelová by bola v Afganistane obzvlášť srdečne vítaná

Militantné hnutie Taliban, ktoré v polovici augusta ovládlo Afganistan, by sa potešilo návšteve nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
V rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol zverejnený v pondelok, to povedal hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid.
Na otázku novinára Paula Ronzheimera, či by predstavitelia Talibanu uvítali návštevu nemeckej kancelárky v Afganistane, Mudžáhid uviedol: „Áno, samozrejme. Chceme tu v Afganistane úplne bezpečné prostredie – také, aké akceptujú všetky krajiny sveta a ktorému budú prezidenti a premiéri veriť. Mali by nás navštíviť a Angela Merkelová by bola obzvlášť srdečne vítaná. Skutočne by sme sa veľmi potešili.“

Hovorca fundamentalis¬tického hnutia tiež zopakoval žiadosť, aby Nemecko naďalej Afganistanu poskytovalo finančnú pomoc. „Chceme, aby nás Nemecko v humanitárnej oblasti podporovalo a pomáhalo nám, ak to nemecká vláda dokáže,“ povedal. Okrem toho Afganistan podľa neho potrebuje pomoc v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a tiež v infraštruktúre.

Afganských utečencov v Nemecku hovorca Talibanu vyzval, aby sa vrátili do vlasti. „Chceme, aby všetci Afganci, ktorí sa ako utečenci nachádzajú v zahraničí – najmä v Nemecku – vrátili do svojej krajiny,“ povedal.
Zároveň však priznal, že tým, ktorých zo západných krajín vyhostili späť do Afganistanu pre kriminálnu činnosť, hrozia tresty podľa islamského práva.

Mudžáhid už predtým v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag uviedol, že jeho hnutie chce nadviazať s Nemeckom oficiálne a intenzívne diplomatické styky.

Berlín je momentálne s Talibanom v neformálnom kontakte, a to najmä čo sa týka zaistenia odchodu z krajiny nemeckým občanom a Afgancom, ktorí spolupracovali s Nemeckom. Nateraz však oficiálne uznanie novej afganskej vlády na čele s Talibanom Nemecko neplánuje, píše portál merkur.de. Nemecko podmieňuje ďalšie financovanie pomoci pre Afganistan dodržiavaním ľudských práv v krajine./agentury/

X X X

Generálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie podozrení z manipulácie výpovedí svedkov

Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera zastavil trestné stíhanie vo veci podozrení z manipulácie výpovedí svedkov Úradom inšpekčnej služby (ÚIS) ministerstva vnútra. Anonymizované uznesenie o zrušení uznesenia vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ktorým začal trestné stíhanie, zverejnila Generálna prokuratúra (GP) SR na svojom webe.

„Uznesenie o začatí trestného stíhania zo 16. júla 2021 bolo vydané v rozpore so zákonom, nepríslušným orgánom, bez akýchkoľvek relevantných podkladov, pričom skutkový dej je koncipovaný paušálne, nekonkrétne,“ uviedla GP SR. Poukázala na to, že uznesenie je súhrnom domnienok a hypotéz vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), pričom z neho nemožno zistiť, v čom konkrétnom má spočívať trestná činnosť.

„Generálna prokuratúra zdôrazňuje, že svojvoľné vymedzenie skutku a následné prispôsobovanie dokazovania v prípravnom konaní takto vymedzenej skutkovej vete je v trestnom konaní neprípustné a je v rozpore so zákazom svojvôle pri rozhodovaní štátnych orgánov,“ uvádza sa v stanovisku./agentury/

X X X

Trnka na súde tvrdí, že nahrávka Gorily bola nezákonná a jej skrývanie nemôže byť trestné

Bývalého generálneho prokurátora súdia za to, že nedal vyšetrovať všetky trestné činy, o ktorých sa ako prokurátor dozvedel.
Dobroslav Trnka je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Jeden z hlavných dôkazov je nahrávka medzi ním a Marianom Kočnerom, kde sa bavia o obchodovaní s nahrávkou Gorila a o údajnom vydieraní Jaroslava Haščáka.
Bývalý generálny prokurátor však odmieta, že by nahrávka bola pravá. „Som nevinný," povedal pred sudcom.
Podľa záverov vyšetrovateľa si bývalý šéf prokuratúry nesplnil povinnosti, ktoré mu pritom vyplývali zo zákona. Podľa obžaloby tak zneužil svoje právomoci.

Prokurátor ani obžalovaný Trnka nemajú záujem uzavrieť takzvanú dohodu o vine a treste. Znamená to, že bude prebiehať riadne dokazovanie, po ktorom sudca vyhlási verdikt - vinný alebo nevinný.
Klame o Gorile Trnka alebo Čižnár? Vypočujte si Lauru Kellöovú v podcaste:
Exkluzivita pre Kočnera
V úvode stretnutia prokurátor prečítal obžalobu - teda z čoho je Trnka obvinený a prečo. Opisuje, že podľa dôkazov z vyšetrovania Trnka nevyšetroval možné trestné činy, o ktorých sa dozvedel napríklad z nahrávky Gorila, namiesto toho „poskytol Marianovi Kočnerovi exkluzivitu".
„Obžalobu odmietame, máme za to, že skutok sa nestal a môj klient ho nespáchal," povedal za Trnku jeho obhajca Martin Krakovský.
Hlavné pojednávanie je naplánované na dnes a zajtra. Prípad vedie sudca Okresného súdu Bratislava I Marek Filo.
Trnka prišiel len krátko pred deviatou, no svoje obvinenie nekomentoval. Na otázky, či je na nahrávke s Kočnerom jeho autentický hlas, nereagoval.

Sudca Filo v úvode stretnutia oznámil, že na zajtrajší deň hlavného pojednávania sú naplánovaní dvaja svedkovia, ktorých navrhol prokurátor. Jedným z nich je Jaromír Čižnár, teda Trnkov nástupca na čele Generálnej prokuratúry a svedok, ktorý potvrdil, že mu obžalovaný exfunkcionár v minulosti púšťal časť takzvanej nahrávky Gorila.
Trnka: riešil som kauzu
Trnka sa postavil pred súd a reaguje na obžalobu. Tvrdí, že skutok, ako mu je kladený za vinu nekorešponduje ani s časovými údajmi, kedy mal disponovať nahrávkou Gorila. „Samotné trestné stíhanie vo veci bolo nezákonné od počiatku," hovorí exfunkcionár s tým, že spočiatku bolo stíhanie vedené ako trestný čin vydierania. Podľa Trnku je to napísané aj v poslednej vete obžaloby.

Exfunkcionár tvrdí, že prepisom nahrávky v minulosti disponoval napríklad Denník SME alebo expremiérka Iveta Radičová.
Obžalovaný tvrdí, že on sám inicioval vyšetrovanie kauzy Gorila a v priebehu hlavného pojednávania podľa jeho slov preukáže svoju nevinu. „V posledných dňoch rezonujú dve zásadné rozhodnutia," pripomína Trnka a spomína rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varga a aj rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi.

„Akékoľvek dôkazy v takzvanej kauze Gorila, ktorými som mal aj ja disponovať a ja preukážem, že som nimi nedisponoval, mali byť u Mariana K.," hovorí Trnka. S odvolaním sa na spomínané rozhodnutia sa podľa Trnku treba pozerať na celú vec nie optikou červeného súkna, ale v zmysle paragrafov Trestného zákona a poriadku a v zmysle rozhodnutí medzinárodných súdov.

Po tom, čo Trnka zareagoval na obžalobu vlastnými slovami, prokurátorovi a sudcovi oznámil, že v tomto štádiu vypovedať nebude. Vyhol sa tak odpovediam na otázky, ktoré by mu kládol sudca Filo alebo prokurátor Hruška. Trnka však chce v priebehu pojednávania reagovať na dôkazy.

„Finta na Pentu"
Na súde sa čítala výpoveď Oskára Bereczka, starostu obce Dolný Bar. Na otázky vyšetrovateľa opakovane poprel, že by žiadal peniaze za nahrávku Gorila.

„Určite nie. Ak by sme to ponúkali za peniaze, tak by sa mi to vrylo do pamäte," povedal Kósa na polícii. Či bol niekedy s Trnkom v sídle Penty za Jaroslavom Haščákom, si svedok Bereczk nepamätal.

Z nahrávky medzi Trnkom a Kočnerom vyplýva, že Bereczk mal pomôcť skopírovať nahrávku Gorila a potom mali vyjednávať s Haščákom. To však svedok poprel. Rovnako z nahrávky vyplýva, že počas hádky medzi Kočnerom a Trnkom nahnevaný Kočner zavolal práve starostovi Bereczkovi. „Nepamätám si taký rozhovor," povedal svedok s tým, že „ja som nemal nič spoločné s ponúkaním nejakej nahrávky," povedal ešte polícii.

„Podľa mňa to bola finta na Pentu," povedal svedok Bereczk na polícii. „Je vylúčené, že by to bol môj nápad zobchodovať Gorilu. Neviem, prečo sa tak rozprávajú," dodal svedok. „Ja som na takom stretnutí s Haščákom a Trnkom nebol, kde by sme sa o tom bavili."

Sudca FIlo čítal aj zo zápisnice z výsluchu Tibora Bereczka, syna starostu Oskára Bereczka. Potvrdil, že otec ho v minulosti požiadal, aby v Maďarsku v notárskom trezore uložil USB kľúč na niekoľko týždňov či mesiacov. „Komu patril ten kľúč, to ja neviem," povedal Bereczk mladší polícii. O obsahu USB kľúča vraj nevedel, meno notára si nepamätá.
Potvrdil tiež, že otcovi pomáhal napaľovať obsah USB kľúčov na cédečka. „Išlo len o technickú vec," dodal Berecz mladší.
O tomto postupe, že USB kľúč s nahrávkou Gorily bol uložený v notárskom trezore v Maďarsku, hovoril aj Trnka pri rozhovore s Kočnerom. Bereczk mladší tak čiastočne potvrdzuje obsah rozhovoru Kočner-Trnka.

Nahrávka ako poistka
Polícia vypočula aj Lóranta Kósu, advokáta, ktorý sa tiež spomína v rozhovore medzi Trnkom a Kočnerom. Ten mal v celom prípade zohrať takú úlohu, že údajne prezradil Haščákovi o obchodovaní s nahrávkou Gorila. Podľa Kočnera za to Kósa dokonca dostal peniaze.

Z výpovede pred políciou však vyplýva, že Kósa poprel takéto kroky. Na viaceré otázky ako svedok odmietol vypovedať s tým, že má blízky vzťah s Dobroslavom Trnkom.
Nahrávku Kočner-Trnka odovzdal polícii svedok Tóth. Bolo to po tom, čo sa po vražde a po obvinení podozrivých rozhodol spolupracovať s políciou.
Tóth na polícii vypovedal, že Kočner mu povedal o nahrávke Gorila. „Povedal mi, že má dva druhy kópie nahrávky. Jedna mala byť na notebooku a na mieste, kde by nik nehľadal, a to v trezore generálneho prokurátora Dobroslava Trnku," vypovedal Tóth s tým, že druhá kópia bola na DVD nosiči.

Prečo potreboval Kočner nahrávku Gorila, keď tá mohla kompromitovať jeho kamaráta Haščáka? Podľa Tótha to bolo preto, aby boli poslanci vydierateľní a v parlamente opätovne zvolili Trnku za generálneho prokurátora. „Nahrávka bola poistkou," povedal Tóth.
Trnkove pochybnosti

Marian Kočner mal o nahrávkach Gorily povedať aj Robertovi Ficovi, svedok Tóth však nevedel polícii povedať či a ako to Kočner dal vedieť šéfovi Smer-u SD. „Mal ubezpečiť Roberta Fica a Jaroslava Haščáka, že uňho je nahrávka v bezpečí," čítal zo zápisnice sudca Filo.

Trnka si po prečítaní Tóthovej výpovede vzal slovo a chce reagovať. „Nie ja a nie vojenská prokuratúra zabezpečila beztrestnosť pána Tótha, ale parlament. Ja som v tom čase nebol generálny prokurátor, takže som nemohol byť ovplyvňovaný Marianom Kočnerom," hovorí o staršom prípade stíhaného Tótha obžalovaný Trnka.

„Pán Tóth zabudol povedať a priznať, akým spôsobom sa dostali materiály do bytu Mariana Kočnera. Áno, Kočnerova manželka mu dala kľúč," hovorí Trnka s tým, že USB kľúč a jeho niekdajší počítač sa „zhodou okolností" našli u Kočnera doma.
Obžalovaný tak spochybňuje, ako sa Peter Tóth dostal k predmetným dôkazom. Napríklad USB kľúč mal byť položený na nočnom stolíku. Trnka zauvažoval, kto mohol v tom čase disponovať notebookom, ktorý kedysi používal a USB kľúčom s nahrávkou a uložiť ich v dome Kočnera, kde ich našiel Tóth.

Fico si nepamätá a netuší
Na polícii vypovedal aj expremiér a šéf Smer-u SD Robert Fico. „Nie, na to si nepamätám," povedal na otázku, či mu niekedy púšťal Trnka úryvok nahrávky Gorila. O tomto stretnutí pritom v minulosti hovoril Jaromír Čižnár.
Fico polícii tvrdil, že Kočnera poznal len zo spoločenských udalostí. „Mám zásadu. Nepočúvam rozhlas, nepozerám televíziu, nečítam noviny a nepočúvam rôzne nahrávky," povedal Fico vyšetrovateľovi o svojej zásade.
Bývalý premiér na viaceré otázky odpovedal tak, že netuší.

Haščák neriešil
„Povinnosťou doktora Trnku bolo odovzdať predmetnú nahrávku Slovenskej informačnej službe, ak takou disponoval," povedal na polícii ďalší svedok Jaroslav Haščák. Vylúčil, že by ho v minulosti Trnka navštívil v sídle Penty v Bratislave.
„Doktor Trnka mi nikdy neponúkal nahrávku, nevydieral ma," povedal Haščák policajtom. Opakovane povedal, že s Trnkom či ďalšími osobami, na ktoré sa vyšetrovateľ pýta, nahrávku Gorila neriešil.

„Hlas, ktorý sa podobá hlasu doktora Trnku," opísal nahrávku Haščák, keď mu polícia pustila nahrávku medzi Trnkom a Kočnerom. Haščák vyšetrovateľovi povedal, že ak aj je táto nahrávka autentická, nie je zákonná, lebo nebola zhotovená so súhlasom nahrávaného človeka, čím mal zrejme na mysli Trnku.

Vyšetrovateľ Haščáka ale upozornil, že na hodnotenie zákonnosti dôkazu je tu on.
Polícia sa pýtala aj na vzťah Haščáka s Kočnerom. Haščák policajtom povedal, že sám sa postaral o to, aby banka ukončila aktivity s Marianom Kočnerom, lebo finančnej spoločnosti to mediálne škodilo.

Na polícii vypovedal Haščákov advokát Martin Škubla. Odmietol, že by mu advokát Lórant Kósa v minulosti priniesol nahrávky Gorila. O Kósovi vypovedal tak, že „skĺzol na šikmú plochu" a má „podobný morálny profil ako Marian Kočner". Nazval ho nedôveryhodnou osobou. Kósa zhruba rok pracoval so Škublom v rovnakej právnickej kancelárii. Neskôr sa s ním stretol iba raz, ale „je to predmetom advokátskeho tajomstva" a tak o stretnutí Škubla nemohol rozprávať.

Svedok Škubla tiež odmietol, že by nahrávku Gorila riešil s Kočnerom. Ich vzťah nazval „vyhroteným" po takzvanej kauze Gamatex. „Nerozprávali sme sa o nahrávke a ani som nevedel, či ju má alebo nie," vypovedal Škubla.
Polícia vypočula aj prokurátora Košťála, ktorý kedysi sedel s Trnkom na prokuratúre. Potvrdil, že viackrát tam videl Kočnera. „Nie, nikdy mi nič také nehovoril," odpovedal prokurátor Košťál na otázku, či vedel o niečom, čo má Trnka v úschove pre Kočnera.
Svedok odmietol, že by mu Trnka niekedy púšťal nahrávku Gorila. Spomína si len na inú nahrávku, a to v prípade prokurátora Mamráka.

Žilinkove slová
Trnka si po prečítaní zápisníc z výsluchov vzal slovo.
Nesúhlasí s čítaním znaleckého posudku, chce vypočuť znalca. Ide o posudok k zaisteniu vecí v Kočnerovom dome. Trnka sa opätovne odvoláva na slová generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý minulý týždeň vysvetľoval zrušenie obvinenia Jaroslavovi Haščákovi. Podľa Trnku sú všetky dôkazy, a teda aj známa stopa číslo 21 (nahrávka Gorily, ktorá sa našla u Kočnera), nezákonné, aktuality.sk
X X X

Ministri z rumunskej koaličnej strany USR-PLUS ohlásili demisiu

Rumunská koaličná strana USR-PLUS v pondelok večer oznámila, že všetci jej šiesti ministri podajú v utorok demisiu. Urobila tak po sérií roztržiek s premiérom Florianom Cituom, informovala agentúra Reuters.
„Zajtra ráno budú príslušné dokumenty našich ministrov o odstúpení z funkcie na premiérovom stole," povedal novinárom spolupredseda liberálno-progresívnej strany USR-PLUS Dan Barna.

Zdôraznil, že išlo o ťažké rozhodnutie, ktoré je už definitívne a nebude predmetom ďalších rokovaní.
„Premiér Citu túto koalíciu rozbil úmyselne," povedal Barna novinárom podľa agentúry AFP. Dodal, že jeho strana je ochotná vládnuť spolu s PNL naďalej pod podmienkou, ak navrhnú na post premiéra niekoho iného než Citua.
Už v piatok USR-PLUS spolu s opozičnou krajne pravicovou Aliancia pre jednotu Rumunov (AUR) podali v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Citu pritom bez hlasov USR-PLUS nemá v parlamente väčšinu.
Hlasovanie o vyslovení nedôvery sa v pondelok neuskutočnilo

Hlasovanie o vyslovení nedôvery sa v pondelok neuskutočnilo z procedurálnych dôvodov a rokovania o tejto záležitosti majú pokračovať v nasledujúcich dňoch. Na odvolanie premiéra v 466-člennom zákonodarnom zbore je potrebných minimálne 234 poslaneckých hlasov, čo sa nezaobíde bez hlasov opozičných sociálnych demokratov.
Predseda vlády a líder stredopravej Národnej liberálnej strany (PNL) Citu rozhneval USR-PLUS, keď minulý týždeň odvolal z vlády jej nominanta, ministra spravodlivosti Steliana Iona.

Kontroverzný regionálny plán rozvoja
Jadrom sporu je kontroverzný regionálny plán rozvoja v hodnote 10 miliárd eur, ktorý Citu presadzuje, no Ion označil za netransparentný. Podľa USR-PLUS chce Citu túto sumu prerozdeliť medzi vlastnú stranu, aby si pred vnútrostraníckymi voľbami, ktoré sa uskutočnia v septembri, získal podporu vplyvných lokálnych politikov a zvýšil šance stať sa šéfom strany.
USR-PLUS spolu s tretím koaličným partnerom, Demokratickou maďarskou koalíciou v Rumunsku (UDMR), PNL tiež vyčítajú blokovanie reforiem súdnictva - ide pritom o zvrátenie sporných zmien zavedených bývalou sociálnodemokratickou vládou. Podľa kritikov chceli sociálni demokrati ochrániť skorumpovaných politikov pred trestným stíhaním.
Najväčší opozičný subjekt, Sociálnodemokratická strana (PSD), vyzvala na predčasné voľby, ktoré by mali ukončiť politickú patovú situáciu v krajine. „Jediným spôsobom ako prekonať túto krízu sú predčasné voľby," povedal podľa AFP predseda PSD Marcel Ciolacu, aktuality.sk

X X X

Minister Mikulec: Klamal by som, keby som povedal, že som neuvažoval o zložení funkcie

Minister vnútra Roman Mikulec sa necíti spoluzodpovedný za obvinenie a odchod Petra Kovaříka. Tvrdí, že neurobil nič, za čo by mal byť trestne stíhaný. Jeho dočasného nástupcu si vyberie sám. V hre je aj meno šéfa Lynx commanda Štefana Hamrana.

X Peter Kovařík skončil na poste policajného prezidenta po obvinení zo strany bratislavskej krajskej prokuratúry. Vo svojej sťažnosti proti vzneseniu obvinenia jasne hovorí, že konal na váš pokyn. Necítite sa spoluzodpovedný za jeho stíhanie a odstúpenie?

Súviselo to s komunikáciou so mnou, pretože som v ten deň dostával od skorého rána otázky, čo sa deje. Novinári boli už od tretej pred budovou inšpekčnej služby. Tak som sa úplne legitímne pýtal policajného prezidenta aj riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, čo sa deje, keďže som bol doma a o ničom som nebol informovaný.
Policajný prezident zistil, že zásahová jednotka zo Sobraniec bola nasadená v rozpore s internými predpismi, teda z jeho pohľadu nezákonne. Preto nasledovali ďalšie kroky.

Takže či sa cítim spoluzodpovedný? Nemôžem to tak pomenovať, lebo Petrovi Kovaříkovi dôverujem a som presvedčený, že neurobil nič také, za čo by mal byť trestne stíhaný.
Na druhej strane rešpektujem orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá uznesenie o jeho obvinení vydala. Verím, že Peter Kovařík sa bude legitímne brániť a dokáže, že nespáchal, čo mu kladú za vinu.

X Nezvažovali ste, že v tejto súvislosti aj vy zložíte funkciu?

Klamal by som, keby som povedal, že mi to nikdy nenapadlo.

X Prečo ste napokon vo funkcii zostali?

V ťažkých chvíľach si človek neraz aspoň na krátky okamih povie, či to vôbec stojí za to. Ale sú tu veci, ktoré stoja nad tým. Máme cieľ, ktorý sme si dali na začiatku a mnohé veci sú dobre rozbehnuté, tak musíme bojovať ďalej.
V posledných mesiacoch a dňoch sa bojuje o charakter tejto krajiny.

X Vo vládnej koalícii ste ale v poslednom období nemali úplnú podporu. Najmä strana Sme rodina vyjadrila výhrady k vyšetrovaniu veľkých káuz, najmä pre podozrenia z manipulácii svedkov. Už sa karta otočila, stoja za vami všetci?

Úprimne, na to vám neviem odpovedať. Vážim si každú podporu vo vláde, kde ju mám od premiéra, od ministrov za strany OĽaNO, SaS a Za ľudí. Či sa to teraz otočí a či mám podporu od niekoho zo Sme rodina, to vám povedať neviem.

X Ak si urobíme skúšku Robertom Kaliňákom a Tiborom Gašparom, ako by ste sa dívali na pozastavenie zásahu inšpekcie, ktorá by zasahovala napríklad proti Bödörovcom v polícii?

To nie je úplne dobré prirovnanie, lebo tu vôbec nešlo o to, kto a na koho ide robiť zásah. Veď ani policajný prezident ani ja sme nevedeli, aká akcia prebieha. Tu išlo o to, že sa v uliciach Bratislavy pohybovala ozbrojená jednotka, ktorá bola nasadená v rozpore s internými pravidlami. Jej nasadenie podpísal niekto, kto na to nemal oprávnenie.
Tu išlo o princíp. Takáto jednotka jednoducho nemôže byť nasadzovaná v rozpore s pravidlami Policajného zboru.

X Krajský prokurátor Rastislav Remeta, ktorého zložka dozoruje kauzu vyšetrovanú Inšpekčným tímom, hovorí, že zásah bol v poriadku a za postupom tímu stojí. Podľa neho to dokazuje aj fakt, že pokyn na úpravu pravidiel delegovanie právomocí o nasadzovaní týchto jednotiek prišiel až po tomto spornom zásahu.

Je to logické. Kedy inokedy by sa mali začať riešiť tieto pravidlá, ako vtedy, keď sa zistí, že ich niekto poruší? Je potom logické, že pravidlá sa meniť budú. Veď nechceme, aby nasadenie ozbrojenej jednotky podpisoval každý, kto si zmyslí.
Nie všetky interné smernice, ktoré sa tu v minulosti robili, reflektovali zákonné normy. Ak prídeme na to, že nejaké predpisy nie sú jednoznačné, je samozrejmé, že chceme, aby sa to už v budúcnosti nemohlo zopakovať.

Zdôrazňujem, že nešlo o zmarenie akcie, ale o prerušenie nasadenia zásahovej jednotky, ktoré bolo podľa informácií v danom momente v rozpore s internými predpismi - nasadenie podpísal človek, ktorý na to nemal oprávnenie.

X Má disciplinárnu alebo trestnoprávnu dohru zásah inšpekcie a zásahovej jednotky z nasledujúceho dňa, kedy policajti zo Sobraniec zastavili auto operatívcov NAKA s tým, že pátrajú po hľadanej osobe?

Tam by mala pokračovať kontrola, zatiaľ vám neviem povedať, aké to má dôsledky.

X Máte napätie v polícii aj v inšpekcii. Tímy a antitímy, ktoré sa zrejme plánujú vzájomne odstíhať. Kde sa stala chyba?

Takto býva opis súčasného stavu podsúvaný verejnosti zo strany niektorých odborníkov ale aj politikov. Je potrebné jasne povedať: ako NAKA, tak aj Úrad inšpekčnej služby, majú zákonom jasne vymedzené kompetencie. NAKA robí najlepšie ako vie, funguje tam tím Očistec a iné, ktoré robia na veľkých kauzách.

Je samozrejmé, že ak existujú podozrenia, že by nemuselo byť v rámci integrity týchto konaní všetko legitímne, máme na to Úrad inšpekčnej služby. Ten má zo zákona kompetenciu, vyšetrovať veci v rámci Policajnej zboru.
Chcem veriť a verím, že Úrad urobil všetko najlepšie, ako vedel, aby zistil, kde je pravda.

Nenazval by som to preto ako boj zložiek jedného rezortu proti sebe. Každý si len robí svoju prácu. Od začiatku sme chceli, aby boli kroky oboch tímov vysvetlené. Nesmie dochádzať k spochybneniu ich činnosti.
Keď sa v médiách objavili informácie o tom, že šéfka Inšpekčného tímu mohla mať blízko k osobám, ktoré by mohli ovplyvniť jej objektivitu a stretávať sa s nimi, bolo zo strany šéfa Úradu inšpekčnej služby legitímne požadovať, aby tieto veci vysvetlila. K tomu ale doposiaľ nedošlo.

X Ona ešte nebola na detektore lži, kam mala ísť?

Zatiaľ nie. (rozhovor vznikol vo štvrtok popoludní - pozn. red.) Funkciu vedúcej tímu má teda stále pozastavenú.

X Prečo tam zatiaľ nebola?

Ak som správne informovaný, tak čerpá dovolenku. Je to ale otázka skôr na ňu.

X Podľa vás bolo na mieste odstaviť Dianu Santusovú od vedenia inšpekčného tímu, lebo bratislavský krajský prokurátor Remeta na to nevidí dôvod…

Šéf inšpekcie mi vysvetlil, prečo tak chce urobiť, a ja som sa s jeho návrhom stotožnil.

X Ak sa pozriete na činnosť oboch tímov - teda na NAKA a na Inšpekcii: podozrievate ich, že by robili niečo iné ako vyšetrovanie podozrení, teda, že by mali nekalé motívy?

Podrobnosti nepoznám, lebo vyšetrovanie stále pokračuje. Držím sa toho, že každý vyšetrovateľ, či už z NAKA alebo Inšpekcie, je procesne samostatný - toto ja rešpektujem. Rovnako rešpektujem, že nad zákonnosťou vyšetrovania má dohľad prokuratúra. Aj preto počkám, aby sa naplnili všetky požiadavky riaditeľa Úradu Inšpekčnej služby - teda aj to vyšetrenie na polygrafe - a uvidíme.

X Podľa vás teda nie je vojna v polícii?

Tak by som to nenazval. Je tu nejaké pnutie, to áno. Vyplýva to z toho, že každá zložka si robí svoju prácu. Ak sa nerobí všetko legitímne, existujú mechanizmy, ako to napraviť.

X Podieľa sa na tom pnutí aj tajná služba?

Vzhľadom na to, že sa to začalo informáciami z prostredia Slovenskej informačnej služby a z médií vieme, že jedna z vecí, ktorá bola vytýkaná vyšetrovateľke Santusovej bola, že má príliš blízky vzťah k človeku, ktorý má vzťahy v SIS, tak áno, môže. Neviem však posúdiť, do akej miery.

X Bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta v rozhovore pre náš portál povedal, že členovia inšpekčného vyšetrovacieho tímu sa sťažujú na prístup vedenia. Majú im byť hádzané polená pod nohy a v tomto zmysle už aj mali podať trestné oznámenie.

Ja nemám vplyv na činnosť tímu. Tento tím bol nastavený ešte v období, keď inšpekciu viedol Adrián Szabó. Ten určil zloženie tímu, sily aj prostriedky a ja do tohto nijako nezasahujem.

X Ani poverený šéf inšpekcie?

Nedostal som od neho žiadnu žiadosť, aby som riešil akékoľvek požiadavky na materiálne či iné zabezpečenie. Neviem ani o sťažnosti, že by im niekto - ako hovoríte - kládol polená pod nohy.

X Ako vnímate zrušenie obvinení Vladimíra Pčolinského a Jaroslava Haščáka?

Bol som prekvapený. Musím povedať, že sa tak stalo v deň, kedy policajný prezident Kovařík na základe uznesenia o vznesení obvinenia krajskou prokuratúrou požiadal o uvoľnenie z funkcie. A v rovnaký deň prišlo takéto masívne použitie paragrafu 363. Minimálne to vzbudzuje myšlienky, čo sa deje a prečo sa to deje

Ale mne ako ministrovi vnútra neprislúcha hodnotiť postup generálnej prokuratúry. Je to ich právo.

X Úrad špeciálnej prokuratúry v stanovisku zdôrazňoval, že dôvodnosť trestného stíhania v prípade Vladimíra Pčolinského konštatovali štyri senáty Najvyššieho súdu. Mal by jeden človek stáť nad takým množstvom sudcov Najvyššieho súdu?

Určite nie. Mne je však ťažko posudzovať a hodnotiť, kto má pravdu, alebo kto urobil to dobré rozhodnutie. Veci riešil vyšetrovateľ, dozoroval ich prokurátor a posudzovalo ju niekoľko sudcov a dokonca senátov Najvyššieho súdu.
Tie rozhodovali niekoľkokrát a len nedávno dokonca sprísnili väzbu Vladimíra Pčolinského a rozšírili ju aj o pokračovaciu. Ja si kladiem otázku, na základe čoho postupovali tieto senáty, ale aj Špecializovaný trestný súd, keď rozhodovali o väzbe? Je to predsa X ľudí, cez ktorých tieto rozhodnutia prešli, keď rozhodovali o väzbe a niekoľkokrát to tie senáty potvrdili.
A zrazu príde diametrálne odlišné rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení stíhaní. Tak sa pýtam: nemajú tam čo robiť ľudia, ktorí doteraz rozhodovali, lebo rozhodovali zle a bude rozhodovať generálny prokurátor, alebo je to naopak? Inú cestu nevidím.

X Ste politik, ako môžete túto situáciu vyriešiť?

Aj táto vec spustí debatu, či je takéto uplatňovanie paragrafu 363 na mieste, alebo či môže byť do budúcna nejakým spôsobom upravený a či kompetencia generálneho prokurátora, uplatniť tento mimoriadny opravný prostriedok, zostane. Verím, že tá debata bude prebiehať.

X Generálna prokuratúra hovorí o slabej dôkaznej situácii aj o procesných pochybeniach. Neobávate sa, že to bude spúšťač ku ďalším kauzám, ktoré sú vystavané takým istým spôsobom? Pripúšťate možnosť, že aj ďalšie stíhania budú zrušené?

Z môjho hľadiska by bolo nezodpovedné to takto hodnotiť. Ja stále trvám na tom, že dôverujem orgánom činným v trestnom konaní aj vyšetrovateľom v jednotlivých tímoch. Dôverujem aj dozorovým prokurátorom, ktorí na týchto kauzách robia.
Reflektujem, že sa tam píše o procesných pochybeniach a slabej dôkaznej situácii. Ja som tie spisy nečítal, ale predpokladám, že keď už sa písala obžaloba, tak tam tá dôkazná situácia bola. Ak rozhodovali súdy, nejaká dôkazná situácia tam tiež bola.

X Pripúšťate možnosť, že si policajti nesplnili dôsledne svoje domáce úlohy?

Vždy je taká možnosť. Nežijeme v úplne ideálnom svete. Okrem vyšetrovateľa je však vo veci aj prokurátor a niekoľkokrát prešli rozhodnutiami súdov. Ja dôverujem orgánom činným v trestnom konaní, že si svoju prácu vykonávajú zodpovedne a v súlade so zákonom.

X Skúmajú sa ostatné veľké kauzy, či neobsahujú rovnaké slabé miesta, ako zrušené stíhania? V prípade Pčolinského kritizujú napríklad, že sa vyšetrovanie začalo na základe úradného záznamu spísaného s človekom, ktorý chcel vypovedať o trestnej činnosti. Takýto postup pritom mal byť doposiaľ pomerne zvyčajný.
Vždy som bol uistený, že k žiadnej manipulácii nedochádzalo, všetky úkony sú zákonné a potvrdil to aj Úrad špeciálnej prokuratúry.

X Ale Csaba Dömötör je odsúdený za krivú výpoveď…

Preto som rád, že žijeme v demokratickej krajine, kde fungujú aj tieto mechanizmy. Nemáme iba vyšetrovateľov na jednej strane, ale ak sa príde na to, že niekto mohol urobiť nejakú chybu, máme na druhej strane mechanizmy na to, aby sme to zistili a potom aj postihli. Ak k takémuto niečomu došlo, sú z toho vyvodzované dôsledky.

X Opozícia jeho priznanie a odsúdenie vníma ako dôkaz, že sa manipulujú celé trestné stíhania...

Absolútne to odmietam. Čím iným by v opozícii argumentovali, keď mnohé kauzy sa dotýkajú ich ľudí, ktorí s nimi fungovali v systéme o ktorom môžeme počúvať aj od spolupracujúcich obvinených ako je napríklad Bernard Slobodník?
Ten v rozhovore otvorene hovorí, aký systém tu bol vytvorený a ako v ňom tí ľudia fungovali. Čo má opozícia teraz rozprávať, že sú spokojní? Samozrejme, že využijú každú príležitosť na to, aby mohli povedať, že tu sa manipulujú výpovede. Ale ani ten Dömötör nepovedal, že jeho výpoveď manipulovali vyšetrovatelia.

X Generálna prokuratúra v uznesení ku Pčolinskému hovorí, že kajúcnici sú vazalmi orgánov činných v trestnom konaní…
Toto určite odmietam a vychádzam naozaj iba z toho, že som bol aj policajným prezidentom niekoľkokrát ubezpečený, že k žiadnym machináciám a žiadnemu ovplyvňovaniu nedochádza. Mne nezostáva nič iné ako veriť Úradu špeciálnej prokuratúry a dozorovým prokurátorom a verím aj vyšetrovateľom NAKA.

X NAKA našla mafiu v polícii. Už vlani začala stíhanie pre minimálne dva prípady, ktoré predtým inšpekcia ukončila buď písomným pokarhaním, alebo konštatovaním, že skutok sa nestal. Napokon šéf inšpekcie Adrián Szabó priznal korupciu. Nebolo na mieste sa zaoberať inšpekciou už skôr, než v momente, kedy si po Szabóa prišli policajti?

Určite áno, ale kedy skôr?

X Napríklad keď Najvyšší súd v prípade bývalého šéfa policajných odposluchov Reháka konštatoval, že inšpekcia nemusela postupovať úplne zákonne?

Tých vecí, ktoré inšpekcia za uplynulé obdobie neriešila, bolo zjavne veľmi veľa. Samozrejme, že je veľmi veľa vecí, ktoré je potrebné napraviť aj na Úrade inšpekčnej služby, tak, ako máme veľmi veľa čo naprávať v rámci Policajného zboru.
Všetko ale musí mať istú postupnosť. To nejde hneď, ako sa zistí nejaký problém. Ako by sme to mali hneď napraviť? Riaditeľ inšpekcie bol obvinený a bol vo väzbe. Teraz vidíte, čo to spôsobuje napriek tomu, že stále hovorím, že dôverujem aj tomu tímu, ktorý je na inšpekcii.

Chcem mu dôverovať napriek tomu, že mám určité pochybnosti. že niektoré veci neboli možno celkom tak, ako by mali. Preto som za to, ako to rieši riaditeľ inšpekčnej služby. Aby sa všetky podozrenia a pochybnosti odstránili. Zatiaľ sa tak nestalo.

X Podľa končiaceho policajného prezidenta Kovaříka po jeho odchode povedie políciu prvá viceprezidentka Jana Maškarová, ktorá na funkciu prišla ešte s Milanom Lučanským. Na súde s Dušanom Kováčikom sa objavila výpoveď, že ona mala vyniesť informáciu o odpočúvaní Ľudovíta Makóa. Má vašu dôveru?

Čo bude po odstúpení policajného prezidenta v zmysle personalistiky ešte nie je úplne jasné.

X On povedal, že na jeho miesto nastúpi Jana Maškarová…

Teoreticky je systém nastavený tak, že by právomoci mohli prejsť na viceprezidenta, ale nie je to jediná možná cesta. Aj ja sa môžem rozhodnúť, koho dočasne poverím vedením policajného zboru.

X Zvažujete teda, že poveríte iného funkcionára?

Áno zvažujem.

X Je na mieste spomínať meno Štefana Hamrana, ktorý bol Kovaříkým súperom vo výberovom konaní na post šéfa polície?

Logicky je, ale je viacero mien, ktoré ešte zvažujem.

X Branislav Zurian v rozhovore spomenul údajný úplatok pre vás z čias vášho pôsobenia vo vojenskej tajnej službe, o ktorom mal pred ním hovoriť František Imrecze. Vy ste už v tejto veci vypovedali. Existuje teda reálne výpoveď bývalého šéfa finančnej správy o úplatku pre vás?

Ja neviem o nijakej výpovedi Františka Imreczeho. Viem len o tej nahrávke a k tej som sa vyjadril, ako aj k iným skutočnostiam s tým súvisiacim, a to na Úrade špeciálnej prokuratúry aj na NAKA.

X Ako podľa vás ten rozhovor medzi Branislavom Zurianom a Františkom Imreczem vznikol?

Nepovažujem to za nič iné ako za ďalší z pokusov o diskreditáciu mojej osoby. Neviem si to inak vysvetliť, keďže Branislav Zurian ako vtedajší šéf NAKA mal všetky možnosti to riešiť tak, aby to bolo aj procesne využiteľné podľa zákona. On si ale nahral Imreczeho, ktorý s tým ani nesúhlasil.

X Médiá priniesli informácie o vašej návšteve na tej istej adrese, kde býva aj takáčovec Matej Zeman, kľúčový svedok vo veľkých kauzách. Zároveň je to muž, ktorého inšpekcia obvinila z krivej výpovede. Môžete vylúčiť, že sa stretávate s takýmito záujmovými osobami?

To je absolútny výmysel a hlúposť. V tom dome som bol asi dvakrát. Ani som nevedel, že tam takáto osoba býva. V živote som ho nestretol, nepoznáme sa.

X A čo Peter Petrov?

Ani jeho, aktuality.sk

X X X

Lipšic obhajuje peniaze z Penty. Neplatili mňa, ale právnickú kanceláriu

Priamy príjem od Penty som nikdy nemal, hovorí Daniel Lipšic a tvrdí, že Jaroslav Haščák klame, keď spomína "odmenu pre JUDr. Lipšica".
Dilema vyriešená. Otázka, ktorú zadal v sobotu večer líder strany Smer Robert Fico, v nedeľu rozlúskol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

V sobotu Fico čítal z anonymizovaného rozhodnutia. V rozhodnutí sa hovorí, že „obvinený H. G. poukázal na zmluvy týkajúce sa poradenstva v oblasti trestného práva uzatvoreného s advokátskou kanceláriou L.“. Pričom služby mal poskytovať právnik s iniciálkami A. L. Dôvodom, prečo bola zákazka zadaná práve kancelárii L., podľa Fica bola „skutočnosť, že v nej začal pôsobiť A. L., ktorý v tom čase nemal prakticky žiadnu advokátsku prax, ale mal špecifické skúsenosti zo svojho predchádzajúceho pôsobenia v politike“.

Fico ďalej upozornil, že odmena pre právnika A. L. bola stanovená na 7-tisíc eur bez DPH na mesiac. „Za prvý rok spolupráce tento slávny právnik A. L. neposkytol firme žiadny písomný výstup. Za ďalšie obdobie vypracoval iba päť písomností v celkovom rozsahu 40 strán, za čo mu bola vyplatená odmena v celkovej výške asi 240-tisíc eur,“ pokračoval Fico.
Fico dal termín – pondelok, do ktorého mali jeho priaznivci uhádnuť, kto je tajomný A. L. Ficovu hádanku rozriešil sám Lipšic, ktorý sa na sociálnej sieti priznal, že pracoval pre Jaroslava Haščáka.

„Obhajoba oligarchov, trestne stíhaných pod dozorom prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, má právo zavádzať a klamať. Je to výlučne vecou „taktiky“ obhajoby,“ píše Lipšic.
Upozorňuje, že „dokázateľne nepravdivé tvrdenia obhajoby niektorých oligarchov začínajú preberať aj niektorí verejní činitelia“.
Kontaktný advokát
Ďalej opisuje, ako v rokoch 2016 až 2021 pôsobil v jednej z najväčších medzinárodných advokátskych kancelárií, od roku 2019 ako jej partner. Ku klientom patrili aj spoločnosti z porfólia skupiny Penta.

„V roku 2017 alebo 2018 bola táto advokátska kancelária oslovená spoločnosťou Mecom v súvislosti so zastupovaním tejto spoločnosti ako poškodeného v konaní vedenom na NAKA pre obzvlášť závažný zločin vydierania. Okrem toho sme boli oslovení aj s požiadavkou vypracovania analýz pre túto spoločnosť z oblasti európskeho práva,“ spresňuje Lipšic. On bol jeden z kontaktných advokátov, keďže vo firme, ktorá mala 25 právnikov, viedol trestnoprávny tím. Mecom platila advokátskej kancelárii mesačnú paušálnu odmenu.

„Zo spoločnosti Mecom, ani z inej spoločnosti z portfólia finančnej skupiny Penta, som nikdy nemal žiaden priamy príjem. Nikdy. Ak teda Jaroslav Haščák vo svojich obhajobných vyjadreniach spomína „odmenu pre JUDr. Daniela Lipšica“, tak preukázateľne klame. V roku 2020, čo bol môj posledný rok v advokácii, pritom príjem zo zastupovania spoločnosti Mecom (v trestnej oblasti) tvoril približne 2–3 % z celkového objemu trestnoprávnej agendy firmy, ktorej trestnoprávny tím som viedol,“ pokračuje Lipšic.

Podľa neho je absurdné, že Haščák teraz hovorí o jeho „špecifických skúsenostiach“. „Obhajoba (vo veci J. Haščák/Ľ. Arpáš/D. Arpášová) samozrejme môže produkovať rôzne absurdné a nepravdivé argumenty, je však smutné, ak ich začnú nekriticky preberať (a nie je to len tento prípad) aj niektorí verejní činitelia,“ konštatuje špeciálny prokurátor.
Verejná výzva Lipšica Haščákovi

Hovorí, že Haščák vo svojich rozsiahlych obhajobných podaniach spomína aj analýzu advokátskej kancelárie, v ktorej pôsobil, k použiteľnosti zvukových nahrávok z kauzy Gorila.

„Verejne týmto vyzývam Jaroslava Haščáka, aby túto právnu analýzu zverejnil. Jej obsah totiž dokazuje, že aj napriek skutočnosti, že spoločnosti v portfóliu finančnej skupiny Penta boli klientmi advokátskej kancelárie, v ktorej som v minulosti pôsobil, naše analýzy odrážali naše vlastné, a nikým neovplyvniteľné, právne názory,“ apeluje na Haščáka.
Dodáva, že právnickú spoločnosť si nikto nemohol kúpiť, ani Haščák, ktorý im v roku 2018 „ponúkol za zastupovanie v kauze Gorila rádovo (!) vyššiu sumu, ako v prípade spoločnosti Mecom“.

A dôkazom má byť podľa Lipšica aj to, že po nástupe do funkcie špeciálneho prokurátora podal podnet na podanie dovolania vo veci prepustenia z väzby Jaroslava Haščáka. Toho z väzby prepustili v januári tohto roka.
„Zásahom generálneho prokurátora, ktorý zrušil uznesenie o vznesení obvinenia, nebude môcť o dôvodnosti trestného stíhania Jaroslava Haščáka rozhodnúť 5-členný dovolací senát trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Jeho rozhodnutie sme očakávali vo veľmi krátkej dobe,“ dodáva Lipšic.

Za Haščáka reaguje právnik
Haščákov právny zástupca Martin Škubla už nereaguje cez sociálnu sieť, ale poslal stanovisko priamo médiám.
„Obvinenie D. Lipšica sa má týkať toho, akým spôsobom sme interpretovali advokátske služby, ktoré Daniel Lipšic v pozícii partnera advokátskej kancelárie (AK) Dentons vykonával od 15. 1. 2018 do 30. 9. 2020 pre spoločnosť Mecom, a.s., ktorá v tom čase bola súčasťou skupiny Penta. Škubla odmieta zaťahovanie Haščáka do sporu medzi Robertom Ficom a Danielom Lipšicom. "Neželáme si byť jeho súčasťou, najmä keď obe strany v záujme prezentovania vlastných cieľov dezinterpretujú naše vyjadrenia,“ zdôrazňuje.

Do pozornosti však dáva, že v podaní adresovanom Generálnej prokuratúre SR „nehodnotili kvalitu, ani rozsah služieb Daniela Lipšica a ani AK Dentons, v žiadnom prípade sme nerozporovali odmenu, ktorá bola v tejto súvislosti vyplatená“.
Mecom si však podľa Škublu vybral kanceláriu Dentons práve preto, že služby jej mal „osobne poskytovať JUDr. Daniel Lipšic“.
Haščákov právnik však situáciu využil a zverejnil časť podania na generálnu prokuratúru. Týkalo sa Haščákovho obvinenia, že si od Ľubomíra Arpáša, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS, mal kúpiť nahrávky z bytu na Vazovovej ulici, kde sa mal Haščák stretávať s politickými špičkami a dohadovať s nimi spoluprácu. Na oplátku mal neskôr Arpáša a jeho manželku vyplácať cez vymyslené zmluvy s ich firmou Identita.

„Informáciu o zmluvnej spolupráci medzi AK Dentons (D. Lipšicom) a spoločnosťou Mecom, a. s., sme do nášho podania uviedli z toho dôvodu, že tento zmluvný vzťah v mnohých ohľadoch vykazuje podobnosti s poradenským vzťahom s IDENTITOU. A ten bol dôvodom obvinenia a trestného stíhania nášho klienta. Pritom OČTK sa dopustili pri hodnotení vzťahu so spoločnosťou IDENTITA podobnej chyby, akej sa dopúšťa ten, kto hodnotí vzťah MECOM, a.s. a Dentonsu / D. Lipšica povrchne. A navyše treba uviesť, že na prvý pohľad bola spolupráca s D. Lipšicom rádovo menej materiálna ako spolupráca s manželmi Arpášovými,“ reaguje Škubla.

Tvrdí, že Penta uzatvárala s externými dodávateľmi takéto zmluvy štandardne. Minulý týždeň generálny prokurátor Maroš Žilinka zastavil Haščákovo stíhanie. Lipšic na to reagoval, že podla dovolanie voči prepusteniu Haščáka z väzby a rozhodovať sa malo v najbližších dňoch. Podľa Škublu „postoj Daniela Lipšica v súčasnej pozícii špeciálneho prokurátora, ktorý podpísal podnet na podanie dovolania voči rozhodnutiu NS SR o prepustení nášho klienta z väzby, je nekonzistentný s jeho postojom dodávateľa advokátskych služieb pre spoločnosť Mecom, a. s“.

„Lipšic sa podpisom podnetu na podanie dovolania stotožnil s tvrdením OČTK o údajnej neprimeranosti odmeny spoločnosti IDENTITA a údajnej fiktívnosti zmluvného vzťahu. Obdobnú logiku je totiž možné takýmto spôsobom uplatniť aj na zmluvný vzťah AK Dentons a Mecom, a.s. A to napriek tomu, že sa zjavne nejednalo ani o fiktívny zmluvný vzťah a ani o neprimeranú odmenu, čo sme v našom podaní dostatočne vysvetlili,“ dodal Škubla./agentury/

X X X

Musí politik strpieť kritiku na Facebooku? Blaha odkazuje na právo, kritici na vyššie princípy

Nesúhlasné či ironické komentáre blokuje aj Igor Matovič.
Na slovenskom Facebooku sa nedávno odohrala nenápadná, no z pohľadu slobody slova zaujímavá prestrelka. Jej aktérmi boli poslanec Smeru Ľuboš Blaha a vedec Pavol Čekan. Ich výmena opäť otvorila otázku, kam až môžu zachádzať verejní činitelia pri narábaní s kritikmi.

Všetko sa začalo Seditou. Jej majiteľ Pavol Jakubec sa v rozhovore pre Denník E vyjadril, že neočkovaní ľudia by mali sedieť doma. Časť spoločnosti, ku ktorej sa pridali aj niektorí politici vrátane Blahu preto vyzývala na bojkot jej výrobkov.
Čekan vs. Blaha
Čekan adresoval týmto ľuďom vrátane zákonodarcu Smeru výzvu, aby bojkotovali aj Facebook. Americká firma sa totiž rozhodla, že do svojich kancelárií pustí iba ľudí s vakcínou.

Blaha za to na na svojej facebookovej stránke Čekana kritizoval. Jeho reakciu označil za primitívnu a za jeho starší výstup, ktorého výsek sa šíril dezinformačnými kanálmi, ho prirovnal k fašistom.

Vedec sa preto rozhodol reagovať priamo pod statusom zákonodarcu. „Pán Blaha, skúste si ešte raz prečítať môj status. Skúste v ňom nájsť primitívny útok, resp. hocijaký útok. Bol to slušný status, ktorý vás nijako neuráža, nedehonestuje a ani nenabáda ľudí, aby na vás nadávali, nešíri nenávisť voči vám. Zato váš je presne plný toho vymenovaného,” znela časť Čekanovho komentára pod Blahovým statusom.

Komentár tam dlho nepobudol. Administrátori Blahovej stránky ho vymazali. Znalcov Blahovej stránky to v zásade neprekvapí. Poslanec a jeho administrátori odstránili už toľko komentárov, že iniciatíva blbec.online, ktorá sleduje rôzne dezinformačné, extrémistické či proputinovské stránky, z nich vydala knihu.
Nevymazávajú však len nenávistné komentáre. Často medzi nimi skončia aj tie kritické. Ani ten Čekanov nevykazoval klasické znaky nenávistných prejavov.

Zákaz pre Trumpa
Diskusie o tom, či majú verejní funkcionári rovnaké práva na sociálnych sieťach ako bežní používatelia, prebiehajú roky. Radikálne do nej zasiahlo rozhodnutie amerického súdu, ktorý zakázal v roku 2019 vtedy úradujúcemu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi blokovať na jeho účtoch používateľov, ktorí ho kritizovali.
Súd totiž jeho profily považoval za verejné fórum a blokovanie používateľov na základe toho vyhodnotil ako porušovanie slobody slova. Trump to pritom robil bežne, tak ako to robia aj politici u nás.

Nie je to v našich končinách len prípad Blahu. Diskusiu na túto tému u nás rozprúdil Igor Matovič. Ako premiér totiž mnohé veci komunikoval cez svoj osobný profil na Facebooku. Mnohých používateľov pritom zablokoval nielen za vulgárne, ale aj za kritické či ironické komentáre.
Takíto používatelia viac nemohli vidieť obsah, ktorý Matovič na svojom profile zverejňoval.

Bez zákonných obmedzení
Zákony dnes, samozrejme, neobmedzujú narábanie politikov s profilmi a stránkami na sociálnych sieťach. Môžu s nimi pracovať úplne rovnako ako bežní občania. Pokiaľ teda napríklad Blaha chce vymazať kritický komentár spod svojho statusu, právne mu nestojí v ceste vôbec nič.

Takto vysvetľuje svoje konanie aj samotný poslanec Smeru. „Je to moja stránka ako občana Slovenskej republiky. Podľa právnych predpisov si na nej môžem robiť čo chcem,” hovorí poslanec.

Priznáva, že diskusiu pod statusmi mu regulujú administrátori, ktorí majú povolenie vymazávať komentáre trollov. „Takýmto spôsobom pristupujem k všetkým trollom. Pán čekan bol vyhodnotený ako troll,” hovorí Blaha s tým, že ak chce Čekan reagovať, môže tak robiť na rôznych iných fórach.
Faktom je, že v porovnaní s Trumpom je Blaha v inej situácii. Je opozičný poslanec, ktorý nemá výkonnú moc. Stále je však voleným poslancom Národnej rady.

Blaha: Kritizovať ma môžu oficiálnym mailom
Podľa neho je však tá hranica, kde by mal politik pristupovať citlivejšie k narábaniu s komentármi, práve pri výkonných funkciách. „Je rozdiel aj z hľadiska filozofie, keď je niekto prezident alebo predseda vlády, samozrejme, na oficiálnej stránke sa očakáva, že bude komunikovať s občanmi,” dodáva poslanec Smeru.
Svojich kritikov odkazuje na oficiálny mail na stránke Národnej rady a pýta sa, že ak by došlo k obmedzovaniu, kto bude posudzovať, ktorý príspevok vymazať môže a ktorý nie.

Slovenské súdy sa slobode slova venovali v posledných rokoch viackrát. Išlo však najmä o prejavy pravicových extrémistov na rôznych platformách. Prípad, či má verejný činiteľ právo vymazávať nesúhlasné komentáre či blokovať kritikov sa pred sudcov u nás zatiaľ nedostal.

Vymazávanie a demokracia
Z právneho hľadiska preto odpoveď v podstate zatiaľ neexistuje. Blahova interpretácia práce s profilom politika má však aj svojich kritikov.
Tí narozdiel od poslanca apelujú aj na iné ako len právne normy. „Demokraticky zmýšľajúci poslanec by kultivovaný a vecný názor aj keď s ním nesúhlasí, nemal vymazávať. Ak koná opačne vysiela signál o samom sebe,” myslí si riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.

Podľa šéfa mediálneho výboru a poslanca koaličného OĽaNO Kristiána Čekovského by sa politik mal snažiť odpovedať aj na kritické komentáre. Pripúšťa, že niekedy to vzhľadom na ich počet nie je možné. Okrem toho dodáva, že na svojich sieťach netoleruje účty, ktoré šíria dezinformácie, vulgarizmy a iné nenávistné prejavy.

„Vážim si však slobodu slova, a preto sa nebránim konštruktívnej diskusii. Je na zvážení každého politika, koľko času a energie venuje nielen na svoju prezentáciu cez sociálne siete, ale následne aj na kultivovaný dialóg so svojimi sledovateľmi,” dodáva Čekovský, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: GP Žilinka mix Trnku, Kováčika a Čižnára

Generálna prokuratúra vracia Slovensko pred vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prístup jej šéfa naznačuje, že postupne môžu byť zbavení obvinení aj ďalší prominenti s visačkou Smeru/Hlasu.

Minulý týždeň sa stali dve udalosti, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Najskôr vyšlo najavo, že druhý muž generálnej prokuratúry Jozef Kandera zrušil trestné stíhanie bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.
Využil na to sporný paragraf, ktorý mal byť už dávno minulosťou. Je až nepochopiteľné, prečo to súčasná koalícia neurobila hneď na začiatku vládnutia – alebo najneskôr pred voľbou nového generálneho prokurátora.

Úpravu tohto ustanovenia tak, aby nemohlo byť zneužiteľné, má pritom v programovom vyhlásení. Komisia na čele s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou už len hasí požiar, ktorému mohla dávno zabrániť.
Rozhorčenie nad prístupom Žilinku a spol. je namieste, ale prichádza neskoro. Spoliehať sa na jeho „osvietenosť“ – obzvlášť po nepresvedčivom verejnom vypočutí – svedčí o naivite politických elít.
Precedens
Napriek tomu treba konať rýchlo a bez prieťahov. Maroš Žilinka už totiž naznačil, že spomínaný paragraf budú využívať aj naďalej. V praxi tak môžu byť zbavení obvinení aj ďalší prominenti z éry tzv. našich ľudí.
Na kauze Pčolinský sú zarážajúce štyri veci. Že Žilinka nechápe svoj konflikt záujmov, hoci o bývalom šéfovi SIS formálne rozhodol jeho podriadený. Ako kandidát Sme rodina by mal mať citlivejšie senzory.

Že Pčolinský išiel „von“ krátko pred podaním obžaloby. Že prokuratúra si tak osvojila právo rozhodovať o vine/nevine namiesto súdov. A tiež spôsob argumentácie Jozefa Kanderu, ktorý je na míle vzdialený od praxe.
Spochybňovanie kajúcnikov ako apriori nedôveryhodných – plus námietky voči nepodstatným technickým detailom trestného konania – je precedens, ktorý nahráva ďalším zločincom a otvára im dvere k ceste na slobodu.
Z inej planéty
Ešte prekvapivejšie je zrušenie obvinenia Jaroslavovi Haščákovi, ktoré si zobral „na triko“ Žilinka osobne. Generálny prokurátor totiž zhodil zo stola aj samotnú Gorilu, vrátane existujúcich zvukových nahrávok.
Pri obhajobe Haščáka sa znemožnil aj profesionálne, keď povedal, že „len blázon by si nechal posielať úplatok na vlastný účet“. To znamená, že vzťah Penty a bývalého siskára Ľubomíra Arpáša bol reálny, nie fiktívny.

Práve Arpáš mal totiž Haščákovi predať nahrávku Gorily s tým, že formálne to prikryli poradenskými službami. Ak si Žilinka naozaj myslí, že takto to nefungovalo, tak žil posledných tridsať rokov na inej planéte.
Nehovoriac o tom, že Haščáka „očistil“ v predstihu, keďže nepočkal, ako dopadne mimoriadne dovolanie ministerky Kolíkovej. Tá namietala – na podnet špeciálneho prokurátora Lipšica – jeho prepustenie z väzby.

Útok na Lipšica
Žilinka sa v tejto kauze – spôsobom uvažovania aj rozhodovania – priblížil k Dobroslavovi Trnkovi a Dušanovi Kováčikovi. Aj výrok, že zásah v sídle Penty bol škandalózny, dobre ilustruje jeho aktuálne mentálne nastavenie.
Kontroverzné verdikty o Pčolinskom a Haščákovi sú zároveň priamym útokom na Lipšica a prácu špeciálnej prokuratúry. V dohľadnej dobe možno očakávať aj pokusy o jeho diskreditáciu a tlak na odchod z funkcie.

Lipšic už čelí disciplinárke, Žilinkovi podriadená prokuratúra otvára jeho previerku. Generálny prokurátor ukázal, že má tiež slabosť pre monokraciu, v čom si môže podať ruku s Trnkom, Kováčikom i Čižnárom.
Lipšic je silnejšia nátura ako bývalý šéf polície Peter Kovařík, ktorý to už zabalil – po účelovom obvinení s požehnaním Žilinkových ľudí. Aj od jeho odolnosti bude závisieť, či sa definitívne vrátime pred február 2018, aktuality.sk

X X X

Verdikt v kauze letu MH17 padne najskôr v septembri 2022

Rozsudok v procese týkajúcom sa lietadla Boeing 777, ktoré sa zrútilo v lete roku 2014 počas letu nad východom Ukrajiny, by mohol byť vynesený 22. septembra 2022. V pondelok v Haagu ho ako možný stanovil hlavný sudca v procese Hendrik Steenhuis.
Ako alternatívne termíny uviedol aj 17. november a 15. december budúceho roku.

Súdny proces v kauze letu MH17 sa obnovil v pondelok v Haagu. V tejto fáze pôjde o výpovede asi príbuzných obetí z malajzijského lietadla Boeing, ktoré sa v lete roku 2014 zrútilo počas letu nad územím východnej Ukrajiny. Očakáva sa, že táto časť - výpovede príbuzných - bude trvať asi tri týždne.

Podľa DutchNews.nl sa súd so žiadosťou o poskytnutie výpovedí obrátil na 90 príbuzných obetí letu z ôsmich krajín. Vypovedať môžu buď v budove súdu s vysokým stupňom ochrany, ktorý bol zriadený v blízkosti amsterdamského letiska Schiphol, alebo prostredníctvom videospojenia.

Kritizovali prístup Ruska
Prví z príbuzných vypovedali už v pondelok, pričom požadovali spravodlivosť a kritizovali prístup Ruska.
Medzinárodní vyšetrovatelia totiž tvrdia, že lietadlo Boeing 777 zasiahla raketa ruskej výroby odpálená z lokality na východe Ukrajiny, ktorý vtedy ovládali promoskovskí militanti. Rusko akúkoľvek účasť na incidente od začiatku vyšetrovania popiera.
Ako prvá v pondelok vypovedala Ria van der Steenová, ktorá prišla o otca Jana a nevlastnú matku Nell. Pred súdom na margo Ruska citovala ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna, keď uviedla: „Klamú. Vieme, že klamú a oni vedia, že vieme, že klamú."

Dodala, že ňou lomcujú pocity „pomsty, nenávisti, hnevu a strachu". Povedala, že si uvedomuje, že jej príbuzní sú mŕtvi, ale nemôže uzavrieť proces lúčenia sa s nimi, „kým tí, ktorí sú zodpovední za ich smrť, nebudú uznaní vinnými za to, čo urobili".
Za vraždu sú súdení ruskí štátni príslušníci
Pred súdom v Haagu sú v neprítomnosti za vraždu súdení ruskí štátni príslušníci Oleg Pulatov, Igor Girkin a Sergej Dubinskij a ukrajinský občan Leonid Charčenko. Právne zastúpenie má iba Pulatov.
Podľa vyšetrovateľov všetci štyria obvinení zastávali v čase zostrelenia lietadla kľúčové úlohy v samozvanej Doneckej ľudovej republike, nad ktorej územím spôsobila raketa Buk pád lietadla.

Zomrela jeho manželka i tri dcéry
Peter van der Meer povedal sudcom, že po zostrelení lietadla a po smrti svojich troch malých dcér Sophie (12), Fleur (10) a Bente (7) a bývalej manželky Ingrid už nemá „život ani budúcnosť".

Vo svojej výpovedi pred súdom vyjadril nádej, že po vypočutí si jeho príbehu budú páchatelia cítiť naliehavosť vyjadriť sa, aby „sa mohli pozrieť do zrkadla a nemuseli klamať svojim deťom alebo vnúčatám o tom, čo urobili 17. júla 2014".
Van der Meer vyhlásil, že po smrti svojich dcér prestal oslavovať sviatok sv. Mikuláša. "Je to sviatok pre deti. Už nemám chuť to oslavovať. Nemám deti," povedal.

„Vedeli, že strieľajú na zraniteľné civilné lietadlo"
Ďalší svedok, Robbert van Heijningen, ktorý prišiel o brata Erika, švagrinú Tinu a ich 17-ročného syna Zegera, uviedol, že páchatelia vedeli, že „strieľajú na zraniteľné civilné lietadlo - ako na hlineného holuba, bez najmenšej šance".
Sander Essers, ktorého brat Peter, švagriná Jolette Eusinková a ich dve deti - Emma (20) a Valentijn (17) boli zabití pri tragédii, pred súdom vypovedal, že jeho brat mu 20 minút pred odletom telefonoval s tým, že má „zlú predtuchu".

„Vyčítam si, že som jeho predtuchu nebral vážne. Mám kvôli tomu bezsenné noci," povedal Essers.
Austrálčanka Vanessa Rizková, ktorej rodičia Albert a Maree sa lietadlom malajzijských aerolínií vracali z dovolenky v Európe, uviedla, že páchatelia „si za svoje ohavné činy zaslúžia trest".

„Ako by sa cítili páchatelia, keby to boli ich blízki? Ako by na to (prezident Vladimir) Putin a jeho skorumpovaná ruská vláda reagovali," uviedla Rizková prostredníctvom videohovoru z Austrálie.
Podľa Moskvy tragédiu zavinili ukrajinské úrady

Podľa tvrdení Moskvy tragédiu lietadla zavinili ukrajinské úrady, pretože po vypuknutí konfliktu v roku 2014 odmietli uzavrieť vzdušný priestor nad Donbasom.
Medzinárodný vyšetrovací tím pritom dospel k záveru, že raketa, ktorá zostrelila let MH17, bola vypálená z územia ovládaného separatistami, a to z protivzdušného systému BUK, ktorý bol do ukrajinského Donbasu prepravený zo susedného Ruska, kam bol následne prevezený späť, aktuality.sk

X X X

Šéf NATO je znepokojený z nových raketových síl v Číne

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok vyjadril znepokojenie nad výstavbou nových raketových síl v Číne, ktoré podľa neho výrazne zvyšujú jadrový zbrojný potenciál krajiny.
Čína podľa Stoltenberga rýchlo zvyšuje počet svojich jadrových hlavíc i moderných raketových nosičov. Toto všetko sa deje neobmedzene a netransparentne, dodal.

„Ako globálna veľmoc má Čína globálnu zodpovednosť pri kontrole zbrojenia," povedal Stoltenberg na konferencii v Kodani venovanej tejto problematike.
Nezisková organizácia Federácia amerických vedcov (FAS) v júli upozornila, že Čína buduje v púšti v odľahlej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade krajiny vyše 100 nových síl – podzemných priestorov pre medzikontinentálne balistické rakety.
Odpaľovacie zariadenia určené pre jadrové balistické rakety

V júni denník The Washington Post priniesol správu, že Čína začala stavať v púšti neďaleko mesta Jü-men na severozápade krajiny 119 takmer identických objektov, ktoré sa podobajú na už postavené odpaľovacie zariadenia určené pre jadrové balistické rakety. Zistili to výskumní pracovníci z kalifornskej univerzity v Monterey, ktorí porovnávali družicové snímky. Čínski jadroví experti však tieto informácie popreli.

V prípade, že by Čína uviedla silá v Sin-ťiangu a pri Jü-mene do prevádzky, predstihla by v tomto ukazovateli i Rusko a dosiahla by zhruba polovicu počtu odpaľovacích zariadení, ktoré majú k dispozícii Spojené štáty. Čína podľa odhadu Federácie amerických vedcov vlastní približne 350 jadrových hlavíc. USA a Rusko majú po 4 000 hlaviciach, aktuality.sk

X X X

USA vykonali prvé evakuácie Američanov z Afganistanu po ukončení odsunu

Štyria Američania odišli v pondelok s vedomím hnutia Taliban z Afganistanu. Išlo o prvé odchody amerických občanov z Afganistanu, ktoré Spojené štáty zorganizovali od konca augusta, keď sa z tejto krajiny stiahli americkí vojaci.
Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie popredného amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou.
Štyria Američania odišli z Afganistanu pozemnou trasou, citovaný zdroj ale nešpecifikoval, do akej krajiny. Uviedol len to, že ich tam privítali americkí diplomati.
„Taliban im (v odchode) nebránil," pričom o ňom vedel, povedal médiám tento nemenovaný zdroj, ktorý aktuálne sprevádza amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena počas návštevy Kataru.
Americkí predstavitelia uviedli, že z Afganistanu už mohli odísť po odsune amerických vojakov aj iní občania USA, ak sa tak však stalo, spravili to po vlastnej súkromnej linke.

Blinken pricestoval do katarskej Dauhy
Blinken v pondelok pricestoval do katarskej Dauhy, na rozhovory s tamojšími predstaviteľmi. Informácia o evakuácii štyroch Američanov z Afganistanu sa objavila krátko pred jeho pristátím v Katare.
Antony Blinken je najvyššie postaveným americkým činiteľom, ktorý je na návšteve v tomto regióne odvtedy, ako Taliban v polovici augusta uchopil moc v Afganistane.

Blinken, ktorého sprevádza aj americký minister obrany Lloyd Austin, sa v Dauhe nemá stretnúť s nijakými predstaviteľmi Talibanu. Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí však uviedol, že Washington bude s Talibanom aj naďalej v kontakte.

V Afganistane zostalo vyše 100 Američanov
Washington tvrdí, že pozorne sleduje, či si Taliban plní svoj prísľub, že z krajiny nechá odísť Američanov aj občanov ďalších spojeneckých krajín. Americkí predstavitelia tvrdia, že v Afganistane zostalo po masových leteckých evakuáciách už len niečo vyše 100 Američanov - väčšinou s dvojakým občianstvom.

V tejto krajine sú však stále údajne desaťtisíce tlmočníkov, ich rodinných príslušníkov a ďalších, ktorí spolupracovali s americkými diplomatmi a ktorí sa aj napriek uisteniam zo strany Talibanu obávajú prípadnej odplaty týchto militantov.
Pozemné trasy sú momentálne dôležitými cestami, ako sa dostať z Afganistanu, a to primárne prechodom do Pakistanu alebo Iránu, s ktorým Washington neudržuje diplomatické vztahy, aktuality.sk

X X X

Odsúdenie lídrov bieloruskej opozície bolo politicky motivované

Spojené štáty ostro kritizovali väzenské tresty, ktoré v Bielorusku vymerali dvom predstaviteľom tamojšej opozície.
„Spojené štáty odmietajú dnešné politicky motivované a hanebné odsúdenie predstaviteľov bieloruskej opozície Maryje Kalesnikavovej a Maxima Znaka," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí USA.
„Tieto rozsudky sú, žiaľ, ďalším dôkazom toho, že režim (prezidenta Alexandra Lukašenka) absolútne nerešpektuje ľudské práva a základné slobody bieloruského ľudu," konštatuje rezort americkej diplomacie.

Žiadajú prepustenie politických väzňov
„Opakujeme našu výzvu na ukončenie represií voči Bielorusom za to, že si uplatňujú svoje ľudské práva v Bielorusku i mimo neho, a (žiadame) okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane pani Kalesnikavovej a pána Znaka," apelovalo ministerstvo.

Maryja Kalesnikavová a Znak, ktorých zatkli vlani v septembri, boli obvinení zo sprisahania s cieľom chopiť sa moci a z podnecovania činnosti prostredníctvom médií a internetu, ktorá ohrozovala národnú bezpečnosť. Kalesnikavová bola v pondelok odsúdená na 11 rokov odňatia slobody a jej právnik Maxim Znak dostal desaťročný trest.

V auguste americký prezident Joe Biden podpísal výkonné nariadenie, na základe ktorého sa rozšírili sankcie platné od roku 2006, namierené na mnohých bieloruských predstaviteľov vrátane viacerých firiem.
Verdikt bieloruského súdu, ktorý vymeral tresty odňatia slobody Kalesnikavovej a Znakovi, odsúdili aj Nemecko, Európska únia a Spojené kráľovstvo, aktuality.sk

X X X

Na Malorke uvoľnili reštrikcie, opäť povolia nočné večierky

Na španielskom ostrove Malorka sa majú vzhľadom na klesajúci počet nakazených na koronavírus opäť uvoľniť epidemiologické reštrikcie. Už od utorka sa tam ľudia z rôznych domácností budú môcť opäť stretávať na večierkoch trvajúcich celú noc, informovala v pondelok tamojšia regionálna vláda.

Agentúra DPA pripomína, že hromadné stretávanie ľudí medzi 1.00 h a 6.00 h ráno boli na tomto ostrove zakázané od konca júla. Neskôr zákaz platil až od 2.00 h ráno a teraz bol zrušený úplne. Po novom zároveň teraz bude môcť pri jednom stole sedieť vo vnútorných priestoroch reštaurácie až 8 ľudí a vo vonkajších 12.
Na Ibize zostáva zákaz večierkov v platnosti
Na neďalekej Ibize, patriacej taktiež k Baleárskym ostrovom, zákaz večierkov stále zostáva v platnosti, z dôvodu väčšej miery infekčnosti, pripomína DPA.

Podľa najnovších údajov, ktoré španielske ministerstvo zdravotníctva zverejnilo v piatok večer má sedemdňová incidencia na Baleárskych ostrovoch hodnotu 88, a má tak oproti predošlému obdobiu klesajúci charakter. Približne 17 percent lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti na tomto súostroví zaberajú covidoví pacienti.
V Španielsku je oboma dávkami proticovidovej vakcíny zaočkovaných už 71,5 percent obyvateľstva a 77 percent dostalo prinajmenšom prvú dávku. Na samotných Baleárskych ostrovoch dostalo obe dávky už 67 percent a prinajmenšom jednu 70 percent obyvateľov, aktuality.sk

X X X

Zomrel Jean-Paul Belmondo, slávna herecká legenda

Muž z Ria i z Acapulca, Veľký šéf, Zviera, policajt aj darebák. Francúzsko prišlo o hereckú legendu. Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok Jean-Paul Belmondo. Informoval o tom jeho právnik, podľa ktorého bol herec už nejaký čas veľmi vyčerpaný a umrel pokojne vo svojom parížskom dome.

Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 vo francúzskom meste Neuilly-sur-Seine ležiacom na severozápadnej hranici Paríža. Jeho otec bol sochár, vďaka čomu bol Belmondo od detstva v blízkom kontakte s umením. Istý čas sa venoval amatérskemu boxu, ktorého sa však vzdal na úkor herectva. V roku 1956 vyštudoval konzervatórium v Paríži.
zväčšiť

Tvár novej vlny

Svoju hereckú kariéru odštartoval v divadle v roku 1953, kedy si zahral v predstaveniach Médée a Zamore. O tri roky neskôr však vymenil divadelné dosky za filmové plátno, keď sa objavil v krátkej snímke Moliere. V roku 1957 si zahral po boku Jeana-Pierra Cassela vo filme À pied, à cheval et en voiture (Pešo, na koni a autom), z ktorého bola jeho postava vystrihnutá. V pokračovaní s názvom À pied, à cheval et en sputnik (Pešo, na koni a v rakete) však získal väčšiu rolu, ktorá už vo filme zostala.

V roku 1960 si zahral v debutovom filme Jeana-Luca Godarda s názvom Na konci s dychom, kde stvárnil cynického gaunera. Ten sa stal medzníkom v Belmondovej kariére a zároveň jeho kľúčovou rolou, vďaka ktorej ho mnohí začali porovnávať s americkým hercom Jamesom Deanom. Okrem toho sa vďaka tomuto filmu stal tvárou tzv. novej vlny. S Godardom znovu spolupracoval o rok neskôr na filme Žena je žena.

Belmondo však netúžil po tom byť zaškatuľkovaný do jedného typu postavy, a tak začal stvárňovať ostro kontrastujúce úlohy. V Moderato cantabile si zahral robotníka v zložitom milostnom vzťahu, vo Vrchárke citlivého intelektuála a vo filme Kňaz Léon Morin morálne založeného kňaza. Týmito rolami dokázal, že napriek svojmu drsnému vzhľadu je schopný zahrať aj citlivé postavy.

Kaskadéra nepotreboval
Účinkoval v komédiách, ale aj v akčných filmoch, v ktorých sa sám ujímal jednotlivých kaskadérskych kúskov. Ďalej sa predstavil aj v klasikách, akými boli Hugovi Bedári či divadelné spracovanie Rostandovho Cyrana z Bergeracu. K divadlu sa však vrátil ešte pred Cyranom, konkrétne v adaptácii Jeana-Paula- Sartra s názvom Kean.

V roku 1963 vyšla jeho autobiografia s názvom Tridsať rokov a dvadsaťpäť filmov. V roku 2001 si Belmondo na 9. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film slávnostne prevzal ocenenie Hercova misia. Porota mu ho udelila najmä za charakterové stvárnenie Godardových postáv, ktorými ovplyvnil celú generáciu. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach zároveň pripevnil tabuľku so svojím menom. Ten istý rok však dostal infarkt, po ktorom niekoľko rokov nehral. Na filmové plátna sa vrátil o sedem rokov neskôr, konkrétne v snímke Muž a jeho pes.

Ženatý bol dvakrát – v roku 1952 sa oženil s Élodie Constantinovou, s ktorou mal tri deti. Ich najstaršia dcéra Patricia zahynula pri požiari. V roku 2002 sa oženil s Natty Tardivelovou, ktorá mu ako 70-ročnému porodila dcéru Stellu Evu Angelinu. Okrem toho mal vzťah aj so švédskou herečkou Ursulou Andressovou, talianskou herečkou Laurou Antonelliovou či brazílskou speváčkou a herečkou Carlos Sotto Mayorovou.
Za film Cesta rozmaznaného dieťaťa získal prestížne francúzske ocenenie César. V roku 2010 mu Losangeleská asociácia kritikov udelila Cenu za úspešnú kariéru.

Výber z filmov Jeana-Paula Belmonda

Na konci s dychom (1960)
Krimidramédia s milostnou zápletkou Na konci s dychom Jeana-Luca Godarda sa stala vlajkovou loďou najsilnejšieho filmového hnutia zapísaného do dejín svetovej kinematografie: francúzskej Novej vlny. Z hlavného protagonistu stvárneného Belmondom sa stal symbol generácie mládeže 60. rokov. Ako ľahkovážny kriminálnik sa tu vyhraňuje voči spoločenským konvenciám, popiera zaužívané pravidlá a na svet reaguje s rovnakou ľahkosťou a vynaliezavosťou ako režisér a scenárista filmu Jean-Luc Godard.

Bláznivý Petríček (1965)
V polohe rozkošného gangstra so srdcom milenca sa stotožnil aj v ďalšom kultovom filme Bláznivý Petríček. Jean-Luc Godard ho nakrútil aj vďaka tomu, že Belmondo potvrdil účinkovanie v jeho ťažko financovateľnom filme. Celý film vznikal metódou improvizácie.

Horalka (1960)
V dobovej dráme Horalka odohrávajúcej sa počas druhej svetovej vojny bardov talianskeho neorealizmu Vittoria De Sicu a jeho dvorného scenáristu Cesarea Zavattiniho stvárnil Belmondo intelektuála obdivujúceho komunistickú ideológiu. De Sica dal mladému hercovi príležitosť stvárniť idealistu v hraničnej situácii, akou je vojna. Vyzdvihol tak dramatickú polohu Belmondovho prejavu. Jeho filmovou partnerkou bola Sophia Loren, ocenená za svoj výkon Oscarom.

Muž z Acapulca (1973)
Autorom krimikomédie zo 70. rokov bol filmár Philippe De Broca, bard žánru, ktorý v 60. a 70. rokoch opantal francúzske i svetové publikum a Belmondovi zveril pre neho príznačnú rolu dokonalého agenta, obávaného protivníka a lámača ženských sŕdc. Herec si počas natáčania akčných scén zlomil nohu, no film sa aj dnes objavuje medzi najlepšími francúzskymi komédiami zo 70. rokov.

Profesionál (1981)
Kaskadérske kúsky a sexepíl uplatnil aj v kultovej akčnej krimidráme Profesionál ako tajný agent, ktorého usvedčia, no po úteku zo zajatia zosnuje pomstu. Hudbu k ikonickej gangsterke napísal Ennio Morricone. Skladba Chi Mai sa dostala do filmu na popud Belmonda, ktorý presvedčil Morriconeho, aby ju zaradil do soundtracku po tom, ako ju počul v rádiu.
/agentury/