iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sudcovia sa zastávajú GP Žilinku, hovoria o rozklade SR

K devastácii podľa nich dochádza „aj verejne prezentovanou absolútnou neúctvou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora, ktorá sa prejavuje faktickými výzvami k nerešpektovaniu jeho kompetencií ako ústavného orgánu ochrany zákonnosti“. Sudcovia považujú za neakceptovateľné „snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inšitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie“.

List, pod ktorý sa podpísalo niekoľko desiatok sudcov, je reakciou na situáciu z tohto týždňa. V posledný augustový deň prepustili z väzby bývalého šéfa tajných Vladimíra Pčolinského. Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera našiel pochybenia pri začatí stíhania aj počas vyšetrovania, dokonca podľa neho pochybil aj dozorujúci prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry. Preto jeho obvinenie zrušil, Pčolinského prepustili z väzby, v ktorej bol od 14. marca, a vyšetrovateľ má opäť v tejto veci rozhodnúť.

Pčolinský bol obvinený z prijímania úplatku v dvoch prípadoch. V jednom ho mal uplácať konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý sa tak tiež dostal z väzby na slobodu. V rovnaký deň Žilinka zrušil obvinenie finančníka Jaroslava Haščáka v kauze Gorila. Už predtým však na nezákonnosť poukázal aj súd.

Žilinka zvolal tlačovú besedu na štvrtok 2. septembra. Na brífing sa však dostali len dve tlačové agentúry – jedna štátna, jedna súkromná, a televízne štáby. Podobne Žilinkov úrad postupoval už dva razy. Novinárov, ktorí sa dožadovali vstupu, do budovy generálnej prokuratúry nevpustili.

Výsledkom je snaha vládnej koalície zasiahnuť do právomocí generálneho prokurátora a zmeniť paragraf 363. Ten sa týka možnosti zrušiť právoplatného rozhodnutie v prípravnom konaní. „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,“ uvádza Trestný poriadok s tým, že proti takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok, je teda konečné. Generálny prokurátor však môže napadnuté rozhodnutie zrušiť len do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Sudcovia však nevnímajú iba udalosti tohto týždňa. „Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry zo strany jej podriadených zložiek justičných orgánov a osôb zodpovedných za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi,“ píšu ďalej a poukazujú na slovné prestrelky medzi Žilinkom a špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.

„Takýmto správaním široko tendenčne podporeným politickými a mediálnymi útokmi, ktoré nemajú akýkoľvek objektívny odborný základ, je masívne podkopávaná dôvera spoločnosti v justičné orgány,“ konštatujú ďalej sudcovia.
Upozorňuje, že aplikácia paragrafu 363 nie je verejnosti správne vysvetľovaná a predstavuje „pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom“.

Ďalej autori listu sudcov použili aj pomerne silné slová: „Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch v príkrom rozpore s proklamovanými reformnými snahami o očistu politického a spoločenského života.“

Vnímajú, že rozhodnutia generálnej prokuratúry sú „v rozpore so spoločenskými očakávania“. Tie sú však podľa nich „výrazne formované dlhodobou kampaňou mienkotvorných médií, vyplývajúcou zo subjektívnych názorov úzkeho spektra verejnosti s nedostatočným právnym vedomím“. „Majúc na zreteli základné princípy právneho štátu považujeme za potrebné upozorniť na riziko, že celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení,“ uzatvára list sudcov./agentury/

X X X

GP Žilinka pochybnosti nevyvrátil

Po šokujúcom oslobodení Vladimíra Pčolinského verejnosť čakala, s akým vysvetlením príde samotná Generálna prokuratúra (GP). Maroš Žilinka vo štvrtok predstúpil pred kamery a na tlačovej konferencii vehementne poprel, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi SIS. Pochybnosti, prečo GP zrušila samotné konanie a nenechala rozhodnúť súd, však napriek tomu ostávajú.

Najmä preto, že celá vec už išla takpovediac do finále. Už v septembri mali o vine či nevine exriaditeľa SIS rozhodnúť sudcovia. Senát Najvyššieho súdu SR a predtým ďalšie dva jeho senáty nevideli dôvody na zrušenie väzby bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a potvrdili, že dôvody pre trestné stíhanie existujú. Navyše Pčolinského sťažnosť odmietol začiatkom júna aj Ústavný súd.

Argument, že došlo k „procesných chybám“, znie v krajine, kde sa tento výraz stal symbolom zlyhania justície, veľmi nedôveryhodne. Keď chcel niekto zamiesť všetko pod koberec, tak využil práve procesnú chybu. Pochybnosti sú o to väčšie, že napríklad aj právnička Lucia Kurilovská, ktorá sa zaoberá trestným právom, v roku 2011 pre denník Pravda povedala, že „na základe každej procesnej chyby však nemusí byť obvinený prepustený“. Prečo zrazu toľká ústretovosť?
Pochybnosti, prečo GP zrušila samotné konanie a nenechala rozhodnúť súd, ostávajú. Najmä preto, že celá vec už išla takpovediac do finále.
Čerešničkou na torte sú vyjadrenia námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý obvinenie exriaditeľovi SIS zrušil. Podľa neho nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Majú byť len akýmsi doplnkom. Sú azda dôkazy menej dôkazné a viac dôkazné? Resp. sú kajúcnici svedkovia „druhej kategórie“? To sa nám celý čas snažia podsúvať niektorí politici, od prokurátora by to však čakal len málokto.

Je viac ako pravdepodobné, že o osude Vladimíra Pčolinského už nikdy nerozhodnú súdy. V prípade, že by NAKA chcela znovu začať Pčolinského vyšetrovať, musela by prísť s úplne novými dôkazmi, v opačnom prípade by ich GP mohla znova zmiesť zo stola.

Žilinka má, samozrejme, právo obhajovať verdikt GP, no na základe spomínaných argumentov sa nemožno zbaviť dojmu, že vykonal nadprácu v prospech tých, ktorí ho do funkcie najviac presadzovali. A to je Sme rodina. Skutočným víťazom v tomto pomyselnom súboji tak nie je „mafia“ ani opozícia, ale Boris Kollár, ktorému sa podarilo presadiť to, o čo sa celý polrok usiloval: prepustenie svojho človeka. Upevnil si tak svoje postavenie v rámci koalície a OĽaNO na čele s premiérom, ktorý sa tvári, že niečo riadi, dostalo riadne zaucho.

Táto vláda nastupovala s cieľom očistiť krajinu od korupcie. Očakávania ľudí, ktorí jej dali hlas, boli prirodzene veľké. O to väčšie musí byť teraz ich sklamanie. Ukazuje sa, že pre koalíciu, ktorej súčasťou je Sme rodina, je to priam nesplniteľná úloha.
Ak Mičovský v otvorenom liste nedávno šéfa OĽaNO upozorňoval, že hnutie svojou pasivitou podrýva jasný protikorupčný étos, s ktorým išlo do volieb, tak takéto kauzy majú priam devastačný účinok./agentury/

X X X

Premiér odmietol odpovedať, či má generálny prokurátor Žilinka jeho dôveru

Predseda vlády Eduard Heger nechcel v diskusnej relácii televízie TA3 V politike povedať, či má generálny prokurátor Maroš Žilinka jeho dôveru. Uviedol, že nepotrebuje dávať „silné vyhlásenia“, ale prinášať odborné riešenia. Premiér očakáva, že už v pondelok budú lídri koalície na koaličnej rade hovoriť o prvých záveroch odbornej komisie na zúženie paragrafu 363 Trestného poriadku, na základe ktorého generálna prokuratúra zbavila obvinenia exriaditeľa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

„Rozumiem ľuďom, ktorí momentálne prežívajú, že spravodlivosť utrpela silnú porážku,“ vyhlásil Heger s tým, že jeho úlohou je upokojovať situáciu.
Koalícia sa minulý týždeň dohodla na zriadení pracovnej skupiny na preskúmanie a úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku. Na základe tohto paragrafu generálna prokuratúra 31. augusta zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež dve obvinenia voči exriaditeľovi tajnej služby Pčolinskému. V koalícii okrem hnutia Sme rodina tento krok prokuratúry vyvolal kritiku.

Rozhodnutie prokuratúry tento týždeň na tlačovej besede vysvetľoval generálny prokurátor Žilinka. Na tlačovku však nepustili Denník N, Sme a portál Aktuality. Premiér uviedol, že ho to prekvapilo. „Na úrade vlády sú všetci akreditovaní novinári vítaní,“ poznamenal Heger.

Verejné podujatia v rámci návštevy pápeža Františka budú dostupné aj pre návštevníkov v režime OTP (očkovaní, testovaní, prekonané ochorenie COVID-19). Heger v tejto súvislosti uviedol, že je to v rukách úradu verejného zdravotníctva a organizátora. Pôvodne mali ísť na omše s pápežom iba zaočkovaní ľudia. Premiér tvrdí, že toto rozhodnutie „v žiadnom prípade“ nebolo na podporu rastu zaočkovanosti, ale z dôvodu ochrany zdravia. Príchod pápeža označil za veľkú vec. „Je to veľkým požehnaním,“ dodal predseda vlády.

Heger odmietol, že by chcel na čele hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OľaNO) vymeniť Igora Matoviča. V súvislosti s návrhom opozície na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) sa Heger vyjadril, že minister má jeho dôveru. Predpokladá, že o odvolaní Mikulca sa bude hovoriť na riadnej septembrovej schôdzi parlamentu, ale podľa neho je to „parketa“ poslaneckého klubu OĽaNO./agentury/

X X X

Heger: Očista má turbulenciu spôsobenú tým, aký bol systém za Fica prehnitý

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval aj na nízku mieru zaočkovanosti
Napriek kontroverzným rozhodnutiam generálnej prokuratúry v tomto týždni, predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že bezpečnostné zložky majú jeho dôveru.

“Musíme dôverovať inštitúciam. Na tom stojí demokratická spoločnosť", skonštatoval v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
Priznal ale, že mnoho ľudí mu na margo týchto verdiktov písalo, že demokracia utrpela porážku. Aj preto pripomenul, že generálna prokuratúra je nezávislý orgán, ktorý vláda neovplyvňuje.

Čo však koalícia ovplyvniť môže, to je podoba zákonov. A práve o zrušení či zmene sporného paragrafu 363, ktorý viedol k oslobodeniu či už exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského ale aj oligarchu Jaroslava Haščáka, vládne strany už niekoľko dní diskutujú.
“Nejdeme tu robiť nič nové, len naplniť programové vyhlásenie vlády. Prvý návrh má vzísť z odbornej pracovnej skupiny. Potom to my, politici môžeme posúdiť,” poznamenal Heger.

Odchod Kovaříka? Za vlády Fica nemysliteľné
Vyjadril sa pritom aj k nevpusteniu niektorých novinárov z Aktuality. sk, Denníka N či Sme na tlačovú konferenciu, kde generálny prokurátor Maroš Žilinka obhajoval rozhodnutia tejto inštitúcie.

“Prekvapilo ma to. Na úrade vlády majú vstup všetci akreditovaní novinári,” reagoval premiér.
Na margo odchodu policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý čelí obvineniu, Heger vyhlásil, že za vládnutia predsedu Smeru-SD Roberta Fica by bol takýto krok nemysliteľný.

“To je ten kontrast našej vlády. Tá očista má svoju turbulenciu, ale to je spôsobené tým, aký bol systém prehnitý. Pre nás je dôležité, aby ľudia mali právnu istotu,” skonštatoval.
Za nízku zaočkovanosť môže aj opozícia
Premiér sa nevyhol ani téme očkovania. Za nízkym percetom zaočkovaných ľudí vidí predovšetkým spolitizovanie tejto témy.
“Nikde neprebieha politická opozícia voči očkovaniu. Naša opozícia si začala na tom vybíjať politický kapitál,” pripomenul.
Aj preto podľa neho musí mať Slovensko niektoré opatrenia stále zavedené, lebo treba brániť populáciu ľudí nad 50 rokov.
Heger sa zároveň zastal aj tzv. očkovacej lotérie. Tú spustilo ministerstvo financií pred pár týždňami. Podľa neho zatiaľ nie je možné bilancovať, či priniesla zvýšený záujem ľudí o očkovanie.
“Vyvolala ale diskusiu o očkovaní iným spôsobom. A to vnímam pozitívne. Môžeme sa tak baviť aj o faktoch a nie je to napádané agresiou,” dodal predseda vlády, aktuality.sk

X X X

Bude Kollár žiadať pád Remišovej? V koalícii nechce stranu s pár poslancami

Predseda Sme rodina sa zhodol s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim pri rozhodnutí generálneho prokuratóra Maroša Žilinku. Koaličná štvorka sa môže opäť otriasť. Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár v dnešnej relácii TV Markíza Na telo naznačil, že ak príde k rozpadu strany Za ľudí, krídlo Veroniky Remišovej by vo vláde mohlo skončiť.

“Nemôžeme byť v koalícii so stranou, ktorá má len dvoch alebo štyroch poslancov. Aj toto je otázka do hry,” poznamenal.
Kollárovi sa nepáči ani to, ako sa predsedníčka Za ľudí postavila k rozhodnutiu generálnej prokuratúry, po ktorom sa na slobodu dostali viacerí obvinení v ostro sledovaných kauzách.

“Mrzí ma, keď sa k právu vyjadruje predsedníčka, ktorá má vyštudované bábkoherectvo,” reagoval na snahu šéfky Za ľudí zrušiť kontroverzný paragraf 363, ktorý umožnil generálnej prokuratúry vyniesť spomínané rozhodnutia.

Dupne si Kollár v koalícii?
V tejto téme sa Kollár zhodol aj s predsedom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. Ten presviedča, že Žilinka je nezávislý a nikomu nie je zaviazaný, keďže ho poslanci schválili naprieč politickým spektrom.
“Ak sa Slovensko chce stať štandardnou krajinou, naučme sa, že keď nezávislý orgán má právo takéto rozhodnutie prijať, musíme to rešpektovať,” vyhlásil Pellegrini.

Zároveň vyzval Kollára, aby využil svoj politický kapitál a de facto povalil koalíciu.
“Vy keď si dupnete, nepohne sa táto vláda z miesta. Využite to konečne. (…) Mám strach, či na vás už netlačia aj iným spôsobom,” vyhlásil v Na telo.

Pellegrini o Kovaříkovi: Je to slušný človek
Pellegrini sa zastal aj odchádzajúceho policajného prezidenta Petra Kovaříka. Ešte ako premiér s ním pritom spolupracoval na úrade vlády.
“Je to slušný človek. Aspoň v tom čase sa mi javil. Musel konať na pokyn niekoho,” povedal neurčito.
Podľa Kollára, ktorého hnutie Kovaříka ostro kritizovalo už v minulosti, nebola jeho funkcia udržateľná.
“Je to z jeho strany veľmi správny krok,” dodal šéf Sme rodina, aktuality.sk

X X X

Merkelová podporila začatie rokovaní s Talibanom

Podľa Merkelovej je potrebné vytvoriť podmienky na to, aby mohli humanitárne organizácie pokračovať v poskytovaní pomoci Afgancom v núdzi. Nemecká kancelárka Angela Merkelová podporila v nedeľu začatie rokovaní s fundamentalistickým hnutím Taliban, ktoré v polovici augusta prevzalo moc v Afganistane. Zdôvodnila to potrebou pokračovania evakuácií ohrozených osôb a zabezpečenia dodávok humanitárnej pomoci pre Afgancov, informovala agentúra DPA.

Pokračovanie humanitárnej činnosti
"Čo sa týka Talibanu, faktom je, že s ním musíme hovoriť, pretože on je v súčasnosti ten, na ktorý sa treba obracať," povedala Merkelová na tlačovej konferencií v západomeneckom regióne, ktorý v júli postihli ničivé záplavy.
Takéto rozhovory by podľa nej mali zaistiť, aby sa z Afganistanu mohli dostať ľudia, ktorí pracovali pre nemecké rozvojové organizácie a po prebratí moci Talibanom sa obávajú o svoju bezpečnosť. Podľa Merkelovej je tiež potrebné vytvoriť podmienky na to, aby mohli humanitárne organizácie pokračovať v poskytovaní pomoci Afgancom v núdzi.

S dialógom súhlasí aj opozícia
Dialóg s Talibanom podporuje aj Armin Laschet, kandidát konzervatívneho bloku CDU/CSU na post spolkového kancelára, ktorý by po septembrových voľbách mohol v tomto úrade nahradiť Merkelovú. Medzinárodné spoločenstvo by však podľa neho malo stanoviť jasné pravidlá, ktorými by podmienilo spoluprácu s Talibanom.
Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag uviedol, že jeho hnutie chce nadviazať s Nemeckom oficiálne a intenzívne diplomatické styky.

Nemecko zatvorilo ambasádu v Kábule
Nemecká vláda po ovládnutí Afganstanu Talibanom zatvorila svoju ambasádu v Kábule. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas pred niekoľkými dňami podporil myšlienku znovuotvorenia ambasády, ak to umožní politická a bezpečnostná situácia. Zároveň zdôraznil, že takýto krok by neznamenal uznanie vlády Talibanu.

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa v piatok zhodli na tom, že takáto spolupráca by bola možná len v prípade, ak predstavitelia Talibanu zaručia, že sa Afganistan nestane základňou pre prípravu teroristických útokov v zahraničí. Nová afganská vláda by podľa ministrov mala byť inkluzívna a mala by rešpektovať práva žien a ďalšie ľudské práva. Mala by tiež umožniť prísun humanitárnej pomoci do krajiny a umožniť pokračovanie evakuácií cudzincov a ohrozených Afgancov, aktuality.sk

X X X

Advokáti k GP Žilinkovi: Meniť zákon len pre nepopulárne rozhodnutie je neakceptovateľné

V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Skonštatovala to Slovenská advokátska komora (SAK) v súvislosti s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku Generálnou prokuratúrou.
Informovala hovorkyňa SAK Alexandra Donevová. Vo štvrtok 2. septembra sa k téme zmeny tohto paragrafu konala mimoriadna koaličná rada

„Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. Zmeny zákona len kvôli konkrétnym kauzám historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21. storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť,“ skonštatovala SAK. Podľa advokátov je tiež neakceptovateľné znižovať dôveryhodnosť jednotlivých ústavných inštitúcií len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania.

„Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu,“ dodala SAK./agentury/

X X X

Sudca SR Šamko: Paragraf 363 sa mení narýchlo a nekoncepčne

Aj keď si úpravu alebo špecifikáciu paragrafu 363 Trestného poriadku predstaviť vie, samotný paragraf považuje za opodstatnený. Neviem si predstaviť, že by takéto oprávnenie nebolo. Čo by bolo s chybami v právoplatných rozhodnutiach, ak ich nemôže napraviť ani súd, hovorí sudca Krajského súdu v Bratislave a bývalý prokurátor Peter Šamko.

x Je paragraf 363 Trestného poriadku naozaj nástrojom na svojvôľu generálneho prokurátora alebo má v zákone svoje miesto?

Podľa mňa tento paragraf má svoje opodstatnenie. Ak dôjde k nejakým závažným procesným alebo hmotnoprávnym chybám v prípravnom konaní, tak je namieste, aby to naprával prokurátor, napríklad aj generálny. Pretože prokurátor je pánom prípravného konania a on sa má vysporiadať s chybami, aby obžaloba prišla na súd už bez možných chýb. Toto ustanovenie podľa mňa má opodstatnenie, pretože nie je iná možnosť, ako tieto chyby napraviť. Mohol by to vrátiť len do prípravného konania, kde by ale nebol opäť nikto, kto by to mohol preskúmať alebo napraviť. Nemyslím si, že obyčajné vypustenie tohto oprávnenia by bolo dobré riešenie. Navyše tento paragraf má aj ďalšiu výhodu.

Akú?

Je to dobrý spôsob, ako by prokuratúra mohla zjednocovať podriadené prokuratúry. Keď som bol voľakedy na prokuratúre, uvažovalo sa nad tým, že by aj prokuratúra mohla mať na rozhodnutiach podľa paragrafu 363 založenú vlastnú vnútornú judikatúru, ako majú aj súdy. Na rozhodnutiach cez paragraf 363 by bolo vidieť, čo Generálna prokuratúra považuje za pochybenia a aké pochybenia sa robia najčastejšie. To by sa potom rozposielalo všetkým podriadeným prokuratúram a tým by sa zjednocoval postup. Hociktorý prokurátor by tak vedel, že toto Generálna prokuratúra považuje za nezákonný a nesprávny postup a má to robiť inak. Takže toto oprávnenie neslúži len na to, aby sa rozhodol nejaký podnet, ale aj na zjednocovanie rozhodovacej praxe na prokuratúre.

x Bolo by dobrým riešením toto oprávnenie zúžiť alebo špecifikovať konkrétnejšie?

Dalo by sa to zúžiť, tak ako je to napríklad v Českej republike, kde je možné takéto oprávnenie použiť len na meritórne rozhodnutia, napríklad keď prokurátor rozhodne o zastavení trestného stíhania, jeho postúpení alebo podmienečnom zastavení. Tam má oprávnenie to preskúmať a zrušiť tiež najvyšší štátny zástupca. Ale k tým podstatným porušeniam zákona môže dôjsť aj pri iných rozhodnutiach, napríklad pri vznesení obvinenia. Potom si neviem predstaviť, ako by sa takáto chyba dala napraviť, pretože ani súd nemôže zasahovať do uznesenia o vznesení obvinenia. To znamená, že by som to ponechal aj na iné ako len meritórne rozhodnutia, ale s tým, že musí ísť o podstatné porušenie zákona a nestačí len nejaké obyčajné porušenie zákona. Zúžiť sa to dá, podobne ako v Českej republike, ale tie nezákonnosti môžu byť aj pri iných rozhodnutiach a nielen tých konečných.

x Prvý návrh zmeny tohto oprávnenia má byť predložený už v pondelok. Nie je to príliš rýchlo?

Ak už má byť v pondelok, vidieť, že nejaká odborná diskusia k tomu nebude. Ostatne, ako v podstate vždy. Urobí sa to narýchlo a nekoncepčne. Zmeny, úpravy či zúženia takéhoto podstatného paragrafu by mali určite mať nejakú pracovnú komisiu, ktorá by pracovala dlhšie a mali v nej zastúpenie viaceré právnické profesie. Mala by to byť normálna debata, z ktorej by mohol byť nejaký výstup. Nič také sa už ale cez víkend nepodarí. Takto sa Trestný poriadok a Trestný zákon mení bežne. Vždy keď niečo príde, narýchlo sa to pomení./agentury/

X X X

Nech politici nehodnotia rozhodnutia GP, vyzvali Kollár a Pellegrini

Politici by mali byť zdržanliví a vyvarovať sa hodnotenia rozhodnutí súdov či generálnej prokuratúry (GP). V diskusnej relácii televízie Markíza sa na tom zhodli predseda Národnej rady SR a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a parlamentný poslanec, predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.
Reagovali na emotívne vyjadrenia niektorých lídrov koaličných strán po zrušení obvinenia viacerých osôb, okrem iného exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie.

Obaja odmietajú spochybňovať rozhodnutie, ktoré generálny prokurátor prijal vo svojich zákonných kompetenciách. „To rozhodnutie je odôvodnené na vyše 70 stranách s popisom desiatok pochybení,“ upozornil Kollár dôrazne odmietajúc, že by u generálneho prokurátora za prepustenie bývalého šéfa SIS – nominanta Sme rodina – intervenoval. Poukázal pritom na to, že dotyčný paragraf 363 Trestného poriadku použila GP už aj v minulosti, zároveň pripomenul, že existujú informácie o manipulovaní svedeckých výpovedí. „Ak si za čias Smeru niektorí sprivatizoval spravodlivosť, nie je možné, aby sa aj za tejto vlády udialo to isté, hoci aj v mene vznešeného cieľa boja proti korupcii,“ zdôraznil predseda parlamentu.

Šéf strany Hlas-SD žiada, aby sa GP rešpektovala ako nezávislý orgán so svojimi právomocami. „Ak má zákonné oprávnenie určité rozhodnutie prijať, tak to musíme rešpektovať, či sa nám to páči alebo nie,“ povedal Pellegrini. Myslí si, že krok GP môže pozitívne motivovať ďalších prokurátorov, sudcov a policajtov, aby sa nebáli rozhodnúť v prospech spravodlivosti, "hoci to nebude mediálne voňať a páčiť sa ‚verchuške‘ na čele s Matovičom a Remišovou“.
Upozornil taktiež, že svojím rozhodnutím GP nezakázala opätovne vzniesť obvinenia, nariadila však urobiť to zákonným spôsobom.

V prípade diskusií o možnej úprave paragrafu 363 Trestného poriadku Kollár zdôraznil, že Sme rodina nebude súhlasiť s jeho zrušením, súhlasia s diskusiou o úprave. „Ak by naši koaliční partneri chceli presadiť verziu, s ktorou my nebudeme súhlasiť, je to porušenie koaličnej zmluvy,“ uviedol Kollár. Potvrdil, že v prípade zrušenia paragrafu Sme rodina odíde z vlády.
Pellegrini upozornil, že právomoc generálneho prokurátora v prípade paragrafu 363 je nástrojom, ako zabrániť nespravodlivému obvineniu, pričom sa obeťou takéhoto zneužitia môže stať ktokoľvek.

Situácia v polícii
Obaja diskutujúci sa vyjadrili aj k situácii v polícii a rezignácii súčasného policajného prezidenta Petra Kovaříka. Expremiér je presvedčený, že v prípade obvinenia šéfa polície z marenia spravodlivosti nešlo o Kovaříkovo autonómne rozhodnutie, ale že policajný zásah v kauze zmanipulovaných svedeckých výpovedí prerušil na pokyn ministra vnútra Romana Mikulca. „Nemôže to skončiť tým, že odíde pán Kovařík, musí odísť aj pán minister Mikulec a myslím, že by si mal baliť kufre aj pán Lipšic,“ povedal Pellegrini naznačujúc, že v prípade sa mohol angažovať aj špeciálny prokurátor.
Šéf parlamentu zdôraznil, že opätovný návrh strany Smer-SD na odvolanie Mikulca poslanci Sme rodina v pléne nepodporia. „Nebudeme však robiť obštrukcie, aby sa mimoriadna schôdza nekonala,“ avizoval Kollár

Kolíková do SaS?

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) spolu s ďalšími členmi strany Za ľudí pravdepodobne odíde do strany SaS. Ak sa tak stane, nie sú vylúčené zmeny v koalícii, uviedol Kollár ďalej v diskusnej relácii.
„Myslím si, že Mária Kolíková s odídencami zo strany Za ľudí prejdú do strany SaS, a potom stratíme koaličného partnera,“ uviedol Kollár. Zdôraznil, že koalícia nemôže mať jedného z partnerov, ktorý má dva až štyri hlasy. Podľa neho je možné, že potom by nastali zmeny v koalícii vrátane prerozdeľovania postov./agentury/

X X X

Koalícia vracia úder. Chce pristrihnúť krídla GP Žilinkovi

Na vlnu kritiky, ktorá sa zniesla zo strany vládnych politikov na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, on reagoval odkazom, že na sebe nenechá riešiť ich komplexy a nekompetentnosť. Vládna koalícia teraz vracia úder. Vládna štvorkoalícia pripravuje zmenu zákona, ktorou obmedzí dôležitú právomoc generálneho prokurátora. ​
Podľa politikov je neprijateľná taká moc v rukách jedného človeka napriek tomu, že ho sami zvolili. Podľa iných treba zmenu podrobiť širokej verejnej diskusii, a nie ju prijímať rýchlou a účelovou novelou. Koalícia je však rozhodnutá, otázna je už len podoba, v ktorej sa zmena prijme.

„Na základe štvrtkového rokovania koaličnej rady za účasti všetkých koaličných strán sa koaličná rada jednomyseľne zhodla na nasledovnom postupe: zriaďujeme pracovnú skupinu zo zástupcov koaličných strán, ako aj odborníkov na trestné právo,“ informoval mediálny tím najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO.

Úlohou tejto pracovnej skupiny je preskúmanie a príprava návrhu úprav paragrafu 363 Trestného poriadku v zmysle schváleného znenia programového vyhlásenia vlády a rovnako posilnenie prvkov kontroly zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného konania.
„Cieľom tohto postupu je posilnenie ochrany zákonnosti v rámci trestného konania a rovnako zvýšenie dôvery verejnosti v nezávislosť postupov orgánov činných v trestnom konaní,“ vysvetlila koalícia v oficiálnom oznámení. Pracovná skupina má predložiť prvé návrhy na koaličnú radu, ktorá sa uskutoční už v pondelok 6. septembra.

Paragraf 363 sa týka možnosti zrušiť právoplatného rozhodnutie v prípravnom konaní. „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,“ uvádza Trestný poriadok s tým, že proti takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok, je teda konečné. Generálny prokurátor však môže napadnuté rozhodnutie zrušiť len do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Zmena v horizonte dní
Spor medzi generálnym prokurátorom a vládnou koalíciou sa rozhorel, keď pre nedostatok dôkazov a viaceré pochybenia orgánov činných v trestnom konaní Generálna prokuratúra zrušila obvinenia bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, právnikovi Zoroslavovi Kollárovi či finančníkovi Jaroslavovi Hačšákovi. Generálna prokuratúra v ich prípadoch konštatovala závažné procesné pochybenia, porušenia zákona, ale najmä absenciu dôkazov, ktoré nahrádzali len nedôveryhodní kajúcnici.

Politici sa následne predbiehali, kto si viac kopne do Žilinku. Hovorili o prokuratúre sovietskeho typu, prirovnávali ho k neslávne známemu a trestne stíhanému bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi či zaraďovali medzi ľudí úslužných voči mafii.
Žilinka na štvrtkovej tlačovej besede politikom odkázal, že sa nedá zastrašovať. „Ja ako generálny prokurátor sa nikdy nebudem podriaďovať nejakým víziám kvázispravodli¬vosti. Nikdy sa nenechám tlačiť do žiadnych rozhodnutí, spôsobu ich komentovania, či už politikmi, médiami, alebo niekým iným. Jednoducho sa nenechám zastrašovať,“ vyhlásil Žilinka.

Vládna zostava nespokojná s generálnym prokurátorom, ktorého sama zvolila, sa však nedala odradiť. Ešte vo štvrtok zvolala mimoriadnu koaličnú radu s cieľom rokovať o oslabení právomocí generálneho prokurátora. Napokon dospela k dohode na príprave pracovnej skupiny. Má ju viesť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), každá strana má do nej nominovať maximálne dvoch členov. „Plán je, že k záveru by sa malo dospieť v horizonte dní, prípadne niekoľko málo týždňov, nie mesiacov,“ uviedol poslanec SaS Ondrej Dostál.

Predseda opozičného Smeru Robert Fico tvrdí, že zmena tohto paragrafu pre nich nie je téma. „Odmietame akékoľvek zásahy do právnej úpravy. Na to nie je žiadny dôvod. Ten dnes asi najznámejší paragraf 363 Trestného poriadku hovorí, že generálny prokurátor, ktorý je pánom prípravného konania, môže na základe tohto ustanovenia zrušiť rozhodnutie policajta a prokurátora, ak bol porušený zákon. Aké iné právomoci má mať generálny prokurátor, keď nie tieto,“ zdôraznil Fico.
Žilinka okrem dvoch kritizovaných rozhodnutí obhajoval aj využívanie paragrafu, ktorým o kritizovanom zrušení obvinení rozhodol. Ak by politici toto jeho oprávnenie zrušili, išlo by podľa Žilinku o „mocenský zásah“ do jeho kompetencií. „Z generálneho prokurátora by sa stal len štatista,“ zdôraznil.

„Toto opatrenie generálneho prokurátora je tou poistkou, že je tu jeden orgán, ktorý musí rozhodnúť, ak došlo k porušeniu zákona, a to tak, že veci uvedie do právneho súladu, a to aj zrušením rozhodnutí prokurátorov a policajtov. Toto je prakticky jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na vykonanie nápravy,“ vysvetľoval Žilinka.

Čo hovoria odborníci?
Ministerka spravodlivosti ešte vo štvrtok naznačila, ako si úpravu Trestného poriadku sama predstavuje. Úprava by mohla byť koncipovaná tak, že by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa ten negatívny pokyn nemal vzťahovať. „Ten paragraf 363 by sme tak zúžili, že by tam nebola možnosť preskúmavať otázku, či vznesením obvinenia, alebo začatím trestného stíhania mal byť porušený zákon,“ priblížila.

V hre je aj prísnejšia verzia. „Pri tvrdšom legislatívnom obmedzení by generálny prokurátor mohol svoju právomoc využiť výhradne v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie alebo ktorá je obvinená, a nie aj v jej prospech, ako sa to stalo aktuálne voči Pčolinskému, Haščákovi, Kollárovi a ďalším,“ uviedol na svojom profile predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru za OĽaNO Milan Vetrák.

„Viem, že ministerka spravodlivosti chce túto otázku riešiť vo veľkej novele trestnoprávnych kódexov ku koncu tohto roka, vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie však budem iniciovať, aby sa ustanovenia § 363 Trestného poriadku zmenilo čo najskôr poslaneckým návrhom zákona,“ dodal Vetrák. Zmena by sa tak mohla byť súčasťou rozširujúceho návrhu k disciplinárnemu poriadku, ktorý je v parlamente a v rámci ktorého je otvorený aj Trestný poriadok.

Odborník na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda tvrdí, že tento paragraf má jednoznačne v zákone svoje miesto. „Toto ustanovenie hovorí, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Zdá sa vám na tom znení niečo v neporiadku? Vyspelé demokracie ani ich občania o tom nepochybujú, pochybujú iba ľudia v štátoch, ktorým ešte v ceste za skutočným demokratickým zmýšľaním niečo chýba,“ zdôraznil Burda v rozhovore.

Najtvrdšie sa proti zmene zákona ohradila Slovenská advokátska komora. Upozorňuje najmä na jej účelovosť. „V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21. storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť,“ upozorňuje komora.

Kritizovaný paragraf sa podľa nej využíval v absolútnej väčšine na nápravu nezákonnosti. „Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech, alebo v neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu,“ uvádza komora s tým, že budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci, a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.
Prokurátori nie sú jednotní

Samotní prokurátori však nie sú v názore na zmenu právomoci generálneho prokurátora jednotní. „Ešte sme sa na rade o tomto nerozprávali. Otvorím to na najbližšom zasadaní. Vnímam ale verejnú diskusiu o tom, či má zostať táto kompetencia generálneho prokurátora zachovaná v doterajšej širokej podobe, alebo v zúženej podobe, za plne legitímnu. Prevažujúcim názorom v rade je potreba určitej formy redukcie tohto oprávnenia. V akej forme, to by už malo byť predmetom tej verejnej diskusie,“ povedal pre Pravdu predseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčík.

Zároveň upozorňuje, že by nebolo vhodné o takejto novelizácii Trestného poriadku rozhodovať narýchlo a len pod vplyvom emócií z tohtotýždňových rozhodnutí. „Zmenu treba ale naozaj podrobiť širokej verejnej diskusii, a nie ju prijímať rýchlou a účelovou novelou,“ dodal Jakubčík.

Za zmenu sa už jednoznačne vyjadrili aj neziskové organizácie, ktoré sa venujú právu. Via Iuris pripomína, že ide o výnimočný inštitút a ak má zostať súčasťou oprávnení generálneho prokurátora, musí mať jasne stanovené hranice, aby sa zabránilo jeho zneužívaniu a aby si zachoval charakter výnimočnosti.

„Navrhujeme v právnom poriadku priamo vymedziť právoplatné rozhodnutia, ktoré môže generálny prokurátor v mimoriadnych situáciách zrušiť s cieľom explicitne vylúčiť z preskúmavacieho oprávnenia uznesenie o vznesení obvinenia a iné procesné a medzitýmne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Navrhujeme v súvislosti s týmto oprávnením jasne zakotviť, že je prípustné iba v prípade využitia riadnych opravných prostriedkov. Navrhujeme aj zvážiť možnosť preskúmania tohto rozhodnutia súdom,“ informovalo združenie Via Iuris./agentury/

X X X

Ministerka Kolíková je pripravená zúžiť Žilinkovi paragraf 363

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) počas 28. schôdze vlády SR 31. augusta 2021.
Uviedla to dnes pre médiá v súvislosti s tým, že Generálna prokurátora SR (GP SR) zrušila obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej a tiež obe obvinenia voči exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Využila pri tom práve paragraf 363.
„Ja som bola pripravená v rámci tejto novely Trestného poriadku, ktorá už je dlhodobo avizovaná, dať práve túto právnu úpravu,“ povedala Kolíková. Úprava by bola koncipovaná tak, že by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa ten negatívny pokyn nemal vzťahovať. „Ten paragraf 363 by sme tak zúžili, že by tam nebola možnosť preskúmavať otázku, či vznesením obvinenia alebo začatím trestného stíhania mal byť porušený zákon,“ pokračovala. Ministerka si myslí, že by bolo dobré, ak by k takémuto zúženiu paragrafu 363 Trestného poriadku došlo. Nedochádzalo by tak k pnutiu medzi jednotlivými inštitúciami, konkrétne medzi prokuratúrami.

Podľa Kolíkovej je veľmi osobité, že GP SR má túto možnosť voči špeciálnej prokuratúre. „Pri vyhodnocovaní dôkazov zo skutkovými podstatami niektorých trestných činov jednoducho môže dôjsť k odlišným názorom zložiek prokuratúry. Ja si myslím, že je nešťastné, že dochádza k situácii, keď generálna prokuratúra vyhodnocuje otázku vznesenia obvinenia alebo začatia trestného stíhania zo strany špeciálnej prokuratúry,“ skonštatovala Kolíková.

Kolíková nechcela v aktuálnych prípadoch zrušenia obvinení znevažovať generálnu prokuratúru. Myslí si však, že je nešťastné, že GP SR zrušila tieto rozhodnutia, a to aj v prípade kauzy Gorila. „Ja som tú vec videla a posúdila som, že podľa mňa tam je na mieste, aby trestné stíhanie bolo. Zjavne tu máme iný názor,“ dodala s tým, že vo veci nekomunikovala s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Žilinka kritizuje snahu odobrať generálnemu prokurátorovi možnosť zrušiť obvinenie či stíhanie
Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista. Vyplýva to zo štvrtkového vyjadrenia generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala preskúmať zúženie tejto kompetencie.

Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok. „Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.

V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. „Dôvody, ktoré vedú k zrušeniu právoplatných rozhodnutí, sú niekedy tak fatálne, tak zásadné, že v ďalšom štádiu trestného konania ich nie je možné reparovať,“ doplnil.
Tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb. „Je to moje rozhodnutie a nesiem zaň plnú zodpovednosť. Ale na GP SR máme zavedený systém kontroly piatich párov očí,“ spresnil s tým, že do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.

Uviedol, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. „Z týchto 523 vecí v 85 generálny prokurátor zrušil, či už meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie o vznesení obvinenia,“ doplnil s tým, že v roku 2019 vyhoveli 88 zo 457 návrhov./agentury/

X X X

Tajomný Fico vyhlásil súťaž o fľašu šampanského. Draxler ukazuje na Lipšica

Do pondelka trvá súťaž, ktorú v sobotu večer vyhlásil bývalý viacnásobný premiér a predseda strany Smer Robert Fico. Súťaž ohlasoval ešte večer, zadanie vyhlásil v sobotu krátko po 21.
Fico prečítal časť anonymizovaného oficiálneho rozhodnutia, použité skratky nezodpovedajú menám skutočných osôb. „Nebudem hovoriť, ktorý štátny orgán toto rozhodnutie vydal,“ povedal. V rozhodnutí sa hovorí, že „obvinený H. G. poukázal na zmluvy týkajúce sa poradenstva v oblasti trestného práva uzatvoreného s advokátskou kanceláriou L.“. Pričom služby mal poskytovať právnik s iniciálami A. L.

Dôvodom, prečo bola zákazka zadaná práve kancelárii L., podľa Fica bola „skutočnosť, že v nej začal pôsobiť A. L., ktorý v tom čase nemal prakticky žiadnu advokátsku prax, ale mal špecifické skúsenosti zo svojho predchádzajúceho pôsobenia v politike“.

Fico ďalej upozornil, že odmena pre právnika A. L. bola stanovená na 7-tisíc eur bez DPH na mesiac. „Za prvý rok spolupráce tento slávny právnik A. L. neposkytol firme žiadny písomný výstup. Za ďalšie obdobie vypracoval iba päť písomností v celkovom rozsahu 40 strán, za čo mu bola vyplatená odmena v celkovej výške asi 240-tisíc eur,“ pokračoval Fico.
Líder Smeru necháva verejnosť hádať, kto je obvinený H. G. a kto je „ten slávny právnik A. L.“. Víťazovi sľubuje fľašu kvalitného šampanského. Rozlúštenie tejto tajničky sľubuje v pondelok.
Draxler hovorí o Lipšicovi
Medzitým sa na sociálnych sieťach objavilo viacero adeptov na víťaza fľaše šampanského. Napríklad exminister škosltva Juraj Draxler vo svojom statuse okrem iného uviedol:

"Dozvedeli sme sa, že dnešný špeciálny prokurátor D. Lipšic si ešte ako advokát u firmy Penta za dva roky zarobil 240 tisíc eur. Prvý rok pritom firme nedodal žiadne podklady, až druhý rok jej dal 40 strán (ak by sme jeho služby prepočítali na strany, tak za jednu si pýtal kráľovských 6 tisíc eur). Vyplýva to z podkladov, ktoré zverejnila generálna prokuratúra. (Obhajoba spolumajiteľa Penty totiž ukazovala, že advokát Lipšic dostal viac, ako človek, ktorý vraj bol korumpovaný, bývalý spravodajca Arpáš./agentury/

X X X

Politológ: Podobný prípad ako s exšéfom SIS môže vláde zlomiť väz

Oslobodenie bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského nepovedie k rozpadu koalície, ak nebudú podobné akty pokračovať a nebudú sa ututlávať korupčné kauzy, ktoré by mohli byť spojené s vládnou koalíciou. Naopak, ak by sa opakovali podobné praktiky ako v minulom volebnom období, súčasná vláda môže skončiť. Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Koziak.

„Za nespokojnosťou lídrov koalície bude nespokojnosť voličov. Ak klesajú preferencie strán, politickí lídri sú nervóznejší a budú sa musieť k tejto veci nejako postaviť. Jedného dňa si môžu povedať – klesajú nám preferencie, takto sa nemôžeme správať, odchádzame preč,“ uviedol politológ.

Po tom, ako generálna prokuratúra zrušila vznesenie obvinenia voči exšéfovi SIS Pčolinskému či podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, budú podľa Koziaka dosahy na fungovanie koalície aj tak vážne. „Prakticky všetci zástupcovia koalície s výnimkou Sme rodina vyjadrili akú takú formu nespokojnosti minimálne v tom, že rozhodnutie generálnej prokuratúry je potrebné zdôvodniť. Dokonca aj Igor Matovič o tom napísal na sociálnu sieť. Jednoznačne pomenoval, že rozhodnutie generálnej prokuratúry nie je celkom zrozumiteľné a určite si uvedomil dosah tohto rozhodnutia,“ zhodnotil Koziak.
Podľa neho podnikateľ Haščák bol spájaný s kauzou Gorila, pre ktorú sa udiali na Slovensku obrovské protesty. Ako ďalej poznamenal, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) si aj v súvislosti s protestami vytvorilo protikorupčný imidž, pre ktorý ho ľudia volili. „Po zrušení obvinenia nie je čo vyšetrovať a súdiť. Imidž protikorupčnosti OĽaNO dostáva vážne trhliny. Toto bude pred svojimi voličmi Igor Matovič ťažko vysvetľovať,“ mienil Koziak.

Pokiaľ ide o kauzu Pčolinského, problém je podľa Koziaka v tom, že išlo o nominanta koalície, ktorý bol podozrivý z korupcie. „Môže to naznačovať, že aj táto koalícia si ide vytvárať svojich nedotknuteľných ľudí, čo sme poznali v období vlády Roberta Fica (Smer-SD). Vtedy termín naši ľudia vznikol. Teraz je dôležité vysvetliť, prečo u týchto ľudí bolo zrušené obvinenie,“ uviedol Koziak.
Líder Sme rodina Boris Kollár po prepustení Pčolinského povedal, že v Sme rodina by zvážili odchod z vlády, ak sa zopakujú nezákonnosti, ktoré sa stali exšéfovi tajnej služby a že nech ľudia potom radšej rozhodnú v predčasných voľbách. Podľa politológa išlo o „vyhrážku“, ktorú treba brať vážne a Kollár sa bude možno správať sebavedomejšie „Týmto výrokom rovno ostatným partnerom povedal, že drží najsilnejšie karty v ruke, bude určovať podobu hry a pokiaľ nebudete rešpektovať pravidlá, ktoré nastavujem, tak táto vládna koalícia môže skončiť,“ zhodnotil Koziak.

V septembri má parlament rokovať o odvolaní Romana Mikulca z funkcie ministra vnútra. Na jeho odchod z koalície tlačilo hnutie Sme rodina. Politológ si myslí, že teraz nie je pre Kollárovo hnutie dôležité odvolanie ministra. „Tlak na ministra Mikulca môže začať rásť vtedy, ak sa v hľadáčiku Národnej kriminálnej agentúry ocitne niekto blízky Sme rodina. Teraz na to nie je dôvod, aby tlak na Mikulca stupňovali,“ usúdil politológ.

Podľa neho prepustenie Pčolinského využije vo svoj prospech líder opozičnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico na spochybnenie inštitútu takzvaných kajúcnikov. „Je to ďalšia voda na už tak veľmi silný prúd Ficovej opozičnej politiky. Určite sa bude Robert Fico pýtať, prečo v prípade Pčolinského kajúcnici dôležití neboli a prečo sú dôležití v prípade ďalších ľudí, kde je obvinenie postavené na kajúcnikoch,“ dodal politológ.

Generálna prokuratúra tento týždeň zrušila obvinenia voči bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, Ľubomírovi Arpášovi, Dane Arpášovej a tiež právnikovi Zoroslavovi K. Ten však zostáva vo väzbe pre inú kauzu./agentury/

X X X

Bude Kollár žiadať pád Remišovej? V koalícii nechce stranu s pár poslancami

Predseda Sme rodina sa zhodol s lídrom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim pri rozhodnutí generálneho prokuratóra Maroša Žilinku.
Koaličná štvorka sa môže opäť otriasť. Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár v dnešnej relácii TV Markíza Na telo naznačil, že ak príde k rozpadu strany Za ľudí, krídlo Veroniky Remišovej by vo vláde mohlo skončiť.

“Nemôžeme byť v koalícii so stranou, ktorá má len dvoch alebo štyroch poslancov. Aj toto je otázka do hry,” poznamenal.
Kollárovi sa nepáči ani to, ako sa predsedníčka Za ľudí postavila k rozhodnutiu generálnej prokuratúry, po ktorom sa na slobodu dostali viacerí obvinení v ostro sledovaných kauzách.
“Mrzí ma, keď sa k právu vyjadruje predsedníčka, ktorá má vyštudované bábkoherectvo,” reagoval na snahu šéfky Za ľudí zrušiť kontroverzný paragraf 363, ktorý umožnil generálnej prokuratúry vyniesť spomínané rozhodnutia.

Dupne si Kollár v koalícii?
V tejto téme sa Kollár zhodol aj s predsedom Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. Ten presviedča, že Žilinka je nezávislý a nikomu nie je zaviazaný, keďže ho poslanci schválili naprieč politickým spektrom.
“Ak sa Slovensko chce stať štandardnou krajinou, naučme sa, že keď nezávislý orgán má právo takéto rozhodnutie prijať, musíme to rešpektovať,” vyhlásil Pellegrini.

Zároveň vyzval Kollára, aby využil svoj politický kapitál a de facto povalil koalíciu.
“Vy keď si dupnete, nepohne sa táto vláda z miesta. Využite to konečne. (…) Mám strach, či na vás už netlačia aj iným spôsobom,” vyhlásil v Na telo.
Pellegrini o Kovaříkovi: Je to slušný človek

Pellegrini sa zastal aj odchádzajúceho policajného prezidenta Petra Kovaříka. Ešte ako premiér s ním pritom spolupracoval na úrade vlády.
“Je to slušný človek. Aspoň v tom čase sa mi javil. Musel konať na pokyn niekoho,” povedal neurčito.
Podľa Kollára, ktorého hnutie Kovaříka ostro kritizovalo už v minulosti, nebola jeho funkcia udržateľná.
“Je to z jeho strany veľmi správny krok,” dodal šéf Sme rodina, aktuality.sk

X X X

Pokračuje pojednávanie s Dobroslavom Trnkom v kauze Gorila

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka vypovedal viac ako osem hodín pred vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v Nitre.
Nahrávku Gorila ukrýval a neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Konať tak mal s úmyslom zadovážiť majetkový prospech sebe a podnikateľovi Marianovi K.

Okresný súd (OS) Bratislava I vytýčil termín hlavného pojednávania s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom T. v kauze Gorila na začiatok septembra. Pojednávanie je naplánované na pondelok 6. septembra a utorok 7. septembra.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal obžalobu na Dobroslava T. za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa na súd na začiatku mája. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) podal na začiatku marca návrh na podanie obžaloby na Dobroslava T. na ÚŠP. Podľa záverov vyšetrovateľa si bývalý šéf Generálnej prokuratúry SR nemal splniť povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, teda stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

Obvinený mal podľa slov polície zločin spáchať ako verejný činiteľ zneužitím svojej právomoci, a to závažnejším spôsobom konania a po dlhší čas. Od podnikateľa Mariana K. mal prevziať zvukovú nahrávku obsahujúcu rozhovory osôb z podnikateľského prostredia, politikov a predstaviteľov štátnych orgánov. Z rozhovorov na nahrávke mali pritom vyplývať podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, najmä korupčného charakteru.

Vyšetrovateľ NAKA obvinil Dobroslava T. z tohto zločinu v decembri 2019. Skutku sa mal dopustiť v rokoch 2007 až 2014. Podľa polície si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Trestného poriadku po prevzatí zvukovej nahrávky zo spravodajskej operácie Slovenskej informačnej služby (SIS) pod krycím názvom Gorila. Nahrávku ukrýval a neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Konať tak mal s úmyslom zadovážiť majetkový prospech sebe a podnikateľovi Marianovi K.
Dobroslavovi T. naďalej trvá dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora. Koncom mája ho generálny prokurátor SR Maroš Žilinka preložil z Generálnej prokuratúry (GP) SR na Krajskú prokuratúru v Žiline, aktuality.sk

X X X

Taliban v novom dokumente prikazuje ženám na súkromných univerzitách, aby si zahalili telo aj tvár

Podľa nových nariadení Talibanu sa ženám na afganských súkromných univerzitách bude končiť výučba o päť minút skôr ako mužom, aby sa na chodbách univerzít nemohli stretnúť.
Fundamentalistické hnutie Taliban nariadilo afganským ženám navštevujúcim tamojšie súkromné univerzity, aby nosili celotelovú abáju a nikáb zahaľujúci väčšinu tváre s výnimkou očí. Študenti na týchto školách navyše musia byť v učebniach rozdelení podľa pohlavia, alebo aspoň oddelení závesom. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.
V rozsiahlom dokumente, vydanom orgánom Talibanu pre otázky vzdelávania, sa tiež nariaďuje, aby študentky vyučovali iba ženy, no ak to nie je možné, nahradiť ich môžu aj starší muži s dobrými mravmi.

Ako uvádza AFP, nové nariadenie Talibanu prichádza krátko pred pondelňajším začiatkom nového akademického roka na afganských súkromných univerzitách a vysokých školách. Ich počet sa v krajine od prvej vlády Talibanu, ktorá trvala do roku 2001, výrazne zvýšil.

Vtedajší režim Talibanu na základe vlastnej interpretácie islamského práva fakticky vylúčil ženy zo vzdelávacieho systému. Dialo sa tak prevažne na základe nariadení o oddelenom vyučovaní oboch pohlaví a obmedzenia voľného pohybu žien, ktoré mohli vychádzať z domu len v sprievode muža.

Podľa nových nariadení Talibanu sa ženám na afganských súkromných univerzitách bude končiť výučba o päť minút skôr ako mužom, aby sa na chodbách univerzít nemohli stretnúť. Následne budú musieť ženy počkať v oddelených miestnostiach, pokiaľ muži neopustia budovu.
Ako uvádza AFP, v posledných rokoch tradičné moslimské odevy žien zahaľujúce celú ich postavu do značnej miery zmizli z kábulských ulíc, častejšie ich však bolo vidieť v menších mestách.

Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. Prisľúbil pritom, že jeho vládnutie bude tentoraz umiernenejšie ako v rokoch 1996-2001, čo sa má týkať aj prístupu voči ženám.
Mnohí sú však skeptickí ohľadom toho, či Taliban skutočne zmiernil svoje postoje, alebo či chce podobnými sľubmi len krátkodobo upokojiť medzinárodné společenstvo, aktuality.sk

X X X

Nedostatok čipov nám dusí automobilky a Čína otvára novú burzu

Pre nedostatok čipov znižuje výrobu čoraz viac automobiliek, ich produkty zatiaľ dražejú. Čína otvorí novú burzu, aby bránila americkému financovaniu a Taliban sa pri obnove ekonomiky chce spoľahnúť na čínske investície. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.

Nedostatok čipov zastavuje výrobu áut
Koncern General Motors tento týždeň oznámil, že zastaví výrobu vo väčšine svojich severoamerických tovární. Čas odstávky sa medzi pobočkami líši, najdlhšia trvá až dva týždne. Nejde pritom o ojedinelý prípad, Ford v septembri plánuje znížiť výrobu nákladných áut a Toyota zníži svetovú produkciu až o 40%.

Automobilová kríza neobišla ani Slovensko, bratislavský Volkswagen zastavil výrobu SUV, nitriansky Jaguar Land Rover obmedzil produkciu do polovice septembra. Môže za to momentálna kríza dodávok čipov. Nové autá totiž obsahujú veľa polovodičov, ktorých drvivá väčšina sa vyrába v Ázií.

Už pred pandémiou výrobcovia poukazovali na nedostatok výrobných zariadení či nárast objednávok čipov v dôsledku vzostupu technológie 5G, čo už vtedy spôsobovalo nedostatok dodávok. Pandémia však tento problém ešte znásobila. Karanténne opatrenia vytvorili potrebu nových notebookov na homeoffice a zavreli celé výrobné továrne či prístavy, z ktorých sa čipy dovážajú.

To však nie je pre svetových výrobcov jediný problém, ceny hliníka tento týždeň dosiahli 10-ročné maximá. Tento materiál má využitie od stavebníctva po výrobu lietadiel. Jeho ceny rastú kvôli obavám z budúceho nedostatku.
Čína, ktorá vyrába najviac hliníka zo všetkých krajín, sa totiž snaží jeho produkciu obmedziť kvôli ochrane ovzdušia. Akciové trhy však na tieto správy nereagovali veľmi negatívne, v priebehu týždňa sa pohybovali zhruba na rovnakých hodnotách.
Čína otvorí novú burzu v Pekingu
Počas čínskeho Medzinárodného veľtrhu pre obchod so službami prezdent Si Ťin-pching načrtol plány na otvorenie tretej burzy v hlavnom meste Peking. Pevninská Čína totiž v súčasnosti prevádzkuje len dve burzy – jednu v najľudnatejšom meste Šanghaj a jednu v Šen-čene.

Registračný systém má byť podobný tomu na šanghajskej burze, ktorý je vnímaný ako čínska odpoveď na americkú technologickú platformu Nasdaq. Nová burza má byť určená pre malé a stredné podniky, ktoré by tak mohli získať viac kapitálu pre svoje podnikanie priamo v Číne.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o pokus ochrániť čínske firmy pred Spojenými štátmi, ktoré na ne vďaka svojim burzám môžu použiť určité páky. Pravdepodobne však ide o ďalší krok šikanovania tamojších veľkých firiem, ktoré ohrozovali dominantnú pozíciu vládnucej komunistickej strany. Kroky vlády už vymazali z hodnoty gigantov ako Tencent stovky miliárd eur.
V posledných mesiacoch voči nim totiž regulátori otvorili niekoľko vyšetrovaní pod zámienkami ako dátová bezpečnosť alebo znižovanie nerovností. Skutočným cieľom však je kontrola nad firmami, z ktorých si niektoré začali dovoľovať kritizovať vládu. Odstrihnutie alternatívy zahraničného kapitálu spôsobí ešte väčšiu závislosť podnikateľov od režimu a zníži tak pravdepodobnosť, že sa proti nemu postavia.

Taliban chce pomocnú ruku z východu
Afganistan už krátko po dobytí hlavného mesta militantným hnutím Taliban nečakali dobré ekonomické správy. Krajine závislej od medzinárodnej pomoci zastavili západné štáty a inštitúcie plynutie dotácií a zmrazili jej aj prístup k rezervám centrálnej banky uložených v americkom Fede.

Hnutie si však vymyslelo plán obnovy, podľa jeho hovorcu Zabihulláha Mudžáhida sa bude krajina usilovať o ekonomické znovuzrodenie pod krídlom čínskych investícií. Tie majú prísť v rámci iniciatívy Novej hodvábnej cesty tejto východnej diktatúry, pre ktorú má vraj Taliban hlboký rešpekt.

Ide o sériu masívnych investícií do infraštruktúry, ktoré majú vytvoriť obchodné cesty smerujúce do Číny a zvýšiť tak jej vplyv v nerozvinutých krajinách. Podľa Talibanu by peniaze mohli tiecť do obnovenia medených baní a otvoriť krajine cestu na svetové trhy.
Belt and Road Initiative však bola v minulosti viackrát využitá na nadmerné zadĺženie krajín a ich následné podrobenie čínskemu vplyvu, bez významnejšieho dlhodobého rozvoja „zachraňovaných“ ekonomík. Zároveň ide o spoluprácu s autokratickým režimom, ktorý nemá problém zatvárať menšiny do pracovných táborov. Budúcnosť ekonomiky a ľudských práv v Afganistane je tak otázna, aktuality.sk

X X X

Afganec v Berlíne bodol dve osoby, spôsobil im vážne zranenia

Polícia útok vyšetruje a preveruje, či mal „islamistický motív".
Dve osoby zranil v sobotu v berlínskej štvrti Wilmersdorf 29-ročný Afganec, ktorého následne zadržali. Informoval o tom v nedeľu úrad generálneho prokuratúra v spolkovej krajine Berlín, z vyhlásenia ktorého citovala spravodajská stanica France 24.
Berlínska polícia dodala, že obe obete utrpeli vážne bodné zranenia. K útoku došlo v sobotu okolo 13.30 h v miestnom parku. Zadržaný podľa vyjadrenia polície pristúpil k 58-ročnej žene, ktorá tam vykonávala záhradnícke práce. Následne na ňu zaútočil údajne preto, lebo podľa jeho presvedčenia by ženy nemali vykonávať takúto prácu.

Niekoľkokrát ju bodol do krku a spôsobil jej vážne zranenia. Nie je jasné, či útočil nožom alebo iným ostrým predmetom.
Napadnutie si podľa vyjadrenia polície všimol 66-ročný okoloidúci muž, ktorý žene pribehol na pomoc. Afganec však zaútočil aj na neho a spôsobil mu taktiež vážne zranenia. Obete po incidente hospitalizovali.
Polícia útok vyšetruje a preveruje, či mal „islamistický motív". Je tu však aj podozrenie, že zadržaný muž trpí psychickými problémami. Podľa úradov žije v Nemecku od roku 2016, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Vlekár a bábkoherečka

Boris Kollár využil prvú poprázdninovú príležitosť televízneho vystúpenia, aby znovu ukázal, že je deštruktívny a najškodlivejší prvok vládnej koalície.
Na strane rodiny
Bábkoherečka sa vraj amatérsky montuje do práva - riekol falošný absolvent naničhodnej školy a politik s tou najpochybnejšou minulosťou. Pritom neurážal opozičnú politiku, ale šéfku koaličnej strany. Je jedno, že šéfku výrazne neúspešnú na čele strany v polčase rozpadu…

Bolo by krásne, keby trestné kódexy a ich prípadné zmeny mali na svedomí iba odborníci, ktorí sa presadili v práve. Ak sa však tieto zákony schvaľujú v parlamente, vždy budú výsledkom práce politikov (áno, aj vyštudovaných bábkoherečiek) a ich vzájomných dohôd.

Kollárove urážky znovu ukázali, že vo veci svojich ohrozených kamarátov nedokáže ovládnuť emócie a reči. V nich sa najviac ukazuje jeho charakter s prvkami mafiánskej mentality.

Nezáleží na princípoch ani na väčšom (verejnom) dobre. Základom, začiatkom i koncom úvah i skutkov je ochrániť svojich ľudí, lebo rodina je rodina. To, čo je funkčné tak akurát vo vojne zločineckých gangov, pôsobí pri správe štátu škandalózne.
Najhorší nápad
Kollárov televízny partner Peter Pellegrini mal výnimočne pravdu: “Ste taký silný, že keď sa rozhodnete, tak viete Slovensko zbaviť Igora Matoviča.“

Boris Kollár a jeho partia si svoju pozíciu vo vláde ozaj užíva. Raz sa hrá na záchrancu ohrozených vzťahov. Hneď nato sa nehanbí naťahovať čas a dráždiť koaličných partnerov alebo vydierať odchodom. Ani v jednom prípade nepôsobí v prospech veci. Vždy a výlučne mu ide len o vlastné záujmy.

Je možné, že Kollárovým voličom táto hra prestáva chutiť. Pôsobenie svojho Miláčika - večného Altruistu si určite predstavovali inak.
V tejto chvíli je pôvabné, že stavitelia lacných bytov si chcú postaviť hlavu na jednom ustanovení Trestného poriadku garantujúcom výnimočnú právomoc hlavného prokurátora.
Pozvanie Borisa Kollára do Matovičovej vlády sa ukazuje ako to najhoršie rozhodnutie. Z toho, kto pomáhal tejto vláde na svet, sa rýchlo stáva jej hrobár, aktuality.sk

X X X

MZVEZ cestujúcim do Čiernej Hory odporúča vyhnúť sa verejným zhromaždeniam

Protesty v krajine sa konajú na viacerých miestach a môžu eskalovať.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR upozorňuje cestujúcich do Čiernej Hory na napätú situáciu v súvislosti s inauguráciou nového metropolitu Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore. „Protesty sa konajú na viacerých miestach a môžu eskalovať," uvádza rezort diplomacie na svojom webe.

Vzhľadom na situáciu dôrazne odporúča vyhnúť sa akýmkoľvek zhromaždeniam v Čiernej Hore, predovšetkým v Cetinje a Podgorici, a riadiť sa pokynmi bezpečnostných zložiek.

Nového metropolitu Joanikijeho II. zvolila biskupská rada do úradu koncom mája. Stúpenci štátnej identity Čiernej Hory však vehementne vystupujú proti jeho inaugurácii v Cetinje, historickom hlavnom meste Čiernohorského kráľovstva, a vnímajú to ako demonštráciu sily prosrbského tábora. V sobotu sa stovky protestantov dostali do potýčiek s políciou. V hlavnom meste Podgorica sa v súvislosti s inauguráciou zasa zhromaždili tisíce ľudí mávajúcich srbskými vlajkami, mnohých tam zo Srbska doviezli autobusy, aktuality.sk

X X X

V Španielsku usporiadali prvý beh s býkmi od vypuknutia pandémie

Španielska spoločnosť je názorovo rozdelená v názore na býčie zápasy, pričom v posledných rokoch odpor voči takýmto praktikám silnie.
V obci Villaseca de la Sagra v strednej časti Španielska sa v nedeľu konal tzv. beh s býkmi, ktorý bol v Španielsku vôbec prvým od vlaňajšieho vypuknutia pandémie nového koronavírusu. Stovky účastníkov behu utekali pred desiatimi býkmi. Informovala o tom agentúra Reuters.

Takéto slávnosti, tzv. fiesty, organizujú v Španielsku mnohé dediny a mestá. V dôsledku prísnych epidemiologických opatrení, ktoré v tejto krajine zaviedli, však boli od vlaňajšieho roka zrušené.
Pri prvom behu s býkmi vo Villaseca de la Sagra - dedine ležiacej približne 65 kilometrov od Madridu - sa v nedeľu nik nezranil. Slávnosti tam trvajú od 5. do 12. septembra, pričom vzhľadom na epidemiologické reštrikcie môže každý deň pred býkmi utekať maximálne 900 ľudí, informovala tamojšia samospráva. Sledovať ich môže naraz maximálne 1300 ľudí.
„Boli sme veľmi nadšení. Je tu množstvo kontrol. Ak však ľudia rešpektujú obmedzenia, môžu byť (takéto slávnosti) v celom Španielsku," uviedol jeden z účastníkov, 45-ročný trhovník Fernando z Madridu.
Španielska spoločnosť je názorovo rozdelená v názore na býčie zápasy, pričom v posledných rokoch odpor voči takýmto praktikám silnie.
Podľa výsledkov prieskumu z roku 2020, ktorý zverejnila spoločnosť Electomania, podporuje zákazy býčích zápasov 47 percent Španielov. Proti zákazom sa naopak vyjadrilo 18,6 percenta opýtaných, zatiaľ čo 37 percent respondentov bolo taktiež proti zápasom, avšak zakázať ich nechcelo. Býčie zápasy sa často konajú po behoch s býkmi, ale usporadúvajú sa aj ako samostatné podujatia, aktuality.sk