iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

GP Žilinka: Pčolinského SIS prepustenie som nenariadil...

... nie som nikoho vazal: Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej IS. Skritizoval politikov, že ho z toho obviňujú. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii. Žilinka tiež skritizoval politikov a uviedol, že by sa nemali vyjadrovať k veciam mimo ich odbornosť. „Nebudem sa podriaďovať politikom, médiám či falošnej spravodlivosti,“ povedal generálny prokurátor.

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera uviedol, že obvinenie Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Podľa Kanderu, ktorý obvinenie exriaditeľovi SIS zrušil, vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Nie som vazal
„Zvolilo ma 132 poslancov v parlamente. Nie som ale nikomu zaviazaný, nie som nikoho vazal. So žiadnym z politikov nekomunikujem mimo odborný rámec. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia Pčolinského,“ vyhlásil s tým, že sa politici nekorektným spôsobom začali ‚navážať‘ na vedenie generálnej prokuratúry.

Žilinka tiež povedal, že rozhodnutia v medializovaných kauzách GP riadne odôvodnila a veľmi jasným spôsobom ich odkomunikovala verejnosti.
Päť párov očí
„Uviedli sme spôsob, ako sme rozhodli, ako aj základné dôvody," povedal Žilinka s tým, že uznesenia sú v anonymizovanej forme zverejnené aj na internetovej stránke generálnej prokuratúry. Zároveň zdôraznil, že v trestných veciach sa na prokuratúre rozhoduje takzvaným systémom „piatich párov očí", ktorý pozostáva z referenta, vedúceho oddelenia, riaditeľa odboru, námestníka generálneho prokurátora a generálneho prokurátora.

Paragraf 363, na základe ktorého boli zrušené obvinenia v medializovaných kauzách, je podľa Žilinku jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii. Využíva sa podľa neho v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.
Mocenský zásah
Podľa Žilinku by išlo o „mocenský zásah“ do jeho kompetencií, ak by sa teraz rozhodli politici paragraf 363 zrušiť.
Trestné stíhanie v kauze Gorila bude podľa Žilinku pokračovať. Generálny prokurátor tvrdí, že stíhanie podnikateľa Jaroslava Haščáka v celej záležitosti nezastavil. „Vo zverejnenom odôvodnení je aj výrok, že vyšetrovateľke sa prikazuje, aby vo veci znova konala,” povedal.

V prípade zrušenia obvinenia voči Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že „neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností“.
Slabé dôkazy
„Jednoducho tu neboli produkované žiadne dôkazy," povedal generálny prokurátor. Zároveň podľa neho obvinenie v tejto kauze vychádzalo zo spravodajskej informácie, ktorá sa ani nenachádza v spise. „Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý je stíhaný, nosiče s Gorilou," povedal Žilinka. Platby, ktoré podnikateľ poskytoval bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS, boli podľa Žilinku riadne fakturované. „Len blázon by si posielal úplatok na vlastný účet," zdôraznil.
Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.

Len vybrané médiá
Podľa informácií z viacerých zdrojov, Generálna prokuratúra na štvrtkovú tlačovku pozvala len vybrané médiá. Medzi nepozvanými sa ocitli napríklad denník Pravda, či denníky SME, Denník N a web Aktuality.
Poslanci Ondrej Dostál (SaS) a Juraj Šeliga (Za ľudí) takýto krok vo svojich profiloch na sociálnej sieti kritizovali.

„Skúšam loviť v pamäti, ale takéto niečo si ani Dobroslav Trnka nedovolil, však?“ napísal Dostál. Podľa neho generálny prokurátor Maroš Žilinka, stojaci na čele inštitúcie, ktorej úlohou je ochrana práva, práve svojou tlačovou besedou, na ktorú odmietol vpustiť „novinárov z Denníka N, SME a Aktualít, bezočivo porušil tlačový zákon“.Poslanec Šeliga sa spýtal, či „sme na zasadnutí KSČ v roku 1973“. Podľa poslanca je to veľmi zlý signál pre verejnosť. „A pri všetkej úcte, prepáčte mi za prirovnanie – Čiznár nech bol, aký bol. Nikdy sa nezľakol nikoho… Nehovoriac o ustanoveniach tlačového zákona, ktorý platí pre štátne orgány,“ uviedol Šeliga.

Predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský (OĽaNO) považuje „selekciu novinárov, ktorú dnes zaviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka", za neprípustnú. „Rozhodnutie nepustiť na tlačovú konferenciu redaktorky Denníka N a Aktualít vnímam ako snahu vyhnúť sa konfrontácii s vlastnými rozhodnutiami. Nie je to prvý raz, čo sa generálny prokurátor skrýva alebo uteká pred nepríjemnými otázkami. Maroš Žilinka sa za pár mesiacov spreneveril prísľubu transparentnosti, ktorý si dával pri svojej kandidatúre na post generálneho prokurátora a aj na základe ktorého ho poslanci NR SR volili. To, čo však generálny prokurátor predvádza, nemá s transparentnosťou nič spoločné,“ uviedol Čekovský.
Prokuratúra obvinenia odmietla.

„GP SR sa rozhodla, že poskytne stanovisko akreditovaným médiám tak, aby ho bolo možné vzhľadom na závažnosť témy čo najlepšie sprostredkovať širokej verejnosti. A to napriek aktuálnej epidemiologickej situácii, súvisiacim obmedzeniam a kapacitným možnostiam na GP SR,“ uviedol hovorca GP SR Dalibor Skladan.
Priestor podľa neho dostali štyri celoštátne pôsobiace televízie a dve tlačové agentúry, pričom na požiadanie viacerých zástupcov printových aj online médií GP SR zabezpečila online prenos prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky./agentury/

X X X

Generálny prokurátor Žilinka kritizuje prezidentku a politikov, že komentujú trestné prípady

Maroš Žilinka zvýšil hlas a vyhlásil, že nie je žiadnemu politikovi zaviazaný.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka vo štvrtok zvolal stretnutie, aby objasnil zrušenie obvinení Jaroslava Haščáka, Vladimíra Pčolinského či Zoroslava Kollára.
Žilinka sa hneď na úvod nahneval, že hoci Generálna prokuratúra sľúbila, že objasní svoje rozhodnutia, tak politici zneužili tému a začali sa vyjadrovať k téme zrušených obvinení ako o „právnej svojvoľnosti".
„Poznáte znenie uznesenia? A takto očierňujete prokuratúru?" zvýšil Žilinka hlas a dodal, že politici by sa vôbec nemali vyjadrovať k trestnému konaniu. Generálny prokurátor ako príklad uviedol prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá sa podľa neho nevyjadrovala vhodne.

Generálny prokurátor tvrdí, že sa nebude podriaďovať predstavám politikov alebo médií či falošnej spravodlivosti.
Žilinka: Nie som vazal politikov
Obhajuje, že ako šéf prokuratúry má právo využiť takzvaný paragraf 363, a teda aj zrušiť to trestné stíhanie, ktoré nie je zákonné.
„Odmietam ohováranie štýlu, že ten alebo onen si zariadil rozhodnutie, ktoré bolo pred dvoma dňami. Bol som zvolený v parlamente 132 hlasmi. Nie som nikomu zaviazaný, nie som nikoho vazal. Ja s nikým z politikov nekomunikujem mimo profesionálneho rámca,” povedal Žilinka a dodal, že ak bude očierňovanie jeho osoby pokračovať, bude sa brániť právnou cestou.
Žilinka vymenúva, že z vyše 40 návrhov na zrušenie stíhania vyhovel iba v deviatich prípadoch. Odmieta tak označenie, že sa tento inštitút vo veľkom zneužíva.

„Niekedy sú tie zlyhania také fatálne, že ich v ďalšom konaní nie je možné odstrániť, teda reparovať," poukazuje na údajné nedostatky v kauzách, v ktorých generálna prokuratúra ukončila stíhanie a zrušila obvinenie.
Po utorkových rozhodnutiach sa rozprúdila debata o obmedzení inštitútu generálnej prokuratúry rušiť obvinenia, teda takzvaný paragraf 363, Žilinka hovorí, že pôjde o politický zásah. K otvoreniu diskusie vyzvali aj viacerí politici, vrátane ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Aj v programovom vyhlásení vlády sa ale píše, že táto právomoc jediného muža prokuratúry sa musí upraviť a obmedziť.
Žilinka tvrdí, že nie je vylúčené, aby sa osoby, ktorým sa zrušilo obvinenie, opätovne nevyšetrovali.

Prípad Pčolinský
O zrušení obvinenia Vladimírovi Pčolinskému a Zoroslavovi Kollárovi informoval námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, ktorý aj spísal na vyše 70 stranách odôvodnenie.
Prokurátor odmieta, že by si zrušenie obvinenia naplánovali schválne deň pred sviatkom Dňa ústavy, vraj to „tak vyšlo" a netreba za tým hľadať žiadne načasovanie.

Kandera pripomína, že stíhanie Pčolinského sa odrazilo od výpovede „dvoch kajúcnikov". Námestník takto označil dvoch spolupracujúcich obvinených - Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Podľa námestníka sa ale nepodarilo zabezpečiť iné dôkazy, ktoré by podporili výpovede dvojice svedkov. Ako príklad uvádza napríklad dôkazy ako e-maily, listinné dôkazy a ďalšie.
Pčolinského vzal do väzby súd a spolu osem sudcov Najvyššieho súdu toto rozhodnutie potvrdilo a odôvodnilo. Znamená to, že sudcovia videli zákonný dôvod trestného stíhania a aj väzobné dôvody.

Odôvodnenie zrušeného obvinenia Pčolinského Aktuality.sk analyzovali už v stredu. Z neho vyplýva, že prokurátor Kandera považoval stíhanie za nezákonné a videl aj rozpory medzi výpoveďami.
Prípad už pritom bol takmer na súde, dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel písal obžalobu.
„Ani generálny prokurátor, ani námestník GP nie sme alibisti. Nikdy nebudeme pristupovať k naplneniu zákona formálne, ani alibisticky, a posúvať niečo v zmysle hesla, ako to bolo kedysi, že necháme to vyhniť. Nikdy som sa za svojej kariéry nebál uplatniť túto kompetenciu, ktorú mám, aby som sa vedel pozrieť do očí.

Niet tej sily, ktorá by ma prinútila zmeniť prístup k naplneniu zákonnosti a nebudem prenášať povinnosti na iných," reagoval Žilinka na otázku, prečo nenechala prokuratúra, aby sa prípad Pčolinského dostal na súd a ten by rozhodol. Korupčný prípad už bol na konci vyšetrovania.

„Práva má aj obvinený aj poškodený, ale prokurátor má povinnosti," dodal Kandera k otázke, či takto generálna prokuratúra nezamedzila prokurátorovi podať obžalobu.
Žilinka dodal, že ak je kajúcnik spochybnený v jednom prípade, neznamená to, že klame vo všetkom. „Ak to bude postavené na jednom kajúcnikovi a jeho výpovedi bude odporované inými dôkazmi, tak to budeme rušiť," odkazuje Žilinka k iným prípadom, kde vypovedajú spolupracujúci obvinení.

Škandalózna razia v Pente
Žilinka pred novinármi komentoval, prečo rozhodol zrušiť obvinenie Jaroslavovi Haščákovi a manželom Arpášovcom. „Škandalózne," opísal zaisťovacie úkony v Pente zo začiatku decembra.
Generálny prokurátor tvrdí, že v Haščákovom prípade „neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by podporovali obvinenie" trojice na čele s Haščákom.

Informácia zo Slovenskej informačnej služby sa nenachádza v spise, ani neautorizovaná správa, ktorá mala byť uverejnená na webe. Nesedí tu nič. Neexistuje jediný dôkaz," opakoval Žilinka k prípadu Haščák. Tvrdí, že keď sa stíha legalizácia príjmov z trestnej činnosti, musia mať orgány preukázaný prvotný čin, z ktorého sa mali získať peniaze a tie sa následne „prať". Podľa Žilinku však polícia nemá takéto dôkazy.

„To nebolo pod rúškom tajomstva, to boli faktúry, cez ktoré sa posielali čiastky. Len blázon by si posielal úplatok na účet," tvrdí Žilinka.
Existuje pritom viacero káuz, kde sa na základe fiktívnych faktúr prelievali úplatky až na konečný účet a k tomuto systému sa ľudia priznávajú.
Po zhruba pol hodine sa Žilinka opäť vrátil ku kritike politikov, ktorí komentovali jeho rozhodnutie. Vraj ide o politikov, ktorí si nevedia spraviť poriadok vo vlastnej strane.

Otázky a odpovede
Generálna prokuratúra si na tlačovú besedu pozvala len niektoré médiá, hovorca Dalibor Skladan argumentoval tým, že má voľných iba dvanásť miest pre novinárov. Generálna prokuratúra tak umožnila vstup iba tlačovým agentúram a štyrom televíziám. Zástupcovia portálu Aktuality.sk sa do miestnosti nedostali.
Bol to pritom práve Žilinka, ktorý na svojom verejnom vypočutí pred voľbou šéfa prokuratúry volal po otvorenejšej a transparentnejšej prokuratúre.

Napriek tomu, že hovorca prokuratúry Dalibor Skladan ešte pred tlačovou besedou tvrdil, že nebude možné klásť otázky, napokon sa novinári mohli pýtať. Avšak iba tí, ktorí sa dostali do budovy.
Žilinka reagoval, že „rozsiahlosť pochybení" orgánov činných v trestnom konaní sa bude ešte skúmať. Nevylúčil ani, že by to mohlo viesť aj k návrhom na disciplinárne stíhania. „Nevidel by som v tom úmysel," dodal na otázku, či boli chyby zo strany polície či dozorujúcej prokuratúry účelové.

„Kto robí, robí aj chyby," tvrdí námestník GP Kandera. Hovorí, že orgány činné v trestnom konaní majú obrovské množstvo operatívnych informácií, ale podstatné je, aby sa stíhala osoba na základe zákonných dôkazoch.
Novinár TV Markíza Žilinkovi citoval z uznesenia Ústavného súdu z roku 2014, ktorý sa zaoberal využitiu paragrafu 363 a naznačil, že obvinenie nemôže zrušiť generálny prokurátor len tak.

Žilinka ale v reakcii na to hovorí, že Ústavný súd v roku 2014 reagoval na tie udalosti, ktoré sa diali pred tým a nedá sa uplatňovať aj na súčasné dianie. Dnes má podľa Žilinku generálny prokurátor efektívnejšiu právomoc, ako reagovať na zistené závažné pochybenia.
„Vidíte aké sú podmienky Generálnej prokuratúry," obhajoval na záver Žilinka, prečo na tlačovú besedu nepustili všetky médiá, ktoré mali záujem, aktuality.sk

X X X

ÚŠP: Uznesenie o zrušení obvinenia V. Pčolinského vyvoláva oprávnené pochybnosti

„Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie," tvrdí prokurátor Peter Kysel.
Uznesenie, ktorým Generálna prokuratúra (GP) SR na konci augusta zrušila obvinenia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania, vyvoláva oprávnené pochybnosti.
Je dôvod domnievať sa, že GP prekročila v istých bodoch svoje právomoci. Poukázal na to Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo svojej právnej analýze uznesenia generálneho prokurátora SR, ktorú TASR poskytol prokurátor ÚŠP Peter Kysel.
Neštandardný postup
„S rozhodnutím sa v princípe nestotožňujeme, ide o neštandardný postup. Rovnako je zrejmé, že toto rozhodnutie vybočuje z doterajšej praxe GP SR ohľadom posudzovania a vybavovania návrhov v zmysle Trestného poriadku, a to v zásadných otázkach," spresnil Kysel. Pripomenul, že uznesenie bolo vydané po ukončení vyšetrovania, pred podaním obžaloby, čím námestník generálneho prokurátora SR suploval činnosť súdu a svojim rozhodnutím hodnotil skutkový stav veci inak než konajúci vyšetrovateľ, dozorový prokurátor či súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe Pčolinského.

Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podal Pčolinský na začiatku mája. Rozhodlo sa o ňom až na konci augusta, po 86 kalendárnych dňoch. „A to napriek tomu, že išlo o väzobnú trestnú vec, ktorá sa vybavuje urýchlene a prednostne," poukázal Kysel. Generálny prokurátor týmto svojim rozhodnutím uložil vyšetrovateľovi a prokurátorovi negatívny pokyn, aby určité osoby trestne nestíhali.

Dodal, že pokiaľ boli uznesením zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania, tak týmto postupom generálny prokurátor anuloval celé dokazovanie v kauze. „Ide o absolútne ojedinelý prípad, ktorý vo väzobnej trestnej veci nemá obdobu. V tomto prípade bolo zrušené aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 22. januára 2021, teda po zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote. Ide o zjavné prekročenie kompetencie generálneho prokurátora," skonštatoval Kysel. Generálny prokurátor tak podľa neho odňal dozorovému prokurátorovi právo podať obžalobu, pričom nahradil aj rozhodnutie súdu.

Ojedinelý prípad
Generálny prokurátor výrazne prekročil svoje zákonné oprávnenie aj tým, že v rozhodnutí deklaruje, že sa ruší aj predchádzajúce konanie. „Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie," vysvetlil Kysel.

Poukázal tiež na to, že uznesenie nebralo do úvahy argumentáciu dozorového prokurátora či súdov konajúcich o väzbe. „Je však zrejmé, že viaceré závery sú právne neudržateľné, rozporné so súdnou praxou, a niektoré hraničia s arbitrárnosťou," uviedol prokurátor. Sporný je podľa ÚŠP aj právny záver, že vyšetrovateľ nebol oprávnený začať trestné stíhanie na podklade úradného záznamu. Prokurátor pripomenul, že trestné stíhanie sa nemusí začať len na základe trestného oznámenia. „Môže sa začať aj na podklade verejne známej informácie, ale i z vlastného poznatku vyšetrovateľa," zdôraznil prokurátor.

GP tiež vo veľkom rozsahu na seba prebrala úlohu súdu v tom, že hodnotila dôkazy svedčiace v prospech aj proti Pčolinskému. To však podľa prokurátora prináleží najmä súdu. „Prípravné konanie, teda štádium trestného stíhania do podania obžaloby, sa vedie na základe dôvodného podozrenia, nie na základe istoty viny, a konečné hodnotenie dôkazov prislúcha iba súdu," povedal Kysel. Úrad špeciálnej prokuratúry preto vyzval Žilinku, preskúmal a vyhodnotil postup svojho námestníka.
GP SR zrušila obvinenia Pčolinského na konci augusta z prijímania úplatku a podplácania. Exšéf SIS bol zároveň prepustený z väzby, aktuality.sk

X X X

Generálny prokurátor Žilinka vrátil prokuratúru do Trnkových čias, tvrdí novinár Arpád Soltész

Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové.
Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové, aktuality.sk

X X X

Remišová pre dianie na GP žiada koaličnú radu

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová iniciovala mimoriadnu koaličnú radu, ktorej témou bude paragraf 363 Trestného poriadku
Remišová tiež na sociálnej sieti uviedla, že existencia a hlavne využívanie sporného paragrafu tak, ako to urobila generálna prokuratúra, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Generálna prokurátora SR 31. augusta zrušila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, Ľubomírovi Arpášovi a Dane Arpášovej a tiež obe obvinenia voči exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Využila pritom práve paragraf 363 Trestného poriadku.

Mimoriadna koaličná rada by sa mala konať ešte dnes večer. Agentúre SITA to potvrdila predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Anna Zemanová.
„Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy Slovenskej republiky,“ skonštatovala Remišová. K dianiu na generálnej prokuratúre a „nutným zmenám“ preto zvolala mimoriadnu koaličnú radu.

„Na tento sporný paragraf som upozorňovala už aj v opozícií a v programovom vyhlásení vlády sa zaväzujeme práve túto situáciu riešiť. Ukazuje sa, aké dôležité bolo takéto kľúčové protikorupčné opatrenia prijímať okamžite po vzniku vlády. V tejto súvislosti komunikujem s predstaviteľmi najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO, ktorá boj proti korupcii prezentuje dlhodobo ako kľúčovú politickú tému,” pokračovala. Predsedníčka strany Za ľudí chce ešte dnes kontaktovať predstaviteľov prokurátorskej samosprávy vo veci otvorenia diskusie o zmene pravidiel, ako aj o zmene doterajšej štruktúry a komplexnejšej reforme fungovania prokuratúry./agentury/

X X X

Prezidemtka Čaputová: Sme svedkami spochybňovania základných hodnôt a demokracie

Po celom svete vidíme spochybňovanie základných hodnôt, demokracie, princípu právneho štátu alebo inštitúcií, ktoré ich majú chrániť. V tejto súvislosti je potrebné opäť objaviť dialóg ako základný nástroj fungovania spoločnosti. Vo štvrtok to povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová na diskusii organizácie Globsec v Bratislave.

„Čelíme útokom na médiá a dezinformáciám, ktoré môžu mať, ako sme videli počas pandémie, aj následky na životoch. To, čo sme kedysi považovali za samozrejmosť, sa dnes vytráca. V spoločnosti je cítiť frustráciu a hnev. To však neznamená, že by sme mali na hľadanie riešení rezignovať, práve naopak. Každé hľadanie začína poctivými otázkami o tom, ako sme sa sem dostali, čo môžeme robiť inak a lepšie. Či už ako politickí lídri, alebo ako občianska spoločnosť,
jednotlivci, občania,“ priblížila Čaputová na diskusii s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Prezidentka počas svojho prejavu spomenula, že v dnešnej dobe eviduje aj mnohé inšpiratívne projekty, akými sú „občianske iniciatívy, ktoré podporujú toleranciu a inklúziu, projekty, ktoré pomáhajú ľudom odlíšiť seriózne od nedôveryhodných médií,“ a zapájanie mladých ľudí do dialógu o spoločnosti.

„Periodické opakovanie sa volieb samo osebe ešte nezabezpečuje demokraciu,“ povedal spolkový prezident. „Moje presvedčenie je stále rovnaké, demokracia je buď liberálna, alebo neexistuje. Vnútorná odolnosť našich demokracií je momentálne v EÚ aj v USA skúšaná. K napádaniu autoritatívnymi modelmi zvonku sa pridávajú aj útoky znútra, a to nás nesmie nechať chladnými,“ dodal Steinmeier.

V súvislosti s klimatickými zmenami spolkový prezident pripomenul ničivé povodne, ktoré nedávno postihli Nemecko s tým, že ide o „zmeny klímy, s ktorými budeme v budúcnosti všetci konfrontovaní.“
„Musíme robiť angažovanú politiku na ochranu klímy. Otázka však znie, dokážeme to tak, aby sme si udržali priazeň voličov? Politika musí presviedčať. Politika zmien je dôležitá, ale musíme ľudí presviedčať,“ pokračoval Steinmeier.
Svetové spoločenstvo sa musí pokúsiť zaručiť naraz „aktívnu klimatickú ochranu, sociálnu rovnováhu aj hospodársky rast,“ zhrnul Steinmeier.

Podľa nemeckého prezidenta je pre správne fungovanie spoločnosti potrebné, aby obyvateľstvo dôverovalo politikom. „Na existenciu dôvery však musia byť splnené isté predpoklady,“ pokračoval Steinmeier. „Verejní činitelia musia reprezentovať celý ľud, nemôžu ignorovať menšiny. Nedemokratické vplyvy sú vylúčené, korupciu je potrebné potlačiť. Inými slovami, musí byť zabezpečený právny štát,“ priblížil.

„Dôvera je niečo, čo je absolútne nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti,“ reagovala Čaputová. „Je to ako vzduch, ktorý dýchame,“ dodala.
V otázke získavanie dôvery voličov však „máme nepomerne náročnejšiu úlohu v porovnaní s populistami, pretože priestor lží je nekonečný a priestor pravdy, ktorej sa ľudia, ktorí ctia demokraciu, chcú držať, je limitovaný na fakty,“ priblížila prezidentka s tým, že "musíme byť hodnotovo konzistentní a presvedčiť ľudí, že sme hodní ich dôvery.

Čaputová na záver poznamenala, že ak by chcel niekto naozaj zlikvidovať demokraciu, „prvé, čo spraví, je, že rozháda tých, ktorí si ju ctia. Chcem tým povedať, že spolupracujme, držme spolu, pretože ochrana demokracie nás potrebuje.“
Čaputová skôr vo štvrtok privítala Steinmeiera v Prezidentskom paláci, kde spolu rokovali a následne absolvovali tlačovú konferenciu.
Nemecký prezident s prezidentkou SR večer navštívia džezový koncert. Steinmeier si počas svojej dvojdňovej návštevy SR ešte uctí pamiatku obetí totality pri pamätníku Brána slobody v Devíne a stretne sa aj s premiérom SR Eduardom Hegerom (OĽANO)./agentury/

X X X

Exminister obrany Liška má majetok za vyše päť miliónov eur. Na otázky neodpovedá

Dom za milión, developerský projekt s 15 domami aj palác v Chorvátsku. Exminister obrany Juraj Liška nechce vysvetliť, ako sa dostal k lukratívnemu majetku
V rokoch 2003 až 2006 bol ministrom obrany. Z funkcie odstúpil po leteckom nešťastí v Hejciach, pri ktorom zahynulo 42 ľudí. Vrátil sa do parlamentných lavíc, v ktorých pôsobil do roku 2010.

Rok predtým začal stavať milionársku vilu v pokojnej časti Trenčína. Okrem nej sa dostal k významným majetkom v Chorvátsku aj k developerskej firme, ktorá postavila pri Trenčíne 15 domov.
Vo svojom prvom majetkovom priznaní za rok 2004 neuvádzal vlastníctvo žiadnych nehnuteľností.

Developerský projekt
Len pár kilometrov od Trenčína v tichej mestskej časti Kubrá blízko lesa vyrástlo 15 nových rodinných domov a dve veľké vily. Na ďalších stavbách sa práve pracuje.

Za developmentom stojí firma Dolná Kopanica expolitika SDKÚ Juraja Lišku – spoločnosť má podľa účtovnej závierky aktíva vo výške 4,8 milióna eur. Spomínaných 15 domov má podľa odborníka z regiónu hodnotu viac ako tri milióny eur.
Okrem nich vyrástli priamo pod lesom aj dve nadštandardné vily. Vlastnia ich deti Juraja Lišku. Hodnotu každej z nich – s dvoma poschodiami a zastavanou plochou vyše 200 metrov štvorcových – odhadol odborník z oblasti realít na milión eur.
Liška vlastní firmu Dolná Kopanica od roku 2011. Kúpil ju od svojho známeho, podnikateľa Jaroslava Závodského.
10fotiek v galériiDevelopment Liškovej firmy v KubrejZdroj: Aktuality.sk

Spor s Dzurindom
Liška s ním bol spojený už v minulosti – a najmä v čase svojho odchodu z SDKÚ. V roku 2008 sa pohádal so šéfom strany Mikulášom Dzurindom, ktorý Liškovi odkázal, že sa strápňuje. Liška vtedy vyzval Dzurindu na odstúpenie.
Deň predtým sa podnikateľ Závodský sťažoval na údajný netransparentný predaj pozemkov v Trenčianskych Tepliciach.
„To mu dal pán podnikateľ také príkazy, že sa musí takto strápňovať?“ vyjadril sa Dzurinda.

„Keďže sa nedarí tomuto podnikateľovi (Závodskému) napĺňať svoje plány, rastie napätie. Ja som nikdy nevisel na šnúrke žiadneho mecenáša. Osobne sa domnievam, že toto je hlavný problém pána Lišku,“ dodal šéf SDKÚ, ktorý sa k podobne tvrdému slovníku uchyľoval len zriedka. V Závodského hoteli Most slávy sa konal aj kongres strany Liga, ktorú chceli v roku 2008 rozbehnúť Liška a Robert Nemcsics – bývalý minister hospodárstva za stranu ANO Pavla Ruska.
Liška odmietol povedať, za akú sumu získal od Závodského firmu Dolná Kopanica. Zaujímavé tiež je, že Závodský si kúpil v Liškovom projekte dom.

Podozrivá zámena pozemkov
Časť pozemkov z tohto developmentu získala firma Dolná Kopanica – ešte vo vlastníctve Jaroslava Závodského – zámenou s mestom Trenčín. Zámena spred šestnástich rokov rezonovala v médiách pre podozrenie z klientelizmu v prospech Závodského – podporovateľa SDKÚ s rovnakým straníckym zafarbením ako vtedajšie vedenie mesta. K primátorovi Cellerovi mal blízko aj Liška.

Zámena pozemkov bola pre mesto nevýhodná z dôvodu, že Závodský sa s ním dohodol na zámene pozemkov s rovnakou rozlohou, mestu však ponúkol menej lukratívne pozemky. Vtedajší viceprimátor Boc pripustil, že pozemky od mesta majú vyššiu cenu, dodal však, že „kritériom bola rovnaká rozloha“.
Podnikateľ predtým podľa viacerých ľudí z regiónu Lišku podporoval v primátorských voľbách v roku 2002, v ktorých zvíťazil.
Juraj Liška kúpil ako primátor luxusné Audi A6 od Závodského firmy Araver.

Hacienda v Kubrej
Pár stoviek metrov od pozemku, na ktorom vyrástli Liškove developmenty, sa nachádza exministrova vila.
Dvojposchodový kolos na zastavanej ploche 637 metrov štvorcových sa nachádza priamo pod lesom na pozemku s rozlohou viac ako 3-tisíc metrov. Na pozemku má Liška upravenú záhradku, bazén aj umelé jazierko.

Podľa stavebného povolenia bola cena vily 590-tisíc eur. Podľa realitného makléra z oblasti Trenčína má dnes vyššiu hodnotu – 850-tisíc eur.
Podľa dokumentov zo stavebného konania má Liška v suteréne vináreň a archív. Dom má štyri šatne, dve schodiská, tri spálne, galériu a miestnosť s kanadskou vírivkou Beachcomber.

Dodávateľom stavby bola trenčianska developerská spoločnosť Monolit Slovakia.
Liška neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho vily. Jasno v tom, ako získal svoj majetok, nemajú ani miestni. „To je jeho problém,“ odpovedá muž, ktorý býva o niekoľko domov ďalej.
„Na pána Lišku by sme nenabonzovali. To je náš stály zákazník a veľmi dobrý človek,“ hovorí pracovníčka v neďalekom pohostinstve.

Apartmánový dom v Chorvátsku
Liška nebuduje rozsiahle majetky iba na Slovensku, ale aj v Chorvátsku. O budove, ktorú stavia v Chorvátskom Bibinje – a vlastnia ju jeho deti –, písal týždenník Plus 7 dní.

„Ceny sa tu pohybujú okolo tritisíc eur za štvorcový meter. Pod to asi nepôjdeme,“ vyjadril sa v minulosti Liška k možnému predaju nehnuteľností pre Plus 7 dní.

Palác s pôdorysom 325 metrov a troma poschodiami by pri takejto cene za meter mal hodnotu tri milióny eur. Týždenník informoval aj o inej časti Liškových majetkov. Podľa Plus 7 dní vlastnil tri apartmány v 6-apartmánovom dome, ktorý dal v minulosti sám postaviť.
„Pred vstupom do politiky som podnikal a keď som z nej odišiel, podnikám znova,“ vyjadril sa vtedy exminister. Liška bol známy podnikaním s fínskymi saunami – do roku 2018 bol majiteľom firmy Finskka.

Zisk firmy však v žiadnom roku neprekročil 50-tisíc eur a za posledných 10 rokov vygenerovala stratu 200-tisíc eur. Z podnikania, ktorému sa Liška venoval pred vstupom do politiky, teda svoj miliónový majetok získať nemohol.
Liška nekomentuje
Juraj Liška v telefonáte svoje majetkové pomery vysvetliť nechcel. „Ja nebudem komentovať nič, ja som súkromná osoba,“ odvetil hneď po otázke na jeho development.
„Ja už nebudem nič komentovať, rozumiete mi?“ reagoval na otázku, či nie je logické pýtať sa na jeho niekoľkomiliónový majetok.
„Ešte raz, ja už 15 rokov nie som minister, nemám žiadny pocit, že mám niečo komentovať. Podnikal som predtým, budem podnikať ďalej, prosím vás, dovidenia,“ dodal exminister.

Liška síce už pred vstupom do politiky podnikal s firmou predávajúcou sauny, avšak v čase vstupu do politiky nevykazoval žiadny nehnuteľný majetok – iba šperky a zbierku obrazov.
„Už som vám povedal, že som mimo verejného života niekoľko rokov a nemienim sa už k ničomu verejne vyjadrovať. Ďakujem za pochopenie,“ odpísal Liška na písomne zaslané otázky, aktuality.sk

X X X

Lengvarský môže pri povinnom očkovaní naraziť na koaličných partnerov

Kým na Slovensku prebieha diskusia, v niektorých iných európskych krajinách už zaviedli alebo zavádzajú povinné očkovanie vybraných skupín.
Keď pred pár týždňami minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský oznámil, že má pripravený materiál k možnému povinnému očkovaniu, hovoril, že by sa mohlo týkať zdravotníckych pracovníkov, pracovníkov kritickej infraštruktúry, zamestnancov domovov sociálnych služieb či učiteľov.

Ako presne znie návrh, nie je zatiaľ známe.
Povinné očkovanie niektorých skupín je nateraz len v rovine odborných diskusií, no už teraz sa niektoré koaličné strany stavajú proti takejto ceste.
Opäť témou
Tému povinného očkovania otvorili ministri už pred pár mesiacmi, ale nakoniec išla do stratena.
S hrozbou tretej vlny ju opätovne vytiahol začiatkom augusta minister Vladimír Lengvarský s tým, že zaočkovanosť nie je dobrá, a preto sa musia touto otázkou stále zaoberať.
Medzičasom aj Útvar hodnoty za peniaze povedal, že je potrebné zvážiť povinné očkovanie pre vybrané profesie. Pre tie, ktoré prichádzajú do kontaktu s najrizikovejšími skupinami obyvateľstva.

„Na Slovensku už existuje systém povinného očkovania (deti sú očkované proti 10 chorobám a zdravotníci proti Hepatitíde B), takže takýto krok by nebol úplne bezprecedentný,“ napísali analytici.
Poukazovali pritom na krajiny, kde už v nejakej miere povinné očkovanie zaviedli aj na náklady spojené s liečbou nezaočkovaných.
Napríklad vo Francúzsku stanovili 15. september ako dátum, dokedy sa majú zdravotníci aj ďalšie profesie, ktoré sú v styku so zraniteľnými osobami, zaočkovať aspoň prvou dávkou, v opačnom prípade budú sankcionovaní.
V krajine to urýchlilo očkovaciu kampaň a dostali sa na 83 % zaočkovaných zamestnancov v zdravotníctve.
O komplexnom materiáli

Na Slovensku prebieha stále diskusia.
„Čo sa týka povinného očkovania, povinné očkovanie pre určité vybrané skupiny je aktuálne predmetom odborných debát, napríklad pre skupinu pracovníkov kritickej infraštruktúry a ďalších vybraných skupín. V nadväznosti na závery odbornej diskusie a rokovania zainteresovaných budeme komplexne informovať,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Nateraz nie je jasné, kedy by sa odborné diskusie mohli uzavrieť.
So samotnými koaličnými partnermi chce Lengvarského rezort rokovať až o komplexnom materiáli. Niektorí koaliční partneri ale už dnes hovoria, že sú skôr za motiváciu, informačnú kampaň, prípadne sa stavajú proti povinnému očkovaniu.
Motivácia na očkovanie sa ale čím ďalej viac stáva náročnejšou a Slovensko akoby už začalo narážať na mantinely záujmu. Ani očkovacia lotéria, ktorá mala motivovať cez finančné výhry, zatiaľ nespôsobila výraznejší nárast záujmu.
V bežnom živote pre zaočkovaných platí, že oproti nezaočkovaným nepotrebujú testy a pri návrate zo zahraničia nejdú do karantény.
Čo sa kampane týka, stále sa čaká na výber reklamnej agentúry, ktorá by mala určiť jej novú stratégiu.
Kontraproduktívne?

Tímlíderka SaS a tiež šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková hovorí, že v strane sú proti povinnému očkovaniu.
„Sme proti povinnému očkovaniu. Z viacerých prieskumov vyplýva, že ľudia sa neočkujú preto, že majú obavy a nedostatok informácií. Skôr, než lámať cez koleno tu pomôže vysvetľovanie,“ uviedla Bittó Cigániková.
Lengvarského sa chcú ešte pýtať, no hovorí, že sa obávajú, že povinnosť bez dôkladnej informačnej kampane, by mohla spôsobiť veľa škody.

Kontraproduktívne to môže byť aj podľa strany Za ľudí. Tá poukazuje na to, že v nemocniciach je už v súčasnosti kritický nedostatok zdravotníkov a v domovoch sociálnych služieb zase chýbajú opatrovateľky.
„Nevieme si predstaviť, že by nemocnice v prípade odmietnutia očkovania nedostatkových pracovníkov prepúšťali. A príkaz bez možnosti jeho vymáhania nemá absolútne žiadny význam,“ uviedla strana.

Cestu vidí skôr v motivácii.
Aj hnutie OĽaNO, ktorého je Lengvarský nominantom vo funkcii ministra, hovorí, že preferuje v prvom rade motivačné nástroje, osvetovú kampaň a bázu dobrovoľnosti.
„K týmto úvahám zaujmeme stanovisko až po rokovaniach príslušných expertných skupín a predstavení konkrétnych návrhov zo strany MZ SR,“ uviedol Peter Dojčan, z mediálneho tímu OĽaNO.
Sme rodina na otázky neodpovedala.
Sankcie
V krajinách, kde pristupujú k povinnému očkovaniu zdravotníkov, ošetrovateľov, ľudí vo verejnej správe či ďalších skupín, tak robia pre infekčnejší delta variant, aby chránili najzraniteľnejšie skupiny.

K samotným sankciám ale pristupujú rôzne.
Štát Kalifornia a mesto New York dali pracovníkom na výber nechať sa očkovať alebo podstúpiť týždenné testovanie.
V Taliansku, kde je vládou od marca nariadené očkovanie zdravotníckych pracovníkov vrátane farmaceutov, môžu tí, čo očkovanie odmietnu, byť po zvyšok roka suspendovaní bez platu.

Aj vo Francúzsku budú suspendovaní bez nároku na plat.
Ľuďom v Moskve, ktorí pracujú v službách, hrozí v prípade, že nie sú zaočkovaní, strata práce. Musia prestať pracovať v sektore služieb a prácu si môžu hľadať niekde, kde sa očkovanie nevyžaduje, aktuality.sk

X X X

Odbojná provincia Pandžšír odoláva Talibanu

Vysokopostavený predstaviteľ Talibanu Amír Chán Muttakí oznámil v stredu obyvateľom afganskej provincie Pandžšír, že snaha hnutia nájsť politické riešenie konfliktu s tamojšími bojovníkmi nepriniesla žiadne výsledky. ​
Príslušníci milícií lojálnych Ahmadovi Masúdovi, synovi Ahmáda Šáha Masúda počas vojenského cvičenia v provincii Pandžšír
Muttakí zverejnil na sociálnych sieťach zvukovú nahrávku s posolstvom, v ktorom vyzval obyvateľov Pandžíru, aby presvedčili tých, čo chcú vojnu, nech sa radšej pripoja k Islamskému emirátu – a sľuboval, že bude domovom pre všetkých Afgancov. Predstaviteľ zdôraznil: „My stále chceme zabrániť vojne a nájsť politické riešenie.“

Údolie Pandžír je poslednou oblasťou, ktorú nemá Taliban pod kontrolou, hoci zvyšok Afganistanu dobyl pri rýchlej ofenzíve, počas sťahovania amerických vojakov z krajiny.
Hovorca hnutia odporu Fáhím Daští vo videu zaslanom v stredu médiám oznámil, že jeho bojovníci zatiaľ odolávajú ofenzíve Talibanu. Oblasť nedobyl Taliban ani v minulosti a nepodarilo sa to ani sovietskej armáde./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová rokovala s nemeckým prezidentom o klíme i Afganistane

Prezidentka Zuzana Čaputová rokovala vo štvrtok s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom o otázkach právneho štátu, situácii v Afganistane, reformách v súvislosti s európskym plánom obnovy, ako aj o spoločných prioritách vrátane boja s klimatickou zmenou.
Čaputová o tom informovala na ich spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave. Dvojdňová návšteva Steinmeiera na Slovensku je podľa Čaputovej symbolickým dôkazom strategického partnerstva a spojenectva oboch krajín.
V tejto súvislosti poukázala aj na silné hospodárske väzby: na území Slovenska totiž „momentálne podniká viac ako 500 nemeckých firiem, ktoré zamestnávajú takmer 150-tisíc ľudí.“

Hlavy štátov sa rozprávali aj o Európskej únii, zahraničnej politike a spoločných cieľoch a aktivitách v súvislosti s bojom proti klimatickej zmene, dodala Čaputová.
Podľa Steinmeiera sa zhodli, že ľuďom, ktorí chcú vycestovať z Afganistanu, je potrebné pomáhať aj po ukončení americkej evakuačnej operácie v Kábule. Dodal, že EÚ aj NATO si teraz musia klásť sebakritické otázky, aby v budúcnosti nedošlo k podobnej kríze ako tej v Afganistane.

„Musíme pomôcť. Primárne ľudom, ktorí nám za tých 20 rokov (v Afganistane) pomáhali,“ povedala Čaputová. Pripomenula, že SR už pomohla odísť z Afganistanu rodinným príslušníkom ľudí, ktorí žijú na Slovensku alebo spolupracovali s EÚ. Prezidentka sa zároveň vyslovila za začatie „procesu sebareflexie“ v súvislosti s odchodom aliančných vojsk z Afganistanu na pôde NATO.

Steinmeier ďalej poznamenal, že dobrá spolupráca medzi Slovenskom a Nemeckom je „veľmi úspešný príbeh, ktorý netreba brať ako samozrejmosť“. Ocenil pokrok, ktorý Slovensko spravilo za posledných niekoľko rokov v otázke právneho štátu, a to najmä zriadením Najvyššieho správneho súdu SR.

Systém justície je podľa Čaputovej „veľkou výzvou pre všetky postkomunistické krajiny“. „Preto som rada, že sa SR vybrala po ceste Česka (pri zriadení Najvyššieho správneho súdu),“ priblížila prezidentka a pripomenula, že „na Slovensku nastalo aj významné vyšetrovanie ľudí, ktorí mali v minulosti mocenské postavenie“.

Čaputová privítala Steinmeiera v Prezidentskom paláci s vojenskými poctami. Nemecký prezident sa s prezidentkou SR zúčastní aj na diskusii o súčasných výzvach pre demokracie, ktorú organizuje organizácia Globsec, a večer spolu navštívia džezový koncert.
Steinmeier si okrem toho uctí pamiatku obetí totalitného režimu pri pamätníku Brána slobody v Devíne a stretne sa aj s premiérom Eduardom Hegerom./agentury/

X X X

Kandidátka za Vlasť odmietla pred súdom, že varila pervitín. Šiesti členovia gangu sa priznali

Skupinu zadržala polícia vlani počas akcie Venal 4 v Seredi.
Kandidátka politickej strany Vlasť Gabriela Kučerová vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku prekvapila aj svoju právnu zástupkyňu.
Bývalá kandidátka do parlamentu odmietla dohodu o vine a treste pred senátom sudcu Emila Klemaniča. Právna zástupkyňa Kučerovej to pri odchode nechcela komentovať.

Naopak, ďalších šesť obžalovaných mužov, ktorých polícia zadržala spolu s Kučerovou vlani počas akcie Venal 4, ešte dnes spoznali svoje tresty.
Prijali nižšie tresty
Členovia gangu zo Serede dostali nakoniec znížené tresty vo výške od päť do desať rokov a prepadnutie majetku. Gabriele Kučerovej, ktorá dohodu s prokurátorom odmietla, hrozí trest od 25 rokov až doživotie.
„Máme za to, že boli splnené všetky podmienky a sme radi, že to dopadlo tak, ako to dopadlo,“ potvrdila po rozsudku Alexandra Karinková, právna zástupkyňa jedného z obžalovaných Daniela Mikuláša.
MIkuláš si dnes vypočul rozsudok s trestom desať rokov so stredným stupňom stráženia.

„Môj klient bol obžalovaný z viacerých skutkov: zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a zadováženia a predaja psychotropných látok,“ doplnila právna zástupkyňa Mikuláša. Polícia gang zadržala minulý rok v auguste v skorých ranných hodinách medzi štvrtou a piatou hodinou ráno.
Zadržali aj jej druha
Kučerovú zadržali kukláči v jej byte a podľa prokurátora priamo varila pervitín. Jej druha, s ktorým kandidátka za Vlasť žila, zadržala polícia ešte predtým počas prvej akcie Venal v roku 2018.

Podľa informácií Aktuality.sk sa kandidátka Vlasti Gabriela Kučerová pokúsila počas ročnej väzby o samovraždu. Polícia počas akcií Venal až Venal 4 zadržali 56 ľudí zo Serede, Galanty a Trnavy, ktorí podľa nich tvorili miestnu drogovú scénu. Medzi obvinenými sú podľa dostupných informácií aj policajt, pracovník kriminálneho úradu finančnej správy a bývalý policajt, aktuality.sk

X X X

Macron vyzval v prvý školský deň žiakov, aby sa nechali zaočkovať

V krajine je plne zaočkovaných takmer 44 miliónov ľudí, čo predstavuje 65,6 percenta francúzskej populácie.
Francúzsky prezident Emanuel Macron vyzval vo štvrtok deti, ktoré sa po prázdninách vracajú do škôl, aby sa dali zaočkovať proti koronavírusu, informovala agentúra Reuters.

„Musíte sa naďalej nechávať očkovať a musíte, aj keď viem, že je to trochu nepríjemné, pokračovať v nosení rúšok v triedach. Umývajte si ruky a dodržujte odstup," prihovoril sa Macron vo videonahrávke žiakom. Macron zároveň v prvý školský deň navštívil žiakov v škole v meste Marseille.
Vo Francúzsku je v súčasnosti proti koronavírusu zaočkovaných 47 percent detí vo veku od 12 do 17 rokov. Po otvorení nového školského roka vyvoláva nízka miera zaočkovanosti medzi deťmi obavy z toho, kedy príde opätovné zatváranie škôl.
Vo Francúzsku denne evidujú vysoké počty nových prípadov nákazy koronavírusom už od júla. V polovici augusta prišlo k miernemu poklesu nových prípadov a v krajine tak v súčasnosti denne zaznamenávajú približne 17-tisíc prípadov. V krajine je plne zaočkovaných takmer 44 miliónov ľudí, čo predstavuje 65,6 percenta francúzskej populácie.
Vo Francúzsku začali v stredu podávať tretiu dávku vakcíny proti koronavírusu ľudom starším ako 65 rokov a ohrozeným skupinám. Francúzske ministerstvo zdravotníctva odhaduje, že v krajine je až 18 miliónov ľudí, ktorí spĺňajú podmienky na preočkovanie treťou dávkou, aktuality.sk

X X X

Taliban sa bude usilovať o obnovenie ekonomiky za pomoci Číny

Čína je podľa Talibanu jeho najdôležitejší partner, pretože je pripravená investovať a obnoviť Afganistan.
Islamistické hnutie Taliban sa bude po stiahnutí zahraničných jednotiek z Afganistanu a opätovnom dobytí krajiny primárne spoliehať na financovanie zo strany Číny. Povedal to hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid v rozhovore, ktorý vo štvrtok zverejnili talianske noviny La Repubblica.

Taliban bude podľa Mudžáhida bojovať o ekonomickú obnovu za pomoci Číny. Hnutie opätovne ovládlo afganskú metropolu Kábul 15. augusta a bez boja prevzalo vládu nad krajinou. Skončila sa tak 20 rokov trvajúca vojna, objavili sa však obavy z kolapsu ekonomiky a rozsiahleho hladomoru.

Po chaotickom odchode zahraničných vojakov z kábulského letiska západné krajiny prísne obmedzili finančnú pomoc pre Afganistan, pripomína v správe panarabská televízia al-Džazíra.

„Čína je náš najdôležitejší partner a predstavuje pre nás zásadnú a mimoriadnu príležitosť, pretože je pripravená investovať a obnoviť našu krajinu," citovali hovorcu Talibanu talianske noviny.

Mudžáhid zdôraznil, že čínsku iniciatívu v oblasti infraštruktúry pod názvom Nová hodvábna cesta, ktorou chce Peking zvýšiť svoj globálny vplyv prostredníctvom otvorenia obchodných ciest, si Taliban vysoko váži.
V krajine sú „bohaté medené bane, ktoré sa vďaka Číne dajú opätovne uviesť do prevádzky a modernizovať. Okrem toho je Čína naším vstupom na trhy po celom svete," dodal hovorca islamistického hnutia.

Mudžáhid tiež potvrdil, že ženy v Afganistane budú môcť v budúcnosti pokračovať v štúdiu na univerzitách. Budú mať možnosť pracovať ako zdravotné sestry či v radoch polície a na námestníckych postoch na ministerstvách, vylúčil však, že by v krajine mohli byť ženy na čele ministerstiev.
Afganistan naliehavo potrebuje peniaze a Taliban pravdepodobne nezíska rýchly prístup k aktívam zhruba desať miliárd dolárov, ktoré väčšinou vlastní afganská centrálna banka v zahraničí, konštatuje al-Džazíra.

Generálny tajomník OSN António Guterres začiatkom týždňa varoval pred črtajúcou sa „humanitárnou katastrofou" v Afganistane a vyzval krajiny na poskytnutie núdzového financovania. Veľké sucho a vojna prinútili tisíce afganských rodín k úteku z domovov. Guterres vyjadril obavy v súvislosti s „prehlbujúcou sa humanitárnou a ekonomickou krízou v krajine", pričom upozornil, že hrozí „úplný kolaps" základných služieb, aktuality.sk

X X X

Vakcíny J&J vyrobené v Afrike sa nebudú vyvážať do Európy

Na starom kontinente je už zaočkovaných mnoho ľudí, zatiaľ čo v Afrike neprekročila zaočkovanosť ani hranicu tri percentá. Vakcíny Janssen vyrobené na africkom kontinente sa nebudú vyvážať, čo znamená aj koniec exportu do Európy. Vyhlásil to vo štvrtok splnomocnenec Africkej únie pre vakcíny proti COVID-19 Strive Masiyiwa. Správu priniesla agentúra AP.
Juhoafrický výrobca liekov Aspen Pharmacare, ktorý má zmluvu so spoločnosťou Johnson & Johnson (J&J) na produkciu spomínaných vakcín, už bude očkovacie látky vyrábať len pre Afriku. Milióny dávok, ktoré už boli uskladnené v Európe, budú vrátené späť na africký kontinent.

Vakcíny od J&J vyrobené v Juhoafrickej republike „zostanú v Afrike a budú sa distribuovať v Afrike", vyhlásil podľa AP splnomocnenec. Dohoda medzi firmami Aspen Pharmacare a J&J bola podľa neho „zmenená z kontraktu na dohodu o licencii".
Spoločnosť Johnson & Johnson bola podľa AP terčom ostrej kritiky pre vývoz vakcín z Afriky do Európy. Na starom kontinente je už zaočkovaných mnoho ľudí, zatiaľ čo v Afrike neprekročila zaočkovanosť ani hranicu tri percentá. Na tomto kontinente pritom žije vyše miliarda ľudí. Dohromady 54 afrických krajín doteraz zaznamenalo vyše 780-tisíc potvrdených prípadov nákazy a vyše 197-tisíc úmrtí na COVID-19. Podľa AP je výroba vakcín priamo na africkom kontinente považovaná za kľúč k splneniu stanoveného cieľa zaočkovať aspoň 60 percent tamojšieho obyvatelstva, aktuality.sk

X X X

WhatsApp dostal v Írsku pokutu 225 miliónov eur

WhatsApp uviedol, že pokuta je neprimeraná a že sa proti rozhodnutiu odvolá.
Írsky úrad na ochranu dát DPC udelil WhatsAppu vysokú pokutu. DPC vo štvrtok uzavrel vyšetrovanie týkajúce sa všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov Európskej únie (EÚ) alebo GDPR írskej divízie WhatsApp Ireland a udelil jej pokutu 225 miliónov eur. Úrad navyše firmu pokarhal a požaduje od nej viacero opatrení na nápravu.

DPC spustil vyšetrovanie 10. decembra 2018 a jeho cieľom bolo zistiť, či sa WhatsApp, ktorý patrí Facebooku, nezbavuje povinností, vyplývajúcich mu z GDPR, týkajúcich sa zbierania informácií a transparentnosti týchto informácií. Týka sa to napríklad aj informovania užívateľov o spracovaní dát medzi WhatsAppom a ďalšími firmami Facebooku.
WhatsApp uviedol, že pokuta je neprimeraná a že sa proti rozhodnutiu odvolá, aktuality.sk

X X X

Reštituované lúky pod Tatrami menia na stavebné parcely a predávajú za milióny

Vo Vysokých Tatrách je na predaj developerský projekt, za ktorým stoja ľudia blízki pozemkovým kšeftárom od Vladimíra Mečiara a brat väzobne stíhaného oligarchu Jozefa Brhela.

​Podtatranskú obec Huncovce čaká v najbližších rokoch stavebný boom. Jej kataster sa rozrastie o dva veľké developerské projekty ležiace v ochrannom pásme Tatranského národného parku – Huncovské drevenice a Smrekovec.
Za Huncovskými drevenicami so stovkou plánovaných zrubov oficiálne stojí bratislavský podnikateľ Attila Horváth s väzbami na politickú stranu Most-Híd, v ktorej farbách kedysi sedel v parlamente bratislavskej župy. Horváth v minulosti podnikal aj s exministrom financií a dopravy za Smer-SD Jánom Počiatkom.

Zároveň na Slovenskom pozemkovom fonde vybavoval pozemky pod Vysokými Tatrami cez reštitučné nároky, ktoré od pôvodných reštituentov nakúpil ešte v roku 2009 za pár centov nitriansky oligarcha Norbert Bödör.
Menší susediaci projekt výstavby necelej päťdesiatky rekreačných domov Smrekovec zase patrí do portfólia podnikateľa z Dunajskej Lužnej Kolomana Ondruša, jeho manželky Ley a rodinného priateľa Ivana Brhela, ktorý je bratom väzobne stíhaného oligarchu z pozadia Smeru-SD Jozefa Brhela.

Na predaj za vyše štyri milióny eur
Ondrušovci a Ivan Brhel aktuálne svoj developerský projekt Smrekovec pod Vysokými Tatrami predávajú. Za pozemky pod ním s rozlohou necelých 16 hektárov podľa inzerátu ešte donedávna pýtali takmer 4,3 milióna eur bez DPH.
Meter štvorcový parcely by tak stál zhruba 27 eur. Po otázkach Aktuality.sk konkrétna cena pozemkov pod projektom Smrekovec z inzerátu zmizla a nahradila ju „cena dohodou“.

Na výstavbu zhruba 50 rodinných domov je z celkovej plochy vyčlenených okolo 120-tisíc metrov štvorcových. Jeden stavebný pozemok bude mať rozlohu minimálne 1500 štvorcových metrov. Realitní makléri pritom cenu metra štvorcového stavebného pozemku v tejto lokalite odhadujú na 90 až 100 eur.

„Lukratívne stavebné pozemky v projekte Smrekovec sú ucelené a umiestnené na vrchu kopca s krásnym výhľadom na okolie (Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Nízke Tatry). V tesnej blízkosti projektu je golfové ihrisko Veľká Lomnica, ako aj golfové ihrisko Malý Slavkov. Zo severnej strany je ohraničený lesom. Týmto je zabezpečená výborná lokácia pozemkov s dostatočným súkromím,“ píše sa v inzeráte na realitnom portáli.

Prečo sa veci predávajú?
Koloman Ondruš na otázku Aktuality.sk, prečo svoj dlhodobo pripravovaný developerský projekt v Huncovciach predávajú, odpovedal otázkou: „Prečo sa veci predávajú?“ a následne zložil telefón. Neskôr už nezdvíhal. Lea Ondrušová na otázky neodpovedala, s Ivanom Brhelom sa nám spojiť nepodarilo.

Ondrušovci v rokoch 2011 a 2012 kúpili pozemky pod Vysokými Tatrami, ktoré boli pôvodne vydané reštituentom zo Slovenského pozemkového fondu. Jednu z parciel pod lokalitou Smrekovec s rozlohou približne 20-tisíc metrov štvorcových kúpil Koloman Ondruš od nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra.
Ten je od vlaňajška väzobne stíhaný pre podozrenia z rozsiahlej korupcie v štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Realitný obchod medzi Ondrušom a synom majiteľa najväčšej SBS-ky na Slovensku Bonul sprostredkoval Bödörov splnomocnenec – Attila Horváth.

Pozemkový vybavovač skončil vo väzbe
Aj Norbert Bödör sa k lukratívnym tatranským parcelám v katastri obce Huncovce dostal cez nakúpené reštitučné nároky, celkovo k takmer 26 hektárom pozemkov v katastroch obcí Huncovce a Veľká Lomnica.

Horváth potom od neho zreštituované pozemky v Huncovciach obratom nakúpil na svoje firmy HG Real a PAT3 a začal na nich kresliť projekt zrubových domov známy ako Huncovské drevenice. Aj pozemkový vybavovač Attila Horváth aktuálne sedí vo väzbe po razii NAKA na Slovenskom pozemkovom fonde pre podozrenia z korupcie.
Ivan Brhel do developerského projektu Ondrušovcov vstúpil v roku 2014, keď sa stal spolumajiteľom pozemkov vo vlastníctve manželky Kolomana Ondruša.

Partia veľkopodnikateľov
Brhel sa s ním pozná z Dunajskej Lužnej, kde spoločne s niekdajším tieňovým ministrom vnútra za HZDS Milanom Bališom figurovali v štruktúrach miestneho futbalového klubu.
Ivan Brhel je minoritným akcionárom spoločností svojho brata Jozefa Brhela a jeho detí, ktoré profitujú z podnikania v slovenskej energetike – Pow-en, Servistech či DG-Energy. Koloman Ondruš s Milanom Bališom podniká v spoločnej firme Malý Dunaj Invest.

Bališ v minulosti napríklad pomáhal Vladimírovi Mečiarovi pri vysvetľovaní, odkiaľ vzal peniaze na nákladnú rekonštrukciu jeho vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Bališova firma GVM v roku 2008 takmer povalila vládu trojkoalície Smer-SD, HZDS a SNS.
Išlo o škandalóznu reštitúciu stoviek hektárov pôdy pri Veľkej Lomnici, ktorú kritizoval aj vtedajší premiér Robert Fico. V súčasnosti sa na pozemkoch GVM ráta s výstavbou priemyselného parku.
Budúci majiteľ zarobí na stavebných parcelách

Do premeny lúk a trávnatých porastov na stavebné parcely pod lokalitou Smrekovec sa pred miestnymi úradmi pustila podnikateľka Lea Ondrušová so svadobným salónom v Bratislave vtedy ešte v roku 2014.
Smrekovec od roku 2016 disponuje právoplatným územným rozhodnutím. To tvorí základ pre vydanie príslušných stavebných povolení. V lokalite je potrebné vybudovať základnú infraštruktúru – prístupové cesty, inžinierske siete či verejné osvetlenie.
Predávajúci potenciálnemu investorovi v inzeráte sľubujú pri investičných nákladoch vo výške 6 miliónov eur budúci čistý profit v rozmedzí od 4,8 milióna eur až do 6 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Kravany napriek chaosu s faktúrami spúšťajú čistiareň. Splašky tak už nekončia v Hornáde

Čistiareň odpadových vôd v Kravanoch postavili a vybavili za dotácie od štátneho Environmentálneho fondu. Na jeho prístup sa starosta obce Igor Gavalier dlhodobo sťažuje.
V podtatranskej obci Kravany v týchto dňoch spúšťajú do prevádzky čistiareň odpadových vôd. Úrady jej povolili skúšobnú prevádzku na dobu jedného roka.

Ide o čiastočný posun v kauze, v ktorej starosta obce Igor Gavalier dlhodobo poukazuje na čudný postup manažmentu štátneho Environmentálneho fondu spadajúceho pod ministerstvo životného prostredia.
Čistiareň ide do prevádzka napriek zmätku okolo nevyplatených faktúr stavebnej firme. Fond vlani v marci obci priklepol dotáciu 2,4 milióna eur na dokončenie čistiarne a vybudovanie verejnej kanalizácie. Peniaze samospráve prišli na účet, no bez súhlasu envirofondu ich nesmie použiť na platby za vykonané stavebné práce generálnemu dodávateľovi stavby - Vodohospodárskym stavbám Bratislava.

Dva mesiace čaká na odpoveď
Environmentálny fond žiada podrobnú kontrolu, posledná, týkajúca sa vystavených faktúr a vykonaných prác, prebehla v Kravanoch koncom júna tohto roka. Potrebný súhlas však samospráva na zaplatenie faktúr vo výške takmer 540-tisíc eur ani po dvoch mesiacoch čakania nedostala.

„Na sumu má dodávateľ súdom vystavený platobný rozkaz. Obci hrozí nútená správa. Celkovo sa už urobili stavebné práce za približne 1,3 milióna eur, ktoré zatiaľ nie sú zaplatené. Ja sa pýtam, kto zaplatí všetky súdne, exekučné a ďalšie poplatky a náklady, ktoré vyplývajú z tejto umelo vyvolanej situácie," hovorí Igor Gavalier

Envirofond vedený Ľubomírom Vačokom dal podľa starostu doposiaľ súhlas iba k preplateniu troch faktúr a to za mesiace január, február a marec tohto roka, za dokopy 288-tisíc eur.
„Na účte obce leží 2,1 milióna eur. Každý mesiac posielam na fondu potvrdenie, že tie peniaze tam skutočne sú. Zaplatiť faktúry bez súhlasu nemôžem, pretože by to bolo hrubé porušenie zmluvy a obec by prišla o celú dotáciu," vysvetľuje Gavalier.
Roky vypúšťali splašky do Hornádu
V uplynulých rokoch sa podtatranskej samospráve podarilo získať dve dotácie. V rokoch 2016 a 2018 dostala spolu 350-tisíc eur. S prispením obecného rozpočtu to stačilo na hrubú stavbu čistiarne bez potrebnej technológie. Chýbajúce peniaze napokon prišli vlani v rámci celkovej dotácie 2,4 milióna eur. Suma zahŕňa okrem čistiarne aj výstavbu 3,7 kilometra dlhej kanalizácie.

Predtým, do roku 2014, prišlo do obce približne 220-tisíc eur. Za túto sumu sa v Kravanoch postavilo sedemsto metrov obecnej kanalizácie, na ktorú sa pripojilo zhruba 60 domov na jednom konci obce.

„Stiahli sa odpady zo žúmp cez stred dediny do jednej kanalizačnej rúry a pustili sa von z obce. Kanalizácia sa však vybudovala opačne, teda nie od čistiarne odpadových vôd, ktorá vtedy ešte neexistovala. Kanál je vyvedený do Hornádu,“ priblížil starosta obce. Rieka pritom preteká Národným parkom Slovenský raj a je v druhom stupni ochrany prírody.
Aktuálne je na obecnú čistiareň odpadových vôd v skúšobnom režime napojených približne 60 percent z celkovo 230 domácností v dedine. V Kravanoch sa zároveň dobuduje sieť verejnej kanalizácie. Dokončenie jej výstavby je naplánované na jeseň budúceho roka.

Niektoré obce to vzdali
Starosta obce posielal v auguste na kontrolu dokumenty k verejnému obstarávaniu aj Úradu pre verejné obstarávanie. Kravany totiž patria medzi šesť envirofondom vytipovaných obcí, ktoré dôsledne preveruje viacerými kontrolami.
V dotačnej výzve ide dokopy o 50 miliónov eur pre celkovo 26 obcí z celého Slovenska. Štrnásť z nich sa reálne do svojich projektov pustilo, zvyšné so začatím stavebných prác nateraz nezačali.

Z informácií Aktualít pritom vyplýva, že v spomínanom balíku dotácií existujú obce, ktorým envirofond predložené projekty preplatil bez kontrolovania sprievodnej zmluvnej dokumentácie.

Dokonca sa tak udialo v čase, kedy samosprávy disponovali iba rozhodnutím ministra životného prostredia, a teda nemali podpísanú dotačnú zmluvu s envirofondom. Až tá im totiž garantuje prístup k peniazom.
Envirofond tvrdí, že v prípade 26 obcí zapojených do spomínanej výzvy aplikuje individuálny prístup ku každej jednej z nich. Deje sa tak preto, že niektoré z nedostatkov sa javia ako menej závažné iné ako kritické, aktuality.sk