iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pápež kritizoval misiu v Afganistane. Citoval pritom Putina

Pápež František kritizoval misiu Západu v Afganistane ako vonkajší pokus o zavedenie demokracie. Vypomohol si citovaním ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom si však myslel, že cituje nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.
Františkova kritika zaznela v rozhovore pre španielsku rozhlasovú stanicu COPE, ktorý sa uskutočnil vo Vatikáne koncom minulého týždňa. Rozhlasová stanica vo vlastníctve Konferencie biskupov Španielska odvysielala rozhovor v stredu a uviedla, že jeho obsah preveril samotný pápež.

Františka sa v rozhovore pýtali na politickú situáciu v Afganistane po tom, čo sa Spojené štáty a ich spojenci po 20 rokoch vojenskej operácie stiahli z krajiny, ktorú následne ovládlo hnutie Taliban. Pápež povedal, že odpovie pomocou citátu od „jednej z najväčších politických osobností sveta“.

„Je potrebné zastaviť nezodpovednú politiku vnucovania vlastných hodnôt iným a pokusy vybudovať demokraciu v iných krajinách na základe vonkajších modelov bez toho, aby sa zohľadnili historické, etnické a náboženské otázky, pričom sa úplne ignorovali tradície iných národov,“ povedal pápež.

Podľa agentúry AP však tieto slová minulý mesiac vyslovil ruský prezident Putin v prítomnosti Merkelovej počas jej návštevy v Moskve.
Počas schôdzky, ktorá sa konala 20. augusta, Putin ostro kritizoval Západ za jeho kroky v Afganistane a uviedol, že rýchle obsadzovanie Afganistanu Talibanom ukázalo nezmyselnosť západných pokusov presadiť vlastnú víziu demokracie. Merkelová zas vyzvala Rusko, aby využilo svoje kontakty s Talibanom, aby umožnil opustiť krajinu Afgancom, ktorí pomáhali Nemecku.

Nulový výsledok
Spojené štáty sa 20 rokov pokúšali vnucovať Afganistanu svoje štandardy, čo viedlo iba k tragédiám a stratám, výsledok je nulový, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin.
„Dvadsať rokov boli americkí vojaci na tomto území a dvadsať rokov sa pokúšali – a môžeme to povedať bez toho, aby sme niekomu ubližovali – scivilizovať ľudí, ktorí tam žijú,“ povedal Putin na stretnutí so školákmi pri príležitosti Dňa znalostí Ruska počas svojej cesty na Ďalekom východe.

Podľa Putina sa tam USA v skutočnosti pokúsili „zaviesť svoje normy a štandardy života v najširšom zmysle slova vrátane politického usporiadania spoločnosti. Skončilo sa to iba tragédiami a iba stratami pre tých, ktorí to urobili, pre Spojené štáty, a viac pre ľudí, ktorí žijú na území Afganistanu… Výsledok je nulový, ak nie vyložene negatívny,“ zdôraznil šéf Kremľa.
Ruský prezident rozoberal príčiny toho, čo sa stalo v Afganistane. Podľa neho je odpoveď jednoduchá: „Ak niekto robí niečo voči iným ľuďom, musí vychádzať z histórie, kultúry a životnej filozofie týchto ľudí v najširšom zmysle tohto slova. K ich tradíciám je potrebné pristupovať s rešpektom. Človek musí pochopiť, že nič nesmie byť vnucované iným ľuďom zvonku.“
Podľa Putina potrebná situácia „musí dozrieť“ „A ak niekto chce, aby situácia dozrela rýchlejšie a kvalitatívnejšie, je potrebné pomôcť ľuďom. Áno, toto sa dá a musí urobiť, ale musí sa to urobiť civilizovane a dôkladne, podporovať pozitívne trendy a bez náhlenia. Človek musí byť trpezlivý. Pozrite sa, čo sa deje teraz,“ poznamenal ruský prezident.

Ak budú podľa neho ignorované všetky tieto faktory, dokonca aj historické, potom „v skutočnosti nemožno dosiahnuť žiadne pozitívne výsledky“. Agentúra AP na margo Putinovho vyjadrenia poznamenala, že Moskva, ktorá viedla v Afganistane desaťročnú vojnu, ktorá sa skončila stiahnutím sovietskych vojsk v roku 1989, sa v posledných rokoch vrátila do krajiny ako diplomatický sprostredkovateľ. Rusko siahlo po bojujúcich afganských frakciách vrátane hnutia Taliban, hoci ho označilo za teroristickú organizáciu.

Situácia v Afganistane sa zhoršila po tom, čo americký prezident Joe Biden v apríli oznámil svoje rozhodnutie ukončiť operácie v krajine. Hnutie Taliban urýchlene spustilo rozsiahlu útočnú operáciu a 15. augusta vstúpilo do Kábulu bez toho, aby narazilo na odpor.

Metropolu ovládlo v priebehu niekoľkých hodín. Prezident Afganistanu Ašraf Ghaní vzápätí svoju vlasť opustil. Mnoho krajín evakuovalo svojich občanov a zamestnancov ambasád. Taliban prevzal kontrolu nad územím krajiny a nariadil všetkým zahraničným silám odísť do 31. augusta. Minútu pred polnocou z 30. na 31. augusta miestneho času odštartovalo z medzinárodného letiska v afganskej metropole Kábul posledné americké lietadlo./agentury/

X X X

Taliban je podľa nich príliš nenásilný. Ako vznikla skupina útočiaca na letisko v Kábule?

Spojené štáty niekoľkokrát vyhlásili úplnú porážku Islamského štátu. Napriek tomu jeho odnož ISIS-K stále existuje a zabíja ľudí. Odvoláva sa na to, že sa riadi islamom a chce presadzovať jeho radikálnu formu.
Poslední vojaci Spojených štátov odchádzajú z Afganistanu a Taliban oslavuje svoje víťazstvo výstrelmi do vzduchu. Ľudia sa zatiaľ strachujú o svoj život a budúcnosť. Nevedia, čo s nimi bude. Mnohí sa dokonca v predchádzajúcich dňoch snažili dostať na letisko a opustiť krajinu.

Snahu o útek ľudí do bezpečia ale poznačili bombové útoky, ku ktorým sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát, konkrétne jej afganská pobočka ISIS-K. Vyžiadali si viac ako 180 obetí vrátane 13-tich Američanov.
Skupina, ktorá ich má na svedomí, vznikla ešte v roku 2015 a stretli sa v nej nespokojní členovia Talibanu, ktorí žiadali násilnejšiu formu islamu. Taliban považovali za málo radikálny.

Skupina ISIS-K naozaj rozmýšľa inak ako obávaný Taliban, píše the New York Times. Podľa správy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie ignoruje medzinárodné hranice a tvrdí, že jeho územie presahuje Afganistan a Pakistan.
Písmeno K v názve skupiny vyjadruje Khorasan (Chorasán pozn. red.), čo je v preklade „Krajina slnka“. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie sa skupina odvoláva na historický región, ktorý zahŕňal časti Iránu, Afganistanu a Pakistanu.
Odkiaľ prišiel ISIS-K?
Nespočetné množstvo teroristických organizácií, ktoré viedli vojnu proti americkým silám a spojencom, je vzájomne prepojených. Mnohé si dokonca občas aj navzájom konkurujú v snahe o získanie nadvlády.
Teroristické útoky, pri ktorých v Spojených štátoch 11. septembra 2001 zahynulo takmer 3000 ľudí, organizovala al-Káida, teroristická skupina, ktorú v tom čase viedol Usáma bin Ládin.

V reakcii na tieto útoky americké sily napadli Afganistan, vyhnali vládu Talibanu, ktorá chránila Bin Ládina, a potom napadli Irak, kde prezident George W. Bush uviedol, že je potrebný proaktívny zásah proti terorizmu.
O niekoľko rokov neskôr sa odtrhla vetva al-Káidy a vo veľkých častiach Iraku a Sýrie založila takzvaný kalifát, islamskú teokraciu. Na svojom vrchole malo jeho územie veľkosť Británie.

Táto odtrhnutá frakcia, ktorá sa sama pomenovala ako Islamský štát alebo ISIS (Islamský štát Iraku a Sýrie) využívala sociálne médiá múdrejšie ako al-Káida a začala svoju brutalitu ukazovať až filmovým spôsobom. Islamský štát apeloval na mladšiu generáciu bojovníkov čiastočne aj tým, že im sľúbil okamžitú slávu a odmeny pre tých, ktorí sú ochotní bojovať proti svojim nepriateľom.
V roku 2015 ISIS oznámil, že prijal lojalitu novej pobočky v regióne Chorasán.

Nepriatelia ISIS-K
Rovnako ako ostatné teroristické skupiny sa ISIS-K zameriava na americké sily, ich spojencov a civilistov. Na rozdiel od ostatných však ISIS-K otvorene bojoval aj s inými extrémistickými islamskými organizáciami, akou je Taliban.
ISIS-K väčšinou vystupoval proti Talibanu a obe skupiny spolu bojovali o územie. Dôležitými boli najmä územia na východe Afganistanu.
Experti tvrdia, že od roku 2017 je ISIS-K zodpovedný za zhruba 250 stretov s americkými, afganskými a pakistanskými bezpečnostnými silami. Vedúci predstavitelia ISIS-K nedávno odsúdili prevzatie Afganistanu Talibanom a uviedli, že verzia islamskej vlády v tejto skupine nebola dostatočne tvrdá.

Vojna USA proti ISIS
V októbri 2019 prezident Trump oznámil zabitie Abú Bakra al-Baghdádího a v prejave uviedol, že je „zakladateľom a vodcom ISIS, najneľútostenejšej a najnásilnejšej teroristickej organizácie na svete“.

„Jeho kalifát sme v marci tohto roku stopercentne porazili,“ pokračoval vtedy. Už v januári 2020 sa však Trump opätovne chválil zničením „100 percent Islamského štátu a jeho územného kalifátu“. Tiež povedal, že predtým, ako zabili lídra ISIS-u Abúho Bakr al-Baghdádí, sa „pokúšal znova vybudovať kalifát ISIS a zlyhal“.

Dnes je však jasné, že porážka Islamského štátu nebola stopercentná. Pred smrťou al-Baghdádího rozšíril organizáciu a dal svojim podriadeným značnú voľnosť v konaní. ISIS povzbudzoval stúpencov, aby konali sami alebo v malých skupinách. Hassan Abu Hanieh, jordánsky expert na extrémistické skupiny, vtedy povedal, že zbavenie sa vodcu neznamená aj zničenie organizácie.

Varoval vtedy aj pred tým, že ISIS vytvoril novú štruktúru, ktorá je menej centralizovaná a bude pokračovať, aj bez al-Baghdádího.
V roku 2016, rok po svojom založení, bol ISIS-K podľa odhadov analytikov na vrchole svojej veľkosti. Jeho armáda sa skladala z asi 3-tisíc až 4-tisíc bojovníkov. Toto číslo sa znížilo na polovicu potom, čo sa na skupinu zamerali americké nálety a nálety afganského komanda, aktuality.sk

X X X

Prečo zrušili obvinenie Pčolinského? Generálna prokuratúra vidí rozpory vo výpovediach kajúcnikov a nezákonné vyšetrovanie

Námestník generálneho prokurátora zrušil okrem obvinenia bývalého šéfa SIS aj celé trestné stíhanie vo veci, takže oba korupčné prípady okolo Vladimíra Pčolinského sa dostali do bodu nula.
Do včerajšieho dňa čelil bývalý riaditeľ tajnej služby obvineniam v dvoch úplatkárskych prípadoch. Polročné vyšetrovanie sa už aj skočilo návrhom na podanie obžaloby. V prvej kauze obvinili 11. marca Vladimíra Pčolinského, že za prijatie polovičnej sumy zo 40-tisícového úplatku, sa mal podieľať na ukončení aktívít tajnej služby okolo konkurzného mága
Zoroslava Kollára.

Teda, že SIS nebude Kollára ďalej rozpracúvať, zhromažďovať proti nemu dôkazy a odpočúvať ho.
No a 13. apríla pribudlo Pčolinskému obvinenie, že mal sumou 10-tisíc eur podplatiť jedného z bývalých šéfov operatívcov bratislavskej NAKA za to, že pri preverovaní podozrení z podvodov s DPH prehliadnu firmu Strabag, kde Pčolinský v minulosti pracoval.

V oboch prípadoch proti Pčolinskému vypovedali kajúcni svedkovia, ktorí sami čelili resp. čelia trestným konaniam. V prvej kauze to bol bývalý Pčolinského námestník v SIS, a dnes už za korupciu právoplatne odsúdený Boris Beňa, (mal si zobrať druhú polovicu úplatku) a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó (mal sprostredkovať úplatok od Zoroslova Kollára). V druhej kauze usvedčoval exriaditeľa SIS niekdajší šéf operatívcov NAKA Marián Kučerka, ktorý stále sedí vo väzbe pre obvinenia v kauze Očistec.

Pčolinský podal proti obom obvineniam sťažnosti, ktoré mu dozoroví prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry zamietli. Teraz však jeho obhajoba uspela s mimoriadnymi opravným prostriedkom u námestníka Generálnej prokuratúry Jozefa Kanderu, ktorý v konaní zastupoval šéfa prokuratúry Maroša Žilinku (z prípadu sa sám výlučil).

Kandera našiel v slovách svedkov proti bývalej hlave tajnej služby množstvo rozporov a stotožnil sa aj s výhradami advokátov, že už na začiatku vyšetrovania, aj počas neho, bol viacnásobne porušený zákon. Návrhom na zrušenie právoplatných uznesení vyšetrovateľov a prokurátorov Pčolinského kauze vyhovel.

Výpovede podľa GP nesedia
Jozef Kandera vo svojom uznesení síce na jednej strane pripúšťa, že v prípade „Kollár“ by sa nezávislému a objektívnemu pozorovateľovi mohlo na prvý pohľad zdať, že vo výpovediach svedeckého dua Beňa-Makó je zhoda. V podstatných detailoch sa ale podľa neho viackrát rozchádzajú.

Poukázal napríklad na nejasnosť času, kedy sa mali údajní aktéri kauzy stretnúť na pôde SIS. Podľa Beňu to bolo asi mesiach pred zadržaním Makóa, čo by vychádzalo na 17. augusta 2020. Makó hovoril o prelome júla a augusta, kedy bol však Beňa na dovolenke. Kanderovi nesedelo ani to, ako svedkovi opísali spôsob uskutočnenia stretnutia a celkový počet ich schôdzok, údajne súvisiacich s prípadom „Kollár“.

Okrem toho videl námestník GP nezrovnalosti v tom, ako mali Makóovi ukazovať fotografie zo sledovania Kollára a koľko mu ich vlastne poslal - jeden vravel o dvoch, druhý o šiestich-siedmich fotkách. Nezhodli sa ani v tom, v akej obálke boli peniaze a či sa mala činnosť tajných okolo Kollára postupne utlmovať, alebo byť ukončená.

Kučerkove tvrdenia nepreverili
V druhom prípade vytýka námestník GP vyšetrovateľovi, že slová kajúcneho svedka Mariána Kučerku, ktorý ako jediný Pčolinského usvedčoval, nepodrobil kritickej previerke a overeniu.

Kandera pripomína situáciu, ktorá sa udiala po prvom obvinení Kučerku ešte v kauze Očistec. Kučerka najprv tvrdil, že dozoroví prokurátori Očistca na neho robili nátlak, podal na nich aj trestné oznámenie. Potom sa im ale ospravedlnil a nepravdivé slová na ich adresu označil za svoje ľudské zlyhanie. Kandera považuje za otázne, prečo sa Kučerka ospravedlnil v rovnaký deň, ako s ním policajti spísali úradný záznam, ktorým otvoril ďalši prípad údajného úplatku od Pčolinského.
„Na základe čoho vyšetrovateľ PZ dospel k záveru, že k takémuto ,,ľudskému" zlyhaniu zo strany kajúcnika Ing. Mariána Kučerku nemohlo dôjsť aj v tomto prípade, nevyplynulo zo žiadnych skutočností zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise,“ píše Kandera v uznesení.

V Kučerkových výpovediach našiel viacero rozporov. Napríklad v tom, ktoré firmy mali byť predmetom záujmu Pčolinského. Kučerka totiž v niektorých výsluchoch hovoril o dvoch, inokedy o troch firmách. Podobne v jednotlivých výsluchoch uvádzal rozdielne tvrdenia, v akých bankovkách ml úplatok dostať a policajti napokon u neho doma našli opäť iné bankovky.
Policajti, ktorým mal Kučerka hovoriť o záujme Pčolinského vynechať z vyšetrovania niektoré firmy, nikdy také niečo nepotvrdili.
Nedodržali zákonný postup?
Pčolinského advokáti od začiatku napádali spôsob, ako začali policajti z NAKA jeho kauzu vyšetrovať. V prípade „Kollár“ sa tak stalo na základe úradného záznamu, ktorý so spolupracujúcim svedkom Borisom Beňom spísali. Podľa obhajcov je to ale nesprávny a nezákonný postup, ktorým sa obchádzajú pravidlá trestného konania. Trvajú na tom, že ak chcel Beňa vypovedať o trestnej činnosti, mal podať trestné oznámenie.

Námestník GP im dal v rozhodnutí o mimoriadnom opravnom prostriedku za pravdu. „Dôkaz získaný neprocesnou formou, ako tomu bolo aj v danom prípade, alebo dokonca protizákonne (napríklad donútením), nemôže byť použitý pre rozhodnutie. Z toho dôvodu sa kladie dôraz na procesné zabezpečenie vykonávaných dôkazov,“ upozornil Kandera v uznesení.
Na druhej strane pripustil, že trestné stíhanie sa možno začať aj v prípade, ak sa policajt o skutočnostiach, ktoré ho odôvodňujú, dozvie „inak“ ako z trestného oznámenia - napríklad z verejne dostupných zdrojov. Aj to však podľa neho má svoje jasné pravidlá.
„Pojem „inak" nie je možné vykladať tak, že je to akýkoľvek spôsob, alebo postup zisťovania týchto skutočností, a už vôbec nie taký, ktorým sa obchádzajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku alebo iného právneho predpisu, ale výlučne postup upravený v Trestnom poriadku alebo inom osobitnom zákone.“

Kandera sa odvolal na všeobecnú právnu zásadu, že „z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur)“ a hovorí, že použitie „dôkazných" informácií získaných z úradného záznamu spísaného s Beňom nie je v súlade so zákonom.
Aj druhý Pčolinského prípad začali vyšetrovať po spísaní úradného zázanmu - tento raz to bolo s Kučerkom. Výhrady Generálnej prokuratúry proti takému postupu boli rovnaké, ako v prípade „Kollár“.

Svedkovia vs. obvinení
Generálnej prokuratúre sa nepáči ani to, že, napríklad Beňu, vypočúvali ako „podozrivého“ v postavení svedka. Vyšetrovateľ totiž od začiatku vie, že aj takýto „svedok“ je súčasne aj páchateľom „oznamovanej“ trestnej činnosti. Podľa Generálnej prokuratúry trestný poriadok aj takúto situáciu umožňuje riešiť - inštitútom dočasného odloženia vznesenia obvinenia. V danom prípade sa ale nedal využiť, keďže nebolo podané trestné oznámenie.

Vyšetroval nesprávny policajt
Generálna prokuratúra tvrdí, že prípad „Kučerka“ na začiatku vyšetroval nesprávny policajt, resp. policajt, ktorý na to nemal oprávnenie. O čo ide? Už po spísaní úradného záznamu s Kučerkom malo byť vyšetrovateľovi podľa názoru GP jasné, že podozrivým zo spáchania trestného činu je aj príslušník Policajného zboru. Taký prípad by mal teda prevzať vyšetrovateľ z Úradu inšpekčnej služby, ale riešil ho policajt z NAKA.

Aj takáto situácia je podľa GP riešiteľná. Prokurátor môže urobiť opatrenie, aby prípad mohol vyšetrovať policajt mimo Inšpekcie - ak dostane súhlas riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. To sa napokon stalo aj v tomto prípade, ale až takmer tri týždne potom, ako sa vyšetrovanie začalo.
„Už samotná skutočnosť, že uznesenie o začatí trestného stíhania z 25. marca 2021 vydal vecne nepríslušný policajt, teda nepríslušný orgán, má za následok jeho nezákonnosť a odôvodňuje jeho zrušenie,“ uzavrel Kandera.
V prvom prípade rovnako zrušili obvinenie aj podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý bol obvinený spolu s Pčolinským, aktuality.sk

X X X

Až 75 strán o nezákonnostiach. Generálna prokuratúra zmietla pri Pčolinskom prácu špeciálnej

Odborná aj laická verejnosť s napätim očakáva, čo bude v uznesení generálnej prokuratúry o zrušení obvinení exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Po anonymizovaní bude dostupná aj oficiálne.
Podľa Pčolinského slov generálna prokuratúra v uznesení na 75 stranách rozoberá rôzne porušenia zákonov. Ondrej Urban, jeden z advokátov Vladimíra Pčolinského, priblížil niektoré detaily uznesenia. Hovorí o 17 hrubých porušeniach trestného poriadku a 11 porušeniach trestného zákona.

Pčolinského obvinili,že zobral úplatok od podnikateľa Zoroslava Kollára a že uplácal iného kajúcnika, Mariana Kučerku.
“Čo môžeme povedať a čo je veľmi podstatné, že boli zrušené obe uznesenia o vznesení obvinenia pre oba skutky, ale boli zrušené aj uznesenia o začatí trestného stíhania k obom skutkom. To je v právnickej reči, ako keby de jure a de facto bol klient rehabilitovaný za dobu takmer šiestich mesiacov, keď bol nezákonne vo väzbe a bol nezákonne obvinený. Dnes sa na Vladimíra Pčolinského hľadí ako keby nikdy nebol obvinený a nikdy nemal ísť do väzby," povedal Urban.

"V uznesení je konštatovaných 17 hrubých porušení trestného poriadku a 11 porušení trestného zákona. Je tam porušené právo na obhajobu, právo na kontradiktórnosť konania, právo toho, že od začiatku existoval len selektívny výber dôkazov, uprednostňovanie kajúcnikov, nikto neverifikoval kajúcnikov. Generálna prokuratúra nekritizuje, že sa nemôžu použiť kajúcnici, ale na to musí byť nejaká základná indícia, kajúcnik nemôže byť konečný dôkaz o tom, že to niekto spáchal, hovorí o obsahu uznesenia advokát.

Dotkol sa aj otázky, prečo súdy v takom prípade odklepli väzbu a jej pokračovanie.
“Súdy v konaní o väzbe, to znamená sudca pre prípravné konanie a Najvyšší súd ako sťažnostný súd nerozhodovali o vine a treste, ale len o väzbe, nehodnotili dôkazy a prvýkrát generálna prokuratúra ako najvyšší orgán v rámci prípravného konania cez mimoriadny opravný prostriedok sa pozrela na dôkazy, pozreli ich v jednotlivostiach a vzájomných súvislostiach a vyhodnotila všetky tie hrubé procesné pochybenia.

A za mňa sme veľmi radi, že v zásade takmer všetky podané námietky boli úspešné. Treba si povedať, že je lepšie, že to povedala Generálna prokuratúra po šiestich mesiacoch, ako keby to konštatoval možno klasický súd po roku a pol, alebo nebodaj odvolací súd po roku a pol, dvoch, troch, kedy by tá právna blamáž bola oveľa väčšia," hovorí Urban.
Hovoril aj o dôveryhodnosti výpovede kajúcnika Ľudovíta Makóa a prízvukoval, že ide o hodnotenie v tomto konkrétnom prípade, nie o ďalších, kde Makó vystupuje ako svedok.

“Ak dostanete uznesenie a si ho prečítate, tak pochopíte, že vo vzťahu k pánovi Makóovi bola robená selektívna spravodlivosť. Vyslovene povedal, že z nepráva nemôže vznikať právo, to znamená, že ak by aj to, čo začal hovoriť pán Beňa, tak mal byť s ním spísaný neúradný záznam, lebo úradné záznamy nie sú dôkazy na hlavnom pojednávaní, na to je judikatúra, a ak tvrdil a hovoril o konkŕétnych osobách, tak malo byť okamžite vznesené obvinenie, a nie spísaný úradný záznam. O tom hovorí generálna prokuratúra. A nevedno potom prečo dostal pán Makó takú výhodu, že viackrát vypovedal ako svedok – ale malo byť vznesené obvinenie."

V uznesení je konkrétne zdôvodnené, prečo je výpoveď Makóa procesne nepoužiteľná a nezákonná, dodal právnik.
“Pán Makó dostal nezákonnú výhodu a bolo výslovne zdôraznené, že ak s tým prišiel pán Beňa, čo tam je detailne rozpísané, tak malo byť okamžite vznesené obvinenie všetkým štyrom – a nemôžete niekomu dávať vopred, aby prokurátor selektívne rozhodoval, koho obviní – to znamená Pčolinského a (Zoroslava) Kollára – ale Beňa s Makóom budú svedkovia, aj keď uznesenie o vznesení obvinenia neexistuje – lebo inak neviete urobiť dvestopäťku, to znamená dočasné vznesenie obvinenia," uviedol Pčolinského právnik.

„Procesne, ako tu začali, ako sa povie, začnete variť, tak začali protiprávne, preto to bolo zrušené,“ dodal Urban.
Druhý Pčolinského advokát Marián Bošanský uviedol, že generálna prokuratúra v desiatich bodoch detailne rozpísala, v čom sú zásadné rozpory medzi výpoveďami kajúcnikov Makóa a Beňu a zároveň zásadné rozpory medzi svedectvom Beňu a výpoveďami svedkov v režime utajenia, ktorí zásadne popierajú, čo Beňa tvrdí.

Na uznesenie reagoval stanoviskom aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP): „Od vzniku ÚŠP nebolo nikdy rozhodnuté o zrušení obvinenia obvinenému, ktorého dôvodnosť trestného stíhania bola preskúmavaná v rámci konania o väzbe Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky,“ píše sa v stanovisku.
Vladimír Pčolinský bol v kolúznej väzbe 175 dní. Po prepustení z väzby pred múrmi leopoldovskej väznice povedal médiám, že osobná skúsenosť je neprenositeľná, ale samotná väzba sa prežiť dá, „keď veríte, že spravodlivosť nakoniec zvíťazí“./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Zrušenie obvinenia Haščáka je ten najmenší problém

Slovenskom sa prehnalo cunami sklamania a radosti.
Ak patríte do skupiny ľudí, ktorí majú po zrušení obvinení Vladimíra Pčolinského, Zoroslava Kollára, Jaroslava Haščáka alebo manželov Arpášovcov pocit, že spravodlivosť dostala riadne zaucho, tak skúste na chvíľu schladiť emócie.
Vidina dlhoročného väzenia pre nepopulárneho oligarchu, prominentného právnika z mafiánskych zoznamov alebo šéfa tajnej služby mala bezpochyby chuť víťazstva nad korupciou.
Akurát sa to nekoná. Aspoň nie tentoraz.

Čo sa vlastne stalo?
Časť Slovenska uverila, že rozviazanie rúk polícii a prokuratúre stačí na to, aby sa plnili predvolebné slogany populistických politikov.
„Vie, že čas sa kráti. Skončí chlapec v base, za to, čo spáchal, za to, čo sú dôkazy v Gorile, a za to, čo urobil v tomto prípade,“ odkázal Igor Matovič Haščákovi dva týždne pred voľbami 2020.

Igor Matovič ani celá koalícia sa už nemôžu vyhovárať na mafiu v systéme, ktorá chráni „našich ľudí“ pred spravodlivosťou. Urobili úplne všetko, upravili ústavné zákony, len aby do úradov dosadili overených, nezávislých, neskorumpovaných prokurátorov, policajtov, sudcov.

Tak to bolo, keď pripravovali pôdu pre Daniela Lipšica, aby sa stal generálnym prokurátorom, a pokračovalo to, keď sa „generálnym“ stal Maroš Žilinka a špeciálnym Daniel Lipšic. Koalícia prekrútila paragrafy tak, aby všetko vyšlo. Aby dosiahli konečné víťazstvo nad korupciou – mantrou predvolebnej kampane.

Maroša Žilinku, kandidáta Sme rodina, volili poslanci OĽaNO, Smeru, Sme rodina, ĽSNS, nezaradení a 9 poslancov SaS. No a dnes sledujeme konflikt medzi Žilinkom a Lipšicom. Pribudli rozhodnutia generálnej prokuratúry, ktoré rušia trestné stíhania Haščáka, Kollára, Pčolinského...

Škandál?
Určite je na mieste žiadať od generálnej prokuratúry, aby odkryla karty a riadne vysvetlila, prečo zrušila obvinenia a trestné stíhania. Rozhodnutia Maroša Žilinku a jeho kolegov smrdia na sto honov. A ich načasovanie deň pred Dňom ústavy SR vyznievajú ako výsmech do tváre tým, ktorí právom žiadajú, aby Slovensko bolo právnym a spravodlivým štátom.
Minimálne v kontexte toho, čo tu nasľubovali populistickí politici vrátane dnešného špeciálneho prokurátora Lipšica. Ten ešte ako politik viedol s Haščákovou Pentou otvorenú vojnu.

Z postu policajného prezidenta odchádza Peter Kovařík... Čo je toto za deň?
Na Súmračnej a v centrále Hlasu možno otvárajú šampanské Cristal. A Boris Kollár dnes vybojoval najväčšiu politickú bitku. Trestne stíhaní v korupčných kauzách majú nádej, že keď sa nepriznajú, môžu sa dostať von cez paragraf 363 Trestného poriadku. Ten dáva generálnemu prokurátorovi možnosť, mimoriadny prostriedok, ako zrušiť trestné stíhanie.
A paradoxne, koalícia má v programovom vyhlásení, že prehodnotí tento zákon. Celé zlé. Kto má dnes veriť v spravodlivé Slovensko?
Ten Haščák je nakoniec úplne najmenší problém, aktuality.sk

X X X

Dr. Procházka: Dôvody proti referendu našiel Ústavný súd najmä mimo textu ústavy

Samotný text ústavy vytvára pri jej vysvetľovaní Ústavným súdom (ÚS) SR len základné východisko. Ďalšími zdrojmi sú domáca a zahraničná judikatúra, rôzne hodnotové tézy a ideové postuláty. Pri rozhodovaní o tom, či je možné referendum o skrátení volebného obdobia, našiel ÚS SR argumenty proti referendu ani nie tak priamo v texte ústavy ako skôr v systematickom výklade.

„Ja s týmto rozhodnutím Ústavného súdu SR stotožnený nie som, ale napriek tomu si myslím, že je rozumnejšie a správnejšie ho rešpektovať a prijať,“ konštatoval. Na rozhodnutí je podľa neho dobre vidieť, že na texte po 30 rokoch výrazne prestalo záležať.
Procházka si myslí, že by občania mali mať možnosť za veľmi prísnych podmienok odobrať formou referenda poslancom mandát, ktorý im predtým dali vo voľbách. Upozornil, že podmienky sú už dnes stanovené dostatočne prísne. Najmä potreba dosiahnuť v referende účasť viac ako polovice registrovaných voličov sa v histórii podarila naplniť iba raz.

Návrh, aby poslanci do ústavy možnosť takéhoto referenda doplnili, považuje Procházka za zvláštny, ale môže to byť cesta na vyriešenie tejto otázky. Na druhej strane podľa neho politická objednávka na takúto novelu ústavy slabne a atmosféra v spoločnosti je iná ako v čase zberu podpisov na petíciu za referendum. „Nemám pocit, že by v spoločnosti bol naliehavý dopyt po tom, čím skôr sa vybrať k urnám a zvoliť si niečo iné. Mne sa to javí tak, že sa atmosféra zmenila smerom k pokojnejšej výmenou na poste premiéra,“ odhadol Procházka.

Aj keď s rozhodnutím ÚS SR týkajúcim sa protiústavnosti referenda o skrátení volebného obdobia nesúhlasí, považuje za normálne, že sa význam ústavného textu v čase výkladom posúva. Samotný text ústavy, ktorý vznikol v roku 1992, podľa neho logicky nemôže dať odpoveď na všetky aktuálne otázky. „Písaná ústava sa v procese jej používania mení na živú ústavu. Sú v nej medzery, ktoré treba vypĺňať výkladom, význam textu sa v konfrontácii s realitou postupne mení,“ povedal. Jednou z najdôležitejších úloh Ústavného súdu je podľa Procházku chrániť princíp právnej istoty. "Teda to, čo platí v deň D, má platiť v analogickej situácii o šesť, deväť či 24 mesiacov,“ zdôraznil.

Po viac ako 20 novelizáciách a podobnom počte prijatých ústavných zákonov však podľa neho schopnosť ústavy pomáhať garantovať právnu istotu, ako aj jej integračná a symbolická funkcia slabne. „Je to fragmentovaná koláž, kde je zložité nájsť nejaký zrozumiteľný a občanmi pochopiteľný integrujúci symbol. Keď je spoločnosť rozkolísaná, hľadá nejaký gravitačný bod. A ústava podľa mňa dnes tým gravitačným bodom naozaj nie je. Na tom texte do výraznej miery akoby dokonca až prestalo záležať, je používaná veľmi inštrumentálne na bezprostredné politické účely,“ uviedol Procházka.
Napríklad v časoch mečiarizmu však ústava a ÚS SR podľa neho zohrali veľmi dôležitú pozitívnu úlohu a pomohli udržať afinitu Slovenska smerom k Európskej únii./agentury/

X X X

Čaputová: Ústava SR chráni nás všetkých pred možnou svojvôľou

Ústava SR, ako náš spoločný a základný zákon, nás chráni všetkých pred možnou svojvôľou. Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Zdôraznila, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992 Slovenskou národnou radou sme sa nielen týmto aktom, ale predovšetkým literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov – 1. januára 1993 – reálne vznikol. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Tohtoročný Deň Ústavy SR oslavujeme v období, v ktorom ústavný text a jeho výklad v podobe rozhodnutí Ústavného súdu SR významne vstúpil do spoločenského a politického diania na Slovensku,“ povedala prezidentka.

Pripomenula, že na základe ústavy Ústavný súd SR dvakrát pozastavil účinnosť vyhlášky, ktorá upravovala režim na hraniciach. Rozhodol tiež o tom, že spôsob predlžovania núdzového stavu bol v súlade s Ústavou SR.
V prípade advokáta Martina Ribára zase na základe ústavy zrušil jeho väzobné stíhanie. Taktiež vo veci podnetu, ktorý sa týkal ústavnosti referenda, rozhodol, že konanie referenda s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s Ústavou SR.
„Mnoho ľudí od Ústavného súdu SR očakávalo iné rozhodnutia a svoju nespokojnosť dávalo najavo aj spôsobmi, ktoré sa vymykajú z rámca kultivovanej občianskej diskusie. Žiaľ, bežnou súčasťou verejnej debaty sa stalo, že mnohí za ústavné považujú iba to, čo oni sami považujú za správne,“ povedala hlava štátu.

Ako dodala, všetko ostatné, s čím nesúhlasia, vyhlasujú za neústavné. „Stav, keď sa osobný nesúhlas vydáva za neústavnosť, je v príkrom rozpore s tým, čo od nás, ako od občanov, vyžaduje Ústava SR. V demokratickom zriadení je ústava najvyšším zákonom, ktorý si treba ctiť aj vtedy, keď jej ustanovenia sú prekážkou pri napĺňaní skupinových politických alebo osobných ambícií,“ uzavrela Čaputová.

Premiér: Ústava SR je korunou nášho práva
Premiér Heger ku Dňu ústavy SR uviedol, že Ústava SR je korunou nášho práva, ktorá hovorí o našich hodnotách a určuje pravidlá v spoločnosti.

„Keď sa občania a štátne orgány budú správať tak, ako to požaduje ústava, budeme žiť v slobodnej a spravodlivej krajine, kde vládne zákon. Budeme žiť v krajine, v ktorej zároveň prevláda duch tolerancie a spolupráce,“ poznamenal premiér. Žiadna spoločnosť nemôže podľa jeho slov prežiť bez spolupráce, ani tá naša.

„Nebojím sa diskusie, nebojím sa polemiky. Tie najlepšie riešenia sa zrodia len vtedy, keď spolu hovoríme,“ vyhlásil Heger s tým, že má obavy, že plodnú diskusiu a vecnú polemiku sa snaží z nášho života vytlačiť nenávisť, neochota vzájomne sa počúvať, zlomyseľnosť, ale aj účelová manipulácia s faktami. „Nedovoľme to. Majme stále otvorené srdcia aj hlavy. Počúvajme sa navzájom. Nebuďme na seba navzájom zlí a povýšení. Rešpektujme sa navzájom,“ povedal premiér.
V rozhádanej, rozdelenej, nespolupracujúcej spoločnosti nemôžu byť podľa neho ľudia šťastní. „A my predsa chceme byť šťastní. Chceme žiť spokojný život v štáte, ktorý funguje. Na to sme predsa tento štát založili, a preto sme prijali ústavu, ktorá má dnes 29 rokov,“ uviedol.
Ako dodal, cíti záväzok každodennou prácou napĺňať hodnoty ústavy a rozhodnutia vlády podriaďovať ústavným pravidlám. Naďalej mieni obrusovať hrany na politickej scéne a posilňovať ducha spolupráce našej spoločnosti./agentury/

X X X

Hlas prijal Deklaráciu 1. septembra, predloží ju do parlamentu

Zdôrazňuje v nej, že moc pochádza z ľudu a občania majú právo korigovať činnosť politikov aj počas volebného obdobia. Na tlačovej konferencii o tom informoval líder strany Peter Pellegrini s tým, že deklaráciu podpíšu nezaradení parlamentní poslanci, ktorí sú členmi Hlasu, a predložia ju do Národnej rady. Pellegrini vyzval troch najvyšších ústavných činiteľov i poslancov parlamentu, aby sa k princípom deklarácie prihlásili.

Hlas chce aj týmto spôsobom dosiahnuť, aby sa konalo referendum o skrátení volebného obdobia. V deklarácii sa preto podľa bývalého premiéra píše, že referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu.
„Predstavuje najvyššiu formu osobného, občianskeho a politického názoru. Ústava SR musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda a povinnosťou NR SR je upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky,“ skonštatoval Pellegrini.

Vôľa občanov vyjadrená ústavou a požadovaným počtom podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nesmie byť podľa deklarácie ignorovaná a jej naplnenie nemôže byť nezmyselne odkladané.
„Ústavní činitelia musia konať tak, aby sa referendum, o ktoré požiadal dostatočný počet občanov, v čo najkratšom možnom čase uskutočnilo. Vôľa občanov SR vyjadrená platnými výsledkami referenda musí byť záväzná pre poslancov NR SR a politici musia rešpektovať rozhodnutie občanov,“ vyhlásil Pellegrini.

Vedenie Hlasu vyzvalo najvyšších ústavných činiteľov, aby na Deň Ústavy SR uznali moc ľudu ako jedinú zvrchovanú moc v SR. Od poslancov parlamentu žiadajú, aby túto deklaráciu schválili, a vládnu koalíciu, aby umožnila prijať potrebné zmeny zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a v súlade s deklaráciou umožnila konanie referenda v čo najkratšom termíne. Hlas vidí riešenie v zmene rokovacieho poriadku parlamentu a v zmene ústavy.

Ústavný súd SR nedávno rozhodol, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Petíciu za referendum o predčasných voľbách iniciovala opozícia s odborármi, podporilo ju viac ako 585-tisíc ľudí./agentury/

X X X

V Berlíne otvorili centrum pre včasné varovanie pred pandémiou

Cieľom tohto centra je pripraviť svet na ďalšie pandémie prostredníctvom zberu a analýzy veľkého množstva dát.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus spoločne v stredu otvorili v Berlíne medzinárodné centrum pre včasné varovanie pred pandémiou, informovala agentúra DPA.
Cieľom tohto centra je pripraviť svet na ďalšie pandémie prostredníctvom zberu a analýzy veľkého množstva dát, vysvetľuje DPA.
"Centrum spojí partnerov z celého sveta, aby mohli spolupracovať na vytvorení nástrojov a zbieraní dát, ktoré krajiny potrebujú na to, aby sa dokázali pripraviť, detegovať a reagovať na pandemické a epidemické riziká," uvádza WHO na svojej webovej stránke.

"Svet musí byť schopný si všimnúť nové udalosti, ktoré majú pandemický potenciál, a monitorovať opatrenia na kontrolu chorôb v reálnom čase, aby mohol vzniknúť efektívny manažment pandemických a epidemických rizík... Toto centrum tomuto pomôže," uviedol riaditeľ WHO.
Nemecká kancelárka počas otvorenia zdôraznila potrebu medzinárodnej výmeny informácií a uviedla, že pandémia koronavírusu ukázala, ako veľmi je organizácia ako WHO potrebná.

Prvým riaditeľom tohto centra sa stane nigérijský epidemiológ narodený v Nemecku Chikwe Ihekweazu, ktorý v súčasnosti riadi hlavný zdravotnícky úrad v Nigérii.
S centrom by mal úzko spolupracovať aj nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI) ako aj berlínska klinika Charité, v ktorej centrum bude zo začiatku sídliť. Nemecko do centra pritom vložilo približne 30 miliónov eur, uvádza DPA, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku začali podávať tretiu dávku vakcíny

Treťou dávkou vakcíny sa vo Francúzsku budú môcť dať zaočkovať ľudia, ktorým podali druhú dávku vakcíny od spoločnosti Pfizer alebo Moderna pred najmenej šiestimi mesiacmi.
Francúzsko v stredu začalo podávať tretiu dávku vakcíny proti koronavírusu ľudom starším ako 65 rokov a ohrozeným skupinám, informovala agentúra AP.
Treťou dávkou vakcíny sa vo Francúzsku budú môcť dať zaočkovať ľudia, ktorým podali druhú dávku vakcíny od spoločnosti Pfizer alebo Moderna pred najmenej šiestimi mesiacmi. V prípade jednodávkovej vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson si ľudia budú môcť nechať aplikovať "posilňujúcu dávku" už štyri týždne po očkovaní, pričom im bude podaná iba vakcína od spoločnosti Pfizer alebo Moderna.

V domovoch dôchodcov sa 12. septembra začne celonárodná očkovacia kampaň zameraná na tretiu posilňujúcu dávku vakcíny. Francúzske ministerstvo zdravotníctva pritom odhaduje, že v krajine je až 18 miliónov ľudí, ktorí spĺňajú podmienky na preočkovanie treťou dávkou.

Francúzska vláda sa drží odporúčaní francúzskeho Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (HAS). Ten minulý mesiac uviedol, že "podľa najnovších štúdií zrejme účinnosť vakcíny klesá, a to najmä pri variante delta". Koncom augusta preto úrad odporučil očkovanie treťou dávkou vakcíny pre ľudí starších ako 65 rokov a ohrozené skupiny obyvateľov.
Preočkovať treťou dávkou vakcíny sa pritom doteraz mohli už obzvlášť ohrození ľudia ako napríklad tí, ktorí podstúpili transplantáciu nejakého orgánu, alebo ľudia s oslabenou imunitou.

Vo Francúzsku denne evidujú vysoké počty nových prípadov nákazy koronavírusom už od júla. V polovici augusta prišlo k miernemu poklesu nových prípadov a v krajine tak v súčasnosti denne zaznamenávajú približne 17.000 prípadov. V krajine je plne zaočkovaných takmer 44 miliónov ľudí, čo predstavuje 65,6 percenta francúzskej populácie, aktuality.sk

X X X

:Približne 10 000 gréckych nezačkovaných zdravotníkov môžu dočasne prepustiť

Zdravotníkom, ktorí sa do 1. septembra nedali zaočkovať proti koronavírusu, nebude dovolené vykonávať ich povolanie.
Približne 10 000 gréckych zdravotníkov môže dočasne prísť o prácu, pretože sa nedali zaočkovať proti koronavírusu. Od stredy sa totiž očkovanie proti COVID-19 stalo v Grécku povinným pre pracovníkov v zdravotníctve, informovala agentúra AFP.
Zdravotníkom, ktorí sa do 1. septembra nedali zaočkovať proti koronavírusu, nebude dovolené vykonávať ich povolanie, píše AFP. V stredu ráno sa preto pred nemocnicami po celom Grécku konali protesty proti povinnému očkovaniu. Demonštranti prišli tiež upozorniť na to, aké následky na zdravotnícky systém bude mať masové prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov.

Podľa odhadov gréckej Národnej federácie pracovníkov štátnych nemocníc nie je zaočkovaných približne 10 000 zdravotníckych pracovníkov, čo predstavuje asi 10 percent pracovnej sily. Konkrétne v ambulanciách bude chýbať 1245 členov personálu, uvádzajú grécke médiá.
"Tlačíme na zdravotníkov, aby sa dali zaočkovať, ale sme proti povinnému očkovaniu, ktoré predstavuje problém spojený s demokraciou," uviedol člen federácie Dimitris Kuruvalakis.

Federácia tiež zvolala na štvrtok ráno protest v Aténach a v druhom najväčšom gréckom meste Solún.
Grécky minister zdravotníctva Atanasios Plevris však v stredu uviedol, že legislatíva o povinnom očkovaní, ktorú vláda odhlasovala v júli, "bude implementovaná".

Grécka vláda sa tak teraz snaží zaviesť opatrenia, ktorými by vyriešila nedostatok personálu v nemocniciach a ambulanciách. Medzi takéto opatrenia napríklad patrí zrušenie voľných dní pre zdravotníkov, ktorí sú zaočkovaní, alebo premiestňovanie personálu medzi nemocnicami.
Podľa vlády až 90 percent pacientov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú s covidom v nemocniciach, nie je zaočkovaných. V krajine, v ktorej žije približne 10,7 milióna obyvateľov, je v súčasnosti plne zaočkovaných asi 5,7 milióna ľudí, aktuality.sk

X X X

Víťazom súťaže Dedina roka 2021 sa stal Kláštor pod Znievom

Víťazom 11. ročníka národnej súťaže Dedina roka 2021 sa stal Kláštor pod Znievom v okrese Martin. Vyhlásili to organizátori v stredu počas štvrtého ročníka Slovenského dňa kroja v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici. Vyhral spomedzi 28 zúčastnených obcí.

„Aj napriek výraznej konkurencii sa v Kláštore pod Znievom našlo niečo, čo ho odlíšilo od ostatných, a zároveň mu táto výnimočnosť zabezpečila prvé miesto. Verím, že víťazstvo bude povzbudením do rôznych ďalších aktivít samosprávy aj občanov, aby sa ich obec ešte výraznejšie zviditeľnila na mape Slovenska. Ako národný víťaz bude v roku 2022 zastupovať Slovensko na 17. ročníku súťaže o Európsku cenu obnovy dediny,“ konštatoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO), ktorý nad súťažou prevzal záštitu. Jej vyhlasovateľom je ministerstvo životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Spolok pre obnovu dediny a Združenie miest a obcí Slovenska.

Hodnotiacu komisiu presvedčil Kláštor pod Znievom najmä tým, aký význam prikladá zachovaniu a udržiavaniu historického, kultúrneho a prírodného dedičstva s víziou miesta, kde sa dobre žije. Pestrosť biodiverzity prírodnej rezervácie Kláštorských lúk, kalvária, zrúcanina hradu Zniev a zdroj minerálnych stolových vôd sú dôvodom na hrdosť obyvateľov.
Druhé miesto v súťaži Dedina roka obsadila obec Kocurany (okres Prievidza) a tretie obec Sedliská (okres Vranov nad Topľou). V jednotlivých kategóriách získali ocenenie Dedina ako hospodár – Lom nad Rimavicou (okres Brezno), Dedina ako maľovaná – Blatnica (okres Martin), Dedina ako klenotnica – Šumiac (okres Brezno) a Beckov (okres Nové Mesto nad Váhom), Dedina ako pospolitosť – Lúčky (okres Svidník), Dedina ako partner – Dlhé Klčovo (okres Vranov nad Topľou), Dedina ako záhrada – Vinosady (okres Pezinok), Dedina ako hostiteľ – Pukanec (okres Levice). Mimoriadne ocenenia získali Štiavnické Bane (okres Banská Štiavnica), Priepasné (okres Myjava) a obec Buzica (okres Košice-okolie), aktuality.sk

X X X

Benátky rozžiarili hviezdy! Začiatok festivalu patril Penelope Cruz, ale nechýbali ani slávne modelky

Úvodný večer festivalu v Benátkach sa niesol v znamení hviezd ako Penelope Cruz, Adriana Lima, Helen Mirren či Barbara Palvin. Pozrite sa, ako sa predviedli pred objektívmi na červenom koberci.
Na filmový festival v Benátkach, ktorý sa začal v stredu a potrvá do 11. septembra, sa vrátili hviezdy svetovej kinematografie, nechýbali ani slávne modelky súčasnosti. Tie sa na červenom koberci úvodného večera 78.ročníka filmového festivalu striedali s členmi poroty či hercami a herečkami zvučných mien.

Penelope Cruz v modeli Chanel na premiére filmu 'Parallel Mothers' (Paralelné matky) počas festivalu v Benátkach.
Vlani sa síce festival uskutočnil, ale bez osobnej účasti väčšiny zahraničných režisérov a hercov. Aj preto sa na tohtoročný červený koberec sústredila značná pozornosť – úvodný večer sa niesol v znamení mien ako Penelope Cruz, Helen Mirren, Adriana Lima či Barbara Palvin.

Začal sa festival v Benátkach, je plný hviezd ​
Filmovú prehliadku odštartovala v stredu večer nová snímka španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Madres Paralelas (Paralelné matky) v hlavnej úlohe so španielskou rodáčkou Penelope Cruzovou, ktorá bude spoločne s ďalšími 20 filmami bojovať o hlavnú cenu festivalu – Zlatého leva.

Adriana Lima v šatách značky Etro na premiére filmu 'Parallel Mothers' (Paralelné matky) počas festivalu v Benátkach.
47-ročná hviezda zvolila na večer čierno-biely model značky Chanel, ku ktorému „sadlo“ jej dramatické večerné líčenie podčiarknuté tmavou farbou na perách, vlasy mala elegantne zopnuté do večerného účesu.

Barbara Palvin v šatách Armani Privé na premiére filmu 'Parallel Mothers' (Paralelné matky) počas festivalu v Benátkach.
Supermodelka Adriana Lima (40), krásna Brazílčanka, stavila na výraznejšiu róbu než Cruz, na červený koberec prišla v šatách z dielne Etro, ktoré upriamili pozornosť na bujný dekolt krásnej čiernovlásky, ktorej dlhé vlasy padali počas večera rozpustené na plecia sčesané do jednej strany.

Sara Sampaio v šatách Armani Privé na červenom koberci úvodného večera 78.ročníka filmového festivalu v Benátkach.
Otvárací večer patril aj slávnym modelkám – maďarskej rodáčke Barbare Palvinovej, ktorá volila tmavú róbu z dielne Armani Privé, ktorá 27-ročnej supermodelke dokonale „sadla“. Na čiernu róbu rovnakej značky stavila aj jej slávna kolegyňa, modelka Sara Sampaio. 30-ročná Portugalčanka prišla pred fotografov s výrazným mejkapom a vlasmi upravenými do chvosta./agentury/