iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pčolinský, šéf SIS, stíhaný za korupciu, zbaven obvinenia

Prezidentku Čaputovů zrušenie obvinenia Pčolinského prekvapilo, očakáva vysvetlenie.Na zbavenie obvinen bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského reagujú už aj politici. Minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak bezprostredne po oznámení tejto novinky poznamenal, že ho to teší. „Vladimír Pčolinský je človek, ktorého poznám 25 rokov. Považujem ho za svojho priateľa a celý čas som hovoril, že je nevinný. Nikdy sa neodťahujem od ľudí, ktorých mám rád," skonštatoval.

Heger o možnej rehabilitácii Pčolinského
Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) nechcel rozhodnutie generálnej prokuratúry bližšie komentovať.
"Rešpektujem to. Nekomentujem činnosť orgánov činných v trestnom konaní. To je to, čo sme ľuďom pred voľbami sľubovali. Vždy budem ale stáť na strane spravodlivosti," vyhlásil.
Na otázku, či je možná rehabilitácia Pčolinského reagoval premiér vyhýbavo. "Toto je otázka predovšetkým na Sme rodina."
Prekvapená prezidentka
Otvorenejšie komentovala prepustenie exšéfa SIS prezidentka Zuzana Čaputová.
"Zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS námestníkom generálneho prokurátora je prekvapujúce o to viac, že len minulý týždeň senát Najvyššieho súdu SR, a pred tým ďalšie dva jeho senáty, nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania," uvádza sa v jej stanovisku.

Aj preto hlava štátu očakáva, že v rámci zákonných možností prokuratúra objasní tie skutočnosti, na základe ktorých k zrušeniu obvinenia došlo a odpovie na otázky, ktoré to vyvolalo."
Kolíková chce zdôvodnenie
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková naznačila, že je otvorená diskusii o využití sporného paragrafu, ktorým Generálna prokuratúra môže zrušiť obvinenie.

„Je ale zrejmé, že táto situácia, v ktorej sme sa ocitli, nám fakticky spôsobuje nedôveryhodnosť všetkých inštitúcií, ktoré do toho boli zapojené, od jednotlivých súdov, cez špeciálnu prokuratúru až po Generálnu prokuratúru. Dostávajú sa nám, jednoducho, do konfliktu inštitúcie, ktoré sú teraz kľúčové práve preto, aby sme obnovili dôveru ľudí v štát a v to, že zákon skutočne platí pre každého. Tieto orgány môžu mať, samozrejme, v nejakom momente rozličný názor na danú vec, ale v niečom považujem za nešťastné, že v tomto momente došlo k eskalovaniu napätia medzi týmito orgánmi a túto eskaláciu napätia nám fakticky umožňuje práve toto ustanovenie v práve," napísala v stanovisku.

Ak majú na prípad odlišné názory či už prokuratúra alebo súdy, tak ako sa to stalo v kauze Pčolinského, podľa Kolíkovej musia tieto orgány „veľmi zrozumiteľne zdôvodnené od toho orgánu, ktorý sa rozhodol zastaviť trestné stíhanie, prečo tak urobil. Osobitne ak tak urobil v momente, keď sa daná vec mala dostať na súd ako obžaloba."

Remišová očakáva vysvetlenie
Kroky generálnej prokuratúry vníma kriticky aj predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
„Odmietnutie trestných oznámení týkajúcich sa kauzy únosu vietnamského občana, v ktorej bol hlavným protagonistom Robert Kaliňák, disciplinárne stíhania elitných špeciálnych prokurátorov a dnešné nevysvetlené a neštandardné zrušenie obvinenia V. Pčolinského a Z. Kollára. Generálna prokuratúra takýmto rozhodnutím obišla súdy, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti o dôvodoch takéhoto konania,” tvrdí Remišová.

Rozhodnutia generálnej prokuratúry považuje za nezrozumiteľné a podľa nej pôsobia účelovo.
„Očakávam veľmi podrobné a jasné odôvodnenie rozhodnutia a očakávam, že generálny prokurátor sa postaví pred občanov aj poslancov a na všetky otázky odpovie,” skonštatovala Remišová.
Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga na sociálnej sieti napísal, že všetci očakávajú odôvodnenie rozhodnutí Generálnej prokuratúry.
"Bez pochopenia postupu a argumentov prokurátorov verejnosť nebude schopná dôverovať nezávislosti prokuratúry. Je kľúčové, aby v tejto citlivej veci verejnosť dostala čo najviac informácií. Zákon platí a musí platiť pre všetkých rovnako," vyhlásil.
Fico: My máme vo väzbe ľudí aj rok
Predseda Smeru Robert Fico privítal, že Pčolinskému zrušili obvinenie a prepustili ho na slobodu. „Vítame rozhodnutie o prepustení pána Pčolinského z väzby a o zbavení všetkých obvinení, pretože sme to hovorili od samého začiatku,” povedal líder Smeru.

Fico sa domnieva, že išlo o komplot namierený proti exriaditeľov SIS, pretože začal poukazovať na to, ako kajúcnici údajne manipulujú s výpoveďami. Zároveň privítal, že v prípade Pčolinského netrvala väzba dlhšie ako šesť mesiacov a pripomenul, že „my tam máme niektorých ľudí aj dlhšie ako rok”.
Okrem toho je podľa Fica rozhodnutie o Pčolinskom dôvodom, aby odstúpil z funkcie špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic.
Podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD a exministerka vnútra Denisa Saková v reakcii na sociálnej sieti položila aj otázku, či bude Vladimír Pčolinský rehabilitovaný a vráti sa na čelo SIS.
"Kto za tento škandál prevezme zodpovednosť? Vynára sa veľa otázok a ja pevne verím, že na ne skoro dostaneme odpovede," dodala.
Pčolinský bol pôvodné stíhaný za korupciu, aktuality.sk

X X X

Kábulské letisko strážia elitné sily Talibanu, majú americké zbrane a uniformy

Tím BBC tam nakrútil elitné jednotky Talibanu, ktoré hliadkujú v areáli letiska, ale aj hangáre a kancelárie, ktoré Američania opustili pred niekoľkými hodinami.
Na medzinárodnom letisku v afganskej metropole Kábul hliadkujú elitné jednotky hnutia Taliban vyzbrojené americkými zbraňami a oblečené v amerických uniformách, informovala v utorok stanica BBC.

Stanica uviedla, že jej hlavná medzinárodná korešpondentka Lyse Doucetová a jej tím navštívili kábulské letisko krátko po tom, ako nad ním Taliban prevzal úplnú kontrolou.
Tím BBC tam nakrútil elitné jednotky Talibanu, ktoré hliadkujú v areáli letiska, ale aj hangáre a kancelárie, ktoré Američania opustili pred niekoľkými hodinami, uviedla BBC na svojej internetovej stránke.

Taliban ovládol v utorok už celé Medzinárodné letisko Hámida Karzaja v Kábule po tom, čo po 20 rokoch vojenskej intervencie odštartovalo z letiska – minútu pred polnocou z pondelka na utorok miestneho času – posledné americké lietadlo. Lídri Talibanu sa neskôr na znak svojho víťazstva symbolicky prešli po pristávacej dráhe po boku s bojovníkmi z elitnej brigády Badr, aktuality.sk

X X X

Američania po 20 rokoch opustili Afganistan

Z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády, potvrdil v pondelok hovorca Pentagónu John Kirby. USA odchodom svojich vojakov tak ukončili najdlhšiu vojnu, akú kedy Washington viedol. Informovali o tom televízia BBC a následne tlačové agentúry AP a AFP.

Posledné americké lietadlo odštartovalo z medzinárodného letiska v Kábule minútu pred polnocou z pondelka na utorok miestneho času, povedal veliteľ amerických ozbrojených síl na Blízkom východe generál Kenneth McKenzie.
Na palube posledného evakuačného letu z Kábulu bol aj veliteľ amerických vojenských pozemných síl v Afganistane generál Chris Donahue, ako aj najvyššie postavený americký diplomat v Kábule Ross Wilson.
Vyradili techniku
Americká armáda pred svojím odchodom vyradila na letisku z prevádzky lietadla, obrnené vozy a systém raketovej obrany. S odvolaním sa na McKenzieho o tom informovala agentúra AFP.

„Tieto lietadlá už nikdy nebudú lietať,“ povedal McKenzie o 73 strojoch, ktorá americká armáda nechala na letisku Hamída Karzajího. Pentagón v Afganistane nechal tiež okolo 70 obrnených vozidiel typu MRAP, z ktorých každé stojí okolo jedného milióna dolárov a 27 vozov Humvee. Aj tie vyradili vojaci z prevádzky.

Americká armáda na mieste zanechala aj nefunkčný systém C-RAM, ktorý letisko chránil pred útokmi rakiet. V pondelok zlikvidoval päť striel, ktoré vypálila odnož teroristickej organizácie Islamský štát.
„Rozhodli sme sa ponechať tento systémami v prevádzke až do poslednej chvíle, než odletelo posledné americkej lietadlo,“ povedal McKenzie.
Oslavná streľba
Jeden z hliadky hnutia Taliban na letisku v Kábule pre agentúru AP potvrdil, že posledných päť amerických lietadiel odletelo krátko po polnoci miestneho času. V uliciach mesta sa následne ozývala oslavná streľba.
„Americkí vojaci opustili kábulské letisko a náš národ získal úplnú nezávislosť,“ reagoval hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid.
Niektorým sa evakuovať nepodarilo
Pentagón uviedol, že niektorí Američania, ktorí chceli opustiť Afganistan, sa nedokázali dostať na letisko v Kábule a nastúpiť na americké evakuačné lety ešte pred úplným stiahnutím amerických síl.

McKenzie povedal, že Spojené štáty sú však presvedčené, že sa im podarilo evakuovať „veľkú väčšinu“ Američanov, ktorí chceli odísť. USA a spojenci evakuovali z Afganistanu približne 123 000 civilistov, píše AFP.

McKenzie zároveň potvrdil správy médií, že hnutie Taliban poskytlo americkým silám veľkú podporu pri zabezpečovaní kábulského letiska. Hoci veci podľa neho nefungovali úplne ideálne, pomoc hnutia bola zásadná, najmä v posledných dňoch odsunu USA, píše BBC.

Taliban: Toto víťazstvo patrí nám všetkým
Vysokopostavený hovorca hnutia Taliban Zabihulláh Mudžáhid zablahoželal v utorok obyvateľom Afganistanu k víťazstvu, a to len niekoľko hodín po tom, ako krajinu po 20 rokoch vojenskej intervencie opustili poslední americkí vojaci. Informuje o tom agentúra AFP.
„Gratulujem Afganistanu… toto víťazstvo patrí nám všetkým,“ vyhlásil Mudžáhid v prejave z dráhy Medzinárodného letiska Hámida Karzaja v afganskej metropole Kábul. „Chceme mať dobré vzťahy so Spojenými štátmi a so svetom. Vítame dobré diplomatické vzťahy s nimi všetkými,“ dodal hovorca Talibanu.

Porážka Ameriky znamenala „veľkú lekciu pre ďalších votrelcov a pre budúcu generáciu,“ podotkol ďalej Mudžáhid.
Pred úsvitom sa po hangároch prechádzali ťažko ozbrojení bojovníci hnutia. Lídri Talibanu sa neskôr symbolicky prešli po pristávacej dráhe na znak svojho víťazstva po boku s bojovníkmi z elitnej brigády Badr. „Svet by sa mal z použiť, pričom toto je príjemný okamih víťazstva,“ povedal Mudžáhid počas živého prenosu, ktorý zverejnil jeden z militantov.

Fundamentalistické hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve prevzalo moc v Afganistane v polovici augusta a USA a ich spojenci sa naliehavo snažili evakuovať desaťtisíce ľudí z krajiny pred 31. augustom, ktorý prezident USA Joe Biden stanovil pre úplný odsun amerických síl z Afganistanu. Pred 20 rokmi ich do tejto krajiny vyslal prezident George Bush mladší ako reakciu na teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Bývala ministerka afganskej vlády odsúdila odchod USA
Bývalá afganská ministerka pre baníctvo a ropu Nargis Nehánová, ktorá pred dvoma dňami pricestoval do Nórska, v utorok kritizovala Spojené štáty za odsun vojsk z Afganistanu.

„USA boli v Afganistane 20 rokov, ak by tam ostali o jeden rok dlhšie, nezmenilo by to pre nich nič aspoň po finančnej a politickej stránke,“ vyhlásila Nehánová. Dodala, že odchod vojsk „nebol dobre zvládnutý“ a bol „nezodpovedný“. Podľa nej bolo potrebné umožniť vznik reálnej dohody medzi Talibanom a afganskou vládou.

„Prezident Joe Biden mohol povedať, že na konci septembra 2022 nechce mať v Afganistane žiadneho vojaka, ale dovtedy sa chce uistiť, že existuje politická dohoda medzi Talibanom a vládou a že evakuovali všetkých svojich zamestnancov a miestnych partnerov,“ uviedla Nehánová.

Nehánová priblížila, že zo svojho postu rezignovala v októbri 2019, pretože necítila dostatočnú politickú podporu. Z Afganistanu sa rozhodla odísť po tom, ako v deň, keď sa krajiny zmocnil Taliban, postrelili jej šoféra. Nehánová bola presvedčená, že útok bol mierený na ňu a jej rodinu.
„Pracovala som vo vláde… bola som veľmi hlasno sa ozývajúca aktivistka a politička. Keď sa ozývate, vytvoríte si nepriateľov,“ uviedla./agentury/

X X X

Šéf policajtů Kovařík končí ako policajný prezident

Prezident Policajného zboru Peter Kovařík v utorok 31. augusta 2021 oznámil, že sa vzdáva svojej funkcie.
Kovařík odchodom reaguje aj na obvinenie z marenia spravodlivosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Obvinenie sa týka zastavenia akcie špeciálneho tímu Úradu inšpekčnej služby, pri ktorej sa podarilo ujsť Matejovi Zemanovi a Petrovi Petrovi. Tí sú spolu s Csabom Dömötörom podozriví z krivých výpovedí v niekoľkých toxických kauzách.
Kovařík voči obvineniu podal sťažnosť a žiada doplnenie dokazovania. „Preveroval som zákonnosť zásahu,“ vysvetľoval Kovařík, podľa ktorého nebol zásah špeciálneho tímu Úradu inšpekčnej služby celkom v poriadku.
„Presadzujem dodržiavanie predpisov vo vnútri policajného zboru, preto si myslím, že som bol oprávnený,“ odpovedal na otázku, či mal právo zastaviť zásah. Podľa neho šéfka zásahu vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby Diana Santusová oklamala svojich nadriadených. Santusovú neskôr z vedenia tímu odvolali.

Svoj záujem o zásah zdôvodňoval informáciami, že sa chystá zadržanie 14 vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorov. „Ak by mala byť zásahovka použitá voči vyšetrovateľom a prokurátorom, musel by som o tom informovať ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť,“ povedal Kovařík.

Podľa neho sa však takýto zásah nechystal a tak o tom informoval aj ministra vnútra. A tak postupoval aj pri zásahu špeciálneho vyšetrovacieho tímu. „Behom 15 minút, keď som nebol schopný zistiť žiadnu informáciu o zásahu, tak som ho dal preveriť,“ objasňoval.

Podľa neho zásah začal o šiestej ráno a on o prerušení rozhodol o ôsmej. „Dal som pokyn, aby zásahovky stáli pred objektami a strážili zadržanú osobu,“ dodal s tým, že nevidí žiadnu nezákonnosť vo svojom konaní. „Vnímam tú situáciu tak, že ja si svoju pravdu obhájim,“ vyhlásil.
„Nemienim nič zatajovať, nič zakrývať,“ tvrdí Kovařík s tým, že vyšetrovateľom odovzdal aj svoje telefóny a prístupové kódy k nim.
„Vnímam to ako rastúce napätie medzi jednotlivými inštitúciami. Ale vojnou by som to nenazýval,“ myslí si. „Už som to povedal: Čím vyššie pôjdeme, tým vyššie budú tlaky,“ poukázal Kovařík na vyšetrovanie niektorých káuz.

O svojom rozhodnutí Kovařík hovoril aj s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO). „Ja som prišiel s návrhom, že odídem. Necítil by som sa komfortne, keď som obvinený a mám riadiť policajný zbor,“ povedal Kovařík. „Nechcel som sa ja, ako osoba, stať nástrojom na útoky voči policajnému zboru,“ zdôraznil.

Tvrdí, že od ministra cítil podporu. „Cítim tlaky vo vzťahu ku mne. Moje meno a moja osoba sú katalyzátorom vo vzťahu k policajnému zboru a zásahom voči demonštrantom,“ poukázal na kritiku polície počas demonštrácií v hlavnom meste. Nechce však komentovať, kto ho kedy kritizoval.

Odstúpenie prezidenta Policajného zboru SR Petra Kovaříka je očakávanou reakciou na jeho predchádzajúce obvinenie krajským prokurátorom. Vykonávať takúto funkciu so statusom obvineného by bolo ťažko obhájiteľné. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomína tiež, že dôvody jeho obvinenia neboli zo strany prokuratúry stále vysvetlené.

„Odstúpenie policajného prezidenta Petra Kovaříka je očakávanou reakciou na jeho predchádzajúce obvinenie krajským prokurátorom. Bolo by ťažko obhájiteľné vykonávať takúto funkciu so statusom obvineného z úmyselného trestného činu a rešpektujem, že aj pán Kovařík si to takto vyhodnotil,“ konštatuje Čaputová v reakcii, ktorú poslal jej hovorca Martin Strižinec.
Podotýka, že dôvody jeho obvinenia však zo strany prokuratúry stále neboli vysvetlené. Pripomína, že dôvera verejnosti v inštitúcie na ochranu práva a v proces vyšetrovania je v demokratickej spoločnosti kľúčová.

„Preto od najvyšších predstaviteľov týchto inštitúcií očakávam, že budú konať spôsobom, ktorý dôveru verejnosti posilní a nie naopak,“ zdôraznila Čaputová. Zdôvodňovanie citlivých rozhodnutí pred verejnosťou patrí k budovaniu dôvery a patrí aj k étosu zmeny, ku ktorej sa podľa nej všetci hlásili.
Kollár a Krajniak ocenili rozhodnutie Kovaříka

Predseda Národnej rady a Sme rodina Boris Kollár ocenil rozhodnutie Petra Kovaříka skončiť vo funkcii policajného prezidenta po tom, ako bolo voči nemu vznesené obvinenie. Spolu s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) vnímajú jeho krok ako snahu predísť spochybňovaniu činnosti Prezídia Policajného zboru.

„Jeho krok vnímame s veľkým rešpektom a ako počin k tomu, aby sa na policajné prezídium nenazeralo krivým uhlom. Veľmi si to vážime a myslím si, že sa správne rozhodol, aby ten natlakovaný hrniec istým spôsobom vyfučal,“ reagoval Kollár s tým, že aj opozícia mohla cez osobu Kovaříka následne spochybňovať činnosť polície.

Krajniak dodal, že Kovaříkovo rozhodnutie si zaslúži rešpekt. Minister poznamenal, že ak by aj po vznesení obvinenia ostal vo funkcii šéfa polície, bol by to „do očí bijúci dvojaký meter“ v porovnaní s tým, že vyšetrovateľka úradu inšpekčnej služby Diana Santusová bola postavená mimo služby už na základe podozrení.

Mikulec hovorí o účelovom obvinení
Minister Mikulec si váži rozhodnutie Kovaříka a vníma to ako štátnické gesto. Minister je presvedčený, že obvinenie Kovaříka bolo účelové a že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Mikulec tiež dodal, že Kovařík má jeho dôveru. O ďalšom postupe bude informovať v najbližších dňoch.

„Vážim si to, že pristúpil k takémuto kroku napriek tomu, že som, rovnako ako on, presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Moju dôveru má a vždy mal. Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov,“ uviedol.

Mikulec dodal, že si Kovaříka váži nielen ako prezidenta Policajného zboru, ale aj ako človeka. „Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené. Som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,“ pripomenul. Po Kovaříkovom odchode z funkcie volala najmä opozícia.

X X X

Politici reagujú na koniec policajného prezidenta Petra Kovaříka

Peter Kovařík po minulotýždňovom obvinení pre prerušenie akcie policajnej inšpekcie končí na poste šéfa polície. Sám sa rozhodol vzdať funkcie.
„Chcem vám oznámiť, že som dnes na ministerstvo vnútra doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Podpísal som ju včera v noci,“ povedal na tlačovej besede.

Ako dodal, celú svoju profesionálnu kariéru sa snažil dvíhať dôveryhodnosť policajného zboru. „Neviem si predstaviť ako trestne stíhaný pokračovať na poste policajného prezidenta,“ dodal.

Na rozhodnutie Petra Kovaříka reagujú už aj politici. „Vážim si rozhodnutie Policajného prezidenta. Vážim si to, že pristúpil k takémuto kroku napriek tomu, že som, rovnako ako on, presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Moju dôveru má a vždy mal," regoval minister vnútra Roman Mikulec.

„Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené a som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové," píše tiež šéf rezortu vnútra na sociálnej sieti.
Reagovala aj hlava štátu
Na rozhodnutie policajného prezidenta reagovala aj hlava štátu. Vykonávať takúto funkciu so statusom obvineného by bolo ťažko obhájiteľné. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomína tiež, že dôvody jeho obvinenia neboli zo strany prokuratúry stále vysvetlené.

„Preto od najvyšších predstaviteľov týchto inštitúcií očakávam, že budú konať spôsobom, ktorý dôveru verejnosti posilní a nie naopak," zdôraznila Čaputová.
Strana Za ľudí rešpektuje rozhodnutie policajného prezidenta Petra Kovaříka odísť z funkcie. „Vnímame to ako prejav uváženého rozhodnutia," uviedla strana v stanovisku.

Podobne to vníma aj predseda parlamentu a šéf koaličnej Sme rodina Boris Kollár. „Jeho krok vnímame s veľkým rešpektom a ako počin k tomu, aby sa na policajné prezídium nenazeralo krivým uhlom. Veľmi si to vážime a myslím si, že sa správne rozhodol, aby ten natlakovaný hrniec istým spôsobom vyfučal," reagoval Kollár s tým, že aj opozícia mohla cez osobu Kovaříka následne spochybňovať činnosť polície.

Odchod Petra Kovaříka z funkcie policajného prezidenta vníma predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) ako rozhodnutie smerujúce k tomu, aby neboli ohrozené ďalšie vyšetrovania veľkých káuz. Krúpa si myslí, že Kovařík odolával tlakom na tieto vyšetrovania, ktoré sa týkajú bývalých vysokopostavených osôb štátu. Dodal, že šéf polície urobil počas svojho pôsobenia viac ako jeho predchodcovia spolu.

„Táto očista so sebou prináša aj rôzne spravodajské hry, ktoré majú za cieľ spochybniť a delegimitizovať celý proces boja proti korupcii. Vnímam jeho rozhodnutie odstúpiť s cieľom, aby neboli ohrozené ďalšie vyšetrovania týchto veľkých káuz," doplnil, aktuality.sk

X X X

Kollár ku kauze SIS Pčolinský: Ak to bude pokračovať, budú predčasné voľby

Hnutie Sme rodina zvažuje odchod z vlády, ak sa zopakuje to, čo sa stalo bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Uviedol to v utorok na tlačovom brífingu predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.
„Ak by si niekto myslel, že by sa takéto neprávosti mali konať, tak to sa radšej bavme o tom, nech ľudia znova rozhodnú v nových voľbách,“ uviedol Kollár s tým, že pol roka hnutie upozorňovalo na nezákonnosť v kauze Pčolinský.
Video: Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár k prepusteniu exšéfa SIS Pčolinského.

„Pred viac ako polrokom sme upozorňovali na to, že by bolo veľmi zlé, ak by sa kyvadlo spravodlivosti vychýlilo z toho mafiánskeho spôsobu vládnutia Roberta Fica a presunulo sa na opačnú stranu, kde by si skupina ľudí privatizovala spravodlivosti, aj keď v mene pekného cieľa,“ povedal Kollár.

Hnutie Sme rodina sa od takýchto praktík dištancuje. Podľa Kollára je za väzbou Vladimíra Pčolinského mafia, ktorú vytvoril šéf Smeru Robert Fico. Hoci by si Pčolinský podľa neho zaslúžil rehabilitáciu, aby sa opäť vrátil do kresla šéfa SIS, myslí si, že teraz sa už on sám tam nechce vrátiť.

„Dnes tesne pred obedom nám bolo zavolané z generálnej prokuratúry, či sa vieme dostaviť po uznesenie, ktorým boli zrušené obe obvinenia,“ povedal na brífingu Pčolinského právnik Ondrej Urban. Bolo zrušené aj uznesenie o začatí stíhania k týmto trestným skutkom, pokračoval právnik.
„Dnes sa na Vladimíra Pčolinského hľadí, akoby nebol nikdy obvinený,“ podotkol. Podľa neho Generálna prokuratúra konštatuje 17 porušení trestného poriadku a 11 trestného zákona.

Tvrdí, že nikto neverifikoval výpovede kajúcnikov, dôkazy boli selektívne vyberané. Súdy v konaní o väzbe nerozhodovali o vine a treste a nehodnotili dôkazy, zdôraznil v reakcii, že Pčolinského vo väzbe nechal tak Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd.
Podľa neho je lepšie, že pochybenia konštatovala generálna prokuratúra. Ak by to totiž konštatoval súd, bolo by to väčšia právna blamáž.
Milan Krajniak (Sme rodina) reagoval, že je rád, sa preskúmali dôkazy v kauze. „Od začiatku sme boli presvedčení, že jeho stíhanie bolo nezákonné. Pre nás je neprijateľné, keď sme voči niečomu bojovali v opozícii, bojovali proti nezákonnostiam, aby sme teraz boli ticho,“ vyhlásil Krajniak.

Generálna prokurátora v utorok zrušila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, Ľubomírovi Arpášovi a Dane Arpášovej a tiež obe obvinenia voči exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému./agentury/

X X X

Bidenova schôdzka s rodinami padlých vojakov neprebehla hladko

Aj keď je prezident často chválený za svoju schopnosť citlivo hovoriť o smútku, udalosť neprebehla hladko, uviedla v utorok stanica BBC.
V nedeľu, keď pozostatky 13 vojakov Spojených štátov zabitých nedávno na letisku v afganskej metropole Kábul dorazili na vojenskú základňu v americkom štáte Delaware, sa tam prezident USA Joe Biden stretol s rodinami padlých. Aj keď je prezident často chválený za svoju schopnosť citlivo hovoriť o smútku, udalosť neprebehla hladko, uviedla v utorok stanica BBC.
Ako to už Biden často robí, hovoril aj o svojom synovi, ktorý zomrel v roku 2016 na rakovinu mozgu. Niektoré rodiny ale uviedli, že to považovali za neadekvátny pokus vcítiť sa do ich straty. Ďalší pozostalí poznamenali, že Biden sa často pozeral na hodinky.
„Dúfam, že zhoríš v pekle! Bol to môj brat!" zakričala jedna žena na prezidenta.
BBC uvádza, že ďalšej žene, ktorá prišla o syna, Shane Chappellovej, spoločnosť Facebook zablokovala účty na platformách Facebook a Instagram, pretože zverejňovala „buričské" príspevky na adresu Bidena.

Tieto druhy stretnutí sú často ťažkými chvíľami pre prezidentov bez ohľadu na ich politickú orientáciu. Donald Trump dostal ostré napomenutie od otca vojaka špeciálnych jednotiek Navy SEALs zabitého v Nigeri na začiatku svojho volebného obdobia, čo ho primalo vyhnúť sa takýmto ceremoniálom po väčšinu svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta.
Cindy Sheehanová, ktorej syn zomrel v Iraku, počas vlády prezidenta Georgea W. Busha zriadila pred Bielym domom protivojnový protestný tábor.
Chappellová podľa BBC môže ísť podobnou cestou – napísala, že po tom, čo pochová svojho syna, pôjde autom do Washingtonu, aby sa vyjadrila proti Bidenovi. „Je načase, aby sme ukázali, koľko nás je, a vzali si späť našu krajinu," napísala, aktzuality.sk

X X X

Exmajiteľa baru Fatima odsúdili na peňažný trest 160 eur

Ondrej Janíček čelil obžalobe za činy krivej výpovede a ohovárania v súvislosti s vyjadreniami na margo niekdajšej sudkyne a bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej.
Podľa samosudcu Jána Goliana sa však Ondrej Janíček dopustil trestného činu krivého obvinenia, keď v listoch, ktoré adresoval na ministerstvo spravodlivosti, generálnu prokuratúru či na Prezídium Policajného zboru uviedol, že Monika Jankovská mala prijať úplatky. „Obžalovaný mal v úmysle spôsobiť poškodenej trestné stíhanie,“ zhodnotil samosudca.

Podnikateľ sa však podľa Goliana nedopustil ohovárania. „Či už ako sudkyňa alebo štátna tajomníčka musí zniesť poškodená väčšiu mieru verejnej kontroly a ohováranie nemá priestor pri verejnej kontrole verejných činiteľov. Keď niekto vykonáva verejnú moc, musí byť uzrozumený s tým, že bude vystavený zvýšenej kritike,“ odôvodnil samosudca. Pripustil, že keby sa Ondrej Janíček priznal a skutok oľutoval, uvažoval by o upustení od trestu.

Golian skonštatoval, že výpoveď bývalej sudkyne Moniky Jankovskej nebral do úvahy, pretože sa v minulosti ukázalo, že poškodená vo viacerých veciach klamala. „Nepoznám inú osobu, ktorá by tak poškodila sudcovský stav. Viem, že mi to popularitu nezvýši, ale súd tu nie je na to, aby bol obľúbený,“ dodal Golian. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, Ondrej Janíček sa odvolal.

Monika Jankovská zažalovala podnikateľa po tom, čo Ondrej Janíček tvrdil, že ako niekdajšia sudkyňa prijala úplatok tri milióny slovenských korún za to, aby ho odsúdila. Žaloba bola na OS Bratislava I od roku 2017 a v minulom roku a v tomto roku sa vo veci viackrát pre pandémiu nekonalo.

Monika Jankovská bola obvinená v kauze prevodu baru Fatima od jesene 2020. V marci 2020 ju zadržali v rámci akcie Búrka a následne minulý rok obvinili aj v rámci akcie Víchrica.

Spor medzi ňou a podnikateľom trvá približne 20 rokov. Podnikateľ, ktorý o bar prišiel, keď ho o neho pripravila skupina okolo zavraždeného bossa sýkorovcov Petra Čongrádyho, dosiahol minulý rok v októbri obnovu konania na Okresnom súde v Trenčíne./agentury/

X X X

Až 40-tisíc Afgancov má podľa Merkelovej právo na evakuáciu do Nemecka

Väčšina ľudí, ktorí pracovali pre nemecké ozbrojené sily a políciu, sa už nachádza mimo Afganistanu.
Nemecko odhaduje, že v organizáciách zameraných na rozvojové programy v Afganistane stále pôsobí 10.000 až 40.000 miestnych pracovníkov, ktorí majú právo byť evakuovaní do Nemecka, ak sa cítia byť ohrození. Uviedla to v utorok nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Podľa agentúry Reuters Merkelová na tlačovej konferencii v Berlíne so svojím rakúskym partnerom Sebastianom Kurzom uviedla, že väčšina ľudí, ktorí pracovali pre nemecké ozbrojené sily a políciu, sa už nachádza mimo Afganistanu, ale keďže rozvojová pomoc v Afganistane nebola zastavená, veľa pracovníkov v tejto oblasti zostáva v krajine.
"V súčasnosti je pre nás stredobodom pozornosti miestny personál, a to nie je 300 ľudí, to je asi viac ako 10.000 – 40.000 ľudí a uvidíme, koľko z nich chce krajinu opustiť a koľko nie,“ povedala Merkelová, aktuality.sk

X X X

Haščáka zbavili obvinení v kauze Gorila

Jedného z najbohatších Slovákov - Jaroslava Haščáka zbavili obvinenia v kauze Gorila. Urobila tak Generálna prokuratúra, ktorá konštatovala, že v jednej z najväčších korupčných káuz v histórii Slovenska nie je dostatok dôkazov a teda vznesené obvinenie bolo nezákonné. Spolu s ním tak bolo obvinenie zrušené aj Ľubomírovi a Dane Arpášovej.

Vo svojom zdôvodnení sa generálny prokurátor odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. januára, kde sa konštatuje že „orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili,“ informovala hovorkyna Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Generálny prokurátor „dospel tiež k záveru, že také dôkazy neboli zabezpečené ani po vydaní a právoplatnosti napadnutých uznesení, keďže výpovede svedkov neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali. V zhode so skutkovými a právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatuje, že týmto právoplatným uznesením o vznesení obvinenia, bol porušený zákon v neprospech všetkých troch obvinených,“ dodala Tökölyová.

Haščák a jeho obhajcovia vítajú rozhodnutie o zrušení jeho obvinení i obvinení ďalších osôb zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku. K obsahu rozhodnutia sa však vyjadriť momentálne nevedia, keďže im zatiaľ doručené nebolo. Haščák sa v súčasnosti nebude vyjadrovať ani k ďalšiemu postupu po zrušení obvinení. Informoval o tom jeho advokát Martin Škubla.
Obhajcovia finančníka poukazujú na to, že generálny prokurátor sa stotožnil s viacerými ich argumentmi vrátane tej argumentácie, že v trestnom stíhaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinení, a že také skutočnosti neboli zistené ani po vznesení obvinenia. „To len potvrdzuje názor klienta, že bol v decembri 2020 obvinený (a vzatý do väzby) bez akéhokoľvek skutkového základu,“ konštatujú.

Pripomínajú, že už v návrhu podľa paragrafu 363 uvádzali, že údajné podozrenie o „kúpe“ tzv. nahrávok Gorila nebolo za šesť rokov trestného stíhania dôkazne overené, a teda po celé toto konanie zostalo len v rovine nepodložených tvrdení.
Poukazovali tiež na ďalšie procesné a vecné „lapsusy“ napadnutých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a trestného konania. „V neskorších podaniach sme napokon reagovali na nečinnosť vyšetrovateľa po vznesení obvinenia, keď riadne nevykonával dokazovanie,“ doplnili.

Spolumajiteľa finančnej skupiny Penta zadržali vlani 1. decembra, keď prišiel na plánovaný výsluch na policajné prezídiu. V spievode asi 30 kuklúčov ho následne do Petržalky, kde prehľadávali sídlo spoločnosti Penta v Digital Parku. Zadržaná bola s ním aj bývalá príslušníčka SIS Dana Arpášová a ešte týždeň predtým v inej veci aj jej manžel Ľubomír. Boli obvinení z predaja materiálov Slovenskej informačnej služby týkajúcich sa kauzy Gorila a následnej legalizácie tohto úplatku.
„V tomto štádiu konania existuje dostatočne dôvodný záver, že obaja obvinení mali vyvíjať aktivity, ktorých hlavným cieľom bolo získavanie spravodajských informácií, pričom uvedené informácie mali „zbierať“, s cieľom následne ich využiť vo vlastný prospech,“ skonštatovala sudkyňa Pamela Záleská v uznesení, ktorým 4. decembra 2020 vzala Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú do väzby. Obaja obvinení svoju vinu popierali.

Vyšetrovateľka vzniesla 1. decembra Haščákovi a manželom Arpášovcom obvinenie pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spolupáchateľstvom a Haščákovi aj pre zločin podplácania. Keďže touto legalizáciou im mal vzniknúť prospech veľkého rozsahu, obvineným podľa Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov.

Niekedy v roku 2006 mal Arpáš ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami získať v spravodajských evidenciách SIS dôverné informácie zo spravodajskej činnosti SIS označené ako tzv. spis Gorila týkajúce sa rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb. Tieto Arpáš najneskôr v septrembri 2006 za úplatok vo výške 194.765 eur poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.

Následne medzi septembrom 2006 a marcom 2008 mali po predchádzajúcej dohode používať obchodno legalizačnú štruktúru, ktorá Haščákovi prostredníctvom fiktívneho obchodného vzťahu umožnila za predstierané analýzy a poradenstvo v oblasti zdravotníctva manželom Arpášovcom vyplatiť postupne v 15 platbách úplatok takmer 200 tisíc eur (5,9 milióna slovenských korún). Jediným cieľom tohto obchodného vzťahu malo byť podľa polície zakrytie pôvodu a účelu financií. Prvá suma zo začiatku októbra bola vystavená na 1,5 milióna vtedajších korún, druhá na pol milióna a daľších 13 išlo po 300 tisíc korún.

Arpáš bol vo väzbe od 26. novembra 2020 potom, čo bol spolu s ďalšími štyrma ľudmi zadržaný pri akcii Babylon a obvinený pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania v súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti a v prípade jednej osoby aj pre trestný čin podplácania. Spolu s Arpášom bol vtedy zadržaný a obvinený aj advokát Františk Polák, ktorý obhajoval napríklad mafiána Mikuláša Černáka./agentury/

X X X

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie aj Zoroslavovi Kollárovi. Podľa námestníka Kanderu chýbajú dôkazy

Národná kriminálna agentúra obvinila ešte v marci Zoroslava Kollára z podplácania a Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku. Vyšetrovanie sa skončilo návrhom na podanie obžaloby. Teraz ho celé zrušili ako nezákonné.
Generálna prokuratúra oficiálne potvrdila zrušenie obvinení nielen u bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ale aj konkurzného mága Zoroslava Kollára.

Podľa pôvodných zistení vyšetrovateľa mal Kollár zaplatiť spolu 40-tisíc eur za to, aby ho tajná služba prestala sledovať a odpočúvať. Peniaze si mali rovným dielom podeliť Pčolinský a jeho vtedajší prvý námestník Boris Beňa. Ten sa aj ku skutku priznal. Vypovedal o ňom aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý mal zohrať rolu kuriéra. Generálna prokuratúra to však vidí inak.

„Námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky Jozef Kandera, v zastúpení generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý z dôvodu zachovania nestrannosti vo veci nekoná, zrušil uznesenia vyšetrovateľa NAKA zo dňa 11.03.2021 a 13.04.2021, ktorými vzniesol obvinenie Ing. V. P., PhD. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločin prijímania úplatku, prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prečin podplácania a JUDr. Z. K. pre prečin podplácania, ako aj naň nadväzujúce uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 20.04.2021 a 28.04.2021 o zamietnutí sťažností obvinených, podaných proti týmto uzneseniam o vznesení obvinenia," napísala hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

V prípade Pčolinského to znamená okamžité prepustenie z väzby, kde sedel od marca tohto roka. Kollár čelí obvineniam aj v ďalších prípadoch, a to v kauze Búrka aj v prípade nelegálnych tovární na cigarety.
Námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa stanoviska po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie oboch obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie.
„A to pre závažné procesné pochybenia a pre absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali. Anonymizované uznesenie námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky, z ktorého vyplývajú podrobné dôvody rozhodnutia, bude uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky," dodala hovorkyňa.
Úrad špeciálnej prokuratúry v reakcii napísal, že dozorujúci prokurátor Peter Kysel už písal obžalobu. Krok Kanderu považuje za nevídaný. Pripomína, že Najvyšší súd o Pčolinského väzbe rozhodoval štyrikrát a vždy konštatoval dôvodnosť trestného stíhania.

"Úrad špeciálnej prokuratúry nemá doteraz doručené rozhodnutie generálneho prokurátora. Včera predložil vyšetrovateľ vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby a dozorujúci prokurátor pripravoval obžalobu.

V predmetnej veci v rámci konania a rozhodovania o väzbe bola 4-krát právoplatne posudzovaná zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania a dôvodnosť väzby a to tromi senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (8 sudcov) a dvomi sudcami Špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie. Vo všetkých 4 prípadoch bola konštatovaná zákonnosť a dôvodnosť trestného stíhania obvineného ako aj dôvodnosť väzby.

Od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo nikdy rozhodnuté o zrušení obvinenia obvinenému, ktorého dôvodnosť trestného stíhania bola preskúmavaná v rámci konania o väzbe Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky."/agentury/

X X X

Boris Kollár pripúšťa predčasné voľby, ak by mala nezákonnosť pokračovať

Zrušenie obvinení pre exšéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského poukázalo na ich nezákonnosť. Pokiaľ by sa v nezákonnosti obvinení či v manipulácii svedkov malo pokračovať, hnutie Sme rodina sa na tom nechce zúčastňovať a začalo by s koaličnými partnermi rozhovory o predčasných voľbách. Na tlačovej konferencii to vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).

„Pokiaľ by niečo takéto malo pokračovať, nie sme ochotní sa na tom zúčastňovať. Potom je čestné povedať ľuďom, aby znova rozhodli v predčasných voľbách," povedal Kollár.

Šéf Sme rodina podľa svojich slov nechce byť súčasťou toho, že by sa za tejto vlády vytvárala skupinka, ktorá by si privatizovala spravodlivosť, hoci aj v mene „peknej" myšlienky boja proti korupcii či očisty spoločnosti. „Dnes sú už jasné dôkazy na to, že sa to dialo," povedal Kollár s tým, že keď na to Pčolinský upozornil, našli sa dvaja kajúcnici a prišlo jeho obvinenie.
Minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak pripomenul, že ešte pred polrokom upozorňovali na to, že nechcú zažívať to, čo sa dialo za minulej vládnej garnitúry, keď sa kauzy zametali pod koberec. Od začiatku boli presvedčení, že stíhanie Pčolinského bolo nezákonné. „Pre nás je neprijateľné, keď sme proti niečomu bojovali v opozícii, namietali sme nezákonnosti, že by sme teraz boli ticho. Nechceme sa na tom zúčastniť," povedal minister.

Generálna prokuratúra SR zrušila obvinenia Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania. Exšéf SIS bol v utorok zároveň prepustený z väzby. Pčolinský po svojom prepustení vyhlásil, že od počiatku boli jeho obvinenia nezákonné a neboli založené na pravdivých informáciách. Jeho obhajcovia poukázali na 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona.

X X X

Výnimočný stav v Poľsku dokazuje závažnosť migračnej krízy

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová povedala, že rozhodnutie poľskej vlády vyhlásiť výnimočný stav v pohraničných regiónoch je "bezprecedentné".
Plán Poľska na vyhlásenie výnimočného stavu v oblastiach blízko hraníc s Bieloruskom dokazuje, že súčasná migračná kríza je veľmi vážna, upozornila v utorok podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Informovala o tom tlačová agentúra PAP.

Poľská vláda požiadala prezidenta krajiny, aby vyhlásil výnimočný stav vo východných pohraničných regiónoch, pretože Bielorusko sa pokúša o destabilizáciu Poľska pretláčaním migrantov cez hranicu.
Jourová pre popredný spravodajský portál Wirtualna Polska povedala, že Poľsko sa vyhlo zavedeniu výnimočného stavu dokonca aj počas pandémie koronavírusu.

Dodala, že rozhodnutie vyhlásiť výnimočný stav je "bezprecedentné".
Obete Lukašenkovho režimu

Bezprostredným dôvodom na tento krok je kríza spôsobená ťažkou situáciou 30 blízkovýchodných migrantov táboriacich posledné tri týždne na poľsko-bieloruskej hranici po tom, čo ich odmietli vpustiť do Poľska.
Jourová však povedala, že ľudia uviaznutí na hranici sú v "tragickej situácii" a mala by sa im poskytnúť humanitárna pomoc. Zároveň pripustila, že situácia je "veľmi komplikovaná", a vyjadrila presvedčenie, že poľská vláda túto situáciu vyrieši.
Podpredsedníčka eurokomisie dodala, že ľudia táboriaci na hranici sú "obeťami režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka", ktorý sa snaží pašovať ľudí do EÚ za peniaze.
Ochrana hraníc EÚ
Takisto zdôraznila, že EÚ musí uchovať svoje hranice bezpečné, ale zároveň je povinná zaistiť bezpečie a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí už hranicu prekročili.

Vysokopostavený predstaviteľ EÚ novinárom v Bruseli v utorok povedal, že Lukašenko preváža migrantov z Iraku k hraniciam EÚ, pričom sa zameriava na Litvu a Poľsko. Migrantov využíva vo svojej hybridnej vojne proti EÚ.
O záležitosti budú tento týždeň na stretnutí diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ, uviedol tiež predstaviteľ. Doplnil, že nemožno vylúčiť ani ďalšie sankcie proti Minsku.

Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski v utorok už skôr vysvetlil, že obmedzenia v rámci výnimočného stavu postihnú miestnych obyvateľov len v malej miere, ale zabránia vstupu ostatných ľudí do chránenej oblasti.
Upozornil, že tam nebudú "žiadne výlety, podujatia ani demonštrácie", aktuality.sk

X X X

Kurz: Rakúsko nie je pripravené prijať ďalších Afgancov a nepodporí kvóty EÚ

Kurz vyzval všetkých 27 členských štátov EÚ, aby sa dohodli na spoločnej azylovej politike.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v utorok vyhlásil, že jeho krajina nie je pripravená prijať ďalších Afgancov a nepodporí prípadný spoločný systém prerozdeľovania utečencov z Afganistanu naprieč Európskou úniou. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Kurz dostal v utorok v Berlíne od novinárov otázku, ako vníma návrhy, aby sa o bremeno prijímania utečencov podelili všetky členské štáty EÚ. Kancelár odpovedal, že Rakúsko prijalo od roku 2015 „väčší než pomerný podiel" migrantov.
Rakúsko sa už v súčasnosti stará na svojom území o štvrtú najväčšiu afganskú komunitu na svete, upozornil Kurz pred stretnutím s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Merkelová povedala, že jej vláda sa teraz zameriava na to, ako pomôcť 40.000 Afgancov, ktorí majú právo prísť do Nemecka so svojimi najbližšími členmi rodiny, pretože pracovali pre nemeckú armádu alebo humanitárne organizácie. Títo Afganci sa po náhlom prevzatí vlády radikálnym hnutím Taliban obávajú pomsty za to, že spolupracovali s americkými a ďalšími západnými armádami počas ich prítomnosti v Afganistane.

„Potrebujeme zistiť, koľko ich v skutočnosti chce z krajiny odísť a koľko nie," uviedla Merkelová a doplnila: „To bude do veľkej miery závisieť od okolností, ktoré Taliban v krajine vytvorí."

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer pri inej príležitosti vyhlásil, že jeho krajina je ochotná prijať Afgancov, ktorým obzvlášť hrozí prenasledovanie. Odmietol však povedať počet. „Podľa môjho názoru nie je múdre rozprávať teraz o počtoch, pretože tie určite vyvolajú efekt lákadla a to my nechceme," dodal Seehofer.
Kurz vyzval všetkých 27 členských štátov EÚ, aby sa dohodli na spoločnej azylovej politike, aktuality.sk

X X X

Falošné weby na Malte sa snažia vniesť zmätok do prípadu vraždy novinárky

Šíria sa aj falošné e-maily, ktoré vyvolávajú zdanie, že boli zaslané všeobecne alebo mediálne známymi osobami, napríklad maltským premiérom.
Proti novinárom a spravodajským portálom na Malte sa spustila dezinformačná kampaň aj v podobe nepravdivých a zosmiešňujúcich webových stránok či falošných článkov a e-mailov, ktoré sa snažia vyvolať medzi čitateľmi zmätok v prípade vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. V utorok to napísala tlačová agentúra DPA.

Maltská polícia túto kampaň vyšetruje a premiér Robert Abela zveril prípad útvaru štátnej polície pre kyberzločiny.
Na internete sa za posledný týždeň objavili rôzne webové stránky, ktoré v rámci dezinformačnej kampane napodobňujú maltské spravodajské portály a blogy.

Falošné webové stránky používajú adresy, ktoré sa veľmi podobajú na adresy originálnych webov a obsahujú články prinášajúce čudné až bizarné tvrdenia o prípade vraždy novinárky Caruanovej Galiziovej alebo o jednotlivcoch súvisiacich s týmto prípadom.

Mnohé z falošných webov boli zaregistrované s použitím rovnakej služby na registrovanie domén.
Šíria sa aj falošné e-maily, ktoré vyvolávajú zdanie, že boli zaslané všeobecne alebo mediálne známymi osobami, napríklad maltským premiérom.

Caruanovú Galiziovú zabila v roku 2017 bomba nastražená v jej aute. K vražde sa priznal jeden muž, ďalší dvaja obvinenie z vraždy odmietajú. Ďalší muž, milionár a magnát Yorgen Fenech, bol obvinený z financovania vraždy.
Rodina Caruanovej Galiziovej dáva dezinformačnú kampaň do súvislosti s pokusom zdiskreditovať ľudí, ktorí bojujú za spravodlivosť v tomto prípade.

„Kampaň je taká mohutná, že každý vie, kto za ňou stojí, a preto sa jej darí šíriť strach," napísal na Twitteri syn novinárky Andrew Caruana Galizia.
Fenech prostredníctvom svojich právnikov rázne odmietol, že by mal niečo spoločné s týmito falošnými webovými stránkami alebo e-mailami, aktuality.sk

X X X

Ministri vnútra EÚ sa zaviazali zabrániť masovej migrácii z Afganistanu

EÚ uviedla, že bude radšej spolupracovať s krajinami v okolí Afganistanu na posilnení ich kapacít v otázke zabezpečenia ochrany a dôstojných podmienok pre utečencov.
Európska únia zatiaľ nechce dávať žiadne konkrétne záväzky týkajúce sa prijatia ľudí z Afganistanu. Afganci, ktorí potrebujú ochranu, by preto mali byť presídlení iba vtedy, ak im krajiny EÚ dobrovoľne ponúknu miesta. Vyplýva to zo záverov utorkového mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ v zložení ministrov vnútra. Správu priniesla agentúra DPA.
"Malo by sa zabrániť stimulom pre nelegálnu migráciu," uvádza sa v spoločnom vyhlásení prijatom na mimoriadnom stretnutí v Bruseli.

EÚ uviedla, že bude radšej spolupracovať s krajinami v okolí Afganistanu na posilnení ich kapacít v otázke zabezpečenia ochrany a dôstojných podmienok pre utečencov. Brusel sa zároveň pripravuje na dôslednú ochranu hraníc.
"Na základe získaných skúseností je EÚ odhodlaná konať spoločne, aby zabránila opakovaniu nekontrolovaných rozsiahlych migračných tokov, ktorým sme v minulosti čelili," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn pôvodne žiadal, aby EÚ prijala silnejšie záväzky v otázke presídľovania Afgancov utekajúcich pred radikálnym islamistickým hnutím Taliban, ktoré prevzalo kontrolu nad Afganistanom. S tým ostro nesúhlasil napríklad nemecký minister vnútra Horst Seehofer.
"Pán Asselborn by sa mal trochu bližšie pozrieť na problémy, ktoré majú veľké krajiny v Európskej únii. Nehovoríme tu o niekoľkých stovkách (Afgancov), ale o tisíckach," povedal Seehofer.

Ministri EÚ sa napokon zhodli na tom, že presídľovanie sa môže uskutočniť len na dobrovoľnom základe, pričom sa budú uprednostňovať zraniteľné osoby, ako sú ženy a deti. Asselborn ustúpil aj po tom, ako Európska komisia prisľúbila zorganizovať v septembri fórum o presídľovaní utečencov, na ktorom môžu štáty EÚ oznámiť konkrétne počty ľudí, ktorých sú ochotné prijať, agentury.cz