iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Erdogan: Afganistan je pre štáty Západu varovaním...

... spôsobili tam chaos: Situácia v Afganistane je vážnym varovaním pre Západ, aby v krízových oblastiach nespôsoboval ďalší chaos a aby sa z iných krajín sťahoval opatrne, povedal v sobotu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na návšteve Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra HIN

Recep Tayyip Erdogan
Erdogan ďalej poznamenal, že záujem medzinárodného spoločenstva o Afganistan sa neskončí stiahnutím zahraničných vojakov, pretože v tejto ázijskej krajine sa objavila nová teroristická hrozba. Je ňou teroristická organizácia Islamský štát (IS) v Afganistane, ktorá sa prihlásila k štvrtkovému bombovému útoku pri kábulskom letisku.
Turecký prezident tiež povedal, že krajiny musia byť pripravené rokovať s afganským hnutím Taliban, ktoré ovládlo väčšinu krajinu vrátane hlavného mesta Kábul.

„Taliban dnes nie je starým Talibanom. Nie je dôležité, čo kto hovorí, ale čo robí. Je dôležité, čo spraví Taliban teraz a nie to, čo robil v minulosti,“ povedal Erdogan na tlačovej konferencii.

Srbský predstaviteľ v spoločnom predsedníctve Bosny Milorad Dodik na tlačovom brífingu porovnal Afganistan s Bosnou a Hercegovinou, čím podľa AFP naznačil, že by aj z tejto krajiny mali odísť predstavitelia medzinárodného spoločenstva. Dodik označil osobitného predstaviteľa OSN pre Bosnu Christiana Schmidta za „falošného osobitného predstaviteľa“.
„Dôverujeme spolupráci s Erdoganom viac, ako dôverujeme pokusom o zavedenie neúspešných riešení,“ povedal Dodik.

Dodik ešte začiatkom augusta označil Schmidtovo vymenovanie za „nezákonné a nelegitímne“. „Nebudeme s ním (Schmidtom) spolupracovať a nebudeme implementovať jeho rozhodnutia,“ povedal Dodik vtedy pre miestne médiá.
Rokovania medzi Erdoganom a predsedníctvom Bosny a Hercegoviny boli zamerané na posilnenie vzájomných politických a hospodáských väzieb, ako aj na súčasné dianie v regióne, priblížila HINA.

"Potvrdili sme (našu) podporu integrácii Bosny a Hercegoviny do euroatlantického spoločenstva, povedal Erdogan, ale vyhol sa otázkam novinárov o vnútorných politických problémoch Bosny a Hercegoviny, všíma si HINA.
Washington stanovil ako konečný termín odchodu z Afganistanu utorok 31. augusta. Spojené štáty avizovali, že budú z Kábulu prevádzkovať evakuačné lety do poslednej chvíle. Vo štvrtkom došlo pri letisku k samovražednému bombovému útoku, pri ktorom zahynulo podľa niektorých médií vrátane stanice CNN viac ako 170 civilistov a najmenej 200 utrpelo zranenia./agentury/

X X X

Kábulom, kde vrcholia evakuačné operácie, otriasol ďalší silný výbuch

Silná explózia v nedeľu otriasla afganskou metropolou Kábul, kde pri štvrtkovom samovražednom atentáte zahynulo podľa miestnych médií najmenej 169 Afgancov a 13 amerických vojakov.
Ranený muž po útokoch z 26. augusta 2021 počas evakuácie na medzinárodnom letisku Hamída Karzaja
Raketa mala dopadnúť severozápadne od medzinárodného letiska v afganskej metropole. Podľa agentúry AP, ktorá sa odvolala na šéfa kábulskej polície, zahynulo pri útoku dieťa.

Agentúra TASS, ktorá sa odvolala na miestne médiá a svedkov, píše, že pri dopade rakety v obytnej štvrti zahynula matka s dieťaťom a traja ďalší ľudia utrpeli zranenia. K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil. Spojené štáty v noci na nedeľu varovali, že pri kábulskom letisku hrozí ďalší teroristický útok.

Americké bezpilotné lietadlo zasiahlo v nedeľu vozidlo s viacerými samovražednými bombovými útočníkmi, ktorí smerovali na letisko v afganskej metropole Kábul. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaných amerických armádnych predstaviteľov, podľa ktorých bola hrozba zažehnaná.

Podľa agentúry AP tieto zdroje uviedli, že vo vozidle boli militanti teroristickej organizácie Islamský štát a že americký nálet spôsobil „veľké sekundárne explózie“, čo naznačilo prítomnosť značného množstva výbušného materiálu v aute. Podľa armádnych predstaviteľov nedošlo pri nálete k civilným obetiam.
Podľa afganskej spravodajskej stanice Ariana News však zahynulo pri americkom útoku najmenej šesť ľudí vrátane štyroch detí, informovala agentúra TASS. Podľa stanice boli pri útoku zničené dve dopravné prostriedky a čiastočne zničený jeden bytový dom.

Hovorca militantného hnutia Taliban Zabíhulláh Mudžáhid pre Reuters v nedeľu povedal, že hnutie je pripravené prevziať kontrolu nad letiskom v afganskej metropole.
Americký minister zahraničia Antony Blinken uviedol, že v Afganistane čaká na evakuáciu už iba 300 občanov USA. „Dostali sme sa k počtu 300 alebo menej Američanov, ktorí sú stále tam (v Afganistane) a aktívne v týchto hodinách pracujeme na tom, aby sme ich odtiaľ dostali preč,“ uviedol Blinken pre televíziu ABC.

Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu pre médiá uviedol, že niektorí Američania sa rozhodli v Afganistane ostať aj po 31. auguste, ktorý americký prezident Joe Biden určil ako konečný dátum odchodu amerických vojakov z Afganistanu. Títo Američania však podľa Sullivana neuviaznu v Afganistane, pretože USA majú svoje spôsoby, ako ich odtiaľ dostať.

Spojené štáty z Afganistanu evakuovali takmer 5 500 Američanov. Mnohé krajiny ako napríklad Taliansko či Británia už medzičasom ukončili svoje evakuačné operácie v predstihu pred 31. augustom. USA a spojenci za posledné dva týždne evakuovali z Afganistanu už viac ako 144-tisíc ľudí.

Nemenovaný americký predstaviteľ v sobotu pre Reuters povedal, že na letisku zostalo z pôvodných 5 800 menej než 4-tisíc vojakov. Hovorca Pentagónu John Kirby povedal, že došlo k stiahnutiu niektorých vojakov, ale odmietol povedať presný počet.
Spojené štáty spolu so zhruba 100 ďalšími krajinami oznámili, že dostali sľub od afganského hnutia Taliban, že umožní ľuďom opustiť krajinu aj po 31. auguste, konečnom termíne odchodu amerických vojakov z Afganistanu. Uvádza sa to v ich spoločnom vyhlásení zverejnenom v nedeľu. Informovala o tom televízia CNN.

„Všetci sme odhodlaní zaistiť, aby naši občania, obyvatelia, zamestnanci, Afganci, ktorí s nami spolupracovali, a tí, ktorí sú ohrození, mohli naďalej voľne cestovať do destinácií mimo Afganistanu. Od Talibanu sme dostali ubezpečenie, že všetkým cudzím štátnym príslušníkom a akémukoľvek afganskému občanovi s cestovným povolením z našich krajín bude umožnený bezpečný a riadny postup do miest odchodu a vycestovanie z krajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu pre CNN povedal, že vláda sa zaviazala k „bezpečnému prechodu“ Američanov a Afgancov, ktorí pomohli americkej vláde, aj po 31. auguste.

„Domnievame sa, že máme značný vplyv na to, aby sme Taliban donútili dodržať jeho záväzky – umožniť bezpečný prechod americkým občanom, osobám s trvalým pobytom a afganským spojencom, ktorí majú cestovnú dokumentáciu, do USA,“ uviedol Sullivan.
„Tento vplyv využijeme v maximálnej miere a budeme spolupracovať so zvyškom medzinárodného spoločenstva, aby sme zaistili, že Taliban tieto záväzky nezavrhne,“ dodal poradca.
Výzva zaznela aj zo Slovenska. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na Twitteri napísal: „Naliehavo žiadame vedenie Talibanu, aby splnilo svoj záväzok a umožnilo cudzím štátnym príslušníkom a ohrozenému afganskému ľudu slobodne opustiť Afganistan. Medzinárodné spoločenstvo bude hodnotiť Taliban podľa jeho konkrétnych skutkov.“

Biden si uctí padlých vojakov
Americký prezident Joe Biden si v nedeľu uctí na leteckej základni v Doveri 13 amerických vojakov, ktorí zahynuli počas štvrtkového samovražedného útoku pri letisku v afganskej metropole Kábul.

Biden a jeho manželka Jill „sa stretnú s rodinami padlých amerických vojakov, ktorí obetovali svoje životy, aby zachránili Američanov, našich partnerov a našich afganských spojencov v Kábule,“ píše sa v dennom programe prezidenta USA.
Po stretnutí s rodinami sa Biden spolu s manželkou zúčastnia vojenskej ceremónie prijatia telesných pozostatkov vojakov, ktorí zahynuli v boji v zahraničí. Telá vojakov zosnulých v Kábule by totiž v nedeľu mali previesť z Afganistanu na základňu v Doveri.
Štvrtkový útok podniknutý teroristami z afganskej odnože skupiny Islamského štátu si vyžiadal životy 13 amerických vojakov a zranil ďalších 18. Biden po útoku sľúbil, že potrestá tých, ktorí sú za výbuch zodpovední a nariadil vojenským veliteľom vypracovať operačné plány na útoky na vedenie, majetok a zariadenia teroristickej organizácie IS.
Prvý odvetný útok v tejto súvislosti vykonali americké zložky už v sobotu. Podľa ministerstva obrany (Pentagónu) pri útoku zahynuli dvaja vysokopostavení členovia IS a ďalší utrpel zranenia./agentury

X X X

Vodca Talibanu je v Afganistane, objaví sa na verejnosti

Vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda sa nikdy neobjavil na verejnosti a miesto jeho pobytu bolo do značnej miery neznáme.
Vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda sa nachádza v Afganistane, informovalo v nedeľu toto militantné afganské hnutie, ktoré nedávno obsadilo krajinu. Áchúndzáda sa nikdy neobjavil na verejnosti a miesto jeho pobytu bolo do značnej miery neznáme, poznamenala agentúra AFP.

„Je v Kandaháre. Žije tam od úplného začiatku,“ povedal pre AFP hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid.
Mudžáhidov zástupca Bilál Karímí k tomu dodal: „Môžem potvrdiť, že je v Kandaháre. Čoskoro sa objaví na verejnosti.“ Podľa AFP sa Áchúndzáda doteraz držal v úzadí a pozíciu vodcu získal v máji 2016 po smrti svojho predchodcu Muhammada Achtara Mansúra.

Symbolická úloha
Do mája 2016 bolo málo informácií o Áchúndzádovi, ktorý sa dovtedy zaoberal viac súdnymi a náboženskými záležitosťami než bojovými akciami. Podľa niektorých analytikov je úloha tohto učenca na čele hnutia viac symbolická než operatívna.
Áchúndzáda je synom moslimského teológa, pôvodom z Kandaháru, paštúnskej oblasti v južnom Afganistane a kolísky hnutia Taliban. Sľub vernosti mu zložil aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Ajman Zawáhirí, ktorý šéfa Talibanu nazýva emirom pravoverných. To Áchúndzádovi pomohlo získať dôveryhodnosť v džihádistickom svete.
AFP uviedla, že Áchúndzáda má za úlohu zjednotiť rôzne krídla hnutia Taliban, ktoré sa rozhádali po Mansúrovej smrti a po odhalení, že hnutie takmer dva roky tajilo smrť svojho zakladateľa, mullu Umara, ktorý zomrel v roku 2013, aktuality.sk

X X X

Chaos na viedenskom letisku spôsobila zabudnutá batožin

Letisku Schwechat uzatvorili, dôvodom mala byť zabudnutá neidentifikovaná batožina na Termináli 3, pre ktorú sa polícia spustila alarm a chybou softvéru sa následne spustil bombový alarm. Informuje o tom rakúský portál heute.at.
Počas uzávery nemohli žiadne lietadlá pristáť ani vzlietnuť. Prevádzku obnovili približne o 18:40. Vo vnútri sa nachádzali stovky cestujúcich.
„Pracovník letiska, ktorý oznamoval informácie o zrušených letoch, nechcel povedať, čo sa stalo,“ uviedol pre Aktuality.sk Slovák Marek, ktorý vo Viedni čaká spolu s rodinou už viac ako tri hodiny.

Podľa príspevku rakúskych železníc na sociálnej sieti mala byť „pre nariadenia úradov“ uzatvorená aj vlaková stanica Letisko Schwechat. Tesne po pol siedmej večer zverejnili informáciu o tom, že stanicu opäť otvorili.
VIDEO: Pracovník letiska oznamuje ľuďom, aby sa presunuli do príletovej časti alebo do reštaurácií.
Podozrivá batožina
Na sociálnej sieti Twitter sa objavil príspevok, v ktorom autor píše o podozrivom neoznačenom kuse batožiny, ktorý sa v priestoroch letiska našiel. Podobné informácie zachytil aj Slovák Marek, aktuality.sk

X X X

Prezident policajtů Kovařík vyzýva prokuratúru, aby začala trestné stíhanie pre uniknuté uznesenie

Policajný prezident Peter Kovařík vyzýva prokuratúru, aby začala trestné stíhanie pre uniknutie dokumentu o vznesení mu obvinenia na verejnosť. Tvrdí, že ide o snahu diskreditovať ho. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
Kovařík poukázal na to, že uznesenie nikomu neodovzdal, nekopíroval a nezverejnil. „Vyzývam príslušné orgány prokuratúry, aby dali z úradnej povinnosti pokyn za začatie trestného stíhania vo veci pre trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ povedal.

Zdôraznil, že spájanie jeho osoby s tvrdením prokurátora, že „Kovaříkov cieľ bol vyzradiť informácie nepovolaným osobám“, je lživé a ničím nepreukázané. Policajný prezident zároveň zverejnil odôvodnenie jeho sťažnosti voči vznesenému obvineniu.
Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok (26. 8.) Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Z. a Petrom P. Kovařík obvinenie odmieta./agentury/

X X X

Majerský odchádza z predsedníctva i zo strany Za ľudí

Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský sa vzdáva členstva v strane Za ľudí, čím sa mu končí aj mandát v predsedníctve strany.
Uviedol to v otvorenom liste, ktorý má k dispozícii agentúra TASR. Tvrdí, že sa v strane dejú veci, voči ktorým predtým ostro vystupovali a voči ktorým chceli ako strana bojovať, čomu sa nemieni prizerať.

„Odmietam sa pozerať, ako sa z funkčnej strany stáva strana nefunkčná, ako jej niektorí členovia pozerajú len na svoje záujmy a nie na záujmy ľudí,“ uviedol s tým, že strana nerozumnými rozhodnutiami stojí pred rozkladom a rozpadom.
„Nie sme stranou, ktorá pomáha ľuďom, nie sme stranou, ktorá tu je pre ľudí, nie sme stranou, ktorá háji záujmy ľudí… nie sme nič z toho, prečo sme vznikli,“ zdôraznil v otvorenom liste.

Podotkol, že sám je súčasťou omylu spoločnosti, omylu ľudí, ktorí verili, že Za ľudí prinesie zmenu. „Zmena sa však nekoná, ba dokonca sa dejú veci, voči ktorým sme ostro vystupovali a voči ktorým sme chceli ako strana bojovať. A tejto rošády ja odmietam byť viac súčasťou,“ ozrejmil Majerský dôvody odchodu.

Šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová považuje odchod Františka Majerského z predsedníctva i zo strany za snahu frakcie Márie Kolíkovej poškodiť strane predtým, ako z nej frakcia odíde. Remišová to uviedla v reakcii na rozhodnutie Majerského opustiť stranu.
„Kvôli osobným ambíciám táto skupina spôsobila útokmi voči vlastnej strane v priebehu niekoľkých mesiacov veľké škody, keď ich jedinou politickou témou bola snaha o ovládnutie strany v rozpore so stanovami,“ podotkli z tlačového oddelenia Za ľudí.

Zároveň zdôraznili, že Majerského odchod nemá žiadny vplyv na prácu predsedníctva. „Veľká väčšina predsedníctva aj členov strany je jednotná a bude pokračovať v presadzovaní dobrých riešení a hodnôt strany Za ľudí,“ zdôraznili.
Remišová nesúhlasí s argumentom Majerského, že sa v Za ľudí dejú veci, voči ktorým predtým ostro vystupovali a voči ktorým chceli ako strana bojovať. Ako príklad uviedla spôsob riešenia jeho snahy o vybavenie obcí defibrilátormi.

„Minulé vlády problém neriešili, hoci mali k dispozícii tie isté európske fondy, ako máme dnes a mali navyše dostatok času. Keď mi pán Majerský tento problém nedávno spomenul, začala som situáciu riešiť a po dohode s ministrom zdravotníctva a vnútra dnes rokujeme s Európskou komisiou o financovaní systémového riešenia,“ podotkla.

František Majerský podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej svojim odchodom zo Za ľudí úplne slobodne vyjadril svoj postoj. Nejde podľa nej o žiadny koordinovaný postup. Reagovala tým na vyjadrenie šéfky Za ľudí Veroniky Remišovej, ktorá vidí za odchodom Majerského zo Za ľudí snahu Kolíkovej frakcie poškodiť strane.
„Je na škodu strany, ak sa pri odchode jej členov hľadajú dôvody v nich, a nie v strane samotnej, osobitne v jej vedení,“ zdôraznila Kolíková.
Poznamenala, že odchod Majerského a jeho rozhodnutie určite nebolo jednoduché a zo dňa na deň. „Spojil so stranou svoje meno a obrovské úsilie strane pomôcť. Nikdy jej nechcel poškodiť. Posledné udalosti vníma zrejme ako viacerí z nás,“ dodala./agentury/

X X X

Remišová vyhodila Kumanovú, lebo je z Kolíkovej frakcie

Spory o ovládnutie najmenšej koaličnej strany Za ľudí majú ďalšiu obeť. Politické čistky najnovšie zasiahli najvyššie postavenú Rómku v štátnej správe Zuzanu Kumanovú. Predsedníčka strany a ministerka informatizácie Veronika Remišová ju zbavila funkcie štátnej tajomníčky ministerstva kultúry. Nahradila ju Remišovej posledná verná podporovateľka exposlankyňa Viera Leščáková, ktorá je vyštudovaná učiteľka. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá má ambíciu Remišovú vystriedať, naznačuje, že rozkol v strane speje k vyvrcholeniu.

„Som presvedčená, že naozajstným dôvodom na odvolanie Zuzany Kumanovej ako štátnej tajomníčky ministerstva kultúry je, že mala iný názor ako pani predsedníčka na otázky, ktoré súvisia so samotnou stranou Za ľudí,“ skonštatovala po zasadnutí vlády Kolíková. Ako uviedla, rokovanie kabinetu o tomto bode radšej opustila.

Koaliční partneri si z tejto situácie ťažkú hlavu nerobia. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) skonštatoval, že aj keď si Kumanovú váži, koaličná dohoda je v tomto jasná. Podľa neho koaličná dohoda nepustí, aby partneri nerešpektovali Remišovej rozhodnutie. Dodal, že je nutné ctiť si dohody. Preto aj samotná ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) prijala túto zmenu na svojom rezorte bez reptania. „Nebudem sa miešať do vnútrostraníckej témy strany Za ľudí,“ odkázala Milanová.
Kolíková však naznačila, že vnútrostranícka mizéria by sa už čoskoro mohla skončiť. „Verím, že v krátkom čase sa už o tom nebudeme rozprávať, lebo nebude dôvod,“ uviedla. Aké konkrétne kroky plánuje urobiť, však Kolíková nespresnila. „Budem o tom informovať. Už viackrát som povedala, že sa treba rozprávať s členmi. Bezodkladne sa to budeme snažiť zrealizovať,“ dodala s tým, že ňou žiadaný mimoriadny snem nebude.

Mnoho poslancov strany Za ľudí, ale aj viaceré krajské predsedníctva už niekoľko týždňov volajú po zvolaní mimoriadneho snemu, na ktorom by sa otvorila aj otázka nového predsedu strany. Súčasná predsedníčka Remišová to však naďalej odmieta. Umožňujú jej to stanovy strany, ktoré boli pripravené pomerne nedemokraticky pre otca zakladateľa exprezidenta Andreja Kisku.

Nespokojnosť s Remišovej prácou už stranu pripravila o trojicu poslancov – Miroslava Kollára, Andreu Letanovskú, ktorí odišli do strany Spolu a Tomáša Valáška, ktorý si zas našiel miesto v Progresívnom Slovensku. Remišovej obava o funkciu a stále slabnúca podpora však priniesla aj viacero mocensky orientovaných personálnych zmien.
Z funkcie štátneho tajomníka Remišovej ministerstva investícií na konci marca odišiel Vladimír Ledecký, ktorý zároveň prišiel aj o funkciu predsedu krajskej organizácie strany v Prešove. Na začiatku júla ho nasledoval aj Marek Antal, ktorý rovnako prišiel o funkciu predsedu krajskej organizácie strany v Košiciach.

Len mesiac predtým Remišová stiahla nomináciu Tomáša Lehotského na podpredsedu parlamentu a stiahla ho aj z funkcie riaditeľa kancelárie strany. O post prišiel tiež generálny manažér strany Za ľudí Roman Krpelan.
Rovnaké zbrane
Šéfka rezortu spravodlivosti na konci júla kontrovala odvolaním svojho štátneho tajomníka Michala Laciaka, ktorý sa tak vrátil do parlamentu. Ten však musela opustiť jeho náhradníčka a Remišovej posledná verná poslankyňa Viera Leščáková. Vyštudovaná učiteľka dejepisu, občianskej výchovy a anglického jazyka od roku 2017 pôsobí aj ako poslankyňa Prešovského samosprávneho kra¬ja.

Leščáková bola teraz Remišovou za podporu odmenená funkciou štátnej tajomníčky na ministerstve kultúry. Kolíkovej frakcia to označila za pokračovanie politických čistiek za odlišný názor.
„My členovia frakcie strany Za ľudí považujeme toto odvolanie za pokračovanie politických čistiek v našej strane, ktorá opúšťa hodnoty, na ktorých ju založil Andrej Kiska. Predsedníčka strany Veronika Remišová sa dlhodobo tvári, že sa nič nedeje a že jej odchody ľudí neprekážajú. Naopak, ďalej odstraňuje z funkcií ľudí, ktorí nemajú rovnaký názor ako ona. Strana sa pod jej vedením v prieskumoch preferencií prepadla hlboko pod zvoliteľnú hranicu a zjavne je pre ňu dôležitejšie jej funkcia a osobné ambície ako strana,“ tvrdí Kolíkovej frakcia.

Voči tomu sa Remišová dôrazne ohradila. Tvrdí, že zmenou na poste štátnej tajomníčky chce podporiť vzdelávací rozmer kultúry. Ľudia podporujúci Kolíkovú takéto vysvetlenie odmietajú. „ Viera Leščáková s kultúrou nemá vôbec žiadne skúsenosti, v strane sa nikdy kultúre nevenovala. V minulosti pôsobila ako poslankyňa náhradníčka v Národnej rade vo výbore pre školstvo,“ upozornili.

Rovnako ako ostatní politici hnutia OĽaNO reagoval aj predseda hnutia a minister financií Igor Matovič. „Pani Kumanovú mám rád, myslím si, že je to veľmi šikovný človek, ale rovnako musím povedať, že mám rád Vierku Leščákovú, takže si myslím, že veľmi dobrú štátnu tajomníčku strieda veľmi dobrá štátna tajomníčka,“ reagoval Matovič s tým, že nemieni vstupovať do nominácie strany Za ľudí a rozhodnutia jej predsedníčky Veroniky Remišovej, ktorá výmenu iniciovala. „Koaličná dohoda hovorí jasne o tom, že si nekádrujeme navzájom nominácie,“ upozornil a dodal, že túto personálnu zmenu odsúhlasili všetci prítomní ministri na vláde.

Doteraz bez výhrad
Náhle odvolanie Kumanovú podľa vlastných slov mrzí najmä kvôli nedokončenej práci. Ako štátna tajomníčka mala na ministerstve na starosti sekciu eurofondov, národnostné menšiny, Slovákov žijúcich v zahraničí či štátny jazyk. Podotkla, že ministerstvo kultúry začalo aktívne participovať aj na rozpracovaní dokumentu Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Podporu jej v liste vyjadrili aj viaceré rómske osobnosti, ktoré adresovali list premiérovi Hegerovi.
„Dôvod nebol pomenovaný ani nikdy neboli výhrady k mojej práci alebo k tomu, aké odborné názory by som tu zastávala. Aj interpretácia, že pani Leščáková príde realizovať témy, ktoré sa viac týkajú vzdelávania, tak s tým, že toto by sa malo posilniť na ministerstve kultúry, som sa predtým nestretla,“ povedala Kumanová na krátkom brífingu pred ministerstvom kultúry.
Kumanová si však nemyslí, že by bola odvolaná pre svoje konkrétne názory. „Zostávala som veľmi neutrálna v rozhodnutiach, ktoré sa diali na predsedníctve. Nemala som hlasovacie právo, ale niektoré skutky a formulácie a diskusie sú naozaj za čiarou,“ dodala.

Remišová nielenže nikdy neprejavila výhrady voči jej práci, ale opakovane ju vychvaľovala. „Zuzka sa ako etnografička a historička dlhé roky venuje tvorbe a podpore projektov v oblasti kultúry menšín. Som presvedčená, že jej bohaté skúsenosti priamo z terénu, ale aj schopnosť pripravovať a riadiť náročné projekty, budú pre rezort kultúry v tejto neľahkej dobe prínosom. Zuzka, držíme ti v tvojej náročnej misii palce!“ napísala Remišová na svojom profile ešte 20. októbra 2020.

Aj o pol roka neskôr sa Kumanovou pochválila pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. „V strane Za ľudí máme silný program na podporu Rómov, ktorý nám pomáhala tvoriť aj etnologička Zuzana Kumanová, ktorá je dnes štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry. Naša členka je tak najvyššie postavenou Rómkou v štátnej správe na Slovensku. Aj vďaka nej sa na ministerstve podarilo rozbehnúť viaceré projekty a zapojila sa aktívne aj do kampane Štatistického úradu na sčítanie obyvateľov a prihlásenie sa k svojej národnosti,“ napísala Remišová na svoj profil 8. apríla 2021./agentury/

X X X

Ústavní činitelia ocenili statočnosť účastníkov SNP, oslavy narušila skupinka ľudí piskotom

Prezidentka Zuzana Čaputová v príhovore na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania uviedla, že v zápase s absolútnym historickým zlom – akým boli nacizmus a fašizmus - sa rozhodujúca časť národa v auguste 1944 postavila na obranu ľudskosti a civilizácie. Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev kritizoval pískanie a hukot skupinky demonštrantov. Podľa Mičeva sú tieto prejavy absolútne neslušné voči ľuďom, ktorí boli v Povstaní.

Priamy účastník SNP (v popredí) počas pietneho aktu kladenia vencov v rámci osláv 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici 29. augusta 2021 podnecovanie k nenávisti a vyzvala k spájaniu sa. Účastníkov SNP dala za príklad boja za spoločné vyššie ciele.

Vyzdvihla, že podstúpili obrovské osobné riziko a postavili sa na správnu stranu dejín. „Na stranu humanity, demokracie a ľudskej dôstojnosti. Za svoj odvážny postoj ste mohli zaplatiť najvyššiu cenu nielen vy, ale aj vaši najbližší. Napriek tomu ste našli v sebe silu a odhodlanie a zapojili sa do ozbrojeného boja proti nacizmu a fašizmu,“ odkázala im.

Hlava štátu podotkla, že rozhodujúca časť národa sa v auguste 1944 postavila proti nacizmu a fašizmu na obranu ľudskosti a civilizácie. „Povstanie bránilo hodnoty, na ktorých stál a stojí demokratický a humánny svet, oslavujeme ho ako jeden z našich najvýznamnejších štátnych sviatkov, lebo ním nielen sami sebe, ale aj svetu hovoríme, čím sme a čím chceme byť, k čomu sa bytostne hlásime,“ doplnila.

Skonštatovala, že aj v súčasnosti čelíme ťažkého obdobiu. „Posledný rok priniesol veľa obetí, veľa smútku, ale aj hnevu a sklamania. Všetky tieto emócie sú ľudské, a teda sú aj prirodzené. To, čo ale považujem za nebezpečné a čo nemá mať medzi týmito emóciami miesto, je nenávisť a podnecovanie k nej,“ dodala s tým, že nenávisť nikdy nič nevyriešila a napokon viedla k hrôzam vojny.

„Nedopusťme, aby nenávisť ovládla našu krajinu, aby nám diktovala, čo si máme myslieť o našich blížnych, nenechajme sa ako spoločnosť rozdeľovať. Vezmime si príklad od našich povstaleckých hrdinov, ktorí bok po boku bojovali za spoločné vyššie ciele,“ vyhlásila. Ako ďalej uviedla, v súčasnosti máme všetky možnosti, aby sme dejinám nedovolili ich opakovanie.
„Máme aj všetky predpoklady, aby naše snaženie nevyšlo nazmar a malo zmysel. Tak ako muži a ženy Povstania, aj my máme povinnosť, aby sme zodpovednosť za Slovensko niesli rovnako statočne, odhodlane a obetavo, ako to dokázala povstalecká generácia,“ zdôraznila prezidentka. V tejto súvislosti vyzvala na vzájomný rešpekt, úctu, spoluprácu a pamäť.
Predseda parlamentu Boris Kollár v príhovore počas osláv výročia SNP vyhlásil, že máme byť na čo hrdí. Slovenské národné povstanie nebolo podľa neho porazené vojensky ani politicky. Upozornil, že neznalosť vlastných dejín môže prispievať k podliehaniu falošným interpretáciám významu povstania.
Vyzdvihol hrdinstvo jeho účastníkov a hovorí o príklade hodnom nasledovania aj pre mladú generáciu. Poučenie z vývoja situácie po SNP by si podľa neho mohla vziať aj politická scéna./agentury/

X X X

Matovičom by už nevládol Sulík ani Bihariová. V OĽaNO o výmene lídra nechcú ani počuť

Máloktorá politická strana má dnes taký nízky koaličný potenciál ako OĽaNO pod vedením Igora Matoviča.
Pred rokom a pol Igor Matovič triumfoval v parlamentných voľbách a skladal vládu. Dnes je jedným z najnepopulárnejších politikov v krajine, Obyčajní ľudia sa v prieskumoch prepadli a politická budúcnosť hnutia je neistá.
Matovič sa ako premiér rozhádal s toľkými ľuďmi a pokazil si toľko vzťahov, že koaličný potenciál OĽaNO pod jeho vedením sa dnes blíži k nule. V hnutí napriek tomu diskusiu o výmene svojho lídra nepripúšťajú.
OĽaNO nechceli
Igor Matovič v politike vždy vyhľadával konflikty. Platilo to, keď bol ešte len radovým poslancom v čase vlády Ivety Radičovej a nič sa na tom nezmenilo ani po vstupe OĽaNO do vlastnej vlády.

V priebehu rokov sa Matovič dostal do sporu s takmer všetkými dôležitými hráčmi slovenskej politickej scény.
Prel sa nielen s predstaviteľmi Smeru a SNS, ale aj s Ivetou Radičovou, Richardom Sulíkom, Bélom Bugárom, Radoslavom Procházkom, Alojzom Hlinom, Danielom Lipšicom či Andrejom Kisom.
Aj preto sa pred voľbami v roku 2020 v kuloároch s Matovičom príliš nerátalo. Cieľom opozície, ktorá chcela vyhnať Smer, bola vláda bez OĽaNO. Občania napokon rozhodli inak.
Sulík mu veril
Krátko pred voľbami, keď už prieskumy predpovedali veľké víťazstvo Obyčajných ľudí, Sulík veril, že sa už Matovič v mnohom zmenil.
„Ako ho poznám ja, určite chápe, že sa zmeniť musí. Veľakrát preukázal, že sa vie prispôsobiť zmeneným podmienkam,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk.

Ako to dopadlo, je už všeobecne známe. V júnovej relácii Markízy Na telo Sulík vyhlásil, že s Matovičom už nikdy vládnuť nechce: „Za seba vylučujem, že budem v budúcej vláde sedieť s Igorom Matovičom.“
Ak Sulík myslí svoje slová naozaj vážne, pre osobné ambície Igora Matoviča to môže do budúcna znamenať veľký problém. Veľa iných politikov, ktorí by boli ochotní spolupracovať s ním, už totiž nie je.

Strana Za ľudí pravdepodobne úplne zanikne alebo z nej bude subjekt s marginálnym významom. V prípade Smeru, Hlasu či krajnej pravice ide o Matovičových úhlavných nepriateľov.
KDH: Už sme sa poučili
K Sulíkovi sa navyše pridáva aj predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. „OĽaNO s Matovičom nie,“ reagovala na naše otázky.

Naopak, KDH, ktoré sa v prieskumoch aktuálne pohybuje okolo šiestich percent, nezatvára dvere pred nikým. „KDH sa už poučilo a nebude špekulovať o zložení budúceho parlamentu,“ tvrdí šéf hnutia Milan Majerský.
Kresťanskí demokrati si podľa neho určite nevedia predstaviť spoluprácu jedine s extrémistami a tými, „ktorí sú priamo zodpovední za nehorázne zneužívanie moci“

Politológ Radoslav Štefančík predpokladá, že jediným politikom, ktorý by nemal problém sadnúť s Matovičom za rokovací stôl aj v budúcnosti, je líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.
Predseda parlamentu si s ministrom financií pomerne rozumie, no priateľské signály zvykne vysielať aj Hlasu a Smeru. Ak tvrdíme, že Matovičov koaličný potenciál je extrémne nízky, v prípade Sme rodina môžeme hovoriť o presnom opaku.
OĽaNO bez Matoviča?

Postoj Richarda Sulíka a Ireny Bihariovej však nie je taký jednoznačný, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Sulík hovorí jasné nie iba Matovičovi, nie jeho hnutiu.
„Na OĽaNO sa môj výrok nevzťahuje. O tom, s kým spolupracovať, rozhoduje kongres strany a s OĽaNO sme spoluprácu nikdy nevylúčili,“ vysvetlil predseda SaS pre Aktuality.sk.

Progresívci zasa hovoria, že odmietajú iba OĽaNO s Matovičom. „OĽaNO bez Matoviča je príliš hypotetická otázka, pretože nevieme, aký vplyv by si v OĽaNO zachoval,“ dodáva Bihariová.
Či môžu Obyčajní ľudia fungovať aj bez svojho zakladateľa a lídra, je otázka, na ktorú dnes nepoznáme odpoveď. V hnutí o podobných krokoch neuvažujú.
Premiér Eduard Heger, o ktorom sa uvažuje ako možnom Matovičovom nástupcovi, už povedal, že si nevie predstaviť, že by sa stal šéfom hnutia OĽaNO.

Naď: PS by nezaškodilo trocha pokory
Minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je vo vedení OĽaNO, zasa Progresívnemu Slovensku odkazuje, aby sa konečne dostali do parlamentu a neskladali vládu predtým, ako sa do nej sami dostanú.
„Len nedávno menovali premiéra a skladali vládu a nakoniec skončili mimo parlamentu. Trochu pokory by im nezaškodilo,“ povedal Naď pre Aktuality.sk.
O zmene na poste šéfa OĽaNO nepremýšľa ani europoslanec Peter Pollák, tiež človek z vedenia hnutia, ktorý po Matovičovom boku stojí už roky.

„Rozumiem obavám viacerých politikov z vládnutia s človekom, ktorý klepne po prstoch každému, kto sa pokúsi kradnúť. Osobne by som nešiel do vlády s nikým, kto pripúšťa, že bude spolupracovať so Smerohlasom. Lídri PS, ako aj SaS možno chceli vyhrať voľby, nestalo sa tak. Na druhej strane mám pochybnosti, ktorá zo strán bude mať záujem spolupracovať v novej vláde napríklad s pánom Sulíkom,“ konštatoval.
Politológ Štefančík je presvedčený, že OĽaNO bez Matoviča nebude schopné fungovať. Hnutie totiž nepovažuje za klasickú stranu.
Oddaní
„Ide o podnikateľský zámer Igora Matoviča, ktorý má k nemu vlastnícky vzťah. V rámci OĽaNO nikdy nefungovala vnútrostranícka demokracia, nevieme, ako vyzerá stranícky snem, ako funguje rozhodovanie vo vnútri strany,“ hovorí.
„Strana v roku 2020 zarobila veľký balík na štátnom financovaní, pochybujem, že niekto sa prístupu k týmto miliónov len tak ľahko vzdá,“ dodáva ďalej Štefančík.

Faktom je, že Matovič má v OĽaNO výsadné postavenie. Je zakladateľom a jediným predsedom hnutia, ktoré bolo donútené prijať nových členov až po zmene legislatívy z dielne Andreja Danka.

O kandidátke rozhoduje sám, a preto možno predpokladať, že aj zvolení poslanci OĽaNO sú mu bezvýhradne oddaní.
Koniec koncov, ukázalo sa to počas schôdze v máji, keď poslanci parlamentu vyslovili dôveru vláde Eduarda Hegera. Matovičovi, ktorý sa lúčil so stoličkou premiéra, vtedy vo faktických poznámkach poslanci OĽaNO vo veľkom asi polhodinu ďakovali.

Matoviča obdivujú
Všetci ho oceňovali ako bojovníka proti mafii a za zdravie ľudí. Podobné prejavy adorácie v OĽaNO nie sú výnimočné.
Jeden zo zakladajúcich členov hnutia Martin Fecko o Matovičovi pre Sme hovoril ako o „fenoméne myšlienok v skundách“. Exminister Ján Mičovský zasa v Pravde prirovnával Matoviča k Havlovi.

Štefančík si napriek všetkému myslí, že koaličný potenciál OĽaNO nemusí byť taký mizerný. Veľmi vysoký nebol ani pred minuloročnými voľbami, no v konečnom dôsledku sa všetko odvíja od rozhodnutia voličov.
„Ak bude existovať predpoklad vytvoriť spoločnú vládu, tak si viem predstaviť, že by si to nakoniec rozmyslel aj Richard Sulík. Predpokladám totiž, že v tomto momente Sulík už neuvažuje o spolupráci s pánom Pellegrinim,“ hovorí.
Aj progresívci, pokiaľ by nemali inú možnosť, radšej podľa neho uprednostnia účasť vo vláde s OĽaNO ako v opozícii. Navyše aj samotný Matovič si podľa Štefančíka uvedomuje, že sa musí zmeniť.

„Ak by sa vláda rozsypala, prišli by nové voľby a k moci by sa dostali opäť Fico s Pellegrinim, rýchlo by sa zmenili pomery v polícii a nemožno vylúčiť tézu, že Igor Matovič by bol ako jeden z prvých zaistený políciou. Dôvod? Polícia by si určite nejaký našla. Igor Matovič si preto nemôže dovoliť pôsobiť v politike rovnako, ako keď bol predsedom vlády,“ uzavrel politológ, aktuality.sk ​

X X X

​Ľubomír Jaško: „Povstalci” v mikinách

Znovu to nevyšlo. Dôstojná spomienka na SNP bola nahradená hašterivosťou a výkrikmi tých, ktorí chceli Povstanie prerozprávať po svojom.
Zlodeji Povstania
Povstanie už chceli ukradnúť mnohí. V doterajšej histórii to najviac skúšali súdruhovia, ktorí bez hanby škrtli všetkých ostatných účastníkov odboja a svoj výklad povstania napísali pod jednu veľkú červenú hviezdu.
Modernejšie pokusy vytvoriť vlastnú legendu o Povstaní sú dokonca ešte trápnejšie. Ide o prázdne reči o národnom zjednotení, pri ktorých nikto nevie nahlas povedať, čo nás má spojiť.

Alebo sa ozvú iné talenty histórie, myslenia a politiky. Nehanbia sa za povstanie označiť hoci aj organizáciu masového testovania na vírus. Najnovšie sa do tohto tábora zaradil Boris Kollár, ktorý v Banskej Bystrici ohúril porovnaniami s Afganistanom.
Ožili aj agresívne masy. Spoza bezpečnostných zábran pokrikujú na slávnostných rečníkov, lebo vraj práve oni stelesňujú nový fašizmus, keď žiadajú od ľudí rúška a očkovanie proti covidu.
Pôsobí to strašidelne. Dotyční by bezpochyby nemali najmenší problém vziať do rúk aj zbrane nabité ostrými nábojmi a bez váhania by sadli do tankov smer Úrad vlády a prezidentský palác.

Verejné zdravie nie je fašizmus
Je to neskutočná hanba. Vyhlásiť protiepidemické opatrenia za fašizmus a otázku verejného zdravia za koniec slobody je príznakom fanatického poblúdenia.

O akú slobodu týmto „povstalcom” v mikinách vlastne ide? O slobodu zomrieť a stiahnuť so sebou partiu ďalších? Alebo o slobodu žiť v štáte, ktorý sa na všetko vykašle, vráti sa pár storočí dozadu a nechá všetkých občanov pokapať?
Nech je tridsať rokov novodobej slovenskej demokracie akokoľvek trápnych, najväčší problém bol a bude v schopnosti vyprodukovať ponuku slušnej politiky a získať pre ňu voličskú podporu. V tom majú svoje maslo na hlave aj tí, ktorí dnes spoza zátaras pískajú.

Nejde o holokaust, nejde o vyvražďovanie podradných rás. Ani o kolonializmus či násilnú okupáciu.
Povstalecký ideál je príliš vzácny na to, aby ho znehodnocovali mizerní rečníci svojimi hlúposťami. Ale aj to je iba detail v porovnaní so skutočným ohrozením slobodného života, aktuality.sk