iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Taliban zabránil odletieť z Kábulu Afgancom, väzby na SR

Nemecké evakuačné lietadlo prilieta domov po ukončení misie v afganskom Kábule. Na Facebooku o tom informoval v piatok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.„Bohužiaľ, len pred malou chvíľou sme dostali správu, že sa tejto skupine nepodarilo prejsť cez kontrolné stanovište Talibanu, ktorý im za dramatických okolností a pod ozbrojenou hrozbou znemožnil dostať sa na letisko,“ uviedol Korčok.

Podľa neho sa v piatok popoludní po diplomatickej línii podarilo Slovensku zabezpečiť 20 miest v nórskom evakuačnom lietadle, ktoré malo doviezť túto skupinu do Tbilisi. V metropole Gruzínska bol pripravený špeciál, ktorý ich následne mal prepraviť na Slovensko. Skupine Afgancov sa však napokon nepodarilo dostať na kábulské letisko.

„Je mi to úprimne ľúto o to viac, lebo sme dokázali vybaviť miesta v lietadle, ale situáciu na mieste ovplyvniť nevieme a to, že tam ide o život ukázal aj včerajší teroristický útok,“ dodal Korčok, podľa ktorého tak Taliban porušuje vlastný prísľub, že umožní pokračovanie evakuácií až do 31. augusta. „Bohužiaľ, aj takéto situácie prináša dráma na kábulskom letisku,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.

Taliban získal kontrolu nad časťou letiska
Afganské hnutie Taliban ovládlo v piatok časti medzinárodného letiska Hámida Karzaja v Kábule, z ktorých sa predtým stiahli americkí vojaci, oznámil hovorca Talibanu Bilál Karímí, ktorého cituje agentúra AFP.

„Dnes Američania evakuovali tri dôležité miesta vo vojenskej časti kábulského letiska a tie sú pod kontrolou Islamského emirátu,“ napísal Karímí na Twitteri. Američania majú momentálne pod kontrolou už len veľmi malú časť letiska, dodal.
Washington stanovil ako konečný termín odchodu z Afganistanu utorok 31. augusta. Generál Hank Taylor na piatkovej tlačovej konferencii amerického ministerstva obrany (Pentagón) informoval, že v priestoroch letiska momentálne čaká na evakuáciu 5 400 ľudí, pričom za obdobie 24 hodín do 3.00 ráno washingtonského času (9.00 h SELČ) evakuovali americké sily a ich spojenci ďalších 12 500 osôb na 89 letoch.

Spojené štáty budú z Kábulu prevádzkovať evakuačné lety „do poslednej chvíle,“ uistil novinárov generál Taylor. V oblasti pri kábulskom letisku však stále hrozia ďalšie útoky, varoval generál./agentury/

X X X

Orbán po útoku v Kábule vyjadril sústrasť Bidenovi

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán zaslal sústrastný telegram prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi v súvislosti so štvrtkovým bombovým útokom pri kábulskom letisku, pri ktorom zahynulo aj 13 amerických vojakov. Informovala o tom v piatok agentúra MTI.
Orbán vyjadril sústrasť pozostalým obetí a zraneným zaželal skoré uzdravenie. Zdôraznil, že ho hrozný teroristický čin z Kábulu šokoval.
Maďarský premiér ubezpečil amerického prezidenta, že Maďarsko, ako člen NATO, je aj naďalej odhodlané bojovať proti terorizmu a nasadiť pri tom všetky dostupné prostriedky.

„Myslíme v týchto ťažkých časoch na americký ľud a modlíme sa zaň," citovala Orbánove slová agentúra MTI.
K samovražednému útoku došlo pred kábulským letiskom, kde tisíce ľudí čakali na príležitosť odísť z krajiny, v ktorej prevzalo moc fundamentalistické hnutie Taliban. Údaje o presnom počte obetí sa rôznia. Podľa britskej stanice BBC zahynulo pri útoku, ku ktorému sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS), najmenej 90 ľudí a ďalších 150 bolo zranených./agentury/

X X X

Ministerka Kolíková očakáva zdôvodnenie obvinenia Kovaříka

Polícia, prokuratúra, tí, ktorí vzniesli obvinenie voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi a ktorí prípad dozorujú, by sa mali postaviť pred verejnosť a zdôvodniť vznesené obvinenie. Pre TASR to uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
„Ak to neurobia, ak vyšetrovanie potrvá neúmerne dlho a ak ho sprevádza informačné vákuum, vzniká priestor na špekulácie a nemôžeme sa čudovať, že to má aj politický kontext. S týmto spokojná nie som,“ zdôraznila ministerka. Obvinenie policajného prezidenta považuje za veľmi vážnu vec. „Musí to znepokojovať nielen mňa, ale každého,“ podotkla.
Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Z. a Petrom P. Kovařík obvinenie odmieta.
Čaputová: Obvinenie policajného prezidenta je vážna vec, verejnosti ho treba vysvetliť

Prezidentka SR Zuzana Čaputová považuje obvinenie policajného prezidenta Petra Kovaříka za vážnu vec. Je podľa nej dôležité presvedčivo ho verejnosti vysvetliť. Stanovisko prezidentky TASR poskytol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
„Ak by svoj postup prokuratúra následne pred súdom neobhájila, je potrebné rátať s tým, že to na ňu vrhne veľmi zlé svetlo. Nateraz prezidentka nemá dostatok informácií, aby v tomto štádiu mohla vznesenie obvinenia posúdiť a počká si na ďalší priebeh vyšetrovania,“ skonštatoval Matej.

OĽANO verí, že Mikulec má dosť informácií, aby pri Kovaříkovi kompetentne rozhodol
Dôverujeme ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO), že disponuje dostatkom informácií, aby kompetentne rozhodol o ďalšom postupe voči policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. Vyhlásilo to hnutie OĽANO v reakcii na obvinenie Kovaříka.
„Veríme, že na protikorupčné ťaženie a ďalší boj proti organizovanému zločinu nebude mať vzniknutá situácia žiadny vplyv. Hoci viaceré kroky krajskej prokuratúry môže vnímať verejnosť rozpačito, k jej konaniu sa vyjadrovať nebudeme,“ uviedlo hnutie.

Šeliga si nevie predstaviť zotrvanie Kovaříka vo funkcii, ak nevysvetlí otázky
Policajného prezidenta Petra Kovaříka nemožno zbavovať aj širšej zodpovednosti ako len trestnoprávnej v súvislosti s jeho obvinením. Predtým má však právo predstúpiť pred poslancov parlamentu a zodpovedať všetky otázky. Pre TASR to skonštatoval podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga s tým, že platí prezumpcia neviny. Ak Kovařík otázky nevysvetlí, Šeliga si nevie predstaviť jeho zotrvanie vo funkcii.

„Ak dostatočne nevysvetlí a nevyjasní otázky, ktoré poslanci majú, rovnako, ktoré má verejnosť, v takom prípade si neviem predstaviť, ako by mohol zotrvať vo funkcii. V tejto chvíli to má vo svojich rukách. To, že postúpi určité právomoci na policajných viceprezidentov, alebo ich prizve k rozhodovaniu ako tretie osoby, považujem za automatický prejav kultúry v takejto komplikovanej situácii,“ uviedol Šeliga.

Líderka strany a vicepremiérka Veronika Remišová rešpektuje rozhodnutie vzniesť obvinenie šéfovi polície. Hovorí však o pochybnostiach verejnosti. Chce veriť, že zo strany prokuratúry ide o nestranné a dôsledné konanie. „Osobitne po zvláštnych postupoch policajnej inšpekcie, zameraných proti činnosti vyšetrovateľov najväčších korupčných káuz minulej politickej garnitúry. Od generálnej prokuratúry a jej podriadených prokurátorov verejnosť právom očakávala systémové zmeny a boj proti zločinu bez výnimiek,“ doplnila.

Mikulec: Policajný prezident má aj naďalej moju dôveru
Policajný prezident Peter Kovařík má aj naďalej dôveru ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Dôvod na jeho odvolanie zatiaľ nevidí.
„Obvinenie neznamená, že človek je aj vinný. Vzniesť obvinenie je právom orgánu činného v trestnom konaní, ak má dôvody a podozrenie, ale to neznamená, že to, čo je v obvinení, človek aj urobil,“ vysvetlil Mikulec pre médiá.

Dodal, že keď mu doručia uznesenie o vznesení obvinenia voči Kovaříkovi, bude sa tým zaoberať. „Budeme to skúmať, či vznikli podmienky na to, aby sme ho postavili mimo služby. Nemám zatiaľ dôvod na jeho odvolanie,“ zdôraznil Mikulec. Dodal, že ponechanie prezidenta vo funkcii nebude ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby.

Prokuratúra eviduje sťažnosť Kovaříka voči vznesenému obvineniu
Krajská prokuratúra (KP) Bratislava eviduje sťažnosť policajného prezidentka Petra Kovaříka voči vznesenému obvineniu, ktorú podal do zápisnice z výsluchu.

„KP Bratislava eviduje sťažnosť voči vznesenému obvineniu, ktorú podal Peter K. do zápisnice z výsluchu. Po vyjadrení všetkých prokurátorov Krajskej prokuratúry Bratislava k podanej námietke zaujatosti bude následne vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou predložený Generálnej prokuratúre (GP) Slovenskej republiky,“ uviedla pre TASR hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.
Kovařík podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom KP Bratislava. Obvinenia odmieta a celú vec vníma ako pokračovanie tlaku na políciu pre vyšetrovanie veľkých prípadov na NAKA./agentury/

X X X

Obvinili tretieho policajného prezidenta v poradí, ale prvý raz je v aktívnej službe. Čo bude s políciou?

Rozhodnutie o ďalšom osude Petra Kovaříka je teraz v rukách ministra vnútra Romana Mikulca. Ten ho môže postaviť mimo službu. Možných scenárov je však viac. ​
Naša polícia má za posledný rok za sebou celý rad obvinení špičkových policajných funkcionárov vrátane dvoch bývalých šéfov polície – Tibora Gašpara a Milana Lučanského. Títo však boli obvinení až po tom, ako odišli do civilu. Odvčera však čelí obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti aj aktuálny policajný prezident Peter Kovařík.

Obvinila ho bratislavská krajská prokuratúra. Dôvodom je, že svojim pokynom na istý čas prerušil zásah policajnej inšpekcie, keď sa v júli snažila zadržať mužov obvinených z krivých výpovedí Mateje Zemana a Petra Petrova. Kovařík obvinenia odmieta a proti uzneseniu prokurátora podal sťažnosť. Zároveň podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom bratislavskej prokuratúry. O jeho sťažnosti proti obvineniu by teda mala rozhodovať generálna prokuratúra.
Na ťahu je minister

Práve toto bude zrejme kľúčovým bodom, ktorý rozhodne o Kovaříkovom ďalšom osude. Rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská pripomína, že aj u bežných policajtov po vznesení obvinenia rozhoduje priamy nadriadený, či ich postaví mimo aktívnu službu, alebo nie. V prípade Kovaříka je takýmto šéfom minister vnútra Roman Mikulec. Ten už sa včera nechal počuť, že za policajným prezidentom stojí a jeho postup považuje za jediný správny.

Za zmarenie akcie podľa neho môže vtedajšia šéfka inšpekčného tímu Diana Santusová. Tá si na akciu povolala zásahovú jednotku Cudzineckej a hraničnej polície až zo Sobraniec a podľa stanoviska ministra o zásah požiadala neoprávnená osoba a zásah bol schválený vedúcim oddelenia vyšetrovania, ktorý však na to nemá oprávnenie.

Počká si na Generálnu prokuratúru?
Ministerstvo včera informovalo aj o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia prezidentovi Policajného zboru ešte služobný úrad rezortu oficiálne nedostal. Služobný úrad teda ešte nepripravuje rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta.

Môže tak urobiť hneď po doručení uznesenia. Kurilovská však predpokladá, že Mikulec si počká na rozhodnutie o Kovaříkovej sťažnosti. Ak ju Generálna prokuratúra zamietne a minister vnútra Kovaříka dočasne postaví mimo službu, zastupovaním bude zrejme poverený jeden z policajných viceprezidentov. Najvážnejšou kandidátkou je prvá viceprezidentka polície Jana Maškarová. Mikulec sa všaj môže rozhodnúť aj tak, že Kovaříka mimo funkciu vôbec nepostaví.
Ani dnes zatiaľ služobnému úradu nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Ministerstvo v stanovisku zdôraznilo, že podľa zákona o Policajnom zbore sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. A vtedy ak je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin.
Ministerstvo: Ponechanie vo funkcii záujem štátnej služby neohrozí

„Je potrebné aj v tejto veci si uvedomiť, že rešpektujúc prezumpciu neviny samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je rozhodnutím o vine, či treste, t.j. nie je konečným rozhodnutím, ale je len začatím ďalšieho štádia trestného konania, počas ktorého bude možné preveriť obranu obvineného, na ktorú bude braný ohľad. Ponechanie prezidenta vo funkcii v žiadnom prípade nebude ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby," napísala hovorkyňa rezortu Barbara Túrosová.
Ak bude policajný prezident dočasne pozbavený výkonu funkcie, ku slovu prídu jednoznačné paragrafy zákona o štátnej službe policajtov. Podľa poslednej novely, ktorú presadila ešte bývalá ministerka Denisa Saková, „minister vnútra policajného prezidenta odvolá z funkcie vtedy, ak ju nevykonáva najmenej šesť mesiacov“. Odvolať šéfa polície musí aj v prípade, ak bol odsúdený za spáchanie trestného činu.

Môže skončiť sám
Kovařík môže skončiť aj sám, tým že by sa vzdal funkcie. S jeho odvolávaním by to bolo zložitejšie. Podľa aktuálne platného zákona je to možné len na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra, a to vtedy, ak to odporučí výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru. Šéf výboru Juraj Krúpa (OĽANO) si už predvolal policajného prezidenta Petra Kovaříka na zasadnutie, kde má vysvetliť okolnosti prerušenia zásahu inšpekčného tímu.
Len nedávno odvolala vláda z funkcie šéfa policajnej inšpekcie Adriana Szabóa. Aj ten čelí obvineniam – v jeho prípade z korupcie a zneužívania právomoci. Istý čas bol aj vo vyšetrovacej väzbe. Spočiatku vinu odmietal. Napokon sa však priznal a uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom. Teraz na slobode čaká, či jeho dohodu schváli súd, aktuality.sk

X X X

Hlas vyzýva ministra zdravotníctva, aby stiahol návrh reformy zdravotníctva

Mimoparlamentný Hlas vyzýva ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) a vládu SR, aby zastavili plánovanú reformu zdravotníctva. Ako v piatok na tlačovej konferencii povedal predseda strany a poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini v Liptovskom Mikuláši, reforma sa má vrátiť na prepracovanie.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Šéf strany vysvetlil, že potrebu reformy chápu, ministrovi ale vyčíta, „že začína odvrchu“. „Jasne vyzývam vládu, aby v tejto otázke počúvala regióny, aby mapovala situáciu, aby sa odborne rozhodovala, pretože narobí toľko chaosu v prípade nemocníc a zdravia ľudí, že tie škody budú flagrantné a nenapraviteľné,“ povedal.

Členovia strany poukázali na to, že v Liptovskom Mikuláši funguje nemocnica 160 rokov a po novom má byť jednou z 22 nemocníc, v ktorých chce Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zrušiť akútnu zdravotnú starostlivosť.
Podpredseda Hlasu a člen zdravotníckeho výboru NR SR Richard Raši uviedol, že v liptovskej nemocnici sa ročne vykoná 1100 chirurgických operácií, vyše 600 úrazovo-chirurgických zákrokov, viac než 1000 gynekolo¬gických operačných zákrokov vrátane cisárskych rezov a ročne sa v nej narodí viac ako 650 detí. Zdôraznil, že v blízkosti je aj najväčšie lyžiarske stredisko na Slovensku. Upozornil, že mnohé z nemocníc, ktoré chce ministerstvo zrušiť, dostávajú veľké investície z eurofondov, ktoré bude musieť Slovensko vracať.

Podľa slov podpredsedníčky strany Zuzany Dolinkovej reforma nerieši kľúčové problémy slovenského zdravotníctva. Za jeden z najväčších považuje stabilizáciu zdravotníckeho personálu. „Viac ako 110-tisíc zdravotníkov potrebujeme podporiť tak, aby sme udržali tých, ktorých tu dnes máme a motivovali nových, aby do systému prišli. To nepôjde bez zvýšenia platov,“ dodala s dôvetkom, že financie na tento účel by sa dali získať zo zrušenia očkovacej lotérie.

Mimoparlamentná SNS v reakcii na tvrdenia Hlasu povedala, že práve zámer Pellegriniho a bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej k tzv. stratifikácii nemocníc by sa dotkol práve nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Pýta sa, prečo Hlas opätovne zavádza verejnosť klamstvami. Poukázal tiež na to, že pre túto tému v minulosti takmer padla vláda. „Keby sme my v SNS a niektorí členovia strany Smer nepovstali, tak by nemocnica v Liptovskom Mikuláši nebola v dnešnej podobe. Je to až smiešne, ako sa hlásite ku všetkému dobrému, čo bolo, a zlo hádžete na svoju materskú stranu Smer alebo Roberta Fica,“ uzavrela SNS.

Medializované vyhlásenia predstaviteľov Hlas podľa predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Eriky Jurinovej spôsobujú v regióne iba chaos, paniku a odriekanie nástupu nových lekárov do nemocníc ŽSK. „Zároveň kvôli ich zavádzajúcim tvrdeniam dochádza v nemocniciach k výpovediam lekárov, ktorí odchádzajú radšej do Českej republiky. Toto ich konanie preto vnímame ako nebezpečné strašenie verejnosti, ktorým vytvárajú dojem, že bojujú za Liptovskú nemocnicu. V skutočnosti však robia presný opak,“ vyhlásila Jurinová s tým, že v mene ŽSK ako zriaďovateľa Liptovskej nemocnice od začiatku rokuje s ministerstvom zdravotníctva o ich zámeroch optimalizácie siete nemocníc./agentury/

X X X

Korčok: Afganci, ktorým sme vybavili miesto v nórskom lietadle, neprešli cez kontrolu Talibanu

Taliban tak podľa ministra porušuje vlastný prísľub, že umožní evakuáciu do 31. augusta.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok informuje, že skupina 20 Afgancov, ktorým Slovensko vybavilo miesto v Nórskom lietadle, neprešlo cez Talibanom kontrolované stanovisko.

„Ako sme v ostatných dňoch informovali, vynaložili sme maximálne úsilie, aby sme afganským príbuzným našich občanov pomohli dostať sa na Slovensko. Dnes popoludní svitla nádej, keď sa nám po diplomatickej línii podarilo zabezpečiť 20 miest v nórskom evakuačnom lietadle, ktoré malo doviezť túto skupinu do Tbilisi. Odtiaľ sme mali pripravený náš špeciál na cestu na #Slovensko. Bohužiaľ, len pred malou chvíľou sme dostali správu, že sa tejto skupine nepodarilo prejsť cez kontrolné stanovište Talibanu, ktorý im za dramatických okolností a pod ozbrojenou hrozbou znemožnil dostať sa na letisko,“ píše na sociálnej sieti minister.

Taliban tak podľa neho porušuje vlastný prísľub, že umožní evakuáciu do 31. augusta.
„Je mi to úprimne ľúto o to viac, lebo sme dokázali vybaviť miesta v lietadle, ale situáciu na mieste ovplyvniť nevieme a to, že tam ide o život ukázal aj včerajší teroristický útok, ktorého výsledkom boli desiatky mŕtvych. Napriek tomu, náš team na pracuje ďalej a ja mu aj touto cestou ďakujem,“ dodal Korčok./agentury/

X X X

Biden rokoval s Bennettom o rozdielnych postojoch k Iránu

Americký prezident Joe Biden v piatok privítal v Bielom dome izraelského premiéra. Naftali Bennett sa mal pôvodne stretnúť s najvyšším predstaviteľom USA už vo štvrtok. Biden však pre útok v Kábule plánované stretnutie odložil, informovala agentúra AFP.

Bennett uviedol, že Bidenovi už vo štvrtok zatelefonoval a vyjadril sústrasť nad obeťami z radov Američanov. Zároveň dodal, že židovský štát „stojí po boku USA, pretože Spojené štáty už celé roky stoja pri Izraeli".
Izraelský premiér počas piatkovej schôdzky s Bidenom uviedol, že po svojom nástupe do funkcie prináša z Jeruzalema „nového ducha spolupráce". Podľa AFP tým poukázal na koniec éry predchádzajúceho izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý bol vo funkcii 12 rokov.

Hľadali spoločnú reč v otázke Iránu
Agentúra Reuters informovala o tom, že Bennett s Bidenom hľadali počas svojho prvého stretnutia „spoločnú reč v otázke Iránu". Bennettov predchodca v úrade Benjamin Netanjahu mal podľa Reuters bližšie k Bidenovmu predchodcovi Donaldovi Trumpovi.

Bennett podľa očakávaní naliehal na Bidena, aby USA „sprísnili svoj postoj voči Teheránu" a upustili od rokovaní zameraných na oživenie medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom, od ktorej Trump odstúpil.
Joe Biden uviedol, že sa s Bennettom rozprávali o hrozbe, ktorú predstavuje Irán a že USA sa pričinia o to, aby Teherán nikdy nevyvinul jadrovú zbraň.

Existujú aj ďalšie možnosti
Bennett sa podľa vlastných slov zhoduje s Bidenom v tom, že existujú aj ďalšie možnosti, ak rokovania USA s Iránom zlyhajú.
„Irán je svetovým vývozcom terorizmu, nestability a porušovania ľudských práv. Počas toho, ako tu sedíme, Iránci roztáčajú svoje centrifúgy v (jadrovom komplexe) Natanz. A my ich musíme zastaviť," vyhásil Bennett v Oválnej pracovni Bieleho domu.

„Našim záväzkom je zabezpečiť, aby Irán nikdy nevyvinul jadrovú zbraň. Na prvé miesto však kladieme diplomaciu a uvidíme, kam nás to zavedie. Ak však diplomacia zlyhá, sme pripravení využiť iné možnosti," povedal Biden.
Rokovanie v širšom formáte

Denník The Times of Israel informoval o tom, že Biden sa s Bennettom rozprával medzi štyrmi očami zhruba 50 minút. Pôvodne mala schôdzka trvať o polovicu kratšie. Okrem toho sa v Bielom dome uskutočnilo rokovanie v širšom formáte, kde mali obaja politici aj blízkych spolupracovníkov.

Podľa televízie CNN sa na rokovaní za americkú stranu zúčastnil minister obrany Lloyd Austin, minister zahraničných vecí Antony Blinken, riaditeľka amerických spravodajských služieb (DNI) Avril Hainesová a predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley, aktuality.sk

X X X

Bieloruský Najvyšší súd zakázal nezávislé novinárske združenie

Bieloruský Najvyšší súd v piatok nariadil zrušenie najväčšej nezávislej organizácie novinárov v krajine. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o ďalší z krokov režimu prezidenta Alexandra Lukašenka zameraných na potlačenie slobody prejavu v krajine.

Bieloruská asociácia novinárov (BAŽ) sa podľa Najvyššieho súdu dopustila opakovaného porušenia zákona o verejných organizáciách. Bieloruské úrady už v júli zmrazili všetky bankové účty Bieloruskej asociácii novinárov, vykonali razie v jej kanceláriách a požiadali súd o zákaz tohto združenia.

Bieloruská asociácia novinárov, vôbec najväčšia mediálna asociácia v Bielorusku, bola založená pred 25 rokmi a má 1 300 členov. Patrí k členom Medzinárodnej federácie novinárov a je aj partnerskou organizáciou združenia Reportéri bez hraníc. Okrem iného sa zaoberala monitorovaním dodržiavania slobody prejavu v Bielorusku.

„V Bielorusku nastali tie najtemnejšie časy"
„Naďalej budeme vykonávať svoju prácu bez ohľadu na rozhodnutia súdov, ktoré len nešikovne plnia politické príkazy," povedal pre AP šéf Bieloruskej asociácie novinárov Andrej Bastunec. „Rozširovanie priestoru pre slobodu prejavu je poslaním (našej) organizácie už viac ako 25 rokov, teraz však v Bielorusku nastali tie najtemnejšie časy," dodal.

Piatkovému uzneseniu súdu o likvidácii asociácie predchádzalo uväznenie asi troch desiatok novinárov, ktorí buď čakajú na súd, alebo si už odpykávajú tresty odňatia slobody. Okrem toho bieloruské úrady podnikli razie v redakciách viacerých nezávislých médií a zablokovali ich internetové stránky.
Na základe rozhodnutia bieloruského Najvyššieho súdu bolo 10. augusta zlikvidované aj bieloruské PEN centrum, ktoré viedla laureátka Nobelovej ceny Sviatlana Alexijevičová, aktuality.sk

X X X

​Lengvarského ministerstvo podáva sťažnosť na lekára Liptáka pre šírenie neprávd

Peter Lipták je známy napríklad tým, že spochybňuje vakcíny. Slovenskej lekárskej komore sa začali hromadiť podnety na lekárov, chce preto inicovať stretnutie s ministrom zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva vedené Vladimírom Lengvarským sa rozhodlo zakročiť voči všeobecnému lekárovi Petrovi Liptákovi, ktorý je známy tým, že šíri nepotvrdené informácie či nabáda na nedodržiavanie opatrení.
Rezort podal sťažnosť na Liptákovo konanie Slovenskej lekárskej komore. Ide o prvý takýto prípad od začiatku pandémie.

Rezort: šíri dezinformácie
„Lekár Peter Lipták opakovane šíri nepravdivé a zavádzajúce informácie o chorobe Covid–19, bagatelizuje závažnosť tohto ochorenia, nabáda k nenoseniu rúšok, k nedodržiavaniu platných opatrení a pravidelne šíri dezinformácie o očkovaní proti Covidu. Od očkovania odrádzal aj seniorov v domove seniorov Archa, ktorí patria medzi skupiny najviac ohrozené koronavírusom,“ uvádza ministerstvo.

Lipták nabádal na nerešpektovanie opatrení napríklad koncom minulého roka na protivládnom proteste, kde bol aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, či poslanec Milan Mazurek. Vyzýval ľudí na to, aby sa združovali, nenosili rúška a netestovali sa.
Aktívne svoje názory prezentuje aj na svojom blogu, kde napríklad písal blogy s názvami ako "Vakcína nefunguje", "Očkovanie stratilo zmysel, už je 75x smrteľnejšie ako delta" či "Rúška a respirátory=zdroj infekcie, cesty prenosu".
„Slovenská lekárska komora môže posúdiť konanie a verejné účinkovanie svojich členov a v prípade porušenia Etického kódexu má právo vyvodiť voči svojmu členovi zodpovednosť,“ konštatuje rezort. O opodstatnenosti podnetu teraz bude rozhodovať Kontrolný výbor Slovenskej lekárskej komory. Sankcie môžu byť rôzne - od napomenutia až po vylúčenie z komory, ktoré však hrozí len v extrémnych prípadoch.

Množia sa im podnety
Slovenská lekárska komora zatiaľ sťažnosť ministerstva nedostala, no hneď po doručení ho plánuje poslať Kontrolnému výboru SLK, ktorý podnet následne zašle Liptákovi na vyjadrenie.

„Následne po oboznámení sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a písomnosťami rozhodne, či podá návrh na začatie disciplinárneho konania Disciplinárnej komisii SLK. Tá môže udeliť lekárovi napomenutie alebo pokutu až do výšky 1659 eur. Pri opakovanom porušení môže byť dokonca aj vylúčený zo Slovenskej lekárskej komory.“
Komora tiež dodáva, že vzhľadom na množiace sa podnety plánuje v najbližšom období iniciovať pracovné stretnutie s ministrom zdravotníctva, na ktorom chcú hovoriť o širších kompetenciách a právomociach.
Zodpovednosť lekára

Lipták sa už v minulosti zviditeľnil tým, že verejne hovoril o prijímaní darov od pacientov. Počas pandémie stál na strane pochybovačov.
Ministerstvo poukazuje na to, že povolanie lekára so sebou nesie aj veľkú mieru zodpovednosti nielen v ambulancii, ale aj vo verejnom živote.
„Slovo lekára má prirodzene veľký vplyv na verejnosť. Preto je nebezpečné, ak lekár spochybňuje vedecky dokázané fakty, nabáda na porušovanie právnych predpisov a zľahčuje vážnosť a priebeh ochorenia,“ konštatuje rezrot.
Na Liptákove vyjadrenia reagovala v decembri minulého roka aj polícia - v rovine vyvracania jeho neprávd.
Bojovali vyvracaním hoaxov

Ministerstvo zdravotníctva nám ešte tento mesiac k téme lekárov a dezinformácií napísalo, že jeho reakciou na prípadné konšpiračné názory v zdravotníckych témach je ich vyvracanie argumentmi odborníkov či vedeckými faktami.

„Pri vyvracaní hoaxov či konšpirácií rezort spolupracuje aj s políciou. Inak ministerstvo nie je oprávnené zasahovať do slobody názoru a slova každého človeka, zdravotníckych pracovníkov nevynímajúc,“ napísal nám komunikačný odbor. Odborník na lekársku etiku Juraj Čáp vtedy upozornil, že otázka je komplikovanejšia.
„Na jednej strane je sloboda slova vymedzená zákonom, na druhej strane je však v prípade lekára povinnosť informovať a šíriť informácie, ktoré sú v súlade s vedeckým poznaním.“,aktuality.sk

X X X

​EÚ opäť zavedie cestovné obmedzenia pre nezaočkovaných Američanov

Európska únia opäť zavedie cestovné obmedzenia pre občanov Spojených štátov, ktorí nie sú zaočkovaní proti novému koronavírusu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných diplomatov.
Členské štáty EÚ podľa nich spustili v piatok proces vyradenia USA zo zoznamu krajín, ktorých občania môžu cestovať do eurobloku bez obmedzení, ako sú povinná karanténa alebo testovanie. Ak žiadny členský štát nevznesie proti tomuto kroku námietku, nadobudne účinnosť 30. augusta.

Zároveň s USA by mali byť zo zoznamu bezpečných krajín vyradené aj Čierna Hora, Izrael, Kosovo, Libanon a Severné Macedónsko. Na uvedenom nezáväznom zozname, ktorý sa aktualizuje v závislosti od vývoja pandémie COVID-19 v jednotlivých krajinách, sa momentálne nachádza 23 štátov.

Spojené štáty napriek výzvam EÚ stále uplatňujú cestovné reštrikcie voči občanom európskych krajín. Tie nemajú v tejto otázke jednotný postoj: časť z nich presadzuje recipročný prístup voči americkým občanom, iné - profitujúce z turistického ruchu - zase zavedenie takýchto opatrení odmietajú. Niektoré krajiny EÚ uplatňujú voči Spojeným štátom vlastné cestovné obmedzenia, aktuality.sk

X X X

Poslanec sa priznal, že načierno ťažil štrk a staval v chránenom území. Úrady nevedia prípad takmer rok vyriešiť

Starosta Moravského Lieskového, ktorý má o prípade rozhodnúť, uzatvoril s firmou podozrivého poslanca zmluvu o spracovaní odpadov. Aj spoločnosť na spracovanie odpadov sídli v chránenom území.
V obci Moravské Lieskové na západnom Slovensku majú svojský prístup k ochrane prírody. V chránenej oblasti Biele Karpaty nelegálne ťažil štrk miestny podnikateľ a obecný poslanec Milan Zámečník. Na svojom pozemku, ktorý tiež leží v chránenej oblasti, si načierno postavil dve haly a vybudoval parkovisko pre nákladné autá.

Obec potom s firmou Milana Zámečníka uzatvorila zmluvu na spracovanie kuchynského odpadu, i keď jeho spoločnosť nemala povolenia na narábanie s chemikáliami. Navyše aj sídlo firmy je v chránenej oblasti.
Podnikateľ a obecný zastupiteľ v jednej osobe sa už vlani v októbri k nelegálnej ťažbe priznal a potvrdil aj to, že má čierne stavby. Napriek tomu jeho prípad úrady dodnes nevedia vyšetriť: zatiaľ nedostal pokutu ani sa nezačalo trestné konanie. Zámečník však žiada o dodatočnú legalizáciu stavieb a starosta sa vyhýba odpovedi na priamu otázku, či so stavbami v chránenom území súhlasí.

Kauza Milana Zámečníka zároveň ukazuje, ako si Slovensko nevie ochraňovať chránené územie, aj na to dostávame peniaze z Európskej únie.
Niektoré parcely Milana Zámečníka sú totiž zaradené do chráneného územia európskeho významu Natura 2000.
V súčasnosti už Slovensko čelí trom sporom s Bruselom pre nedostatočnú ochranu území, ktoré boli zaradené do Natury 2000.
Na konci republiky
Oproti domu Miroslava Ochodnického stoja pri ceste dve tabule. Jedna upozorňuje, že sa nachádzame v chránenej oblasti, druhá oznamuje šoférom posledný kilometer do prekročenia štátnej hranice s Českou republikou.
„V prípade nevyhnutnej potreby v Českej republike môžete kontaktovať Veľvyslanectvo SR v Prahe,“ dostávame automatickú SMS správu od operátora potom, ako prídeme do domu Miroslava Ochodnického, ktorý na ničenie chráneného územia ešte pred rokom poukázal.

Na prvý pohľad sa zdá, akoby kilometer od hraníc s Českom prestali platiť slovenské zákony pre všetkých.
„Bola to náhoda. Išiel som okolo a v jeden deň som zbadal bager. Podnikateľ, ktorý to ťažil, vozil štrk k sebe domov. Bývam oproti nemu a nešlo mi to do hlavy, prečo by to robili cez víkend poobede,“ hovorí bývalý kamionista Miroslav Ochodnický, ako si všimol nelegálnu ťažbu štrku pred rokom v októbri.

Nemal fúrik, iba bager
Zavolal políciu, ktorá prišla k nemu domov a spísala záznam. Ochodnický vtedy za pôvodcu problému označil Zámečníka. Polícii potom trvalo vyše mesiaca, kým ho vypočula. Štrk bol pritom navezený na jeho pozemku.
„Menovaný Milan Zámečník k veci uviedol, že nemá čo zapierať a potvrdzuje, že z potoku Klanečnica vyťažil pomocou bagra za deň 12 ton štrku, ktorý následne previezol na svoje pozemky, kde vytvoril z navezeného materiálu spevnenú plochu,“ uviedla v zápisnici policajtka Miroslava Juríková, ktorá ho vypočúvala.

Rodák z Moravského Lieskového priznáva, že v obci žije 43 rokov. Napriek tomu tvrdil, ako nevedel o tom, že potok je v chránenom území a ťažil iba nánosy z prívalových dažďov
„... lebo odjakživa si tam miestni na fúrik chodili brávať štrk, ale keďže on je majiteľom bagra, tak použil na ťažbu bager.“ Na čierne stavby sa ho už policajtka počas výsluchu nepýtala.

Ťažbou v potoku pritom nevznikla žiadna významná finančná škoda, vodohospodári ju vyčíslili v desiatkach eur. Cena daného objemu riečneho štrku by mala na trhu cenu do tristo eur. Inou otázkou je ale ochrana prírody. Pre ťažbu a čierne stavby v II. a III. stupni jej ochrany mohol podnikateľ a obecný poslanec Zámečník čeliť aj trestnému konaniu.
24fotiek v galériiPoslanec a podnikateľ v Moravskom Lieskovom Milan Zámečník (vľavo) .Zdroj: Aktuality.sk
Videli to prísnejšie ako polícia

Štátna ochrana prírody najprv vo svojej správe z októbra 2020, teda dva týždne pred výsluchom Zámečníka potvrdila podozrenie z porušenia zákonov. Sťažovateľ Ochodnický je ale z neskoršieho riešenia prípadu sklamaný.
„Mám pocit, že sa vyšetrovanie hrá do stratena. Aspoň tak na mňa pôsobili správy o kontrolách. Sedem mesiacov sa kompetentní vyhovárajú na pandémiu. Po siedmich mesiacoch mi poslali správu, že sa neťažilo v potoku, ale na vedľajšom pozemku,“ hovorí sklamano Ochodnický po byrokratickom ping-pongu s úradníkmi.
Boj s úradmi a starostom

Keď mal pocit, že žiadny z úradov ani polícia riadne nekonali, založil si spolu s tromi obyvateľmi obce občianske združenie. Cez neho sa snažia tlačiť na úrady a starostu, aby vo veci konali. Pre kauzu je tak Ochodnický so svojím susedom Zámečníkom na nože, so starostom na seba vzájome podávajú trestné oznámenia.

„Občianske združenie sme si založili, lebo nám o toto územie ide. Je to najcennejšie územie v Moravskom Lieskovom, ktoré tu máme. Keď nebudeme mať zdravú prírodu, nebudeme ani my žiť zdravo,“ myslí si Ochodnicky. Jeho obavy z prehliadania čiernych stavieb a ťažby v chránených územiach ale nie sú bezdôvodoné.

Čudné praktiky
Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom riešil prípad od januára, dodnes však nerozhodol. Vo svojich správach kauzu bagatelizuje a popiera zistenia Štátnej ochrany prírody. V máji tohto roku odstúpil vyšetrovanie priestupku priamo na obec Moravské Lieskové, kde je Zámečník poslancom.

Vyšetrovanie prípadu na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom mala na starosti Ľudmila Ďurčová. Tá vo svojej správe poprela zistenia ochranárov, že sa ťažilo priamo v chránenom potoku a priklonila sa k tvrdeniam Zámečníka.
Vo svojej správe uviedla, že sa ťažilo iba 12 ton vyplavenín. Ani ona neriešila čierne stavby v chránenom území.
Úradníčke stačil pohľad
Okresný úrad uviedol, že úradníčka Ďurčová sa tak rozhodla po tom, ako miesto ťažby navštívila sedem mesiacov od incidentu. Argumentuje tým, že na mieste boli aj vodohospodári.

Šéfka chránenej oblasti Malé Karpaty Sylva Mertanová už pred vyše polrokom od správy okresnej úradníčky bola zbierať dôkazy z nelegálnej ťažby v Moravskom Lieskovom. Ochranárka vo svojej správe tvrdí opak ako úradníčka Ďurčová. Na okresneom úrade si pri vyšetrovaní nevšimli ani porušenie územného plánu obce, ktorý stanovuje ochranné pásmo pre chránené potoky.
Nešlo o jediný prípad, keď sa úradníci z Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom priklonili na stranu podnikateľa a stotožnili sa s jeho verziou príbehu.

Firma Econia, ktorú spoluvlastní Milan Zámečník, postupne získala od obce Moravské Lieskové kontrakt na spracovanie kuchynského odpadu. Econia sídli rovnako v chránenom území a v popise činnosti má uvedené podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, výrobu organických chemikálií či skladovanie.
Konflikt záujmov?
V júni preto prišla do Econie kontrola z trenčianskej hygieny a zistili, že nemá povolenia.
„Počas výkonu štátneho zdravotného dozoru nebolo predložené rozhodnutie a ani oznámenie o začatí činnosti pre žiadnu z uvedených prevádzok,“ potvrdil v júni Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne. Po tejto správe bola vo firme druhá kontrola z Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom. Na kontrole bol aj starosta, ktorý s Econiou za obec podpisoval kontrakt.

Kontrola okresného úradu – na rozdiel od hygieny – sa pre Econiu skončila opäť priaznivo. Úradníci ani starosta nenašli vo firme žiadne pochybenie.
„V objekte sa podľa vyjadrenia konateľa nevyrábajú žiadne chemikálie,“ píše sa v správe z júlovej kontroly. Podľa úradníkov firma zbiera kuchynský odpad, hneď ho odvezie spracovateľovi do inej obce a naspäť príde s už čistými umytými obalmi.
Tvrdenia si neoverovali
Úradníkom a starostovi stačilo slovné ubezpečenie od podnikateľov a predloženie zmlúv. V kopcoch za firmou – stále v chránenom území – pritom našli pneumatiky, plastové obaly a neznámu červenú tekutinu.
„Šetrením a vykonanou miestnou obhliadkou sa nepreukázalo, že červené sfarbenie vody pochádza z činnosti predmetných firiem,“ píše sa ďalej v správe. Na otázku Aktualít, ako zistili, že tekutiny nevypúšťa Econia, odpovedal Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom stroho.

„Vykonaním miestnej ohliadky firmy a jej blízkeho okolia,“ zoopakovali úradníci z Považia. Počas našej návštevy v Moravskom Lieskovom nás Milan Zámečník presviedčal, že prípad čiernych stavieb a nelegálnej ťažby je už ukončený, dostal pokutu a tú aj zaplatil.

„Neviem, asi 40-50 eur,“ tvrdil nám Zámečník. Počas nášej návštevy nás previedol po objekte, nahrávanie a fotografovanie priestorov ale odmietol a vyžiadal si otázky emailom. Neskôr sa ale ukázalo, že príbeh o zaplatenej pokute nebol pravdivý.
„Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom podotýka, že konanie v danej veci nie je zo strany úradu ukončené,“ potvrdilo nakoniec ministerstvo vnútra.
Podnikateľ: Bol to dobrý skutok

Podnikateľ a obecný poslanec Zámečník si nemyslí, že by urobil niečo zlé. Podľa neho obec z pôsobenia firmy v chránenom území profituje. Obci darovali časť pozemku pod autobusovú zastávku, povolili tiež päť kontajnerov na triedený odpad pre obyvateľov obce.

„Keď potrebuje obec v rámci obce odviezť, previezť stoly, stoličky na akciu, robíme to nezištne a poskytneme techniku a človeka. Všetky pozemky okolo seba som poctivo kúpil a tvrdo zaplatil, žiadne dedenie – iba som mal záujem, aby som to mal okolo seba v rámci možností postupne v poriadku,“ vysvetlil Milan Zámečník pre Aktuality.sk.
Aj nám Zámečník potvrdil, že v potoku ťažil a na stavby si povolenia nepýtal. Naopak, podľa neho ťažbou bez povolenia na svoje náklady urobil dobrý skutok.

„Povodie by tento materiál muselo odvážať na rôzne skládky, prípadne i platiť za to a takto sa to využívalo i na vývoz lesných ciest, odľahlejších prístupov ojedinelých domov, kde neboli peniaze,“ myslí si Zámečník.
\
O nich bez nich
Zámečníkovi sa nepozdáva súčasný stav, teda že jeho pozemky sú súčasťou chráneného územia. Poukazuje na to, že až v 70. rokoch minulého storočia parcely bez súhlasu majiteľov označili za chránené územie a neskôr sa časť z nich dostala aj do Natury 2000.

„Nič som nekonal s vedomím, že niekomu, niečomu škodím, a preto sa ani nemám za čo ospravedlňovať. Iba si ponesiem zodpovednosť a áno, ospravedlnil som sa, že som nevedomky zamestnal aktuálne toľko ľudí, ktorí verím, že majú i dôležitejšie starosti,“ argumentuje Zámečník.

Rodina Zámečníkovcov ešte na jar splnomocnila firmu Inprostav, aby im vybavila dodatočné stavebné povolenie. Týmto krokom by sa stavby stali legálnymi.
Firmu Inprostav zastupuje Slavomíra Majtasová, ktorá zároveň pôsobí ako stavebná referentka v neďalekej obci Vadovce.

Starosta kľučkuje
Starosta Robert Palko (nez.) sa vyhol priamej odpovedi na otázku, či s dodatočným povolením čiernych stavieb súhlasí.
,,V tomto konkrétnom prípade zastupujem stavebný úrad a tu nie je podstatné, čo si ja myslím, ale aby bol dodržaný stavebný zákon,“ odpovedal starosta Palko.

Rovnako sa aj vyhýbal aj otázke, či sa necíti v konflikte záujmov, keď so Zámečníkom ako kolegovia sedia v obecnom zastupiteľstve. Navyše s firmou, kde Zámečník pôsobí, podpísal zmluvu.
„Nenazval by som poslancov obecného zastupiteľstva ako kolegov starostu obce. Sme úplne nezávisle volení zástupcovia samosprávy a každý máme iné úlohy,“ presviedčal starosta.

Starostu sme sa pýtali, či súhlasí s tvrdením Zámečníka, že obec z fungovania jeho eseročky profituje. „Je to ekonomická otázka, ale veď na ňu si viete predsa odpovedať aj sám,“ uviedol starosta Palko.
Aj on bol členom spomínanej júlovej kontroly v Econii, ktorú viedol Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom.

Pochybenia tam vtedy nenašli.
Nečinnosť okolo čiernych stavieb teraz ešte stále preveruje polícia.
„Predmetnou vecou sa zaoberá vyšetrovateľ OR PZ v Novom Meste nad Váhom, a to v rámci preverenia podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané,“ informovala hovorkyňa trenčianskej polície Danka Adámiková.
10 miliónov eur
Porblémom výstavby v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty v katastri obce Moravské Lieskové sa pôvodne zaoberal aj envirorezort. Slovenská inšpekcia životného prostredia ho ale postúpila na miestne príslušný stavebný úrad, ktorý vykonal štátny stavebný dohľad.

Druhá časť podnetu poukazovala na porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny.
„SIŽP však nemôže vo veci zasiahnuť, keďže už v tejto veci koná Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom a zároveň vedie príslušný útvar policajného zboru v súvislosti s nelegálnou výstavbou trestné konanie,“ uviedol Michal Cákoci z tlačového oddelenia envirorezortu.

Ministerstvo pripomenulo, že každé jedno porušenie legislatívy voči životnému prostrediu musí byť dôsledne vyšetrené a vinníci, v prípade dokázania pochybení, aj potrestaní.
Pred piatimi rokmi Slovensko dostalo na ochranu prírody v Bielych Karpatoch – aj v Moravskom Lieskovom – 6,4 milióna eur. Išlo o jeden z projektov LIFE na ochranu motýľov a lesných biotopov, ktorý Slovensko realizovalo spolu s Českou republikou.
Do roku 2022 posiela Európska komisia ďalšie štyri milióny eur na ďalší z československých projektov LIFE, ktorý sa zameriava na ochranu hmyzu a sústavy Natura 2000.
Polícia pre Aktuality.sk nepotvrdila, že by v tomto prípade viedla trestné stíhanie – hovorí to však ministerstvo životného prostredia, aktuality.sk

X X X

Zdraženie stavebných materiálov skomplikovalo rekonštrukciu múzea Andyho Warhola

Na rekonštrukciu vláda vyčlenila 7,1 milióna eur, náklady sa zvýšili o 2,5 milióna eur.
​Rekonštrukcia Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa komplikuje. Pandémia zvýšila ceny stavebného materiálu a navýšil sa tak aj rozpočet na realizáciu.
Prešovský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom kultúrneho stánku, v súčasnosti rieši, ako ušetriť a zároveň zachovať plány obnovy.
Drahé železo
„Po dopracovaní realizačného projektu z dôvodu enormného nárastu cien stavebných materiálov stúpol celkový náklad stavby, a to až na odhadovaných 9,6 milióna eur. Vzhľadom na to, že stavba by z veľkej časti mala byť postavená z oceľových/železných konštrukcií, hodnotu zákazky negatívne ovplyvnili práve ceny tejto komodity na trhu,“ potvrdila Daša Jeleňová, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.

Prešovský kraj rokuje s autormi projektu o možnostiach úpravy projektovej dokumentácie, aby boli splnené všetky požiadavky na zrealizovanie stavby a zároveň, aby neutrpel celý ideový zámer rekonštrukcie.
„Revízia jej rozsahu a plánovaného technického vybavenia má aktuálne priblížiť realizačný projekt k rozpočtovanej sume tak, aby boli znížené celkové náklady na požadovanú výšku, teda približne na 6,8 milióna eur,“ upresnila Jeleňová.
Obstarávanie ešte nevyhlásili

Kraj má vydané stavebné povolenie, je vypracovaný realizačný projekt, v súčasnosti prebieha kontrola projektovej dokumentácie vrátane vyhotovenia oponentského posudku.
Verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác plánoval Prešovský samosprávny kraj vyhlásiť v máji alebo začiatkom júna. Nestalo sa tak, v súčasnosti sa podklady pripravujú.
„Začaté bude po kontrole a úprave projektovej dokumentácie, časový limit nevieme presne konkretizovať,“ poznamenala hovorkyňa.
So začatím rekonštrukcie sa počítalo na jar 2022. „Termín začatia výstavby by nemal byť ohrozený. Veríme, že dodržíme pôvodný harmonogram,“ doplnila Jeleňová.
Meškali aj peniaze

Peniaze, 7, 1 milióna eur, na rekonštrukciu pridelila múzeu ešte predošlá vláda v októbri 2019. Zmena vlády, dlhý proces verifikovania, ako aj nepriaznivá pandemická situácia skomplikovala aj poskytnutie prvej splátky. Kraj ju na účet dostal až vlani v septembri oproti plánovanému januáru 2020. Druhú splátku vo výške štyri milióny získal kraj začiatkom tohto roka.
„Poslednú tranžu v objeme 1,1 milióna eur očakávame do 31.januára budúceho roka,“ spresnila Jeleňová.

Plánovaná rekonštrukcia sa týka exteriéru aj interiéru. Objekt sa má zatepliť, vymenia sa okná aj dvere, vybuduje nová klimatizácia a bezpečnostný systém. Po dokončení bude k dispozícii letné kino či oddychová zóna priamo streche. Rozšíri sa aj galéria a depozit, súčasťou je aj vznik nových ateliérov.

Putovná výstava
Múzeum vzniklo v roku 1991 ako prvé na svete venované osobnosti kráľa pop-artu Andyho Warhola v priestoroch pôvodného kultúrneho domu.
Samosprávny kraj počas rekonštrukcie múzea plánuje projekt Warhol Tour. Pôjde o putovnú výstavu po okresných mestách kraja. Niektoré diela počas rekonštrukcie chce župa prezentovať aj v rámci existujúcich galérií Prešovského samosprávneho kraja, aktuality.sk

X X X

Slovenské firmy hlásia problém s náborom kvalifikovaných mladých ľudí

Až 92 percent spoločností aktívnych na Slovensku v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí uvádza problémy s náborom dostatočne kvalifikovaných zamestnancov. Vyplýva to z piatkovej správy európskej agentúry Eurofound.
Eurofound je agentúra EÚ pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok so sídlom v Dubline. Vo svojej správe s názvom „Riešenie nedostatku pracovných síl v členských štátoch EÚ" agentúra upozornila, že viac ako deväť z 10 podnikov na Slovensku s počtom zamestnancov nad desať osôb uvádza problémy s hľadaním vhodných kandidátov na zverejnené pozície.

Správa vznikla ako výsledok tretieho celoeurópskeho prieskumu, ktorý sa konal v období február - marec tohto roku. Začiatkom roka sa na prieskume zúčastnilo 46 800 respondentov, celkovo bolo oslovených 138 629 subjektov.
Podľa prieskumu Eurofound za rok 2019 ide o najvyšší podiel v EÚ. Po Slovensku najhorší stav v tomto smere hlásia firmy z Rumunska (90 %), Malty (88 %), Českej republiky a Nemecko (zhodne po 85 %). Naopak, najmenšie problémy s kvalifikovanými mladými zamestnancami majú v Slovinsku (64 %), Dánsku a Grécku (obe po 57 %).
Slovensko malo štvrtú najnižšiu mieru neobsadenosti

Napriek týmto ťažkostiam bol neuspokojený dopyt Slovenska po pracovnej sile - vyjadrený mierou neobsadenosti pracovných miest v EÚ - v 3. štvrťroku 2020 relatívne nízky. Slovensko malo štvrtú najnižšiu mieru neobsadenosti, na úrovni 0,8 %, pričom priemer EÚ bol 1,7 %.

Vzhľadom na nízky nedostatok pracovných síl a priemernú mieru nezamestnanosti (6,8 % v júni 2021 v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 7,1 %), agentúra Eurofound skonštatovala, že na Slovensku sa verejná diskusia a opatrenia na riešenie nedostatku pracovnej sily zameriavajú hlavne na prilákanie novej pracovnej sily.

V konkrétnej rovine ide o uľahčenie prístupu na pracovný trh pre pracovníkov z tretích krajín. Až potom sa úsilie zameralo na vyššie využívania existujúcich zdrojov a udržanie pracovnej sily, hlavne riešením nesúladu medzi odbornými kvalifikáciami prostredníctvom lepšieho zosúladenia potrieb odbornej prípravy a trhu práce.
Vplyv pandémie
Správa Eurofoundu upozornila aj na vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na opísané problémy. Prieskum zistil, že existujúce nerovnosti sa pre vplyv pandémie rozširujú hlavne na zraniteľné skupiny. Napríklad mladí ľudia vo veku 18 - 29 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou prišli o prácu, pričom 17 % z nich je teraz nezamestnaných, čo je oveľa väčšie číslo v porovnaní s 9 % pre osoby vo veku 30 a viac rokov, ktoré počas koronakrízy prišli o prácu.
Tieto údaje zodpovedajú údajom o nezamestnanosti mládeže, ktoré predstavil Eurostat, štatistický úrad EÚ. Podľa nich bola v júni 2021 u mladých Európanov v EÚ nezamestnanosť na úrovni 17 %, na Slovensku však dosahovala stav 23,1 % (v roku 2020 to bolo 20,1 %)./aktuality.sk