iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Výbuch pri kábulskom letisku si vyžiadal 60 civilných obetí

Pri bombových útokoch pri letisku Hámida Karzaja v afganskej metropole Kábul zahynulo najmenej 60 afganských civilistov a 150 utrpelo zranenia, píše denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na vysoko postaveného afganského zdravotníckeho predstaviteľa. Pri útokoch zahynulo aj najmenej 12 príslušníkov americkej armády a najmenej 15 ďalších utrpelo zranenia, potvrdilo ministerstvo obrany USA (Pentagón). Informovali o tom spravodajská stanica CNN a britský denník The Guardian.

„Dnes je ťažký deň,“ povedal veliteľ amerických ozbrojených síl na Blízkom východe generál Kenneth McKenzie, ktorý sa na tlačovom brífingu hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho zúčastnil prostredníctvom videospojenia.
Napriek útokom, ku ktorým sa medzitým podľa agentúry Reuters prihlásila teroristická skupina Islamský štát (IS), bude americká armáda pokračovať v evakuačnej operácií, dodal generál s tým, že v Afganistane sa momentálne nachádza ešte približne 1000 amerických občanov.

„Naďalej sa zameriavame na ochranu našich síl a evakuantov, pretože evakuácia pokračuje. Dovoľte mi objasniť, že aj keď sme zarmútení stratami na životoch, Američanov i Afgancov, aj tak pokračujeme vo vykonávaní misie. Naša misia je evakuácia amerických občanov, štátnych príslušníkov tretích krajín, držiteľov špeciálnych imigračných víz, personálu ambasády USA a Afgancov v ohrození. Napriek tomuto útoku v našej misii pokračujeme,“ povedal McKenzie.

Viac ako 100-tisíc evakuovaných
„Dnes (vo štvrtok) máme na rampe 5000 evakuantov, ktorí čakajú na lety. Od 14. augusta sme evakuovali viac než 104 000 civilistov, z toho viac ako 66 000 (evakuovali) Spojené štáty a viac ako 37 000 naši spojenci a partneri …Ako včera povedal minister zahraničných vecí (Antony Blinken), sme presvedčení, že v tejto chvíli zostáva v Afganistane asi niečo cez 1000 Američanov,“ priblížil McKenzie.

Generál dodal, že USA sú pripravené „zakročiť voči tým, ktorí sú zodpovední za útoky v Kábule“. Zároveň potvrdil, že Washington z útokov viní teroristickú skupinu Islamský štát (IS), konkrétne jej odnož operujúcu na území Afganistanu, známu pod skratkou IS-K alebo ISIS-K.

Podľa spravodajcu Sky News Marka Stonea z Kábulu prichádzajú zábery, ktoré nie je možné odvysielať, „pretože sú také strašné“. Videá zachytávajú miesto výbuchu pred bránou letiska, kde čakali tisíce ľudí.
„Myslím si, že sa čoskoro ukáže, že počet (obetí) je oveľa, oveľa vyšší“, povedal Stone.

Odsúdenie Talibanu
Nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová medzitým potvrdila, že na kábulskom letisku je pristavené nemecké zdravotnícke lietadlo, ktoré je pripravené prepraviť ranených z Afganistanu.
Útoky, ktoré odsúdil aj Taliban, vyvolali pobúrenie v zahraničí. Okrem iného ich odsúdili francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg či predseda Európskej rady Charles Michel.

„Islamský emirát dôrazne odsudzuje bombový útok na civilistov na kábulskom letisku,“ uviedol podľa agentúry AFP Taliban vo vyhlásení s tým, že „k výbuchu došlo v oblasti, kde za bezpečnosť zodpovedajú americké sily“.
Na talianske vojenské lietadlo pri odlete z Kábulu vypálili niekoľko striel
Na talianske vojenské lietadlo bolo vo štvrtok pri odlete z Kábulu vypálených niekoľko striel. K poškodeniu stroja však nedošlo. Uviedol to nemenovaný zdroj z talianskeho ministerstva obrany, informuje agentúra Reuters.

Taliansky novinár cestujúci zmieneným lietadlom zase stanici Sky TG24 povedal, že v lietadle cestovalo takmer 100 afganských civilistov. Pod paľbu sa stroj podľa jeho slov dostal niekoľko minút po štarte.
Talianska tajná služba sa ale nedomnieva, že terčom výstrelov malo byť samotné lietadlo. Podľa jej vyjadrenia mali výstrely zrejme rozohnať dav na letisku, uvádza agentúra Reuters.

Na vysoké riziko teroristického útoku na tamojšom letisku upozorňujú viacerí činitelia. Talianske vojenské lietadlo je ale zatiaľ zrejme prvým, ktoré sa od začiatku evakuačných letov dostalo do paľby, uvádza stanica Sky News.
K ukončeniu evakuácií z Kábulu, či jeho avizovaniu, pristúpilo v ostatnom čase – z bezpečnostných dôvodov – viacero krajín. Ukončenie takýchto letov dosiaľ oznámili Kanada, Dánsko, Belgicko či Poľsko. Evakuácie z Afganistanu plánuje do piatka zavŕšiť aj Španielsko a Francúzsko./agentury/

X X X

Policajného prezidenta Kovaříka obvinili z dvoch zločinov

Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila vo štvrtok policajného prezidenta Petra Kovaříka. Šéf polície podľa hovorcu generálnej prokuratúry Dalibora Skladana čelí obvineniu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.

„A to na tom skutkovom základe, že mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s obvinenými osobami Matej Z. a Peter P.," informoval Skladan. Podľa jeho slov bol policajný prezident zároveň vypočutý v postavení obvineného. Proti vznesenému obvineniu podal sťažnosť.
Obvinenie súvisí s júlovým zásahom policajnej inšpekcie proti trom mužom obvineným z krivej výpovede. Tí zároveň vystupujú ako svedkovia vo veľkých policajných kauzách, ktoré vyšetruje NAKA.

„Môžem potvrdiť, že som si dnes prevzal obvinenie z rúk prokurátora. S obvinením absolútne nesúhlasím, vypovedal som a podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Celú vec vnímam ako pokračovanie tlaku na políciu kvôli vyšetrovaniu veľkých prípadov na NAKA,“ reagoval na obvinenie Kovařík.
Ten je už tretím policajným prezidentom, ktorý čelí obvineniu. Tibora Gašpara a po ňom aj Milana Lučanského však NAKA obvinila až po tom, ako odišli do civilu. Kovaříka prokurátor obvinil ako aktívneho šéfa polície.

Na obvinenie policajného prezidenta už reagoval aj minister vnútra Roman Mikulec. Postup Krajskej prokuratúry podľa stanoviska akceptuje. Pripomenul však, že Kovařík nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky ÚIS, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu. „Vedúca tímu ÚIS mala na vykonávanie zadržiavacích úkonov vyčlenené adekvátne sily a prostriedky Úradu inšpekčnej služby. Ich činnosť nebola rozhodnutím prezidenta žiadnym spôsobom ovplyvnená," doplnil Mikulec.

Predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) si už predvolal policajného prezidenta Petra Kovaříka na zasadnutie výboru. Dôvodom je obvinenie policajného šéfa.
„Rozhodol som sa zavolať policajného prezidenta, aby sme si to prediskutovali. Bol som s ním už v kontakte a oznámil som mu to, že ho na výbor zavoláme. Súhlasil s tým. Otázka je termín výboru,“ povedal Krúpa pre TASR. K obvineniu sa bližšie vyjadrovať nechcel, keďže ho, ako tvrdí, nečítal a vie o ňom len z médií.

Mikulec: Za zmarenie akcie môže šéfka tímu

Na základe informácií, ktoré ministrovi vnútra poskytli dočasne poverený riaditeľ ÚIS ako aj Prezident Policajného zboru podľa svojich slov plne akceptoval ich rozhodnutia a je presvedčený, že boli správne a boli vykonané preto, aby nemohlo dôjsť k spochybňovaniu činnosti špeciálneho tímu ÚIS pri vykonávaní spomínaných procesných úkonov.
„Minister vnútra je plne presvedčený, že ak by dočasne poverený riaditeľ ÚIS a Prezident PZ nepostupovali tak, ako postupovali, bola by činnosť tímu spochybňovaná. Z doposiaľ známych skutočností ako aj písomných dokumentov vyplýva, že za zmarenie akcie pravdepodobne nesie priamu zodpovednosť vedúca tímu a preto boli aktivované všetky dostupné kontrolné mechanizmy ministerstva vnútra," píše sa ďalej v stanovisku, ktoré médiám poslala hovorkyňa rezortu Barbara Túrosová.

Vzhľadom na to, že uznesenie o vznesení obvinenia prezidentovi Policajného zboru nebolo ešte oficiálne doručené služobnému úradu, služobný úrad nepripravuje rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta.
Akcia inšpekčného tímu pod vedením vyšetrovateľky Diany Santusovej sa rozbehla skoro ráno 20. júla. Najprv jednotka Hraničnej a cudzineckej polície povolaná až zo Sobraniec zadržala Csabu Dömötöra, ktorý sa medzičasom aj priznal a už je odsúdený na podmienečný trest. Potom sa chystali aj na ďalších dvoch obvinených - Mateja Zemana a Petra Petrova.
„K zadržaniu prvého obvineného došlo 20. júla o 7:40. Asi o pätnásť minút prišiel pokyn policajného prezidenta, aby sa zásahová jednotka stiahla.Nastalo vyjasňovanie, kto môže o nasadenie zásahovej jednotky žiadať a kto to mohol podpísať. Asi po hodine a pol padlo rozhodnutie, že zásah môže pokračovať. Treba však povedať, že došlo k zmareniu účelu akcie, keďže minimálne jedna ďalšia osoba už bola takmer zadržaná," opísal v rozhovore pre Aktuality.sk bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta.

Zasahujúci policajti podľa neho videli osobu, ktorú prišli zadržať, museli sa však stiahnuť. „Takže účel zaisťovacieho úkonu zmarený bol," dodal Remeta. Petrova neskôr zadržala NAKA pre kauzu Vata a sudca ho poslal do vyšetrovacej väzby. Zeman požiadal o politický azyl v Chorvátsku.

Už v rozhovore pred mesiacom Remeta avizoval začatie trestných stíhaní. „Od doby, kedy bola zadržaná prvá osoba a bolo zmarené zadržanie ďalších, boli zaistené listinné dôkazy, teda úradné záznamy, z ktorých vyplývajú vážne pochybnosti, ale aj podozrenia o zákonnosti takéhoto postupu. Preto budú okolnosti prerušenia zásahu predmetom samostatného konania. Aby bolo jasné, či bolo možné prebiehajúci zásah veľmi neštandardne prerušiť a následne ho po hodine a pol povoliť. Tento týždeň bude začaté trestné stíhanie vo veci, týkajúce sa prerušenia zaisťovacieho úkonu," avizoval vtedy Remeta.
Stíhanie aj začalo a teraz Kovaříka dokonca obvinili.

Jednotka zo Sobraniec
Remeta je presvedčený, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová nasadením jednotky z východu, ktoré jej podpísala podľa policajného prezídia neoprávnená osoba, nepochybila. To isté si však už nemyslí o pokyne policajného šéfa.
„Zaisťovací úkon mal prebehnúť a následne sa malo zisťovať, či došlo k nejakým nedostatkom pri nasadení jednotky, resp, či majú interné policajné predpisy interpretačné nedostatky, kto to má vlastne podpisovať," povedal pred mesiacom.
Kovařík svoj postup vysvetľoval tým, že o akcii inšpekcie nevedel ani jej šéf, a preto bolo potrebné ju preveriť. Po hodine dal súhlas na jej pokračovanie.

Vtedy tiež zistil, že zasahuje jednotka zo Sobraniec, ktorú však o zásah požiadala neoprávnená osoba a zásah bol schválený vedúcim oddelenia vyšetrovania, ktorý však na to nemá oprávnenie. Trval na tom, že šéfka vyšetrovacieho tímu porušila predpisy.
„Mám informáciu, že Santusová oklamala svojho nadriadeného a keby postupovala, ako mala, tak tu teraz nie sme," povedal v júli novinárom. Zdôraznil vtedy, že za svojim postupom si stojí.

Santusovú po sporných zásahoch odstavil dočasný šéf inšpekcie od vedenia tímu, ktorý vyšetruje podozrenia z manipulovania svedkov veľkých káuz. Posiela ju aj na detektor lži. Ona napísala rozsiahly list prezidentke, premiérovi a poslancom, že tento postup považuje za účelový a vyšetrovaciemu tímu hádžu polená pod nohy, aktuality.sk

X X X

Krúpa si volá Kovaříka

Predseda parlamentného brannobezpečnos¬tného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) si pre spomínané obvinenia predvolal Kovaříka na zasadnutie výboru.

„Rozhodol som sa zavolať policajného prezidenta, aby sme si to prediskutovali. Bol som s ním už v kontakte a oznámil som mu to, že ho na výbor zavoláme. Súhlasil s tým. Otázka je termín výboru,“ povedal Krúpa pre TASR. K obvineniu sa bližšie vyjadrovať nechcel, keďže ho, ako tvrdí, nečítal a vie o ňom len z médií.

„Tím Očistec vyšetruje najťažšie kauzy, aké sa kedy na Slovensku vyšetrovali na úseku korupcie. Tlaky sú enormné. Mám informácie z vnútra, od členov tímu, že sa mali za vyšetrovateľmi ťahať autá, o ktorých predpokladali, že ich sledujú. Trikrát sa povolili na vozidle členov tímu kolesá. Tí chalani sú naučení robiť závažné veci a nezľaknú sa len tak. Ale musia pracovať pod takým tlakom, s akým sa pri organizovanom zločine v živote nestretli,“ vysvetľoval Kovařík. Dodal, že sa „urobili nejaké vnútorné opatrenia“, ale nechcel ich špecifikovať.

Podľa neho sa v zbore odráža aj napätie v spoločnosti, keďže polícia vyšetruje korupciu v takom rozsahu, ako sa ešte nevyšetrovala. Preto nechcel hovoriť o vojne policajtov, ale priznal, že v zbore je „isté napätie“.

Peter Kovařík
Do funkcie policajného prezidenta ho 28. januára vymenoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Tento post zastával ako dočasne poverený už od začiatku septembra 2020. Medzi rokmi 1991 a 2000 pôsobil ako vyšetrovateľ a od roku 2010 sa venoval najmä problematike korupcie. Najprv bol za vlády Ivety Radičovej riaditeľom Úradu boja proti korupcii a po pôsobení vo Washingtone v pozícii policajného pridelenca sa v roku 2017 stal riaditeľom odboru prevencie korupcie na Úrade vlády.

Obvinenia policajných prezidentov

x Tibor Gašpar, policajným prezidentom bol od 15. mája 2012 do 31. mája 2018. Polícia ho zadržala 5. novembra 2020 v rámci akcie Očistec. Obvinený je pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Gašpar je od vlaňajšieho 7. novembra vo väzbe. Podľa obvinení chodil spolu s ďalšími policajnými funkcionármi na stretnutia s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. Za plnenie jeho pokynov mal brať úplatky a rôzne výhody.

x Milan Lučanský, policajným prezidentom bol od 1. júna 2018 do 31. augusta 2020. Polícia ho zadržala 2. decembra 2020 v rámci akcie Judáš. Obvinený bol z korupcie. Špecializovaný trestný súd ho poslal do väzby do ústavu v Prešove, kde si 9. decembra vážne poranil oko. Musel podstúpiť operačný zákrok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Zbor justičnej a väzenskej stráže spolu s rezortom spravodlivosti neskoro informovali o jeho zranení a prevoze. Po návrate z väzenskej nemocnice v Trenčíne, kde sa zotavoval, späť do väznice v Prešove, si mal 29. decembra siahnuť na život vo väzobnej cele.
Zomrel v prešovskej nemocnici na druhý deň. Z postu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže preto odstúpil generál Milan Ivan. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadila špeciálnu komisiu, ktorá mala vniesť svetlo do posledných dní Milana Lučanského. Členom komisie bol aj redaktor Pravdy. Komisia prijala správu, v ktorej skonštatovala, že nenašla žiadne dôkazy podporujúce pochybnosti o spoluzodpoved¬nosti inej osoby na smrti Milana Lučanského. Oficiálne vyšetrovanie však ešte stále nie je ukončené./agentury/

X X X

Sudca prerušil výsluch Kajetána Kičuru, vo väzbe ostane do októbra

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu musel prerušiť výsluch obvineného bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, musel vo štvrtok na istý čas prerušiť neverejné rozhodovanie o tom, či obvinený bývalý šéf Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán K. zostáva vo väzbe, pretože mu v súdnej sieni prišlo zle. Privolali aj záchranárov, ktorí obvinenému poskytli pomoc.

Kajetán Kičura je stíhaný za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
„Dnešné rozhodovanie sa týkalo právnej otázky, či sa lehota väzby môjho klienta posudzuje podľa paragrafu 76, odsek osem alebo odsek deväť. Sudca pre prípravné konanie rozhodol tak, že sa posudzuje podľa odseku deväť, čo znamená, že môj klient zostáva vo väzbe a vzťahuje sa na neho pôvodná lehota, čiže nie päťmesačná,“ konštatoval právny zástupca Rastislav Palovič.

Podľa Paloviča novela kolúznej väzby je „absolútny paškvil, ktorý vyprodukoval niekto, kto nemá ani teoretické, ani praktické vedomosti z trestného práva“. Namiesto toho, aby ju zmierňovala, ju sprísňuje.
Kajetán Kičura je v kolúznej väzbe od vlaňajšieho apríla, trvať mala do júna. V máji ho ŠTS ponechal vo väzbe do augusta, voči čomu podal sťažnosť tak obvinený, ako aj prokurátor. Najvyšší súd SR zrušil toto uznesenie ŠTS a predĺžil väzbu Kajetána K. do októbra.

Trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave začala Národná kriminálna agentúra v marci 2020. Kajetán K. odmietol obvinenia súvisiace so zmluvami SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn, atuality.sk

X X X

Taliansky premiér vyzval skupinu G20, aby podnikla kroky na ochranu práv afganských žien

Skupina G20 musí podľa neho urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že si afganské ženy zachovajú svoje základné slobody a práva.Taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok vyzval štáty skupiny G20, aby urobila všetko, čo je v jej silách na ochranu práv žien v Afganistane. Informovala o tom agentúra ANSA.

„Hrozí, že (ženy) sa stanú pod vládou Talibanu opäť občanmi druhej kategórie, ktorí budú čeliť násiliu a systematickej diskriminácii pre svoje pohlavie,“ vyhlásil Draghi na úvod konferencie skupiny G20 o posilnení postavenia žien.
„Nesmieme klamať sami seba. Afganské dievčatá a ženy sú na pokraji straty slobody a dôstojnosti a návratu do svojho bezútešného stavu spred dvoch desaťročí,“ dodal taliansky premiér.

Skupina G20 musí podľa neho urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že si afganské ženy zachovajú svoje základné slobody a základné práva, najmä právo na vzdelanie. „Je potrebné zachovať pokrok dosiahnutý za posledných 20 rokov,“ zdôraznil Draghi.
Agentúra ANSA pripomenula, že ovládnutie Afganistanu militantným hnutím Taliban vyvolalo obavy z návratu brutálneho režimu, ktorý v krajine vládol v 90. rokoch 20. storočia. Počas neho mnohé ženy čelili krutým trestom vrátane ukameňovania.
„Nemôžeme odvracať zrak a ani to nechceme robiť,“ vyhlásila počas konferencie talianska ministerka pre záležitosti rodiny Elena Bonettiová, ktorá predsedala schôdzke v letovisku Santa Margherita Ligure ležiacom neďaleko Janova. Išlo o prvé podujatie svojho druhu pod taktovkou skupiny G20, ktoré sa venovalo výlučne posilneniu postavenia žien v spoločnosti.
Okrem zástupcov dvadsiatich najväčších ekonomík sveta sa na konferencii zúčastnili aj zástupcovia podnikateľského sektora, mimovládnych organizácií, akademickej obce a občianskej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Rezort zdravotníctva podáva trestné oznámenie pre tender na zabezpečenie prevádzky IT systémov

Sporné verejné obstarávanie už Národné centrum zdravotníckych informácií počas dnešného dňa zrušilo.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre verejné obstarávania na poskytovanie podporných služieb pre zabezpečenie prevádzky informačných systémov ISZI a MIS NCZI. Informuje o tom hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

„Vzhľadom k tomu, že existuje dôvodné podozrenie, že s podkladmi vypracovanými pre účely vyhlásenej verejnej súťaže mohlo byť manipulované osobami z externého prostredia, reprezentujúcimi obchodnú spoločnosť pôsobiacu v IT biznise, a to v súčinnosti so zamestnancami NCZI, ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo neodkladne postupovať v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku a oznámiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, orgánom činným v trestnom konaní,“ píše v stanovisku ministerstvo.

Obstarávanie zrušili
Spomínané verejné obstarávanie už Národné centrum zdravotníckych informácií počas dneška zrušilo.
Gestorom sporného tendra bol úsek správy zdravotníckych dát. Podľa hovorkyne NCZI Alžbety Sivej sa príprava tendra začala v júli 2020 a realizovala sa počas vedenia dvoch predchádzajúcich generálnych riaditeľov.

„Pre väčšiu kredibilitu a odbornú spôsobilosť členov hodnotiacej komisie v nadväznosti na daný predmet zákazky som sa v júli 2021 rozhodol zmeniť zloženie hodnotiacej komisie,“ reagoval generálny riaditeľ NCZI Pavol Capek.
NCZI nedávno vyhlásilo verejné obstarávania spolu za viac ako 58 miliónov eur. V podkladoch sa však vyskytli viaceré nezrovnalosti a chyby. Upozornilo na to občianske združenie Slovensko.Digital.

„Ministerstvo zdravotníctva SR nevstupuje do procesu tvorby súťažných podmienok verejných obstarávaní rezortných organizácií, vzhľadom na to, že ide o samostatné právnické osoby a subjekty. V prípade, že sa v budúcnosti podobné otázniky objavia aj pri iných verejných obstarávaniach, ministerstvo zdravotníctva uplatní rovnako razantný prístup,“ dodáva rezort, aktuality.sk

X X X

Policajného prezidenta Kovaříka obvinili z marenia spravodlivosti

Po Tiborovi Gašparovi a Milanovi Lučanskom má na krku obvinenie v poradí tretí policajný prezident. Aktuálna hlava polície Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Ak by mu dokázali vinu, môže ísť do väzenia na tri až osem rokov.

„Dňa 26. augusta bolo Krajskou prokuratúrou Bratislava vznesené obvinenie prezidentovi Policajného zboru SR Petrovi K.,“ informoval hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan. Podľa prokuratúry mal totiž „zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s obvinenými osobami Matej Z. a Peter P.“.

Ide o incident, ktorý sa stal 20. júla. V ten deň si špeciálny tím Úradu inšpekčnej služby vzal na mušku trojicu kajúcnikov, ktorá bola podozrivá, že manipuluje a koordinuje svoje výpovede v toxických kauzách. Na Kovaříkov podnet bola akcia zastavená a preverená. Samotné preverovanie trvalo asi hodinu. Podľa krajského prokurátora Rastislava Remetu sa práve preto nepodarilo zadržať dvoch z troch kajúcnikov. Csabu Dömötöra polícia zadržala a 4. augusta okresný súd v Bratislave mu schválil dohodu o vine a treste, z ktorej vyplynul už právoplatný rozsudok: 32 mesiacov podmienečne.
Počas akcie sa ale nepodarilo zadržať Mateja Zemana a Petra Petrova. Petrova zadržala Národná kriminálna agentúra 13. augusta. Zeman je v Chorvátsku, kde požiadal o politický azyl. Skladan doplnil, že Kovařík bol vypočutý v postavení obvineného a proti obvineniu podal sťažnosť.

„Môžem potvrdiť, že som si dnes (štvrtok 26. augusta – pozn. red.) prevzal obvinenie z rúk prokurátora. S obvinením absolútne nesúhlasím, vypovedal som a podal sťažnosť a námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Celú vec vnímam ako pokračovanie tlaku na políciu kvôli vyšetrovaniu veľkých prípadov na NAKA," reagoval prezident Kovařík.

Policajný prezident sa 11. augusta vyjadril k tomuto incidentu. Vysvetľoval, že zastaveniu akcie inšpekcie predchádzali informácie, že inšpekcia sa chystá zadržať 14 vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, špeciálneho prokurátora a niekoľkých ďalších prokurátorov. Kovařík preveroval tieto informácie, no namiesto nich inšpekcia pripravila akciu, v rámci ktorej zasahovala aj u vyšetrovateľov akcie Očistec. Podľa neho vtedajšia šéfka tímu Diana Santusová nedodržala interné pravidlá, oklamala svojich nadriadených a na pomoc si zavolala aj príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec. Kovařík na to margo dodal, že „sú cvičení na zasahovanie v horách“.

Santusová však medzitým napísala list prezidentke Zuzane Čaputovej, premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) a niektorým poslancom. Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský jej list zverejnil na sociálnej sieti.
Santusová v ňom píše, že dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby jej chcel do kancelárie nasadiť prostriedky
zachytávajúce zvuk a obraz, jej tím nebol technicky vybavený tak ako iné tímy. A dokonca aj návrh na jej odvolanie prišiel až potom, keď už bol vymenovaný nový šéf tímu. Na túto časť listu reagoval dočasne poverený riaditeľ úradu Peter Scholtz, ktorý odmietol tvrdenia o „nasadení obrazovo-zvukových prostriedkov na sledovanie vyšetrovateľky Santusovej“. Kovařík tvrdil, že sa „dlhodobo vytvára tlak na vyšetrovateľov tímu Očistec“. Vysvetľoval, že zo záznamov z kontroly po zásahu 20. júla sa nedozvedel, či zasahujúci policajti vedeli, že musia zakročiť proti policajtom. „Ak by sa strieľalo, brali by na zodpovednosť mňa,“ upozornil policajný prezident

Krúpa si volá Kovaříka

Predseda parlamentného brannobezpečnos¬tného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) si pre spomínané obvinenia predvolal Kovaříka na zasadnutie výboru.
„Rozhodol som sa zavolať policajného prezidenta, aby sme si to prediskutovali. Bol som s ním už v kontakte a oznámil som mu to, že ho na výbor zavoláme. Súhlasil s tým. Otázka je termín výboru,“ povedal Krúpa pre TASR. K obvineniu sa bližšie vyjadrovať nechcel, keďže ho, ako tvrdí, nečítal a vie o ňom len z médií.

X X X

„Tím Očistec vyšetruje najťažšie kauzy, aké sa kedy na Slovensku vyšetrovali na úseku korupcie. Tlaky sú enormné. Mám informácie z vnútra, od členov tímu, že sa mali za vyšetrovateľmi ťahať autá, o ktorých predpokladali, že ich sledujú. Trikrát sa povolili na vozidle členov tímu kolesá. Tí chalani sú naučení robiť závažné veci a nezľaknú sa len tak. Ale musia pracovať pod takým tlakom, s akým sa pri organizovanom zločine v živote nestretli,“ vysvetľoval Kovařík. Dodal, že sa „urobili nejaké vnútorné opatrenia“, ale nechcel ich špecifikovať.

Podľa neho sa v zbore odráža aj napätie v spoločnosti, keďže polícia vyšetruje korupciu v takom rozsahu, ako sa ešte nevyšetrovala. Preto nechcel hovoriť o vojne policajtov, ale priznal, že v zbore je „isté napätie“

Peter Kovařík
Do funkcie policajného prezidenta ho 28. januára vymenoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Tento post zastával ako dočasne poverený už od začiatku septembra 2020. Medzi rokmi 1991 a 2000 pôsobil ako vyšetrovateľ a od roku 2010 sa venoval najmä problematike korupcie. Najprv bol za vlády Ivety Radičovej riaditeľom Úradu boja proti korupcii a po pôsobení vo Washingtone v pozícii policajného pridelenca sa v roku 2017 stal riaditeľom odboru prevencie korupcie na Úrade vlády.

Obvinenia policajných prezidento

x Tibor Gašpar, policajným prezidentom bol od 15. mája 2012 do 31. mája 2018. Polícia ho zadržala 5. novembra 2020 v rámci akcie Očistec. Obvinený je pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Gašpar je od vlaňajšieho 7. novembra vo väzbe. Podľa obvinení chodil spolu s ďalšími policajnými funkcionármi na stretnutia s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. Za plnenie jeho pokynov mal brať úplatky a rôzne výhody.

x Milan Lučanský, policajným prezidentom bol od 1. júna 2018 do 31. augusta 2020. Polícia ho zadržala 2. decembra 2020 v rámci akcie Judáš. Obvinený bol z korupcie. Špecializovaný trestný súd ho poslal do väzby do ústavu v Prešove, kde si 9. decembra vážne poranil oko. Musel podstúpiť operačný zákrok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Zbor justičnej a väzenskej stráže spolu s rezortom spravodlivosti neskoro informovali o jeho zranení a prevoze. Po návrate z väzenskej nemocnice v Trenčíne, kde sa zotavoval, späť do väznice v Prešove, si mal 29. decembra siahnuť na život vo väzobnej cele. Zomrel v prešovskej nemocnici na druhý deň.

Z postu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže preto odstúpil generál Milan Ivan. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadila špeciálnu komisiu, ktorá mala vniesť svetlo do posledných dní Milana Lučanského. Členom komisie bol aj redaktor Pravdy. Komisia prijala správu, v ktorej skonštatovala, že nenašla žiadne dôkazy podporujúce pochybnosti o spoluzodpoved¬nosti inej osoby na smrti Milana Lučanského. Oficiálne vyšetrovanie však ešte stále nie je ukončené./agentury/

X X X

Sedem policajtov, ktorých napadli počas nepokojov v Kapitole, podalo žalobu voči Trumpovi

Predkladatelia žaloby tvrdia, že činy Trumpa a jeho spojencov viedli k násilnému obliehaniu Kapitolu, ktoré vyústilo do zranenia desiatky policajtov.
Sedem policajtov, ktorí boli napadnutí počas januárových nepokojov v sídle Kongresu Spojených štátov vo Washingtone, podalo vo štvrtok žalobu na bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, jeho spojencov a členov extrémistických skupín. Informovala o tom agentúra AP.

Policajti Trumpa obvinili z toho, že úmyselne poslal násilný dav do washingtonského Kapitolu, aby narušil fungovanie amerického Kongresu.
Žalobu podala v mene siedmich príslušníkov polície ľudskoprávna organizácia s názvom Právny výbor pre občianske práva. Okrem exprezidenta sa žaloba týka aj členov jeho volebnej kampane, jeho spolupracovníka Rogera Stonea a členov amerických krajne pravicových skupín Proud Boys a Oath Keepers.

Donald Trump bol právnymi zástupcami policajtov konkrétne obvinený z toho, že "spolupracoval s extrémistickými skupinami a spáchal čin domáceho terorizmu v nezákonnom úsilí udržať sa pri moci".
Predkladatelia žaloby tvrdia, že činy Trumpa a jeho spojencov viedli k násilnému obliehaniu Kapitolu, ktoré vyústilo do zranenia desiatky policajtov.

Násilný dav Trumpových stúpencov 6. januára 2021 vtrhol do budovy Kapitolu, kde prenasledoval zákonodarcov oboch komôr Kongresu, ktorí práve spoločne definitívne potvrdzovali víťazstvo demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách. Trumpovi priaznivci sa tento proces snažili zastaviť. Mnohí členovia Republikánskej strany januárové výtržnosti bagatelizujú alebo úplne popierajú, píše AP, aktuality.sk

X X X

Biden pre výbuchy v Kábule odložil stretnutie s izraelským premiérom

Biden mal Bennetta oficiálne privítať v Bielom dome.
Americký prezident Joe Biden v reakcii na útoky v Kábule odložil štvrtkové stretnutie s izraelským premiérom Naftalim Bennettom. Informovala o tom agentúra AP.

Biden mal Bennetta oficiálne privítať v Bielom dome. Ide o prvú návštevu premiéra židovského štátu v USA od jeho nástupu do funkcie. Stretnutie štátnikov bolo podľa Bieleho domu "odložené na neurčito".

Podľa izraelskej televízie Kanál 12 sa Bennettova delegácia pripravuje na možnosť, že v USA zostane aj cez víkend, pretože počas sabatu premiér nebude cestovať domov. Bennett sa mal pôvodne po stretnutí s Bidenom ešte štvrtok večer vrátiť do Izraela, kde sa mal cez víkend stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Keďže Merkelová svoju cestu vo štvrtok tiež zrušila kvôli situácii v Afganistane, mohol by zostať vo Washingtone dlhšie.

Biden tiež zrušil štvrtkové virtuálne rokovanie so skupinou guvernérov, ktorí boli ochotní presídliť afganských utečencov utekajúcich z krajiny. Biely dom takisto odložil pravidelný brífing vládnych expertov o aktuálnej situácii v súvislosti s nárastom počtu nových prípadov variantu delta v USA, aktuality.sk

X X X

„Nikto ma netýral, priznal som sa dobrovoľne," povedal Imrecze po výsluchu

Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze po výsluchu na polícii povedal, že spoluprácu neľutuje. Poprel, že by ho na výpoveď niekto ovplyvnil.
„Urobil som chybu," povedal František Imrecze pred novinármi. Vo štvrtok vypovedal na Národnej kriminálnej agentúre viac ako päť hodín v takzvanej kauze Mýtnik 3, kde je obvinený z korupcie.

„Nikto ma vo väzbe netýral ani nemučil. Rozhodol som sa spolupracovať s OČTK, pretože to považujem za správne. Neľutujem toto rozhodnutie," reagoval Imrecze. Viacerí opoziční politici, vrátane Roberta Fica a Petra Pellegriniho totiž tvrdia, že exriaditeľ Finančnej správy sa priznal pod nátlakom.

Imrecze ale dodal, že čas vo väzbe bol nepríjemný a človek je pod psychickým tlakom. „Rozhoduje prokuratúra a súdy," dodal s tým, že väzbu ako zneužívanie na priznanie nevnímal.

„Necítim sa rozhodne ako udavač. Vypovedám o všetkých skutkoch tak ako som ich zažil, ako si ich pamätám, ako som ich vnímal a ako ich vnímam v čase, keď o nich vypovedám. Odpovedám detailne na všetky otázky orgánov činných v trestnom konaní," dodal Imrecze s tým, že nechce ohroziť vyšetrovanie, a preto nemôže hovoriť detailne.
Imrecze nechcel komentovať detaily z trestných konaní. Tvrdí však, že na dnešnom výsluchu vysvetlil všetky nezrovnalosti, ktoré nastali.

Oligarcha, politici, úradníčky
Exriaditeľ a nominant Smer-u SD vypovedal v takzvanej kauze Mýtnik 3. V nej sú obvinené tri bývalé zamestnankyne úradu za prijímanie úplatku, ale aj oligarcha Miroslav Výboh či bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc – rovnako za korupciu.
Kým Výboh je v zahraničí, Kuruca medzičasom zobral Najvyšší súd do väzby.
V kauze je obvinený aj podnikateľ Michal Suchoba, ktorý sa už medzičasom priznal a s políciou tiež spolupracuje.
Imrecze sa pred výsluchom vyjadrovať nechcel. Jeho obhajca potvrdil, že klient bude vysvetľovať aj niektoré nezrovnalosti, najmä pri tom skutku, ktorý sa týka údajného úplatku pre oligarchu Výboha.

„Vyjadrí sa aj k nezrovnalostiam, sú jednoducho vysvetliteľné. Vypovedá ku skutočnostiam, ktoré sa odohrali pred štyrmi, piatimi či šiestimi rokmi. Pre mňa je podstatné, že klient vypovedá o tom, že skutok sa stal. K jednotlivým detailom bude dnes vypovedať," povedal pred začiatkom výsluchu Imreczeho obhajca Miroslav Ivanovič.
Imrecze v kauze Mýtnik 3 už ako svedok vypovedal. Po vznesení obvinenia však musí vypovedať znova, keďže procesné postavenie ľudí z kauzy sa zmenilo.

Bývalý šéf Finančnej správy v tomto prípade prehovoril o troch skutkoch. Prvý sa týka úplatkov pre svoje tri zamestnankyne, pričom peniaze si vypýtal od podnikateľa Suchobu.
„Pelle ďakuje“
V druhom prípade Imrecze opisuje iné stretnutia – s oligarchom Miroslavom Výbohom.
Mal to byť práve Výboh, kto prebral úplatok 150-tisíc eur. Suchoba tvrdí, že peniaze priniesol v keši – v škatuli od šampanského Cristal.

Výboh mal úplatok odovzdať ďalej Petrovi Pellegrinimu, v tom čase štátnemu tajomníkovi ministerstva financií. Ten mal následne zabezpečiť politickú podporu pri zmene zákona o používaní elektronickej pokladnice, aby Suchobova firma Allexis a finančná správa mohli naďalej spolupracovať na miliónových biznisoch.
„Pelle ďakuje,“ mal potom na ďalšom stretnutí povedať Miroslav Výboh a teda naznačiť, že odovzdanie úplatku prebehlo hladko. Šéf strany Hlas Pellegrini korupčný príbeh poprel.

„Mne pán Výboh nič nedal ani nepriniesol. Ani nič. Môžu si robiť srandu zo šampanského, koľko chcú. Ja som také šampanské od pána Výboha nedostal a už vôbec nie obsah, o ktorom sa tvrdí, že v tom bol,“ tvrdí Pellegrini, ktorý ale nepopiera, že sa s Výbohom pozná.
Ako vyjasniť detaily
Práve pri tomto skutku je azda najviac sporných momentov. Odpoveď na ne teraz môže dať polícii práve Imrecze na výsluchu. Hoci Suchoba aj exriaditeľ Finančnej správy Imrecze spolupracujú a opisujú rovnaké prípady, v niektorých detailoch ich ešte ako svedkovia opísali odlišne.

Napríklad, kedy presne malo dôjsť k údajnému odovzdaniu peňazí oligarchovi Výbohovi, teda či v roku 2014 alebo až v roku 2016, alebo v akých kancelárskych priestoroch sa trojica mužov stretávala.
Imrecze a Suchoba zhodne tvrdia, že to bolo v hoteli Carlton, hoci v tom čase tam Výboh oficiálne nevyužíval priestory, no nie je jasné, či zároveň nevyužíval priestory inej spoločnosti.

Výbohov obhajca Ladislav Smejkal tvrdí, že z jeho pohľadu je preňho „neštandardná situácia, že celé to uznesenie o obvinení sa opiera o dvoch spolupracujúcich obvinených. Aspoň ja som tam žiadny dôkaz nevidel," povedal advokát.
2 x 60-tisíc
Do tretice, Imrecze hovorí aj o úplatku, ktorý si mal od neho vypýtať bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc.
Imrecze mal na stretnutiach s Kurucom riešiť schvaľovanie zákonov, ktoré súviseli s rozšírením projektu Virtuálnej registračnej pokladnice. „Ja som sa ho spýtal, ako si to predstavuje, a po krátkej diskusii sa vyjadril, že by si predstavoval sumu 60-tisíc eur za podporu legislatívneho procesu a v druhej fáze takisto sumu 60-tisíc eur za finálne schválenie,“ povedal Imrecze na adresu exfunkcionára Kuruca.

Bývalý štátny tajomník však tieto obvinenia až do vzatia do väzby odmietal.
IT projekt Virtuálna registračná pokladnica dodávala známa firma Allexis rovnako obvineného podnikateľa Michala Suchobu. Na Finančnej správe sa jej mimoriadne darilo, mnohé zmluvy boli utajené. Samotné peniaze mal odovzdať napokon práve pondikateľ Suchoba.

Popoludní prišiel do budovy Prezídia policajného zboru aj obvinený Michal Suchoba. Aj jeho čaká prvý výsluch po vznesení obvinenia v kauze Mýtnik 3. Na otázky novinárov nereagoval, aktuality.sk

X X X

Belgicko rozhodlo o ukončení evakuácií z Afganistanu

Belgicko evakuovalo z Afganistanu viac ako tisíc osôb.
Belgicko v stredu oznámilo, že ukončuje evakuačné lety z afganského hlavného mesta Kábul. Stalo sa tak len niekoľko dní pred konečným odsunom amerických vojakov, ktorí po tom, ako v krajine prevzalo moc militantné hnutie Taliban, zaisťujú bezpečnosť na tamojšom letisku. Informovala o tom agentúra AFP.

Belgický premiér Alexander De Croo na Twitteri napísal, že vzhľadom na vývoj situácie v Afganistane sa Belgicko rozhodlo ukončiť svoje operácie a evakuovať z krajiny i zvyšný personál. Po piatich letoch v utorok bol všetok personál z tejto operácie od 21.30 h zhromaždený v Islamabade, napísal De Croo na sociálnej sieti s tým, že evakuované osoby budú z Pakistanu prepravené do Belgicka v nasledujúcich dňoch. Dodal, že tento krok Belgicko prijalo po konzultácii s európskymi partnermi.
Od piatka do utorňajšieho večera evakuovali belgické vojenské lietadlá z Kábulu cez pakistanské hlavné mesto Islamabad približne 1100 osôb vrátane občanov členských štátov EÚ - Holandska, Dánska a Luxemburska a ohrozených Afgancov s rodinami.

V stredu ohlásili plány na ukončenie vojenských evakuačných letov z Afganistanu i Poľsko či Nemecko.
EÚ vyzýva ÚSA
Európska únia v utorok vyzvala Spojené štáty, aby ochranu kábulského letiska zaisťovali tak dlho ako to bude potrebné i po konečnom odchode amerických vojakov z Afganistanu, ktorý nastane na konci augusta.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell cez víkend uviedol, že dostať z Afganistanu všetkých ľudí, ktorí spolupracovali so spojeneckými západnými silami vrátane ich rodín, do 31. augusta bude nemožné. Prezident USA Joe Biden napriek tomu trvá na tomto termíne, ktorý stanovil pre úplný odsun amerických síl z Afganistanu.

Afganské militantné hnutie Taliban obsadilo 15. augusta hlavné mesto Kábul a prevzalo moc v Afganistane. Desaťtisíce ľudí sa odvtedy snažia dostať z tejto stredoázijskej krajiny do zahraničia. Západné krajiny začali s evakuačnými letmi pre svojich diplomatov, občanov a afganských spolupracovníkov, pričom sa naliehavo snažia evakuovať ľudí z krajiny pred 31. augustom, aktuality.sk

X X X

Poľsko začalo s výstavbou plota na hraniciach s Bieloruskom

Plot má zastaviť nápor nelegálnych migrantov.
Poľskí vojaci začali stavať plot na hraniciach s Bieloruskom. Plot má zastaviť nápor nelegálnych migrantov. O začatí jeho stavby vo štvrtok informovala agentúra DPA odvolávajúca sa na vyjadrenie poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka.
Minister vo štvrtok popoludní na Twitteri oznámil, že stavať sa začalo už v stredu popoludní a odvtedy boli postavené už takmer tri kilometre oplotenia. Poľská pohraničná stráž vo štvrtok informovala, že len od začiatku augusta došlo už k vyše 3000 pokusom o nelegálne prekročenie hraníc krajiny.

Prvý úsek 2,5 metra vysokého plota stavajú vojaci podľa správ poľskej agentúry PAP pri dedine Zubrzyca Wielka ležiacej zhruba 60 kilometrov východne od mesta Bialystok na severovýchode Poľska.
Prioritou je postaviť plot na pozemných hraniciach, čo predstavuje zhruba 190 kilometrov. Varšava neskôr plánuje obdobnú bariéru vybudovať aj na rieke Bug, ktorá tečie pozdĺž časti jej hraníc s Bieloruskom. Už v júli Poľsko natiahlo pozdĺž 130-kilometrového úseku hraníc ostnatý drôt.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko koncom mája oznámil, že jeho krajina v reakcii na tvrdšie západné sankcie už nebude brániť migrantom postupovať ďalej do EÚ. Odvtedy krajiny so spoločnými hranicami s Bieloruskom, najmä Litva, zaznamenávajú dramatický nárast počtu migrantov. Aj na Poľsko sa v poslednom čase zvýšil tlak, pričom tamojšia vláda dlhodobo uplatňuje voči utečencom reštriktívnu politiku, aktuality.sk

X X X

Afganský profesor z Bratislavy: S Talibanom by som nekomunikoval, na Slovensku nám teraz uviazli študenti, ktorí majú doma rodiny

Ani jeden z ľudí, ktorí ma požiadali o pomoc, mi dovtedy nikdy nenapísal ani ma nežiadal o pomoc pri emigrácii. Dnes sa boja, lebo nevedia, čo bude, hovorí prfesor Juma Haydary.
Vo svojej rodnej krajine pomáhal budovať technické univerzity, laboratória, školil profesorov, vysvetľoval, ako riadiť školy a vyučovať študentov. V Afganistane má dodnes rodinu, sám je tvrdým odporcom Talibanu.

Profesor Juma HAYDARY žije na Slovensku od roku 1988. Po skončení vysokej školy sa tu rozhodol ostať. Je jedným z dvoch afganských pedagógov na našich univerzitách. V júli 2020 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za profesora.
Pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Za posledné roky viedol 11 medzinárodných projektov, na ktorých spolupracovali západné univerzity s týými afgánskymi. Bol predsedom spolku Afgancov na Slovensku.
V posledných dňoch je v kontakte s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré s ním konzultuje pomoc ľuďom z Afganistanu. Pre obavu z bezpečnosti o konkrétnych menách nehovorí.

X V Afganistane máte rodinu, priateľov, bývalých kolegov. Ste s nimi v kontakte?

Každý deň som v kontakte s mojou rodinou, ktorá žije v Afganistane. Rovnako som v kontakte s priateľmi aj ľuďmi, s ktorými som spolupracoval na vysokoškolských projektoch. Pýtam sa ich, ako fungujú, ako to vyzerá na univerzitách.

X Existuje obava, že po nástupe Talibanu bude prerušený kontakt Afgancov s okolitým svetom?

Určité náznaky tu sú. Mobilné telekomunikačné spojenie a mobilný operátor bol jedným zo symbolov moderného Afganistanu. Zatiaľ ako tak komunikácia funguje. Majú ale obavy, lebo predplatené telefonické karty sa veľmi rýchlo v obchodoch míňajú. Niekde sú už nedostupné a začína sa rozmáhať čierny trh. Samotné telekomunikačné spoločnosti už dnes nefungujú naplno.
Obávam sa, že aj keby Taliban nezastavil fungovanie telekomunikácii, nebudú tieto spoločnosti schopné personálne zvládať prevádzku. Mnoho odborníkov a technikov, ktorí tam pracovali, sa obáva o svoj život a ukrýva sa pred Talibanom alebo niektorí aj utiekli.

X Na Slovensku ste organizovali spoluprácu s afganskými univerzitami. Ľudia, s ktorými ste sa takto dostali do kontaktu, mali v pláne emigrovať na Západ?

Cielene sme si vyberali ľudí, ktorí chceli ostať v Afganistane a budovať tam akademickú obec. Dávali sme si pozor, aby nikto nezneužil účasť na projekte pre emigráciu z krajiny. Nešlo iba o Slovensko. Koordinoval som v Afganistane projekty s nemeckými, japonskými, thajskými univerzitami. Našli sme mnoho partnerských univerzít, s ktorými sme spolupracovali. Viedol som aj jeden euro-ázijský projekt v Afganistane. Až na niekoľko ľudí, ktorí uviazli teraz na Slovensku, nikto nechcel odísť z krajiny.
A Flourish chart

X Koľko pedagógov, ktorí boli účastníkmi spoločných projektov, uviazlo na Slovensku?

Z môjho projektu uviazli traja, ktorí dokončili inžinierske štúdium. Jeden sa stihol vrátiť. Absolútne nevedia, čo majú robiť. Ako sa dostať do Afganistanu, alebo ako odtiaľ dostať svoje rodiny.

X Ako vlastne vy osobne viete dnes pomôcť Afgancom, ktorí vám píšu s prosbou o evakuáciu?

Ani jeden z ľudí, ktorí ma požiadali o pomoc, mi dovtedy nikdy nenapísal ani ma nežiadal o pomoc pri emigrácii. Dnes sa boja, lebo nevedia, čo bude. Nedôverujú tomu, čo hlási Taliban. Majú historickú skúsenosť, že jednu vec vyhlási, ale realita v uliciach je iná. Už ale vedia, že nebudú môcť robiť veci, ktoré my považujeme za normálne, napríklad sledovať televíziu, využívať internet, počúvať modernú hudbu alebo ísť študovať do zahraničia.
Ľudia, ktorí mi píšu, si už nevedia predstaviť život pod Talibanom.

X Komunikujete s ministerstvom zahraničných vecí o možnosti, ako dostať týchto ľudí na Slovensko?

Projekty s Kábulskou univerzitou, ktoré som koordinoval, boli financované z prostriedkov pre rozvojovú pomoc. Preto aj teraz komunikujeme s ministerstvom zahraničných vecí. Oni vedia o týchto konkrétnych ľuďoch, aj akú úlohu v projektoch mali. Poznajú ich mená, vedia, kde bývajú a kto z nich potrebuje akútnu pomoc, aby sa mohol dostať preč z krajiny.

X Minister zahraničia v stredu oznámil, že evidujú 26 Afgancov s pobytom v Kábule s udelením štipendiom na Slovensku, ktorým by sme mali pomôcť s evakuáciou. Ide o študentov vašich projektov?

Nie, pravdepodobne ide o študentov, ktorí získali štipendium slovenskej vlády v tomto školskom roku alebo v minulých a boli doma na letných prázdninách.

X Slovenskí politici zatiaľ hovoria, že poskytneme azyl desiatim Afgancom. Stačí to na pokrytie prosieb, ktoré dostávate?
Nikdy som nebol zástancom odchodu Afgancov z ich krajiny a tie osoby, ktoré sa momentálne na mňa obracajú, ešte pred mesiacom ani len neuvažovali o odchode z Afganistanu. Lenže teraz sa nachádzajú vo veľmi nebezpečnej situácii, sú zúfalí a majú obavy o svoj život. Desať osôb je skutočné málo, to by boli dve rodiny. Tých, čo zúfalo žiadajú o pomoc, je oveľa viac.
5fotiek v galériiProfesor Juma Haydary v AfganistaneZdroj: Archív Juma Haydary

X Čo bude teraz s projektom medzi Kábulskou univerzitou a Slovenskou technickou univerzitou?

Neviem, ako sa situácia vyvinie. Musíme si sadnúť s ministerstvom zahraničných vecí, či tento projekt stopneme, alebo sa bude dať dokončiť.

X Oficiálne máte kontakt s kábulskou univerzitou, aby ste pokračovali v spoločnom projekte?

Práve ľudia, s ktorými sme riadili projekt v Kábule, mi teraz píšu a žiadajú o pomoc. Inštitúcie v Afganistane sú teraz nefunkčné, univerzity sú zatvorené.
Zaujímavé je, že dnes (streda - pozn. red.) vyhlásili výsledky celoštátnych prijímačiek na vysoké školy. V Afganistane sa konajú jednokolové prijímacie skúšky na univerzity a úspešný absolvent si môže vybrať, kde chce študovať. Tak som zvedavý, ako to bude, lebo medzi prijatými študentmi sú aj dievčatá. Tento proces prebehol ešte počas minulej vlády. Uvidíme, ako sa k tomu postaví Taliban.

X Viete si predstaviť, že by ste v rozbehnutom projekte školenia pedagógov za STU pokračovali aj pod vedením Talibanu?

To si neviem predstaviť. Neviem sa stotožniť s ich ideológiou. Treba ale povedať, že projekt školenia pedagógov bol posledným, ktorí sme realizovali s rozvojovou pomocou štátu. Zo slovenskej strany už nebude mechanizmus, ako v spolupráci pokračovať a myslím si, že ani z afganskej strany nebude už záujem, ak bude mať čisto talibanský režim

X Aký má Taliban vzťah k vzdelaniu?

Jedným z pilierov islamu je vzdelávanie sa. Ich problém je posadnutosť ženami, aby sa nemiešala spoločnosť. Nazval by som to mužským egom, aby ich mali viac pod kontrolou.
Oni ani za prvej vlády Talibanu nezakazovali vzdelanie. Len zaviedli toľko obmedzení, až to bolo pre ženy nemožné.
Taliban nemá dôvod stavať sa proti vzdelávaniu, ani proti akademickému. Pravdepodobne však budú meniť osnovy tak, aby sa učilo oveľa viac teologických a náboženských predmetov.

Technické univerzity nebudú výnimkou. Keď sme vytvárali študijné programy pre jednotlivé odbory na univerzitách, každý semester museli získať študenti jeden kredit z predmetu Islamská etika. To platilo aj pri doterajšej (prozápadnej - pozn. red.) vláde. Myslím si, že podobné predmety posilnia. Okrem toho sa budú snažiť o úplné oddelenie mužov od žien vo vyučovacom procese, v dôsledku čoho nebudú môcť ženy študovať hlavne na vysokých školách.

X Čo sa vlastne učilo na islamskej etike?

Zámerom tohto predmetu bol, aby naučil študentov dodržiavať islamskú etiku pri vykonaní svojej profesie, napr., aby nepodvádzali, neklamali, nekradli, vyhýbali sa korupcii atď, jednoducho, ako by mal konať správne vyštudovaný inžinier.
Popritom sa preberala história islamu a teória. Čo učili reálne na iných univerzitách, to neviem. Boli indície, že niektorí pedagógovia zneužívali tento predmet na propagáciu radikálneho islamu medzi študentmi.

X Ako vyzerala výučba vysokoškolských pedagógov z Afganistanu na Slovensku?

Vysokoškolský systém Afganistanu sa veľmi podobá nášmu systému, napr. Kábulská polytechnická univerzita bola vybudovaná Sovietskym zväzom a mala podobný systém ako kedysi naša STU, len oni ostali výučbou v 60. rokoch.
Aj naše univerzity sme rozvinuli a posunuli iným smerom len v posledných dvadsiatich rokoch. Trochu tam chýba samostatná práca študentov. U nás máme podobný problém, ale tam to je výrazné. Väčšinou to fungovalo, že prišiel učiteľ, predniesol látku a potom skúšal.

Preto sme aj výučbu upravovali, aby viac pracovali študenti samostatne.
5fotiek v galériiV laboratóriu univerzity v Afganistane.Zdroj: Archív Juma Haydary

X Ako sa upravili kultúrne rozdiely, keď na Slovensko prišiel afgánsky pedagóg na školenie?

Veľakrát sme sami chodili do Afganistanu a organizovali kurzy, semináre. Už vtedy som si všimol, že veľa ľudí počas tých vojen akoby stratilo zmysel pre budúcnosť. Prestali rozmýšľať nad tým, čo bude o rok. Nezaujímalo ich, či si s pomocou vzdelania nájdu prácu, ale zaujíma ich iba prítomnosť. Toto mi trochu prekážalo.

Druhá vec bola nedisciplinovanosť. Bežne sa stávalo, že polovica študentov prišla o 15-20 minút neskôr do triedy. Zo začiatku to bolo v Kábule bežné. Museli sme dohliadať aj na samotných učiteľov, keď boli nedisciplinovaní.

X A je to afganská mentalita alebo mentalita vojnová?

Podľa mňa vojnou spôsobené myslenie ľudí, keď už nerozmýšľajú nad budúcnosťou. Keď som bol stredoškolákom, nebolo možné, aby niekto prišiel neskoro na vyučovanie. To sa netolerovalo.

Zo začiatku sme s tým mali problémy aj pri našich projektoch, ale postupne sa naučili dochvíľnosti. Na druhej strane, mali obrovskú chuť a túžbu sa niečo naučiť. My na technických odboroch máme problém získať študentov, v Afganistane je to prestížne.

X Získať povolenie, aby ste mohli školiť afganských učiteľov na Slovensku, bolo zo začiatku celkom dobrodružstvo.
Áno. Tým, že Slovenská republika má vízovú povinnosť pre Afgancov a nemá zastupiteľský úrad v Kábule, museli naši partneri najskôr cestovať do Iránu, aby osobne požiadali o víza na Slovensko.

Problémom bolo, že aj Irán má s Afganistanom vízovú povinnosť. Prvé roky musel teda učiteľ najskôr požiadať o víza do Iránu, aby mohol cestovať do Teheránu, a tam požiadať o víza na Slovensko. Keď mu ich udelili, celá procedúra sa zopakovala a museli si ísť po schválené povolenie do Teheránu. Až potom sa mohli zúčastniť našich školení v Bratislave. Trvalo to aj štyri–päť týždňov. Bolo to veľmi komplikované
Neskôr nám pomohlo, že mohli žiadať o víza na služobný pas a pomohlo nám české zastupiteľstvo v Kábule, kde im vydávali schengenské víza.

X STU už v roku 2020 vo výročnej správe upozornila, že projekt školenia afganských pedagógov je ohrozený pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine. To bolo v čase, keď nikto nehovoril o tom, že by Taliban mohol ovládnuť krajinu. Čo sa tam vtedy zmenilo?

Bolo to dané vzťahmi s afganskými univerzitami. Taliban stále viac obsadzoval vidiek. Zároveň ľudia – aj na univerzitách – vyjadrovali čoraz hlasnejšie nespokojnosť s vládou. Tú správu som písal ja. Za kľúčové som považoval, keď Spojené štáty začali priamo rokovať s Talibanom. Podľa mňa to bola obrovská chyba, rokovania trvali deväť mesiacov.

X Eśte v novembri 2010 zaútočil Islamský štát na Kábulskú univerzitu a na fakultách práce a žurnalistiky zahynulo vtedy 35 ľudí. V roku 2018 tiež explodovala bomba neďaleko kábulskej univerzity. Mali ste pocit, že ľudia na Vašich projektoch sú posledné roky v ohrození

Áno, v jednom z týchto prípadov tomu tak bolo. Kábulská univerzita bol náš posledný partner. Minulý rok sme počas jesene pripravovali medzinárodnú konferenciu ohľadom solárnej energie. Mali sme vtedy spoločný projekt na výskum solárnych panelov. Po útoku na univerzitu sme nakoniec museli z bezpečnostných dôvodov urobiť online. Neskôr už to pre pandémiu nebolo možné.

K týmto útokom sa nikdy Taliban nepriznal. Tvrdili, že ich organizoval Islamský štát. Ale ťažko povedať a ťažko rozlíšiť, či v Afganistane útočí Islamský štát, Taliban alebo skupina okolo Džaláluddín Hakkáního. Všimnite si, že dnes, keď krajinu ovláda Taliban, neprebiehajú žiadne útoky Islamského štátu. Ťažko to posúdiť.

X Je práca pedagóga na univerzite v Afganistane rizikovým povolaním?

Útokov radikálov na univerzity v Afganistane bolo niekoľko, tiež dochádzalo aj k únosu vysokoškolských pedagógov v krajine. Zaútočili na súkromný kurz pre prípravu na vysokoškolské prijímačky. Vtedy zahynulo 80 študentiek.
Nešlo len o útoky na školy. Dvakrát boli teroristické útoky na hotel Intercontinental v Kábule. V tomto hoteli sme boli ubytovaní počas kurzu pre univerzitu o mesiac skôr, ako prišlo k útoku. Vtedy sme cítili strach. V niektorých etapách projektov sme mali situácie, keď sme posúvali termíny. Ale nevzdali sme sa.

Nikdy sme sa nevzdali, až doteraz. Ešte pred pár týždňami sme chceli zorganizovať konferenciu v Afganistane s jednou japonskou univerzitou, až to padlo.
Museli sme sa prispôsobiť tej atmosfére. Napriek tomu, že sa v tej škole strieľalo a v triedach zahynuli študenti, o pár dní sa tam znovu učilo. Afganci sa nechceli nechať zlomiť.

X Za tie roky ste evidovali pokusy členov Talibanu alebo Islamského štátu dostať sa od vašich projektov, aby mohli ľahšie cestovať do Európy alebo sa infiltrovať na medzinárodné spolupráce?

Neviem, do akej miery by ich naša práca mohla zaujímať. Nie je veľa ľudí, ktorí by boli členmi Talibanu a zároveň sa chceli akademicky vzdelávať. Vzdelanie nie je ich štýl života, no je pravdou, že posledné roky sa nám na univerzite v Kábule začalo objavovať viac študentov, ktorí sa hlásili alebo podporovali ideológiu Talibanu. Na našich projektoch sme sa s nikým podozrivým nestretli. Aj pri výbere učiteľov na projekty museli kandidáti prejsť previerkami.
5fotiek v galériiJuma HaydaryZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

X Aký život môže očakávať vysokoškolský učiteľ v Kábule a s razítkom absolvovania školení v Európskej únii po nástupe Talibanu?

Neviem. Minimálne niektorí ľudia sa boja. Sú to vedci, ktorých poznám, spolupracovali s nami a riadili projekty za afganskú stranu. Títo ľudia majú oprávnené obavy z príchodu Talibanu. Neobávajú sa príchodu vojakov, viac sa boja lustrovania a obvinení zo spolupráce so Západom.

Po ovládnutí Kábulu sme vydali vyhlásenie, že univerzity sú pre Afganistan národným bohatstvom a mali by ostať nezávislé. Nemyslím si, že sa to podarí. Celé afganské školstvo je centralizované pod ministerstvom. Doteraz mal ale Taliban pred akademikmi trochu rešpekt, nedovolia si tam dosadiť kohokoľvek.

X Od nástupu Talibanu sa afganská mena afghání len za prvý mesiac prepadla o sedem percent oproti doláru. Agentúra Reuters zverejnila odhady, že ekonomika krajiny sa prepadne tento rok o 20 percent. Myslíte si, že budú ľudia,ktorých ste školili, chcieť ďalej pracovať v školstve?

O všetkom rozhodne ekonomická situácia. Myslím si, že aj talibanci si uvedomujú, že dopadnú veľmi zle, ak nedokážu spustiť fungovanie štátu a byť uznaní aspoň susednými štátmi. Bojovať a obsadzovať mestá je jedna vec, ale potom sa starať o národ, to je úplne iná vec. Podobne ako na Slovensku. Keď je politik v opozícii ľahko kritizuje všetko, ale vo vláde už musí aj niečo robiť.

X Aký máte pocit, keď sledujete posledné týždne správy z Afganistanu?

Teraz pociťujem obrovské zúfalstvo. Je to absolútna neistota. Ľudia za chvíľu zabudnú na vojny, ale začnú ich trápiť existenčné problémy.
Obávam sa, že po odchode posledných vojakov z Kábulu a prestane byť o krajinu záujem. Stane sa zabudnutou krajinou.

X V posledných dňoch počuť názor, že krízu v Afganistane by si mali riešiť Afganci sami bez zásahov, lebo je to ich krajina a iné štáty by tam nemali zasahovať. Čo si o tom myslíte?

Súhlasím s tým. Ešte v roku 2001 som v jednom rozhovore pre Slovenskú televíziu povedal, že by mali nechať Afgancov, aby si vyriešili problémy v krajine. V tom čase Taliban prakticky zanikol a neexistoval. Až od roku 2006 začal znovu ožívať, ako spojenecké vojská robili chyby.

Myslím si, že protitalibanské sily mohli byť podporené zvonku a nie pôsobiť v krajine. Dlhodobý pobyt cudzích armád v Afganistane je problém a netýka sa to len súčasnej situácie. Afganci bojovali proti Sovietom a v 19. storočí aj proti Britom.
Mnoho ľudí aj dnešný nástup Talibanu vníma ako inváziu, lebo v jeho radoch bojuje množstvo Pakistancov. Ľudia si uvedomujú, že ani toto nemá budúcnosť v krajine.

X V správach vidíme teraz hlavne zábery z Kábulu, kde sa tisíce ľudí tlačia na letisku a chcú odletieť. Aká je situácia v iných častiach krajiny? Vy ste napríklad z Herátu. Je to aj tam také dramatické?

Takmer celá krajina je pod kontrolou Talibanu. Ľudia v krajine majú už iné problémy, ako útek do zahraničia.
Odhaduje sa, že ešte pred dobytím Kábulu utieklo milión ľudí z rôznych provincii do hlavného mesta, aby sa zachránili. Mnoho z nich je práve dnes na letisku a chcú byť evakuovaní. V iných častiach je pokoj, v súčasnosti sa nikde nebojuje.

No obchody, banky, úrady, školy sú zatvorené. Mnoho rodín bolo závislých na peniazoch, ktoré im príbuzní posielali zo zahraničia. Aj ja som tak pomáhal každý mesiac jednej rodine. Teraz to už neviem robiť. Bez príjmov ostali ľudia, ktorí mali výplatu od štátu: učitelia, lekári, policajti. Keď sa nepodarí zostaviť funkčnú vládu, môže to zle dopadnúť aj v provinciách.

X X X

Peter Bárdy: Cristalovo čistý Pellegrini

Reputácia Petra Pellegriniho a najmä otázka, či časom bude alebo nebude čeliť trestnému stíhaniu, už dnes nie je v jeho rukách. Na očistenie sa z kauzy údajného úplatku 150-tisíc eur v škatuli od luxusného šampanského značky Cristal nestačí pár statusov a jedna tlačovka.
A ani snaha vyviňovať sa tým, keď sa Pellegrini odvolá na blog Adama Valčeka, ktorý poukazuje na nezrovnalosti vo výpovediach.
Možno by to stačilo v časoch vlád Smeru, ale dnes je to žalostne málo.
Pardon, predchádzajúca veta je celá zlá. V časoch vlád Smeru by sa o korupcii na najvyšších miestach nemohlo ani nahlas hovoriť, nieto ju ešte vyšetrovať. Pretože, ak sa to stalo, tak to bolo v časoch vlád Smeru.
A kto by to vyšetroval? Tibor Gašpar s Petrom Hraškom, Robertom Krajmerom, Bernardom Slobodníkom, Ľudovítom Makóom a Adriánom Sabóom?

Podľa viacerých výpovedí sa úplatky rozdávali na pravidelnej báze. Boli štandardom. Nepovažovali sa za niečo nenormálne. Stali sa časťou príjmov, s čím počítali všetci zainteresovaní. Tí, čo úplatky dávali, aby sa vyvinili, získali politickú podporu alebo sa dostali k dotáciám či do biznisu so štátom, alebo tí, ktorí ich prijímali.
Rovnako, ako bizarná predstava, že nejaký oligarcha dorovnáva plat vysokopostavenému štátnemu úradníkovi a ten to berie ako niečo normálne. Že nerozumiete, o čo ide?

Vyšetrovatelia NAKA dnes vypočúvajú bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý má k tomu čo povedať. Už vypovedal, že ho mal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák poslať za oligarchom Miroslavom Brhelom, aby Imreczemu dorovnal rozdiel v plate, ktorý mal v minulosti s tým, čo mu vyšlo na pozícii šéfa Finančnej správy.
Spolu mal od Brhela dostať za obdobie rokov 2012 až 2017 každoročne po 200-tisíc eur a neúplný rok 2018 polovicu uvedenej sumy.
A Imrecze už vypovedal aj o údajnom úplatku pre Pellegriniho.
Je veľmi pravdepodobné, že svoju výpoveď doplní, či už k týmto prípadom, alebo prinesie ďalšie informácie o prehnitosti systému, ktorý dnes v parlamente reprezentujú poslanecké kluby Smeru a Hlasu, aktuality.sk

X X X

Banskej Štiavnici chcú obmedziť nočný život. Miestni sa sťažujú na hluk a bitky

Jeden spáva so štupľami v ušiach, ďalší zverejňuje videá s hlučnými skupinami zabávajúcich sa.
V turistickej Banskej Štiavnici sa obyvatelia úzkeho aj širšieho centra čoraz častejšie sťažujú na rušenie nočného pokoja. Na sociálnej sieti sa objavili videá z nočného života – počuť v nich nadávky, hádku aj potýčku.

Dnes môžu byť banskoštiavnické bary, kluby a diskotéky otvorené v piatky a soboty do 4. hodiny ráno, podľa mestom navrhovaného dodatku všeobecne záväzného nariadenia by sa ich prevádzkové hodiny v tieto dni končili o polnoci.
Po tom, čo radnica dostala na stôl právnu analýzu, ktorú si objednalo päť nočných podnikov, návrh prepracuje. Chce zisťovať, či by takéto skrátenie prevádzkových hodín bolo obmedzením práva na podnikanie.

Poslancov pozval domov
„Nerozumiem, prečo mesto potrebuje analýzu od právnika zastupujúceho tieto podniky, keďže má svoje právne oddelenie. Ako ten návrh pripravilo, ak je napadnuteľný zo všetkých strán,“ pýta sa Banskoštiavničanka Beata Rückschloss Nemcová, ktorá žije neďaleko jedného z barov. Obáva sa, že potom, čo sa o samotnom dodatku na augustovom zasadnutí zastupiteľstva nehlasovalo, riešenie to iba oddiali.

Miestni dúfajú, že skrátenie prevádzkových hodín do polnoci by pomohlo v situáciách, keď ich často opití a hluční ľudia presúvajúci sa z diskoték domov rušia aj nadránom. „My nepočujeme hudbu z podniku, my počujeme cirkus na ulici. Polícia nemá dostatočné kapacity, aby to riešila a tamojšia ochranka s tým nič nerobí,“ opísala skúsenosti.
Za problém považuje aj znečistené ulice, ktoré po skupinách zabávajúcich sa ostávajú.

Poslancom sa priamo počas augustového rokovania zastupiteľstva sťažovali viacerí obyvatelia centra. „Toto je mesto pre turistov alebo pre normálnych ľudí? Už mi lezie turizmus na nervy,“ zaznelo od jedného s dôvetkom, že z Banskej Štiavnice sa stáva Ibiza.
„Ja som investoval 100-tisíc do domu, aj do okien, a spím so štupľami v ušiach. Veď sa príďte pozrieť v piatok, v sobotu,“ pozýval k sebe domov poslancov ďalší.

Kaník: Je to o bytí a nebytí podnikov
V analýze, pre ktorú radnica návrh dodatku všeobecne záväzného nariadenia prepracuje, napísal právnik Jaroslav Pilát, že skracovať čas prevádzky do polnoci pre podniky, kam sa ľudia presúvajú práve v noci za ďalšou zábavou, je nezmysel popierajúci účel fungovania diskoték.

„Tu narážame na ústavou garantované právo na podnikanie a jeho protiprávne obmedzenie,“ argumentoval Pilát. Ak by takýto dodatok prešiel, mohol by podľa neho viesť k súdnym sporom, keď môžu podnikatelia žalovať mesto o náhradu vzniknutých škôd.
Kontrolovať ľudí, ktorí v noci porušujú verejný poriadok v uliciach, je podľa stanoviska v kompetencii mesta a túto povinnosť by nemalo nijako prenášať na podnikateľov.

„Viniť prevádzkovateľa, že niekto sa sto, dvesto metrov v okolí od jeho podniku správa, ako sa nemá, je scestné,“ povedal pred poslancami Norbert Kaník, brat exministra Ľudovíta Kaníka, prevádzkujúci známy banskoštiavnický klub Pražovňa. Práve do jeho okolia najčastejšie sťažovatelia volajú mestskú políciu.
Ak by skrátenie prevádzkových hodín prešlo, boli by podľa Kaníka miestne nočné podniky v ohrození. „To je o ich bytí a nebytí.“
Kaník, ktorý sa ozval aj za ďalšie podniky, si myslí, že nejde len banskoštiavnický problém, je to problém viacerých miest Slovenska, ale aj turistických centier v cudzine. „My sme za represiu, neporiadok a hluk v uliciach nie je ani v našom záujme. Policajné zložky dnes kapacitne nestačia. Mali by sa posilniť a vyššie by mali byť aj pokuty pre tých, ktorí pravidlá porušujú," povedal.
Chcú nenapadnuteľné riešenie

Právne stanovisko, ktoré poslanci dostali, označil poslanec Mikuláš Pál (nezávislý) za účelové „bububu“ zo strany podnikov. To, či je návrh mesta v súlade so zákonom, by podľa neho mala posúdiť prokuratúra.
Dušan Lukačko (SaS, DS) sa obáva, že rovnaké problémy s hlučnými a opitými zákazníkmi podnikov v uliciach bude mať mesto aj po obmedzení prevádzkových hodín. Za verejný poriadok je totiž zodpovedné mesto a to bude aj naďalej narážať na fyzické kapacity jeho mestskej polície. „Prečo by sme mali platiť mestských policajtov, aby sme niekomu robili biznis,“ reagoval Pál.

Poslanec Martin Macharik (Spolu) chce od právneho oddelenia mesta nenapadnuteľný podklad, aby sa témou konfliktu práva na podnikanie a práva na pokojný život miestnych nemuseli zaoberať každé tri mesiace. „Konajme, mne sa zdá, že uhýbame, nekonáme,“ povedal.
Hluk aj bitky
V týchto dňoch mesto pripravuje vlastnú právnu analýzu. Primátorka Nadežda Babiaková (Smer-SD, SNS, SMS) prisľúbila, že už o niekoľko týždňov predložia poslancom a verejnosti nový návrh dodatku, v ktorom sa vyhnú nesúladu so zákonom. Hlasovať by o ňom zastupiteľstvo malo najneskôr v októbri.

„Preveríme, či je skrátenie času prevádzky obmedzením podnikania a návrh dáme do súladu so zákonom, aby sa nestalo, že mesto bude musieť platiť náhradu škody pre podnikateľov,“ povedala.

Na druhej strane by podľa jej slov mala samospráva ochraňovať práva miestnych obyvateľov, ktorí cítia dosahy na kvalitu ich života. „Ja si myslím, že hodiny by bolo treba skrátiť. Nenašla som inú vhodnejšiu cestu.“
Mestskí policajt len od začiatku júla do zhruba polovice augusta dostali dvadsať podnetov v súvislosti s rušením nočného pokoja a bitkami v okolí podnikov, pätnásť z nich riešili pokutou a päť napomenutím, aktuality.sk