iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čínsky a ruský prezident sa dohodli na spoločnom boji...

... proti hrozbám z Afganistanu: Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching sa telefonicky dohodli, že ich krajiny zintenzívnia úsilie v boji proti „hrozbám" vyplývajúcich zo situácie v Afganistane, kde moc prevzal Taliban. Obaja lídri podľa Kremľa vyjadrili „svoju pripravenosť zintenzívniť úsilie v boji proti hrozbám terorizmu a obchodovania s drogami prichádzajúcimi z územia Afganistanu". Hovorili tiež o „dôležitosti nastolenia mieru v Afganistane a predchádzaní šíreniu nestability do susedných regiónov".

Dvojica zároveň súhlasila so zintenzívnením bilaterálnej spolupráce a tiež s čo najväčším využitím potenciálu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorej členovia sa majú zísť na budúci mesiac na summite v Tadžikistane.
Niekoľko bývalých sovietskych republík v regióne strednej Ázie, v ktorých má Moskva svoje vojenské základne, má s Afganistanom a Čínou spoločnú hranicu.

Putin: Moskva sa poučila

Ako pripomína AFP, hoci bola Moskva spočiatku vnímala nové vedenie v Kábule s opatrným optimizmom, Putin v utorok varoval pred afganskými militantmi prichádzajúcimi z Afganistanu do susedných krajín a vydávajúcimi sa za utečencov.
Putin tiež kritizoval zapojenie vonkajších mocností do vnútorných záležitostí Afganistanu. Uviedol aj, že Moskva sa „poučila" z desaťročnej invázie Sovietskeho zväzu do tejto ázijskej krajiny a v Afganistane sa teraz vojensky angažovať nechystá.
Po tom, ako sa Taliban 15. augusta dostal k moci, Čína oznámila, že je pripravená prehĺbiť "priateľské a kooperatívne vzťahy" s Afganistanom, približuje AFP, aktuality.sk

X X X

Najvyšší súd rozhodol: Bývalý šéf SIS Pčolinský zostáva vo väzbe

Pčolinský je vo väzbe už viac ako päť mesiacov. Vyšetrovanie jeho prípadov je na konci.
Bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský zostáva vo vyšetrovacej väzbe. Po tom, čo jeho žiadosť zamietol Špecializovaný trestný súd, rozhodol dnes rovnako aj Najvyšší súd. Pre Aktuality.sk to potvrdil Pčolinského advokát Ondrej Urban. „Sťažnosť bola zamietnutá. Nič bližšie nevieme. Keď dostaneme odôvodnenie, budeme postupovať ďalej,“ povedal pre Aktuality.sk.

Pčolinský čelí obvineniu z prijatia 20-tisícového úplatku od konkurzného mága Zoroslava Kollára za to, že ho tajná služba nebude sledovať a odpočúvať. V ďalšom prípade mal zas podľa vyšetrovateľa uplácať šéfa operatívy NAKA Mariána Kučerku, aby sa pri rozpracovaní kauzy DPH vynechala firma Strabag, v ktorej predtým pracoval. Za túto službu mal Kučerkovi posunúť úplatok 10-tisíc eur, ktoré dnes už bývalý policajt vydal vyšetrovateľovi.

Vyšetrovanie korupčných káuz, do ktorých má byť zapletený bývalý šéf tajnej služby, je na konci. Tento týždeň absolvovali Pčolinského advokáti už aj preštudovanie spisu. „Vyšetrovateľ povedal, že nebude akceptovať návrhy na doplnenie dokazovania,“ vysvetlil Urban

Situáciu môže skomplikovať fakt, že Pčolinského strana podala námietku zaujatosti na dozorujúceho prokurátora Petra Kysela. Ale aj trestné oznámenia na policajnú inšpekciu a bratislavskú krajskú prokuratúru na všetkých troch kľúčových svedkov v jeho kauzách – Borisa Beňu, Mariána Kučerku aj Ľudovíta Makóa. To podľa Urbana znižuje riziko z ovplyvňovania svedkov zo strany obvineného prakticky na nulu

Polícia už má v rukách aj znalecké posudky
V Pčolinského kauze znalci skúmali dva balíky peňazí, ktoré s jeho obvineniami súvisia. V prvom prípade analyzovali bankovky, ktoré vydal vyšetrovateľovi bývalý prvý námestník SIS Boris Beňa.
Ide o polovicu z balíka 40-tisíc eur. Túto „odmenu“ mal Zoroslav Kollár poslať cez sprostredkovateľa Ľudovíta Makóa dvojici Beňa-Pčolinský za to, že tajná služba nebude konkurzného mága Kollára odpočúvať a sledovať.

Bankovky mali byť v obálke rozdelené na polovicu a upevnené gumičkami. Druhá kôpka, spolu 139 bankoviek, pochádza z plechovky, ktorú mal na povale ukrytú bývalý šéf operatívcov NAKA Marián Kučerka - Pčolinský je obvinený aj z toho, že tohto expolicajta uplácal.

Odtlačky, či stopy DNA Vladimíra Pčolinského sa nenašli ani na jednej zo skúmaných bankoviek. Obhajoba to považovala za zásadný posun vo vyšetrovaní vo svoj prospech a preto žiadala o prepustenie Počlinského z väzby, len pár dní po tom, čo o ňom naposledy rozhodoval Najvyšší súd a vo väzbe ho ponechal.
Sudca Rastislav Stieranka však na zmenu postoja nevidel dôvod. Pčolinského žiadosť zamietol a neprijal ani jeho písomný sľub, ktorý ponúkol ako záruku. Rovnako dnes postupoval aj Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Generálporučík Macko: Čína potrebuje to, čo sa v Afganistane skrýva pod zemou

Moskva ani Peking určite nebudú plakať nad neúspechom Západu v Afganistane, ale na druhej strane Rusko ani Čína nemajú záujem na výraznej destabilizácii tejto krajiny po jej ovládnutí Talibanom. Upozorňuje na to generálporučík v zálohe a bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Pavel Macko.

Nechcem vidieť nijakú masovú vlnu migrácie na Slovensku, ale vyhlásiť, že desať ľudí je maximum s tým, že nech sa o Afgancov postará spojenec, ktorý to zapríčinil, je až príliš arogantné vo vzťahu k našim partnerom, zdôraznil Pavel Macko.

x Čo ste si pomysleli, keď prezident USA Joe Biden oznámil, že posledný americký vojak sa stiahne z Afganistanu do 11. septembra tohto roku a keď povedal, že považuje za nepravdepodobné, že by Taliban ovládol túto krajinu?

Najprv pripomeniem, že Američania rokovali o uzavretí prímeria s Talibanom, keď bol šéfom Bieleho domu ešte Donald Trump. Sľúbil, že vojaci USA sa z Afganistanu stiahnu, ak toto radikálne hnutie prestane útočiť na vládne jednotky a pristúpi na rokovania o spoluúčasti na výkone štátnej moci. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na jeseň 2020 poznamenal, že spojenci sú zajedno v tom, že z Afganistanu odídu spoločne.

Samotné rozhodnutie stiahnuť sa odtiaľ je správne. Ocitli sme sa tam v situácii, že sme už nedokázali zmeniť pomery síl v krajine. Upozorňujem pritom, že od roku 2014 sa spojenci už nenachádzali v Afganistane v bojovej misii. Znamená to, že sme sa priamo nezaoberali bojovými operáciami, zamerali sme sa na poradenstvo. Bola to podporná misia. Američania si zachovali časť bojovej sily, ale tá slúžila na ich vlastnú ochranu.

Ak sa USA občas zapojili do útokov, bolo len v prípade, že vyslali lietadlá, keď vládne jednotky potrebovali nutne pomoc pri konflikte s Talibanom. Opakujem, že rozhodnutie odísť bolo racionálne a legitímne, išlo však o to, ako sa odchod spojeneckých vojsk realizuje. Trump stanovil termín na máj tohto roku. Taliban však medzitým pokračoval v útokoch. Trumpova vláda preto dala jasne najavo, že si vyhradzuje podporiť afganských partnerov aj tvrdou silou. A teraz sa môžem dostať k odpovedi na samotnú otázku.

x Čiže?

Zmena nastala, keď sa Biden stal novým prezidentom. Oznámil, že vychádzajúc z odporúčaní vojenských expertov bude odchod z Afganistanu dlhší. Medzitým pokračovali v Katare rokovania medzi USA a Talibanom. Čo vyčítam Bidenovi a zároveň Severoatlantickej aliancii, je to, že napriek tomu, že rokovania v Katare neboli ukončené, Američania a podobne celé NATO v apríli tohto roku vyhlásili, že z Afganistanu odchádzame s tým, že na 20. výročie teroristických útokov v USA budeme všetci doma.

Po tomto oznámení Taliban zvýšil intenzitu svojich útokov. Spojenci mali dôrazne odkázať talibancom, že ak sa nevrátia k rokovaciemu stolu a neprestanú útočiť, potom my si to môžeme rozmyslieť. Žiaľ, toto sa neudialo. A začala sa strácať sebadôvera afganských silových zložiek, pretože videli, že spojenci sú na odchode bez ohľadu na to, čo sa v ich krajine odohráva. Vznikal tlak na armádne aj politické špičky v provinciách, lebo stáli pred ťažkou voľbou, či chcú ísť do ťažkej vojny proti Talibanu, keď už nemôžu rátať s podporou zahraničných vojakov.

Urobili spojenci chybu s načasovaním sťahovania? Taliban totiž vždy zvykne stupňovať útoky po skončení zimy, vtedy prichádza jeho jarná ofenzíva. Keby odišli až niekedy na jeseň tohto roku, afganským silám by poskytli päť-šesť mesiacov, aby sa pripravili na predpokladaný útok nepriateľa na jar 2022.

Čas nevrátite späť. Čo sa stalo, to sa, žiaľ, stalo. Faktom je, že ročné obdobia a klimatické podmienky diktujú profil bojových operácií. Počas zimy sa dajú viesť boje len v mestách, nikde inde. Úplne inak to vyzerá v lete. Úvaha, o ktorej ste sa zmienili, pôsobí správne, ale hlavný problém spočíval v odchode bez koordinácie s afganskou vládou. Zároveň došlo k podceneniu Talibanu – nielen po vojenskej stránke, ale aj v budovaní jeho spojenectiev. Keby totiž nemal takéto krytie, tak by nedošlo k takému rýchlemu politicko-vojenskému zvratu.

Konár pod sebou si podpiľovali samotní Afganci, lebo mali veľký problém zostať v armáde. Hovorí sa, že mnohí dezertovali. Dokonca každý rok sa museli robiť nábor až okolo štvrtiny nových vojakov.
Stretol som sa s prípadmi dezercie, keď som pôsobil v Afganistane. Vojaci neboli dobre platení, to je jedna vec. Druhá vec je to, že nemálo tých, čo ešte neboli vycvičení, sa radšej vyparilo preč, než by mali plniť rozkazy, keď zrazu išlo do tuhého.
Problém bol nepochybne aj v odmeňovaní. Keď som ako novinár okolo 2008 navštívil Afganistan, dozvedel som sa, že vojak zarába mesačne len necelých 100 amerických dolárov a policajt ešte menej. Nedali sa lepšie zaplatiť? Pretože Taliban im núkal 300 dolárov, čím ich lákal k prechodu na opačnú stranu.

Mzdy v armáde aj v polícii boli a zostali problémom. Afganistan je však jedna z najchudobnejších krajín na svete. Dokonca si nedokáže zarobiť ani na svoju civilnú správu. Ekonomicky sa štát nachádza vo veľmi ťažkej situácii. Keď som tam pôsobil, Afganci síce vypestovali pistácie, ale nemali baliace zariadenia. Takže pistácie vyvážali do Pakistanu, kde ich balili a exportovali do Európy. Afganský roľník mal z úrody pár drobných, aby ledva prežil. Pakistanci zarobili niečo viac, ale najviac získali európski dovozcovia, ktorí predávali pistácie za desaťnásobok. Finančné zdroje na platy vojakov a policajtov tiekli do Afganistanu aj zo zahraničia, ale časť peňazí sa k nim nedostala. Skončili totiž na nejakých súkromných účtoch alebo v domácich sejfoch.

Afganistan je jedna z najchudobnejších krajín na svete. Dokonca si nedokáže zarobiť ani na svoju civilnú správu.
Čím je Afganistan zaujímavý pre mocnosti na východe? Ide nielen o Rusko, ale aj o Čínu.
Afganistan je krajina s obrovským potenciálnym nerastným bohatstvom, ktoré je doteraz nevyužité. Čína vlatní väčšinu práv k významným náleziskám. Rusko je regionálny hráč, ktorý má svoje záujmy v strednej Ázii. Moskve aj Pekingu vyhovuje nedobrý obraz Západu v prípade neúspechu v Afganistane.

x Prečo?

Číňanom z ekonomického hľadiska a Rusom vyslovene z geopolitického, vojensko-strategického hľadiska pri presadzovaní vlastných záujmov. Určite nikto z nich nebude plakať nad neúspechom Západu v Afganistane. Na druhej strane Rusko ani Čína nemajú záujem na výraznej destabilizácii Afganistanu. Mohla by sa totiž preliať k nim. Čína má veľkú moslimskú menšinu Ujgurov, takže Pekingu by určite nevyhovoval nejaký radikálny afganský režim. Rusku by to prekážalo kvôli tomu, že by mohla nastať destabilizácia režimov v strednej Ázii, ktoré s ním spriaznené. Nehovoriac o tom, že na ruskom území žije veľa moslimov.

Rusi aj Číňania potrebujú pomerne stabilný Afganistan. Moskve i Pekingu by padlo vhod, keby Taliban stabilizoval Afganistan tak, aj keď za cenu porušovania ľudských práv na jeho území, že oni z toho nebudú mať nepriaznivé bezpečnostné dosahy. Peking potrebuje to, čo sa v Afganistane skrýva pod zemou. Čína je najväčším spotrebiteľom nerastných surovín na celom svete a ich dovoz odtiaľ je pre ňu zemepisne bližšie ako z Afriky.

Z prvých reakcií koaličných politikov na Slovensku vysvitlo, že sa nezhodujú v tom, koľko Afgancov sme mali prijať. Niekto tvrdí, že desať ľudí je až-až, niekto sa nazdáva, že je to malý počet.
Je mi z toho smutno. Nie preto, že by som bol nejaký totálny ľudomil vo vzťahu k Afgancom, ktorí cítia, že potrebujú pomoc, ale smutný som, keď počúvam, ako sa o probléme komunikuje a ako vyzerá celkový pohľad. Do Afganistanu sme išli z jasných dôvodov. Môžeme diskutovať, či taktika bola lepšia alebo horšia, ale vybrali sme sa tam spoločne s ostatnými spojencami. Netvárme sa nikto na Slovensku, že terorizmus sa nás nedotýka napriek tomu, že atentáty sa neodohrali na našom území.

Jednak teror zasiahol viackrát prostredie, v ktorom sa civilizačne a kultúrne nachádzame aj my a jednak postihol štáty, do ktorých vyvážame svoje výrobky. Je chyba hľadať alibizmus, ukazovať prstom na iných, aby si vlastne len oni zobrali ohrozených Afgancov k sebe. Pokojne hovorme o tom, čo sa mohlo v Afganistane urobiť počas medzinárodnej operácie, poučme sa z nesprávnych vecí, ale veľmi zlé je, keď by chcel ktokoľvek nechať napospas ľudí v nebezpečenstve. Vypovedá to o tom, aký sme spojenec.

Je veľmi nefér povedať, že všetko spôsobila jedna krajina. Treba pripomenúť našim politikom, že do misie v Afganistane sme išli dobrovoľne a v dobrej viere, pričom Slovensko si stanovilo silné obmedzenia v nej. Nechcelo si zamazať ruky. Naopak, jeden partner, ten najsilnejší, robil, čo vedel. Môžeme ho kritizovať za rôzne kroky, ale nemôžeme hodiť všetku vinu na neho. Zdôrazňujem, že nejde o potenciálnych ekonomických migrantov, ale išlo by výhradne o žiadateľov o politický azyl. Zjavne sú to normálni a šikovní ľudia, keď sme s týmito Afgancami vedeli v medzinárodnej operácii spolupracovať.

Nechcem vidieť nijakú masovú vlnu migrácie na Slovensku, ale vyhlásiť, že desať ľudí je maximum s tým, že nech sa o Afgancov postará spojenec, ktorý to zapríčinil, je až príliš arogantné vo vzťahu k našim partnerom. Pokojne by sa potom mohli oni ozvať, prečo sme sa hneď nezapojili do misie a tiež prečo nie vo väčšom rozsahu.

x Ako hodnotili spojenci slovenských vojakov v Afganistane? Mali ste možnosť počuť to na vlastné uši, keďže ste tam pôsobili?

S ich prácou boli maximálne spokojní. A to hovorím o všetkých – bez ohľadu na to, kam boli zaradení. Nepodceňujme vojaka, ktorý slúžil „iba“ v areáli základne. Jeho úlohy boli limitované tým, aký mandát našej misii poskytla Národná rada Slovenskej republiky. Veľmi ma potešilo, keď jeden veliteľ spojeneckých síl vysoko ocenil spoluprácu príslušníkov našich špeciálnych síl s afganskými zložkami.

Dával ich za príklad ostatným. Veľmi ma mrzí, keď nejakí politici na Slovensku dehonestujú našu účasť v Afganistane. Urážajú tým vlastných vojakov, ktorí sú stále pripravení slúžiť svojej vlasti. A ešte seba strápňujú, pretože boli pri rozhodnutiach, keď Slovensko svojich vojakov do Afganistanu posielalo. Uzatváram moju odpoveď tým, že som bol hrdý na našich vojakov a podobne vyzeral pohľad našich spojencov.

Pavel Macko

x Generálporučík v zálohe, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom vo vojenských zložkách NATO, keď v poľskom meste Bydhošť tri roky velil Výcvikovému centru spojeneckých síl

x Bol nasadený v operácii ISAF a viedol medzinárodný štáb, ktorý riadil operácie v rámci celého Afganistanu. Bol zástupcom náčelníka štábu pre podporu spojeneckého veliteľstva pozemných síl v Heidelbergu v Nemecku

.x Do jari 2018 vykonával funkciu zástupcu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

x Po odchode z armády sa začal angažovať v politike. Stal sa členom strany SPOLU, ale v marci 2020 z nej vystúpil. V júni tohto roku oznámil, že zakladá stranu Občianski demokrati Slovenska./agentury/

X X X

Ministerka Milanová navrhne vláde odvolať svoju štátnu tajomníčku

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) pred začiatkom rokovania vlády potvrdila, že predloží vládnemu kabinetu návrh na odvolanie svojej štátnej tajomníčky Zuzany Kumanovej. Uviedla, že ide o politickú nomináciu strany Za ľudí, vyplývajúcu z koaličnej dohody.
Štátna tajomníčka Ministerstva kultúry Zuzana Kumanová
„Vláda schvaľuje prípadnú nomináciu…to je všetko, čo k tomu momentálne poviem,“ uviedla Milanová s tým, že bližšie sa vyjadrí až po rokovaní vlády.

O odvolanie Kumanovej, ktorá sa v rámci rezortu venovala prioritne menšinovej a regionálnej kultúre, požiadala ministerku kultúry Milanovú vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Svoj krok komentovala tým, že rozhodnutie o výmene na pozícii štátnej tajomníčky patrí v zmysle koaličnej dohody do kompetencie strany Za ľudí.
Odmietla, že by doterajšiu štátnu tajomníčku odvolali za odlišný názor. Zmenou na poste sa má podľa Remišovej podporiť vzdelávací rozmer kultúry. Potvrdila, že funkcie sa má ujať bývalá poslankyňa parlamentu a podpredsedníčka Za ľudí Viera Leščáková.

Remišovej návrh kritizovala frakcia v strane okolo Márie Kolíkovej, poukazuje pritom na doterajšie nulové skúsenosti Leščákovej v oblasti kultúry.
Zástupcovia Rómov vyzvali Hegera, aby zvážil odvolanie Kumanovej
Zástupcovia rómskej občianskej spoločnosti vyzvali premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby spolu s ministrami zvážili na stredajšom rokovaní vlády odvolanie štátnej tajomníčky Ministerstva kultúry Zuzany Kumanovej.

Žiadajú ho o to v otvorenom liste, pod ktorý sa podpísalo viac ako 40 rómskych osobností. „Sme presvedčení, že nominácia pani Kumanovej bola výborným krokom a jej pôsobenie na poste štátnej tajomníčky dodalo Rómom nádej, že sú v tejto krajine akceptovaní aj na tej najvyššej úrovni.“ uviedli v liste vysokoškolskí pedagógovia, žurnalisti, aktivisti, starostovia, ale aj rómski umelci.

Poukázali tiež na to, že Kumanová ako etnografka roku 2019 dostala vyznamenanie od vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Zdôraznili, že je najvyššie postavenou Rómkou v štátnej správe a jedinou Rómkou, ktorá sa zúčastňuje na rokovaniach vlády, keď zastupuje ministerku kultúry.

Ďalej, že ako štátna tajomníčka Ministerstva kultúry sa okrem iného venovala podpore menšinovej kultúry, regionálnej kultúry aj kultúrnej diplomacii. Rovnako zdôraznili, že jej nomináciu na post štátnej tajomníčky si minulý rok všimli aj mnohé zahraničné médiá, ktoré ocenili, že Rómovia na Slovensku budú mať prvýkrát v slovenskej vláde svoje zastúpenie.
Samotná Kumanová sa chce k celej záležitosti vyjadriť až potom, na vláde by sa mala vyjadriť aj ministerka./agentury/

X X X

Turecko začalo sťahovať svojich vojakov z Afganistanu

Turecko začalo z letiska v afganiskej metropole Kábulu sťahovať svojich vojakov. S odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie tureckého ministerstva obrany o tom informovala agentúra AFP.
Ilustračný záber tureckého vojaka na stráži na hraniciach s Iránom v provincii Van.

„Turecké ozbrojené sily sa vracajú do našej vlasti s hrdosťou, že úspešne splnili úlohy, ktoré im boli zverené,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Rezort dodal, že turecké vojenské lietadlá evakuovali v spolupráci s vojakmi ďalších krajín celkovo 1129 civilistov.
Podľa dvoch anonymných zdrojov z prostredia tureckej vlády, na ktoré sa v stredu odvolala agentúra Reuters, Taliban údajne požiadal Turecko o technickú podporu pri zabezpečení prevádzky kábulského letiska po odchode zahraničných síl. Tureckí vojaci sa však podľa požiadavky talibov musia rovnako ako vojaci iných krajín stiahnuť z Afganistanu najneskôr do konca augusta.

Požiadavka Talibanu týkajúca sa odchodu všetkých tureckých vojakov podľa jedného z dvojice nemenovaných tureckých predstaviteľov skomplikuje akúkoľvek budúcu misiu. „Zaistenie bezpečnosti pracovníkov letiska bez prítomnosti tureckých ozbrojených síl je riskantná úloha,“ povedal pod podmienkou zachovania anonymity. Dodal, že rozhovory s Talibanom na túto tému pokračujú.

Rozhovory s Talibanom
Druhý nemenovaný turecký predstaviteľ uviedol, že konečné rozhodnutie v tejto veci bude prijaté do 31. augusta, teda v deň, keď má byť ukončený odsun zahraničných síl z Afganistanu.

Turecko bolo súčasťou misie NATO v Afganistane. Počas posledných mesiacov viedlo s predstaviteľmi Talibanu podľa agentúry AFP viaceré rozhovory týkajúce sa rôznych otázok vrátane ochrany letiska v Kábule po odchode amerických a spojeneckých vojsk. Agentúra Reuters však informovala, že Ankara sa vzhľadom na situáciu v krajina minulý pondelok tohto plánu vzdala, no zároveň ponúkla Talibanu pomoc v prípade, ak o to požiada.
Ankara tiež minulý týždeň oznámila, že víta „pozitívne odkazy“, ktoré talibovia adresovali medzinárodnému spoločenstvu, odkedy obsadili väčšinu územia Afganistanu vrátane Kábulu./agentury/

X X X

Taliban ukoristil aj viac než stovku ruských vrtuľníkov

Taliban ukoristil vyše 100 vrtuľníkov ruskej výroby, ktoré sa nachádzajú v rôznom technickom stave.
S minimálnym prístupom k špecializovaným mechanikom a k náhradným dielom ich ale prevažne nebude schopný používať. S odvolaním sa na ruského štátneho vývozcu zbraní o tom informoval spravodajský server The Guardian.
Lacnejšie a jednoduchšie

Keď Taliban zahnal afganskú armádu a prevzal kontrolu nad veľkými skladiskami zbraní a vozidiel, ukoristil tiež najmenej 100 vrtuľníkov Mi-17 Hip. Tieto dopravné vrtuľníky ruskej výroby objednali Spojené štáty pre afganské ozbrojené sily, pretože boli lacnejšie a jednoduchšie na ovládanie, než americké vrtuľníky UH-60 Black Hawk.

„Vrtuľníková letka je veľká – okolo 100 vrtuľníkov Mi-17 rôznych typov,“ povedal podľa tlačovej agentúry Interfax riaditeľ ruskej štátnej spoločnosti pre export zbraní Rosoboronexport Alexandr Michejev. „Samozrejme taká letka vyžaduje opravy, údržbu a dodávku náhradných dielov.“ Veľká časť vrtuľníkov môžem byť už teraz neschopná prevádzky, dodal.

Michejevov odhad počtu vrtuľníkov ruskej výroby v Afganistane je podstatne vyšší, než hlásený inventár. Podľa júlovej správy nezávislého úradu amerického osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR) mala afganská armáda 56 vrtuľníkov Mi-17, z ktorých bolo použiteľných iba 32.

Mi-17 sú exportné verziie ruských vrtuľníkov Mi-8, ktoré sa vyrábajú v dvoch továrňach v Kazani a v Ulan-Ude. Letka vrtuľníkov Mi-17 tvorila po celé roky chrbticu afganských vzdušných síl. Pravidelne slúžili na prepravu vojakov, streliva aj evakuáciu zranených./agentury/

X X X

Jojka a RTVS dostali finančné pokuty

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) udelila na svojom stredajšom zasadnutí päť sankcií a začala aj viacero správnych konaní. Riešila tiež sťažnosti na vysielateľov.
Pokutu 3319 eur udelila RVR vysielateľovi MAC TV (programová služba JOJ) za to, že 17. decembra 2020 odvysielal v rámci programu Súdna sieň doplnkovú obsahovú službu – titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktoré neboli zosynchronizované so zvukovou stopou programu.

Vysielateľ tiež dostal pokutu 663 eur. Program Komorník odvysielaný 2. januára označil za nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, hoci obsahoval vulgárne aj obscénne vyjadrovanie a mal byť klasifikovaný ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov.

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) dostala pokutu 3319 eur. Telerozhlas odvysielal 8. januára na Dvojke program Súrodenci označený za nevhodný pre maloletých do 15 rokov, pričom nezabezpečil jeho časové zaradenie.
RTVS tiež dostala pokutu 165 eur za to, že program s názvom Ako Krtko k nohavičkám prišiel odvysielala 27. decembra 2020 s českým dabingom, čím porušila povinnosť odvysielať program určený maloletým do 12 rokov s dabingom v štátnom jazyku.

Sankcie ovplyvnila aj pandémia
Sankciu v podobe upozornenia na porušenie zákona dostal vysielateľ EJ za to, že v programovej službe Aetter odvysielal 24. decembra 2020 program Ranné vysielanie, ktorý obsahoval kritérium nevhodnosti a neprístupnosti pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, pričom nezabezpečil časové zaradenie tohto programu.
RVR z dôvodu ekonomických dosahov spôsobených pandémiou nového koronavírusu na elektronické médiá ukladala sankcie na najnižšej zákonom prípustnej úrovni.

Rada avizuje, že až do odvolania nebude od rozhlasových vysielateľov požadovať zasielanie štatistiky o odohraných slovenských hudobných dielach a nebude od televíznych vysielateľov požadovať zasielanie štatistiky o odvysielaných programoch televíznej programovej služby, aktuality.sk

X X X

Sulík: Cena elektriny pre domácnosti vzrastie asi o 1,5 centa za kWh

Cena elektriny pre domácnosti vzrastie asi o jeden a pol centa za kilowatthodinu (kWh). Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s tým, že ide o jeho osobný predbežný odhad, nie o cenu stanovenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

„Snažíme sa cenové nárasty stlmiť tak, ako sa to len bude dať. Nevieme to však úplne odchytiť. Snažíme sa to odchytiť tým, že nárast silovej zložky kompenzujeme poklesom v poplatkoch, ale nejde to úplne. Preto bude, bohužiaľ, na nejakú dobu zvýšená cena energie. Vychádza to na 1,5 až 1,7 centa za kWh. Dúfam však, že ceny silovej elektriny začnú klesať. Ceny elektriny v posledných mesiacoch rástli preto, lebo rástli ceny emisných povoleniek," priblížil

Pripomenul zároveň, že ceny energií, teda to čo ľudia platia, pozostávajú z dvoch zložiek. „Jedna zložka, tá menšia, je cena za komoditu, za samotnú elektrinu. Táto je trhová, určuje ju trh. Väčšia časť ceny je cena za distribúciu, tú určujeme my. Cena za distribúciu nerastie. Rastie cena za energiu, tzv. silová zložka," dodal, aktuality.sk

X X X

Strata výrobcu traktorov Zetor vzrástla vlani na dvojnásobok

Dôsledkom koronavírusovej krízy sa nevyhol ani český výrobca traktorov Zetor.
Celková strata firmy sa v minulom roku takmer zdvojnásobila na 217 miliónov Kč (8,5 milióna eur). V roku 2019 predstavovala 111,6 milióna Kč. Tržby klesli o 106 miliónov na 1,86 miliardy Kč. Vyplýva to z výročnej správy spoločnosti, ktorú zverejnil server E15.cz.
„Epidemiologické opatrenia negatívne ovplyvnili obchod s agrotechnikou. Dôsledky sú evidentné nielen za rok 2020, ale pravdepodobne zasiahnu aj do budúcich rokov," uviedla firma vo výročnej správe.

„Výšku účtovnej straty do veľkej miery ovplyvnila svetová pandémia, v dôsledku ktorej dochádzalo k častým prerušeniam dodávok súčiastok z krajín výrazne zasiahnutých chorobou COVID-19 a k narušeniu plynulosti výroby a poklesu zákaziek," dodala firma.
Zetor pripomína, že stratu vykázal v rokoch 2018 až 2020 po ôsmich rokoch nepretržitých ziskov. Stratovú trajektóriu z rokov 2018 a 2019 však vlani výrazne umocnila pandémia.
Dlhodobo klesá aj objem výroby. Ešte v roku 2014 predal Zetor 4178 traktorov, o tri roky neskôr to bolo 2786. Vlani do distribučnej siete dodal 1788 traktorov, aktuality.sk

X X X

Prípad Hedvigy Malinovej je symbolom zlyhania právneho štátu, vyhlásila prezidentka Čaputová

Prípad Hedvigy Malinovej je dodnes symbolom zlyhania právneho štátu. Pri príležitosti 15. výročia od útoku na Malinovú to vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.
Dodala, že na nespravodlivosť voči vtedajšej slovenskej študentke maďarskej národnosti nesmieme nikdy zabudnúť.
Prezidentka v deň výročia pripomína, že útok s národnostným rozmerom sa odohral na pozadí zhoršujúcich sa slovensko-maďarských vzťahov a namiesto spravodlivosti a riadneho prešetrenia sa Hedviga Malinová Žáková stala svojho času terčom ďalšieho zastrašovania.

„Štátny aparát sa postavil proti nej – bežnej občianke. Nositelia štátnej moci prekrútili právo tak, že pred súd chceli postaviť ju a nie tých, ktorí ju napadli. Páchatelia nikdy neboli vzatí na zodpovednosť, no Hedviga Malinová Žáková si pod tlakom udalostí a spoločenskej atmosféry bola nútená nájsť domov mimo Slovenska. Ospravedlnenie, ktoré sa jej neskôr dostalo, je len časťou satisfakcie za príkoria, ktorým musela dlhé roky čeliť," uviedla hlava štátu v stanovisku, ktoré TASR zaslal jej hovorca Martin Strižinec.
Dvaja muži mali v auguste 2006 zbiť v Nitre slovenskú študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú. Prípad, ktorý vyvoláva mnohé otázniky, nie je dodnes uzavretý, aktuality.sk