iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Mičovský: Nespreneverím sa protikorupčným zásadám

Len niekoľko dní po tom, ako polícia zatkla šéfku Slovenského pozemkového fondu (SPF) Gabrielu Bartošovú, vo funkcii ministra pôdohospodárstva končí Ján Mičovský z OĽaNO. Vláda vymenovala Bartošovú za šéfku SPF vlani 2. apríla práve na návrh Mičovského. Bartošová, ktorá sa už medzitým vzdala funkcie riaditeľky, sa momentálne nachádza vo väzbe. Spolu s ďalšími ľuďmi je podozrivá zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Mičovský si na dnes zvolal tlačovú besedu, na ktorej oznámil, že inú možnosť ako vlastnú rezignáciu ani nepripúšťa.
„Voliť v tejto situácii alternatívu, že sa radšej spreneverím protikorupčným zásadám, ktoré ma dostali na toto miesto, rozhodol som sa, že niečo také je nezlučiteľné s mojím svedomím,“ vyhlásil.
Funkcie sa minister vzdá v posledný májový deň. Tvrdí, že ide o jeho osobné vnútorné rozhodnutie, o ktorom dosiaľ nikto - ani jeho kolegovia z OĽaNO - nevedel.
Dobrý tip

Mičovský viackrát zdôraznil, že si uvedomuje, že Bartošová je nominantkou Obyčajných ľudí, ktorí sa profilujú ako protikorupčné hnutie. Skutočnosť, že Bartošovú zatkli a obvinili, je podľa neho najlepším dôkazom toho, že na Slovensku teraz platí padni komu padni.

„Bartošová bola nominantkou OĽaNO a nikto neurobil žiadny krok, aby ju zachránil pred situáciou, v ktorej sa ocitla. V minulosti to bolo bežné,“ dodal minister.
Prečo vlastne Mičovský Bartošovú navrhol vymenovať? Tvrdí, že keď sa stal ministrom, nemal žiadneho vlastného kandidáta na post riaditeľa SPF. Bartošovú mu vraj poradili kolegovia z OĽaNO.

Na pozemkovom fonde už totiž v minulosti pracovala, no keďže bola nespokojná, odišla. „Povedzme, že bola malým protikorupčným bojovníkom. Bol som vďačný za dobrý tip, ktorému sm uveril,“ priznal Mičovský.
Paradoxom je, že v putách minulý týždeň skončila aj Adriana Šklíbová, ktorú práve Bartošová nahradila v marci 2020 na poste generálnej riaditeľky pozemkového fondu.

Nahradí ho Fecko?

Isté pochybnosti pred Bartošovej vymenovaním však Mičovský mal. Exšéfka SPF vraj pred asi 10 rokmi bola v blízkom vzťahu s Milošom Kaštanom - bývalou pravou rukou bossa všetkých bossov podsvetia Mikuláša Černáka.
„Toto ma vtedy zastavilo a povedal som si, že to asi nebude dobré riešenie,“ hovorí Mičovský. „Pani Bartošová mi však potvrdila, že príbeh mladého dievčaťa spred 10 rokov je iný ako príbeh ženy, ktorá sa uchádza o funkciu,“ vysvetlil, prečo sa napokon rozhodol nomináciu navrhnúť.

Mičovský teraz tvrdí, že sa vráti do parlamentu, kde bude pôsobiť ako radový poslanec. Kto bude jeho nástupcom vo funkcii ministra, ešte nie je isté. Mičovský pripúšťa, že novým šéfom rezortu by sa mohol stať, jeden zo štyroch zakladateľov OľaNO a aktuálne aj štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva Martin Fecko, aktuality.sk

X X X

Český minister zdravotníctva Arenberger odstupuje, rezort opäť povedie staronový šéf Adam Vojtěch.

Český minister zdravotníctva Petr Arenberger podá v utorok demisiu. Potvrdil to na tlačovom brífingu po summite Európskej únie premiér ČR Andrej Babiš, píše portál Novinky.cz.
Na post rezortu zdravotníctva sa vráti Adam Vojtěch, ktorý odstúpil vlani v septembri.
„Hovoril som s ním včera a dnes ráno mi potvrdil svoju rezignáciu," povedal Babiš. „Zdôvodnil to tým, že celá rodina je pod tlakom,“ dodal.
Šéf pražskej nemocnice na Vinohradoch Arenberger, ktorého do funkcie vymenoval 7. apríla prezident ČR Miloš Zeman po tom, čo odvolal predchádzajúceho ministra Jana Blatného, svoj odchod oficiálne oznámi na utorňajšej tlačovej konferencii.
Adama Vojtěcha, ktorý sa stane staronovým šéfom rezortu zdravotníctva, vystriedal 21. septembra 2020 epidemiológ Roman Prymula. Ten však vo funkcii zotrval len do 29. októbra a následne nastúpil Blatný. Arenberger bol tak po rezignácii Vojtěcha už štvrtým českým ministrom zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger reaguje na odchod ministra Mičovského

Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) vníma ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) ako človeka s veľkým zmyslom pre spravodlivosť. Uviedol to v reakcii na jeho ohlásenú demisiu.

„Jeho rozhodnutie akceptujem a vyjadrujem vďaku za odvedenú prácu v rezorte, v ktorom zdedil po bývalých vládach premyslený systém nezaslúžených privilégií a úplatkov. Očista tohto rezortu však bude pokračovať, rovnako ako nastavenie nových spravodlivých pravidiel v dotačnej politike," dodal Heger.
Mičovský v utorok oznámil, že odstúpi z funkcie. Urobiť tak chce v pondelok 31. mája. Jeho krok súvisí s dianím v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF).

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v piatok (21.5.) na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku návrh na väzobné stíhanie v prípade siedmich obvinených osôb. Ide o osoby, ktoré Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala v stredu (19.5.) v súvislosti s korupciou na SPF v rámci akcií Latifundista a Feudál.

Medzi obvinenými bola aj generálna riaditeľka SPF Gabriela B., ktorá do funkcie nastúpila za súčasnej vlády a nominoval ju Mičovský. Ministerstvo v pondelok (24.5.) prijalo jej abdikáciu. Skutočnosť, že sa orgány činné v trestnom konaní (OČTK) venujú aj nominantom súčasnej koalície podľa ministerstva potvrdzuje otvorenosť a úprimnosť protikorupčného snaženia tejto vlády, aktuality.sk

X X X

Exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský zostáva vo väzbe, rozšírili mu aj dôvody väzby

Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský zostáva naďalej väzobne stíhaný. Rozhodol o tom v utorok Najvyšší súd. Informovala o tom hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Senát NS SR mu zároveň rozšíril dôvody väzby o tzv. preventívnu.
„Senát 4T NS SR na dnešnom neverejnom zasadnutí o sťažnosti obvineného Vladimíra P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 1. mája, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj o zamietnutí návrhu prokurátora na zmenu dôvodov väzby, rozhodol tak, že sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol,“ uviedla hovorkyňa.

Ako ďalej informovala, NS SR zároveň na podklade sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zmenil dôvody väzby u obvineného tak, že ich rozšíril aj o dôvody preventívnej väzby.
Neverejný výsluch pred sudcom ŠTS v Pezinku sa konal 29. apríla. Následne sudca pre prípravné konanie si nechal čas na rozhodnutie, ktoré sa napokon doručovalo procesným stranám.

Vladimír Pčolinský je právoplatne väzobne stíhaný od 29. marca. Exriaditeľa tajnej služby zadržali príslušníci NAKA 11. marca a obvinili ho z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.

Úplatok mal byť údajne za to, aby SIS nesledovala Zoroslava Kollára. Vypovedajú voči nemu dvaja svedkovia – kajúcnici Boris Beňa a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Nedávno mu pribudlo ďalšie obvinenie z korupčného skutku, ktorého sa mal dopustiť v roku 2020. Obvinenia odmieta./agentury/

X X X

Vyhostení ruskí diplomati opustia Česko v posledných májových dňoch

Ruskí diplomati, ktorých Česko vyhostilo v rámci roztržky vyvolanej kauzou Vrbětice, odídu z krajiny v posledných májových dňoch. Uviedol to v utorok nemenovaný zdroj z ruskej ambasády v Prahe.
„Personál ruského veľvyslanectva v Prahe, zahrnutý do procesu dosiahnutia parity počtu diplomatického zastúpenia oboch strán, opustí Českú republiku 29. a 31. mája," uviedol spomínaný zdroj pre ruskú agentúru TASS.

Po ich odchode bude na ruskom veľvyslanectve v Prahe, rovnako ako na českej ambasáde v Moskve, pôsobiť už len sedem diplomatov a 25 administratívnych a technických zamestnancov. Česká vláda dala vyhosteným ruským diplomatom čas na opustenie krajiny do konca mája.

Česko sa dostalo s Ruskom do diplomatickej roztržky, ktorú spustilo oznámenie českej vlády zo 17. apríla, že do výbuchov v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 sú zapletení agenti ruskej vojenskej rozviedky, čo Moskva popiera. Česko následne vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, na čo Rusko odpovedalo vyhostením 20 zamestnancov ambasády ČR v Moskve a následne oznámilo, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na „striktnú paritu".
V rámci solidarity s ČR pristúpili k vyhosteniu zamestnancov ruských veľvyslanectiev aj Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko, ktoré 22. apríla vyhlásilo za nežiaduce osoby troch zamestnancov ruskej diplomatickej misie v SR. Moskva reagovala odvetným vyhostením diplomatov týchto krajín.
Jedného ruského diplomata vypovedalo aj Bulharsko, ktoré podozrieva Rusko zo štyroch výbuchov v muničných skladoch na svojom území v rokoch 2011 – 2020, aktuality.sk

X X X

SIS si vlani prilepšila o 18 miliónov. Pochybnosti o vyšetrovaní zostávajú

Prípad bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana vyvoláva čoraz viac otáznikov a k opatrnosti už primal aj Generálnu prokuratúru, ktorá si prípad vzala pod seba. Zurian prehovoril o politickom ovplyvňovaní výpovedí spolupracujúcich páchateľov s benefitmi - tzv. kajúcnikov - a jeho varovanie potvrdzuje aj Iniciatíva advokátov za právny štát. Prokuratúra a polícia tvrdia, že vyšetrovania sú objektívne a žiadne obvinenie nestojí len na výpovedi kajúcnika.

Podľa Zuriana kajúcnik Ľudovít Makó bol v júni 2020 na pokyn vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) prijatý do SIS. Povedať mu mal o tom iný kajúcnik, Boris Beňa. Matovič to poprel, zároveň však priznal, že o Makóovom nástupe do SIS vedel a dokonca sa s ním predtým niekoľkokrát aj stretol. Účel stretnutí však komentovať odmietol.

Zurian dokonca tvrdí, že za prijatie Makóa Matovič sľúbil SIS navýšenie rozpočtu o 20 miliónov eur. „Ako mi Beňa povedal, Makó mal v tom čase vydierať Hegera v súvislosti so šéfom Tiposu p. Kaňkom, ktorý mal byť konateľom spoločnosti Oliva. Tieto dokumenty mal pritom Heger a Makó s nimi mal obchodovať. Konkrétne mi Beňa uviedol, že premiér Matovič im sľúbil zvýšenie rozpočtu o 20 miliónov eur, ak zoberú osobu Makó do SIS,“ priblížil Zurian ešte v piatok pre TV JOJ. Práve tieto informácie majú podľa Zuriana stáť za jeho údajne účelovým obvinením.
Peniaze prišli

V tom čase bol ministrom financií už súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Sú to nezmysly,“ reagoval v pondelok predseda vlády. Ako však potvrdilo ministerstvo financií, SIS naozaj dostala vlani viac peňazí.

„V kapitole Slovenská informačná služba bol schválený limit výdavkov na rok 2020 v sume 63 405 323 eur celkovo navýšený o sumu 18 665 314,66 eur formou rozpočtových opatrení,“ spresnil tlačový odbor rezortu financií. Ako dodal, päť miliónov eur malo ísť najmä na prevádzkové výdavky a ďalších 10 miliónov eur na zabezpečenie výkonu SIS. Ďalších 116-tisíc eur pribudlo v súvislosti s pandémiou a ostatných 3,5 milióna dostala SIS od ministerstva investícií na projekt Národného systému riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti./agentury/

X X X

Boris Kollár zvolal mimoriadnu schôdzu k stretnutiu v SIS na stredu ráno

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) zvolal mimoriadnu schôdzu k stretnutiu najvyšších predstaviteľov štátu v budove Slovenskej informačnej služby (SIS).
Začať sa má v stredu o 9.00 h. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa šéfa parlamentu Michaela Jurcová.
Jediným bodom programu má byť "návrh skupiny poslancov NRSR na prijatie uznesenia NRSR k vážnym podozreniam z politického ovplyvňovania a manipulácie postupu orgánov činných v trestnom konaní".

Schôdzu inicioval opozičný Smer-SD. Chce, aby na nej premiér Eduard Heger (OĽANO) vysvetlil „tajné stretnutie" predstaviteľov štátu v SIS. Hovorí o rozklade právneho a demokratického štátu i o ovplyvňovaní vyšetrovania viacerých káuz. Namieta, že na stretnutí sa mali politickí predstavitelia rozprávať o živých prípadoch.
Na vysvetlenie stretnutia premiéra vyzýva aj mimoparlamentná strana Hlas-SD. Jej nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho apelovali na koalíciu, aby schôdzu umožnila.

Na stretnutí na pôde SIS v pondelok 17. mája sa malo zúčastniť približne desať ľudí vrátane najvyšších ústavných činiteľov. Témou malo byť podozrenie, že vyšetrovanie niektorých veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované. Médiá informovali, že v tejto súvislosti sa mal spomínať aj prípad exšéfa SIS Vladimíra P.

Premiér už odmietol, že by sa stretnutie týkalo bývalého šéfa SIS alebo iných vyšetrovaných živých prípadov. Stretnutie sa podľa jeho slov uskutočnilo z jeho iniciatívy, aby sa predstavitelia štátu oboznámili s podrobnosťami o určitých spravodajských informáciách.
Predseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS Marián Saloň (Smer-SD) zároveň zvolal mimoriadne zasadnutie výboru na stredu (26. 5.) ráno, aktuality.sk

X X X

Lídri EÚ sa zhodli na nových sankciách pre Minsk

Šéfovia vlád a štátov EÚ počas pracovnej večere v rámci prvej časti dvojdňového summitu vyzvali na cielené sankcie proti jednotlivcom aj proti organizáciám a hospodárskym subjektom, ktoré mali nejaký podiel na odklonení lietadla na trase Atény – Vilnius a na zadržaní mladého novinára a jeho spoločníčky.

Lídri EÚ v spoločnom vyhlásení uviedli, že ministri členských krajín vo formáte Rady EÚ prijmú opatrenia, ktoré zabránia bieloruským leteckým spoločnostiam lietať vo vzdušnom priestore EÚ, ako aj mať prístup na letiská pod správou krajín Únie.
Vyhlásenie premiérov a prezidentov 27-členného eurobloku je znamením rýchlej a ráznej spoločnej reakcie na nedeľňajší incident, ktorý viacerí lídri odsúdili ako „únos“ alebo označili za „štátom podporovaný terorizmus“.
Skutočný rozsah reštriktívnych opatrení EÚ však nebude známy, kým úradníci, diplomati a právnici nedotiahnu do detailov nové, v poradí už štvrté kolo sankcií proti bieloruskému vládnemu režimu.

V podobnom duchu reštriktívnych opatrení sa v pondelok večer vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, keď oznámila, že európsky investičný program pre Bielorusko v hodnote troch miliárd eur zostane zmrazený, kým sa táto krajina nevráti k demokracii. Aj šéfka eurokomisie prisľúbila „veľmi silnú“ reakciu EÚ voči režimu Lukašenka, ktorý je obviňovaný, že stojí za odklonením lietadla, na palube ktorého sa nachádzal známy odporca a kritik spôsobu jeho vládnutia Pratasevič.

„Bude to veľmi silná odpoveď, pretože ide o škandalózne správanie. Lukašenko a jeho režim musia pochopiť, že to bude mať vážne následky,“ uviedla Von der Leyenová tesne pred začatím summitu EÚ. Spresnila, že Únia bude vyvíjať tlak na Minsk dovtedy, kým bieloruská vláda nebude rešpektovať slobodu médií, slobodu prejavu a slobodu názoru. Podľa jej slov by sa nové sankcie mohli dotknúť aj podnikov, ktoré financujú vládny režim a tiež bieloruského leteckého sektoru.
Air France pozastavuje lety v bieloruskom vzdušnom priestore

Francúzska letecká spoločnosť Air France v utorok v súlade s odporúčaním Európskej únie oznámila, že pozastavuje všetky lety v bieloruskom vzdušnom priestore. Stalo sa tak po tom, čo Minsk prinútil núdzovo pristáť civilné lietadlo a následne došlo k zadržaniu bieloruského novinára a aktivistu Ramana Prataseviča, ktorý bol na palube. Informovala o tom agentúra AFP.

Air France vo vyhlásení uviedla, že „vzala na vedomie“ závery pondelňajšieho mimoriadneho zasadnutia Európskej rady a pozastavila „až do odvolania“ lety v bieloruskom vzdušnom priestore. Letové plány lietadiel, ktoré sú už na ceste, budú pozmenené, dodala spoločnosť.
„Uzatvárame náš vzdušný priestor pre lety bieloruských leteckých spoločností a vyzývame letecké spoločnosti EÚ, aby nelietali nad touto krajinou,“ napísala v pondelok na Twitteri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dodala, že ďalšie hospodárske sankcie voči Bielorusku predstaví EÚ čoskoro.

Bieloruskému vzdušnému priestoru sa takisto začne vyhýbať spoločnosť Finnair, ako uviedla v utorok ráno na Twitteri. Spoločnosť Singapore Airlines rovnako plánuje presmerovať lety pôvodne smerujúce cez Bielorusko. „Naše lety smerujúce do Európy v súčasnosti odkláňame mimo bieloruského vzdušného priestoru a naďalej budeme situáciu pozorne monitorovať,“ povedal pre AFP hovorca tejto ázijskej leteckej spoločnosti.

Podobné vyhlásenia priniesli ešte v pondelok i škandinávske aerolínie SAS, nemecká Lufthansa a regionálna letecká spoločnosť Air Baltic so sídlom v Lotyšsku. Zastavenie priameho leteckého spojenia s Bieloruskom nariadil i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Británia vydala tamojším spoločnostiam odporúčanie vyhýbať sa bieloruskému vzdušnému priestoru./agentury/

X X X

Koalícia odvrátila rozpočtové fiasko. Matovič našiel so Sulíkom spoločnú reč

Lídri vládnych strán našli zhodu pri navýšení výdavkov v štátnom rozpočte.
Koaličná rada v pondelok v noci po niekoľkých týždňoch hádok vyriešila predbežne spor medzi ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a šéfom rezortu hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).
Tí si opäť vymieňali kritické odkazy cez médiá potom, čo Matovič navrhol, aby sa tohtoročné výdavky v štátnom rozpočte zvýšili o približne 3,5 miliardy eur.

Hoci líder OĽaNO mal v tomto podporu aj koaličných strán Sme rodina a Za ľudí, SaS bola proti. Spor si vyžiadal aj prerušenie parlamentnej schôdze, na ktorej sa mala novela rezortu financií schvaľovať. Nakoniec bude pokračovať túto stredu od 13:00 hod.
Podľa informácií Aktuality.sk by mal návrh prejsť v zásade tak, ako ho navrhoval Matovič. O čom sa ešte diskutuje, je ale výška rozpočtovej rezervy. Tú chcel minister financií vo výške 300 miliónov eur na prípadnú tretiu vlnu pandémie a rovnakú čiastku aj na iné "nekoronované" výdavky.

Ako nám štát siaha do vreciek:
Čaká sa na dohodu Sulíka s Doležalom
Zástupca SaS na pondelkovej koaličnej rade mal podľa našich informácií viackrát spochybňovať možnosť tretej vlny. Aj preto presadzovali nižšiu výšku rezervy.

Zástupcovia rezortu financií ale Sulíkovcov upozorňovali, že dnes má Slovensko výhodné podmienky v prípade, že by si chcelo požičať, čo na jeseň, v prípade tretej vlny pandémie, už nemusí platiť.
O dohode, ktorá vzišla z koaličnej rady má dnes ešte rokovať minister hospodárstva so šéfom rezortu dopravy Andrejom Doležalom (nom. Sme rodina).

Hoci téma ich rozhovoru nie je známa, Sulíkovi sa nepáčilo, že v rámci Matovičovho návrhu sa počítalo aj so zaplatením dlhu štátnych železníc v hodnote niekoľkých desiatok miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Mafiáni podľa svedka oklamali vlastného bosa. Zo sejfu ukradli milióny, časť koristi mu zatajili

Súdny proces s hrobárom dunajskostredskej mafie Lehelom Horváthom odhaľuje bizarné pozadie jednej z najväčších bankových krádeží v dejinách Slovenska. Súdia ho za vraždu vlastného bosa Lajosa Sátora, podiel na likvidácii jeho zástupcu Andora Reisza, ktorého pomleli v mlynčeku, a účasť na ďalších vraždách.
Kauza Lehela Horvátha ale odhaľuje aj vzťahy v skupine, keď sa delili veľké peniaze z čiernych kšeftov. Napríklad po vykradnutí bankového sejfu rodiny bývalého podnikateľa s pohonnými látkami.

Dva kľúče
Podnikateľ Tibor Farkaš mal v dávnejšej minulosti točiť biznis aj s neskorším hrobárom dunajskostredskej mafie Lehelom Horváthom. Na súde to vyhlásil vysokopostavený sátorovec Zsolt Nagy alias Čonty, aby vysvetlil, ako mohol Horváth v roku 2003 tušiť, že rodina Farkašovcov má v bankovom trezore ukryté ťažké milióny.

Horváthove znalosti o bankovom trezore boli pomerne podrobné. Vedel, že na otvorenie každej schránky sú potrebné dva kľúče – jeden si nechávala v úschove banka, druhým disponoval konkrétny prenajímateľ sejfovej schránky.
„Vtedy oslovil Andora Reisza (bývalý zástupca bosa sátorovcov), že treba zohnať človeka, ktorý vynesie von odtlačok toho kľúča, ktorého držiteľom je banka,“ opisoval Nagy v pondelok súdnemu senátu plánovanie megakrádeže.
Reisz podľa svedka Nagya naozaj zohnal zamestnanca banky, ktorý im zabezpečil odtlačok prvého potrebného kľúča – urobil ho do plastelíny v zápalkovej škatuľke. Vďaka tejto forme si gang ľahko vyrobil kópiu.

Horváth mal mať poruke aj ďalšieho človeka, ktorý si zas prenajme v banke rovnaký typ sejfu ako Farkašovci – gang údajne zistil, že do obdobných schránok pasujú rovnaké kľúče. Tak sa dostali aj k druhému potrebnému kľúču.
Svedok Nagy tvrdí, že Horváth s komplicom po výrobe falošného kľúča do zámku čislo 1 ešte navštívili banku a vyskúšali, či tento kľúč naozaj pasuje do zámku a dá sa ním otvoriť.
Sledovali vlastného
Keď už boli na krádež technicky vybavení, povolali do akcie aj spomínaného svedka Zsolta Nagya. Jeho úlohou bolo počkať v konkrétny deň pred bankou a sledovať starú škodovku, ktorou sa tam dopraví Horváthov komplic. Nagy mal počkať, kým komplic ukradne zo sejfu Farkašovcov peniaze.

„Mal som ho sledovať preto, aby sa nestalo, že keď bude mať chalan peniaze u seba, aby s nimi neušiel,“ dodal Nagy. Ako dodal, chalan naozaj do banky prišiel, vošiel dovnútra, po čase vyšiel, sadol zas do auta a odišiel za Horváthom do budovy obchodného centra Euromarket pri Dunajskej Strede, kde v tom čase prevádzkoval diskotéku.
Nagy ho sledoval až po odbočku k prevádzke Horvátha, ale potom si išiel vymeniť sledovacie auto za iné. Po návrate za ľuďmi z gangu ho vítal Reisz slovami: „Nepodarilo sa, peniaze tam neboli.“ Vzapätí však vysvsitlo, že si z neho len vystrelil. Nagya zavolal dovnútra do miestnosti, aby sa pozrel, čo je na stole – bolo tam naskladané množstvo bankoviek. „Andor povedal, že tam leží 30 miliónov korún,“ dodal Nagy.

Peniaze pobalili do tašiek a večer sa s nimi pobrali do Bratislavy, kde sa v tom čase ukrýval ich bos Lajos Sátor. To ešte netušil, že zvyšok gangu pred ním zatajil veľkú časť koristi.
Oklamaný bos
Veľké prekvapenie zažil obávaný dunajskostredský bos, keď z väzby prepustili bratov Csabu a Szilárda Raisza, ktorí čelili obžalobe z podielu na vyvraždení gangu pápayovcov v bare Fontána.

Prepustený Csaba Raisz sa totiž dobre poznal s Farkašovcami, ktorí mu mali podľa svedka Nagya povedať, že vo vykradnutom sejfe bolo asi 50 miliónov korún. S touto novou informáciou sa Csaba Raisz pochválil pred bosom Satorom.
„Sátor sa potom pýtal Andora (Reisza), prečo mu povedal, že tam bolo len 30 miliónov, keď mu Csaba hovorí, že tam bolo 50 miliónov korún. On mu povedal, že to pravda nie je, že Farkašovci klamú,“ opisoval Nagy spomienky na rozhovor dnes už mŕtveho bosa podsvetia so svojím, dnes už rovnako mŕtvym, zástupcom.

Andor Reisz svoju verziu obhajoval tvrdením, že policajti po krádeži overovali, koľko peňazí by sa vlastne do sejfu vošlo. Vraj dospeli k záveru, že 50 miliónov korún by sa tam nedalo natlačiť.
Nagy ale na súde vyhlásil, že gang neskôr zistil, že Reisz s dnes súdeným Horváthom si nepriznaných 20 miliónov korún rozdelili medzi sebou. Nagy na súde viackrát zopakoval, že Horváthovi malo pripadnúť 50 až 60 percent peňazí, ktoré pri krádeži ukoristili. Nagyovi vyplatili 1,5 milióna korún.

Skutočná suma peňazí, ktoré zo sejfu zobrali, je však zrejme aj tak iná – obžaloba hovorí o 45 miliónoch korún. O rovnakej sume na súde hovoril aj podnikateľ Farkaš – podľa jeho slov to bol manželkin sejf.
„Do trezora sme ukladali firemné peniaze. Rozhodol som sa, že peniaze nebudem mať na účte. Veril som, že v trezore budú lepšie chránené,“ citoval z jeho výpovede koncom apríla týždenník Plus 7 dní.
Nepohodlný musí zmiznúť

Muž, ktorého Nagy pred bankou sledoval, bol zrejme Csaba Karika – bývalý strážnik Horváthovej diskotéky, fitnes štúdia a kaviarne v spomínanom centre Euromarket pri Dunajskej Strede. Hoci svojmu vtedajšiemu chlebodarcovi mal tak dobre poslúžiť, po krádeži sa údajne stal nepohodlným a postihol ho podobný osud ako biele kone sátorovského gangu.
Lehel Horváth sa v minulosti priznával, že na svojom hospodárstve v Čótfe zastrelil bosa sátorovcov. V minulosti tvrdil, že to urobil zo strachu, lebo plánovaný strelec Kristián Kádár na Lajosa Sátora nevystrelil a Horváth tak dostal strach, že bos ich oboch zastrelí.

Dnes má Horváth k svojim obvineniam iný postoj – považuje ich za akýsi komplot orgánov činných v trestnom konaní a tých členov sátorovcov, ktorí proti nemu vypovedajú. Tvrdenia svedka Zsolta Nagya spochybňuje, pretože tento mafián bol už odsúdený za závažnu trestnú činnosť sátorovského gangu na prísny trest 22 rokov väzenia, aktuality.sk

X X X

Kočnerovi chceli sprísniť väzenie a dať ho na samotku. Súd to odmietol

Pre obvinenia v kauze skorumpovanej justície Búrka žiadala prokurátorka pre mafiána mimoriadne opatrenia, hoci ho už právoplatne odsúdili za falšovanie televíznych zmeniek. Najvyšší súd to zmietol zo stola.
Keď si Marian Kočner vypočul verdikt za falšovanie miliónových zmeniek TV Markíza, jeho existenčné podmienky sa paradoxne zlepšili. Najvyšší súd mu síce potvrdil 19 rokov väzenia, čo však zároveň znamenalo koniec prísneho režimu kolúznej väzby. Pre aktéra viacerých závažných káuz tak prestali platiť pravidlá, ktoré mu mali brániť v marení vyšetrovania a v ovplyvňovaní svedkov.

Po vyše mesiaci vo väzení sa vtedajšia dozorujúca prokurátorka justičnej kauzy Búrka Valéria Simonová rozhodla, že muž z tzv. mafiánskych zoznamov figurujúci vo viacerých závažných prípadoch potrebuje napriek dlhoročnémuý trestu mimoriadne opatrenia. Podmienky vo výkone trestu nepovažovala za dostačujúce.

Simonová sa preto obrátila na Špecializovaný trestný súd s návrhom, ktorý mal Kočnera obmedziť tak, akoby bol stále v kolúznej väzbe. Dôvodom boli jeho obvinenia v kauze Búrka, kde ho vyšetrovateľ stíha za viacero prípadov zločinu zasahovania do nezávislosti súdu, podplácania a návodu na zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Kauza Búrka ukazuje v nelichotivom svetle fungovanie bratislavských súdov. Kľúčovými postavami sú dvaja bývalí vplyvní predstavitelia justície – niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer-SD Monika Jankovská a niekdajší podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka. Obaja dnes spolupracujú s políciou a rozprávajú o tom, ako vybavovali na súdoch veci v prospech Kočnera.

Sám a pod kontrolou
Prokurátorka kauzy Simonová žiadala súd, aby Kočnerovi zakázal pracovať mimo múrov väzenia, aby bol na cele sám a aby sa za žiadnych okolností nestretol s väzobne stíhanými obvinenými z justičných káuz Búrka a Víchrica. Navrhovala tiež, aby mu vyšetrovatelia kontrolovali poštu a povoľovali alebo priamo kontrolovali návštevy či telefonáty.
Kočner, naopak, argumentoval, že bol v kolúznej väzbe od decembra 2018.

„Počas celej tejto doby bol umiestnený v cele sám, aj na vychádzky chodil výlučne sám, s krátkym medziobdobím, keď sa nachádzal vo výkone väzby v Leopoldove. Neprichádzal do kontaktu s inými osobami s výnimkou príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže (ZVJS), rodiny a obhajcov,“ vyhlásil pred súdom. Zároveň upozornil, že ak nemal dovtedy obmedzovaný kontakt s rodinou – telefonáty, korešpondenciu ani návštevy, nevidí na to dôvod ani neskôr.

Špecializovaný trestný súd vo februári tohto roka vyhovel návrhu prokurátorky. Argumentoval predovšetkým skutkami, z ktorých je Kočner obvinený v kauze korupnčíkov z radov sudcov a advokátov. Poukázal najmä na spôsoby, akými sa mafián snažil zabezpečiť požadovaný verdikt v súdnych sporoch, o ktoré mal osobný záujem.
Zištné dôvody

Sudca Peter Pulman označil práve Kočnerove niekdajšie aktivity za dôvod na obavy z marenia vyšetrovania v justičnej kauze Búrka.
„Každé toto konanie, za ktoré je či už stíhaný, alebo aj konanie, za ktoré už bol právoplatne odsúdený, bolo pritom vedené zo zištných dôvodov v snahe obohatiť sa, a tak, ak by aj obvinený namietal, že je solventný a na také konanie z jeho strany nebol dôvod, je potrebné uzavrieť, že ani solventnosť a dostatok majetkových hodnôt a práv neznamená, že by zanikol motív páchateľa získať ešte viac,“ argumentoval sudca.

Kočner podal proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej následne rozhodoval Najvyšší súd. Argumentoval, že prokurátorka navrhujúca prísnejší režim používa neurčité dôvody. Podľa Kočnera napríklad nešpecifikovala, koho by mal vo väzení ovplyvňovať, keďže väčšina svedkov už vypovedala, a to opakovane.

Falšovateľ televíznych zmeniek za desiatky miliónov eur pripomenul napríklad, že sedí vo väzení s maximálnym stupňom stráženia a zákaz pracovať mimo ústavu tak nedáva zmysel, keďže mimo budovy nepracuje.
Odsúdený mafián sa tiež posťažoval na návrh kontrolovať mu telefonáty. Odvolal sa pritom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, „z ktorých plynie povinnosť štátnych orgánov pomôcť väznenej osobe zachovať kontakt s najbližšou rodinou“.
Najvyšší súd nevidí dôvody

Najvyšší súd napokon rozhodol, že odsúdený zmenkový podvodník nebude mať sprísnený režim vo väzení. Pripomenul, že po Kočnerovej sťažnosti sa už prokurátorka Simonová viac nevyjadrila.

Senát potvrdil, že základná podmienka pre sprísnenie pravidiel je v prípade Kočnera splnená – že mu bolo vznesené obvinenie a toto stíhanie je odôvodnené. Opiera sa pri tom o výpovede viacerých svedkov a obvinených aj o komunikáciu cez šifrovaciu aplikáciu Threema. V uznesení pripomína, že „obvinený v dôvodoch podanej sťažnosti dôvodnosť trestného stíhania pre potreby rozhodovania o väzobných obmedzeniach ani nenamietal“.
Najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu však nenašiel dôvody pre väzbu samotnú. Pokiaľ ide o dôvody takzvanej preventívnej väzby, prokurátorka v návrhu neuviedla konkrétne dôvody.

Špecializovaný trestný súd, ktorý návrhu prokurátorky vyhovel, argumentoval napríklad tým, že sa Kočner dopúšťal trestnej činnosti opakovane a pomerne dlhý čas. Uvedený argument by podľa senátu Pavla Farkaša z Najvyššieho súdu platil, ak by bol Kočner len vo vyšetrovacej väzbe.

V uznesení pripomenul, že Kočner, ktorý si odpykáva 19-ročný trest vo väznici s najprísnejším režimom, by iba ťažko mohol pokračovať v trestnej činnosti.

„Navyše objasňovanie stíhanej trestnej činnosti prebieha už viac ako rok, s ohľadom na množstvo doposiaľ zhromaždených dôkazov je už v značnom rozsahu rozkrytá a množstvo osôb, ktoré sa na jej páchaní podieľali, je obvinených, prípadne vo výkone väzby alebo ide o osoby spolupracujúce s orgánmi činnými v trestnom konaním, čo taktiež pokračovanie v stíhanej trestnej činnosti obvineným značne sťažuje,“ dôvodil Najvyšší súd.

Zákaz nadväzovať kontakty

Kolúzna väzba by pri Kočnerovi v kauze Búrka mala podľa súdu zmysel na začiatku vyšetrovania a nie teraz, keď má polícia za sebou rozsiahle dokazovanie.
Špecializovaný trestný súd pri sprísnení Kočnerovho pobytu za mrežami upozornil na udalosti z novembra 2018 a mája 2020. V oboch prípadoch mal porušiť „zákaz nadväzovať kontakty“. O čo konkrétne ide, nie je jasné. Senát Najvyššieho súdu preto konštatuje, že bez detailov nemôže rozhodnúť, či šlo v týchto prípadoch o kolúzne konanie.

Pripomeňme, že Kočner je obžalovaný z marenia spravodlivosti za motáky, ktoré posielal z väzby svojmu niekdajšiemu kamarátovi Petrovi Tóthovi a rodine. Advokátska komora zasa disciplinárne potrestala jeho obhajcu Andreja Šabíka za to, že ich príslušník ZVJS pristihol, ako si čosi podávajú z rúčky do rúčky.

Najvyšší súd v uznesení neobišiel ani fakt, že všetky médiá informovali o Kočnerovom právoplatnom odsúdení v januári 2021, ale prokurátorka Simonová podala návrh na väzobné obmedzenia až o mesiac a päť dní neskôr.
„Pritom zo spisu neplynie a prokurátorka to ani netvrdí, že by sa obvinený počas tohto obdobia dopustil nejakého konkrétneho konania, ktoré by vzbudzovalo obavu, že sa bude kolúzne správať alebo pokračovať v páchaní stíhanej trestnej činnosti,“ zhodnotil Najvyšší súd.

Kočner je pritom stíhaný vo viacerých prípadoch. Už 15. júna by mal byť jasný verdikt Najvyššieho súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kočner je v kauze obvinený ako objednávateľ vraždy.
Rovnako má na krku aj obvinenia za ekonomické trestné činy, ako napríklad daňová kauza prevodov hotelov na Donovaloch alebo pozemková kauza Gatex, aktuality.sk

X X X

Zboru poradcov premiéra Hegera šéfuje Ščasný, na jeho čele stál aj za Matoviča

Zbor poradcov premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) je zverejnený na webe Úradu vlády (ÚV) SR. Jeho predsedom je Ľubomír Ščasný, ktorý šéfoval aj tímu poradcov expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO).
Poradca predsedu vlády pre pôdohospodárstvo a európske štrukturálne a investičné fondy je Samuel Vlčan, v oblasti dopravy premiérovi radí bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO Ján Marosz. Poradcom premiéra pre digitalizáciu je Ján Bučkuliak.
Oblasť investícií má na starosti Peter Majtán. Ľubica Karvašová radí Hegerovi v záležitostiach EÚ a Lívia Vašáková je poradkyňou pre zelenú ekonomiku a plán obnovy. Tajomníčkou Zboru poradcov predsedu vlády je Veronika Tóthová./agentury/

X X X

Pekári: Novela o nekalých praktikách je protiústavná a v rozpore s eurosmernicou

Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov protiústavná a zároveň je aj v rozpore s európskou smernicou.
Zväz preto listom požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby novú legislatívu nepodpísala a vrátila ju naspäť do Národnej rady SR. Novelou zákona sa podľa nich diskriminujú výrobcovia potravín s krátkou, čiže okamžitou dobou spotreby, ako je čerstvé pečivo. U tejto skupiny potravín totiž zákonodarcovia nezaviedli tzv. objektívnu lehotu splatnosti faktúry, ktorá sa ráta od dodania potraviny a platí u všetkých ostatných potravín.

Podľa zväzu tak mali umelo vytvoriť nerovnaký, nerovnovážny, diskriminačný a teda protiprávny stav. „Prečo poslanci znevýhodnili splatnosť faktúr u dodávok čerstvého chleba a pečiva si nevieme vysvetliť. Možno preto, že pozmeňovací návrh bol vytvorený len desiatky minút pred rokovaním pléna a nebol konzultovaný so žiadnymi slovenskými potravinármi,“ povedal výkonný riaditeľ zväzu Milan Lapšanský.

Novela zákona je podľa pekárov aj v priamom rozpore so smernicou Európskej únie. Tá pozná dva termíny pre začiatok plynutia lehoty splatnosti. Prvým je uplynutie dodacej lehoty, teda okamih totožný s dodaním potraviny. Druhým je termín od dátumu stanovenia splatnej sumy, ten však právny poriadok Slovenska nepozná. „Ani v jednom prípade však smernica EÚ neurčuje ako začiatok plynutia doručenie faktúry, ktoré zaviedli do slovenského zákona slovenskí poslanci,“ uvádza zväz.

Novela zákona tak podľa neho otvára dominantným subjektom na trhu možnosť svojím „predátorským" prístupom donútiť dodávateľov vybraných potravín, ktorými sú napríklad pekári, k vystavovaniu mesačných či kvartálnych súhrnných faktúr. „Môže sa stať, že za dodaný chlieb a pečivo dostanú pekári zaplatené až na 105. deň,“ poukázal Lapšanský.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od živnostníkov až po veľké pekárne. Členovia zväzu zamestnávajú viac ako 12-tisíc pracovníkov./agentury/

X X X

Únia sa otvorí pre očkovaných. Maďari so Sputnikom však budú mať problém

Maďarsko sa príliš ponáhľalo so schvaľovaním ruskej vakcíny, ale aj tých čínskych. Teraz na to môžu doplatiť jeho obyvatelia. Maďarský premiér Viktor Orbán to prezentoval ako víťazstvo nad pomalou európskou byrokraciou.
V čase, keď mali členské štáty Európskej únie problém s nedostatkom registrovaných vakcín, Maďarsko ako prvá krajina EÚ ešte vo februári povolila očkovanie ruským Sputnikom V a neskôr aj čínskymi vakcínami Sinopharm a Sinovac.
A to aj napriek tomu, že Európska lieková agentúra (EMA) ich zatiaľ neschválila.

Dodnes dostalo neregistrované čínske a ruské vakcíny viac ako milión Maďarov.
Tí sa teraz môžu stať obeťami Orbánovej politiky. Práve dnes má Európska únia definitívne schváliť takzvané covid pasy, ktoré zaočkovaným obyvateľom umožnia slobodne cestovať medzi členskými krajinami bez toho, že by museli absolvovať test na covid.
Maďarov zaočkovaných Sputnikom či čínskymi vakcínami sa to však nemusí týkať.
Namiesto pasu digitálny kód

Únia to nechce volať slovom „pas“, aby to nevyzeralo, že obyvatelia členských krajín budú na cestovanie potrebovať po dlhých rokoch opäť cestovné doklady. Očkovacie preukazy bude preto nazývať „digitálne certifikáty“.

V praxi to bude vyzerať takto – v mobile alebo na papieri vám pridelia špeciálny QR kód, ktorým sa preukážete na hraniciach a príslušným úradom sa zobrazia vaše základné informácie v súvislosti s covidom. V prvom rade, či ste zaočkovaní, ale aj kedy ste absolvovali PCR či antigénový test a či a kedy ste prekonali covid. Na ľudí po covide sa bude pozerať ako na zaočkovaných, minimálne počas 180 dní po prekonaní choroby.

Pre zaočkovaných ľudí by malo byť cestovanie prakticky slobodné – medzi členskými krajinami sa budete môcť pohybovať aj bez toho, aby ste sa otestovali na covid či bez toho, aby ste museli absolvovať povinnú karanténu.
Maďari očkovaní Sputnikom či Sinovacom však také šťastie nebudú mať, aspoň v prípade väčšiny krajín.
Klus: Maďari so Sputnikom môžu mať problém

„Budú členské krajiny, ktoré budú mať s neregistrovanými vakcínami problémy. Tých krajín bude pomerne dosť.“ priznal ešte v piatok pre podcast Aktuality Nahlas štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus.
Únia totiž zatiaľ akceptuje len registrované vakcíny – teda tie od výrobcov Pfizer/BioNTech, Moderny, AstraZeneca a Johnson&Johnson.
Maďarskí politici, vrátane kritikov premiéra Viktora Orbána, to však považujú za diskrimináciu viac ako milióna svojich obyvateľov.

„Netrestajte európskych občanov za Orbánove hriechy,“ odkázala Bruselu maďarská europoslankyňa z progresívnej frakcie Renew Europe Anna Donáthová.
Rozhodovať budú jednotlivé krajiny
Na konci dňa však bude všetko na jednotlivých členských krajinách. Rakúsko už dávnejšie avizovalo, že bude akceptovať len registrované vakcíny, a medzi tie Sputnik V nepatrí.

Viaceré členské štáty, najmä tie závislé od turizmu, však pravdepodobne budú akceptovať akúkoľvek vakcínu. Hovorí sa najmä o Chorvátsku, Taliansku či Španielsku.
Slovensko má Sputnikom V očkovať už v júni. No naše ministerstvo zdravotníctva stále nepovedalo, či sa zaradí k štátom EÚ, ktoré akceptujú Sputnik.

„K tomuto sa vám momentálne ešte neviem vyjadriť,” povedal včera pre Aktuality.sk generálny tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva Peter Ferjančík.
Problém však môže rozlúsknuť Európska lieková agentúra. Tá Sputnik V stále posudzuje a je možné, že v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch predbežne schváli aj ruskú vakcínu. Rovnako sa to môže týkať aj čínskej vakcíny od firmy Sinovac, ktorá už takisto požiadala o posúdenie.

No aj Maďari zaočkovaní západnými vakcínami môžu mať problém, aj keď zatiaľ to vyzerá len ako technický detail. Maďari totiž na očkovacích potvrdeniach neuvádzajú typ vakcíny, a to ani v prípade ľudí, ktorí dostali napríklad Pfizer.
To, čo Orbán vo februári prezentoval víťazstvo nad „pomalou“ Európskou úniou, sa mu teraz môže vrátiť ako bumerang. Dodávky západných vakcín totiž v posledných týždňoch v celej Únii stúpajú a aj ochota očkovať sa východnými vakcínami v Maďarsku údajne klesá, aktuality.sk

X X X

Poslanec Ján Herák čelí obvineniu zo zneužívania maloletej osoby

Poslanec informáciu potvrdil aj pre TASR. V pondelok si prevzal uznesenie. Poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Herák (OĽANO) čelí obvineniu zo zneužívania maloletej osoby. V pondelok o tom informovala RTVS.
Poslanec informáciu potvrdil aj pre TASR. V pondelok si prevzal uznesenie. „Je to blud. Je to neopodstatnené. Je to výmysel. Riešim to intenzívne so svojou advokátkou," reagoval.
Ako neskôr uviedol v stanovisku, odmieta, že by sa stali veci, z ktorých bol obvinený.

„Tábory pre deti organizujem už 15 rokov. Často išlo o deti z detských domov, z neúplných rodín či z vylúčených komunít. Ja sám som vyrastal v detskom domove. Chápem, aké je to ťažké, vyrastať bez opory rodičov, bez lásky. Chápem preto, že niekedy majú deti potrebu si vymýšľať či zaujať," uviedol.
Dodal, že plne spolupracuje s políciou a poskytne plnú súčinnosť, aby sa prípad vyšetril, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: S pozemkami sa kšeftuje ako za Fica. V policajnej sieti aj šéf NAKA

Vyšetrovatelia obvinili už druhého vysokopostaveného nominanta vládnej koalície. Polícii bude mať čo vysvetľovať aj nástupca Petra Hraška na čele elitnej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Slovenský pozemkový fond (SPF) je už roky symbolom korupcie a machinácií, z ktorých profitujú rôzni špekulanti – bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Ich modus operandi sa prevalil za prvej Ficovej vlády.

V roku 2007 vyšlo najavo, že vďaka vtedajšiemu námestníkovi SPF Branislavi Brízovi sa dostali k lukratívnym pozemkom vo Vysokých Tatrách ľudia blízki Mečiarovi. Práve on pretlačil do funkcie Brízu.
V praxi to fungovalo tak, že podnikavci oslovili reštituenta – spravidla vo vysokom veku – že od neho kúpia parcely, ktoré si nárokoval od SPF. Prihodili pár drobných a potom pôdu obratom predali za trhovú cenu.

Ešte predtým samozrejme na fonde zariadili, že reštituent dostane pozemky, o ktoré mali záujem. Zneužívali tak zúfalstvo ľudí, ktorí by sa možno k svojej pôde – zhabanej komunistami – počas života ani nedostali.
V prípade Brízu to bol Veľký Slavkov. Pre túto kauzu sa Ficov kabinet s Mečiarom a Slotom poriadne otriasal v základoch. Padol minister Jureňa, Bríza bol neskôr odsúdený za zneužívanie právomocí verejného činiteľa.

Agromafia

Viackrát sa menilo aj vedenie SPF, keďže s pôdou reštituentov sa naďalej kšeftovalo, ako keby sa nič nestalo. Čiastočne sa menili aj pravidlá vydávania pozemkov, ktoré sa však bez problémov obchádzali.
Tento týždeň polícia zadržala osem ľudí v akciách Latifundista a Feudál – vrátane bývalej aj súčasnej šéfky SPF. Čiže nominantov Ficovej aj Matovičovej vlády. Podľa vyšetrovateľov fungovali ako zločinecká skupina.

Okrem toho sú podozriví z korupcie a zneužívania právomocí. V prípade aktuálnej šéfky SPF ide po Vladimírovi Pčolinskom o druhého vysokopostaveného nominanta tejto koalície, ktorý skončil v putách.
Aj tento prípad potvrdil, že funkcionári fondu hrali vždy vlastnú ligu. Niekedy v spolupráci s konkrétnymi politikmi, inokedy „len“ so záujmovými skupinami, respektíve agromafiou. Výsledok je však rovnaký.
Schôdzka s tajným

Inšpekcia ministerstva vnútra chcela zadržať aj bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, čo sa jej však nepodarilo, keďže bol v zahraničí. Ten už zrejme niečo tušil, keďže len pár dní predtým odišiel náhle do civilu.
Potichu a neštandardne, keďže vycúval sám a v polovici mesiaca. Dôvodom boli zrejme aj policajné výsluhy. Kľúčové je však niečo iné: Zurian rozšíril rady funkcionárov polície, podozrivých z trestnej činnosti.

Vo väzbe sedí jeho predchodca na čele NAKA Peter Hraško aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Necelý mesiac v nej strávil aj jeho nástupca Milan Lučanský, ktorý potom spáchal samovraždu.
Zurian mal podľa medializovaných informácií vynášať utajované informácie. Aspoň to o ňom tvrdí bývalý druhý muž tajnej služby – kajúcnik Boris Beňa, ktorý začal vo veľkom spolupracovať s políciou. Podľa Beňu mu Zurian vyzradil, že NAKA odpočúva bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Beňa to mal následne posunúť Makóovi, ktorý dnes tiež kooperuje s políciou.

Väzby s Lučanským

Zurian sa bráni, že s Beňom hovoril ako s funkcionárom SIS, pričom netušil, že ten bude následne varovať podozrivého Makóa. Podobné výmeny informácií medzi bezpečnostnými zložkami sú vraj bežné.
Je však rozdiel, či ide o oficiálne porady SIS, kam chodia aj vyšetrovatelia a prokurátori, alebo o neoficiálne stretnutie vo dvojici v zašitej kaviarni. Navyše nevieme, či išlo „len“ o výmenu poznatkov alebo aj o niečo viac.
Napríklad, či za tým nebol aj finančný motív/korupcia. Aj preto treba kauzu Zurian dôsledne preveriť, keďže NAKA pod jeho vedením mala uspokojivé výsledky. Vyrušoval skôr jeho blízky vzťah s Lučanským.

Zurian ho navyše obhajoval aj po tom, ako vyšlo najavo, že bývalý šéf polície bol zapletený do kriminálnej činnosti. Podľa vyšetrovateľov ju mal dokonca páchať aj po vražde Jána a Martiny, keď bol v najvyššej funkcii. Pčolinský detto. Ani o ňom by to mnohí dovtedy – podobne ako o Lučanskom – nepovedali, hoci varovné signály tu boli už predtým. Zurian mal inú povesť, čo však nezaručuje, že nemohol zísť z cesty.
Funkcie a vplyv otvárajú netušené možnosti. Odolajú im len naozaj silní jedinci, aktuality.s

X X X

Za smrť Diany nie som zodpovedný, odkazuje novinár Bashir: Neublížili sme jej!

Bývalý novinár britskej televíznej stanice BBC Martin Bashir, ktorý roku 1995 podvodným konaním získal rozhovor s princeznou Dianou, odmietol zodpovednosť za reťazec udalostí, ktoré viedli k jej smrti. Bashir sa ešte v nedeľu v rozhovore s nedeľníkom The Sunday Times zároveň ospravedlnil Dianiným synom, princovi Williamovi a Harrymu.

Podľa nezávislého vyšetrovania, ktoré viedol bývalý sudca John Dyson a ktorého výsledky boli zverejnené vo štvrtok, použil novinár pri snahe získať rozhovor klamastvá a využil falšované dokumenty. Dianin brat Charles Spencer povedal, že ho Bashir presvedčil, aby ho zoznámil so svojou sestrou, tvrdením, že Dianu odpočúvajú tajné služby. Ukázal mu tiež falšované bankové výpisy, z ktorých malo vyplývať, že dvaja ľudia z princezninho okolia dostávajú zaplatené za poskytovanie informácií o nej.

Použitie falšovaných bankových výpisov Bashir v rozhovore priznal. „Samozrejme to ľutujem, nebolo to správne,“ povedal. „Na nič to ale nemalo vplyv. Nemalo to vplyv na Dianu, nemalo to vplyv na rozhovor,“ zdôraznil.
„Nikdy som nechcel Diane ublížiť a som presvedčený, že sme jej neublížili,“ konštatoval bývalý zamestnanec BBC. Stanica sa za spôsob, akým interview získal, už vo štvrtok minulý týždeň ospravedlnila. Bashir následne dodal, že sa „hlboko ospravedlňuje“ Dianiným synom.

Princ William v reakcii na výsledky vyšetrovania povedal, že vtedajšie zlyhanie BBC výrazne prispelo k „strachu, paranoji a izolácii“ jeho matky. Jeho mladší brat Harry a Dianin brat Charles uviedli, že rozhovor bol časťou neetického počínania, kvôli ktorému Diana nakoniec roku 1997 zomrela pri autonehode v Paríži.

„Nemyslím si, že nesiem zodpovednosť za mnoho ďalších vecí, ktoré sa v jej živote diali, a za zložité problémy spojené s týmito rozhodnutiami,“ rozviedol Bashir svoju obhajobu. „Rozumiem tej motivácii, ale smerovať tragédiu, zložitý vzťah medzi kráľovskou rodinou a médiami iba na moje plecia sa mi zdá trochu nerozumné. Náznak, že za to nesiem zodpovednosť len ja, je podľa môjho názoru neprimeraný a nespravodlivý,“ dodal novinár.

Rozhovor s princeznou Dianou bol pre BBC veľkým úlovkom. Práve v tomto rozhovore Diana povedala preslávenú vetu: „V tom manželstve sme boli traja.“ Bolo to prvýkrát, čo úradujúci člen kráľovskej rodiny prehovoril tak otvorene o živote v nej.
V šokujúcom rozhovore, ktorý v Británii sledovalo viac ako 20 miliónov divákov, Diana vôbec prvýkrát prehovorila o svojom nešťastnom manželstve s Charlesom, o svojej nevere, bulímii či vzťahu svojho manžela princa Charlesa s Camillou Parkerovou-Bowlesovou./agentury/