iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Podľa Maďarov aj Slovensko túži po svojom Orbánovi

Mandiner.hu: Orbán vytýčil úlohu pre Slovákov. Maďarský web Mandiner sa vo svojom článku „Už existujú Slováci, ktorí snívajú o podobnom štátnikovi, ako je Orbán“ zaoberá odozvami na interview, ktoré poskytol maďarský premiér pre Postoj.sk. K tvrdeniu z titulku článku sa autor dopracoval po vyhodnotení diskusie pod článkom Postoja a tvrdí, že maďarský premiér si „mnohých naklonil svojím pragmatickým rozmýšľaním“.

Podľa autora sa ukázalo, že aj napriek liberálnym médiám je u nás mnoho takých, ktorí „banujú, že Slovensko nemá štátnika podobného kalibru“. Web tvrdí, že Orbán to dosiahol „vytýčením úlohy pre slovenský národ“. Vraj sa už nemáme usilovať o vytvorenie mostu medzi Západom a Východom a našou úlohou je stať sa článkom spojenia medzi Severom a Juhom tak, aby vznikla silná Stredná Európa.

Autor sa snaží Slovákom vsugerovať, že namiesto jadra Európy sa majú snažiť o posilnenie a zjednotenie V4. Tú vníma ako kríž, ktorého ramenami sú na jednej strane Poliaci a Maďari, na strane druhej Česi a Slováci. Spory medzi týmito dvomi ramenami by mali skončiť.

Máme nájsť nostalgiu po Uhorsku
K tomu by sa podľa webu mala prebudiť aj naša nostagia po Uhorsku, ktorá tu vraj bola, ale zničilo ju „československé školstvo“. Autor naznačuje, že rozpad Uhorska bola pritom podobná trauma ako rozpad Československa, lebo v Československu sme boli viac hospodársky menejcenní než v Uhorsku.
Keď v sebe nájdeme dobré spomienky na Uhorsko, podobne ako tú nostalgiu po Československu, budeme sa ja my ako Orbán snažiť vybudovať silné spoločenstvo štátov vo vnútri Karpatskej kotliny
.
Autor nám priznáva možnosť sa na tomto veľkolepom projekte podieľať a Orbán vo svojom interview ukázal, že sa nesnaží o naše poníženie, ale dáva nám veľkoryso príležitosť si niečo dokázať. „Načo by bolo dobré Slovákov ponižovať butatóthovaním, keď je tu príležitosť, aby si niečo tento národ dokázal?“ pýta sa autor.

Maďari nám nemajú právo vymedzovať úlohy

Nehorázny článok, ktorý je čítankovým príkladom pocitu maďarskej nadradenosti. Orbán a ani autor článku nám nemá čo vymedzovať nejaké úlohy, ktoré máme my plniť, aby sme dosiahli maďarské ciele.
Rozpad Uhorska a rozpad Československa prebehol za úplne rozdielnych politických východísk, a preto náš vzťah k Čechom a Maďarom je a bude takisto rozdielny. Štátotvornosť sme si museli – za výdatnej pomoci Čechov – na Uhorsku vybojovať po svetovej vojne, kým o Československo sme prišli kvôli dvom politikom, ktorí nám nedali možnosť vysloviť sa o osude spoločného štátu v referende.

Ak by v Maďarsku Orbán nepotláčal slobodu médií a nestrašil utečencami, tak Česko a Slovensko by nemalo problém ťahať s ním v EÚ za jeden povraz. Ale takto sú nám jednoducho bližšie nemecké a francúzske postoje než reálie v Budapešti a Varšave.

Nehceme Orbána, máme Čaputovú

Chybná je aj samotná premisa článku, že túžime po štátnikovi typu Orbána. Diskutujúci pod článkom Postoja tvoria tú časť spoločnosti, ktorá by rada videla pri moci „konzervatívnu kliku“ a snívajú nie o Orbánovi, ale o potláčaní práv ostatných politických skupín tak, ako je tomu v Maďarsku.

Väčšina ľudí však viac než po silnej ruke túži po rozvážnom politikovi, ktorý dokáže posudzovať každú situáciu individuálne a nestavia sa do šíku so žiadnou politickou skupinou. Dôkazom tohto tvrdenia je zvolenie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorú nám Maďari môžu závidieť určite viac než my im Viktora Orbána.

X X X

The Guardian: Stretnutie Blinkena s Lavrovom bez prekvapení

Prvé stretnutie amerického a ruského ministra zahraničných vecí v Reykjavíku žiadne väčšie prekvapenia neprinieslo. Ani Antony Blinken ani Sergej Lavrov nevedeli odpovedať na otázku, či sa uskutoční rusko-americký summit na úrovni prezidentov. Obe strany potvrdili, že stoja o zlepšenie vzájomných vzťahov, žiadne ústupky však neoznámili.
Naopak, Lavrov ešte pred stretnutím agresívne tvrdil, že Arktída je ruským územím, kým minister zahraničných vecí USA nabádal k medzinárodnej spolupráci ohľadne jej využitia, uvádza The Guardian. Ďalšou oblasťou nezhôd je výstavba ruského plynovodu Nord Stream 2. Počas schôdzky vyšlo najavo, že USA uvalili sankcie na osem plavidiel a spoločností, ktoré sa na jeho výstavbe podieľajú.

Blinken dal Lavrovovi najavo, že USA sa usilujú o prepustenie dvoch amerických občanov väznených v Rusku a robí im starosť zdravotný stav Alexeja Navaľného ako aj opakovaná zvýšená prítomnosť ruských ozbrojených síl pri ukrajinských hranicicach. Lavrov zas vyjadril svoje znepokojenie nad americkými sankciami, uviedol, že Rusko ich považuje za prekážku pri zlepšovaní vzájomných vzťahov.

X X X

BBC/Irozhlas.cz: Príliv migrantov na Ceutu, laxnosť Maroka

Vyše 6000 migrantov dosiahlo v uplynulých dňoch španielsku enklávu Ceuta, uvádza BBC. Pomohla im pritom nečinnosť marockej polície, ktorá sa iba prizerala, ako migranti prekračujú zátarasy, respektíve ich zdolávajú po mori.
Nečinnosť marockej polície môže mať podľa Irozhlas.cz politické príčiny. Španielsko totiž poskytlo lekársku starostlivosť lídrovi separatistickej organizácie Polisario, Ibrahimovi Ghálimu. Ten vedie povstalcov na Západnej Sahare, ktorý sa usilujú o nezávislosť svojho územia na Maroku.

Španielsky premiér Pedro Sánchez kvôli kríze na Ceute zrušil svoje zahraničné cesty a prisľúbil posilnenie hranice o mimoriadne sily španielskej armády. Zároveň vyzval tú marockú, aby konala svoju povinnosť a zabránila migrantom opustiť krajinu nelegálnym spôsobom, aktuality.sk

X X X

Súd rozhoduje o väzbe pre šéfku Slovenského pozemkového fondu

Na pozemkovom fonde mala podľa polície fungovať zločinecká skupina.
Do budovy Špecializovaného trestného súdu v Pezinku priviezli policajné eskorty v sobotu, krátko po siedmej hodine ráno, sedem obvinených v kauze Feudál a Latifundista. Medzi zadržanými je tiež oligarcha Martin Kvietik, jeden zo zakladateľov investičnej skupiny Slavia Capital. Polícia tiež priviezla aj šéfku Slovenského pozemkového fondu Gabrielu Bartošovú.

Na pozemkovom fonde mala podľa polície fungovať zločinecká skupina. V stredu skončilo v rukách mužov zákona dovedna osem osôb. Sú podozriví z trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Okrem Bartošovej skončila v putách Adriana Šklíbová, ktorú práve Bartošová nahradila v marci 2020 na poste generálnej riaditeľky pozemkového fondu.

Ďalší nominant
V prípade, že by ju súd zobral počas vyšetrovania do väzby, išlo by o ďalšieho uväzneného nominanta vládnej koalície.
V marci poslal súd do väzby počas vyšetrovania šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorého do funkcie nominovalo hnutie Sme rodina. Líder hnutia Boris Kollár tlačí posledné týždne na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby sa podmienky vo väzbe pre obvinených počas vyšetrovania zmiernili.

Ďalšieho obvineného Martina Kvietika obvinili z korupcie v kauze Dobytkár ešte minulý rok a súd ho poslal do väzby. Keď sa už začiatkom marca tohto roku dostal na slobodu, pred väznicou ho čakalo policajné auto - dozorujúci prokurátor pre Kvietika opäť žiada väzbu. Oligarchu totiž nedávno obvinili z nového skutku - opäť ide o prijatie úplatku.
Advokát sa rozhovoril
Obvinený podnikateľ mal podľa nového obvinenia zobrať 180-tisíc eur od istého žiadateľa o eurofondy v agrosektore. Úlohu poštára bohatej zásielky mal plniť prominentný bratislavský advokát Ján Gajan – peniaze priniesol v papierovej škatuli.
Práve väzobne stíhaný Gajan sa po mesiacoch za mrežami rozrozprával - dnes spolupracuje s políciou a usvedčuje aj svojho niekdajšieho blízkeho spolupracovníka Kvietika.
Špecializovaný trestný súd ale Kvietika 23. marca do väzby nezobral, prokurátor podal sťažnosť, a tak musel rozhodnúť senát Najvyššieho súdu, aktuality.sk

X X X

Slovinská vláda dostala ultimátum: ak do týždňa neodstúpi, bude čeliť povstaniu

Demonštranti avizovali, že pokiaľ vláda neodstúpi, ich protesty zvolané na 28. mája budú ešte početnejšie ako akcia z 27. apríla, na ktorej sa podľa policajných odhadov zúčastnilo asi 10 000 ľudí.
Protivládni demonštranti v Slovinsku dali tamojšej vláde týždeň na to, aby podala demisiu. Pohrozili, že ak vláda ich požiadavke nevyhovie, bude na budúci piatok čeliť „povstaniu“, ktorého cieľom bude presadiť predčasné voľby. Informovala o tom v piatok agentúra STA.

Toto ultimátum bolo zverejnené v piatok na ďalšom zo série "protestov na kolesách", ktorý sa tentoraz časovo zhodoval s podujatím na podporu palestínskej komunity v Slovinsku. Podľa spravodajského portálu www.rtvslo.si sa na protivládnom proteste na námestí pred budovou parlamentu zišlo niekoľko stoviek ľudí.

Demonštranti avizovali, že pokiaľ vláda neodstúpi, ich protesty zvolané na 28. mája budú ešte početnejšie ako akcia z 27. apríla, na ktorej sa podľa policajných odhadov zúčastnilo asi 10 000 ľudí.
„Je čas na predčasné voľby! Je čas zastaviť tento vlak, ktorý sa rúti do priepasti, ešte pred tým, ako začneme predsedať EÚ,“ uvádza sa v pozvánke vyzývajúcej na účasť na dnešnom proteste.

Jeho organizátori oznámili, že na proteste, ktorý sa bude konať na budúci piatok, sa zúčastnia protestujúci na bicykli, odborári, študenti, dôchodcovia, mladí ľudia, ľudia z akademickej a kultúrnej sféry, mimovládne organizácie v oblasti životného prostredia, marginalizované skupiny, hudobníci a umelci.
Nadviazali na tradíciu protestov

Niektorí demonštranti sa na demonštráciu opäť dostavili na bicykloch, čím nadviazali na tradíciu piatkových protestov z jari minulého roku, keď odporcovia vlády počas lockdownu využili výnimku na bicyklovanie a prišli vyjadriť svoj negatívny postoj k vláde premiéra Janeza Janšu, ktorého vinia z korupcie, neúčinného boja proti pandémii koronavírusu SARS-CoV-2 a porušovania občianskych práv.

Janšova vláda bola zostavená minulý rok po demisii predchádzajúceho liberálneho premiéra.
Dnešný protest sa spojil s akciou, v ktorej rámci v Slovinsku žijúci Palestínčania verejne zdieľali svoje životné príbehy, volali po slobode Palestíny a odsúdili konanie Izraela ako „genocídu“. Demonštranti tiež protestovali proti vztýčeniu izraelskej vlajky na budove slovinskej vlády.
Prístup do vládnej budovy zablokovala polícia. Medzi demonštrantmi a políciou tiež došlo k strkaniu a hádkam. Zadržaní boli viacerí demonštranti, najmä však Palestínčania, aktuality.sk

X X X

Obete trestných činov žiadajú vyše 450-tisíc eur od štátu

Ministerstvo spravodlivosti eviduje 13 žiadostí o dotácie.
Rezort spravodlivosti eviduje 13 žiadostí o dotácie určené akreditovaným subjektom na poskytovanie pomoci obetiam trestných činov. Na tieto dotácie je vyčlenených 250.000 eur. Najnižšia výška poskytnutej dotácie môže byť 5000 eur a maximálna výška 50.000 eur. Subjekty žiadajú celkovo o viac ako 450.000 eur. TASR to potvrdil hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.

Žiadosti mohli akreditované subjekty poskytujúce takúto pomoc predkladať do 10. mája. Vyhodnotí ich komisia, ktorá musí zasadať do dvoch mesiacov od ukončenia výzvy (do 10. júla). Zasadnutie komisie by sa malo predbežne uskutočniť 15. júna.
„Komisia nerozhoduje o pridelení dotácie, jej úlohou je pripraviť odporúčanie pre ministerku spravodlivosti,“ spresnil hovorca. Doplnil, že kritériami sú najmä regionálne pokrytie poskytovanej odbornej pomoci a pokrytie čo možno najširšieho okruhu obetí trestných činov. Ministerstvo by malo zaslať žiadateľovi informáciu o odporučení alebo neodporučení komisie na poskytnutie dotácie do 30 kalendárnych dní po ukončení jej zasadnutia, aktuality.sk

X X X

Nórsko uvoľní opatrenia od budúceho štvrtku

Bary budú môcť od budúceho štvrtku servírovať alkohol až do polnoci.
Nórsko plánuje zmierniť niektoré epidemiologické obmedzenia, čo znamená že od 27. mája budú napríklad bary môcť predávať alkoholické nápoje a Nóri pozývať do svojich domovov viac ľudí žijúcich mimo ich domácnosti, uviedla v piatok agentúra AFP.
„Som veľmi šťastná, že dnes už začíname vidieť začiatok konca pandémie,“ vyhlásila nórska predsedkyňa vlády Erna Solbergová pre médiá. „Postupne sa začíname vracať do normálneho života.“
So zlepšujúcimi sa číslami v epidemiologických štatistikách, Nórsko prechádza do druhej fázy svojho štvorstupňového plánu uvoľňovania opatrení.

Bary budú môcť od budúceho štvrtku servírovať alkohol až do polnoci a nielen do 21. hodiny ako doteraz, avšak štamgasti budú stále musieť sedieť na svojich miestach a dodržiavať metrový odstup.
Počet povolených hostí na domácej návšteve sa zvýši od piatich na desať, pričom tento limit sa nevzťahuje na ľudí ktorí boli zaočkovaní alebo prekonali ochorenie COVID-19. Takisto bude možné začať opäť cestovať v rámci krajiny i za iným než nevyhnutným účelom.
Aj keď vláda neodporúča zahraničné cesty až do 1. júla, 10-dňová povinná karanténa pre ľudí prichádzajúcich do Nórska bude pre niektorých návštevníkov menej prísna.

Ľudia prichádzajúci z iných európskych krajín, kde sa miera incidencie pohybuje pod 150 prípadov na 100 000 obyvateľov za posledných 14 dní nebudú musieť byť izolovaní v hoteli počas svojej karantény.
Nórsko takisto plánuje zaviesť v prvej polovici júna vakcinačné pásy, vďaka ktorým budú mať ich držitelia väčšiu slobodu pohybu.
Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Nórsko má najmenšiu mieru incidencie v Európe, 107,85 prípadov na 100 000 obyvateľov, aktuality.sk

X X X

Úradu verejného zdravotníctva sa darí dohľadávať kontakty pozitívnych

Dohľadávanie kontaktov je len jednou z mnohých súčastí epidemiologického vyšetrovania.
Zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v súčasnosti v rámci epidemiologického vyšetrovania stíhajú dohľadávať kontakty osôb s novým koronavírusom. Ako pre TASR povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková, protiepidemické opatrenia zabezpečujú vo všetkých ohniskách a kontinuálne vo všetkých okresoch na Slovensku.

„V rámci epidemiologického vyšetrovania vykonávajú vyhľadávanie kontaktov osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 zamestnanci RÚVZ. Počet vojakov na RÚVZ postupne klesá v závislosti od aktuálnej epidemiologickej situácie (zlepšuje sa), ale sú ešte prítomní na jednotlivých regionálnych úradoch podľa potreby,“ povedala.
Ku koncu apríla, teda v čase, keď sa epidemiologická situácia už určitý čas zlepšovala, bolo podľa jej slov do epidemiologického vyšetrovania stabilne zapojených približne 350 ľudí vrátane vojakov a dobrovoľníkov. Podľa potreby sa do dohľadávania kontaktov zapájajú aj iní odborní pracovníci RÚVZ.

Priblížila, že od minulého roka majú stanovený tzv. systém trojičiek regionálnych úradov. Ten spočíva v tom, že regionálnemu úradu, ktorý je v regióne pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu vyťažený, prídu na pomoc pracovníci z iných dvoch stanovených úradov, ktoré majú vo svojich územných obvodoch lepšiu situáciu. „Vieme flexibilne reagovať na vývoj epidemiologickej situácie. Počet ľudí, ktorí sa podieľajú na trasovaní kontaktov, vieme operatívne zvýšiť alebo znížiť,“ uviedla.

Pokračovať budú aj v lete
Regionálne úrady dohľadávajú kontakty od marca minulého roka. Medzi prvou a druhou vlnou počas letných mesiacov sa im darilo zachytávať nielen sekundárne, ale aj terciárne kontakty a ohraničovať ohniská.
„Po lete sa začala situácia pozvoľne zhoršovať, jeseň sme však napriek tomu zvládali bez kritických počtov a síce sa ochorenie postupne rozširovalo, v rámci populácie sme to držali pod kontrolou, hoci sme boli enormne vyťažení. Situácia sa výraznejšie zhoršila koncom roka 2020, kde sa výrazne zvýšila dynamika ochorenia, aj pre nové mutácie,“ vysvetlila hovorkyňa.

Operatívne preto zvyšovali počet ľudí dohľadávajúcich kontakty. Aj po výskyte infekčnejšej britskej mutácie a komunitného šírenia ochorenia sa tak stále veľmi solídne darilo dohľadávať kontakty. Hoci to pre vysoký počet prípadov nebolo podľa Račkovej stopercentné, stále sa kontakty z podstatnej časti vytrasovali. Pomohlo im aj samodohľadávanie kontaktov zo strany pozitívne testovaných.

Súbežne sa realizovalo aj dohľadávanie zo strany RÚVZ. „Samodohľadávanie nenahradzovalo ich činnosť. Dohľadávanie kontaktov zo strany odborníkov je totiž veľmi potrebné, napríklad na vyhodnocovanie údajov o ohniskách nákazy, mobilite obyvateľov a dynamike ochorenia v regióne, čo nám pomáha nastaviť potrebné protiepidemické opatrenia,“ objasnila.
Epidemiológovia budú situáciu monitorovať aj po lete. Dohľadávanie kontaktov je len jednou z mnohých súčastí epidemiologického vyšetrovania, dodala Račková.
ÚVZ v súčasnosti pripravuje náborovú kampaň, ktorej cieľom je vzbudiť záujem absolventov o prácu na všetkých oddeleniach úradov verejného zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

O vyhorení v zdravotníctve: časté stretnutia so smrťou, extrémna záťaž aj zlyhanie štátu

Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov.
Počet vyhorených lekárov a sestier môže v najbližších týždňoch rásť, podiel na tom má aj chaotická komunikácia vlády.
Vyhorenie ohrozuje po vyše roku trvajúcej pandémii v podstate všetkých, zdravotníci však patria medzi najrizikovejších. Ide pritom o závažný stav, ktorý sa negatívne podpisuje nielen na psychickom, ale aj telesnom zdraví človeka.
Do obzvlášť nepríjemnej situácie sa dostali zdravotníci, ktorí sa ocitli v obrovskom pracovnom vyťažení bez možnosti oddýchnuť si. Núdzový stav a preplnené nemocnice ich prakticky pripútali k práci. Situáciu zhoršila aj chaotická komunikácia štátu.

Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek sú sestry vyčerpané a stovky z nich môžu odísť prakticky zo dňa na deň. Koľko zdravotníkov bude zápasiť s vyhorením, ukážu najbližšie týždne.
„Človek dokáže zvládnuť aj veľmi veľkú záťaž – v prípade potreby vie nazbierať aj sily, o ktorých nevedel. Problém vyhorenia môže prísť až po skončení krízovej situácie,“ hovorí psychologička a prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová.

Ako sa môže človek dopracovať k vyhoreniu?

Pri nástupe do práce máme určité očakávania. Máme vysoké ciele, prvotné nadšenie, energiu. V pracovnom prostredí ľudia ohrození vyhorením často podávajú extrémny výkon, k čomu ich môžu dotlačiť aj podmienky a očakávania okolia. Ak to trvá dlho bez možnosti regenerácie svojich síl, prichádza únava, nadšenie sa postupne stráca a je nahradené frustráciou.
Napríklad človek priveľa pracuje, ale nedosahuje očakávaný výsledok a je pod veľkou záťažou. Postupne naráža na prekážky a vyčerpáva sa emocionálne aj fyzicky. Stáva sa apatickým a prechádza do fázy devalvácie, začína znehodnocovať veci a ľudí okolo seba, prevažuje u neho negativizmus.

Čo prežíva človek, ktorý vyhorí?

Na psychickej úrovni môže pociťovať nespokojnosť, sklamanie, neskôr hnev, agresivitu, často je útočný a akoby nedokázal rozmýšľať - hlava mu „šrotuje“, ale má pocit, že vôbec nerozmýšľa, môže mať ťažkosti s rozhodovaním, požiadavky z okolia ho obťažujú.

Stráca emocionálne nadšenie, býva výrazne unavený, prechádza si zmenami emócií, objavuje sa podráždenosť. Dôsledkom sú zvyčajne narušené vzťahy, nestíha plniť úlohy. Môžu sa objaviť aj sprievodné znaky depresie.
Príznaky môžu byť rôzne, vyhorenie má však spoločnú líniu: človek stráca chuť do čohokoľvek a z nadšeného jedinca sa stane presný protipól.

Môže sa vyhorenie prejaviť aj telesne?

Môže sa prejaviť aj na fyzickej úrovni, od pocitu straty energie, občasnej únavy, slabosti, až po chronickú únavu. Môžu sa objaviť stenokardie (bolesti pri srdci, pozn. red.), bolesť žalúdka, brucha, nechutenstvo, bolesti chrbtice či hlavy.
Tieto príznaky netreba podceňovať a je vhodné ich konzultovať s odborníkom.

Na ktoré pozície sa primárne viaže riziko vyhorenia?

Prevažne na tie, ktoré sú v kontakte s ľuďmi, teda v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve. Vyhorieť môže aj manažér. Pravdepodobne v pravom slova zmysle nevyhoríte v stereotypnej práci s minimálnym kontaktom s ľuďmi – tá vás len prestane baviť.
Zlyhanie štátu a konšpirácie

Zdravotnícki pracovníci patria medzi profesie, ktorým najviac hrozí vyhorenie. Prečo?

Majú určité poslanie, vzťah k svojmu povolaniu a dôvody, prečo ho chcú robiť. Očakávajú, že budú pomáhať ľuďom.
Nie vždy to však ide podľa našich predstáv. Môže sa stať, že zdravotník sa v práci stretáva s nevyliečiteľnými stavmi, so závažnými ochoreniami, pri ktorých nedokáže dosiahnuť pozitívne vyústenie. Chorí odchádzajú a on ich len sprevádza a pomáha im, aby ich cesta bola čo najznesiteľnejšia.

Zdravotníci obvykle zvládajú smrť, ťažké stavy, aj vyššiu mieru stresu a záťaže ako bežní ľudia, lebo je to pre ich povolanie typické. Aby však mohli vykonávať taký typ práce, potrebujú mať dobre nastavené takzvané hygienické faktory v prostredí.
Ide o základné podmienky pre prácu, ktorými sú aj jasné informácie, dostatok materiálu, s ktorým môžu pracovať, jasné vedenie, nastavenie procesov a školenia. Podporuje to určitú vnútornú istotu a stabilitu. Keď potrebujú informáciu či pomoc, mali by vždy vedieť, na koho sa môžu obrátiť.

Spolupracovali ste na prieskume medzi zdravotníkmi počas pandémie. Až 80 percent oslovených malo zvýšenú mieru depresie a stresu, čo sú v podstate sprievodné znaky vyhorenia. Môže to naznačovať, koľko ľudí je v našom zdravotníctve vyhorených?

Mnohí boli vyhorení aj pred pandémiou, a to vďaka dlhodobému stavu nášho zdravotníctva. Nevieme, koľko ľudí nám zo zdravotníctva odchádza preto, že sú vyhorení a koľko odišlo iba za lepšími podmienkami alebo z iných dôvodov.
Zdravotníci však dnes vykazujú zvýšenú stresovú odpoveď, rozvíja sa u nich akútna stresová porucha, zachytávame viac depresií a úzkostných porúch. Pandémia napomáha aj smerovaniu k vyhoreniu.

Spomínali ste dobré nastavenie podmienok, ktoré môže ľuďom pomôcť, aby nevyhoreli. Na Slovensku bol veľký informačný chaos. Mohlo to mať vplyv na urýchlenie vyhorenia zdravotníckych pracovníkov?

Zdravotníci nevedeli, ako presne postupovať, a mnohí sa tým cítili ohrození. Stratila sa určitá miera istoty, ktorú predtým mali. Chýbali štandardné postupy, ktoré sa kreujú dodnes. Z krízových štábov a od politikov prichádzali nejednoznačné, rýchlo sa meniace informácie.
Zdravotníci čelili veľkej neistote a značnej časovej záťaži. Nevedeli, či ich nenasadia do inej nemocnice, či im nezmenia pracovné podmienky, nemohli si zobrať dovolenku. Navyše im do práce začali obrazne vstupovať konšpirátori, antivaxeri a „kvázi odborníci“ rôznymi dezinformáciami, čo tiež neprospieva veci a znižuje dôveru v zdravotníctvo.

Veľmi ťažké je aj to, že nevidia koniec. Možno vidia svetlo na konci tunela v podobe očkovania, ale stále nie je dostatok zaočkovaných, prichádzajú rôzne mutácie koronavírusu a musia byť pripravení na zmeny. Nezabúdajme, že iné ochorenia, pri ktorých zdravotníci poskytujú starostlivosť, nevymizli. Jednoducho povedané, stále sú v pohotovosti a vo výkone.
Ako by im pomohlo, keby videli koniec pandémie?

Keď viete, že ťažká situácia bude mať určitý koniec, vnímate to inak. Keď sa staráte o zomierajúceho človeka, viete, že príde koniec. Rodina sa výkonovo a energeticky „vypne“, opýta sa na ďalší postup napríklad v hospici, má informácie o tom, ako sa oňho postarať a keď si náhodou nevie rady, vie, na koho sa môže obrátiť.
Zdravotníci však nevedeli, čo sa bude diať, akú záťaž budú musieť zvládnuť a často mali zmätočné informácie.

Ako ich ovplyvnil smutný fakt, že im zomieralo viac pacientov?

Z môjho pohľadu sú na takéto situácie vo väčšej miere vnútorne pripravení zdravotníci pracujúci v oblasti urgentnej starostlivosti a v paliatívnej starostlivosti. Ostatní mali skôr režim, že pacient prišiel, podstúpil napríklad operáciu, uzdravil sa a odišiel. Hoci sa so smrťou stretávali, neboli nastavení na takú vysokú mieru – bola to obrovská emocionálna záťaž.
Zdravotník s ňou odchádzal z práce a musel ustáť svoj bežný život. Možnosti regenerácie mal minimálne - nemohol si napríklad ísť po ôsmej večer zabehať, hoci by to potreboval, lebo platil zákaz vychádzania.
Kto pomôže vyhoreným zdravotníkom

Ako dlho dokáže vyhorený človek fungovať v práci?

Niekto sa stopne už počas toho procesu, zmení pracovné prostredie, nanovo sa naladí. Vyhorenie zvyčajne platí pre jeden typ práce. Ak vyhoríte v rámci zdravotníckej profesie, neznamená to, že nemôžete robiť niečo iné.

Napríklad špičkový manažér začne robiť záhradníka. Je to jedna z možností, ako svoju situáciu zvrátiť, ale nedá sa presne povedať, ako dlho v tom ľudia vydržia. Závisí to od individuálnej psychickej kapacity človeka, od podpory okolia či včasného uvedomenia si potreby zmeny. Často ľudia nemôžu odísť, pretože ich daná práca živí.
Človek dokáže zvládnuť aj veľmi veľkú záťaž – v prípade potreby vie nazbierať sily, o ktorých nevedel. Uvedomenie si vyhorenia môže prísť až po skončení krízovej situácie.

Počty hospitalizovaných s koronavírusom sa znižujú, skončil aj núdzový stav. Môžeme očakávať, že začnú rásť počty vyhorených zdravotníckych pracovníkov?

Určite to očakávame. Rovnako aj iné dopady na psychický stav zdravotníkov. Predpokladáme veľký nápor na psychologickú a psychiatrickú starostlivosť. Okrem oddychu bude potrebné, aby si ľudia obnovili svoje vnútorné zdroje a mnohí budú potrebovať pomoc odborníkov.

Takáto požiadavka teraz prišla aj od nového štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Kamila Száza, ktorý správne pomenoval, že sa na to treba čo najlepšie pripraviť.
Aj psychológovia a psychiatri sú zdravotnícki pracovníci a hoci neboli v prvej línii, aj ich mohla pandémia zasiahnúť. Problém je aj v tom, že týchto odborníkov je na Slovensku enormný nedostatok.

Odchody z práce však budú zrejme v našich podmienkach veľmi náročné. Už teraz chýba vyše 14-tisíc zdravotných sestier a vyše 3-tisíc lekárov. Zdravotníci môžu mať pocit, že svojich kolegov nechávajú v štychu.
Aj keď to tak vždy nevyzerá, medzi zdravotníkmi vládne súdržnosť. Ľudia, ktorí boli už pred pandémiou unavení a potrebovali pomoc, nechceli zostať doma, aby nenechali v štychu kolegov. Spôsobujú to silná väzba aj niečo, čo môžeme nazvať „záchranárskym syndrómom“.

Platí tu však pravidlo – mŕtvy záchranár, zlý záchranár. Títo ľudia by sa mali najprv postarať o seba a svoje zdroje, aby dokázali ďalej fungovať. Náš systém však na to nie je nastavený a preventívne programy pre zdravotníkov takmer neexistujú. Nemáme dostatok zdravotníkov, preto treba spraviť určité opatrenia.

Aké opatrenia máte na mysli?

Určite včasný záchyt problémov a zmien vo svojom stave a následné intervencie a terapia. Práve preto sme vytvorili aplikáciu StressApp, ktorá je voľne dostupná. Zdravotníci dokážu vďaka nej zistiť, v akej fáze sú, čo sa s nimi deje a akými technikami si môžu pomôcť.

Niekedy stačí, že nejdú spať, ale idú na prechádzku. Keď v aplikácii svieti červená, treba vyhľadať odborníka. Človek potom môže nastúpiť do psychoterapie, alebo nastúpi medikamentózna liečba, čo riešia všeobecní lekári alebo psychiatri.
Vieme, že platy zdravotníckych pracovníkov, predovšetkým sestier, sú nízke. Aký vplyv na vyhorenie má napríklad finančné ohodnotenie?

Toto je skôr otázka frustrácie zo snahy napĺňať si základné životné potreby. Dostatočný príjem potrebujeme na to, aby sme mali čo jesť, kde spať, aby sme si mali čo obliecť a aby sme nežili len od výplaty k výplate. Potreba istoty a bezpečia hovorí aj o istote, že prežijem ja aj moji blízki.

Zdravotníci, predovšetkým niektoré pozície, ako napríklad spomínané sestry, pomocný personál či psychológovia sú platené veľmi slabo. Ľudí to vedie k odchodu, ale nie preto, že sú vyhorení. Dôvodom je, že sa necítia docenení, majú pocit, že si nevážia ich prácu. Keď si niekto neváži moju prácu a zároveň pri nej neviem zabezpečiť svoju rodinu, je to jeden z motívov, prečo odchádzam. Keď začínam pociťovať náznaky vyhorenia, finančná frustrácia mi k tomu dopomôže.
Dalo sa nejako zabrániť tomu, aby neboli zdravotníci v zlom psychickom stave, resp. aby ich bolo menej?

Zdravotníctvo je dlhodobo poddimenzované, bez dobrého materiálneho vybavenia a financií. Technicky nemocnice mnoho krát nezodpovedajú 21. storočiu, priestory sú v dezolátnom stave. Navyše, keď majú zdravotníci pracovať dlhé hodiny oblečení v ochrannom obleku, je to pre nich veľká záťaž.
Kľúčové však je, že zdravotníkom chýbali jasné informácie zo strany štátu a ústredného krízového štábu. Mali prísť do nemocníc a ambulancií s jasnými prípismi a včas.

Situácii nepomohla ani liknavosť poisťovní. Veľmi dlho napríklad trvalo, kým sa schválila telemedicína či telepsychológia, pričom do dnešného dňa to ešte nie je v podobe, v akej by to malo byť. Brzdil to systém, ktorý nebol pripravený na krízovú situáciu, nedokázal dávať základné podporné prostriedky. V republike bol chaos. Fungovanie vlády ani opozície tomu nepomohlo.
Znamená to, že pomyselnou poslednou kvapkou bola absolútna nedôvery voči štátu, respektíve chaotické a nedôveryhodné konanie štátu.

Je to nedôvera v to, že situáciu ustojíme a potom príde nejaká zmena. Mnohí ľudia pracujúci v povolaniach, v ktorých pociťujú extrémnu záťaž, si povedia, že majú vlastnú rodinu, vlastný život, tak prečo by to mali robiť? Chcú predsa ešte niečo zažiť. Prirodzene si budú hľadať lepšie podmienky.

Čo by bolo dobré urobiť v tejto oblasti do budúcna?

Podobná kríza sa môže zopakovať – či už v podobe pandémie alebo prírodných katastrof. Preto by sme sa mali poučiť a vytvoriť stratégie a plány, ako pomáhať ohrozeným skupinám. Nielen tým, ktorí môžu ochorieť, ale aj tým, ktorí poskytujú starostlivosť.

Môžete uviesť konkrétne príklady?

Dôležitá je úplná zmena systémov a zmeny v organizáciách špecificky v sociálnom sektore a zdravotníctve. Firmy si neraz uvedomujú, že je dôležité venovať sa fyzickému aj duševnému zdraviu personálu. Štartujú rôzne programy, ale v nemocniciach som nič také nevidela.

Štát si musí uvedomiť, že zdravotník je síce ľudský zdroj, ale v prvom rade je to človek, ktorého treba podporiť. Musíme si ich viac vážiť, či už počas pandémie koronavírusu alebo inokedy. Nehrať sa na to, že ide o štátny sektor, ktorý nemá financie. Ak sa postoj štátu nezmení, vyvstáva otázka, kto sa o nás v budúcnosti postará.

Ktoré skupiny okrem zdravotníkov môžu byť po pandémii ohrozené vyhorením?

Úplne všetky. Predovšetkým však tie, ktoré boli dlhodobo pod veľkou záťažou a dodávali energiu ostatným ľuďom. Sú to ľudia, ktorí si nedobíjali vlastné zdroje.

Ohrozený je sociálny sektor – zariadenia a domovy sociálnych služieb, kde si zamestnanci prešli podobným procesom ako zdravotníci. Ohrození sú aj manažéri, ktorí sa museli vzdať face to face komunikácie, dôverovať ľuďom, ktorí zostali na home officoch a zmeniť štýl vedenia. Samozrejme aj iné profesie.

Ako rozpoznať, že sa niekto z blízkych blíži k vyhoreniu?

Budem radšej hovoriť o tom, ako spoznáme, že sa u človeka niečo psychicky deje – môže to byť začiatkom vyhorenia. Keď vidíte, že sa váš priateľ alebo príbuzný s nadšením ženie do práce, akceptujte to, ale občas ho stiahnite na nejakú inú aktivitu.
Ak vám bude čoraz častejšie hovoriť, že nemôže, nemá čas a začína byť unavený, podráždený a smutný, cítite z neho iné emócie ako v minulosti a pomenúva frustráciu – napríklad ho štve práca a ľudia v nej, rozprávajte sa s ním o tom. Tiež mu môžete nainštalovať bezplatné aplikácie ako napríklad „Nepanikár“ alebo iné. Je ich veľa.

Človek si vie nájsť veľa vecí online, na základe ktorých sa môže sledovať. Keď sám uzná, že niečo už nie je v poriadku, ponúknite mu to cez dobrú skúsenosť – napríklad niečo podobné sa udialo kamarátovi, môžete sa s ním porozprávať, spojte tých ľudí a povedzte akú pomoc môžu vyhľadať, aktuality.sk

X X X

OSN vyčlenila ďalších 4,5 milióna dolárov na pomoc pre Gazu

Od 10. mája vystrelili radikáli z pásma Gazy na Izrael 4340 rakiet, pričom vyše 640 dopadlo ešte na územie palestínskej enklávy. Organizácia Spojených národov (OSN) vyčlenila ďalších 4,5 milióna dolárov (3,6 miliónov eur) na pomoc pre pásmo Gazy po vyhlásení prímeria medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamás, hovorca Generálneho tajomníka OSN Stephane Dujarric informoval v piatok.

„Koordinátor núdzovej pomoci dnes vyčlenil 4,5 milióna dolárov pre núdzový fond v dôsledku narastajúcich humanitárnych potrieb v Gaze, ako doplnok k už dávnejšie ohláseným 14 miliónom dolárov pre okupované palestínske územia,“ vyhlásil hovorca.

Od 10. mája vystrelili radikáli z pásma Gazy na Izrael 4340 rakiet, pričom vyše 640 dopadlo ešte na územie palestínskej enklávy. Izraelský mobilný systém protiraketovej obrany Železná kupola zachytil asi 90 percent týchto rakiet.
Podľa najnovších informácií bolo v Izraeli zabitých 12 ľudí, viac ako 50 utrpelo ťažké zranenia.
Počet Palestínčanov zabitých pri odvetných izraelských náletoch a ostreľovaní dosiahol 233, vrátane 65 maloletých. Zranených bolo asi 1900 ľudí, aktuality.sk

X X X

Útočník s nožom pobodal v Amsterdame päť ľudí, jeden zomrel

Muž vo veku 29 rokov pobodal piatich ľudí, z ktorých jeden zomrel na mieste útoku.
Jeden človek zahynul a štyria ďalší utrpeli zranenia pri útoku nožom, ku ktorému došlo v piatok neskoro večer v holandskom Amsterdame. Polícia v noci na sobotu oznámila, že neďaleko zadržala podozrivého. Informovali o tom agentúry AP a DPA.

Muž vo veku 29 rokov pobodal piatich ľudí, z ktorých jeden zomrel na mieste útoku. Štyri obete previezli do nemocnice na ošetrenie, zranenia niektorých sú vážne, vyplýva zo správ polície a miestnych médií.
Polícia nezverejnila vyjadrenie k možnému motívu činu. Oznámila však, že prvé poznatky nenaznačujú spojenie s terorizmom.

„Zadržali sme podozrivého. Vyšetrujeme, čo presne sa stalo a prečo,“ uviedla amsterdamská policajná hovorkyňa Marijke Storová. Útok sa odohral vo štvrti s mnohými barmi a reštauráciami, ktoré však boli v tom čase uzavreté z dôvodu obmedzení prijatých pre pandémiu koronavírusu, aktuality.sk

X X X

„Digitálne zlato“ na hojdačke, chvíľu 60-tisíc, potom 30-tisíc

Musk priškrtil Bitcoin na polovicu, trpeli aj niektoré spoločnosti na akciovom trhu. V USA ľudia nechcú pracovať, firmy sa predbiehajú v rastúcich platových ponukách. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.
Vzrušenie na trhu s kryptomenami sa v uplynulom týždni jemne prelialo aj na akciové trhy, vďaka prepojeniam, ako sú napríklad akcie kryptoburzy Coinbase či automobilka Tesla.

Ešte týždeň dozadu sa Bitcoin obchodoval za 57-tisíc dolárov, po poklese zo svojho vrcholu na úrovni 63 tisíc v polke apríla. Tomuto podľa niektorých „digitálnemu zlatu“ sa podarilo stratiť polovicu svojej hodnoty v priebehu týždňa po zopár tweetoch od Elona Muska. V priebehu stredy spadla hodnota najväčšej kryptomeny na 30-tisíc za kus, následne zase vystúpila na 40 tisíc.

Podobne obstáli ostatné kryptomeny, vo väčšine prípadov boli výkyvy ešte extrémnejšie. Musk je dlhodobo známy ako podporovateľ kryptomien, no ešte viac ako podporovateľ chaosu na trhoch. Keď mu pri snahe o manipuláciu ceny akcií Tesly klepol po prstoch regulátor, presunul svoju radosť do kryptosveta, kde môže sledovať dopady svojich vyhlásení a v sekundách ovplyvňovať stovky miliárd „hodnoty“.

Po rokoch podporovania krypta si uvedomil, že Bitcoin na svoje fungovanie aktuálne potrebuje toľko energie, asi ako priemerná krajina (0,5 % svetovej spotreby) a signifikantná časť pochádza z fosílnych zdrojov. Tesla teda po pár mesiacoch prestala akceptovať platby v Bitcoinoch. K tomu sa pridala Čina a finančným inštitúciám v krajine prizvukovala zákaz prijímať platby v kryptomenách a oheň bol na streche.

Najväčšie kryptoburzy ako Coinbase a Binance skolabovali, kryptomeny strácali spomínané desiatky percent a ich zákazníci nemohli obchodovať. Nakoniec sa situácia jemne ustálila, no volatilné obchodovanie so skôr klesajúcim trendom pokračovalo aj koncom týždňa. To zase obchodníci spracovávali informácie o plánovanej daňovej reforme v USA, ktorá by mala zahŕňať aj povinnosť reportovať platby v kryptomenách v hodnote nad 10-tisíc dolárov – tak ako to dnes platí pre hotovosť.

Akciové trhy to už ale nezaujímalo, pretože sa tešili z nových makroekonomických dát a vrátili sa k rastu.

Čísla valcujú
Ekonomiky západného sveta sa postupne otvárajú, aj keď s obrovskými rozdielmi. Niektoré krajiny v Európe len postupne vychádzajú z plného lockdownu, na druhej strane vo Veľkej Británii sa život vracia k normálu a v USA je na mnohých miestach problém spoznať, že sa nejaká pandémia stala.

Napriek tomu ekonomické dáta a indikátory ukazujú silné zotavenie v Európe aj USA. Maloobchodné tržby v UK vyleteli rýchlejšie ako Briti do znovuotvorených krčiem, indexy nákupných manažérov v kontinentálnej Európe ukazujú silný rast a v USA lámu historické rekordy.
Napriek vysokej nezamestnanosti je v USA výrazný nedostatok pracovnej sily – nezamestnaní jednoducho nie sú ochotní pracovať, či už z dôvodu masívnej podpory v nezamestnanosti (ktorá je pre mnohých Američanov novinkou) alebo pretrvávajúceho strachu z koronavírusu.

Výsledkom sú rozsiahle zvyšovania platov u najväčších zamestnávateľov, vytváranie nových nástupných bonusov a iné spôsoby motivácie. Ak by táto situácia pretrvávala, neochota nastúpiť naspäť do práce môže dobre nakopnuté zotavenie zbrzdiť. V každom prípade, rastúce náklady na pracovnú silu môžeme očakávať ako silnejúci faktor pri ďalšom odhadovaní inflácie, aktuality.sk

X X X

Majiteľ kúpeľov chce stavať pri Bojnickom zámku námestie, s úpravami začal bez povolení

Majiteľ kúpeľov plánuje pár desiatok metrov od Bojnického zámku a v susedstve kúpaliska Čajka nové dláždené námestie s názvom Matúšovo. S prácami v teréne sa v lokalite začalo už pred nejakým časom. Podľa pamiatkarov a stavebného úradu bez potrebných povolení.
Vežičky možno nájsť všade

Už v minulosti zverejnený návrh Matúšovho námestia s obeliskom a baštami vzbudzuje rozporuplné reakcie verejnosti. Ako nepodarený pokus a gýč ho označil Bojničan a krajinný architekt Michal Štrba. „Už podľa tejto vizualizácie je jasné, že funkčnopriestorové usporiadanie a hmotové stvárnenie navrhnutých stavebných objektov, nezodpovedá architektúre, ktorá citlivo vníma a reaguje na bezprostrednú blízkosť národnej kultúrnej pamiatky, ktorou Bojnický zámok je," myslí si.
Matúšovo námestie je tiež podľa jeho slov v priamom rozpore s územným plánom, keďže ten s ďalším námestím, okrem hlavného Hurbanovho, nepočíta.

Za neprípustný označil spôsob, akým investor pristúpil k existujúcim stromom na okraji blízkeho kúpaliska Čajka. „Tie pôvodné s priemernou až vyššou spoločenskou hodnotou investor ohradil akýmisi betónovymi skružami, ktoré v niektorých miestach siahajú až po dolný okraj koruny. Tento zásah výrazne narúša a radikálne mení životné podmienky zasiahnutých stromov." Len o pár metrov ďalej pritom pribudla aleja novovysadených drevín.

Slavomír Eliaš, majiteľ Kúpeľov Bojnice, ktorý má byť investorom aj v tomto prípade, podľa Štrbu za posledné roky výrazne zmenil podobu Bojníc. Jeho "značkou" sú všadeprítomné vežičky na mnohých stavbách v kúpeľoch aj mimo nich.
Architekt kritizuje, že verejnosť informácie o presných plánoch s priestorom pri zámku a kúpalisku nemá. Obáva sa, čo nakoniec v území vyrastie.

Bojničan však zároveň dodáva, že nie je proti rozvoju cestovného ruchu a kúpeľníctva, no s ním súvisiaca výstavba by mala mať koncepciu s jasnými pravidlami a rešpektovať kultúrno-historické a prírodné hodnoty územia v okolí jednej z najnavštevovanejších pamiatok Slovenska.

Architekt mesta čaká, čo investor predloží

Stavebný úrad v Bojniciach vykonal pred kúpaliskom, ale aj v jeho areáli viaceré stavebné dohľady. Vlasta Hurtová, vedúca oddelenia stavebného poriadku mestského úradu, potvrdila, že na mieste zistili aj porušenie pravidiel. „Stavby pred kúpaliskom nemajú aktuálne vydané povolenie," potvrdzovala na konci apríla.

Zemné a stavebné práce sa zastavili. Stavebník by mal preukázať, že stavba alebo jej zmena, s ktorou začal bez stavebného povolenia, a jej dodatočné povolenie, nie sú v rozpore s verejným záujmom.
K projektovej dokumentácii plánovaného dláždeného námestia pre dodatočné stavebné povolenie už podľa Hurtovej predložil záväzné stanovisko Okresného úradu Prievidza, odboru starostlivosti o životné prostredie, to konštatuje, že k stavbe nemá pripomienky.

K charakteru plánovaného námestia v súvislosti s blízkym Bojnickým zámkom sa Hurtová nevyjadrila. V stanovisku napísala, že mesto ako stavebný úrad sa pri posudzovaní zámerov riadi zákonmi. S otázkou nás odporučila na Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne, ktorý rieši prípadné konflikty projektov s ochranou pamiatok.
Miloslav Šimánek, ktorý je od februára architektom mesta Bojnice, však reagoval, že s investorom sa stretol už niekoľkokrát a hovorili aj o problematike takzvaného Matúšovho námestia.

„Ako architekt mesta Bojnice som inžiniering investora upozornil na legislatívne postupy a procesy, ktoré musia on a jeho partneri dodržiavať. Požiadal som ho, aby všetky investičné zámery v lokalite predložil mestu a následne spracovateľovi nového územného plánu," opísal komunikáciu.
Stav, v akom sa nachádza lokalita dnes, podľa neho neodzrkadľuje celkovú koncepciu, ktorú mu investor prezentoval. Práve takúto koncepciu by mu mal Eliaš predložiť.

Pamiatkový úrad: Zmenil výraz lokality
Zásahmi v tejto lokalite sa už nejaký čas zaoberajú aj krajskí pamiatkari. Ešte v decembri 2019 vykonali štátny pamiatkový dohľad v areáli kúpaliska Čajka v ochrannom pásme Bojnického zámku a susedného historického parku. Zistili, že na mieste sa uskutočnili terénne práce

S požiadavkou na zastavenie nepovolenej stavebnej činnosti, ktorá by mohla ohroziť blízku pamiatku, sa obrátili na stavebný aj okresný úrad. Obdobne podľa Lívie Rehákovej z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne konali aj pri nepovolených stavebných aktivitách v priestore pred kúpaliskom. Investora požiadali, aby práce zastavil a predložil zámer.
„Žiaľ, investor v prácach v okolí vstupu do kúpaliska Čajka pokračoval, vytvoril násyp a úplne zmenil sklony terénu a pôvodný výraz lokality," opisuje.

Vlani na jar pamiatkari opätovne požiadali príslušné úrady, aby nepovolené práce zastavili.
S predloženým zámerom investora na vybudovanie dláždeného námestia po posúdení jeho rozlohy a riešenia s opornými múrmi nesúhlasili. Požadovali pritom, aby v budúcnosti zachoval pamiatkové hodnoty lokality a dominantnosť Bojnického zámku.
Zámer výstavby námestia a aj už uskutočnené úpravy podľa stanoviska pamiatkarov výrazne zasahujú do urbanizmu Bojníc, ako regulátor by podľa nich malo zakročiť mesto aj úrady, ktoré o stavebnej činnosti rozhodujú. Celkový zámer, ktorý by vysvetľoval väzby medzi plánovaným Matúšovým námestím, susedným kúpaliskom a okolím, zatiaľ nedostali.
Na pamiatkarov sa chce sťažovať

Majiteľ kúpeľov Slavomír Eliaš hovorí dlhodobo o tom, že z Bojníc chce špičku v cestovnom ruchu. Už pred časom avizoval wellness hotel Čajka aj akvapark. Aktuálne prišli kúpele so zámerom nového liečebného domu Terezka s vodným svetom a množstvá ľudí láka aj 30-metrová vyhliadka Čajka v oblakoch nad Bojnicami.
V súvislosti s takzvaným Matúšovým námestím teraz podnikateľ pre Aktuality.sk reagoval, že chce, aby na mieste vznikol „slušný priestor"
.
„Ako by mal vyzerať, by ste sa mali opýtať pamiatkového úradu. Už 20 rokov predkladám projekty na zastavanie tohto priestoru. Ani jeden doteraz pamiatkarom nevyhovel. A tak to postupuje i v súčasnosti, keď sme podali žiadosť k zastavaniu tohto územia. Už viac ako rok nám neodpovedali," tvrdí s tým, že aj pre tento úrad by mali platiť zákonné lehoty.
V minulom roku v lokalite budovali horizontálnu komunikáciu, podľa jeho slov išlo v tomto prípade o povolenú stavbu. „Keď sme ju chceli realizovať, museli sme zahájiť prípravné práce usporiadania aj tohto priestoru podľa našich predstáv. Keďže pamiatkový úrad k tejto stavbe nedáva stanovisko, stavbu nerealizujeme," odpovedal na otázky v súvislosti s prácami, na ktoré upozornili úrady.

Činnosť pamiatkového úradu označil za absurdnú. Vidí to tak, že mu bráni uskutočňovať stavebnú činnosť na jeho vlastných pozemkoch. Na pamiatkarov sa chce preto sťažovať na ministerstve kultúry, či vymáhať ich stanovisko súdnou cestou.
Dominantou by mal ostať zámok

Pamiatkari potvrdili, že za posledné roky dostali na stôl viacero rôznorodých "veľkolepých zámerov v lokalite". Tie však Bojnický zámok ako pamiatku nerešpektovali alebo zasahovali do okolia areálu hradu.

„Je právom vlastníka sťažovať sa na postup úradu a ak má pocit, že úrad nekoná, nech tak urobí," vyjadrila sa za krajských pamiatkarov Reháková. Obchádzanie úradov, platného územného plánu a stavanie bez povolení, aj keď na vlastných pozemkoch, je však podľa nich porušovaním zákonov.
Pri akomkoľvek budúcom riešení lokality takzvaného Matúšovho námestia žiadajú priorite zachovať ako dominantnú Bojnický zámok, ktorý je symbolom mesta a celej hornej Nitry.

„Dôležité je, aby tu nevznikali nové výškové dominanty a stavby, ktoré by bránili pohľadu na hrad svojou hmotou či výškou a aby svojím architektonickým riešením nedehonestovali a nepopierali susedný historický park a pamiatkové hodnoty," vysvetlila Reháková.

Na tom, že dlhodobo neudržiavaný priestor treba upraviť a vytvoriť z neho dôstojné a pekné miesto, sa podľa jej slov s investorom zhodnú. „Ako má vyzerať a ktorá alternatíva riešenia je preň najvhodnejšia, nie len z pohľadu investora, ale aj z dlhodobého hľadiska s ohľadom na historické danosti územia, napojenia na pamiatku a na mestotvorný prvok, to je vážna úloha," domnievajú sa pamiatkari.

Spor o výšku Čajky v oblakoch
Bojnice sú známe aj ďalším Eliašovým projektom - neprehliadnuteľnou vyhliadkovou vežou Čajka v oblakoch. Stavba s oceľovou konštrukciou a drevenou lávkou so stúpaním mala podľa predstáv majiteľa kúpeľov dosahovať až 60 metrov, no po nesúhlase pamiatkarov je jej výška polovičná.
Napriek tomu je pri pohľade na zámok veža z diaľky výrazná. Stavba preto pred časom získala v rámci odovzdávania cien ICOMOS anticenu za narušenie panorámy Bojnického zámku v diaľkových pohľadoch, aktuality.sk

X X X

Rozvod po rokoch manželstva: Známy moderátor z obľúbenej dvojice priznal rozchod

Obľúbený moderátor, známy najmä z dvojice Junior a Marcel, prežíva ťažké obdobie. Po viac ako 30-tich rokoch mu stroskotalo manželstvo.
Rozpad rodiny

Žiadny vzťah nie je dokonalý, v mnohých manželstvách príde moment, kedy partneri už nemajú silu bojovať a svoje spolužitie ukončia. Šokujúca správa o rozvode známeho moderátora zaskočila mnohých.
S manželkou Adrianou sú spolu od 20-tich rokov a majú dvoch krásnych synov Mareka a Adama. Často boli považovaní za ten pár šoubiznisu, ktorý išiel iným príkladom.

Marcel Forgáč priznal rozvod

Vždy dopre naladený moderátor priznal rozpad manželstva. Niekedy sa na tom partneri dohodnú, inokedy príde takéto životné rozhodnutie len z jednej strany, avšak nikdy sa nič nedeje len tak. V prípade Marcela Forgáča to podľa neho samotného rozhodla žena. Ako priznal pre magazín Pluska, už 15 mesiacov nežijú v jednej domácnosti a teraz sa rozhodli rozvádzať.

„Už 15 mesiacov sme od seba. Rozvádzame sa, rozhodla sa tak manželka. Žiadne veci sa nedejú zo dňa na deň. Skrátka sa uzavrel nejaký životný príbeh a myslím si, že sme vzájomne naplnili svoje príbehy.“
Úsmev ho neopúšťa

Každá životná etapa, ktorá je pri konci, otvára dvere niečomu novému. Vzdať sa manželstva nie je jednoduché a o to náročnejšie to je, ak sú v tom aj deti. V živote dvoch ľudí prídu často úskalia, ktoré nevedia prekonať a potom je jediným rozhodnutím pre oboch práve rozchod.
Marcela všetci poznáme ako vtipného, vždy dobre naladeného človeka. Ani v tomto období ho humor a úsmev na perách neopúšťa. Má pri sebe tých správnych ľudí, ktorí mu pravdepodobne pomáhajú v tom, aby celú situáciu lepšie zvládal. Držíme mu palce, aktuality.sk