iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Najmocnejší SR sa tajne stretli v SIS, korupčné kauzy

V pondelok sa v jednej z budov Slovenskej informačnej služby (SIS) uskutočnilo stretnutie desiatich najvyššie postavených osôb. Hovorili údajne o tom, že vyšetrovanie niektorých veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované.

Informoval o tom Denník N. V špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík, aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa od medializovaných tvrdení o obsahu stretnutia ústavných činiteľov v sídle SIS dištancuje. Informoval o tom riaditeľ komunikačného odboru Kancelárie prezidentky SR Jozef Matej. „Predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné ‚živé‘ prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní,“ dodal.
Podľa Denníka N bol iniciátorom tejto schôdzky predseda vlády Heger, ktorý Denníku N konanie stretnutia potvrdil s tým, že ho považuje za dôležité. Heger schôdzku zvolal potom, ako dostal informácie zo SIS, ktoré majú hovoriť o manipulovaní vyšetrovaní.
Ide vlastne o „mocensko-spravodajskú hru“, ktorú opakovane spomínajú predstavitelia Sme rodina. Tvrdia, že bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský odhalil komplot v polícii, a preto sa mu NAKA pomstila zatknutím./agentury/

X X X

Zaplatia politici za zlé rozhodnutia? Nemajetný Matovič našiel riešenie aj pre seba

V parlamente sa môžu stretnúť dva návrhy zákona o hmotnej zodpovednosti politikov. Igor Matovič vie, ako by to riešil vo svojom prípade. Poslanec Miroslav Kollár, ktorý odišiel z koaličnej strany Za ľudí a vstúpil do mimoparlamentnej strany Spolu, predloží na júnovej schôdzi parlamentu návrh zákona o hmotnej zodpovednosti politikov.

Kollár spolu s predsedom Spolu Jurajom Hipšom v tejto súvislosti spomenul nákup vakcíny Sputnik V. „Podľa zverejnenej zmluvy má Slovensko ruskej strane zaplatiť 20 miliónov dolárov za Sputnik V. Bez ohľadu na to, či sa nakoniec vakcíny rozhodneme nakúpiť, alebo nie. Takéto podmienky pre Slovensko vyjednal Igor Matovič a nezabudol sa pochváliť, že konečnú zmluvu vlastne ani nečítal. V krajine, kde by platila hmotná zodpovednosť politikov, by musel za svoje nezodpovedné a diletantské konanie zaplatiť,“ povedal Hipš.

Kollár prípravu novely zdôvodňuje zahľadenosťou koalície len samej do seba. „Koalícia síce zákon sľubuje, ale zatiaľ sa zaoberá len sama sebou a svojimi koaličnými spormi. Preto prichádzame s vlastným riešením,“ vysvetlil Kollár.
Strana Spolu sa opiera o exkluzívny prieskum agentúry AKO. Tá sa v máji tisícky respondentov pýtala, či by mali byť politici ako osoby finančne postihovaní a potrestaní za to, keď ich chybným rozhodnutím vznikne štátu ekonomická škoda.
Podľa výsledkov 67,2 percenta opýtaných uviedlo, že by mali byť politici určite potrestaní, podľa 23 percent by mali byť potrestaní. S trestaním nesúhlasilo 5 percent opýtaných a 4,7 percenta nevedelo alebo nechcelo odpovedať.

Zákon o hmotnej zodpovednosti politikov sľubuje vládne hnutie OĽaNO. Zatiaľ sa však podľa informácií Pravdy stretli len pracovné skupiny. Expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v tejto súvislosti povedal, že politik, ktorý nemá žiaden majetok, by mohol ručiť majetkom ľudí, s ktorými žije. Narážal tak na seba, Matovič totiž prepísal svoj majetok na manželku a v povinných majetkových priznaniach uvádza, že nič nevlastní./agentury/

X X X

Mala skoncovať s korupciou pri hospodárení s pôdou. Novú šéfku štátneho fondu ale zadržala NAKA

Na pozemkovom fonde mala podľa polície fungovať zločinecká skupina. Polícia pri veľkej protikorupčnej razii zadržala bývalú aj súčasnú riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Okrem Adriany Šklíbovej obvinili aj Gabrielu Bartošovú, blízkeho človeka ministra pôdohospodárstva.

Keď minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vlani na jar navrhoval do čela Slovenského pozemkového fondu (SPF) Gabrielu Bartošovú, robil to s odôvodnením, že jej úlohou bude urobiť v tejto štátnej inštitúcii poriadok.
Pozemkový fond sa totiž dlhodobo netešil dobrému menu pre obrovské korupčné škandály a podozrenia z kšeftov s pozemkami. Ide pritom o jeden z najdôležitejších úradov v agrosektore, pretože je najväčším prenajímateľom poľnohospodárskej pôdy.

Stredajšia akcia polície – súvisiaca s kauzami Latifundista a Feudál – naznačuje, že Bartošovej misia sa zrejme nenaplní. Ak sa podozrenia vyšetrovateľov potvrdia, dosiahla presný opak.
Ministerská nominantka

Mičovského nominantku nakoniec schválila aj vláda, aj keď už vtedy viacerí zainteresovaní ľudia naznačovali, že z tejto nominácie majú obavy. Bartošová totiž nie je v rezorte nováčikom, v minulosti už pôsobila priamo v pozemkovom fonde ako riaditeľka odboru prevodu a nájmu. Niekoľko rokov tak priamo pracovala pod Adrianou Šklíbovou, ktorú na poste generálnej riaditeľky začiatkom marca 2020 nahradila.

Obe ženy teraz skončili v policajnej cele. Spolu s nimi tam opäť putoval aj Martin Kvietik, ktorý má blízko k Slovenskej národnej strane. Kvietik len nedávno celu opustil, už dlhšie čelí obvineniu v kauze Dobytkár.
V stredu skončilo v rukách polície dovedna osem osôb. Sú podozriví z trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Koľko sa z našich agrodotácií ušlo Babišovi:

Opätovný návrat na SPF
Podľa nášho zdroja, ktorý pozná pomery v SPF, Bartošová prichádzala na pozíciu generálnej riaditeľky ako akási martýrka, ktorá tam má nastoliť poriadok. Vo fonde skončila v roku 2019 preto, že sa nepohodla s vtedajšou šéfkou Šklíbovou.
„Jej nomináciu odôvodňovali tým, že pozná pomery v organizácii a má za úlohu ju vyčistiť. Lenže ona v nej niekoľko rokov pôsobila, a tým pádom je čiastočne spoluzodpovedná, v akom stave sa nachádzal SPF. Ona šéfovala najdôležitejšiemu a najlukratívnejšiemu odboru, teda prenájmu pozemkov,“ priblížil náš zdroj, ktorý chcel ostať v anonymite.

A práve s prenájmom pôdy sa spájajú najväčšie škandály fondu. Keď Mičovský oznámil svoju nomináciu, z radov poľnohospodárov sa zdvihla vlna nevôle. Mnohí z nich totiž mali v živej pamäti spomienky na to, ako Bartošová odborom riadila. Ich skúsenosti boli väčšinou negatívne.

Zmluvy s Roškovou a Šuchtom
Práve Bartošovej bývalé oddelenie dalo v minulosti súhlas na prenájom pôdy pre bývalú vplyvnú členku strany Smer-SD Ľubicu Roškovú, ktorú farmári hanlivo označujú ako grófku. Roškovú polícia obvinila zo subvenčného podvodu, keďže brala dotácie aj na dedinské letisko. Pôdu, ktorú mala v nájme, nakoniec táto bývalá smerácka poslankyňa vrátila štátu.
Úplne odlišne postupoval Patrik Šuchta, bývalá pravá ruka grófky Roškovej, ktorého firma I. P. Construct sa taktiež dostala k veľkým parcelám spadajúcim pod SPF. Keď sa škandál s agrodotáciami prevalil, táto spoločnosť sa odmietla pôdy prenajatej od SPF vzdať a doposiaľ sa o ňu súdi s fondom.

Šuchtova spoločnosť mala v prenájme 56 hektárov pôdy, ktoré jej schválilo Bartošovej oddelenie. Eseročka I. P. Construct dostala zmluvu na 25-ročný prenájom pozemkov, čo je neštandardne dlhá doba. Štát totiž farmárom prenajíma pôdu zvyčajne na 10, prípadne na 15 rokov.

Zmluvy na 25 rokov fond väčšinou uzatvára na také pozemky , na ktorých sú vysadené ovocné sady či vinice. Lenže firma I. P. Construct dostala len malú výmeru vinohradov a drvivú väčšinu tvorila orná pôda. V súčasnosti sú aj tak všetky vinice zarastené, prípadne zorané.
Pripomeňme, že Šuchta sa na verejnosti zviditeľnil predovšetkým pre svoje potýčky s viacerými východoslovenskými farmármi. Šuchtova spoločnosť mala v prenájme 56 hektárov pôdy, ktoré mu schválilo Bartošovej oddelenie.
Tlaky z OĽaNO
Na všetky spomínané skutočnosti farmári upozorňovali ministra Mičovského ešte pred vymenovaním Bartošovej do vedenia pozemkového fondu. Ten si ich síce vypočul, ale svoju nomináciu už nestiahol a presadil ju aj na vláde.
Minister pôdohospodárstva sa dlho pozná s matkou Gabriely Bartošovej, tvrdí náš zdroj. Aj preto mal jej dcéru pretlačiť na taký významný post.
Slovenský pozemkový fond
Tento štátny fond je najväčším správcom pôdy na Slovensku. Fond v roku 2019 nakladal s viac ako 685-tisíc hektárov pozemkov. Z toho najväčšiu rozlohu predstavovala orná pôda (347-tisíc hektárov) a trvalé trávne porasty.

Z celkovej výmery 685-tisíc hektárov patrí do vlastníctva Slovenskej republiky 254 636 hektárov. Zvyšok tvoria pozemky nezistených vlastníkov.
Za rok 2019 Slovenský pozemkový fond hospodáril so ziskom takmer 9 miliónov eur.

X X X

Odchody v polícii pokračujú. Skončil aj druhý muž policajnej inšpekcie

Po takmer tridsiatich rokoch z polície odišiel Róbert Zaplatílek, ktorý dlhé roky pôsobil na policajnej inšpekcii. Skončil aj šéf bratislavskej NAKA. Branislav Zurian nie je jediným vysokým policajným funkcionárom, ktorý sa v máji rozhodol vyzliecť uniformu. Urobil tak aj dlhoročný zástupca riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a súčasne riaditeľ útvaru inšpekcie Úradu inšpekčnej služby Róbert Zaplatílek.

„Svoje pôsobenie v Policajnom zbore ukončil na základe vlastnej žiadosti. Výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie bol poverený plukovník Martin Mackovič," informovala Petra Friese z tlačového odboru rezortu vnútra. Funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby podľa nej naďalej vykonáva Adrian Szabó.

Zaplatílek bol v policajnom zbore takmer 30 rokov, väčšinu času strávil na policajnej inšpekcii. Práve tá má riešiť trestnú činnosť policajtov a ďalších ozbrojených zložiek štátu. Odišiel k 15. máju.
Zmeny pokračujú aj vo vedení Národnej kriminálnej agentúry. Hovorca policajného prezídia Michal Slivka pre Aktuality.sk potvrdil, že minulý týždeň na svojom poste skončil aj šéf bratislavskej NAKA Ján Štefanák. Aj ten si podal žiadosť do civilu sám.
Zástupcovia riaditeľa národnej kriminálnej agentúry zastávajú podľa Slivku naďalej svoje funkcie. Zástupca Patrik Jurík by mal odísť na konci mesiaca. Kto bude poverený riadením prezídium zverejní v najbližších dňoch.
V pondelok bolo vyhlásené riadne výberové konanie na riaditeľa národnej kriminálnej agentury, aktuality.sk

X X X

Prezidentka odmieta tvrdenia o obsahu stretnutia v sídle SIS

Prezidentka Zuzana Čaputová sa dištancuje od medializovaných tvrdení o obsahu stretnutia ústavných činiteľov v sídle SIS. TASR informoval riaditeľ komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
„Predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné ,živé' prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní," dodal.

O stretnutí, na ktorom sa malo zúčastniť približne desať ľudí vrátane najvyšších ústavných činiteľov, informoval Denník N.
Stretnutie mal iniciovať predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO). Témou malo byť podozrenie, že vyšetrovanie niektorých veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované, v tejto súvislosti sa mal spomínať aj prípad exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

SIS na sociálnej sieti informuje, že v predchádzajúcich dňoch sa uskutočnilo stretnutie riaditeľa spravodajskej služby Michala Aláča s ministrom vnútra SR Romanom Mikulcom (OĽANO).
Témou ich rozhovoru mali byť formy spolupráce vo vybraných oblastiach ochrany záujmov Slovenskej republiky, aktuality.sk

X X X

Premiér zvolal schôdzku v sídle SIS. Pre ostro sledované policajné kauzy

Eduard Heger inicioval stretnutie pre podozrenia z ovplyvňovania vyšetrovaní, ktoré prichádzajú predovšetkým zo strany Sme rodina. Schôdzku absolvovalo spolu desať ľudí, medzi nimi aj hlava štátu a predsada parlamentu.
V pondelok sa v jednej z budov Slovenskej informačnej služby uskutočnilo stretnutie desiatich vysoko postavených osôb, na ktorom sa hovorilo o tom, že vyšetrovanie niektorých veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované. Informuje o tom denník N.
Schôdzka sa mala odohrať v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať. Bol na nej nový riaditeľ SIS Michal Aláč nominovaný do funkcie stranou Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Iniciátorom tejto schôdzky mal byť podľa denníka predseda vlády Heger. Ten jej konanie potvrdil s tým, že ju považuje za dôležitú. Viac ju však komentovať nechcel on, ani nikto zo zúčastnených. Mala prebehnúť v utajenom režime „dôverné".
Prezidentka Zuzana Čaputová sa však od medializovaných tvrdení o obsahu stretnutia ústavných činiteľov v sídle SIS dištancuje. TASR o tom informoval riaditeľ komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
„Predmetom stretnutia nebol prípad bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a ani žiadne iné 'živé' prípady, ktoré dnes riešia orgány činné v trestnom konaní,“ dodal.

Zadržanie a obvinenie dnes už bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorého pôvodne do funkcie nominovalo hnutie Sme rodina, naštrbilo krehké vzťahy v koalícii. Práve on pred časom podal na generálnej prokuratúre trestné oznámenie, v ktorom hovorí o manipulovaní vyšetrovania.

Predstavitelia jeho materského hnutia hovoria, že ide o akúsi „mocensko-spravodajskú hru“. „Tvrdia, že bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský odhalil komplot v polícii, a preto sa mu NAKA pomstila zatknutím," píše denník.
Aké vážne sú podozrenia, ktoré riešili špičky štátu v budove SIS, nie je zrejmé. „Verzii, že by bolo vyšetrovanie zmanipulované, niektorí účastníci stretnutia skôr verili, iní to podľa informácií Denníka N na stretnutí spochybňovali. Na schôdzke sa vraj prezentovali aj grafické znázornenia rôznych prepojení pri vyšetrovaniach niektorých prípadov. Predstavitelia z ministerstva vnútra však hovoria, že chýbajú konkrétne dôkazy," informuje denník N.

Od marca podozrenia preveruje inšpekcia ministerstva vnútra a na vyšetrovanie dohliada krajská prokuratúra v Bratislave. Týkajú sa vraj i výpovedí bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorý sa vlani presunul do SIS. Proti Pčolinskému vypovedá aj ďalší bývalý príslušník SIS - jeho niekdajší prvý námestník Boris Beňa, aktuality.sk

X X X

Ministerka Kolíková i ďalší členovia Za ľudí chcú snem o novom lídrovi strany

Ministerka spravodlivosti a podpred sedníčka strany Za ľudí Mária Kolíková si myslí, že by bolo vhodné zvolať čo najskôr snem, na ktorom by sa volil nový predseda strany.
Pre TASR tiež Kolíková uviedla, že otázka o tom, či by kandidovala za šéfku Za ľudí, je predčasná. Zvolanie snemu podporujú aj niektorí poslanci Za ľudí, medzi nimi Vladimíra Marcinková či Tomáš Lehotský, u ktorého stratila predsedníčka Veronika Remišová dôveru.

Šéfka poslaneckého klubu a podpredsedníčka strany Jana Žitňanská nechce komentovať vnútrostranícke záležitosti.
„Myslím si, že s ohľadom na situáciu, v akej sa strana nachádza, by sme to mali urobiť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či by podporila zvolanie snemu, na ktorom by sa volil nový predseda strany. Snem by mal byť podľa nej čo najskôr, "pretože by to pomohlo k stabilite a jednote strany".

Ministerka nechcela komentovať, či Remišová plní funkciu líderky dostatočne. „Toto sú otázky, pri ktorých je na mieste, aby sme diskutovali vo vnútri strany," reagovala.
„Je na nás, aby sme sa vo vnútri porozprávali, dohodli a povedali si ako chceme pokračovať. Verejné odkazy a výzvy mi prídu kontraproduktívne," reagoval pre Aktuality.sk poslanec Juraj Šeliga.

Dotkol sa tiež nízkej podpory Za ľudí z aktuálneho prieskumu agentúry AKO. „Tie 4 % máme evidentne preto, že stále niekto rieši nejaký vnútorný problém, či v koalícii alebo v strane. Ja som do politiky išiel, aby som napľňal náš program a nie dookola riešil, kto kde má byť a kto s kým má aktuálne aký konflikt. Takéto veci patria za zavreté dvere, toho sa budem držať aj naďalej," povedal.

Stanovisko Veroniky Remišovej
„Rozdelenie v strane vnímam od vládnej krízy, keď pre časť vedenia bolo prijateľným riešením rozbitie vládnej koalície, predčasné voľby a spojenie s inou silne liberálnou stranou.

Pre mňa a mnohých členov strany to nebola cesta. Vždy som sa snažila o zachovanie stredového zamerania strany, otvorenosť pre liberálnejších aj konzervatívnejších ľudí a o samostatnú budúcnosť našej strany. Pri koaličnej kríze sme ako strana požadovali výmenu ministra zdravotníctva, výmenu premiéra a zachovanie štvorkoalície.

To všetko som pri rokovaniach presadila, no napriek tomu rozdelenie strany na dve krídla pokračovalo. Veľmi ma mrzí, že sa ľudia zo skupiny okolo Márie Kolíkovej rozhodli stranu štiepiť a rozdeľovať prenášaním straníckych konfliktov do médií. Škodia tým strane, škodia tým stovkám našich členov, ktorým na strane záleží a konflikty chcú riešiť vnútri strany, čo je normálny a jediný správny postup.

Riadny snem strany máme naplánovaný na budúci rok. O mimoriadnom sneme môže rozhodnúť iba predsedníctvo strany, čo sa nestalo. Pri presadzovaní reforiem Márie Kolíkovej som v rámci koalície šla často na hranu a aj vďaka tomu sa napriek značnému odporu koaličných partnerov podarilo doteraz presadiť všetky návrhy, vrátane zmien v ústave. Rovnako mala moju plnú podporu počas krízy po samovražde generála Lučanského vo vyšetrovacej väzbe.

V politike si človek musí zvyknúť na neustály zápas o funkcie a stranícke pozície. Dosiaľ som však v politike ani nikde inde nezažila, že za absolútnu podporu sa niekto odvďačí intrigami, manipulatívnym šírením nepravdivých informácií a vynášaním dôverných rozhovorov vedenia strany do médií. Vedenie strany Za ľudí som preberala minulý rok v lete, keď boli preferencie v agentúre Focus 3,6 %.

Pred vypuknutím nedávnej vládnej krízy boli preferencie strany 5,2 % teda prakticky rovnaké, ako dosiahla strana pod vedením Andreja Kisku vo voľbách. Súčasné riešenie straníckych konfliktov jedným krídlom strany na verejnosti strane veľmi škodia, čo sa samozrejme odráža aj na názoroch ľudí. Ak má byť strana úspešná, nemôžu jej poslanci riešiť v médiách svoje egá a mocenské ambície.

Preto verím, že namiesto konfliktov v médiách budeme problémy riešiť na straníckej úrovni, že budeme rešpektovať stanovy strany, na ktorých sme sa spoločne dohodli, a namiesto nekonečných sporov budeme ponúkať riešenia problémov, ktoré ľudí na Slovensku trápia."

Lehotský si praje nového lídra
Lehotský pre TASR uviedol, že vládna kríza, ako aj odvolávanie ministerky Kolíkovej v parlamente ho utvrdili v tom, že chce, aby bol na mieste lídra Za ľudí niekto iný. Podľa svojich slov netuší, či chce za šéfku strany kandidovať Kolíková. Lehotský nemá záujem sa o túto funkciu uchádzať.

„Potrebujeme v strane spraviť vnútornú súťaž o to, s akou víziou sa bude strana ďalej uberať a uchádzať o priazeň voličov. Leadership, ktorý strane ponúka predsedníčka Veronika Remišová, sa mi vzhľadom na preferencie a aktuálnu vypätú politickú situáciu ukazuje ako nedostatočný," skonštatovala Marcinková s tým, že v demokratickej strane nie je nič neštandardné na tom, že členovia volajú po sneme v čase, keď by strana mohla v politickej konkurencii rásť výraznejšie.

Pripustila, že jedným z legitímnych riešení je zmena lídra. Zatiaľ podľa vlastných slov nevie, kto by sa prihlásil do súťaže. Ak by tak urobila Kolíková, bola by rada. O poste predsedníčky Marcinková neuvažuje, uchádzala by sa však o post v predsedníctve strany.
Strana podľa Žitňanskej diskutuje o svojej budúcnosti, no nechce to komentovať. „Myslím si, že veci, ktoré si chceme vydiskutovať, si vydiskutujeme vo vnútri," uviedla pre TASR.
Remišová je šéfkou strany od augusta 2020, keď v súboji o kreslo predsedu porazila poslanca Miroslava Kollára. Ten už zo strany odišiel a okrem neho Za ľudí opustili aj poslanec Tomáš Valášek a exposlankyňa Andrea Letanovská, aktuality.sk

X X X

MMF ocenil Nemecko za "excelentnú" reakciu na krízu

MMF ocenil, že nemecká ekonomika poklesla relatívne mierne a zároveň dokázala zmierniť tlak pandémie na firmy a obyvateľov vďaka mnohým efektívnym opatreniam.

Nemecká vláda zvláda podľa MMF krízu ukážkovo.
Medzinárodný menový fond (MMF) ocenil nemeckú vládu za rozsah opatrení na podporu ekonomiky. Ako uviedol v najnovšej správe o vývoji nemeckého hospodárstva, Berlín na epidemiologickú krízu zareagoval „excelentne“. Fond však zároveň dodal, že riziká pre hospodársky rast naďalej pretrvávajú a nemecká vláda musí zostať ostražitá.
Mierny pokles

Nemecká ekonomika klesla v minulom roku o 4,8 %, čo nebolo také výrazné ako v prípade mnohých európskych krajín. Vláda dokázala zmierniť tlak pandémie na firmy a obyvateľov vďaka mnohým opatreniam financovaným prostredníctvom zvýšenia dlhu. Z tohto dôvodu vláda dočasne pozastavila platnosť dlhovej brzdy. Platiť by to malo aj v tomto roku, keďže vláda chce pokračovať v podpore firiem a v programe kurzarbeit a navyše pridala aj ďalšie opatrenia na podporu gastrosektora, školstva či rodín.

Situáciu v Nemecku totiž skomplikovala ďalšia vlna infekcií a s tým spojených obmedzení v ekonomike. Tie spôsobili, že najväčšia ekonomika v Európskej únii za 1. kvartál klesla. „Aj keď tempo vakcinácie sa postupne zrýchľuje, cesta zotavenia zostáva neistá a plná rizík,“ uviedol MMF. Ako dodal, ak tempo vakcinácie bude slabšie ako tempo rastu nových prípadov infekcie vrátane nových mutácií, Nemecko bude pravdepodobne nútené pristúpiť k ďalším opatreniam, ktoré by mohli oživenie ekonomiky posunúť, čo by znamenalo ešte vyššie ekonomické škody.
Rýchle zotavovanie
„Na druhej strane, v dôsledku zvýšených úspor sa dá očakávať rýchlejšie zotavenie domáceho dopytu a vďaka rýchlejšiemu oživovaniu ekonomiky kľúčových obchodných partnerov by aj vývoz mohol rásť výraznejšie, než sa čakalo,“ dodal fond. To naznačili aj údaje o nemeckom vývoze za apríl, ktoré poukázali na výrazný rast exportu do USA a Číny.

MMF zároveň dodal, že budúce znižovanie podpory ekonomike musí byť opatrné. Dôležitá bude kombinácia pokroku v zvládaní pandémie a rýchlosti zotavovania hospodárstva. V prípade, že sa riziká pre ekonomický rast naplnia, vláda by mala byť pripravená predĺžiť kurzarbeit aj po roku 2021.
V dôsledku prudkého rastu cien rezidenčných nehnuteľností v posledných rokoch je potrebné sledovať aj túto oblasť, dodal MMF. Uviedol však, že riziká v tomto sektore do veľkej miery utlmila nízka zadlženosť nemeckých domácnost. /agentury/

X X X

Po zatýkaní na pozemkovom fonde prišla pokuta. Pre zmluvu s exporadcom Hegera

V rovnakom čase, ako Slovenským pozemkovým fondom otriasalo zatýkanie jeho ľudí na čele s generálnou riaditeľkou, dostal fond aj pokutu za staršiu kauzu. Štátny úrad pre verejné obstarávanie ho potrestal za neposkytnutie dokumentov k zmluve s bývalým poradcom Eduarda Hegera – advokátom Michalom Miškovičom.

Vlani sa prevalilo, že viaceré vládne rezorty, ktoré vedú ministri za OĽaNO, uzavreli zmluvy na právne služby s poradcom bývalého ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Advokátska kancelária jeho exporadcu Michala Miškoviča tieto zákazky získala na základe podozrivých prieskumov trhu. Ministerstvá v nich totiž oslovovali stále tých istých uchádzačov o zákazky.
Po zverejnení týchto informácií začali štátne inštitúcie kontrakty s kanceláriou advokáta Miškoviča rušiť alebo ich minimálne pozastavili. Jediný, kto v zmluvnom vzťahu s exporadcom bývalého ministra financií a dnešného premiéra Eduarda Hegera pokračoval, bol Slovenský pozemkový fond (SPF) pod vedením Gabriely Bartošovej.

Necelý rok po spomínaných odhaleniach dostal fond pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Nebol to však trest za to, akým spôsobom Miškovičovu kanceláriu zazmluvnili. Pokutu dostali preto, že úradu odmietli sprístupniť dokumenty potrebné na kontrolu.
Pokuta 14-tisíc eur
Úrad stanovil výšku pokuty na 14 352 eur. Táto suma predstavuje 5 % z celkovej zmluvnej ceny zákazky, ktorá činí 287-tisíc eur.
ÚVO zdôvodnil pokutu tým, že „kontrolovaný nesplnil zákonom (...) ustanovenú povinnosť predložiť kompletnú dokumentáciu“. V praxi to znamenalo, že kontrolóri úradu vlastne ani nemohli vykonať riadnu kontrolu obstarávania, po ktorom fond uzavrel zmluvu s Miškovičom.

„Úrad pre verejné obstarávanie v predmetnom konaní nedisponuje dokladmi v takom rozsahu, aby bolo možné riadne zistiť a preskúmať skutkový stav veci a úkony kontrolovaného v danom postupe zadávania zákazky,“ uviedlo ÚVO vo svojom rozhodnutí.

Úrad teda dospel k záveru, že zmluvy s Miškovičom nepovažuje za riadne preskúmateľné.
Miškovič obhajuje Miškoviča
Paradoxom tohto prípadu je skutočnosť, že za Slovenský pozemkový fond nahliadal do dokumentácie úradu advokát, ktorého zmluvy boli predmetom skúmania.

Tento fakt odhaľuje správa z kontroly, v ktorej sa uvádza, že ÚVO dostal vo februári doručený list s názvom „Žiadosť o nahliadnutie do spisu pre advokátsku kanceláriu JUDr. Michal Miškovič“. Práve na základe tohto listu advokátom dovolili do spisu nahliadnuť.
Miškovič teda bol aj na strane advokáta SPF, aj v pozícii podnikateľa, ktorého kontrakt ÚVO vyšetruje.
Advokát blízky OĽaNO
Michal Miškovič bol poradcom exministra financií Eduarda Hegera v čase, keď uzavrel zákazky za vyše 800-tisíc eur s troma štátnymi inštitúciami vrátane Tiposu, spadajúceho pod ministerstvo financií.

Už pred parlamentnými voľbami mal zmluvu so Žilinským samosprávnym krajom pod vedením Eriky Jurinovej (OĽaNO) a strane OĽaNO niekoľko rokov intenzívne pomáhal s právnymi službami.

Miškovič zvíťazil aj v prieskume trhu na ministerstve financií pod vedením Eduarda Hegera, ale minister túto súťaž po medializácii zrušil. Štátne inštitúcie vo svojich prieskumoch trhu, ktoré výberu dodávateľa právnych služieb predchádzali, opakovane oslovovali štyri rovnaké advokátske kancelárie.

„Mne to ani nenapadlo, žiaden konflikt záujmov som v tom necítil. Išiel som do toho s vôľou pomôcť zmene,“ vyjadril sa Miškovič k svojim zmluvám v rozhovore pre Aktuality.sk.

Miškovič má okrem konfliktu záujmov aj trestnoprávne problémy. Už niekoľko rokov je obžalovaný z falšovania podpisu. Keďže o obžalobe neinformoval Slovenskú advokátsku komoru, táto stavovská organizácia jeho kancelárii pozastavila výkon advokácie.
Tipos ešte riešia
Úrad pre verejné obstarávanie kontroloval proces uzavretia aj v ostatných štátnych inštitúciách. V prípade ministerstva životného prostredia úrad neudelil pokutu z dôvodu, že minister Ján Budaj zmluvu ukončil a nevyplatil Miškovičovej kancelárii žiadne prostriedky.
Kontrola zmluvy v Tipose ešte stále pokračuje, aktuality.sk

X X X

WHO žiada 7-miliónový príspevok na riešenie krízy v palestínskych územiach

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala vo štvrtok medzinárodných darcov na poskytnutie
siedmich miliónov dolárov (5,73 milióna eur) potrebných na zažehnanie zdravotníckej krízy v palestínskych územiach - v pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa WHO sú tieto finančné prostriedky potrebné na zaistenie komplexného riešenia mimoriadnych situácií v týchto oblastiach, a to v priebehu nasledovných šiestich mesiacov. Výzva WHO prichádza v čase vyostreného napätia medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a izraelskou armádou.

Izraelská armáda uviedla, že Hamas a ďalšie militantné skupiny pôsobiace v pásme Gazy vypálili na územie Izraela počas obnoveného konfliktu už viac ako 4000 rakiet, z ktorých väčšinu ale zneškodnil izraelský systém protivzdušnej obrany Železná kupola.
Konflikt si doposiaľ vyžiadal najmenej 230 obetí na palestínskej strane vrátane 65 detí, píše AFP s odvolaním sa na ministerstvo zdravotníctva v Gaze. Zhruba 120.000 Palestínčanov muselo z dôvodu pokračujúcich útokov utiecť zo svojich domovov, dopĺňa agentúra. Na izraelskej strane zahynulo doposiaľ 12 ľudí vrátane dvoch detí, aktuality.sk

X X X

V Rusku chcú nahradiť pracovných migrantov osobami vo výkone trestu

Predseda Rady pre ľudské práva pri kancelárii ruského prezidenta vo štvrtok podporil návrh, aby pracovných migrantov v Rusku nahradili osoby vo výkone trestu.
V rozhovore pre Interfax Valerij Fadejev uviedol, že "ak treba pracovné sily, treba ich niekde vziať". „Treba sa zamyslieť aj nad prácou pre odsúdených, pretože nie vo všetkých (väzenských) táboroch" si môžu zarobiť. Dodal, že v táboroch "sedia zdraví chlapi a niekedy nemajú čo robiť".

Fadejev reagoval na návrh riaditeľa ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) Alexandra Kalašnikova na "aktívnejšie využívanie väzňov na tých pracovných miestach, na ktoré sú teraz najímaní migranti".
Kalašnikov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin nedávno s najvyššími predstaviteľmi dvoch stredoázijských republík - Uzbekistanu a Tadžikistanu - rokoval aj o tom, ako

zabezpečiť prílev migrantov z týchto krajín pre zariadenia v Rusku, ktoré pociťujú nedostatok pracovnej sily.
Kalašnikov vyhlásil, že FSIN môže namiesto migrantov zo zahraničia poskytnúť ako pracovnú silu odsúdených. Zároveň zdôraznil, že nepôjde o pracovný tábor známy zo stalinistických čias - GULAG -, ale o prácu v „slušných podmienkach".
Na stretnutí koordinačnej rady splnomocnencov pre ľudské práva v Krasnojarsku Kalašnikov vo štvrtok podľa agentúry Interfax informoval, že FSIN chce v rámci pilotného projektu založiť nápravné centrum pre odsúdených na Sibíri, kde by mohli pestovať sadenice na obnovu požiarmi zničených lesov.

Ria Novosti: Počet väzňov klesol
Podľa Kalašnikova ide o perspektívny návrh týkajúci sa zamestnanosti a zamestnávania odsúdených ako „špeciálneho kontingentu". Kalašnikov vyslovil predpoklad, že „neskôr, keď títo ľudia vyjdú na slobodu, zostanú tam pracovať, pretože túto prácu budú poznať."

Agentúra Ria Novosti informovala, že počet väzňov v Rusku klesol na 483.000 ľudí - v porovnaní s viac ako 860.000 väznenými v roku 2010. Podľa Kalašnikova má 188.000 z nich právo podať žiadosť o nahradenie trestu nútenými prácami.
RIA Novosti súčasne citovala prvého námestníka ministra vnútra Alexandra Gorového, ktorý predtým na plenárnom zasadnutí Medziparlamentného zhromaždenia Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) pripomenul, že po 15. júni 2021 budú z Ruska deportovaní nelegálni migranti z krajín SNŠ. Do tohto termínu platí moratórium na vyhostenie z dôvodu pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2.

Podľa ministerstva vnútra je v súčasnosti v Rusku viac ako milión nelegálnych prisťahovalcov zo štátov SNŠ, najviac - 332.000 - ich je z Uzbekistanu, aktuality.sk

X X X

O prepustení Norberta Bödöra z väzby rozhodne sudca budúci týždeň

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku rozhodne o žiadosti nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, ktorý požiadal o prepustenie z väzby, začiatkom budúceho týždňa.
Médiám to uviedol obhajca Marek Para. Následne bude sudca rozhodnutie zasielať procesným stranám. Neverejný výsluch trval viac ako dve hodiny od 16.00 h.

„Predniesli sme návrhy, stanoviská. Požiadal som o doplňujúce informácie, tak aby som vedel podrobnejšie reagovať. Tomuto nebolo vyhovené zo strany prokurátora a bude musieť na to zareagovať súd. Základný argument je ten, že toto nie je počiatočné štádium väzby a trestné stíhanie je založené na jednom nepriamom svedectve spolupracujúcej osoby, ktorá bola predtým obvinená," priblížil Para.

Podľa jeho slov dochádza k rôznym nelogickostiam a rozporom v tomto svedectve, takže v danom štádiu konania už tento dôkaz nemôže stačiť.
Ako povedal pred výsluchom Para, išlo o prvú žiadosť o prepustenie Bödöra z väzby od jeho minuloročného zadržania v kauze Dobytkár. Vo väzbe je od 9. júla 2020, keď o tom rozhodol Najvyšší súd (NS) SR.

Koncom marca tohto roka NS SR rozhodol, že Norbert Bödör ostane vo väzbe do 1. septembra 2021. Zamietol jeho sťažnosť voči predchádzajúcemu rozhodnutiu ŠTS, pracovisko Banská Bystrica. Vo väzbe zostávajú aj spoluobvinení Peter K. a Ľubomír P.
Počas akcie Dobytkár do polovice júla 2020 Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila 21 fyzických a sedem právnických osôb. Čelia obvineniu z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla takmer 10,5 milióna eur, aktuality.sk

X X X

Žltí, červení, zelení. Ako sa v Bielorusku farbami značkovali zadržaní demonštranti či väzni

Za článok vyfasovala kartičku hnedej farby, ktorá z nej urobila väzňa „so sklonmi k extrémizmu“.
Tento prípad je v Bielorusku známy ako kauza „nula promile“. V jej centre sa ocitli novinárka portálu Tut.by Kaciaryna Barysevičová a lekár Arciom Sarokin.

Barysevičová pátrala po príčinách smrti aktivistu Ramana Bandarenka, ktorému sa vlani v novembri stala osudnou potýčka s mužmi v kuklách. Sarokin jej potvrdil, že pacient, ktorý sa do nemocnice dostal s ťažkými poraneniami hlavy, nemal v krvi ani kvapku alkoholu, čo bolo v rozpore so závermi, ktoré verejnosti ponúkla vláda a vyšetrovatelia a síce, že Bandarenko bol v čase incidentu opitý.

Po publikovaní článku skončili novinárka i lekár vo väzbe a pred súd sa postavili s obvinením, že zverejnením Bandarenkových záznamov obaja porušili lekárske tajomstvo. Barysevičová v apríli dostala pol roka, Sarokin dva roky s odkladom na rok.

Novinárke uznali to, čo si už od novembra odsedela a včera, 19. mája, ju z väznice v meste Homeľ prepustili na slobodu.
Keď ju v daždivom počasí pred väznicou vítali blízki a jej bezprostredné dojmy po prepustení na slobodu zaznamenávali novinári, všimli si, že jej na čiernom tričku svieti žltá nášivka s jej priezviskom. A rovno sa jej spýtali, čo štítok označuje a či ide prípadne o symbol pre politického väzňa.
„Sklon k extrémizmu“

Samotná novinárka pre kolegov ale okomentovala, že nášivka nič konkrétnejšie neoznačuje a našila si ju sama ešte pred prepustením na slobodu. Podľa jej slov však mala pridelenú kartičku hnedej farby, ktorou sa označujú väzni „so sklonami k extrémizmu“. Takýchto väzňov napríklad prevážajú s putami na rukách.

Zaujímavosťou, ktorú Barysevičová spomenula, bolo, že s ňou medzi väznicami cestovali napríklad dve ženy odsúdené za vraždu: kým ony boli bez pút, ju ako „extrémistku“ prevážali s putami.

Niektoré zdroje však uvádzajú, že práve žltými štítkami sa v bieloruských väzniciach môžu označovať politickí väzni.
Upozorňuje na to napríklad hnutie Za slobodu s odvolaním sa na svojho koordinátora z Hrodna Vitoľda Ašuraka, ktorý si odpykáva päťročný trest v kolónii v Šklove. Jeho kolegovia pred pár dňami zverejnili časť z jeho listu, ktorý im Ašurak poslal spoza mreží, kde opisuje, že tam „nie je núdza o politických“ väzňov.

„Takže niet dôvod nudiť sa. Zvlášť, ak administratíva nariadila mať na oblečení značkú žltej farby, čím viete rozpoznať politických už z diaľky,“ napísal v liste.
Novinárka portálu Tut.by Kaciaryna Barysevičová po pol roku na slobode:
Farby už počas protestov

O farebných označeniach sa hovorilo však už vlani po potlačení masových protestov, keď iniciatíva Naš dom, upozornila na to, že bieloruské bezpečnostné zložky farebne označovali zadržaných demonštrantov. Zverejnila napríklad fotografie oblečenia, na ktorom mali niektorí demonštranti nasprejovanú niektorú z farieb.
Iniciatíva spomínala päť farieb: žltú, červenú, zelenú, bielu a čiernu.

Pri žltej farbe išlo o zadržaných, ktorí mali čeliť mučeniu, avšak vyhli sa zmrzačeniu. Zadržaní s červenými značkami mali byť vystavení mučeniu väčšieho rozsahu, ktoré mohlo viesť k trvalému poškodeniu zdravia. Zelená farba označovala ľudí, ktorí mali nejaký osobitý vzhľad, napríklad dredy, tetovanie alebo piercing, čelili napríklad verbálnemu ponižovaniu a urážkam.

Biela farba, respektíve žiadna farba znamenala, že zadržanej osobe nehrozí žiadne zlé zaobchádzanie a prepustia ju domov s protokolom o zadržaní alebo pokutou.
Čierna farba – iniciatíva pri nej ale vyznačuje otáznik – mala označovať najtvrdšie mučenie. Podľa neoficiálnych správ mohla zadržanému v tomto prípade hroziť i smrť.

Farbu na vlasoch neskryješ
Príbehy niektorých demonštrantov, ktorých policajti pomaľovali rôznymi farbami, vlani pozbieral napríklad web Village Belarus.Evgenij, ktorého zadržali 11. augusta, napríklad opisoval, že demonštrantom vedeli žltou farbou posprejovať napríklad chrbát, nohy alebo vlasy.

„Všetko záviselo od toho, v akej polohe bol človek v čase, keď ho postriekali tou farbou. Tí, ktorým značku spravili na chrbte, mali šťastie. Tí chlapci si skrátka mohli preobliecť naruby tričko alebo košeľu. S farbou vo vlasoch už čosi také už nefungovalo. Ľudí s takýmito označeniami bili všetci a na všetkých poschodiach,“ cituje Village z jeho príbehu.
Iniciatíva Naš dom vo svojom materiáli spomína aj dokument väzenskej správy pre Minsk a Minskú oblasť z júla 2019, kde sa píše o troch farbách rozlišovania väzňov: zelenej, žltej, červenej.

Zelenou farbou sa majú vo väzniciach označovať mladí ľudia, ktorí vo väzení skončili napríklad za predaj drog. Žltou farbou zasa anarchisti, antifašisti, respektíve ľudia „náchylní na extémizmus“ a vo väzení sa im má venovať osobitná pozornosť.
Červenou farbou majú byť pre zmenu označovaní tí väzni, ktorí majú „sklony k úteku alebo samovražde“, aktuality.sk

X X X

V Rakúsku zasiahli voči popieračom covidu, zaistili zbrane a muníciu

Niekoľko zbraní a muníciu zaistila polícia v Rakúsku počas razie voči radikálnym odporcom protipandemických opatrení.
Ako uviedlo vo štvrtok tamojšie ministerstvo vnútra pre agentúru APA, členovia skupiny v chatovej konverzácii hovorili okrem iného o zhotovení kazetových bômb a molotovových koktejlov či o nákupe zbraní.

Príslušníci polície zaistili dve ručné zbrane, jednu dlhú zbraň, približne 3500 nábojov, dva meče a tiež rozličné polovojenské vybavenie vrátane ochranných a viacúčelových viest, prilieb, vysielačiek a nosičov dát. Zhabané predmety polícia v súčasnosti vyhodnocuje. Mnohí z členov internetovej chatovej skupiny boli navyše obvinení zo zločineckého sprisahania.
Východiskovým bodom vyšetrovania bola uzavretá skupina na sociálnej sieti Telegram, v ktorej sa o svojej činnosti dohadovali popierači koronavírusu. Plánovali napríklad voči policajtom použiť molotovové koktejly, ktoré si chceli priniesť do metropoly Viedeň na protesty proti epidemiologickým opatreniam.

K násilnostiam, o ktorých muži diskutovali on-line, malo dôjsť na protestnom zhromaždení vo Viedni 15. mája. Deň pretým preto rakúsky Spolkový úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT) spoločne s príslušnými krajinskými úradmi vo Viedni, Dolnom a Hornom Rakúsku, Štajersku a Vorarlbersku zorganizovali cielenú akciu, ktorej súčasťou bolo viacero bytových prehliadok či výsluchov podozrivých.

„Je absolútne nepochopiteľné, čo tu chceli popierači koronavírusu spraviť. Vďaka precíznej práci vyšetrovateľov sa podarilo tieto kriminálne siete pripravené páchať násilnosti odhaliť a budú sa musieť za to zodpovedať," vyhlásil šéf rezortu vnútra Karl Nehammer, ktorý ostro odsúdil plánované násilnosti voči policajtom.
„Páchatelia musia byť podľa zásad právneho štátu čo najprísnejšie potrestaní," dodal. Vzhľadom na vysoký počet zaistených zbraní a munície Nehammer uviedol: "Polovojenské vybavenie pripomína takmer teroristickú organizáciu.", aktuality.sk