iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Izrael zničil náletom v Gaze budovu zahraničních médií

Pri izraelskom nálete bola v sobotu v meste Gaza zničená 13-poschodová výšková budova, v ktorej mala svoje kancelárie tlačová agentúra AP, panarabská televízia al-Džazíra a ďalšie zahraničné médiá. Informovali o tom v sobotu agentúry AP a AFP. Po izraelskom nálete sa v meste Gaza zrútila budova kde sídlili viaceré medzinárodné médiá. Televízia al-Džazíra na Twitteri informovala, že izraelská armáda pred útokom varovala majiteľa tejto budovy. Obdobnú informáciu priniesla aj agentúra AP, ktorá napísala, že k náletu došlo približne hodinu po tom, ako armáda nariadila ľuďom, aby budovu opustili.

Podľa izraelskej armády sa v objekte nachádzali tiež priestory vojenskej rozviedky hnutia Hamas, ktoré využívalo kancelárie médií a ich pracovníkov ako ľudské štíty.
Budova sa po nálete zrútila. Bezprostredne nebolo zrejmé, prečo sa práve ona stala terčom náletu. Podľa AP je to ďalší pokus armády o umlčanie spravodajských hlásení z oblasti, kde bojuje s palestínskym militantným hnutím Hamas.
K útoku došlo len niekoľko hodín po ako, iný nálet izraelskej armády zasiahol v utečeneckom tábore aš-Šátí v meste Gaza dom, pričom zahynulo desať členov palestínskej rodiny vrátane detí.

Netanjahu telefonoval s Bidenom
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotňajšom telefonickom rozhovore uistil amerického prezidenta Joea Bidena, že Izrael počas náletov v pásme Gazy vyvíja maximálne úsilie na ochranu civilného obyvateľstva.

Telefonát sa uskutočnil po tom, ako bola pri izraelskom útoku zničená výšková budova, v ktorej sídlili zahraničné médiá. O niekoľko hodín neskôr izraelská armáda zaútočila na dom popredného politického lídra Hamasu v pásme Gazy Chálila Hajju, ktorý podľa nej tvoril súčasť „teroristickej infraštruktúry“. Bezprostredne nebolo jasné, či je Hajja ešte stále nažive.
Izraelská armáda zdôraznila, že civilistov nachádzajúcich sa v zmienenej výškovej budove, kde boli aj kancelárie médií, včas varovala a dala im čas na jej opustenie.

„Netanjahu (počas telefonátu s Bidenom) zdôraznil, že Izrael robí všetko pre to, aby nezainteresované osoby neutrpeli žiadnu ujmu. Dôkazom toho je skutočnosť, že z výškových budov, v ktorých sa nachádzajú priestory využívané teroristami, sú pred útokmi evakuované všetky nezainteresované osoby,“ uvádza sa vo vyhlásení kancelárie izraelského premiéra.
Propalestínske protesty v Európe

Tisíce ľudí pochodovali v sobotu ulicami Londýna, Paríža a Madridu na podporu Palestínčanov. V Londýne sa zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, ktorí sa od londýnskeho Hyde Parku vydali na pochod k izraelskej ambasáde. Niesli transparenty s nápisom „Prestaňte bombardovať Gazu“ a skandovali heslá požadujúce vytvorenie nezávislého palestínskeho štá-tu.
V Madride sa zhromaždilo približne 2500, z veľkej časti mladých ľudí s palestínskymi zástavami, ktorí pochodovali na námestie Puerta del Sol v centre mesta. „Toto nie je vojna, to je genocída,“ skandovali účastníci protestu.

V Paríži úrady konanie propalestínskeho protestného pochodu zakázali pre obavy z vypuknutia násilností. Vo štvrti Barbes v severnej časti francúzskej metropoly sa však napriek tomu zišli tisíce ľudí. Polícia napokon použila na ich rozohnanie slzotvorný plyn a vodné delo a podarilo sa jej zabrániť uskutočneniu pochodu, ktorý mal smerovať na parížske námestie Bastilly.
Protesty sa konali aj v Nemecku, Írsku, Švajčiarsku či Kanade.
Raketové útoky pokračujú

Palestínski militanti v pásme Gazy pokračovali v sobotu v raketových útokoch na izraelské mestá. V meste Beerševa ležiacom na juhu Izraela a v prihraničných mestách sa ráno rozozvučali varované sirény, oznámila podľa svetových agentúr izraelská armáda, ktorá zároveň pokračovala v útokoch na ciele v tejto palestínskej enkláve.
Podľa polície zasiahli úlomky rakety v izraelskom meste Beerševa dom. Spôsobili materiálne škody, zranený nebol nikto. Cieľmi útokov militantov boli opäť aj pobrežné mestá Aškelon a Ašdod.

Izraelské letectvo v odvete zasiahlo niekoľko pozícií, z ktorých príslušníci islamistického hnutia Hamas ovládajúceho pásmo Gazy odpaľovali rakety, ako aj dve skupiny bojovníkov Hamasu.
Podľa agentúry WAFA bolo od pondelka, keď situácia v regióne eskalovala, v pásme Gazy zabitých 136 Palestínčanov. V Izraeli si raketová paľba doteraz vyžiadala osem obetí, oznámila izraelská armáda. Militanti od pondelka vystrelili na Izrael viac ako 2000 rakiet.

V zmiešaných arabsko-izraelských mestách pokračovali aj v noci na sobotu nepokoje. Napriek zákazu vychádzania hádzali demonštranti v meste Lod na príslušníkov bezpečnostných síl kamene a zápalné fľaše, pričom jeden z nich bol postrelený do nohy.
V Džaffe, arabskej štvrti Tel Aviv, zrejme židovskí extrémisti hodili dve zápalné fľaše na dom obývaný arabskou rodinou, pričom bolo zranené 12-ročné dieťa. V meste Akko výtržníci bolo podľa spravodajského webu Ynet podpálili divadlo, ktoré spoločne prevádzkujú židia a Arabi.

Najvážnejšie boje medzi Izraelom a palestínskymi militantmi z pásma Gazy od roku 2014 vypukli v pondelok po tom, čo hnutie Hamas, ovládajúce túto palestínsku enklávu, vystrelilo rakety na Jeruzalem a Tel Aviv ako odplatu za zásah izraelskej polície voči Palestínčanom v blízkosti mešity al-Aksá v Jeruzaleme./agentury/

X X X

Netanjahu telefonoval s Bidenom po zničení výškovej budovy v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotňajšom telefonickom rozhovore uistil amerického prezidenta Joea Bidena, že Izrael počas náletov v pásme Gazy vyvíja maximálne úsilie na ochranu civilného obyvateľstva.
Telefonát sa uskutočnil po tom, ako bola pri izraelskom útoku zničená výšková budova, v ktorej mala svoje kancelárie tlačová agentúra AP, panarabská televízia al-Džazíra aj ďalšie zahraničné médiá.

O niekoľko hodín neskôr izraelská armáda zaútočila na dom popredného politického lídra Hamasu v pásme Gazy Chálila Hajju, ktorý podľa nej tvoril súčasť "teroristickej infraštruktúry". Bezprostredne nebolo jasné, či je Hajja ešte stále nažive.
Izraelská armáda zdôraznila, že civilistov nachádzajúcich sa v zmienenej výškovej budove, kde boli aj kancelárie médií, včas varovala a dala im čas na jej opustenie. V objekte sa podľa nej nachádzali tiež priestory vojenskej rozviedky hnutia Hamas, ktoré využívalo kancelárie médií a ich pracovníkov ako ľudské štíty.

"Netanjahu (počas telefonátu s Bidenom) zdôraznil, že Izrael robí všetko pre to, aby nezainteresované osoby neutrpeli žiadnu ujmu. Dôkazom toho je skutočnosť, že z výškových budov, v ktorých sa nachádzajú priestory využívané teroristami, sú pred útokmi evakuované všetky nezainteresované osoby," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie izraelského premiéra, aktuality.sk

X X X

Tisíce ľudí sa zúčastnili na propalestínskych protestoch v európskych mestách

Propalestínske protesty v Madride.
Protesty sa konali v Londýne, Paríži či Madride.
Tisíce ľudí pochodovali v sobotu ulicami Londýna, Paríža a Madridu na podporu Palestínčanov. Demonštrácie sa konali v čase pokračujúceho ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktoré kontroluje pásmo Gazy.
V Londýne sa zišlo niekoľko tisíc protestujúcich, ktorí sa od londýnskeho Hyde Parku vydali na pochod k izraelskej ambasáde. Niesli transparenty s nápisom "Prestaňte bombardovať Gazu" a skandovali heslá požadujúce vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu.

V Madride sa zhromaždilo približne 2500, z veľkej časti mladých ľudí s palestínskymi zástavami, ktorí pochodovali na námestie Puerta del Sol v centre mesta. „Toto nie je vojna, to je genocída,“ skandovali účastníci protestu.
V Paríži úrady konanie propalestínskeho protestného pochodu zakázali pre obavy z vypuknutia násilností. Vo štvrti Barbes v severnej časti francúzskej metropoly sa však napriek tomu zišli tisíce ľudí. Polícia napokon použila na ich rozohnanie slzotvorný plyn a vodné delo a podarilo sa jej zabrániť uskutočneniu pochodu, ktorý mal smerovať na parížske námestie Bastilly.

Izrael podniká v Gaze intenzívne letecké a delostrelecké útoky ako odvetu za raketové ostreľovanie izraelského územia palestínskymi militantmi. Hamas tvrdí, že začal s náletmi v reakcii na izraelské zásahy voči palestínskych demonštrantom vo východnom Jeruzaleme.
Od pondelka večera Palestínčania vystrelili z pásma Gazy na Izrael viac 2300 rakiet. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze pritom prišlo o život viac ako 140 Palestínčanov a približne 950 utrpelo zranenia. V Izraeli si raketová paľba vyžiadala už najmenej 10 obetí a vyše 630 zranených.

Počet obetí na životoch je na izraelskej strane je výrazne nižší len vďaka tomu, že väčšinu rakiet vystrelených z Gazy zneškodní izraelský systém protivzdušnej obrany, aktuality.sk

X X X

Fico nerozbil koalíciu, ale rozleptal OĽaNO a Za ľudí

Kolúzna väzba a peniaze pre deti spojili Borisa Kollára (Sme rodina) s Petrom Pellegrinim (Hlas). Funguje ešte koalícia, alebo sa strany chystajú na predčasné voľby?
Odvolávanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) bol skutočný „test Ficom“. Šéfka rezortu síce zostala vo funkcii, a nerozpadla sa ani koalícia, ale Robert Fico (Smer) môže byť spokojný. Možno ani netušil, čo všetko spôsobí návrhom na odvolanie Kolíkovej.

Do úzkych dostal najsilnejší poslanecký klub hnutia OĽaNO, spustil zápas o stranu Za ľudí, a ešte stihol posilniť politickú pozíciu samotnej Kolíkovej. A to už nehovoríme o ponižujúcej úlohe premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorý nemohol nahlas, iba potichu, podržať ministerku svojej vlády.

„Koalícia funguje, ale zdá sa, že len na papieri,“ komentoval situáciu Michal Horský v podcaste.
Správanie sa koaličného hnutia Sme rodina, ktoré vehementne žiada skrátenie trvania kolúznej väzby, tak ako mimoparlamentný Hlas, vyvoláva u Horského otázniky nad tým, či sa strany koalície nechystajú na predčasné voľby.
„Každý si presadzuje svoje požiadavky, bez ohľadu na koaličnú zmluvu,“ dodal v podcaste Horský.

Podčiarkol posledné udalosti okolo ministerky Kolíkovej, ktoré podľa neho posilnili jej pozíciu v koalícii, ale najmä v strane Za ľudí. „Kolíková sa stala silným príbehom, lebo nie je protivníkom len opozície, ale aj rebelom koalície,“ dodal Michal Horský, komentátor denníka Pravda.
Nevylúčil, že Kolíková môže svoj politický kapitál využiť v zápase o líderstvo v materskej strane Za ľudí.
„Vyšla v súboji o vlastné ministerské kreslo politicky posilnená, zatiaľ čo Veronika Remišová (Za ľudí) utrpela straty,“ pripustil Horský.
V podcaste sa pochvalne vyjadril na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej, a to v súvislosti s jej žiadosťou na ústavný súd vo veci referenda o predčasných voľbách.
„Je to dobré rozhodnutie, konečne bude jasné, čo je ústavné a čo majú politici robiť v prípade platného referenda,“ upresnil Michal Horský v podcaste Počúvajte pravdu./agentury/

X X X

S francúzskym vínom bude problém, mrazy zdecimovali vinice. Škody sú miliardové

Škody, ktoré tento mesiac napáchali mrazy vo francúzskych viniciach, by mohli znížiť produkciu vína v krajine takmer o tretinu v porovnaní s minulými rokmi.
Odhad strát bude spresnený po tom, keď sa jasnejšie ukáže vplyv mrazu na vinice v nadchádzajúcich týždňoch. Podľa predbežných výpočtov bude produkcia vína nižšia približne o 15 miliónov hektolitrov. To by znamenalo, že v tohoročná produkcia vína vo Francúzsku môže byť o 28 % až 32 % pod priemerom za uplynulé roky, povedal novinárom Ygor Gibelind z FranceAgriMer. (Hektoliter je ekvivalent 100 litrov, čo predstavuje približne 133 štandardných fliaš na víno).

Podľa Gibelinda bol tohoročný mráz výnimočný jednak preto, lebo zasiahol rozsiahle územia, a tiež preto, lebo postihol aj južné regióny. Dodal, že škody ešte zhoršilo teplé počasie, ktoré predchádzalo mrazom a urýchlilo rast viniča.
K najpostihnutejším vinárskym oblastiam patria Burgundsko s priemernými odhadovanými stratami vo výške zhruba 50 %. Nasledujú Languedoc so 40 % a Akvitánsko, ktoré zahŕňa Bordeaux, približne s 30 %, dodal Gibelind.

Silné mrazy pritom nepoškodili len vinice. Veľké škody utrpeli aj ovocné sady a polia s cukrovou repou. Francúzska vláda sa zaviazala, že poskytne poľnohospodárstvu pomoc vo výške približne 1 miliardy eur vrátane toho, že umožní aj výrobcom vína prístup k fondu pre katastrofy na kompenzáciu až 40 % strát, ktoré nie sú kryté poistením. Producenti vína predbežne odhadli potenciálne ekonomické straty spôsobené mrazom na 1,5 – 2 miliardy eur, uviedol Gibelind.
Tohtoročná produkcia vína v krajine sa zatiaľ očakáva približne na úrovni 32 miliónov hektolitrov, čo by bolo menej ako v roku 2017, keď nepriaznivé počasie tiež zdecimovalo vinice a produkcia vína dosiahla zhruba 36 miliónov hektolitrov./agentury/

X X X

Tínedžerka s postcovidovým syndrómom: Nezvládala som ani prechádzky

Tatranci sa liečbe postcovidového syndrómu u detí bez obmedzenia veku venujú od vlaňajšieho septembra. Odvtedy tam hospitalizovali už vyše 50 detských pacientov.
U detí sa síce predpokladá ľahší priebeh samotného ochorenia Covid-19, ale následky ich môžu zasiahnuť rovnako tvrdo ako dospelých. Takzvaný postcovidový syndróm zaútočí na deti bez rozdielu veku do niekoľkých týždňov po prekonaní ochorenia.

Skúsenosti so syndrómom, ktorý sa považuje za oneskorenú reakciu tela na covidovú infekciu, má aj tínedžerka Diana Dvorská zo stredného Slovenska.
Koronavírusom sa nakazila v škole. Keďže študuje na konzervatóriu, časť výuky sa nedala absolvovať na diaľku z bezpečia domova.
„Ukázalo sa, že jeden zo spolužiakov bol pozitívny. Najprv sme celá skupina skončili v karanténe. Po testovaní som zistila, že som tiež nakazená. Prvé dni som necítila príznaky, potom som však nedokázala vstať ani z postele," spomína Diana na ťažký a dlhý priebeh ochorenia nákazou Covid-19.

Nestačila s dychom
Po prekonaní choroby si stredoškoláčka postupne všímala zvláštne prejavy, ktoré ju nikdy predtým netrápili. Často na ňu doliehala únava, pri bežnej fyzickej záťaži lapala po dychu, búšilo jej srdce a bolela ju hlava.
„Nezvládala som ani prechádzky, ktoré som pred ochorením bez problémov dávala. Keď sa mi po jednom výstupe na kopec zahmlilo pred očami, začala som to, že nevládzem, riešiť," vraví Diana Dvorská

Poslednou indíciou, že niečo nie je s Dianiným zdravím v poriadku, bola hodina herectva.
„Mali sme tam dlhšie dialógy a ja som pri tom svojom jednoducho nestačila s dychom, tak som šla k lekárovi."
Ten jej odporučil liečenie a mladá pacientka sa ocitla v starostlivosti lekárov z Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci. Spolu s Dianou Dvorskou sa vo Vysokých Tatrách aktuálne lieči z postcovidového syndrómu ďalších šesť detí.

Desiatky hospitalizácií
Tatranci sa liečbe u detí bez obmedzenia veku venujú od vlaňajšieho septembra. Odvtedy tam hospitalizovali už vyše 50 detských pacientov.
„Výhodou je, že deti u nás absolvujú všetky odborné vyšetrenia na jednom mieste. Na základe diagnostiky sa určí a nastaví liečba, ktorá následne pokračuje v domácich podmienkach. Súčasťou pobytu v našom ústave je i klimatoterapia, deti musia v poobedňajších hodinách chodiť vonku na vzduch. Posilňuje to ich imunitu," hovorí primár lôžkového oddelenia Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Peter Ferenc.

Deti sú v Dolnom Smokovci hospitalizované buď samostatne alebo v sprievode rodiča. Mladší môžu počas pobytu navštevovať materskú škôlku, tí starší majú možnosť pokračovať v školskej dochádzke.
Prejavuje sa viac u starších detí
Doba pobytu v tatranskej liečebni trvá 10 až 14 dní v závislosti od zdravotného stavu detského pacienta. Primár Peter Ferenc vraví, že najmladší mal dva roky, ale postcovidový syndróm sa viac objavuje u starších detí.

„Tie si odsledujú svoj zdravotný stav lepšie sami a viac si ho všímajú. U malých detí je to na rodičoch. Takzvaný postcovidový syndróm sa objavuje aj u detí, ktoré mali bezpríznakový priebeh ochorenia Covid-19," vysvetľuje Ferenc.
V Dolnom Smokovci sa pritom neorientujú iba na liečenie detí po prekonaní pľúcnej formy covidu. „Lekári k nám posielajú i deti s nešpecifickými ťažkosťami, ako je napríklad chronická únava, zhoršená tolerancia námahy, dlhodobý kašeľ, sťažené dýchanie,“ dodáva primár lôžkového oddelenia Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci, aktuality.sk

X X X

Minimálny vek na vstup do polície by sa mohol znížiť na 18 rokov

Dnes môžu do polície vsrtúpiť ľudia starší ako 21 rokov.
Minimálny vek na vstup do polície by sa mohol znížiť z 21 na 18 rokov. Mladí ľudia by mohli doplniť hlavne neobsadené miesta na základných útvaroch. Ďalšou novinkou v polícii by mohlo byť zrušenie povinných menoviek na uniformách. Pre TASR to uviedol policajný prezident Peter Kovařík. Návrhy by mali byť súčasťou pripravovanej novely zákona o Policajnom zbore (PZ).

„Podľa platnej legislatívy policajti nastupujú, keď majú 21 rokov, čo nám spôsobuje obrovské problémy, pretože mladí ľudia, ktorí skončia strednú školu, si nájdu zamestnanie a potom, keď sú zabehnutí v živote, usadení, nemajú záujem sa vracať do Policajného zboru,“ argumentoval šéf polície.

V súvislosti s plánovanými zmenami na prezídiu, najmä posilnením finančného vyšetrovania a analytických kapacít, sa chce polícia zamerať na ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl s odborným vysokoškolským vzdelaním. Záujemcu by pripravovali priamo na určenú tabuľku. Takto by chceli naplniť asi polovicu plánovaných pozícií, ďalších ľudí chcú hľadať vo vnútorných kapacitách.
„Finančné vyšetrovanie v pôsobnosti PZ znamená, že človek má prax aj so štandardným vyšetrovaním s trestnoprávnymi predpismi, ich použitím a k tomu pridanú hodnotu, že musí byť počítačovo zručný, mať cit na to, čo hľadať v systémoch,“ načrtol Kovařík. Výcvik a materiálne zázemie, ale aj ďalšie zmeny na posilnenie finančného vyšetrovania by chcela polícia financovať z plánu obnovy. Čerpať má z vyše 14-miliónového balíka.

Policajti by po novom nemuseli nosiť menovky na uniformách. „Môj osobný názor je, že policajt má byť identifikovaný, ale nie priamo menovkou, aby bol potom vystavený nejakým útokom,“ povedal Kovařík. Poukázal pritom na niektorých ľudí, ktorí si policajtov a ich menovky filmujú a zverejňujú na sociálnych sieťach. Následkom bývajú často vyhrážky policajtom,aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku zaočkovali prvou dávkou vakcíny už 20 miliónov ľudí

Prvú dávku vakcíny proti novému koronavírusu dostalo už 20 miliónov, teda približne 30 percent obyvateľov Francúzska. Oznámil to v sobotu francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého citovala agentúra AFP.

Dvadsaťmiliónovú hranicu sa podarilo prekonať v sobotu, čo bol jeden z vopred stanovených cieľov francúzskej vakcinačnej kampane. „Je to významný medzník pre celú krajinu, ktorý posilňuje našu nádej na prekonanie krízy,“ komentoval francúzsky premiér Jean Castex počas návštevy vakcinačného centra v Paríži.
Oznámenie prichádza pred očakávaným otvorením vonkajších terás francúzskych reštaurácií, ktoré je súčasťou postupného uvoľňovania reštrikcií proti šíreniu koronavírusu.

Druhú dávku niektorej z proticovidových vakcín podali už takmer deviatim miliónom ľudí.
Do 15. júna by mal počet zaočkovaných prvou dávkou dosiahnuť 30 miliónov. Podľa Macrona by sa potom očkovanie mohlo otvoriť pre všetkých dospelých Francúzov. V súčasnosti sú vakcíny vyhradené len pre prioritné skupiny obyvateľstva a osoby nad 50 rokov.

Od 19. mája by sa vo Francúzsku mali s limitovaným počtom návštevníkov otvoriť múzeá, kiná, divadlá, koncertné siene, obchody s iným ako nevyhnutným tovarom a vonkajšie sedenia kaviarní a reštaurácií. Skráti sa tiež zákaz nočného vychádzania, ktorý už nebude platiť od 19.00, ale od 21.00 h. Ďalšie opatrenia by sa mali - v prípade pokračovania trendu zlepšovania epidemiologickej situácie - postupne uvoľňovať v priebehu júna, aktuality.sk