iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico: Lipšic je najzbytočnejší šéf ÚŠP, prokurátor reagoval

Predseda Smeru Robert Fico vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby čo najrýchlejšie riešil "vecný problém" fungovania prokuratúry v súvislosti so šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Danielom Lipšicom. Jeho pozíciu označil za neudržateľnú, potrebu vidí v jeho odchode. Argumentuje jeho možnou zaujatosťou, politickou aj právnickou históriou. Označil ho za najzbytočnejšieho špeciálneho prokurátora na svete.

Fico hovorí o vážnych podozreniach v súvislosti s aktuálnou situáciou a o prípadných či už podaných trestných oznámeniach napríklad pre nákup antigénových testov, samotestov, pre pochybnosti okolo nákupu vakcíny Sputnik V, ale aj pre vyše 10.000 úmrtí na ochorenie COVID-19. „Tieto udalosti budú predmetom podávania rôznych trestných oznámení,“ tvrdí Fico s tým, že ak by sa dostali do roviny stíhania, patrili by do pôsobnosti ÚŠP. „Máme veľké obavy, ako sa špeciálna prokuratúra pod vedením pána Lipšica zhostí takejto úlohy,“ podotkol.

Lipšic pár hodín po kritike zo strany Smeru na sociálnej sieti uviedol, že jeden deň v týždni by chcel tráviť v pojednávacej miestnosti. Považuje to za prvú líniu každého prokurátor. Poukázal na to, že jeho pozícia je „rehoľou“ a patrí k nej aj veľká miera zdržanlivosti pri komunikácii, a preto sa ju na sociálnych sieťach rozhodol obmedziť.

„V každom prípade som rád, že sa mi zatiaľ darí napĺňať jedno z mojich predsavzatí – zostať v kontakte so živým právom, zúčastňovať sa na výsluchoch či súdnych pojednávaniach,“ skonštatoval Lipšic s tým, že minulý týždeň pojednával jednu z vecí zločineckej skupiny Sátorovcov na Špecializovanom trestnom súde a následne väzbu obvinených z prípravy úkladnej vraždy exstarostu obce Marianka.

Šéf Smeru namieta Lipšicovu zaujatosť vzhľadom na jeho politickú, ale aj právnickú minulosť. Okrem toho, že ho považuje za politického nominanta expremiéra Igora Matoviča (OĽANO), poukázal na jeho vystupovanie vo viacerých závažných kauzách ako Očistec, Plevel a podobne. Pripomenul, že Lipšic v nich zastupoval viaceré osoby. Dodal, že ak by nemal byť aktívny vo veciach, kde hrozí jeho zaujatosť, všetko by padlo na jeho podriadeného Petra Kysela. Za najlepšie riešenie preto Fico považuje Lipšicov odchod.

Generálna prokuratúra SR (GP SR) vo svojom stanovisku zdôraznila, že sa zatiaľ k veci vyjadrovať nebude. „Maroš Žilinka v minulosti opakovane vyhlásil, že Generálna prokuratúra SR nepotrebuje výzvy politikov na to, aby konala,” uviedol hovorca GP SR Dalibor Skladan./agentury/

X X X

Premiér SR Heger za rok 2019 zarobil takmer 40-tisíc eur. Matovič uviedol, že nič nevlastní

Súčasný premiér Eduard Heger (OĽANO) za rok 2019 zarobil 38 885 eur, šéf Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) 38 460 eur a expremiér Igor Matovič (OĽANO) 36 468 eur. Všetci boli vtedy poslancami, neboli v exekutíve.
Kollár s Hegerom v priznaní uviedli aj viacero nehnuteľností a ďalších položiek. Matovič podľa svojho priznania za rok 2019 nevlastnil nič.

Heger priznal aj vlastníctvo bytu v bratislavskej Dúbravke či ornú pôdu v obci Jablonec. V položke „vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty“ uviedol podiely v s.r.o. Priznal tiež hypotekárny úver a užívanie auta vo vlastníctve inej osoby.

Kollár medzi nehnuteľnosťami uviedol napríklad byt, rodinný dom so záhradou aj podiel na pozemku v bratislavskom Starom Meste, ale i dom s pozemkom v Dunajskej Strede. Rovnako priznal dom v Thajsku, chatu v rakúskom Bergu a stavbu v Dubaji.
Medzi hnuteľným majetkom uviedol vybavenie bytu, domov a chaty, umelecké diela zberateľskej hodnoty či zbierku hodiniek a šperkov. Priznal tiež peniaze a vklady v bankách, pohľadávky, ochranné známky, cenné papiere, akcie v akciových spoločnostiach, viaceré obchodné podiely v s.r.o. či autorské práva. V položke „existencia záväzku“ vypísal úvery, pôžičky, záväzky, finančné ručenia a tiež záruky.

Kollár tiež uviedol, že popri verejnej funkcii zastával aj funkciu šéfa hnutia Sme rodina, z čoho mu podľa priznania plynuli požitky v podobe osobného auta a mobilu.

Podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽaNO) uviedol v majetkovom priznaní z výkonu verejnej funkcie sumu 38 459 eur. Iný príjem uviedol vo výške 10 844. Ďalší z podpredsedov zákonodarného zboru Juraj Šeliga (Za ľudí) priznal v tejto súvislosti 0 eur. Grendel v majetkovom priznaní uviedol, že vlastní byt v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto či osobné auto značky Ford. Šeliga medzi vlastníctvo nehnuteľnej veci uviedol ornú pôdu v Hruštíne.

Juraj Blanár (Smer) zarobil 37 712 eur. Blanár priznal rodinný dom s garážou, ale aj chatu či dva osobné automobily značiek Suzuki a Hyundai. Majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2019 zverejnili neskôr ako býva zvykom. Dôvodom mal byť ich výrazný nárast po zmene legislatívy, situáciu komplikovala aj pandémia nového koronavírusu. Termín na odovzdanie priznaní bol do konca apríla 2020. Preverovanie a následné zverejnenie tak trvalo takmer rok. Zverejnené sú na webovej stránke NR SR./agentury/

X X X

Kontroverzný policajný exfunkcionár si udržal lukratívne miesto v štátnej firme

Bývalý policajný viceprezident Ján Vaľo je už piaty rok šéfom bezpečnosti v jednej z najziskovejších štátnych firiem. Exfunkcionár, ktorý dostal titul Mgr. za plagiát, odmietol komentovať vzťah s obvineným Petrom Koščom, ktorého firma roky profitovala z bezpečnostných služieb pre SEPS.

Keď bol Ján Vaľo vo vedení Úradu boja proti organizovanej kriminalite a neskôr dvojkou v polícii, Národný bezpečnostný úrad mu odmietol udeliť bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Získal ju až na druhý pokus.
Magisterský titul na policajnej akadémii obhájil s diplomovou prácou, ktorej väčšinu odpísal z cudzej záverečnej práce. Rigoróznu prácu, vďaka ktorej získal titul JUDr., dal pred verejnosťou utajiť na dlhých 70 rokov.

Kariéru mu nezničilo ani kontroverzné zadržanie Ladislava Reháka a Ernesta Valka, za ktoré sa po rokoch, až na pohrebe medzičasom zastreleného prominentného advokáta, ospravedlnila vtedajšia premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Neskôr tak urobila aj vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová.

Vaľových nadriadených nechal chladnými i fakt, že k rodinnému domu v Rovinke sa priznal až niekoľko mesiacov po tom, čo v ňom býval. Nehnuteľnosť predtým patrila dcére šéfa stavebnej firmy, ktorého brat bol obvinený z prípravy úkladnej vraždy, pričom prípad vyšetroval úrad spadajúci v tom čase pod Vaľa.

Bývalý policajný funkcionár sa však nevyhol kontroverziám ani po odchode z polície a nástupe na lukratívny post šéfa bezpečnosti v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) – nenápadnom štátnom podniku so stámiliónovým rozpočtom a s priemerným platom prevyšujúcim 3500 eur v hrubom.

Na zákazke od SEPS-u – predraženom nákupe respirátorov – zarobila firma Vaľovho syna Jána Vaľa ml. Zo strážnych služieb pre SEPS zas roky profitovala SBS-ka medzičasom obvineného Petra Košča alias pána X z prostredia Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa Vaľo poznal z minulosti.

Kontroverzie vnímame a vyhodnocujeme

Bývalý šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite, policajný viceprezident či pridelenec v Prahe si dokázal udržať policajné funkcie počas úradovania viacerých ministrov vrátane Daniela Lipšica (vtedy KDH) alebo Roberta Kaliňáka (vtedy Smer-SD).

Vedúcu pozíciu si napriek kontroverznej minulosti udržal aj v SEPS-e. A to dokonca aj po zmene vedenia štátnej akciovky spadajúcej pod ministerstvo financií. Nové predstavenstvo na čele s Petrom Dovhunom pritom začiatkom roka odvolalo šéfov väčšiny úsekov SEPS-u vrátane viacerých problematických nominantov.

Štátna firma priamo neodpovedala, či má Vaľo dôveru nového vedenia. „Medializované informácie týkajúce sa jeho osoby pozorne vnímame a vyhodnocujeme,“ zhrnul riaditeľ právneho odboru Marián Halák.
Dodal, že Vaľo pracuje v SEPS-e na pozícii výkonného riaditeľa sekcie bezpečnosti od roku 2016. „Táto pozícia nie je súčasťou vrcholového manažmentu spoločnosti,“ uzavrel Halák.

Vaľo poznamenal, že na pozíciu šéfa bezpečnosti neabsolvoval výberové konanie, keďže uvedený post nepatrí medzi tie, na ktoré sa v SEPS-e robia otvorené konania.

Vaľo, Košč a Pčolinský

Bezpečnostné služby pre SEPS zabezpečovala za státisíce eur ročne firma Petra Košča alias pána X z prostredia SIS, aktuálne obvineného z podplácania. Košč mal podľa medializovaného prepisu Gorily zastrešovať personálne pohovory v SIS pod vedením Jozefa Magalu. Radiť mal aj ďalšiemu šéfovi SIS Antonovi Šafárikovi.

Týždenník Plus 7 dní spojil Košča aj s Vaľom, ktorý má v SEPS-e pod palcom sekciu bezpečnosti približne posledných päť rokov. Dast Security, patriaca Koščovi a súčasnému poslancovi parlamentu Tomášovi Tarabovi, práve v týchto dňoch končí v štátnej akciovke. Nové vedenie SEPS-u firmu neoslovilo na predloženie cenovej ponuky, dôvodom je „reputačné riziko“.
Faktom je, že Dast Security mala zmluvu v SEPS-e už od roku 2004, teda roky pred Vaľovým nástupom na post šéfa bezpečnosti. Za šestnásť rokov stráženia objektov SEPS-u si vyfakturovala 4,7 milióna eur.
Vaľo známosť s Koščom nepoprel. Bližšie informácie o ich vzťahu však nekonkretizoval. „Ja som súkromná osoba, nemám čo komentovať,“ ohradil sa dlhoročný policajný funkcionár.

Neskôr spresnil: „Ja sa s ním nekamarátim, poznám sa s kopec ľuďmi.“
Vaľo potvrdil aj známosť s bývalým šéfom SIS Vladimírom Pčolinským, ktorý skončil vo väzbe s obvinením z korupcie, zo zneužitia právomoci a z ohrozenia dôvernej skutočnosti. Spoločne vraj pracovali na ministerstve vnútra za druhej Dzurindovej vlády, keď ministerstvo viedol Vladimír Palko (vtedy KDH).

Problémy s previerkou nekomentuje

Vaľo mal v minulosti opakovane problémy so získaním bezpečnostnej previerky.
Po prvý raz – v roku 2004 mu Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) odmietol vydať previerku na stupeň prísne tajné. Jedným z medializovaných dôvodov mal byť záznam v registroch ŠtB. Vaľo bol vtedy zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Previerku získal až na druhý pokus.

Situácia sa zopakovala, aj keď sa Vaľo stal viceprezidentom policajného zboru pod vedením Jaroslava Spišiaka. Ani vtedy mu NBÚ nevydal previerku na oboznamovanie sa s prísne tajnými dokumentmi. Mal previerku iba na nižší stupeň utajenia – dôverné, čo bol druhý najnižší stupeň utajenia po stupni vyhradené. Viacerí jeho podriadení mali pritom vyšší stupeň bezpečnostnej previerky.
Previerku na stupeň prísne tajné získal až po odvolaní. „Ja som previerku dostal. Či som mal problém, to je na dlhú debatu. Normálne som ju získal. Druhýkrát mi ju zase dali na desať rokov,“ argumentoval Vaľo, aktuality.sk

X X X

Starosta Gódány: Je to špinavosť, keď ma člen sátorovcov spája s ich bosom

Mafián Kristián Kádár na súde vyhlásil, že keď sa chcel jeho bos Lajos Sátor v minulosti stretnúť s policajtom Milanom Lučanským, museli zložiť „zálohu“ 75-tisíc eur u starostu Kostolných Kračian. Kádár vyhlásil, že v Sátorovej veci mal byť zaangažovaný aj Mojmír Mamojka. Starosta László Gódány aj Mamojka nad jeho slovami len nechápavo krútia hlavami.

Obávaný mafiánsky bos Lájos Sátor bol v roku 2010 už desať rokov na úteku pred polícou, ktorá mu pripisovala zorganizovanie najkrvavejšej masakry v podsvetí, teda 10-násobnú vraždu gangu pápayovcov v bare Fontána v Dunajskej Strede.
Šéf gangu zjavne hľadal cestu, ako sa vydať do rúk polície, ale aby to nemalo pre neho tie najťažšie následky. Najprv sa stretol s vtedajším generálným prokurátorom Dobroslavom Trnkom, využil na to jeho rybačku v Dolnom Bare v roku 2009.
Trnka ale nepomohol.

V ďalšom roku to Sátor skúšal inak. Na schôdzku si zavolal vtedajšieho riaditeľa odboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite Stred Milana Lučanského, s ktorým sa stretol kúsok za hranicamiv čárde v maďarskom Komárome.
„Aj mne vyčítali, že keď som išiel za Sátorom do Maďarska, prečo som ho nezadržal. No, tak ja som nechal pištoľ v aute, lebo som tam nemohol ísť ozbrojený. A čo som teda mal robiť?

Postaviť sa v maďarskej csárde a kričať Hilfe, hilfe!, lebo po maďarsky neviem? Čo by som si pomohol? Sátor by sa postavil a odišiel by preč. Dohadoval som s ním, aké kroky spravíme a stále som si nebol ani len istý, či je to naozaj on,“ opísal v roku 2019 okolnosti tejto schôdzky Lučanský v rozhovore pre knihu Slovenská mafia – príbehy písané krvou.

Kádárovi sa rozviazal jazyk

Na tajomnej schôdzke bol so Sátorom aj člen jeho skupiny Kristián Kádár, ktorého medzičasom odsúdili za spolúčasť na vraždách a iných skutkoch gangu na 25 rokov väzenia. Kádár teraz vypovedal na Špecializovanom trestnom súde v kauze hrobára skupiny sátorovcov Lehela Horvátha a opísal aj okolnosti schôdzky s Lučanským.

Po rokoch minulý týždeň na súde vyhlásil, že dôvodom stretnutia bola Sátorova snaha získať Lučanského pomoc, aby po svojom prípadnom zadržaní nečelil obvineniu z masakry na pápayovcov. Tú vraj plánoval hodiť na nejakých Ukrajincov od Volodymyra Jegorova, ktorý na Slovensku pôsobil.

Mafiánsky bos vraj chcel podplatiť Lučanského sumou 150-tisíc eur. „Za to, aby pomohol vyriešiť tento skutok,“ spresnil Kádár s tým, že v danom čase bol Sátor na úteku „len“ pre 10-násobnú vraždu, z iných skutkov obvinený nebol.
Kádár ešte dodal, že Lučanskému údajne museli dať polovicu peňazí vopred, aby vôbec na schôdzku prišiel. „Keby neboli peniaze, tých 75-tisíc vložených, nebola by stretávka,“ opisoval súdu. Druhú časť peňazí vraj už neodovzdali, lebo Lučanský z polície odišiel.

Milan Lučanský v minulosti verejne aj na súde stretnutie so Sátorom priznal, voči obvineniu z prevzatia peňazí sa však už brániť nemôže. Ako je známe, keď koncom minulého roka skončil vo väzbe pre obvinenia v kauze Judáš, siahol si v cele na život.
Kádár vyhlásil, že spomínanú zálohu osobne odovzdal starostovi jednej obce na juhu Slovenska, ktorý ich mal potom posunúť Lučanskému.

Na súde povedal, že išlo o Zoltána Godányho z Kračian. Je zrejmé, že prvé meno uviedol nesprávne, pretože taký starosta neexistuje – človek s takýmto menom zomrel po streľbe vo Fontáne. V obci Kostolné Kračany ale dlhé roky pôsobí v kresle starostu László Gódány, ktorého mal zrejme Kádár na mysli.

„Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa po predmetnom hlavnom pojednávaní vyjadril, že výpoveď K. K. bude Úrad špeciálnej prokuratúry preverovať,“ uviedol hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Špinavá lož

Keď sa dozvedel o Kádárových tvrdeniach starosta Kostolných Kračian, poriadne ho to rozladilo. „Je to špinavá lož. Veď odkiaľ by som ja v roku 2010 poznal pána Lučanského?“

Starosta potvrdzuje, že o vyčíňaní gangu z južného Slovenska sa v okrese Dunajská Streda, samozrejme, vie. Aj v jeho obci sú dodnes nezvestní traja ľudia, ktorí zmizli ešte v časoch existencie tohto obávaného zločineckého zoskupenia. Osobný kontakt však s nimi nikdy nemal, vyhlasuje.

„Som 30 rokov starostom Kostolných Kračian a keby ste videli, čo títo ľudia tu robili, to je na jeden námet do knihy. Ale nie! S týmito ha....mi som sa ja nestretol,“ dodal.

Starosta nepozná ani ľudí, ktorí v minulosti patrili do gangu sátorovcov. Poznal však Juditu Csörgőovú, ktorá bola v minulosti partnerkou bosa Sátora. Táto žena, ktorá pre zdravotné problémy zomrela ešte pred začiatkom súdneho procesu so sátorovcami, sa totiž angažovala v regionálnej politike a viedla miestnu organizáciu strany Most-Híd v Gabčíkove.
Starosta Gódány bol v rovnakej strane, ale ako vraví, o jej vzťahu k Sátorovi netušil. „Absolútne nie. Oni by sa spolu ani neukázali, veď on bol na úteku.“ Vedel o nej len toľko, že mala stavebnú firmu.

Asi mi závidia

Gódány nevie, prečo Kádár na súde spomínal práve jeho meno. Obec Kostolné Kračany patrí v regióne k najbohatším, a to najmä preto, že tam je priemyselný park so silnými zahraničnými investormi.
„Tak niekto mi toto závidí, alebo neviem...“ „Buď je za tým politika, alebo niečo iného, možno veľká závisť. Človek, ktorý toľko robí, má aj nepriateľov.“

Pripúšťa, že sa niekto môže snažiť aj o jeho diskreditáciu, keďže je dlho starostom a ešte sa nevyjadril, či bude znova kandidovať. Na Krsitiána Kádára chce podať trestné oznámenie.

Menoval aj Mamojku

Kádár vo svojej výpovedi spomenul aj meno bývalého poslanca Smeru a neskôr ústavného sudcu Mojmíra Mamojku. „Bol do toho angažovaný aj Mamojka. Aj jeho meno bolo spomínané,“ opisoval súdu s tym, že jeho presnú úlohu pri vybavovaní záležitostí v prospech Sátora nepoznal.

Mamojku podobne ako Gódányho tvrdenia svedka veľmi prekvapili. „Je to totálny a absurdný nezmysel,“ hovorí na margo Kádárových slov. Bývalý politik a právnik hovorí, že v roku 2010 ani len nevedel, že nejaký Lučanský existuje a spájanie so skupinou z južného Slovenska považuje za úplnu hlúposť.

„Veď ja som bol vysokoškolský pedagóg, dekan fakulty, predseda ústavnoprávneho výboru. Môj svet bol vždy úplne iný,“ uzavrel Mamojka. Myslí si, že Kádár si týmito vyhláseniami môže chcieť vylepšiť svoje postavenie, ale ich dôvod nepozná, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič Matovičov odkaz oligarchom, našim ľuďom a mafii

Pred rokom vyhral voľby, lebo najviac stelesňoval boj s korupciou a organizovaným zločinom. Už nie je premiérom, zložila ho pandémia a vnútorné spory. Napriek tomu zanechal jeden dôležitý odkaz. Január 2018. Slovenskej politike dominovala akciová spoločnosť Smer, ktorá by nevznikla bez finančnej injekcie utajených sponzorov. Svoje bábky vysunuli do vlády, parlamentu aj štátom ovládaných firiem.

Podchytili si tiež políciu, prokuratúru, súdy. Rozparcelovali si krajinu ako veľkonočné prasiatko a hodovali, akoby to bolo naposledy. Manipulovali tendre, podvádzali na daniach, vyberali aj dávali úplatky.
Mohli si to dovoliť, lebo mali politické aj bezpečnostné krytie. Čiastočne ich pribrzdila až vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá vyplavila špinu nebývalého rozsahu. Aj keď nie všetkých.

Bývalý šéf polície Lučanský mal napríklad – podľa vyšetrovateľov – páchať trestnú činnosť až do konca roka 2019. Alebo bývalý riaditeľ SIS Pčolinský, ktorý mal dokonca zobrať províziu v lete 2020.

Galérka v base

Už tragédia vo Veľkej Mači zmenila klímu v spoločnosti aj v prostredí orgánov činných v trestnom konaní. Ako prví to pocítili Kočner s Bašternákom. Doslova uragán však prišiel až po voľbách 2020.
Pravidelné razie NAKA znepríjemnili život takmer všetkým vplyvným hráčom z tunajšej „galérky“. Niektorí sú stíhaní väzobne, iní na slobode. Jedno aj druhé sme si v minulosti nedokázali ani len predstaviť.

Radikálna zmena kurzu sa spravidla nezaobíde bez zmeny zákonov. Primárne je to však o odvážnych ľuďoch na kľúčových postoch. Ani vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia totiž nežijú vo vzduchoprázdne.
Vnímajú, čo sa okolo nich deje, pohyby v spoločnosti, politike. Aké sú nálady, čo verejnosť najviac trápi v zápase za spravodlivosť. A tiež to, kto im dokáže nielen slovami, ale aj skutkami garantovať nezávislosť.

Iný vesmír

Nielen pred voľbami, kedy politici v rámci kampane sľúbia čokoľvek. Aj po voľbách, keď sa napríklad obsadzujú funkcie ministra vnútra, policajného prezidenta, generálneho a špeciálneho prokurátora.
Mikulec, Kovařík, Žilinka ani Lipšic nie sú bez chyby. Ich pôsobenie bude možné zhodnotiť až s väčším časovým odstupom. V porovnaní s Kaliňákom, Gašparom, Trnkom a Kováčikom je to však iný vesmír.

Nielen mentálne, ale aj z procesného hľadiska: bývalé vedenie polície aj špeciálnej prokuratúry momentálne sedí vo vyšetrovacej väzbe. Trnka je trestne stíhaný na slobode a Kaliňák bezúhonný občan. Zatiaľ.
Niekoľko zásadných zmien sa podarilo presadiť aj ministerke spravodlivosti Kolíkovej. Personálnych i obsahových. Zavrite oči a skúste si predstaviť, ako by vyzerala justícia, keby ju zastrešovala Jankovská.

Dobré základy

Igor Matovič vyhral pred rokom voľby, lebo najviac stelesňoval boj s korupciou a organizovaným zločinom – s prepojením na politické špičky Smeru. Dnes už nie je premiérom, položila ho pandémia a vnútorné spory.
O demisiu si koledoval, hoci z boku mu výdatne podkurovali Sulík aj Čaputová. Zbytočne však hrotil, keď mal upokojovať. Tlačil na pílu, keď sa žiadala rozvaha. Alebo sa naopak stiahol, keď bola potrebná odvaha.

Matovič nebol komunikačne zdržanlivý ani po zásahoch NAKA. Po zadržaní Kičuru povedal, že je to jeho prvý skalp. Ficovi zase odkázal, že má potichu šúchať nohami a čakať, kým mu na dvere zaklope polícia.

Napriek všetkému tu však zanechal jeden dôležitý odkaz: nikto z tzv. našich ľudí už nemôže pokojne spávať. Zmenili sa persóny, formálne pravidlá aj vnútorné nastavenie vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov.
Od konečného cieľa, ktorým sú aj právoplatné rozsudky v toxických kauzách, je ešte ďaleko. Základy však boli postavené: len ich nezbúrať podobne ako vládu Igora Matoviča. Ďalšia šanca už nemusí prísť, aktuality.sk

X X X

Názor Milana Kňažka: Pripravený na premiéra?

Objavujú sa diskusie o pripravenosti ministra Hegera na funkciu predsedu vlády. Niektorí „odborníci“ sú presvedčení, že 4 roky vo funkcii poslanca v NRSR a rok na poste ministra financií je málo na to, aby mohol prevziať túto zodpovednosť.
Niektorí „odborníci“ dokonca tvrdia, že jeho predchádzajúca profesionálna činnosť je doslova diskvalifikujúca. Veď obchodoval s vodkou a okrem toho je hlboko veriaci! Keby obchodoval s malinovkou a bol iba plytko veriaci, mal by podľa nich, zrejme väčšiu šancu. Len na okraj, prvé štyri vlády po slobodných voľbách na Slovensku mali menej času na prípravu, ako Heger na premiéra.

Týka sa to nielen premiérov, ale všetkých ministrov. Napriek tomu, ktorákoľvek z týchto vlád bola lepšia, ako tie Ficove, či jeho spolupáchateľa, Pellegriniho. Niekto by možno namietal, že tu bola v minulosti aj taká počas vládnutia ktorej uniesli človeka. Súhlasím, je to vážny konkurent. Nesmieme však zabudnúť, že tá Ficova kompetentná a profesionálna, uniesla štát!
Vrátim sa k Hegerovi v súvislosti s tým, že poniektorým prichodí neprimeraný „skok“ z poslanca a ministra financií rovno na predsedu vlády. Pripomína mi to malú príhodu z pred tridsiatich rokov.

Niekedy vo februári 1990 prišli za mnou Martin Bútora, Jozef Banáš a Magda Vášáryová s nápadom, že Magda by bola dobrou kandidátkou na post veľvyslankyne vo Viedni. Mal som to, ako vtedajší poradca prezidenta Havla riešiť priamo s ním. Martin to zdôvodňoval tradičnými vzťahmi Bratislavy a Viedne a dobrou nemčinou Magdy. Banáš mal byť pre pochybovačov argumentom, že bude rešpektovaná profesionalita diplomatickej služby, lebo v tejto oblasti v minulosti pôsobil.
Myšlienku som si rýchlo osvojil a už o niekoľko dní, v lietadle do USA som to prebral s prezidentom. Václav pro kratučkom zamyslení, súhlasne prikývol a povedal, „vyřiď si to s Diensbierem“. Hneď po návrate z pracovnej cesty som absolvoval prijatie u ministra zahraničných vecí Diensbiera. Okrem mňa na tomto stretnutí bol prítomný jeho námestník Harenčár a vedúci personálneho oddelenia. Diensbier vyjadril zásadné pochybnosti. Hovoril, že na tú funkciu sa pripravuje už tri roky iný diplomat a že je potrebné profesionalizovať diplomatické služby.

Znovu som zopakoval celú argumentáciu o blízkosti Viedne a Bratislavy a pridal som aj mizivé zastúpenie slovenských diplomatov vo federálnej službe. Znovu som si vypočul tie isté odmietavé argumenty doplnené o neprimeraný „skok“ z herečky na veľvyslankyňu. Keby vraj išlo o kultúrneho atašé, tak v tom by problém nevidel. Keď už som asi po tretí, či štvrtýkrát opakoval tie isté argumenty a Jiří Diensbier zdôrazňoval obrovský „skok“ z herečky na veľvyslankyňu, odpovedal som stručnou otázkou. „Myslíš Jirko, že to je väčší skok, ako z kotolne na ministra“?

(Diensbier pred nástupom na funkciu ministra zahraničia pracoval v kotolni, ako kurič-disident.) Nastalo ticho, ktoré sa dalo krájať. Námestník a šéf personálneho oddelenia sa intenzívne tvárili, že nie sú v miestnosti. Toto nekonečne dlhé ticho trvalo asi tri sekundy. Vzápätí sa minister rozosmial. „Máš pravdu Milane“, dokončil verbálne svoj smiech. O krátky čas pozvali Magdu na MZV do Prahy na niekoľkotýždňový kurz a stala sa veľvyslankyňou za ČSFR vo Viedni.

Je úsmevné, že niektorí považujú 5 ročné pôsobenie Hegera vo vrcholovej politike za nedostatočnú aprobáciu na zastávanie premiéra, čo je tretia najvyššia ústavná funkcia v štáte. Súčasne si nevšimnú, že na najvyššiu ústavnú funkciu sa na Slovensku dá nastúpiť s nulovou skúsenosťou z reálnej parlamentnej politiky, aktuality.sk

X X X

V Rusku zadržali lekárku, ktorá chcela vyšetriť väzneného Navaľného

Ruská polícia zadržala v utorok viacero ľudí, ktorí sa dožadovali osobného stretnutia s Alexejom Navaľným.
Ruská polícia zadržala v utorok viacero ľudí, ktorí sa dožadovali osobného stretnutia s Alexejom Navaľným pred trestaneckou kolóniou východne od Moskvy, kde je tento opozičný politik väznený. Informovala o tom agentúra AFP.

Medzi zadržanými je aj Navaľného osobná lekárka Anastasia Vasilijevová, ktorá žiadala o možnosť vyšetriť svojho pacienta v súvislosti s medializovanými správami o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave, uviedli AFP a Rádio Slobodná Európa (RFE/RL).

Opozičný politik naposledy v pondelok uviedol, že jeho stav sa naďalej zhoršuje. Podľa vlastných slov mu zdravotná kontrola potvrdila teplotu 38,1 stupňa Celzia a silný kašeľ, v hladovke oznámenej pred niekoľkými dňami však mieni pokračovať.

V správe na Instagrame tiež Navaľnyj napísal, že troch z 15 väzňov v jeho väzenskom oddelení hospitalizovali s podozrením na tuberkulózu. Za nepravdivé súčasne označil správy prokremeľských médií z piatka, podľa ktorých Navaľnyj vyzerá celkom normálne a je umiestnený v prakticky príkladnej väzenskej kolónii, napísala agentúra AFP.

Po opakovaných sťažnostiach na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť v súvislosti so silnými bolesťami chrbta a necitlivosti nôh vyhlásil 44-ročný Navaľnyj minulú stredu hladovku. Domáha sa ňou adekvátneho prístupu k liečbe vo väzenskej kolónii v meste Pokrov východne od Moskvy. Kritik Kremľa takisto uviedol, že bol v tomto zariadení terčom "mučenia" spánkovou depriváciou. Ruské väzenské úrady tieto obvinenia odmietajú.

Navaľnyj si odpykáva trest vynesený za údajnú spreneveru v kauze Yves Rocher, ktorý súd v Moskve začiatkom februára zmenil z podmienečného na nepodmienečný. Vzhľadom na čas, ktorý už strávil v predbežnej väzbe a domácom väzení, si musí vo väzení odsedieť dva a pol roka, aktuality.sk

X X X

Grendel: Kritici Igora Matoviča ho budú kritizovať, nech by urobil čokoľvek

„Snahy, aby Igor Matovič už nebol premiérom, boli v zákulisí už niekoľko mesiacov predtým. A to je fakt,“ hovorí podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). Viac porozprával v rozhovore pre Aktuality.sk.

Má koaličná kríza svojich víťazov a porazených?

(dlhé ticho) Ťažká otázka. Radšej to asi nebudem komentovať. Dnes už máme novú vládu a mojim záujmom vždy bolo, aby sa kríza čo najskôr skončila. Keby som odpovedal, zbytočne by sa otvárali staré rany.

Nechajme teda bokom koaličných partnerov. Je ale OĽaNO na strane víťazov alebo porazených?

Sme v tom spoločne všetky štyri vládne strany. Pokračujeme ako štvorkoalícia a víťazom je Slovensko, pretože predčasné voľby nikdy nič dobré nepriniesli.

Bežnému človeku by sa mohlo zdať, že OĽaNO je porazeným, keďže odstúpil Igor Matovič z čela vlády aj Marek Krajčí z postu ministra zdravotníctva.

Naozaj sa už nechcem zbytočne vracať k minulosti. Dohoda je krehká a je v záujme všetkých, aby nevznikli ďalšie krízy.

Viete aspoň definovať, kedy sa koaličná kríza začala? Bolo to obstaraním Sputnika V alebo skôr?

Chcem byť opatrný a zdržanlivý v tejto chvíli. Sputnik V mohol byť poslednou kvapkou v pohári, ale rôzne nedorozumenia sprevádzali vládnutie už niekoľko mesiacov predtým.

Keď hovoríte o poslednej kvapke, máte na mysli spôsob akým bol Sputnik V obstaraný alebo to, že bol vôbec obstaraný?

Výhrady koaličných partnerov som pochopil v tom zmysle, že nespochybňovali samotný nákup ruskej vakcíny, ale propagáciu tohto nákupu.

To, že sa nakupovala bez ich vedomia, v tom zásadný problém nevidím. Vláda mala možnosť k tomu prijať spoločné uznesenie, čo menšie koaličné strany odmietli s odôvodnením, že ho môže minister zdravotníctva realizovať aj bez tohto uznesenia.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok ale namietal, že sa dozvedel o prílete zásielky v sobotu a v pondelok tu už bola.
Ale ani on po tom spomínanom rokovaní vlády nepovedal, že s tým nesúhlasí alebo, že by šéf rezortu zdravotníctva nemal samostatne postupovať. Takúto výhradu som jednoducho nepočul.

Čo ste ale určite počuli, to boli výhrady šéfa slovenskej diplomacie k statusu vtedajšieho premiéra, v ktorom označil maďarského ministra zahraničných vecí za priateľa Slovenska potom, čo Ivan Korčok kritizoval jeho rokovanie v Komárne s poslancom OĽaNO Gyorgym Gyimesim.

To nebolo v tom kontexte…

Bolo to v kontexte, že ďakoval maďarskému šéfovi diplomacie za sprostredkovanie nákupu Sputniku V. Ale práve v čase, keď ho pán Korčok kritizoval práve za to spomínané rokovanie.

Áno. Nebudem sa ale vracať k tomu, čo kto povedal a nepovedal. Mohlo to mať zmysel počas riešenia krízy, ale určite nie teraz.

Napriek tomu zostanem v nedávnej minulosti. Už takmer bolo podpísané Memorandum dobrého vládnutia, k čomu ale po tlačovke Igora Matoviča, kde oznamoval demisiu Mareka Krajčího a zároveň kritizoval koaličných partnerov, nakoniec neprišlo.

Pokiaľ viem, išlo len o návrh textu, ku ktorému boli pripomienky zo strany OĽaNO. A o tých mali partneri ešte rokovať.

Takže Memorandum dobrého vládnutia nakoniec skončilo na tom, že neboli akceptované pripomienky OĽaNO alebo na tom, že po tlačovke Igora Matoviča už nemali koaliční partneri záujem na jeho podpise?

Podľa toho, čo viem, po tej tlačovke už o tom ani nerokovali. Vyhodnotili to ako bezpredmetné.

Vyhodnotili to tak oprávnene?

Ľudia môžu mať na tú tlačovku rôzne názory, ale faktom je, že v tom čase žiadne memorandum podpísané nebolo. Odmietam preto rozšírenú interpretáciu, že Igor Matovič tým porušil akési memorandum.

Žiadali by koaliční partneri odstúpenie premiéra, keby nebolo tej tlačovky?

(dlhšie ticho) Nechodil som na tie rokovania, ale ak tomu správne chápem, tak pravdepodobne nie. Richard Sulík síce výmenu premiéra už vtedy spomínal, ale ak si správne pamätám, tak strana Za ľudí takúto požiadavku vtedy nemala.

Bola to taktická chyba zo strany premiéra?

(Dlhšie ticho) Jedni by to možno takto zhodnotili, iní by to zase mohli interpretovať ako šikovnosť druhej strany, že využili tlačovku, aby sa už ďalej nehovorilo o memorande, ale aby sa pritvrdilo a žiadala sa hlava premiéra.

Váš osobný názor?

Snahy, aby Igor Matovič už nebol premiérom boli v zákulisí už niekoľko mesiacov predtým. A to je fakt.

Čo vám išlo hlavou, keď ste počuli vtedajšieho premiéra na tej tlačovke?

Že som na tlačovke Igora Matoviča, na ktorej človeka nemôže nikdy nič porekvapiť.

Takže ten jeho prejav nebol dopredu dohodnutý?

Niektoré veci sme si predtým prešli a niektoré si pridal on priamo na mieste.

Takže, keď ste naživo počuli výslednú podobu jeho prejavu, očakávali ste takú tvrdú reakciu zo strany koaličných partnerov?

Keďže v tom čase to memorandum nebolo ešte podpísané, tak som to bral, že sa zastal ministra zdravotníctva ako člena vlády, ktorý ako jeden z mála presadzoval tvrdšie opatrenia proti pandémii. A zároveň som to považoval za prejav pocitu nespravodlivosti, že jeho hlavu žiadajú tí, ktorí tieto opatrenia spochybňovali.

Boli tieto slová Igora Matoviča teda namieste?

Pocit nespravodlivosti bol opodstatnený. Ale už v tom čase som hovoril aj to, že diskusia o výmene ministra zdravotníctva je legitímna.

Akú reakciu od koaličných partnerov ste teda po tej tlačovke očakávali?

Tušil som, že niekto to využije na pritvrdenie svojich požiadaviek. Ale stále som si nemyslel,že to skončí tak, ako to skončilo.

Kto niekto?

Ospravedlňujem sa, ale naozaj už nemám záujem to bližšie komentovať.
Neurobil Igor Matovič chybu už vtedy, keď vytvoril koalíciu v koalícii so Sme rodina a tým sa “odstrihol” od strany Za ľudí?
Museli by sme rozobrať konkrétne situácie. Nemyslím si ale, že by Igor Matovič postupoval neštandardne.

Je Sme rodina prirodzenejším politickým spojencom pre OĽaNO než napríklad spomínaná strana Za ľudí?

Opäť by sme museli posudzovať konkrétne situácie, keď sa “lámal chlieb”. To nie je o tom, kto je prirodzenejším spojencom, ale o tom, od koho cítite väčšiu a od koho menšiu podporu.

Igor Matovič v sobotu 27. marca napísal, že už nepočíta s SaS a chcel rokovať len o trojkoalícii. Čo sa vtedy stalo?

Napísal status na facebook (úsmev). Nebol som vtedy v jeho blízkosti, takže neviem.

A keď ste si to prečítali, mysleli ste si, že to bude definitívny koniec?

Bral som to ako ďalšiu časť do strategickej mozaiky. A to je celé.
Strana Za ľudí od začiatku ale jasne hovorila, že chce pokračovať iba v štvorkoalícii. Bolo teda jasné, že o trojkoalícii sa rokovať nedá.

Keďže som na tie rokovania nechodil, mal som informácie len z druhej ruky. Faktom ale je, že som mal informácie, že trojkoalícia reálna je. Aj keď boli tie informácie z druhej ruky.

Viete, kto vlastne vymyslel požiadavky OĽaNO voči koaličným partnerom?

Neviem.

Boli ste s nimi stotožnený?

Tak, ako bolo to stanovisko naformulované mi prišlo celkom logické. Keď niekto verejne deklaroval, že je ochotný vzdať sa funkcie v prospech upokojenia pomerov v koalícii, tak to stanovisko bolo presne v tomto duchu.

Čiže nemajú pravdu kritici Igora Matoviča, ktorí to označovali za jeho osobnú pomstu?

Kritici Igora Matoviča ho budú kritizovať, nech by urobil čokoľvek.

Čiže nešlo o jeho osobnú pomstu?

O tú by išlo len vtedy, keby žiadal ich odstúpenie bez toho, aby to predtým verejne a sami ponúkli.

Boris Kollár tvrdil, že ak by sa do parlamentu vrátili Igor Matovič aj Richard Sulík, tak by sa nič nevyriešilo. S tým súhlasíte?

Je to jedna z možných interpretácií, ktorú by ale preverila až prax.

Čo ale potom rieši, že budú spolu sedieť vo vláde?

Treba počkať ako to bude fungovať.

Vy ste bývalý novinár. Keď vidíte ako Igor Matovič komunikuje na sociálnej sieti alebo ako sa vyjadruje aj na adresu novinárov, vtedy vám čo chodí po rozume?

(dlhé ticho) Že politikom niekedy chýba nadhľad alebo pod vplyvom rôznych tlakov a emócii tento nadhľad stratia.
Na druhej strane, rozlišujem medzi novinármi, ktorí sa venujú spravodajstvu a medzi komentátormi. A ako čitateľovi sa mi zdá, že niektoré komentáre sú zaujaté až tak, že čokoľvek by urobil, obrátilo by sa to proti nemu.

Nemyslíte si, že OĽaNO malo využiť rekonštrukciu vlády aj na preobsadenie niektorých svojich ministerských postov?
Nie. Treba si uvedomiť, že prišli do extrémne náročného pandemického obdobia. Majú za sebou prvý rok a stíňanie hláv by mi neprišlo fér.

Kedy by to bolo fér?

Keby sa ukázalo, že nezvládajú riadenie rezortu alebo sa dopustili fatálnej chyby.

A to sa zatiaľ nestalo?

Neviem o tom, aktuality.sk

X X X

Prínosy vakcíny od AstraZeneca stále prevažujú nad rizikami, tvrdí WHO

Zatiaľ neexistujú dôkazy, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť hodnotenie pomeru prínosov a rizík vakcíny AstraZeneca. Pomer medzi rizikami a prínosmi vakcíny proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca je stále prevažne pozitívny. Uviedla to v utorok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), z ktorej vyhlásenia citovala agentúra AFP.
„Neexistujú dôkazy, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť hodnotenie pomeru prínosov a rizík tejto vakcíny,“ povedal médiám na tlačovej konferencií Rogério Paulo Pinto de Sá Gaspar, šéf WHO pre reguláciu a predbežnú kvalifikáciu liečiv.

WHO sa tak vyjadrila v deň, keď šéf vakcinačnej stratégie Európskej agentúry pre lieky (EMA) Marco Cavaleri povedal, že medzi vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca a krvnými zrazeninami existuje jasná súvislosť. Dodal pritom, že EMA túto informáciu oficiálne oznámi už v najbližších hodinách.

Samotná EMA ale o niekoľko hodín neskôr informovala, že ešte nedospela k záveru, či vakcína proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje krvné zrazeniny. Dodala, že jej výbor pre bezpečnosť liečiv očkovaciu látku a súvislosť s tvorbou zrazenín momentálne ešte skúma.

Výsledky oznámia čoskoro

EMA avizovala, že výsledok oznámi na tlačovom brífingu, ktorý usporiada hneď, ako bude toto skúmanie ukončené, čo by podľa jej vyjadrenia malo byť v stredu 7. alebo vo štvrtok 8. apríla. Používanie vakcíny od AstraZenecy pozastavila v marci vyše desiatka väčšinou európskych krajín, lebo sa objavili správy o prípadoch tvorby krvných zrazenín po podaní tejto očkovacej látky.

EMA aj WHO ale v reakcii na tento vývoj 18. marca uviedli, že vakcína od firmy AstraZeneca je bezpečná a mala by sa naďalej používať. Mnohé krajiny vrátane Nemecka, Francúzska či Talianska následne 19. marca obnovili očkovanie touto látkou.
EMA po ďalších medializovaných správach o krvných zrazeninách oznámila, že odborníci skúmajúci súvislosti s vakcínou od AstraZenecy a krvnými zrazeninami nenašli žiadne špecifické rizikové faktory, ako sú vek, pohlavie či iné zdravotné problémy. Avizovala však, že jej výbor pre bezpečnosť liečiv vydá tento týždeň v súvislosti s vakcínou aktualizované odporúčanie, aktuality.sk

X X X

EMA ešte nedospela k záveru, či vakcína AstraZeneca spôsobuje krvné zrazeniny

Európska agentúra pre lieky (EMA) ešte nedospela k záveru, či vakcína proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje krvné zrazeniny. Vedenie EMA sa tak vyjadrilo v utorok, krátko po tom, ako popredný predstaviteľ tejto liekovej agentúry uviedol, že medzi zmienenou očkovacou látkou a tvorbou zrazenín existuje jasná súvislosť.

EMA uviedla vo utorňajšom vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP, že jej výbor pre bezpečnosť liečiv „zatiaľ nedospel k záveru“, pričom očkovaciu látku a súvislosť s tvorbou zrazenín „momentálne ešte skúma“. EMA spresnila, že výsledok oznámi na tlačovom brífingu, ktorý usporiada hneď ako bude toto skúmanie ukončené.

„To sa momentálne očakáva zajtra alebo vo štvrtok 8. apríla,“ dodala agentúra.
EMA sa takto vyjadrila krátko po tom, ako šéf jej vakcinačnej stratégie Marco Cavaleri povedal, že medzi vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca a krvnými zrazeninami existuje „jasná“ súvislosť. Dodal pritom, že samotná EMA túto informáciu oznámi v najbližších hodinách.

„Podľa môjho názoru už teraz môžeme povedať, že je zrejmé, že súvislosť s vakcínou existuje. Stále však nevieme, čo takúto reakciu spôsobuje,“ povedal Cavaleri v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero.
Po tom, ako niekoľko krajín – väčšinou európskych – pozastavilo používanie očkovacej látky od spoločnosti AstraZeneca, EMA 18. marca vyhlásila, že výhody vakcíny prevažujú nad jej rizikami a táto očkovacia látka by sa mala naďalej používať. Dodala však, že súvislosť medzi zrazeninami a vakcínou je možná a že jej výbor pre bezpečnosť liečiv poskytne ešte tento týždeň „aktualizované odporúčanie“./agentury/

X X X

Kontrolóri: Nevieme, či je Sputnik bezpečný, laboratórium nestačí

Mesiac dozadu bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) avizoval, že Sputnik V späť do Ruska neodletí a bude zachraňovať životy na Slovensku. „Nemôžem odmietnuť záchranu našich ľudí kvalitnou vakcínou," tvrdil Matovič, no ani po mesiaci nedostal Sputnik V odobrenie ani od Európskej liekovej agentúry, ani od slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
V sklade v Šarišských Michaľanoch je pritom 200-tisíc dávok tejto vakcíny a nateraz nie je ani známe, kedy príde druhá rovnako veľká zazmluvnená dodávka z celkovo objednaných dvoch miliónov.

Dokumenty stále chýbajú

Vakcína podľa slovenského ústavu pre kontrolu liečiv vyhovela v skúškach na sterilitu, apyrogenitu (obsah mikroorganizmov), pH, čírosť, farbu, abnormálnu toxicitu, špecifickú aktivitu, neprítomnosť viditeľných mechanických nečistôt, extrahovateľný objem, stanovenie koncentrácie proteínu, vzhľad. Na definitívny verdikt o jej použití to však nestačí. ŠÚKL totiž nedostal všetky dokumenty k výrobe či bezpečnosti.

„Štátny ústav dňa 30. marca zaslal ministerstvu zdravotníctva hodnotiacu správu, v ktorej konštatoval, že nebolo možné prijať záver o pomere prínosov a rizík vakcíny Sputnik V, a to vzhľadom na množstvo chýbajúcich údajov od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách," ozrejmila pre Pravdu Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa ŠÚKL.

Podľa Jurkemíkovej laboratórne testy zodpovedajú niektoré otázky o farmaceutickej kvalite vakcíny, len na základe laboratórnych testov však nie je možné prijať záver o účinnosti a bezpečnosti u ľudí.
Iné vzorky ako pre Lancet

Šarže vakcíny, ktoré boli dovezené na Slovensko 1. marca, by pritom nemali byť identické s vakcínou, ktorej výsledky účinnosti a bezpečnosti boli publikované v prestížnom medicínskom časopise The Lancet. Na výsledky tejto štúdie sa vláda aj rezort zdravotníctva dlhodobo odvolával.

Ministerstvo zdravotníctva sa podľa informácií Pravdy po stanovisku ŠÚKL obrátilo na iné slovenské laboratórium, ktoré má bezpečnosť vakcíny preveriť. Na výsledky nových laboratórnych testov sa čaká, no mali by byť dostupné už v priebehu tohto týždňa. Zároveň sa rezort obrátil na ostatné krajiny, kde sa Sputnik V používa, aby Slovensku poskytli informácie o účinnosti a bezpečnosti.

ŠÚKL tiež navrhuje, že ak by sa predsa len štát rozhodol očkovať Sputnikom V ešte pred jeho registráciou, mal by sledovať možné riziká a zabezpečiť dôsledný monitoring očkovaných. Rezort zdravotníctva zatiaľ vyhlásenie k ruskej vakcíne odkladá zo dňa na deň. Ešte za ministrovania Marka Krajčího (OĽaNO) sa ním malo začať očkovať v polovici marca. Potom sa rozhodnutie presunulo na koniec mesiaca. No ani minulý týždeň ministerstvo nezaujalo žiaden postoj. Nový minister Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) povedal, že potrebuje aspoň týždeň na oboznámenie sa s touto problematikou. Pôvodne sa ministerstvo malo vyjadriť v utorok, nakoniec oznámenie preložilo na stredu.
Najvyššia ochota dať sa zaočkovať

Prieskum z dielne Slovenskej akadémie vied, MNFORCE a Seesame z konca marca 2021 uvádza, že záujem očkovať sa proti koronavírusu vzrástol takmer na 42 percent ľudí. Je to najviac od apríla 2020, pričom v decembri odpovedalo na otázku kladne len 22 percent ľudí. „Narastajúca popularita očkovania proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku sa dá vysvetliť postupným nástupom masového očkovania a poznaním relatívnej bezpečnosti a účinnosti používaných vakcín," vysvetľujú si záujem autori štúdie.

Prieskum zároveň zistil, že neregistrovaná ruská vakcína by mohla zvýšiť počet zaočkovaných. „Až 30,6 percenta respondentov, z tých, ktorí sa neplánujú dať očkovať, by sa dalo zaočkovať, ak by mali k dispozícii vakcínu Sputnik V," uvádzajú autori prieskumu. Pritom dve tretiny z opýtaných sú za používanie vakcíny Sputnik V, ale požadujú jej schválenie. Tretina respondentov žiada, aby bola vakcína schválená európskymi úradmi a 33,9 percenta by stačilo, ak by ruskú vakcínu odobril ŠÚKL.

Necelých 11 percent respondentov je za použitie Sputnika V aj bez schválenia a odmietavý postoj voči akejkoľvek vakcíne má 9,2 percenta opýtaných. Proti používaniu Sputnika V na Slovensku je iba 3,8 percenta respondentov./agentury/

X X X

Koronavírus: ŠÚKL neprijme bez dostatočných dôkazov stanovisko k vakcíne Sputnik V

Štátny ústav na kontrolu liečiv nemá dostatok informácií.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nemôže bez dostatočných dôkazov prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V. Dôvodom sú chýbajúce údaje od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách.

Stanovisko 30. marca zaslal ministerstvu zdravotníctva. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemíková. Spresnila, že v čase zaslania hodnotiacej správy boli k dispozícii výsledky z 11 zo 14 parametrov laboratórnej kontroly, zvyšné parametre by však nemali vplyv na stanovisko štátneho ústavu. „Laboratórne testy zodpovedajú niektoré otázky o farmaceutickej kvalite vakcíny, len na základe laboratórnych testov však nie je možné prijať záver o účinnosti a bezpečnosti u ľudí,“ uviedla Jurkemíková.

Rezort zdravotníctva požiadal ŠÚKL o zaujatie stanoviska k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V, zabezpečenie laboratórnej kontroly dovezených šarží a vykonanie fyzickej kontroly v miestach výroby. „Štátny ústav posúdil dodanú dokumentáciu týkajúcu sa bezpečnosti, účinnosti a kvality vakcíny a vykonal fyzickú kontrolu v miestach výroby,“ uviedla Jurkemíková.

Spolupráca so SAV

ŠÚKL zároveň nadviazal spoluprácu s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied (SAV) s cieľom vykonania laboratórnej kontroly dovezených šarží. „K dnešnému dňu niektoré laboratórne testy stále prebiehajú. Trvanie laboratórnej kontroly do veľkej miery závisí od termínu dodania objednaných reagencií, a preto ho nie je možné urýchliť,“ vysvetlila Jurkemíková.
ŠÚKL naďalej pracuje na zabezpečení laboratórnych testov dovezených šarží. Bez dostatočných dôkazov však nemôže štáty ústav podľa hovorkyne prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V. „O očkovaní danou vakcínou i naďalej rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR,“ pripomenula Jurkemíková.

Podľa hovorkyne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzany Eliášovej posudok k vakcíne ešte nie je ukončený, aktuálne sa realizujú tri laboratórne testy. V nadväznosti na ich závery má rezort komplexne informovať.

Slovensko nakúpilo dva milióny vakcín Sputnik V. Bývalý minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) udelil následne na používanie vakcíny, ktorá nie je registrovaná Európskou liekovou agentúrou, výnimku. Nákup vyvolal pnutie vo vládnej koalícii, ktoré vyústilo do rekonštrukcie kabinetu, aktuality.sk