iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ľudia neradi priznávajú chybu, preto majú radšej Vianoce

Veľkonočné obdobie je na sebareflexiu ako stvorené. Nie každý je však na ňu pripravený, tvrdí rímskokatolícky dekan.Anton Duník pôsobí ako dekan v bytčianskej farnosti. Veľkonočné obdobie podľa neho spoločnosť vníma inak ako Vianoce najmä preto, že núti človeka hlbšie sa zamyslieť nad jeho podstatou a zároveň očakáva aj akúsi sebareflexiu, odpustenie a hlavne vieru – živý vzťah s Bohom.

Konfrontácia s vlastným svedomím je podľa duchovného neraz zaťažkávacou skúškou, pred ktorou sa mnohí snažia ujsť.

Veľká noc sa pre mnohých z nás stáva skôr priestorom pre dovolenky a oddych od zamestnania, stráca sa jej duchovný rozmer. V porovnaní s Vianocami je to veľmi citeľné. V čom tkvie podľa vás toto rozdielne vnímanie?

Je to jednoduché. Po čom túžia ľudia? Po radosti, láske, obdarovávaní sa, spoločných chvíľach. Vianoce toto všetko evokujú. Symbolizujú určitú nádej. Slávime narodenie Ježiša Krista – je to pohľad na malé, zlaté dieťa. Kto sa nerozcíti nad malým dieťaťom? Ľuďom je to blízke, či je niekto veriaci, neveriaci, alebo sa hľadá. Akosi ľahšie sa v týchto časoch zvláda trápenie a bolesť.

Veľká noc však nevyhnutne kladie dôraz na obraz Ježiša, ktorý je zakrvavený na kríži. Neznamená to, že je to pre kresťanov oslava utrpenia. Práve naopak, oslavujeme v konečnom dôsledku vrchol lásky - po grécky agapé - a zmŕtvychvstanie. Vo Veľkej noci je kríž a Kristus na kríži, možno aj nepríjemný výkričník vo svedomí človeka. Kto poslal Boha - to krásne dieťatko z jasličiek a z Vianoc na smrť?

Čo teda môže byť tou nepríjemnosťou?

Ľudia neradi robia ústupky zo svojho egoizmu, pýchy a pohodlia. Možno aj preto sa radšej tešia na Vianoce, kde je Ježiš malé dieťa a akoby od človeka nič nežiadal. Poviem to zjednodušene, hlavne, že mlčí. Treba ale už na Vianoce vidieť aj za roh, že v tých jasličkách nezostane. Realita a krutosť človeka spôsobí, že už ako dieťa musí s rodičmi utekať pred Herodesom a stratí domov.
Na kríži však už nemlčí vôbec. Tu už treba porozmýšľať nad slovami Ježiša z kríža.

Dá sa povedať, že Veľká noc nás núti ísť vo vnímaní jej podstaty hlbšie?

Áno, my kresťania veríme, že budeme žiť aj po smrti. Na Veľkú noc už treba naozaj zatiahnuť na hlbinu. Prečo by som ja mal priniesť nejakú obetu? Čo z toho mám? Nie je to vôbec zlá otázka. Pre veriaceho je odpoveď jasná - robiť pre iných znamená robiť pre Boha.
Ak si to opäť porovnáme s Vianocami, na Polnočnú omšu prídu aj tí, ktorí inak nechodia-môžeme ich nazvať Tí, ktorí si kľudne plávajú na plytčine svojho života. Na Veľkú noc je však liturgia priamočiarejšia a núti človeka uvažovať v hlbinách svojho svedomia. Tie Vianoce sa nesú v takom radostnom a emocionálnom duchu. To je aj dobré, nedá sa hneď začať krížom, musí to ísť postupne.

Hovoríte o výkričníku vo svedomí. Prečo si myslíte, že s ním ľudia majú problém?

Pozrieť sa na Ježiša na kríži znamená položiť si principiálnu otázku - či náhodou ja nestojím pod ním ako pľujúci, nadávajúci, preklínajúci, znevažujúci. A to je náročné, lebo On je Boh. Ježiš na kríži povie: „Odpusť im, Otče.“ S čím môžeme mať ako ľudia problém? Práve s odpúšťaním. Dnes sú ľudia rozhádaní, silnie individualizmus. Kedysi sme mali otvorené brány a srdcia, sused prišiel k susedovi si niečo požičať. Dnes sa uzatvárame a nerozprávame. Ľudia často nechcú odpúšťať a nevedia si priznať chybu.

Ako vyzerá takáto obrana človeka pred vlastným svedomím?

Radšej budú rozhádaní, lebo si nepriznajú, že nemajú pravdu. A potom sa snažia svoje svedomie umlčať rôznymi spôsobmi - alkohol, hlučná zábava alebo aj dovolenka ako útek. Nevravím, že sa ľudia nemajú s mierou zabaviť alebo oddýchnuť si, no niekedy je to možno o tom, že nemajú kam ujsť pred vlastným svedomím a snažia sa to docieliť zmenou prostredia.
Alebo sa napríklad cez Veľkú noc radšej sústredia na to svetské - oblievačka, šibačka, vypiť si, ísť na chatu. Nezvládame byť so sebou samým, v tichu, so svojím svedomím. Tam sa práve my kresťania stretávame s Bohom. Je to pre nás taká svätyňa.
Veľká noc je úzko spätá so 40-dňovým pôstom, počas ktorého sa má človek duchovne očistiť, respektíve prejsť určitou sebareflexiou. Prečo je pre kresťanov taký dôležitý?

Konáme pokánie, či už prostredníctvom nejakej charity alebo modlitby. Hlavne však robíme očistu srdca. To je neraz náročné. Lebo aj Ježiš odpúšťal a dával šancu všetkým - aj zločincom. Láska, ktorá sa obetuje, odpúšťajúca láska, je základom kresťanstva.

Mnohé veľkonočné zvyky a tradície pramenia z pohanských zvykov. Dnes si ich ľudia neodmysliteľne spájajú s kresťanskou Veľkou nocou. Ako vnímate toto prepojenie?

Samozrejme, Veľká noc je aj o zvykoch - sú to sviatky jari, víta sa nový život, oblieva sa... Sú to také prepletené veci. Ľudia si z nich vyberajú. Niektorí sa tešia na veľkonočnú šunku a na oblievačku. Pohanský kult vyplýva z historického vývoja a nedá sa tomu zabrániť. Človek však musí kriticky myslieť. Nebudem v roku 2021 veriť tomu, čo vyznávali starí Slovania pred príchodom svätého Cyrila a Metoda.

To, že si niekto pripomína ľudové tradície, deti sa oblečú do krojov, nacvičia nejaké predstavenie, to by mi neprekážalo. Tieto tradície nevymiznú. Nehanil by som to. Kresťanská Veľká noc je s tým spojená, lebo je na jar. Do liturgie ich však neprenášame. A rozhodne to nie je podstata. Tá je o niečom inom. My ohlasujeme Kerygmu - zmŕtvychvstalého Krista.
Pandémia koronavírusu zasiahla všetky oblasti života - vrátane toho duchovného. Individuálne návštevy kostolov sú povolené, no hromadné bohoslužby nie. Odborníci hovoria o možných rizikách. Nemali by sme sa teraz viac ako inokedy orientovať na tézu, že Boh je s nami stále a všade?

Ako kresťania prijímame živého Boha v Eucharistii. Je to pre nás nevyhnutnosť pre život ako voda, slnko. Keď ho neprijímame, slabneme na ceste. Eucharistia sa slávi v spoločenstve, nie je to súkromná záležitosť kňaza. Je to nevyhnutný konštitučný prvok nášho náboženstva. Krstiť môžeme, sobášiť, pochovávať tiež. Je to niečo iné? V čom je rozdiel? Veď tam kňaz nie je sám.

Druhá otázka sa týka zodpovednosti a kresťania sú zodpovední. Nevidím dôvod, aby človek, ktorý ma negatívny test alebo je zaočkovaný, nemohol prísť na slávenie Eucharistie. Jasné, že teraz neotvorím brány, že poďte všetci na omšu, to by bola hlúposť. Ale poviem im, pozrite sa máme rozostupy, každá druhá lavica, urobte si testy a zapíšte sa do zoznamu, aby ste sa prestriedali. Takto to bežalo cez prvú vlnu a cez leto a nikto sa nenakazil. Sám trvám na tom, že ak niekto príde na faru, tak sa pýtam, či má test, prekonal covid alebo je zaočkovaný. Snažím sa eliminovať všetky riziká.

Ako bude teda vyzerať slávenie tohtoročnej Veľkej noci vo vašej farnosti?

Veriacim som odporučil sväté omše v televízii alebo v rádiu. Ja sám si pozriem vysielanie z Vatikánu. Veľkú noc prežijem ako kňaz sám. Má to duchovný náboj a je to priestor na sebareflexiu, využijem to. Verím, že pandémia je na ústupe a budeme sa čoskoro radovať a sláviť. Hlavne, aby to bolo už za nami.

Netreba však zabúdať, že človek má telo, ale má aj psychiku aj duchovné potreby. Ak sa jedna stena zrúti, tak je problém. Nás nezachráni len vakcína. Chvalabohu, že ju dostaneme. Potrebujeme však živiť všetky tri časti. Ten trojuholník musí byť pevne zomknutý všetkými tromi stenami, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Do Líbye prišla prvá dodávka vakcín, 100 000 dávok Sputnik V

Líbyjské zdravotnícke úrady zaznamenali v sedemmiliónovej krajine vyše 160 000 prípadov koronavírusu a 2737 súvisiacich úmrtí. Do Líbye dorazila v nedeľu prvá dodávka vakcín proti novému koronavírusu. Oznámil to na sociálnej sieti dočasný premiér Abdal Hamíd Dubajba s tým, že ďalšie dávky očkovacích látok sú na ceste. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa líbyjského rezortu zdravotníctva priviezli do Tripolisu vyše 100.000 dávok ruskej vakcíny Sputnik V.
„Vďakabohu sa nám podarilo importovať prvú várku koronavírusových vakcín," napísal Dubajba na Twitteri. „Vyzývam Líbyjčanov, aby sa prihlásili (na očkovanie) cez vakcinačný portál," dodal.

Líbyjské zdravotnícke úrady zaznamenali v sedemmiliónovej krajine vyše 160.000 prípadov nákazy koronavírusom a 2737 súvisiacich úmrtí. V posledných týždňoch pribúda denne zhruba 1000 novoinfikovaných. AFP však poukazuje na to, že keďže zaobstaranie si testu je náročné, nakazených môže byť v skutočnosti omnoho viac. Tamojšie nemocnice sú často preplnené a chýbajú im potrebné zdroje.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok uviedla, že v Líbyi evidujú dva nové varianty koronavírusu. V súčasnosti v krajine neplatia nijaké karanténne pravidlá a hoci je na verejnosti povinné nosiť rúška, toto pravidlo sa často nedodržiava, poznamenala AFP.

Vláda národnej jednoty (GNU) pod vedením premiéra Dubajbu zložila prísahu 15. marca. Jej cieľom je zjednotiť túto vojnou zmietanú severoafrickú krajinu a priviesť ju k voľbám plánovaným na december tohto roka. Dubajba prisľúbil, že prioritou jeho vlády bude umožniť ľuďom prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19.

Nová administratíva nahradila medzinárodne uznávanú vládu národnej zhody (GNA) sídliacu s Tripolise a paralelne s ňou pôsobiaci vládny kabinet, ktorého baštou bol región Kyrenaika (v arabčine Barka) na východe Líbye. Ide o kľúčový región, ktorý prakticky ovládali vojenské jednotky veliteľa Chalífu Haftara. Exekutíva pôsobiaca na líbyjskom východe nebola medzinárodne uznaná.
V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré vzdušnými útokmi podporilo aj NATO a viedlo k pádu režimu Muammara Kaddáfího i jeho smrti, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Viedeň eviduje rekordný počet infikovaných pacientov na JIS

Rakúska metropola zaznamenala v nedeľu nový rekord čo sa týka počtu pacientov s koronavírusom hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Oproti sobote pribudlo na JIS 17 pacientov, čím ich počet stúpol na 223. Po prvý raz tak boli výrazne prekročené najvyššie hodnoty z jesene minulého roka.

V Rakúsku hlásili v nedeľu 2743 nových prípadov nákazy za 24 hodín a 15 úmrtí. Hlavné mesto Viedeň evidovalo 528 novoinfikovaných a tri úmrtia. V priemere pribudlo v Rakúsku minulý týždeň denne 3184 nakazených. Sedemdňová incidencia nákazy v Rakúsku predstavovala v nedeľu hodnotu 250,4. Vo Viedni však naďalej zotrvávala na vyše 300. V rámci celého Rakúska bolo v nedeľu v nemocniciach s covidom 2213 ľudí, z toho 554 na JIS.

Vo Viedni a dvoch ďalších spolkových krajinách na východe krajiny - Burgenlande a Dolnom Rakúsku - platí do 11. apríla tvrdý lockdown, ktorého súčasťou je aj 24-hodinový zákaz vychádzania. Cieľom je znížiť počet nakazených a zabrániť preťaženiu oddelení intenzívnej starostlivosti. V utorok sa na rokovaniach vlády, premiérov spolkových krajín, odborníkov a opozície očakáva opätovné prehodnotenie situácie.

Od začiatku pandémie eviduje Rakúsko 558.755 nakazených a 9449 úmrtí na koronavírus. Najmenej jednou dávkou vakcíny bolo zaočkovaných 1.262.568 ľudí a obe dávky dostalo 486.253 Rakúšanov, čo predstavuje 5,5 percenta obyvatelstva, aktuality.sk

X X X

Dolnohodrušský tajch je po rokoch plný. Oprava minulých opráv stála cez dva milióny

Na rekonštrukciu Dolnohodrušského tajchu smerovali státisíce z eurofondov, následné nečakané opravy však stáli viac ako dva milióny zo štátneho rozpočtu.

: Dolnohodrušský tajch pod Banskou Štiavnicou po rokoch opráv opäť naplnili vodou a dosiahol maximálnu prevádzkovú hladinu. Zmenu po rekonštrukcii a následných komplikáciách, ktorých riešenie stálo cez dva milióny eur, miestni vítajú.

Tajch niekoľko rokov pripomínal skôr kráter, teraz by mal opäť slúžiť rybárom aj rekreantom.
Chatár: Ľudia sa chodili pozerať na prázdne jazero

„Nádrž vypustili, opravili ju, potom to presakovalo, zase ju vypustili. Celé to trvalo asi sedem rokov. Ľudia sa sem predtým chodievali vo veľkom kúpať a zrazu nemohli. Turizmus sa v tomto smere prakticky zastavil," rozpráva Marek Ciblík, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje chatu s reštauráciou priamo v susedstve tajchu.

Odstávka vodnej plochy preňho znamenala značný výpadok tržieb.

„V lete to tu bývala hlava na hlave. Keď to vypustili, ľudia sa už len chodili pozerať, ako vyzerá prázdne jazero," opísal obdobie, ktoré preňho v letných sezónach znamenalo približne 70-percentný výpadok tržieb. Tie sa pritom zvykli pohybovať v tisícoch mesačne.

Obec trápila hrozba zosuvu, rybári nemohli loviť

Po rokoch si v súvislosti so stavom obľúbeného tajchu vydýchol aj starosta Hodruše - Hámrov Jozef Uram. V obci totiž pred časom museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu. V roku 2015 tam zosuvom hrozil práve svah na ľavom brehu Dolnohodrušského tajchu. Poklesla cesta do blízkeho lyžiarskeho strediska, na niektorých chatách v susedstve sa vtedy objavili pukliny.
„Pre obec aj pre turizmus je ukončenie prác a naplnenie nádrže dobrou správou, určite to poteší všetkých, ktorí sa sem desaťročia chodievali kúpať," poznamenal starosta. Aj keď problémy v obci spätej s baníckou históriou aktuálne podnikateľom v turizme spôsobuje najmä pandémia, letná sezóna s napusteným tajchom bude plusom.

Uram pripomína, že rovnako svah, ktorý sa pred pár rokmi hýbal, už v súčasnosti ťažkosti nespôsobuje. Na rizikovej strane nádrže vtedy vodohospodári dali postaviť opornú stenu, ktorou terén zastabilizovali. „V súčasnosti sme nepostrehli nejaké pohyby, takže zatiaľ to funguje," konštatoval Uram.

Vlani na jeseň tajch opäť aspoň čiastočne zarybnili rybári.

„Pre nás tie roky rekonštrukcií znamenali, že sme v revíri nemohli hospodáriť, nenasádzalo sa, nelovilo sa. Tá spoločenská strata a sklamanie ľudí, čo tajch vyhľadávali, však boli väčšie," povedal o niekoľkoročných peripetiách s opravami Tomáš Maslen, hospodár miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Žarnovici.

V overovacej prevádzke

Vodohospodári potvrdzujú, že vodná nádrž je aktuálne po rekonštrukcii a oprave napustená. V uplynulých mesiacoch dosiahla maximálnu prevádzkovú hladinu 528 m.n.m. „Táto vodná stavba sa aktuálne nachádza v etape overovacej prevádzky z hľadiska technicko-bezpečnostného dohľadu," spresnil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.

Na konci celého procesu by mala stav nádrže popísať výsledná správa od Vodohospodárskej výstavby, š.p. Až na jej základe bude možné povedať, ako bude vyzerať ďalšia prevádzka tajchu a či sa objavili nejaké ďalšie problémy.
Zatiaľ to však vyzerá nádejne a vodohospodári ťažkosti nehlásia. Tajch je historickým objektom v zozname UNESCO. Jeho výstavbu vraj v rokoch 1743 a 1744 viedol samotný Samuel Mikovíni.

Čo sa dialo od prvej rekonštrukcie až dosiaľ?

V rokoch 2013 až 2015 tajch zrekonštruovali za približne 670-tisíc eur s použitím eurofondov. Cieľom bolo zabezpečenie stability a zvýšenie bezpečnosti hrádzového telesa.
Zákazku podľa zmluvy v centrálnom registri získala firma TMG., a.,s. z Prievidze. Na jazere vybudovala okrem iného aj úplne nový systém dnových výpustov a ich uzáverov.

Po dokončení prác uviedli nádrž do skúšobnej a neskôr do trvalej prevádzky.
Zároveň sa však objavili problémy so zosúvaním svahu na jednom z brehov tajchu a obec Hodruša Hámre musela vyhlásiť mimoriadnu situáciu.

Sanáciu zosuvu spočívajúcu vo vybudovaní pilótovej steny a v odvodnení miesta si u košickej spoločnosť Geokontakt objednal rezort životného prostredia. Zdroje na práce s rozpočtom asi 400-tisíc eur poskytol Environmentálny fond.
Ďalšie komplikácie sa objavili v roku 2017 počas prvého plnenia nádrže. V hrádzovom telese a v podloží sa podľa Bocáka objavili výkyvy hladín podzemných a priesakových vôd. Nasledovala oprava, ktorú mala za približne 148-tisíc eur vykonať firma RNDr. Miroslav Novotný, CSc., s.r.o. „Tieto anomálie sa však lokálnou opravou odstrániť nepodarilo," vrátil sa do roku 2018 Bocák.

Pri kontrole navyše zistili vážne poškodenie novoosadených potrubí. Ako presne a kedy k nemu došlo, dodnes vodohospodári nepovedali, kto je za komplikácie zodpovedný, vraj určiť nevedia. Hovoria, že rekonštrukcie historických tajchov sú vraj vždy veľkou neznámou.

Nasledovalo vyhlásenie havárie na vodnom diele a tajch opäť úplne vypustili.

Na rad prišla séria meraní a pozorovaní. Na základe získaných výsledkov uskutočnili na tajchu komplexnú opravu hrádzového telesa. V celej jeho dĺžke vznikla podzemná tesniaca stena s použitím technológie tryskovej injektáže.
Vodohospodári v tejto súvislosti uzavreli v roku 2019 so spoločnosťou AgroMed so sídlom v Bratislave zmluvu na opravu objektov za takmer 2 milióny 340-tisíc eur s DPH, no na prácach sa podieľali štyria subdodávatelia.
„Náklady na opravy celkovo predstavovali 2 487 684 eur, pričom išlo o zdroje zo štátneho rozpočtu," zhrnul hovorca vodohospodárov, aktuality.sk

X X X

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre neznalosť alebo pre konkrétny zámer, hovorí urbanista Martin Baloga.

Turisticky atraktívne lokality sú pod tlakom developerov. Kontroverzné zámery často zasahujú do chránených území. Keď sa verejnosť dozvie o zámere investora, je však už väčšinou neskoro na zmenu. Obec totiž urobila prvý krok už dávno - schválila územný plán, ktorý s takouto výstavbou počíta.

Kto môže za živelnú urbanizáciu v našich turisticky atraktívnych miestach a akú moc majú pri tvorbe spracovatelia územného plánu, sme sa rozprávali s urbanistom Martinom BALOGOM z Popradu.

Keď sa dnes pozrieme na výstavbu v Demänovskej doline či na Štrbskom plese, vidíme živelnú urbanizáciu. Kto je za ňu zodpovedný?

Neviem, či sa dá presne určiť, kto konkrétne je za to zodpovedný. Dôležité je povedať, že výstavba je legálna, pretože ide podľa platného územného plánu.
Územný plán nie je projekt výstavby obce, ako je často nesprávne chápaný. Územný plán je niečo ako zmluva o výstavbe v obci, čiže je to forma dohody medzi jednotlivými účastníkmi, ktorí v tom území sú, na tom, ako tá obec bude v budúcnosti vyzerať. Táto zmluva však nevychádza z momentálnej nálady, ale mala by vychádzať z dlhodobých zámerov obce.
Problém, ktorý ste opísali, je ten, že developeri majú svoju stratégiu, to znamená, že vedia presne, čo chcú dosiahnuť, aký majú finančný limit a cieľ.

Kto však často v zmysle stratégie nepostupuje, sú práve obce. Často im chýba výsledný cieľ, čo by z tej obce chceli mať. Takže, keď príde požiadavka od developera, jednoducho upravujú územný plán tak, aby mu vyšli v ústrety, pretože nemajú s čím skonfrontovať konkrétny súkromný zámer investora.

Zameriam sa na ochranu prírodu. Keď príde zámer investora, obec sa zrejme spoľahne na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak je však týchto zámerov veľa, nemusíme byť odborníci, aby sme videli, že tu chýba koncepcia.

Správne ste povedali a je to mimoriadne výstižné - nie je to koncepčné. Akýkoľvek zámer, ak je súčasťou nejakej predstavy, môže to byť hoci aj krytá lyžiarska hala, sa dá do územia umiestniť, ak je súčasťou koncepcie, to znamená, že vieme, čo chceme dosiahnuť a ako to má vyzerať.

Pokiaľ koncepciu nemáme, rozvoj je naozaj živelný. Prirovnal by som to k puzzle obrázku, ktorý máme poskladať, ale nevidíme predlohu, ako má jeho konečná podoba vyzerať. Kúsky puzzle teda umiestňujeme náhodne.

Ak sa teda zameriame na Demänovskú dolinu, o ktorej sa v tejto súvislosti hovorí najviac, čo by mala koncepcia rozvoja obce obsahovať?

Prvý by mal byť územný plán v regiónoch, v tomto prípade v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, ktoré by povedali, čo z regiónu Nízkych Tatier chceme mať. To znamená, kde budú rekreačné strediská, kde bude nedotknutá príroda, kde bude aký dopravný systém a na základe toho bude premietnuté do jednotlivých obcí ich rozvoj. Stanovené budú zároveň aj limity, napríklad počet lôžok, počet zariadení občianskej vybavenosti, akú plochu zaberú lyžiarske strediská a podobne.
Napriek tomu sa ale stáva, že nejaký zámer je v súlade s územným plánom obce aj územným plánom kraja. Naposledy v Demänovej, kde pred vstupom do Demänovskej doliny určili územie na rozvoj. Zároveň je tu však vzácna mokraď a unikátne riečne terasy, ktoré súvisia s krasovým systémom. Proti zámeru sa ozvali aktivisti a neodporúčajú ho ani štátni ochranári. Ako sa to môže stať?

Je dôležité povedať, že je tu určitý čas, kedy je verejné pripomienkovanie a jednotlivé štátne orgány majú pripomienkovať danú situáciu. Musím však povedať, že aj ja, ako spracovateľ, pozorujem, že pripomienky, ktoré prídu, sú často veľmi všeobecné a nie sú adresné.
Ako keby bola táto etapa územného plánu podceňovaná. Jednoducho sa to odobrí, nakreslia to v územnom pláne a keď sa zrazu zjaví developer, ako je to napríklad aj pri výrube stromov na Drotárskej ulici v Bratislave, ktorý ide úplne v súlade s tým, čo má schválené, odstráni stromy, no v tom momente je verejnosťou vnímaný negatívne. Je to veľmi neseriózne voči nemu.

Kde je teda problém?

Problém je v tom, že sa nekladie náležitý dôraz na pripomienkovanie dokumentu územného plánu a na územný plán ako taký.
Poslanci v obecných zastupiteľstvách často ani nevedia, o čom hlasujú. Odhlasujú územný plán a potom, keď príde na lámanie chleba a na stole sú petície, tí istí ľudia, čo to schvaľovali v zastupiteľstve, sa zrazu bijú do pŕs, že sú proti tomu, aby sa rúbali stromy.

Hovoríte, že nevedia o čom hlasujú. Znamená to, že tomu nerozumejú?

Veľa krát je to tak, veľká česť a poďakovanie výnimkám. Ten dokument nie je jednoduchý. On ani nemôže byť populárno-náučným dokumentom, lebo je to technická dokumentácia. Je pomerne zložitý a nie je pri tom prerokovaní alebo schvaľovaní kladený dostatočný dôraz na porozumenie toho, čo sa tam schvaľuje. Chýba odborná stránka, ktorá by na tento proces dohliadla.

Môžu sa poslanci ešte pred schválením územného plánu spojiť so spracovateľom územného plánu a pýtať sa na detaily, ktorým nerozumejú? Rozobrať s nimi aj sporné lokality napríklad?

Je to skôr rarita. My napríklad tieto stretnutia s poslancami robíme vždy a to ešte predtým, než sa to pustí na verejné prerokovanie, kde sa snažíme všetko podrobne vysvetliť. Mnoho krát ale narážame na nezáujem zo strany samosprávy o túto činnosť. Často to chcú rýchlo schváliť, aby mohli odísť zo zastupiteľstva alebo aby mohli preberať, aké kvietky budú na jar sadiť popri ceste. Tento dokument napokon ujde ich pozornosti alebo mu nevenujú náležitú pozornosť.

Aké máme v súčasnosti nástroje na ochranu prírody v procese tvorby územného plánu? Ako dosiahnuť, aby poslanci nemuseli vôbec rozhodovať o nejakom dokumente, ktorý opomenie nejaké chránené územia, ale spracovateľ sám cenné územia uchráni pred výstavbou?

Spracovatelia sú rozdielni. Keď k tomu nepristupujem ako plánovač, ale kopem konkrétne za nejakého developera, tak mu tam nakreslím čokoľvek.
Územný plán je mimoriadne silný nástroj, pretože obec rozhoduje o každom pozemku, či je zastavateľný alebo nie, a toto rozhodnutie nevychádza z nejakého povinného predpisu, ale z vlastného slobodného rozhodnutia. To znamená, že keď zastupiteľstvo povie, že niečo nebude v územnom pláne, tak sa to nedá ani súdne vymáhať.

Ak spracovateľ správnym spôsobom vyhodnotí, ktoré územia majú byť chránené alebo ktoré sú cenné z hľadiska ekologickej stability a premietne ich do územného plánu tak, že nie sú vhodné na zastavanie, obec sa s tým stotožní, tak ten vlastník, čo tam má nejaké územia, sa môže, obrazne povedané, aj postaviť na hlavu, ale stavať tam nebude.

Ak ide o rozvoj územia, do ktorého sa majú lanovkou priviezť turisti, pracuje spracovateľ územného plánu so štúdiou
únosnosti územia, ktorá by povedala, koľko turistov je ešte v danom území v poriadku a koľko už nie?

Pred územným plánom sa pripravujú územnoplánovacie podklady a tieto môžu zahŕňať široké spektrum akýchkoľvek dokumentov, ktoré sú k dispozícii.
Pokiaľ takáto štúdia únosnosti územia existuje, je viac než žiaduce, aby výsledky takéhoto prieskumu boli do návrhu územného plánu zahrnuté. Čím lepšie podklady, tým kvalitnejší výsledok.

Je to povinné?

Nie je to povinné.
Nemyslíte, že by to bolo užitočné, mať takúto štúdiu povinnú? Územný plán by bol kvalitnejší, ak by sme vedeli exaktne povedať, aké limity prostredia tam sú.

Bolo by to užitočné. Neviem, či by som to dával až do polohy povinné, pretože máme 3000 obcí a pre každú obec sú dôležité alebo určujúce iné súvislosti, ktoré by mali byť zahrnuté v územnoplánovacích podkladoch. Pre niektoré obce to môžu byť záplavy, pri Prievidzi sú napríklad poddolované územia, v Demänovskej doline to môže byť návštevnosť a výskyt krasových javov.

Spracovanie týchto podkladov je úlohou spracovateľa územného plánu, ktorý má všetky tieto okolnosti a súvislosti posúdiť?

Spracovateľa, v spolupráci so štátnymi orgánmi a obcou. Čím je tých zdrojov a posudzovateľov viac, najlepšie takých, čo územie poznajú, tým je návrh územia kvalitnejší. My pred spracovaním plánu vždy sedíme v zastupiteľstve a od ľudí príde množstvo podnetov. Má to byť naozaj zmluva s verejnosťou a nie zmluva medzi spracovateľom a jedným developerom.
Mnohé obce však vôbec nerobia ani verejné prerokovanie územného plánu a ľudia sa potom sťažujú, že sa vôbec nemali možnosť vyjadriť.

Áno, to je zásadná chyba. Principiálna chyba pri územnoplánovacej dokumentácii, či už pri novej alebo zmenách a doplnkoch. Je množstvo miest a obcí, ktoré túto informáciu zámerne nezverejňujú alebo to urobia tak, aby nebola dostupná a aby sa k nej vyjadrovalo čo najmenej ľudí, pretože si napríklad želajú, aby niektoré zámery prešli bez asistencie verejnosti.

Prečo doteraz nie je povinné zverejnenie územného plánu obce na webe (online)? To by výrazne pomohlo informovanosti.

On má byť zverejnený, ale nie je jasne povedané, ako (v mieste obvyklom, pozn.). Je to verejný dokument, takže keď prídete na obecný úrad, oni vám ho musia ukázať, ale je stále bežné, že dostupný je len fyzicky na obci.
Keď sme sa rozprávali o úlohách spracovateľa, obce, štátnych orgánoch, do akej miery do týchto vzťahov vstupuje korupcia a ovplyvňovanie developera?

Keďže ide o hodnotu pozemkov, ktoré je možné predať alebo nejak zhodnotiť, tak sme sa stretli s už rozličnými prístupmi od vyhrážania, cez oficiálne správy od advokátskych kancelárií, ktoré si budú vymáhať škody, až po tlaky na poslancov od konkrétnych developerov, ktorí si ich „obšľapú“, aby niečo dosiahli.

A dosiahnu to?

Kde ako. Niektoré žiadosti sa dajú zapracovať a akceptovať, pretože sú logické a pomáhajú rozvoju územia. Ľudia však majú napriek tomu stále pocit, že si musia takéto veci vybaviť.
Mnoho krát sú tam ale rozvojové zámery, s ktorými my ako spracovatelia nesúhlasíme, lebo ide o územie cenné - z architektonického, urbanistického, koncepčného alebo prírodno-ekologického hľadiska - a nemala by tam byť žiadna zástavba, ale práve preto, že tam pozemky vlastní niekto konkrétny, tak tam musíme hľadať spôsob, ako to tam vložiť, lebo inak sa to neschváli. Práve ten faktor nedostatočnej odbornej znalosti zo strany obcí v tomto prípade spôsobuje, že tam dochádza k riešeniam, ktoré sú nevhodné.

A keď sa človek pozrie aj do vlastných radov, máme aj takých kolegov, ktorí, bohužiaľ, robia rozhodnutia nie preto, že sú pre obec dobré, ale sú tam iné pohnútky, na základe čoho, sú tie dokumenty spracované. Ale to väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v tom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre neznalosť alebo pre konkrétny zámer.

Ak už je niečo v územnom pláne, je to ešte zvrátiteľné?

Pokiaľ je už niečo v územnom pláne, zvrátenie tej výstavby už nie je také jednoduché. Museli by sa nájsť nevyhovujúce geologické podmienky alebo archeologický nález, či iné závažné objektívne skutočnosti, ktoré bránia výstavbe.

Akú úlohu v tomto hrá posudzovanie vplyvov na životné prostredie?

Pri spracovaní územného plánu sa spracúva aj hodnotenie vplyvu strategického dokumentu, tzv. SEIA, ktorá nahrubo hodnotí územie a jednotlivé zámery, či sú v poriadku. Ak už raz bolo niečo posúdené, principiálne by nemala dôjsť do rozporu s tým, že je to do toho územného plánu vložené. Môže dôjsť už len k priestorovým alebo kapacitným úpravám, aby sa limitoval dopad na životné prostredie alebo sa doplnia nejaké opatrenia, ktoré majú byť urobené na zmiernenie dopadov.

Ak teraz aktivisti spisujú petície, žiadajú zmenu stavebného zákona, je na vine nedokonalý zákon alebo nízka odbornosť na strane obcí? Potrebujeme meniť zákony?

Čím je vyspelejšia spoločnosť, tým menej zákonov potrebuje. V prípade spoločnosti, ktorá si je vedomá hodnôt, ktoré má k dispozícii, nepotrebuje mať napísané nič, aby ich dokázala chrániť. Čím je spoločnosť v tomto prípade slabšia, tým hrubšie a podrobnejšie zákony potrebuje. Náš stavebný zákon, tak ako je momentálne pripravený a takisto zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v princípe nie sú zlé.

Stavebný zákon prešiel od svojho vzniku toľkými úpravami, že dnes je to už vlastne iný zákon, nie ten, ktorý bol v roku 1976, ale aj v zmysle tohto zákona sa dá navrhnúť dobrý rozvoj územia. Samozrejme, dá sa vylepšiť, aby sme sa posunuli bližšie k trendom priestorového plánovania tak ako to poznáme v iných európskych krajinách, ale v princípe zlý nie je.

Čo by teda pomohlo zlepšiť stav?

Posilnenie odbornej úrovne. Úplne na záver procesu tvorby územného plánu síce príde zo strany štátu súhlasné stanovisko, že územný plán je v poriadku, ide však len o kontrolu z formálnej stránky. To znamená, že štát posúdi, či boli splnené všetky predpisy, aby tento územný plán mohol byť schválený, ale nikde v celom procese nie je žiadna odborná organizácia, ktorá by kontrolovala kvalitu obsahu územného plánu.

Ja ako spracovateľ mám viac menej úplne voľnú ruku, môžem si tam vymyslieť čokoľvek, pretože pri tých malých obciach nemám partnera, ktorý by mi povedal, že to je zle a zo strany štátu neexistuje organizácia, ktorá by mala právomoc so mnou komunikovať, či to urbanistické riešenie a koncepcia rozvoja, ktorá tam je, je v poriadku.

Čiže je tam veľký priestor na korupciu. Ten spracovateľ sa môže dohodnúť s nejakým developerom, ktorý má nejaký zámer v danej obci, spracovateľ to tak nakreslí a predstaví obci.
Pokiaľ máte slabého partnera a pomerne zdatného spracovateľa, tak presvedčí tú obec o čomkoľvek, lebo mu nemá kto oponovať.
Čiže keby som k tej tvorbe pristupoval tak, že príde za mnou developer a chce postaviť nereálnu vec, napríklad krytú halu v obci v národnom parku, nakreslím to tam a presvedčím obec, že toto je tá najlepšia možná vec, čo v tom území môže byť a pokiaľ si nie som istý, tak to nespomeniem, oni to v tej dokumentácii nenájdu a schvália to v takomto rozsahu.
Neuvedomia si, že tie farby nie sú nejaká omaľovánka, ale technický všeobecne záväzný predpis, ktorý o niečom hovorí.

Nemali by spracovatelia podpisovať nejaké vyhlásenie, že prisahajú na verejný záujem, podobne ako majú lekári?

Máme taký sľub na Slovenskej komore architektov, ktorý sa hovorí, keď dostane pečiatku autorizovaného architekta, ale dôležité je povedať, že povolanie plánovača nie je u nás zaregistrované, pretože všade v Európe existujú dve povolania - architekt a plánovač.

My máme architekta, ktorý môže od výzdoby interiéru pokračovať cez objekty rodinných domov, nákupné centrá, bytové domy až po navrhovanie miest a obcí. Vo svete sú však tieto povolania rozdelené, pretože robiť objekty a robiť plánovanie urbanizmu sú dve odlišné povolania a vyžadujú si úplne iné zručnosti a znalosti.

V súčasnosti pripravuje novelu stavebného zákona aj podpredseda vlády Štefan Holý. Ako dopadnú záujmy ochrany prírody, ak by jeho návrh prešiel?

Z novonavrhovaného zákona o územ
nom plánovaní je zrejmé, že sa doň premietla frustrácia developerov z popísanej situácie zo stavu plánovania v obciach, ktorá je pochopiteľná.

Návrh však, žiaľ, posúva ručičku váh presne na opačnú stranu a pre zmenu vkladá veľké právomoci do rúk developerov, ktorí môžu pripravovať územnoplánovaciu dokumentáciu dokonca aj bez koordinácie s obcou, ako orgánom územného plánovania a obec tak ťahá za kratší koniec.

Dokonca sú navrhované sankcie, ak obec nebude v určených termínoch schvaľovať územnoplánovaciu dokumentáciu, ak štát odobrí súlad s právnymi predpismi, nie však s koncepciou rozvoja, či odborným posúdením návrhu.
Návrh v tejto podobe je, žiaľ, neprijateľný aj pre odbornú verejnosť. Ani súčasný stav, ani navrhované znenie nie je riešením.
Návrh zákona by mal reagovať na súčasné vedomosti o priestorovom plánovaní v Európe a zdôrazniť úlohu územného plánu ako strategickej dohody o podmienkach v rozvoji územia, a nie negovať samotný princíp plánovania. Nemôže vynechať samosprávnu právomoc, ale musí posilniť práve odbornú stránku, ktorú má garantovať štát prostredníctvom odbornej organizácie, s ktorou zákon uvažuje.
Martin Baloga

– architekt-urbanista a spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie.

Absolvoval Fakultu architekúry Slovenskej technickej univerzity. Pôsobí ako predseda Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie pri Spolku architektov Slovenska.Je zároveň pedagógom a výskumným pracovníkom na Ústave manažmentu, Oddelení priestorového plánovania na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Jeho životné motto je: „Problém nie je v tom, že nevidíme riešenie, ale že nevidíme problém.“ (Gilbert Keith Chesterton), aktuality.sk

X X X

Životní závod Salačovi zkazila kolize

V neděli 4. dubna vyvrcholila závodem TISSOT Grand Prix of Doha, letošní druhý podnik světového šampionátu silničních motocyklů MotoGP. V závodě nechyběl v kategorii Moto3 Filip Salač, český reprezentant a člen ACCR Czech Talent Teamu Autoklubu České republiky. Tomu se příliš nevydařila sobotní kvalifikace a startovat musel z patnácté pozice. V závodě jel skvěle, několikrát vedl, ale ve třináctém kole bohužel po kolizi se Sasakim upadl a závod nedokončil.

V dopoledním warm-upu český zástupce zaznamenal čas 2:07,453 a s ním celkovou čtrnáctou pozici. „Ráno ve warm-upu jsme zkoušeli motorku trochu snížit na předku, ale nefungovalo to tak, jak bychom chtěli. Na závod jsme to tedy vrátili na náš původní setting,“ okomentoval Salač dopolední část dne.

V závodě měl Filip, stejně jako minulý víkend, skvělý start. Rychle se posouval polem vpřed a postupně se propracoval až do čela závodu. Slip stream na rovině v každém kole silně zahýbal pořadím. Český jezdec však po logickém propadu z čela vždy dokázal v technických částech poskočit před své soupeře. Zlom přišel ve třináctém kole. Filip ve druhé zatáčce po kontaktu s jezdcem týmu Red Bull KTM Tech 3 Ayumu Sasakim upadl a závod tím pro něj skončil.

„Měl jsem docela dobrý start a během pár kol jsem se dostal na první místo. Poprvé v životě jsem vedl závod mistrovství světa, což je super! Snažil jsem se tlačit, nedal jsem nikomu ani metr, vždycky jsem se snažil jít dopředu. Jel jsem agresivně, chtěl jsem pořád být vpředu, tak jak to má být. Pak mi došlo, že je to zbytečné, protože závod bude ještě dlouhý, tak jsem si chtěl hlídat pozici okolo pátého místa. To se mi dařilo, ale pak přišel kontakt s jedním ze soupeřů. Myslím si, že to byl Sasaki, předjížděl jsem ho venkem. On jede stylem, že má hlavu nad motorkou a musel mě vidět, protože já jsem kontroloval jeho přední část motocyklu a on to najednou odrovnal. Myslím si, že to udělal schválně.

Samozřejmě budou lidé, kteří řeknou, že důvodem bylo to, že jsem jel venkem. Byl to super závod, jsem spokojený. Motorka jela fantasticky a měla na vítězství. Měl jsem to dneska pod kontrolou a myslím si, že jsem všem ukázal, že na to mám, když motorka funguje. Jsem opravdu rád, musíme takto pokračovat v sezóně dál a bude to super. Děkuji všem za podporu,“ zhodnotil dnešní závod český reprezentant.

Filip Salač tak má po druhém závodě stále tři body, ale také vědomí, že se dokáže pohybovat na absolutní špičce kategorie Moto3. V dalších závodech se tak rozhodně máme na co těšit. Nabyté zkušenosti a sebevědomí může Filip zúročit již za dva týdny v portugalském Algarve. Jakub Schimmer, PR a média – sport