iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pochybnosti, či Matovič nechá Hegera vládnuť v SR

Nemecký kanál Švajčiarskeho rádia a televízie (SRF.ch) zverejnil na svojich webových stránkach analýzu súčasnej politickej situácie na Slovensku pod titulkom „Stiahne sa Matovič aj zo žiare reflektorov?“.Slovenská vláda počas uplynulých týždňov „hrala úbohé divadlo na pochmúrnom javisku“. Tragédia vládnej krízy sa odohrávala na pozadí tej pandemickej, v ktorej ľudia umierali v rekordných počtoch, čo sa prepočtu na hustotu obyvateľstva týka.To však nebránilo Matovičovi a jeho ministrom, aby sa hádali na verejnosti, pričom premiér neváhal svojho oponenta nazvať „idiotom“.

Problémom Matovičovo ego

Za spúšťač krízy považuje web nákup ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú Matovič objednal bez vedomia koaličných partnerov. Slovenského (ex)premiéra označuje za politika, ktorý sa vždy nadšene zapáli pre tú myšlienku, ktorá ho práve napadne.
„Niekedy sa však jeho idey rodili tempom, ktoré nestíhali sledovať ani jeho vlastní ministri,“ hodnotí autor.
Pod podtitulkom „Problémom je Matovičovo ego“ web následne konštatuje, že za istých okolností by prekvapivá rošáda s ministrom financií mohla predsa len klapnúť. Pravda iba v prípade, že protipandemické opatrenia slovenskej vlády nenahradia zas politické potýčky vo vnútri koalície.

„Je pritom dôležité – a rovnako aj otázne – či sa Matovič uspokojí s vedľajšou úlohou a prenechá javisko novej hlavnej postave,“ končí analýzu web Švajčiarskeho rozhlasu a televízie.

Pochybnosti, či Matovič nechá Hegera vládnuť sú na mieste. Jeho manipulatívna povaha k tomu veľké šance nedáva, oveľa pravdeodobnejšia je alternatíva, že Heger bude iba nechcenou bábkou v rukách Matoviča.

Politico/Alarabiya: Dohoda medzi USA a Iránom v nedohľadne
Spojené štáty predložili Iránu návrh, aby prestal s obohacovaním uránu na 20 percent výmenou za zrušenie niektorých ekonomických sankcií, uvádza web Politico.com.

Teherán však takejto dohode nie je naklonený a požaduje zrušenie všetkých sankcií, tvrdí Alarabiya news.
Administratíva Joea Bidena sa snaží dostať Irán k rokovaciemu stolu, aby sa znovu uzavrela dohoda medzi oboma krajinami ohľadne iránskeho jadrového programu. Spojené štáty boli pôvodne súčasťou šesťstrannej dohody, ktorú však Donald Trump vypovedal a uvalil na Irán ekonomické sankcie.

Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a začal s obohacovaním uránu, naďalej však tvrdí, že svoj jadrový program chce využiť na mierové účely.

Najnovší neúspech v rokovaniach znamená, že dohoda zrejme nebude dosiahnutá pred iránskymi prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať už v júnii Súčasný prezident Hassan Rouhaní sa obáva, že ústupky voči USA by mohli byť iránskou verejnosťou vnímané ako slabosť. Aj preto je zástancom riešenia „všetko alebo nič“.

Corriere della sera/RFE: Ruská špionáž v Taliansku

Talianska polícia zadržala kapitána námornej lode pri schôdzke s ruským diplomatom, ktorému predával tajné dokumenty týkajúce sa talianskej armády a NATO. Polícia kapitána zatkla a ruský diplomat spolu so svojím nadriadeným boli vyhostení z krajiny.

Podľa zistenia talianskych úradov kapitán lode dostával za špionáž od Rusov peniaze. Objektom záujmu boli pritom informácie o talianskej armáde a vojskách NATO. Corriere della Sera uvádza, že kapitán dostával od Rusov za každú predávku 5000 eur.

Taliani si predvolali aj ruského veľvyslanca, u ktorého proti špionáži protestovali. Oznámili mu okamžité vyhostenie dvoch diplomatov, načo Moskva odpovedala, že „prijme odvetné opatrenia v podobnom rozsahu.“

Talianov podporili pri ich postupe i krajiny NATO, keďže ruská špionážna akcia sa zameriavala na tajné dokumenty aj z prostredia aliancie. Britský minister zahraničia Dominic Raab uviedol, že Británia „vyjaduje solidaritu s Talianskom, ktoré odhalilo destabilizačné špionážne aktivity Ruska.“Podľa Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) ruská špionáž zameriavajúca sa na NATO silnie.

X X X

Pri útoku na základňu OSN zahynuli štyria príslušníci mierových zborov

Útoku sa zúčastnilo asi sto útočníkov na motorkách a vozidlách. Boje trvali tri hodiny, sprevádzala ho paľba z mínometov i prestrelky. Štyria príslušníci jednotiek OSN prišli o život pri útoku na ich tábor Aguelhok na severe Mali. Zodpovednosť za útok sa pripisuje džihádistom operujúcim v tejto oblasti. S odvolaním sa na misiu OSN v Mali (MINUSMA) o tom v sobotu informovala agentúra AFP.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení uviedol, že útok „čo najrozhodnejšie odsudzuje" a ocenil statočnosť vojakov OSN, ktorí útok odrazili. MINUSMA vo svojom vyhlásení uviedla, že príslušníci mierových zborov „statočne odrazili komplexný útok niekoľkých ťažko ozbrojených teroristov". Dodala, že útočníci utrpeli ťažké straty a zanechali na mieste „niekoľkých svojich mŕtvych". Podľa iného zdroja ide o 20 zabitých útočníkov.

Okrem štyroch obetí z radov príslušníkov MINUSMA si útok na ich strane vyžiadal aj 19 zranených.
MINUSMA dodala, že miesto útoku sa nachádza asi 200 kilometrov od alžírskych hraníc. Jeho terčom bol kontingent príslušníkov mierových síl z Čadu.

Zdroj OSN označil nájazd za „veľmi veľký" - útočilo asi 100 ozbrojencov na motorkách a vozidlách. Boje trvali tri hodiny, sprevádzala ho paľba z mínometov i prestrelky. Došlo aj k pokusu o bombový útok na vojenské vozidlo.

Misia MINUSMA vo svojom vyhlásení označila piatkový útok za ďalší „pokus o zastavenie mierového procesu". Ubezpečila súčasne, že útok „nijakým spôsobom nenaruší odhodlanie príslušníkov mierových síl pokračovať vo vykonávaní svojho mandátu". Od začiatku tohto roku bolo pri útokoch zabitých desať príslušníkov MINUSMA, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: ŠÚKL hlási 103 závažných podozrení v súvislosti s očkovaním

Odborníci upozorňujú, že výskyt a intenzita nežiaducich reakcií očkovania závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) evidoval ku koncu marca 2743 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po očkovaní vakcínou proti ochoreniu COVID-19. Z celkového počtu hlásení bolo 103 vyhodnotených ako závažných. Štátny ústav o tom informoval na svojom webe.

Medzi najčastejšie hlásené podozrenia na nezávažné nežiaduce účinky po očkovaní vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech patria bolestivosť, opuch alebo začervenanie v mieste aplikácie, opuch a bolesť lymfatických uzlín v podpazuší, triaška, zimnica, horúčka, pocit na odpadnutie, únava, závrat, bolesť hlavy.

Vedľajšie účinky

Medzi hlásené podozrenia na závažné nežiaduce účinky v prípade tejto vakcíny boli podľa ŠÚKL pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, a to zväčša u pacientov liečených na hypertenziu, prekolapsový stav, kolaps, trombóza, alergické reakcie, konkrétne jedna anafylaktická reakcia a paréza tvárového nervu.

Do konca marca bolo prvou dávkou tejto vakcíny zaočkovaných 441 357 osôb a druhou dávkou 240 732 osôb. Štátny ústav v tejto súvislosti doplnil, že k tejto vakcíne eviduje 1386 hlásení podozrení na nežiaduce účinky a 61 závažných hlásení podozrení, z toho jedno úmrtie.

V prípade vakcíny od Moderny podľa ústavu patrili medzi najčastejšie hlásené podozrenia na nezávažné nežiaduce účinky opuch, začervenanie a svrbenie v mieste aplikácie, horúčka, bolesť svalov, kĺbov, hlavy, zimnica a únava. Hlásené podozrenia na závažné nežiaduce účinky boli v prípade tejto vakcíny dočasná paralýza a pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi.
Prvou dávkou vakcíny od Moderny bolo zaočkovaných 40 549 osôb a druhou dávkou 21 244 osôb. Hlásených bolo 88 podozrení na nežiaduce účinky a štyri závažné podozrenia, z toho jedno úmrtie.
Dôležitý je zdravotný stav

ŠÚKL tiež uviedol, že v prípade vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, ktorá sa po novom bude volať Vaxzevria, sú najčastejšími hlásenými podozreniami na nezávažné nežiaduce účinky horúčka, zimnica, triaška, bolesť hlavy a celého tela, únava (príznaky podobné chrípke), nauzea, vracanie, hnačka, kožné reakcie (výsyp), tŕpnutie. Hlásené podozrenia na závažné nežiaduce účinky v súvislosti s touto vakcínou boli krátkodobá strata vedomia, trombóza, pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, paréza tvárového nervu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu a kolaps.
Podľa informácií štátneho ústavu bola prvá dávka tejto vakcíny podaná 237 512 osobám a druhá dávka 95 osobám. Hlásených bolo 1262 podozrení na nežiaduce účinky, z toho 38 závažných.

Ohlásených bolo aj ďalších sedem podozrení na nežiaduce účinky, ŠÚKL si dožiadal informácie k názvu vakcíny.
Odborníci upozorňujú, že výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Takisto ich výskyt a intenzita závisí od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku, aktuality.sk

X X X

EÚ pomôže Slovensku splniť mieru zaočkovanosti do konca júna

Z 2,8 milióna dávok vakcín proti covidu, ktorých sa vzdalo 19 krajín EÚ, dostane Slovensko vyše 600-tisíc vakcín.
Dodatočné vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, ktoré Slovensko získa vďaka solidarite 19 členských krajín EÚ do konca júna, budú síce chýbať z dodávok určených pre štvrtý štvrťrok 2021, ale dovtedy by sa celková pandemická situácia mala zmierniť. Uviedla to v sobotu pre TASR vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.

Slovenská veľvyslankyňa pri EÚ sa v stredu a vo štvrtok zúčastnila na rokovaniach Výboru stálych zástupcov pri EÚ (COREPER) v Bruseli, na ktorých sa rozhodlo o tom, ako prerozdeliť desať miliónov vakcín od spoločností Pfizer/BioNTech z dodávok pôvodne určených pre druhý polrok.

Dostaneme statisíce vakcín

Vargová pripomenula, že rokovaniam veľvyslancov predchádzala kritika zo strany rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý na marcovom videosummite EÚ poukázal na nerovnaké tempo očkovania v členských krajinách. Jeho postoj podporili aj ďalší premiéri, a tak lídri EÚ rozhodli, že sa táto otázka dorieši na úrovni veľvyslancov. Tí mali určiť, ako z desaťmiliónovej ponuky vakcín od Pfizeru vynahradia niektorým štátom Európskej únie ich doterajšie nižšie prídely.

Podľa jej slov rokovania, ktoré trvali dva dni, sa museli viackrát prerušiť, prebehli viaceré bilaterálne rokovania a tiež aj rokovania medzi skupinami krajín. „Konštruktívnu úlohu tu zohralo portugalské predsedníctvo v Rade EÚ. Výsledkom je, že päť členských krajín bude profitovať z pomoci 19-tich krajín. Každá z nich prispeje tak, aby aj v Bulharsku, Estónsku, Chorvátsku, Lotyšsku a na Slovensku bola do konca júna miera zaočkovanosti aspoň 45 percent.

„Z celkového množstva 2,8 milióna dávok, ktorých sa vzdalo 19 krajín EÚ, dostane Slovensko 687 590 vakcín. Devätnásť členských krajín sa de facto pozbiera pre nás, aby sme mohli dosiahnuť tú 45 až 59-percentnú mieru zaočkovanosti na konci druhého kvartálu," vysvetlila Vargová.

Podľa jej slov snaha pomôcť vyrovnať rozdiely v miere zaočkovanosti medzi krajinami Európskej únie vychádza z viacerých dôvodov, ale je tu najmä snaha, aby fungoval jednotný trh, aby neboli na hraniciach medzi členskými štátmi výraznejšie obmedzenia a aby sa mohla obnoviť mobilita ľudí ešte pred letnou sezónou. „K tomu treba budovať a posilňovať kolektívnu imunitu a základným predpokladom je mať dostatok vakcín," opísala situáciu.

Solidarita krajín

Vargová upozornila, že portugalské predsedníctvo správne pomenovalo problém, že práve teraz treba pomôcť tým krajinám, ktoré to najviac potrebujú. Cieľom rokovaní nebolo poukazovať na prípadné chyby a zlé rozhodnutia niektorých krajín v otázke očkovania, ale snaha pomôcť krajinám, ktoré majú deficit vakcín.

Spresnila, že medzi tieto krajiny sa nekvalifikovali Rakúsko a Slovinsko. Česká republika mala z 2,8-miliónovej schémy solidarity dostať okolo 142 000 vakcín, ale na rokovaniach v Bruseli sa rozhodla zostať v koalícii s Rakúskom a so Slovinskom a dostane vakcíny z celkovej desaťmiliónovej ponuky od Pfizeru iba podľa populačného kľúča.

„Toto nie je dar pre nikoho z nás. Ide o solidaritu, ktorá sa prejaví v období, keď je to najviac potrebné. Všetci čelia nedostatku vakcín, ale aj napriek tomu sú nám ochotní poskytnúť časť zo svojich dávok. My v štvrtom kvartáli dostaneme o toľko menej vakcín, ale tam sa už predpokladá, že nebudeme mať také problémy, ako teraz v druhom štvrťroku," povedala Vargová, aktuality.sk

X X X

Ako dlho povládne v SR Hegerova vláda? Sulík chce 100 dní, Remišová druhú šancu

. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Na snímke premiér Eduard Heger s ministrom financií Igorom Matovičom, jeho premiérskym predchodcom.Autor: KP SR
Od štvrtka novovymenovaný minister hospodárstva a podpredseda vlády Richard Sulík (SaS) hovorí, že nová vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) potrebuje trocha času. Možno aj sto dní, ktoré sa zvyčajne dávajú novému kabinetu.

Ministerka investícií a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) si myslí, že majú nárok na druhú šancu.
Mesiac trvala koaličná kríza. Začala sa 1. marca dovozom vakcíny Sputnik V na letisko v Košiciach. A skončila sa 1. apríla, keď prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala nový kabinet Eduarda Hegera. So starými tvárami. Jediným nováčikom vo vládnej zostave je minister zdravotníctva brigádny generál Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

Myslíte si, že vláda Eduarda Hegera dovládne až do konca riadneho volebného obdobia?

„Skutočným naplnením úspechu vašej štvordohody bude to, ak táto vláda bude pokračovať v krokoch, ktoré pomôžu krajine a jej občanom,“ prihovorila sa Čaputová ministrom. Pripomenula im, že vláda ako celok musí do 30 dní predložiť poslancom svoje programové vyhlásenie a požiadať ich o vyslovenie dôvery. „Nepovažujte, prosím, túto povinnosť len za formalitu. Dáva vám príležitosť, aby ste prispôsobili program vlády reálnemu stavu, aký je v krajine po roku pandémie,“ pokračovala prezidentka.

Pozornosť vlády upriamila na ľudí, ktorí sú na „prahu prežitia“. „Chudoba sa dnes týka nielen ľudí bez práce, ale aj ľudí a celých rodín, ktoré žijú bez úspor, prakticky len z ruky do úst. Ďaleko väčšiu našu pozornosť si zasluhujú aj často prehliadané profesie, ktoré však, ako kríza ukázala, sú pre nás kľúčové – zdravotníci, záchranári, opatrovateľky,“ dodala Čaputová. Pripomenula aj seniorov, ľudí pracujúcich v kultúre či službách. Zdôraznila, že deti zažili najväčšiu krízu vo vzdelávaní a „zaslúžia si zažiť aj najväčšiu zmenu školstva k lepšiemu“.

Heger už ako premiér povedal, že jeho kabinet má odhodlanie poučiť sa z predchádzajúcich chýb. Poďakoval za dôveru, ktorú OĽaNO dali voliči pred rokom v parlamentných voľbách, za dôveru prezidentke i lídrovi hnutia a jeho predchodcovi Igorovi Matovičovi. „Dostali sme od občanov Slovenska silný mandát, ale máme aj silný Plán obnovy a programové vyhlásenie vlády. Verím že budeme stabilná a dôverujúca si vláda. Máme toho veľa pred sebou, poďme pracovať,“ vyhlásil Heger.

Nový kabinet má len niekoľko zmien. Expremiéra Matoviča prezidentka vymenovala za ministra financií a podpredsedu vlády. V podstate si s Hegerom vymenili stoličky. Zatiaľ zostáva neobsadený post ministra práce a sociálnych vecí, ktorý patrí hnutiu Sme rodina. Bývalý minister Milan Krajniak sa v polovici marca stiahol do parlamentu a neprejavil snahu vrátiť sa do ministerskej kancelárie.

Hnutie nominovalo na ministerský post poslanca Jozefa Hlinku. Po rozhovore s ním Prezidentský palác vydal vyhlásenie, že hnutie svoju „nomináciu ešte prehodnocuje“. Palác nekomentoval, či sa výhrady týkali politickej minulosti Hlinku, keď istý čas spolupracoval s ministrom vnútra za HZDS.

Sociológ Michal Vašečka si však myslí, že problémom môže byť aj nedostatok odbornosti. „Ja som vnímal, že sa ho prezidentka pýtala na jeho víziu, čo chce presadiť a bojím sa, že nedostala odpovede, ktoré by ju uspokojili. Myslím si, že to nebolo ani tak politické rozhodnutie, ako skôr výsledok rozpačitého stretnutia, kde prezidentka nevidela odbornosť, ktorú očakávala,“ povedal v relácii Ide o pravdu Vašečka.

Krajniak však už pripustil, že hnutie Sme rodina by sa mohlo tohto rezortu vzdať. Na budúci týždeň bude o tejto myšlienke hovoriť aj poslanecký klub. V tejto chvíli nie je známe, aký iný rezort by Sme rodina dokázalo obsadiť odborníkom.
Naozajstná zmena prišla na poste ministra zdravotníctva. V hre boli mená štátnych tajomníkov i z iných ministerstiev, nakoniec však prešla nominácia ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO). Rezort zdravotníctva bude viesť vojak, brigádny generál Lengvarský.

Ústavní činitelia alebo šašovia?

Vo vláde budú vedľa seba teda sedieť najväčší aktéri doterajších sporov – Matovič a Sulík. Obaja ministri, obaja vicepremiéri. Len Matovič povedie rezort financií, ktorý ho predurčuje, aby sa stal pravou rukou premiéra.
Sociologička Silvia Porubänová považuje niekoľkotýždňový stres súvisiaci s vládnou krízou za zbytočný. „Nejde o rekonštrukciu, iba sa vymenili dvaja ministri. Myslím si, že ide iba o návrat do epicentra krízy. Konflikt trvá, všetci jeho účastníci sú stále nútení spolupracovať. Nevidím žiadnu záruku toho, že konflikt je vyriešený,“ upozorňuje sociologička.

Politológovia Jozef Lenč a Darina Malová sa zhodujú, že to, či bude nová vláda schopná získať opäť stratenú dôveru, ukáže až čas. Sociologička Silvia Porubänová je presvedčená, že konflikty budú pokračovať, keďže všetci ich aktéri ďalej sedia na svojich stoličkách. Podľa ľudskoprávneho aktivistu Petra Weisenbachera môžu občania staronových ministrov považovať za šašov či komediantov.

Podľa Lenča nemôžeme pri novej vláde hovoriť o skutočnej rekonštrukcii. „Jediné, čo sa zmenilo, je to, že si svoje stoličky vymenili minister financií a premiér. Nemyslím si, že toto ľuďom bude stačiť. Samozrejme, až čas a práca novej vlády ukážu, či jej ľudia naozaj začnú dôverovať,“ myslí si.

Podobný názor má Malová. „Takéto riešenie jednoznačne vyhovuje najmä politickým aktérom, ktorí sa na ňom dohodli. My ostatní musíme čakať, ako bude vláda pokračovať ďalej. Dvaja hlavní aktéri doterajších konfliktov, Richard Sulík a Igor Matovič, asi už ťažko zmenia svoje správanie. Ak ich bude nový premiér schopný udržať na uzde, vládnutie by sa mohlo zlepšiť,“ zdôrazňuje Malová.

Podľa Weisenbachera aktéri vládnej krízy premrhali príležitosť na skutočnú rekonštrukciu vlády. „Bojím sa, čo si z celej krízy odnesú bežní občania. Ministri, čo pred týždňom či dvoma podali demisiu, sú znova vymenovaní. Čo to môže znamenať z hľadiska budovania demokratických tradícií? Sú ústavní činitelia komedianti alebo šašovia? Tieto otázky sú momentálne úplne namieste. Určite je to celé minimálne zvláštne,“ myslí si Weisenbacher./agentury/

X X X

Rusi robia dusno cvičením, Ukrajinci odkazujú, že na provokácie sú pripravení. Čo čakať na Donbase?

Rusi sťahujú k ukrajinskej hranici útočné formácie, Kyjev vyťahuje ťažký kaliber – telefonát s Bidenom.
Obyvatelia separatistami ovládanej časti Donbasu to reportérovi ruskej Novej gazety koncom marca zhrnuli stručne, zato jasne.
Ak raz zaduje „severný vietor“ – tento termín nepatrí nikomu inému než „legende“, ktorá sa chváli tým, že vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou stlačila kohútik ako prvá, Igorovi Girkinovi, ktorý týmito slovami v minulosti označil zásah ruskej armády na východe Ukrajiny –, ich sa na názor nikto pýtať nebude.

Ani správy o rozsiahlom útoku Ukrajincov, ktorými ich masírujú už od bitky o Náhorný Karabach, ich zvlášť nevyrušovali.
Stačí vraj zohľadniť počasie. V Donecku a Makijivke práve čerstvo napadol mokrý sneh – a na Donbase predsa všetci vedia, že ak už viesť ofenzívu v stepi, potom ideálne v lete alebo v zime, keď poriadne mrzne.

Inak sa vám trasportéry zaboria do rozmočených polí, zákopy vám zaleje blato a bez trávy a listov na stromoch sa neviete dobre maskovať.

„Preto túto jar v Donecku útok Ozbrojených síl Ukrajiny neočakávali. A to aj napriek svedomitej a tvrdej práci Vladimira Solovjova,“ ironicky poznamená reportér na adresu najslávnejšieho ruského propagandistu. A ešte to v texte i zvýrazní tučným písmom.

Napriek tomu je v regióne už niekoľko dní dusno. Rusi totiž pri východnej ukrajinskej hranici a na Kryme sústreďujú vojenskú techniku a výsadkové útočné brigády tvrdiac, že ide o prípravy na strategické cvičenie.
Kým hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov odkazuje, že Rusko si jednotky presúva svojím územím podľa toho, ako uzná za vhodné, a že tieto presuny nie sú hrozbou pre nikoho, Ukrajinci to vidia inak.

Ruské manévre vnímajú ako tradičné ukazovanie svalov a do Moskvy odkazujú, že sú pripravení na akékoľvek provokácie. Najnovšie vytiahli ťažší kaliber – vôbec prvý, 40-minútový telefonický rozhovor medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Joe Bidenom.

Zhŕňame, čo všetko sa v súčasnosti deje v regióne – a ako čítať udalosti, ktoré sa odohrávajú.
Cvičenie s 50 útočnými tímami

Analytika toho, čo sa aktuálne odohráva na rusko-ukrajinských hraniciach, má dve podoby. Prvá hovorí, že Kremeľ len napína svaly v snahe zatlačiť na rozhovory o prímerí a zároveň otestovať nové vedenie vo Washingtone v otázke Ukrajiny. Výsledok sa dozvedel expresne už v piatok. Americký rezort obrany i samotný prezident vyjadrili podporu Ukrajine, pokiaľ ide o obranu jej územia.

Druhý pohľad na vec zasa hovorí o obave, že hromadenie síl pri hraniciach by mohlo byť predzvesťou novej agresie. Tento scenár ale napríklad odborník na ruskú armádu, ktorého cituje denník The Moscow Times, Michael Kofman nepredpokladá. Podľa neho totiž sily, ktoré majú momentálne Rusi v teréne, na vážnejšie vojenské dobrodružstvo nestačia.

Čo všetko teda bude cvičiť pri ukrajinských hraniciach? Podľa ruského ministerstva obrany by do terénu malo mieriť viac ako 50 útočných jednotiek o sile 15-tisíc mužov. Známy ukrajinský vojenský novinár Jurij Butusov podotýka, že Rusi terénom presúvajú napríklad výsadkárske divízie, medzi nimi má byť i jedna z top útočných formácií ruskej armády.
Rusi v tejto súvislosti odkazujú, že ich vojenské cvičenie v blízkosti ukrajinských hraníc súvisí najmä s precvičovaním obrany pred útočnými dronmi. Čosi podobné sa uskutočňovalo i vlani na jeseň, keď Rusi trénovali protivzdušnú obranu. V danom období rezonovala vojna o Náhorný Karabach, kde sa ako jedny z rozhodujúcich v azerbajdžanskej taktike nakoniec ukázali moderné technológie.

Cvičenie s dronmi si v novembri urobili napríklad aj Ukrajinci, ktorých generáli museli následne vysvetľovať, že nechystajú „karabašský scenár“ dobytia Donecka. (Téme sme sa venovali v samostatnom článku.)
Investigatívny Bellingcat zisťoval geolokáciu spozorovaných ruských vrtuľníkov. Ukrajinská pohraničná služba tvrdí, že helikoptéry priamo na hranici nespozorovali, podľa jej hovorcu mohli letieť ďalej od nej:

Zaútočia Rusi? Nie, myslí si novinár

Ani podľa Butusova, ktorý aktuálny vývoj a prognózy zhrnul na svojom Facebooku, Rusko v najbližšom čase nechystá inváziu. No pripomína, že tento scenár je stále v hre do budúcna.
Podľa neho zatiaľ Kremľu stačí to, čo už má – Krym a Donbas, navyše zaútočiť sa neodváži i vzhľadom na to, že mu chýba „priaznivé politické prostredie”. Zhoršiť sa však môže situácia na kontaktnej línii. To, že je zjavne po prímerí z leta 2020 – Ukrajinci jeho plné obnovenie v Trojstrannej kontaktnej skupine žiadali túto stredu, no Rusi s ním nesúhlasili, 14. apríla majú v pláne žiadať o veľkonočné prímerie –, ukazujú posledné dva mesiace, keď na fronte pravidelne hlásia mŕtvych a zranených.

Aj Butusov upozorňuje, že v niektorých sektoroch frontu sa môže zvýšiť ostreľovanie.

Na línii frontu to ale nebude nová situácia. Stačí si spomenúť na január 2017 a boje pri frontovom meste Avdijivka, keď tam po dlhšom čase na domy padali Grady a ukrajinská armáda bola pripravená evakuovať z 20-tisícového mestečka takmer polovicu obyvateľov, ktorí sa v 20-stupňových mrazoch ocitli bez vody a elektriny.

Ťažké boje ustali po šiestich dňoch. Stáli však životy vojakov na oboch stranách a ôsmich obyvateľov Avdijivky.
Butusov pripomína, že možná dnes nie je ani blesková operácia. To, čo v roku 2014 viackrát zaskočilo Ukrajincov, je dnes vzhľadom na to, ako má po siedmich rokoch vojny Ukrajina, ale i NATO, rozmiestnené monitorovanie, prakticky nemožné.
Na otázku, kedy by Rusi mohli útočiť, odpovedá: Najvýhodnejším obdobím by pre nich mohlo byť cvičenie Západ-2021, ktoré sa uskutoční v lete. Ukrajinský analytik zároveň pripomína, že ukrajinská strana dnes voči okupovanej časti Donbasu nepodniká žiadne aktívne kroky. Rusi im totiž vyčítajú, že v teréne navyšujú bojový potenciál.

Tie pohyby, ktoré sa v teréne uskutočňujú, podľa Butusova ale súvisia s bežnou rotáciou jednotiek na fronte.
Z viacerých miest kontaktnej línie v piatok hlásili ostreľovanie. Opäť častejšie vídať stĺpce dymu a počuť dunenie:
Keď Pušilin a Pasečnik povolávajú

Ukrajinské médiá si zároveň všímajú, že práve v tieto dni, keď majú pri hraniciach ruské útočné formácie, prichádzajú na okupovaných teritóriách separatistickí lídri Denis Pušilin a Leonid Pašečnik s dekrétmi o povinnej mobilizácii mladých mužov vo veku od 18 do 25 rokov. Každá z „republík“ ich má dodať dvesto.
Mobilizácia však s najväčšou pravdepodobnosťou nesúvisí s tým, čo sa aktuálne odohráva na fronte, kde sa zostrila situácia. Diskusia o nej sa totiž vedie

už od vlaňajšieho leta, v oblastiach sa niektorí muži na vojenské úrady museli s dokladmi dostaviť už v novembri.
Ukrajinský novinár Denys Kazanskyj, ktorý roky sleduje vývoj v tzv. Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, na svojom YouTube účte pripomína, že separatistom skrátka dochádzajú ľudia. Najmä tí mladí kvôli ťažkej ekonomickej situácii neuznané oblasti opúšťajú a hľadajú možnosti v Rusku.

Sčasti to tamojším „bojevikom“ skomplikovali samotní Rusi, ktorí dnes ľuďom z okupovaných teritórií Ukrajiny rozdávajú ruské pasy. Podľa ukrajinskej rozviedky separatistické sily disponujú vyše 35-tisíc mužmi, z nich je zhruba tritisíc regulérnymi príslušníkmi ruských ozbrojených síl. No počet mužov, ktorí sú vôbec ochotní bojovať za tzv. republiky, klesá.
Aj preto sa tamojšie úrady snažia odchod mužov v produktívnom veku už nejaký čas blokovať.

Exveliteľ separatistického bataliónu Vostok Alexandr Chodakovskij sa nedávno dokonca sťažoval, že civilné obyvateľstvo sa nedostatočne identifikuje s „domobranou“, a tak neostane nič iné, než každú rodinu prakticky donútiť – použil totiž formuláciu, „či bude rodina súhlasiť, alebo nie“ –, aby jej dodala jedného muža.
Podľa Kazanského môže byť číslo 200 mužov z každej republiky len začiatkom a čísla povinne mobilizovaných mužov sa budú navyšovať. Výsledkom však nemusí byť, že muži skutočne nastúpia do služby. Podľa Kazanského skôr budeme sledovať novú vlnu utečencov.

O nich bez nich?

Čo s Donbasom vlastne ďalej? Dnes situáciu ovplyvňuje najmä to, že nenapredujú rokovania. Pritom je to práve diplomatické riešenie, na ktoré sa v tejto vojne kladie dôraz. Trojstranná kontaktná skupina sa ocitá v slepej uličke, tzv. Normandská štvorka, ktorú tvoria hlavy Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny sa naposledy stretla v decembri v roku 2019 a odvtedy v rokovaniach podľa odborníkov nevidno žiadny pokrok.

Zelenskyj síce pred časom oznámil, že by sa malo uskutočniť ďalšie, no kedy, nevedno. Ak sa podľa neho nebude dať stretnúť spoločne za jedným stolom, pokúsi sa rokovať s každým lídrom samostatne. Po tom, čo 26. marca na fronte zahynuli štyria ukrajinskí vojaci, ukrajinský prezident oznamoval, že bude naliehať na to, aby sa situácia na Donbase medzi Ruskom, Nemeckom, Ukrajinou a Francúzskom opäť ozobrala.

Túto stredu však nastala zaujímavá situácia. Na jednej telefonickej linke sa totiž spojili Vladimir Putin, Angela Markelová aj Emmanuel Macron. No bez Volodymyra Zelenského.

Putin, Merkelová a Macron rozoberali viaceré témy: od situácie v Bielorusku cez ruskú vakcínu Sputnik V po zdravotný stav Alexeja Navaľného. No podľa ukrajinských médií bola jednou z tém i situácia na východe Ukrajiny.

Každá zo strán následne prišla s vlastným stanoviskom. Paríž podľa webu Hromadske informoval o tom, že Moskva na stretnutí hovorila o potrebe riešenia krízy v medziach Minských dohôd, Berlín zasa poukazoval na to, že Merkelová aj Macron Putina vyzvali, aby usporiadal stretnutie v normandskom formáte.
Kremeľ si na druhej strane trvá na svojom: Kyjev sa musí zhovárať s Doneckom a Luhanskom. Navyše aj o osobitom statuse Donbasu, čo je pre Ukrajinu tenká červená čiara.

Rokovanie medzi lídrami následne hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí okomentoval slovami: „Naša pozícia je jasná — nič o Ukrajine bez Ukrajiny.“ Poradca hlavy prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovič ale tvrdí, že hovoriť môže ktokoľvek o komkoľvek. „My tiež hovoríme o Rusku, keď sa zhovárame s Francúzskom a Nemeckom. Až vtedy, keby sa začalo rozhodovať bez Ukrajiny, by sa bilo na poplach.“, aktuality.sk

X X X

Podľa Lavrova vzťahy Moskvy so Západom narazili na dno

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyhlásil, že vzťahy so Spojenými štátmi a ich spojencami „narazili na dno“ a Moskva podľa neho zatiaľ nestanovila žiadny dátum, kedy by mohol ruský veľvyslanec odcestovať späť do Washingtonu.

Rusko stiahlo svojho diplomata v USA po nedávnych výrokoch amerického prezidenta Joea Bidena. Ten v televíznom rozhovore dostal otázku, či si myslí, že je ruský prezident Vladimir Putin zabijak, na čo odpovedal „áno“. Krátko predtým americké úrady odtajnili spravodajské hodnotenie, podľa ktorého Putin povolil operácie na pomoc Donaldovi Trumpovi v amerických prezidentských voľbách v novembri minulého roka. Šéf Bieleho domu v súvislosti s tým poznamenal, že Putin „za to zaplatí“.

Európa a USA sa znovu rozprávajú. Čo na to Rusko a Čína?

Lavrov označil Bidenove vyjadrenia za „otrasné“ a dodal, že prinútili Kremeľ prehodnotiť vzťahy s Bielym domom. Lavrov tiež vyslovil poľutovanie nad tým, že Washington odmietol Putinovu ponuku usporiadať rozhovor s Bidenom, ktorý by pomohol zmierniť rusko-americké napätie.

„Narazili sme na dno. Ale na druhej strane existuje nádej, že sú to všetci dospelí ľudia, ktorí si uvedomujú riziká spojené s podnecovaním väčšieho napätia. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum," povedal Lavrov s tým, že o termíne návratu veľvyslanca Anatolija Antonova do Washingtonu rozhodne Putin.

Lavrov taktiež zdôraznil, že Rusko má záujem na tom, aby bola Európska únia silná a nezávislá. Odmieta však tvrdenia, že Rusko využíva dodávky energie do krajín EÚ na posilnenie politického vplyvu. Povedal, že Moskva nikdy nepreruší dodávky, ani keby sa Západ rozhodol vystupňovať sankcie voči Rusku./agentury/

X X X

V Haniske rezort hospodárstva plánoval priemyselný park, neďaleko je nenaplnený Kechnec

Investície na prípravu vybudovania predstavujú 1,2 milióna eur.: Projekt vybudovania strategického parku Haniska pri Košiciach je minulosťou. Ministerstvo má vytypované viaceré lokality v okolí metropoly východu, konkrétne lokality však zainteresovaní odmietajú menovať. Na prípravu strategického parku Haniska bolo od roku 2018 investovaných 1,2 milióna eur do výskumných prác.

Ministerstvo hospodárstva 23. apríla 2018 vydalo Osvedčenie o významnej investícii na stavbu „Vybudovanie strategického parku Haniska“. Platnosť malo rok, neskôr sa predlžovala. Projekt zastrešovala štátna spoločnosť InvEast SK so 100 %-nou majetkovou účasťou štátu.

Zbytočná spoločnosť zanikla

„Osvedčenie pre projekt zaniklo,“ potvrdil ukončenie projektu Ladislav Matejka, konateľ spoločnosti MH Invest II. Spoločnosť InvEast SK k 19.marcu zanikla zlúčením práve s MH Invest II. „Nemalo zmysel ďalej držať pri živote túto spoločnosť a s ňou spojené náklady,“ reagoval minister hospodárstva Richard Sulík.

Projekt vybudovania strategického parku Haniska sa mal realizovať na území zahŕňajúcom katastrálne územia štyroch obcí Haniska, Valaliky, Geča a Čaňa. „Naša spoločnosť po zlúčení disponuje všetkými získanými výstupmi. Získané informácie sa dajú použiť aj v budúcnosti, napríklad pre potreby vyššieho územného celku alebo prípadného investora,“ upresnil Matejka.

Kechnec má stále dostatok miesta

Rezort hospodárstva ešte v roku 2019 trval na tom, že strategický park Haniska má status významnej investície.
Kritikom vybudovania parku Haniska bol od začiatku Jozef Konkoly, starosta obce Kechnec, kde je priemyselný park s rozlohou viac ako 330 hektárov. Obec na slovensko-maďarských hraniciach je od Hanisky vzdialená 8 kilometrov.

„Nepovažoval som tento krok vlády za logický. Máme zavedenú infraštruktúru a pripojenie na rýchlostnú komunikáciu. V priemyselnej zóne máme 19 subjektov, z toho 10 podnikov je výrobných. Napriek tomu máme dosť miesta aj pre ďalších investorov,“ konštatoval Konkoly.

Existuje podľa neho možnosť rozšírenia priemyselného parku Kechnec. „Stále pracujeme na získavaní ďalších firiem. Je vyhliadka, že v priebehu dvoch rokov by v Kechneci mohlo získať prácu viac ako 3-tisíc ľudí,“ doplnil Konkoly.
V okolí Košíc sa postupne otvorili ďalšie dva priemyselné parky, jeden smerom na Prešov, druhý na Rožňavu a ďalší je priamo v metropole východu pri letisku.

Haniska prišla o BMW

Košický samosprávny kraj už v apríli 2020 mal informácie, že ministerstvo spolu s ďalšími inštitúciami zvažujú pokračovanie v príprave územia pre budúcich investorov v lokalite. Pripustilo vtedy, že by však mohlo ísť o územie menšieho rozsahu.

Minister Richard Sulík pri júnovej návšteve Košíc konštatoval, že existujú aj iné možné lokality a Hanisku už nepovažoval ako jedinú možnosť. Spresnil vtedy, že ide napríklad o lokalitu v obci Valaliky či v blízkosti košického U.S. Steel.
Zhodnotil to tak, že strategicky park Haniska v minulých rokoch prišiel o veľkú investíciu automobilky BMW a problémom slovenskej ponuky bola podľa neho nepripravenosť projektu, pričom čas hral pre investora veľký význam.
Nový zámer skúma útvar hodnoty za peniaze MH Invest II v súčasnosti uskutočňuje činnosti pre posúdenie možností vybudovania strategického parku v inom katastrálnom území.

„Je spracovaný projektový zámer s hrubým rozpočtom budúcej stavby strategického parku, vrátane majetkovo právneho vysporiadania pozemkov, všetkých nevyhnutných prieskumných činností ako aj ostatných súvisiacich nákladov. Momentálne ho posudzujú, a pripomienkujú na Útvare hodnoty za peniaze ministerstva financií,“ konštatoval Matejka.
MH Invest II má podľa neho vytipovaných viacero lokalít predovšetkým na východnom Slovensku a v najmenej rozvinutých okresoch.
„Avšak v tejto fáze nie je vhodné pomenúvať presné lokality,“ dodal, aktuality.sk

X X X

V škole neboli žiadne úľavy, spomína karatista Boris Mlsna. Počas Nežnej revolúcie zabezpečoval ochranu pre VPN

„Do sedemnástich-osemnástich rokov som vstával ráno o nejakej pol piatej. O piatej som išiel behať schody hore na Slavín, trvalo mi to hodinu. Prišiel som domov, osprchoval som sa, najedol, išiel som do školy na ôsmu. Skončila škola o tretej, najesť sa, na tréning, učiť sa, o deviatej spať, aby som mohol o piatej vstávať.”

Aj takto vyzeral náročný život dospievajúceho chlapca, ktorý sa túžil stať profesionálnym športovcom, prvotriednym karatistom. Drina a odriekanie boli neoddeliteľnou súčasťou každého jedného dňa. Žiadne zvýhodňovanie či uprednostňovanie mu reprezentácia nepriniesla, avšak dala mu niečo iné, niečo dôležitejšie. Uznanie a pocit naplnenia.
Boris Mlsna sa narodil 25. júna 1962 v Modre. Prvé dva roky svojho života prežil v Pezinku, kde spolu s rodinou býval u starých rodičov. Keď mal dva roky, presťahovali sa do Bratislavy. Jeho otec Bohumil Mlsna pôsobil ako redaktor v Slovenskom rozhlase a popri tom sa realizoval ako ľudový rozprávač Strýco Marcin:

„Zabavil hodinovým programom celé obecenstvo, celú dedinu.” Keďže sa mu veľmi darilo, neskôr sa tejto záľube venoval na profesionálnej úrovni. Hovorieval pezinským nárečím a svoju postavu, Strýca Marcina ze Švajncbachu, si sám vymyslel. Na Slovensku bol veľmi populárny a svoje originálne vystúpenia dopĺňal krojom. Bohumilov otec pochádzal z Lišova pri Českých Budejoviciach a vykonával vďačnú prácu stolára. Mamička bola ženou v domácnosti.

Borisova matka Ela Mlsnová sa narodila na Ukrajine, ale ešte keď bola malým dievčatkom, jej rodina emigrovala na Slovensko a usadila sa v Pezinku. Ela pôsobila ako učiteľka na základnej škole. Vyučovala nie príliš obľúbené predmety, matematiku a fyziku, ale napriek tomu mala dobrú povesť a bola veľmi obľúbenou osobou. Starého otca z matkinej strany pamätník nikdy nespoznal, ale vie, že pracoval ako správca statku pri Užhorode.

Dôvodom úteku starých rodičov z Ukrajiny bol socializmus. Utekali pred boľševikmi. Avšak starý otec spolu so synom, pamätníkovým strýkom, musel pokračovať až do Nemecka. Odtiaľ sa už vrátil len desaťročný strýko, keďže starý otec zomrel na vážnu chorobu. Boris vyrastal spolu s bratom Milanom Mlsnom, ktorého tiež volajú Mišo.
Borisovo detstvo a karate počas socializmu

„My sme sa do Bratislavy presťahovali v 64. roku, tam som v podstate prežil celé detstvo,” spomína Boris. Ako šesťročný chlapec zažil príchod tankov v roku 1968, avšak spomína na to pokojne, neriešil to, nerozumel tomu. Bývali na Medzilaboreckej ulici v Ružinove, blízko jazera Štrkovec, až do jeho šestnástich rokov, keď sa rodičia rozhodli presťahovať do centra Bratislavy. Boris tak prežíval pokojné „sídliskové detstvo”.

Každý víkend chodieval do Pezinka k starým rodičom. Na cestu si pamätník spomína veľmi zábavne, keďže to nebolo ako dnes: „Od štvrtka sme sa chystali do piatku, že sa ide do Pezinka, lebo to bola ďaleká cesta, 20 km od nás.” Avšak tieto víkendy boli niečo iné, boli to skôr víkendy na dedine, plné zážitkov na bicykli, kúpania sa v jazere či preskakovania plotov do záhrad. Tam neexistovali nástrahy veľkomesta.

V septembri roku 1968 Boris nastúpil na základnú školu na Vazovovej ulici v Bratislave. Spomína si, že bol iskričkou aj pionierom, avšak nebral to ako tragédiu, skôr vnímal, že to tak má jednoducho byť. Režimom sa príliš nezaoberal, keďže už vtedy neustále športoval: „To bolo to, čo ma zaujímalo, čím som žil.”

Do školy prišiel nový učiteľ

Keď mal dvanásť rokov, prišiel na jeho školu nový učiteľ, ktorý sa venoval karate a prebudil aj v Borisovi záujem o tento šport. Hneď ho karate od začiatku ohúrilo, začať s tréningom mohol až o rok neskôr, ako trinásťročný. Na začiatku trénoval dvakrát, neskôr trikrát týždenne, až kým sa v šestnástich nezačal sa karate venovať vrcholovo. Na základnú školu na Vazovovej má okrem iného množstvo športových spomienok, keďže tam napokon trénoval až do svojich tridsiatich rokov.

Rozhodol sa pre Gymnázium Ladislava Novomeského, ktoré síce bolo jedno z najprestížnejších, avšak tiež z najnáročnejších. Bol dobrým žiakom, ale na gymnáziu sa mu už prospech zhoršil. Nakoľko reprezentoval, mal málo času a individuálny plán neprichádzal do úvahy. Aj vďaka tomu bol vystavený veľkému stresu. Ani ako športovci nemali žiadne výhody a nik na nich nebral ohľad.

Boris navštevoval športový klub Telovýchovná jednota Rapid, oddiel karate. Spomína naň veľmi pozitívne, keďže vychoval množstvo úspešných karatistov a existuje dodnes pod názvom ako Rapid Bratislava: „Stále som rapiďák v srdci.” Kedysi išlo o najvyššiu ligu. Život karatistu v dobe socializmu nebol jednoduchý.

Boris si spomína, že každú súťaž, akékoľvek vycestovanie, si museli uhrádzať sami. Dokonca aj na Majstrovstvá sveta v Paríži v roku 1980 mu veľkou časťou prispeli rodičia a tiež musel použiť svoje úspory: „Bol som naučený odmalička: chceš športovať, zarob si, zaplať si.” Kvôli karate musel od pätnástich rokov brigádovať všade, kde sa dalo. Či už išlo o nočné služby v dopravnom podniku, či o zametanie ulíc do druhej rána. Avšak vďaka tomu bol od svojich dvadsiatich rokov samostatný a mohol aj športovať, aj bývať sám v prenajatom byte.

Karate je veľmi náročný šport. V súčasnosti v ňom uspeje možno 50 z 200 záujemcov, ktorí sa prihlásia. Nebolo to tak vždy. V jeho začiatkoch počas Československa o karate taký záujem nebol. No to nebol jediný kameň úrazu. V porovnaní napríklad s hokejom karate nebolo tak zvučne prezentované ani financované. Bolo to možno aj preto, že vo vtedajšom Sovietskom zväze bolo karate s najväčšou pravdepodobnosťou zakázané. Veľké talenty boli skôr z Francúzska, Španielska a podobne. Inými slovami, nebola odozva na ich snahu. Prvýkrát si Boris nemusel nič platiť sám až v roku 1992, keď smeroval na jednu zo svojich posledných súťaží, na majstrovstvá Európy.

Zmena, ktorý ovplyvnila šport

Uvoľnenie, ktoré nastalo v rokoch 1976 až 1980, značne ovplyvnilo aj realizáciu športu. Boris sa síce o politické dianie nezaujímal, avšak veľmi rýchlo pocítil zmenu, keď sa dostal napríklad na juniorské majstrovstvá sveta do Paríža či na seniorské majstrovstvá sveta do Barcelony, kam zrazu mohli bez akýchkoľvek problémov vycestovať.
Síce bolo treba predložiť určité doklady, ako napríklad pasy, vycestovacie doložky, devízový prísľub, avšak veľa vecí za nich vybavoval zväz, ČSTV. Na základe socialistického režimu a jeho doktríny boli rodiny športovcov pred vycestovaním zväčša preverované, ale nestretávali sa s problémami alebo zákazmi vycestovať. Tiež sa žiadna z Borisových ciest neskončila výsluchom.

To, že mal možnosť v danej dobe spoznať západný svet, nebolo samozrejmosťou. Boris si spomína najmä na rok 1982 a na svoj pobyt v Paríži, konkrétne na majstrovstvá sveta. Boli síce ohromení z toho, čo všetko si mohli kúpiť, avšak nadchnutý do takej miery, že by túžil niekedy emigrovať, Boris nebol. V tom období ho zaujímal len šport, a keďže podmienky pre trénovanie boli lepšie doma, niečo také mu ani nenapadlo.

Táto súťaž bola výnimočná aj tým, že Boris získal prvú medailu v karate pre ČSSR. Išlo o bronzovú medailu. Ešte v roku 1982 nasledovala súťaž v Budapešti a potom päť rokov nešli nikam. Síce trénovali a na domácej pôde sa súťaže realizovali, ale možnosť vycestovať zrazu nebola. V zásade to však neriešili.

Vývoj karate na domácej pôde

Na slovenskom území sa karate snaží zaujať svoj miesto od roku 1970. Boris patrí už do druhej generácie, keďže začal v roku 1975. Na českom území išlo o podobný priebeh. Spočiatku fungovali osobitne a až neskôr, keď sa spojili, vznikla Československá liga, ktorá bola počas socialistických čias na veľmi vysokej úrovni.
Medzi sebou súperilo vždy dvanásť družstiev. Išlo napríklad o Slovšport Trnava alebo to boli zvučné kluby v Košiciach, v Čadci, v Ostrave, v Liberci a podobne. Karatisti súťažili v štyroch kolách, pričom bojoval každý s každým. Prebehli tri zápasy medzi piatimi členmi družstiev a na konci sa zrátali body.

V družstve Rapid boli iba veľkí muži. Komické bolo, že Boris bol z nich najmenší s mierami 189 cm a 90 kg. Súťaže na československej pôde boli rôzne. Existovali československé majstrovstvá, Československá liga, slovenské poháre, majstrovstvá Slovenska či postupové súťaže.

Tvrdo-mäkká cesta na Slovensku

Neoddeliteľnou súčasťou karate a každého karatistu je určitý stupeň jeho technickej vyspelosti. V karate rozoznávame dva stupne, kyu a dan. Na území Slovenska bola preferovaná tvrdo-mäkká cesta, ale v Čechách išlo o školu shotokan, teda o tradičné karate. To znamená, že karate ako také má viac štýlov. Súťažiť sa dá v dvoch disciplínach, a to v disciplíne športového zápasu kumita alebo v súborných cvičeniach kata. Pri súborných cvičeniach ide o prezentáciu udierania, blokovania, kopov a podrážania, v presnom poradí.

Športový zápas je niečo iné. Ide o boj, v ktorom karatisti disponujú titulmi kyu a dan. Najnižšie kyu je ôsme a znamená biely pás, smerom vyššie rastie aj sila kyu. Po dovŕšení prvého, teda najsilnejšieho kyu a hnedého pásu, nasleduje dan. Zaujímavé je, že tieto stupne vôbec nemajú vplyv na výsledok zápasu, nakoľko aj šikovný športovec s nižším kyu môže poraziť súpera s danom.

Vždy medzi jednotlivými stupňami sú skúšky, ktorými je potrebné prejsť. Karatistov hodnotí komisia, pred ktorou je nutné ukázať všetko, čo daný karatista ovláda: „Môžete byť majster sveta a nemusia sa vám podariť skúšky,” vysvetľuje Boris Mlsna, ktorý prešiel po najvyšší stupeň, po štvrtý dan. Karate vždy bral ako šport, teda preferoval smer kumite. Nikdy sa nezamýšľal nad karate ako nad umením.

Vysokoškolské časy a priebeh pracovnej kariéry

Po ukončení gymnázia už Boris vedel, že bude pokračovať v športe. Spočiatku si – na vlastnú škodu – vybral jednoduchšiu cestu prijatia na vysokú školu, a to bez prijímacích pohovorov. Začal teda chodiť na SVŠT, na stavebnú fakultu, kde však vydržal len tri semestre, aj to s odretými ušami. Nebolo to „pravé orechové“ a školu nezvládal, takže sa ju rozhodol ukončiť. Prestup na inú školu bol veľmi stresujúci, pretože v tej dobe Boris potreboval získať vysokoškolské vzdelanie najmä kvôli povinnej vojne, ktorá mala pre absolventov vysokej školy miernejšiu formu.

„Išiel som na školu, kde som mal ísť predtým, hneď na začiatku.” Úspešne absolvoval prijímacie pohovory na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Konečne sa plnohodnotne venoval športu a vďaka škole prišiel do kontaktu s rôznymi kategóriami, stretol sa aj s ľudovkami. Nebral to negatívne, keďže aj vďaka tomu sa zlepšovala jeho pohybová kultúra v karate. V roku 1987 Boris promoval v metodicko-organizačnom smere.

Po vysokej škole mal pamätník len 25 rokov a potreboval získať prácu. V polovici augusta si začal prezerať inzeráty a našiel ponuku na miesto osobného šoféra v bývalom Dome pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, v súčasnom Prezidentskom paláci. Žiaľ, miesto už bolo obsadené.

Avšak mal šťastie a prijali ho na pozíciu vedúceho metodicko-organizačného oddelenia. Strávil tam však len mesiac a musel narukovať. Počas výkonu základnej vojenskej služby mal ako športovec určité výhody. Prvé tri mesiace pôsobil v Dukle Trenčín a následne bol na požiadanie prevelený na bojový útvar v Kašperských horách. Patril k oddielu parašutistov, ale jediné, čo s nimi mal spoločné, bola asi len červená baretka. Napriek vojne sa totiž mohol bez obmedzení venovať karate: „Neboli sme zavretí stále, mohli sme trénovať a súťažiť.”

Kondičný tréner na škole

V roku 1988 získal Boris pracovné miesto na Základnej škole Štefana Majora, kde pôsobil ako kondičný tréner zápasníkov, avšak len jeden rok, keďže dostal „ponuku, ktorá sa neodmieta“, a to na Fakulte telesnej výchove a športu. Prijal príležitosť pracovať ako odborný asistent na katedre gymnastiky, kde sa venoval základom gymnastiky, ale aj karate, boxu a podobne.

Príchod Nežnej revolúcie pre Borisa znamenal aj príchod novej pracovnej ponuky. Keďže od roku 1978 býval s rodinu v centre, na Ventúrskej ulici oproti VPN, poznal množstvo zainteresovaných ľudí, najmä tých z VŠMU:
„Bol som, dá sa povedať, v epicentre.” O Borisovi bolo známe, čomu sa venuje, a teda niet divu, že sa k nemu dostala požiadavka na vytvorenie skupiny na ochranu tých dôležitých. Tak sa aj dostal k VPN. Spočiatku išlo o ochranu len Milana Kňažka a jeho rodiny, neskôr mal zabezpečovať všetky akcie VPN. Zúčastnil sa napríklad stretnutí s Václavom Havlom a podobne.

Avšak podľa Borisovho názoru išlo skôr o psychologickú formu ochrany, keďže v tom čase nik z nich nedisponoval zbrojným pasom. Možno inými slovami, poriadková služba. Čo sa týka roku 1989, i keď bol blízko udalostí, ktoré súviseli s Nežnou revolúciou, nemal čas prežívať eufóriu. V tej dobe prebiehali majstrovstvá Európy a Boris bol asistentom štátneho trénera, takže bol viac-menej veľmi zaneprázdnený: „Obavy, ako to bude, som ale pravdepodobne mal.”

Po voľbách v lete 1990 ukončil spoluprácu s VPN. Následne prijal spolu s kolegom Danom Liškom prácu, ktorá spočívala v dovoze humanitárnej pomoci zo Švajčiarska. Po roku a pol ju Boris ukončil. Neskôr si na základe mnohých skúseností, ktorými disponoval, založil bezpečnostnú službu a v roku 1994 aj fitness centrum na Lafranconi. Zároveň sa dal na prevádzkovanie športovej haly, ktorý sa snaží udržať dodnes: „Som orientovaný na ten šport.” Nikdy sa veľmi nezamýšľal, či už nad obdobím pred rozpadom Československa alebo po ňom. Tvrdí, že žije, a to je podstatné, a tiež, že ľudia si predsa zvolili sami.

Borisov súkromný život

Aj Boris Mlsna sa stretol so svojou životnou láskou na prvý pohľad. Bolo to ešte počas asistentského pôsobenia na vysokej škole, kde spoznal budúcu manželku Gabiku ako študentku. Gabika študovala rytmickú gymnastiku a tance, avšak zranenie ju zo sveta športu na nejaký čas vyradilo. Po zoznámení nasledovala svadba v roku 1992 a v roku 1994 sa im narodil prvý syn Viktor. Hneď po jeho narodení sa začala Gabika venovať fitness. Následne v roku 1996 sa narodil druhý syn Filip. Aj napriek vyťaženosti sa jej podarilo získať trikrát titul majsterky sveta a aktuálne pôsobí ako medzinárodná porotkyňa na súťažiach.

Boris vníma karate ako šport, ktorý je v súčasnosti na relatívne dobrej, avšak nie je si istý, či na udržateľnej úrovni. Veľmi dôležitým faktom je, že ide o olympijský šport, čo vníma ako veľký pokrok. Čo sa týka financovania a podpory, v súčasnej dobe si rodičia myslia, že reprezentácia dieťaťa by mala byť financovaná štátom, avšak nie je to jednoduché. On sám vedie Slovenskú asociáciu fitness, kulturistiky a silového trojboja a vie, že rozpočet je slabý:

„Robíme všetko preto, aby boli tí športovci spokojní.” Dokonca aj v období koronakrízy sa snaží aspoň o realizáciu online súťaží. Tvrdí, že podpora od štátu je, a že je to dokonca ojedinelé: „Toto za našich čias nebolo.”
Boris síce nemá životné krédo či heslo, ale aj napriek tomu má myšlienku, ktorú si osvojil a snaží sa ňou riadiť. „Snažím sa pomáhať športu, športovcom a snažím sa to robiť všetko slušne, v poriadku, tak, ako by to malo byť.”, aktuality.sk

X X X

Škandál vo francúzskom športe. Zo sexuálneho násilia boli obvinené stovky osôb

Až 96 percent obvinených sú muži a 83 percent obetí ženy. Takmer dve tretiny z obetí mali menej ako 15 rokov.. Viac ako 400 osôb spomedzi trénerov, učiteľov či iných osôb vo Francúzsku odhalilo rozsiahle rok trvajúce vyšetrovanie sexuálneho násilia a jeho krytia v športovej oblasti. Podľa francúzskeho ministerstva športu väčšina obetí takého konania boli deti do 15 rokov.

Spolu 60 osôb už za svoje činy čelilo trestnému konaniu, ďalších viac ako sto identifikovaných previnilcov muselo opustiť svoje pracovné pozície a v ďalších prípadoch ešte prebieha vyšetrovanie. V celej veci nejde len o niektoré špecifické oblasti športu, vyšetrovanie potvrdilo také správanie až v 48 odvetviach.

Ako informoval francúzsky rezort športu, až 96 percent obvinených sú muži a 83 percent obetí ženy. Takmer dve tretiny z obetí mali menej ako 15 rokov.

Celú kauzu spustila vo februári 2020 verejná výpoveď krasokorčuliarky Sarah Abitbolovej, bronzovej z MS 2000 v športových dvojiciach, ktorá s Stéphanom Bernadisom získala sedem medailí na ME (0-2-5). Desaťnásobná národná šampiónka v knihe opísala, ako ju v znásilňoval jej tréner Gilles Beyer, keď bola ešte tínedžerka. Vyšetrovanie tohto prípadu stále prebieha.

Po Abitbolovej sa osmelili ďalší krasokorčuliari, ktorí tiež obvinili svojich trénerov zo sexuálneho násilia. Ministerstvo športu dokonca zriadilo špeciálnu platformu, ktorá športovcom umožnila nahlasovanie takého konania. Jednotlivými prípadmi sa potom zaoberali vyšetrovatelia.

Rezort športu vo svojej tohtotýždňovej správe označil Abitbolovej svedectvo za "historický okamih francúzskeho športu", ktorý zvýšil povedomie o celom probléme a prinútil úrady, aby proti zneužívaniu zakročili. V piatok tiež vo Francúzsku vstúpil do platnosti nový zákon o prísnejšej kontrole športových pedagógov vrátane dobrovoľných trénerov. Francúzska vláda a národné federácie sa zaviazali, že budú na správy o zneužívaní reagovať rýchlejšie a efektívnejšie, aktuality.sk

X X X

Peter Sagan zhodnotil svoje šance na Okolo Flámska. Vyjadril sa aj k budúcnosti v Bore

dnes 14:39 | Elitného slovenského cyklistu Petra Sagana čaká v nedeľu vrchol jarnej časti sezóny v podobe belgického monumentu Okolo Flámska, ktorý v minulosti ovládol v roku 2016. Po piatich rokoch by si prvenstvo na 263,7 km dlhej trati z Antverp do Oudenaarde rád zopakoval. Sám seba však nepovažuje za favorita. Má však troch hlavných adeptov na víťazstvo.

"Hlavní favoriti sú podľa mňa traja, ale šancu majú mnohí ďalší," poznamenal Sagan pre web cyclingnews.com. Najväčšie šance na triumf dáva Belgičanovi Woutovi van Aertovi a Holanďanovi Mathieuovi van der Poelovi. "K tejto dvojici radím aj Juliana Alaphilippa. Má za sebou kvalitný tím Deceuninck-QuickStep, čo mu ešte pridáva na sile," pokračoval 31-ročný Žilinčan.

Podľa Sagana však prekvapením nebude ani triumf iného jazdca. "Veľmi dobre viem, aké je to vyhrať z pozície favorita. Nie je to ľahké, ale dá sa to zvládnuť. Vyhrať môže ktorýkoľvek z tejto trojice, ale šancu majú aj ďalší. Inak by sme do Belgicka ani nemuseli cestovať... Stačí sa pozrieť na preteky Miláno-San Remo, kde nevyhral ani jeden z troch veľkých favoritov. To pre nedeľou dáva nádej aj mne. Šancu mám, jeden nikdy nevie... Cítim sa dobre, avšak nie som v najlepšej forme. Predsa len, bez bicykla som bol tri týždne," poznamenal slovenský jazdec nemeckého tímu Bora-Hansgrohe.

Doplnil tiež, že po pauze spôsobenej koronavírusom v úvode februára urobil maximum, no na Okolo Flámska prichádza
bez štartu na predchádzajúcich klasikách. "Preto je ťažké predpovedať, ako mi to pôjde," povedal Sagan.
Prípadný Saganov nedeľňajší úspech vo Flámsku by mohol byť najlepšou odpoveďou na slová šéfa tímu Bora-Hansgrohe Ralpha Denka z minulého týždňa. Denk pre nemecké médiá vyhlásil, že budúcnosť v tomto zoskupení je otázna.
"Sme veľmi vďační Petrovi za všetko, čo pre nás urobil. Naši sponzori si vďaka jeho menu a osobnosti získali náležitú pozornosť. Blíži sa však jeseň jeho kariéry a Peter je jeden z najlepšie platených profíkov v pelotóne. Musíme zvážiť, či si ho ešte môžeme dovoliť alebo radšej investovať peniaze do mladých pretekárov," vravel Denk.

Sagan na jeho slová nechcel reagovať počas pretekov Okolo Katalánska, na ktorých pred týždňom vyhral jednu z etáp. Vo Flámsku sa však v rozhovore pre cyclingnews.com nevyhol ani tejto téme. Spočiatku volil mimoriadne opatrný slovník.
"Neviem, či Ralph povedal presne to, čo priniesli médiá. Ani som to nečítal. Niekedy bývajú frázy vytrhnuté z kontextu," povedal trojnásobný majster sveta a pokračoval trochu priamočiarejšie: "Pravdupovediac, necítim sa byť starý. Mám 31 rokov a podľa mňa ešte nie som v jeseni mojej kariéry, stále mám čo ukázať a dokážem víťaziť napriek tomu, že prípravu mi narušil COVID-19."

Na záver úplne otvorene reagoval na publikované slová šéfa stajne. "V ostatných týždňoch som bol zaneprázdnený súťažením, takže som s Ralphom nemal čas hovoriť, takže definitíva o mojej budúcnosti ešte nepadla. V Bore-Hansgrohe mám za sebou už niekoľko vynikajúcich sezón, ak si však Ralph myslí, že to najlepšie už mám za sebou, je to jeho názor. Ak si myslí, že ma tím už nepotrebuje na to, aby dosahoval víťazstvá, tak budem prvá osoba, ktorá bude hľadať iný tím, ktorý ma bude chcieť," dodal Sagan pre cyclingnews.com, aktality.sk