iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Európska rada: Urýchlenie očkovania v Európe, Rusko

Urýchlenie očkovania v Európe, budovanie digitálneho a odolného jednotného trhu EÚ, ako aj vzťahy s krajinami južného susedstva a Ruskom dominovali prvému dňu rokovaní premiérov a prezidentov členských krajín EÚ. V záveroch Európskej rady sa uvádza, že na prekonanie zdravotnej krízy je nevyhnutné urýchliť výrobu, dodávku a nasadenie vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Lídri tiež zdôraznili význam transparentnosti, ako aj používania vývozných povolení pre vakcíny a opätovne potvrdili, že výrobcovia vakcín musia zaistiť predvídateľnosť ich výroby a dodržiavať zmluvné termíny dodania. Zhodli sa tiež, že aj naďalej platí populačný kľúč na prideľovanie vakcín a vyzvali veľvyslancov členských krajín pri EÚ (COREPER), aby v duchu solidarity vyriešili otázku rýchlosti prerozdelenia dodávok desiatich miliónov vakcín od spoločnosti Pfizer/BioNTech v druhom štvrťroku 2021.

X X X

Maďarská polícia riešila od vlaňajšieho septembra 38.687 prípadov porušenia povinnosti nosenia rúška. Podľa agentúry MTI o tom informoval vo štvrtok operačný štáb.
Zástupca šéfa pohotovostného centra štábu Róbert Kiss spresnil, že povinnosť nosenia rúška vyplýva z vládneho nariadenia týkajúceho sa boja proti koronavírusovej pandémii, ktoré začalo platiť 21. septembra 2020.
Podľa Kissa policajti v uplynulých 24 hodinách upozornili 118 občanov, pokutu udelili 290 osobám a 192 prípadov odmietnutia nosenia rúška riešili iniciovaním priestupkového konania.

Zákaz vychádzania, zhromažďovania, ako aj iné porušenie vládnych protiepidemických nariadení riešili policajné hliadky od ich zavedenia vlani v novembri už 54.377 krát. V 988 prípadoch zasahovali policajti pri nedodržiavaní karanténnych nariadení týkajúcich sa obchodov, ubytovacích, reštauračných a voľnočasových zariadení.

X X X

Nový cieľ 200 miliónov podaných dávok vakcín proti novému koronavírusu za prvých 100 dní v úrade oznámil vo štvrtok americký prezident Joe Biden na svojej prvej tlačovej konferencii, odkedy sa v januári stal šéfom Bieleho domu. Pôvodne bolo cieľom podať za prvých 100 dní 100 miliónov dávok – tento cieľ sa podarilo dosiahnuť za 58 dní.

„Viem, že je to ambiciózne. Je to dvojnásobne viac, ako bol náš pôvodný cieľ. Avšak žiadna iná krajina na svete sa ani len nepriblížila k (dosiahnutiu) toho, čo robíme my. Verím tomu, že sa nám to podarí,“ vyhlásil Biden s tým, že na splnenie tohto cieľa stačí udržať súčasné tempo očkovania. Biden tento nový plán oznámil po konzultáciách so svojimi poradcami a zdravotníckymi expertmi, s ktorými v uplynulých dňoch rokoval o tom, aký cieľ by bol realistický.

Americký prezident jednotlivým štátom USA nariadil, aby umožnili očkovanie všetkých dospelým obyvateľom do 1. mája. Aktuálne denne podajú v Spojených štátoch v priemere 2,5 milióna dávok vakcín. Na ochorenie covid-19 alebo komplikácie s ním spojené zomrelo už viac ako 545-tisíc Američanov. (cnn.com, tasr)

X X X

Švédsko obnoví očkovanie proti koronavírusu vakcínou od spoločnosti AstraZeneca. Aplikovať ju budú len ľuďom vo veku od 65 rokov, oznámil vo štvrtok miestny úrad verejného zdravia. Rozhodnutie o obnovení očkovania vakcínou od AstraZenecy sa netýka mladších ročníkov, keďže krajina stále prešetruje možnú súvislosť medzi touto očkovacou látkou a zriedkavými prípadmi zrážanlivosti krvi.

„Táto vakcína je veľmi užitočná pre starších ľudí, z ktorých mnohí každý deň vážne ochorejú,“ uviedol šéf úradu verejného zdravia Johan Carlson v nových pokynoch pre regionálne úrady, ktoré očkovanie vo Švédsku vykonávajú.
Obnovenie očkovania vakcínou od Astrazenecy Carlson odôvodnil tým, že u staršej populácie nezaznamenali „zmienené zriedkavé a vážne vedľajšie účinky“. Viaceré krajiny sveta dočasne pozastavili používanie vakcíny od spoločnosti AstraZeneca po tom, čo sa objavili správy o prípadoch tvorby krvných zrazenín po jej podaní. (reuters, tasr)

X X X

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok v Spolkovom sneme zdôraznila potrebu zvýšiť produkciu vakcín proti koronavírusu. Problémy s dodávkami podľa nej signalizujú, že Európska únia musí zdvojnásobiť úsilie, čo sa týka výroby vlastných očkovacích látok proti koronavírusu.

Merkelová priznala, že vakcinačná kampaň v Nemecku sa nespustila tak rýchlo, ako sa očakávalo. Zároveň ale odmietla kritiku, že nebolo objednaných dostatok vakcín. V tejto súvislosti poznamenala, že ide skôr o to, koľko dávok bolo doručených. „Jasne môžeme vidieť, že britské zariadenia produkujú (vakcíny) pre Britániu. Spojené štáty neexportujú, a preto sme závislí od toho, čo je možné vyrobiť v Európe,“ povedala nemecká kancelárka. Dodala, že o tom, ako euroblok dokáže zaistiť stabilné dodávky vakcín do budúcnosti, budú hovoriť európski lídri aj na summite, ktorý sa začal vo štvrtok a potrvá do piatka.

Merkelová predtým vyzvala EÚ, aby bola „veľmi opatrná“, čo sa týka zákazu vývozu vakcín. Zdôraznila ale, že podporuje snahu Európskej komisie ohľadom zaistenia plnenia zmlúv o dodávkach vakcín po tom, čo sa vyskytli problémy s dodávkami očkovacích látok od firmy AstraZeneca.

EÚ musí podľa Merkelovej okrem zaistenia vlastných potrieb spolupracovať i s inými krajinami, ktoré vyrábajú vakcíny, aby sa zaistil ich dostatok pre každého na svete, kto ich potrebuje. „Ak v tom neuspejeme, budeme stále dookola konfrontovaní s mutáciami, ktoré zvyšujú možné riziko, že vakcíny nebudú účinné,“ varovala. (ap, tasr)

X X X

Covidu podľahol vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ radikálneho palestínskeho hnutia Hamas Umar Barghútí. Informoval o tom vo štvrtok spravodajský portál The Times of Israel. Barghútí, dlhoročný príslušník palestínskeho militantného hnutia, si v izraelských väzniciach odsedel celkovo 27 rokov. V roku 1978 bol odsúdený za vraždu Izraelčana, ale na slobodu sa dostal o sedem rokov v rámci výmeny väzňov. Neskôr bol ešte mnohokrát zatknutý a uväznený za iné teroristické trestné činy.

Páchateľmi niekoľkých teroristických činov boli v uplynulých rokoch aj dvaja z jeho synov. Jeden z týchto útok si vyžiadal aj život ešte nenarodeného dieťaťa. Koronavírus SARS-CoV-2 zistili u 67-ročného Barghútího len pred niekoľkými dňami. Jeho zdravotný stav sa následne prudko zhoršil. Ako informovali palestínske médiá, šejk Barghútí zomrel vo štvrtok v Ramalláhu.
Umar Barghútí bol významný predstaviteľom hnutia Hamas na Západnom brehu. Hamas vo svojom vyhlásení napísal, že „oplakáva stratu veľkého vodcu a odhodlaného muža“, ktorého odkaz a snaha „odolávať okupantovi“ zostanú v živej pamäti.
Jeho menovec založil svojho času hnutie BDS (Boycott, Divestment and Sanctions), ktorá volá po akademickom, ekonomickom a politickom bojkote Izraela, kým židovský štát neukončí okupáciu palestínskych území, nezrovnoprávni židovských a arabských obyvateľov a nepovolí návrat palestínskych utečencov. Izrael vníma BDS ako strategickú hrozbu a obviňuje jej predstaviteľov a sympatizantov z antisemitizmu. (timesofisrael¬.com,

X X X

Poslanci Európskeho parlamentu sa vo štvrtok v Bruseli dohodli na urýchlení legislatívneho schvaľovania digitálneho zeleného preukazu, takzvaného COVID pasu, ktorý by najneskôr koncom júna mal zaistiť bezpečný a voľný pohyb po krajinách EÚ počas pandémie koronavírusu.

Za využitie postupu pre naliehavé prípady hlasovalo 468 europoslancov, 203 boli proti a 16 sa zdržalo hlasovania. Poslanci tak aplikovali článok 163 rokovacieho poriadku EP, ktorý umožňuje rýchlejšiu parlamentnú kontrolu návrhov z dielne Európskej komisie (EK).

Počas stredajšej plenárnej rozpravy na tému COVID pasov, ktorá predchádzala štvrtkovému hlasovaniu, väčšina poslancov podporila rýchle zavedenie tohto typu digitálneho preukazu. Podľa návrhu EK zo 17. marca by preukaz, ktorý môže byť v digitálnej aj papierovej podobe, mal zahŕňať informácie o tom, že bol jeho nositeľ zaočkovaný proti covidu, má negatívny výsledok testu na koroanvírus alebo potvrdenie o zotavení sa z choroby.

Európski zákonodarcovia počas rozpravy zdôraznili aj potrebu silnej ochrany osobných a lekárskych údajov a najmä to, že osoby, ktoré neboli zaočkované, nesmú byť vystavené diskriminácii. Európsky parlament prijme svoj mandát na rokovania s Radou EÚ (členské krajiny), ktorý môže obsahovať niektoré pozmeňujúce a doplňujúce pripomienky k návrhu EK, na aprílovom plenárnom zasadnutí (26.-29.4.). Výsledok rokovaní medzi inštitúciami EÚ bude musieť v priebehu júna schváliť EP aj Rada EÚ.

X X X

Dodávky proticovidových vakcín do menej vyspelých krajín prostredníctvom systému COVAX budú meškať. Dôvodom je, že sa nateraz nepodarilo získať licenciu na vývoz ďalších očkovacích látok vyrábaných farmaceutickou spoločnosťou Serum Institute of India (SII).

Ide o vakcíny, ktoré mali dodané v marci a apríli, vysvetlil vo štvrtok hovorca Globálnej aliancie pre vakcíny a očkovanie (GAVI), ktorá spolufinancuje systém COVAX spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Koalíciou pre inovácie v epidemickej pripravenosti (CEPI).

Toto oneskorenie pri udeľovaní nových vývozných licencií „je spôsobené (…) zvýšeným dopytom po vakcínach“ v Indii, ktorá zaostáva v plnení svojho očkovacieho plánu a zaznamenáva zvýšenie počtu infikovaných, dodal hovorca GAVI. India totiž vo štvrtok – prvýkrát od novembra minulého roku – zaznamenala viac ako 50-tisíc nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 a snaží sa uprednostniť pri dodávkach vakcíny domáce obyvateľstvo.

Hovorca GAVI však uviedol, že „COVAX rokuje s indickou vládou s cieľom zabezpečiť dodávky čo najrýchlejšie“. Cieľom medzinárodného systému COVAX je v tomto roku dodať vakcínu pre 20 percent populácie vtakmer 200 krajinách a územiach. Tento systém zahŕňa aj mechanizmus financovania pomoci 92 znevýhodneným krajinám. GAVI a SII uzavreli dohodu, z ktorej vyplýva, že indická firma poskytne COVAX-u dávky vakcíny od AstraZenecy vyrobené v Indii a dodané do 64 menej vyspelých krajín. Výmenou za to získa SII finančnú podporu na posilnenie svojich výrobných kapacít.

X X X

Všetci ľudia, ktorí do Nemecka pricestujú leteckou dopravou, budú musieť od piatka predložiť negatívny výsledok testu na nový koronavírus. Uvádza sa to v návrhu nariadenia tamojšieho ministerstva zdravotníctva, ktorý dostala k nahliadnutiu agentúra DPA.

„Osoby, ktoré pred odletom prepravcovi nepredložia príslušný certifikát o výsledku testu, nesmú byť prepravené,“ píše sa v návrhu. Na zmenách pravidiel pri návratoch zo zahraničia sa zhodli spolková vláda kancelárky Angely Merkelovej a premiéri 16 spolkových krajín na utorňajších rokovaniach.

„Testom už pred odletom sa zníži pravdepodobnosť, že infikované osoby vycestujú a počas letu nakazia iných, resp. prinesú do Nemecka nové prípady nákazy koronavírusom SARS-CoV-2,“ zdôvodňuje sa v návrhu. Testy dopĺňajú iné opatrenia, akými sú nosenie rúšok, dodržiavanie odstupu a hygienické pravidlá.

Doteraz sa povinné testovanie pred vstupom do Nemecka vyžadovalo len od ľudí, ktorí sa posledných desať dní zdržiavali v rizikových oblastiach s mimoriadne vysokými počtami nakazených koronavírusom alebo v regiónoch, kde sa šíria nové varianty vírusu.

O návrhu, o ktorom najprv informoval denník Bild, sa má rozhodovať ešte vo štvrtok. Nariadenie by malo platiť do 12. mája. Nemecká vláda začiatkom minulého týždňa vyzvala občanov krajiny, aby necestovali do zahraničia.
Nemci totiž začali húfne rezervovať lety na Malorku po tom, ako spolkový kabinet tento španielsky ostrov vyradil zo zoznamu rizikových oblastí a po návrate nebol potrebný test ani podstúpenie karantény. Po tom, čo vláda zrušila i cestovné varovanie pre portugalský dovolenkový rezort Algarve, tam taktiež zaznamenali nárast rezervácií. /agentury

X X X

Minister Jaroslav Naď: Ak bude Sulík v Hegerovej vláde, padne aj tá. Vlastných ministrov dotlačil do demisie

Ak sa raz v učebniciach dejepisu bude písať o vláde Igora Matoviča, bude tam uvedené, že padla, lebo si to želal predseda SaS Richard Sulík, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk minister obrany a jedna z najvýraznejších tvári OĽaNO Jaroslav Naď.
Vládna kríza pokračuje už štvrtý týždeň. Niekoľko ministrov medzitým podalo demisiu, ultimátum, ktoré premiérovi Matovičovi dala SaS, už vypršalo, no riešenie krízy je stále v nedohľadne.

S ministrom obrany Jaroslavom NAĎOM sme sa rozprávali o tom, prečo rokovania viaznu, aj o tom, že OĽaNO chce štvorkoalíciu s SaS, no bez Sulíka vo vláde.

Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok Igora Matoviča vyzvala, aby podal demisiu. Kedy to urobí?

Nebolo to pre nás prekvapením. Už minulý týždeň sme mali echo, že to chce urobiť. Myslím, že jej gesto veľmi situáciu neupokojilo, ale práve naopak, zbytočne priliala olej do ohňa.
Igor Matovič v nedeľu povedal úplne jasne, že demisiu podá, keď sa dohodnú koaliční lídri. Akonáhle sa dohodneme na ostatných veciach, Igor Matovič to urobí úplne bez problémov.

Veronika Remišová v stredu po vláde povedala, že rokovania viaznu na tom, či Richard Sulík bude alebo nebude vo vláde. OĽaNO teda trvá na tom, aby Sulík v novej vláde nesedel za žiadnych okolností?

Trváme na tom, aby splnil svoj verejný prísľub, ktorý zopakoval asi desaťkrát, že ak má pomôcť tomu, aby Igor Matovič odišiel ako premiér, tak on odíde z vlády.

Veď už podal demisiu.

Áno, ale hneď povedal, že sa zajtra vráti. Tak to je taká demisia ako žiadna. On jednoducho nebol upokojujúcim elementom počas tejto vlády. My sme presvedčení o tom, že keby vo vláde ostal, tak ktokoľvek by bol premiérom, boli by tam rovnaké spory, lebo Richard Sulík by ostal rovnaký.

Takže požiadavka, aby Richard Sulík nebol v novej vláde, je pre vás rozhodujúca.

Viete, ja málokedy hovorím kategorické veci. Vždy je to otázka dohody. Ale nemôže to byť o tom, že jeden z najmenších koaličných partnerov sa rozhodne, že nám vyškrtne ministra zdravotníctva aj premiéra a on neurobí nijaké ústupky a bude sa pokračovať. Takto to nefunguje.

Sulík hovorí, že chce byť vo vláde, ak v nej bude aj premiér Matovič. Takže je to teraz o tom, kto z nich dvoch ustúpi a z vlády definitívne odíde?

Teraz je to o tom, že Igor Matovič je ochotný odstúpiť z pozície premiéra, ale Richard Sulík nie je ochotný odstúpiť z pozície ministra hospodárstva.

Tak si zhrňme, čo vlastne navrhujete. Chcete, aby Sulík nebol vo vláde, aby bol Matovič vicepremiérom, a teda ďalším členom vlády, čím sa ich počet zvýši na 17. SaS by ste za to boli ochotní ponechať tretie ministerstvo. Tak?
Asi takto. Ale je to o štyroch partneroch a všetci sa k tomu musia vyjadriť. Ja hovorím, že je zrejmé, že Sulík bol problematickým bodom na rokovaniach vlády.

Vystupoval voči rôznym ministrom k témam, ktoré sa absolútne netýkali jeho rezortu, spôsoboval hádky a nakoniec vytvoril opozíciu voči koalícii priamo vo vnútri koalície.

Preto sme súhlasili s jeho návrhom, že sa vzdá funkcie ministra a teraz by bolo fajn, keby bol chlap, dodržal svoje slovo a na tú pozíciu sa už nevrátil.

SaS tvrdí, že má problém s tým, aby sa zvyšoval počet členov vlády, keďže chcú rekonštrukciu koalície na základe dnešnej koaličnej zmluvy.

Takže nemajú problém s tým, že by vykopli premiéra, to je v poriadku, ale nepáči sa im, že by sa rozšírila vláda.
V koaličnej zmluve sa neuvádza, že premiérom musí byť Igor Matovič, ale že tento post patrí OĽaNO a že rezorty vo vláde sú rozdelené v pomere 8:3:3:2.

Ale pomer síl vychádzal z toho, že niektorá strana nominuje predsedu vlády. A bola dohoda, že ním bude Igor Matovič. Oni sa rozhodli, že Igora Matoviča vyškrtnú a dali si to ako podmienku a pevne verili, že to nesplníme.
Zrazu sa proti ich plánom stalo to, že to Igor Matovič ponúkol a oni už cúvajú z toho, čo sľúbili v minulosti. A to sa netýka len odchodu Richarda Sulíka, ale zároveň sľúbili, že Cigániková odíde z postu predsedníčky zdravotníckeho výboru a ani to nesplnili.
Zatiaľ teda okrem teatrálnych demisíí, ktoré nikam nevedú a sú úplne zbytočné, neurobili nič pre to, aby sme sa dohodli. Nemôže byť dohoda o tom, že jedna strana má splniť dve náročné podmienky a druhá neurobí nič.

Igor Matovič síce povedal, že odstúpi, ale tiež sa chce do vlády vrátiť. Zvonku to vyzerá tak, že ste jednoducho našli skvelý spôsob, ako s SaS vybabrať. Pointou požiadavky SaS predsa bolo, že odchod Matovičovi Sulík uľahčí tým, že odíde aj on. Vy však takto chcete Igora Matoviča prepašovať naspäť, no Sulíkovi to už nedovolíte.
Ale veď oni s tým počítali. Pred naším vyjadrením, keď sme povedali, že chceme, aby Igor Matovič zostal ako člen vlády, to sami navrhli. Ústami pani Zemanovej v O päť minút 12 aj ústami pani Cigánikovej v TA3.

Obidve povedali, že Igor Matovič môže zostať vo vláde. Samy to povedali, takže aké prekvapenie? Alfou a omegou je, že Sulík nechce odísť z pozície ministra, je prilepený ku stoličke a chce sa tam udržať silou mocou.

Nebolo by pre upokojenie situácie lepšie, keby vo vláde naozaj skončil nielen Sulík, ale aj Matovič?

Ešte žiadny premiér nemal takú nízku dôveryhodnosť ako súčasný. Do konca aj Robertovi Ficovi po vražde novinára verilo viac ľudí.

Ale Robert Fico nečelil rok trvajúcej pandémii.

Čelil však obrovským kauzám.

Ale boli to jeho kauzy. Povedzte mi jednu korupčnú kauzu Igora Matoviča.

Keď vám neverí 80 percent národa, nie je to ten moment, keď by si mal politik povedať, že teraz je zrejme správny čas odísť?

Veď on to povedal. Povedal, že sa stiahne. Keby to bolo iba slobodné rozhodnutie Igora Matoviča bez ohľadu na hnutie, odišiel by úplne. Ale my sme ho požiadali, aby ostal, pretože naše jadro voličov to v drvivej väčšine chce.
My ho preto z politických dôvodov žiadame, aby ostal v politike. Viete, celá táto vlna je strašne nefér. Je veľmi ľahké robiť populistickú politiku. Dva týždne po zostavení vlády začal Richard Sulík robiť opozičnú politiku v rámci koalície, keď začal vystupovať proti opatreniam.

Vtedy sa mu to zapáčilo a od toho momentu to robil počas celého roka. Samozrejme, keď napádal rozhodnutia vlastnej vlády, narastala mu popularita. Ale tiež nie je žiadny hrdina, má asi 65-percentnú nedôveru.

Napriek tomu je podľa posledného prieskumu najdôveryhodnejším členom vlády.
Áno, lebo pandémia má dopad na každého. Ale čo on sa teraz chváli na sociálnych sieťach, že SaS má najdôveryhodnejšieho ministra? 65-percentnou nedôverou by som sa asi veľmi nechválil. Navyše, ja v tej vláde sedím a veľa vecí vidím.
Môžete sa opýtať kohokoľvek, či naozaj jeho výkon a správanie sa bolo také, ako ho predáva navonok, alebo bolo úplne iné na rokovaní vlády. Robiť z neho fantastického ministra, ktorý perfektne zvláda svoj rezort…

Však sa opýtajte firiem, či je naozaj situácia taká dobrá, či im tak veľmi pomáha, či tie výsledky práce, ktorými sa on chváli, náhodou nepatria ministrovi práce Krajniakovi alebo Hegerovi či Doležalovi. Je ľahké pýšiť sa cudzím perím.
Myslíte, že ste v pozícii, keď môžete klásť SaS podmienky? Ak odíde SaS z koalície, zrejme odíde aj časť Za ľudí, v parlamente by ste nemuseli mať väčšinu a už sme videli minulý týždeň, ako to dopadlo.

Viete veľmi dobre, že parlament nebol iba miestami uznášaniaschopný, a to najmä kvôli tomu, že je veľa poslancov v karanténe. Stále to opakujem, my sme za štvorkoalíciu. Ale to musí byť dohoda štyroch strán, nie vydieranie jednou stranou.
Takže ak Richard Sulík bude trvať na tom, že chce byť vo vláde, radšej pôjdete do neistej trojkoalície.
Ak Richard Sulík bude ohrozovať fungovanie tejto krajiny kvôli svojej stoličke, tak nech to vysvetlí svojim voličom.
Čiže by bola trojkoalícia?

Ak chce niekto silou mocou odísť, tak ho máme priviazať? No nech odídu. My sa ich snažíme prehovárať, aby to nerobili. Samotní ministri za SaS to nerobia radi.

Dnes (v stredu, pozn red.) sme dostali správy od ministrov SaS, že nechcú odísť, že sa s nami cítia dobre, že spolupráca s nami bola vynikajúca.

Oni sú Sulíkom politicky tlačení do demisií, s ktorými sami nesúhlasia. Aj medzi novinármi je taký naratív, ako je SaSka jednotná. To vôbec nie je pravda.

Richard Sulík v rozhovore pre Sme hovoril, že nemá z Igora Matoviča pocit, že by mu naozaj úprimne išlo o dohodu. Vy máte z predsedu SaS dojem, že sa úprimne snaží nájsť nejaké východisko?

Ja vám hovorím za nás, že my sa fakt snažíme dohodnúť. Rokujeme so Za ľudí, Sme rodina aj s SaS. So Sme rodina sme dohodnutí bez problémov, so Za ľudí na 95 percent. V utorok večer sme požiadali o stretnutie s SaS.
Nakoniec sa stretli predsedovia a podpredsedovia. Richard Sulík to povedal úplne jasne – ja budem minister hospodárstva. A my vieme, čo to znamenalo, keď bol vo vláde. Tých hádok, čo mal s inými členmi vlády, bolo neúrekom.
Všetkým nám nadával, že sme neschopná a diletantská banda a iba on je normálny minister. Ja mám v SaS množstvo kamarátov a želám si, aby spolupráca bola dobrá a aby sme pokračovali.

Ale tak, ako bol v niektorých aspektoch problém Igor Matovič, tak bol niekedy problém aj Richard Sulík.
Nepočuť z vašich úst veľmi často, že niekedy bol problém aj na strane Igora Matoviča.

Aj on mal niekedy situácie, keď presadzoval svoje riešenie, ktoré považoval za najsprávnejšie, ale ja som ho nikdy nevidel, že by na vláde zvýšil na niekoho hlas, že by bol k niekomu neslušný.

Richarda Sulíka nazval verejne idiotom.
Práve som to chcel povedať. Áno, bolo to neprimerané a nesprávne a nemal to urobiť. Faktom však je, že rokovanie vlády riadil vždy slušne a s rešpektom ku každému.

Aké sú dnes medziľudské vzťahy medzi vami a premiérom na jednej strane a Richardom Sulíkom na strane druhej?

Naše debaty sú veľmi pokojné a konštruktívne, akurát si každý stojí za svojím. Vzťahy sú oveľa lepšie, ako to vyzerá navonok.
Nie je to pravda. Ale ja nemám rád nespravodlivosť a tu sa vyrába naratív, že za všetko zlé je zodpovedný Igor Matovič.
Ja si zasa spomínam, ako pred časom kolovali sociálnymi sieťami vtipy o tom, ako podľa premiéra za všetko zlé môže Sulík.
Akcia vyvoláva reakciu. Začiatok celého napätia v koalícii bol v tom, že SaS torpédovala opatrenia proti pandémii a robila si na tom politiku. Bolo to veľmi neférové.

Druhú veľmi neférovú vec, ktorú urobili, bolo, že vytvorili tieňovú vládu v rámci vlády. SaSka na každého ministra vytvorila tieň a torpédovala jeho riešenie.

Ja som mal tiež svojho tieňového ministra obrany, ktorý v SaS torpédoval moje kroky. Ja som na to Sulíka upozorňoval osobne, upozorňoval som ho na to nejakými screenshotmi, ako si ten človek vymýšľa a klame.

Kto to bol?

Je to jeden pán, ktorý bol rotný v ozbrojených silách. Potom ho z ozbrojených síl poslali preč, lebo mal nejaké problémy. Volá sa pán Hladký. A tento človek v rôznych skupinách vojakov, podporovateľov armády a tak ďalej torpédoval riešenia, ktoré tu sú.

A bolo to na pokyn Richarda Sulíka. Keď som sa ohradil, že čo to robí, tak mi povedal, že toto je ich politika a takto to budú robiť. Takisto bola Cigániková voči zdravotníctvu, Nicholsonová voči eurofondom, Viskupič voči Hegerovi a mohol by som pokračovať.

SaS vás oficiálne informovala o tom, že má vlastnú tieňovú vládu?

Nie, ja som Sulíka konfrontoval s tým, že čo to má znamenať. A on mi povedal, že áno, my máme takto vytvorené pozície a konfrontujeme ministrov. Jednoducho oni chceli robiť opozíciu v rámci koalície.

A toto je fér? Veronika Remišová to zažila, keď voči nej vystúpila Nicholsonová. Veď to boli vyslovene nezmysly. Takto sa fungovať nedá.
Podľa mňa oveľa väčší problém ako nejaké personálne otázky je, keď v koalícii, kde máte byť partnerom, robíte opatrenia proti vlastnej vláde.

Prečo si potom myslíte, že štvorkoalícia bude fungovať? Dá sa v pokoji vládnuť v atmosfére totálneho vzájomného dešpektu?

Tak to nefunguje. Ja som v politke nový, ale vidím, že sú tu dve polohy. Ľudia, ktorí už sú v politike dlhšie, sa vedia vypnúť. Teraz som politik a teraz som človek, občan.
Evidentne to asi nevedia, keď sme boli svedkami hádok, ktoré vyústili až do vládnej krízy.

Ale to boli politici. Oni vystúpia z rokovacej miestnosti a sú úplne iní. Richard Sulík nadával premiérovi nechutne asi dve minúty a premiér mu na to nepovedal ani pol slova, ukončil rokovanie vlády, zišiel dole medzi novinárov a s úsmevom povedal, že v pohode.

Ja to nedokážem. Ja som otvorený a férový. Keď mám s niečím problém, poviem to na rovinu. Potom o mne povedia, že som arogantný, ale ja som jednoducho pravdovravný.
Každopádne, verím, že sa dá urobiť hrubá čiara. Ale myslím si, že pre fungovanie vlády je nevyhnutné, aby nebol jej súčasťou Richard Sulík.

Takže Richard Sulík bol jediný problém?

To je zjednodušovanie a teraz dáte nadpis, že jediný problém je Sulík. Nie je to tak.
Obrovské množstvo ľudí už neverí tomu, že budete schopní spolupracovať. Preto sa pýtam, či naozaj vy veríte tomu, že to pôjde.
Tak im dajme príležitosť na to, aby tomu uverili. Ja tvrdím, že sa podarilo za jeden rok urobiť fantastické množstvo vecí, o akých sa bývalým vládam ani nesnívalo.

Nemali sme žiadnu korupčnú kauzu, konečne sa uvoľnujú ruky spravodlivosti, urobilo sa množstvo dobrých ekonomických opatrení, v zahraničnej politike sme nespochybniteľní. Je to množstvo dobrých vecí a keď odíde covid, bude to oveľa lepšie.

Len to potrebujeme vydržať a najlepšie v štvorkoalícii. Preto nerozumiem teatrálnym demisiám, ktoré teraz všetci podávajú a hneď hovoria, že sa vrátia.

Aj Mária Kolíková podľa vás podala teatrálnu demisiu?

Ona sama povedala, že sa chce vrátiť naspäť. Tak načo podala demisiu?

Pretože premiér Matovič ju na to vyzval.

My sme sa mali všetci spoločne dohodnúť a nedávať tu každý deň jednu demisiu. Veď to je teátro, nezmysel, na čo je to dobré?

Mali by ste problém s tým, keby sa Mária Kolíková na ministerstvo vrátila?

Ja som bol veľmi prekvapený z jej kroku. Poviem vám to úplne na rovinu. Ona mala takú podporu zo strany premiéra počas celého roka, ako nemali ani ministri OĽaNO.

Keď bola kauza Lučanský, mala obrovskú podporu všetkých členov vlády na čele s predsedom vlády. A samovražda takého väzňa, ako bol Lučanský, je veľmi vážna vec. Nikto ju nikdy nespochybňoval a nikdy tu nebol žiadny konflikt medzi ňou a premiérom.

O to viac aj pána premiéra zasiahlo, že zrazu z ničoho nič povedala, že už viac nedokáže pod Igorom Matovičom fungovať.

Takže preto premiér žiadal, aby z funkcie odišla Mária Kolíková a nie Veronika Remišová? Pretože Kolíková bola otvorene kritická a priama?

Ja som nikde nepostrehol, že by pani Remišová povedala, že je pripravená opustiť funkciu.
Povedala to 15. marca na tlačovej besede po rokovaní predsedníctva Za ľudí. Povedala, že ak to pomôže k riešeniu krízy, sama sa vzdá funkcie. Informovali o tom všetky médiá.

To bola len jej reakcia na to, že ju do tejto nechutnej hry vtiahol Richard Sulík. Ale ona nebola tá, ktorú by svoju funkciu ponúkala. Ponúkal ju Sulík, Šeliga a Kolíková.

Stále ste mi ešte neodpovedali na otázku, či by bol pre vás problém, keby bola Mária Kolíková aj v novej vláde ministerkou spravodlivosti.

Hlavne by som potreboval od nej počuť, ak chce pokračovať vo vláde, čo by očakávala od predsedu vlády. Nevidel som tam žiaden spor, no zároveň tvrdí, že už pod premiérom nevie pokračovať.

To si môže vymyslieť pri akomkoľvek predsedovi vlády. Nech povie, v čom konkrétne jej zabránilo pôsobenie Igora Matoviča v riešení jej agendy. A keď mi to vysvetlí, tak možno poviem áno, máte pravdu a dúfam, že sa vrátite.
Mária Kolíková priznáva, že s premiérom nemala osobný spor a že mala jeho podporu. Tvrdí, že sa stotožnila s výhradami, ktoré začali mať niektorí poslanci jej strany.

Máte pocit, že sa stotožnila s názormi klubu Za ľudí alebo skôr s názormi Richarda Sulíka?
Hovorím, ako to vysvetľuje ona, napríklad v rozhovore pre Denník N.

Ja si to vysvetľujem inak.

Dobre, nechajme to. Pozrime sa na túto vládnu krízu zo širšia. V roku 2011 padla vláda pre euroval, pred tromi rokmi to bolo po vražde Jána Kuciaka a masívnych protestoch v uliciach. Predstavme si, že v učebniciach dejepisu bude o niekoľko rokov jedna veta o páde vlády Igora Matoviča. Čo tam bude uvedené ako príčina?

Dôvod bude, že vláda padla, lebo Richard Sulík si to želal.

Takže sme zasa pri Richardovi Sulíkovi. On za to všetko môže?

A kto? On žiadal hlavu predsedu vlády.

Áno, ale ako dôsledok nejakých udalostí a okolností, ktoré tomu predchádzali.
Ako dôsledok toho, že bojovali celý rok proti vlastnej vláde, podkopávali všetky protipandemické riešenia. Veď sa vráťme do roku 2011.

Vy si naozaj myslíte, že je normálne, že v roku 2011 padla vláda kvôli eurovalu? A teraz má padnúť vláda, pretože Richard Sulík je proti tomu, akým spôsobom sa bojovalo s pandémiou?
Nemáte pocit, že to trošku zjednodušujete?
Je tu nejaká kauza, ktorú Igor Matovič urobil?

Igor Matovič je predseda vlády a je zodpovedný za stav, v ktorom sa nachádzame. Ako premiér je zodpovedný za manažovanie vzťahov v koalícii. Mikuláš Dzurinda bol v časoch svojej prvej vlády na čele ďaleko komplikovanejšej koalície a zvládol to.

Ale nemal Richarda Sulíka. Keď mal Sulíka vo vláde v roku 2011, tak padla. Teraz je Sulík v ďalšej vláde a padne. A keď bude v ďalšej, padne aj tá. Kým Sulík nebude premiér, bude každá vláda zlá.

Vôbec nepripúšťate možnosť, že Igor Matovič jednoducho naozaj nemá schopnosti potrebné na to, aby funkciu predsedu vlády zvládal?

Napriek tomu, že mal firmu, ktorá zamestnávala 2000 ľudí? Napriek tomu, že OĽaNO malo 25 percent? Napriek tomu, že za ním stojí celý poslanecký klub?

To mu nikto neberie, ale asi sa zhodneme, že je niečo iné riadiť firmu a iné vzťahy v koalícii štyroch strán.
Každý musí skákať do úrovne toho, koľko mal percent vo voľbách. Richard Sulík získal šesť percent, má tri rezorty, z toho jeden sme mu darovali, a mal by byť za ne zodpovedný. Ale on od prvého dňa torpéduje vlastnú vládu…
Premiér Matovič mal predsa možnosť to riešiť. Mohol dať prezidentke návrh na jeho odvolanie.

Ale veď nám povedali, že keď bude odvolaný Richard Sulík, SaS odchádza z koalície. Potom to do médií zatajovali. Ako mám dokázať, že to tak bolo?

Aj bez SaS by ste mali väčšinu v parlamente.
Naším cieľom bolo udržať štvorkoalíciu, ústavnú väčšinu.

Takže keď sa na to dívate spätne, myslíte, že by bolo lepšie, keby premiér odvolal Sulíka už dávno?

Áno. S dnešnými vedomosťami som už aj ja generál po vojne. Hneď v tom momente, keď začal minulý rok na jar vystupovať proti opatreniam, sme mali urobiť rozhodnutie, aby SaS odišla z vlády. Predišli by sme množstvu komplikácií.

Je podľa vás Igor Matovič konfliktný človek?

Je človek, ktorého musíte dobre poznať, aby ste vedeli reagovať na jeho rozhodnutia. Ale Richard Sulík ho pozná veľmi dobre. A práve preto, že ho pozná, tak veľmi dobre vie, ako má konať, aby ho vytáčal.
Ako o novom premiérovi hovoríte o Eduardovi Hegerovi. Ľudia, ktorí ho poznajú, hovoria, že je skôr človekom konsenzu.

Bude v tomto zmysle lepším premiérom ako Matovič?

Eduard Heger je človek, ktorý hľadá konsenzus. Ale rovnaká situácia môže nastať aj v jeho prípade.
Keby prišiel ako predseda vlády s ministrom zdravotníctva s nejakými opatreniami, tak Richard Sulík by bol zasa proti. A v tom prípade by sa to týkalo už aj Eduarda Hegera a znovu by tam boli konflikty.

Bude tandem Heger-Matovič fungovať? Z histórie vieme, že premiéri, či už Pellegrini, Radičová alebo Mečiar, ktorí nie sú zároveň lídrami svojej strany, majú tendenciu správať sa viac autonómne a akoby sa od svojich predsedov vzdaľovať.
Je úplne prirodzené, že premiéri sa správajú autonómne, pretože premiér je zodpovedný. Vôbec si nemyslím, že by bol nejaký problém s tým, že by Igor Matovič mal ambíciu riadiť Eduarda Hegera.

Takže nebude akýmsi tieňovým premiérom?

Nie, pretože každý, kto pozná Igora Matoviča, vie, že sa sústredí na veci, ktoré sa ho týkajú. A tiež Edo Heger je človek, ktorý má svoj názor a vie si ho presadiť a nebol by len nejakou bábkou.

Nezačne súčasný premiér vnímať Hegera ako svoju konkurenciu?

Igor Matovič by najradšej odišiel preč. Nemá absolútne žiadnu ambíciu si niečo dokazovať alebo robiť niekomu zle a nebodaj bojovať s Edom Hegerom, aby náhodou nebol lepší.
Vôbec nie. Predsedníctvo OĽaNO opakovane presviedčalo Igora Matoviča, aby ostal v politike, pretože pre naše hnutie je to důležité, aktuality.sk

X X X

Biden chce umožniť očkovanie za prvých 100 dní 200 miliónom ľuďom

Nový cieľ 200 miliónov podaných dávok vakcín proti koronavírusu za prvých 100 dní v úrade oznámil vo štvrtok americký prezident Joe Biden na svojej prvej tlačovej konferencii, odkedy sa v januári stal šéfom Bieleho domu.
Pôvodne bolo cieľom podať za prvých 100 dní 100 miliónov dávok - tento cieľ sa podarilo dosiahnuť za 58 dní. Informovala o tom televízia CNN.

„Viem, že je to ambiciózne. Je to dvojnásobne viac, ako bol náš pôvodný cieľ. Avšak žiadna iná krajina na svete sa ani len nepriblížila k (dosiahnutiu) toho, čo robíme my. Verím tomu, že sa nám to podarí," vyhlásil Biden s tým, že na splnenie tohto cieľa stačí udržať súčasné tempo očkovania.

Biden tento nový plán oznámil po konzultáciách so svojimi poradcami a zdravotníckymi expertmi, s ktorými v uplynulých dňoch rokoval o tom, aký cieľ by bol realistický.

Americký prezident jednotlivým štátom USA nariadil, aby umožnili očkovanie všetkých dospelým obyvateľom do 1. mája. Aktuálne denne podajú v Spojených štátoch v priemere 2,5 milióna dávok vakcín.
Na ochorenie COVID-19 alebo komplikácie s ním spojené zomrelo už viac ako 545.000 Američanov, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Pandemická PN pre zdravotníkov sa legislatívne spresní

Každý zdravotník, ktorý sa nakazí v práci, má okrem pandemickej PN nárok aj na tvz. úrazový príplatok.
Pandemická práceneschopnosť (PN) aj nárok na tvz. úrazový príplatok pre zdravotníkov sa presnejšie upraví v novele zákona o sociálnom poistení. Uistila o tom Michaela Slivková Kirňaková, hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v reakcii na problémy pri vyplácaní pandemickej PN. Na tie vo štvrtok upozornilo Lekárske odborové združenie (LOZ) a Slovenská lekárska komora (SLK).

Každý zdravotník, ktorý sa nakazí v práci, má okrem pandemickej PN nárok aj na tvz. úrazový príplatok. "Na základe žiadosti ministerstva zdravotníctva, ktoré sa tým zaoberá, sme pripravili pozmeňovací návrh spresňujúci znenie zákona o sociálnom poistení. Návrh bude predložený na tejto schôdzi parlamentu, predpokladaný termín je v utorok 30. 3. Jeho znenie odsúhlasili všetky štyri koaličné strany," uviedla pre TASR Slivková Kirňaková.

Slovenskí zdravotníci majú čoraz väčší problém s tým, aby im po infikovaní v práci bola uznaná pandemická PN. Vo štvrtok o tom informoval predseda LOZ Peter Visolajský spolu s prezidentom SLK Marianom Kollárom. Žiadajú, aby sa urýchlene odstránili všetky legislatívne prekážky na plné hradenie pandemickej PN. Vyzývajú vládu SR a Národnú radu (NR) SR, aby vypustili vystavovanie potvrdenia a povinnosť preukazovania sa toho, že sa zdravotník nakazil pri výkone svojho povolania.
Kollár poukázal aj na to, že bol schválený tzv. úrazový príplatok, ktorý sa po započítaní k pracovnej neschopnosti vo výške 55 percent vymeriavacieho základu môže posunúť k 100 percentám, čo sa však podľa jeho slov v praxi nenaplnilo, aktuality.sk

X X X

Google bude podľa dohody platiť za obsah talianským vydavateľom

Americký internetový gigant Google tento týždeň podpísal licenčné dohody aj s talianskymi vydavateľmi, ktorým bude platiť za spravodajský obsah. Taliansko je tak ďalšou z krajín, v ktorej Google uzavrel dohodu o poplatkoch po mesiacoch vyjednávania o tom, ako uplatňovať nariadenia Európskej únie o autorských právach. Tie vydavateľom umožňujú požadovať poplatok od internetových platforiem za šírenie obsahu ich správ.

Dohoda zo stredy (24. 3.) umožní talianskym vydavateľom získať peniaze za zverejňovanie ich správ v platenom programe Google News Showcase.

„Tieto dohody podpísané na individuálnom základe predstavujú dôležitý krok vo vzťahu spoločnosti Google k talianskym vydavateľom prostredníctvom odmeňovania vydavateľov," uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti Google. Google News Showcase bude v Taliansku k dispozícii v najbližších mesiacoch, dodal internetový gigant.

Medzi vydavateľov, ktorí podpísali zmluvy s Google patria RCS MediaGroup, Il Sole 24 Ore, Monrif, Citynews, Caltagirone Editore, Il Fatto Quotidiano, Libero, Il Foglio, Il Giornale a Il Tempo.

Susedné Francúzsko bolo prvou krajinou EÚ, v ktorej Google už v januári uzavrel zmluvu s vydavateľmi o platbách za ich obsah. Takzvané tlačené médiá, ktoré zápasia s úbytkom predplatiteľov, sa už dlho búria proti tomu, že Google zarába milióny na reklamách, ktoré zobrazuje vedľa ich správ, aktuality.sk

X X X

Linky pomoci by potrebovali systémovú finančnú pomoc od štátu

Počet volajúcich na rôzne linky pomoci počas pandémie narástol, na niektorých aj o 95 percent.
Linky zamestnali viac odborníkov, napriek tomu zvládnuť nápor volajúcich je problém. Linky by potrebovali systematickú finančnú pomoc od štátu. Zhodli sa na tom vo štvrtok zástupcovia viacerých krízových liniek a liniek dôvery.

Krízové linky a linky dôvery sa zhodujú, že potrebujú pre svoje fungovanie systémovú finančnú podporu. Štát by sa podľa nich nemal spoliehať na to, že tento typ pomoci je zadarmo. Privítali by, keby štátne zdroje pokryli aspoň základnú prevádzku liniek. "Fungujeme vďaka rôznym darom či dvom percentám z daní," skonštatovala Soňa Lovašová, podpredsedníčka občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí - Li(e)nka, ktoré zabezpečuje činnosť Linky detskej dôvery. Stretnutie odborníkov zastrešila nadácia Volkswagen Slovakia.

Pred pandémiou tvoril tím internetovej poradne pre mladých IPčko.sk 40 dobrovoľných poradcov. V súčasnosti ho tvorí 30 zamestnancov a 120 dobrovoľných psychológov. "To značí obrovský dopyt po kvalitnej psychologickej pomoci. Napriek posilneniu tímu nemôžeme prijať tisíce kontaktov," poukázal zakladateľ IPčka Peter Madro.

Počas pandémie počet kontaktov na Linku detskej dôvery vzrástol o 95 percent. "Klesli nám školské problémy a šikanovanie, ale to sa vráti, keď prídu opäť deti do škôl," skonštatovala Lovašová. Podľa Tatiany Ivanič Rybanskej z Linky detskej istoty neboli pracovníci linky schopní vybaviť pre množstvo záujemcov 200 až 300 kontaktov denne. "Dištančná pomoc je pre ľudí veľká pomoc pre jej ľahkú dostupnosť, bezplatnosť či nepretržitosť," dodala Rybanská.
Najčastejšie počas pandémie ľudia riešili vzťahové problémy doma aj práci. Na druhom mieste to boli pocity osamelosti, depresie či pocit vyhorenia.

X X X

Firma obvineného pána X z Gorily dostala stopku v miliónovom biznise so štátom

SBS-ka Petera Košča, obvineného z podplácania, žila roky zo státisícov od štátu. Pán X, spájaný s SIS aj politikmi, odhadol svoj majetok na 10 miliónov eur.

Peter Košč, označovaný v prostredí Slovenskej informačnej služby (SIS) za pána X, roky zarábal na štáte. Muža s väzbami na viacerých politikov i šéfov tajnej služby aktuálne obvinili z podplácania, Národná kriminálna agentúra po ňom vyhlásila pátranie.

Státisíce eur ročne od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostáva už vyše dekádu súkromná firma Dast Security. Za SBS-kou profitujúcou zo stráženia jedného z najziskovejších štátnych podnikov stoja dvaja ľudia: poslanec Tomáš Taraba, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko, a hľadaný Košč alias pán X, ktorého meno figuruje v Gorile.

Košč mal podľa medializovaného prepisu Gorily zastrešovať personálne pohovory v Slovenskej informačnej službe (SIS) pod vedením Jozefa Magalu. Radiť mal aj ďalšiemu šéfovi SIS Antonovi Šafárikovi.

Médiá ho tiež spájali s posledným šéfom tajnej služby Vladimírom Pčolinským, ktorý sa vzdal funkcie po obvinení z korupcie, zo zneužitia právomoci a z ohrozenia dôvernej skutočnosti. Bývalý šéf organizačného odboru kancelárie vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica mal profitovať z úplatku od stíhaného konkurzného právnika Zoroslava Kollára.

Košcove obvinenie z podplácania súvisí s iným prípadom korupcie. V kauze 50-tisícového úplatku figuruje aj väzobne stíhaný exprokurátor Dušan Kováčik.

Gorila spája SBS-ku s korupciou

Spoločnosť Dast Security vznikla v roku 2003. Košč alias pán X, spájaný s SIS i politikmi, v nej figuruje od roku 2006 cez akciovku Dast Holding.

V rokoch 2005 až 2008 bol konateľom Dast Security Pavol Košč s rovnakou adresou na Jiráskovej 2, ako si uvádza Peter Košč. Malo by ísť o súrodencov. Pavol Košč sa spomína aj v Gorile – podľa medializovaného prepisu bol na podnet Petra Košča vymenovaný za riaditeľa personálnej sekcie SIS.

V údajnom prepise nahrávok z odpočúvania rozhovorov finančníka Jaroslava Haščáka s politikmi a štátnymi funkcionármi v konšpiračnom byte na Vazovovej sa spomína aj Dast Security. V Gorile stojí, že SBS-ka získala lukratívnu zákazku na stráženie podniku Samsung v Galante korupčným spôsobom.

Uvedené zistenia boli údajne skutočným dôvodom odvolania niekdajšieho riaditeľa 5. odboru SIS a jeho zástupcu z funkcií. „Dôvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zistenia o činnosti SBS Dast Security v Samsungu Galanta, podľa ktorých DAST Security získal zákazku na stráženie objektu Samsungu korupčným spôsobom,“ stojí v údajnom prepise Gorily.
Košč medializované informácie rezolútne odmietol. Pre Aktuality.sk tvrdil, že informácie o Dast Security i o ňom samotnom boli do Gorily doplnené umelo.

Ďalším spolumajiteľom SBS-ky je šéf mimoparlamentnej strany Život – národná strana, ktorý vlani ohlásil vznik konzervatívnej platformy na pôde Národnej rady a spolu so Štefanom a Filipom Kuffovcami odišiel z poslaneckého klubu kotlebovcov.

Nezaradený poslanec Taraba bol od marca 2007 do augusta 2020 aj v orgánoch Dast Holding – materskej firmy Dast Security. Dnes je „iba“ 50-percentným vlastníkom SBS-ky. Zákazku od SEPS-u komentoval nasledovne: „To je iba smiešna zákazka.

Vzájomné vzťahy s Koščom ešte pred jeho obvinením opísal ako „normálne – zatelefonujú si k meninám či narodeninám“. Podľa Tarabu sa spoznali, keď mali 26 rokov, no už niekoľko rokov nie sú v bližšom kontakte. „Bavíme sa o tom, ako to rozdeliť,“ uviedol na adresu spoločných firiem.

Košč: majetky za 10 miliónov

Koščova a Tarabova SBS-ka Dast Security pritom profituje už vyše desať rokov zo zákazky od štátneho SEPS-u. Kým v rokoch 2009 a 2010 mala miliónové tržby, od roku 2011 sú to „iba“ státisíce, pričom minimálne posledné dva roky žila len zo zákaziek od štátneho podniku.

Potvrdzujú to aj faktúry za roky 2019 a 2020, ktoré Dast Security poslala SEPS-u a ktoré sa zhodujú s tržbami SBS-ky. V roku 2019 fakturovala Koščova firma SEPS-u 358 480,33 eur bez DPH, vlani to bolo 387 043,78 eur bez DPH.
Košč tvrdí, že vo firme Dast Security zostala iba zákazka SEPS-u a súkromné kontrakty má v inej firme s názvom TK Security. „Štátne zákazky sú do päť percent našich tržieb,“ zdôrazňuje.

TK Security mala minulý rok tržby vo výške 1,5 milióna eur. Keďže v registri zmlúv so štátom nefiguruje, nemala by mať žiadne štátne zákazky.

Faktom je, že Dast Security si prišla za roky stráženia objektov SEPS-u na niekoľko miliónov. Samotný Košč alias pán X odhadol celkovú hodnotu svojho majetku na „okolo 10 miliónov eur“.

V SEPS-e dostali stopku

SBS-ka s kontroverzným vlastníckym pozadím by však mala v SEPS-e v dohľadnom čase skončiť. Nové vedenie štátneho podniku na čele s Petrom Dovhunom totiž prehodnotilo spoluprácu .

„Po zmene predstavenstva nebola spoločnosť Dast Security oslovená na predloženie cenovej ponuky,“ uviedol hovorca SEPS-u Norbert Deák. V praxi to znamená, že po vyhodnotení súťaže na strážne služby a podpise zmluvy s víťazom už Dast Securit nebude zarábať na zákaze od SEPS-u.

Súčasné vedenie štátneho podniku nevníma podľa Deáka Dast Security za „reputačne hodnoverného partnera“. „Dôvodom boli aj medializované informácie a s nimi spojené reputačné riziká ďalšej potenciálnej spolupráce,“ dodal Deák.
Medializované informácie sa týkali nielen sporného pozadia pri získavaní zákazky na stráženie Samsungu, ale aj prepojení majiteľa Petra Košča alias pána X z Gorily na Mareka Trajtera, obvineného z objednávky vraždy mafiána Romana Deáka. Keďže skutok bol premlčaný, stíhanie bolo zastavené. Súd tak nikdy nemohol rozhodnúť o Trajterovej vine či nevine.

Koščove konexie

Ďalším zaujímavým biznis partnerom Petra Košča bol v rokoch 2006 až 2009 Marek Noga. S Nogom, ktorý stál za špekuláciami s pozemkami pod obchvatom Bratislavy, bol Košč spoločníkom vo firme Dast Dealing.

Noga zarobil milióny na tom, že pred výstavbou obchvatu skúpil pôdu pod budúcou stavbou, aby si ju následne nechal vyvlastniť. Státisíce skončili aj u úradníka ministerstva hospodárstva Martina Urminského.
Košč pre Aktuality.sk povedal, že sa s Nogom nevidel 13 rokov.

Pán X je spájaný aj s bosom sýkorovcov Róbertom Lališom. „Košč sa s Lališom často stretávali u mňa v pizzeri,“ uviedol pred súdom Juraj Billik alias Čapatý.

„To nemôžem komentovať,“ reagoval Košč na otázku týkajúcu sa vzájomných vzťahov s bosom sýkoriek Lališom. Rovnako odmietol komenovať, či sa s Lališom stretával v súkromí.

Zaujímavý je Koščov advokát Michal Mišík, ktorý načas získal vplyvnú pozíciu v súdnej rade. Členstva v rade sa vzdal po tom, keď médiá upozornili, že zastupoval obvinenú sudkyňu Zuzanu Maruniakovú. Maruniaková mala po urgencii bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej rozhodnúť v kauze fiktívnych miliónových zmeniek v prospech Mariana Kočnera. Obvinená je z prijímania úplatku a zneužitia právomoci verejného činiteľa, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo financií posúva svoje plány s e-faktúrou, zavedú ju neskôr

Niektorým odborníkom sa nepozdáva nový nástroj proti daňovým podvodom a nepovažujú ho za dobrý.
Rezort financií v rámci boja proti daňovým podvodom chcel pôvodne spustiť nový nástroj na zvýšenie príjmov do rozpočtu už v polovici budúceho roka. Ostrú prevádzku takzvanej e-faktúry však ministerstvo nakoniec posúva o ďalší polrok neskôr.
Podstata e-faktúry spočíva v tom, že podnikatelia budú musieť po novom zasielať ešte pred vyhotovením každej záverečnej faktúry vybrané údaje aj finančnej správe.

„Platnosť zákona sa predpokladá koncom roka 2021. Následne bude priestor na testovanie technických riešení, pričom ostrá prevádzka sa plánuje zaviesť začiatkom roku 2023,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií.

Bez postupného nábehu

Ako ďalej prezradil rezort, v rámci zavádzania tohto nového opatrenia neplánuje postupný nábeh.
„So zavádzaním tejto povinnosti na etapy neuvažujeme. Plánujeme naraz spustiť povinnosť zasielať údaje z faktúr pre segment B2B (business to business – medzi firmami) aj B2C (business to customer – medzi firmami a zákazníkmi),“ dodal tlačový odbor.

Na jednej strane si minister financií Eduard Heger (OĽaNO) sľubuje od e-faktúry lepší výber daní, na druhej strane viacero odborníkov s ním nesúhlasí a povinné zasielanie fakturačných údajov kritizujú.

Podľa prezidentky Daňového fóra Slovenska Alice Ordy Oravcovej ministerstvo ide v tomto prípade nad rámec európskej legislatívy. Brusel totiž od členských štátov požaduje, aby e-faktúry používali len subjekty verejnej správy, ako aj firmy, ktoré s nimi obchodujú. Od zvyšných podnikateľov takéto opatrenie EÚ nevyžaduje.

Rovnako tak považuje zavedenie za celkom nákladné, pričom výdavky budú musieť zniesť podnikatelia.
„Navyše odhadovaný prínos pre štátny rozpočet vo forme zvýšeného výberu daní považujem za výrazne odvážny,“ dodala Oravcová.

Viac negatív ako pozitív

Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli považuje zavádzanie e-faktúry za nešťastný a potenciálne zlý nápad, ktorý prinesie viac negatívnych dôsledkov ako prípadných pozitív.

„Cieľ znižovania daňových únikov môže vláda dosiahnuť posilnením existujúcich nástrojov. Navyše v súčasnej situácii dôsledkov opatrení na zmiernenie šírenia pandémie by sa vláda mala zamerať oveľa viac na zjednodušenie a zníženie nákladov podnikania,“ priblížil Reguli.

Ako ďalej uviedol, s ohľadom na náklady, ktoré by vznikli na manažovanie tohto systému, môžu byť dodatočné príjmy štátu výrazne nižšie, než si sľubuje ministerstvo. V prípade výrazných nákladov alebo komplikácií pri správe systému môže byť pridaná hodnota tohto opatrenia spochybnená.

Zjednodušenie daní

Na druhej strane niektorí odborníci toto opatrenie vítajú.
„Daňová správa pri systéme e-faktúr bude môcť získať aktuálne informácie o dodaniach ako na strane dodávateľa, tak na strane odberateľa, na základe čoho bude mať možnosť jednoduchšie odhaliť prípadné daňové podvody. Preto sa dá očakávať, že po zavedení systému e-faktúr sa príjmy štátneho rozpočtu môžu zvýšiť,“ priblížila Zuzana Blažejová z poradenskej spoločnosti KPMG na Slovensku.

Podľa nej by mohol systém e-faktúr zjednodušiť administratívu podnikateľov a firiem, napríklad v ideálnom prípade by tento systém mohol vedieť sám zostaviť DPH priznania a iné DPH výkazy z e-faktúr, ako aj e-faktúry zaúčtovať a zostaviť z nich účtovnú závierku spoločno, aktuality.skti, k čomu pravdepodobne v neďalekej budúcnosti dospějeme, aktuality.sk

X X X

Byt môže skončiť v dražbe aj pre pár tisíc eur. Pandémia prinesie nových dlžníkov

Majiteľov bytov, ktorí nedokážu platiť mesačné zálohové platby, pribúda. Situáciu sťažuje aj hrozba nedoplatkov v ročnom vyúčtovaní. Ako sa brániť pred dražbou a čo robiť, keď narazíte na špekulantov?

Ak neplatíte zálohové platby za teplo, upratovanie spoločných priestorov či preddavky do fondu opráv, môžete prísť o strechu nad hlavou. Riziko sa začína už za hranicou 2000 eur, výška dlžnej sumy tak nemusí dosiahnuť ani pár percent hodnoty vašej nehnuteľnosti. Keďže dražba štartuje na nižšej sume, ako je trhový priemer, situáciu zvykli využívať aj rôzni špekulanti.

Oslovené správcovské spoločnosti pritom upozorňujú, že neplatičov bude pribúdať. Už dnes evidujú mierny nárast, na konkrétne čísla si však treba počkať. Dôvodom je strata zamestnania či pokles príjmov v dôsledku pandémie, pre ktoré majú už dnes mnohí majitelia bytov problémy s platením plnej výšky zálohových platieb.

Priemerné platby za mesiac kolíšu na Slovensku okolo stovky, konečná suma závisí od viacerých faktorov vrátane veľkosti bytu či veku nehnuteľnosti. Už tento rok však môže navyše zaskočiť aj ročné vyúčtovanie za energie, teplo či vodu. Mesiace na home-office a mimo školy sa totiž podpisujú na rastúcej spotrebe.

Hrozí nárast dlžníkov

Tisíce slovenských domácností žijú a pracujú s kratšou letnou prestávkou takmer rok výlučne vo vlastných bytoch a domoch. Minimálne jeden z rodičov pracuje z domu, deti sa učia väčšinu času online, častejšie sa varí, svieti, míňa sa viac vody.

„Vyúčtovanie za energie za rok 2020 dostanú majitelia bytov najneskôr do konca júla tohto roka. Očakávame veľa nedoplatkov. Platby, ktoré ľudia platili v roku 2020, totiž reflektujú rok 2019,“ vysvetľuje predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov Marek Perdík.

Vo výsledku sa tak môžu nedoplatky pohybovať v stovkách eur. Vlastníkom nehnuteľností preto odporúča, aby kontaktovali správcov bytových domov za účelom čo najskoršieho zistenia, či môžu očakávať nedoplatky a uhradili svoj dlh čo najskôr a nie až po predložení vyúčtovania. Pre niektoré rodiny však môže ísť o ťažko riešiteľnú situáciu.
Rezerva na opravy a havárie

Výška zálohových platieb sa môže v jednotlivých bytových domoch líšiť aj o vyše sto eur, finálna suma závisí od stavu bytového domu, rozlohy jednotlivých bytov či počtu osôb, ktoré v nich žijú.

Za jednoizbový byt môžete podľa oslovených správcov zaplatiť od 50 do 80 eur mesačne, za väčšie rozlohy aj vyše stovky. Ak vlastníci splácajú napríklad aj úver na rekonštrukciu, výťah či zateplenie domu, suma sa môže priblížiť k 200 eurám za mesiac.

V zásade pritom platí, že v novostavbách platia ľudia menej, keďže predpokladajú, že v najbližších 10 až 15 rokoch nebudú musieť investovať do opráv. Podľa Dušana Bučiča zo spoločnosti Vaša správa domu však vlastníci často nevidia za roh, keď si nevytvárajú rezervu.

„Neuvedomujú si, že o pár rokov bude treba opravovať,“ opisuje svoje skúsenosti. Upozorňuje, že práve nevyhnutné opravy môžu neskôr spôsobiť skokový nárast mesačného „nájomného“, lebo nebude existovať žiadna rezerva.

Posledné riešienie

Keďže zálohové platby sú povinnosťou, jej neplnenie vás môže stáť strechu nad hlavou. Podľa súčasných pravidiel na to stačí sekera prevyšujúca 2000 eur, a to dokonca len o niekoľko sto eur.

„Realizovali sme už aj dražby z dôvodu nedoplatku 2300 eur. Ide však o sumy, ktoré väčšinou vlastníci zaplatia,“ približuje Marek Perdík s tým, že dražba je hraničné riešnie, ktoré prichádza na rad až po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov zo strany správcu, najmä mimosúdneho procesu vymáhania.

Súdne konanie je neprimerane zdĺhavé a v sektore výkonu správy aj zbytočné, nakoľko počas jeho priebehu už dlžník prekročí hranicu 2000 eur a preto je výkon záložného práva formou dražby efektívnejší.
Keď vlastník bytu upozornenia ignoruje, neplatí ani sa situáciu nepokúša riešiť, správca predloží návrh na exekúciu, resp. dražbu na domovej schôdzi. Aby mohol konať ďalej, súhlasiť musí nadpolovičná väčšina všetkých majiteľov bytov a nebytových priestorov v dome.

Predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov tvrdí, že niektorí dlžníci sa snažia udržať dlh tesne pod rizikovou hranicou 2000 eur, aby sa vyhli dražbe. Aj preto vraj niekedy pristupujú k dražbe tesne nad zákonom stanovenou sumou. „Ak je totiž podaný návrh na dražbu, neplatič musí vyrovnať celý nedoplatok, aby jej predišiel,“ vysvetľuje Marek Perdík.
V praxi to znamená, že nestačí zaplatiť toľko, aby dlžná suma klesla na, resp. pod 2000 eur. Odborník zdôrazňuje, že väčšina majiteľov pod hrozbou dražby zaplatí. „Dražba je skôr psychologickým nástrojom na donútenie splatiť dlh,“ dodáva.
Viaceré prípady z minulosti však ukazujú, že špekulanti využívali cielené machinácie s výškou zálohových platieb, resp. ich skokové zvýšenie, aby sa dostali k bytom ostatných vlastníkov.

Machinácie a nátlak zo strany špekulantov

Potvrdzuje to aj predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov, podľa ktorého sa vyskytli prípady, keď sa zálohové platby v bytových domoch umelo navyšovali s cieľom dostať sa k nehnuteľnostiam ľudí neschopných platiť privysoké sumy.

Keďže výšku platieb schvaľuje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov, stačilo, aby sa objavil jeden majiteľ viacerých bytov, ktorý mal následne viac hlasov pri hlasovaní a mesačný poplatok razantne stúpol.

Cieľ je v tomto prípade podľa Mareka Perdíka jasný: urobiť z majiteľov neplatičov a dostať sa k ich bytom v dražbe pod cenu. „V takých prípadoch sme vlastníkovi odporučili, aby podal žalobu ako prehlasovaný vlastník,“ upozorňuje na možnosť obrany.

Úhrady do fondu majú byť podľa neho primerané a privysoké sumy musia byť odôvodnené. Príkladom učelového zvýšenia poplatkov je podľa neho nárast z 50 centov na 5 eur za meter štvorcový.
Ak by išlo o účelové zvýšenie, ktoré by bolo pre vlastníka likvidačné, môže podať žalobu na súd. Žalobca môže súd zároveň požiadať, aby dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov o skokovom zvýšení zálohových platieb.
Dražba nemusí byť pod cenu

Za akú sumu sa byt vydraží, respektíve či dosiahne trhový priemer, závisí od viacerých faktorov. Kľúčová je spolupráca vlastníka. Oslovení správcovia sa zhodujú, že ak je ústretový, spravidla sa podarí predať byt za vyššiu cenu a vyrovnať dlh. Ak sa o vec nezaujíma alebo robí obštrukcie, byt nesprístupní, výsledná cena môže byť výrazne nižšia.
Medzi regiónmi pritom neexistujú zásadné rozdiely v pomeroch medzi trhovou a vydraženou cenov bytov. Rozhodujúce sú faktory ako vek a poloha domu, či sa byt nachádza v meste alebo na vidieku, na prízemí alebo v podkroví.

Vo všeobecnosti platí, že byty vo veľkých mestách sa vydražia za vyššie sumy. Najväčší záujem je o nehnuteľnosti v Bratislave a Košiciach, nasledujú krajské a okresné mestá. Pod výšku ceny sa však podpisujú aj ďalšie okolnosti. „Vyššie ceny platia aj v prípade Banskej Štiavnice či Vysokých Tatier, kde je väčší záujem o turizmus a podobne,“ dodáva Marek Perdík.

Na porovnanie – dražobná cena štvorizbového bytu v Malackách v trhovej hodnote 139-tisíc sa začína na 104-tisíc eur. Za trojizbový byt v Handlovej v hodnote 44-tisíc sa dražba začína na sume 33-tisíc eur. Nájdu sa však aj také nehnuteľnosti, kde sa výška znaleckého posudku rovná dražobnej sume alebo ju dokonca prevyšuje.

Dražba bytu musí byť verejná a známa vopred. Dražobník musí najmenej 15 dní pred dražbou zverejniť oznámenie na úradnej tabuli obce alebo jej webe a v obecnej periodickej tlači. Oznam musí obsahovať základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšej sume.
Informácia o dražbe musí byť zverejnená aj v registri dražieb. Ak je vyvolávacia cena 16 550 eur a vyššie, dražobník zašle oznámenie aj ministerstvu spravodlivosti, aby ho zverejnilo v obchodnom vestníku, aktuality.sk