iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Od Brhela k Bödörovi. Ján Kuciak ich opísal už dávno

Z článkov Jána Kuciaka dodnes čerpajú novinári aj polícia. Ako blízko bol k pravde dnes ukazujú veľké policajné akcie Očistec či Mýtnik. Od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej uplynuli už tri roky. Definitívny trest za ohavný zločin pozná už vrah Miroslav Marček a sprostredkovateľ úkladnej vraždy Zoltán Andruskó. Obaja sa k činu priznali. Neprávoplatne odsúdený je aj Marčekov bratranec Tomáš Szabó, ktorý mu mal pri vražde pomáhať a vystupovať aj v úlohe šoféra.

Kočnera a jeho volavku Alenu Zsuzsovú však Špecializovaný trestný súd oslobodil. Prokurátor sa odvolal. Na ťahu je teda Najvyšší súd. Právoplatný však už je Kočnerov trest v kauze zmenky televízie Markíza. Najvyšší súd jemu aj Pavlovi Ruskovi vymeral 19 rokov za mrežami.

Polícia a prokuratúra dodnes pracujú na odhaleniach Jána Kuciaka. Až s odstupom času a po veľkých policajných zásahoch posledných mesiacov sa ukazuje, aká prelomová bola už pred rokmi práca Jána Kuciaka. Ten totiž nepísal len o Kočnerovi, ale napríklad aj o oligarchovi Norbertovi Bödörovi a jeho príbuznom Tiborovi Gašparovi či podnikateľovi blízkemu Smeru-SD Jozefovi Brhelovi.

Veľké policajné akcie a zistenia Jána Kuciaka

Všetci traja sú dnes vo vyšetrovacej väzbe. Prví dvaja obvinení ako hlavy zločineckej skupiny v polícii. Bödör má navyše na krku obvinenie z prania špinavých peňazí v korupčnej megakauze Dobytkár. V kauze Očistec sa hovorí o oblastiach, o ktorých museli policajní funkcionári referovať Bödörovi na špeciálnych poradách. Množstvo z nich vo svojich článkoch opísal Ján Kuciak. Figuroval v nich Bödör aj Kočner.

Kuciakove zistenia sú cenné aj pri rozkrývaní pozadia kauzy Mýtnik, kde čelia obvineniu bratia Brhelovci či podnikateľ v IT sektore Michal Suchoba.

Po zadržaní Jozefa Brhela vzniklo množstvo článkov opisujúcich blízkosť politikov Smeru k tomuto oligarchovi. Najvýznamnejšie sú prepojenia Brhela s niekdajším korunným princom Smeru Robertom Kaliňákom.
Práve tie v minulosti odhalil Ján Kuciak, ktorý detailne rozobral pozadie schránkových firiem v Kaliňákovej kauze Kovošrot, ktoré viedlo až k Brhelovi. A rovnakým prípadom prepojenia Kaliňáka s Brhelom je luxusná vila na Ostravskej ulici. Ján Kuciak odhalil, že ju na striedačku vlastnili ľudia Kaliňáka a Brhela.

Investigatívny novinár do hĺbky rozobral aj pozadie IT firmy Anext. Našiel v nej Počiatkových a Kaliňákových ľudí. A na základe článku Kuciaka Okresný súd v Žiline začal konanie, na konci ktorého vyškrtol firmu z protischránkového registra. V dôsledku tohto rozhodnutia Anext už rok nemôže získavať peniaze od štátu.

Kaštieľ vo Vinosadoch aj hotel Hilton

Ján Kuciak písal aj o viacerých dnes mimoriadne dôležitých miestach v čase, keď sa o ne málokto zaujímal. Hoci kaštieľ vo Vinosadoch preslávili až návštevy Roberta Fica s priateľkou v lete minulého roka, Ján Kuciak vlastnícku štruktúru kaštieľa skúmal už v roku 2016 – spojil ho s Miroslavom Výbohom.

S Výbohom spojil aj hotel DoubleTree by Hilton. K vlastníctvu tretiny hotela sa priznávajú Juraj Široký, ktorý hotel postavil, aj väzobne stíhaný oligarcha Jozef Brhel. Tretí podiel vo firme, ktorá hotel vlastní, je však vlastnený netransparentnými schránkovými firmami. Ján Kuciak a Marek Vagovič už pred takmer piatimi rokmi odhalili, že schránková firma, ktorá tretinu hotela vlastnila, preberala aj biznis patriaci Výbohovi.

Policajti v Threeme

Objasňovanie káuz, na ktoré poukázal Ján Kuciak, sprevádza množstvo pochybností. Viacerí policajti zo špeciálneho tímu Novinár sa totiž spomínali aj v Threeme Mariana Kočnera. Či to bol bývalý šéf tímu Roman Stahl, ktorý musel na tomto poste skončiť po tom, čo sa objavilo podozrenie, že na pokyn Bödöra zdržal obvinenia v kauze Technopol Services.
Alebo vyšetrovateľka, ktorej kamošovi podľa Kočnera mal „Slina“ (Pavol Rusko pozn. red.) dlžiť peniaze a ktorá mala od Kočnerovho známeho dostať VIP lístky na festival. Do nelichotivého svetla ju stavia aj správa, ktorá sa našla v telefóne Mariana Kočnera. Preposlal mu ju ich spoločný známy Ladislav Kondrc.

„Ahoj Lacko, prosím Ta, súrne potrebujem číslo na Mariána. Nie som v kancli, a aby mi nešli do mojich veci, lebo ho potrebuju kontaktovať kvôli dnešnej mimoriadnej akcii. Ďakujem,“ správu s takýmto obsahom preposlal Kondrc Kočnerovi 26. februára 2018. Teda v deň, keď sa Slovensko dozvedelo o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Vyšetrovateľka Bibiána Mašánová podozrenia odmieta, riešil ich s ňou aj nadriadený a má dôveru vedenia. V minulosti vyšetrovala viacero Kočnerových káuz, napríklad ho nadvakrát obvinila v kauze Welten. Prvé uznesenie jej musel prokurátor zrušiť. Teraz už na prípade nepracuje.

Ďalší bývalý vyšetrovateľ Kočnerových káuz Jozef Lilko si s mafiánom vymenil viac než tridsať nie celkom pracovných a profesionálnych správ. Z kontextu vyplýva, že sa mohli aj nepracovne stretnúť. Na NAKA skončil po reorganizácii.

Kauza Technopol Services

Samotná kauza Technopol Services akoby nadväzovala na prípad z hlbokých 90. rokov, kde okrem Kočnera figuroval aj syn vtedajšej hlavy štátu Michal Kováč. Podozrenia sa nevyšetrili, obaja vtedy dostali milosť.

V Kočnerovi však zrejme zostal pocit krivdy voči Pavlovi Pávkovi, ktorý bol celé roky vo vedení Technopolu. „Pávek ma kedysi o.ebal a dostal na 28 dní do basy,“ písal Kočner v súvislosti s kauzou Technopol kamarátovi Tomášovi Rajeckému.
Ján Kuciak v januári 2017 opísal, ako ovládli ľudia s väzbami na Kočnera v priebehu týždňa – od 2. do 8. decembra 2016 – firmu Technopol Servis a vyviedli z nej majetok v hodnote 20 miliónov eur. Bolo to po prvý raz, keď sa Kuciak zaoberal priamo kauzou, kde podozrenia smerovali ku mafiánovi Kočnerovi.
To, že mal mladý novinár vo svojom článku pravdu, sa ukázalo vlani v marci, keď NAKA mafiána pre kauzu Technopol obvinila.

Krádež akcií

Machináciám kočnerovcov predchádzala krádež akcií Technopolu, z ktorej polícia ešte v lete 2016 obvinila Pávkovu exmanželku Denisu Pávkovú. Práve tá sa neskôr obrátila na Kočnera, aby jej pomohol zo zložitej situácie. Obvinená je dodnes, vyšetrovanie sa podľa našich informácií chýli ku koncu. Čaká sa na znalecký posudok. V najbližších mesiacoch by malo byť vyšetrovanie uzavreté návrhom na podanie obžaloby.

Kočnerových ľudí obvinila NAKA až pred troma rokmi, práve v čase, keď došlo k zavraždeniu Jána Kuciaka. Okrem Kočnera v kauze Technopol čelí trestnému stíhaniu Jozef Dučák starší, ktorý firmu ovládol cez fingované valné zhromaždenie. Advokát Andrej Šabík, ktorý pri tom asistoval ako zapisovateľ – a jeho spoločnosť nadobudla majetok Technopol Servis.

A tiež Peter Horváth, na ktorého novovzniknutú eseročku napokon prešiel majetok Technopol Servis.
Akcie spoločnosti, z krádeže ktorých je obvinená Denisa Pávková, mal priniesť na valné zhromaždenie podnikateľ Jozef Dučák mladší. Z notárskej zápisnice vyplýva, že boli prepísané na jeho eseročku AAROW. Aj Dučák mladší a AAROW čelia trestnému stíhaniu. Tu vyšetrovanie pokračuje naďalej. „Veľký rozsah znaleckého dokazovania priamo ovplyvňuje aj dĺžku trestného konania,“ pripomína špeciálna prokuratúra.

Príprava vrážd prokurátorov

Kauzu Technopol pôvodne dozoroval súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka. V priebehu vyšetrovania Kuciakovej vraždy vyšlo najavo, že tí istí páchatelia plánovali ešte pred novinárom zavraždiť aj prokurátora a jeho deti.
Z prípravy vraždy Žilinku, ale aj bývalého prvého námestníka generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho a nového špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica sú obvinení Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó, Miroslav Marček aj Zoltán Andruskó. Tí istí figurovali aj v kauze vraždy Jána Kuciaka.

Jaromír Čižnár ešte ako generálny prokurátor pred časom upozornil, že Žilinka aj Šufliarsky boli rovnako ako Kuciak lustrovaní v policajných databázach.

Prokurátori sú pritom v systéme blokovaní a k ich dátam sa bežný policajt nedostane. Podľa Marčekovej výpovede chýbalo len málo a Žilinka mohol byť prvou obeťou na objednávku Mariana Kočnera. Andruskó vraj akciu na poslednú chvíľu odpískal. Vlani polícia obvinila z prípravy vrážd aj Dušana Kracinu. Ten mal podľa obvinenia zabezpečiť zatiaľ neznámych Srbov, aby zavraždili Žilinku. Vyšetrovanie naďalej pokračuje. Keďže Andruskó a Marček sa priznali a spolupracujú, ich vec bola vyčlenená na samostatné konanie.
„To je v súčasnosti prerušené, avšak uvedené osoby aj naďalej majú vznesené obvinenie,“ informovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Zlatý kľúčik

Ján Kuciak ako prvý pred rokmi spojil Norberta Bödöra so známym nitrianskym hotelom Zlatý kľúčik. Už pred takmer štyrmi rokmi upozornil, že Bödör mal na Zlatý kľúčik záložné právo za viac ako milión eur, ktoré pred rokmi požičal vtedajšiemu majiteľovi hotela Róbertovi Rybárovi. Začiatkom roka 2015 začal Bödör dlžobu vymáhať. Rybár sa rozhodol hotel predať, cena v inzeráte bola 2,9 milióna eur. Hotel napokon získali firmy s väzbami na Bödöra.

„Noro začal tlačiť na Rybára spôsobom, že má obrovské daňové problémy, za ktoré bude trestne stíhaný, a využíval k tomu akciu vykonanú Kriminálnym úradom finančnej správy,“ vypovedá teraz bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Výsledkom podľa jeho slov bolo „vyrovnanie dlhu milión euro ,kvázi‘ prepisom hotela Zlatý kľúčik na osoby blízke Norovi Bödörovi“.

Kuciak v článku tiež upozornil, že noví vlastníci hotela s prepojeniami na oligarchu dostali od štátu dotácie dohromady za 2,4 milióna eur. Milióny im priklepla Pôdohospodárska platobná agentúra krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2016, keď bol ministrom Ľubomír Jahnátek (Smer-SD).

V tejto súvislosti mladý novinár riešil aj odôvodnenosť dotácie. Išla totiž z tej istej výzvy – z programu rozvoja vidieka. Podmienky výzvy pritom podľa Kuciakových zistení neumožňovali, aby peniaze išli na projekty v krajských mestách.
Kočnerovo auto v Nitre

Kľúčik napokon spojil aj Bödöra a Kočnera. 19. marca 2018 – necelý mesiac po vražde Jána Kuciaka – parkovalo Kočnerovo luxusné biele Bentley v areáli hotela. „Odkiaľ ste? To snáď nemyslíte vážne. Keďže Aktuality.sk patria zahraničnému subjektu, pre mňa sú tzv. cudzím agentom. Ja sa s vami baviť nebudem. Dovidenia!“ reagoval vtedy na otázky Aktualít Kočner. O incidente s novinármi si zrejme písal aj s kamarátom Norbertom Bödörom. „Rozum sa mi zastavuje,“ píše Kočner. „Mne úplne,“ kontruje Bödör.

„Až mi zle došlo...Ale dnes do NR za nami určite nikto nešiel A kto túto teóriu (že v tom máme prsty) šíri. Lebo nikto to šíriť musí !!!“ písal „Kamošovi“, ako označoval Bödöra, rozrušený Kočner.

NAKA skúmala aj okolnosti nadobudnutia „kľúčika“ firmami blízkymi Norbertovi Bödörovi a čerpanie dotácií od PPA. „Vo veci podozrenia z trestnej činnosti poškodzovania záujmov Európskej únie v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z eurofondov spoločnosti Horagro a Agro Ladzany, v štádiu pokusu, bola vec pôvodne vyšetrovateľom NAKA odmietnutá. Uznesením dozorujúceho prokurátora bolo uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí zrušené a uložené doplniť trestné konanie. Vyšetrovateľ opätovne uznesením podozrenie z predmetnej trestnej činnosti odmietol.Predložený spis prokurátor aktuálne preskúmava,“ informovala za Úrad špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Kauza Unipharma

Chápadlo policajnej mafie vidno aj v kauze Unipharma. Investigatívny novinár Kuciak ešte v decembri 2016 odhalil, ako chcel Marian Kočner z lekárnikov súdnou cestou vytĺcť údajný ušlý zisk 45 miliónov eur. Košický súd najprv vychádzal mafiánovi v ústrety, po medializácii však sudca rozhodol v Kočnerov neprospech.

Až akcia Očistec ukázala, že v pozadí čudného vyšetrovania lekárnikov boli ľudia z okolia Norberta Bödöra – konkrétne jeho kamarát Milan Mihálik. Ten bol v roku 2014 radovým operatívcom, ktorý sa horlivo zapojil do prípadu Unipharma. Existuje pritom podozrenie, že celé vyšetrovanie lekárnickej firmy sa dialo na želanie Mariana Kočnera. Viacerí svedkovia z kauzy Bödörovho komanda hovoria, že Mihálik si za nasadenie v kauze Unipharma vyslúžil povýšenie z radového operatívca priamo na zástupcu riaditeľa finančnej polície NAKA.

Staré vyšetrovanie Unipharmy pre podozrenie z podplácania a prijímania úplatku na základe anonymu, ktorý sa podpísal ako „znechutený Prievidžan“, beží dodnes. Ani po šiestich rokoch nie je nikto obvinený.

Kauza Donovaly

„Publikačná činnosť Jána Kuciaka podnikateľovi vadila. Obžalovaný vedel, že to môže byť vážna prekážka v jeho snahe byť predsedom politickej strany,“ vyhlásil vo svojej záverečnej reči pred Špecializovaným trestným súdom dozorujúci prokurátor Vladimír Turan.

O mafiánovi, ktorý roky patril k bratislavskej a donovalskej smotánke, napísal Kuciak množstvo článkov. V jednom z nich upozornil na fatálne chyby vyšetrovateľa v kauze Donovaly.

Investigatívny novinár totiž analyzoval uznesenie o zastavení trestného stíhania a porovnal ho s dátami z otvorených zdrojov. Výsledkom bolo šesť bodov, kde sa závery vyšetrovateľa Štefana Jombika zásadne rozchádzali s realitou. Článok vyšiel na konci júna 2017.

Pár týždňov nato priznal policajný prezident Tibor Gašpar zásadný zvrat v celej kauze. Prokurátor nariadil odňať prípad Jombikovi a obviniť Kočnera. Jombik spolu s kolegom Jaroslavom Barochovským riešili viacero čudných Kočnerových káuz. Napokon obaja odišli do civilu.

Vyšetrovanie kauzy Donovaly prevzal iný policajt. Spolu s Kočnerom bola ešte v roku 2017 obvinená aj Jana Šlachtová a Peter P. za pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného, kde mala štátu vzniknúť škoda 8 miliónov eur.

Kauza Welten

Pred súdom v kauze vraždy Jána Kuciaka vypovedal aj zakladateľ golfového areálu v Báči Erik Schwartz.
Keď mal približne pred ôsmimi rokmi problémy s bankou, ktorá žiadala jednorazové vyplatenie úveru, do areálu vlastnícky vstúpil Marian Kočner a stal sa spoluvlastníkom. Golfový areál sa stal jednou z jeho úradovní. Práve tam sa stretával aj s Alenou Zsuzsovou.

Kauzu v roku 2017 podrobne opísal Ján Kuciak.

„Práve Kočner bol hlavným hýbateľom kauzy okolo golfového areálu v obci Báč, neďaleko Bratislavy: Najskôr cez záložné právo ovládol firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil,“ napísal.

Prípad už vtedy vyšetrovala NAKA. Kočnerovi však vzniesli obvinenie až po vražde Jána Kuciaka, približne rok po tom, ako vyšiel jeho článok. Prvé uznesenie musel prokurátor zrušiť. Vyšetrovateľka Mašánová musela doplniť dokazovanie a Kočnera obviniť znovu. Spolu s ním čelia stíhaniu pre zločin poškodzovania veriteľa ďalšie dve osoby. Prípad už rieši rovnaký vyšetrovateľ ako kauzu Donovaly. Obe kauzy totiž úzko súvisia.

„Vo vzťahu k týmto prípadom možno uviesť, že je naďalej vedené trestné stíhanie, ktorého dĺžka je determinovaná výkonom procesných úkonov prostredníctvom právnych pomocí,“ informovala polícia. V praxi to znamená, že zabezpečujú cez medzinárodnú právnu pomoc informácie o peniazoch, ktoré Kočner smeroval do zahraničia.
„Dĺžka prípravného konania je ovplyvnená najmä dokumentovaním obchodných vzťahov a finančných tokov realizujúcich sa medzinárodne,“ dopĺňa za špeciálnu prokuratúru Tökölyová.

Five Star Residence a Bonaparte

Ján Kuciak venoval viacero článkov aj bytovke Five Star Residence, ktorú stavala firma spojená s Kočnerom. Pre prevody bytov a následné nadmerné odpočty DPH je už právoplatne odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák.
V jeho byte v komplexe Bonaparte ešte donedávna žil šéf Smeru Robert Fico, ktorý sa len nedávno presťahoval do bytu bývalého šéfa Sociálnej poisťovne za Smer-SD Dušana Muňka v centre Bratislavy. Susedný byt v Bonaparte patril v minulosti Kočnerovej firme. Keď sa Kuciak Kočnera pýtal na predaj bytu, ten sa mu začal vyhrážať, že skončí s písaním a že bude naňho aj jeho rodinu zbierať špinu. Polícia vtedy Kuciakovo trestné oznámenie zmietla zo stola a Kočnera ani len nevypočula.

Pre kauzu predaja bytov vo Five Star Residence polícia obvinila Kočnera, Janu Šlachtovú a ďalších dvoch mužov zo zločinu krátenia dane a poistného.
Trestné stíhanie vo veci neodvedenia dane a poistného prebieha podľa polície aj pre samotnú výstavbu bytovky Five Star Residence. Momentálne prebieha znalecké skúmanie.

Ján Kuciak písal v decembri 2016 aj o tom, že NAKA začala ďalšie trestné stíhanie v „kauze Bašternák“. Išlo o firmu Real Forum Invest, cez ktorú staval tento podnikateľ s obchodnými partnermi práve spomínaný komplex Bonaparte. Za výstavbu Bonaparte polícia obvinila Bašternáka a ďalších troch mužov. Trestné stíhanie vo veci krátenia dane beží aj pre samotný predaj bytov v luxusnej rezidencii neďaleko Bratislavského hradu.

Predražené pozemky v pozadí kauzy Glance House

Ďalej než ostatní novinári zašiel Ján Kuciak aj v kauze Glance House. Tú len nedávno opäť otvorila generálna prokuratúra. Niekdajší prvý námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka sám pred rokmi vyviazol s disciplinárnym stíhaním a aj to sa napokon skončilo bez trestu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka však nechal vtedajšie postupy polície a prokuratúry preveriť a narazil na pochybenie.
„Rozhodnutie o postúpení veci na disciplinárne stíhanie nebolo podľa nášho názoru v súlade so zákonom a je vo veci potrebné opätovne konať a rozhodnúť,“ vysvetlil generálny prokurátor Žilinka.

V praxi to znamená, že sa kauza opätovne otvorí. Nie je vylúčené, že to povedie aj k stíhaniu Dobroslava Trnku.
Dôvodom je list, ktorý ešte ako námestník generálneho prokurátora v máji 2012 poslal na senecký kataster. Napísal v ňom, že súhlasí s prevodom nehnuteľnosti na britskú schránku Commercial Development Investment (CDI), ktorú ovládala Kočnerova dlhoročná známa Jana Šlachtová.

Vtedajší riaditeľ katastra Igor Svítek si Trnkov list vyložil ako pokyn a bytovku previedol. Tá šla z CDI rovno do firmu Gapeja Kočnerovho dlhoročného súputníka Štefana Agha. O pár týždňov Gapeja podala sama na seba návrh na konkurz, do ktorého mala spadnúť aj bytovka v Bernolákove.

Pohľadávka 23 miliónov

No a do konkurzu si najväčšiu pohľadávku – za vyše 23 miliónov eur – prihlásila britská schránka Mafferton. Ako presne táto zvláštna pohľadávka vznikla, opísal už pred takmer štyrmi rokmi Ján Kuciak. A našiel tam opäť Mariana Kočnera.
V článku sa zameral na pozemky v Čunove, ktoré pôvodne patrili dnes už odsúdenému mafiánovi. Ten ich predal za výrazne premrštenú cenu firme Gapeja, svojho známeho Agha. Firma ale za pozemky Kočnerovi nezaplatila.

Vznikla tak pohľadávka vo výške 23 miliónov eur. Kočner ju predal britskej schránkovej firme Mafferton, ktorá cez ňu chcela ovplyvniť osud bytovky Glance House. Znalec pritom v roku 2017 ohodnotil pozemky na 116-tisíc eur.
Mafferton pritom získal pohľadávku voči Gapeji 17. mája 2012, teda deň predtým, ako námestník generálnej prokuratúry Trnka podpísal sporný prevod bytovky k Jane Šlachtovej.

Problém bytovky sa dodnes nevyriešil. „Tie byty sú stále zaradené v konkurznej podstate Gapeja a chátrajú. Hlavný veriteľ je Mafferton, kde konečný užívateľ je úplne jasne Kočner. A peniaze by pribudli na konte jemu,“ vysvetľoval vlani pôvodný developer Glance House Róbert Číž, aktuality.sk

X X X

Nestala sa policajtkou, no hľadanie pravdy nikdy nevzdala (profil Martiny Kušnírovej)

Martinin zmysel pre spravodlivosť dostal po Jankovom boku úplne iný rozmer.
Martina Kušnírová vyrastala v skromných pomeroch v dedine Gregorovce priamo pod Šarišským hradom neďaleko Prešova. Už od detstva bola iná ako jej rovesníčky.

Krivda a neprávosť sa jej bytostne dotýkali, aj keď sa práve nediali jej, ale povedzme niekomu v jej okolí. Nevysoké dievča pôsobilo skôr nenápadným dojmom, no za spravodlivosť sa neváhala aj pobiť.

Rázne dievča

„Bola ako chalan, lozila po stromoch, chytala ryby,“ spomína si jej kamarátka. Riadila sa jednoduchým životným krédom, ktoré jej a jej bratovi vštepila ich mama Zlata: „Nepodvádzajte, nerobte druhým zle, ale buďte odvážni, nedajte sa.“
Neraz sa postavila aj za bezbranné zvieratá v útulku, milovala ich. Z času na čas poslala Slobode zvierat aj peniaze.
Ako tínedžerka sa musela vyrovnať so smrťou otca. To, že rodina prišla o jeden príjem do rodinného rozpočtu, si hneď uvedomila. Výpadok príjmu sa preto snažila zmierniť brigádou na opačnom konci republiky, na ktorú nastúpila hneď v prvom ročníku na gymnáziu v Prešove.

Celé leto pracovala na Seneckých jazerách, kde obsluhovala hostí. Majitelia podniku si ju veľmi obľúbili, jej zodpovednosť, priamočiarosť a ráznosť boli presne to, čo potrebovali. Keď bolo treba, Martina neváhala buchnúť po stole či zvýšiť hlas hoci aj na vystrájajúcich opilcov.

Veľké plány

V škole makala na plné obrátky. Mala veľké plány, chcela byť policajtkou. Aj keď sa s bratom hrávali, ona bola vždy „poliš“ a brat bol zlodej.

Spolužiačka si ju pamätá ako usilovnú, vytrvalú a čestnú gymnazistku. „Nebola bifľoška, prosto jej to pálilo, bola prirodzene inteligentná,“ hovorí Martinina kamarátka. Jej slabinou bola len matematika.

Hoci veľa dievčat v jej veku riešilo typické problémy spojné s dospievaním, Martina s obavami o svoj výzor nestrácala čas. Nepotrpela si na drahé módne kúsky ani dokonalý imidž. Nemaľovala sa, nepoužívala ani mejkap, nakupovanie doslova neznášala. Aj šaty na stužkovú si kúpila prvé, ktoré si vyskúšala.

To, čo zarezonovalo jej spolužiakom na Gymnáziu blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča v Prešove, odhaľuje báseň. Zložili jej ju v maturitnom ročníku. Najmä pri čítaní posledných dvoch veršov však zavládne v duši smútok: „v živote má veľké plány, v parlamente zmeny spraví.“

Politika ju nikdy nenechala chladnou. Už na základnej škole hovorila o Mečiarovi, pred voľbami zase mamu nahovárala, aby oslovila ľudí, nech nevolia Fica. Keď mama protestovala, zareagovala jednoduchým vysvetlením – ak chceme zmenu, treba začať od seba a svojho okolia.

Nesplnený sen

S neprávosťou sa osobne stretla hneď po gymnáziu, keď sa chystala na prijímačky na vysnívanú policajnú akadémiu.
Pripravovala sa poctivo, no už na prijímačkách pochopila, že to nie je škola pre ňu. Jej pozornosti neuniklo, že viacerí chlapci sa neskrývane chvastali, ako už majú prijatie na akadémiu vybavené.
Indície, že to takto funguje, dostala pred prijímačkami aj mama Zlatica. Vraj si má prichystať 5-tisíc eur, inak tam dcéru nedostane.

Keď Martina prišla skormútená domov, mama Zlatica chvíľu pomýšľala aj nad pôžičkou. Martina to však rázne odmietla, že za takých okolností tam teda nechce ísť.

Zlatica ocenila dcérine rozhodnutie, no nechcela to nechať len tak. Napísala vtedajšiemu policajnému prezidentovi Jánovi Packovi list, kde opísala korupčné praktiky. No keďže dôkazy jej chýbali, nečakala, že by čokoľvek mohla zvrátiť.
Odpoveď polície ju v tom len utvrdila. Jej sťažnosť polícia vyhodnotila ako trestné oznámenie, ktoré zanedlho zmietla zo stola. Neskôr sa ukázalo, že rektor Akadémie policajného zboru Václav Krajník naozaj pomohol takmer tridsiatke vybraných uchádzačov prejsť cez prijímačky, a najmenej od dvoch dostal aj spomínaných 5-tisíc eur.

Stretnutie s Jankom

Pátranie po pravde Martinu napokon priviedlo do Nitry, kde začala študovať archeológiu.
Skladanie obrazu niekdajšej histórie z čriepkov minulosti jej možno pripomínalo jej obľúbenú detektívku, pri ktorej si cibrila schopnosť analyzovať fakty. Vraha v televíznej detektívke neraz odhalila omnoho skôr, ako to došlo ostatným pri jej sledovaní.
Ako veľa študentov v Nitre, aj Martina napokon skončila na priváte. A osud chcel, že sa v ňom stretla s Jankom. Zo začiatku sa len ostýchavo spoznávali. Martine na Jankovi imponovalo, že je rozumný a že sa vyzná v politike.
Ich vzťah sa rodil potichu, takmer nebadane, a pritom pred zrakmi ich kamarátov, spolubývajúcich. Až prepukol do neskrývanej lásky a zaľúbenci mali oči iba jeden pre druhého.

Mária, Jankova sestra si spomína, že Martine sa veľmi páčilo, ako Janko telefonoval s mamou. „Rozprával jej sladko, ako by bol stále jej malým synom, čo sa Martinke veľmi páčilo,“ spomína Majka Kuciaková.
A ako videl Martinu Janko? To najlepšie vystihuje on sám vo verši, ktorý jej chcel povedať na svadbe: „Mám rád, keď sa pýriš, máš líca červené, keď sa hádame, tak vždy som na vine. Si netrpezlivá jak voda v plameni, no za nič na svete by som ťa nemenil.“

Mala rešpekt, no nie strach

Po škole sa obaja rozhodli ísť do Bratislavy. Janko si hľadal prácu v spravodajských redakciách, Martina istý čas pracovala v sklade, kde pomáhali aj Rómovia.

„Bola nadšená, že pracuje niekde, kde dostávajú príležitosť aj diskriminované skupiny najchudobnejších,“ spomína si kamarátka Vanda a prezrádza ďalšiu povahovú črtu Martiny.

Dvojica si napokon našla bývanie v dedinke Veľká Mača pri Galante – výber padol na starší dom blízko pri diaľnici, odkiaľ by sa obaja rýchlo napojili na cestu do Štiavnika alebo do Gregoroviec.

Neskôr sa Martina zamestnala v odbore, vo firme ACANTHA Archeology. Tak ako pre Jana nebol problém, s ktorým by sa nedokázal popasovať, ani Martina sa novej práce nezľakla. Mala síce rešpekt, ale nie strach. V práci čoskoro zistili, že svoju prácu berie zodpovedne a dá sa na ňu spoľahnúť. S kolegami zakrátko nadviazala ozajstné priateľstvá, vďaka ktorým sa aj navštevovali.

„Boli protiklady, ktoré sa priťahujú,“ spomína dnes Jana Blanc, Martinina kolegyňa. „Ona bola výbušný živel, ktorý stále niečo vymýšľal, on bol pokojný a rozvážny,“ opísala dvojicu.

Vždy vraj musela všetko vedieť, takže žiadne tajomstvo sa pred ňou neutajilo. O to viac sa Janko tešil, keď Martina neprišla na to, že dovolenku v Gruzínsku vlastne zorganizoval kvôli ich zásnubám. Vysnívanú mali aj svadobnú cestu – Martina snívala o Islande.

Novinári sa nevraždia

Janko sa medzitým vyprofiloval na investigatívneho novinára, ktorého preslávilo odhaľovanie veľkých káuz. Pustil sa aj do pochybných kšeftov podnikateľa Mariána Kočnera, s ktorým mal dokonca nepríjemný telefonát. O vyhrážkach, ktoré podnikateľ na Jana vtedy vychŕlil, sa neskôr dozvedel celý svet.

Kamarátov z okolia snúbencov pochopiteľne zaujímalo, ako takúto spätnú väzbu od zloduchov Janko zvláda. Martina stála v každom okamihu za ním. Hľadanie pravdy bola pre nich oboch principiálnou vecou. Obavy si nepripúšťala.
„Už si taká, ako moja mama. Tiež si v hlave vytvára scenáre,“ zareagovala Martina na kamarátkinu otázku, či sa o Janka nebojí. „Už sme inde, posunuli sme sa. Dnes sa novinári nestrieľajú,“ dodala po krátkej odmlke.

Bolo to v novembri 2017.

Ktokoľvek by dal vtedy ruku do ohňa za to, že je to tak a novinári sa už v dnešnej dobe nestrieľajú. Ani Janko takúto odplatu nebral do úvahy. Za články, ktoré sa niekomu mohli zdať nepríjemné, pripúšťal maximálne žalobu.
Až krutý osud zariadil, že sme sa všetci zmýlili a v našej krajine žili ľudia, ktorí dokázali vraždiť. A že štát nevinnú dvojicu napriek indíciám nedokázal ochrániť.

Jankov neoblomný boj za lepší život napokon spustil premenu celej spoločnosti, po ktorej tak veľmi túžil. Spolu s Martinou však zaplatili za to najvyššiu daň, akú len mohli, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Čína neposkytla dostatok údajov o počiatkoch pandémie

Bidenov poradca obviňuje Čínu podobne ako Donald Trump.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v nedeľu obvinil Čínu, že zadržiavala informácie, ktoré by mohli objasniť počiatky súčasnej pandémie nového koronavírusu. Informovala o tom agentúra DPA.

Kritika Číny aj WHO

„Nemyslíme si, že by Čína poskytla dostatok pôvodných údajov o tom, ako sa táto pandémia začala šíriť - najskôr v samotnej Číne a potom po celom svete," povedal Sullivan v americkej televízii CBS.
Podľa Sullivana, ktorého do funkcie nominoval nový americký prezident Joe Biden, by v tomto smere mala urobiť viac nielen samotná Čína, ale aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Podľa neho je potrebné, aby počiatky pandémie objasnilo "dôveryhodné, otvorené a transparentné medzinárodné vyšetrovanie pod vedením WHO". Zdôraznil, že získané informácie by mali kľúčový význam aj pri predchádzaní možných budúcich pandémií.

Kritika Trumpovho prístupu

Sullivan tiež kritizoval prístup, aký v boji s koronavírusom zvolila administratíva predchádzajúceho prezidenta USA Donalda Trumpa. Podľa neho nepristupovala Trumpova vláda k celej záležitosti s takou vážnosťou, akú si vyžadovala.
Pôvod nového koronavírusu v prvej polovici februára skúmal priamo v čínskom Wu-chane, pôvodnom epicentre pandémie, medzinárodný expertný tím WHO. Misia Svetovej zdravotníckej organizácie tam pricestovala viac ako rok po začiatku pandémie.

Členovia tímu však v priebehu dvojtýždňovej misie nedospeli k nijakým konkrétnym záverom. Ohľadne pôvodu vírusu sú podľa expertov WHO stále otvorené všetky hypotézy. Za najpravdepodobnejší pôvodný zdroj nákazy vedci označili netopiere. Teóriu o úniku vírusu z wuchanského virologického laboratória zase označili za veľmi nepravdepodobnú, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Petrohrade zaočkovali desiatky bezdomovcov

V druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad v nedeľu zaočkovali 40 bezdomovcov vakcínou proti novému koronavírusu. Informovala o tom agentúra AFP.

Očkovanie prvou dávkou vakcíny zorganizovala miestna charitatívna organizácia za podpory miestnych úradov. Podľa oficiálnych údajov je v päťmiliónovom Petrohrade približne 15.000 ľudí bez domova. Aktivisti však odhadujú, že v skutočnosti je ich minimálne raz toľko.

„Je tu veľa ľudí v ohrození. Je dôležité, aby boli očkovaní," uviedla Taisia Suvorovová z petrohradskej nevládnej organizácie Nočležka na pomoc bezdomovcom. Podobnú iniciatívu už predtým spustila iná mimovládka aj v ruskej metropole Moskva, taktiež v spolupráci s miestnymi úradmi.

Už aj KoviVak

Rusko zaregistrovalo svoju prvú vakcínu proti koronavírusu s označením Sputnik V vlani auguste. Druhá vakcína - EpiVacCorona - bola schválená v októbri. V sobotu 20. februára Rusko oznámilo registráciu svojej tretej vakcíny proti koronavírusu s názvom KoviVak.

Ruská federácia začala hromadne očkovať svojich obyvateľov v januári 2021. Od vypuknutia pandémie v Rusku zaznamenali viac ako 4,6 milióna prípadov infekcie a 83.293 úmrtí, aktuality.sk

X X X

Vadalov megapodvod mali súdiť v Taliansku. Po rokoch skončil v archíve, prípad je vraj starý

Pokus o podvod s agrodotáciami Antonina Vadalu spomenul Ján Kuciak vo svojom poslednom nedokončenom článku. Slovensko poslalo kauzu do Talianska, podľa tamojších úradov je však trestný čin premlčaný.
Bola to prvá kauza, ktorú spomenul investigatívny novinár vo svojom článku o talianskej mafii. Niekoľko mesiacov po jeho vražde už bol na súde podaný aj návrh na obžalobu.

Na slovenské pomery to bolo doslova bleskové vyšetrovanie. Aktuality.sk zverejnili v marci 2018 podrobnú schému Vadalovho pokusu o podvod s eurodotáciami na pôdu.

Krátko nato obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) Vadalu „pre pokus zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a pokus zločinu subvenčného podvodu“.
Onedlho podal vtedajší prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka obžalobu. Kauza putovala na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.

V tom čase už bol Vadala v Taliansku, kde čelil ďalším kauzám. Slovensko preto oslovilo talianske orgány, aby doriešili kauzu subvenčného podvodu tamojšie súdy. Podľa obžaloby žiadal Vadala v roku 2009 od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) peniaze na pôdu. Tvrdil, že jeho firma obrába takmer 600 hektárov.

Na základe toho chcel finančnú podporu 119-tisíc eur, skutočnosť však bola iná. Úrad mu napokon peniaze nevyplatil, preto sa v prípade Vadalu hovorí o podvode v štádiu pokusu.

V talianskom archíve

V októbri 2018 talianske ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že Vadalovu kauzu – v súvislosti s jeho „farmárčením“ na našom území – postúpili na prokuratúru v Benátkach.

Aktuality.sk sa odvtedy opakovane zaujímali, čo je v prípade nové – a či budú Taliana stíhať v jeho domovine. Neúspešne. Žiadne odpovede neprišli ani Špecializovanému trestnému súdu a ministerstvu spravodlivosti, ktoré sa to isté pýtali každé tri mesiace.

Až po vyše dvoch rokoch od oficiálnych žiadostí oznámilo talianske ministerstvo spravodlivosti, čo sa stalo s Vadalovou kauzou. Pre miestnu prokuratúru je prípad príliš starý.

„Dňa 11. februára 2021 nám bol doručený preklad listu, z ktorého vyplýva, že žiadosť o prevzatie trestného konania dali na archiváciu, keďže ide o premlčanie, pretože skutky boli spáchané v roku 2009,“ reagoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Naše ministerstvo a Špecializovaný trestný súd teraz hľadajú ďalšie možnosti, čo sa dá ešte s prípadom urobiť.
Na Slovensku nie je Vadala aktuálne obvinený za pokus o podvod. Formálne sa toto stíhanie muselo prerušiť, keďže kauza putovala do zahraničia.

Papier zniesol všetko

Ústrednou postavou príbehu bol dnes už známy podnikateľ z Talianska Antonino Vadala, ktorý sa pred rokmi usídlil na východe Slovenska. V roku 2008 vstúpil do firmy BIO-FINIŠ so sídlom v Zbudskej Belej neďaleko Medzilaboriec. Ako každý vlastník alebo nájomca poľnohospodárskej pôdy mal právo požiadať o takzvané priame platby.

Pozemok, na ktorý brala dotácie firma BIO-FINIŠ
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ide o eurodotácie na každý hektár pôdy. Jednou zo základných podmienok ale je, aby boli polia obrobené, očistené od burín, drevín. Farmári musia odstrániť aj vzniknuté hnojiská.

PPA, ktorá peniaze rozdeľuje, sa najprv nezdalo, na akú výmeru žiadal Vadala o podporu. Následne – pri kontrole na mieste – zamestnanci agentúry zistili, že plochy sú zarastené a poľnohospodárske stroje sa okolo nich ani nemihli.
Pôvodných 119-tisíc eur, ktoré si kontroverzný muž z agrobiznisu nárokoval, napokon PPA nevyplatila. Otázne je, prečo sa úrad už vtedy neobrátil na políciu a prípad nenahlásil. Pokus o podvod sa tak riešil až o celých deväť rokov neskôr, po vražde Jána a Martiny.

Kontakty na Ficovom úrade

Odpoveďou môžu byť práve kontakty Vadalu na miestne bezpečnostné zložky, ale aj na najvyššiu politiku. Investigatívny novinár Kuciak totiž odhalil, že štátna radkyňa expremiéra Roberta Fica bola Vadalovou obchodnou partnerkou.
Tmavovláska predtým pracovala ako poslanecká asistentka Viliama Jasaňa (Smer). Aktuality.sk získali správy medzi Troškovou a Vadalom vďaka dátam od medzinárodnej siete investigatívnych novinárov (OCCRP).

Z nich vyplynulo, že Trošková si s mužom s mafiánskymi väzbami písala počas pôsobenia v parlamente aj na úrade vlády. S Vadalom boli partnermi aj v súkromí.

Samu seba v správach označovala ako „bieleho koňa“ Vadalu. Vyčítala mu, že ju tak eviduje aj Slovenská informačná služba (SIS), takže si nemohla nájsť lepšiu prácu a prišla aj o peniaze. SIS tieto informácie nepotvrdila.
Vadalu medzičasom odsúdili v Taliansku na 9-ročné väzenie za drogovú trestnú činnosť. Trošková sa vytratila z verejného života, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: Haščák, Kičura, Jankovská. Našim ľuďom ide karta

Opozičné blúznenie, že väzba je mučiaci nástroj, ktorý má prinútiť „politických väzňov“ typu Bödör, aby sa priznali – a udali gorily z najvyšších miest – sa šíri ako mor. Raz sa nám to môže vypomstiť.
Pred 21. februárom 2018 Slovensko v niečom pripomínalo obdobie nehybnosti z normalizačnej éry. Na obrovskú politickú korupciu upozorňovalo len pár investigatívnych novinárov a niektoré mimovládky.

Aj časť rozhľadenejšej verejnosti minimálne tušila, že kľúčové inštitúcie v štáte ovládajú vplyvní oligarchovia – a biele goliere organizovaného zločinu. Pomerne dlho sa však nezmohla na výraznejší odpor.
Výnimkou boli len protikorupčné pochody z roku 2017, ktoré zľahka rozhýbali spiacu kritickú masu. Definitívnym zlomom však bola žiaľ až vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Práve Kuciak patril k lídrom dátovej žurnalistiky, ktorí dokázali zhmotniť údaje z verejných registrov do dôkazov. Často efektívnejšie ako polícia, hoci mali neporovnateľne horšie technické aj ekonomické zázemie.

Studená sprcha

Jeho zistenia boli nočnou morou Kočnera, Bödöra, Brhela: skrátka „našich ľudí“. Potvrdzuje sa to s každým zásahom NAKA – väčšinu z nich dobieha štýl biznisu, na ktorý už dávno predtým upozorňovali odvážni novinári.
Prvý išiel „dole“ Kočner, za kauzu zmeniek Markízy. Nasledoval daňový podvodník Bašternák. Právoplatné rozsudky v ich ekonomických kauzách sú vizitkou precíznej práce orgánov činných v trestnom konaní.

To, čo naštartoval Kuciak a šikovní investigatívci, postupne pretavili do hmatateľných výsledkov. Po ére „normalizácie“ a samoregulácie majú konečne voľné ruky. Bez obavy zo šikany a perzekúcie nadriadených.
Potom však prišla studená sprcha: súd oslobodil Kočnera so Zsuzsovou v prípade objednávky vraždy Jána a Martiny. Dosť kontroverzným spôsobom, keď nedokázal svoj verdikt presvedčivo zdôvodniť.

Viera v elementárnu spravodlivosť bola na kolenách, kritická masa právom hromžila. Ešte nie je koniec, jej pohľady sa s nádejou upierajú na Najvyšší súd. Finálne rozhodnutie bude precedens, otázne je, ktorým smerom.
Kasta nedotknuteľných

Po šoku z Pezinku však prišli aj dobré správy. Proreformná časť polície/prokuratúry sa nenechala odradiť – a pokračovala v nastúpenom trende. Niet pochýb, že jedným z impulzov bola volebná zmena 2020.

Dobytkár, Búrka, Božie mlyny, Očistec, Judáš, Víchrica, Mýtnik… Trestné stíhanie aj zatýkanie príslušníkov kasty nedotknuteľných bolo takmer na dennom poriadku. Do väzby putovali najzvučnejšie mená s krytím Smeru.
Jeho predstavitelia pochopili, že je zle. Predseda strany mobilizoval, akoby mali byť zajtra parlamentné voľby. A deformoval verejnú mienku nemiestnymi poznámkami o „mučení politických väzňov“.

Ficov korunný princ sa zase nešikovne usiluje ochrániť ich majetok. Hoci v oboch prípadoch ide o priehľadnú taktiku, je až prekvapivo účinná. Zrazu sa diskutuje aj o podmienkach a lehotách vyšetrovacej väzby.

Rovnaká DNA

Kým bol pri moci Smer – a týkala sa „obyčajných“ kriminálnikov – Fica ani Kaliňáka to netrápilo. Až teraz, keď údajne trpia ich sponzori, policajti, prokurátori, sudcovia. Aktualizačným momentom bola Lučanského samovražda.
Bývalého šéfa polície, ktorý podľa vyšetrovateľov bral aj rozdával úplatky. A ovplyvňoval svedkov, čo bol i v jeho prípade dôvod na kolúznu väzbu. Keby sa ho zastával len Smer, ani by to nestálo za reč. Rovnaká DNA.

Problém je, že opozičné blúznenie že väzba je mučiaci nástroj, ktorý má prinútiť ctihodných občanov typu Bödör, Gašpar či Kováčik, aby sa priznali – a udali gorily z najvyšších miest – sa šíri ako mor.

O jej údajnom zneužívaní – a inom nastavení pravidiel – sa už začína hovoriť aj v prostredí, ktoré inak stojí v boji proti zločinu na správnej strane (časť prokurátorov, médií). Za sú aj niektorí vládni politici.
Cesta do pekla

Súdy medzitým prepustili Haščáka, šancu byť stíhaní na slobode majú aj Kičura a Jankovská. Je pravda, že vyšetrovacia väzba nemá nahrádzať trest, ale v takýchto prípadoch nemáme dočinenia so zlodejmi bicyklov.
Podľa vyšetrovateľov páchali závažnú trestnú činnosť (korupcia, zneužívanie právomocí, pranie špinavých peňazí). Nehovoriac o organizovanej forme, z ktorej sú podozrivé bývalé policajné špičky.

Viacerí aktéri exponovaných káuz majú stále kontakty – a možnosti – ako ovplyvniť trestné konanie vo svoj prospech. Predstava, že budú zrazu viesť usporiadaný život – a ticho šúchať nohami – je prinajmenšom naivná.
Keď to nepôjde cukrom (úplatky), použijú bič (kompromateriály, vydieranie). Prehnaná empatia k ich rozpoloženiu je cesta do pekla. V stodole je kopa hnoja, ale my utierame prach. Raz sa nám to môže vypomstiť, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Poľsko hlási viac ako 7000 nových prípadov

S potvrdenou koronavírusovou infekciou je v Poľsku aktuálne hospitalizovaných 12 609 ľudí.
V Poľsku pribudlo od soboty 7038 nových prípadov nákazy koroanvírusom a 94 súvisiacich úmrtí. Od vypuknutia pandémie tak v tejto krajine zaznamenali celkovo už 1.638.767 prípadov infekcie a 42.171 úmrtí. Vyplýva to z najnovších údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva, o ktorých v nedeľu informovala agentúra PAP.
Desaťtísíce ľudí v karanténe

S potvrdenou koronavírusovou infekciou je v Poľsku aktuálne hospitalizovaných 12.609 ľudí a ďalších 156.100 osôb je v karanténe. Z nákazy sa dosiaľ vyliečilo 1.378.414 ľudí.

Podľa údajov vlády bolo proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaných už 2.697.682 Poliakov. S vakcináciou sa v Poľsku, podobne ako vo väčšine ostatných členských krajín EÚ, začalo 27. decembra, pričom medzi prvými tam zaočkovali zdravotníkov. Koncom januára začali v krajine očkovať aj ľudí nad 80 rokov.

V Poľsku sa od 12. februára na dva týždne skúšobne otvorili hotely, kiná, divadlá, plavárne a športoviská vrátane lyžiarskych stredísk. Maximálna obsadenosť ubytovacích či kultúrnych zariadení však nesmie presiahnuť 50 percent. Reštaurácie môžu jedlo ponúkať len formou osobného odberu alebo donášky. Otvorené taktiež môžu byť obchodné centrá a niektoré kultúrne inštitúcie. Vláda však varovala, že v prípade zhoršenia situácie tieto opatrenia zruší, aktuality.sk

X X X

V Líbyi sa pokúsili o atentát na ministra, prežil ho

Jeden z útočníkov prišiel o život a dvoch zadržali.
Líbyjský minister vnútra Fathí Bašagha prežil v nedeľu pokus o atentát, ku ktorému došlo neďaleko Tripolisu. Informovala o tom agentúra AFP.

Vyviazol z útoku bez zranení

Bašagha je považovaný za jedného z najvplyvnejších členov líbyjskej vlády národnej jednoty, ktorú uznáva OSN. Minister vyviazol z útoku bez zranení, na rozdiel od jedného z členov svojej ochranky.

Na ministrov konvoj, ktorý sa presúval po ceste vedúcej popri pobreží na východnom okraji Tripolisu, spustili paľbu z obrneného vozidla toyota vybaveného guľometom. Policajná eskorta paľbu opätovala, na čo došlo k prudkej prestrelke.
Jeden z útočníkov prišiel o život a dvoch zadržali.
Súperenie o moc

Líbya upadla do chaosu v roku 2011 po zvrhnutí bývalého diktátora Muammara Kaddáfího. V posledných rokoch medzi sebou súperili o moc dve konkurenčné vlády: jedna, podporovaná OSN so sídlom v Tripolise a druhá v Tobruku na východe krajiny, lojálna vplyvnému veliteľovi Chalífovi Haftarovi.

Začiatkom februára si delegáti súperiacich líbyjských frakcií zvolili predstaviteľov novej dočasnej vlády v snahe zjednotiť vojnou zmietanú krajinu a pripraviť ju na decembrové voľby. Za dočasného premiéra si zvolili Abdala-Hámida Muhammada Dbaibu a za dočasnú hlavu trojčlennej prezidentskej rady bývalého veľvyslanca v Grécku Muhammada Manfího.
Jedným z favoritov na post dočasného premiéra bol práve minister vnútra "tripoliskej" vlády Fathí Bašagha. K nedeľňajšiemu pokusu o atentát sa nikto neprihlásil a zatiaľ nie je jasné, kto za ním stál. Americký veľvyslanec v Líbyi Richard Norland útok na ministra odsúdil a vyzval na jeho dôkladné vyšetrenie, aktuality.sk

X X X

Razie u novinárov a aktivistov, za mreže za livestream z protestov. Lukašenkov režim zvýšil tlak

Lukašenko sa v pondelok v ruskom Soči znovu stretne s Putinom.
Pätnásteho novembra 2020 sledujú redaktorka Kaciaryna Bachvalovová, ktorá v práci používa pseudonym Andrejevová, a jej kolegyňa, kameramanka Darja Čuľcovová z okna jedného z minských obytných blokov dvor, na ktorom sa schádzajú ľudia.
Na miesto, ktoré dostalo symbolický názov – Námestie zmien, prišli, aby si uctili pamiatku Ramana Bandarenku, ktorému sa pár dní predtým stala osudnou hádka s mužmi zo silových zložiek.

Obe novinárky pracujú pre internetovú stanicu Belsat, a tak, ako i v ostatné dni, aj teraz svojim divákom sprostredkúvajú aktuálne dianie. V ich živom vysielaní sa postupne ukazuje, ako sa začína rozháňanie zhromaždenia, na ulici praská pyrotechnika, a ako padá súmrak, ich priame, komentované vysielanie ukazuje, ako silovici ničia Bandarenkovo spomienkové miesto a zadržiavajú ľudí.

Keď sa situácia upokojí, vydajú sa novinárky do ulíc, aby sa ľudí spýtali, prečo prišli. No otázky už nepoložia, pristúpia k nim poriadkové sily a a cestou na policajnú stanicu si Kaciaryna vypočuje, že „pôjde na desať rokov šiť policajtom uniformy“.

Po niekoľkých dňoch vo vyšetrovačke sa novinárky dozvedajú, že im naparia trest. Za to, že „hrubo porušili verejný poriadok“. Vysielaním vraj „zo zištných dôvodov“ namotivovali ľudí, aby sa vo dvore zišli, ba čo viac – môžu za to, že sa kvôli tomu musela zastaviť jedna z dopravných línk minskej verejnej dopravy. A tento trestný čin, vyhlásila prokuratúra, spáchali pomocou mobilu, videokamery a vesty s nápisom Press.

Vo štvrtok ich za livestream, v ktorom zaznela jediná výzva a síce, aby si ľudia na seba dávali pozor, minský súd poslal do väzenia. Na dva roky.

Súdia ich za to, že povedali, ako to bolo naozaj

O deň neskôr sa začal ďalší súd – tentokrát s novinárkou portálu Tut.by Kaciarynou Barysevičovou a lekárom záchrannej služby Arciomom Sarokinom. Oboch obvinili z toho, že zverejnili Bandarenkove lekárske záznamy.

Aktivista a výtvarník Raman Bandarenka, ktorý 11. novembra o desiatej večer so slovami „Idem vonku!“ vybehol na dvor pred svoj dom, aby zabránil ničeniu bielo-červeno-bielej inštalácie vytvorenej zo stužiek, sa podľa svedkov stál poblíž slovnej potýčky medzi neznámym mužom a skupinkou zamaskovaných chlapov. Raman mal mužom v kuklách niečo povedať, tí ho zatlačili k stuhám a sotili tak, že si silno udrel hlavu.

Krátko po polnoci ho prijali na pohotovosti v kritickom stave s vážnymi poraneniami mozgu, pomliaždeninami a
odreninami. Hoci sa ho lekári ešte pokúšali zachrániť operáciou, nepodarilo sa im to.

Vyšetrovatelia spojili Bandarenkovu smrť s alkoholom. To, že bol aktivista opitý, tvrdil i samotný Alexander Lukašenko. No lekár Sarokin bol jedným z tých, kto verejne povedal – laborátorne testy alkohol nepotvrdili a v čase bitky bol Raman úplne triezvy.

V piatok začal proces, v ktorom sa podľa prokuratúry opísaním Bandarekovho príbehu novinárka i lekár dopustili porušenia pravidiel, pokiaľ ide o zverejňovanie zdravotných záznamov – matka mŕtveho aktivistu potvrdila, že mali jej súhlas –, a prispeli „k zvyšovaniu napätia“.

Vo väzbe sú obaja už od novembra, obom hrozí, že vo väzení môžu skončiť na tri roky.

Reportérka Barysevičová od svojho zadržania nevidela dcéru-tínedžerku, ktorú vychováva sama, poznamenala vo svojej reportáži zo súdu dopisovateľka denníka Novaja gazeta, ktorá v nej opísala i to, ako novinárku priviezli na súd – s rukami za chrbtom a spútanými.

„Takýto je do očí bijúci obraz súčasnej nezávislej žurnalistiky v Bielorusku,“ opisovali prítomní novinári.
Novinárka a lekár prichádzajú na súd – so spútanými rukami za chrbtom:

Razie v kanceláriách aj bytoch

Oba procesy rezonovali v médiách po tom, čo v Bielorusku zároveň došlo k viacerým raziám v bytoch tamojších novinárov a aktivistov, polícia konfiškovala mobily, notebooky a peniaze a zadržala viac ako 30 ľudí.
Pod tlak režimu sa dostali najmä členovia nezávislej Bieloruskej asociácie novinárov či organizácia Vjasna, ktorá v krajine mapuje porušovanie ľudských práv. Niekoľkým právnikom, ktorí na súdoch zastupujú politických väzňov, úrady odobrali licencie.

V niektorých prípadoch silovici prehľadávali aj byty príbuzných aktivistov.

„Zhrnutie prvej polovice dňa: domová prehliadka u rodičov, domová prehliadka u rodičov Evgenie, domová prehliadka v prenajatom byte,“ oznamoval na sociálnych sieťach Andrej Stryžak z fondu BY_SOL, ktorá zbiera peniaze na právnu či lekársku pomoc pre ľudí, ktorý sa dostali pod represie režimu. Bezpečnostné zložky podľa jeho slov nezobrali z bytov len dokumenty či techniku, ale aj peniaze – jeho žena opísala, že vzali napríklad peniaze, ktoré si jej otec šetril, aby kúpil šijací stroj – a karty.

„Rodičom ženy nechali ‚na život‘ 55 rubľov (cca 17,5 eura, pozn. red). Podľa ich názoru je to zrejme sumu, ktorou sa nedajú ‚financovať masové nepokoje‘,“ odkázal Stryžak.

„Toto je najväčší zásah proti novinárom a ľudskoprávnym aktivistom, aký kedy Európa zažila,“ citovala agentúra AP viceprezidenta novinárskej asociácie Barysa Hareckého, ktorému polícia takisto prehľadala byt. „Za posledných šesť mesiacov sme boli svedkami viac než 400 zadržaní novinárov. A úrady to nemienia zastaviť.“
Takto to po policajnej prehliadke vyzeralo v kancelárii organizácie Vjasna v meste Mahiľov na východe Bieloruska:

Lukašenko opäť v Soči

Na podporu politických väzňov a zo solidarity s novinármi počas víkendu Bielorusi vychádzali i do ulíc. Počas zimných mesiacov sú ale bieloruské protestné akcie skôr symbolické a v uliciach vidno už len pár desiatok či stoviek ľudí.
V nedávnom rozhovore pre švajčiarsky denník Le Tempe to, že bieloruská opozícia „stratila ulicu“, pripustila aj jej líderka, ktorá žije v exile v Litve, Sviatlana Cichanovská. Priznala, že proti sile, vrátane tej ozbrojenej, ktorú má k dispozícii Lukašenkov režim, nateraz demonštranti nemajú šancu.

No podľa nej opozícia zvolila stratégiu lepšie sa zorganizovať a vyvíjať na režim tlak dovtedy, kým ľudia nebudú opäť pripravení vyjsť na námestia, čo by podľa nej mohlo nastať v jari.

Kým Cichanovská odpovedala na otázky zahraničných novinárov, Alexander Lukašenko sa pripravoval na druhú návštevu Soči, kde sa má v pondelok po piatich mesiacoch opäť raz stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS stretnutie okomentoval slovami: „očakávajú sa veľmi zdĺhavé rokovania“. Na programe dňa má byť najmä rozhovor „o bilaterálnych vzťahoch“ a „výmena názorov na medzinárodnú problematiku“.

Naposledy Putin Lukašenkovi vyšiel v ústrety finančne, keď Bielorusku Kremeľ prisľúbil 1,5-miliardovú pôžičku.
Minsk už podľa bieloruského portálu Tut.by dostal prvú tranžu vo výške zhruba 500 miliónov dolárov, ďalšiu pol miliardyu Bielorusko dostalo i z Euroázijského rozvojového fondu. Tretinu peňazí použilo na zaplatenie dlhu za dodávky plynu ruskému Gazpromu.

Podľa niektorých politických komentátorov by sa na stôl mohla dostať i otázka tranzitu (Lukašenkovej) moci, no Kremeľ má problém – nemá si teraz veľmi z koho vyberať, keďže Lukašenkovi hlavní oponenti vyzerajú v očiach Moskvy „buď príliš prozápadne, alebo nacionalisticky“, aktuality.sk