iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

V Rusku tretia vakcína proti novému koronavírusu

V Rusku doteraz vyvinuli dve vakcíny proti koronavírusu SARS-CoV-2: Sputnik V (vrátane verzie Sputnik Light) a EpiVacCorona. Ruské ministerstvo zdravotníctva zaregistrovalo v sobotu tretiu vakcínu proti novému koronavírusu domácej výroby. Ide o preparát CoviVac vyvinutý Federálnym vedeckým centrom pre výskum a vývoj imunobiologických prípravkov M.P. Čumakova Ruskej akadémie vied, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na oznámenie ruského premiéra Michaila Mišustina.

V Rusku doteraz vyvinuli dve vakcíny proti koronavírusu SARS-CoV-2: Sputnik V (vrátane verzie Sputnik Light) je produktom Gamalejovho vedecko-výskumného inštitútu epidemiológie a mikrobiológie (NICEM), očkovacia látka EpiVacCorona pochádza z dielne Štátneho výskumného centra virológie a biotechnológie Vektor.

CoviVac patrí medzi celovirionové vakcíny. Takéto prípravky obsahujú buď umelo oslabené vírusy, ktoré nie sú schopné spôsobiť ochorenie, alebo už mŕtve (inaktivované) vírusy. Existujú celovirionové vakcíny proti chrípke, hepatitíde A, B či kliešťovej encefalitíde.

Prvých 120.000 dávok novej vakcíny by podľa Mišustina malo byť vyexpedovaných v polovici marca. Jej výrobca plánuje expandovať aj na zahraničné trhy.

Vakcína CoviVac má byť účinná aj proti novým variantom koronavírusu. Prvá fáza klinických testov sa spustila začiatkom októbra a počas nej neboli zaznamenané nežiaduce udalosti. Druhá fáza bude čoskoro ukončená, ďalšie testy sa uskutočnia na skupine 3000 dobrovoľníkov, píše RIA Novosti.

Výrobca odporúča aplikovať vakcínu zatiaľ pre osoby vo veku od 18 do 60 rokov. Indikácie môžu byť rozšírené po ukončení druhej fázy testov, na ktorej sa podieľajú aj dobrovoľníci nad 60 rokov a rovnako staré osoby so sprievodnými ochoreniami, aktuality.sk

X X X

Kanada ponechá svoje hranice s USA uzatvorené pre všetky osoby, ktoré nevykonávajú neodkladné cesty, do 21. marca. Oznámil to v piatok kanadský minister verejnej bezpečnosti Bill Blair, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. „Obmedzenia pre nie nevyhnutné cestovanie medzi Kanadou a Spojenými štátmi boli predĺžené do 21. marca 2021. Pri rozhodovaní budeme aj naďalej vychádzať z najlepších dostupných rád v oblasti verejného zdravia, aby sme Kanaďanov chránili pred (koronavírusovým ochorením) COVID-19,“ uviedol Blair na sociálnej sieti Twitter.

Hranice boli pôvodne uzatvorené v marci 2020 so zámerom spomaliť šírenie danej pandémie. Odvtedy sa ich uzatvorenie obnovovalo každý mesiac. Povolený je iba obchod s tovarom a nevyhnutné cestovanie.
Najnovšie rozšírenie týchto opatrení prichádza v čase, keď Kanada i USA síce zaznamenávajú výrazný pokles prípadov nákazy, ale v oboch krajinách zdravotnícke úrady registrujú infekčnejšie varianty nového druhu koronavírusu, čo predstavuje riziko.

Pandémia ochorenia COVID-19 si v Kanade vyžiadala už viac než 21.000 mŕtvych a v USA sa podpísala pod úmrtie takmer 500 000 ľudí. Tí, ktorí do Kanady pricestujú letecky, budú musieť od pondelka ísť na tri dni do karantény v hoteloch a na vlastné náklady. Počas čakania na výsledok povinného PCR testu ich pritom čaká prísny dohľad úradov.
Ak výsledok ich testu bude negatívny, budú môcť dokončiť svoju celú 14-dňovú karanténu doma. /agentury/

X X X

Zomrel poslanec Ľubomír Petrák

O vážnom stave starostu Hurbanovej Vsi a poslanca parlamentu včera informoval jeho stranícky šéf Robert Fico. Viacerí politici tvrdia, že Ľubomír Petrák zomrel na covid-19. Pri podozreniach na úmrtie z dôvodu tohto ochorenia sa zvyčajne čaká na výsledok pitvy.

Vo veku 59 rokov zomrel poslanec Národnej rady (NR) SR a starosta obce Hurbanova Ves Ľubomír Petrák (Smer-SD). TASR to potvrdil jeho stranícky kolega a poslanec Dušan Jarjabek, ktorý má túto informáciu od rodiny zosnulého. O jeho vážnom stave informoval v piatok (19. 2.) predseda Smeru-SD Robert Fico.

Petrák bol členom predsedníctva Smeru-SD, v minulom volebnom období bol šéfom školského výboru, v súčasnosti zastával funkciu podpredsedu výboru

Kto bol Ľubomír Petrák?

Narodil 6. augusta 1961 v Myjave. Po maturite absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na fakulte pôsobil ako odborný asistent a pedagóg. Po roku 1989 bol aj živnostníkom či konateľom v súkromných firmách CORRECT Plast a HB REAL.

Do aktívnej politiky vstúpil začiatkom 90. rokov minulého storočia. Bol členom a neskôr aj predsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Od roku 1992 bol starostom Hurbanovej Vsi v okrese Senec. Funkciu starostu obhájil aj v komunálnych voľbách v roku 2018, v ktorých kandidoval za stranu Smer-SD.

Po zlúčení SDĽ so Smerom-SD v decembri 2004 vstúpil do strany Roberta Fica a v parlamentných voľbách v roku 2006 prvýkrát kandidoval za Smer-SD do NR SR. Po víťazstve Smeru-SD vo voľbách sa Ing. Ľubomír Petrák, Csc. stal poslancom parlamentu.

Po voľbách v roku 2016 pôsobil v parlamente ako predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a tiež ako člen Výboru pre európske záležitosti.
Ako poslanec Smeru-SD sa do parlamentu dostal aj po voľbách v roku 2020 a v NR SR bol podpredsedom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: G7 sľubuje chudobným štátom miliardy dolárov na očkovanie

Lídri G7 sa prikláňajú k spoločnému výraznejšiemu prístupu vo vzťahu k Číne.
Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) prisľúbila v piatok ďalšie viac ako štyri miliardy amerických dolárov na globálnu očkovaciu kampaň v chudobnejších krajinách. Uvádza sa to vo vyhlásení lídrov G7, o ktorom informovala agentúra DPA.

Podľa vyhlásenia, ktoré zverejnili v závere piatkového virtuálneho summitu G7, plánujú tieto krajiny v roku 2021 tiež "obrat k multilateralizmu". Lídri sa okrem toho prikláňajú k spoločnému výraznejšiemu prístupu vo vzťahu k Číne, ktorá je pravidelne obviňovaná z nekalých obchodných praktík. Vyzývajú na "spoločný postoj", ako sa vyrovnať s praktikami a politikami, ktoré "nie sú trhovo orientované", aktuality.sk

X X X

Koronavírus: EÚ zdvojnásobí príspevky pre globálny očkovací program

Príspevok EÚ pre program COVAX má byť financovaný prostredníctvom grantov, úverov a záruk garantovaných rozpočtom EÚ. Európska únia zdvojnásobí svoje finančné príspevky v prospech globálnej iniciatívy COVAX, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnomerné dodávky vakcín proti COVID-19 vo svete. Únia chce svoje doterajšie príspevky zvýšiť až na jednu miliardu eur, uviedla v piatok tlačová agentúra AFP.

Granty

AFP s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje spresnila, že EÚ príslušné oficiálne oznámenie zverejní počas piatkovej videokonferencie lídrov skupiny G7, ktorej hostiteľom je Spojené kráľovstvo.
Príspevok EÚ pre program COVAX má byť financovaný prostredníctvom grantov, úverov a záruk garantovaných rozpočtom EÚ.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová by pri tejto príležitosti mala oznámiť aj osobitný finančný príspevok vo výške 100 miliónov eur na podporu očkovacej kampane v Afrike.

200 krajín

Program COVAX má za cieľ poskytnúť tento rok vakcíny proti COVID-19 pre 20 percent populácie takmer 200 krajín, ktoré sa na ňom zúčastňujú. Uvedený program zahŕňa mechanizmus financovania, ktorý umožňuje prístup k očkovacím látkam pre 92 rozvojových krajín.

Okrem EÚ chcú svoje príspevky pre program COVAX zvýšiť aj Spojené štáty. Americký prezident Joe Biden plánuje na tento účel vyčleniť štyri miliardy dolárov, aktuality.sk

X X X

Biden sľubuje úzku spoluprácu USA s EÚ a NATO

Americký prezident povedal, že Spojené štáty si chcú znova získať dôveru Európanov.
Americký prezident Joe Biden v piatok na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že transatlantické spojenectvá sú pre Spojené štáty znova prioritou. Jeho predchodca Donald Trump v tejto otázke prechovával konfrontačný postoj. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

„Amerika je späť“

„Hovorím dnes ako prezident USA na samom začiatku mojej administratívy a vysielam jasný odkaz do sveta: Amerika je späť. Transatlantické spojenectvo je späť," povedal Biden s tým, že USA neriešia minulosť.
„Dovoľte mi odstrániť akékoľvek pochybnosti. USA budú úzko spolupracovať s našimi partnermi z Európskej únie a hlavnými mestami na celom kontinente," povedal Biden počas svojho prvého väčšieho prejavu na európskej scéne.
Ďalej uviedol, že USA sú plne oddané spojenectvu s NATO. Americký prezident takisto povedal, že Spojené štáty si chcú znova získať dôveru Európanov. Počas prejavu ďalej kritizoval Rusko, ktoré podľa neho "útočí na našu demokraciu".
Pandémia

V poradí 57. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 koná vo virtuálnom formáte a len jeden deň. K témam patria transatlantické vzťahy, ochrana klímy a koronakríza.

Medzi účastníkmi sú okrem Bidena aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Boris Johnson, predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, generálny tajomník OSN António Guterres, šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus či zakladateľ Microsoftu Bill Gates, aktuality.sk

X X X

V Česku pribudlo v piatok 11 192 nových prípadov

V Českej republike pribudlo v piatok 11.192 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, čo je o 502 menej ako v predchádzajúci deň, ale o 2367 viac než pred týždňom, a najmenej súvisiacich 91 úmrtí. Vyplýva to z údajov zverejnených v sobotu ráno na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva ČR.

Denný nárast nových prípadov ochorenia COVID-19 sa tak v Česku už štvrtý deň po sebe drží nad hranicou 10.000 prípadov. Od začiatku pandémie sa tam potvrdilo 1.146.321 prípadov infekcie a 19.097 súvisiacich úmrtí. Z ochorenia COVID-19 sa vyliečilo 1.012.094 osôb.
Česko eviduje 115.130 aktívnych prípadov nákazy. V nemocniciach je hospitalizovaných 6366 osôb, o 427 viac ako pred týždňom, stav 1290 z nich je vážny. /agentury/

X X X

Premiér Boris Johnson: Musíme zabezpečiť, aby bol celý svet zaočkovaný

Boris Johnson vyzval na spoločný postup v úsilí o porazenie pandémie.
Britský premiér Boris Johnson v piatok vyzval svetových lídrov, aby postupovali spoločne v snahe dosiahnuť distribúciu vakcín proti ochoreniu COVID-19 do celého sveta. Informovala o tom agentúra AFP.

„Musíme postupovať spoločne“

„Musíme zabezpečiť, aby bol celý svet zaočkovaný, pretože ide o globálnu pandémiu a nemá význam, aby jedna krajina bola ďaleko pred druhou. Musíme postupovať spoločne," uviedol Johnson na začiatku virtuálneho summitu skupiny G7. Podľa neho sa musí zabezpečiť, aby mala každá krajina prístup k vakcínam.

Európska únia zdvojnásobí svoje finančné príspevky v prospech globálnej iniciatívy COVAX, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnomerné dodávky vakcín proti COVID-19 vo svete. Únia chce svoje doterajšie príspevky zvýšiť až na jednu miliardu eur. Americký prezident Joe Biden plánuje na tento účel vyčleniť štyri miliardy dolárov.

Britský premiér predsedal stretnutiu lídrov G7 po prvýkrát odvtedy, čo sa Spojené kráľovstvo v januári ujalo predsedníctva tejto skupiny priemyselne najvyspelejších krajín sveta (Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada a Japonsko).
Hlavnou témou piatkového virtuálneho summitu skupiny G7 bol boj proti koronavírusovej pandémii. Išlo o prvé medzinárodné rozhovory, na ktorých sa zúčastnil Biden, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Írsko čakajú najmenej dva ďalšie mesiace lockdownu

Ďalšie mesiace lockdownu potvrdil írsky premiér Micheál Martin.
V Írsku trvá takmer dva mesiace tretí lockdown a premiér Micheál Martin oznámil, že krajinu „čaká pokračovanie prísnych obmedzení" až do konca apríla. To aj napriek faktu, že počet prípadov nákazy koronavírusom od januárového vrcholu prudko klesá. Informácie priniesla v piatok tlačová agentúra DPA.

Varovanie

Premiér vyslovil varovanie vo štvrtok neskoro večer v interview pre noviny Irish Mirror. Povedal tiež, že predĺženie lockdownu „stojí za to".
Líderka hlavnej opozičnej strany Sinn Féin, Mary Lou McDonaldová, odsúdila Martinove výroky ako "ľahkovážne". Šéf malej opozičnej strany Aontú, Peadar Tóibín, vyhlásil, že vládou navrhované predĺženie sa rovná "politickej prehre".
Počas lockdownu platia rôzne zákazy, ľudia napríklad okrem "nevyhnutných" ciest nemôžu cestovať od svojho bydliska ďalej ako do vzdialenosti piatich kilometrov. Mnohé podniky museli zatvoriť a nezamestnanosť sa v januári blížila k takmer rekordným 27 percentám.

Dlhý lockdown

Reštaurácie a kaderníctva pravdepodobne zostanú zatvorené ešte dlho po prípadnom uvoľňovaní obmedzení koncom apríla, varoval Martin. Dodal, že Írsko je vystavené "britskému variantu" koronavírusu, ktorý zároveň označil za "vysoko prenosný".Martin uviedol, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sú "svetlom na konci tunela" - hoci Írsko spolu s väčšinou Európy v očkovaní veľmi zaostáva za susednou Britániou.

Ústredný štatistický úrad v piatok oznámil, že počty hospitalizovaných v súvislosti s koronavírusom a pacientov umiestnených na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) tiež klesajú už od začiatku januára.
Počet úmrtí súvisiacich s koronavírusom v Írsku prekročil tento týždeň 4000 a začiatkom februára hlásili celkovo vyše 1500 úmrtí v opatrovateľských domovoch, aktuality.sk

X X X

Komisárka Dunja Mijatovičová si uctila pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

V odkaze komisárky Rady Európy boli aj heslá „Protect journalists" a „All for Jan".
Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová si v piatok pripomenula tretie výročie smrti zavraždeného slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktoré pripadne na nedeľu.

Mijatovičová zverejnila svoj odkaz na sociálnych sieťach Facebook a Twitter: „Jediným spôsobom, ako poslúžiť spravodlivosti a uctiť si pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, zavraždených pred troma rokmi 21. februára, by bolo definitívne skoncovať s beztrestnosťou za zločiny proti novinárom a zaistiť, aby mohli slobodne a bezpečne pracovať na Slovensku a po celej Európe."

Komisárka ukončila odkaz heslami „Protect journalists" a „All for Jan".Vyjadrenie zaslala TASR Gaëlle Baussonová z tlačového úradu komisárky.

Vražda novinára a jeho snúbenice

Investigatívneho novinára spravodajského portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka zavraždili spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača. Po dvojnásobnej úkladnej vražde sa konali pochody za Jána a Martinu a Za slušné Slovensko, ktoré organizovala rovnomenná iniciatíva. Situácia po vraždách si vyžiadala zmenu vlády, kabinet Roberta Fica vystriedala exekutíva Petra Pellegriniho (vtedy obaja Smer-SD).

Za vraždy boli zatiaľ potrestaní iba vykonávatelia, objednávatelia ešte spravodlivosti unikajú. Prokuratúra tvrdila, že Kuciakovu vraždu si objednal Marian K. z pomsty za články o jeho podozrivej ekonomickej činnosti. Podľa prvostupňového súdu však nebol predložený žiadny priamy dôkaz tohto obvinenia, aktuality.sk

X X X

Matovič ešte neznárodil Počiatkovu vilu, vraj na to v OĽaNO nezabúdajú

Vládnej koalícii sa stále nepodarilo zoštátniť vilu exministra financií za Smer - sociálnu demokraciu (Smer-SD) Jána Počiatka vo francúzskom Cannes.Pred minuloročnými parlamentnými voľbami to sľubovali priamo na Francúzskej riviére členovia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Ako pre agentúru SITA uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO, na problém pochybne nadobudnutého majetku rôznych verejných funkcionárov v hnutí nezabúdajú.

„Nedávno bol prijatý zákon o zaisťovaní majetku, vďaka ktorému už prokuratúra siahla na majetky obvinených podozrivých z káuz Božie mlyny, Očistec či Babylon. Taktiež pripravujeme efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý ďalej posilní právny rámec v boji proti korupcii," ozrejmil Dojčan.

Ide podľa jeho slov o jasný dôkaz toho, že vláda Igora Matoviča (OĽaNO) „to myslí vážne a trvá na tom, aby usvedčení zlodeji nielen končili v base, ale ich zhabaný majetok aj skončil v rukách štátu".

Počiatek odišiel z politiky po parlamentných voľbách v roku 2016. V roku 2019 sa na verejnosť dostalo video, na ktorom sa exminister rozpráva s vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom T. o kauze Lemikon, pri ktorej rozhodnutím Počiatka prišlo Slovensko podľa súdu o milióny eur. Počiatek priznal, že ho v tejto súvislosti vypočula aj polícia./agentury/

X X X

V kontroverznej veži v Tatrách má byť Messnerove múzeum. Za stavbou je cyperská schránka

Investor vyhliadkovej veže Tatras Tower na Štrbskom Plese v minulosti plánoval v centre Prahy plávajúce parkovisko na Vltave. Petíciu za zastavenie jej výstavby podpísalo v priebehu roka 2019 viac ako 8-tisíc ľudí. Stavba vyhliadkovej veže s tobogánom na lúke pri skokanských mostíkoch na Štrbskom Plese síce budila u verejnosti rozporuplné reakcie, ale postupne zbierala všetky potrebné povolenia.

Posledné emócie vzplanuli počas jej nedávnej kolaudácie. Stavebný úrad v Štrbe totiž zistil tri zmeny oproti schválenému zámeru, napriek tomu stavbu skolaudoval. Generálny prokurátor Maroš Žilinka začiatkom februára nariadil Krajskej prokuratúre z Prešova, aby postup úradov dôkladne preverila.

Jednou z kritizovaných zmien je nové dispozičné riešenie prízemia veže

Plocha s výmerou 42 metrov štvorcových, na ktorej sa rátalo s múzeom Tatranského národného parku, ustúpila kaviarni s reštauračnými službami. Pôvodne pritom mala vo veži fungovať menšia kaviareň s bufetom. V 53 metrov vysokej veži High Tatras Tower sa v pôvodných plánoch počítalo aj s múzeom svetoznámeho horolezca a viacnásobného himalajského rekordéra Reinholda Messnera.

Pohnutá minulosť developerov

S výstavbou veže v Areáli snov na Štrbskom Plese sa začalo v lete 2019, ako prvé na kontroverznú stavbu upozornili Hospodárske noviny. Investorom a majiteľom tatranskej vyhliadkovej veže je popradská spoločnosť High Tatras Tower, ktorej jediným spoločníkom bola až do júna 2020 akciová spoločnosť Royal Brabest Capital z Popradu-Spišskej Soboty.
Vlani sa jej podiel znížil na 15 percent, zbytok podielov prešiel na cyperskú schránku Malboco Limited z Nikózie. Firma Royal Brabest Capital bola dokonca krátky čas zapísaná v Registri partnerov verejného sektora. Po čase sa z neho, v septembri 2018, nechala vymazať.

Z vtedajšieho registračného výpisu vyplýva, že syn bývalého popradského sudcu Štefana Zoričáka - Štefan Zoričák mladší zo Ždiaru - v investorovi tatranskej rozhľadne vlastnil 99,46 percenta akcií, zvyšok patril kontroverznému podtatranskému podnikateľovi Romanovi Antalovi.

Obaja menovaní sa napríklad pohybovali okolo developerského projektu megakasína, hotela a golfového ihriska Okko G.E.R. pod Vysokými Tatrami pri Veľkom Slavkove.Investícia za vyše sto miliónov eur však nevyšla kvôli pozemkom a skupina firiem okolo Štefana Zoričáka mladšieho a Romana Antala z jej zmarenia vinila štátny Slovenský pozemkový fond.

Vzniknuté finančné nároky a pohľadávky neskôr postúpili na cyperskú schránku Ermano Trade, ktorá sa na popradskom súde dožadovala astronomickej náhrady škody. Tá sa časom vyšplhala až na 177 miliónov eur. Pozemkový fond postupne tieto žaloby odráža, časť zo sporov je pritom stále živá.

Na výlete v Tatrách

Vráťme sa však k Messnerovmu múzeu. Rodák z južného Tirolska tesne pred Vianocami 2019 vo Vysokých Tatrách stavbu rozhľadne osobne obhajoval

„Veža nie je postavená v prírode. Nenarušuje ju, ale je pri vstupe do hôr. Nie som proti turizmu, aj v Alpách máme 16 miliónov turistov. Je potrebné iba zvážiť, kde otvoríme turistom dvere,“ presviedčal novinárov Reinhold Messner počas tlačovky s menšinovým majiteľom a konateľom firmy High Tatras Tower Romanom Antalom.

Messner vtedy zároveň predstavil koncept svojho nového tatranského múzea s dôrazom na históriu miestneho horolezectva. Jeho vybudovanie finančne zabezpečí slovenský investor a legendárny horolezec mu prepožičia meno, značku a artefakty.

Odvtedy však prešlo 14 mesiacov, veža sa pripravuje na otvorenie pre turistov, ale o chystanom Messnerovom múzeu chýbajú bližšie informácie. O jeho umiestnení v rozhľadni sa nezmieňuje ani internetová stránka novej tatranskej atrakcie.
Múzeum bude

Prevádzkovateľ vyhliadkovej veže v Mlynickej doline sľubuje, že tatranská pobočka siete múzeí Messner Mountain Heritage tam predsa len vznikne. „Spoločnosť High Tatras Tower je v úzkej komunikácii s pánom Reinholdom Messnerom a jeho tímom v otázke konceptu múzea. Veríme, že o ďalších konkrétnych krokoch, ktoré sú nateraz predmetom našich interných rokovaní, budeme môcť verejnosť čoskoro informovať,“ tvrdí popradská firma.

Múzeum sa priestorovo rozloží jednak v interiéri rozhľadne s dôrazom na prezentáciu Tatranského národného parku ako aj v jej exteriéri. Nepôjde pritom o jedinú náučno-vzdelávaciu atrakciu Tatras Tower.

Pozdĺž lávky vedúcej na vrchol je na veži inštalovaných deväť outdoorových televíznych obrazoviek s predinštalovanou aplikáciou. Obsahuje napríklad 360-stupňové prezentácie najzaujímavejších tatranských štítov, kvíz so zameraním na flóru, faunu a environmentálnu problematiku či mobilnú hru určenú pre deti.

„Popísané náučno-vzdelávacie atrakcie sú výsledkom ročnej a finančne nákladnej práce rozsiahleho tímu pracovníkov a externých dodávateľov,” píše sa v stanovisku spoločnosti High Tatras Tower.
Len ak investor naplní Messnerov koncept Zástupkyňa siete múzeí Messner Mountain Heritage Diane Schumacher pre portál Aktuality.sk potvrdzuje, že s tatranskou pobočkou firma Juhotirolčana počíta.

„Plánujeme toto múzeum otvoriť, ale samozrejme s podmienkou, že investor naplní koncept a myšlienky pána Messnera. Pán Messner chce vytvoriť miesto na stretnutia pre ľudí milujúcich prírodu, ktorí radi chodia do hôr a zaujímajú sa o históriu Vysokých Tatier, umenie a kultúru svojej krajiny,“ konštatuje Diane Schumacher s tým, že s investorom veže – spoločnosťou Royal Brabest Capital z Popradu – to nemá nič spoločné.

Dianie okolo stavby, ktorá zmenila panorámu Štrbského Plesa, vníma negatívne. „Hľadali sme miesto na pre naše múzeum a veža už bola vo výstavbe. Priestor našiel Reinhold Messner a vyhodnotil ho ako vhodný pre novú pobočky.
Problémy s prípravou múzea v Tatrách nám spôsobili viaceré okolnosti ako pandémia koronavírusu a tiež administratívne záležitosti, preto sme projekt dočasne pozastavili. Veríme, že sa veci pohnú dopredu,“ dodáva Schumacher.
Popradčania v Prahe

Popradská spoločnosť Royal Brabest Capital, ešte donedávna 100-percentný vlastník vyhliadkovej veže na Štrbskom Plese, sa v roku 2013 pokúšala o podobne kontroverzný projekt v Prahe na rieke Vltave.
Dcérska firma Podtatrancov s názvom Prague Amphibian City Tour totiž radnicu Prahy 7 žiadala o povolenie umiestniť v centre mesta vedľa Štefánikovho mosta parkovaciu loď.

Plávajúce parkovisko tam Slováci chceli zakotviť na 25 rokov. Na špeciálnom trojposchodovom pontóne s dĺžkou 105 metrov, šírkou cez desať metrov a výškou sedem metrov by parkovalo 100 áut, k vjazdu z Nábrežia Edvarda Beneša by slúžila novovybudovaná lávka. Okrem toho firma na palube svojej lode plánovala reštauráciu a kancelárie.

Úradníci žiadosť spoločnosti Prague Amphibian City Tour zamietli. Dlhodobé umiestnenie parkovacej lode podľa nich znamenalo zvýšené riziko znečistenia životného prostredia – najmä pre hroziace úniky pohonných hmôt do rieky.
„Projekt tiež odporuje dlhodobému zámeru úpravy nábrežia na odpočinkovú a rekreačnú zónu," uviedol vtedy vo svojom stanovisku tamojší odbor životného prostredia, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Ukrajine nedodali vakcíny, minister odletel do Indie

Ukrajinský minister zdravotníctva Maxim Stepanov chce dodávky vakcíny vyrokovať príamo v Indii
Ukrajinský minister zdravotníctva Maxim Stepanov nečakane odcestoval do Indie z dôvodu nedodanej zásielky objednaných dávok vakcín proti koronavírusu. Stepanov to oznámil v piatok skoro ráno na Facebooku, informovala agentúra DPA. Vo svojom príspevku minister napísal, že chce vyrokovať dodatočné dodávky vakcíny k 12 miliónom dávok objednaných z Indie.

Ukrajina nič nedostala

Ukrajinský program očkovania obyvateľstva sa mal začať minulý týždeň, ale krajina nedostala žiadne dávky z programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ani tie, ktoré si objednala od indických a čínskych výrobcov, pripomenula DPA.
Kyjev pôvodne plánoval zaočkovať obyvateľstvo krajiny proti koronavírusu do konca tohto roka. Ukrajina však zakázala používanie ruskej vakcíny Sputnik V z dôvodu konfliktu o Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Podľa oficiálnych údajov Ukrajina od začiatku pandémie zaznamenala približne 1,3 milióna prípadov nákazy koronavírusom a asi 25.000 úmrtí na ochorenie COVID-19, aktuality.sk

X X X

Ukrajina zaznamenala vlani rekordnú úmrtnosť

Na nový druh koronavírusu alebo jeho následky zomrelo v roku 2020 na Ukrajine približne 18 500 ľudí.
Ukrajina zaznamenala v roku 2020 rekordnú úmrtnosť za posledných päť rokov, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na piatkovú správu monitorovacej služby OpenDataBot. Podľa jej údajov zomrelo vlani na Ukrajine 616.835 ľudí, o približne 35.000 viac v porovnaní s tromi predchádzajúcimi rokmi.

„Najvyššia úmrtnosť za posledné tri roky bola zaznamenaná v decembri 2020, konkrétne zomrelo 67.000 ľudí. Predchádzajúci rekord bol stanovený v novembri toho istého roku - 63.000 úmrtí," uvádza sa v správe.
Zo zverejnených údajov vyplýva, že hlavnými príčinami úmrtí na Ukrajine sú kardiovaskulárne ochorenia (do tejto skupiny patria infarkty a mŕtvice), rakovina a nehody. Na nový druh koronavírusu alebo jeho následky zomrelo v roku 2020 na Ukrajine približne 18.500 ľudí, aktuality.sk

X X X

Poliaci zvažujú pritvrdiť na hraniciach so Slovenskom, boja sa nákazy

Poľsko podľa ministra zdravotníctva Adama Niedzielského nevylučuje obmedzenia na hraniciach s Českom a Slovenskom. Dôvodom je rastúci počet prípadov koronavírusovej nákazy v oboch štátoch. Rozhodnutie podľa neho padne budúci týždeň, informovala agentúra Reuters. „Hranice budú otvorené pre osoby s negatívnym testom, to ale platí dnes, dynamika situácie sa môže zmeniť,“ povedal Niedzielski v rozhovore v poľskom Rádiu Zet. „Áno, samozrejme,“ odpovedal zároveň na otázku, či Poľsko zvažuje obmedzenie na svojich južných hraniciach.

Poľsko sa v posledných dňoch čelí silnejúcej koronavírusovej infekcií. Týždenný priemerný počet nových prípadov za deň prekročil 6 500 a pribúda tiež hospitalizovaných pacientov, minulý týždeň však vláda uvoľnila časť koronavírusových reštrikcií. Nedzielski v piatok uviedol, že tretia vlna pandémie už v Poľsku je a je len otázkou, aké rozmery dosiahne.
Poľsko zaviedlo kontroly na hraniciach s Českom už v polovici minulého marca a toto opatrenie zrušilo v júni. Obmedzenia pre prechod hraníc z Česka do Poľska bola zavedená opäť v novembri, kedy poľské úrady začali vyžadovať negatívny Koronavirové test. Bez neho bola ľuďom nariadená karanténa.

V Českej republike v piatok pribudlo vyše 11 100 ďalších prípadov nákazy koronavírusom a podľa vyjadrenia členov vlády sú české nemocnice na hrane svojich možností.

Slovensko od vlaňajšieho decembra čelí silnej vlne nákazy s výrazným nárastom počtu úmrtí infikovaných pacientov. V stredu slovenská vláda schválila návrh, na základe ktorého sa obrátila na ostatné členské štáty EÚ so žiadosťou o poskytnutie zdravotníckych špecialistov na pomoc pri liečbe pacientov infikovaných koronavírusom. Poľsko reagovalo oznámením, že je pre slovenských pacientov pripravené vyčleniť 200 miest na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Viedeň ponúkla Bratislave armádnych zdravotníkov./agentury/

X X X

Šéf NATO upozornil na následky vzostupu Číny

Jens Stoltenberg si myslí, že NATO by malo prehĺbiť svoje vzťahy s blízkymi partnermi, ako sú Austrália a Japonsko, a nadviazať kontakty po celom svete. Západní spojenci a blízki partneri musia nadviazať pevnejšie väzby, pretože vzostup Číny má „následky" pre transatlantickú bezpečnosť, varoval v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Jeho slová zazneli na virtuálnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, informovala agentúra AFP.

Potenciálne následky

„Vzostup Číny je pre transatlantické spoločenstvo určujúcim bodom s potenciálnymi následkami pre našu bezpečnosť, našu prosperitu a náš spôsob života," uviedol Stoltenberg.„Preto by NATO malo prehĺbiť svoje vzťahy s blízkymi partnermi, ako sú Austrália a Japonsko, a nadviazať kontakty po celom svete," dodal šéf Aliancie.

V poradí 57. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 koná vo virtuálnom formáte a len jeden deň. K témam patria transatlantické vzťahy, ochrana klímy a koronakríza.

Medzi účastníkmi sú okrem Stoltenberga aj americký prezident Joe Biden, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Boris Johnson, predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, generálny tajomník OSN António Guterres, šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus či zakladateľ Microsoftu Bill Gates, aktuality.sk

X X X

Šéf NATO upozornil na následky vzostupu Číny

Jens Stoltenberg si myslí, že NATO by malo prehĺbiť svoje vzťahy s blízkymi partnermi, ako sú Austrália a Japonsko, a nadviazať kontakty po celom svete. Západní spojenci a blízki partneri musia nadviazať pevnejšie väzby, pretože vzostup Číny má „následky" pre transatlantickú bezpečnosť, varoval v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Jeho slová zazneli na virtuálnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, informovala agentúra AFP.

Potenciálne následky

„Vzostup Číny je pre transatlantické spoločenstvo určujúcim bodom s potenciálnymi následkami pre našu bezpečnosť, našu prosperitu a náš spôsob života," uviedol Stoltenberg.„Preto by NATO malo prehĺbiť svoje vzťahy s blízkymi partnermi, ako sú Austrália a Japonsko, a nadviazať kontakty po celom svete," dodal šéf Aliancie.

V poradí 57. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 koná vo virtuálnom formáte a len jeden deň. K témam patria transatlantické vzťahy, ochrana klímy a koronakríza.

Medzi účastníkmi sú okrem Stoltenberga aj americký prezident Joe Biden, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Boris Johnson, predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, generálny tajomník OSN António Guterres, šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus či zakladateľ Microsoftu Bill Gates, aktuality.sk

X X X

Ako sa tento rok bude dariť slovenskému priemyslu? Závisí to najmä od automobiliek

Budúci vývoj v slovenskom priemysle bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako bude globálny dopyt po autách reagovať na vývoj pandémie a s ním súvisiace vládne opatrenia.

Aj keď sa dá predpokladať, že časť spotrebiteľov kvôli obavám spojeným so šírením nákazy ochorenia COVID-19 uprednostní individuálnu dopravu pred hromadnou, pre neisté ekonomické vyhliadky sa tento efekt môže prejaviť skôr na trhu s ojazdenými vozidlami. Upozorňuje na to v analýze Vplyv prvej vlny koronakrízy na priemyselnú aktivitu na Slovensku Vojtech Plutzer z Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Práve odkázanosť slovenského priemyslu na výrobu automobilov bola počas prvej vlny koronakrízy príčinou historického poklesu priemyselnej aktivity. Výroba dopravných prostriedkov sa na slovenskej priemyselnej štruktúre podieľa 30 percentami, čo je trikrát viac ako v priemernej európskej krajine.

„Keďže automobilový sektor patril celosvetovo k najviac zasiahnutým odvetviam, slovenský priemysel bol dočasne ovplyvnený viac ako iné krajiny,“ pripomenul analytik.

Priemyselná aktivita dosiahla dno vlani v apríli, kedy bola medziročne nižšia o 42 %, čo predstavovalo najhorší pokles v histórii samostatného Slovenska. V máji sa s postupným znovuotvorením ekonomiky začal priemysel spamätávať a vďaka robustnému medzimesačnému rastu už v júni zmazal tri štvrtiny prepadu spôsobeného koronakrízou.

Oproti finančnej kríze z roku 2008 mala krivka poklesu produkcie tvar výrazne ostrého V. Po necelých troch mesiacoch poklesu sa vlani podľa údajov IFP dostal priemysel na 95 % predkrízovej úrovne za približne pol roka od začiatku krízy, kým v rokoch 2008 a 2009 podobné oživenie trvalo viac ako dvojnásobne dlhšie. Ešte výraznejší rozdiel eviduje inštitút pri vývoji odpracovaných hodín v priemysle.

To, že priemyselná výroba na Slovensku zažila väčší prepad aktivity než v iných krajinách, je možné pripísať najmä špecifikám slovenskej ekonomiky. Priemyselnú výrobu ťahali nadol automobilky, a to nielen cez svoje nadpriemerné zastúpenie v rámci priemyselnej štruktúry v porovnaní s inými krajinami, čo spôsobilo približne tretinu prepadu, ale aj cez slabší výkon v odvetviach, ktoré sú s výrobou áut prepojené. Tomuto vplyvu je podľa Plutzera možno priradiť približne štvrtinu prepadu, ďalšiu štvrtinu spôsobili podľa analytika karanténne opatrenia.

Necyklické priemyselné odvetvia, ktoré boli počas koronakrízy odolnejšie a zaznamenali menší prepad, majú na Slovensku nižšie zastúpenie. Patrí sem predovšetkým potravinový priemysel, ktorý v priemernej krajine EÚ tvorí až 15 % celkovej štruktúry priemyslu, kým na slovenskom priemysle sa podieľa len piatimi percentami. Chemikálie a farmaceutické výrobky, ktorým sa počas koronakrízy tiež darilo, majú u nás taktiež mierne nižšie zastúpenie./agentury/

X X X

Koronavírus: Dánsko sprísni kontroly na hraniciach s Nemeckom

Dánske úrady už varovali pred nárastom počtu nových a nákazlivejších variantov koronavírusu vrátane britského.
Dánsko v piatok oznámilo, že v sobotu posilní hraničné kontroly so susedným Nemeckom po tom, čo severonemecké mesto Flensburg zaznamenalo zvýšenie počtu prípadov zmutovaného variantu koronavírusu. Informovala o tom agentúra DPA.
Niektoré priechody zatvoria

Dánske ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že sa rozhodlo sprísniť a "zintenzívniť" kontroly na hraniciach v dôsledku situácie vo Flensburgu. Zatvorených bude aj niekoľko hraničných priechodov. "Hraničné kontroly sú dôležitým a potrebným nástrojom na udržanie nových variantov vírusu mimo krajiny," povedal dánsky minister spravodlivosti Nick Haekkerup.
Dánske úrady už predtým varovali pred nárastom počtu nových a nákazlivejších variantov koronavírusu vrátane britského, ktorý, ako sa očakáva, sa čoskoro v tejto škandinávskej krajine stane dominantným.

Britský variant údajne stojí aj za zvyšujúcim sa počtom infekcií vo Flensburgu v nemeckej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Úrady v meste zaviedli od soboty nočný zákaz vychádzania od 21.00 h do 5.00 h, zakázali tiež súkromné stretávanie. Tým, ktorí zákaz porušia, hrozia vysoké pokuty, povedala starostka mesta Simone Langeová, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Fungujú vakcíny proti juhoafrickej mutácii?

MUDr. Katarína Kosová: Juhoafrická republika stopla dodávky vakcíny firmy Astra Zeneca, pretože jej účinnosť proti juhoafrickej mutácii koronavírusu je sporná. Očkovancov nechráni proti miernemu a stredne ťažkému priebehu ochorenia. Podobne sú na tom zrejme viaceré vakcíny.

Vakcína Astra Zeneca je už aj na Slovensku. Očkujú sa ňou momentálne učitelia. Na veľmi podobnom princípe, ako vakcína Astra Zeneca, však fungujú aj vakcíny firiem BioNTech/Pfizer a Moderna. Ak Astra Zeneca nebude účinná proti juhoafrickej variante vírusu, je možné, že sa to týka aj ďalších menovaných vakcín.
Nedostatočná štúdia
Farmaceutická spoločnosť Astra Zeneca uviedla, že jej vakcína ponúka len obmedzenú obranu proti juhoafrickej mutácii koronavírusu. Nádej pre očkovaných ponúka fakt, že štúdia bola vykonaná na príliš malej vzorke ľudí, preto musíme na vierohodnejšie výsledky ešte počkať. Účinnosť vakcíny proti juhoafrickej variante v tejto malej štúdii však predbežne bola iba 10 %.
Juhoafrická republika podľa vyjadrení nebude očkovať touto látkou zdravotníkov, ako pôvodne bolo plánované. Hoci vakcíny nakúpila, nakoniec plánuje zdravotníkov očkovať vakcínou firmy Johnson & Johnson, u ktorej sú dôkazy, že chráni pred vážnymi prípadmi COVID-19.

Denník N.Y. Times uvádza, že vakcína firmy Astra Zeneca v štúdii nechránila očkovancov od mierneho a stredne ťažkého priebehu ochorenia v prípade mutácie B.1.251, známej ako juhoafrický variant koronavírusu. Problémom je, že v spomínanej štúdii boli zúčastnení najmä mladší ľudia, u ktorých pravdepodobnosť ťažkého priebehu nie je príliš vysoká. Je preto otázne, či vakcína skutočne chráni aspoň pred ťažkou formou infekcie.

Čiastočná imunita

Juhoafrický variant je však záludný v tom, že mnohopočetná mutácia postihuje povrchový S-proteín (spike proteín) koronavírusu. Vakcína firmy Astra Zeneca, ale aj firiem BioNTech/Pfizer a firmy Moderna vychádzajú práve z génu, ktorý kóduje tento proteín. Gén vo vakcínach však pochádza z pôvodného kmeňa nového koronavírusu, nie z jeho juhoafrickej mutácie. Naše telo si teda po očkovaní vytvára protilátky proti pôvodnému, nezmutovanému S-proteínu.

Vedci predpokladajú, že čiastočne vakcína ponúkne imunitu aj voči juhoafrickému variantu, pretože časť protilátok, ktoré naše telo po vakcinácii vytvorí, môže byť zameraná na tie časti spike proteínu, ktoré sú rovnaké v oboch variantoch. V praxi to preto môže znamenať, že nás ochráni pred ťažkým priebehom ochorenia, ale nie pred infekciou samotnou. Zatiaľ však nevieme dokopy nič, pretože údajov je príliš málo.

Juhoafrický variant B.1.351 sa medzičasom rozšíril do najmenej 32 krajín po celom svete.
Ostatné vakcíny sú na tom podobne Vedci tvrdia, že proti vážnejšiemu priebehu môže vakcína chrániť. Podkladom pre toto tvrdenie je tvorba protilátok, ktoré boli zistené po podaní vakcíny. Juhoafrická republika preto ešte použitie vakcíny zváži.

Spomínaná štúdia zatiaľ nebola zverejnená vo vedeckom časopise. Je však veľmi pravdepodobné, že výsledky odrážajú skutočnosť známu aj z iných štúdií - juhoafrický variant znižuje účinnosť doteraz vytvorených vakcín. Podobné výsledky z predbežných štúdií hlásia aj firmy Pfizer a Moderna, podobne nižšiu účinnosť udávajú aj firmy Novavax a Johnson & Johnson.
Vedci vakcínu testovali v praxi - dobrovoľníkom podali vakcínu alebo placebo a v prirodzenom prostredí zisťovali, koľko percent sa na nakazí. Medzi nakazenými z oboch skupín bol len malý rozdiel v prospech vakcinovaných. Okrem toho vedci robili testy v laboratóriu a skúmali, ako protilátky po očkovaní dokážu likvidovať juhoafrickú variantu vírusu. Ich účinnosť bola slabšia ako v boji proti predošlým variantám.

Premorení a imúnni? Asi nie

Je preto logické, že ani predošlá infekcia predchádzajúcimi variantmi koronavírusu nás zrejme proti miernej až stredne závažnej infekcii juhoafrickou variantou nechráni. To môže byť príčinou ničivej druhej vlny vírusu, ktorú v Južnej Afrike pozorujeme v posledných mesiacoch.

Vedci pracujú na vývoji upravenej vakcíny, ktorá nás bude chrániť aj proti juhoafrickému mutantovi. Takáto verzia by mala byť hotová do jesene. Obavy vzbudzuje aj možná nižšia účinnosť voči britskému variantu nového koronavírusu. Podľa predbežných štúdií však doteraz vyvinuté vakcíny fungujú voči tomuto variantu rovnako spoľahlivo ako voči predošlým verziám, aktuality.sk

X X X

Hlas priznal dar od Žigu. Obvinený poslanec poslal svojej strane 7000 eur

Hoci v ostatných týždňoch by ste šedú eminenciu Hlasu-SD Petra Žigu nenašli na žiadnej tlačovej besede či medzi finančnými donormi strany, teraz sa situácia zmenila. Pellegriniovci na svojej web stránke priznali, že im Žiga, ktorý je členom predsedníctva Hlasu-SD, daroval 7000 eur.

Zaujímavý je pritom fakt, že zoznam darcov má byť podľa web stránky tejto strany aktualizovaný k 2. februáru 2021. Ešte v nedeľu 14. februára pritom meno Petra Žigu v zozname darcov nefigurovalo.

Tomáš: S obvinením to nesúvisí

Podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo hovoril, že nevie o tom, prečo niekdajší exminister hospodárstva či životného prostredia finančne neprispel na chod ich zoskupenia.
„My, ktorí sme prispeli, je to tam jasne zverejnené. A z týchto peňazí strana žije,” vyhlásil Tomáš v nedeľu 14. februára.
Odmietol pritom, že by to súviselo s obvinením Žigu: „V žiadnom prípade.”

Šipoš: Od Žigu mali väčšie očakávania

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš upozorňuje, že Žigova firma Taper mala počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho každý rok tržby v desiatkach miliónov eur. „Myslím si, že od pána Žigu mali v strane väčšie očakávania, než len príspevok v sume 7000 eur, ktorým nepokryjú ani mesačný nájom za svoju centrálu," skonštatoval pre Aktuality.sk.
Ako ale šéf poslancov OĽaNO dodáva, ako bolo v dobe kešu zvykom, možno aj v tomto prípade financujú stranu pol na pol „bez bločku“.

NAKA obvinila Žigu v decembri minulého roka aj na základe obvinenia jeho bývalej straníckej kolegyni a bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá je tiež obvinená. Žiga sa mal cez ňu údajne pokúsiť uplatiť sudkyňu, aktuality.sk

X X X

Navaľnému potvrdili nepodmienečný trest, mierne mu ho skrátili

Moskovský mestský súd potvrdil v sobotu svoje rozhodnutie zmeniť podmienečný trest odňatia slobody, ktorý dostal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v roku 2014 v kauze Yves Rocher, na nepodmienečný. Zároveň mu ho znížil o jeden a pol mesiaca, ktorý Navaľnyj strávil od konca decembra 2014 do konca februára 2015 v domácom väzení. Informovali o tom spravodajské portály Mediazona a Meduza.io.

Babuškinský obvodný súd tak zamietol odvolanie Navaľného právnikov voči verdiktu z 2. februára. Opozičný líder Navaľnyj bude musieť stráviť v trestaneckej kolónii dva roky, šesť mesiacov a dva týždne a prepustený koncom júla alebo začiatkom augusta 2023, píše Meuza.io. Kedy ho do kolónie prevezú, zatiaľ nie je známe.
„Odpustili mesiac a pol – je to v poriadku!“ povedal Navaľnyj bezprostredne po vyhlásení verdiktu.

V Moskve zatkli lídra opozície Alexeja Navaľného

Simonovský obvodný súd v Moskve zmenil 2. februára pôvodný podmienečný trest odňatia slobody pre Navaľného v kauze Yves Rocher v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov na nepodmienečný. Vyhovel tým návrhu Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN), podľa ktorej Navaľnyj porušoval podmienky výkonu podmienečného trestu tým, že sa nehlásil probačnému úradníkovi.

Podľa rozhodnutia súdu mal Navaľnyj dvakrát mesačne prísť na stretnutie s probačným úradníkom. V auguste 2017 bola skúšobná doba Navaľnému predĺžená do 29. decembra 2020.

Navaľnyj bol od 22. augusta 2020 hospitali¬zovaný v nemocnici v Berlíne po tom, ako mu prišlo zle počas letu z Tomska do Moskvy. Lietadlo, ktorým cestoval, muselo dva dni predtým núdzovo pristáť v sibírskom Omsku, kde ho hospitalizovali na jednotke intenzívnej starostlivosti. Analýzy urobené po prevoze do Nemecka ukázali, že bol otrávený nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok.

Kým bol Navaľnyj v nemocnici v Nemecku, ruské úrady ho nekontaktovali. Po prepustení z nemocnice Navaľnyj reagoval na ich výzvu len raz – keď oznámil, v ktorom hoteli v Berlíne je ubytovaný. Vzhľadom na tento jeho prístup naňho ruské úrady 29. decembra 2020 vydali zatýkací rozkaz.

V spomínanej kauze ide o spreneveru 30 miliónov rubľov spoločnosti Yves Rocher Vostok a ďalších štyroch miliónov z inej firmy. Navaľnyj v tejto kauze figuroval spolu so svojím bratom Olegom. Obaja celý prípad označujú za vykonštruovaný a politicky motivovaný. Navaľnyj sa 17. januára vrátil z Nemecka do Ruska. Okamžite po prílete do Moskvy ho zadržali a umiestnili do väzby./agentury/

X X X

Starostka Čičmian roznáša jedlo aj rúška. Covid-19 sa starnúcej obci vyhol, turistov včas zastavili

Čičmianske hranaté srdiečko pozná snáď každý. V obci s maľovanými domami býva len okolo sto ľudí, polovica dôchodcov. Pozreli sme sa, ako sa v čase pandémie žije v dedine zo zoznamu kultúrneho dedičstva.
ČIČMANY: Do Čičmian ročne príde až 25-tisíc turistov, domácich je len okolo stovky. Viac ako polovica Čičmancov je v dôchodkovom veku. Obec sa na začiatku pandémie chcela dobrovoľne izolovať. Starostka Iveta Michalíková odporučila turistom, aby ich nenavštevovali.

Začiatok pandémie sa starostke spája s veľkým strachom. Ako hovorí, sama sa obávala, pretože má problém s pľúcami. Tiež sa bála toho, aké škody by vírus napáchal v dedine, kde priemerný vek ľudí je okolo šesťdesiat rokov.
Vírus sa dedine vyhol

„Chcela som upozorniť na to, aby nás turisti nenavštevovali v davoch. Chodili aj desiati v skupinách a bez rúšok. Nebolo to bezpečné pre našich ľudí. Dala som vyhlásenie na obecnú stránku, no nebola som sama. Podobne reagoval aj starosta Súľova. Povedal, že nebude ohrozovať starých ľudí, ktorých má v obci,” vraví starostka.

Apel na turistov sa vyplatil a situácia sa zlepšila. Aj chalupári radšej dopredu volali, či môžu prísť. Dva týždne mali teda Čičmanci od turistov úplný pokoj. Uličkám bez návštevníkov sa potešili, veď im v bežné dni nepretržite prúdia popred okná.
No aj po roku od prvej vlny stretáme v obci návštevníkov bez rúšok. Je ich však len pár, s turistickými paličkami po boku majú namierené do kopcov. Prechod cez dedinu má pre nich už charakter pobytu v prírode.
V Čičmanoch v uplynulom roku zomrelo osem ľudí, ale nebolo to následkom covidu. Ľudia zomreli na starobu. Dedine sa vírus vyhol, mali jediného pozitívneho za celý rok.
Chýbajú im peniaze

Na obecnom úrade v Čičmanoch pracuje iba starostka, ekonómka a údržbár. Viac pracovníkov si pre chýbajúce peniaze nemôžu dovoliť. Zišli by sa im nie len na administratívu. V obci má zapísaný trvalý pobyt 120 ľudí. Približne dvadsať z nich však na zimu odchádza do okolitých miest do bytov, alebo sú v sociálnych zariadeniach. Nízky počet obyvateľov znamená nižšie podielové dane, čiže menej peňazí do rozpočtu obce.

Obec má spoločný stavebný úrad v neďalekom Rajci, užitoční sú aj pracovníci, ktorých do dediny pošle úrad práce. Na plnenie všetkých povinností to však nestačí. Zapájajú sa preto aj obyvatelia, aj chalupári. Keď napadne sneh, zdatnejší pomáhajú pri odhŕňaní. Na vzájomnej pomoci tu funguje aj obchod, miestne vzťahy, ale aj financovanie verejného života.

Pomáhajú si aj mimo pandémie

Počas pandémie starostka okrem rieši aj to, aby mali starší obyvatelia dostatok rúšok, zabezpečila im respirátory, vysvetľuje im, čo znamená lockdown. Staršie ročníky týmto výrazom nerozumejú.

Niektorým zabezpečuje aj obedy, pretože zariadenie, kde pre dôchodcov varili, je teraz zatvorené. „Z Rajca mi vozia obedy do Fačkova, tam chodím pre ne ja a rozvážam ich. Peniaze na benzín sme zohnali z nadácie, inak by som nemala za čo pre obedy ísť,” vraví Michalíková

Starí mládenci a starší ľudia si už neuvaria a teplé jedlo aspoň raz za deň treba. Dedine na pár mesiacov chýbal obchod s potravinami po tom, ako sa pôvodná majiteľka rozhodla skončiť. Vtedy robila starostka ľuďom aj nákup.
S obcou Fačkov sa Čičmany spojili aj pri plošnom testovaní. Starostka spomína, že keď bolo prvé testovanie, volali jej turisti a chceli sa prísť do Čičmian, spojiť výlet s testovaním. Prišlo by ich minimálne tristo, no obec na takýto nával nemala ani vhodné priestory, ani personál.

„Keď je treba, vzájomne si pomôžeme. Starí ľudia by radi pomohli, no nie vždy majú ako. Veľmi nám pomáhajú podnikatelia a chalupári. Aj mimo pandémie, keď sa v obci niečo deje, pýtajú sa, čo potrebujeme a zabezpečia to,” chváli si Iveta Michalíková.

Dedičstvo obci nevynáša

Ikonické zrubové domce, pomaľované vzormi čičmianskej výšivky, sú zapísané do Zoznamu kultúrneho nehmotného dedičstva Slovenska. Prichádzajú si ich pozrieť tisíce ľudí. Čičmianske hranaté srdiečko pozná snáď každý, čičmianska výšivka sa nosí na ponožkách, čiapkach, nájde sa na logách a všelijakom tovare, ktorý má prezentovať, že je slovenský.
Aj o rúška s čičmianskym vzorom, ktoré obec najprv šila len pre potrebu svojich ľudí, bol ihneď záujem aj u turistov.
„Mnohí si myslia, že Čičmany sú vďaka tomu za vodou. Obec však z toho nemá nič. Dať ochrannú známku na čičmianske vzory nemôžeme, lebo je to dedičstvo predkov,” hovorí starostka.

V obci sa pohrávajú s myšlienkou na ochrannú známku aspoň na názov Čičmany. Každý, kto by predával pod značkou Čičmany, by obci platil podiel.

Zisk neprinášajú ani jednodňoví turisti. Naopak, musia na nich doplácať na vývoze odpadu. Ak sa tu turisti najedia, podporia miestne služby, ak zájdu do múzea, tržba ide Považskému múzeu. Peniaze majú Čičmany akurát z turistov, ktorí sa tu ubytujú, a teda z dane za ubytovanie. Dokopy v štyroch zariadeniach je okolo 200 ubytovacích miest.

Otázka, ako zohnať peniaze do pokladnice, je teda stále aktuálna. Čičmancom by v súčasnosti pomohlo spoplatnenie parkoviska. „Potrebujeme urobiť parkoviská podľa noriem, aby nám policajti dali oficiálnu značku a aby sme mohli vyberať peniaze za parkovanie,” vysvetľuje Michalíková a dodáva, že by takto mohli získať aj 30-tisíc Eur ročne. Bola by to veľká pomoc.

Prisťahovali sa za pokojom

Obec starne. Mladšie ročníky odtiaľto odišli za štúdiom a za prácou, plánujú sa vrátiť až na staré kolená. Ľudia z iných kútov Slovenska si tu postavili či opravili domy, no ostať bývať tu nemôžu. Nevedia, kde by sa zamestnali.
Slávka Tomašeková s manželom a synom si však každodenný život v dedine predstaviť vedeli. Donedávna boli Hlohovčanmi, dnes majú trvalý pobyt v Čičmanoch.

Manželia znovu otvorili obchod, ktorí predošlí majitelia zavreli v lete minulého roka. Čičmanci si tak niekoľko mesiacov museli potraviny zháňať vo Fačkove vzdialenom 10 kilometrov. Dnes nakúpia okrem rozličného tovaru v obci aj čerstvé pečivo priamo z pece.

„Na výlety po Slovensku sme chodili vždy len po diaľnici. Raz sme išli cez dedinky, aby sme niečo z toho Slovenska aj videli,” vysvetľuje Slávka, ako sa dostali do Čičmian.

„Keď sme išli zo Žiliny, spomenula som si, že keď som mala osemnásť rokov, chodili sme tu lyžovať na Javorinku,” hovorí. Práve na lyžiarsky svah – Javorinku, má krásny výhľad aj cez okná jej obchodu a aj z bytu, kde býva.
„S manželom sme si mysleli, že synovi sa tu asi páčiť nebude. Domčeky sú v starej architektúre a on bol v takom detskom veku, kedy je staré aj to, čo má len deň. No nakoniec sme ešte v ten deň museli zháňať ubytovanie, a to práve kvôli synovi, lebo tu chcel spať.”

Slávka hovorí, že odvtedy začali do Čičmian chodiť aj každý mesiac. „Synovi sa tu páčilo až tak, že keď sme sa ho opýtali, čo chce na narodeniny, povedal, že ísť do Čičmian. Páčila sa mu príroda, dobre naňho vplýval pokoj, aj nám tu pokojnejšie spával.”

V Čičmanoch žije rodina pokojným komunitným životom. Slávkin manžel pracuje mimo obce. Ak obyvatelia potrebujú kúpiť niečo, čo v obchodíku nemajú, privezie im to. Nemajú problém vyviezť starších zákazníkov až k domu. Pomalší život mimo mesta im vyhovuje.

Chránené územie

Ľudí v strednom veku je okolo štyridsať, dve deti do desať rokov, dve nad desať. Deti chodia do škôlky do neďalekého Fačkova, kde je aj 1. stupeň základnej školy. Od piatej triedy dochádzajú do Rajeckej Lesnej.

O Čičmany je, paradoxne, veľký záujem, avšak len na rekreačnú výstavbu. V dedine je približne 70 prázdnych domov, no všetci chcú stavať na okolí. Je to však problém. Dedina nemá pozemky na predaj a okolie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a do chráneného ochranného pásma druhého stupňa. Tiež tu platí ochrana vtáčieho územia. Ochranári teda stavbu nepovolia.

Pri odpredaji starých domov sa zasa často nevie dohodnúť pozostalá rodina. Jedni chcú domy predať, iní nie.
Ľudia chcú chalupy v Čičmanoch, lebo je tam ticho. Už susedný Fačkov má okolo šesťsto obyvateľov. Je tam neporovnateľne väčší ruch.

„Blížime sa k Vlkolíncu, budeme živým múzeom. Je mi to ľúto aj kvôli starším ľuďom, ktorí tu žijú, oni sa s tým nevedia zmieriť,” vraví starostka, aktuality.sk

X X X

O Bill Gates vysvetlil, ako predpovedal pandémiu. Takto chce zabrániť tej ďalšej

Úspešný podnikateľ a filantrop komentoval aj konšpirácie okolo jeho osoby.
Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates bol od začiatku pandémie koronavírusu zástancom očkovania, vďaka čomu sa stal nedobrovoľným aktérom mnohých konšpiračných teórií. V rozhovore na YouTube kanáli Veritasium sa vyjadril k šíriacim sa dezinformáciám a vysvetlil, ako dokázal predpovedať hrozbu nákazlivého vírusu.

Je totiž známe, že Gates upozorňoval na možnosť vypuknutia celosvetovej pandémie už v roku 2015 počas svojho vystúpenia na konferencii TED Talks. Svojho času zdôraznil, že svetové krajiny nie sú na rozsiahle šírenie nákazy pripravené. Video sa stalo virálnym hitom v marci minulého roka, kedy sa jeho predpovede naplnili.
Gates to ale nevníma ako zadosťučinenie. „Obzerám sa späť, či som nemohol byť viac presvedčivý,“ ozrejmil známy miliardár a dlhé roky najbohatší muž sveta.

Čítajte ajNie sme pripravení na globálnu pandémiu, varoval už pred rokmi Bill Gates
Neustále sa opakujúca hrozba

Z času na čas vraj ľudstvo čelí nebezpečnej chorobe, ktorá sa šíri po celom svete a spôsobuje vysokú mieru úmrtnosti. Covid-19 je najnovším príkladom. Gates ale nepredpovedal priamo koronavírus SARS-CoV-2, ako tvrdia mnohí konšpirátori. Považoval len za nevyhnutné, že sa časom opäť objaví obdobný druh ochorenia, ktorý sa bude rýchlo a efektívne šíriť naprieč svetovou populáciou.

No keďže sa tieto pandémie vyskytujú len zriedka – najmä v porovnaní s vojnami, požiarmi alebo hurikánmi – ľudia žijú vo falošnom pocite bezpečia. Práve preto v minulosti nedochádzalo k výraznejším investíciám do systémov, ktoré by šíreniu ochorení zabránili alebo by na ne dokázali adekvátne reagovať. Koronavírus nás ale podľa Gatesa naučí, že to musí byť priorita.
Celý rozhovor s Billom Gatesom si môžete pozrieť na kanáli Veritasium (v angličtine s automaticky generovanými slovenskými titulkami):

Spoluzakladateľ a bývalý šéf Microsoftu ďalej vysvetlil, že ani s účinnými opatreniami úplne nezabránime vzniku pandémií. Môžeme ale podľa neho výrazne zredukovať počet úmrtí, a to až na jednu desatinu v porovnaní s obeťami SARS-CoV-2.
Gates svoju víziu bližšie načrtol vo videu, ktoré zverejnil na vlastnom YouTube kanáli. Predstavil v ňom systém včasného varovania pred epidémiami – Global Alert System – ktorý upozorní na nákazlivý patogén a umožní tak strategicky rozmiestniť špeciálne vyškolené tímy zdravotníkov, ktoré zabránia šíreniu vírusu.

Než sa svet dočká ďalšej pandémie, Gates verí, že budeme mať pripravený systém, ktorý on nazýva Mega Testing Diagnostic Platforms. Ide o testovacie platformy, ktoré môžu byť nasadené veľmi rýchlo, nestoja veľa a dokážu otestovať 20 % populácie každý týždeň.

Kľúč k úspešnému prekonaniu nebezpečných ochorení podľa Gatesa spočíva taktiež v efektívnejšej a rýchlejšej liečbe. Známy filantrop sa spolieha predovšetkým na takzvané monoklonálne protilátky, ktoré dokážu „znefunkčniť“ vírus podobne ako imunitný systém, čím znížia úmrtnosť až o 80 %.Technologický miliardár tiež predpovedá príchod väčšieho počtu nových vakcín založených na mRNA, ktoré sa rýchlejšie vyvíjajú, ľahšie skladujú a sú lacnejšie.

Zároveň dodal, že aj keď si všetky tieto opatrenia vyžiadajú nemalé investície, považuje to za „najlepšiu poistku, akú si svet môže kúpiť“. Gatesova predstava pripravenosti na ďalšiu pandémiu (v angličtine s automaticky generovanými slovenskými titulkami):

Problémy konšpiračných teórií

Rozhovor pre kanál Veritasium zabŕdol aj do spomínanej témy konšpiračných teórií a dezinformácií. Gates vyzdvihol obrovský prínos internetu z hľadiska informovanosti a súčasnú dobu označil za zlatú éru pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť fakty. Zároveň ale pripustil, že sociálne médiá sa ešte nedokázali vysporiadať s problémom šírenia neprávd.
Ako príklad uviedol konšpirácie o vakcíne proti ochoreniu Covid-19, ktoré majú za následok spomalenie procesu očkovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví ďalšími úmrtiami.

Samotný Gates sa sa dal pred časom zaočkovať v rodnom meste Seattle, kde podávajú vakcínu každému občanovi nad 65 rokov. Do tejto skupiny patrí aj známy filantrop.

Spoluautor operačného systému Windows sa vyjadril aj k informácii, podľa ktorej jeho nadácia prinútila výskumníkov z Oxfordu spolupracovať výhradne s farmaceutickou firmou AstraZeneca. Mnohí používatelia na sociálnych sieťach okamžite začali špekulovať o jeho zlých úmysloch a hlásali, že sa plánuje niečo nekalé.

„Vyrobiť bezpečnú vakcínu je náročnejšie, než napríklad vyrobiť prúdový motor,“ začal svoje vysvetlenie Gates. Akákoľvek chyba môže podľa neho skompromitovať reputáciu vakcíny a zastaviť výrobu v továrni na niekoľko mesiacov. Proces kontroly kvality vakcín vraj kladie nesmierne vysoké nároky na všetkých zúčastnených.

Práve AstraZeneca dokázala vyhovieť všetkým kritériám a dokonca sa prihlásila, že bude vyrábať vakcínu na neziskovej báze. Nadácia Billa a Melindy Gatesových vraj vôbec netlačila na dohodu s týmto konkrétnym výrobcom, Oxford však potreboval partnera, ktorý by prevzal zodpovednosť za tretiu fázu testovania (poslednú pred uvedením) a výrobu vakcíny.
Vypočujte si náš podcast SHARE o tom, prečo sa Živé.sk venuje dezinformáciám, kto ich šíri a kto proti nim bojuje, aký je prístup štátu a ako komunikovať s ľuďmi, ktorí veria hoaxom:

Úspešný podnikateľ sa pritom domnieva, že je nefér, ak niekto kritizuje firmu, ktorá sa ochotne prihlásila, no nikto nevystupuje proti farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa rozhodli do tohto procesu nezapojiť.
Gates ako hlavný terč konšpirátorov

Miliardár sa nedávno pre agentúru Reuters udivoval nad „šialenými“ konšpiračnými teóriami týkajúcimi sa jeho osoby, ako aj amerického imunológa Anthonyho Fauciho, ktorý je hlavným poradcom novozvoleného amerického prezidenta Joea Bidena v otázkach pandémie koronavírusu.

Gates zastáva názor, že za týmito falošnými správami môžeme nájsť kombináciu hrôzu naháňajúcej pandémie a rapídneho vzostupu sociálnych sietí.

Čítajte ajSlovenský virológ: Konšpirácie o koronavíruse nás už unavujú, príroda si od nás...
„Nikto by nepredpokladal, že ja a doktor Fauci budeme tak prominentne zastúpení v týchto skutočne zlých teóriách o tom, ako sme vytvorili pandémiu alebo sa z nej snažíme profitovať. Veľmi ma to prekvapilo,“ uviedol Gates na margo konšpirácií. Zároveň vyjadril nádej, že tieto dezinformácie po čase odznejú.

Na záver dodajme, že Nadácia Billa a Melindy Gatesových venovala celkovo až 1,75 miliardy amerických dolárov (1,46 mld. eur) na vývoj a distribúciu vakcíny proti ochoreniu Covid-19, aktuality.sk