iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič: Sputnik registrovaný v Maďarsku, 29 krajinách

Premiér Igor Matovič by bol rád, ak by minister zdravotníctva Marek Krajčí (obaja OĽANO) udelil výnimku na používanie ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensku. S Ruskom podľa neho dohodol dva milióny dávok do konca júna. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii. Predseda vlády kritizoval odmietanie ruskej vakcíny. Poukázal na to, že Sputnik je registrovaný okrem Maďarska aj v ďalších 29 krajinách.

V otázke očkovania sa podľa neho stali krajiny Európskej únie „lúzrami“ vzhľadom na množstvo oneskorených vakcín. Argumentoval tiež prieskumom agentúry AKO, podľa ktorého by ochota očkovať sa proti ochoreniu COVID-19 stúpla. Tvrdí, že zaočkovať by sa mohlo o 300-tisíc Slovákov viac.

Matovič podporil ministra zdravotníctva, aby využil svoju kompetenciu a podobne ako pri iných neregistrovaných liekoch povolil používanie Sputnika V. Rokovanie vlády o tejto otázke zdôvodnil snahou nájsť konsenzus a vyhnúť sa spochybňovaniu očkovacej látky.

Odopieranie vakcíny nazval premiér pokusom na ľuďoch, či prežijú bez nej. „Tá vakcína nemá chybu,“ myslí si. Zdôraznil, že chcel ľuďom umožniť, aby sa dobrovoľne mohli zaočkovať vakcínou, ktorej dôverujú. Poznamenal, že ide o otázku, pri ktorej je „nevhodné a ťažko populistické“ viesť geopolitické zápasy. Kritizoval tiež, že sa tým znižuje dôvera k očkovaniu.
Slovensko nenakúpi vakcínu Sputnik V. Vládny kabinet vo štvrtok neschválil uznesenie o jej nákupe. Návrh vetovala strana Za ľudí.

Remišová: Použiť neregistrovanú vakcínu má byť zodpovednosť ministra, nie vlády

O použití vakcín proti ochoreniu COVID-19 rozhoduje minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO), rovnako môže samostatne rozhodnúť aj o použití vakcíny Sputnik V, nepotrebuje na to súhlas vlády. Uviedla to šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Dodala, že minister chce preniesť kolektívnu zodpovednosť za tento krok na vládu. Použitie neregistrovanej vakcíny by mala byť Krajčího zodpovednosť, Remišová sa pod to podľa svojich slov nechce podpísať.
Minister môže podľa Remišovej rozhodnúť o výnimke a obísť schvaľovacie procesy, nepotrebuje na to súhlas vlády. „Ak takúto výnimku udelí minister, je to jeho zodpovednosť, ale nemôže ju prenášať na iných, na vládu. Minister zdravotníctva si nepýtal súhlas na nákup, zazmluvnenie iných vakcín. Zazmluvnil ich aj bez súhlasu vlády, to isté môže urobiť aj v prípade vakcíny Sputnik. Ale to, čo odmietame, je, aby na Slovensku boli očkovaní ľudia neregistrovanou vakcínou,“ uviedla na piatkovej tlačovej konferencii.

Proces overovania a registrácie trvá podľa Remišovej týždne. Tvrdenie, že už na budúci týždeň sme mohli očkovať desiatkami dávok tejto vakcíny považuje za nepravdivé. Bolo by to podľa nej možné, ak by sme to chceli robiť bez akéhokoľvek posúdenia.

Krajčí rozhodnutie povoliť použitie Sputnika V neurobil sám, pretože tomu možno ani sám neverí, vakcína ešte nie je dostatočne overená, a preto sa snaží túto zodpovednosť rozložiť, myslí si poslankyňa Národnej rady (NR) SR a lekárka Andrea Letanovská.

Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) sa premiéra Igora Matoviča (OĽANO) pýta, či pri diskusiách s ruskými partnermi trvá na tom, aby požiadali o registráciu vakcíny Sputnik V. Pýta sa ho tiež, či napríklad diskutoval s partnermi zo západných krajín, aby oni zatlačili v tejto otázke na Rusko.

Remišová zopakovala, že strana na štvrtkovom rokovaní vlády namietala v prvom rade to, že občania SR nemôžu byť zaočkovaní neregistrovanou vakcínou. Akékoľvek skratky sa nám podľa nej nemusia pri vakcínach vyplatiť. „Jednou zo skratiek bolo aj včerajšie uznesenie vlády,“ upozornila s tým, že na použitie vakcíny by stačilo len vyjadrenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý podľa Remišovej registrovať vakcínu riadnym procesom ani nemôže. ŠÚKL sa navyše vyjadril, že za správne riešenie považuje registráciu Európskou liekovou agentúrou. Odmietla, že by mala nepriateľský postoj voči Rusku. Dodala, že výrobca vakcíny Sputnik V ešte ani nepožiadal o registráciu./agentury/

X X X

Strana Za ľudí zablokovala obstaranie ruskej vakcíny Sputnik V

Slovensko nezaobstará vakcínu Sputnik V. Vládny kabinet neschválil uznesenie o jej nákupe. Vetovala ho strana Za ľudí. Premiér Igor Matovič (OĽANO) na tlačovom vyhlásení počas rokovania vlády uviedol, že „koaličný partner vytiahol najvyššiu kartu“.„Koaličný partner v podstate povedal, že na Slovensku sa o Sputniku vôbec ani baviť nebudeme,“ uviedol premiér s tým, že ľudia na Slovensku čakajú, kým sa dostanú na rad s očkovaním, a veľké množstvo by sa chcelo dať zaočkovať len vakcínou Sputnik V.

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO) malo Slovensko od ruskej strany prísľub dodania vakcín a na konci februára malo prísť 80-tisíc dávok tejto vakcíny. Matovič dokonca informoval, že už budúci týždeň malo na Slovensko prísť 160-tisíc dávok Sputnika V. Krajčí zopakoval, že situáciu so šírením koronavírusu sa na Slovensku nedarí zvrátiť a dôvodom je hlavne vysoká miera rozšírenia britskej mutácie. „Zákaz vychádzania a ani lockdown nestačia. Musíme očkovať a to vo veľkom,“ povedal.

Krajčí s Matovičom pripomenuli, že uznesenie bolo napísané ústretovo, snažili sa o kompromis. Minister pripomenul, že očkovanie vakcínou Sputnik V by bolo dobrovoľné a realizovalo by sa vo vyhradených vakcinačných centrách.
Uznesenie, ktoré pripravil Krajčí, odôvodňovalo nákup vakcíny Sputnik V odporúčaním Pandemickej komisie vlády SR a ďalších odborníkov, zhoršujúcou sa epidemickou situáciou na Slovensku, ako aj nestabilnými a meškajúcimi dodávkami vakcín registrovaných Európskou liekovou agentúrou a obstarávaných Európskou komisiou. Použitie Sputnika V sa podľa navrhovaného uznesenia malo povoliť po kladnom posúdení Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) alebo po registrácii EMA.

Matovič po vyhlásení nedal novinárom možnosť položiť otázky, rokovanie vlády pokračuje.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) v reakcii na neschválenie uznesenia o nákupe ruskej vakcíny uviedla, že „rovnaký meter musí platiť pre všetkých výrobcov vakcín“. Podľa nej je potrebné počkať na schválenie Európskou liekovou agentúrou (EMA). „Môžeme použiť každú vakcínu, ale musí prejsť prísnou registráciou,“ uviedla s tým, že schválenie zo strany EMA znamená, že vakcína je bezpečná.

Chýbajúce podklady

Remišová vyvrátila tvrdenie Matoviča, že by strana Za ľudí celkovo odmietla diskusiu o Sputniku. Zdôraznila, že im nezáleží na tom, kde bola vakcína vyrobená, ale na príslušnej registrácii EMA. Odvolávala sa aj na predložené posudky, v ktorých odborníci trvali na tom, aby vakcíny používané na Slovensku mali príslušné registrácie.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dodala, že s uznesením mali aj právny problém, pretože Sputnik patrí medzi vakcíny, pre ktoré platí tzv. centrálna registrácia EMA. Strana teda mala problém aj pri odvolávaní sa na registráciu v Maďarsku. „Vychádzame z toho, že národná registrácia pre takúto vakcínu nie je možná, je teda možná len centrálna registrácia. Tak chápeme európske nariadenie,“ podotkla s tým, že zatiaľ nie sú informácie o požiadaní EMA o registráciu Sputnika zo strany výrobcov.

Remišová poznamenala, že na vláde nedostali ani písomné informácie o možných dodávkach vakcín z Ruska. Nedokázala teda potvrdiť slová premiéra, že už o týždeň by mohlo na Slovensko prísť 160-tisíc dávok. „Očakávam, že uznesenia na rokovanie vlády nebudeme dostávať pri takejto dôležitej veci hodinu pred rokovaním a budú tam všetky dostupné informácie,“ povedala. Podľa vlastných slov nepozná ani výsledky prieskumu, na ktorý sa premiér odvolával v súvislosti s ochotou očkovať sa Sputnikom. Remišová si však nemyslí, že sa v prieskume pýtali na ochotu očkovať sa neregistrovanou vakcínou.

Sklamaný Krajniak

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) je sklamaný, že Slovensko nenakúpi vakcínu Sputnik V. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Nikoho sme nechceli nútiť, aby sa dal zaočkovať a už vôbec nie Sputnikom. Iba sme chceli dať ľuďom možnosť, aby si mohli vybrať aj Sputnik,“ napísal. Dodal tiež, že je škoda, že na Slovensku nebudú od budúceho týždňa vakcíny navyše. „Budúci týždeň tu mohli byť okrem Pfizer (mešká a znižuje dodávky), Moderny (mešká a znižuje dodávky) a AstraZeneca (najviac mešká a dodávky do konca marca znížila o 75 percent) aj vakcíny Sputnik – desiatky tisíc týždenne navyše,“ uviedol.

Ministri schválili predĺženie núdzového stavu

Ministri na dnešnom rokovaní schválili návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR (NR SR) s opakovaným predĺžením núdzového stavu. Ten bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie. Vyplýva to zo zverejneného programu vlády. Vláda sa uchádza o súhlas s opätovným predĺžením núdzového stavu pred NR SR po druhýkrát.

Vládny kabinet na rokovaní v piatok 5. februára predĺžili núdzový stav do piatka 19. marca. Núdzový stav sa predlžoval od pondelka 8. februára na 40 dní. Vláde tento krok musia ešte potvrdiť poslanci NR SR, a to do 20 dní od jeho predĺženia.

Kto dodá kloktacie testy?

Záujem predložiť ponuku na dodanie takzvaných kloktacích testov pre základné školy prejavilo deväť spoločností. Pre všetky kraje bola predložená viac ako jedna potenciálna ponuka. Informovalo o tom na rokovaní vlády ministerstvo školstva.
Ministerstvo zároveň zriadilo odbornú komisiu na vyhodnotenie ponúk. Do obdobia vyhodnotenia riadnej verejnej súťaže pripravilo výzvu pre uchádzačov na priame rokovacie konanie, aby v čase do vyhodnotenia verejnej súťaže mohlo obstarať nevyhnutný počet testov potrebných na testovanie žiakov druhého stupňa základných škôl.

Z predbežných výsledkov na základe štyroch kôl rokovaní s potenciálnymi uchádzačmi prijala na posúdenie odborná komisia 8. februára päť ponúk na dodanie kloktacích testov od spoločností Cytopathos, Klinická biochémia, Synlab Slovakia, Unilabs Slovensko, a Unipharma – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť.

„Predbežné vyhodnotenie ponúk potenciálne umožňuje uzatvoriť zmluvy so štyrmi uchádzačmi na možnosť objednať testy a ich vyhodnotenie v ôsmich krajoch. Pri možnosti obstarania 1.020.000 testov spolu s ich vyhodnotením by maximálne náklady na základe predbežne vyhodnotených najvýhodnejších ponúk predstavovali 20.996.802,80 e¬ura,“ vyplýva z predloženého materiálu.

Na základe rokovaní odbornej komisie s uchádzačmi boli návrhy zmlúv s uchádzačmi, ktorí predložili najvýhodnejšie ponuky v každom kraji, predložené na posúdenie podpredsedovi vlády SR pre legislatívu. Na základe jeho posúdenia boli do týchto návrhov zmlúv s uchádzačmi zapracované pripomienky.„Uzatvorenie uvedených zmlúv vytvorí možnosť, nie povinnosť, obstarať kloktacie testy do vyhodnotenia verejnej súťaže,“ píše sa v materiáli.

Ministerstvo školstva na základe skúseností z rokovacieho konania pripravuje vyhlásenie verejnej súťaže na dodanie kloktacích testov, do ktorej sa bude môcť zapojiť akákoľvek spoločnosť zo SR alebo inej krajiny EÚ, ktorá má dostatočné kapacity na dodanie a vyhodnotenie testov v aspoň jednom kraji.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) po rokovaní vlády uviedol, že sa má v piatok (19. 2.) stretnúť s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽANO), aby sa dohodli na ďalšom postupe. Testovanie by chceli spustiť v priebehu týždňa. Na zasadnutí vlády sa podľa neho rozprávali o širokom spektre rôznych testov, ktoré by sa mohli používať. Diskutovať o tejto téme majú aj počas nasledujúcich dní./agentury/

X X X

Koronavírus: Ak minister Krajčí povolí Sputnik V, Matovič to uvíta

Dva milióny dávok do konca júna

Premiér Igor Matovič by bol rád, ak by minister zdravotníctva Marek Krajčí (obaja OĽANO) udelil výnimku na používanie ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensku. S Ruskom podľa neho dohodol dva milióny dávok do konca júna. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii.

Predseda vlády kritizoval odmietanie ruskej vakcíny. Poukázal na to, že Sputnik je registrovaný okrem Maďarska aj v ďalších 29 krajinách. V otázke očkovania sa podľa neho stali krajiny Európskej únie "lúzrami" vzhľadom na množstvo oneskorených vakcín. Argumentoval tiež prieskumom agentúry AKO, podľa ktorého by ochota očkovať sa proti ochoreniu COVID-19 stúpla. Tvrdí, že zaočkovať by sa mohlo o 300.000 Slovákov viac.

Podporil ministra zdravotníctva

Matovič podporil ministra zdravotníctva, aby využil svoju kompetenciu a podobne ako pri iných neregistrovaných liekoch povolil používanie Sputnika V. Rokovanie vlády o tejto otázke zdôvodnil snahou nájsť konsenzus a vyhnúť sa spochybňovaniu očkovacej látky.

Odopieranie vakcíny nazval premiér pokusom na ľuďoch, či prežijú bez nej. "Tá vakcína nemá chybu," myslí si. Zdôraznil, že chcel ľuďom umožniť, aby sa dobrovoľne mohli zaočkovať vakcínou, ktorej dôverujú. Poznamenal, že ide o otázku, pri ktorej je "nevhodné a ťažko populistické" viesť geopolitické zápasy. Kritizoval tiež, že sa tým znižuje dôvera k očkovaniu.
Slovensko nenakúpi vakcínu Sputnik V. Vládny kabinet vo štvrtok neschválil uznesenie o jej nákupe. Návrh vetovala strana Za ľudí, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Úrad verejného zdravotníctva odporúčal vláde nakúpiť ruskú vakcínu

Slovensko sa nachádza vo veľmi vážnej epidemiologickej situácii.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR odporučil vláde SR nákup vakcíny Sputnik V. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa úradu Daša Račková, zároveň odporúčali získať od výrobcu čo najviac relevantných informácií, aby bolo možné zhodnotiť údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti vakcíny Sputnik V. Hlavný hygienik SR Ján Mikas rozhodnutie vlády nenakúpiť ruské vakcíny berie na vedomie.

ÚVZ SR zdôraznil, že Slovensko sa nachádza vo veľmi vážnej epidemiologickej situácii. Za najefektívnejší spôsob jej zvládnutia považuje čo najskoršie zaočkovanie čo najväčšej časti ľudí. Zabezpečenie dostatočného množstva účinných a bezpečných vakcín v čo najkratšom čase preto považuje za nevyhnutnosť.

„Sme v situácii, kedy zazmluvnené firmy neplnia dohodnuté dodávky vakcín registrovaných Európskou liekovou agentúrou (EMA) a hráme o čas. Vzhľadom na tento fakt vystalo ďalšie možné riešenie, a to zamerať pozornosť aj na nákup vakcín, ktoré ešte nemajú centrálnu registráciu EMA," povedala.

ÚVZ zdôraznil, že v prípade, ak by medzitým EMA zaregistrovala vakcínu Sputnik V, bude o ňu veľký záujem. Slovensko tak môžu predbehnúť iné štáty. "Ak by sme ju mali nakúpenú, Slovensko by ju už bez zbytočného odkladu mohlo zaradiť do očkovacej stratégie a používať na očkovanie," uzavrela Račková, aktuality.sk

X X X

Pri útoku v nemeckej nemocnici zomreli dvaja ľudia

Dve obete na životoch a troch zranených si vyžiadal útok, ku ktorému došlo v noci na piatok v psychiatrickej nemocnici v severonemeckom meste Lüneburg. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na miestnu políciu.

Dvadsaťjedenročný muž, ktorého vo štvrtok prijali do nemocnice, je podozrivý z útoku na dvoch starších pacientov a z ich zabitia. Zranil tiež dve zdravotné sestry, jednu z nich ťažko, a policajta.
Polícia uviedla, že útočníka zatkla, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Pandémia nezabrzdila dopyt po bývaní ani hypotékach

Záujem o úvery na bývanie bol vysoký a zásadne ho neovplyvnili ani obmedzenia súvisiace s pandemickou situáciou.
Aj dáta o zdražovaní bytov na Slovensku dokazujú, že záujem o kúpu bývania v minulom roku neutíchal. Podľa zverejnených štatistík NBS sa ceny na realitnom trhu zvýšili v štvrtom kvartáli vlaňajšieho roka medziročne o 16 %. Napriek koronakríze, ekonomickej recesii a rastúcej nezamestnanosti sa ceny bytov a domov stále zvyšujú. Zároveň rástol aj záujem o hypotéky.

Priemerná úroková sadzba klesala

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zaznamenali nárast v predaji hypoték aj vo VÚB banke. „Objem predaných úverov, ako aj počet poskytnutých úverov narástol približne o 20 %. Priemerná výška hypotéky stúpala. V minulom roku predstavovala 90.000 eur, nárast oproti roku 2019 predstavoval viac ako 6000 eur. Naopak, priemerná úroková sadzba klesala. Pandémia koronavírusu nemala zásadný vplyv na záujem klientov o financovanie bývania hypotékami," priblížil PR manažér banky Dominik Miša.

„Záujem o hypotéky sa prekvapivo počas pandémie takmer nezmenil. V minulom roku narástol objem hypoték o 10,1 %, v roku 2019 to bolo 10,7 %,“ vyčíslil ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Záujem o úvery na bývanie tak bol vysoký a zásadne ho neovplyvnili ani obmedzenia súvisiace s pandemickou situáciou.

Útlm naopak zaznamenali v UniCredit Bank. "Dynamika rastu retailových úverov sa v dôsledku pandémie spomaľovala. V oblasti nových hypoték bol pokles oproti predchádzajúcemu veľmi úspešnému roku 2019 takmer tretinový. Bolo to spôsobené aj dočasným opatrnejším prístupom banky najmä zo začiatku pandémie v zmysle zodpovedného úverovania," vysvetlila hovorkyňa banky Zuzana Ďuďáková. Vyčkávanie a spomalenie dynamiky úverovej aktivity obyvateľstva súviselo podľa nej s pandémiou, ale aj vyhodnocovaním vývoja príjmov v budúcnosti.

Slováci si podľa údajov Poštovej banky v priemere nepožičali na kúpu vlastného bývania viac ako 67 % z celkovej ceny. "Môžu za to aj prísnejšie podmienky, ktoré nastavila centrálna banka, aby znížila rekordnú zadlženosť Slovákov,“ konštatovala hovorkyňa banky Lýdia Žáčková.

Podľa bánk motivujú ľudí ku kúpe nového bytu okrem potreby bývania aj klesajúce ceny hypotekárnych úverov, ktoré môžu aj naďalej zvyšovať dopyt po pôžičkách na bývanie. Je predpoklad, že úrokové sadzby na úverovom trhu zostanú naďalej nízke, nakoľko na nulovej úrovni sa bude držať aj hlavná sadzba Európskej centrálnej banky. Okrem toho, aj program kvantitatívneho uvoľňovania bude pravdepodobne tlačiť sadzby nadol. Opačným smerom môže individuálne potlačiť sadzby riziková prirážka. Tá má v časoch krízy tendenciu rásť, aktuality.sk

X X X

Prečo pustil Najvyšší súd Haščáka na slobodu? Nevidí dôvody ani na jeho stíhanie, chýbajú vraj dôkazy

Najvyšší súd v uznesení, ktorým prepustil Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú, upozorňuje na nedostatok dôkazov. Nestačí, že niečo vyzerá podozrivo, ak nie sú dôkazy o spáchaní zločinov, tvrdí súd. Jaroslava Haščáka zadržala polícia začiatkom decembra 2020. Obvinili ho z korupcie a z prania špinavých peňazí. Podľa polície vyniesol v minulosti bývalý siskár Ľubomír Arpáš zvukové nahrávky v kauze Gorila.

Podľa obvinenia ich mal predať Haščákovi skrytou formou tak, že Arpášova firma dodávala firme z portfólia Penty akési analýzy, za čo dostávala nemalé peniaze – dohromady šesť miliónov korún (v prepočte 194-tisíc eur).

Po tom, čo Najvyšší súd prepustil obvineného finančníka na slobodu, sprístupnil verejnosti aj anonymizované rozhodnutie. V ňom argumentuje, prečo oligarchu z Penty nie je nutné držať vo väzbe. Senát však spochybňuje aj samotné stíhanie.
Zvrátil tak rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, ktorý poslal pôvodne Haščáka do vyšetrovacej väzby. Sudkyňa špecializovaného súdu Pamela Záleská argumentovala, že obvinený by mohol na slobode ovplyvňovať svoju kauzu a verejnú mienku cez médiá, ktoré spoluvlastní.

Obhajcovia ale podali sťažnosť, takže o veci rozhodoval Najvyšší súd. Haščáka prepustil na slobodu senát Aleny Šiškovej.

Nenašli dôvod na stíhanie

Podľa Najvyššieho súdu sa polícii a prokuratúre nepodarilo zabezpečiť také dôkazy, „ktoré by v tomto štádiu umožňovali vyvodiť podozrenia v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa dopustili skutkov tak, ako sú im kladené za vinu”.
Súd tiež konštatoval, že nebola splnená ani materiálna podmienka väzby – teda dôvodnosť trestného stíhania. Senát však zároveň pripomenul, že rozhodnutie o prepustení z väzby nie je rozhodnutím o nevine obvinených. Špecializovaný trestný súd pritom nemal pochybnosti o Haščákovom trestnom stíhaní. Vymenoval aj celý rad dôkazov – vrátane výpovedí viacerých svedkov.

Senátu Najvyššieho súdu však napriek tomu chýbajú konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali nastolené podozrenia.
Značnú časť uznesenia Najvyšší súd začiernil – nie je teda jasné, o akých svedkoch a výpovediach hovorí. Polícia a prokuratúra podľa súdu nezabezpečili ani dostatok kvalitných dôkazov, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť podozrenia z prania špinavých peňazí.

Súd upozorňuje, že aby bolo možné stíhať trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, musí byť jasný prvotný trestný čin, kde sa peniaze „objavili”. V tomto prípade napríklad podplácanie.

O čom je kauza Jaroslava Haščáka

Vyšetrovateľka NAKA obvinila Jaroslava Haščáka z korupcie a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Obvinení sú aj manželia Ľubomír a Dana Arpášovci, ktorí v minulosti pracovali pre SIS.

Podľa vyšetrovateľov to bol Arpáš, kto po odchode zo Slovenskej informačnej služby vyniesol nahrávky z odpočúvania konšpiračného bytu Penty na Vazovovej ulici v Bratislave. Následne ich mal predať Haščákovi. Formálne to malo prebehnúť tak, že Arpáš a jeho manželka Dana založili v septembri 2006 spoločnosť Identita. Tá vzápätí uzatvorila zmluvu s firmou Barkont pod kontrolou Haščáka.

Dohromady si mali Arpášovci vyfaktúrovať fiktívne poradenské služby za 194-tisíc eur (takmer šesť miliónov korún).
Chýbajú informácie zo SIS

Súd vyčíta, že nemal k dispozícii napríklad informácie z prostredia SIS, s ktorými sa malo protiprávne manipulovať. Keďže boli získané na základe odposluchov – celý spis Gorila vznikol odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici v Bratislave – Najvyšší súd žiadal aj príkazy súdov na nasadenie odposluchov. Len tak by podľa uznesenia dokázal senát posúdiť, či sú takto získané informácie ako dôkazy vôbec použiteľné.

„Na tento účel, z už uvedených dôvodov, nemôžu slúžiť informácie zverejnené na internete. Pokiaľ snáď tieto informácie mali byť obsiahnuté na USB kľúči označenom ako stopa číslo 21, ani tento dôkaz súčasťou spisu nie je,” píše predsedníčka senátu. Takzvaná stopa číslo 21 je USB kľúč s nahrávkou Gorila, ktorý sa našiel u Mariana Kočnera.
Podľa informácií Aktuality.sk našli vyšetrovatelia pri prehliadke auta bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý dozoroval kauzu Gorila, aj jeden podozrivý dokument.

„Vyplýva z neho, že špeciálny prokurátor bol inštruovaný, ako postupovať v kauze Gorila. A zlikvidovať USB kľúč s nahrávkou, ktorá sa našla u Kočnera. Podobné úlohy dostali aj iné štátne (bezpečnostné) orgány,” napísal v komentári Marek Vagovič.
Prokurátor sa preto v Haščákovom prípade domnieval, že ide o kolúzne správanie. To znamená, že bude na slobode ovplyvňovať či už svedkov alebo vyšetrovanie. Súdu ale prekáža, že ani USB, ani podozrivá listina zaistená u Kováčika, neboli súčasťou spisu k Haščákovmu prípadu.

Obvinený podnikateľ navyše v podanej sťažnosti namietal, že z obsahu zaisteného dokumentu „nijakým spôsobom nevyplýva, že by išlo o listinu z externého prostredia a už vôbec nie z prostredia obvineného (Haščáka, pozn. redakcie).”
Finančník sa bránil aj tým, že nemôže za to, ako postupoval Kováčik v tomto prípade.

Neštandardný nie je nelegálny

Súd tiež upozorňuje, že hoci môžu transakcie či poradenstvo medzi Arpášovcami a Haščákom vyzerať akokoľvek podozrivo, neznamená to automaticky, že sa dopustili trestných činov, pre ktoré sú teraz obvinení.
„Len podozrenie, že obvinení mali naliehavý záujem na tom, aby ich zmluvný vzťah a z neho pochádzajúci nárok na vyplatenie odmeny zostali len v polohe čisto obchodného, hoci pomerne neštandardného kontraktu, bez existencie dôkazov obsiahnutých v spise a z nich plynúcich skutočností, ktoré by takéto podozrenie podporovali, nestačí,” napísal tiež Najvyšší súd v uznesení.

Obhajoba ani v sťažnosti voči uzneseniu o väzbe nepopiera, že by firmy v minulosti spolupracovali. Trvajú však na tom, že išlo o ozajstné poradenstvo a takéto služby využívala skupina Penta opakovane každý rok a v rádovo vyšších sumách.
„Obvinený v tejto súvislosti zdôraznil, že externá analýza (podklad, informácia) má najväčšiu výpovednú hodnotu v čase jej vypracovania, pričom plynutím času stráca svoj význam, preto nemá význam tieto informácie po čase archivovať,” vysvetľoval Haščák so svojimi právnikmi, prečo už dnes nie sú analýzy od Arpášovcov k dispozícii.

Ovplyvňovanie cez médiá?

Špecializovaný trestný súd hovoril aj o úpornej snahe Haščáka venovať sa kauze Gorila. Spomínal napríklad aktivity médií z portfólia Penty a tiež na samostatnej internetovej stránke. Ani tu však Najvyšší súd nesúhlasí.
Opiera sa pritom o Haščákovu argumentáciu, že stránka o kauze Gorila vznikla z iniciatívy finančnej skupiny Penta ako reakcia na otázky verejnosti. Úpornosť nenašiel ani v mediálnych výstupoch obvineného.

Oponoval aj samotný Haščák a jeho advokáti. V sťažnosti dokonca vyčíslili, že od decembra 2011 do decembra 2020 publikovali slovenské médiá vyše 14-tisíc článkov o kauze Gorila. Médiá z portfólia News and Media Holding vo vlastníctve Penty iba vyše 800 textov. Obvinený pritom poukázal aj na to, že za celé roky poskytol iba tri rozhovory, z toho posledný v roku 2019 pre Aktuality.sk.

X X X

Koaličným poslancom, ktorí kritizujú vládu, „lustrovali“ Facebook. Vznikol zoznam hriešnikov

V zozname mali okrem Miroslava Kollára figurovať aj mená Juraj Šeliga, Andrea Letanovská, Jana Žitňanská či Ondrej Dostál. Na koaličnú radu ho priniesol šéf poslaneckého klubu OĽaNO.

Minulý týždeň sa koaličná rada zaoberala trochu netradičným problémom. Čo s koaličnými poslancami, ktorí nešetria kritikou do vlastných radov, verejne útočia na vládu alebo posielajú odkazy cez médiá svojim kolegom z iných strán?
Riešenie, s ktorým koalícia prišla, medzi zákonodarcami vyvolalo rozporuplné reakcie. Na rokovaní koaličnej rady sa objavil akýsi menný zoznam najväčších kritikov.

Niekto si dal tú námahu a spočítal, koľkokrát sa ktorí poslanci previnili. Na Facebooku alebo svojimi výrokmi pre médiá.
Zhrešil 21-krát Na zvláštnu lustráciu facebookových statusov upozornil poslanec Miroslav Kollár, ktorý v stredu oznámil, že odchádza zo Za ľudí, pretože už nechce byť poslancom Matovičovej vlády.

„V čase zúriacej pandémie koaličná rada namiesto COVIDu riešila ,zobrané spisy‘ mediálnych či fejsbúkových útokov na vládu. Jasné, že som v tejto absurdnej buchli premiantom. 21-krát som vraj zhrešil,“ napísal Kollár na sociálnej sieti.
Koalíciu opustil aj preto, lebo už nechce byť „lídrom v nadávaní na vlastnú vládu“. Miroslav Kollár mal v rebríčku dominovať. Ako sám napísal, „zhrešil“ 21-krát. Faktom je, že Kollár bol naozaj dlhodobo kritický voči premiérovi, ale aj ministrom za OĽaNO.

Poslanec, ktorý je zároveň primátorom Hlohovca, napríklad v januári krátko pred celoplošným skríningom na Facebooku písal, že testovanie je zo strany štátu tak zle pripravené, že akýkoľvek mestský zamestnanec by po takomto manažmente mohol od neho čakať hodinovú výpoveď. V komentároch pod statusom sa potom strhla hádka, do ktorej sa zapojil aj Igor Matovič či minister obrany Jaroslav Naď.

Na úrovni materskej škôlky

Kollárovi mal podľa našich informácií v počte kritických výstupov sekundovať podpredseda parlamentu Juraj Šeliga s 18 záznamami. „Ak by niečo také na koaličnej rade bolo, bolo by to trápne a na úrovni materskej škôlky,“ myslí si Šeliga. Do zoznamu sa mali dostať aj poslankyne Za ľudí Andrea Letanovská či Jana Žitňanská.

Druhá menovaná za výrok, že konflikt medzi Matovičom a Richardom Sulíkom by mal riešiť profesionálny mediátor. Medzi previnilcami sú aj viacerí poslanci SaS, napríklad Ondrej Dostál alebo Jana Bittó Cigániková.

„Počul som o tom, že aj nejaké moje vyjadrenia tam boli zahrnuté, ale prečo konkrétne neviem,“ konštatoval Dostál. Cigániková nám napísala, že tému považuje za takú zbytočnú pre život ľudí, že sa k nej nebude ani vyjadrovať.
V minulosti zvykol Igora Matoviča otvorene kritizovať aj poslanec Za ľudí Ján Benčík. Ako však hovorí, na koaličnej rade nikdy nebol a nevie, či je v zozname aj jeho meno. „Hoci sa nejaké informácie pred časom dostali aj ku mne, nechcem robiť žiadne problémy tým, ktorí od Za ľudí na koaličnú radu chodia,“ vysvetlil.

Ústa im zatvárať nechcú

Kto zoznam zhotovil a na čí pokyn? Podľa našich viacerých dobre informovaných zdrojov mal zoznam na koaličnú radu priniesť predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš. Poslanec však tvrdí, že o ničom netuší. „Neviem, o akej lustrácii pán Kollár hovoril,“ odpísal nám stručne v SMS správe.

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová priznáva, že zoznam naozaj vznikol. Udialo sa tak podľa nej po dohode v koalícii. „Dostali sme poverenie ako predsedovia klubov nájsť nejaké východisko zo situácie a povedať si, čo je ešte forma oprávnenej kritiky a čo je už priamy osobný útok,“ vysvetľuje. Podľa našich informácií v koalícii uvažovali aj o istej forme sankcionovania najväčších kritikov.

Zemanová ale tvrdí, že poslancom nechcú zatvárať ústa, len ich chcú takouto formou upozorniť na to, že svojimi vyjadreniami spôsobujú zlú atmosféru. Často pritom podľa nej ide o tých istých ľudí.

Hlúpe a smiešne

„Nerobí to dobrotu, keď má niekto nonstop tolerované svoje osobné názory. Aj iní poslanci majú svoje kritické pohľady, ale snažia sa ich riešiť mimo verejnosti,“ dodáva.

Vlastnú evidenciu si podľa nej urobila aj SaS. „Mnohí ľudia sú prvýkrát v politike, chceme nájsť formu zmieru, nedávať náboje novinárom, aby mohli vyťahovať naše škriepky,“ doplnila.

Či sa počítaním kritických výstupov zákonodarcov dá dosiahnuť zmier, je otázne. Viacerým poslancom, s ktorými sme sa rozprávali mimo záznamu, sa takýto postup nepáči a považujú ho za hlúpy až komický. Iné totiž je, keď niekto šíri vyslovené lži, a iné, keď niekto prichádza s oprávnenou kritikou. Miroslav Kollár okrem toho upozornil aj na ďalší rozmer veci. Koaličná rada sa kritikou vlastných zaoberala v čase, keď v nemocniciach umiera stovka ľudí denne na covid-19, aktuality.sk

X X X

Turzovské kúpele opäť patria Košickému kraju, plánuje ich obnoviť

Areál bývalých kúpeľov pri Gelnici kúpil Košický samosprávny kraj za dvojnásobnú cenu, ako ich predal.
KOŠICE: Turzovské kúpele sa po desiatich rokoch vrátili do majetku Košického samosprávneho kraja. Za ich kúpu od súkromnej spoločnosti hlasovala väčšina poslancov župy.

Areál ohodnotil znalec na 346-tisíc eur a za túto sumu sa stal majetkom vyššieho územného celku. Za jeho zachovanie sa v petícii vyjadrilo viac ako 4200 ľudí z celého Slovenska.

„Turzovské kúpele majú potenciál. Očakáva sa rozvoj cestovného ruchu a služieb, rozvíjať môže malé a stredné podnikanie v tomto regióne,“ predstavil zámer kúpy kúpeľov Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.
Po kúpe kraj vyhlási medzinárodnú obchodnú súťaž pre návrh komplexného konceptu využitia územia s identifikáciou možných investorov a prevádzkovateľov jednotlivých budúcich navrhnutých objektov,

Rekonštrukcia objektu podľa župana je súčasťou Integrovanej územnej stratégie Košického kraja a malo by ísť v najbližších rokoch o kľúčovú investíciu v okrese Gelnica, ktorý patrí k menej rozvinutým regiónom.

Zmenili názor

Zámer kúpy a rekonštrukcie v minulosti obľúbených kúpeľov a neskôr školy v prírode si osvojili aj poslanci, ktorí pôvodne boli proti. Člen komisie cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce Košického kraja Milan Potocký nepovažoval kúpu za hospodárne riešenie, keďže kraj má vo svojom majetku viaceré objekty, ktoré sú v nevyhovujúcom stave.

„Vnímam túto záležitosť v dvoch rovinách. Z ekonomického hľadiska kraj urobil chybu, keď areál v minulosti predával a teraz ho ide kúpiť. Do budúcnosti by už tak nemal postupovať. Na druhej strane je to posledná šanca, ako pomôcť zachrániť tento objekt a rozvíjať ho,“ poznamenal Potocký.

Miloša Ihnáta mrzí stav kúpeľov a myslí si, že pre Hnileckú dolinu je to príležitosť, aby sa znížila nezamestnanosť.
„Podporím tento návrh. Máme tu ale Bordu, Byštu, Sobranecké kúpele. Bol by som rád, ak by kraj zvažoval, či by nevedel rokovať aj s tými majiteľmi,“ poznamenal.

Kraj môže odvrátiť zánik

Primátor Gelnice a zároveň krajský poslanec Dušan Tomaško povedal, že obnova Turzovský kúpeľov je strategický zámer kraja. „Areál má veľký potenciál na naštartovanie cestovného ruchu a zamestnanosti. Nechcem sa vracať do minulosti a hľadať chyby, ktoré sa stali. Dnes to už nikomu nepomôže. Ideme kupovať majetok s viac ako 20-tisíc metrami štvorcovými aj s budovami. A až na jednu výnimku sa budú dať zrenovovať. Majetok kraja sa tým niekoľkonásobne zhodnotí,“ konštatoval.

Mesto Gelnica podľa neho už začalo riešiť turistický ruch a s podporou kraja vybudovalo banský náučný chodník a založilo banský skanzen.

Nadregionálny turistický význam majú Turzovské kúpele podľa Igora Petrika.
„Hrozí im zánik, čo môže kraj odvrátiť. Pripomínam, že gelnický okres je jeden z najmenej rozvinutých a treba vyrovnávať regionálne rozdiely. Zveľadenie kúpeľov tomu môže napomôcť,“ povedal.

Chýbala štúdia

Na ekonomické hľadiská a zdravý rozum apeloval Emil Kočiš.

„Prečo sa to nezveľaďovalo pred desiatimi rokmi a bol to prebytočný majetok. Kde je istota, že teraz to bude inak. Predávali sme to pred 10 rokmi ako zdevastovaný majetok a po 10 rokoch je zdevastovaný ešte viac,“ poukázal. Navrhol, aby areál kúpilo mesto Gelnica, pričom kraj by mohol prispieť na ich zveľadenie a pomohol aj pri získavaní eurofondov.
„Reminiscencie z detstva sú pekná vec, ale nie je to argument na kúpu,“ reagoval na slová niektorých poslancov Kočiš.

Poslancovi Ladislavovi Rovinskému chýbala štúdia, ktorá mala predchádzať kúpe areálu.

„Nabádam vás ku zodpovednosti a rozmysleli ste si, do čoho dáte peniaze. Musíme byť obzvlášť opatrní,“ uviedol.
Po hodinovej debate sa len jeden poslanec zdržal a jeden bol proti. Za kúpu hlasovalo 42 poslancov vyššieho územného celku.
„Ukázalo sa, že ľudia o tento areál a jeho obnovu majú záujem. V petícii sa zozbieralo 4200 podpisov z celého Slovenska. To bol dôležitý signál. Som absolútne spokojný, ale je to iba prvý krok k tomu, aby Turzovské kúpele opäť boli skvostom,“ uviedol spoluautor petície Milo Janáč.

Prebytočný majetok

Turzovské kúpele boli zamerané na liečbu nervových a respiračných chorôb. Vznikli na prelome 19. a 20. storočia na mieste V čase socializmu tam bola škola v prírode a v lete organizovali pionierske tábory. Areál bol využívaný ešte v rokoch 1990 až 2007.

Košický samosprávny kraj bol vlastníkom rozsiahleho areálu v rokoch 2002 a 2011. V roku 2007 bolo zariadenie vyradené zo siete škôl a školských zariadení. Areál sa potom stal prebytočným majetkom.
Kraj v roku 2011 predal areál súkromnej osobe za viac 170-tisíc eur. Vlani ho kúpila súkromná firma. Pôvodne žiadala za predaj 750-tisíc eur, obe strany sa po rokovaniach dohodli na sume 346-tisíc eur, aktuality.sk