iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Hlas, Pellegrini, žiada demisiu vlády SR Matoviča...

...a prezidentku Čaputovú o menovanie úradníckej vlády: Mimoparlamentná strana Hlas-SD vyzýva vládu SR, aby podala demisiu do rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Hlavu štátu zároveň vyzvala, aby po prijatí demisie vymenovala vládu odborníkov až do predčasných parlamentných volieb. Vyhlásil to expremiér a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini. Hovorí, že demisia vlády s okamžitým menovaním úradníckej vlády by bola základným krokom k obnoveniu dôvery občanov v štát. Deklaroval, že úradnícka vláda by v Národnej rade (NR) SR dostala podporu poslancov z jeho strany.

Pellegrini tvrdí, že vláda je tak zdecimovaná, že sa ju už neoplatí rekonštruovať. Preto považuje za najlepšie riešenie jej demisiu a následnú úradnícku vládu zloženú z odborníkov a profesionálov. „Demisia tejto nedôveryhodnej vlády je prvým a základným krokom k obnoveniu dôvery ľudí v štát a jeho autoritu. Po tejto demisii musia prísť predčasné parlamentné voľby, aby ľudia mohli slobodne odovzdať mandát tomu, kto je pre nich zárukou kompetentnosti, profesionality a elementárnej dôvery,“ povedal.

Mená konkrétnych odborníkov, ktorých by si vedel predstaviť v úradníckej vláde, nepovedal. Mal by ju však tvoriť „neutrálny odborný tím“, ktorý nebude vyvolávať vášne žiadnej strany a dokázal by zjednotiť rozdelenú spoločnosť. Myslí si, že schopní ľudia na riadenie rezortu financií či hospodárstva sa nájdu aj v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť či v bankovej rade Národnej banky Slovenska, vedenia rezortu zdravotníctva by sa zas mohol ujať niekto z pandemickej komisie. Otázku premiérskeho postu necháva na prezidentku. Podčiarkol však, že by to mal byť schopný manažér na riadenie krízy, so skúsenosťami s tímovým riadením, ktorý by počúval aj názory odborníkov. Avizoval, že v najbližšej dobe požiada o stretnutie aj prezidentku.

Ľudia nemajú prehľad, nevedome porušujú pravidlá

Argumentuje chaosom a neprehľadnosťou opatrení. Myslí si, že aj to vedie k nevedomému porušovaniu pravidiel, lebo nik nemá prehľad, čo v ktorom regióne platí. Ľudia podľa neho začínajú byť unavení, nahnevaní a stratili vieru v účinnosť opatrení. Podotkol, že vláda verejnosti denne predvádza neschopnosť vyviesť krajinu z krízy, konflikty a amaterizmus. „Treba jasne a otvorene povedať, že vláda SR zlyhala a musí z funkcií bezodkladne odísť,“ dodal s tým, že Slovensko je v kríze, ktorá okrem ekonomických dôsledkov prináša aj tisícky obetí. Poukázal na to, že počet úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19 prekročil hranicu 6000 a v prepočte na milión obyvateľov patrí Slovensko k najhorším na svete.

Pellegrini poznamenal, že ak vláda demisiu nepodá, môžu sa v rámci opozície baviť o iniciovaní hlasovania o dôvere vláde. Pripomenul aj prebiehajúci zber podpisov na vyhlásenie referenda za predčasné voľby. Hovorí, že už evidujú tisíce podpisov, ktoré prišli poštou, a ich počet denne narastá. Ďalšie zbierajú aj jednotlivé opozičné strany.

Šéf Hlasu-SD sa vyjadril aj k diskusii o nákupe vakcíny Sputnik od Ruskej federácie. Na mieste premiéra by sa podľa vlastných slov dohodol na jej dodávke s tým, že by sa dávala len občanom, ktorí podpíšu súhlas s jej použitím napriek chýbajúcej registrácii od Európskej agentúry pre lieky (EMA). Nechal by tak jej výber na dobrovoľnosti ľudí. Pripustil, že by časť odporcov vakcinácie mohla pristúpiť na očkovanie vakcínou z inej časti sveta. Spochybnil však, či má Rusko kapacity na dodávku dostatočného množstva vakcíny na Slovensko./agentury/

X X X

Proti Kollárovi sa vzbúrilo niekoľko okresných predsedov. Využil to Smer aj konšpiračné weby

Informácie o rozpade hnutia Borisa Kollára sú zavádzajúce. Sme rodina má dnes viac členov než pred rokom.
Boris Kollár v minulosti na sociálnej sieti viackrát zdieľal články z pochybných webov a pomáhal tak šíriť nepravdivé či zavádzajúce informácie. Teraz sa stalo terčom dezinformačnej kampane jeho hnutie Sme rodina.
Na konšpiračnej scéne sa v uplynulých dňoch viackrát objavila správa, ktorá na prvý pohľad pôsobí mimoriadne vážne – strana Borisa Kollára sa rozpadáva.

Informáciu priniesli Eurorešpekt, Extra plus či Hlavný denník, kde je ako autor textu uvedený šéfredaktor portálu Ivan Čeredejev, podľa správ z Threemy človek Mariana Kočnera. O rozpade jednej z koaličných strán vzápätí na svojich facebookových stránkach informovali podpredsedovia Smeru Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha.

„Rozpadá sa aj Sme rodina, okresné štruktúry sú zdesené z toho, že strana neplní svoj program a na kľúčové pošty dosadzuje Borisových mafošov,“ písal Blaha. Správa o vzbure v hnutí sa vďaka sociálnej sieti dostala k tisíckam ľudí. Je však viac než zavádzajúca. Čo sa vlastne stalo?

Poslíček a roznášač novín

Všetko sa začalo kritckým statusom, ktorý ešte 7. februára na Facebooku zverejnil profil Sme rodina – Ilava. V príspevku sa písalo o zrade, papalášoch aj nedodržaných sľuboch, ktoré vraj mali padať pred voľbami.

„Z postov predsedov okresných organizácií vyhadzuje (hnutie Sme rodina, pozn. red.) ľudí, ktorí im pomohli dostať sa do kresiel na ministerstvách a vo vláde a dosadzujú ľudí, ktorí nikdy v teréne pre nich nepohli ani prstom. Skončili už viacerí predsedovia a celé okresné organizácie hnutia Sme rodina, ktoré fungovali a šliapali za týchto papalášov v teréne štyri roky.“
Autorom textu je Michal Kňažek, v tom čase ešte okresný predseda Sme rodina v Ilave. Za hnutie kandidoval v parlamentných voľbách z 57. miesta. Na druhý deň Kňažek zverejnil ďalší status, tentokrát na svojom vlastnom profile.
Informoval, že vo svojej straníckej funkcii končí. Predseda Kollár aj poslanci hnutia sa mu vraj otočili chrbtom a pochopil, že je pre nich len „poslíčkom a roznášačom novín“.

Stranícke tričko

Pod obidvoma statusmi, ktoré Kňažek napísal, sa rozprúdila živá diskusia. Ozvalo sa viacero ľudí z iných regiónov Slovenska, ktorí mali tie isté pocity ako Kňažek.
V skratke – Kollár vraj členom hnutia sľuboval, že sa o nich po voľbách postará, no v skutočnosti sa o nich viac nezaujímal.

Čo na to Sme rodina? Nespokojným členom odkazuje, že rozumie ich frustrácii, ale na zastávanie vysokej funkcie potrebujú viac ako len stranícke tričko.

„(…) Sme rodina nefunguje podľa straníckeho kľúča a mnohí, ktorí vstúpili do strany iba na základe vidiny zastávať vysoké funkcie, sú teraz sklamaní. Našich členov si vážime, ale pri výbere na určité pozície je potrebné mať k straníckej príslušnosti aj potrebné kvalifikačné predpoklady,“ odpísal na naše otázky tlačový odbor hnutia.

Kňažek písal, že od Kollára odišli celé okresné organizácie. V komentároch pod príspevkom sa k skúsenosti Ilavy pridávali Zlaté Moravce, Rožňava, Snina, Bardejov, Stará Ľubovňa či Sobrance.

Najnedôveryhodnejší

Sťažnosti niektorých straníkov navyše vyplávali na povrch práve v čase, keď sa hnutiu v prieskumoch mimoriadne nedarí.
Vo februárovom prieskume AKO sa Sme rodina prepadla na 5,1 percenta. Podľa prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza bol Boris Kollár v januári spolu s Robertom Ficom najnedôveryhodnejším politikom na Slovensku. Kollárovi a Ficovi neverilo až 79 percent opýtaných.

Výsledkom kombinácie nízkych preferencií a ostrej kritiky zvnútra hnutia je správa, že sa Sme rodina rozpadáva. Čísla, ktoré sme si odhnutia vypýtali, to však nepotvrdzujú. Sme rodina tvrdí, že má 75 okresných organizácií. Od 29. februára 2020, teda od parlamentných volieb, z hnutia odišlo päť okresných predsedov, za ktorých priebežne hľadajú náhradu.

Členov im pribúda

Ak sa pozrieme na to, ako sa vyvíja počet členov hnutia, treba povedať, že Sme rodina skôr rastie, ako upadá.
Od volieb až do 7. februára tohto roku požiadalo o ukončenie členstva 58 straníkov. O prijatie do hnutia však v tom istom čase požiadalo 293 ľudí.

Odchod niekoľkých okresných predsedov by Kollárovmu hnutiu nemal až tak uškodiť. Oveľa nepríjemnejšou záležitosťou pre každú stranu je, keď sa sa jej začne rozpadávať poslanecký klub.

To sa Borisovi Kollárovi stalo v minulom volebnom období, keď už krátko po voľbách zo Sme rodina odišli poslanci Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. V tomto volebnom období zatiaľ poslanci hnutia držia pohromadě, aktuality.sk

X X X

Plné nemocnice, zmätok v údajoch. Mal by Krajčí odstúpiť?

Zvláda minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) svoju funkciu? Pýtali sme sa aj troch exministrov zdravotníctva.
V nemocniciach je aj po deväťtýždňovom lockdowne rekordne veľa pacientov. Počet hospitalizácií neklesá, v nemocniciach je 3 895 pacientov s potvrdeným ochorením COVID–19 alebo s podozrením naň. Okrem toho chýbajú základné údaje o pacientoch s potvrdeným vírusom a Slovensko zavádza v údajoch o počte novoinfikovaných a vyliečených. Na stole je otázka, či ešte zvláda minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) svoju funkciu.
Covid automat 16. 2. - už 19 čiernych okresov

Martin Smatana, zdravotnícky analytik

Jednoduchá otázka, na ktorú sa prekvapivo ťažko hľadá jasná odpoveď. Slovensko sa v druhej vlne COVID-19 pandémie radí medzi najviac zasiahnuté krajiny na svete. Kým na jar sme boli príkladom pre ostatné štáty, v druhej vlne sme sa stali pokusnou laboratórnou myškou a výstrahou pre ostatné krajiny. Objektívne sa spravilo mnoho chýb. Zbytočne sme čakali so sprísnením opatrení, komunikácia bola nešťastná a bezdôvodne sa polarizovala spoločnosť.

O veľmi zlom riadení pandémie vôbec nie sú pochybnosti. Otázka je, či je za to minister Krajčí zodpovedný. Za pandémiu zodpovedá Ústredný krízový štáb, ktorému šéfuje minister vnútra, a vláda, ktorej predsedá premiér. Minister zdravotníctva je len jeden zo „vstupujúcich“ do celého procesu. Áno, po obsahovej stránke je spolu s Úradom verejného zdravotníctva kľúčovým článkom, ale nie je to osoba, ktorá by mala právo veta. Z tlačových besied pritom vieme, že minister Krajčí opakovane chcel sprísniť opatrenia, nesúhlasil s uvoľňovaním a chcel zaviesť Covid automat ešte v lete.

Z tohto pohľadu by som sa prikláňal k tomu, aby na ministerstve zostal a zmenili sa ostatné rozhodovacie procesy a ľudia v nich. Na druhej strane, na čo nám je minister, ktorý nedokáže pretlačiť nevyhnutné opatrenia medzi svojimi kolegami a vo vláde, kde má jeho strana väčšinu? Úloha ministra nie je napísať dobrú myšlienku, ale ju obhájiť, dobojovať a dohliadnuť na implementáciu. A toto zaňho nespraví premiér ani ostatní členovia krízových štábov.

Z tohto pohľadu je zmena ministra zdravotníctva nevyhnutným krokom. Zmena ministra by bola signálom pre ľudí, že je tu nová nádej na zlepšenie, čo nám občanom chýba ako soľ. Obávam sa však, že ak by teraz došlo k zmene ministra, tak by to mohlo mať opačný efekt. Prečo? Minister je taký silný ako jeho poradcovia. Ak by došlo k zmene ministra a ostali poradcovia, tak výsledok bude pre nás ľudí rovnaký. Ak by odišli aj oni, čo sú ľudia, ktorí zodpovedajú na exekutívnej úrovni za všetky procesy, tak sa obávam dočasného zhoršenia situácie.

V súčasnosti sme teda v patovej situácii a žiadna možnosť nie je optimálna. Za mňa osobne by mal pandémiu viesť apolitický krízový manažér, nie politický nominant tej alebo onej strany. Na toto treba ale celkovú zmenu procesov riadenia, nie jednu personálnu zmenu na ministerstve. Či minister Krajčí odíde, nič nezmení na tom, že on aj jeho kolegovia sú ľudia politicky zodpovední sa tisícky odvrátiteľných úmrtí. S týmto bremenom sa budú musieť naučiť žiť, rovnako ako my všetci, ktorí sme aj kvôli ich zlým rozhodnutiam stratili počas pandémie niekoho blízkeho.

Andrea Kalavská, bývalá ministerka zdravotníctva

Pozíciu ministra počas pandémie nezvláda, po prvej vlne rezort nepripravil na príchod druhej vlny, dá sa povedať, že prípravu skoro až odignoroval. Riadenie pandémie je chaotické, zle komunikované, neprehľadné. Odporúčania odborníkov nedokáže pán minister vo vláde presadiť, čo sa výrazne prejavilo pred Vianocami a dôsledky v počtoch chorých, hospitalizovaných a počtoch úmrtí vidíme teraz. Na otázku, čo sa mu podarilo, neviem odpovedať. Pán minister veľmi málo komunikuje so zástupcami sektoru zdravotníctva – hlavnými odborníkmi, odbornými spoločnosťami, jeho rozhodnutiam chýba odbornosť a opora v dátach, ktoré nám chýbajú. Veľmi sporné sú jeho personálne výmeny naprieč celým rezortom. Sme krajinou s najväčším počtom úmrtí, čo ma ako človeka veľmi mrzí a je mi to ľúto… Na čo ešte chceme čakať?

Tomáš Drucker (Dobrá voľba), bývalý minister zdravotníctva za stranu Smer

Minister zdravotníctva Marek Krajčí presluhuje. Vnímam ho ako slušného človeka, ktorý sa však nemal stať ministrom zdravotníctva, pretože nemá manažérske predpoklady na výkon takejto funkcie. Zvlášť to cítiť v čase súčasnej krízy, keď je potrebné rázne a systematicky krízovo riadiť celú spoločnosť. Minister Krajčí reaguje príliš neskoro a spôsobuje tým veľké a zbytočné škody a straty na životoch. Nemocnice máme nezmyselne všetky červené a historicky najviac ľudí zomiera doma, pretože sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti. Covid semafor prišiel mesiace po tom, ako mal byť zavedený, na nové formy vírusu reaguje príliš neskoro, nedokáže prakticky nič presadiť a pôsobí ako štatista. Výrazne oslabuje dôveru občanov v autoritu štátu, ktorý fatálne zlyháva a nemá situáciu pod kontrolou. Pán minister Krajčí by naozaj mal čo najskôr ponúknuť svoju funkciu zdatnejšiemu manažérovi.

Rudolf Zajac, bývalý minister zdravotníctva za stranu ANO

Nemal ani nastúpiť. Nezvláda nie iba pandémiu, ale aj svoje ministrovanie ako také, pretože vôbec nerozumie problematike zdravotníctva. Je to ako keby slepý policajt mal riadiť dopravu na komplikovanej križovatke. Neviem si spomenúť, či sa mu niečo podarilo, no vážne chyby robí v personálnej politike, v legislatíve, v chápaní systému.

Za jeho najväčšiu politickú chybu považujem, že nechápe význam slova koaličná spolupráca, i keď v tomto vo vláde nie je iba on sám. Odľahčene povedané – ten, kto by ho mal nahradiť, by mal byť krížencom Einsteina a Old Shatterhanda. No vážne: nie je veľa takých ľudí, čo by vedeli, mali odvahu a aj strategicko-taktické vlastnosti, to všetko musí mať minister zdravotníctva. Viem o jednom, maximálne dvoch ľuďoch, ktorí by spĺňajú aspoň dve tretiny požiadaviek. Vážne však pochybujem, či by sa s touto vládnou partiou do toho pustili, hoci určite nie sú ani Smer či Hlas pozitívni.
Dušan Zachar, analytik INEKO

Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravda, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

Martin Vlachynský, analytik INESS

Hoci nám neprislúcha ako ekonomickému inštitútu hodnotiť, či by mal niekto odstúpiť, alebo nie, tak pozitíva sa mi hľadajú ťažko. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti stále viac-menej funguje, napriek rekordným číslam hospitalizovaných. Neviem však, do akej miery je to zásluha ministra. Celkovo jeho pôsobenie je však pre mňa zatiaľ sklamaním. Ministerstvo komunikuje horšie ako za čias Smeru, veľa vecí sa deje za zavretými dverami, či už v rámci tvorby novej legislatívy, alebo v podobe náhlych personálnych zmien. Prípravy na druhú vlnu pandémie boli minimálne.

Nevyužitý priestor bol v centralizácii covidových lôžok, vytvorení dostatočných zásob materiálu a liekov, legislatívnej
príprave na experimentálne nasadenie nových liekov, je neporiadok v dátach, chaotická stratégia v testovaní, žiadne dohody o vzájomnej výpomoci zo zahraničia, nedoriešené administratívne kroky, napríklad pri vydávaní potvrdení o prekonaní nákazy. Žiaľ, celá zdravotnícka politika pokračuje v 15-ročnom trende postupu bez jasnej vízie, opäť nám tu dominujú staré „smerácke“ témy, ako snaha minimalizovať konkurenciu v sektore, nekonečné oddlžovanie nemocníc či záchrana Všeobecnej zdravotnej poisťovne z peňazí všetkých poistencov.

Andrea Letanovská (Za ľudí), lekárka, anestéziologička:

Minister podľa mňa nezvláda svoju pozíciu, hoci sa mu podarilo to, že našiel odvahu na výmenu niektorých vysokých funkcionárov a na prerušenie niektorých väzieb v slovenskom zdravotníctve. Na výber nových riaditeľov však nemá veľmi šťastnú ruku. Lojalitu, prípadne hodnotový súzvuk úplne povýšil nad expertízu a lidership. Vecí, kde pochybil, je viac, v jeho krokoch mi chýba konzistentnosť, vedomie zmyslu a naplnenia cieľa. Jednotlivé opatrenia sa často menia, nerešpektujú odborníkov a navyše nie sú dobre odkomunikované. Čiže aj dobré kroky sú prijímané s nevôľou a nedôverou. Myslím, že podlieha rôznym vplyvom a sám nie je úplne stotožnený s tým, čo nakoniec spraví. Smerom k riadeniu pandémie by mal byť jeho hlas vo vláde omnoho silnejší, no neviem, kto by ho mal nahradiť.

Mária Lévyová, šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov

Situácia s pandémiou na Slovensku je žalostná a, žiaľ, pre mnohých z nás vyčerpávajúca. Na konci so silami nie sú len zdravotníci, rodičia detí, drobní podnikatelia, ale aj my pacienti. Mnohí z nás čakajú na zákroky a vyšetrenia dlhé mesiace a vyhliadky na zlepšenie zatiaľ nevidíme. Navyše, aj na vyjadreniach ministra zdravotníctva v posledných dňoch badať, že si so situáciou už nevie dať celkom rady. Uvedomujeme si, že manažment takej krízovej situácie, v akej sa dnes nachádzame, nie je vôbec jednoduchý. Urobilo sa však viacero chýb, na ktoré teraz doplácame. Za pacientov musíme pozitívne hodnotiť, ako rezort zdravotníctva reflektoval na naše požiadavky vo veci urgentného očkovania rizikových skupín pacientov.

Na základe nášho memoranda, ktoré sme adresovali vláde Slovenskej republiky, ministrovi zdravotníctva a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, došlo k uprednostneniu týchto rizikových skupín v rámci vakcinačnej stratégie proti ochoreniu COVID-19. Vypočutí sme boli aj v prípadne celoplošného testovania, kde sme žiadali o udelenie výnimiek z testovania pre rizikových pacientov.

Už aj v minulosti sme viackrát poukazovali na to, že riadenie ktoréhokoľvek sektora, a zdravotníctva obzvlášť, si vyžaduje otvorenú a odbornú diskusiu. A na jej absenciu od nástupu súčasnej vlády poukazovali viacerí. Na Slovensku máme množstvo šikovných, zanietených a skúsených ľudí, ktorí chceli a stále chcú podať pri riešení súčasnej pandemickej situácie pomocnú ruku. Treba to len využiť.

Súčasná situácia si vyžaduje silného manažéra, lídra, ktorý bude mať pod sebou tím skúsených odborníkov z radov epidemiológov, zdravotníkov, analytikov a mnohých ďalších. Otázkou je, k čomu by odvolanie ministra prispelo. V susednej Českej republike menili ministra hneď niekoľkokrát. Či je toto cesta, nevieme v tejto chvíli zhodnotiť. My ale určite vidíme riešenie v diskusii a spolupráci s odborníkmi, ktorí vedia, ako nepriaznivý vývoj na Slovensku zvrátiť. Inšpirovať sa môžeme aj inými krajinami, ktoré sú v zvládaní epidémie úspešnejšie ako my.

Odhliadnuc od skutočnosti, kto riadi našu krajinu, však aj naďalej platí, že práve na zodpovednosti nás ľudí to celé stojí a padá. Mnohí z nás sú už unavení a otrávení z celej tejto situácie, a tak ostražitosť klesá. Kým ale nepristúpime k riešeniu situácie s plnou vážnosťou, túto vojnu nemáme šancu vyhrať. /agentury/

X X X

Koronavírus: Rakúšania sú pripravení poslať do SR vojenských zdravotníkov

Rakúski zdravotníci môžu Slovensku pomôcť s koronakrízou.
Rakúsko ponúka Slovensku pomoc pri zvládaní koronakrízy. V susednej krajine by mohol vypomáhať zdravotnícky personál rakúskej armády, oznámilo v stredu popoludní rakúske ministerstvo obrany. Vo vyhlásení pre agentúru APA doplnilo, že konkrétne potreby a počet vojakov, ktorých majú vyslať, momentálne zisťuje.

Kurz potvrdil pomoc Slovensku

„Pomáhať rýchlo a nebyrokraticky je požiadavkou európskej solidarity. Preto sme už prijali pacientov z Francúzska, Talianska a Čiernej Hory. Rakúska armáda teraz personálom podporí Slovensko," avizoval rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
„Rakúske ozbrojené sily sú vždy k dispozícii, keď to je potrebné. Nech je to v Rakúsku alebo aj v zahraničí, pre našich susedov a európskych priateľov. Je preto samozrejmé, že v týchto náročných časoch stojíme po boku Slovenska," uviedla rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová.

APA uvádza, že pandemická situácia na Slovensku sa natoľko vyostrila, že krajina žiada o pomoc Európsku úniu, pričom potrebuje lekárov a zdravotné sestry. Slovenská vláda na stredajšom rokovaní schválila žiadosť Ministerstva zdravotníctva SR o aktiváciu mechanizmu civilnej ochrany EÚ s tým, že pomáhať by mohlo nateraz prísť desať lekárov a 25 sestier zo zahraničia, aktuality.sk

X X X

Korčok apeluje na certifikáciu vakcíny Sputnik v EÚ

Ivan Korčok má výhrady voči tomu, že by sa Sputnik dostal do EÚ bez schválenia EMA.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) má výhrady voči tomu, že sa má ruská vakcína Sputnik V dostať do členských štátov Európskej únie bez toho, aby ju schválila Európska lieková agentúra (EMA). Uviedol to v stredu na sociálnej sieti.

Sputnik neodmieta

Šéf rezortu slovenskej diplomacie preto žiada Európsku komisiu, aby okamžite vyzvala výrobcov Sputnika na dodanie potrebných podkladov na certifikáciu vakcíny. Zdôraznil, že neodmieta Sputnik preto, lebo ide o ruskú vakcínu.
„Ak totiž európskou certifikáciou prešli doteraz všetci výrobcovia vakcín, nerozumiem, prečo Sputnik doteraz nepožiadal o schválenie v EÚ. Práve toto je hlavný dôvod, že okolo Sputnika je veľa politiky a neistoty," uzavrel.

Strana SaS chce, aby minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) začal rokovať s Ruskou federáciou o vakcíne Sputnik. Cieľom má byť potvrdenie jej bezpečnosti a účinnosti Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Strana to uviedla v stanovisku, ktoré TASR poskytol jej hovorca Ondrej Šprlák.

Pandemická komisia v utorok (16. 2.) odporučila vláde, aby začala rokovať s ruskou stranou a vzhľadom na závažnú epidemickú situáciu a nedostatok vakcín zaobstarala dostatočné množstvo vakcín Sputnik V. Vládny kabinet sa má témou zaoberať vo štvrtok (18. 2.). Z koalície sa proti tomu postavila strana Za ľudí, jej predsedníčka Veronika Remišová chce počkať na výsledky hodnotenia ruskej vakcíny EMA, aktuality.sk

X X X

Za rok štátne zákazky za desiatky miliónov. Pre firmu s väzbami na Kažimíra a Brhela

Počas 16 mesiacov dostali zákazky od štátu za vyše 30 miliónov eur. Dariť sa im začalo za prvej vlády Smeru, keď bývalý šéf firmy Peter Kažimír odštartoval kariéru na ministerstve financií. V Data Group možno vystopovať aj väzby na obvineného mecenáša Smeru Jozefa Brhela.

Firma, kde pôsobil Peter Kažimír krátko pred príchodom na ministerstvo financií, získala štátne zákazky za desiatky miliónov eur. Najväčšiu zmluvu za približne 13 miliónov eur dostala zhruba rok potom, čo sociálni demokrati zo Smeru vyhrali prvé parlamentné voľby a ujali sa moci.

Keď Smer-SD Roberta Fica po víťazstve vo voľbách 2006 zostavil vládu s ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara a SNS Jána Slotu, Kažimír ako nová posila Smeru obsadil kreslo štátneho tajomníka na ministerstve financií. V lete 2007 dostala spoločnosť Data Group, z ktorej odišiel tesne pred voľbami, miliónovú zákazku od štátu. V nasledujúcich 15 mesiacoch si pripísala na účet zmluvy dohromady za zhruba 20 miliónov eur.

Nemenej zaujímavé ako časová následnosť úspechov dovtedy málo známej IT firmy je aj jej vlastnícke pozadie. Keď sa Kažimír stiahol z Data Group, aby mohol pôsobiť v štátnej správe, medzi majiteľmi sa objavili manželka oligarchu a mecenáša Smeru Jozefa Brhela a manželka IT magnáta Jána Miškovského.

Prepojení medzi Data Group a v súčasnosti väzobne stíhaným oligarchom Brhelom je však viac. Dvojnásobný minister financií, dlhoročný člen predsedníctva Smeru a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) napriek tomu tají, komu a za koľko predal akcie firmy.

Zakladatelia od Brhela?

Spoločnosť Data Group vznikla v roku 1997. Oficiálne ju založili Kamil Grill, Peter Verešvársky, Petr Dzvoník a Maroš Hedera.
Dve mená z kvarteta oficiálnych zakladateľov – Kamil Grill a Maroš Hedera – možno vystopovať vo viacerých firmách z portfólia Brhela, ktorý dnes sedí vo väzbe pre kauzu utajovaných miliónových zmlúv od finančnej správy.
Grill a Hedera pôsobili aj v niekdajšej Brhelovej IT spoločnosti DWC Slovakia, ktorej sa darilo najmä za vlád Smeru a je spojená s viacerými škandalóznymi IT zákazkami.

Šéf i spolumajiteľ

Kažimír vstúpil do Data Group krátko potom, ako sa v roku 2005 transformovala z eseročky na akciovku. A to nielen ako predseda predstavenstva, ale aj jej spolumajiteľ – patrilo mu šesť z tisíc akcií firmy.

Zvyšné akcie Data Group vlastnil v tom čase Juraj Čvirik. Muž, ktorý sa objavil aj vo vedení cykloklubu spojenom s ďalším IT magnátom Jánom Miškovským. Na domovskom webe cykloklubu sú dodnes medzi sponzormi IT firmy, ktoré patrili do spoločného portfólia Brhelovcov a Miškovských – DWC Slovakia a Sevitech.

Kažimír sa z Data Group stiahol deň pred parlamentnými voľbami – v obchodnom registri je uvedený dátum 16. júna 2006. V čase, keď vo firme pôsobil, však sídlila Data Group na rovnakej bratislavskej adrese ako spoločnosť Anext spájaná s Brhelom a niekdajším Kažimírovým šéfom Jánom Počiatkom.
IT firma Anext sa objavila vo viacerých kontroverzných štátnych zákazkách, jednu dostala aj od Kažimírovho ministerstva.

Rovnakí ľudia a ďalší politik Smeru

Spoločná adresa však nie je jediným spojením medzi Data Group a Anextom. Ďalším sú ľudia. Na valnom zhromaždení Data Group zastupoval Kažimíra na základe splnomocnenia Daniel Fundárek, ktorý svojho času zastupoval aj väčšinovú vlastníčku Anextu.

Fundárek pôsobil podľa dokladov v zbierke listín ako advokát v advokátskej kancelárii „JUDr. Robert Kaliňák“. Zastupoval tiež spoločnú firmu Kaliňáka a Počiatka – FoRest. Ďalším zaujímavým menom je Branislav Kušík, ktorý nahradil Kažimíra na poste predsedu predstavenstva Data Group. Kušík je nielen dlhoročným kamarátom exministra Počiatka, dobre sa pozná aj s niekdajším korunným princom Smeru Kaliňákom.

Na valnom zhromaždení Data Group vystupovala Veronika Halčínová z niekdajšej Kaliňákovej domovskej kancelárie Majeriková&Partners. Podobnej úlohy sa zhostila aj vo firmách FoRest, Anext a Dmi Trade, ktorá patrí Miškovskému s manželkou.

Overovateľom zápisnice Data Group bol v roku 2009 Jaroslav Šusta. Advokát blízky Kaliňákovi pôsobí tiež v akciovke B. A. Haus, ktorú spoluzakladal medzičasom právoplatne odsúdený daňový podvodník Ladislav Bašternák.

Kažimír nie je jediným smerákom, ktorý pred vstupom do politiky pôsobil v Data Group. V rovnakom čase ako on – apríli 2005 – vstúpil do orgánov firmy aj Milan Panáček, ktorý bol v minulom volebnom období poslancom za Smer-SD.
Kým Panáček zostal v Data Group do novembra 2006, jeho manželka Marcela Panáčková odišla z dozornej rady firmy až v júli 2011. V Data Group tak figurovala aj vtedy, keď spoločnosť dostala lukratívne zákazky od štátu.

Kažimírovo mlčanie

Hoci Kažimír odišiel z Data Group už pred takmer 15 rokmi, kedy a za koľko predal akcie firmy, zostáva záhadou.
Zo zbierky listín vyplýva, že v roku 2008 patrila väčšina spoločnosti, konkrétne 80 percent akcií manželkám Brhela a Miškovského. Eva Brhelová a Katarína Miškovská vlastnili po 40 percent akcií, zvyšných 20 percent si rozdelili Maroš Hedera a Juraj Čvirik.

Kažimír napriek tomu nepovažuje za dôležité vysvetliť, ako a za koľko sa vzdal podielu v Data Group. Firme, ktorá zarábala na štátnych IT nákupoch a kde pôsobila manželka medzičasom väzobne stíhaného oligarchu.

„V žiadnej pozícii, či už poslanca, štátneho tajomníka alebo ministra, som sa necítil v konflikte záujmov, pretože som nebol v kontakte s verejným obstarávaním,“ trvá na svojom muž, ktorý šéfoval ministerstvu financií, spoluzodpovednému za informatizáciu od apríla 2012 do júna 2019, a v rokoch 2006 až 2010 bol druhým mužom na ministerstve. Členstva v Smere sa vzdal v júni 2019, keď bol vymenovaný za guvernéra NBS.

Keď sa začiatkom leta 2010 dostala k moci koalícia na čele s SDKÚ-DS, vrcholní predstavitelia kabinetu Ivety Radičovej hovorili v súvislosti s informatizáciou spoločnosti za vlády Smeru o „tunelovaní“, „eldoráde“ či „dohadzovaní kšeftov vybraným firmám“.

Od Data Group k Sevitechu

Data Group, ktorá dnes už neexistuje, uzavrela lukratívne zmluvy so štátnou Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou (SEPS) ako súčasť konzorcia.

Od augusta 2007 do decembra 2008 podpísala so SEPS-om zmluvy na dodávky hardvéru, licencií a IT systémov celkovo za 30 miliónov eur. K tomu treba pripočítať servisné zmluvy za dva milióny eur ročne.Hoci Data Group neskôr z dodávok pre SEPS zmizla, zmluvy pokračovali ďalej. Mnohé z prác pritom zabezpečovala iná firma spojená s oligarchom Brhelom. V januári 2009 totiž dostala štátna akciovka informáciu o „predaji podniku“ Data Group.

Novým majiteľom sa stala spoločnosť Sevitech, ktorú spoluvlastnil do polovice roka 2017 Brhelov syn Michal. Ide o jednu z firiem profitujúcich z pochybných zákaziek finančnej správy pod vedením Františka Imreczeho.
Sevitech prevzala všetky práva, pohľadávky a záväzky Data Group. V praxi to znamenalo, že pod Sevitech prešli aj zákazy od SEPS-u.

Koľko peňazí dostal Sevitech od SEPS-u, sa nedá zistiť z verejne dostupných informácií. Staršie zmluvy, na základe ktorých si firma fakturovala služby u štátnej akciovky, totiž nie sú zverejnené. Od roku 2012, keď začal SEPS zmluvy zverejňovať, však možno nájsť v centrálnom registri kontrakty za vyše 12 miliónov eur.

Pochybná história

Tridsaťmiliónové zmluvy pre SEPS nie sú prvou podozrivou štátnou zákazkou firmy Data Group.
Už v roku 2011 denník SME upozornil na kauzu deväťmiliónového informačného systému pre Bratislavskú teplárenskú, na ktorú mal mať vplyv oligarcha Brhel.

Systém dodávalo konzorcium firiem Ness a Data Group. Kažimír pre SME tvrdil, že vzťahy s firmou ukončil a o zákazke nič nevie. „Môžete ma zobrať na detektor lži,“ uviedol vtedajší poslanec.

Interný audit Bratislavskej teplárenskej konštatoval „indikátory podvodného konania“. Vedenie firmy nedokázalo povedať ani to, či zákazke predchádzala nejaká súťaž, pretože všetky doklady spojené so zákazkou sa stratili, akrtuality.sk

X X X

Zmena práce z domu aj tripartita. Prezidentka podpísala novelu Zákonníka práce

Zamestnanec si na Slovensku bude môcť vybrať, či chce gastrolístok alebo finančný príspevok. V zákone sa upraví aj domáca práca a telepráca, ustanoví sa forma práva na odpojenie sa zamestnanca. Zmeny nastanú tiež pri tripartite. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V prípade domácej práce a telepráce sa v rôznych častiach Zákonník práce má zmodernizovať tak, aby zohľadňoval trendy v oblasti digitalizácie, pričom zamestnanec by mal mať počas práce z domu právo odpojiť sa. Home office bolo potrebné upraviť, pretože čoraz väčšie percento ľudí a zamestnávateľov počas pandémie využíva tento spôsob práce. Právo na odpojenie by malo zabezpečiť, aby aj človek na home office, napríklad po siedmej večer, nemusel reflektovať na požiadavky zamestnávateľa, pretože má právo na odpočinok.

Novela Zákonníka práce rieši aj stravné poukážky, tzv. gastrolístky. Zamestnanec si bude môcť vybrať medzi gastrolístkom a finančným príspevkom. Zamestnanec by mal byť viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov. Možnosť výberu sa ustanoví aj pre príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ale aj pre príslušníkov finančnej správy. Zároveň sa zavedie elektronická forma stravovacej poukážky, ktorá bude povinná od 1. januára 2023.

Výnimkou sú prípady, keď sa elektronická stravovacia poukážka nebude môcť z objektívnych dôvodov použiť na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zníži sa aj výška poplatku zamestnávateľa za sprostredkovanie stravovania z tri percentá na maximálne dve percentá. Majú sa tak znížiť náklady zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom gastrolístkov. Tiež sa umožní zamestnávateľom rozhodnúť sa, či od účinnosti novely, ktorou sa zavádza výber medzi gastrolístkami alebo finančným príspevkom, budú postupovať ihneď podľa novej právnej úpravy alebo toto rozhodnutie urobia neskôr.

Novela podľa rezortu práce

tiež obsahuje úpravu dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami a prináša nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov. „Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Predlžuje sa tak v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacov na 30 dní v období 12 mesiacov,“ priblížilo ministerstvo práce v doložke vplyvov.

Viac členov v tripartite

Rezort práce sa rozhodol urobiť aj zmeny v prípade tripartity. Rozšíriť sa má počet zástupcov zamestnancov v tripartite z jedného minimálne na troch. „V praxi niekedy v podniku zastupuje zamestnancov odborová organizácia bez vzťahu k spoločnosti, teda so zamestnávateľom rokujú členovia odborového orgánu, ale títo nie sú zamestnancami spoločnosti a je teda otázne, koho záujmy vôbec reprezentujú,“ tvrdí ministerstvo práce.

Súčasne sa novelou umožní osobám starším ako 15 rokov vykonávať aj iné ľahké práce, ktoré neohrozujú ich zdravie či školskú dochádzku. Rozhodnúť o tom, či ide o ľahkú prácu, má príslušný inšpektorát práce. Doplní sa tiež nový výpovedný dôvod, a to dovŕšenie veku 65 rokov a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Takýto zamestnanec by mal mať nárok na odstupné.

Vypustia sa zároveň všetky ustanovenia, na základe ktorých bolo možné reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíriť na ďalších zamestnávateľov, ktorí neboli združení v zamestnávateľskom zväze a neboli pokrytí žiadnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa. Zamestnávateľ po novom nebude mať povinnosť akceptovať odborovú organizáciu, ktorá nemá svojich členov v pracovnom pomere u zamestnávateľa.

Spor bude riešiť rozhodca

V prípade vzniku sporu, napríklad pri pochybnostiach, že u zamestnávateľa nie sú zamestnanci v pracovnom pomere zároveň členmi odborovej organizácie, by to mal riešiť nezávislý rozhodca. Ten by mal mať povinnosť vyriešiť spor do 30 dní. Zamestnávateľ nebude povinný 12 mesiacov, odkedy uvedie rozhodca v oznámení, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, túto organizáciu akceptovať.

Odborová organizácia by tak mohla raz za 12 mesiacov odo dňa vydania tohto oznámenia požiadať rozhodcu o opätovné posúdenie. Počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa zároveň umožní občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách u zamestnávateľov, vykonávať prácu vo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje.

X X X

Rusko tvrdí, že na prepustenie Navaľného nie sú právne dôvody

Rusko v stredu oznámilo, že na prepustenie opozičného politika Alexeja Navaľného neexistujú právne dôvody. Moskva tým odmietla požiadavku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), informovala agentúra AFP.

Nariadenie ESĽP o okamžitom prepustení Navaľného je podľa ruského ministra spravodlivosti Konstantina Čujčenka „nerozumné a nezákonné“, pričom ide o hrubé zasahovanie do ruského súdnictva. Požiadavku minister označil za „úmyselne nevynútiteľnú“, pretože na základe ruských zákonov neexistujú právne dôvody na prepustenie Navaľného z väzby.
Navaľnyj, najvýznamnejší domáci kritik ruského prezidenta Vladimira Putina, sa 17. januára po liečení z otravy vrátil z Nemecka do Ruska. Okamžite po prílete ho zadržali a následne umiestnili do väzby. Neskôr 2. februára mu súd zmenil triapolročný podmienečný trest v kauze Yves Rocher na nepodmienečný. Navaľnyj by tak mal vo väzení stráviť dva roky a osem mesiacov po odpočítaní času stráveného v domácom väzení počas vyšetrovania kauzy.

Zadržanie a odsúdenie Navaľného podnietili v Rusku vlnu protestov. Použitie sily pri potlačení úradmi nepovolených masových zhromaždení na jeho podporu vyvolalo aj rázne odsúdenie zo strany Západu a úvahy o uvalení sankcií voči Moskve./agentury/

X X X

Vrútocká fabrika mení vlastnícku štruktúru. Za fúziou je firma Lazara a Beljajeva

Optifin Invest vlastnícky vstupuje do ŽOS Vrútky.
Spoločnosť Optifin Invest Michala Lazara a Alexeja Beljajeva vstúpila do ŽOS Vrútky a spolu s doterajším vlastníkom, logistickou spoločnosťou Budamar, bude túto firmu kontrolovať. Optifin, ktorý má vo svojom portfóliu napríklad aj popradskú Tatravagónku, zároveň vstúpil aj do spoločností ŽOS-EKO, ŽOS-Medika a ŽOS Trading. Tie bude kontrolovať spolu s Budamarom a podnikateľom Víťazoslavom Moricom. O schválenej fúzii v stredu informoval Protimonopolný úrad (PMÚ).

Koncentrácia

„Uvedené transakcie tvoria jednu koncentráciu vzhľadom na to, že sú vzájomne podmienené a podnikateľ Optifin má záujem o vstup do všetkých nadobúdaných spoločností. Pred koncentráciou bola spoločnosť ŽOS Vrútky výlučne kontrolovaná spoločnosťou Budamar. Spoločnosti ŽOS-EKO, ŽOS-Medika a ŽOS Trading boli spoločne kontrolované spoločnosťou Budamar a Ing. Moricom," spresnil PMÚ.

Spoločnosť ŽOS Vrútky poskytuje služby najmä v oblasti výroby osobných vozňov a dieselových motorových jednotiek, ako aj v oblasti údržby osobných a nákladných vozňov či dieselových a elektrických lokomotív. Osobné železničné vozne a dieselové motorové jednotky dodáva na Slovensko, ale aj do ČR či Srbska.

Skupina Optifin spravuje a rozvíja portfólio spoločností, ktoré sú aktívne v rôznych oblastiach, a to najmä v medzinárodnej a tuzemskej doprave, strojárstve, odpadovom hospodárstve, hutníctve a v informačných technológiách.
Optifin pôsobí aj v oblasti nákladnej železničnej dopravy, zasielateľstva a prenájmu nákladných vozňov. Okrem toho je skupina aktívna v oblasti strojárstva a hutníctva. V oblasti strojárstva pôsobí hlavne na trhu zváraných konštrukcií, opráv nákladných železničných vagónov, opracovania ložiskových skríň, výroby tlakových nádob pre brzdy, výroby podvozkov pre nákladné železničné vagóny a špeciálne koľajové vozidlá, výroby prevodových skríň a prevodoviek, aktuality.sk

X X X

Dcéra dubajského emira sa nachádza v zajatí a bojí sa o život

Dcéra viceprezidenta Spojených arabských emirátov (SAE) a emira Dubaja sa údajne nachádza v zajatí a „bojí sa o svoj život". Vyplýva to zo série videí, ktoré v utorok zverejnila britská stanica BBC.

Princezná Latífa (35), dcéra jedného z najbohatších a najvplyvnejších mužov SAE emira Muhammada ibn Rášida Maktúma, sa na verejnosti neukázala od marca 2018, keď sa neúspešne pokúsila z Dubaja utiecť na lodi.
Na krátkych videách ju vidieť učupenú v rohu miestnosti, podľa jej slov v kúpeľni. BBC uviedla, že tieto videá boli natočené asi rok po jej nevydarenom pokuse o útek."Som rukojemníčkou a táto vila bola premenená na väzenie," hovorí princezná na videu, ktoré bolo pravdepodobne natočené na mobilný telefón.

"Vonku sa nachádzajú piati policajti a dve policajtky sú vo vnútri domu. Každodenne sa obávam o svoju bezpečnosť a svoj život," opisuje na jednom z videí Latífa. V ďalšom videu zas hovorí, že jej situácia "sa každý deň stáva zúfalejšou".
Predstavitelia SAE bezprostredne po zverejnení článku a videí na žiadosť BBC o vyjadrenie nereagovali.

Videá poskytla BBC princeznina fitnes trénerka a priateľka Tiina Jauhiainenová, ktorá jej pomohla aj s únikovým plánom. Práve priatelia Latífy sa rozhodli videá zverejniť pre obavy z toho, že im zo svojho zajatia prestala posielať tajné správy, píše BBC. Zároveň urgujú OSN, aby žiadala od SAE spresnenie stavu princeznej a miesta, kde sa nachádza.

Útek do emirátov

Princezná Latífa sa v roku 2018 pokúsila utiecť zo SAE, jej loď však zastavilo komando pri pobreží Indie. Dubajská vláda neskôr informovala, že Latífu "priviezli naspäť", a zároveň zverejnili jej fotografie so slovami, že doma dostáva "všetku potrebnú starostlivosť a podporu".

Na tajných videách adresovaných svojim priateľom však Latífa obvinila svojho otca z únosu a núteného návratu do SAE. V správach tiež opisuje, ako bojovala s vojakmi, ktorí sa ju snažili násilne dostať preč z lode, a to, ako jej neskôr podali sedatíva a naspäť do Dubaja bola prevezená súkromným lietadlom, približuje BBC.Od dubajského emira v roku 2019 utiekla do Británie aj jeho exmanželka princezná Hája, kde požiadala súd o rozvod a ochranu ich maloletých detí pred vydaním do SAE.

Britský súd minulý rok rozhodol, že emir nariadil únos svojich dvoch dcér z predchádzajúceho manželstva, Latífy a Šamsy, a zastrašoval svoju odlúčenú manželku Háju, aktuality.s

X X X

Opozičné Klubrádió má vysokú šancu vrátiť sa do éteru

Nezávislá rozhlasová stanica Klubrádió, ktorej strata licencie minulý týždeň vyvolala znepokojenie nad slobodou tlače v Maďarsku aj na medzinárodnej scéne, má šancu získať späť vysielaciu frekvenciu. Uviedol to server Media1.hu.
Maďarská mediálna rada (NMHH) totiž poslala rádiu oznámenie, že v tendri o frekvenciu FM 92,9 akceptuje podklady, ktoré doložilo a ktoré považuje za vyhovujúce. Rada tiež uviedla, že o túto frekvenciu sa uchádza iba Klubrádió, pričom sa môže začať vecné vyhodnotenie jeho žiadosti.

Server poznamenal, že je ešte možné, že mediálny úrad bude niečo v žiadosti namietať, avšak je vysoká šanca, že Klubrádió dostane späť svoju frekvenciu. O tú sa uchádzalo rádio Spirit FM blízke televízii ATV a vláde blízka spoločnosť LBK Médiaszolgáltató 2020 Kft., ktorých už ale vlani v decembri NMHH vylúčila zo súťaže pre formálne chyby v žiadosti.

Budapeštianske vysielacie štúdio rozhlasovej stanice Klubrádió.

Klubrádió 9. februára oznámilo, že súd v Budapešti nevyhovel jeho žiadosti v súvislosti s udržaním vysielacej licencie. NMHH vlani v novembri rozhodla nepredĺžiť tejto stanici vysielaciu licenciu z dôvodu viacnásobného porušenia mediálneho zákona zo strany tejto rozhlasovej stanice.

Pohrozenie z Bruselu

András Arató, šéf stanice Klubrádió, rozhodnutie súdu označil za „hanebné a zbabelé“, hoci sa podľa jeho slov dalo očakávať. Klubrádió sa vo vysielaní často kriticky vyjadruje v súvislosti s maďarskou vládou. Od pondelka bolo nútené pokračovať vo vysielaní prostredníctvom internetu.

Európska komisia (EK) v pondelok pohrozila Maďarsku, že pre zatvorenie poslednej nezávislej rozhlasovej stanice – Klubrádió – pristúpi k právnym krokom. Komisia v piatok zaslala Maďarsku list, v ktorom vyjadrila svoje obavy a požiadala maďarské orgány, aby podnikli okamžité kroky a vyhli sa tak nenapraviteľným škodám.
Odobratie licencie Klubrádiu označili USA i Francúzsko za znepokojujúce./agentury/

X X X

Interpol zadržal Michala Suchobu, pomohli aj Lovci lebiek

Polícia potvrdila zadržanie Michala Suchobu, obvineného v kauze Mýtnik, ktorý sa nachádzal v Spojených arabských emirátoch (SAE). Innformovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„Lovci lebiek získané operatívne informácie poskytli prostredníctvom Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Národnej ústredni Interpol Slovensko a tí ju v rámci siete Interpol poskytli svojim partnerom v Spojených arabských emirátoch. Hľadaného muža dnes zadržali príslušníci Interpol SAE,“ povedala.

To, že Interpol Abú Zabí v stredu oznámil Špecializovanému trestnému súdu informáciu o zadržaní Suchobu v SAE, potvrdila aj hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková.

Michal Suchoba spolu s lyžiarom Adamom Žampom na zábere z 15. februára 2014. Suchoba k záberu uviedol: „Takto sme si pred vianocami v Alta Badii štrngli s Adamom Žampom k jeho úspechu v Soči“.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic reagoval, že v tomto štádiu nebude o veci informovať, aby sa nezmaril ďalší postup v konaní.Hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla uviedol, že ak Interpol potvrdí Suchobovo zadržanie v Spojených arabských emirátoch, žiadosť o jeho vydanie na Slovensko musí byť zaslaná diplomatickou cestou na základe reciprocity do 30 dní od zadržania.

Chýba dohoda o vydávaní osôb

„Ministerstvo spravodlivosti na Špecializovaný trestný súd odošle informáciu so žiadosťou o preložené podklady nevyhnutné k vypracovaniu a zaslaniu žiadosti o vydanie," spresnil s tým, že medzi SR a SAE neexistuje bilaterálna zmluva a SAE nepristúpili k nijakému medzinárodnému Dohovoru, ktorý by explicitne upravoval vyžiadanie na trestné konanie alebo výkon trestu odňatia slobody.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vydal na Suchobu medzinárodný a európsky zatýkací rozkaz v pondelok 8. februára. Národnú ústredňu Interpol Bratislava požiadalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o vyhlásenie medzinárodného pátrania po obvinenom o dva dni neskôr.

ŠTS v rámci akcie Mýtnik poslal do väzby piatich obvinených. Konkrétne exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, podnikateľa Jozefa Brhela, jeho brata Petra Brhela, Janu Rovčaninovú a tiež bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu. Obvinenia sa podľa polície týkajú trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupciou. /agentury/