iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kollár odchádza zo strany Za ľudí. Remišová Sklamal...

Osobným postojom nechce komplikovať pozíciu strany Za ľudí v koalícii. Predsedníčka strany Veronika Remišová hovorí, že si vybral pohodlnú, ale zbytočnú cestu. Primátor Hlohovca Miroslav Kollár oznámil, že odchádza z poslaneckého klubu a strany Za ľudí a prestáva byť aj vládnym poslancom.„Ja budem ďalej robiť všetko pre to, aby som ako primátor s tými nástrojmi, ktoré mám v rukách, čo najlepšie ochránil obyvateľov nášho mesta...

Ale ako poslanec už nemôžem ďalej legitimizovať chaotické a nekompetentné vládnutie Igora Matoviča, ktorý aj dnes namiesto rázneho a kompetentného politického líderstva ponúka len výhovorky, reči o sabotáži a ankety o očkovaní neschváleným Sputnikom. Oddnes už preto nie som poslancom vládnej koalície vedenej Igorom Matovičom,“ napísal Kollár vo vyjadrení.

Remišová kritizuje Kollára

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová reagovala, že ju Kollárov odchod mrzí. Zároveň ale naznačila, že ju to neprekvapuje. Pripomenula mu, že byť nezávislým poslancom a nemať zodpovednosť za krajinu je postavenie síce pohodlné, ale zbytočné.

„K tomuto kroku smeroval odkedy prehral voľby predsedu strany," pripomenula jej súboj s Kollárom o vedenie Za ľudí.
Zároveň Remišová skonštatovala, že strana Za ľudí bráni a bude brániť hodnoty, na ktorých im obom záleží.

„Strana Za ludí má stále rovnaké hodnoty a program, ktorý presadzuje a Miroslav Kollár mal tento mandát od našich voličov, ktorých sklamal. Je škoda, že sa vzdal možnosti meniť aspoň niektoré veci k lepšiemu," dodala šéfka Za ľudí.
Žitňanská mu rozumie

Na jeho odchod reagovala aj predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská. Tá na sociálnej sieti napísala, že je jej ľúto tohto kroku, ale mu rozumie. „Na rozdiel od nás mnohých on od začiatku pandémie musel byť tým, ktorý ako primátor musel zabezpečovať pokyny zhora, pričom častokrát boli jemne povedané zmätočné...," skonštatovala.

Podľa Žitňanskej má každý inak nastavený pomyselný pohár trpezlivosti, ale žiadny nie je bezodný.
„Viem, že Miro to so Slovenskom myslí dobre, a preto som si istá, že sa na jeho hlasovanie za zmysluplné zákony budeme môcť vždy spoľahnúť," dodala šéfka poslancov Za ľudí.

Tvrdý kritik koalície

Kollár patril v strane medzi kritikov vlády. Ako jediný z koaličných poslancov nepodpísal vlani v apríli koaličnú dohodu. Nevypočul tak výzvu premiéra Matoviča.„Z môjho pohľadu je štandardné a úplne dostatočné, keď koaličnú dohodu podpísali predstavitelia strán, ktoré ju tvoria,“ argumentoval.

V auguste kandidoval za predsedu Za ľudí. Hovoril o ambícii „urobiť z našej strany stabilnú súčasť politickej scény s dvojciferným potenciálom. Vo voľbe ho porazila Veronika Remišová a zoskupenie prebrala po Andrejovi Kiskovi.
Po jeho odchode bude mať klub Za ľudí 11 poslancov, vládna koalícia bude mať po novom v parlamente 94 poslancov.

Stanovisko Miroslava Kollára

Končím. Už nie som poslancom premiéra Igora Matoviča

Som primátor okresného mesta, v okrese, ktorý bol niekoľko týždňov najhorším covidovým okresom na Slovensku. Orgány štátu, zodpovedné za verejné zdravie a krízové riadenie v území, však nerobili v podstate žiadne opatrenia.

My, mestá a obce v okrese, štyri víkendy v kuse testujeme. Z 2,23 % pozitívnych sme sa v meste dostali na 0,96 %. A chystáme sa aj piaty. Nie preto, že by to bolo efektívne riešenie dnešnej epidemickej situácie, ale preto, že vláda síce občanom uložila povinnosť preukazovať sa testom, nezabezpečila však testovacie kapacity, kde by sa ľudia mohli otestovať.

Na našich odberných miestach sme za posledné štyri týždne identifikovali päťsto pozitívnych na COVID-19. Spolu s obcami, zamestnávateľmi a MOMkami sme ich v okrese našli za mesiac cez 1400. Len tých posledných 62 objavených pozitívnych z našich mestských testovacích miest z tohto víkendu stálo štát 65 000 eur. Viac ako 1000 eur na jedného. Nedalo sa za tie peniaze bojovať s pandémiou efektívnejšie?

My dolu v mestách a obciach pomáhame štátu ako vieme, tam, kde zlyháva. Ale úplne ho nahradiť nemôžeme. Sme na pokraji síl. A nevidíme, že to, čo robíme, má nejaký zmysel. Že sa s energiou, ktorú do boja s pandémiou vkladáme, ďalej zmysluplne pracuje. Aby sme spolu porazili „hnusobu“, ako hovorí premiér Igor Matovič.

Naopak, dnes sme krajinou, ktorá je „best in covid“ na celom svete. Na COVID-19 zomiera na Slovensku najviac ľudí na počet obyvateľov. Pritom v prvej vlne sme patrili medzi najlepších.

To nie sú len čísla v rebríčku. Za každým je konkrétny ľudský osud, rodina, blízki. Včera u nás pochovali mladú mamičku. Ochorela na COVID mesiac pred pôrodom. Dieťa sa podarilo zachrániť, ona zomrela. Otec, tiež pozitívny, dúfam prežije.

Opatrenia, ktoré prijíma vláda, nefungujú. Ale sebareflexia neprichádza žiadna. Mesiace sa snažím na chyby v manažmente pandémie upozorňovať. Ako poslanec tejto vládnej koalície a zároveň ako človek zdola, z praxe. Najprv interne, ale keď sa nič nedeje, kričím nahlas. Márne. V čase zúriacej pandémie koaličná rada namiesto COVIDu riešila „zobrané spisy“ mediálnych či fejsbúkových útokov na vládu. Jasné, že som v tejto absurdnej buchli premiantom. 21-krát som vraj zhrešil.

Nechcem byť lídrom v nadávaní na vlastnú vládu. Chcem, aby vláda konala tak, aby zbytočne nezomierali ľudia. Míňame miliardy, ohýbame ústavu, v obmedzovaní základných práv ideme na hranu. A výsledok?

Sme najhorší na svete.

Som rád, že oslobodená polícia, prokuratúra, súdy tak intenzívne naprávajú pochybenia z rokov troch smeráckych vlád. Teším sa, že mafiou unesený štát sa pomaly vracia tam, kam patrí. Ale to nie je a nemôže byť ospravedlnenie fatálneho zlyhania v politickom manažmente pandémie.

Odmietať vyvodiť politickú zodpovednosť preto, lebo sa môže vrátiť HlasoSmer, je falošný argument. Keď teraz nevyvodíme politickú zodpovednosť, keď rýchlo a zásadne nezmeníme manažment pandémie, HlasoSmer sa vráti stopercentne. Ale najmä – budú ďalej zbytočne umierať ľudia, ktorých sme mohli zachrániť, ktorí nemuseli vôbec ochorieť.

V každej demokratickej európskej krajine by v takejto situácii mal odstúpiť minimálne minister zdravotníctva. A v našom konkrétnom prípade by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť aj premiér Igor Matovič. On nesie hlavnú politickú aj osobnú zodpovednosť za podobu protipandemických opatrení, za ich nekoncepčnosť, nedôslednosť, zlé načasovanie, chaos, aj za nedôveru verejnosti v prijímané opatrenia. Za absurdnú zamilovanosť do celoplošného testovania.

Ja budem ďalej robiť všetko pre to, aby som ako primátor s tými nástrojmi, ktoré mám v rukách, čo najlepšie ochránil obyvateľov nášho mesta. Ale ako poslanec už nemôžem ďalej legitimizovať chaotické a nekompetentné vládnutie Igora Matoviča, ktorý aj dnes namiesto rázneho a kompetentného politického líderstva ponúka len výhovorky, reči o sabotáži a ankety o očkovaní neschváleným Sputnikom.

Oddnes už preto nie som poslancom vládnej koalície vedenej Igorom Matovičom.

A pretože nechcem týmto mojím osobným postojom komplikovať pozíciu strany Za ľudí v koalícii, vystupujem aj z poslaneckého klubu tejto strany.

Som naďalej pripravený v parlamente podporiť všetky dobré legislatívne návrhy opreté o programové vyhlásenie vlády, za ktoré som sám hlasoval.

Starý ani nový Smer nie sú alternatívou ani riešením dnešnej ťažkej situácie.

Nie je ním však ani pokračovanie výkonu funkcie premiéra Igorom Matovičom v podobe, v akej ju doteraz predvádzal, aktuality.sk

X X X

OĽANO reaguje na odchod Miroslava Kollára: Dlhšie sa správal ako opozičný poslanec

Odchod poslanca Národnej rady (NR) SR Miroslava Kollára z vládnej koalície OĽANO neprekvapil, podľa hnutia sa už dlhodobo správal ako opozičný poslanec. „Dnes nie je čas na úteky, ale na odvahu prijímať aj nepopulárne rozhodnutia," skonštatovalo hnutie.

„Odchod Miroslava Kollára nás však neprekvapil, keďže sa už dlhodobo správal ako opozičný poslanec. Celá koalícia je pod enormným tlakom verejnosti, keďže Slovensko čelí nielen pandémii vírusu, ale aj bezbrehého populizmu, keď je mnohým politikom prednejšia ochrana vlastných percent pred ochranou života a zdravia obyvateľstva. Prijímané opatrenia vyplývajú z odporúčaní odborníkov, avšak ich účinnosť je nevyhnutne podmienená práve dobrou spoluprácou naprieč politickým spektrom," uviedol pre TASR Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.

Kollár oznámil v stredu ráno odchod z koalície aj zo strany Za ľudí. V stanovisku poukázal na zlú situáciu v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a vysoké počty úmrtí.

Opatrenia vlády podľa neho nefungujú. Vyzýva na vyvodenie politickej zodpovednosti a zmenu manažmentu pandémie. Poznamenal, že v každej demokratickej európskej krajine by odstúpil minimálne minister zdravotníctva, no v prípade Slovenska by mal vyvodiť zodpovednosť i premiér Igor Matovič (OĽANO).

V NR SR bude Kollár pôsobiť ako nezaradený poslanec. Bol podpredsedom Za ľudí, v lete minulého roka kandidoval za šéfa strany. Po jeho odchode bude mať klub Za ľudí 11 poslancov, vládna koalícia bude mať po novom v parlamente 94 poslancov, aktuality.sk

X X X

Jankovská siaha po slobode: Pomôže jej samovražda?

Súd rozhodol o prepustení bývalej sudkyne a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej na slobodu. Väzbu jej po takmer roku chce nahradiť monitorovacím náramkom. Keďže prokurátorka sa odvolala, definitívu dá až Najvyšší súd.

Len pred dvoma týždňami sa pritom mala Jankovská údajne pokúsiť o samovraždu. Podľa informácií denníka Pravda však najprv s istotou deklarovala, že si nechcela ublížiť a verziu o samovražde spomenula až na druhý deň. Jej obhajca spájanie rozhodnutia súdu s pokusom o samovraždu považuje za účelové.

Bývalá sudkyňa je vo väzbe od 14. marca minulého roka. Dostalo ju tam obvinenie z korupcie, ktoré jej bolo vznesené po policajnej akcii Búrka spolu s ďalšími 12 sudcami. O prepustenie z väzby žiadala už viackrát, vždy však neúspešne. Nepomohla ani hladovka. Tentokrát však mohol byť sudca zhovievavejší práve kvôli jej údajnému pokusu o samovraždu.
„Sudca pre prípravné konanie obvinenú M. J. prepustil z väzby na slobodu a súčasne väzbu obvinenej nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súd obvinenej uložil povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu, uložil jej povinnosti a obmedzenia a nariadil kontrolu obvinenej technickými prostriedkami – zariadením na určenie polohy,“ potvrdila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Ako dodala, rozhodnutie súdu nie je právoplatné. Službukonajúca prokurátorka Valéria Simonová totiž avizovala voči rozhodnutiu sťažnosť. Rozhodovať o nej by mal v priebehu niekoľkých dní Najvyšší súd.
Hovorkyňa nespresnila, v čom sa zmenili dôvody väzby a súd Jankovskú prepustil. Jej obhajca Peter Erdös však vo svojom vyjadrení zdôraznil, že jeho klientka sa rozhodovania súdu nezúčastnila vzhľadom na jej zlý zdravotný stav, predovšetkým na incident, ktorý sa stal koncom januára.

Poprel však, že by na tom mal stáť ich návrh na prepustenie z väzby. „Poukazovať na rozhodnutie siahnuť si na život len z dôvodu, že sa má rozhodovať o predĺžení trvania väzby, je účelové,“ zdôraznil Erdös.

Zhoršenie kvôli Lučanskému

Jankovská je od vlaňajšieho marca umiestnená v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Po dvojtýždňovej hladovke, ktorú začala 12. septembra kvôli údajnému porušovaniu jej základných ľudských práv, jej bola povolená korešpondencia, ako aj telefonovanie s rodinou. Aj keď bola v najprísnejšej kolúznej väzbe, mohla chodiť na vychádzky a pozerať aj televízor. Čas vo väzbe si vraj krátila krajčírskymi prácami.

Jej psychický stav nebol najlepší ani v čase nástupu do väzby. Výraznejšie sa jej mal zhoršiť na konci minulého roku. Dokonca jej kvôli tomu príslušníci Zväzu väzenskej a justičnej stráže ponúkli psychologickú pomoc, ktorú však odmietla. Zhoršenie psychického stavu mala vysvetliť tým, že sa dozvedela o samovražde bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Ani vtedy však nemala spomenúť žiadne samovražedné úmysly.

O prepustenie z väzby žiadala Jankovská naposledy pred troma týždňami. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici však 22. januára jej prepustenie zamietol. Nepomohla jej vtedy ani ochota spolupracovať s vyšetrovateľom.
Na konci novembra rozsiahlo vypovedala na Národnej kriminálnej agentúre v Nitre. Ako však vyplývalo zo zápisnice z jej výsluchu, vypovedala takmer výhradne proti ľuďom, ktorí to už mali u polície nahnuté. Svojich blízkych, vrátane dvoch obvinených sudkýň, však popisovala skôr ako nič netušiacich ľudí, ktorí sa v korupčných schémach vyskytli len náhodou.
Spoluprácu s vyšetrovateľmi preto neposúdil ani dozorový prokurátor Ján Hrivnák ako dostatočnú na prepustenie z väzby. „Je pravda, že spolupracuje, ale očakávalo by sa intenzívnejšie spolupracovanie,“ komentoval vtedy rozhodnutie súdu Hrivnák. Ten zároveň označil za pozoruhodný fakt, že Jankovská sa vzdala možnosti opravného prostriedku.

Dva týždne pred predlžovaním väzby

Odvtedy prešlo len niekoľko dní, keď si príslušníci stráže pri rannej kontrole všimli u Jankovskej zvýšenú apatiu. Posledný januárový deň sa začala sťažovať na malátnosť a ospalosť. Podľa informácií denníka Pravda až poobede priznala, že užila väčšie množstvo predpísaných liekov. Ako však tvrdila, lieky užila kvôli problémom so spánkom a „v žiadnom prípade si nechcela ublížiť“.

Potvrdzovať to má aj jej správanie v noci, keď lieky užila. V cele mala svietiť až do skorej rannej hodiny. Samovražedné úmysly mala naznačiť až na druhý deň. Jej pokus o samovraždu nemusel byť vôbec skutočný. Naznačuje to malé množstvo užitých liekov, žiadny list na rozlúčku, ako aj fakt, že pri predávkovaní neužila aj ďalšie lieky, ktoré mala mať k dispozícii.

Predpísané mala antidepresíva novej generácie s výrazným pôsobením na stavy úzkosti, pocity napätia, nepokoja, poruchy spánku a sexuálne funkcie. Liek je veľmi dobre znášaný. Predávkovanie sa najčastejšie prejavuje ospalosťou, závratmi, nevoľnosťou a vracaním. V závažnejších prípadoch to môže byť aj kóma, zrýchlená činnosť srdca alebo, naopak, aj spomalenie rytmu srdca, nízky krvný tlak, kŕče a zlyhávanie dýchania. Už ústavní lekári mali na základe prvotných vyšetrení zistiť, že jej stav bol stabilizovaný, a nie príliš život ohrozujúci. Napriek tomu ju však lekár nariadil eskortovať do fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, odkiaľ putovala do nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne na psychiatrické oddelenie s neustálym monitorovaním. Tam sa nachádza doteraz.
Lieky už len na deň

Po medializácii Jankovskej incidentu poslala do väznice ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) rezortnú kontrolu na preskúmanie postupov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Okrem tej sa prípadom zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.

„Z vykonanej mimoriadnej previerky vyplynulo, že o samovražednom pokuse obvinenej Moniky Jankovskej službukonajúci strážcovia nevedeli a nebola zistená žiadna okolnosť, na základe ktorej by takéto predpokladané konanie mali zistiť. O možnom suicidiálnom pokuse sa obvinená zmienila až ústavnej lekárke v poobedňajších hodinách. Ústavná lekárka potom prijala adekvátne opatrenia,“ uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Ivan Vozár.
Ministerka tiež už nariadila vo väzniciach zmenu dávkovania liekov, najmä psychofarmák. „Ak ide o obvinené osoby, tým sú už takéto lieky dávkované na dennej báze a pod kontrolou ich užívania,“ priblížila minulý týždeň ministerka.

Jankovská bola zadržaná 11. marca minulého roka krátko pred šiestou hodinou ráno v rámci policajnej akcie Búrka. O tri dni neskôr ju Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vzal do väzby. Tá jej bola uložená z obavy, že by mohla ovplyvňovať svedkov, mariť dôkazy, alebo dokončiť trestný čin. Jankovská je obvinená zo zločinu prijímaniu úplatku formou spolupáchateľstva a prečinu podplácania. Keďže sa týchto skutkov mala dopustiť ako verejný činiteľ, v prípade uznania viny jej hrozí päť až 12 rokov väzenia. Následne jej 9. septembra pribudlo obvinenie z trestných činov krivej výpovede a marenia spravodlivosti aj v kauze nepriateľského prebratia trenčianskeho baru Fatima./agentury/

X X X

V Českej republike v utorok pribudlo v utorok 12 486 nakazených novým koronavírusom, čo je o 2211 viac ako pred týždňom a najviac od 8. januára. Informoval o tom server iDNES.cz s odvolaním sa na údaje ministerstva zdravotníctva ČR zverejnené v stredu ráno.

V českých nemocniciach je aktuálne 6171 ľudí s ochorením COVID-19, z toho je 1196 vo vážnom stave, alebo ich stav vyžaduje intenzívnu lekársku starostlivosť. V utorok pribudlo aj najmenej 77 súvisiacich úmrtí a 278 vyliečených. Aktívnych prípadov nákazy je 106 211.

X X X

Britský minister zahraničných vecí Dominic Raab vyzval v utorok na prímerie v krízových oblastiach sveta, aby sa tam umožnilo očkovanie obyvateľstva proti koronavírusu. Ak má byť boj proti koronavírusu úspešný, je nutné zásobiť všetky regióny sveta očkovacími látkami, upozornil Raab pred stredajším zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN.
Británia preto vyzýva pred začatím očkovania na prímerie, aby sa zaistilo, že vakcíny proti covidu sa k ľuďom žijúcim v zónach konfliktu dostanú, vyhlásil Raab. Británia, ktorá tento mesiac predsedá bezpečnostnej rade, plánuje za týmto účelom presadiť rezolúciu.

Podľa britského ministerstva zahraničných vecí 160 miliónom ľudí po celom svete hrozí, že z dôvodu konfliktu a politickej nestability nedostanú vakcínu proti koronavírusu – takými miestami sú napríklad Jemen, Sudán, Somálsko a Etiópia. /agentury/

X X X

Minister vyzýval zdravotníkov zo zahraničia, aby prišli pomôcť. Štát nevedel, čo s nimi

Na infolinke farmaceutičke, ktorá pracuje v Prahe, odporučili, aby sa do testovania radšej nezapojila.
KYSUCE: Zdravotníci, ktorí pomáhali pri plošnom testovaní, uzatvorili zmluvu s Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Za prvé celoplošné testovanie, ktoré sa konalo 31. októbra a 1. novembra, mali dostať dvesto eur a príspevok za mimoriadne nasadenie vo výške päťsto eur.

Za pracovníkov však bolo treba odviesť odvody do Sociálnej poisťovne a zo zarobenej mzdy zaplatiť daň. Štát si s tým nevedel dať rady niekoľko mesiacov.

Slovo do výzvy

„Dávame výzvu pre všetkých Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, aby v tejto situácii prišli pomôcť Slovenskej republike a slovenským zdravotníkom,“ povedal Marek Krajčí, minister zdravotníctva, ešte pri pilotnom testovaní na Orave 23. októbra.

Na výzvu zareagovalo niekoľko zdravotníčok z Kysúc, ktoré pracujú v jednej z třineckých nemocníc v Českej republike. Informoval nás o tom primátor kysuckého mesta, kde pri celoplošnom testovaní pomáhali.
Keďže však pracujú v Česku, odvody platia českej poisťovni. Pre plošné testovanie podpísali zmluvu s nemocnicou v Ružomberku, ktorá za ne tiež musela odviesť odvody. Nie je však možné, aby bol zamestnanec prihlásený v dvoch sociálnych poisťovniach dvoch štátov.

Za bežných okolností by sa ružomberská nemocnica prihlásila v českej poisťovni ako platca poistného a nahlásila tu aj slovenské zdravotníčky, aby poisťovňa vedela, za koho nemocnica platí poistné. Ako situáciu vyriešiť, nevedel štát niekoľko mesiacov. Presne takú istú dobu museli zdravotníčky čakať na svoju odmenu.
Neboli však jediné, podľa slov hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej sa do plošného testovania na Slovensku zapojilo až 339 zdravotníkov z iných štátov.

Radšej nie

Do druhého celoplošného testovania o týždeň neskôr sa sestry preto radšej nezapojili. To však nie je prípad zdravotníčky (jej meno redakcia pozná), ktorá pomôcť chcela aj napriek tomu, že o týždeň neskôr vďaka predchodkyniam vedela, že s platením budú problémy.

Diana, nazvime ju tak, pracuje vo Fakultnej nemocnici Bulovka v Prahe ako farmaceutka v nemocničnej lekárni.
Pred druhým celoplošným testovaním sa prihlásila cez online formulár pre zdravotníkov. Kontaktovať ju mal príslušník armády. Keď sa nikto neozýval, zavolala na infolinku. Už vojak na infolinke jej povedal o probléme s vyplatením. Keď zistil, že pracuje v Česku, odporučil jej, aby sa do testovania radšej nezapojila.

Diana však bola v ten víkend doma na Kysuciach a starostovi svojej obce dala vedieť, že je aj tak k dispozícii. Po tom, ako sa na jednom odberovom mieste pri raňajšom testovaní potvrdil covid-19 u jednej zdravotníčky, mohla ju hneď nahradiť.
„Chcela som, aby starosta vedel, že keby niekto vypadol alebo by akútne niekoho potrebovali, tak som k dispozícii a pôjdem pomôcť aj zadarmo,“ vysvetľuje.

Treba si pripomenúť, aká bola situácia pri prvých kolách celoplošného testovania. Obce narýchlo zháňali zdravotníkov a boli vďační za každého, kto mohol odoberať vzorky antigénovým testom.

„Za testovanie u nás v obci som nedostala peniaze vo výške, aká bola sľúbená zdravotníkom. Dohodli sme sa so starostom, že pôjdem pomôcť ako dobrovoľník, čiže nebudem žiadať odmenu. Vedela som, že s vyplácaním sú problémy, keďže odvody platím poisťovniam v Česku.“

Bolestné

Diana dostala za pomoc sto eur od obce ako bolestné. Vtedy bola rada, že ju dopredu upozornili, že s platením budú problémy a nečakala plat. No podľa hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej ministerstvo nakoniec našlo spôsob, ako zdravotníkov zamestnaných v zahraničí vyplatiť. Odmena pre týchto zdravotníkov bola 700 eur v hrubom.

Podľa slov Kovaľ Kakaščíkovej Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku v spolupráci so Sociálnou poisťovňou a ministerstvom práce využila inštitút udeľovania výnimky. Výnimka mala umožniť, aby sa poisťovne dohodli v záujme zdravotníčok, ktoré čakali na odmenu. Ako presne znela táto výnimka a ako prebehla dohoda medzi poisťovňami, sme sa od ministerstva nedozvedeli. Peniaze zdravotníkom odišli na účty koncom januára.

Nami oslovená účtovnícka spoločnosť nás informovala, že keď pre svojich klientov, pracujúcich naraz v dvoch krajinách žiadala od Sociálnej poisťovne výnimku, nikdy im nevyhoveli.
Na našu otázku, či si ministerstvo neuvedomilo, že s vyplácaním ľudí pracujúcich v zahraničí budú problémy, nám rezort neodpovedal, aktuality.sk

X X X

Rusi nás klamú o vakcíne Sputnik. Slovensko aj tak zvažuje, že obíde Brusel

Z vakcíny Sputnik V sa stáva geopolitická téma, ktorej nijako neprospievajú záhady, ktoré so sebou prináša a nepravdy, ktoré šíri ruská strana. Ruský výrobca vakcíny Sputnik V deklaruje, že má záujem preraziť v krajinách Európskej únie. Po Maďarsku a Srbsku, kde už vakcínu využívajú, sa viacero krajín hlási, že by o Sputnik V malo záujem. Má to však háčik. Otázka je, či sa výrobca tejto vakcíny snaží alebo nesnaží registrovať očkovaciu látku u európskeho regulátora.

Aktuality.sk oslovili Európsku liekovú agentúru (EMA) s jednoduchou otázkou - či evidujú záujem Ruska schváliť vakcínu Sputnik V.
Podľa oficiálneho vyjarenia EMA to nie je pravda. Žiadosť Rusov o schválenie Sputnika V nedostali. Problém pokračoval aj dnes, keď rešpektovaný slovenský vedec, prezident spoločnosti infektológov a člen pandemickej komisie Pavol Jarčuška na tlačovej konferencii tvrdil, že Rusi čakajú na schválenie Sputniku V európskym regulátorom.

Neskôr priznal, že Rusi nie sú ani len v počiatočnej fáze tzv. rolling review (priebežné posudzovanie). Ide o vedecké posudzovanie vakcíny zo strany európskych úradov, ktoré je ale možné len vo výnimočných prípadoch a tam spadá aj svetová pandémia, akou je aj tá súčasná.

Rusi však v tejto fáze ešte nie sú.

Aj prezidentka Zuzana Čaputová či vedec Pavol Čekan sa pritom dnes prihovorili za to, aby všetci výrobcovia vakcín prešli riadnym európskym procesom schvaľovania zo strany Európskej liekovej agentúry. To však, aspoň zatiaľ, nie je prípad Sputniku V.

Rusi šíria falošné správy

Doteraz nie je jasné, či to bol zo strany Ruska zámer alebo nie. Európska lieková agentúra, ktorá schvaľuje vakcíny pre všetky členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska, žiadnu žiadosť o oficiálnu registráciu vakcíny na území členských štátov nedostala.

O registráciu mal požiadať štátny Ruský fond priamych investícií (RFPI), ktorý vývoj vakcíny financuje. EMA to však poprela.„Stále to platí, napriek správam, ktoré tvrdia opak,” potvrdila v utorok hovorkyňa EMA pre Aktuality.sk.
V pondelok túto správu priniesla Česká televízia. Tam nepravdu o tom, že Rusi požiadali EMA o schválenie vakcíny šíril premiér Andrej Babiš.

Ako je teda možné, že Rusi tvrdia opak?

Sputnikom očkujú už od leta

Rusko bolo vôbec prvou krajinou sveta, ktoré schválilo vakcínu proti Covid-19. Zaregistrovali ju tam už v auguste minulého roka. Na porovnanie, západné štáty vrátane Slovenska zaregistrovali prvú vakcínu od konzorcia Pfizer/BioNTech až okolo Vianoc.

Trvalo ešte dlho, kým ostatné krajiny začali veriť ruskej vakcíne. Všetko, zdá sa, zmenila jediná štúdia, hoci v tom najprestížnejšom medicínskom časopise na svete Lancet.
Ten 2. februára tohto roku zverejnil vedeckú štúdiu o tom, že Sputnik V má u zaočkovaných ľudí až 91,6% úspešnosť ochrániť ich pred Covid-19.

Sú to podobne vysoké čísla, aké vedci zistili u vakcíny od Pfizeru.

Aj vďaka tomu teraz Slovensko uvažuje o nákupe ruskej vakcíny a dnes to potvrdil aj minister zdravotníctva Marek Krajčí. Zároveň chce s očkovaním Sputnikom V počkať do schválenia EMA. Opäť naznačil, že v najhoršom prípade môže Slovensko tieto vakcíny „predať tretím stranám".

Nemáme to vo svojich rukách

Schvaľovanie vakcín v našom priestore prebieha na úrovni Bruselu, je v rukách Európskej liekovej agentúry (EMA). Práve ona schválila v decembri aj vakcínu od Pfizeru a neskôr aj vakcíny od americkej firmy Moderna či britskej Astra Zeneca.
No v prípade ruského Sputniku stále nedostala oficiálnu žiadosť o komerčné schválenie vakcíny. Rusi však v novembri tvrdili, že žiadosť poslali.

Je to trochu bizarný príbeh.

S informáciou o schválení ruskej vakcíny Sputnik V prišla ako prvá štátom kontrolovaná tlačová agentúra Interfax. Odvolávala sa na ruský úrad pre investície RFPI, ktorý vývoj vakcíny financuje. Následne ju prebrali postupne iné ruské médiá a neskôr aj tie západné.

Malo to však háčik.

Je pravda, že Interfax vo svojej pôvodnej správe hovorila o schválení zo strany EMA. No nemala na mysli Európsku liekovú agentúru, ale prakticky neznámu Európsku medicínsku asociáciu.

Obe organizácie majú v angličtine rovnakú skratku — EMA.

No Európska lieková agentúra (volajme ju skutočná EMA) so sídlom v Amsterdame aj pre Aktuality.sk poprela, že by od výrobcu Sputnik V dostala žiadosť o schválenie vakcíny. Registruje len žiadosť o takzvané vedecké posúdenie. To je však ešte veľmi dlhá cesta vôbec k začiatku samotného schvaľovania vakcíny.

A čo „druhá” EMA, teda Európska medicínska asociácia? Tá na otázky Aktuality.sk dnes neodpovedala a v jej sídle v Bruseli nezdvíhali ani telefón.

Je to pomerne malá organizácia, ktorá združuje lekárov z 12-tich štátov a so schvaľovaním vakcín nemá nič spoločné. Podľa ich webovej stránky sa podieľa napríklad na vzdelávaní lekárov v európskych krajinách a údajne spolupracuje aj s európskym študijným výmenným programom Erasmus.

Prečo práve ju Rusi žiadali o schválenie vakcíny (aspoň podľa štátnej agentúry Interfax), sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
Zvláštna organizácia napojená na Putina

Reportérka českého rozhlasu Ivana Milenkovičová tvrdí, že šéf Európskej medicínskej asociácie, Talian Vincenzo Costigliola je napojený na režim Vladimira Putina. Vystupuje totiž aj na ruských kongresoch pod záštitou Kremľa.
Otázka, prečo Rusi použili tento trik, teda žiadať o registráciu „nesprávnu” EMA, je však stále nejasná.
Pravdou však je, že aj medzi politikmi sa pravdepodobne vďaka tomu rozšíril mýtus, že Európska lieková agentúra skutočne schvaľuje Sputnik V.

Pre Aktuality to napokon naznačila aj hovorkyňa EMA. Potvrdila, že tieto správy musí vyvracať a odvolala nás na stále aktuálne stanovisko agentúry zverejnené na ich webe.
Vo svete doteraz schválilo vakcínu Sputnik V celkovo 26 krajín. Jedinou krajinou EÚ, ktorá k niečomu podobnému pristúpila, je dodnes Maďarsko. Schválila ju v januári.

Aj Slovensko má možnosť schvaľovať vakcíny aj bez toho, aby čakalo na EMA. No boli by sme len druhou krajinou Únie, ktorá poruší pravidlo spoločného postupu pri vakcinovaní. A to môže byť aj politický problém.
Napokon, aj samotný nákup vakcín koordinuje Brusel tak, aby každá krajina mala rovnaký prístup k očkovacím látkam. Cieľom je, aby menšie a chudobnejšie krajiny, akou je aj Slovensko, nedoplácali na bohatšie štáty Únie, ktoré by si teoreticky vedeli nakúpiť vakcíny aj drahšie ale rýchlejšie, aktuality.sk

X X X

Peter: Bárdy: Priznať si chybu nestačí

Je ušľachtilé, že si minister zdravotníctva vie priznať chybu. Bohužiaľ, to je dnes už málo.
„Chyba sa urobila vtedy, že sme nezaviedli prísny lockdown ešte pred Vianocami. Za toto obdobie sa nám snehová guľa rozbehla,“ povedal v utorok na tlačovke minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Táto chyba nás stála to, že sme dnes krajinou, ktorá má najvyššiu úmrtnosť na milión ľudí na svete.
Ušľachtilé gesto ministra, ktorého rezort čelí pandémii covidu-19 najviac a ktorý by mal mať jasnú predstavu, ako s pandémiou bojovať – a zabrániť umieraniu veľkého počtu ľudí.

Minimálne od leta 2020 vieme, že Marek Krajčí túto predstavu, alebo ešte lepšie stratégiu, nemá. Stal sa figovým listom predsedu vlády, ktorému fakticky len schvaľuje jeho nápady.

Po rozpade poradného zboru odborníkov ostal súboj s pandémiou v rukách submisívneho hlavného hygienika Mikasa, ktorý rozdával akémukoľvek papalášovi výnimky z opatrení a zakrýval politický papalášizmus.

Pri ňom tam so sklonenou hlavou stojí až za hrob lojálny minister Krajčí a vedľa neho Igor Matovič, ktorý v extrémne zložitej situácii prestal veriť vedeckým autoritám a prakticky kohokoľvek, kto ho kritizuje, označuje za nepriateľa bažiaceho po návrate mafie.

Kde sú tie tlačovky, keď premiér vyzýval Richarda Sulíka kopať hroby? V utorok to bol minister OĽaNO, kto priznal, že najväčšiu vlnu šírenia covidu a umierania spôsobila chyba, ktorú urobili.
Paradoxne, boli to Matovičove celoplošné testovania, ktoré mali zabrániť tvrdému lockdownu. Nimi podmieňoval premiér väčšiu slobodu pre ľudí.

V tejto súvislosti treba uznať, že Igor Matovič nemal jednoduchú pozíciu. Richard Sulík ho otvorene kritizoval za zatváranie prevádzok, verejnosť bola nervózna z mnohých obmedzení a z nefungujúcich opatrení vlády a hlavného hygienika. Matovič sa rozhodoval ako politik, nie ako odborný stratég pre boj s pandémiou.
Jedným okom vždy pokukoval po číslach v prieskumoch a prepad popularity OĽaNO aj jeho osoby ho nemohol nezaujímať.

Politicko-odborný mačkopes, ktorý mal byť stratégiou proti nekontrolovateľnému šíreniu covidu-19, zafungoval paradoxne proti Igorovi Matovičovi a jeho vláde. Stratili obrovskú podporu aj popularitu. A s nimi ju strácajú aj inštitúcie.
Ešte pred rokom nikto nepochyboval o zákonnosti zatýkania vplyvných ľudí podozrivých z trestnej činnosti. Verejnosť tomu tlieskala. Dnes je verejná mienka predovšetkým vďaka prepadu dôvery vo vládu ako celok naklonená iným smerom.

Toto všetko a ešte viac má na svedomí množstvo chýb, ktoré vláda urobila pri boji s pandémiou covidu-19 a priznanie sa k nim je len prvým krokom, ako ich napraviť.

Lenže, pokiaľ ich vláda chce napraviť, mala by zabudnúť na individuálne ciele koaličných strán a ich popularitu v prieskumoch a vo verejnom záujme začať konečne pracovať ako tím – s výraznou podporou dát, dátových analytikov, vedcov, odborníkov na krízové riešenia....
Sami to nedávajú, aktuality.sk

X X X

Nové agrodotácie rozhádali farmárov a priniesli rozkol aj do koalície

Šéf rezortu pôdohospodárstva chce zvýhodniť a podporiť malých farmárov. Tí by mali dostať vyššie priame dotácie.
Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský predstavil zmeny v rámci priamych dotácií. Po novom by mali dostať väčšiu podporu na pôdu malí a stredne veľkí farmári.Proti tomu sa postavili veľkí hráči v odvetví, ktorí hrozia štrajkami a okrem toho s týmto návrhom nesúhlasia ani koaliční partneri.

Pomoc menším

Podľa Mičovského plánu by sme na Slovensku mali zaviesť v rámci priamych dotácií aj takzvanú redistributívnu platbu. Jej prijatie je uvedené aj v programovom vyhlásení vlády a šéf rezortu ju chcel presadiť už v minulom roku.
Vtedy narazil taktiež na odpor, a tak sa stiahol, pretože na to nemal peniaze navyše a chcel to vyriešiť len presúvaním financií. Aktuálne však minister tvrdí, že na zmeny v priamych platbách má prostriedky navyše z druhého piliera, a tak nikto z poľnohospodárov nedostane menej – iba menší dostanú o niečo naviac.

Práve to je hlavným cieľom redistributívnej platby – podporiť viac malých roľníkov. Všetci poľnohospodári dostanú na prvých 28 hektárov okrem priamej platby (117 eur/ha) aj redistributívnu vo výške 150 eur/ha. Tí, ktorí obhospodarovávajú väčšie plochy ako 28 hektárov, dostanú na ďalšie výmery už len priame platby.

Nejednotí farmári

S takýmto návrhom však nesúhlasí predovšetkým Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá združuje najmä väčších hráčov v odvetví. Čelní predstavitelia síce postupne zľavili zo svojich požiadaviek, avšak naďalej hrozia štrajkami.

Na druhej strane za ministra Mičovského sa postavili organizácie zastupujúce menších farmárov, ktorí mu vyjadrujú podporu. Za odmietaním zo strany SPPK vidia predovšetkým takzvaných agrobarónov.
Názorové nezhody v súvislosti s redistributívnou platbou panujú aj v rámci vládneho štvorlístka. O návrhu ministra pôdohospodárstva sa rokovalo nielen na zasadnutí parlamentného výboru, ale aj pondelkovej koaličnej rady.

Rozdielne názory v koalícii

Podľa informácii Aktuality.sk so súčasným návrhom nesúhlasia najmä Sme rodina a SaS. Prekáža im predovšetkým to, že redistributívnu platbu v plnej výške by mali dostať všetci od jedného hektára vrátane fyzických osôb nepodnikateľov – takzvaných fonkárov.

Ako povedala poslankyňa Jarmila Halgašová (SaS), stále sú v štádiu hľadania spoločného riešenia. Súhlasí s redistributívnou platbou aj pre ľudí hospodáriacich na menej ako 5 hektároch, ale je potrebné stanoviť podmienky a výšku podpory tak, aby to nespôsobilo deformácie a špekulácie s pôdou, čo tento sporný návrh môže vyvolávať.
Toto prekáža aj Jaroslavovi Karahutovi zo Sme rodina. „Pokiaľ takéto uznesenie nezmeníme, naši ministri za návrh na vláde nezahlasujú,“ povedal Karahuta. Zavedenie redistributívnej platby si vyžaduje len schválenie vládou a nemusí sa o nej hlasovať v parlamente.

Ohrozená produkcia a špekulanti

Podľa Karahutu ide o veľmi dôležitý fakt, pretože ak by fonkári mohli žiadať vyššie platby už od jedného hektára, tak by to narušilo súčasný systém, ktorý je veľmi krehký. Takíto vlastníci pôdy by začali výrazne tlačiť na cenu za prenájom, prípadne by ju začali obrábať sami a mnohé poľnohospodárske spoločnosti by prišli o pôdu.

To by mohlo ohroziť výrazným spôsobom produkciu na Slovensku, pretože malí fonkári by nemali dotácie naviazané na výrobu. Stačilo by im, keby len pokosili. Okrem toho sa Karahuta obáva, že by sa na poliach znovu začali bitky, pretože by sa farmári začali opäť vo veľkom križovať a PPA v dnešnom stave by nedokázala vyriešiť nadmernú administratívu.
V neposlednom rade poukazuje Karahuta aj na prax so susedného Poľska. Tam majú tiež redistributívnu platbu, avšak až od troch hektárov.

Zástupcovia SaS a Sme rodina dúfajú, že sa im podarí presvedčiť ministra Mičovského a prijať kompromisné riešenie. Ten doteraz akékoľvek úpravy odmietal. Definitívny termín, ako budú vyzerať priame dotácie, spoznáme do 19. februára. Dovtedy totiž musí Slovensko oznámiť Európskej komisii prípadné zmeny v poľnohospodárskych subvenciách.
Redistributívna platba v zahraničí

Dotáciu, ktorá zvýhodňuje malých farmárov na úkor tých väčších, používajú aj v ďalších krajinách EÚ. Zaviedli ju predovšetkým v tých štátoch, kde v poľnohospodárskom odvetví dominujú veľké farmy a spoločnosti. Napríklad v susednom Rakúsku redistributívnu platbu nemajú, keďže gro tamojšieho sektora tvoria malé rodinné farmy.

Pokiaľ minister pôdohospodárstva Ján Mičovský presadí svoj pôvodný návrh, tak na Slovensku budeme mať najvyššiu redistributívnu platbu (150 eur/ha). V priemere sa táto dotácia pohybuje v rozmedzí 40 až 50 eur/ha., aktuality.sk