iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Generál Lučanský úplatky nielen bral, ale aj rozdával...?

... Angažoval sa vo viacerých kauzách? Bývalý policajný prezident Milan Lučanský podľa výpovedí svedkov úplatky nielen bral, ale aj rozdával. Lučanský mal žiadať bývalého riaditeľa národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka o zastavenie vyšetrovania kauzy Milana Fiľa. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým zamietol prepustenie z väzby obvinených v kauze Judáš. Informuje o tom Denník N.

Kľúčovým svedkom kauzy Judáš sa stal z Františka Böhma, ktorý uplynulý víkend spáchal samovraždu. Usvedčoval Lučanského, ktorého obvinili aj vďaka jeho výpovedi vlani začiatkom decembra. Skončil rovnako ako Böhm vo väzbe. Böhma v polovici decembra prepustili na slobodu, Lučanský sa koncom roka obesil v cele na teplákovej bunde a pre časť verejnosti sa stal martýrom. Z Böhmových výpovedí vyplýva, že takéto vnímanie je omyl. Tie sú súčasťou uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorým senát Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Štifta zamietol sťažnosti Lučanského spoluobvinených voči vzatiu do väzby.

Podľa Slobodníka sa Lučanský angažoval v kauze Eco Invest podnikateľa Milana Fiľa, ktorý mal problémy s Občianskym združením Ružomberský papier. Slobodník je ďalším svedkom, ktorý hovorí, že o kauzu sa zaujímal aj expremiér Robert Fico (Smer-SD). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sa o kauzu zaujímal aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Slobodník vypovedal, že Lučanský mu pre vyšetrovanie odovzdal aj obálku, v ktorej bolo 15-tisíc až 20-tisíc eur, aby prípad dopadol bez problémov.

Päťtisíc za ututlanie kauzy batoh

Podľa Slobodníkovej výpovede obsiahnutej v rovnakom uzesení, Lučanský mal dať úplatok 5-tisíc eur, aby sa nevyšetroval prípad nájdeného batohu s 300-tisíc eurami, informoval rovnako Denník N. V auguste 2017 na čerpacej stanici v Štrbe našiel brigádnik položený batoh s 300-tisíc eurami. K peniazom a batožine sa prihlásil bývalý šéf štátnej nákladnej železničnej spoločnosti Štefan Hlinka a vyvolalo to otázky, či nešlo o prostriedky z korupcie. Hlinka sa na benzínku po batoh osobne vrátil, na mieste už bola polícia a batožinu s peniazmi zadržala.

Hlinka tvrdil, že peniaze našiel v dome po mame. Prípad začala vyšetrovať NAKA, konkrétne, či bývalý riaditeľ Carga nebral úplatky a či si tak mohol našetriť 300-tisíc v hotovosti. Už v novembri 2017 polícia Hlinkovi peniaze vrátila, z ničoho ho neobvinila ani neskôr. Výpoveď Slobodníka naznačuje, že vyšetrovanie Hlinku mohlo skončiť schválne a že za tým bol vtedajší policajný prezident Milan Lučanský. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým zamietol prepustenie z väzby obvinených v kauze Judáš.
Varoval Kvietika pred záshaom

Podľa rovnakého uznesenia Lučanský zasahoval do vyšetrovania kauzy Dobytkár súvisiacej s úplatkami v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Podľa uznesenia, ktorá má k dispozícii denník Sme, Lučanský varoval obvineného Martina Kvietika pred zásahom polície. „Zo strany vtedajšieho prezidenta Policajného zboru p. xxxxxxx koncom roka 2019 dostal informáciu, že sa pripravuje realizácia osoby xxxxxxx s tým, aby to odkázal svojmu nadriadenému, čo aj urobil, a vtedajší riaditeľ xxxxxxxx cez aplikáciu WHATSAPP tieto informácie posunul obvinenému,“ uvádza sa podľa denníka Sme v uznesení.

Kvietika NAKA zadržala 22. apríla 2020 spolu s exriaditeľom PPA Jurajom Kožuchom. Počas akcie do polovice júla obvinila spolu 21 fyzických a sedem právnických osôb. Všetky čelia obvineniu z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla takmer 10,5 milióna eur. Väzobne stíhajú sedem ľudí. Medzi nimi je aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Kožuch je od 4. februára na slobode po desiatich mesiacoch strávených vo väzbe, keď o tom rozhodol NS SR. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie ŠTS z 11. januára tohto roku, ktorý väzbu nahradil s obmedzeniami a prijal aj ponuku peňažnej záruky obvineného vo výške 50-tisíc eur./agentury/

X X X

Nemci považujú Slovákov za mimoriadne infekčných

Nemecko zaradilo od nedele 14. februára celé územie Slovenskej republiky medzi oblasti s výskytom mimoriadne infekčných variantov vírusu. Na cestujúcich zo Slovenska do Nemecka sa od uvedeného dátumu vzťahuje zákaz osobnej prepravy leteckou, autobusovou, železničnou a lodnou dopravou. Informuje o tom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) na svojej webovej stránke.

Výnimku zo zákazu vstupu majú občania Nemecka a cudzí štátni príslušníci s pobytom v Nemecku a preprava tovarov.
„Cestujúci z vysokorizikových oblastí a z oblastí s výskytom mimoriadne infekčných variantov vírusu, vrátane Slovenskej republiky, musia už pred nástupom do lietadla, vlaku, autobusu smerujúceho do Nemecka alebo pri vstupe na územie Nemecka predložiť maximálne 48 hodín starý negatívny test,“ upozorňuje MZVEZ SR.

Zároveň sú všetci cestujúci prichádzajúci z rizikových, vysokorizikových či z oblastí s výskytom mimoriadne infekčných variantov vírusu povinní nastúpiť do desaťdňovej karantény. Tú je možné predčasne ukončiť po negatívnom výsledku PCR testu, ktorý je možné podstúpiť najskôr po piatich dňoch. Cestujúci majú tiež povinnosť prihlásiť sa pred cestou prostredníctvom digitálneho formulára a pri vstupe do Nemecka sa preukázať potvrdením v PDF formáte, ktoré dostanú po kompletnom vyplnení všetkých požadovaných údajov. Rozhodnutie platí bez výnimky, a to aj pre cestujúcich, ktorí prekonali COVID-19 alebo absolvovali očkovanie.

Negatívnym testom na COVID-19, ktorý nie je starší ako 48 hodín, sa bez výnimky musia preukázať aj osoby, ktoré prepravujú tovar cestnou, železničnou alebo leteckou dopravou. Rovnako sa na nich vzťahuje povinnosť registrácie prostredníctvom digitálneho formulára a pri vstupe do Nemecka povinnosť preukázať sa potvrdením v PDF formáte. MZVEZ SR zároveň upozorňuje, že od nedele 14. februára Nemecko zavádza hraničné kontroly na hraniciach s Českou republikou a s Rakúskom. Je preto potrebné počítať s dlhšími čakacími lehotami. Zákaz vstupu do Nemecka pri ceste osobným motorovým vozidlom sa tak vzťahuje aj na cestujúcich prichádzajúcich z Česka a Rakúska./agentury/

X X X

Súd Tiborovi Gašparovi nevyhovel, vo väzbe zostáva s rovnakými podmienkami

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar zostáva vo väzbe za nezmenených podmienok. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, v utorok nevyhovel jeho žiadosti o vypustenie kolúzneho dôvodu väzby, v ktorej je od vlaňajšieho novembra. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Ako informoval jeho obhajca Marek Para, obvinený podal proti rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.
Tibora Gašpara zadržali v rámci policajnej akcie Očistec, kedy Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala aj ďalších sedem osôb. Čelí obvineniu pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a tiež korupčné trestné činy.
Vo väzbe zostáva z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti, aktuality.sk

X X X

Vašečka chce odvolať Cigánikovú: SaS nám ešte poďakuje

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda školského výboru Richard Vašečka (OĽANO) navrhne na najbližšom zasadnutí poslaneckého klubu OĽANO odvolať poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú (SaS) z postu predsedníčky zdravotníckeho výboru. "Možno s tým nebude problém ani na koaličnej rade a SaS sa nám ešte poďakuje," napísal na sociálnej sieti.

Poslanec svoj zámer odôvodňuje jej útokmi na ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO). Bittó Cigániková kritizuje novú vyhlášku ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej si ženy nad 40 rokov budú musieť za ukončenie tehotenstva do 12. týždňa zaplatiť.

Vašečka tvrdí, že šéfka výboru kritizuje ministra za opatrenie, za ktoré hlasovala v roku 2019 aj väčšina poslaneckého klubu SaS. Išlo o návrh novely, ktorú predložil Krajčí ešte ako opozičný poslanec. Súčasťou návrhu bolo aj zavedenie úhrady za potrat, ak je jediným dôvodom preň vek ženy nad 40 rokov.

Opatrením sa podľa poslanca plní programové vyhlásenie vlády. Hovorí sa v ňom, že vláda sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to napríklad „zastavením podpory interrupcií pri matkách vo veku nad 40 rokov a ďalšími preventívnymi opatreniami“. Vašečka tiež upozornil, že minister svoj zámer avizoval už v júli minulého roka.

Vláda aj koalícia podľa Cigánikovej funguje, Raši hovorí o predčasných voľbách

„A zrazu počujeme hysterické výkriky o tom, aká strašná krivda sa stala. Lebo zdravej dospelej žene nepreplatíme z našich daní potrat, na ktorý nemá žiaden zdravotný dôvod. Čo malo byť zrušené už dávno,“ dodal s tým, že si nepraje žiaden potrat a nepraje si ani ich financovanie zo štátneho rozpočtu. „Potrat je zlá vec. Je to zničenie nevinného ľudského života. Nie je to žiadne ‚právo‘. A tvrdiť, že štát má ‚povinnosť‘ platiť ho z mojich daní, dokonca aj úplne zdravej žene, pokladám za nehoráznu drzosť,“ doplnil.

Cigániková: Krajčí by nemal vnucovať svoju vieru

Bittó Cigániková sa navyše podľa Vašečku vysmieva v
šetkým koaličným dohodám. Pripomenul, že nehlasovala za programové vyhlásenie vlády. „A jej komunikácia je na úrovni zlomyseľného a ignorantského človeka,“ doplnil.

Ženy nad 40 rokov si budú musieť za ukončenie tehotenstva do 12. týždňa zaplatiť. Po novom zákrok nebude hradiť zdravotná poisťovňa. Vyplýva to z novej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Rezort svoj krok vydať nové znenie vyhlášky k zákonu o umelom prerušení tehotenstva zdôvodnil tým, že v spoločnosti možno dlhodobo sledovať, že vek matiek rodičiek je vyšší a ich tehotenstvo býva bezproblémové. Bittó Cigániková reagovala, že Krajčí by sa mal prestať venovať vnucovaniu „svojho náboženského presvedčenia celému Slovensku“ a mal by sa začať venovať riešeniu problémov s ochorením COVID-19./agentury/

X X X

Virológ: Nová mutácia covidu-19 prináša obavy, že sa môžeme opätovne infikovať

Virológ z Biomedicínskeho centra SAV Boris Klempa
Po pandémii pôvodného koronavírusu dnes ľuďom naháňajú strach jeho varianty, ktoré môžu mať ešte nepríjemnejšie vlastnosti ako počiatočný kmeň tohto vírusového ochorenia. O tom, aké riziká prinášajú nové kmene koronavírusu, sme sa rozprávali so skúseným virológom.Pandémia koronavírusu zmenila svoju tvár. Najväčšie obavy spomedzi nových mutácií dnes spôsobujú juhoafrický a brazílsky variant covidu-19.

„Pri juhoafrickom variante hrozia vo zvýšenej miere opakujúce sa infekcie. Ak aj niekto prekonal ochorenie, tak môže byť v prípade tohto variantu znova infikovaný,“ opisuje virológ. Výskyt juhoafrického kmeňa koronavírusu sa na Slovensku doposiaľ nepotvrdil, ale už sa šíri aj neďaleko našich hraníc, konkrétne v rakúskom Tirolsku.

V našej krajine je v súčasnosti pomerne silno rozšírený britský variant. Zaznamenali sme aj ďalšiu variáciu, ktorej sa neodborne hovorí český variant.

„Je nafúknuté označovať ho za československý a dávať ho na tú istá úroveň ako britský variant. Ale jednoznačne tu koloval na konci minulého roka variant, ktorý má tiež určitú selekčnú výhodu.“

Čo dnes vieme o nových mutáciách vírusu? Prečo vôbec vznikajú infekčnejšie druhy tohto vírusu?

V prepise rozhovoru podcastu Aktuality Nahlas na to odpovedá virológ z Biomedicínskeho centra SAV Boris KLEMPA.
Čo dnes vieme povedať o novom juhoafrickom variante koronavírusu – je podobný ako britský alebo dokonca horší?
Juhoafrický variant je svojím spôsobom podobný anglickému a brazílskému kmeňu tým, že sú to varianty, v ktorých je nazhromaždených veľa mutácií, najmä v géne, ktorý kóduje tzv. spike proteín (pozn.autora: časť zodpovedná za to, ako vírus vstupuje do bunky).

Majú spoločné to, že vďaka týmto mutáciam sú varianty infekčnejšie a majú vyššiu schopnosť sa šíriť v populácii. A to, samozrejme, predstavuje veľkú hrozbu.

Juhoafrický variant okrem zvýšenej infekčnosti vyvoláva obavy, že obsahuje tzv. únikové mutácie a je schopný do určitej miery unikať imunitnej odpovedi, ktorá sa nachádza u ľudí, ktorí prekonali ochorenie alebo sú zaočkovaní.
Takže inak povedané, pri juhoafrickom variante hrozia jednak vo zvýšenej miere opakujúce sa infekcie. Ak aj niekto prekonal ochorenie, tak môže byť v prípade tohto variantu znova infikovaný.
A druhá vec je, že sa celý svet obáva toho, že v tomto prípade, ak je niekto zaočkovaný, tak účinnosť voči juhoafrickému variantu je nižšia.

Ak by ale niekto prekonal koronavírus alebo bol zaočkovaný a infikoval sa juhoafrickým variantom, aký priebeh ochorenia by mohol čakať?

Práve o tomto je teraz diskusia a postupne k tomu pribúdajú rôzne štúdie, nie všetko zatiaľ vieme presne.
Je veľmi pravdepodobné, že aj keď bude znížená účinnosť vakcíny, ešte stále by mali minimálne chrániť pred veľmi ťažkým, prípadne smrteľným priebehom ochorenia. V súvislosti s juhoafrickým variantom sú to zatiaľ dobré správy.

Platí to aj pri brazílskom variante?

Brazílsky a juhoafrický variant vyvolávajú ten istý druh obáv. Pri ňom to bolo celé rozpoznané v súvislosti so situáciou v meste Manaus, ktorým sa prevalila intenzívna vlna koronavírusovej infekcie už niekoľko mesiacov dozadu a predpokladalo sa, že mesto bolo premorené a prišlo k dočasnému ústupu infekcií.

To bol dôvod, prečo sa mesto Manus dávalo ako príklad, že predsa len by premorenie pri 60-percentnej prevalencii mohlo fungovať. Ale práve tu v poslednom období prišlo k výraznému nárastu infekcií a súvisí to práve s brazílskym kmeňom.

Je zjavné, že vo zvýšenej miere je schopný reinfekcií, a teda opakovaných infekcií. Prekonanie pôvodného ochorenia tak nemusí automaticky znamenať ochranu voči tomuto novému brazilskému variantu.
Rozhovor si môžete vypočuť aj vo forme nášho podcastu Aktuality Nahlas:

Spomína sa aj český variant. Zachytila som informáciu, že v Poľsku spomenuli český variant a v Česku boli prekvapení, pretože v krajine taký kmeň nezaznamenali. Ako to teda je, máme na našom území aj český variant?
Toto je trochu zaujímavá situácia, pretože v týchto dňoch okolo toho vznikol trochu rozruch v súvislosti s článkom, ktorý sa objavil na stránke virological.org. Autormi sú slovenské pracoviská.

Tento článok upozorňoval na to, že na území Slovenska aj v Česku sa vyskytuje variant, ktorý má tiež jednu z dôležitých delécií v spike proteíne. Taká istá sa vyskytuje v anglickom variante. Britský variant má však dve, tento kmeň má len jednu. Je teda nafúknuté označovať ho za československý a dávať ho na tú istú úroveň ako britský variant.
Tento variant bol vo zvýšenej miere u nás prítomný na konci roka, pretože v decembrových vzorkách sme ho našli vo zvýšenej miere. Ale našli sme ho aj na univerzitnej klinike na Kramároch. Je tu aj teraz, ale v tejto chvíli vidíme, že začína jednoznačne dominovať britský variant.

Je rovnako infekčný ako britský či juhoafrický alebo brazílsky variant – a teda šíri sa rýchlejšie?

Áno, zdá sa, že tento variant má túto výhodu. V článku je publikovaný veľmi jednoduchý graf, ktorý porovnáva ľudí, ktorí majú niektorý z tých bežných kmeňov a ľudí s týmto variantom a tí majú v hrdle tohto vírusu niekoľkonásobne viac. Nie je ho až tak veľa ako v prípade britského, ale je tam preukázane zvýšené množstvo. Z toho sa dá usudzovať, že aj tento variant je infekčnejší a šíri sa rýchlejšie ako ten pôvodný.

Je možné, že človek infikovaný novými infekčnejšími variantmi bude mať horší priebeh ochorenia alebo, naopak, nepocíti rozdiel v tom, ktorý variant má?

V súvislosti s anglickým variantom je množstvo dát a vo všeobecnosti panuje absolútný konsenzus na tom, že všetky nové varianty sú infekčnejšie. Čo sa však týka zvýšenej úmrtnosti, tak to nie je také jednoznačné. Viacero štúdii naznačuje, že nie je žiadny rozdiel v priebehu. Naproti tomu však nájdeme aj štúdie, ktoré pomerne jednoznačne deklarujú zvýšenú úmrtnosť. A pritom oba tieto tábory sú rešpektované a uznávané pracoviská.

Takže v tejto chvíli to ťažko jednoznačne posúdiť. Určite tam sú nejaké efekty, ale možno to nie je tak samotná vlastnosť vírusu ako to, že vplyvom zvýšenej infekčnosti opäť prichádza k masívnejšiemu nárastu prípadov, zdravotníctvo je tak viac zaťažené a to môže mať nepriame efekty na zvýšenú smrtnosť.

Ja si to však v tejto chvíli netrúfam definitívne uzavrieť ani pre mňa interne, ale rozhodne mi nedáva príliš veľký zmysel z evolučného (vývojového) hľadiska, že by sa selektovali také varianty, ktoré sú smrteľnejšie pre človeka.
Z evolučného hľadiska by to bolo pre mňa prekvapujúce, pretože evolúcia tlačí vírus k selekcii takých mutácií, ktoré sú čo najmenej škodlivé pre človeka, pretože takíto ľudia oveľa ľahšie vírus šíria ako ťažko chorí alebo rýchlejšie zomierajúci.

Prečo vôbec vznikajú čoraz agresívnejšie mutácie a prečo sa takto vírus začal správať?

Je to očividný dôsledok toho, že prichádza k zvýšovaniu selekčného tlaku voči vírusu. Vznik mutácie je nedokonalosť vírusu, že sa však z nich niektoré tak presadia, je výsledok selekčného tlaku.
Tento tlak na vírus sa zvyšuje v dôsledku toho, že už je šírenie pomerne dlhé, zvyšuje sa množstvo ľudí, ktorí ochorenie prekonali a prišli do toho vakcíny. Všetko spomínané tak zvyšuje selekčný tlak a prispieva k tomu, že niektoré z tých mutácií, ktoré majú nejakú výhodu, sa vyselektujú.

Vo všeobecnosti sa ešte predpokladá, že tieto nové varianty vznikajú najmä u ľudí, ktorí majú vírus v sebe dlho, čo je príležitosť pre vírus vytvoriť viacero rôznych mutácií počas dlhej infekcie. Keď potom po určitom čase príde k zvýšenému selekčnému tlaku, tak sa jeden konkrétny variant z tých viacerých, ktoré sa v tom človeku postupne vyvinú, presadí a získa selekčnú výhodu.

Takto sa to prepokladá pri vzniku britského, že pravdepodobne vznikol u človeka, ktorý bol dlho pozitívny a pravdepodobne vplyvom terapie, sérom od darcu, ktorý prekonal covid, prípadne vplyvom inej terapie, sa selekčný tlak zvýšil a tým získal tento konkrétny variant selekčnú výhodu a presadil sa.

Ak tomu dobre rozumiem, ak nie tak ma opravte, vírus sa správa takpovediac inteligentne – teda tak, že chce prežiť. Čiže ak bude veľa ľudí zaočkovaných alebo veľa z nás prekoná covid, bude mutovať tak, aby sa ľudia mohli naďalej infikovať.

Keď sa na to tak laicky pozerám, bude teda robiť všetko pre to, aby nezanikol?

Takto laicky máme tendenciu si vírus predstavovať ako inteligentného tvora, ktorý sa snaží reagovať na naše kroky. To, o čom hovoríte, je však v skutočnosti evolúcia a všetko to prebieha na úrovní populácií a čo vidíme je len to, čo prežilo počas evolúcie.

A z toho pohľadu, áno, pokiaľ sa vírusu vôbec podarí v tej novej situácii prežiť, uvidíme také varianty, ktoré sa dokázali nejakým spôsobom v tomto novom vzniknutom prostredí prispôsobiť. Prispôsobenie by zahŕňalo schopnosť aj napriek vysokému podielu zaočkovaných ľudí alebo tých, čo ochorenie prekonali, šíriť sa ďalej.

Práve preto zaznievajú také obavy, že prídu ďalšie varianty, na ktoré vakcíny nebudú stačiť.

Áno, to sa, samozrejme, môže stať. Dobrá správa však je, že my máme protizbrane a sú to technológie výroby vakcín, ktoré v súčasnosti dominujú. Na jednej strane vyvolávajú strach a obavy, pretože sú to relatívne nové technológie a málo doteraz overené, ale na druhej strane je ich obrovská výhoda, že vieme modifikovať vakcíny pomerne rýchlo.
A tak boj s vírusom môže pokračovať aj spôsobom, že budú potrebné akési dodatočné dávky, vďaka ktorým imunita bude vylepšovaná aj voči novým variantom.

Je teda možné, že v nejakej vzdialenej budúcnosti, keď už budeme zaočkovaní dvakrát, budeme potrebovať aj ďalšie?
Áno, je to možné, ale v tejto chvíli by som bol nerád, aby z toho vznikol dojem, že súčasné očkovanie je zbytočné a musíme počkať na nové verzie vakcín. Určite nie, ani v tejto chvíli nedokážeme jednoznačne povedať, či to tak skutočne bude. Ale máme teda v zálohe možnosť, ako ďalej pokračovať v boji, ak by sa ukázalo, že predsa len nové varianty koronavírusu sú natoľko odolné, že učinnosť vakcín je veľmi znížená.

Netvrdím však, že to tak bude, samozrejme, ja nemám o tomto rozhodovať, ani sa necítim byť ako nejaký vizionár, ktorý to vie jednoznačne povedať.
Určite tu je taká môžnosť. Vôbec ju nevidím ako niečo zlé. Práve naopak, je to nádej, ak by bolo zle, vieme vďaka týmto technológiam stále reagovať.

Dokážeme vôbec zabrániť tomu, aby vznikali takéto varianty?

Mutácie vo všeobecnosti vznikajú vždy, keď sa vírus intenzívne množí a šíri. Vieme jednoznačne znížiť riziko vzniku nových mutácií tým, že znižujeme šírenie ako také. Takže to je ďalší dôvod navyše snažiť sa o zabránenie šírenia vírusu: maximálne to redukovať nielen preto, aby sme zabránili novým prípadom, ale aj preto, aby sme zabránili vzniku nových mutácií.

A čo sa týka vzniku nových variantov, už len z toho, že vznikajú často u niekoho, kto je dlhodobo chorý, je zrejmé, že by to mal byť niekto, o kom vieme a malo by tomu byť zabránené.

Je aj vidieť, že to nie je niečo, čo sa stáva často a ide skôr o ojedinelú udalosť. Občas sa ale stane, že takýto vírus napriek tomu, že je niekto dlhodobo chorý a možno aj liečený, sa predsa len od neho začne šíriť ďalej.
To by sa za normálnych okolností stať nemalo, ale vidíme, že minimálne trikrát sa to udialo, čo je vzhľadom na to, ako dlho pandémia trvá, predsa len ojedinelá udalosť. Ale, bohužiaľ, pri takom obrovsom rozsahu musíme rátať s tým, že sa niečo také bude stávať naďalej, aktuality.

X X X

Mária Kolíková: Predseda Najvyššieho správneho súdu nemusí byť odborník na správne právo

Voľbu kandidáta na predsedu NSS SR realizuje Súdna rada, vyhlásená je na 2. marca.
Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) považuje za dôležité, aby bol predseda Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR dobrý manažér. "Nemyslím si, že je pri hľadaní predsedu NSS SR nevyhnutné, aby bol odborník v rámci správneho práva," uviedla ministerka na utorkovom zasadnutí Súdnej rady SR.

U predsedu NSS SR je podľa nej okrem manažérskej skúsenosti dôležitý aj životný príbeh. "Osobitne dnes je životný príbeh kľúčový predpoklad na to, že neuhne ani v rôznych dilemách, ktoré môže takáto funkcia ponúkať," zdôraznila.
Jediným kandidátom na šéfa NSS SR je Jaroslav Macek. "Ide o odborníka na konkurzné právo. Je chvályhodné, ako sa postavil k zriadeniu protischránkového registra," povedala sudkyňa správneho kolégia Najvyššieho súdu SR a členka Súdnej rady Petra Príbelská, aktuality.sk

X X X

Zomrel filozof a signatár Charty 77 Jan Sokol

Vo veku 84 rokov zomrel český filozof, vysokoškolský pedagóg a signatár Charty 77 Jan Sokol. V minulosti zastával aj post ministra školstva a kandidoval za českého prezidenta.
Informoval o tom v utorok český Deník N s odvolaním sa na Knižnicu Václava Havla.

Jan Sokol sa narodil v roku 1936 v Prahe a pôvodne sa využil za zlatníka. V 60. rokoch študoval matematiku na Karlovej univerzite. Okrem iného pracoval aj ako hodinár, programátor či výskumný pracovník a popri tom sa venoval aj filozofii. Zaoberal sa najmä tzv. filozofickou antropológiou skúmajúcou človeka a jeho problémy vo svete.

Patril medzi prvých signatárov Charty 77, pohyboval sa v disidentských kruhoch a prispieval do samizdatovej tvorby. Po páde komunistického režimu začal prednášať filozofiu, antropológiu a religionistiku na Karlovej univerzite, kde sa stal v roku 2000 prvým dekanom fakulty humanitných štúdií.

Po nežnej revolúcii vstúpil aj do politiky, keď pôsobil ako poslanec československého Federálneho zhromaždenia. V roku 1998 bol niekoľko mesiacov ministrom školstva vo vláde premiéra Josefa Tošovského.
V roku 2003 ho českí sociálni demokrati navrhli za prezidentského kandidáta, porazil ho však neskorší prezident Václav Klaus.
Podľa servera iDNES.cz patril Jan Sokol medzi najvýraznejších českých kresťanských intelektuálov. Jeho manželkou bola dcéra medzinárodne uznávaného českého filozofa Jana Patočku, mali spolu tri deti, aktuality.sk

X X X

Šéfovi Rady RTVS zostane len jedna stolička. O funkciu v štátnej firme prišiel

Nové predstavenstvo štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) odvolalo šéfov úsekov vo firme. O post príde aj Igor Gallo spájaný s Jozefom Brhelom. Hoci Igor Gallo nikdy nebol členom predstavenstva štátneho SEPSu, ľudia blízki SEPSu ho zvykli označovať ako človeka, ktorý v spoločnsoti ťahal za nitky.

V druhej najziskovejšej štátnej firme pôsobil viac ako dekádu. Firma, ktorá sa stará o elektrické vedenia, pritom čelila viacerým kauzám a bola dlhodobo spájaná s vplyvom Jozefa Brhela.

V stredu Gallo na svojej pozícii skončil. Nové predstavenstvo štátnej firmy totiž odvolalo všetkých vedúcich úsekov. Gallovi však zostane pozícia šéfa Rady RTVS, ktorá má kontrolovať štátnu televíziu pod vedením Jaroslava Rezníka.
Ďalšie dva roky v čele Rady

Začiatkom februára Gallovi Rada RTVS predĺžila funkčné odbobie o ďalšie dva roky.
Proti tomuto kroku vystúpil na Facebooku poslanec za OĽaNO Peter Kremský.
„Toto ma šokuje, že jeden z blízkych spolupracovníkov Jozefa Brhela ostáva naďalej šéfom Rady RTVS,“ uviedol.
Kremský pre Aktuality.sk priblížil, čo konkrétne mal na mysli.

„Pán Gallo bol viackrát videný v hoteli DoubleTree, kde sa na privátnom poschodí odohrávali známe porady,“ skonštatoval. Hotel spoluvlastní väzobne stíhaný Jozef Brhel, ktorý v ňom má zároveň stredisko svojich operácií a sídlo firiem zo svojho portfólia.

„Že bol (Gallo, pozn. red.) dlhé roky šéfom rady RTVS, svedčí o napojení na vládnu koalíciu,“ dodal Kremský.
Fakt, že Gallo bol do čela rady znovuzvolený, vníma Kremský ako dôkaz toho, že bývalá vláda má v Rade RTVS svojich ľudí, ktorým uplynú funkčné obdobia až o niekoľko rokov.

„Konečne. Som rád, že vedenie k tomu pristúpilo, dlhé roky bol SEPS riadený tak, aby prinášal profit niektorým oligarchom,“ hodnotil Kremský postup nového vedenia.

V spoločnosti SEPS sa dlhodobo darilo firmám Jozefa Brhela. Vedenie spoločnosti sa rozhodlo preveriť zákazky z predchádzajúceho obdobia.

Kauzy neregistroval

V roku 2015 Gallo vysvetľoval kauzu prideľovania licencií na fotovoltaické elektrárne z roku 2009. Išlo o jeden z najvýznamnejších obchodov, v ktorom figuroval Jozef Brhel.

Lukratívne licencie vtedy SEPS rozďeloval spôsobom: „kto skôr príde, ten skôr melie“. Pripravenosť podnikateľov napojených na prvú vládu Smeru naznačovala, že niekto o prideľovaní licencií predsa len vedel skôr.
„Obálky boli očíslované a otvárali sa postupne podľa poradia,“ uviedol Gallo, ktorý okrem postu hovorcu už v tom čase figuroval ako riaditeľ sekcie podpory riadenia.

Gallo neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho vzťahu s Jozefom Brhelom.
Pred Brhelom Rezešovci Hoci je pôsobenie Galla v SEPS spájané so šedou eminenciou energetiky Brhelom, v začiatkoch mal úplne iné biznisové pozadie.

V deväťdesiatych rokoch osem rokov pôsobil ako člen predstavenstva spoločnosti Cassovia Press, v ktorej figurovali ľudia blízki Alexandrovi Rezešovi. Členom dozornej rady bol Igor Grega, ktorého denník SME označil za člena „kindermanažmentu VSŽ“ pod taktovkou privatizéra Rezeša.

Druhá členka dozornej rady Oľga Máteová vystupovala spoločne s Rezešom v predstavenstve jeho hotelovej firmy Interhouse Košice. Podľa týždenníka TREND Cassovia Press, v ktorej Gallo figuroval do roku 1998, patrila priamo Alexandrovi Rezešovi. Gallo na žiadne z otázok Aktuality.sk neodpovedal, nezdvíhal ani telefón.

Zaujímavé príjmy

Hoci Igor Gallo je šéfom Rady RTVS od roku 2013 a v minulosti bol členom rady Slovenského rozhlasu, v posledných rokoch nepodával majetkové priznania. Gallo tak využil dieru v zákone, podľa ktorej musel majetkové priznania podávať len do roku 2010, kedy sa Slovenská televízia spojila s rozhlasom do RTVS. Zákon upravujúci majetkové priznania však zmenu názvu nereflektoval.

Posledné majetkové priznanie, v ktorom Gallo uviedol aj príjmy mimo funkcie šéfa Rady rozhlasu, je z roku 2008.
Gallo v ňom z výkonu funkcie priznal 234 019 korún (takmer 8-tisíc eur) a ďalších 2 251 209 korún (75-tisíc eur) zrejme pochádzalo od štátneho SEPS-u. Od roku 2008 sa však odmeny v štátnom SEPSe významne zvýšili a rovnako sa posilnila pozícia samotného Galla.

Podľa Denníka SME bol v roku 2010 Gallo jedným z najlepšie platených verejných zamestnancov a jeho plat prekonal platovú úroveň premiérky či prezidenta.

Aktuality.sk si v minulosti pýtali od SEPS-u platy všetkých vedúcich úsekov. S výnimkou Jaroslava Vacha a Martina Riegela – nových nominantov Eduarda Hegera – však nikto so sprístupnením platu nesúhlasil a SEPS odmietol sprístupniť výšku platov podľa infozákona. Gallo vlastní vilu s priestranným pozemkom na košickom Pereši. Hoci pracuje v Bratislave, nehnuteľnosť na svoje meno v hlavnom meste napísanú nemá, aktuality.sk

X X X

Vedci vyvinuli účinnejšiu metódu detekcie nebezpečných látok v odpadových vodách

Z nemocníc sa do odpadových vôd dostávajú nebezpečné látky cytostatiká, používané v súvislosti s liečbou rakoviny.
Tieto môžu nežiaduco ovplyvniť všetky živé organizmy, ktoré prídu do styku so splaškami. Vedci z Univerzity Komenského (UK) s medzinárodným tímom vyvinuli citlivejšiu analytickú metódu na sledovanie kontaminácie životného prostredia týmito látkami. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Cytostatiká sú chemické látky, ktoré zabíjajú bunky, respektíve zabraňujú ich deleniu, preto sa v súčasnosti intenzívne používajú na liečbu nádorových ochorení chemoterapiou. Majú však aj celú škálu nežiaducich účinkov a sú to vysokotoxické látky. Po podaní pacientom sa približne 50 percent vylúči z ľudského organizmu močom, a tak vedú k systematickej kontaminácii životného prostredia. To môže znamenať ďalšie riziko ohrozenia zdravia človeka.
Analýza splaškov z mestskej kanalizácie je preto dôležitá. "V súčasnosti sa analýzy odpadových vôd vykonávajú viacerými fyzikálno-chemickými metódami, podľa požiadaviek na rozsah a vykonávanie rozborov. Tie však nie sú zamerané na stanovenie cytostatík, a preto ich nie sú schopné zachytiť," vysvetlil Radoslav Halko z Prírodovedeckej fakulty UK.

Momentálne preto vyvíjajú novú metódu chemickej analýzy. Je založená na kombinácii kvapalinovej chromatografie, ktorá sa používa na separáciu zmesí rozpustených v kvapaline, a atómovej spektrometrie, umožňujúcej veľmi presne stanoviť koncentráciu mnohých chemických prvkov v roztoku. "Tieto metódy v kombinácii s vhodnou úpravou vzorky umožňujú vysokú citlivosť zachytenia platinových zlúčenín na stopových až ultrastopových koncentračných úrovniach, ktoré predpokladáme v analyzovaných vzorkách pôd z miest a kalov," uviedol chemický analytik Halko.

Takto vyvinuté analytické metódy sa budú môcť v praxi použiť pri monitorovaní znečistenia odpadových vôd, splaškov, kalov, ako aj mestského životného prostredia. Plánujú sa najmä odbery vzoriek z kanalizácií v blízkosti nemocníc, onkologických ústavov či z mestských pôd napríklad na križovatkách aj na Slovensku a ich následná analýza, aktuality.sk

X X X

Dva vrtuľníky Mi-17 prejdú generálnou opravou, rezort obrany zaplatí takmer 10 miliónov eur

Ozbrojené sily SR podľa hovorkyne predpokladajú použitie týchto vrtuľníkov do konca ich technickej životnosti.
Dva vojenské vrtuľníky Mi-17 prejdú generálnou opravou. Ministerstvo obrany (MO) SR za ne zaplatí takmer desať miliónov eur. Vyplýva to zo zmlúv, ktoré rezort uzavrel vo februári s Leteckými opravovňami Trenčín.

Tretia generálna oprava vrtuľníka vyrobeného v roku 1987 bude stáť maximálne 4.999.999 eur. Dokončiť ju majú do 15. marca 2022. Druhý vrtuľník z roku 1989 absolvuje rovnako III. generálnu opravu za sumu 4.399.999 eur. Sfinalizovaná má byť do 30. mája 2022. Opravy majú predĺžiť technický život vrtuľníkov o 1000 hodín alebo sedem rokov.

"Aktuálne Ozbrojené sily (OS) SR disponujú 12 vrtuľníkmi Mi-17, z ktorých prevádzkujeme štyri, ostatné sú po uplynutí technickej životnosti. Počet prevádzkyschopných kusov sa mení na dennej báze podľa vykonávaných prác a príprav leteckej techniky," doplnila pre TASR hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Ozbrojené sily SR podľa hovorkyne predpokladajú použitie týchto vrtuľníkov do konca ich technickej životnosti. Využívajú sa najmä na prepravné úlohy v prospech jednotiek OS SR, úlohy domáceho krízového manažmentu, napríklad hasenie požiarov, a zároveň plnia úlohy leteckej pátracej a záchrannej služby.

Rezort obrany disponuje tiež deviatimi vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) koncom minulého roka avizoval nákup ďalších dvoch aj s výbavou a dovybavenie dvoch, ktoré už vlastní. Využiť by na to chcel aj financie z fondu USA vo výške 50 miliónov dolárov, od SR sa očakáva dofinancovanie jedna k jednej, aktuality.sk

X X X

V Bielorusku sa opäť konajú policajné prehliadky u novinárov a aktivistov

Cieľom je zistiť spôsoby financovania protestných aktivít v organizáciách.

V sídle Bieloruského združenia novinárov (BAŽ), ako aj u novinárov a ľudskoprávnych aktivistov v celom Bielorusku sa od utorňajšieho rána konajú policajné prehliadky. Informovala o tom agentúra Interfax. Prehliadky vykonávajú aj príslušníci útvarov na boj proti organizovanému zločinu. Niekoľkých funkcionárov BAŽ predviedli na výsluch, prípadne im zhabali počítačovú techniku, dodal portál TUT.by.

Podľa bieloruského Vyšetrovacieho výboru sa tieto prehliadky uskutočňujú "v rámci predbežného vyšetrovania, ktorého cieľom je zistiť spôsoby financovania protestných aktivít v organizáciách, vydávajúcich sa za ochrancov ľudských práv".
K policajnej akcii sa vyjadril aj provládny Bieloruský zväz novinárov (BSŽ), podľa ktorého sa kroky vyšetrovateľov "týkajú nezákonného (vrátane zahraničného) financovania" centrály BSŽ a množstva zahraničných agentov v mediálnom sektore.

Bieloruské združenie novinárov je mimovládna organizácia, ktorej cieľom je ochrana práv žurnalistov a slobody slova. Zasadzuje sa za práva novinárov a za slobodnú a profesionálnu žurnalistiku. Založená bola v roku 1995.
Okrem novinárov vykonala polícia v rôznych mestách aj prehliadky v bytoch aktivistov ľudskoprávnej organizácie Viasna, ako aj u koordinátora kampane Ochrancovia ľudských práv proti trestu smrti v Bielorusku. Prehliadky sa uskutočnili i v bytoch predákov nezávislých odborov pracovníkov rádioelektronického priemyslu (REP) a u rodičov aktivistu za ľudské práva Andreja Strižaka, ktorý je spoluzakladateľom fondov solidarity BY_help a BYSOL podporujúcich perzekvované a zadržané osoby, aktuality.sk