iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini by uvoľňoval na Slovensku podobne ako Fico....

...Podpredseda Hlasu presadzuje opak: Hoci len cez víkend pribudlo na Slovensko 140 obetí nového koronavírusu a v nemoniciach je takmer 4000 ľudí s touto nákazou, opoziční lídri Smeru-SD a Hlasu-SD hovoria o otváraní aktuálne zatvorených prevádzok.Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini v relácii V politike tvrdil, že v mestskej hromadnej doprave skôr chytí nejakú pliagu, ako ju dostane v obchode.

„Ak by platilo, že v tom obchode jednom, v elektro, alebo neviem kde, v kníhkupectve, môže byť päť naraz ľudí, tak si myslím, že riziko nákazy je menšie ako v MHD,” vyhlásil opozičný šéf v TA3.
To je pritom v úplnom rozpore so slovami, ktorými na možné otváranie obchodných prevádzok, reagoval podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš v relácii Na telo.

„V tejto situácii ísť do otvárania obchodov a reštaurácií, je určite nenáležité. Musíme počkať na zlepšenie čísel,” skonštatoval v diskusnej relácii TV Markíza.

Podľa predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského sú takéto diametrálne odlišné vyjadrenia politikov Hlasu-SD dôkazom, že nedokážu reálne ponúknuť žiadne riešenia.„Uchyľujú sa len k populistickým vyhláseniam, podľa toho, ako sa im to hodí a aké je nálada v spoločnosti,” povedal Pčolinský pre Aktuality.sk.

Pellegrini znie opäť podobne ako Fico

Pellegrini sa tak v tomto prípade skôr než vlastnému podpredsedovi názorovo blízi svojmu niekdajšiemu straníckemu lídrovi - predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi.

„Pri rešpektovaní základných pravidiel áno, pretože celý svet sa postupne otvára. Celý svet sa postupne otvára. My sa úplne zatvárame,” skonštatoval Fico na otázku moderátora relácie O 5 minút 12, či si môžeme takéto uvoľňovanie opatrení dovoliť.

Takéto reči opozičných politikov pritom rezolútne odmieta podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudi). Pripomína, že Pellegrini zavrel všetko v čase, keď sme mali nula mŕtvych a teraz, v čase najhoršej krízy chce všetko otvárať.
„To je ten rozdiel medzi zodpovednou opozíciou a karikatúrou opozície, ktorú predvádza Robert Fico s pánom Pellegrinim,” vyhlásila šéfka Za ľudí pre Aktuality.sk.

Zároveň Smeru-SD aj Hlasu-SD dáva za príklad opozíciu v susednom Česku. Tá podľa Remišovej prichádza miesto prádzných reči s konkrétnymi návrhmi pri boji s pandémiou, ako napríklad prednostné očkovanie učiteľov.
„V Česku tiež opozícia vytvorila pre riešenie koronakrízy špeciálny tím, za jedno z najdôležitejších opatrení považujú očkovanie a väčšiu kapacitu testovania, teda dve opatrenia, ktoré sa u nás opozícia snaží potopiť,” dodala Remišová pre Aktuality.sk.

X X X

Vila väzobne stíhaného Imreczeho stála 1,4 milióna eur

Trojpodlažná vila exšéfa daniarov Františka Imreczeho, ktorý sedí vo väzbe pre utajené zmluvy za desiatky miliónov, stála takmer pol druha milióna. Ďalšie peniaze zhltla rekonštrukcia. Nehnuteľnosť s výhľadom na Dunaj tak prevyšuje Imreczeho oficiálne príjmy.

Jeden z najdlhšie slúžiacich šéfov finančnej správy František Imrecze, ktorého pripravila o kreslo kauza colných podvodov za 300 miliónov a dnes sedí vo väzbe pre miliónové utajené zmluvy, sa môže pochváliť rozľahlou vilou s výhľadom na Dunaj.

Na vlastníctvo lukratívnej nehnuteľnosti v bratislavskom Starom Meste upozornili Aktuality.sk už na jar minulého roka. Bývalý šéf daniarov s ministerskými ambíciami vtedy tvrdil, že si na vilu zobral „státisícovú“ hypotéku a úver spláca z platu šéfa mimovládnej organizácie IOTA združujúcej európske daňové správy. Už vtedy sa však ukazovalo, že Imreczeho oficiálne príjmy by na kúpu atraktívnej nehnuteľnosti nestačili.

Najnovšie zistenia Aktuality.sk potvrdzujú, že kúpa a následná rekonštrukcia trojpodlažnej vily prevyšujú finančné možnosti niekdajšieho nominanta Smeru v čele finančnej správy. Len samotná vila pred rekonštrukciou vyšla na 1,4 milióna eur. Ďalšie peniaze si vyžiadala prestavba objektu, do ktorej sa pustil bývalý štátny funkcionár bez stavebného povolenia.
Kauza utajených IT zmlúv za desiatky miliónov eur dobehla Imreczeho po vyše dvoch rokoch od odchodu z funkcie prezidenta finančnej správy. Obvinený je z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V škandále figurujú aj väzobne stíhaný oligarcha Jozef Brhel – jeden z najbohatších Slovákov označovaný za mecenáša Smeru či medzinárodne hľadaný IT magnát Michal Suchoba.

Bezproblémový úver

Imrecze vlastní vilu na jednej z najlukratívnejších ulíc v Bratislave – vo Fialkovom údolí – od roku 2017. Nehnuteľnosť kúpil v čase, keď šéfoval finančnej správe a zodpovedal za efektívny výber i kontrolu daní. Na kúpu využil úspory, hypotéku a peniaze z predaja domu na bratislavských Dlhých dieloch.

Pôvodný Imreczeho dom stojí na ploche s rozlohou 150 metrov štvorcových, v terasovej zástavbe bez záhrady. Bývalý IT manažér a neskôr zamestnanec štátnej správy sa odtiaľ presunul do jednej z najvychytenejších štvrtí hlavného mesta, ktorá leží na dohľad od luxusného komplexu Bonaparte – niekdajšieho sídla šéfa Smeru Roberta Fica. K trojpodlažnému objektu s pôdorysom 200 metrov štvorcových patrí pozemok s výmerou 360 metrov štvorcových.

Atraktívnej adrese zodpovedajú aj ceny, vyplýva z údajov portálu reality.sk. Kým meter štvorcový za nehnuteľnosť na Dlhých dieloch sa predával v roku 2017 v priemere za 2370 eur, vo Fialkovom údolí to bolo v priemere za 3060 eur. Rozdiel v cene za meter štvorcový bol 690 eur.

Imreczeho vila je zaťažená záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky. Aktuality.sk v minulosti skúmali, či mu banka venovala zvýšenú pozornosť podobne ako Slovenská sporiteľňa v prípade Dušana Kováčika, ktorého vyhodnotila ako politicky exponovanú osobu, hoci zákon to nevyžadoval.

„Prezident finančnej správy nie je v zmysle zákona politicky exponovaná osoba (PEP). Finančná správa nepatrí medzi ústredné orgány štátnej správy a nespĺňa ani iné body definície PEP v zákone,“ odpovedal v marci 2020 PR manažér VÚB Dominik Miša.

Rekonštrukcia načierno

Redakcia Aktuality.sk si pri prechode okolo Imreczeho vily všimla, že na nej prebiehajú rekonštrukčné práce. V rámci verejnej kontroly následne požiadala stavebný úrad o kópiu stavebného povolenia. Ukázalo sa, že Imrecze o žiadne nežiadal.

Fotografie rekonštrukčných prác na Imreczeho dome sme v minulosti ukázali aj šéfovi stavebnej komory Ivanovi Pauerovi. Rekonštrukciu označil za zmenu stavby, na ktorú malo byť vydané stavebné povolenie.„Podľa fotografie boli na pôvodnom dome vykonané podstatné zásahy do nosných zvislých a horizontálnych konštrukcií stavby. Taktiež je zrejmé, že prišlo k zmene tvaru a priestorového obrysu stavby,“ dôvodil Pauer.

Začiatkom roka 2020 začal stavebný úrad na základe otázok redakcie Aktuality.sk vykonávať kontrolu. Po obhliadke konštatoval, že „je primerané domnievať sa, že vlastník stavby ako možný priestupca spáchal priestupok“.
Imrecze najprv tvrdil, že ide o „opravu starého rodinného domu“ a povolenie nepotreboval. Po kontrole dodal, že nemal záujem porušovať pravidlá a rozhodnutie stavebného úradu rešpektuje.

Aktuality.sk sa pokúsili zistiť bližšie informácie o financovaní vily priamo od Imreczeho, ktorý sa akutálne nachádza vo väzbe. Preto kontaktovali jeho obhajcu Juraja Gavalca.„Ako obhajca nebudem sprostredkovávať styk klienta s médiami, nedovoľujú mi to právne predpisy,“ reagoval advokát na zaslané otázky.

Kauza Mýtnik

Imrecze je obvinený spolu so svojím priateľom Michalom Suchobom, bývalým podriadeným Milanom Gregom, ktorý šéfoval sekcii IT na finančnej správe, a oligarchom Jozefom Brhelom pre dohadzovanie zákaziek na finančnej správe bez súťaže. Ide o utajované zmluvy pre firmu Allexis, ktoré boli podľa Úradu pre verejné obstarávanie uzavreté nezákonne. Škoda podľa vyšetrovateľov dosahuje 42 miliónov eur.

Z výpoved exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa, ktorý sa rozhodol svedčiť proti niekdajším nadriadeným, kolegom či oligarchom, vyplýva, že „profit z IT zákaziek má František Imrecze uložený u Michala Suchobu, s ktorým sa mali vysporiadať, keď to bude František Imrecze potrebovať, s tým, že išlo o percentuálne podiely z hodnoty zákazky“.
Imrecze sa dostal aj do hľadáčika Mariana Kočnera. Z komunikácie medzi Kočnerom a nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom cez šifrovaciu aplikáciu Threema vyplýva, že Kočner mal vydierať Imreczeho pre transakcie vedúce cez Suchobove firmy do gastrospoločností Medusa Petra Štecka. Transakcie, ktoré smerovali cez firmu QBSW spojenú so Suchobom, analyzovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, aktuality.sk

X X X

Do firmy popradského podnikateľa liali milióny Norbert Bödör i Zoroslav Kollár

Popradský finančník Roman Dvorčák ešte donedávna šéfoval futbalovému klubu FK Poprad.

Popradský podnikateľ Roman Dvorčák si požičiaval milióny eur od toxických podnikateľov – nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra i konkurzného právnika s veľkým vplyvom na bratislavských súdoch Zoroslava Kollára.
POPRAD: Vznikla iba v septembri 2019, ale za pár mesiacov otočila milióny eur. Záhadná pražská firma Lionico Trade podľa obvinení vyšetrovateľov v skutočnosti prala a zakrývala úplatky pochádzajúce zo slovenského biznisu a vrcholovej politiky.

Praktiky firmy ovládanej nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom odhalila až policajná akcia Dobytkár namierená na rozsiahlu korupciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Korupčná kauza

Kauza Dobytkár je dnes jednou z najväčších korupčných káuz spojených s čerpaním peňazí z európskych fondov. Dobre premyslený kolotoč dohadzovačov a vybavovačov fungoval celé roky. Policajti z NAKA už zadokumentovali úplatky za viac než 10 miliónov eur.

Žiadatelia o nenávratný finančný prostriedok od Pôdohospodárskej platobnej agentúry platili sprostredkovateľom 14, 15, 20 alebo 25 percent z priklepnutej eurofondovej dotácie ako úplatok.

Sprostredkovateľ peniaze väčšinou v hotovosti odovzdával vtedajšiemu výkonnému riaditeľovi štátnej agentúry Ľubomírovi Partikovi. Prijaté úplatky následne tretie osoby vkladali v hotovosti na bankové účty a neskôr boli prevádzané na kontá konečných prijímateľov s tým, že sa oficiálne uvádzali ako „pôžičky“. Tak sa mal zakrývať skutočný pôvod peňazí.
Časť z kapitálu nahromadeného korupciou skončila i na účtoch Bödörovej firmy Lionico Trade z Prahy. Syn majiteľa najväčšej slovenskej SBS-ky Bonul z Nitry Norbert Bödör pritom sedí od júla 2020 vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenia z prania špinavých peňazí.

Bödör s Kollárom poslali vyše 11 miliónov eur

Jednu z podozrivo výsokých pôžičiek vo výške 5,9 milióna eur poskytla Bödörova firma Lionico Trade ešte v roku 2019, teda krátko po svojom založení, popradskej spoločnosti Ritro Invest patriacej tamojšiemu finančníkovi Romanovi Dvorčákovi.

V tom istom roku požičal Dvorčákovej firme Ritro Invest ďalších 5,5 milióna eur obávaný konkurzný právnik Zoroslav Kollár cez svoju kľúčovú spoločnosť Begram. Aj „Zoro pomstiteľ“, ako jedného z najbohatších Slovákov označoval v uniknutej komunikácii Threema mafián Marian Kočner, skončil vlani vo väzbe pre podozrenia z ovplyvňovania a zasahovania do nezávislosti súdov.

Popradský podnikateľ Roman Dvorčák to, že si od Zoroslava Kollára a Norberta Bödöra požičal dokopy viac ako 11 miliónov eur, portálu Aktuality.sk priznal. Viac prisľúbil prezradiť až v rozhovore, ktorý ale neustále z rôznych príčin odkladal. Napokon si otázky vyžiadal e-mailom, na ktorý neodpovedal.

Ritro invest si napožičiavala aj od ďalších slovenských veľkopodnikateľov. Dva milióny eur jej zveril spolumajiteľ najväčšieho európskeho výrobcu nákladných vagónov – popradskej Tatravagónky. Takmer 10 miliónov eur jej požičal aj samotný konateľ a majiteľ Roman Dvorčák.

Hospodári v červených číslach

Spoločnosť Ritro Invest sa od svojho založenia v roku 2008 venuje obchodovaniu na finančných trhoch – napríklad s cudzími menami. Posledné dva finančné roky sa jej ale vyslovene nedarí.

Za rok 2018 totiž obchodník z Popradu vykázal účtovnú stratu 22,9 milióna eur a predvlani ďalších vyše 12,7 milióna eur. Dokopy tak za dva roky pre bežných ľudí neznáma finančná spoločnosť prerobila astronomických takmer 36 miliónov eur.
Podobne to bolo napríklad v roku 2014, keď jej hospodársky výsledok dosiahol mínus 19,5 milióna eur. Vtedy sa však firma hneď v nasledujúcom období preklopila do vysokých ziskov a svoju stratu vymazala.

Zarobili na spore s bankou

Do biznisového povedomia celého Slovenska sa Roman Dvorčák dostal v roku 2010. Vtedy sa iná Dvorčákova firma Ritro Finance zviditeľnila sporom s Dexia bankou o náhradu škody za takmer 160 miliónov eur.
Dvorčák banku žaloval za to, že sa nedržala pokynov obchodníka pri transakciách na finančných trhoch s cudzími menami. Z bankových kruhov vtedy prenikla na verejnosť informácia, že na pohľadávku voči banke má vplyv obávaný spoluvlastník finančnej skupiny Istrokapitál Zoroslav Kollár.

„V tomto prípade sa neangažujem. Zhruba pred rokom som poskytol odborné konzultácie pánovi Dvorčákovi zo spoločnosti Ritro Finance k jeho sporu s Dexia bankou. Uskutočnilo sa zopár stretnutí a konzultovali sme na túto tému, ale ďalej som sa tomuto sporu nevenoval a nikoho nechodím zastupovať na súd.

Pravnickej praxi sa už nevenujem. Ani fámy o kúpe pohľadávok nie sú pravdivé. K tomu môžem povedať len toľko, že by som bol veľmi rád ich vlastníkom, ale nie som,“ povedal vtedy denníku Sme Kollár.

Transakcia s Pentou

Dexia banku následne odkúpila finančná skupina Penta a v roku 2014 podľa Hospodárskych novín poslala v rámci urovnania tohto sporu na Cyprus neznámej schránke 25 miliónov eur. Komentátor konzervatívneho internetového denníka Postoj Dag Daniš nedávno publikoval teóriu, podľa ktorej mal umelo vyvolaný spor s bankou znížiť jej predajnú cenu.

Zo zákulisných ťahov konkurzného mága Zoroslava Kollára mala ťažiť finančná skupina Penta. Tá totiž spormi zavalenú Dexia banku od zahraničného majiteľa prevzala a premenovala na Prima banku.

Politicky exponované osoby

Roman Dvorčák sa vo svojom podnikaní v minulosti spojil aj s prominentným advokátom z Banskej Bystrice Matúšom Gémešom. Gémeš cez svoju advokátsku kanceláriu AKMG v minulosti napríklad spoluvlastnil podiel v pretekárskom okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni.

Jeho väčšinovými vlastníkmi boli v tom čase dvaja kamaráti – Zoroslav Kollár a Norbert Bödör. Gémeš je známy tým, že za bývalej vládnej garnitúry získal lukratívne zákazky na právne služby pre rezort vnútra v čase, keď ho ako minister viedol Robert Kaliňák zo Smeru.

Gémešovej advokátskej kancelárii sa darilo aj na ďalších ministerstvách pod vedením nominantov z vtedajšej vládnej strany Smer. Prominentný advokát z Banskej Bystrice už dlhšiu dobu býva vo svojej vile v Lichtenštajnskom kniežatstve.
Kšefty s košickou klikou Smeru

Dvorčák a Gémeš pritom spoločne vlastnili a ovládali popradskú spoločnosť Via Invest. Tá postupne do svojho majetku nakúpila viaceré nehnuteľnosti v Poprade a Vysokých Tatrách – napríklad pozemky pod zbúraným popradským pivovarom Tatran.
Parcely kúpila Via Invest od podnikateľskej skupiny okolo vplyvného košického člena strany Smer Ladislava Lazara, na vyčistených pozemkoch plánovala postaviť hotel, nákupné centrum či tri výškové vežiaky s bytmi.

Lazar bol v minulosti napríklad šéfom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Zaujímavosťou je, že v roku 2019 tie isté parcely v centre Popradu predala Dvorčákova a Gémešova firma späť rovnakým ľuďom, od ktorých ich v roku 2016 kúpila.

K Lazarovcom pritom ako nový vlastník lukratívnych stavebných parciel pribudol ďalší košický prominent blízky Smeru Ladislav Koch, ktorý dlhé roky šéfoval štátnej Teplárni Košice.
Futbal padol na kolená

Roman Dvorčák sa roky cez svoju podnikateľskú skupinu Ritro venoval podpore športu. Najprv sponzoroval popradský turnaj Slovenského tenisového zväzu, neskôr sa v roku 2014 presunul k futbalu.
Pôvodne zvažoval vstup do miestneho hokejového klubu HK Poprad. Od roku 2014 až po súčasnosť zastával Dvorčák pozíciu prezidenta klubu a jeho firma Ritro Invest ako hlavný sponzor preinvestovala do rozvoja FK Poprad podľa jeho slov 5 miliónov eur.

Pred dvomi sezónami bol FK Poprad na prahu postupu do prvej futbalovej ligy. Tá mu tesne ušla po baráži s Trenčínom. Posledné dva roky má klub vážne finančné problémy, ktoré vyústili do neustáleho kopenia dlhov a personálnej deštrukcie klubových štruktúr.
Minulý týždeň preto popradský podnikateľ ohlásil v popradskom futbale svoj definitívny koniec, aktuality.sk

X X X

Poslankyňa Bittó Cigániková kritizuje Krajčího: Pri covide je najneúspešnejším ministrom na svete

Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) kritizuje ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO) za nové znenie vyhlášky k zákonu o umelom prerušení tehotenstva.
Tá by od začiatku marca ženám nad 40 rokov neumožňovala, aby podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva bolo hradené zo zdravotného poistenia. Na legislatívnu úpravu poukázala ako prvá Simona Petrík z mimoparlamentnej strany Spolu.

Podľa koaličnej poslankyne Bittó Cigánikovej by sa Krajčí mal „konečne prestať venovať vnucovaniu svojho náboženského presvedčenia celému Slovensku".Naopak, podľa jej slov by sa mal začať venovať riešeniu problémov s ochorením COVID-19. „Medzičasom je totiž v tejto otázke najneúspešnejším ministrom na svete," uviedla na sociálnej sieti.

Poukázala tak na správy o tom, že Slovensko má celosvetovo najviac úmrtí na koronavírus – na milión obyvateľov za posledných 7 dní. Na základe dát nás takto označila stránka Our World in Data, aktuaity.sk

X X X

Koronavírus: Premiér Johnson apeluje na optimizmus a trpezlivosť

Britský premiér pochválil úspechy v súvislosti s distribúciou vakcín v krajine.
Ľudia musia byť "optimistickí, ale trpezliví", povedal v pondelok britský premiér Boris Johnson v súvislosti s pandemickou situáciou v Spojenom kráľovstve a možným uvoľnením súvisiacich obmedzení. Informovala o tom na svoje webovej stránke stanica BBC.

Premiér pochválil úspechy v súvislosti s distribúciou vakcín v krajine. Takisto však upozornil, že čas na uvoľnenie ešte nenastal, pretože hrozba spojená s vírusom je stále reálna. Johnson podľa svojich slov na budúci týždeň predstaví plán, ktorý poskytne "cestu k normálu" s cieľom ukončiť v Anglicku lockdown.

Vakcínu proti ochoreniu COVID-19 dostalo v Británii už viac ako 15 miliónov ľudí vrátane viac ako 90 percent obyvateľov vo veku nad 70 rokov, píše agentúra DPA. Británia plánuje podať do konca apríla prvú dávka vakcíny všetkým obyvateľom vo veku nad 50 rokov,, aktualitysk

X X X

Peter Bárdy: Stačí sa len usmievať

Peter Pellegrini je politik, s ktorým treba počítať a on sám pre to nemusí urobiť prakticky nič.
Peter Pellegrini má v opozícii mimoriadne ľahkú pozíciu. Na to, aby viedol v prieskumoch najpopulárnejšiu stranu, mu vlastne stačí usmievať sa, v niektorých chvíľach prejaviť empatiu, opakovať to, čo chcú ľudia počuť, nesprávať sa ako politický konšpirátor a nemusel by každý mesiac lietať vládnym špeciálom na operetu do Drážďan.
A možno mu lietanie za operetou veľmi neublíži...

Presne tak. Je to extrémne ľahké. Koalícia nastavila latku tak nízko, že ju vlastne treba podliezať, podplaziť, tak ako to robia náckovia od kotlebovcov a Ficov „B-tím“ Smeru-SD, ktorý sa zmenil na plnohodnotnú konšpiračnú stranu šíriacu trumpizmus, ako sme ho poznali od odstupujúceho Trumpa pár týždňov pred obsadením Kapitolu.

Vládna koalícia sa samozožiera. Pomaly a precízne v nej prebiehajú sebadeštrukčné procesy, ktoré spomaľuje len zvyšok politického pudu sebazáchovy všetkých zúčastnených. Povaliť vládu s následnými predčasnými voľbami by znamenalo zrejme koniec politických ambícií kohokoľvek, kto by to urobil.

Vláda, od ktorej sa očakávala zmena systému z „našich ľudí“ na spravodlivý právny štát, stratila dôveru verejnosti a nevie ju nájsť.

Už nestačí vyhovárať sa na covid ani vyhrážať sa návratom mafie.

V tejto, na prvý pohľad pre koalíciu bezvýchodiskovej situácii, je tu „A-tím“ Smeru na čele s Petrom Pellegrinim, ktorý robí to najlepšie, čo robiť môže. Nerobí takmer nič.

Možno si spomeniete na leto 2016. Robert Fico sa zotavoval po operácii, Igor Matovič s Richardom Sulíkom organizovali protesty pred Bonaparte. Robert Kaliňák sa tváril, že jeho sa Bašternákove kauzy netýkajú. Smer mal problém. Vtedy z toho ťažil ambiciózny predseda SNS a predseda parlamentu Andrej Danko.

Agentúry Focus aj AKO namerali v lete SNS-ke 14 %, hoci v marcových voľbách mali „len“ 8,6 %. Andrejovi Dankovi vtedy stačilo jedno – byť ticho a nechať Smer, aby sa v tom celom vykúpal. Lenže Andrej Danko neostal ticho, bozkával výložky a zvyšok tohto pomerne absurdného príbehu poznáme.

Peter Pellegrini nie je Andrej Danko. Preto je veľmi pravdepodobné, že s ním treba počítať ako s potenciálne najpravdepodobnejším lídrom volebných prieskumov ešte na veľmi dlhú dobu. Stačí mu iba usmievať sa, sem-tam byť empatický, opakovať, čo chce počuť verejnosť a zastupovať príčetné nekonšpiračné videnie sveta.
O úspech sa mu starajú kolegovia z opozície aj vzťahy v koalícii. Tak sú rozdané karty, s ktorými sa hrá. A to nemáme ešte ani rok od volieb... , aktuality.sk

X X X

Michelinu vlani výrazne klesol zisk

ZIsk francúzskeho výrobu pneumatík klesol o dve tretiny.
Francúzsky výrobca pneumatík Michelin zostal ziskový aj v roku 2020, a to aj napriek poklesu tržieb spôsobených pandémiou. Jedným z dôvodov bolo zníženie cien materiálov.

Tržby firmy v minulom roku padli o 15 % na 20 miliárd eur a čistý zisk takmer o dve tretiny na 1,9 miliardy eur.
Michelin sa snaží presunúť svoje zameranie viac smerom k prémiovým pneumatikám a špeciálnym produktom. Aj tento posun produktového mixu podporil zisk v roku 2020. Spoločnosť tiež znížila správne náklady o 240 miliónov eur a investície takmer o tretinu.

Podľa firmy prostredie zostáva naďalej vysoko neisté z dôvodu pokračujúcej koronakrízy. V tomto roku počíta s nárastom dopytu po pneumatikách pre osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá o 6 % až 10 %. Dopyt po pneumatikách pre nákladné autá by sa mal zvýšiť o 4 % až 8 %, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Európska komisia vyzvala štáty na lepšiu koordináciu

Zavedené kontroly spôsobili v pondelok dopravné zápchy, niektorí vodiči čakali aj niekoľko hodín.
Európska komisia vyzvala v pondelok na lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi - deň po tom, čo Nemecko zaviedlo opatrenia na hraniciach na zastavenie šírenia nových variantov koronavírusu. Uviedla to agentúra AFP.

Cestovné odporúčania

Európska únia poslala listy všetkým 27 členom, aby pripomenula cestovné odporúčania, na ktorých sa dohodli vlani koncom októbra v snahe predísť chaosu, ktorý nastal na začiatku pandémie, keď jednostranné rozhodnutia o uzatvorení hraníc skomplikovali dopravu.

Nemecko od nedele kontroluje prechod cez rakúske a české hranice, aby tak spomalilo šírenie nových variantov koronavírusu. Nevylučuje, že podobné opatrenia zavedie na hraniciach s Francúzskom, keďže vo východnej oblasti Mosely sa rozširuje juhoafrický variant.

Hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert povedal, že Berlín bude „naďalej monitorovať situáciu". Uviedol, že zatvorenie hraníc je poslednou možnosťou, trval však na tom, že Nemecko musí urobiť všetko pre to, aby zastavilo šírenie nových variantov vírusu.

„Nepríjemné prekvapenie“

Už predtým francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune vyzýval Nemecko, aby nezatváralo hranice. "Urobíme všetko pre to, aby sme sa vyhli nekoordinovanému rozhodnutiu a nepríjemnému prekvapeniu," povedal a dodal, že akékoľvek uzatvorenie hraníc by malo byť prediskutované s Francúzskom a malo by obsahovať čo najviac "rozsiahlych výnimiek" na ochranu cezhraničných pracovníkov.

Nové nemecké pravidla na hraniciach s Českom a rakúskym Tirolskom znamenajú, že prejsť budú môcť iba nemeckí štátni príslušníci a obyvatelia krajiny. Podľa nemeckého ministerstva vnútra bude umožnený prechod aj kľúčovým zamestnancom v zdravotníckom a dopravnom sektore či prechádzajúcim z naliehavých humanitárnych dôvodov. Všetci sa musia preukázať negatívnym testom na prítomnosť koronavírusu.

Zavedené kontroly spôsobili v pondelok dopravné zápchy, niektorí vodiči čakali aj niekoľko hodín.
Koordinovaný prístup

Hovorca Komisie Christian Wigand povedal, že EÚ uprednostňuje, aby sa jej členovia riadili radšej odporúčaniami dohodnutými v októbri, ktoré vychádzajú z farebných kódov podľa rizika infekcie, než aby postupovali samostatne.

„Očakávame, že všetky členské štátu budú dodržiavať koordinovaný prístup a cestovné obmedzenia založené na spoločnom farebnom kóde," povedal. „Mali by sme sa vyhnúť uzatvoreniu hraníc alebo plošnému zákazu cestovania."
Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v pondelok trval na tom, že krajina kombinuje politiku "európskeho myslenia s miestnymi potrebami".
Táto otázka bude predmetom diskusie na nasledujúcom stretnutí ministrov európskych záležitostí EÚ 23. februára, aktuality.sk

X X X

Uhrík naznačuje, že Kotlebove šeky 1488 neboli náhoda. Sám sa pri tom zamotáva

Kotleba trvá na svojej verzii o náhode. Uhrík to svojimi výrokmi spochybňuje a tvrdí, že on sám neonacistickú symboliku nikdy nepoužíval. Vo výročnej správe strany však pri jeho mene svieti suma 14 880 eur.
Po vynesení rozsudku Špecializovaného trestného súdu v kauze šekov vo výške 1488 eur sa zdalo, že o prípade už bolo povedané a napísané všetko. Nie je to tak. O šekoch sa začína rozprávať opäť, akurát v úplne inom kontexte.

Po rozkole v ĽSNS a odchode niekoľkých ľudí zo strany sa už nediskutuje o tom, či šeky boli dielom náhody alebo vopred naplánovaným krokom, ale o tom, či išlo o nápad Milana Uhríka alebo Mariana Kotlebu.
Bol to Uhrík?

Pripomeňme, že 1488-eurové šeky rozdával Kotleba ešte ako banskobystrický župan v roku 2017. Číslo je známou neonacistickou šifrou, ktorá odkazuje na pozdrav „Heil Hitler“ a výrok amerického neonacistu Davida Lanea o ochrane bielych detí.

Súd preto Kotlebu vlani uznal vinným z propagácie neonacizmu a poslal ho na 4 roky a 4 mesiace za mreže. Rozsudok nie je právoplatný. Ak Najvyšší súd verdikt potvrdí, predseda ĽSNS bude musieť nastúpiť do výkonu trestu.
Medzi kotlebovcami sa však po odchode europoslancovho krídla zo strany začala šíriť informácia, že to bol práve Milan Uhrík, teda akýsi hlavný marketingový stratég ĽSNS, kto Kotlebovi vnukol myšlienku šekov v sume 1488 eur.

Faktom je, že sám Uhrík pred štyrmi rokmi priznával, že nešlo o náhodu a význam šifry musel poznať. „Čo si myslíte, všimli by si médiá, že sme sa vyzbierali sumou takmer 4500 eur na pomoc trom slušným chudobným rodinám, keby sme im dali o euro viac alebo menej? To je zároveň odpoveď, prečo práve také číslo,“ napísal na Facebooku v marci 2017.
Uhrík: Ja som v uniforme nepochodoval

V rozhovore pre Hlavné správy Uhrík spájanie svojho mena s kauzou odmieta. „Toto je absolútne klamstvo. Niektorí ľudia sa po našom odchode snažia zvaliť všetko zlé na nás, najmä teraz, keď sa proti týmto klamstvám už nevieme v rámci straníckych štruktúr brániť,“ reaguje.

„Nebol som to ja, kto bol členom Slovenskej pospolitosti, kto pochodoval v uniforme, kto mal obchod KKK, kto v ňom dával 8,8-percentné zľavy a obušok zdarma pri nákupe nad 1488 korún,“ pripomína Uhrík Kotlebovu minulosť.
„Nebol som to ja, kto dal ako župan detvianskym hokejistom dotáciu vo výške 1488 eur, hoci na žiadosti pýtali 1500 eur. Nebol som to ja, kto stál na pódiu a odovzdával šeky vo výške 1488 eur. A nebol som to ja, kto ich vymyslel, pretože som takú symboliku skutočne nikdy nepoužíval,“ dodal europoslanec.

Najzaujímavejšie na celej Uhríkovej odpovedi, ktorú poskytol Hlavným správam, nie je jeho presviedčanie, že on šeky v sume 1488 eur nevymyslel.

Niekdajšia pravá ruka Kotlebu v podstate potvrdzuje, že šeky naozaj neboli iba výsledkom náhody. A tak vlastne spochybňuje celú obhajobu lídra ĽSNS, ktorá stojí práve na tvrdení, že suma 1488 eur na šekoch bola náhodná.
Pristaviť sa však treba aj pri Uhríkovom vyhlásení, že on sám „takú symboliku skutočne nikdy nepoužíval“. Nie je to celkom pravda.

Ešte pred voľbami v roku 2016 pre stranu vyrábal a distribuoval volebné noviny. Od strany za to žiadne peniaze nepýtal. Vo výročnej správe ĽSNS za rok 2016 však uviedol, že hodnota jeho práce bola 14 880 eur.
Náhoda? Možno naozaj áno. Otázne zostáva, či potom nie sú náhodné aj Kotlebove zľavy v obchode KKK, o ktorých Uhrík hovoril.

Samotný Marian Kotleba aj naďalej zostáva verný svojej verzii o náhode. Cez poslanca a hovorcu ĽSNS Martina Beluského nám odkázal, že Uhríkove vyjadrenia nebude komentovať. Už mesiac totiž podľa neho šíri iba lži a polopravdy.
Kotlebova náhoda

„Treba si napríklad porovnať jeho vyjadrenia na Facebooku po predmetnej akcii a dnes. Predseda Marian Kotleba nemal nikdy potrebu sa k číslu 1488 vyjadrovať, pretože to pre neho nikdy žiadna symbolika nebola. Vyjadreniam Milana Uhríka na Facebooku sa vždy čudoval,“ doplnil ešte Beluský.

Dokázať predsedovi ĽSNS, že v prípade šekov konal úmyselne, nie je úplne jednoduché, keďže aj náhody sa skutočne dejú a nemusia obísť ani pravicových extrémistov. Samosudkyňa Ružena Sabová, ktorá poslala Kotlebu do väzenia na viac ako 4 roky, však nemala najmenšie pochybnosti.

V takmer 40-stranovom rozsudku, ktorý po vynesení verdiktu napísala, opiera svoje tvrdenie o úmyselnej propagácii neonacizmu zo strany predsedu ĽSNS o viacero dôkazov.

Okrem iného poukazuje aj na už spomínaný obchod bratov Kotlebovcov KKK či na skutočnosť, že šéf ĽSNS narábal s viacerými neonacistickým šiframi – napríklad 777 či 2028.

X X X

Koronavírus: Minister Korčok v Chorvátsku apeloval na očkovaciu kampaň

Predpokladom bezpečného cestovania je úspešné očkovanie, uviedol šéf slovenskej diplomacie v Chorvátsku.
S Chorvátskom má Slovensko mnoho spoločného a obe krajiny zdieľajú podobné postoje v mnohých medzinárodných otázkach, napríklad v prípade Bieloruska či ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. V pondelok to na návšteve Záhrebu vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. TASR o tom informoval tlačový odbor ministerstva.

Dovolenková destinácia

„Chorvátsko vnímame na Slovensku azda najčastejšie optikou dovolenkovej destinácie, máme však mnoho spoločného aj v iných oblastiach života: zdieľame podobné postoje v mnohých medzinárodných otázkach, náš vzájomný obchod je stabilný – hoci vždy je priestor urobiť viac – a slovenskí podnikatelia majú záujem investovať v Chorvátsku. A aj tak robia," konštatoval Korčok na stretnutí so svojím chorvátskym rezortným partnerom Gordanom Grličom Radmanom.

Na bilaterálnom rokovaní partneri prediskutovali aktuálne európske témy, vrátane politiky rozširovania EÚ na západnom Balkáne. Ministri si vymenili názory na vývoj situácie v regióne s osobitným dôrazom na Bosnu a Hercegovinu a možnosti, ako tejto ťažko skúšanej krajine pomôcť. Zhodli sa na tom, že rozširovanie je jednou z najúspešnejších politík EÚ. Podľa oboch predstaviteľov je nutné zvýšiť motiváciu krajín západného Balkánu realizovať reformy – najmä v oblasti justície a právneho štátu, lebo práve to je jedna z nosných podmienok pre vstup do Európskej únie.

Rokovania sa sústredili aj na dodržiavania ľudských práv vo svete. „S ministrom Radmanom sme sa zhodli, že v oblasti dodržiavania ľudských práv je potrebné pokračovať vo vyvíjaní koordinovaného tlaku či už na pôde EÚ, alebo aj ďalších medzinárodných organizácií. Osobitne sme sa v tomto kontexte zaoberali dianím v Bielorusku a spoločnú pozíciu zdieľame aj v prípade ruského opozičného politika Alexeja Navaľného," uviedol Korčok.

Oživenie turizmu

Ministri sa dotkli aj témy obnovy ekonomiky a oživenia turizmu v kontexte boja proti pandémii. Minister Grlič Radman ubezpečil, že práve tomuto účelu je venovaná kampaň Safe Stay in Croatia, ktorej zmyslom je vytipovať a odporúčať pre turistov najbezpečnejšie hotely, reštaurácie a iné zariadenia z hľadiska protipandemických opatrení.

Šéf slovenskej diplomacie v rozhovore s partnerom prízvukoval potrebu vynaložiť maximálne úsilie v celej Európe na boj proti koronavírusu - jeho súčasťou je práve úspešná očkovacia kampaň, ktorá je predpokladom pre oživenie ekonomiky a bezpečného cestovania.

Minister Korčok tiež vyjadril chorvátskemu kolegovi sústrasť nad obeťami na životoch a obrovskými materiálnymi škodami, ktoré spôsobilo decembrové zemetrasenie s magnitúdou 6,2 v meste Petrinja. Podobne ako minulý rok v marci, aj teraz Slovensko okamžite ponúklo humanitárnu pomoc: hneď na druhý deň dorazila do Záhrebu dodávka spacích vakov, ohrievačov a dve elektrocentrály pre ľudí v núdzovej situácii.

Minister Korčok v utorok 16. februára odlieta zo Záhrebu do rumunskej Bukurešti, kde má naplánované stretnutia s premiérom a ministrom zahraničných vecí, aktuality.sk

X X X

Suchoba mal ponúkať za previerku pre svoju firmu 200-tisíc eur, po razii Mýtnik je na úteku

Podľa bývalého šéfa daňových kriminalstov Ľudovíta Makóa bol dnes už stíhaný podnikateľ Michal Suchoba štedrý. Za vybavenie previerky ponúkal veľkú sumu peňazí. Ďalší podnikateľ z kauzy Mýtnik priznal zaplatenie stotisícovej provízie.
Za éry šéfovania Františka Imreczeho sa mali dohadzovať miliónové zákazky daniarov IT firme Allexis Michala Suchobu, pod kontrolou oligarchu Jozefa Brhela. Dnes sú všetci traja obvinení z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, oligarcha Brhel aj z prijímania úplatku.

Bývalý šéf daniarov Imrecze a Jozef Brhel sú vo väzbe, na Suchobu vydali medzinárodný zatykač. Prvých dvoch spomínaných aktérov kauzy poslal do väzby Špecializovaný trestný súd (ŠTS) začiatkom februára. Z jeho rozhodnutia vyplýva, ako mal reťazec ich vzťahov fungovať.

Kajúcnik Ľudovít Makó vypovedal o Suchobovej snahe zaplatiť 200-tisíc eur za vybavenie previerky pre svoju firmu, ale aj o tom, že vysoký štátny funkcionár Imrecze bol voči podnikateľovi Suchobovi doslova v podriadenom vzťahu. Obvinený východoslovenský podnikateľ Štefan Poláček zas priznal odovzdanie úplatku vo výške 100-tisíc eur.

Príspevok na voľby

V kauze Mýtnik sa už minimálne jeden z obvinených priznal, vyplýva to z uznesenia sudcu Miroslava Mazúcha. Podnikateľ Štefan Poláček policajtom povedal, že odovzdal úplatok vo výške 100-tisíc eur. Finančná správa s ním totiž podpísala zmluvu na prenájom budovy v Prešove.

Keď v roku 2015 úrad hľadal vhodné priestory pre finančných kriminalistov a pre skladovanie daňových dokladov, narazil aj na priestranný areál Štefana Poláčka. Podnikateľ chcel budovu s pozemkom Finančnej správe riadne predať, to však podľa vtedajšieho ekonomického riaditeľa Martina Fleischera neprichádzalo do úvahy.

Napokon sa dvojica dohodla na prenájme tak, aby obe strany boli viac než spokojné. Poláček podľa obvinenia ochotne zaplatil 100-tisíc eur a Imreczem vedená Finančná správa s ním podpísala nájomnú zmluvu na desať rokov - v tom období to bolo zákonné maximum. Úrad podnikateľovi mesačne platí za priestory v Prešove približne 12-tisíc eur. Za desať rokov sa tak výška nájmu môže vyšplhať na 1,44 milióna eur.

Obvinený Poláček po rokoch priznal, že stotisícový úplatok naozaj odovzdal. Nepriznáva sa len on, ale aj Martin Fleischer, ktorý zmluvu dohadoval a prevzal aj peniaze. Najprv od podnikateľa z východu prevzal 30-tisíc eur, z toho 10-tisíc odovzdal Ľudovítovi Makóovi. Ďalších 10-tisíc údajne odovzdal Petrovi Brhelovi priamo v kancelárii v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave a to s dôvetkom, že je to „príspevok na voľby”.

Zvyšných 70-tisíc Poláček odovzdal zhruba o mesiac neskôr, v marci 2016, opäť do rúk vtedajšieho ekonomického riaditeľa Finančnej správy Fleischera. Na rozdiel od prvej čiastky, túto druhú a dvojnásobne väčšiu sumu, si už Fleischer podľa vlastných slov nechal pre seba. Z východu si 70-tisícový doplatok previezol v kufri služobného auta až domov.
V Centrálnom registri zmlúv je nájomná zmluva medzi Finančnou správou a podnikateľom Poláčkom od roku 2016 riadne zverejnená. Svieti pri nej však iba suma presahujúca 12-tisíc eur, teda jeden mesačný nájom.

Poláček rozvíjal svoje vzťahy ďalej. Z aktuálneho vyšetrovania vyplýva, že s vychodoslovenským podnikateľom sa neskôr zoznámil aj šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. A neostalo len pri zoznámení. Dva roky po uzavretí zmluvy s Finančnou správou si Poláček založil firmu s partnerkou Ľudovíta Makóa - Dagmar Kapustníkovou.

Makó pritom už v minulosti, keď bol ešte vo vysokej štátnej funkcii, čelil otázkam na možný konflikt záujmov. V rozhovore pre Aktuality.sk reagoval slovami: „V tomto nehľadajte senzáciu, to je maličkosť. Výber nehnuteľnosti pre KÚFS robí sekcia ekonomiky Finančnej správy. Ja v tom nemám žiadne právomoci,” odpovedal v roku 2019 novinárom.
V tom čase už tri roky vedel o pozadí a dohadovaní zákazky pre prešovského podnikateľa a aj o tom, že 10-tisícovú čiastku z úplatku dostal aj on sám. Mimochodom, peniaze od bývalého kolegu z ekonomickej sekcie Makó prevzal na toalete v krčme v obci Jelenec, kde býva.

Makó: Imrecze mal peniaze u Suchobu

Z uznesenia tiež vyplýva, že Makó vedel o pomeroch na Finančnej správe pomerne presné detaily. Pred políciou totiž podrobne opísal, ako fungovali štátne zákazky v úrade a stal sa tak jedným z kľúčových svedkov v kauze Mýtnik.
Pred rozbehom štátnych zákaziek sa mali uskutočniť neformálne rokovania ľudí z IT biznisu a Finančnej správy. „Na týchto neoficiálnych stretnutiach vytvorili tieto osoby tzv. legendu potrebnosti toho ktorého systému,” napísal sudca v súvislosti s Makóovou výpoveďou.

Podľa dohôd sa potom dopasovali riadne oficiálne projekty, no s vopred jasným víťazom - tým mal byť podnikateľ Michal Suchoba a jemu blízke firmy.

Makó tiež poznamenal, že o kšeftoch na Finančnej správe sa hovorilo otvorene, preto má tak veľa informácií aj on sám. Spomína napríklad telefonát Imreczeho so Suchobom. Podnikateľ sa ozval s tým, že priniesol zmluvy na podpis a nariadil prezidentovi úradu, aby to „bežal podpísať a tým pádom to majú v suchu“. Hoci Imrecze pôvodne ani neplánoval zastaviť sa na úrade, napokon sa podriadil.

Svedok opisuje vzťah šéfa Finančnej správy voči obvinenému Suchobovi ako doslova submisívny a Imreczeho na to aj upozornil. Ten však údajne reagoval slovami, že u podnikateľa má uložené peniaze v súvislosti so zákazkami na Finančnej správe a „tak nechce napínať strunu medzi nimi a vojsť s ním do konfliktu”. Imrecze v súvislosti s týmto obvinením však poprel, že by mal u podnikateľa uložené provízie.

Znovuzískaná previerka

Denník N v novembri 2019 zverejnil nahrávku, na ktorej chcel Suchoba vydierať Mariana Kočnera. Suchoba v rozhovore naznačoval, že vie ovplyvniť daňové kontroly. krátko potom prišiel denník aj s informáciou, že Suchobova firma Allexis prišla o bezpečnostnú previerku.

Allexis však previerku získal opätovne. Rozhodnutie ŠTS o väzbe naznačuje, že Suchoba mal na opätovnom získaní previerky eminentný záujem. Podľa výpovede Ľudovíta Makóa „k piatemu mesiacu 2019 prestala platiť previerka NBÚ. Z tohto dôvodu mala okamžite skončiť s dodávaním služieb pre Finančnú správu“.

Suchoba mal tento problém riešiť rôznymi spôsobmi: údajne sa snažil ovplyvniť aj funkcionárku daniarov, a to cez svojho človeka. „Ponúkol mu 200 000,- Eur, ktoré mal (sprostredkovateľ) následne posunúť za kladné vybavenie veci,“ uviedol Makó, podľa ktorého ale spomínaná funkcionárka na ponuku nereflektovala.

V rozhovore pre Aktuality.sk nový šéf Finančnej správy Jiří Žežulka potvrdil, že Allexis opäť získal previerku od NBÚ a dodávateľské práce pre daniarov opäť vykonáva - u daniarov však napriek tomu čoskoro skončí.
Obvinení v kauze Mýtnik

František Imrecze (bývalý prezident Finančnej správy) - obvinený pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku; väzobne stíhaný

Michal Suchoba (IT podnikateľ) - obvinený pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku; vydaný zatykač

Jozef Brhel (podnikateľ, sponzor Smer-u) - obvinený z prijímania úplatku a pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku; väzobne stíhaný

Peter Brhel (brat Jozefa Brhela, podnikateľ) - obvinený z prijímania úplatku, väzobne stíhaný

Milan Grega (bývalý šéf informatiky Finančnej správy) - obvinený pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, väzobne stíhaný

Jana Rovčaninová (konateľka firmy Allexis) - obvinená pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, väzobne stíhaná

Štefan Poláček (podnikateľ) - obvinený z prečinu podplácania

Pavol Boško (zamestnanec Finančnej správy) - obvinený z prijímania úplatku, aktuality.sk