iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Podľa Remišovej jediný liek na pandémiu očkovanie...

... Fico má iný názor: Jediný skutočný liek na pandémiu koronavírusu je očkovanie proti ochoreniu COVID-19. V nedeľnej relácii RTVS O päť minút 12 to vyhlásila vicepremiérka a ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí). Benefity očkovania podľa nej prevyšujú riziká. Postoj poslanca Národnej rády SR a šéfa opozičného Smeru Roberta Fica k očkovaniu preto vníma ako podkopávanie nôh Slovensku.

„V úsilí očkovať nesmieme poľavovať. Sme v tomto smere jedna z najlepších krajín v rámci Európskej únie. Začali sme očkovať už aj učiteľov. Do dvoch týždňov ich bude zaočkovaných 20 000,“ uviedla vicepremiérka. Kritizuje, že opozícia neprichádza s konštruktívnymi návrhmi v boji proti pandémii. Vyjadrenia Fica k očkovaniu ju prekvapujú a vníma ich ako spochybňovanie odborníkov. Aj vďaka očkovaniu sa krajina podľa Remišovej blíži k začiatku konca pandémie. Verejnosť vyzvala, aby ešte zopár mesiacov vydržala.

Fico reagoval, že má iný názor na očkovanie a ako slobodný človek môže povedať, že má výhrady i to, že je to obrovský biznis pre farmaceutické firmy. „Kto sa chce dať zaočkovať, nech sa zaočkovať dá. Nech platí princíp dobrovoľnosti,“ skonštatoval šéf Smeru. Remišová na margo biznisu farmaceutických firiem uviedla, že keď niekto niečo predá či vymyslí, má za to aj zisk. „Je to princíp trhu,“ skonštatovala. Fico vyzval, aby vláda poskytla všetky informácie týkajúce sa očkovania, a to aj „za“ i „proti“ a nech sa každý následne rozhodne, či bude voliť kvalitný test na COVID-19, alebo očkovanie proti ochoreniu.

Fico: Krajina je v rozklade

Slovensko je podľa Fica momentálne krajina, ktorá je dávaná za vzor, ako sa to nemá robiť. „Slovensko je v rozklade. Padá nám demokracia. Vláda totálne zlyháva,“ skonštatoval. Vládnej koalícii radí, aby upokojila politickú situáciu. Zaviedol by moratórium na politické vyhlásenia vo vláde. Koalícia by sa mala prestať podľa neho navzájom urážať a začať získavať dôveru ľudí. Núdzový stav považuje za nezmysel, a preto je za jeho opätovné nepredlžovanie.

Ficovi chýba dialóg vlády s mestami a obcami. „Nemôžete sa vyhrážať mestám a obciam kriminálom, keď to neviete bez nich robiť. Mali by ste primátorom a starostom ďakovať,“ odkázala Fico Remišovej. Odporúča, aby sa vytvorila rada za účasti zamestnávateľov, odborárov i samospráv a vláda s nimi viedla dialóg.

Remišová: Referendum nebude úspešné

To, že Smer a mimoparlamentný Hlas-SD chcú dosiahnuť referendum za predčasné voľby, vníma Remišová ako ich ústavné právo, nemyslí si však, že to bude úspešné. „Ľudia nechcú návrat mafie“. Keď Fico prehrá voľby, podľa vicepremiérky ich spochybňuje a vnáša chaos.

Šéf Smeru tvrdí, že ľudia chcú iný pohľad na riadenie štátu. „Ak prídu parlamentné voľby o rok, či v roku 2024, idete preč, lebo ste to nezvládli,“ odkázal Fico Remišovej. Vicepremiérka nesúhlasí a pripomenula bývalému premiérovi kauzy za jeho vlády. „Sú to stámilióny stratených peňazí a tendre, ktoré vyhrávali kamaráti,“ skonštatovala./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Matovič sa skrýva, ale jeho zodpovednosť zostáva

Premiér si spravil predčasne jarné prázdniny. To však vôbec neznamená, že bola núdza o nepríjemnosti a konflikty.
Stratený premiér. Niet divu, že slovenský vynálezca protivírusovej atómovej bomby sa v súčasnej fáze nenápadne (alebo nápadne?) spakoval. Už dávnejšie predsa vyhlásil, že nechce byť premiérom, ktorému budú zomierať ľudia. Dnes bezpochyby zomierajú. A tempom, ktorým sme už dávno predbehli aj vlaňajšie Bergamo.

Politici za všetko nemôžu. Nemôžu za existenciu strapatého vírusu (ani za jeho nové mutácie), ktorý nám zmenil životy. Ani za (čiastočne) nezodpovednosť ľudí a všeobecnú únavu spojenú s rezignáciou.
Premiér Matovič však nesie plnú zodpovednosť za to, že odmietol premyslenú a pokojnú reakciu na vírus a jeho šírenie. Zrušil konštruktívnu spoluprácu s ostatnými. Úplne zbytočne, viacnásobne a pravidelne dourážal ľudí dobrej vôle. To všetko spravil napriek jasným signálom, že je to riskantná cesta.

Takto vznikli prvé stopy chaosu, ktoré sa postupne nabaľovali a rástli do obludných rozmerov.
Kým bolo na Slovensku 24 pozitívnych a vírus pomohol na druhý svet 2 ľuďom, bola veľkorysosť voči takémuto chaosu ľahká. “Učia sa, nikto nebol pripravený, určite to bude lepšie a tí predošlí by to nevedeli o nič lepšie.”

Premiérove organizačné a politické zlyhania sa nedajú ospravedlniť nepozornosťou. O všetkom sa nahlas a vytrvalo rozpráva. Stačilo, aby zdvihol hlavu od smartfónu a pochopil, že vedie štát s prevažne dospelými a kritickými ľuďmi.
Skvelé, koaliční partneri ako nepriatelia

Premiér sa stiahol, ale vo vládnej koalícii ho vo vyrábaní komunikačných lapsusov spoľahlivo zastúpili iní.
V skratke: z Bruselu na otočku doletela Ďuriš Nicholsonová, aby verejne dopísala na dlžobný úpis podpredsedníčky vlády miliardu. Po vysvetľovaní zložitých technických detailov (ktorým nikto nerozumie) sa za prehnané obvinenie ospravedlnil niekto iný. Nicholsonová sa ospravedlňovať nebude, radšej sa spakuje zo svojej strany.

Šikovná e-karanténa vyzerá ako druh inteligentnej pomsty od hlavnej šéfky informačných technológií kolegovi Sulíkovi (áno, dotyční to popierajú). Najnovšie sa ukázalo, že 155 miliónmi eur na výskum minister Grohling helfol kolegovi (a svojmu straníckemu šéfovi) Sulíkovi.

Všetci sú v tejto chvíli už zmierliví, rozčúlení zostali len pozorovatelia. Hoci z toho vôbec nič nemajú. Kto už roky upozorňuje na to, že eurofondové peniaze akurát korumpujú, môže si zapísať ďalšie víťazstvo.
Skepsa sa potvrdzuje aj tým, ktorí vládnej koalícii pomaly chystajú parte. Vždy je čas zmúdrieť, ale samo to určite nepríde.

Očkovanie nie je prepadák

Téma očkovania - napriek všetkým komplikáciám - je aspoň trochu pozitívna. Znamená totiž perspektívu.
Potvrdilo sa, že ľudia sa postupne “rozpustia” a budú ochotní nechať sa očkovať. Ide o výsledok viacerých faktorov: únavy z epidémie aj z bludov antivaxerov, masového efektu a dobrých výsledkov, ktoré rastúcim počtom zaočkovaných neskončili.

Je jasné, že sa nestačí denne tešiť z rastúcej krivky zaočkovaných. Občas treba pružne zmeniť priority (učitelia) alebo celý očkovací projekt prispôsobovať dodávkam konkrétnych vakcín.

Očkovanie je možnosťou ukázať, že sme schopní sa poučiť a posunúť dopredu. V ideálnom prípade by mohlo ísť o kombináciu primeranej osvety, logistiky a výhod elektronizácie.

Každá táto položka skrýva v sebe riziká. Zatiaľ sa podľa očakávaní aj naozaj ukazujú, ale nie je to úplne tragické.
S trochou šťastia sa vyhneme absurdnej hádke o tom, či môže byť ochrana zdravia dobrá aj z Východu.
Megatalent na záver

Hľadáte niekoho, kto si ide stále svoje? Nezávisle na počasí, epidémii a svojej politickej sile? Niekoho, kto otvorí nové kolo kultúrnej vojny aj vo chvíli, keď sa rieši kvalita turbín a pravidlá pre rybárčenie?

Už ho tu máte. Poslancovi Kresťanskej únie Vašečkovi sa nepáči, že školy budú musieť podľa pripravovanej novely zákona ľuďom po zmene pohlavia vystavovať nové doklady s novým menom.

Je poľutovaniahodné, že tento hodnotový poslanec zostal zbabelo len pri takomto detaile. Patrí sa, aby vyzval k zákazu trans ľudí. Nestačí predsa liečiť prejavy, treba ísť k ich príčine. Od ľudí verných zásadám očakávame dôslednosť. Prečo robiť dobre, keď sa dá v mene dobra robiť zle?, aktuality.sk

X X X

Srbsko darovalo Severnému Macedónsku vakcíny od firmy Pfizer

Severomacedónske úrady začiatkom týždňa podpísali dohodu o zadovážení zhruba 200-tisíc dávok vakcíny.
Srbsko v nedeľu darovalo Severnému Macedónsku prvú zásielku 8-tisíc dávok protikoronavírusovej vakcíny od spoločnosti Pfizer. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Srbský prezident Aleksandar Vučič a severomacedónsky premiér Zoran Zajev sa zúčastnili na hraničnom odovzdaní danej zásielky, pričom ocenili priateľstvo medzi oboma susediacimi štátmi na Balkánskom polostrove.
Srbsko, krajina so siedmimi miliónmi obyvateľov, dosiaľ zaočkovala približne 600-tisíc osôb predovšetkým čínskou vakcínou od výrobcu Sinopharm a ruskou vakcínou Sputnik V, pričom v menšom meradle pristúpilo aj k vakcíne od spoločnosti Pfizer.
Táto balkánska krajina je jedným z najúspešnejších štátov v Európe, čo sa týka rýchlosti distribúcie vakcín medzi obyvateľstvom.

Naopak, Severné Macedónsko, podobne ako väčšina ostatných krajín západného Balkánu, zatiaľ nezabezpečilo pre svoju dvojmiliónovú populáciu jedinú dávku vakcíny proti koronavírusu. Mnoho štátov v danom regióne prehodnocuje svoju stratégiu čakania na dodávky vakcín poskytované Západom a zvažuje nákup čínskych a ruských prípravkov.
Odovzdanie vakcín sa muselo minulý týždeň odložiť z dôvodu, že Pfizer a jeho nemecký partner BioNTech požadovali „dodatočnú dokumentáciu" od Srbska v súvislosti s re-exportom svojich vakcín, uviedol Vučič.

Jeho oponenti v Srbsku označili jeho darovanie vakcín Severnému Macedónsku za ďalší populistický krok zameraný na jeho vykreslenie ako regionálneho lídra. Oponenti tvrdia, že množstvo ľudí v Srbsku stále čaká na očkovaciu látku od spoločnosti Pfizer.
Severomacedónske úrady začiatkom tohto týždňa podpísali dohodu o zadovážení zhruba 200-tisíc dávok vakcíny od čínskej spoločnosti Sinopharm, pričom dúfajú, že vakcinačný program spustia ešte v priebehu februára, aktuality.sk

X X X

Slováci zatiaľ neveria v lepší zajtrajšok

Cítia Slováci nedôveru k súčasnej vláde, boja sa dôsledkov pandémie, alebo sú jednoducho iba pesimisti?
Podľa Eurobarometra, celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky, si takmer 43 percent obyvateľov Slovenska myslí, že o rok bude ich životná úroveň nižšia ako teraz. Je to najviac zo všetkých členských štátov Európskej únie. Až 61 percent Slovákov si myslí, že o rok bude národná ekonomika v horšom stave ako v súčasnosti.

Iba každý siedmy obyvateľ Slovenska si myslí, že jeho životná úroveň bude o rok vyššia ako teraz. Naopak, skoro polovica si myslí, že bude nižšia. Je to o 19 percent viac, ako je priemer v rámci štátov spoločenstva. No a 41 percent opýtaných mieni, že životná úroveň sa nezmení.

Napríklad v Českej republike predpovedá zhoršenie životnej úrovne iba 20 percent občanov, v Rakúsku je to 30 percent.
Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že národná ekonomika nebude o rok v lepšom stave ako teraz. Rovnaký stav národnej ekonomiky o rok očakáva 25 percent občanov.

V tomto ohľade sú občania Českej republiky ešte skeptickejší, zhoršenie národnej ekonomiky očakáva 67 percent z nich, v Rakúsku je to 48 percent.

Slovenský pesimizmus

Podľa sociologičky Silvie Porubänovej môže byť negatívne videnie budúcnosti výsledkom prirodzeného pesimizmu. Slovákov. „V konkrétnych otázkach, ktoré sa týkajú dopadov na životnú úroveň, väčšinou vidíme pohár skôr poloprázdny ako poloplný. Tento rok je to, samozrejme, podporené nižšou životnou úrovňou, nižšími mzdami, a, samozrejme, zlou pandemickou situáciou. Vzhľadom na takto pesimistickú náladu je to ešte dobrý výsledok,“ myslí si Porubänová.

Prieskum podľa nej ukazuje aj na nízky stupeň sebauvedomenia a sebadôvery. "Ľudia nedôverujú, že by im mohli ich životné stratégie a plány priniesť výraznejší úspech. Samozrejme, že je to aj znak určitej nedôvery k vláde. Žiadna vláda však sama osebe v súčasnej situácii nemôže urobiť výrazný ekonomický skok. Ľudia majú aj preto pocit, že sa
jednoducho budeme viezť, a situácia sa bude samovoľne zhoršovať,"upo-zorňuje sociologička.

Väčší optimizmus môže podľa nej priniesť najmä zlepšenie pandemickej situácie. „Mohol by tak byť konečne predstavený realistický plán vlády, ktorému by sa dalo uveriť, a vzbudzoval by dôveru,“ upozorňuje Porubänová.

Nedostatočná pomoc

Politológ Miroslav Řádek pripomína, že Slováci vždy citlivejšie vnímali svoju ekonomickú a sociálnu situáciu, najmä v porovnaní s vyspelejšími európskymi krajinami. „Nie je to len môj osobný pocit. Viaceré štatistiky ukazujú, že životná úroveň Slovákov je dlhodobo horšia ako v iných krajinách. Hoci sa súčasná vláda snaží optimisticky prezentovať očakávania do budúceho roku, ľudia sa boja o zamestnanie, a sebalepšia komunikácia vlády by ich pravdepodobne nepresvedčila, že sa budú mať o rok naozaj lepšie,“ myslí si Řádek, podľa ktorého ide u Slovákov o miešanie pocitu strachu, zlej skúsenosti či sentimentu za starými časmi.

Zároveň však dodáva, že určité zlepšenie by u vlády nastať malo. „Ak sa napríklad bavíme o pomoci podnikateľom, štát koná veľmi pomaly. Ak by to robili lepšie, pravdepodobne by výsledky prieskumu až také negatívne neboli. Myslím, že ministri by nemali hovoriť len o očakávaniach, ale mali by prísť aj s dôkazmi o tom, že vedia efektívne pomáhať ľuďom,“ mieni Řádek.

Na pomalú pomoc ľuďom zasiahnutým pandémiou upozorňuje aj ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher. „Keď sa porovnáme napríklad s Nemeckom či Rakúskom, dostávajú Slováci zasiahnutí pandémiou veľmi malú podporu. K tomu sa v počte obetí na milión obyvateľov kriticky blížime k Švédsku, ktoré žiadne lockdowny nemalo. Je logické, že je potom dôvera v svetlú budúcnosť nízka,“ vraví Weisenbacher. Vo Švédsku je to asi 1 202 úmrtí na milión obyvateľov, na Slovensku približne 1 032.

Odborníkom, ktorí sa dlhodobo snažili vláde pomôcť, sa dostalo skôr urážok a verejného poníženia, čo podľa aktivistu taktiež dôvere nepomáha. „Určitú rolu zohráva aj naše historické dedičstvo. Tí, ktorých sme v 90. rokoch nazývali tzv. porazení ekonomickej transformácie, teraz padajú ešte hlbšie. Ich pesimizmus je teda oprávnený,“ podotýka Weisenbacher.

Eurobarometer predstavuje sériu prieskumov verejnej mienky, ktorú pravidelne zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie. Najnovší prieskum, realizovaný medzi 20. novembrom a 21. decembrom 2020 zisťoval, ako ľudia v EÚ počas celosvetovej pandémie vnímajú svoju budúcnosť. Otázky sa vzťahovali okrem iného aj na životnú úroveň občanov a národnú ekonomiku jednotlivých štátov v najbližšom roku./agentury/

X X X

Šeliga: Otváranie škôl sprevádzal zbytočný komunikačný šum

Otváranie škôl skončilo dobre, vznikol však zbytočný komunikačný šum. Na plošné otváranie obchodov či reštaurácií však ešte nie je správny čas pre vysoké čísla nakazených. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedol podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí).

Víta najmä to, že pri fungovaní škôl je zavedený regionálny princíp, teda že sa na otváraní a zatváraní škôl podieľajú aj regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ). „Počiatočný chaos nebol dobrý, ale už to bude lepšie,“ dodal Šeliga.
Do škôl by sa do dvoch týždňov mohli dostať kloktacie testy, čo by umožnilo pravidelné testovanie žiakov. Aktuálne totiž ide o nedostatkový to¬var.

Otváranie škôl je podľa poslanca parlamentu a člena mimoparlamentnej strany Hlas-SD Erika Tomáša dobrý krok, v čase britskej mutácie nového koronavírusu to však považuje za rizikové. „Vláda mala jasne postupovať, zabezpečiť, aby boli pedagógovia včas očkovaní. Obávam sa, aby sa školy zas rýchlo nezavreli,“ uviedol Tomáš.
Obaja politici sa zhodli na tom, že plošné otváranie obchodov a reštaurácií by bolo predčasné. Podľa Tomáša za vysoké čísla nakazených stojí aj neschopnosť vlády prijať protiepidemio¬logické opatrenia včas.

Šeliga na margo konfliktu medzi premiérom Igorom Matovičom (OĽANO) a vicepremiérom Richardom Sulíkom (SaS) pripomenul, že sa blíži rok od vymenovania vlády a nastal čas na odpočet, čo sa jej podarilo a čo mohlo byť lepšie. Ak budú takéto vzťahy pretrvávať, je podľa neho načase sa zamyslieť nad štandardizáciou, alebo nejakým typom rekonštrukcie. Sme za to, aby sa situácia štandardizovala, povedal podpredseda parlamentu. To, či sa vymení premiér, je podľa jeho slov na strane OĽANO.

Poslanec Tomáš si myslí, že vláda sa len tak ľahko nerozpadne. Vymeniť však podľa neho je potrebné nie len premiéra, či nejakého ministra, ale celú vládu. Aj preto, ako tvrdí, spustili petičnú akciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách./agentury/

X X X

Putin: Rusko ešte nedosiahlo vrchol svojho historického vývinu

Putin pripúšťa, že krajina má stále veľa problémov.
Ruský národ je relatívne mladý a ešte nedosiahol vrchol svojho historického vývinu. Vyhlásil to v nedeľu ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí so šéfmi ruských spravodajských médií.

„Rusko ešte nedosiahlo svoj vrchol; sme v pohybe - v pohybe vývoja," vyhlásil Putin, citovaný tlačovou agentúrou TASS.
V zostrihu zo stretnutia, odvysielanom v nedeľu spravodajskou stanicou Rossija-24, Putin uviedol, že podporuje teóriu, že každá spoločnosť prechádza vývojovými fázami, vrcholmi a rozpadmi. Putin povedal, že podporuje teóriu, podľa ktorej každá spoločnosť prechádza fázami vývoja, rozkvetu a úpadku.

Prezident pripustil, že krajina, ktorá prešla ťažkými obdobiami v 90. rokoch a začiatkom bimilénia, má stále „veľa problémov", ale "na rozdiel od iných štátov, ktoré už starnú alebo rýchlo starnú, sme relatívne mladý národ", dodal šéf Kremľa.
Podľa jeho slov vplyv Ruska v post-sovietskom priestore narastá, a Západ využije svoje možnosti a mocenské záujmy na to, aby tomu čelil. „Toto spôsobuje znepokojenie (medzi západnými silami), a práve tu sa nás pokúsia stiahnuť späť," vyhlásil ruský prezident, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Niektorých ochráni pred vírusom predseda a stranícke tričko

Každý piaty občan Slovenska sa určite očkovať nechce. Zvyšok je rovnomerne rozdelený na rozhodnutých ísť a váhajúcich. Trend je dobrý. Postoj k očkovaniu je však už politika.

Rady v lekárňach sú preludom?

Kým sa štát trápi s rozbehom vakcinačných centier, Robert Fico bez akejkoľvek hanby verejne na očkovanie útočí. Vraj ide o biznis farmaceutických firiem. To je teda prekvapko! Ignoruje, že nikto nechce ťahať eurá za vakcínu z peňaženiek biednych Slovákov. A ignoruje tísícky svojich voličov, ktorí s ostatnými denne stoja v lekárňach.

Vrážajú veľké peniaze do vitamínov a iných zázrakov. Len aby boli zdravučkí, s ohybnými chrbticami a kĺbmi, krásnymi vlasmi, dobrým trávením, bez bradavíc, zápachu z úst a častého nočného močenia.
A vypisujú sťažnosti na lekárov, pretože si vraj nevážia životy a nepodali tie najdrahšie lieky ich 95-ročným rodičom na smrteľnej posteli.

Je jasné, že vakcína proti covidu nebude predmetom celonárodného zjednotenia naprieč politickými stranami. Hoci práve očkovanie by si to zaslúžilo. Na rozdiel od vstupu do únie alebo eura ide doslova o život.
Výsledky prieskumu o postoji voličov jednotlivých strán k očkovaniu nie je prekvapujúci, ale stále ponúka dosť dôvodov žasnúť. Nebolo by prirodzenejšie, že opatrní a bojaci sa všetkého neznámeho, sú pekne rovnomerne v každom tábore?
Raz budeme žasnúť

Kotlebovým priaznivcom ako tak rozumieme - tí vidia všetko po svojom. Ale prečo by sa mali vakcíny viac báť voliči Smeru alebo Hlasu? Len z čistého nepriateľstvo voči vláde?

Vláda vakcíny akurát zvonka nakupuje a organizuje očkovanie vo veľkom. Vírus nie je pravicovou ani ľavicovou špecialitou. Navyše je globálnym problémom. Až takým globálnym, že očkovanie musí riešiť aj ruský prezident.
Nejde ani o ochotu obetovať dlhodobo svoju slobodu (alebo komfort) kvôli Igorovi Matovičovi alebo súčasnej vláde. Práve naopak, minútové očkovanie je cesta k obnoveniu normality pre všetkých.

Robert Fico a politici jemu podobní sú vrcholne nezodpovední. Navyše ak nehovoria iba o práve voľby, ale priamo očkovanie napádajú a spochybňujú. Nehovoriac o tom, že s veľkou pravdepodobnosťou si už dávno užívajú ochranu očkovacej látky.
Takáto extrémna pripravenosť hovoriť všetko, čo voliči očakávajú, je strašidelná. Raz sa môže zvrhnúť na veci, o ktorých dnes ani nechyrujeme. A potom budú všetci žasnúť. Aj nezaočkovaní, aktuality.sk

X X X

Adela Vinczeová: Otec pochopil. Je to očkovanie alebo akceptácia smrti desaťtisícov ľudí

Adela Vinczeová patrí k tváram očkovacej kampane. Tvrdí, že jej otec potreboval skúsenosť s covidom , aby získal pokoru. Konšpiračný časopis, na ktorého obálke sa objavila, si predtým iba prelistovala.

Ako ste sa stali tvárou očkovacej kampane?

Bola som oslovená agentúrou, ktorá zastrešuje celú kampaň. Tá oslovila aj ostatné tváre, lebo nie som v tejto kampani sama. Chvíľu som nad tým uvažovala, pretože mi bolo zrejmé, že je to citlivá téma. Potom som povedala také pragmatické áno, že idem do toho.

Rozhovor s Adelou Vinczeovou si môžete vypočuť v podcaste Ráno Nahlas:

Prečo to pragmatické áno?

Zažila som už všelijaké situácie, aj v spojení s mojím menom. A nie je vždy príjemné potom znášať všetky tie reakcie. Bolo mi jasné, že toto je taká citlivá téma, že všetky reakcie nebudú pozitívne.
Aj keď tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je menej, tak sú prirodzene hlučnejší a nie všetci sú otvorení diskusii. Musela som sa na toto pripraviť. Zároveň som si kládla otázku, že či potrebujem svoj postoj verejne zdieľať. Preto hovorím také pragmatické áno, lebo som šla s neutrálnym pocitom. Nie s pocitom, že poďme bojovať a niekoho presviedčať.

Je už na ľuďoch, čo s tým spravia. Ten postoj vyplýva z pomerne osobnej skúsenosti s covidom a s mojimi rodičmi.
Pozerám sa na celú situáciu a kladiem sebe a iným otázku, že aké iné riešenie vidíme? Nie som teraz fanúšik všetkých vakcín, že sa chodím očkovať zo zábavy, lebo ma to strašne baví a napĺňa. Pozerám sa na situáciu, aká je, a nevychádza mi iné riešenie.

Iné riešenie ako očkovanie?

Áno.

Naznačili ste osobnú skúsenosť s covidom. Čo to presne bolo? Mám informácie, že vy ste mali koronavírus a nakazili ste svojich rodičov.
Presne tak. Bolo to deň po negatívnom PCR teste. Asi tá infekčnosť vo mne prepukla náhle, alebo sú tam pravidlá, ktoré medicínsky neviem definovať. Posmelená negatívnym PCR testom som išla na druhý deň natáčať rozhovory so štábom. Mali sme všetci rúško, ale dali sme si kávovú prestávku. 15 minút kávy a obeda, kde sme boli vo vzdialenosti približne 1 a pol metra. S kolegami sme si dali dole rúška a vtedy som stihla nakaziť kameramana. Už som sa cítila zľahka čudne, ale nepripisovala som tomu žiaden význam, lebo som mala negatívny PCR test.

Potom som bola u rodičov, kde sme si pokecali pri čajíku a myslela som si, že na mňa lezie štandardná koncoročná únava. Potom som sa stretla so svojím švagrom, ktorý bol po piatich dňoch vypustený z karantény. Tomu som tiež rovno naložila. Samozrejme, logicky som nakazila aj svojho manžela. Všetci, s ktorými som sa stretla bez rúška, tak tých som spoľahlivo nakazila. Z tých piatich mali traja veľmi ťažký priebeh.

Aký priebeh ste mali vy?

Mala som tri dni zvýšenú teplotu a vnútornú radosť, že môžem byť desať dní doma a relaxovať, lebo moja práca to nie vždy dovoľuje.

Pohodu mi nespôsobovalo to, čo sa stalo s rodičmi. Mama mala veľmi ťažký priebeh. Nebola síce v nemocnici, ale navonok to s ňou vyzeralo horšie ako s otcom. Mala veľmi vysoké horúčky, nevedela prejsť pár krokov a rátala si energiu, že či zájde na záchod, ktorý má vedľa izby. Nikdy som ju nevidela takú zoslabnutú.
Otca to chytilo neskôr. Ten trošku odolával, možno aj psychicky. Nehovorím, že covid zľahčoval, ale videl ho menej nebezpečne, ako sa to všeobecne hovorí a potvrdzuje.

Otec ten týždeň ležal, veľmi slabo komunikoval a neprijímal potravu ani tekutiny. Tým, že sa vizuálne nedusil, sme nevedeli, čo s ním je. Mysleli sme si, že to je nejaká žalúdková verzia. A v tejto situácii aj človek zvažuje, že či zavolá sanitku, keďže nechce zaťažovať zdravotnícky systém. Videli sme, že žije a dýcha a nechávali sme to tak. Nakoniec mal môj manžel dobrý nápad kúpiť oxymeter. Zmerali sme mu okysličenosť a zistili sme, že je hlboko pod normou. Konzultovala som to s lekárom a ten potvrdil, že je to na okamžitú hospitalizáciu.

Teraz ste už všetci vyliečení?

Áno. Boli sme si zmerať aj protilátky.

Povedali ste, že váš otec to nie celkom zľahčoval, ale mal na to iný názor. Čo je to vlastne iný názor v čase takejto pandémie? Môže mať človek legitímne iný názor na rúška a opatrenia? Nie je to tentoraz jednoducho pravda alebo klamstvo ?

Myslím si, že legitímne môže mať hocikto hocijaký názor. Je len otázkou, že aké pochopenie pre ten názor máme. Ja mám pochopenie asi pre všetky názory.

Myslím, že okolo vedeckých právd sa nie je čo názorovo prieť. Chápem, že ľudia sa môžu z nedostatočnej komunikácie zo strany vlády, z nedostatočného vysvetľovania, z dôvodu chaosu a strachu uchýliť k „pravdám“, ktoré im vyhovujú viac. Je to naša prirodzená ľudská vlastnosť, že sa uchyľujeme k tomu, čo nášmu egu viac vyhovuje.

Ja som covid nepodceňovala a dodržiavala som všetky opatrenia. Tým, že sa ma to priamo nedotýkalo, tak som nemala intenzívne potvrdenie vážnosti situácie. Dodržiavala som to z princípu a teraz to dodržiavam zo skúsenosti.
Otec asi potreboval skúsenosť, aby pochopil, a ani ho teraz nehádžem cez palubu, lebo veľa ľudí nemá tú priamu skúsenosť s covidom. Je to pre nich vzdialené a možno ani nedôverujú médiám, všetko tam je podľa nich zmanipulované.

Veď práve. V normálnom stave je možno legitímne myslieť si, že niečo môže byť aj inak ako v médiách.Ale hovoriť, že všetko je inak ako tvrdia mainstreamové média a tvrdiť to dokonca v situácii, keď to je škodlivé a nebezpečné – je to ešte v hranici, keď to dokážete akceptovať ako názor?

Je rozdiel akceptovať a chápať. Je veľmi dôležité chápať, ak sa chceme ako spoločnosť niekam posunúť, lebo to by sme boli stále v nejakom vnútornom konflikte. Ja sa snažím všetkých chápať, ale to neznamená, že tie názory akceptujem. V tom pochopení som skôr prínosná v nejakej diskusii, ako keď s niekým diskutujem v nepochopení a v automatickom odmietaní, že nerešpektujem toho človeka a jeho videnie sveta.

My sme sa s otcom bavili v pokoji a kľude. Ja si ho veľmi vážim, je to vzdelaný a rozhľadený človek. V tejto situácii je to možno aj generačná vec. Stretla som sa s takýmito postojmi aj u iných ľudí v jeho veku. Teraz je voči tej chorobe pokorný a naše diskusie sú oveľa vecnejšie. Mňa baví, keď sa navzájom spochybňujeme a keď do toho vstúpi Viktor. Všetci traja sa rozprávame a je to v pokoji a dokážeme nájsť nejaké nové obzory pre každého.

Hovoríte, že je iné chápať a schvaľovať to, čo ten človek hovorí. Myslíte, že to platí aj pre antivaxerov?

Ja ich úplne chápem, ale nesúhlasím s nimi v aktuálnej situácii. Chápem ich, ľudia sa toho prirodzene boja, veria zo strachu konšpiráciám.

Sú to klasické argumenty, že vakcína vznikla rýchlo a nevieme, čo v nej je. Ani pri rôznych iných vakcínach nevieme, čo v nich je a necháme si ich pichnúť.

Ja som minulý rok absolvovala dve očkovania – proti tetanu a vírusu HPV. Možno aj ja budem mať nejakú nepeknú reakciu od očkovania, ale to k tomu patrí. Napriek tomu všetkému nevidím inú cestu. Môžeme sa nechať ešte premoriť a zomrie 10 000 ľudí, zdravotníctvo to nezvládne, môžeme ísť aj cestou všeobecného prijatia smrti.

Ak vám niekto začne hovoriť, že očkovanie spôsobuje autizmus a ďalšie takéto hlúposti a nepravdy, ako na to reagujete?

Rešpektujem osobné skúsenosti ľudí. Viem, že niektorí ľudia majú osobnú skúsenosť s očkovaniami a takýmito zásahmi, ktoré majú pre nich fatálne následky. Ja sa v tomto nebudem prieť a hádať, lebo niekto môže mať takú reakciu. Preto mu nebudem tvrdiť, že jeho skúsenosť je hlúposť.

Rešpektujem strach z toho celého. Nemám tendenciu niekoho presviedčať. Ja som len predostrela môj postoj a v tejto situácii nevidím iné riešenie. Je to jediná cesta, ktorú vidím. Treba pristupovať k ľudom s veľkým pochopením. Rešpektujem, že ľudia to vidia rôzne a nedávam si žiadne ambície, aby som niekoho presvedčila, každý sa rozhodne podľa toho, ako to cíti. Viac ľudí presvedčí možno ten netlak.

Pred Vianocami som robil rozhovor s arcibiskupom Bezákom, ktorého som sa opýtal to isté – do akej miery by sme sa mali hádať, keď nám niekto začne hovoriť, že rúško je blbosť a podobné veci? Naznačili ste, že s otcom máte takéto diskusie. Kedy stojí za to presviedčať toho človeka a kedy to už nestojí za to?

Mám skúsenosť, že to stojí za to len vtedy, keď si človek vie pri tom celom zachovať svoj vnútorný pokoj a pochopenie pre toho druhého. Akonáhle začnete v sebe cítiť, že sa vám dvíha tlak, tak potom pritvrdíte s argumentmi a vznikne energia, ktorá toho človeka ešte viac blokuje.

Zároveň si vždy hovorím, že možno nemám pravdu. Spochybním aj seba a to mi dovolí trochu zacúvať a dať priestor tomu druhému. Keď má priestor druhý, cíti sa v rozhovore viac prijatý. Preto sme s otcom nemali vášnivé debaty.
Ja som s ním komunikovala z východiskovej pozície môjho absolútneho vnútorného pokoja. Bez ambície, že musím niekoho presvedčiť, bez ambície, že ja mám najväčšiu pravdu na svete. Toto je môj postoj, argumentovala som, ako som vedela, počúval, koľko vedel, a naopak. Človek v tom väčšie ambície nemôže mať, ak cítime, že strácame nervy, vtedy už nemá zmysel debatovať.

Nie je toto situácia, že ide o život a mali by sme za každú cenu debatovať a presvedčiť toho človeka, ktorému hrozí, že zomrie, keď si nedá to rúško?

Máte s tým dobrú skúsenosť?

Nemám skúsenosť s tým, že by som musel niekoho presviedčať, aby si dal rúško.
Aj v iných témach možno. Ja mám skúsenosť, že čím viac na niekoho tlačíme, tak je tá reakcia ešte horšia.
Áno, všeobecne v spoločnosti je presvedčenie, že musíme bojovať za správne veci. Žiaden boj nám nepriniesol nič, možno dočasné prímerie a potom sa tá situácia opäť vrátila v bledoružovom.

Mám to tak aj v komunikácii s ľuďmi – keď náhle vytváram na niekoho tlak, tak viem, že to je môj vnútorný tlak, ktorý neviem v sebe upratať a toho človeka zaháňam viac do kúta. Áno, vyzerá to tak, že buďme odvážni, zatnime päsť a vysvetlime to tomu človeku, ale keď nám ide o efekt a výsledok, čo si myslím, že nám všetkým ide, tak to podľa mňa nie je funkčná metóda.

Odvtedy, čo ste nakazili svojich rodičov, už dodržiavate opatrenia?

Táto veta znie hrozne (smiech). Ja som aj predtým dodržiavala opatrenia. Je pravda, že som po negatívnom PCR teste u nich sedela bez rúška. Nedodržala som opatrenie posmelená negatívnym testom. Inak som dodržiavala opatrenia vždy.
U nás v práci sa testuje stále, ale v našom segmente televíznej zábavy netočíme v rúškach. Otestovaní, ale vždy tam je riziko, že tie testy môžu byť spochybniteľné. Také sú ale pravidlá našej práce. Ja tu prácu vykonávam, lebo môj pracovný zadávateľ má očakávanie, že dodám nejaké pracovné výsledky. V rámci toho robím maximum.

Keď ste zverejnili video, ako zobrali vášho otca do nemocnice, hovorili ste, že „nie sme nikým platení, nikto nám to nekázal hovoriť“. Stretávate sa s tým, že vás ľudia podozrievajú, že ste niekým platená?

Neviem, či mi píšu, lebo nemám sociálne siete, takže nemám kontakt s takýmito reakciami. Viktor má sociálne siete a tam sa to aj jemu objavilo pri iných témach. Ohľadom mojej účasti v kampani mi došli len dva maily, ktoré boli slušné a argumentačné.
Takú priamu skúsenosť nemám, ale keby som si išla čítať komentáre pod verejným článkom na internetovej platforme, tak by som tam určite niečo našla. A tiež to chápem, lebo v akej úrovni vedomia ľudia sú, tak taký softvér využívajú a nedá sa to vyčítať. Ako keby sme prvákovi na základnej škole vyčítali, že nevie integrály. Každý sme niekde inde a nemôžeme očakávať, že všetci máme rovnaký intelekt, nadhľad, vedomie.

Tiež by som nepovedala, že som na vrchole tejto pyramídy, tiež mám často so sebou čo robiť, tiež rada skĺznem k skratkovitému uvažovaniu o niektorých ľuďoch. Možno nie v takomto prevedení, ale adekvátne môjmu intelektu, a to sa tiež nemám čím chváliť.

Takže tomu rozumiem, ale je to vtipné, lebo sme sa minule s otcom o tom bavili, keďže on je rád označovaný za konšpirátora. Pred koronou mu chodili maily, že ho platia Rusi. Keď prekonal koronu a rešpektuje ju a netreba ju podceňovať, tak ho platí zrazu Soros. Jeho platia zo všetkých strán, akurát mama sa pýtala, že kde tie peniaze sú.

Vy ste pred pár rokmi boli na obálke časopisu Zem a vek. Potom sa to nejakým spôsobom vysvetlilo. Neviem, či naši čitatelia poznajú to vysvetlenie. Ako to vlastne bolo?

Oslovili ma, že či by som ich nepodporila. Ja som ich nečítala, ale pamätám si, že v tom čase bolo obdobie, keď sa hecovalo proti Rusom. Ja mám v povahe, že nemám rada, keď sa z tej vyváženosti začíname niekam odkláňať.
Ľudia veľmi radi podliehajú rôznym hromadným emóciám a stačí im málo. Využila som chvíľu, aby som napísala vyjadrenie na tú zadnú stranu. Bolo tam, že ani nečítam tento časopis a nesúhlasím so všetkým, čo tam je. Prelistovala som si to a boli tam články, ktoré rezonovali viac a aj menej. Boli tam zaujímavé články o prírode, ekológii, potravinách a tie ma zaujímali. Ja nie som politický typ, takže tie druhé som iba prelistovala a povedala som si, že neviem, či to je môj štýl.
Napísala som, že nie so všetkým rezonujem, ale myslím si, že žijeme v dobe, keď by sme sa mali učiť chápať aj iné názory a postoje, lebo inak budeme v sebe šíriť potenciál pre vonkajšie konflikty. To je všetko, čo som tam napísala. Absolútne chápem, že ľudia radi zaraďujú a potrebujú vedieť, že či patrím tam alebo tam. V tejto túžbe mať jasno, lebo inak je človek zmätený, som bola niekde zaradená. Veľa ľudí ani netušilo, čo som tam napísala. Bolo z toho, že dávam pre nich rozhovory a píšem pre nich články, bola z toho až taká bulvárna bublina. Tiež rozumiem tým reakciám a vyskúšala som si to zažiť.

Bolo podľa vás správne rozhodnutie, že ste sa ocitli na obálke časopisu Zem a vek? Dnes by ste to už neurobili?

Dnes by som to oveľa viac zvážila. Skôr by som sa zamýšľala, aký to má význam. Nastal z toho rozruch a ľudia si ma zaradili k sebe alebo proti nim. Iný výsledok to nemalo.
Mala som od spoločnosti príliš veľké očakávania, že pochopia, o čo mi išlo. Absolútne chápem, že sa to neudialo, takže by som si povedala, že to veľký zmysel nemá.

Bola to super skúsenosť, veľmi náročná a stále to doznieva. Verím tomu, že všetko sa deje aj v mojom živote v nejakom scenári, ktorý úplne neodbáča a túto skúsenosť som asi potrebovala.
Medzitým bol šéfredaktor tohto časopisu odsúdený na prvom stupni, za extrémistický trestný čin, pretože jeho článok v tom časopise bol antisemitský. Vy ste teraz tvárou očkovacej kampane a oni sú dlhodobo proti očkovaniu.

To ani neviem, lebo sa tým nezaoberám.

Nebolo to nezodpovedné, že ste si to neprečítali a toto ste tam napísali? Ako keby ste legitimizovali všetky tie konšpirácie, ktoré v tom časopise sú.
Neviem, či je dostatočným vyvážením to, že som tam napísala, že nie so všetkým, čo sa tam píše, rezonujem. Je pravda, že som nemala úplne načítané články, vlastne vôbec alebo veľmi málo.

Na druhej strane som nečítala články, pre ktoré je pán šéfredaktor obvinený, takže by som sa k tomu nechcela vyjadrovať. Keď chce človek dávať nejakú message, ako som ja mala tento zámer, tak by to mal robiť v kontexte a na platforme, ktorá je nenapadnuteľná. Tak by som to povedala a toto asi nebolo úplne ono.

Aby sme uzavreli túto tému - bolo to pod titulom Zem a vek pozitívny. Ste alebo nie ste teraz v roku 2021 Zem a vek pozitívna?

Určite pozitívna nie som. Nie som ani naklonená tomu, aby sme si dávali nejaké nálepky, ale rozumiem tomu, že akonáhle sa v nejakom médiu objavujú obsahy, ktoré napádajú ľudské slobody, ľudské práva, nedajbože rasové otázky a podobne, tak tam je tá nálepka rozhodne negatívna. Takéto niečo by som určite nepodporila.

Spomenuli ste, že nemáte sociálne siete. Prečo?

Nedostala som sa k tomu. Nebol to nejaký zámer, že teraz budem za každú cenu iná a odlišná. Chodím do práce a nejako na to neprišiel čas. Na to treba čas a myslieť na to. Keď bude viac času, tak áno. Možno vtedy už nebudem zaujímavá.
Sociálne siete sa dajú využiť a majú veľký potenciál. Otázka teda je, či chcete povedať niečo, čo by sa tým kanálom dalo šíriť, alebo si len chcete robiť svoju prácu a mať pokoj.

Myslím si, že nie sú len tieto dve cesty, že robiť si prácu a mať pokoj a potom šíriť veci na sociálnych sieťach. Nie sú to jediné dve možnosti, ktoré človek má. Domnievam sa, že najviac človek mení spoločnosť tým, že je autentickým príkladom.
Je veľa ľudí, ktorí šíria rôzne správy, myšlienky z východiskovej pozície svojho vlastného neautentického zmätku a vtedy si myslím, že to nefunguje a nemuseli by v tom prípade ani sociálne siete mať. Potom sú ľudia, ktorí sociálne siete nemajú a dokážu tým, čo robia, ako zmýšľajú, ako sú uveriteľní oveľa viac ovplyvniť. Či už jedným článkom v novinách, alebo jedným rozhovorom v televízii, ale hlavne svojim životom.

Poznám v histórii a v súčasnosti osobnosti, ktoré sú inšpiratívne a nemajú sociálne siete. Dá sa to aj dobre využiť, ako napríklad môj manžel, že šíri ekologické témy, ako to robia mnohí ďalší, ktorých sledujem na Instagrame, lebo rada sledujem Sajfu a jeho ženu a mnohých iných, ktorí majú čo povedať spoločnosti.

Ja to robím aj inak, robím to cez rozhovory, ktoré vediem v Trochu inak, možno to robím cez moje rozhovory, ktoré ľudia vedú so mnou v iných médiách. Tiež ponúkam len to, čo viem ponúknuť, možno to je podľa niekoho málo, pre niekoho to môže byť inšpiratívne. Toto je moja cesta a nehovorím, že nikdy nebudem mať sociálne siete, ale aktuálne je toľko roboty a ešte komplikovaná v súvislosti s covidom, že si to neviem predstaviť.

Cez čo vlastne sledujete Sajfu a tých ľudí, ktorých chcete, keď na sociálnych sieťach nie ste?

Pozor, ja mám tajný profil. Mám tam asi desať postov a z toho ich sledujem.

Nejaké fejkové meno?

Presne, ale to vám nemôžem prezradiť. Mám to skôr ako takú zábavu. Pozerám si na Instagrame väčšinou fitnes videá, recepty a mačky, aktuality.sk

X X X

Zdevastované Turzovské kúpele by mohol kúpiť kraj. Za dvojnásobok ceny, za ktorú ich predal

Po desiatich rokoch od predaja gelnického kúpeľného areálu aj s budovami, dostal kraj ponuku odkúpiť ich späť. Za štvornásobok. Suma sa ustálila na polovici, poslanci ale nie sú jednotní. Tí proti hovoria, že kraj má do čoho investovať.
GELNICA: Turzovské kúpele pri Gelnici plánuje od súkromnej spoločnosti kúpiť Košický samosprávny kraj. Poslanci by o tom mali rozhodovať 19.februára. Paradoxne, ich bývalí poslaneckí kolegovia areál v roku 2011 predali ako nadbytočný a neperspektívny, aby do neho župa investovala.

„Škoda, že je v zlom stave. Pamätám si časy, keď to všetko fungovalo. Zaslúžilo by si to rekonštrukciu, aby sa tu vrátil život,“ povedala Zlatica Kipikašová.

Areál bývalých Turzovských kúpeľov sa nachádza približne dva kilometre od Gelnice. Kúpele boli zamerané na liečbu nervových a respiračných chorôb. Schádzala sa tam šľachtická smotánka i bežný ľud, k jazeru cestovali ľudia až z Budapešti. Vznikli na prelome 19. a 20. storočia na mieste, kde bol predtým vybudovaný systém tajchov, ktoré slúžili ako zásobáreň vody pre banskú činnosť.

V čase socializmu tam bola škola v prírode a v lete pionierske tábory. Areál sa využíval ešte v rokoch 1990 až 2007.
Košický samosprávny kraj bol vlastníkom rozsiahleho areálu v rokoch 2002 a 2011. V roku 2007 zariadenie vyradili zo siete škôl a školských zariadení. Areál sa potom stal prebytočným majetkom.

Predaj za polovicu

Získať za symbolické euro ho vtedy plánovala aj Gelnica, k dohode nedošlo. Kraj zdôvodňoval zamietnutie tým, že darovať majetok nie je možné, nedovoľujú to rozpočtové pravidlá.

Kraj sa rozhodol pre predaj prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže. Súdny znalec majetok ocenil na 339-tisíc eur. Pre nezáujem sa cena znižovala, až napokon areál kúpil v roku 2011 Jaroslav Čipčala za niečo cez 170-tisíc eur. Plánoval tam vytvoriť domov dôchodcov, napokon sa nič nezrealizovalo.

Obrat nastal vlani, keď areál kúpila firma Sanpo, ktorej vlastníkom je Günter Nebel. V minulosti v tejto firme pôsobil aj Čipčala. Jeho firma sídli v Malej Tŕni v okrese Trebišov, podobne ako Sanpo.

Primátor vidí príležitosť pre región

Primátor Gelnice Dušan Tomaško do funkcie nastúpil v roku 2015. Obnova Turzových kúpeľov bola pre neho jedna z priorít.
„Turzov je pre Gelničanov ako srdce. Snažil som sa stretnúť s vtedajším majiteľom, no za šesť rokov sa mi to nepodarilo. Pred pol rokom kúpila areál nová spoločnosť. Hneď, ako ho získali, ozvali sa. Pri stretnutí sme riešili ďalšie vízie,“ hovorí Tomaško, ktorý je aj krajským poslancom.

Oslovil predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku a jednal s ním o tom, že keď už župa raz vlastnila tieto nehnuteľnosti, bolo by dobré získať ich späť.

„Viem si predstaviť premenu lokalitu na viac účelov, mohol by tam byť dom sociálnych služieb, turistické ubytovanie, stravovacie zariadenia. Vidím to ako turistický potenciál, pretože lokalitu je možné prepojiť s Kojšovskou hoľou či Plejsami. Je to príležitosť na rozvoj cykloturistiky, turizmu, lokalita je vhodná na rekreáciu,“ vyratúva primátor.
Suma môže podľa neho odrádzať poslancov, navyše, keď pred desiatimi rokmi župa areál predala za polovičnú cenu.
(Článok pokračuje pod obrázkom)

„Myslím si že to bol vtedy podvod. Bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý ocenil areál na vyššiu sumu. Treba sa na to ale pozrieť tak, že 340-tisíc je síce vysoká suma, ale v Košiciach za tento peniaz kúpite jeden rodinný dom s malým pozemkom. Tu ide o štyri objekty a obrovský areál s viac ako 20-tisíc metrami štvorcových,“ hovorí.

Zbierajú podpisy za záchranu

Podporiť kúpu areálu župou má podporiť aj petícia, pod ktorú sa doteraz podpísalo 3500 ľudí.

„Podľa nás ide o poslednú šancu ako tento skvost Dolného Spiša zachrániť. Veríme, že verejná správa nájde pre Turzov využitie, ktoré mu zabezpečí obnovu, prinesie do regiónu nové pracovné miesta a rozvoj cestovného ruchu,“ píšu jej organizátori.

„Po spustení petície sa ukázalo, že ľudia majú veľký záujem, aby sa Turzov obnovil. Je to nehoráznosť, do akého stavu sa dostal. Zapájajú sa ľudia z celého Slovenska, ktorí majú k tomu miestu vzťah, chodili tu do táborov, spomínajú,“ hovorí spoluautor petície Milo Janáč.

„Nikto nedúfal, že môže prísť šanca na zmenu. Je to príležitosť do chudobnej Hnileckej doliny priniesť život a najmä zamestnanosť,“ dodáva.

Architekt Igor Cziel je tiež členom petičného výboru. „Máme jednu z reálnych šancu zabudnutý a spiaci kút opäť prebudiť. Momentálne je označovaný za čiernu dieru, ale je to aj výzva a chceme poukázať, že je možný posun vpred,“ myslí si.
Mrzí ho, že gelnický región je dlhodobo nezahrnutý do koncepčného riešenia kraja a táto dolina ostala zabudnutá a podfinancovaná.

„Rozumiem váhaniu poslancov, ale treba to vnímať nadregionálnom koncepte a koncepčne túto záležitosť riešiť,“ dopĺňa.
Pomoc lokalite

Na stole má Košický samosprávny kraj ponuku od firmy, ktorá areál kúpila minulý rok.
Vlastník pôvodne navrhoval kúpnu cenu vo výške 750-tisíc eur. Podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať majiteľ, bol areál ohodnotený na 420-tisíc eur. Na základe ďalších rokovaní vlastník súhlasil s predajom tohto areálu Turzovských kúpeľov za cenu podľa znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil KSK. Areál bol ohodnotený na 346-tisíc eur.

Zámer odkúpiť Turzovské kúpele vznikol v rámci prípravy Integrovanej územnej stratégie Košického kraja.
„Dokument koncentruje všetky projektové zámery na podporu regionálneho rozvoja. Kraj v ňom vytypoval niekoľko rozvojových projektov, ktoré majú potenciál pozdvihnúť životnú úroveň konkrétnej lokality. Aby bolo možné projektové zámery rozvíjať, kraj potrebuje mať k danému objektu aspoň čiastočný majetkovoprávny vzťah,“ povedal predseda župy Rastislav Trnka

Predaj Turzovských kúpeľov považuje za zlyhanie bývalého vedenia kraja.

„Kúpele boli predané za dvojnásobne nižšiu cenu oproti cene, ktorú stanovil znalecký posudok. Do tohto projektu sa oplatí investovať, pretože znamená vytvorenie nových pracovných miest, čo by pomohlo zastaviť vyľudňovanie hladových dolín a naštartovať nadväzujúce podnikateľské aktivity.“

Župan uviedol, že kraj má záujem využiť na odkúpenie areálu, jeho rekonštrukciu a údržbu viaczdrojové financovanie, vrátane eurofondov.

Je čo opravovať

Člen komisie cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce Košického kraja Milan Potocký, ktorý v zastupiteľstve zastupuje Zemplín, je presvedčený, že kraj by sa mal v prvom rade sústrediť na rekonštrukciu a obnovu objektov a budov, ktoré má vo svojom vlastníctve a sú v nevyhovujúcom stave.

„Samosprávny kraj má vo svojom majetku v zriaďovateľských organizáciách objekty, ktoré patria pod múzea, knižnice, osvetové strediská, domovy sociálnych služieb a školy, ktoré potrebujú rekonštrukciu a modernizáciu,“ hovorí.
Upozorňuje aj na hvarijný stav viacerých mostov, sú v havarijnom stave a kraj potrebuje na ich rekonštrukciu milióny eur.

„Kupovať ďalšiu schátranú budovu, ktorej sa vyšší územný celok pred časom zbavil, nepovažujem za hospodárne riešenie, aj keď nepochybujem, že úmysel a zámer môže byť dobrý, realita môže byť nakoniec úplne iná. Kraj nedostatočne rozvíja cestovný ruch napríklad na Zemplínskej šírave, kde už je vybudovaná potrebná infraštruktúra, preto si neviem predstaviť, že by sa mu to podarilo v areáli, ktorý je doslova v troskách,“ poznamenal Potocký.
Poukázal na fakt, že kraj má vo svojom vlastníctve aj bývalú školu v prírode v obci Inovce v okrese Sobrance, kde tiež deklaroval, že tam chce oživiť cestovných ruch a turizmus, no objekt je nevyužitý a chátra.

„Nepozdáva sa mi ani cena, za ktorú chce kraj nehnuteľnosť odkúpiť. Je až takmer o polovicu vyššia, ako suma, ktorú získal za predaj objektu pred 10 rokmi,“ dodal Potocký.

Košický poslanec kraja Miloš Ihnát z Košíc skonštatoval, že lokalita má svoj potenciál. „S aktuálnym predloženým návrhom sa však nestotožňujem,“ uviedol. „Bol by som za zníženie kúpnej ceny a konkrétnejší návrh budúceho využitia,“