iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ex príslušník SIS Böhm sa zastrelil, bol proti Lučanskému

Bývalý príslušník SIS František Böhm, ktorý bol trestne stíhaný v prípade uplácania vysokopostavených policajných funkcionárov, sa zastrelil. Informuje o tom portál noviny.sk, podľa ktorého sa Böhm strelil do hlavy v obci Plavecký Štvrtok v piatok v neskorých večerných hodinách. Svoju ženu mal neúmyselne postreliť do oblasti hrudníka.

Böhm bol kajúcnikom vo viacerých kauzách, ktoré momentálne vyšetruje polícia. Vypovedal o údajnom podplácaní policajného exprezidenta Milana Lučanského a ďalších obvinených v prípade Judáš. Mal spolupracovať aj pri vyšetrovaní kauzy Texasan. V polovici decembra ho prepustili na slobodu.

Právny zástupca rodiny Milana Lučanského Miroslav Radačovský v statuse na sociálnej sieti potvrdil, že Böhm bol kľúčovým svedkom proti generálovi Lučanskému. „..Bol tzv. kajúcnikom, stál za dôvodmi kolúznej väzby Lučanského. Toto s určitosťou viem z obsahu spisu. Prečo však došlo k samovražde, resp. k smrti tohto kajúcnika, sa relevantne vyjadriť nemôžem, pretože nepoznám konkrétne okolnosti jeho smrti,“ dodal Radačovský.

Incident vyšetruje krajská kriminálka

Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lucia Mihalíková, policajti objasňujú tragické udalosti, ktoré sa stali v Plaveckom Štvrtku v okrese Malacky. „Krátko pred polnocou sme prostredníctvom tiesňovej linky 158 prijali oznámenie o postrelenej žene a zastrelenom mužovi, ktorí sa nachádzali v jednom z rodinných domov v obci Plavecký Štvrtok. Podľa doterajších informácií muž spôsobil strelné zranenie žene a následne sa sám zastrelil. Ženu so zraneniami previezli do jednej z bratislavských nemocníc. Muž zraneniu na mieste podľahol," ozrejmila Mihalíková.

Prípad si na mieste prevzala bratislavská krajská kriminálka. Policajti na mieste v súčasnosti vykonávajú všetky potrebné prvotné a neopakovateľné procesné úkony. „Okolnosti tohto prípadu sú v týchto chvíľach predmetom vyšetrovania. Hneď, ako to procesná situácia umožní, budeme verejnosť o prípade informovať," dodala bratislavská policajná hovorkyňa.
Nešlo o vraždu, potvrdil Kovařík

Prezident Policajného zboru Peter Kovařík by bol nerád, ak by sa v súvislosti s touto udalosťou šírili rôzne konšpirácie a špekulácie. V žiadnom prípade sa podľa jeho slov nejedná o vraždu. Zároveň potvrdil, že podľa doterajších informácií spôsobil Böhm neúmyselné strelné zranenie svojej manželke a následne sa sám zastrelil. „Vyšetrovanie je vedené na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, viac podrobností zatiaľ nie je možné zverejniť,“ uzavrel policajný prezident v stanovisku, ktoré poskytol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Lučanský: Hádžu na mňa špinu

Milan Lučanský sa chcel stretnúť s každým, kto tvrdil, že vzal od neho peniaze alebo nejakú výhodu, vyplynulo z výsluchu pred policajným vyšetrovateľom. Odmietal, že by prijímal úplatky či už od Norberta Paksiho, zástupcu šéfa Útvaru zvláštnych policajných činností, alebo od exsiskára Františka Böhma.

Lučanský o Paksim a Böhmovi povedal, že sú „zmrdi“, ktorí na neho hádžu špinu. „Nikdy som od tých ‚zmrdov‘ nemal dôvod ani motív brať peniaze,“ vyhlásil Lučanský.

Podľa výpovedí týchto dvoch kajúcníkov totiž mal Lučanský brať mesačne 30-tisíc eur. Böhm, ktorý už ako podnikateľ mal podvádzať na DPH, vraj dával peniaze Paksimu a ten časť odovzdával Lučanskému. Böhm si tak mal údajne kupovať pokoj od policajtov. „To je toľko peňazí, že by som nimi musel kúriť,“ mal podľa záznamu z výsluchu povedať Lučanský, keď si prečítal, že sa mal takto obohatiť o 510-tisíc eur.

Paksi a Böhm sa poznali z čias, keď obaja pracovali spolu v polícii. Böhm odišiel do SIS a ich kamarátstvo pretrvalo. Lučanský sa pred vyšetrovateľom zamyslel, že Paksi mohol brať od Böhma peniaze a tváriť sa, že sú pre neho. Dodal, že keď sa s ním chcel Böhm stretnúť, vždy tam bol Paksi. „Asi sa bál, že by sa ma sám Böhm spýtal, či som spokojný s financiami, ktoré mi mal poslať,“ dodal Lučanský.

Akcia Judáš z 2. decembra bola veľkým zásahom voči najmä bývalým policajným funkcionárom. Do rúk Národnej kriminálnej agentúry vtedy padli ďalší vysokí funkcionári polície, SIS a Kriminálneho úradu Finančnej správy. V skupine ôsmich obvinených bol tragicky zosnulý bývalý policajný prezident Milan Lučanský. Ich trestná činnosť sa mala podľa polície týkať korupcie, jedna osoba je obvinená aj z ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a jedna osoba je obvinená aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny./agentury/

X X X

František Böhm je mŕtvy. Súd však jeho svedectvo môže použiť

Ak prípady, v ktorých figuroval František Böhm, skončia pred súdom, môže sa tam ako ako dôkaz použiť aj zápisnica z výsluchu tohto zosnulého svedka. Odborníčka na trestné právo očakáva, že advokáti ostatných obvinených sa ho pokúsia spochybniť.

Bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a exsiskár a obchodník s pohonnými hmotami František Böhm začali rozprávať prakticky okamžite po tom, ako v rámci akcie Božie mlyny na jeseň minulého skončili v rukách polície. Ich prvotné obvinenia sa týkali zločineckej skupiny Takáčovcov, začali však hovoriť aj o ďalších ľuďoch.

Priamo v uznesení Špecializovaného trestného súdu o Böhmovej väzbe sa už spomínal aj neskôr zadržaný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a okolnosti prepustenia z väzby mafiánskeho bossa skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku.
Práve dvojica spolupracujúcich obvinených Makó - Böhm začala už po pár dňoch od zadržania odkrývať podhubie policajnej mafie pod vedením Norberta Bödöra aj korupčné podozrenia v kauze Judáš. O čom všetkom bývalý SIS-kár rozprával nevie ani jeho obhajca Vladimír Mitro. Pre Aktuality.sk potvrdil, že ho zastupoval od vznesenia obvinenia.

„Vypovedal do viacerých prípadov ako svedok. Právne zastúpenie nepotreboval, na tie úkony sme nechodili,“ dodal.
Dnes vieme, že Böhmove svedectvo odkrylo napríklad státisícové úplatky slovenských Texasanov, ktorí stoja za firmami zo skupiny Jopi. Ale aj peňažný paušál, ktorý mal vyplácať bývalému šéfovi polície Milanovi Lučanskému a ďalším policajným dôstojníkom Norbertovi Paksimu a Jozefovi Rehákovi. Lučanský spáchal samovraždu koncom minulého roka. Okolnosti jeho smrti vyšetruje policajná inšpekcia a rieši ich aj špeciálna komisia ktorú zriadila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Stíhaní na slobode

Makó aj Böhm boli najskôr vo väzbe, oboch však neskôr pustili a boli stíhaní na slobode. Böhm si siahol na život približne dva mesiace po prepustení z vyšetrovacej cely. Podľa medializovaných inofrmácií najprv postrelil do hrudníka svoju manželku, ktorá sa mu pokúsila v samovavražde zabrániť a vzápätí sa zastrelil ranou do hlavy.

Prípadov, v ktorých Böhm vystupoval ako svedok, môže byť oveľa viac, než dnes vieme. Otázkou teraz je, aký vplyv bude mať jeho náhla smrť na prípady, pre ktoré bola jeho výpoveď kľúčová. Neznamená to však, že kauzy, v ktorých Böhm svedčil sú týmto stratené.

Podľa šéfky policajnej akadémie a odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej sú prípady, kedy súd v dokazovaní pracuje len so zápisnicou z výsluchu svedka v prípravnom konaní. Takýchto vážnych prekážoch poznajú naše kódexy viacero a smrť svedka je pochopiteľne jednou z nich.

Právna expertka očakáva, že obhajcovia ostatných obvinených sa budú snažiť takto vykonané dôkazy napadnúť a spochybniť. Dôležité preto bude, za akých okolností Böhm svoju výpoveď urobil.

„Otázka je ako bola výpoveď v prípravnom konaní uskutočnená, či bol pri tom dozorujúci prokurátor, či bol prítomný obhajca, či bol o úkone upovedomený. Akým spôsobom bol samotný výsluch uskutočnený,“ vysvetľuje Kurilovská. Väčšiu váhu tak majú výpovede, ktoré urobil svedok po vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcov, ktorí mu mohli na miest klásť otázky.

Jedna výpoveď nestačí

„Väčší problém bude s prípadmi, kde bol vypočutý len po začatí stíhania vo veci, pred vznesením obvinenia. V kontexte všetkých aktuálnych udalostí to môže obhajoba výrazne napadnúť,“ očakáva Kurilovská. Za problém považuje aj fakt, že z Böhma sa po obvinení stal kajúcnik. „Inštitút spolupracujúceho obvineného by som apriori nespochybovala. Máme ho tu roky a na základe neho boli rozbité mafiánske skupiny 90-tych rokov,“ upozorňuje rektorka policajnej akadémie.

Dôležité však podľa nej je, aby svedectvo nebolo ojedinelé, ale súčasťou mozaiky. „Nikdy nestačí len jedna svedecká výpoveď. Treba ju overiť zo všetkých strán a podporiť ďalšími dôkazmi. Nemali by to však byť len svedecké výpovede ďalších osôb, ktoré by boli inak obvinené, ale spolupracujú. Mali by to byť aj iné fakty.

X X X

Pellegrini: Smrť kľúčového svedka Böhma vzbudzuje veľa otázok

Smrť kľúčového svedka Františka Böhma vzbudzuje veľa otázok a vyvoláva dojem, že niečo v krajine nie je v poriadku. Uviedol to nezaradený poslanec Národnej rady SR a líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Poukázal na to, že sa o samovraždu nepokúšajú len obvinení vo väzbe, čo bol prípad zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského, či pokus o ukončenie života bývalej sudkyne Moniky Jankovskej, ale aj ľudia, ktorí s políciou spolupracujú a sú v pozícii svedka. „Niečo nie je v poriadku, vyrušuje ma to,“ skonštatoval Pellegrini.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v tejto súvislosti vyjadril nad situáciou ľútosť. „Takéto veci by sa nemali končiť smrťou, je mi to ľudsky ľúto, škoda zmareného života,“ dodal Kollár.

Zároveň pripomenul, v reakcii na pokusy o samovraždu obvinených vo väzbe, že na úpravách podmienok, najmä kolúznej väzby, už ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pracuje. Kollár navrhuje, aby sa Slovensko inšpirovalo Českou republikou, kde kolúzna väzba, teda keď je obava z ovplyvňovania svedkov zo strany obvineného, trvala
maximálne tri mesiace s možnosťou predĺženia o ďalšie tri mesiace.„Aspoň by to prokurátora nútilo rýchlejšie konať,“ vysvetlil Kollár. Podľa Pellegriniho takýto návrh by mohol nájsť podporu v rámci celého politického spektra./agentury/

X X X

Polícia posilní kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom

Polícia upozorňuje verejnosť, že v súvislosti s prijatými opatreniami sa môžu zvyšovať čakacie doby pri vstupe na Slovensko. Polícia posilní od pondelka (15. 2.) kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka s tým, že nepôjde o hraničné kontroly.
Policajti budú kontrolovať dodržiavanie karanténnych opatrení a splnenie podmienok pred vstupom na územie Slovenska vyplývajúcich z platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR.

„Kontroly budeme vykonávať najmä v exponovaných časoch a v časoch, keď sa predpokladá na základe analýz a štatistik najväčšia intenzita dopravy. To aj z dôvodu, aby Policajný zbor vedel účelne a efektívne využívať svoje sily a prostriedky, aj pri výkone kontrol dodržiavania karanténnych opatrení vo vnútrozemí," priblížil Slivka.

Zároveň informoval, že na hraniciach s Českom príslušný správca komunikácie uzavrie malé cestné priechody, a to Čadca - Milošová - Šance, Červený Kameň - Nedašova Lhota, Nová Bošáca - Březová a Skalica - Sudoměřice (stará cesta).
Na spoločných hraniciach s Poľskom budú príslušným správcom komunikácie uzavreté cestné priechody Palota - Radoszyce, Nižná Polianka - Ožena, Kurov - Muszynka, Čirč - Leluchów, Lesnica - Szczawnica, Lysá nad Dunajcom - Niedzica, Tatranská Javorina - Lysa Poľana, Suchá Hora - Chocholów, Bobrov - Winiarczykówka, Novoť - Ujsoly.

„Jedná sa o cestné komunikácie III. kategórie s najnižšou intenzitou dopravy," poznamenal Slivka. Ostatné cestné priechody je možné využívať ako doteraz, pri dodržaní karanténnych opatrení. Na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom nedochádza k zmene otvorených či uzavretých cestných priechodov, ani času ich otvorenia.

Polícia upozorňuje verejnosť, že v súvislosti s prijatými opatreniami sa môžu zvyšovať čakacie doby pri vstupe na Slovensko. Od stredy 17. februára začne platiť nový režim na hraniciach, pôvodne to malo byť od pondelka. Každý, kto príde zo zahraničia na Slovensko, bude povinne nastupovať do 14-dňovej karantény. Najskôr na ôsmy deň môže absolvovať RT-PCR test. Pokiaľ bude negatívny, bude možné karanténu prerušiť. Platiť budú aj výnimky. Budú ju mať napríklad takzvaní pendleri, ktorí pracujú v susedných krajinách. Potrebovať však budú negatívny test. Nový režim má zabrániť pred šírením mutácií nového koronavírusu, aktuality.sk

X X X

Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?

Kolovali o ňom hotové legendy. Keď sa pred 45 rokmi ukázal na verejnosti, totalitný režim ho oslavoval ako hrdinu. Dostával rôzne vyznamenania, spevák Josef Laufer mu dokonca venoval pieseň. Bol to však naozaj dobrý špión alebo iba zúfalec, čo chcel vyhodiť do vzduchu Rádio Slobodná Európa? Aký je skutočný príbeh agenta Pavla Minaříka?

Bolo to ako dobre pripravené divadlo s predohrou, zápletkou aj veľkým finále. Občania Československa sa najprv 28. januára 1976 z krátkej správy dozvedeli, že sa do vlasti vrátil tajný agent rozviedky (jeho meno neuviedli), ktorý dokázal preniknúť do zahraničného Rádia Slobodná Európa (RFE) a niektorých exilových organizácií.

Získal tam vraj informácie o ich „protimierovej a podvratnej činnosti, riadenej americkou spravodajskou službou CIA“.
Už na druhý deň preňho pripravili veľkú tlačovú konferenciu, aby sa o svoje „hrdinské činy“ mohol podeliť so svetom. Až teraz ľudia zistili, že sa volá Pavel Minařík. Odhalil im „prehnitú tvár“ imperializmu, „štvavého vysielača“, kde sedem rokov pôsobil, no aj celej emigrácie. Vypočuť si ho do Prahy prišlo až 137 spravodajcov zo 16 krajín.

„Podarilo sa mi získať dôveru pracovníkov československého oddelenia Slobodnej Európy. Mal som možnosť zistiť mená informátorov a tiež ich spojenie so Slobodnou Európou,“ chválil sa pred novinármi Minařík.
Po tom, čo vymenoval niekoľkých „zradcov“, s ktorými sa v zahraničí stretol, si hneď položil aj otázku, čo ich spája. „Je to túžba po peniazoch, ktoré dostávajú od Američanov. Je to strata všetkých ilúzií. Sú to kariéristi. Sú to ľudia, ktorí stratili vlasť,“ zhodnotil 30-ročný agent.

Sláva, ktorej sa Minaříkovi za socializmu dostalo, bola skôr výsledkom náhody.

V nasledujúcich dňoch o ňom pravidelne informovali noviny, diskutoval v televízii, v straníckom denníku Rudé právo osem týždňov zverejňovali jeho zážitky pod názvom Rozviedčikov príbeh. V apríli 1976 mu vyšla kniha a Poliaci o ňom dokonca plánovali nakrútiť film.

Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá stála v pozadí jeho pochybnej slávy, mohla byť spokojná. „Jeho vystúpenia majú vysokú profesionálnu úroveň, sú rozvážne a úderné, všetko je podložené dokladmi a dokumentmi… Spôsobili zmätok v radoch nepriateľa,“ ocenila jeho prejav.

Akoby šlo o nejakého československého Jamesa Bonda. Drvivá väčšina toho, čo sa o ňom vtedy narozprávalo, boli pritom výmysly – mýtus z dielne ŠtB. Ako totiž neskôr vyšlo najavo, Minařík nijaké veľké odhalenie nepriniesol.
Keď pôsobil v Mníchove, nebol dokonca ani kapitánom, ani členom spravodajskej služby. Tým všetkým sa stal až po návrate do ČSSR. A informácie, ktorými rozviedku zásoboval, bývali často bezcenné.

Mladík so správnymi názormi

Sláva, ktorej sa Minaříkovi za socializmu dostalo, bola skôr výsledkom náhody. Nevynikal zvláštnym talentom ani schopnosťami, v radoch ŠtB bolo veľa iných agentov, ktorí toho pre režim vykonali viac ako on. Takých však bolo treba v teréne, nestávali sa z nich mediálne hviezdy.

V rodnom Brne sa Minařík vyučil za elektrikára, neskôr pracoval ako osvetľovač, zvukár či kulisár v divadle, príležitostne ako ochotnícky herec. Keď musel narukovať, predstieral duševnú poruchu a samovražedné sklony, aby ho prepustili z vojenskej služby.
Po návrate do civilu sa pol roka živil ako robotník, až kým v roku 1965 nezískal miesto v brnianskej redakcii Československého rozhlasu. Oženil sa s učiteľkou a neúspešne sa uchádzal o štúdium na FAMU, JAMU či žurnalistike v Bratislave.

Osudový zlom v jeho živote nastal v decembri 1966, keď ako 21-ročný nadviazal kontakty so spravodajskou službou.
Priviedol ho k tomu jeho priateľ eštebák, ktorý si všimol, že sa Minařík zaujímal o politiku a mal „správne“ názory. Ponúkol mu teda spoluprácu s ministerstvom vnútra i možnosť, že ho ako tajného agenta vysadia v kapitalistickej cudzine. Minařík pristal a v roku 1967 podpísal spoluprácu s ŠtB.

Najprv ho viedli pod krycím menom Herec, potom Ulyxes, čo bola postava novinára v známom románe Planéta opíc. Čoskoro sa dozvedel aj o misii, ktorá ho čakala – infiltrovať sa do Rádia Slobodná Európa v Mníchove, ktorého vysielanie tajne počúvali státisíce ľudí v celom socialistickom bloku. Rozviedka zistila, že tam hľadajú nových ľudí a vytušila šancu.
Predstieraná emigrácia

Minaříka si zobrali pod patronát školitelia z ŠtB. Intenzívne sa učil po nemecky a osvojoval si veci, ktoré by mal ovládať každý špión. Zároveň mu vytvárali podmienky, aby získal potrebnú kvalifikáciu novinára. Usilovne pracoval na reportážach a zdokonaľoval sa ako hlásateľ.

Po odkladoch, ktoré spôsobila Pražská jar a následná okupácia vojskami Varšavskej zmluvy, sa Minařík napokon vydal na cestu až 5. septembra 1968. S pomocou ŠtB nafingoval emigráciu a nestačil sa diviť, ako to šlo hladko.
Vďaka emigrantom sa už vo Viedni stretol s riaditeľom československého oddelenia RFE Jaroslavom Pecháčkom, ktorý súhlasil, že ho prijme, a 23. septembra ho v rádiu naozaj zamestnal – najprv ako spolupracovníka, neskôr na plný úväzok.

Ukážka z tlačovej konferencie Pavla Minaříka v januári 1976.

Minaříkovi sa v rádiu darilo. Pracoval ako redaktor a hlásateľ, nikto ho nepodozrieval. Slušne zarábal, ŠtB mu vyplácala štedré odmeny a spokojný bol aj v súkromí. Najskôr žil s manželkou Jiřinou, ktorá za ním emigrovala bez vedomia ŠtB, po rozvode s ňou si v roku 1973 zobral za ženu Nemku Gertrudu.

Ani jedna z nich pritom netušila, pre koho v skutočnosti pracuje. Keď nakoniec ušiel z Nemecka a do ich bytu vtrhla polícia, šokovaná Gertrude sa psychicky zrútila.

Usilovný, ale zbytočný

Minařík sa v Mníchove snažil, čo mu sily stačili. Ako agent bol veľmi usilovný. Keďže bol dosť vtieravý a vedel si získať priazeň vplyvných ľudí, prenikol i do viacerých exilových organizácií. Nadriadených v ČSSR zasypával stovkami správ o dianí v rádiu aj emigrantoch.

„Netreba mu zadávať úlohy, hľadá si ich sám,“ poznačili si eštebáci do jeho spisu. S tým, čo robil, však až takí spokojní neboli. Chýbali mu skúsenosti. Nedokázal rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie. Rozviedku zahlcoval bezvýznamnými, zbytočnými informáciami.

To sa ešte zhoršilo, keď od písania tajných správ prešiel k ich nahrávaniu – do ČSSR zasielal magnetofónové pásky, ktorých prepisy zabrali až 30 strán, no po obsahovej stránke boli chudobné.

„Z jeho práce priam srší snaha nazhromaždiť a zaslať nám čo najviac poznatkov a materiálov,“ zhodnotili nadriadení agenta Pleya, ako znelo jeho nové krycie meno.

Súčasne však ironicky skonštatovali: „Ak porovnáme dnešné magnetofónové nahrávky jeho správ so skoršími, ručne písanými záznamami, prídeme k záveru, že Pley je v postavení filmového herca, ktorého zabil prechod na zvukový film.“
Ako vyzvedač teda za veľa nestál. Nebol to žiadny agent 007. Do vlasti zväčša posielal to, čo kdesi začul, napríklad v kantíne či pohostinstve, ako to i sám priznal.

„To, čo robil, by som ani nenazval špionážou. Neodhaľoval nijaké veľké veci. Skôr to boli poklesky tých emigrantov, vyťahoval na nich rôzne detaily z osobného života. Bolo to také špicľovanie, zbieranie klebiet a udavačstvo,“ zhrnul jeho činnosť Libor Svoboda, historik z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov.

Podľa neho si Minařík jednoducho vybudoval priateľské vzťahy s viacerými ľuďmi, na ktorých potom donášal. Naozaj si získal dôveru bývalého riaditeľa československej redakcie Slobodnej Európy Júlia Firta, no ani to mu nepomohlo, aby sa dostal k niečomu významnému.

Bomba pre Slobodnú Európu

Minařík si uvedomoval, že rozviedka od neho čaká viac, a preto prichádzal s oveľa trúfalejšími, až absurdnými nápadmi.
Aby sa napríklad zistilo, kto je Pecháčkovým informátorom vo vedení KSČ, navrhoval uniesť ho do Viedne, kde by to z neho agenti ŠtB „dostali“. Alebo upozornil, že by šéfa RFE mohli vydierať, keby mu v Mníchove uniesli malého syna.
Keď sa zase v roku 1972 v exilovej tlači mali objaviť úryvky z knihy bývalého agenta ŠtB Ladislava Bittmana, ktorý prebehol k Američanom, Minařík sa ponúkol, že ak zistia, kde sa zdržiava, tak ho zabije.

Vrcholom jeho smelých plánov bol bombový útok na RFE. Rozviedke ho navrhoval dokonca trikrát, už od roku 1970, keď postrehol, akú má rádio slabú ochranu. „Atentátom však nechcel nikomu ublížiť, ľudí chcel predtým varovať. Bol to taký fantasta,“ vysvetlil Svoboda.

Minařík svoj plán premyslel do detailov a naliehal, aby mu ho dovolili uskutočniť. „Prihováram sa veľmi za túto akciu. Poznáte ma, viete, že by som to vykonal nanajvýš opatrne,“ ubezpečoval.

ŠtB tým však nenadchol. Budúcnosť rádia bola totiž v tom čase neistá. Trápili ho finančné problémy a aj v USA sa uvažovalo o jeho konci. Odpáliť tam v takej situácii jednu či dokonca osem bômb, ako to Minařík navrhoval, mohlo existenciu rádia, naopak, zachrániť, čo nebolo v záujme socialistických krajín.

Bombový útok na sídlo RFE napokon vo februári 1981 pripravila až rumunská tajná služba Securitate. Poverila tým obávaného teroristu Carlosa, ktorý si dnes odpykáva doživotný trest vo Francúzsku. S pôvodným Minaříkovým plánom to však asi nemalo nič spoločné.

Zrodenie hrdinu

V polovici 70. rokov sa už nad „rozviedčikovým“ pôsobením v Mníchove sťahovali mračná. V rádiu museli šetriť, prepustili viacero ľudí a vyhadzov by zrejme neminul ani jeho. Keďže ani ŠtB ho už nepotrebovala, jeho riadiaci pracovníci prikázali, aby skončil.

Spočiatku zvažovali, že by ho ako agenta mohli vyslať do USA, kde by sa mohol dostať do amerických organizácií. Vďaka tomu, že pracoval pre RFE, čo bola vlastne americká inštitúcia, mal totiž právo zažiadať o americké občianstvo. Minařík to aj spravil. V roku 1972 odletel do New Yorku, kde si vybavil potrebné dokumenty.

Rozviedka sa však nakoniec rozhodla, že ho predsa len stiahne domov. Podrobnosti jeho návratu prebrali na tajnej návšteve v ČSSR v októbri 1975. Do vlasti takto zavítal viackrát, väčšinou na špeciálne školenie, napríklad, aby sa naučil, ako oklamať detektor lži.

O mesiac neskôr dal už Minařík v RFE výpoveď a v januári 1976 sa okľukou cez USA a Viedeň vrátil do Československa. Tam sa potom dva dni bifľoval, čo má hovoriť na tlačovej konferencii. Keď splnil, čo sa od neho očakávalo, so spätnou platnosťou od septembra 1968 ho prijali do Zboru národnej bezpečnosti a povýšili na kapitána rozviedky.

Prijali ho aj do komunistickej strany a vyplatili mu „zaslúženú“ odmenu – dve vkladné knižky v celkovej hodnote 72 400 korún. Z Nemecka si navyše Minařík preposlal aj 50-tisíc mariek, ktoré mu uložili na tuzexové konto. (Kým bol v Mníchove, dostal od ŠtB vyše 46-tisíc mariek na odmenách, pomohli mu však aj s kúpou áut, platením poistenia a ďalších nákladov.)

Oslobodený a odsúdený

Jeho ďalší osud už taký oslnivý nebol. Tým, že jeho totožnosť verejne odhalili, zostal pre rozviedku nepoužiteľný.
„Tá jeho kariéra vlastne nebola až taká ohromná. Myslím si, že očakával viac. Ale keď s ním spravili tú šarádu, v podstate ho potopili,“ upozornil Svoboda.

Akoby jeho nadriadení zrazu nevedeli, čo s ním. Napokon ho poslali študovať do Kyjeva. Oženil sa tam s Ukrajinkou a po návrate domov to dotiahol na šéfredaktora časopisu Signál, čo bol magazín ministerstva vnútra.
V rezorte pôsobil až do marca 1990, keď v hodnosti plukovníka na vlastnú žiadosť odišiel. Po nežnej revolúcii ho v roku 1993 za prípravu atentátu odsúdili na štyri roky väzenia, no rozsudok neskôr zrušili s odôvodnením, že sa jeho protiprávne konanie nepodarilo dokázať.

Z bývalého agenta sa stal podnikateľ, ale v roku 2009 ho opäť odsúdili na šesť rokov za poisťovací podvod, ktorý spáchal ešte v roku 1996. Od poisťovne vtedy žiadal vyplatenie 40 miliónov korún za náklad, ktorý mal zhorieť. Ako však súd zistil, Minařík to celé nafingoval. Za mrežami strávil iba rok, no onedlho sa tam opäť vrátil.

Pre rodinné problémy sa totiž v roku 2015 pokúsil o samovraždu. Keďže bol v tom čase ešte v podmienke a pištoľ, ktorú použil, vlastnil nelegálne, súdu nezostalo iné, ako poslať vyše 70-ročného dôchodcu žijúceho v sociálnom byte na štyri mesiace znova do basy.

Taký pochmúrny koniec si asi „odvážny rozviedčik“ v čase svojej najväčšej slávy sotva predstavoval…
Lauferova óda na Minaříka „Díky vám! Díky vám, chlapíku statečný, za vaši odvahu, rozum a sílu. Vy jste náš kapitán, oni jsou zbyteční. Přidal jste blankytu do křídel míru.“

Tak oslávil Pavla Minaříka Josef Laufer, známy český spevák a dnes aj komediálny herec, v piesni Dopis Svobodné Evropě, ktorú nahral už vo februári 1976 a sám k nej zložil text.

Pracovníkov RFE v nej prirovnal ku Goebbelsovi a Judášom, samotné rádio nazval stanicou Hnoj. „Uřvi si bránici, ty špinavé klíště, a nepleť se do veršů: Kde domov můj!“ pohrozil mu. Skladbu potom často vysielali v rozhlase, vyšla na platni a spevák s ňou vystúpil i na festivale politickej piesne.

Aj keď si mnohí mysleli, že Laufera k tej skladbe prinútili, pravda je, že to bola jeho vlastná iniciatíva, o ktorej ŠtB ani nevedela a spočiatku ju prijímala s rozpakmi.

Potom sa však dozvedela, že sa spevákovi ostatní umelci posmievajú, ľudia vracajú vstupenky na jeho koncerty, dostáva výhražné anonymné listy a niekto mu poškodzuje auto. „Dostáva sa do duševnej krízy,“ varovali eštebáci a usúdili, že sa s Lauferom treba okamžite spojiť a chrániť ho. Vo svojich zoznamoch ho potom viedli ako dôverníka.

Po páde režimu sa spevák za tú pieseň hanbil. Pre český časopis Týden v auguste 2003 priznal, že ju vymyslel, aby si zaistil kariéru, lebo vraj nemohol nikam cestovať.

„Potom som stretol jedného z vrcholných predstaviteľov vtedajšej kontroly nad umením. Oznámil mi, že mi ušla loď s angažovanou piesňou. Tak som si povedal: Ja mu ukážem angažovanú pieseň! Takto to vzniklo, nič viac za tým naozaj nie je.“/agentury/

X X X

V Japonsku pri východnom pobreží nastalo zemetrasenie s magnitúdou 7,1

Zemetrasenie sa obišlo bez obetí a škôd.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,1 zaznamenali v sobotu pri pobreží japonskej prefektúry Fukušima. Varovanie pred prívalovými vlnami cunami po ňom nevydali. S odvolaním sa na údaje americkej geologickej služby USGS a japonskú televíziu NHK o tom informovala agentúra DPA.

Podľa USGS otrasy vychádzali z hĺbky viac ako 50 kilometrov pod dnom Tichého oceánu. Úrady bezprostredne nehlásili žiadne obete ani škody. V marci 2011 nastalo 130 kilometrov východne od prefektúry Mijagi ničivé zemetrasenie s magnitúdou 9,0, ktoré spôsobilo obrovské cunami, čo viedlo aj k závažnej havárii v jadrovej elektrárni Fukušima 1. O život vtedy prišlo takmer 16-tisíc ľudí, aktuality.sk

X X X

Kancelárka Merkelová rok po teroristickom útoku v Hanau: Rasizmus je jed

Nemecká kancelárka poukázala aj na to, že vláda prijala v súvislosti s bojom proti pravicovému extrémizmu a rasizmu viaceré opatrenia. Nemecká kancelárka Angela Merkelová si pripomenula v sobotu vo videoposolstve tragické udalosti, ku ktorým došlo pred rokom v meste Hanau.

„Bol to zločin z nenávisti, z rasistickej nenávisti. Vrah svoje obete nepoznal, viedla ho nenávisť voči prisťahovalcom," povedala spolková kancelárka. Na budúci týždeň, 19. februára, uplynie rok od tragédie, ktorá otriasla celým Nemeckom, keď 43-ročný Nemec Tobias R. zastrelil v dvoch baroch s vodnými fajkami v meste Hanau v spolkovej krajine Hesensko deväť ľudí, následne zabil svoju matku a spáchal samovraždu.

„Keď aj teraz, po roku spomíname na obete z Hanau, hovoríme - všetci, ktorí chceme žiť v Nemecku mierumilovne, stojíme jednotne proti nenávisti rasistov. Pred rokom som povedala a dnes to opakujem s plným presvedčením: Rasizmus je jed, nenávisť je jed. Staviame sa so všetkou silou a odhodlanosťou do cesty tým, ktorí sa snažia Nemecko rozdeliť," zdôraznila vo svojom videoposolstve Angela Merkelová.

Nemecká kancelárka poukázala súčasne na to, že spolková vláda prijala v súvislosti s bojom proti pravicovému extrémizmu a rasizmu viaceré opatrenia. Medzi nimi spomenula posilnenie štátnych štruktúr zameraných na boj s pravicovým extrémizmom a rasizmom, väčšiu ochranu pre občanov, ktorí sa môžu stať obeťami rasistického násilia, či väčšiu podporu programom, posilňujúcim demokratickú občiansku spoločnosť.

Len pred niečo vyše dvoma týždňami - 28. januára 2021 - odsúdil súd vo Frankfurte nad Mohanom neonacistu Stephana Ernsta (47) na doživotie za vraždu Waltera Lübckeho. Popredného nemeckého komunálneho politika zastrelil 2. júna 2019 na terase jeho domu v meste Wolfhagen-Istha v spolkovej krajine Hesensko. Tento prípad vzbudil v Nemecku mimoriadnu pozornosť, pretože v povojnových dejinách krajiny išlo o prvé odsúdenie za vraždu politika, ktorá bola motivovaná pravicovým extrémizmom, aktuality.sk

X X X

Koalíciou zmieta boj brata proti bratovi. Vyvesí Matovič bielu zástavu?

Opozičný Hlas a Smer chcú občianske referendum o predčasných voľbách. Kto im to uverí, keď do petičného výboru postavili len figúrky? Aktuálny spor medzi stranou SaS a Za ľudí má dočasný výsledok. Veronika Remišová (Za ľudí) žiadnu miliardu eur nepremrhala, a Lucia Ďuriš Nicholsonová opúšťa liberálov. Prečo podržal Remišovú minister Milan Krajniak (Sme rodina)? Bolo to len gesto spravodlivosti alebo snaha o rozčesnutie tandemu Sulík-Remišová?

„Strany začali hrať hru „každý na seba“ a chcú byť príťažlivý pre spolok v novej koalícii,“ komentoval koaličné rozpory Marián Repa v najnovšom vydaní podcastu Počúvajte pravdu.

Zdôraznil, že situácia v koalícii sa vážne komplikuje a je výsledkom absencie silného politického lídra./agentury/ „Igor Matovič (OľaNO) sa niekde opäť stratil a čím ďalej tým viac pripomína správanie sa Vladimíra Mečiara,“ komentoval Repa momentálnu pozíciu predsedu vlády.

Čo si myslí komentátor denníka Pravda o petícii za vypísanie referenda o predčasných voľbách? Prečo opozičná strana Smer obviňuje Slovenskú poštu z politických tlakov? Je dobré, že iniciatívu opozície podporuje mimoparlamentná SNS pod vedením Andreja Danka? Vypočujte si podcast s komentátorom Mariánom Repom./agentury

X X X

Mario Draghi zložil prísahu ako predseda novej talianskej vlády

Nový taliansky premiér Mario Draghi počas prvého zasadnutia vlády v Ríme v 13. februára 2021.Autor: SITA/AP, Andrew Medichini Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi zložil v sobotu prísahu ako predseda novej talianskej vlády, informovala agentúra AFP.

„Prisahám, že budem lojálny voči republike,“ vyhlásil Draghi pred prezidentom Sergiom Mattarellom v prezidentskom paláci počas ceremónie, ktorú vysielali televízne stanice. Nová vláda sa bude musieť ešte podrobiť hlasovaniu o dôvere v oboch komorách talianskeho parlamentu. Tieto hlasovania sa očakávajú začiatkom budúceho týždňa.

Draghi v piatok oficiálne prijal post predsedu novej vlády. Na piatkovom stretnutí s Mattarellom mu predložil na schválenie zoznam svojich ministrov. Sú medzi nimi politici aj odborníci.

Vytvorenie širokej vládnej koalície sa všeobecne očakávalo, keďže podporu Draghiho vláde do piatka vyjadrila väčšina parlamentných strán – od ľavicových až po krajnú pravicu. Podporili ho krajne pravicová Liga Severu (LN) i strana Forza Italia (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho, Demokratická strana (PD) i antisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S) aj centristická strana Italia Viva (IV), ktorá de facto spôsobila pád predchádzajúcej vlá¬dy.

Politická kríza vypukla v Taliansku začiatkom januára, keď expremiér Matteo Renzi svoju stranu Italia Viva (IV) stiahol z vládnej koalície. Vláda premiéra Giuseppeho Conteho, ktorá fungovala od septembra roku 2019, tým prišla o parlamentnú väčšinu a 26. januára podala demisiu, čím sa riešenie situácie dostalo do rúk prezidenta Mattarellu.

Vedením dočasného kabinetu bol až do nástupu novej vlády poverený dosluhujúci premiér Conte, ktorí Draghimu taktiež vyjadril podporu. Zároveň však varoval, že vláda pozostávajúca z príliš veľa strán môže rýchlo viesť k politickým problémom./agentuty/

X X X

Zvolenie Lipšica označujú za „kontroverzné“

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o perspektívach V4 pre Slovensko či blamáži šéfa európskej diplomacie v Rusku. No a končiť budeme odvážnym zdanením najbohatších vrstiev v Argentíne, ktoré si získalo priaznivcov aj v USA.

Médiá v zahraničí si všímajú voľbu Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora a viaceré z nich ju označujú za „kontroverznú“. Euractiv.com napríklad za dôvod tejto kontroverznosti považuje skutočnosť, že Lipšic má vzťahy so súčasnými vládnymi politikmi z minulosti, čo môže spôsobiť „konflikt záujmov“.

Rakúska tlačová agentúra APA zas v článku Die Presse s nadtitulkom „Lex Lipšic“ označuje jeho zvolenie za „sporné“. Pripomína, že pred voľbou musela „štvorčlenná koalícia vedená populisticko-konzervatívnym premérom Matovičom zmeniť zákon, aby vôbec mohol kandidovať.“ Lipšic totiž nebol prokurátorom, čo zákon pôvodne vyžadoval.
Lipšic musí presvedčiť

Česká televize zas pripomína, že Lipšic v minulosti na prechode zrazil chodca a podľa opozície má blízke vzťahy ku koalícii. „Lipšic má blízko k premiéru Igoru Matovičovi a dalším činitelům vládních stran – při volbě v parlamentu byl proto favoritem,“ konštatuje autor.

Za problematickú považuje aj jeho minulosť advokáta. „Podle expertů ho minulost advokáta může dostat do střetu zájmů. Úřad navíc řeší korupční skandály z období vlády Smeru-SD. S Lipšicem v čele se může stát snadným terčem,“ uvádza web Českej televízie. Hlavnou úlohou Lipšica preto zostáva, aby o svojej dôveryhodnosti i očiste justície presvedčil celé Slovensko, uzatvára autor.

V čom spočíva Lipšicova kontrorverznosť

Lipšicovo pôsobenie v minulosti dáva nádej, že sa mu to podarí. To však nič nemení na fakte, že jeho zvolenie pôsobí, ako keby si ho vládna koalícia chcela na miesto špeciálneho prokurátora dosadiť. Podozrivo rýchle získanie bezpečnostnej previerky na objednávku ako aj spomínaná zmena zákona zavdávajú tomuto dojmu reálny základ.
Je to škoda, lebo Lipšic mal troch veľmi schopných protikandidátov. Jeho výber za špeciálneho prokurátora je vskutku kontroverzný. Vôbec nie je totiž zaručené, že by bol z tej štvorice najvhodnejší. Naopak, je isté, že mal ku svojim voliteľom najužšie vzťahy a tí mu preto pomáhali čistiť cestičku do úradu.

Seznamzprávy.cz: O Korčokovej kritike V4

Minulú stredu sa v Poľsku konal samit Vyšehradskej štvorky, ktorá oslavuje 30. výročie svojho vzniku. Zaujímavejšie než obsah samitu sa však javia signály ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka, ktorými zásoboval médiá ešte pred konaním schôdzky.

Väčšinou išlo o kritické slová, ktoré naznačovali, že Slovensko bude V4 v budúcnosti skôr upozaďovať. Všimol si ich aj český web Seznamzprávy.cz, ktorý v článku „Má špatnou pověst, řekl slovenský ministr o V4. Chce být pragmatičtější“ kritiku Korčoka zhŕňa.

Nie vždy chceme byť na jednej lodi

„Ano, v posledních letech V4 nenabyla v rámci EU nejlepší reputaci,“ cituje Korčokove slová autor. Následne si všíma, v čom slovenský minister vidí dôvody tejto zlej povesti a aké z nich hodlá vyvodiť dôsledky.

Štáty V4 majú podľa neho rozdielne názory na otázku právneho štátu, ktorá je pre Slovensko zásadná. Slovensko sa preto odteraz už nie vždy pripojí k iniciatívam V4, ak pôjde o túto otázku. „Šéf slovenské diplomacie teď upozorňuje na rozdílné názory států V4 a to, že chce slovenskou politiku ve skupině zreálňovat a podřizovat ji slovenskému zájmu,“ podotýka český web.

Korčok má pravdu. Poľské experimenty s právnym štátom, či tie maďarské so slobodou tlače, vyvolávajú oprávnenú kritiku únie a Slovensko s nimi nemá nič spoločné. Bolo by chybou postaviť sa v takýchto prípadoch za Poľsko a Maďarsko. Naopak, v mnohých zahraničnopolitických otázkach máme skôr pozície podobné Česku a Rakúsku, takže v budúcnosti je pre nás výhodnejšie uprednostňovať Slavkovský formát.

Hoc aj na úkor Višegrádskej štvorky.

Politico.eu: Borrell v Moskve pohorel
Josep Borrell, šéf zahraničnej politiky EÚ, sa minulý týždeň stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Podľa Politico.eu Borrell v Moskve pohorel. Nemal totiž pripravené žiadne „zbrane“, ktorými by bojoval za prepustenie ruského opozičného predáka Alexeja Navaľného. EÚ si nepripravila žiadnu stratégiu, ako dosiahnuť jeho prepustenie, šéf diplomacie EÚ však napriek tomu do Ruska vycestoval.

Po svojom návrate musel konštatovať, že Moskva a Brusel sa od seba vzďaľujú. „Ruskí politici nechcú konštruktívnejší dialóg s EÚ. Je to poľutovaniahodné, budeme musieť z toho vyvodiť konzekvencie,“ konštatoval Borrell po služobke.
„Keď som volal po prepustení Navaľného a vyšetrení pokusu o jeho vraždu, úroveň napätia na stretnutí s ruským ministrom zahraničia vrcholila,“ opísal atmosféru stretnutia Borrell.

Lavrov následne označil EÚ za „ nespoľahlivého partnera“, na čo však európsky šéf diplomacie nenašiel žiadnu odpoveď. Podľa Politicou.eu na tlačovej besede potom Borrell „dostával jeden gól za druhým“.

Pravda je taká, že EÚ si mala pred stretnutím pripraviť zoznam sankcií, ktoré na Rusko uvalí, ak Kremeľ Navaľného neprepustí. Neučinila tak a Borrell na stretnutie vycestoval, naivne si mysliac, že Lavrova presvedčí prostredníctvom dialógu. Na Rusko však nič iné ako sila a hrozby neplatia.

Bussiness Insider: Vyššie dane pre najbohatších sú správnou cestou

Argentína sa rozhodla zdaniť najbohatších občanov svojej krajiny, aby naplnila štátnu pokľadňu „vypľundrovanú“ bojom proti Covid 19. Od minulého týždňa je každý obyvateľ s úsporami nad 200 miliónov pesos (cca 1,9 milióna eur) povinný zaplatiť tri percentá zo svojich aktív držaných v krajine a 5 percent z tých v zahraničí. Peniaze chce krajina použiť nielen na boj s pandémiou, ale aj na sociálne účely ako podporu vzdelania či vyplácanie štipendií.

Americký magnát Morris Pearl, prezident organizácie Patriotic Millionaires v Bussiness Insider vyzval, aby príklad Argentíny nasledovali aj USA. Argumentuje rastúcou nerovnosťou v sociálnych podmienkach občanov USA. Počas pandémie totiž ešte viac vzrástli finančné zisky najbohatších Američanov, kým stredná vrstva sa potáca len tesne nad hranicou chudoby. Pearl už aj v minulosti vyzýval k zavedeniu progresívnejšieho zdanenia v USA, čo by znamenalo, že najviac zarábajúci občania by platili percentuálne oveľa vyššie dane než obyvatelia s nízkym príjmom.

Správna cesta. Rastúce rozdiely zvyšujú nespokojnosť najslabších vrstiev, ktorú by progresívne zdanenie mohlo obrúsiť. Tento evolučný prístup má potom potenciál zabrániť revolučným-násilným nepokojom

X X X

Nitra: Krajskí kontrolóri vlani zistili stovky porušení predpisov

Kontrolóri postúpili niektoré veci s podozreniami polícii.
Porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zákona o účtovníctve boli najčastejšie nedostatky, ktoré v uplynulom roku odhalil Útvar hlavného kontrolóra na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK). Celkovo útvar zistil 377 prípadov porušení predpisov.

Krajskí kontrolóri vlani vykonali 44 kontrol. „Z nich bolo 28 v organizáciách NSK a 16 na Úrade NSK, u poskytovateľov sociálnych služieb a v organizáciách, ktorým kraj poskytol dotácie. Väčšina úkonov bola zameraná na kontrolu hospodárneho nakladania s majetkom kraja a s verejnými zdrojmi," uviedol hlavný kontrolór Juraj Andraško.

Ako doplnil, Útvar hlavného kontrolóra spolupracoval aj s políciou. „Orgánom činným v trestnom konaní sme na základe výsledkov kontroly postúpili prípad podozrenia z trestnej činnosti skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie u neverejného poskytovateľa sociálnych služieb," dodal Andraško, aktuality.sk