iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Špeciálny prokurátor Slovenska Lipšic dostane viac ľudí

Úrad špeciálnej prokuratúry sa posilní. Jeho novému šéfovi Danielovi Lipšicovi môžu pribudnúť traja prokurátori a piati prokurátorskí asistenti.Zároveň by mala mať špeciálna prokuratúra menej oddelení, a tak aj riaditeľov a vedúcich. Navrhol to generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vláda návrh kabinetu schválila, stíhanie tých najzávažnejších trestných činov by sa tak malo posilniť, zefektívniť a v konečnom dôsledku aj zrýchliť.

Nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by mal mať len pár dní po zvolení do funkcie lepšie podmienky na prácu. Ešte 29. januára predložil Žilinka vláde Návrh na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Zaradený bol až na rokovanie naplánované na túto stredu. Ostatné zvýšenie počtu prokurátorov o piatich schválené vládou ešte 27. februára 2019 vtedy pokrylo len novovzniknutý Úrad európskej prokuratúry.

„Navrhuje sa zvýšiť počet prokurátorov ÚŠP o troch na celkový počet 38 a zároveň optimalizovať členenie ÚŠP, ktoré umožnia efektívnejšie využitie potenciálu prokurátorov, vyváženejšie rozdelenie trestných vecí medzi prokurátormi, efektívnejšie riadenie a účinnejší boj proti najzávažnejším formám trestnej činnosti,“ uvádza sa v návrhu generálneho prokurátora.

Okrem mierneho zvýšenia počtu prokurátorov sú najdôležitejšie práve zmeny organizačného členenia. V súčasnosti sa špeciálna prokuratúra delí na dva odbory a dve samostatné oddelenia. Odbor všeobecnej kriminality sa skladá z oddelenia korupcie a oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a medzinárodného zločinu. Druhý odbor ekonomickej kriminality má oddelenia hospodárskej a majetkovej kriminality. Popri týchto dvoch odboroch fungujú dve samostatné oddelenia – európskej prokuratúry a extrémistickej kriminality.

Menej funkcionárov, viac práce

Po novom budú len dva odbory a samostatné ostane iba oddelenie európskej prokuratúry. Odbor ekonomickej kriminality sa už viac nebude deliť na dve oddelenia a doteraz samostatné oddelenie extrémistickej kriminality sa spojí s oddelením organizovaného zločinu a terorizmu.

Súčasný stav a vývoj tzv. ekonomickej kriminality podľa Žilinku jednoznačne preukázal nedôvodnosť existencie oddelení, ich vedúcich, ako aj počet prokurátorov tohto odboru. „Členenie odboru ekonomickej kriminality na dve oddelenia stratilo význam,“ poukázal generálny prokurátor v dôvodovej správe k svojmu návrhu.

Naopak, pri všeobecnej kriminalite sa rozdelenie na dve oddelenie podľa generálneho prokurátora osvedčilo. Žilinka chce ale posilniť stíhanie extrémizmu. Majú preto pribudnúť prokurátori, ktorí sa budú tejto oblasti venovať. Namiesto piatich ich bude až 11. „Zlúčenie oddelenia extrémistickej kriminality s oddelením organizovaného zločinu, terorizmu dôjde ku kumulácii síl potrebných k úspešnému boju aj proti tomuto druhu trestnej činnosti,“ vysvetlil Žilinka.

Práve poprekrúcané informácie o údajnom oslabení stíhania extrémizmu musel šéf generálnej prokuratúry vysvetľovať aj na tlačovej besede z 20. januára. „Považujem za nekorektné, že tieto informácie podsúvajú kolegovia z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí mi ani nezavolali a nerozprávali sa so mnou na túto tému,“ reagoval Žilinka na údajnú sťažnosť jedného z prokurátorov. „Takto si atmosféru na prokuratúre nepredstavujem a urobím všetko pre to, aby sa táto atmosféra zmenila na pracovnú. Aby sme všetci ťahali za jeden povraz,“ odkázal Žilinka.

Presun extrémizmu v rámci ÚŠP ako politické riziko?

Presun agendy extrémistických trestných činov pod odbor všeobecnej kriminality vníma ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ako politické riziko, ktoré si na seba vzal generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Ak sa ukáže, že trend efektívneho postihu extrémizmu klesá, Žilinka ministerku podľa jej slov ubezpečil, že prehodnotí svoje rozhodnutie. Kolíková dodala, že bude sledovať, či sa budú extrémistické trestné činy postihovať rovnako efektívne ako doteraz.

„Pýtala som sa generálneho prokurátora, či si uvedomuje to politické riziko a veľké bremeno, ktoré súvisí aj s efektívnosťou postihu trestných činov extrémizmu, a úspechy, ktoré zaznamenal tento odbor, ktorý sa venoval trestným činom extrémizmu. Dala som mu otázku, že keď sa jednoznačne ukáže, že trend efektívneho postihu ide dolu, či je pripravený to prehodnotiť. Jeho odpoveď bola jednoznačná, že je na to pripravený, ak by sa to ukázalo,“ skonštatovala Kolíková pred novinármi. Uznala, že materiál sa v stredu schválil bez pripomienok a konsenzuálne, no zároveň bola k téme extrémizmu veľká debata.

Kolíková tiež pripomenula, že riaditeľ príslušného odboru, pod ktoré bude spadať aj oddelenie extrémizmu, má právo prideľovať spisy. Šéf prokurátorov ju podľa jej slov ubezpečil, že sa pri prideľovaní spisov bude prihliadať na špecializáciu aj v prípade extrémistických trestných činov. „S ohľadom na to to beriem ako politické riziko, ktoré si na seba zobral generálny prokurátor, všetci budeme ostro sledovať, či trend postihu trestných činov extrémizmu bude rovnako efektívny,“ doplnila s tým, že ak sa trend zmení, bude žiadať zmeny./agentury/

X X X

Ministerka Kolíková vníma presun extrémizmu v rámci ÚŠP ako politické riziko

Presun agendy extrémistických trestných činov pod odbor všeobecnej kriminality vníma ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ako politické riziko, ktoré si na seba vzal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ak sa ukáže, že trend efektívneho postihu extrémizmu klesá, Žilinka ministerku podľa jej slov ubezpečil, že prehodnotí svoje rozhodnutie. Kolíková dodala, že bude sledovať, či sa budú extrémistické trestné činy postihovať rovnako efektívne ako doteraz.

„Pýtala som sa generálneho prokurátora, či si uvedomuje to politické riziko a veľké bremeno, ktoré súvisí aj s efektívnosťou postihu trestných činov extrémizmu, a úspechy, ktoré zaznamenal tento odbor, ktorý sa venoval trestným činom extrémizmu. Dala som mu otázku, že keď sa jednoznačne ukáže, že trend efektívneho postihu ide dolu, či je pripravený to prehodnotiť. Jeho odpoveď bola jednoznačná, že je na to pripravený, ak by sa to ukázalo," skonštatovala Kolíková pred novinármi.

Uznala, že materiál sa v stredu schválil bez pripomienok a konsenzuálne, no zároveň bola k téme extrémizmu veľká debata. Kolíková tiež pripomenula, že riaditeľ príslušného odboru, pod ktoré bude spadať aj oddelenie extrémizmu, má právo prideľovať spisy. Šéf prokurátorov ju podľa jej slov ubezpečil, že sa pri prideľovaní spisov bude prihliadať na špecializáciu aj v prípade extrémistických trestných činov.

„S ohľadom na to to beriem ako politické riziko, ktoré si na seba zobral generálny prokurátor, všetci budeme ostro sledovať, či trend postihu trestných činov extrémizmu bude rovnako efektívny," doplnila s tým, že ak sa trend zmení, bude žiadať zmeny.

Vláda v stredu odsúhlasila zmenu organizačnej štruktúry Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), podľa ktorej sa oddelenie extrémizmu presunie pod odbor všeobecnej kriminality. V rámci neho sa mu budú prokurátori venovať na oddelení organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu. Podľa schváleného materiálu sa tiež zvýši počet prokurátorov a pribudnú aj asistenti prokurátorov.

Generálny prokurátor vyhlásil, že boj proti extrémizmu sa nebude oslabovať. Tejto agende sa podľa neho doposiaľ venovalo päť prokurátorov, po novom ju má riešiť 11 prokurátorov, aktuality.sk

X X X

Čaputová na summite v Poľsku: Krajiny V4 majú dôvod spolupracovať aj naďalej

Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) si na stretnutí v Poľsku pripomenuli 30 rokov od podpísania spoločnej deklarácie. Základné ciele i poslanie našich predchodcov, ktoré spočívali v podpore slobody a demokracie a znovu zjednotenia Európy, sa podarilo dosiahnuť, povedala po skončení sa dvojdňového summitu slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Zároveň skonštatovala, že dôvod spolupracovať má V4 aj naďalej, lebo „veľakrát čelíme podobným problémom“.Podľa Čaputovej všetky krajiny V4 preferujú charakter spolupráce, ktorá bude založená na spoločných záujmoch a hodnotách.

Prezidenti na summite v prezidentskej rezidencii na Helskom polostrove diskutovali o boji s ochorením COVID-19, obnove ekonomík po pandémii či energetickej bezpečnosti v kontexte ochrany klímy.

V súvislosti s bojom proti pandémii Čaputová uviedla, že sa ukázali slabé stránky v oblasti zdravotníctva a školstva, čo znamenalo v krajinách V4 aj prepad ekonomiky. „Práve preto sme sa rozprávali, aké vízie a reakcie na túto krízu naše štáty zvolia,“ povedala Čaputová na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentmi Česka, Poľska a Maďarska Milošom Zemanom, Andrzejom Dudom a Jánosom Áderom.

Predmetom diskusií bola aj otázka zabezpečenia dostatku vakcín. „Každá krajina sa pokúša zabezpečiť vakcíny, ktoré spĺňajú predovšetkým vedecké a medicínske kritéria,“ povedala Čaputová. Skonštatovala, že v súčasnosti pozorujeme problémy s včasnou dodávkou vakcín, čo podľa nej vedie k náhradným stratégiám. V tejto súvislosti spomenula, že Slovensko má záujem vyrábať vakcíny, ktoré sú už vyvinuté, aj na svojom území.

Svojich kolegov na summite informovala o prioritách, ktoré Slovensko v rámci európskeho fondu obnovy plánuje realizovať. Ďalej uviedla, že s partnermi si na stretnutí vymenili „informácie ohľadom plánovaných krokov k dosiahnutiu klimatických cieľov“, čo bolo podľa jej slov „veľmi inšpiratívne“.Prezidentka zároveň informovala o tom, čo Slovensko plánuje urobiť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality, ku ktorej sa všetky krajiny EÚ vrátane V4 zaviazali./agentury/

X X X

Koronavírus: Vláda schválila sprísnenie režimu na hraniciach

Vláda od pondelka mení pravidlá po návrate zo zahraničia. Reaguje tak na šíriace sa mutácie koronavírusu.
Od pondelka budú musieť ísť do karantény všetci, ktorí sa vrátia zo zahraničia. Test, ktorý si urobia v cudzine, tesne pred návratom na Slovensko, tak už zrejme nebude stačiť. Navrhol to minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), ktorého návrh schválila vláda.

„V žiadnom prípade neodpočúčame cestovať a toto obmedzenie bude platiť na cestovateľov zo všetkých krajín Európskej únie aj mimo Európskej únie,“ dodal Krajčí.

„Ak to upraví hlavný hygienik a sprísni, že nebude povolený 72 hodinový test, tak ľudia, ktorí sa vrátia zo zahraničia, musia ísť do karantény a na test po 8 dňoch,” uviedol po rokovaní vlády minister vnútra Roman Mikulec.
Ministri tak reagujú na mutácie koronavírusu, ktoré sú v podľa slov ministra veľkou hrozbou.

Čo sa týka pendlerov, každý jeden pendler bude musieť mať pri prechode hraníc test, ktorý nie je starší ako 7 dní a potvrdenie, že je pendler.

Ignorácia karantény

Úprava režimu na hraniciach podľa štátneho tajomníka Martina Klusa prichádza aj po tom, ako sa objavili prípady, kedy ľudia ignorovali karatnénu a dokonca sa tým chválili na sociálnych sieťach.

Minister vnútra Roman Mikulec hovorí, že pravidlá kontrolujú, no každá krajina má pri kontrole pravidiel rezervy.
„Toto treba povedať ľuďom, aby dodržiavali pravidlá, ktoré sú stanovené a potom nebudú rezervy. Ja nepoznám krajinu, kde je systém stopercentný,” hovorí šéf rezortu vnútra. Podľa neho za minulý týždeň pri kontrolách vyše 2 800 podnetov. Polícia plánuje zvýšiť kontroly na hraniciach.

X X X

Komora lekárnikov varuje pred hromadnou liečbou pacientov s covidom ivermektínom

Viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková a prezident SLeK Ondrej SukeľAutor: SITA
Slovenská lekárnická komora vyzýva verejnosť, aby sa v lekárňach nedopytovala na lieky obsahujúce liečivo ivermektín. Ako v stredu na tlačovej konferencii povedal prezident SLeK Ondrej Sukeľ, tieto liečivá sú dostupné len na lekársky predpis a mali by byť v lekárňach najskôr na konci budúceho týždňa.

„Chceli by sme verejnosť poprosiť, aby neobchádzala lekárne, pretože keď lekárnik denne zažije 20 pacientov, ktorí sa dožadujú či už osobne, alebo telefonicky ivermektínu, vyrušuje ho to pri bežnej práci, ktorú je potrebné realizovať pre iných štandardných pacientov,“ informoval Sukeľ.

Slovenská lekárnická komora k schválenému lieku ivermektín na liečbu covidu.

Viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková pripomenula, že pri používaní liečiva ivermektín ide o experimentálne použitie a neexistujú dostatočné klinické dôkazy na to, aby sa ním mohlo začať hromadne liečiť pacientov s covidom. Pacientov upozornila, aby nezháňali takéto lieky na sociálnych sieťach či e-shopoch.

SLeK ľudí vyzvala, aby si sami tieto lieky na liečenie nenasadzovali. Snopková pripomenula, že používanie tohto liečiva v kombinácii s inými bežnými liekmi môže spôsobiť komplikácie. „Sú to lieky, ktoré užíva veľká časť populácie, a pokiaľ si takýto pacient svojvoľne nasadí liek ivermektín, tak stúpa riziko, že bude mať poškodenie spôsobené nielen koronavírusom, ale aj inými diagnózami,“ povedala viceprezidentka SLeK.

Chýbajú tiež „veľké dáta“, ktoré by sa robili na ľuďoch. Pokiaľ bude pacient vhodný na liečbu ivermektínom, liečbu mu nasadí lekár, uviedla komora.

Nákup respirátorov stále so sadzbou DPH

Sukeľ ďalej povedal, že na nákup respirátorov stále platí 20-percentná sadzba DPH. Zdôraznil, že ak vstúpi zákon do platnosti, zásadne sa ich cena nezmení.

Rovnako poukázal aj na tému liekov bez doplatkov. Zákon, ktorý zabezpečuje nulový doplatok liekov pre deti do šiestich rokov, vstúpi do platnosti až od apríla. „Doplatky sa budú odvíjať od najlacnejšieho lieku v danej skupine. Teda dá sa povedať, že bežne chorých detí, ktoré užívajú nejaké analgetiká, antipyretiká, niečo proti kašľu a nejaké antibiotikum, sa toto opatrenie nejakým spôsobom nedotkne,“ informoval Sukeľ s tým, že opatrenie sa bude týkať tých liekov, ktoré sú aspoň čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou.

Nulový doplatok sa bude uplatňovať podľa doplatku najlacnejšieho lieku v danej referenčnej skupine. Dôchodcov sa nulový doplatok dotkne až od 1. januára 2022./agentury/

X X X

Pellegrini: S Ficom som sa nestretol, je to lož

Výmena vlády neznamená návrat mafie. „Premiér musí byť človek konsenzu, inak je to trápenie,“ povedal v relácii Ide o pravdu nezaradený poslanec a predseda strany Hlas Peter Pellegrini. Verí, že petícia na vypísanie referenda o predčasných voľbách bude úspešná, 350 tisíc podpisov chcú zozbierať do mája.

Vládu premiéra Igora Matoviča (OľaNO) vníma veľmi kriticky, prekáža mu amaterizmus a spory medzi koaličnými partnermi.„Na ministroch nevidno za desať mesiacov žiadny pokrok, a nepomôže ani rekonštrukcia,“ zhodnotil vládny kabinet v relácii Ide o pravdu nezaradený poslanec a predseda strany Hlas Peter Pellegrini.

Jediným riešením je podľa neho výmena vlády po predčasných voľbách. Prostriedkom na ich dosiahnutie by malo byť referendum, ktoré podľa Pellegriniho nemá mať politický ale občiansky charakter.

Bývalý premiér pripúšťa, že referendum nemusí byť úspešné, a v takom prípade to bude rešpektovať. Strana Hlas podľa expremiéra bude spolupracovať pri zbere podpisov, zaplatila webovú stránku a chystá sa ponúknuť svoje regionálne štruktúry. „Na viac peniaze nemáme, keďže nemáme ani príjem zo štátneho rozpočtu,“ vysvetlil Pellegrini.
Odmietol komentovať kritiku, ktorú na jeho adresu v súvislosti s prípravou petičnej akcie vyslovil predseda Smeru Robert Fico. Rovnako nesúhlasí so zverejnenými informáciami, že sa s ním mal stretnúť.

„Stretnutie neodmietam, a ak bude, budem sa tam správať slušne,“ reagoval šéf Hlasu na otázku, či by osobne dokázal komunikovať so svojím bývalým straníckym šéfom.

Nová strana by chcela v apríli predstaviť politický program a zvoliť ďalších členov vedenia. Politický úspech Hlasu vidí Pellegrini v kombinácii skúsených politikov s novými. „Iba neskúsení nemôžu byť úspešní,“ čím narážal na súčasný Matovičov kabinet.

Expremiér sa vyjadril aj k obvineniu Petra Žigu a nedávnej policajne razii v jeho firme. Podpora pre Žigu od Pellegriniho bola jasná: „ako minister fungoval bez káuz, bol veľmi schopný, a verím, že hovorí pravdu.“/agentury/

X X X

Vlani na Slovensku zomrelo najviac ľudí od 2. sv. vojny

Na Slovensku vlani zomrelo takmer 59-tisíc ľudí, čo je skoro o 5 500 osôb viac, ako zomieralo v priemere za posledných päť rokov. Počet zomretých tak voči predošlým piatim rokom narástol o 10,2 percenta. Ide o najvyššie číslo od druhej svetovej vojny. Najviac osôb zomrelo v decembri minulého roka. V stredu o tom informoval Štatistický úrad SR.

„Predbežné dáta potvrdzujú, že v roku 2020 zomrelo na Slovensku najviac osôb od konca druhej svetovej vojny. Celoročný nárast o vyše desať percent pozitívne ovplyvnil fakt, že až do septembra zomieral mesačne porovnateľný počet ľudí ako predošlé roky, od októbra však tempo rastu počtu zomretých zvyšovalo dynamiku,“ povedala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

Na Slovensku zomrelo v roku 2020 o 15 percent viac seniorov vo veku od 65 rokov ako v predošlých rokoch. Najvyšší nárast počtu zomretých sa prejavil v Trenčianskom a Prešovskom kraji. Decembrový počet zomretých osôb bol o 58 percent vyšší a v skupine seniorov až o vyše 70 percent vyšší, ako bol priemer predošlých rokov.

Ako ďalej ŠÚ SR priblížil, vyšší celkový počet zomretých, ako bol minulý rok, bol zaznamenaný naposledy v poslednom roku druhej svetovej vojny – v roku 1945, kedy zomrelo 67 500 osôb, a predtým ešte v roku 1927, kedy zomrelo za rok vyše 59-tisíc osôb.

Počas decembra minulého roka zomrelo na Slovensku podľa predbežných údajov 7282 osôb, čo bola o 58 percent vyššia hodnota, ako v priemere predošlých päť rokov. Najviac zasiahnutou skupinou boli seniori vo veku od 65 do 74 rokov. Za celý rok zomrelo o 14,8 percenta seniorov viac ako predošlé roky. To je nárast o takmer 5 900 osôb.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)Autor: Štatistický úrad SR
Extrémne rasty za december

Extrémne rasty boli podľa ŠÚ SR zaznamenané v decembri, zomrelo až o 71,1 percenta viac seniorov ako v poslednom mesiaci počas predošlých piatich rokov. Ľudia vo veku nad 65 rokov tvoria dlhodobo v SR približne tri štvrtiny každoročne zomierajúcich v krajine. V novembri a decembri však tvorili až 80 percent zomretých.

Za celý rok mali v súhrne najvyšší nárast počtu zomretých v porovnaní s päťročným slovenským priemerom tri regióny, a to najmä Trenčiansky a Prešovský kraj, kde počet zomretých vzrástol o viac ako 14 percent. Najnižší nárast sa prejavil v Bratislavskom a Banskobystric¬kom kraji.

Na Slovensku za celý minulý rok zomrelo takmer 11 osôb na každých tisíc obyvateľov krajiny. V decembri to bolo až 16 ľudí na tisíc obyvateľov. „Vo viacerých regiónoch v decembri zomieralo 70 až 90 seniorov (od 65 rokov) na každých 1000 obyvateľov tejto vekovej kategórie,“ spresnil ŠÚ

Hrubá miera úmrtnosti

Minulý pandemický rok prispel aj k vyššej celkovej hrubej miere úmrtnosti v krajine. Tá vzrástla z úrovne 9,76 zomretého na 1000 obyvateľov v roku 2019 na hodnotu 10,81 zomretého na 1000 obyvateľov v roku 2020.

V priemere za minulý rok tak zomrelo takmer 11 osôb na každých 1000 obyvateľov krajiny. „Je to výrazné zvýšenie hodnoty v priebehu jedného roka, zvyčajne sa miera úmrtnosti menila najviac o niekoľko desatín, aktuálne to bolo o viac ako jednu osobu,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Vyššiu hodnotu hrubej miery úmrtnosti, ako je slovenský priemer, vykázali štyri kraje. Najvyššiu hodnotu dosiahol Nitriansky kraj, kde miera úmrtnosti stúpla za celý rok na hodnotu 12,41 zomretého na 1000 obyvateľov. Za ním nasledovali Trenčiansky kraj (11,86), Banskobystrický kraj (11,59) a Trnavský kraj (10,93).

Najnižšiu mieru zaznamenal Prešovský kraj (9,64 zomretého na 1000 obyvateľov) a Bratislavský kraj (9,68). „Najvyšší rast úmrtnosti sa v priebehu minulého roka prejavil v Trenčianskom kraji (plus 1,56 zomretého na 1000 obyvateľov), následne v Trnavskom kraji (plus 1,34) a Nitrianskom kraji (plus 1,23),“ dodal ŠÚ.
VIDEO: Lekárnici prosia ľudí: Nepýtajte sa na ivermektín.

Vyššia miera úmrtnosti od jesene

Vyššia miera úmrtnosti sa začala prejavovať od jesene. Najkritickejšiu úroveň dosiahla v decembri, keď na 1000 obyvateľov zomieralo v krajine viac ako 16 ľudí. Na porovnanie, v decembri v roku 2019 to bolo desať ľudí. Najvyššia decembrová úmrtnosť bola opäť v Nitrianskom kraji, najnižšia v Bratislavskom kra¬ji.

Rast miery úmrtnosti sa prejavil ešte výraznejšie vo vekovej skupine seniorov vo veku nad 65 rokov. V tejto vekovej kategórii na 1000 obyvateľov zomrelo až 78 osôb, kým napríklad v roku 2019 to bolo 46 osôb.„Najkritickejšia situácia za celý minulý rok bola v decembri v Nitrianskom kraji, kde zaznamenali mieru úmrtnosti seniorov až na úrovni 93 zomretých na 1000 obyvateľov v tomto veku. Zomieral tak každý 11. senior žijúci v tomto regióne,“ priblížil ŠÚ./agentury/

X X X

Bežný liek na astmu znižuje riziko hospitalizácií pacientov s covidom o 90 percent

Liek zo skupiny kortikoidov, ktorý bežne používajú astmatici, znižuje podľa štúdie vedcov z Oxfordskej univerzity u pacientov s covidom riziko hospitalizácie a skracuje dobu uzdravovania. Chorí ho však musia dostať do siedmich dní od prejavenia symptómov, píše agentúra Reuters.

Štúdia, ktorej sa na 28 dní zúčastnilo 146 pacientov, ukázala, že keď vdychovali budezonid, predávaný pod názvom Pulmicort, znížilo sa u nich v porovnaní s obvyklou liečbou covidu riziko hospitalizácie o 90 percent.

Vedci uviedli, že k tomuto výskumu ich priviedla skutočnosť, že ľudia s chronickými ochoreniami dýchac
ch ciest, ktorým lekári často predpisujú kortikoidy, tvorili nepomerne malú časť pacientov hospitalizovaných na začiatku pandémie. U účastníkov štúdie inhalujúcich budezonid tiež rýchlejšie ustúpila horúčka a v menšej miere ich tiež trápili dlhodobé následky ochorenia.

Podľa Mony Bafadhelovej, členky vedeckého tímu, je povzbudivé, že relatívne bezpečný, ľahko dostupný a dobre preskúmaný liek by mohol priniesť úľavu v situácii, keď sú nemocnice v mnohých krajinách preťažené.
Pulmicort od firmy AstraZeneca, ktorá je inak jedným z výrobcov vakcíny proti covidu, svojho času platil za „senzáciu“ medzi lieky na astmu./agentury/

X X X

Smer podá na Slovenskú poštu trestné oznámenie pre doručovanie petičných hárkov

Opozičný Smer podáva trestné oznámenie na predstaviteľov Slovenskej pošty v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu marenia referenda. Pošta podľa šéfa strany Roberta Fica oznámila, že nebude doručovať obálky, ktoré nebudú označené symbolom "referendum2021".

Smer minulý týždeň oznámil, že rozpošle občanom obálky s petičnými hárkami, ktoré budú môcť vyplnené zaslať späť, pričom náklady im preplatí. Ficova strana sa pridala k petičnej akcii za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.
„Dnes nám pošta oznámila, že nemieni doručovať obálky, ktoré nebudú vyslovene označené symbolom ‚referendum 2021‘. Čiže len čo pôjde obálka, na ktorej občan vyslovene nevyznačí, že ide o referendovú obálku, pošta povedala, že nebude takúto zásielku doručovať a nebude ju posielať na adresu, ktorá je v rámci P. O. Boxu,“ vysvetlil Fico na utorkovej tlačovej konferencii.

Fico hovorí o možnosti manipulovať s obálkami a o pokuse mariť petičnú akciu. „Ak pošta trvá na tom, že obálky majú byť manipulované tak, že každý, kto uvidí obálku a bude tam signál ‚referendum 2021‘, bude ju môcť hodiť do koša, roztrhať alebo inak zmariť, tak nemôžeme hovoriť o ničom inom ako o pokuse trestného činu marenia referenda,“ vyhlásil.

Petičná akcia je podľa Fica základným predpokladom referenda. „Trváme na tom, že ak pošta chce takýmto spôsobom mariť doručovanie petičných hárkov na P. O. Box adresu, jej predstavitelia sa dopúšťajú trestného činu marenia referenda,“ skonštatoval. Fico oznámil, že obálky s hárkami sa občanom pokúsia doručiť tak, že na obálky ručne nalepia poštové známky. Verí, že do konca budúceho týždňa budú obálky doručené./agentury/

X X X

Ficov bluf s referendom: Do petičného výboru dosadil šéfa svojich mládežníkov

Zdá sa, že reči Roberta Fica o apolitickosti referenda o predčasných voľbách, sú len rečami. Skutky hovoria o inom.
„Smer je za čo najrýchlejší zber podpisov, musí však byť zaštítený výborom, ktorý je apolitický,” tvrdil predseda Smeru-SD Robert Fico s plnou vážnosťou pred niekoľkými dňami.

Ako si to v praxi predstavuje, je dnes jasné. A predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini, ktorý tvrdil, že referendum patrí občanom a nie je súťažou politických strán, to radšej ani nekomentuje.

Referendum postráži Ficov mladík

Smer-SD si totiž do petičného výboru dosadil predsedu Mladých sociálnych demokratov (MSD) Roberta Bestra.
Ide pritom o združenie, ktoré už dlhé roky funguje ako mládežnícka úderka Smeru-SD a za túto stranu zástupcovia MSD aj kandidujú do parlamentu. Dvaja členovia MSD sú dokonca v súčasnosti aj členmi predsedníctva Smeru-SD. Ide o Erika Kaliňáka a Igora Melichera.

Napriek tomu hovorca Smeru-SD Ján Mažgút odmieta, že by bol Bestro politikom. Tvrdí, že MSD spája s Ficovcami “len memorandum o spolupráci, ktoré je uzatvorené dlhodobo a je medzi občianskymi združeniami a inými subjektami bežné”.
Mažgút tak tvrdí, že Ficove slová o nestraníckosti referendového výboru stále platia.„Robert Bestro totiž nie je členom žiadnej politickej strany a nikdy nekandidoval do žiadnej politickej pozície,” reagoval hovorca Smeru-SD na naše otázky.

Pracoval pre Glváča a sponzoroval eurokampaň
Bestro má pritom už pomerne bohatú profesnú minulosť so Smerom-SD.

Nielenže vedie aktuálne jeho mládežnícku organizáciu, ale v minulosti pracoval ako asistent Martina Glváča a rovnako tak vložil peniaze do kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu.„V kampani pred eurovoľbami figuroval ako tretia strana, avšak podporoval výlučne kandidáta Igora Melichera, ktorý je taktiež členom predsedníctva MSD,” skonštatoval Mažgút.

Skutočnosť, že pracoval pre Glváča, ktorý musel opustiť veľkú politiku potom, čo boli zverejnené jeho telefonáty s Alenou Zsuzsovou, zdôvodňuje hovorca strany záujmami a vzdelaním Bestra. Ten sa na sieti Linkedin pritom označuje za politického stratéga

„Je vzdelaním ekonóm a bezpečnostný analytik. Je teda logické, že ho ponuka od bývaleho ministra obrany a vtedajšieho člena výboru NR SR pre hospodárske záležitosti vytvárať odborný obsah v oblastiach hospodárskej a bezpečnostnej politiky zaujala,” dodal Mažgút pre Aktuality.sk.

X X X

Koronavírus: V Poľsku zaočkovali už takmer 200 000 ľudí

S masovým očkovaním v Poľsku sa začalo 27. decembra.
Počet potvrdených prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2 v Poľsku vzrástol od piatku o 10 548 nových prípadov a dosiahol milión 376. 89, informovalo v sobotu poľské ministerstvo zdravotníctva. Chorobe podľahlo ďalších 438 ľudí, čím sa počet obetí epidémie zvýšil na 31 011, dodala agentúra PAP.

Ministerstvo zdravotníctva tiež informovalo, že s potvrdenou koronavírusovou infekciou je v Poľsku hospitalizovaných 16 543 ľudí. Ďalších 162 523 osôb je v karanténe a 6239 ľudí je pod sanitárno-epidemiologickým dohľadom. Z nákazy sa doteraz vyliečilo vyše milión ľudí. Proti chorobe COVID-19, ktorú koronavírus nového typu spôsobuje, bolo v Poľsku zaočkovaných už takmer 200 000 ľudí, informovala v sobotu ráno kancelária predsedu vlády.

S masovým očkovaním v Poľsku sa začalo 27. decembra, pričom medzi prvými zaočkovanými sú zdravotníci.
V Poľsku až do 17. januára platia celoplošné obmedzenia pre mobilitu ľudí a ekonomické aktivity, o ktorých rozhodla vláda v decembri s cieľom zastaviť alebo spomaliť šírenie koronavírusu SARS-CoV-2.

V súlade s vládnymi nariadeniami sú hotely a zjazdovky zavreté, podobne ako aj nákupné centrá, telocvične, fitnes centrá a akvaparky. Otvorené sú obchody s potravinami, kníhkupectvá, predajne tlače a lekárne. Otvorené zostali aj veľké, samostatne stojace obchody s nábytkom. Reštaurácie majú povolený iba predaj so sebou alebo donášku, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Sociálna poisťovňa potrebuje pre pandemickú OČR rozhodnutie orgánu

Sociálna poisťovňa (SP) potrebuje pre vyplatenie tzv. pandemickej OČR rozhodnutie nejakého oprávneného subjektu, ktorý školu zatvorí. Uviedol to po rokovaní vládneho kabinetu minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Môže to byť podľa jeho slov napríklad rozhodnutie ministerstva zdravotníctva, pokiaľ ide o celoplošné zatvorenie. „Môže to byť tiež regionálny úrad verejného zdravotníctva, môže to byť aj zriaďovateľ, ak sa rozhodne školu (pre pandémiu) neotvoriť," priblížil.

„Odporúčal by som preto na okresnej úrovni, pred vydaním rozhodnutia, aby tí, ktorí ho chcú vydať, sa poradili s riaditeľom pobočky SP, ako naformulovať rozhodnutie tak, aby bolo čo najmenej rodičov postihnutých týmto rozhodnutím," podčiarkol.

Upozornil, že SP nevie riešiť individuálne situácie rodičov. "Ona musí postupovať na základe rozhodnutia. Na to, aby mohla schváliť oprávnenosť pandemickej OČR-ky potrebuje rozhodnutie nejakého orgánu, ktorý potvrdí to, že škola je zatvorená," zdôraznil.

Dodal, že ak by rodič nedostal pandemickú OČR od SP, môže žiadať o SOS dotáciu. "V prípade, ak by z nejakého dôvodu nemal nárok na SOS dotáciu, môže žiadať o tzv. humanitárnu dotáciu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny," dodal Krajniak, aktuality.sk