iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lipšic, V politike 20 rokov, dnes garantovať nezávislosť...?

... a nestrannosť? Z politiky sa stiahol po tragickej nehode a naplno sa pustil do advokácie. Zastupoval Kuciakovcov, ale aj kajúcnikov. Teraz prichádza do Úradu špeciálnej prokuratúry, aby nahradil obvineného a väzobne stíhaného Dušana Kováčika. Ak by sme si chceli pod slovom kontroverzný predstaviť čosi konkrétne, jeho dokonalým zhmotnením by bola kandidatúra Daniela Lipšica na funkciu špeciálneho prokurátora. Slovníková definícia hovorí, že kontroverzný je taký, ktorý vyvoláva polemiku, spor či nezhody. Práve tieto tri slová lemujú cestu Daniela Lipšica do kresla jedného z najdôležitejších úradov v krajine.

Žiaden ďalší kandidát nevyvolal medzi politikmi, analytikmi, mimovládkarmi, ale aj novinármi také intenzívne reakcie, ako práve on. Na jednej strane totiž stáli roky praxe v systéme spravodlivosti, na strane druhej jeho roky v politike. Práve kombinácia týchto dvoch faktorov vytvárala silné tábory fanúšikov, ale aj odporcov. Začalo to ešte v čase, keď sa spomínal ako kandidát na generálneho prokurátora.

Vyhrotená atmosféra

Už vtedy prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá generálneho prokurátora menuje, videla v túžbe niektorých koaličných politikov postaviť do čela prokurátorov Lipšica problém a verejne to kritizovala. Lipšic napokon nekandidoval. Pri špeciálnom prokurátorovi však prezidentská „prekážka” odpadla.

Bolo priam nevyhnutné, aby Daniel Lipšic vzbudil takéto vášnivé reakcie. Po výmene vládnej moci polícia pozatýkala viacerých čelných predstaviteľov silových zložiek či podnikateľov, ktorí boli spájaní s bývalými vládnymi stranami.
V takejto atmosfére prichádza na scénu človek, ktorý má bohatú advokátsku aj politickú minulosť, spätú aj so súčasnou koalíciou, ale ešte viac s bojom proti Smeru.

To priam nabádalo jeho bývalých politických súperov spochybňovať jeho nezávislosť. Naopak, jeho politickí súpútnici zas mali tendenciu strácať kritický náhľad. Niet sa čo diviť. V politike sa pohyboval už od začiatku 90. rokov a odišiel z nej až v roku 2016, keď sa po tragickej nehode vzdal poslaneckého mandátu. Za tie roky si v nej vytvoril pevné spojenectvá, ale aj nepriateľov.

Za približne štvrťstoročie v nej zanechal viditeľnú stopu. Takmer od začiatku sa ambiciózny právnik pohyboval pri mocenskom vrchole. Vďaka svojim schopnostiam nemal už od mladého veku núdzu o funkcie. V roku 1998 sa stal v prvej vláde Mikuláša Dzurindu nominantom KDH do funkcie vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti. O dva roky neskôr, keď ešte nemal ani 30 rokov, si ho kresťanskí demokrati zvolili za svojho podpredsedu.

Bojoval za zachovanie prokuratúry aj súdu

O ďalšie dva roky, teda v druhej Dzurindovej vláde sa už stal priamo ministrom. Z tohto obdobia je známa najmä zásada trikrát a dosť, ktorú Lipšic z pozície šéfa rezortu spravodlivosti navrhol a presadil. Znamenala sprísnenie trestov pre recidivistov.

Ministerské kreslo však musel opustiť o pár mesiacov skôr. Jeho materské KDH sa totiž pre nezhody ohľadom Vatikánskej zmluvy rozhodlo odísť z koalície. Po predčasných voľbách prišla vláda Smeru, HZDS a SNS a vládnuca pravica aj s Lipšicom sa pobrala na štyri roky do opozície.

Mocensky išlo z pohľadu KDH o prehru, prišlo totiž aj napriek ochote rokovať so Smerom o účasť v exekutíve. Lipšic však mohol byť spokojný. Patril totiž ku krídlu, ktoré ostro protestovalo proti takémuto spojeniu. Voľby v roku 2006 zároveň ukázali, že je druhým najpopulárnejším politikom kresťanských demokratov.

Získal takmer 87-tisíc preferenčných hlasov, čo sa podarilo prekonať už len straníckej jednotke, predsedovi Pavlovi Hrušovskému. Rozdiel medzi nimi však bol len deväťtisíc hlasov. Lipšicova stranícka pozícia sa tak opäť o čosi posilnila.
Práve po roku 2006 začal boj o zachovanie Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a Daniel Lipšic bol nepochybne jedným z najväčších zástancov týchto inštitúcií. Hoci to spočiatku vyzeralo tak, že Slovensko príde o tieto úrady, verejný tlak bol napokon silnejší.

„Tento súd vzbudil u ľudí dôveru a nádej v to, že ak niekto poruší zákon, akokoľvek vplyvný alebo bohatý, nemôže stáť nad zákonom a musí niesť svoj diel trestnej zodpovednosti," povedal Lipšic na vypočúvaní kandidátov na špeciálneho prokurátora.

Druhýkrát ministrom

Po štvorročnej opozičnej prestávke dostali pravicové strany opäť šancu. Vznikla vláda Ivety Radičovej a Lipšic sa v nej stal jedným z najmocnejších ľudí. Posadil sa na stoličku ministra vnútra, čo je po premiérovi druhá najvplyvnejšia funkcia. Na rezorte mu sekundoval Maroš Žilinka a do úradu si zobral aj Vladimíra Pčolinského.

Prvý je dnes generálnym prokurátorom, druhý vedie SIS, čo bolo jedným z bodov, ktorý vyvolával oné kontroverzie a poslanci sa to advokáta pýtali aj počas verejného vypočutia na špeciálneho prokurátora. Dlho však v stoličke ministra vnútra nevydržal. Spory okolo navýšenia eurovalu, ktorý mal pomôcť zachrániť eurozónu pred rozpadom, vyústili do pádu vlády a predčasných volieb.

Záver skráteného volebného obdobia poznačilo ešte zverejnenie spisu Gorila, ktorý zachytával kontakty medzi vysokými predstaviteľmi štátu a politiky s Jaroslavom Haščákom z Penty. Lipšic reagoval zriadením vyšetrovacieho tímu.
Neúspešný projekt

Predčasné voľby zdrvujúco vyhral Smer a v pravicovom spektre začali po debakli intenzívne zmeny. Ako sme už spomínali, Lipšic sa roky pohyboval pod mocenským vrcholom. Ale nikdy nebol na ňom. To sa rozhodol zmeniť v roku 2012, keď opustil „rodné“ KDH. Spolu s Janou Žitňanskou založili stranu s ambicióznym názvom Nová väčšina. Pripojil sa aj dnešný minister práce za Sme rodina Milan Krajniak a mama bratov Pčolinských.

Práve Krajniak ako šéf rezortu práce neskôr Lipšicovi pomôže s kandidatúrou. Poslanci totiž zabudli dať do zákona možnosť, ako môže bezpečnostnú previerku získať neprokurátor ako Lipšic. Bez nej sa však nemôže uchádzať o funkciu špeciálneho prokurátora.

Krajniakovo ministerstvo preto v októbri 2020 požiada Národný bezpečnostný úrad o jej vyhotovenie. Oficiálnym dôvodom je ambícia spolupracovať s Lipšicom ako s advokátom. Vďaka tomu však exminister môže aj kandidovať za šéfa špeciálnych prokurátorov.

Malo ísť o projekt, ktorý by dodal nádej frustrovaným pravicovým voličom a mladé tváre mali byť známkou príchodu novej kultúry. Do projektu sa prekvapivo nepridal ďalší ambiciózny kádéhák Radoslav Procházka, ktorý po pár mesiacoch hnutie tiež opustil, kandidoval za prezidenta a neskôr založil stranu Sieť.
Veľkolepý názov strany sa však míňal s meranými preferenciami. Neskôr preto prešiel na skromnejšiu verziu Nova, v ktorej existuje dodnes.

Spojenectvo s Matovičom

Krachujúci projekt však priniesol jedno veľké spojenectvo – dohodu s Igorom Matovičom. Excentrický politik rozhodnutý narúšať zabehnuté poriadky založil svoje hnutie ako výťah nezávislých kandidátov do parlamentu. V roku 2016 na kandidátke spojil aj viacero malých strán, ktoré samé neboli schopné prekonať päťpercentnú hranicu. Jednou z nich bola aj Nova Daniela Lipšica.

Partnerstvo medzi politikmi vzniklo ešte v predchádzajúcom volebnom období. Oboch spájala tvrdá kritika Smeru a vzájomne sa pri tom podporovali. A to aj vo chvíľach, keď tá kritika presiahla bežnú hranicu. Lipšic sa napríklad zastal Igora Matoviča, keď šéf OĽaNO prišiel s informáciou, že Robert Fico má na Belize odložené na účte stovky miliónov eur.
V jednom poslaneckom klube však nepôsobili spolu dlho. Lipšic bol totiž ako šofér účastníkom nehody, pri ktorej zomrel chodec. Po pár mesiacoch v Národnej rade sa preto rozhodol vzdať sa poslaneckého mandátu a naplno sa začal venovať advokácii.

Zastupoval Kisku aj Matoviča

V úlohe trestného advokáta sa objavil pri mnohých mediálne známych prípadoch. Zastupoval muža, ktorý lúpežne prepadol známeho právnika Ernesta Valka a stal sa aj svedkom jeho vraždy.
Exminister v úlohe obhajcu zastupoval aj viacerých politikov, napríklad Andreja Kisku, ktorý zakladal stranu Za ľudí, ktorá dnes tvorí súčasť koalície, ale aj súčasného ministra obrany za OĽaNO Jaroslava Naďa či dokonca samotného Igora Matoviča.

Ako právny zástupca poškodenej strany sa Lipšic objavil v známej kauze zmenky, kde hájil televíziu Markíza a stál na druhej strane oproti dnes už právoplatne odsúdenej dvojici Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi. Ide pritom o prvú kauzu, kde právoplatne odsúdili Kočnera.

Krátko po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa Lipšic objavil po boku pozostalej rodiny Kuciakovcov. Zastupoval ich v azda najsledovanejšom súdnom procese v novodobej histórii Slovenska. Stále nepadli všetky právoplatné rozsudky pre obžalovaných objednávateľov. Lipšica pri Kuciakovcoch vystrieda jeho kolega Peter Kubina.

Noví klienti kajúcnici

V posledných mesiacoch sa Lipšic ukázal aj v polohe, ktorú, v porovnaní s doterajším pôsobením, verejnosť takmer nepoznala. Zastupuje totiž takzvaných kajúcnikov v tých najaktuálnejších kauzách, kde sú obvinené viaceré špičky polície či tajnej služby a mali byť súčasťou organizovaných zločineckých skupín.

Pôvodne Lipšic zastupoval napríklad spolupracujúceho obvineného exfunkcionára finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, po ktorého výpovedi sa spustila akcia Očistec a vo väzbe či s obvinením skončili viacerí policajní exfunkcionári. Zo zastupovania Slobodníka Lipšic musel rýchlo upustiť.

Ukázalo sa totiž, že v prípade vystupuje ako poškodený - viacerí členovia takzvaného Bödörovho komanda sa priznali, že sledovali politikov, vrátane exministra Lipšica. Aj v ďalšej mediálne známej kauze Judáš vystupuje ako obhajca jedného z obvinených - bývalého námestníka šéfa SIS Borisa Beňu. Toho stíhajú za vyzradenie utajovaných informácií a za vydieranie.

Pri Haščákovi aj Fiľovi

Počas vypočúvania kandidáta na špeciálneho prokurátora musel Lipšic vysvetľovať aj kritizované právne zastupovanie spoločnosti Eco-Invest v rukách Milana Fiľa. Advokát sa ale bránil tým, že na druhej strane sporu sú v pozadí prípadu biele goliere, proti ktorým on bojuje.

„Myslím si, že dôvod, pre ktorý som bol oslovený, bol Zoroslav Kollár.” Prípad Eco-Investu sa opakovane spomína aj v komunikácii Mariana Kočnera v Threeme, Fiľo akékoľvek ovplyvňovania súdov odmietol.

Podobnú kritiku si vyslúžilo aj Lipšicovo zastupovanie firmy Mecom, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta spájanej s dnes už obvineným podnikateľom Jaroslavom Haščákom. Známy advokát argumentoval tým, že mäsokombinát Mecom bol poškodenou stranou sporu, nie žalovanou a neboli dôvody na odmietnutie prípadu.

Lipšic počas vypočúvania pred poslancami však opakovane zdôrazňoval, že v minulosti mal mnoho lukratívnych a finančne zaujímavých ponúk na zastupovanie a odmietol ich. Podľa informácií Aktuality.sk ho za svojho obhajcu chcel aj dnes už nebohý policajný exprezident Milan Lučanský. Lipšic ho ako klienta odmietol.

Chce sa namietať

Azda najčastejšou otázkou počas vypočúvania kandidátov na špeciálneho prokurátora bola pre Lipšica práve tá, ako vyrieši svoj konflikt záujmov, keďže mnohé živé prípady, v ktorých vystupoval, dozorujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Bývalý politik a advokát zdôraznil, že z prípadov, v ktorých vystupoval sa namietne, rovnako tak urobí aj pri kauzách, kde budú jeho kolegovia z advokátskej kancelárie.

Nielen, že by ich nedozoroval, ale nerobil by ani žiadne rozhodnutia ako nadriadený prokurátor. „V takých veciach by som bol vylúčený, musel by rozhodnúť zástupca špeciálneho prokurátora. Pre mňa je otázka nestrannosti veľmi dôležitá. Aj objektívne zdanie znamená, že by som ako špeciálny prokurátor nemohol rozhodovať.", aktuality.sk

X X X

Vrchný súd zamietol Majského odvolanie, zvyšok trestu si odpyká v Česku

Vrchný súd v Prahe zamietol odvolanie Jozefa Majského voči decembrovému verdiktu Mestského súdu v Prahe. Ten uznal v decembri 2020 rozsudok Najvyššieho súdu (NS) SR z leta minulého roku. Zvyšok deväťročného trestu odňatia slobody si teda podnikateľ odpyká v ČR. TASR o tom informovala hovorkyňa Mestského súdu v Prahe Markéta Puci.

Ako objasnila, Vrchný súd v Prahe rozhodoval prednedávnom na neverejnom zasadnutí, keď rozhodnutie prvostupňového súdu mu bolo expedované v polovici januára. Vo veci väzby zase odvolací súd rozhodol 6. januára, keď zamietol sťažnosť Majského voči ponechaniu vo väzbe. Pôvodne Vrchný súd v Prahe médiá informoval, že rozhodol už o oboch veciach.

Mestský súd rozhodol o vykonaní trestu Majského v ČR v decembri 2020. O tom, že Majský nebude vydaný na Slovensko, sa rozhodlo už na predchádzajúcom zasadnutí koncom septembra. Súd rozhodol, že Majský sa nevydáva na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko z toho dôvodu, že je zároveň občanom ČR a musel by s vydaním súhlasiť.

NS SR koncom júla 2020 zamietol Majského odvolanie v kauze podvodu na nebankovky Horizont Slovakia a BMG Invest. Platilo teda rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z roku 2015, ktorý ho odsúdil na deväť rokov odňatia slobody. Po Majskom bolo vyhlásené národné i medzinárodné pátranie. Slovenská polícia na začiatku augusta potvrdila, že ho zadržali v pražskej nemocnici.

Vyšetrovanie v prípade bolo ukončené v auguste 2004 a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta podal vo veci obžalobu. Vo veci začal konať najskôr Krajský súd v Banskej Bystrici a následne bývalý Špeciálny súd (ŠS) v Pezinku. V apríli 2007 ho ŠS odsúdil na 12 rokov väzenia. Rozsudok však NS SR zrušil a vec vrátil na prvostupňový súd, aktuality.sk

X X X

Analytika na ministerstvo dopravy prvýkrát vyberú cez verejné vypočúvanie

Ide o prvé z verejných vypočutí riaditeľov analytických útvarov všetkých ministerstiev. Riaditeľ Inštitútu dopravnej politiky - analytickej jednotky Ministerstva dopravy a výstavby SR Martin Darmo bude v pondelok 15. februára o 14.00 h odpovedať na otázky širokej odbornej a laickej verejnosti na YouTube MDV SR.

Ide o prvé z verejných vypočutí riaditeľov analytických útvarov všetkých ministerstiev, na ktorom sa dohodol Riadiaci výbor štátnych analytických jednotiek. Cieľom je, aby každý nastupujúci hlavný analytik a analytička verejnosti a médiám prezentovali vízie rozvoja analytického útvaru, vrátane kľúčových tém, štruktúry, získavania ľudských zdrojov a komunikácie s verejnosťou.
TASR o tom dnes informoval poradca ministra dopravy a výstavby pre strategickú a krízovú komunikáciu a hovorca MDV SR Ivan Rudolf, aktuality.sk

X X X

Remišová sa začína správať ako Sulík

Doteraz najmenej konfliktná strana koalície Za ľudí sa začala vzpierať. Jej líderka, vicepremiérka a ministerka Veronika Remišová už vlani niekoľko ráz verejne upozornila, že sa nedodržiavajú dohody, ktoré vznikli na koaličných radách. V polovici januára sa otvorene postavila proti myšlienke celoplošného testovania.

Najnovšie kritizuje priamo premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Podľa politológa Tomáša Koziaka chce takto Remišová najmä zvýšiť preferencie svojej strany, koaličnú krízu zatiaľ nepredpovedá. Remišová tvrdí, že minulotýždenné uznesenie vlády o výnimkách z práve predĺženého núdzového stavu a zákazu vychádzania podporila len preto, lebo inak by žiadne neboli.

Matovič podľa nej minulý týždeň rokovania o opatreniach, ktoré majú zabrániť šíreniu koronavírusu, "nechal plávať“. "Nezúčastnil sa. Jeden koaličný partner hlasoval pol na pol, druhý za uznesenie nehlasoval vôbec. My v strane Za ľudí máme takéhoto riadenia štátu už plné zuby,“ kritizovala Remišová piatkové zasadnutie vlády. Za uznesenie o predĺžení núdzového stavu a zákazu vychádzania spolu s výnimkami hlasovali ministri OĽaNO, Za ľudí, zo SaS len minister školstva Branislav Gröhling. Proti boli vicepremiér a líder SaS Richard Sulík a minister zahraničných vecí Ivan Korčok spolu s ministrami hnutia Sme rodina.

Remišovej prekáža chaos, ktorý sprevádza otváranie škôl od pondelka 8. februára. „Minulý týždeň zasadla Pandemická komisia, kde bol aj hlavný hygienik, boli tam epidemiológovia. Bolo jasne povedané, kedy a ktoré školy sa majú otvárať. No a o pár dní neskôr ich kolegovia (regionálni hygienici, pozn. red) vydali presne opačné rozhodnutia. Takáto situácia sa už nesmie opakovať,“ povedala Remišová.

Spor vznikol aj medzi Veronikou Remišovou (Za ľudí) a Luciou Ďuriš Nicholsonovou (SaS), ktorá Remišovú obvinila, že pre nečinnosť jej ministerstva Slovensko prišlo o jednu miliardu eur. Ministerka obvinila europoslankyňu zo lži. (Viac v článku Remišová vysvetlila miliardu. Neprišli sme ani o cent. Za pravdu jej dal aj Brusel).

Statusy nestačia

Podľa politológa Tomáša Koziaka je Remišovej správanie najmä dôsledkom dlhodobo nízkych preferencií strany Za ľudí v prieskumoch. „V rámci súčasnej koalície je to jediná strana, ktorá by sa podľa prieskumov nedostala do parlamentu. Remišová si zrejme uvedomila, že musí byť oveľa aktívnejšia a výraznejšia. Statusy na sociálnych sieťach jej určite nebudú stačiť na to, aby zdvihla svoju stranu nad hranicu piatich percent, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu,“ vysvetľuje Koziak.

Strana Za ľudí sa už niekoľko mesiacov drží pod hranicou zvoliteľnosti. Už v apríli minulého roku sa výsledky prieskumu voličských preferencií hýbali pri tejto strane okolo troch percent. Do augustového snemu, na ktorom bola Remišová zvolená za predsedníčku, sa pád strany pripisoval odchodu jej zakladateľa, bývalého prezidenta Andreja Kisku. Odvtedy sa nízke preferencie pripisujú už len novému vedeniu.

Podľa Koziaka možno povedať, že "Remišová to dáva na Sulíka“. Snaží sa osloviť voliča na úkor ostatných koaličných strán tak, ako to dlhý čas robil práve Sulík. „Ona však taká ako on nikdy nebude. Sulík je oveľa výraznejší politický líder. Povedzme, že Remišová skúša všetko možné, aby bola výraznejšia, pričom u lídra SaS videla, že ostrejší spôsob komunikácie mu prináša politické body,“ myslí si politológ.

Zo strany Remišovej to však nemusí byť len póza, Koziak upozorňuje, že je aj vnútorne presvedčená o tom, čo hovorí. „Forma sa však jednoznačne zmenila, čo súvisí aj s nervozitou z toho, akým spôsobom verejná mienka túto vládu vníma. Nie je to len prípad Za ľudí, ale aj Sme rodina. Aj u nich preferencie dramaticky klesajú, čo je spôsobené radom faktorov, vrátane papalášizmu predsedu strany Borisa Kollára," pripomína Koziak.

Matovič v defenzíve, Remišová v ofenzíve

Minulý týždeň Matovič neviedol rokovania vlády. Ako sám vysvetlil, úmyselne, aby sa kritika za prijímané opatrenia nezniesla len na jeho hlavu. Možno práve premiérova neprítomnosť postrčila Remišovú, aby hlasnejšie vystúpila, myslí si Koziak.
„Ukazuje sa, že Matovič začína byť v defenzíve. Chcel si vychutnať, ako sa budú ministri v rámci koalície hádať, keď tam nebude. To môže byť dôvod, prečo sú ostatní koaliční partneri hlučnejší,“ upozorňuje politológ.

Napriek problémom má podľa neho koalícia oveľa väčšiu šancu dovládnuť, než sa rozpadnúť. „Nech to vyzerá navonok akokoľvek, dôvody, prečo sú spolu, sú silnejšie ako dôvody, prečo by nemali pokračovať. Hoci vzniká určitá protiváha OĽaNO v podobe ostatných vládnych strán, stále to nevyzerá na koaličnú krízu,“ tvrdí Koziak./agentury/

X X X

Ministerstvo práce: Upozorňovali sme na riziko prepadnutia eurofondov, Remišová nereagovala

Ministerstvo práce tvrdí, že na možnosť prepadnutie peňazí z eurofondov opakovane upozorňovalo, podpresedníčka vlády Veronika Remišová podľa jeho predstaviteľov tvrdila, že podobný scenár nehrozí.

Vláda Slovenskej republiky dňa minulý rok v apríli odsúhlasila, že finančné dopady programu „Prvá pomoc“ budú 1,3825 miliardy eur. Podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) v tom čase predložila na zasadnutie vlády návrh na realokáciu finančných prostriedkov z fondov EÚ, na základe ktorého bolo na projekt „Prvá pomoc“ presunutých 217 miliónov eur z Kohézneho fondu a 110 miliónov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Kto vlastne patrí do kritickej infraštruktúry? Štát by to mal ukázať, tvrdí Remišová

O peniazoch z eurofondov majú rozhodovať aj regióny, Remišová chystá zmenu
Ďalšie prostriedky boli na program „Prvá pomoc“ presunuté aj v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF).
Vláda SR zároveň uložila podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej, aby do konca augusta minulého roku predložila na rokovanie vlády ďalší návrh realokácie finančných prostriedkov fondov EÚ. MPSVR SR v spolupráci s MF SR opakovane žiadalo ďalšie realokácie z fondov EÚ na program „Prvá pomoc“, avšak ďalšie prostriedky z existujúcich operačných programov už presunuté neboli.

Počas jesene 2020 ministerstvo práce podľa vlastných slov opakovane upozorňovalo, že Slovensku hrozí nevyčerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ z rozpočtového obdobia 2014 – 2020, najmä čo sa týka Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a požadovalo ďalšie realokácie na program „Prvá pomoc“ do ESF.

Ministerstvo práce ďalej tvrdí, že opakovane upozorňovalo na fakt, že presuny do Európskeho sociálneho fondu sú možné len do konca roka 2020. Podpred¬sedníčka vlády pre zmenu opakovane realokácie odmietala s tým, že prepadnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ nehrozí.

Celkovo bolo v roku 2020 presunutých z iných fondov (Kohézny, EFRR) na program „Prvá pomoc“ do ESF namiesto 1,3825 miliardy eur iba približne 327 miliónov eur. Ďalších 63 miliónov eur bolo presunutých v rámci ESF a ďalších 40 miliónov eur presunulo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR./agentury/

X X X

Slovenská pošta sa ohradila voči vyjadreniam Roberta Fic

Fico v utorok avizoval podanie trestného oznámenia na predstaviteľov Slovenskej pošty v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu marenia referenda.
Slovenská pošta sa dôrazne ohradzuje voči vyjadreniam predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktoré podľa pošty nie sú ničím podložené. TASR o tom informovala vedúca odboru komunikácie a marketingu Slovenskej pošty Jana Lukáčová. Pošta vysvetlila, že okrem ostatných údajov má byť na zásielke uvedený názov alebo meno a priezvisko. Ak na zásielke nie sú tieto údaje, pošta ju môže odmietnuť prepraviť. V prípade zasielania petičných hárkov bol podľa Lukáčovej určený názov "Referendum 2021". Fico v utorok kritizoval, že na zásielke musí byť uvedený tento názov.

"Podľa obchodných podmienok Slovenskej pošty má byť na zásielke, ktorá je adresovaná do poštového priečinka alebo P. O. Boxu, uvedený názov (klient si môže zvoliť názov podľa vlastného výberu) alebo meno a priezvisko a doručovacia adresa, teda číslo poštového priečinku, smerové číslo a mesto či obec. Ak na zásielke nie sú uvedené tieto údaje, pošta ju môže odmietnuť prepraviť," vysvetlila Lukáčová. Manažéri pošty preto odporúčali uvádzať kompletnú adresu, aby boli všetky zásielky správne doručené a nenastali problémy.

"Pravdou však je, že pošty zväčša využívajú pozitívny prístup k podávaným zásielkam a akceptujú aj zásielky do poštového priečinka bez kompletného uvedenia názvu či mena a priezviska," skonštatovala Lukáčová s tým, že Slovenská pošta upozorní všetky pobočky, aby využívali pozitívny prístup k podávaným zásielkam. "A teda, aby boli akceptované aj zásielky smerované do poštového priečinka bez názvu," dodala.
Nepodložené spochybňovanie mena

Fico podľa Lukáčovej spochybňuje dobré meno Slovenskej pošty. "Tieto spochybnenia nie sú ničím podložené, pretože Slovenská pošta nemá so stranou Smer-SD žiadny zmluvný vzťah, ktorý by definoval podmienky špeciálnych spôsobov podávania a dodávania zásielok," skonštatovala Lukáčová. Slovenská pošta ďalej reagovala, že vyjadrenia Fica "nezaslúžene hrubo" spochybnili pracovné nasadenie a odhodlanie pracovníkov pošty.

Smer-SD sa pridal k petičnej akcii za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Minulý týždeň strana oznámila, že rozpošle občanom obálky s petičnými hárkami, ktoré budú môcť vyplnené zaslať späť, pričom náklady im preplatí. Fico v utorok avizoval podanie trestného oznámenia na predstaviteľov Slovenskej pošty v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu marenia referenda. Pošta podľa Fica oznámila, že nebude doručovať obálky, ktoré nebudú označené symbolom "Referendum 2021". Fico hovoril o možnosti manipulovať s obálkami a o pokuse mariť petičnú akciu, aktuality.sk

X X X

Petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje by mali v parlamente prerokovať v marci

Dovtedy sa pre ňu pokúsi minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) získať čo najširšiu podporu.
Petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje by mal parlament prerokovať na marcovej schôdzi. Dovtedy sa pre ňu pokúsi minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) získať čo najširšiu podporu. Minister o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii so skupinou poslancov za hnutie OĽANO. Hovorkyňa predsedu parlamentu Michaela Jurcová informáciu o zaradení bodu do návrhu programu schôdze zatiaľ nepotvrdila.

"Bude predmetom rokovania na marcovom zasadnutí parlamentu. Treba o to viac pripraviť národnú radu na prijatie uznesenia, ktorým sa príjme túto iniciatívu," uviedol Budaj. Petícia má podľa jeho slov podporu v klube OĽANO a Sme rodina.
Počas marcového rokovania chce Budaj predstaviť aj riešenia klimatickej krízy na Slovensku. Envirorezort sa chce napríklad zamerať na dekarbonizáciu priemyslu či na redukciu spaľovania odpadu v domácnostiach.
Poslanec Andrej Stančík (OĽANO) pripomenul, že klimatická kríza je najväčším problémom 21. storočia. "Európsky parlament vyhlásil stav klimatickej núdze už v roku 2019," dodal Stančík. Snahou OĽANO je aj to, aby sa téma životného prostredia a jeho ochrana dostala intenzívnejšie do školských osnov.

Petíciu spustili minulý rok

Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu Za klímu, za budúcnosť koncom septembra minulého roka. Žiada v nej poslancov, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chce, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán, ako neutralitu dosiahnuť. Posledným bodom je žiadosť, aby vláda podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov EÚ.

Výsledkom prerokovania petície má byť podľa iniciatívy vyhlásenie stavu klimatickej núdze so zadaním konkrétnych úloh pre vládu SR a jednotlivé ministerstvá. "Všímame si rastúci záujem politických predstaviteľov o tému klimatickej krízy, rozhodujúci je však čas. Je nevyhnutné začať realizovať konkrétne adaptačné a mitigačné opatrenia," povedal iniciátor petície Jakub Hrbáň, aktuality.sk

X X X

V Tatrách vyrástol bez povolení areál s dinosaurami. Jurský park z hôr vyháňajú ochranári

Atrakcia určená pre deti vyrástla na záchytnom parkovisku v júni 2020.

Tatranskí ochranári požadujú odstránenie čiernej stavby. Majiteľ sa svoj dinopark sťahovať nechystá. Areál prirovnáva k cirkusu. Ešte pred pár rokmi existovalo na jednoduchú otázku, "čo budeme vo Vysokých Tatrách robiť, keď bude pršať?", obmedzené množstvo odpovedí. Príležitosti sa preto chytili podnikavci a za poslednú dobu vyrástlo v tatranských osadách viacero voľnočasových atrakcií - od galérií, cez múzeá až po interaktívne výstavy.

Nedávno k nim pribudla ďalšia. Vlani v júni, krátko pred rozbehom letnej turistickej sezóny, sa na časti plochy bývalého záchytného parkoviska neďaleko Dolného Smokovca objavila bublina, dva veľkokapacitné kontajnery, maketa dinosaura a niekoľko umelých paliem.

Postavený bez povolení

Areál, ktorý obkolesil plot, dostal názov Dinopark Tatry. Za atrakciou pre deti v štýle známeho filmu Jurský park stojí spoločnosť Tatryparks bratislavského podnikateľa Petra Matušku. Iná Matuškova firma Lilavis pritom pred časom rozbehla v Starom Smokovci zážitkovú prehliadku unikátov Vysokých Tatier s názvom Tatry vnútri.

Na skutočnosť, že Matuškov areál dinosaurov vyrástol vedľa najfrekventovanejšieho cestného ťahu do Vysokých Tatier bez potrebných povolení, upozornili ochranári zo Správy Tatranského národného parku cez sociálnu sieť.
Územný plán obce Veľký Slavkov, do katastra ktorého lokalita spadá, totiž s takouto aktivitou na bývalom parkovisku nepočíta. Po preverení situácie a následných zisteniach sa ochranári s podnetom obrátili na Inšpektorát životného prostredia do Košíc.

Ochranári Jurský park v lokalite nechcú

„Trváme na odstránení areálu s dinosaurami, takéto stanovisko sme dali aj obci. Posledná informácia po prešetrení je taká, že ešte v decembri inšpektorát konštatoval, že na umiestnenie nainštalovaných zariadení a oplotenie lokality nemali potrebné súhlasy, a rozhodol o ich odstránení," vraví šéf Správy TANAP-u Pavol Majko.

Dinopark však stále stojí na svojom mieste. „Nič sa tam nezmenilo. Naopak, zistili sme, že nevhodná atrakcia postupne získava dodatočne všetky povolenia, vrátane súhlasu Okresného úradu – odboru životného prostredia v Poprade. No, môže sa stať, že tam nakoniec ostane iba plot,“ uzatvára Majko.

Nikoho sa na nič nepýtali

Starosta Veľkého Slavkova Slavomír Pucci potvrdzuje, že celý areál v časti Horný Slavkov vyrástol "na čierno". „My sme na to prišli koncom minulého roka. Stavba je postavená nelegálne. Nikoho sa na nič nepýtali, jednoducho to na drzovku postavili. Stavba dokonca zasahuje do obecných pozemkov. Problém riešime, rozhodneme v medziach zákona,“ konštatuje Pucci.

Obec i miestny stavebný úrad preto rozbehli konania – priestupkové i dodatočné stavebné konanie. Jeho výsledkom môže byť dodatočná legalizácia Dinoparku alebo jeho odstránenie. Starosta Veľkého Slavkova pripomína, že jeho prevádzkovateľ na nelegálnej stavbe zarábal. V lete ho navštívili stovky turistov, ktorí platili vstupné od štyroch do šiestich eur za osobu.

Dinosaury z Tatier neodídu

Naopak majiteľ atrakcie sa k jej zatvoreniu a demontáži nechystá. Dominika Vavrová zo spoločnosti Tatryparks priznáva zverejnené závery kontroly košického Inšpektorátu životného prostredia. Firma na postavenie plota a umiestnenie stanu, kontajnerov či makiet dinosaurov na prenajatých pozemkoch súhlas Okresného úradu Poprad nemala.

Požiadala však o jeho dodatočné udelenie a napokon ho získala. „Naša spoločnosť v súčasnosti neplánuje odstránenie dinosaurov, na ich umiestnenie na pozemku ako aj na jeho oplotenie súhlas má," uvádza Vavrová.

Tatryparks v súčasnosti rieši aj otázku stavebného povolenia. „Máme však za to, že v prípade našej prevádzky sa nejedná o stavbu. Zariadenie je možné technicky a funkčne prirovnať k postaveným cirkusom. V ich prípade ide tiež o prenosné zariadenia umiestnené na pozemkoch. Aj naša prevádzka je iba dočasná a nie trvalá,“ vysvetľuje manažérka Dinoparku Tatry.

Nereprezentuje hodnoty TANAP-u

Tatranskí ochranári sa zároveň pustili do kritiky podnikateľského nápadu s dinosaurami vo Vysokých Tatrách.
„Zariadenia tohto charakteru svojimi parametrami, funkciou, prevedením a samotnou lokalizáciou často pôsobia rušivo. S územím nie sú významovo ani hodnotovo prepojené a svoju funkciu by si rovnako dobre plnili kdekoľvek v zastavanom území alebo na okraji mesta. Zábavný jurský park tak symbolizuje skôr súčasný konzumizmus, než hodnoty najstaršieho slovenského národného parku,“ tvrdí Správa TANAP-u v statuse na sociálnej sieti.

Dominika Vavrová s týmto názorom nesúhlasí. „Aj z verejne dostupných zdrojov sa možno dozvedieť, že obdobie dinosaurov sa tiež týkalo územia Slovenska a to aj územia Vysokých Tatier. Napríklad najznámejší objav, ktorý sa podaril geológom v roku 1975, bolo nájdenie trojstopu v Tichej doline v Západných Tatrách,“ pripomína zástupkyňa prevádzkovateľa Dinoparku Tatry.

„Nerozumieme, z akého dôvodu sme v hľadáčiku Správy TANAP-u. Ich činnosť by sa mohla zamerať tiež na nekontrolovateľnú okolitú výstavbu,“ dodáva Vavrová, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Hľadá sa miliarda, nájde sa akurát veľká partia núl

Reálne ekonomické škody kauzy „Remišovej miliarda”, zdá sa, nevznikli. Ku škodám politickým však určite došlo.
Pre divákov zložité (a trápne) Miliarda je pre diváka najnovšej stand-up comedy nepredstaviteľná suma. Už len kvôli tomu by očakával, že dotyčné dámy (NIcholsonová a Remišová) si veci okolo takejto sumy dopredu vysvetlia.
Mohli sa hrabať celý deň (aj s kalkulačkou) v papieroch. Mohli sa riadne pohádať alebo si vykričať neschopnosťl, neinformovanosť a zlomyseľnosť.

Alebo žiadať dopredu stanovisko Euróspkej komisie, či Slovensku miliarda prepadla alebo nie. To všetko by stihli ešte pred tlačovkou a bez verejnej asistencie. Nič im v tom nebránilo. Aby sa nezabudlo - patria do jednej vládnej partie. Prípadné škody vo vzťahu k verejnosti nebude ľahké zosobniť výlučne podpredsedníčke vlády.

Postoj bežného človeka vyzerá už teraz takto: neotravujte ma so zložitými mechanizmami, relokáciami a predpismi európskych inštitúcií! Máte tam hore (vo vláde) bordel a doplácame na to všetci.
V miliardovej hádke sa nevedia zatiaľ vyznať ani tí, ktorí sa čerpaním eurofondov roky živia. Ako sa majú teda vo veci vyznať ostatní?

Stranícky piesoček

Akékoľvek následné ospravedlňovanie lezie ešte viac na nervy. Nikoho nezaujíma a málokto si ho vôbec všimne.
Nikto predsa neuverí, že sa obvinenie voči Remišovej vyrobilo len tak, nechtiac alebo nedopatrením.
Spojenectvo SaS-Za ľudí, ktoré občas vyzeralo ako poistný val proti nápadom a neschopnosti zvyšku vlády, je v tejto chvíli poriadne rozbité.

Stranícky egoizmus ešte viac zmohutnel. Zostáva otázkou, prečo takéto strany vôbec idú do koaličnej vlády. Najlepšie by im bolo samým, bez partnerov, komplikácií, v zabudnutí a bezvýznamnosti.

V tejto chvíli sa zdá, že okrem Remišovej sa do zlého svetla dostanú aj jej kolegovia. Tí, ktorí si “držali kasičky” bez ohľadu na reálne potreby a covidovú situáciu. A to ešte nie je reč o škandalóznom straníckom delení miliard z fondu obnovy.
Spočítané, odčítané, vydelené: vláda má na svoju neschopnosť ďalšie potvrdenie, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Chráňte vašich zamestnancov pred vírusmi, vrátane SARS-CoV-2.

Antivírusový nosový sprej Taffix sa postupne stáva každodennou dodatočnou ochranou zamestnancov pred COVID-19 vo firmách po celej Európe, tak ako rúška a dezinfekcie.

Napriek tomu, že sa situáciu s koronavírusom na Slovensku a v okolitých štátoch stále nedarí dostať pod kontrolu, sme nútení neustále hľadať riešenia ako sa s touto zlou situáciou vyrovnať. Jednou z alternatív a noviniek je aj antivírusový nosový sprej Taffix, ktorý pôsobí ako dodatočná ochrana pred COVID-19. Pri tomto produkte nejde o liečbu, ale o dodatočnú inovatívnu prevenciu pred vírusmi, akou sú dnes napríklad aj rúška alebo respirátory. Ide o revolučné riešenie, nakoľko má úplne odlišný mechanizmus ochrany ako ostatné bežné nosové spreje.

Kým bežné nosové spreje po aplikácii vydržia chrániť nosovú sliznicu niekoľko minút, nosový sprej Taffix po aplikácii vytvorí za 50 sekúnd ochrannú bariéru, ktorá vydrží 5 hodín a počas tejto doby je prestup vírusov takmer nulový, keďže Taffix blokuje až 97% vírusov, ktoré sa tak nedostanú cez ochrannú bariéru. Ak človek, ktorý používa ochranné rúško a správne si aplikuje Taffix, je takmer nemožné, aby vírus vnikol do tela prestupom cez nosovú sliznicu.

Taffix je vhodnou ochranou pre firmy

Taffix je produkt vhodný pre všetky firmy, ktoré zamestnávajú viac ľudí na menšom priestore, respektíve pre firmy, ktorých zamestnanci prichádzajú do osobného kontaktu s klientmi alebo inými kolegami. Farmaceutická firma CANDE, ktorá tento produkt distribuuje na Slovensko, predala už tisíce Taffixov a aktuálne má vo svojej evidencii už viac ako 300 ľudí, ktorí používajú tento produkt podľa doporučení výrobcu a doposiaľ ani jeden z nich nebol pozitívny a neprejavilo sa u nich ochorenie COVID-19. Pre firmy teda svitá nádej v podobe najnovšej inovácie, ktorou je nosový sprej Taffix!
Ako Taffix funguje?

Taffix je práškový nosový sprej, ktorý sa po vstreknutí do nosa zmení na ochranný gél. Ten vytvára tenkú aktívnu vrstvu na nosovej sliznici, ktorá bráni vniknutiu vírusov a alergénov do tela človeka. Gélová forma je účinnejšia pri ochrane nosovej sliznice ako tekuté roztoky a ako bonus sa nemusíte obávať nepríjemného suchého pocitu v nose, podráždenia alebo zmeny čuchu. Sprej navyše aktívne znižuje pH v nosovej dutine, čím likviduje široké spektrum rôznych respiračných vírusov. Ide tak o dvojitú formu ochrany.

Výhoda spreja Taffix

Je dokázané, že práve nosová dutina je hlavnou vstupnou bránou pre vírusy do organizmu. Veľká výhoda Taffix spreja spočíva v tom, že sa aplikuje do nosa vo forme prášku a nie vo forme tekutého roztoku. Je vedecky potvrdené, že práškový preparát má oveľa väčšiu disperziu v nosovej dutine ako klasické spreje na tekutej báze, čo je znázornené aj na obrázku nižšie.

Aplikácia je veľmi jednoduchá, postavená na rovnakom princípe ako bežné spreje do nosa. Taffix preto môžete aplikovať aj deťom, ktoré sú staršie ako 12 rokov a budete tak mať istotu, že ste výrazne eliminovali riziko ich nákazy.
V práci, pred vstupom do obchodu, nemocnice alebo MHD

Výrobok Taffix nenahrádza existujúce opatrenia, ako je nosenie ochranných rúšok, umývanie si rúk, dodržiavanie bezpečnostných rozostupov a minimalizáciu sociálnych kontaktov, ktoré budú naďalej nevyhnutné na zabránenie šírenia vírusu. Taffix bol vytvorený prioritne, aby nás chránil pred súčasnou pandémiou, avšak chráni nás aj proti bežnej chrípke a pred akýmikoľvek inými vírusmi a alergénmi šíriacimi sa vzduchom. Zabraňuje nepríjemným respiračným vírusovým ochoreniam, ktorými sa môžeme nakaziť napríklad v nemocnici, vo verejnej doprave od náhodných okoloidúcich alebo v práci

Taffix je dostupný v lekárňach

Nosový sprej Taffix nás teda posúva stále bližšie k návratu do našich bežných životov.Tento inovatívny práškový sprej priniesla na trh slovenská generická farmaceutická firma CANDE s.r.o. a je dostupný bez lekárskeho predpisu vo všetkých lekárňach na slovenskom trhu.

Chráňte svojich zamestnancov

Farmaceutická spoločnosť CANDE pripravila pre firemných zákazníkov (len pre právnické osoby) AKCIU v podobe 15% zľavy z odporúčanej predajnej ceny Taffixu pri minimálnom odbere 20 kusov Taffixov. Zľava sa výlučne vzťahuje pre spoločnosti na ochranu interných zamestnancov a nie na sekundárny predaj. Táto akcia platí do konca mesiaca február, pričom stačí požiadať o ponuku distribútora CANDE prostredníctvom mailovej adresy: objednavky@cande.sk, aktuality.sk

X X X

Počet prípadov domáceho násilia stúpa, jeho obete sa však nemusia odhaliť ani po pand

Domáce násilie narástlo a jeho riešenie sa spomalilo. Obete násilia sa pre protipandemické opatrenia ocitli vo viacnásobnej nevýhode. Ocitli sa pod nonstop dohľadom násilníka. Obete domáceho násilia majú sťažený nielen prístup k službám zariadení núdzového bývania a k poradenstvu, ale aj k pomoci od rodiny a známych. Predstavu úteku a nového začiatku komplikujú obmedzenia – je veľmi náročné hľadať si ubytovanie i prácu.

Už od začiatku pandémie v prvej štvrtine minulého roka sa hovorilo o tom, že za dverami domácností po celom svete, ktoré uzavreli prísne protipandemické opatrenia, prežívajú obete domáceho násilia obzvlášť náročné chvíle. Patria medzi ne hlavne deti, seniori, ženy a zdravotne postihnutí. Skrytá realita sa postupne odrazila na počtoch volaní na krízové linky, ale aj na práci polície.

Inak to nebolo ani na Slovensku. Dáta z Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie z minulého roka ukazujú, že obete násilia naozaj hľadali pomoc častejšie než posledné roky. Zmeny pocítila aj polícia.

Čísla však stále neukazujú skutočný obraz slovenských domácností – ten môže vyplávať na povrch až po skončení opatrení, prípadne ostane skrytý ešte veľmi dlho. Pre obete domáceho násilia je totiž hľadanie pomoci ešte komplikovanejšie než pred koronakrízou a mnohé sa rozhodnú tento čas pretrpieť.

Pod dohľadom

„V mnohých rodinách bolo násilie prítomné už predtým, ale pandémia situáciu ešte zhoršila a zintenzívnila. Pracovníčky v službách krízovej intervencie uvádzajú prípady, keď agresor chodil na týždňovky, takže v rodine bol aspoň počas pracovných dní aký-taký pokoj. Teraz je však doma 24-hodín denne a rodina nemá žiadnu možnosť vydýchnuť si,“ hovorí analytička Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) Zuzana Očenášová.

Linka pre ženy zažívajúce násilie v minulom roku prijala najviac hovorov od roku 2016 – prišlo ich vyše 3737. Na porovnanie v roku 2019 to bolo približne 2500 a v roku 2018 3200. Za svoju šesťročnú históriu mala minulý rok rekord v počte hovorov od „tretích osôb“, teda príbuzných, známych či akýchkoľvek ľudí v okolí ženy zažívajúcej násilie, ktorí na linku volali s prosbou o radu.

Mierny nárast bolo vidieť aj v policajných štatistikách. Polícia v prípade trestných činov spáchaných v rámci domáceho násilia evidovala medziročný nárast len o necelé štyri percentá. Oproti predošlým rokom však výrazne stúpol aj počet násilníkov vykázaných zo spoločného bývania. Generálna prokuratúra mala s políciou dohodu, že bude počas obdobia lockdownov častejšie využívať inštitút vykázania podozrivého z týrania z domu. Počet vykázaní stúpol medziročne o niečo vyše 17 percent.

Za minulý rok tiež eviduje 477 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby, medziročne tento počet narástol o takmer 18 percent.

Realitu stále nepoznáme

Hoci už teraz dáta aj odborníci potvrdzujú, že násilie v domácnostiach počas pandémie stúpa a stupňuje sa, polícia pripomína, že tieto trestné činy bývajú často oznamované až s určitým časovým odstupom. Predpokladá, že po uvoľnení opatrení sa zvýši počet oznámení prípadov domáceho násilia, ktoré sú v súčasnosti skryté.

To, že riešenie životnej situácie môže prichádzať až neskôr, do určitej miery potvrdzuje aj Zuzana Očenášová: „Sú ženy, ktoré plánovali odísť, ale rozmysleli si to, pretože v prípade lockdownu je to nebezpečné. Cítia tiež ekonomické dôsledky pandémie – je ťažké odísť v situácii, keď je náročné nájsť si novú prácu či ubytovanie. Niektoré ženy sú postavené pred existenčné otázky a nezostáva priestor na to, aby riešili situáciu násilia.“

Obáva sa však, že zlepšenie nemusí prísť ani po uvoľnení opatrení. Svoju úlohu totiž zohráva aj ekonomika – ak sa ženám skomplikuje pravidelný príjem, zvýši sa ich ekonomická závislosť od agresívneho partnera a hrozí, že násilie bude pokračovať a zhoršovať sa.

Obete domáceho násilia sú pritom vo viacnásobnej nevýhode – nielenže sú zatvorené s násilníkom, ale tiež sú odstrihnuté od zdrojov pomoci, ktoré by za bežných okolností mohli mať k dispozícii.
„Došlo k spomaleniu riešenia násilia, keďže ženy strácajú možnosti podpory od svojho okolia, ale aj profesionálnej pomoci. Mnohé sa pod vplyvom situácie rozhodli prerušiť poradenstvo, hoci je dostupné aj telefonicky. Keď sú však zatvorené s násilníkom, z hľadiska bezpečnosti je pre ne lepšie netelefonovať a nerozprávať o svojej situácii.“
Matka samoživiteľka

Mnohé ženy, ktoré sa rozhodnú odísť od násilníka, sa ocitnú v úlohe matiek samoživiteliek, ktoré patria medzi skupiny najzasiahnutejšie pandémiou. „Veľa z nich sa živí rôznymi druhmi prekérnych prác. Počas pandémie sa im mohol znížiť príjem, lebo museli zostať s deťmi na OČR alebo oň mohli prísť. Mnohé žijú v podnájmoch a ocitajú sa v situácii, že sa musia rozhodovať, či zaplatia jedlo alebo bývanie,“ vysvetľuje Zuzana Očenášová s tým, že v budúcnosti by sa pri ekonomických opatreniach malo myslieť na to, že mnohé ženy a rodiny s deťmi sú vo veľmi ťažkej ekonomickej situácii.

Štát podľa nej zabúda na obete domáceho násilia aj v protipandemických opatreniach. Okrem toho, že sa vo výnimkách zo zákazu vychádzania nemyslí na ochranu života a zdravia napríklad v prípade útoku, chýba aj prístup k bezplatným PCR testom pre ľudí v núdzi. Niektoré ubytovacie zariadenia totiž vyžadujú od budúcich klientov negatívne PCR testy – chcú tak chrániť rodiny, ktoré už v zariadení žijú, najmä ak nemajú možnosť karanténneho ubytovania.

Žena s deťmi na úteku si však zvyčajne takéto testovanie nemôže dovoliť – jedno stojí 50 až 70 eur. Zo začiatku pandémie sa preto ku krízovému ubytovaniu dostala len zhruba štvrtina zo žien, ktoré ho potrebovali. Dnes je už situácia lepšia aj vďaka antigénovému testovaniu, stále sú však centrá, ktoré vyžadujú PCR test a viaceré z nich majú naplnenú kapacitu alebo sú samy v karanténe.

Vykázaný agresor

Situáciu v domácnostiach mal zmierniť aj spomínaný inštitút vykázania podozrivého z týrania z domu. Počet vykázaní stúpol z 892 z roku 2019 na 1045 vlani.

Agresor musí v týchto prípadoch opustiť domácnosť na 10 dní a v pripravovanej novele polícia navrhuje zvýšiť počet dní vykázania až na 14, aby mala obeť čo najviac času požiadať o pomoc a riešiť svoju situáciu.
„Zámerom vykázania z obydlia je aj vytvorenie dostatočného časového priestoru pre ohrozenú osobu na vyhľadanie odbornej pomoci bez nátlaku násilníka,“ vysvetľuje Denisa Bárdyová, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru.

Zuzana Očenášová považuje akýkoľvek ďalší čas, ktorý sa žene nechá na vyriešenie životnej situácie, za krok k lepšiemu. Pripomína však, že je potrebné myslieť aj na pomoc a asistenciu v dobe vykázania – polícia by mala obeť informovať o tom, že môže požiadať o neodkladné opatrenie a predĺžiť pobyt násilníka mimo domácnosti.

„Neodkladné opatrenie sa využíva len málokedy. Nie je jasné, či je to tým, že sa ženy k takýmto informáciám nedostanú alebo by potrebovali právnu pomoc – teda vysvetlenie, akým spôsobom oň majú žiadať a ako majú napísať žiadosť,“ dokresľuje situáciu. Odpovede na základné otázky týkajúce sa právnej pomoci pritom môžu hľadať aj na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie.

Parlament koncom januára tiež v prvom čítaní schválil návrh zameraný na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Novela má priniesť zjednodušenie prístupu k odškodneniu či vytvorenie siete intervenčných centier zabezpečujúcich komplexnú pomoc a ochranu pre obete.

Obete násilia

Polícia vyzýva obete násilia a všetkých, ktorí vedia o domácom násilí v ich okolí, aby nemlčali a kontaktovali políciu.
Volať tiež môžu na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Na túto môžu napísať aj mail: linkaprezeny@ivpr.gov.sk. Pomoc možno nájsť aj v jednotlivých organizáciách poskytujúcich poradenstvo a podporu: https://www.zastavmenasilie.gov.sk/adresar/.

Poradkyne na linke poskytujú krízovú pomoc a všetky potrebné informácie, odpovedajú aj na základné otázky týkajúce sa právnej pomoci a asistujú ženám pri hľadaní ďalšej pomoci v ich regióne. Pri akútnom ohrození poradkyne so súhlasom ženy kontaktujú políciu, záchrannú zdravotnú službu alebo inú inštitúciu, ktorá jej môže pomôcť.

Všimli ste si domáce násilie vo vašom okolí?

Zuzana Očenášová hovorí, že k situácii treba pristupovať citlivo. „Môže sa stať, že telefonát na políciu situáciu ženy ešte zhorší. Agresor si nie je istý, kto políciu zavolal, prečo a či sa žena náhodou s niekým nerozprávala. Niekedy je najlepšie ponúknuť pomoc konkrétnej žene. Postačí, keď sa s ňou porozprávame a opýtame sa jej, čo sa deje. Prvé razy sa možno bude tváriť, že je všetko v poriadku a nemá žiadne problémy. Pomoc jej však treba ponúknuť opakovane – či už praktickú, alebo možnosť vyrozprávať sa. Jednoducho, aby mala pocit, že na problém nie je sama a keď bude chcieť situáciu riešiť, bude sa mať na koho obrátiť.“ Vyzýva však, aby ľudia neváhali s telefonátom na políciu, keď majú pocit, že dochádza k ohrozeniu zdravia alebo života, aktuality.sk