iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Za Blatného pribudli tisíce infikovaných, 67 ľudí zomrelo

U našich západných susedov je aktuálne infikovaných takmer 100-tisíc ľudí. V Česku pribudlo v pondelok 7663 nakazených novým koronavírusom, čo je o 463 viac než pred týždňom. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnilo ministerstvo zdravotníctva ČR, informoval server Novinky.cz. Skoro 6-tisíc hospitalizovaných. Rizikové skóre protiepidemického systému zostáva na 71 bodoch a stále zodpovedá 4. stupňu. V ČR však napriek tomu už dlhšie platia pandemické obmedzenia na úrovni piateho stupňa.

Reprodukčné číslo kleslo na 1,04. Aktuálne nakazených je v krajine 95 479. V nemocniciach je 5855 pacientov s ochorením COVID-19, z toho 1032 je vo vážnom stave.

Počet hospitalizovaných sa od konca januára pohybuje pod hranicou 6000 a počet nakazených vo vážnom stave okolo tisícky. V pondelok zomrelo podľa neúplných čísel ďalších 67 ľudí, celkom je obetí už 17.497. Pod stovku neklesol denný počet obetí od 18. decembra, píšu Novinky.cz.

Počet vyliečených pacientov stúpol na 932.156. Koronavírusom SARS-CoV-2 sa od začiatku pandémie preukázateľne nakazilo už viac ako milión obyvateľov Českej republiky, aktuality.sk

X X X

Po predávkovaní Jankovskej upravili režim podávania liekov obvineným

S účinnosťou od 4. februára bol upravený režim podávania liekov obvineným. TASR to potvrdil hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.

Jednotlivé dávky

„Pri preskripcii psychofarmák a analgetík opiátového typu pre obvinených sa tieto lieky vydávajú len prostredníctvom dávkovačov po jednotlivých dávkach," dodal s tým, že užitie jednotlivých dávok liekov vydávaných prostredníctvom dávkovačov kontroluje určený príslušník zboru pri ich vydaní.

V tejto súvislosti bol zmenený rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže o poskytovaní zdravotnej starostlivosti obvineným a odsúdeným. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) avizovala prehodnotenie štandardov podávania liekov väzobne stíhaným a väzneným osobám po incidente bývalej štátnej tajomníčky Moniky J.

Vyšetrenie v Banskej Bystrici, prevoz do Trenčína

Bubla informoval, že v nedeľu 31. januára krátko predpoludním príslušníci z ústavu Banská Bystrica pri komunikácii s väzobne stíhanou Monikou J. spozorovali, že nereaguje obvyklým spôsobom. Obvinenú na základe odporučenia ústavného lekára vyšetrili vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Odtiaľ ju potom previezli do nemocnice v Trenčíne.
„Požitie nadmerného množstva liekov bolo s jej plným vedomím a s vedomím aj následkov, ktoré to môže mať. Môžem jednoznačne povedať, že je to akt zúfalstva," skonštatoval minulý týždeň jej obhajca Peter Erdös po návšteve v nemocnici.

Monika J. je vo väzbe od minuloročnej marcovej akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pod názvom Búrka. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica 22. januára 2021 nevyhovel jej žiadosti o prepustenie z väzby, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Maďarsku zomrelo 94 chorých, vyše tisíc sa infikovalo

V maďarských nemocniciach ošetrujú takmer 3 800 pacientov.
Za posledný deň potvrdili v Maďarsku nákazu novým druhom koronavírusu 1079 ľuďom, čím celkový počet infikovaných stúpol na 378.734. V súvislosti s ochorením COVID-19 zomrelo ďalších 94 pacientov, pandémia koronavírusu má tak už 13.249 obetí, informoval v utorok operačný štáb na webovej stránke koronavirus.gov.hu.

Počet aktuálne nakazených klesol na 82.203. V nemocniciach ošetrujú 3792 pacientov, na umelú pľúcnu ventiláciu je napojených 304 z nich. V povinnej domácej karanténe je 16.850 osôb. Vakcínou proti vírusu SARS-CoV-2 zaočkovali doteraz 291.396 ľudí, z ktorých 110.395 dostalo už aj druhú dávku očkovacej látky.

Tretia etapa očkovania

V súčasnosti prebieha už tretia etapa očkovania, v prvých dvoch dostali vakcínu zdravotníci, zamestnanci a obyvatelia sociálnych zariadení, teraz sú na rade najstarší zaregistrovaní, ktorých očkujú na nemocničných očkovacích miestach a u obvodných lekárov.
V Maďarsku majú k dispozícii vakcíny od štyroch spoločností - Pfizer-BioNTech, Moderna, Sputnik a AstraZeneca, aktuality.sk

X X X

Premiér absolvoval ďalšie rokovanie o výrobe vakcín

Premiér Igor Matovič (OĽANO) absolvoval ďalšie rokovanie o výrobe vakcín na Slovensku. Informoval o tom na sociálnej sieti, pričom rokovanie označil za „zaujímavé“. „Teší ma záujem svetových výrobcov, ale na finálny úspech sa budú musieť pochlapiť teraz slovenskí dodávatelia," uviedol. Predseda vlády ešte počas víkendu naznačil, že na Slovensku by sa mohla vyrábať vakcína proti novému koronavírusu. Nevylúčil, že by mohlo ísť o ruskú vakcínu Sputnik V.

Slovensko má podľa Matoviča rokovať aj o výrobe vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna. Povedal, že aj keby očkovaciu látku malo Slovensko vyrábať, nenechá si ju len pre seba a bude ju dodávať rovnomerne pre celú Európsku úniu.

Na otázky TASR k téme výroby vakcín na Slovensku Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR reagovalo, že štát má eminentný záujem na tom, aby sa na Slovensku vyrábali vakcíny. "Šancou pre Slovensko by mohla byť dohoda so spoločnosťami, ktoré už vakcíny vyrábajú. V štádiu rokovaní sú viaceré možnosti," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.Dodala, že vzhľadom na to, že vec je v štádiu rokovaní, informovať bude MZ SR komplexne v nadväznosti na záver rokovaní, aktuality.sk

X X X

S vládou Matoviča SR nespokojných 71 percent ľudí

So súčasnou vládou je veľmi nespokojných 38 percent a skôr nespokojných je 33 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK pre RTVS, ktorý vypracovali od piatku 22. do stredy 27. januára na vzorke 1 008 respondentov.
Naopak s vládou Igora Matoviča (OĽaNO) sú veľmi spokojné len tri percentá opýtaných a skôr spokojných je 24 percent respondentov.
Agentúra ďalej zisťovala kompetentnosť členov vlády. Najlepšie ohodnotili respondenti ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), s ktorým je spokojných 24 percent respondentov. Za ním nasleduje ministerka spravodlivosti Mária Kolíkova (Za ľudí) so 16 percentami, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s 15 percentami, minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) so 14 percentami, minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) s 11 percentami a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) s 11 percentami.

Pod desať percent opýtaných získali v hodnotení kompetentnosti minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) s deviatimi percentami, minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s deviatimi percentami, minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s piatimi percentami, minister financií Eduard Heger (OĽaNO) so štyrmi percentami, minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) s dvomi percentami, minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) s dvomi percentami a jedno percento získal minister vnútra Roman Mikulec a ministerka kultúry Natália Milanová (obaja OĽaNO)./agentury/

X X X

Radičová: Matovič ako osvietený vládca? Zlomil dôveru ľudí

Bývalá premiérka Iveta Radičová vyzvala koalíciu, aby prestala hazardovať s dôverou občanov. „Už nebudú tolerovať vládnutie v štýle víťaz berie všetko,“ povedala v relácii Ide o pravdu. Vláda a politici musia podľa nej skončiť spory a inak komunikovať. „Premiér nech prestane karhať ľudí, inak nepochopil svoju úlohu,“ dodala Radičová.

Koaličné strany robia zásadný omyl, keď demokraciu vnímajú len cez výsledky parlamentných volieb. „Kto to takto chápe, tak neporozumel princípom demokracie a môže o svoju pozíciu prísť,“ povedala v relácii Ide o pravdu expremiérka Iveta Radičová, dekanka fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy.

Zdôraznila, že demokraciu v štáte vytvárajú politické strany predovšetkým politickou kultúrou, funkčným štátom a diskusiou s verejnosťou počas celého volebného obdobia. Radičová kritizovala vládu Igora Matoviča (OĽaNO) za podceňovanie prieskumov verejnej mienky, ktoré každému „rozumnému vládcovi ukazujú trendy v spoločnosti.“ Politikov požiadala, aby prestali veriť „bublinám“ na sociálnych sieťach.

Expremiérka za kľúčovú podmienku pre úspešnosť koalície označila dôveru verejnosti. Hovorila o štatistikách, podľa ktorých slovenská a česká vláda zaznamenali najväčší prepad dôvery v čase pandémie, a to o viac ako 30 percent.
„Vzťah medzi občanmi a vládou sa zlomil,“ dodala Radičová. Podľa nej to má za následok nerešpektovanie rozhodnutí politikov, čo komplikuje boj s pandémiou v krajine.

Bývalá politička a vysokoškolská profesorka v relácii Ide o pravdu neskrývala sklamanie z niektorých krokov vlády, ktoré podľa nej oslabujú protikorupčné predvolebné sľuby. Ako príklad uviedla chystané zmeny vo verejnom obstarávaní.
Na snahy vymeniť premiéra Matoviča alebo zosadiť jeho kabinet, argumentovala Radičová: „po voľbách tu nastal ostrý súboj s bývalou garnitúrou, ktorá stratila privilégiá, stratila svojich oligarchov, a skupiny, ktoré ju držali pri moci.“/agentury/

X X X

Prokurátor Žilinka nariadil preveriť kolaudáciu spornej veže na Štrbskom plese

Zákonnosť kolaudácie vyhliadkovej veže na Štrbskom Plese preverí Generálna prokuratúra SR. Informovala o tom jej hovorkyňa Jana Tökölyová.

„Generálny prokurátor Maroš Žilinka uložil krajskému prokurátorovi v Prešove zabezpečiť preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu obce Štrba o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a vydaní kolaudačného rozhodnutia na stavbu vyhliadkovej veže Tatras Tower na Štrbskom Plese,“ uviedla.

Investor veže, popradská spoločnosť High Tatras Tower, priestor určený pôvodne na zriadenie múzea Tatranského národného parku pričlenil k prevádzke reštauračných služieb. Zmeny časti stavby investorovi dodatočne povolil v januári Stavebný úrad v Štrbe a skolaudoval ju.

Stavebný úrad poukázal na to, že žiadne z predložených záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií nebolo nesúhlasné, ani stanovisko Okresného úradu v Poprade, odboru starostlivosti o životné prostredie a preto vydal súhlasné stanovisko a stavebníkovi povolil zmeny.

Starosta Štrby Michal Sýkora už skôr priblížil, že stavebný úrad musí postupovať podľa stavebného zákona. Ako dodal, pokiaľ zmena stavby nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, územným plánom obce a zároveň žiadne zo záväzných stanovísk nie je nesúhlasné, je zákonnou povinnosťou stavebného úradu žiadosti stavebníka vyhovieť a požadované zmeny stavby dodatočne povoliť.
S výstavbou veže začali v júni 2019, petíciu za jej zrušenie v minulosti podpísalo viac ako 8-tisíc ľudí./agentury/

X X X

Komisia o Lučanského smrti stále bez výsledku

Prešlo už viac ako päť týždňov odkedy ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) oznámila vytvorenie špeciálnej komisie ustanovenej na prešetrenie smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Členovia komisie už navštívili väzenskú nemocnicu v Trenčíne, prešovskú väznicu, preštudovala aj kamerové záznamy.

Záverečnej správy o ich zisteniach však stále niet. Od tragickej udalosti z 29. decembra, keď sa mal Lučanský pokúsiť o samovraždu, sa tento pondelok stretla špeciálna komisia už po piatykrát. Jej zasadnutia však boli na viac ako týždeň prerušené kvôli jednému z členov, ktorému na návšteve v trenčianskej nemocnici zistili prítomnosť koronavírusu. Viacerí členovia opakovane deklarovali, že ešte stále majú niektoré otázky nevyjasnené.

„Našli sme zas niektoré otázky, na ktoré sa chceme pýtať, takže budem žiadať, aby prišli niektorí príslušníci Zväzu väzenskej a justičnej stráže. Tá mozaika sa pomaly skladá, ale znovu sa vynárajú ďalšie otázky. Po tom, čo sme videli, ako to v tej väznici vyzerá, takže ten záznam sa teraz javil úplne inak ako predtým,“ priblížil člen komisie a podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS).

„Rozhodli sme sa, že na nasledujúci pondelok si zavoláme príslušníkov zboru z Prešova aj Trenčína,“ uviedla nezaradená opozičná poslankyňa a exministerka vnútra Denisa Saková./agentury/

X X X

Kolíková bráni svoju súdnu mapu

Narýchlo a bez diskusie. Sťažnosti na plány ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) zásadne prekopať systém slovenského súdnictva narastajú.

Takzvaná nová súdna mapa má podľa nej priniesť vyššiu efektivitu súdov. Zdvihla sa však proti nej historická vlna nevôle sudcov a obavy majú aj zástupcovia prokurátorov a advokátov. Aj keď ministerka hovorí o zbytočných emóciách a vyvolávaní paniky, podľa veľkej časti sudcov spôsobí narýchlo presadenou reformou Kolíková viac škody ako úžitku. Tá ubezpečuje, že diskusii sa nebráni, ale na rušení malých súdnych obvodov trvá.

Z 54 okresných súdov vznikne 30 všeobecných súdov a z ôsmich krajských sa stanú tri odvolacie súdy – v Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave. V Bratislave a Košiciach budú rozhodovať dva mestské súdy. Osamostatní sa agenda správneho súdnictva, ktorá sa bude riešiť iba v Nitre, Žiline a v Košiciach a odvolacím súdom pre správne spory bude nový Najvyšší správny súd v Bratislave. To sú len tie najvýraznejšie zmeny pripravovaného členenia súdov na Slovensku.

Od novej súdnej mapy si ministerka sľubuje väčšiu špecializácia sudcov na konkrétnu agendu, skutočne náhodné prideľovanie spisov, rozviazanie väzieb medzi sudcami, kvalitnejšie, transparentnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie. Svoj zámer predložila koncom minulého roka na posúdenie ostatným rezortom a vďaka deklarovanej podpore celej koalície očakáva, že by už v lete 2022 mali ľudia chodiť na súdy po novom.

Rezort spravodlivosti tvrdí, že „neexistuje právo na súd v každom meste“. "Právo na spravodlivé rozhodnutie v primeranej lehote, naopak, existuje. A toto právo vedia napĺňať len efektívne fungujúce súdy,“ vysvetľuje ministerstvo.
V tejto súvislosti poukazuje na zvláštny paradox: napriek tomu, že rokmi stále rastie počet sudcov a klesá počet prípadov, súdne konania sa predlžujú. „Súdy evidentne nefungujú efektívne,“ zdôrazňuje rezort.

Stiahnuť, vyzývajú sudcovia

Kým podporu koaličných partnerov si ministerka zatiaľ udržiava, proti jej zámeru vystúpili viaceré sudcovské skupiny a ďalšie právnické zoskupenia. Spočiatku ich nevôľu vysvetľovala najmä neochotou meniť zaužívané zvyky a pracovné pôsobisko. Sudcovia však čoraz viac upozorňujú, že ak svoje plány ministerka presadí nasilu a prirýchlo, jej reforma nielen nenaplní vytúžené ciele, ale súčasný stav justície dokonca ešte zhorší.

Proti ministerkinej reforme sa v polovici januára veľmi dôrazne ohradila takmer štvrtina slovenských sudcov. Otvorený kritický list ministerke podpísalo viac ako 320 sudcov, čo z neho robí najväčšiu podpisovú akciu v histórii slovenského súdnictva. „Nová súdna mapa nerieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku súdneho konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie a podobne,“ zdôraznili podpísaní sudcovia.

Ministerku preto vyzývajú, aby svoj návrh nateraz stiahla. „Navrhujeme návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov stiahnuť z legislatívneho procesu a pripraviť zmenu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie, tak ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny,“ doplnili.

Kritika aj od prokurátorov a advokátov

Na znepokojenie a napätie, ktoré ministerkin zámer sprevádzajú, upozornil aj predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. Vyjadril presvedčenie, že „toto napätie sa dá odstrániť jedine poctivou a otvorenou komunikáciou, ako aj snahou o vypočutie tých, ktorých sa zmeny bytostne dotknú". Teda sudcov. Šikuta upozorňuje, že práve z reakcií sudcov "je zjavné, že sa cítia byť nevypočutí a že sa na ich pripomienky prihliadalo len formálne, bez reálnej odozvy“.

„Zmena súdnej mapy prináša obrovské zmeny v spôsobe výkonu práva a v spôsobe výkonu súdnictva samotného. Naznačený harmonogram jej zavedenia do praxe však možno vnímať ako prirýchly a nastavovaný systém, ako systém nie dostatočne pripravený tieto zmeny efektívne a hladko realizovať,“ zdôraznil Šikuta, ktorého nedávne zvolenie privítala aj sama ministerka. Neobstojí preto argument, že proti novej súdnej mape sú len tzv. harabinovci, resp. sudcovia, ktorí zo súčasného stavu súdnictva roky profitovali.

Ku kritike sa však následne pridali aj ďalšie inštitúcie, ktorým plánované zmeny zásadne ovplyvnia fungovanie. Aj keď zámer reformy advokáti podporujú, nepáči sa im rozsah niektorých zmien, ako aj spôsob predloženia celej reformy.
„Bez širšej akceptácie reforma nemá šancu na to, aby bola v praxi úspešná, naopak, premárni sa súčasný potenciál a môže to celé spôsobiť viac škôd ako osohu. Nejde len o kozmetickú reformu, má tendenciu pôsobiť tu 15, 20 a viac rokov a systémovo a štrukturálne meniť nastavenie v celom justičnom prostredí. Preto by podľa nášho názoru mala vzniknúť určitá miera konsenzu odbornej obce,“ varuje predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas.

Podobne to vidia aj prokurátori. „Projekt novej súdnej mapy sa stretáva s kritikou prokurátorov, ktorá je v súlade s kritickými podnetmi sudcov,“ uviedol 3. februára Juraj Purgat, predseda Rady prokurátorov, ktorá zastupuje záujmy všetkých slovenských prokurátorov.

Dozrel čas na reformy

Šikuta sa situáciu rozhodol riešiť spoločne s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, s ktorým iniciovali sériu odborných okrúhlych stolov, ktoré by zanalyzovali možné dosahy reformy súdnej mapy na justičný systém a činnosť orgánov prokuratúry tak, aby nedošlo k ich znefunkčneniu.

Argument o nedostatočnej diskusii ministerka vníma ako prehnaný a tvrdí, že diskusie o potrebe zmeniť súdnu mapu prebiehajú už niekoľko rokov. Aj keď finálny návrh Kolíková osobne predstavovala sudcom v komplikovanej pandemickej situácii, podľa nej sa rezortu podarilo vytvoriť podmienky a priestor na to, aby sa každý sudca z každého súdu mohol do diskusie zapojiť.

Ako dôkaz otvorenosti k diskusii ministerstvo uvádza, že už pripomienkové konanie k zákonu natiahli takmer na 30 pracovných dní a neskôr opätovne predĺžili o ďalších 30 dní. „Takže ministerstvo je otvorené odbornej diskusii oprostenej od nánosov zbytočných emócií, ba až snahy vyvolávať paniku. Okrem toho ministerka sa priebežne snaží so všetkými, ktorí sa chcú s ňou stretnúť, tieto stretnutia aj robiť. Ministerstvo rovnako priebežne odpovedá aj na doručené podnety k súdnej mape a všetky odpovede zverejňuje na webe. A pripravuje aj ďalšie diskusné formáty k súdnej mape,“ pripomenul rezort spravodlivosti.

Ak keď rezort bližšie nešpecifikoval, kde ešte vidí priestor na úpravu, Kolíková nechce opustiť svoje plány. „Dôležité pre nás je zachovať cieľ súdnej mapy, teda zväčšiť súdne obvody,“ zdôraznilo ministerstvo. „Reformy sú o zásadných zmenách. Na Slovensku dozrel čas na reformy, pretože ostatné roky vládnutia síce neprinášali narúšanie komfortnej zóny štátnych inštitúcií, ale ani žiaden reálny progres z pohľadu služieb občanom, o ktoré tu ide. Aj reformy v súdnictve sú o občanoch tohto štátu a o ich práve na spravodlivý súdny proces. Občania tu nie sú pre súdy, ale je to naopak,“ dodáva Kolíkovej rezort./agentury/

X X X

Trumpovi právnici označili impeachment voči nemu za politické divadlo demokratov

Právni zástupcovia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa kritizovali v pondelok Demokratickú stranu za jej snahu usvedčiť ich klienta z podnecovania povstania v rámci procesu ústavnej žaloby (impeachmentu), ktorý sa začne v utorok.
Celý proces pri tom označili za „politické divadlo“, ktoré demokrati zneužívajú pre svoje vlastné politické ciele, uvádza agentúra AP citujúc ich vyhlásenia.

Advokáti v ňom tvrdia, že Trumpovo spochybňovanie výsledkov prezidentských volieb z 3. novembra 2020 je chránené prvým dodatkom ústavy USA, ktorý osobám zaručuje slobodu prejavu. Tiež uvádzajú, že bývalý prezident svojich stúpencov 6. januára výslovne nabádal, aby protestovali pokojne.

Naznačujú aj to, že Senát nemá právo Trumpa súdiť, pretože už nie je prezidentom. S týmto argumentom však nesúhlasia ani niektorí konzervatívni právni odborníci, upozorňuje AP.

Trumpov tím obhajcov v stručnom stanovisku ďalej spochybňuje, že účelom žaloby je dosiahnuť spravodlivosť. „Od začiatku išlo o sebecký pokus vedenia Demokratickej strany v Snemovni reprezentantov zneužiť pocity hrôzy a zmätku, ktoré vyvolal vo všetkých Američanoch naprieč politickým spektrom pohľad na to, ako 6. januára niekoľko stoviek ľudí ničilo budovu Kapitolu,“ píše sa v citovanom dokumente.

V poradí druhý impeachment Trumpa sa začne v utorok 9. februára. Senátori budú najprv debatovať a následne hlasovať o tom, či je impeachment bývalého prezidenta v súlade s ústavou USA. Prvýkrát čelil Trump pokusu o impeachment v decembri 2019, Senát však ústavnú žalobu vtedy napokon odmietol.

Stúpenci bývalého republikánskeho prezidenta Trumpa vtrhli 6. januára do budovy Kapitolu a prerušili tak spoločné zasadnutie oboch komôr Kongresu, na ktorom sa potvrdzovalo víťazstvo Bidena v novembrových voľbách. Vzniknutý chaos a násilie viedli k smrti piatich ľudí.

Trump predtým svojich priaznivcov opakovane burcoval nepodloženými obvineniami o zmanipulovaní volieb a vyzýval ich, aby pochodovali ku Kapitolu. Samotný Trump však popiera, že ich nabádal k násilnostiam./agentury/

X X X

Slovensko má najvyššiu minimálnu mzdu z krajín V4, oproti vyspelým krajinám je však stále nízka

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa slovenská minimálna mzda dostala v tomto roku na 13. miesto spomedzi 27 krajín Európskej únie.

Slovensko má najvyššiu minimálnu mzdu spomedzi krajín V4, kam patrí susedná Česká republika (579 eur), Maďarsko (442 eur) a Poľsko (614 eur). S úrovňou 623 eur v hrubom sa podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat dostala v tomto roku na 13. miesto spomedzi 27 krajín Európskej únie. Najnižšiu minimálku majú dlhodobo v Bulharsku, kde v tomto roku dosahuje úroveň len 332 eur v hrubom.

Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Minimálne mzdy sa v únii pohybujú v rozpätí od 332 eur v Bulharsku do 2202 eur mesačne v Luxembursku. Slováci majú oproti Luxemburčanom až o takmer tretinu nižšiu minimálku, pričom každým rokom sa aj napriek jej zvyšovaniu rozdiely zväčšujú. Na Slovensku poberá minimálnu mzdu približne 4 % Slovákov, čo predstavuje približne 217-tisíc ľudí.

Na Slovensku sa výška minimálnej mzdy vypočítava podľa automatického vzorca. Predstavuje 57 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Hodinová minimálna mzda u nás je v tomto roku vo výške 3,58 eura.
„Slovensko patrí k druhej najchudobnejšej skupine krajín, v ktorých sa minimálna hodinová mzda pohybuje v rozmedzí 2,50 až 5 eur," dopĺňa Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

V kategórii minimálnej mzdy nad 1500 eur v hrubom sú okrem Luxemburska aj Francúzi (1555 eur), Nemecko (1614 eur), Belgicko (1626 eur), Holandsko ( 1685 eur) či Írsko (1724 eur). Južanské krajiny majú minimálku vo výške do 800 eur, kam patrí napríklad Grécko (758 eur), Portugalsko (776 eur), ale v Španielsku sa v tomto roku vyšplhala až nad hranicu 1000 eur (1108 eur)./agentury/

X X X

Svet tancuje na hit z Južnej Afriky! Pridali sa policajti, letušky či sestričky... aj Slováci!

Už niekoľko týždňov sociálne médiá plní nový fenomén. Zapojili sa do nej policajti, hasiči, celé školské triedy, učitelia a tiež zdravotníci. V nemocniach či pri testovaní.

Reč je o výzve Jerusalema Dance, ktorá sa spája s chytľavým hitom z Južnej Afriky. Do jeho rytmu už mesiace tancujú celé skupiny a snažia sa tak priniesť trochu dobrej nálady v náročných dňoch. Začalo sa to predovšetkým videami komunitných skupín či napríklad afrických detí, v lete vzniklo niekoľko videí aj na Slovensku. Teraz sa pridávajú kľúčoví zamestnanci v strategických sektoroch.

Jednotlivé videá sa objavujú na sieťach ako Facebook, Instagram, Twitter a, samozrejme, platforme YouTube. Ku choreografii, ktorá je súčasťou videoklipu a tiež samotnej výzvy, existuje niekoľko tutoriálov, ktoré pomáhajú celým kolektívom naučiť sa kroky.

Iba pred pár dňami sa do výzvy zapojili aj zdravotníci z nemocnice v Jičíne, ktorí už niekoľko mesiacov čelia náročnej situácii ohľadom šírenia covidu-19. Tancovali aj v jednom z testovacích centier v bratislavskom Ružinove. Niektoré nemocničné zariadenia do nakrúcania tanečnej video-výzvy zapojili aj profesionálny tím. Napríklad video z novej rakúskej nemocnice vo Floridsdorfe by pokojne mohlo konkurovať klipu od niektorého slovenského interpreta.

Zatiaľ najsledovanejšie video (ak nerátame tanečné zoskupenia a skupiny) majú podľa počtu zhliadnutí na zhliadnutí na YouTube zamestnanci zdravotníckeho sektora – konkrétne z kliniky St. Barbara-Klinik v nemeckom Hamme. Viac ako štyri milióny zhliadnutí už zaznamenalo video rakúskej leteckej spoločnosti Austrian Airlines. A darilo sa aj policajnému oddeleniu zo Švajčiarska. Ich podoba tanečnej výzvy má doteraz viac ako 1,5 milióna pozretí a stále rastie.

Za policajtmi zo Švajčiarska potom nasledujú napríklad ich kolegovia z Írska, ale tiež pracovníci nemeckého autoservisu či zdravotnícky personál z jednej zo švédskych nemocníc. Výber jednotlivých videí si môžete pozrieť nižšie./agentury/

X X X

Protesty v Mjanmarsku pokračujú, polícia zatkla 27 ľudí

Občania v Mjanmarsku už štvrtý deň po sebe protestovali proti minulotýždňovému vojenskému prevratu. Urobili tak aj napriek vyhrážkam armády, ktorá zakázala zhromaždenia a vo viacerých častiach krajiny zaviedla nočný zákaz vychádzania. Polícia pri utorkových nepokojoch zatkla najmenej 27 ľudí vrátane novinára.

Armáda zakázala verejné zhromaždenia viac ako piatim osobám vo viacerých častiach miest po celom Mjanmarsku, v ktorých sa posledné dni zhromažďovali desaťtisíce demonštrantov.

V utorok ráno tamojšieho času však opätovne vypukli protesty vo viacerých častiach najväčšieho mesta Rangún – medzi inými blízko sídla Národnej ligy za demokraciu (NLD) – strany zosadenej de facto premiérky Mjanmarska Aun Schan Su Ťij, ktorá sa po zadržaní armádou nachádza v domácom väzení.

Hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain, ktorý pred týždňom prevzal v krajine moc, v pondelok v rámci prejavu odvysielanom v štátnej televízii oznámil, že armáda zakročí proti akejkoľvek činnosti, ktorá „narúša, zabraňuje a ničí stabilitu štátu“.
V televíznom prejave – prvom od vyhlásenia prevratu – Hlain zároveň zdôraznil, že zvrhnutie vedenia NLD bolo potrebné z dôvodu „volebných podvodov“ v minuloročných novembrových voľbách. Tie síce vyhrala NLD, armáda však nikdy neuznala legitimitu vlády líderky Su Ťij, pripomína AFP.

Mjanmarská armáda vyhlásila 1. februára štátny prevrat a zároveň s ním aj výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Veliteľ Hlain však povedal, že po uplynutí tejto doby budú v krajine vyhlásené nové „slobodné“ a „férové“ parlamentné voľby./agentury/

X X X

Čína je lídrom v zotavení globálneho automobilového priemyslu

Predaj nových áut v Číne v januári prudko vzrástol.
Predaj nových áut v Číne, ktorá je najväčším automobilovým trhom na svete, v januári prudko vzrástol, medziročne až o 30 %. Zároveň január bol už desiatym mesiacom v rade, keď trh s autami v tejto ázijskej krajine zaznamenal rast. Čína tak aj naďalej vedie zotavenie globálneho automobilového priemyslu z pandémie ochorenia COVID-19.
Podľa najnovších údajov čínskeho združenia výrobcov áut (CAAM) v januári 2021 sa na domácom trhu predalo celkovo 2,5 milióna nových vozidiel.

Predaj tzv. nových energetických vozidiel (NEV), kam patria nielen elektromobily, ale aj hybridné autá a vozidlá na vodíkové palivové články, v sledovanom období vzrástol o 239 % na 179.000 kusov.
Výrobcovia NEV, ako sú domáce spoločnosti Nio a Xpeng, a tiež zahraničné skupiny, ako napríklad Tesla, rozširujú výrobné kapacity v Číne, kde vláda presadzuje ekologickejšie vozidlá, aby dosiahla zníženie znečistenia ovzdušia, aktuality.sk

X X X

Ropa je drahšia ako pred rokom

Ceny ropy v utorok ráno pokračovali v raste.

Ceny ropy v utorok ráno pokračovali v raste a dosiahli najvyššiu úroveň za 13 mesiacov. Podporilo ich znižovanie dodávok komodity od veľkých producentov a očkovanie proti ochoreniu COVID-19, ktoré vyvoláva nádeje na oživenie dopytu po palive.

Ceny Brentu aj WTI sú vďaka tomu najvyššie od januára 2020. A oba kontrakty sú na dobrej ceste pripísať si zisky aj za celý týždeň, už siedmy v rade, čo by bolo najdlhšie obdobie ich rastu od januára 2019.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v marci sa v utorok o 7.32 h SEČ predával po 58,50 USD (48,65 eura). To bolo o 53 centov alebo 0,91 % viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Cena aprílového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent sa zvýšila o 59 centov alebo o 0,97 % na 61,15 USD za barel, aktuality.sk

X X X

Kolumbia chce s novým komandom nájsť gangy skryté vo Venezuele

Kolumbijský prezident chce zasadiť ranu „narkoterorizmu".
Kolumbijský prezident Iván Duque v pondelok oznámil vytvorenie novej elitnej jednotky na boj proti marxistickým povstalcom a obchodníkom s drogami, ktorí hľadajú útočisko v susednej Venezuele. Informovala o tom agentúra AFP.
Špeciálne komando

Duque pre Radio Nacional povedal, že špeciálne komando na boj proti obchodovaniu s drogami a proti nadnárodným hrozbám vznikne k 26. februáru a „plne funkčným" sa stane v máji. Prezident informoval, že cieľom stanoveným pre tento rok je zasadiť ranu „narkoterorizmu".

Spomenul konkrétne mená ľudí ako Iván Márquez a Jesús Santrich - ide o dvoch bývalých vodcov Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Obaja sa pôvodne zapojili do historického mierového procesu spusteného v roku 2016, ktorý z marxistických povstalcov urobil politickú stranu, ale v roku 2019 sa pridali k „disidentskému" hnutiu, odmietajúcemu mierový dialóg.

Ako ďalší terč komanda Duque spomenul vedúcich predstaviteľov Národnej oslobodzovacej armády (ELN), ktorá je považovaná za posledné zostávajúce aktívne partizánske hnutie v krajine, a drogový kartel Clan del Golfo.
Podľa Duqueho je „je zrejmé, že veľa z nich má útočisko vo Venezuele". Vyhlásil tiež, že tamojší prezident Nicolás Maduro im pri "obchodovaní s drogami" ponechal voľnosť.

1400 ozbrojencov

Podľa vojenských spravodajských služieb existuje vo Venezuele asi 1400 členov kolumbijských ozbrojených skupín, ktorí sa voľne pohybujú cez zle kontrolovanú 2200 kilometrov dlhú spoločnú hranicu Kolumbie s Venezuelou.
Duque avizoval aj systém spolupráce a odmien pre každého vo Venezuele "pripraveného poskytnúť nám informácie na zajatie týchto nečestných ľudí". Nezmieňoval sa však o priamej vojenskej akcii na venezuelskom území.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že Kolumbia v roku 2008 na ekvádorskom území popravila vodcu FARC, čo vyvolalo vážnu diplomatickú krízu s Quitom, ktorého vtedajší prezident Rafael Correa bol socialistickým spojencom Venezuely.
Napriek mierovej dohode z roku 2016 Kolumbia naďalej bojuje proti ozbrojenému konfliktu, do ktorého je zapletených viacero strán: ľavicoví partizáni, obchodníci s drogami a pravicové polovojenské zložky bojujúce o kontrolu nad lukratívnym obchodovaním s kokaínom a nelegálnou ťažbou nerastných surovín, aktuality.sk