iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Poslanci žiadajú nahliadnuť do zmlúv s výrobcami vakcín

Parlament by mal mať prístup k zmluvám, ktoré Európska únia (EÚ) podpísala so skupinou výrobcov vakcín proti novému koronavírusu. Rozhodol tak Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti na zasadnutí vo večerných hodinách 4. februára. Informoval predseda výboru Tomáš Valášek (Za ľudí). Dôvodom sú meškajúce vakcíny, čo spomalilo proces očkovania v celej Európe.

„Kontrakty určili, koľko vakcín a kedy mali jednotlivé firmy doručiť. Mnohí z týchto výrobcov teraz s dodávkami meškajú. Naši poslanci majú právo vidieť, či je to v súlade so zmluvami, ktoré tieto firmy podpísali,“ uviedol Valášek.

Európska komisia uzatvorila zmluvy na dodávku vakcín so šiestimi výrobcami. Traja z nich – AstraZeneca, Pfizer/BioNTech a Moderna – už dostali súhlas Európskej agentúry pre lieky (EMA) na začatie očkovania, ale všetky tri oznámili meškania s dodávkami. „V praxi to znamená, že táto kríza potrvá dlhšie, ako sme dúfali. Opatrenia ako testy a lockdown sú dôležité, ale šírenie nákazy neriešia, len ho spomaľujú,“ dodal Valášek.

Zmluvy s firmami ktoré majú súhlas na distribúciu, ale meškajú s dodávkami, neboli zverejnené pre ich utajovanú povahu. Európska komisia však umožnila členom Európskeho parlamentu nahliadnuť do nich v špeciálne určených priestoroch priamo v Bruseli. „Poslanci národných parlamentov majú rovnaký nárok tie zmluvy vidieť. Členské štáty za tieto vakcíny riadne zaplatili,“ uzavrel Valášek./agentury/

X X X

Akcia, pri ktorej zasahovalo 210 policajtov, nemá ani po štyroch rokoch žiadneho vinníka

Spoločnosť obchodujúca s pohonnými hmotami sa spomína aj v kauze Očistec namierenej do radov najvyššie postavených policajtov. Išlo o najväčšiu policajnú akciu na Slovensku. Koncom júna 2017 zasahovalo až 210 policajtov na 29 miestach po celej krajine – napríklad v drevenom zrube v tatranskej obci Ždiar.

Národná jednotka finančnej polície NAKA, ktorej v tom čase šéfoval Bernard Slobodník a jeho zástupcom bol Milan Mihálik, vtedy zaisťovala dôkazy v daňovej trestnej činnosti. Akcia dostala krycí názov Doktor podľa vysokoškolského titulu jedného z hlavných terčov záťahu.

Portál Aktuality.sk vtedy ako prvý zistil, že policajná akcia sa týka konateľa olejárskej spoločnosti Benzinol Slovakia Martina Čepela a podnikateľských aktivít okolo celoslovenskej siete čerpacích staníc Benzinol.
Od zásahu prešli takmer štyri roky, ale okolo celého prípadu panuje podozrivé ticho. „V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte môjho právneho zástupcu,“ odkázal Martin Čepel.

Bez obvinení

Podnikateľ s pohonnými hmotami zo Senca v rámci záťahu Doktor nie je a ani nikdy nebol obvinený z trestnej činnosti. Pre Aktuality.sk to potvrdzuje jeho obhajkyňa v trestnom konaní Eva Mišíková.
Mišíková je známa bojovníčka proti organizovanému zločinu, viac ako 40 rokov pracovala na pozícii prokurátorky.
Polícia kauzu Doktor nekomentuje, vyšetrovanie vraj stále beží. „O trestnom konaní vo veci nie je možné poskytovať žiadne informácie, ani sa vyjadrovať k obchodnej spoločnosti,“ vraví policajný hovorca Michal Slivka.

Cely prípad však vyvoláva otázniky. Firma Benzinol Slovakia sa totiž spomína v uznesení Špecializovaného trestného súdu v kauze Očistec. Tá bola namierená voči organizovanej skupine skorumpovaných vysokopostavených policajtov, ktorá na objednávku zahladzovala trestné činy alebo, naopak, podnikateľov v problémoch so zákonom vypaľovala.

Policajná mafia

Podľa vznesených obvinení sa vyšetrovatelia pri Očistci domnievajú, že v samotnom vedení polície dlhé roky existovala tieňová paralelná štruktúra – a to minimálne od roku 2012. V nej sa nitriansky oligarcha Norbert Bödör delil o veliace prvé poschodie so svojím vzdialeným príbuzným a vtedajším policajným šéfom Tiborom Gašparom.

Obaja mali zosnovať sieť ďalších osôb s priateľskými väzbami z minulosti a vytvorili si tak organizovanú skupinu. Zarábala na trestných činoch korupcie, vydierania, zneužívania právomoci verejného činiteľa či marenia spravodlivosti. Jej členmi podľa obvinení sú okrem iných aj Bernard Slobodník a Milan Mihálik.

Muži s policajným odznakom na hrudi informovali Norberta Bödöra napríklad o kauzách Doprastav, Váhostav, Unipharma, Benzinol, Swan, Čistý deň, o prípadoch Národnej diaľničnej spoločnosti, Pôdohospodárskej platobnej agentúry či o významných podnikateľoch a daňových podvodníkoch.

Skupina pod vedením nitrianskeho oligarchu tak plánovala, ako bude vyšetrovanie tej-ktorej kauzy prebiehať alebo aby sa prípadné policajné akcie, domové prehliadky či obvinenia „ich ľudí“ minimalizovali.

Ani jedno, ani druhé

Eva Mišíková skutočnosť, prečo sa meno spoločnosti Benzinol Slovakia, v ktorej je Martin Čepel štatutárom, spomína v predmetnom uznesení súdu o vzatí do väzby skupiny policajtov známej pod označením bödörovci, nekomentuje.
„Ja ani klient týmto uznesením nedisponujeme, preto to jednoducho neviem vysvetliť,“ vraví advokátka.

Nie je preto vôbec jasné, či podnikateľa Čepela bödörovci vydierali alebo aktívne vyhľadával ich ochrannú ruku. „Ak by ste boli vyšetrovateľ, tak by som vašu otázku namietala ako sugestívnu. Ani jedno, ani druhé,“ reagovala Mišíková.
Pred zhruba tromi rokmi finančná správa evidovala pri prevádzkovateľovi čerpacích staníc Benzinol Slovakia daňový dlh približne 500-tisíc eur, ktorý po čase zmizol. V tomto prípade však nešlo o dorub dane po daňových kontrolách, ale o meškanie pravidelnej mesačnej platby odvodu DPH. Policajti totiž pri razii firme zaistili kompletné účtovníctvo a tá nevedela vyčísliť svoju daňovú povinnosť.

Žaloby na zverejnené zábery

Po policajnej razii Doktor v réžii Slobodníkovej jednotky ostala iba pachuť zo zbabranej prezentácie práce detektívov na sociálnych sieťach. Polícia totiž na svojom oficiálnom profile zverejnila z razie u Martina Čepela video i viacero fotografií.
Všetky zábery pochádzali z domovej prehliadky luxusného sídla v Kráľovej pri Senci obohnaného vysokým múrom, kde senecký podnikateľ býva s rodinou. Na jednej z nich vidno takmer nahého človeka spútaného v kuchyni.
Policajti dokonca zverejnili fotku, na ktorej vidno, ako sa domácim hrabú v spodnej bielizni. Status polície zo sociálnej siete vrátane obrazovo-zvukového materiálu prevzali viaceré slovenské médiá.

Martin Čepel sa preto obrátil na súdy a žiadal, aby polícia a médiá fotografie s videom stiahli, pretože ide o neprimeraný zásah do súkromia a poškodzovanie dobrého mena. Vo väčšine prípadov uspel a informácie z internetu navždy zmizli.
Obchod s „bosmi“ spod Tatier

Benzinol Slovakia akutálne prevádzkuje po celom Slovensku 27 čerpacích staníc. Začiatkom roka 2018 plánovala firma nákup konkurenčných čerpacích staníc kežmarskej firmy Oktan. Tú v tom čase oficiálne vlastnili Ukrajinci, ktorí ju kupovali od známych mien podtatranských bosov spájaných s aktivitami podsvetia – Ondreja Žembu z Popradu a Milana Kušmireka z Kežmarku.Benzinol napokon čerpačky od Oktanu nekúpila, lukratívny kšeft jej vyfúkla skupina okolo olejára Jozefa Faba zo Spišskej Novej Vsi a veľkopodnikateľa Jána Sabola.

Neskôr vysvitlo, že Benzinol Slovakia mala veľký záujem o colný sklad firmy Oktan so zásobníkmi na pohonné hmoty v Kežmarku. Ani ten však nezískala. Po padnutých obchodoch však ostali súdne spory.

Benzinol Slovakia totiž za sprostredkovanie predaja spomínaných realít zaplatila inej firme Ondreja Žembu a Milana Kušmireka – spoločnosti i.DEAL – províziu 1,8 milióna eur, čo bolo zhruba 10 percent z predpokladanej hodnoty očakávanej kúpno-predajnej ceny za aktíva firmy Oktan.

Keďže k obchodu nedošlo, firma Benzinol Slovakia pýtala zálohu späť. Spoločnosť i.DEAL mala ale opačný názor. Celý spor preto skončil na súde v Kežmarku. Ten na istý čas na žiadosť Benzinolu zablokoval rozsiahle nehnuteľnosti firmy podnikateľov Ondreja Žembu a Milana Kušmireka vo Vyšných Ružbachoch, na ktorých leží miestny turistický rezort a lyžiarske stredisko. Napokon sa celý spor o 1,8 milióna eur skončil dohodou oboch rozhádaných strán, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič: Lipšic je dobrá voľba. Do zlých časov

Slovensko má nového špeciálneho prokurátora. Bol dlho v politike, problematické môžu byť aj jeho viacnásobné strety záujmov. Výhody Daniela Lipšica však prevažujú nad nevýhodami. Samotnej voľbe predchádzalo verejné vypočúvanie kandidátov, ktoré sa v minulosti zvrhlo na nedôstojnú frašku. Výber generálneho prokurátora nebol férovým „grilovaním“, skôr upaľovaním na hranici. Za živa.

Viacerí poslanci vtedy kládli kandidátom, ktorí stoja roky v prvej línii boja s korupciou a organizovaným zločinom, nemiestne otázky. A kádrovali ich ako previerkové komisie po okupácii Československa v roku 1968.
Tentoraz si dávali najmä koaliční poslanci – zrejme aj po vlne kritiky – väčší pozor. Z bežného rámca sa vymykali len miestami obsedantné otázky o údajnom zrušení oddelenia extrémizmu na špeciálnej prokuratúre.
K finálnemu obrazu, ktorý charakterizovalo pokojnejšie a vecnejšie vystupovanie, prispela aj neúčasť Alojza Baránika (SaS). Našťastie sa ukázal až na konci, takže už nestihol pokaziť celkový umelecký dojem.

Konšpiračné pavučiny

Baránika však spoľahlivo zaskočil opozičný poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje. V súlade s líniou svojho predsedu blúznil o „mučení politických väzňov“. Rozumej „našich ľudí“ s krytím strany Smer.
Spolu s ďalším velikánom ducha z Kotlebovho košiara zároveň povymetali všetky konšpiračné pavučiny, aby očiernili kandidátov stokrát vyslovenou lžou. Schlosár púšťal aj obohratú platňu o ohrození slobody prejavu.

Od začiatku bolo pritom jasné, že spolu s Blahom budú ostreľovať dvoch kandidátov s najväčšími šancami: Daniela Lipšica a Petra Kysela. Obaja to však zvládli so cťou a stoickým pokojom, miestami aj s vtipom.
Lipšic aj Kysel boli vizuálne presvedčiví, odborne podkutí aj rétoricky zdatní. Nesklamal ani Ján Šanta, ktorý uhral s typickým šarmom svoj štandard. Jeho vystupovanie je po Kováčikovej ére vítaným osviežením.

Neriadená strela

Najslabší bol Vasiľ Špirko, hoci má za sebou spolu s Lipšicom najsilnejší príbeh. Prokurátor, ktorého stíhali aj sledovali, pretože sa postavil Kaliňákovi, Gašparovi a spol., hovoril ako typický úradník (technokrat).
Zameral sa skôr na nepodstatné (technické) detaily fungovania špeciálnej prokuratúry. Špirko je navyše vnímaný ako sólohráč a neriadená strela, medzi kolegami nemal zďaleka takú autoritu ako jeho protikandidáti.

Vo finále sa tak rozhodovalo medzi Lipšicom a Kyselom, Šanta zostal podobne ako pri výbere generálneho prokurátora bokom. Časť koalície ho totiž považuje za exhibicionistu s dobrým PR, hoci sú za ním reálne výsledky.
Väčšina poslancov nakoniec hlasovala za Lipšica, ktorého spája s Kyselom jasný postoj k stíhaniu najzávažnejšej kriminality. Lipšica však lepšie poznali, keďže je vo verejnom priestore aktívny vyše dvadsať rokov.
Červená čiara

Lipšic stál navyše pri zrode špeciálnej prokuratúry, takže jeho zvolenie do čela tejto inštitúcie je logickým zavŕšením celoživotnej cesty. V politike patril vždy k tomu lepšiemu, ani v advokácii neprekračoval hranice.
V poslednom období však začal zastupovať aj tzv. kajúcnikov, takže sa ocitol vo viacnásobnom strete záujmov. Ak chce rozptýliť akékoľvek pochybnosti o svojej nestrannosti, musí urobiť niekoľko dôležitých krokov.

Jednak sa vylúčiť z rozhodovania v kauzách, v ktorých doteraz obhajoval svojich klientov. Nevyhnutné tiež bude odstrihnúť sa od takýchto kontaktov, nenahliadať do spisov, ani sa nijako nezaujímať o priebeh vyšetrovania.
A to ani smerom do budúcnosti. To znamená, keď pribudnú advokátskej kancelárii, v ktorej pôsobil, noví klienti, ktorých bude riešiť špeciálna prokuratúra. Toto je červená čiara, prípadné zakopnutie môže mať fatálne následky.

Dvojaký meter

Rovnaký striktný musí byť Lipšic aj v prístupe k verejným činiteľom s podobným svetonázorom. Viacerých dokonca v minulosti zastupoval (Kiska, Matovič, Naď), takže dvojaký meter by okamžite využila opozícia.
Už teraz kričí, že polícia koná na politickú objednávku, Lipšic na čele špeciálnej prokuratúry ju v tom len utvrdzuje. Samozrejme, že ide o nezmysel, musí si však dať sakramentský pozor, aby jej nedával zbytočné zámienky.
Inými slovami, Lipšicovi podriadení musia zabezpečiť proti „našim ľuďom“ absolútne nepriestrelné dôkazy. A neprivierať oči, ak sa vyskytnú v problémoch aj nominanti súčasnej vládnej koalície.

Kauzy s politickým pozadím budú povestným lakmusovým papierikom, ktorý odmeria činy nového špeciálneho prokurátora. Ak chce byť úspešný, musí sa správať ako férový a zodpovedný manažér bez predsudkov.

Proti všem

Hoci má Lipšic v politike veľa priateľov, v minulosti už ukázal, že dokáže ísť aj proti „svojim“. Konkrétne ako funkcionár KDH, keď otvorene podporoval stíhanie prominentných členov hnutia (Ďurkovský, Bielik).
Keď bol neskôr ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej, polícia vyšetrovala aj jej poradcu – pre podozrenie z korupcie. Lipšic zároveň zriadil tím Gorila – a kritizoval Dzurindových ľudí, ktorí boli namočení v tejto kauze.

Ako špeciálny prokurátor, ktorého nenávidí Kočner, vplyvní oligarchovia, hrubokrká mafia, biele goliere, Smer, Hlas, fašisti aj konšpirátori, bude navyše pod takým drobnohľadom, ako žiadny z jeho protikandidátov.
Lipšicovu nezávislosť spochybňovali aj niektoré mimovládky, hoci inteligentnejším spôsobom. Kritizovala ho tiež mimoparlamentná progresívna strana, ktorá stále akoby nepochopila, o čo sa dnes na Slovensku hrá.

Lekárnické váhy

Napriek tomu je aj v jeho vlastnom záujme, aby nerobil ani nevynútené chyby. Minimálne sporný bol napríklad spôsob, akým získal – vďaka ministrovi práce a kamarátovi Krajniakovi – bezpečnostnú previerku.
Lipšic nie je svätý, v zlých časoch je však jeho vysunutie do funkcie špeciálneho prokurátora dobrá voľba. Keď sa krajina vyhrabe z najhoršieho, potom môžeme vážiť kandidátov na lekárnických váhach, aktuality.sk

X X X

Kotleba prišiel o desaťtisíce lajkov a zdieľaní. Spolu s Uhríkom opúšťa ĽSNS aj Kulturblog

Po rozkole v ĽSNS už nie sú jednotné ani dezinformačné stránky a médiá.
Ľudová strana Naše Slovensko mala v porovnaní s inými politickými stranami vždy veľkú prevahu na Facebooku. Kotlebovci už pred rokmi na sociálnej sieti pozakladali toľko stránok, že bolo takmer nemožné všetky sledovať a identifikovať.
Denník N v roku 2017 napočítal zhruba 140 stránok, ktoré si ĽSNS na Facebooku postupne vytvorila a vďaka ktorým dokázala relatívne rýchlo osloviť státisíce voličov.

V priebehu rokov Kotleba na najväčšej sociálnej sieti rástol, ale utrpel aj ťažké straty. Pred troma rokmi mu Facebook zmazal oficiálnu stránku Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko s viac než 80-tisíc fanúšikmi, odstránené boli aj stránky Mariana Kotlebu, Milana Mazureka či My nie sme ovce.

Vlani americká spoločnosť úradovala opäť. Zrušili stránky Kulturblogu a ďalších médií, ktoré sa síce tvárili ako nezávislé, v skutočnosti však boli napojené na ĽSNS. Aj napriek všetkým týmto zásahom však Kotlebova strana naďalej patrila k najsilnejším na sieti.Skutočne tvrdý úder však napokon ĽSNS neuštedril samotný Facebook, ale Kotlebovi najbližší, ktorí sa rozhodli zo strany odísť.

Odišli najpopulárnejší

Pripomeňme, že z ĽSNS odišli Milan Uhrík, Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja a ďalší po tom, ako sa z Kotlebu stal vďaka novým stanovám prakticky neodvolateľný a doživotný líder strany.

Rozkol však nenastal len v strane, ale aj na Facebooku a v médiách, ktoré mala ĽSNS pod palcom. Kto teda za koho teraz kope a o čo Kotleba odchodom svojich kolegov prišiel?

Plakať by mal najmä za Uhríkom a Mazurekom. Facebooková stránka Milan Uhrík – europoslanec s 98-tisíc sledovateľmi bola totiž najúspešnejšou kotlebovskou stránkou.

Len za posledný mesiac podľa šéfredaktora portálu infosecurity.sk Mateja Spišáka nazbierala 438-tisíc interakcií. Darilo sa aj stránke Milan Mazurek – poslanec NR SR (78-tisíc sledovateľov) so 159-tisíc interakciami.
Spolu s uhríkovcami ĽSNS s najväčšou pravdepodobnosťou opúšťa aj Kulturblog, jedno z najznámejších médií ĽSNS.
Kulturblog je s Mazurekom

Moderátorom Kulturblogu je Ján Pastuzsek, poslanecký asistent Milana Mazureka. Pastuzsek už oznámil, že v ĽSNS končí ako dlhoročný Mazurekov kamarát aj on. Samotný Mazurek v médiu pravidelne vystupuje. Relácie s ním, čo sú väčšinou len jeho monológy k rôznym aktuálnym témam, mávajú na Facebooku desiatky tisíc videní.

V rukách ĽSNS zostáva stránka Mário Vidák – blog. Vidák v minulosti kandidoval vo farbách ĽSNS za poslanca v Banskobystrickom kraji. Na stránke zdieľa články z dezinformačného webu Magazin1, za ktorým aj sám stojí.
Magazin1 mal ešte minulý rok vlastnú stránku, Facebook ju však zmazal v jednom balíku spolu s Kulturblogom (ktorý si ešte v ten deň založil novú). Mário Vidák – blog má 20-tisíc sledovateľov a za posledný mesiac viac ako 81-tisíc interakcií.
V spore Kotleba vs. Uhrík sa médium postavilo na stranu predsedu ĽSNS, a to aj článkami s titulkami ako „Uhrík končí, ale ďakuje Kotlebovi, bez ktoré by on ani Mazurek asi v politike neboli“.

Kotleba za prezidenta

Kotlebovcom naďalej patrí aj stránka Marian Kotleba – kandidát na prezidenta Slovenskej republiky s 28-tisíc sledovateľmi a viac ako 70-tisíc interakciami. Stránka ĽS – Naše Slovensko v NR SR má 26-tisíc sledovateľov a väčšinou zdieľa vystúpenia poslancov ĽSNS v parlamente a rôznych médiách.

Samostatnou kapitolou sú potom weby ako Hlavný denník, Hlavné správy či InfoVojna. Na Facebooku sa im mimoriadne darí, nemajú problém šíriť dezinformácie aj konšpiračný obsah. Podobne ako kotlebovci či uhríkovci sa profilujú ako antisystémové a protivládne, nedá sa však povedať, že by patrili do jedného či druhého tábora, aktuality.sk

X X X

Zomrel exminister zahraničia USA George Shultz. Pomohol ukončiť studenú vojnu

Vo veku 100 rokov zomrel v sobotu bývalý americký minister zahraničných vecí George P. Shultz, ktorý sa väčšinu 80. rokov minulého storočia snažil zlepšovať vzťahy so Sovietskym zväzom a rozvíjať mier na Blízkom východe.
Shultz zomrel v sobotu vo svojom dome v areáli Stanfordskej univerzity, informovala agentúra AP.

George Shultz, ktorý bol ministrom zahraničných vecí USA v rokoch 1982–89 a v štyroch republikánskych vládach zastával aj iné funkcie, oslávil svoje 100. narodeniny 13. decembra minulého roku.
Počas svojej dlhej kariéry vo verejnej službe bol Shultz ministrom práce a ministrom financií za prezidenta Richarda Nixona a vo funkcii ministra zahraničných vecí v administratíve prezidenta Ronalda Reagana strávil viac ako šesť rokov.

Práve vo funkcii šéfa diplomacie zohral Shultz rozhodujúcu úlohu v dramatickom zmiernení napätia medzi USA a Sovietskym zväzom, ku ktorému došlo koncom 80. rokov, napísal denník The Washington Post (WP).
Na rozdiel od niektorých svojich kolegov v Reaganovej administratíve si totiž Shultz myslel, že Michail Gorbačov predstavuje odklon od predchádzajúcich sovietskych vodcov a tlačil Reagana, aby prekonal byrokratické a politické prekážky a budoval konštruktívnejší vzťah so ZSSR, dlhoročným protivníkom v studenej vojne, dodal WP.

Následne, v roku 1987, Sovietsky zväz a USA podpísali zmluvu o raketách krátkeho a stredného doletu (INF), ktorá bola bodom zvratu v pretekoch v jadrovom zbrojení.
Shultz bol najstarším žijúcim bývalým členom vlády akejkoľvek americkej administratívy, dodala AP./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško. Ak je vojna s mafiou dôležitá, nebude problém obetovať jedného Matoviča

Ak vládna koalícia ukáže aj pri iných záležitostiach toľko tvrdohlavosti ako pri Lipšicovi, môže mať šancu na prežitie.
„Chcete návrat mafie” Nesmerácky volič je už takmer rok v neľahkej dileme. Je pravidelne citovo vydieraný. Lebo ak kritizuje vládu (a teda buďme presní, jej predsedu), chce vraj návrat mafie.

Nie, nechce. Po žiadnej mafii netúži. Akurát predpokladal, že tí, ktorí chcú s vládou mafie zatočiť, chápu svoju zodpovednosť. A podľa nej sa budú chovať dôsledne, prakticky a múdro.
Zvolenie Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora ukázalo, že vládne strany vedia pritlačiť. Lipšic nebol v hre popri iných, skorumpovaných a nehodných prokurátoroch. Jeho konkurencia bola kvalitná.

Napriek tomu bol jednoznačne (aj so všetkými rizikami) zvolený práve tento bývalý politik. Lebo na mafiu treba riadneho machra. Aj minister Krajniak priskočil na pomoc - ide o očistu štátu, a tak vraj nie je čas na detaily, falošné ohľady a formality. Celé to pôsobí ako historická (a veľmi mravná a spravodlivá) vojna medzi dobrom a zlom, v ktorej sa križiaci spoja s rytiermi a filozofmi.

Obete v mene mravného víťazstva

Skvelé. Treba poďakovať za takúto ukážku dôslednosti. A žiadať, aby sa v takejto miere uplatnila aj pri ďalších skúškach a vládnych úlohách. Ak je cieľom vlády očistiť štát od mafie, nemôže byť problém obetovať v tomto bohumilom úsilí jedného premiéra, ktorý evidentne nezvláda svoju úlohu. Nedá si poradiť. Pokiaľ je niečo ťažšie, spakuje sa do ústrania. Kritikov neznáša, lebo “mafia, mafia, mafia…”

A že je Igor Matovič symbolom, takpovediac logom tohto historického úsilia? Alebo “on si za to všetko teraz zaslúži stáť na čele”?

To hádam nie! Ide predsa o vec, nie o malichernú bitku o zásluhy. Bez takýchto “personálnych” obetí protimafiánske snaženie môžu dotyční zabaliť.

Vojna proti mafii je vážna. Ale nie tak, že okrem nej ľudia prestali dýchať, chodiť do práce a vychovávať deti.
Už desať minút po rannom zobudení je pre občanov dôležitejšie, ako si štát zorganizoval napríklad súčasné protipandemické opatrenia než to, že onaký či hentaký mafián si niečo zo štátu uchmatol. Istota, aký papier treba mať pri sebe cestou po infikovaných chodníkoch, je zrazu dôležitejšia ako Brhelov osud.
Je to nespravodlivé. Starosti občanov môžu byť malicherné a banálne, ale sú ich, aktuality.sk

X X X

Študent v Portugalsku: Nemocnice už nestíhajú, porušovanie pravidiel všetko zhorší

V Portugalsku sa každý deň nakazí rekordne veľa ľudí a nemocniciam chýbajú zdravotníci aj ventilátory, hovorí pre Aktuality.sk Edward Baron. K zhoršeniu situácie prispeli uvoľnené opatrenia pred Vianocami aj britský variant koronavírusu, ktorý sa šíri rýchlejšie.Plné nemocnice a nedostatok odborníkov či ventilátorov. Taká je realita v Portugalsku, ktoré v súčasnosti potrebuje pomoc zo zahraničia.

Malým svetielkom nádeje pre krajinu bolo nemecké vojenské lietadlo, ktoré v stredu pristálo na letisku v Lisabone a doviezlo zdravotníkov, 50 pľúcnych ventilácií a 150 nemocničných postelí. Nemecko tak chcelo aspoň čiastočne navýšiť kapacity kolabujúceho systému v Portugalsku.

Pred takmer rokom potrebovalo obdobnú pomoc Taliansko, ktorému každý deň pribúdali rekordné počty pozitívne testovaných. Mnohí z nich mali vážne príznaky a potrebovali ísť do nemocníc. Problém však vznikol vtedy, keď sa všetky naplnili a nemali kapacitu prijímať ďalších pacientov. Ľudia sa vtedy podľa svedectiev lekárov pomaly dusili vo svojich domovoch bez hocijakej pomoci.

Portugalsko, ktoré má viac ako 10,3 milióna obyvateľov a aktuálne viac ako 164-tisíc aktívnych prípadov infikovaných, sa podobnému scenáru snaží predísť a rovnako ako Taliansko na začiatku roku 2020 žiada o pomoc zahraničie. Zdôrazňuje, že intenzívnu nemocničnú starostlivosť potrebuje takmer 900 ľudí, na čo nemá kapacitu.

Pomoc spoza hraníc

„Je to nešťastná situácia, lebo zdravotný systém je preťažený. Lekári nestíhajú a sú unavení. Noví pozitívni pribúdajú rekordne rýchlo. Za ideálnych okolností by nám mohol pomôcť náš priamy sused, lenže tu prichádza problém. Portugalsko je na polostrove, susedí so Španielskom a to má dosť svojich problémov,“ hovorí pre Aktuality.sk Kolumbijčan Edward Baron, ktorý dlhodobo žije v Portugalsku.

„Krajina sa teraz výrazne spolieha na Nemecko, ktoré prisľúbilo pomoc s liečením infikovaných,“ dodáva.
Dôležitú úlohu však bude zohrávať aj Rakúsko. To do svojich nemocníc prijme aj portugalských pacientov, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť. Oznámil to rakúsky kancelár Sebastian Kurz, no jeho hovorca dodal, že presný počet zatiaľ nie je jasný a obe krajiny stále rokujú.

Portugalsko silná tretia vlna koronavírusu prekvapila. Denne pribúda asi 10-krát viac nových prípadov ako na jar minulého roku. Január 2021 zároveň predstavuje až 45 percent všetkých úmrtí na koronavírus od začiatku pandémie. Situáciu podľa odborníkov skomplikovalo uvoľnenie opatrení okolo Vianoc a stabilizovať ju opäť má prísny lockdown, píše portál BBC.
Šéf portugalskej Asociácie lekárov verejného zdravotníctva Ricardo Mexia tiež poznamenal, že za rýchle šírenie nákazy môže aj variant koronavírusu zo Spojeného kráľovstva, ktorý v krajine prevláda a „do nemocníc dostal podstatne viac mladších pacientov s covidom-19“. Zdravotníci sa teda okrem ohrozenej skupiny seniorov musia starať aj o väčší počet mladých ľudí.

Dodržujú lockdown

„Máme prázdne ulice. Ak po nich niekto kráča, má rúško a pravdepodobne ide len do potravín alebo do drogérie. Je veľmi nepravdepodobné, že by niekto len tak porušoval nariadenia. Ľudia majú strach a uvedomujú si, že situácia je kritická. Ak by sme porušovali nariadenia, všetko by sme ešte zhoršili,“ opisuje situáciu Edward, ktorý si Portugalsko obľúbil aj pre jeho pouličný život.

„Rád si spomínam na Portugalsko pred pandémiou. Žilo. Teraz sa pozerám na ulice a sú prázdne. Vláda nariadila takmer úplné zatvorenie krajiny, no nemala inú možnosť, inak by sme skončili veľmi zle.“

Portugalčania sa podľa neho pomerne rýchlo zmierili aj s tým, že nemôžu tráviť noci na uliciach, diskotékach či v baroch. „Bývam v univerzitnom meste, ktoré bolo vždy plné mladých ľudí. Mladí ľudia sa radi zabávajú, takže ich boli aj plné ulice. Neexistoval deň, keď by neboli plné bary či diskotéky, ktoré sa zatvárali až okolo šiestej ráno. Teraz je tu zrazu ticho.“

„Každý deň sa tu nakazí rekordne veľa ľudí, to je niečo, na čo nemôžeme prestať myslieť,“ hovorí a dodáva, že ľudia dodržujú nariadenia najmä preto, aby nenakazili svojich blízkych. „Boja sa o svojich rodičov či starých rodičov. Ja mám podľa mňa v tomto výhodu, lebo nemôžem nakaziť svoju rodinu. Som v úplne inom štáte ako oni, takže sa mi to ľahšie zvláda, inak je to obrovský psychický tlak.“

Slovensko vs. Portugalsko

Slabšiu prvú vlnu nákazy zažila v Portugalsku aj slovenská študentka Kristína Kerepecká, podľa ktorej vtedy krajina nezareagovala dostatočne rýchlo a chýbali jej efektívne nariadenia. Čakala, že sa zo situácie poučí a ďalšie vlny zvládne lepšie.
„Koncom januára sme s kamarátkou prišli do Portugalska na študijný pobyt. O koronavíruse sa vtedy rozprávalo len v spojení s Čínou a ani sme nerozmýšľali nad tým, že by sa mohol takto rozšíriť. Do polovice marca sme žili úplne normálne – neexistovali obmedzenia, no my sme postupne začínali pozornejšie sledovať situáciu. Registrovali sme už aj prípady na Slovensku, ale v Portugalsku sa zatiaľ nič výrazné nedialo.“

Prvé potvrdené prípady na Slovensku takmer okamžite sprevádzal zákaz vychádzania a povinné nosenie rúšok. Podľa Kristíny v Portugalsku dlho chýbali podobné obmedzenia, čo zapríčinilo aj väčšiu mieru pozitivity v krajine.
„Po polovici marca sa začali zavádzať opatrenia. Prvé prišli rúška, museli sa nosiť vnútri, ale vonku sme boli ešte bez nich. Nasledovalo zatváranie škôl aj podnikov. Potom zrazu prišiel tvrdý lockdown a museli sme zostať doma. Mysleli sme si, že po dvoch týždňoch sa vrátime naspäť do učební, no to sa nestalo, lebo to nebolo bezpečné. Celý čas sme si hovorili, že Slovensko veľmi dobre zareagovalo a malo aj lepšie výsledky.“

Na rozdiel od súčasnosti ľudia v prvej vlne nedodržiavali pravidlá. „V parkoch bolo mnoho ľudí. Nenosili rúška. Bolo tam aj mnoho seniorov, ktorí si nedávali pozor. Dalo sa aj cestovať a to určite nebolo dobré. Vírus sa proste rýchlo šíril a to sa pravdepodobne stalo aj pred Vianocami.“, aktuality.sk

X X X

Na reštituovanej pôde rastie nová štvrť s Bödörovcami v pozadí. Stavia ju oligarcha Výboh

Rodinný klan z Nitry, ktorého najznámejší člen Norbert Bödör sedí vo väzbe pre úplatkársku kauzu, podniká vo viacerých sférach. Bödörovu sestru možno vystopovať za miliónovou rezidenčnou štvrťou na okraji Nitry.

Najprv to boli miliónové štátne zákazky pre SBS-ku Bonul, patriacu dovtedy neznámemu Nitranovi Miroslavovi Bödörovi. Nasledovali smerácke akcie v štátom dotovanom hoteli Zlatý kľúčik, za ktorým sa vynoril bývalý zápasník Norbert Bödör. Ramenatý chlapík s hranatou tvárou sa angažoval aj v športe – od futbalu po MMA zápasenie.

Neskôr sa Bödörovci objavili v štátnych tendroch z oblasti stavebníctva. Popri tom sa syn majiteľa SBS-ky, na ktorej večierkoch rečnil vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD), podľa obvinení angažoval pri kreovaní zločineckej skupiny z policajných špičiek či delení provízií za schválenie agrodotácie.

Bödörovci investovali do nehnuteľostí, zabrúsili aj do Pentou obľúbeného zdravotníctva. Milióny naliali tiež do falošnej banky v Holandsku, za ktorou stál podvodník z Poľska. Rodina nitrianskych oligarchov sa pustila aj do veľkých developerských projektov.
Najnovšie možno príslušníkov bödörovského klanu vystopovať za novou rezidenčnou štvrťou vyrastajúcou na okraji Nitry. Celková hodnota projektu dosahuje minimálne 16 miliónov eur. Toľko totiž stoja podľa cenníka zverejneného na stránke projektu Green Avenue ponúkané byty a rodinné domy.

Lukratívny pôda od reštituenta

Príbeh miliónového developerského projektu sa začal písať pred takmer desiatimi rokmi. V nitrianskej časti Mikov dvor bolo roky chátrajúce poľnohospodárske družstvo. Na zarastenom dvore stáli rozpadajúce sa budovy a niekoľko podnikateľských prevádzok. Väčšinu pozemkov, vzdialených od centra 78-tisícového krajského mesta, však vlastnil štát.

Pomery sa zmenili v roku 2012, keď sa pôda na okraji Nitry dostala cez reštitučný kolotoč do rúk bödörovského klanu. Kým nový vlastník získal prístupové cesty a pozemky so zaujímavým potenciálom, z majiteľov okolitej pôdy sa stali rukojemníci. Aktuality.sk totiž v roku 2019 zistili, že kontrolu nad prístupovými cestami majú osoby a firmy z portfólia Bödörovcov. Sídlo v lokalite mala mať aj firma bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Najnovšie zistenia Aktuality.sk ukazujú, že aj za okolitými pozemkami, ktoré sa stali z večera do rána exkluzívnou developerskou príležitosťou, sa vynárajú nitrianski oligarchovia. Pôvodne poľnohospodársko-priemyselný areál na okraji Nitry sa dnes totiž mení na rezidenčnú štvrť.

V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva stoja budovy SBS-ky Bonul. Pozemky tu vlastní aj eseročka Solum s väzbami na bödörovcov. Firma sa objavila za pochybným výkupom pozemkov pod diaľničné odpočívadlo v Pohraniciach či v jednom pozemkovom spore.
Dcére Miroslava Bödöra – Miriam Gombíkovej zas v areáli patrí bývalá poľnohospodárska budova, ktorú aktuálne prestavujú na hotel. Cez sieť firiem je tiež majiteľkou prístupových ciest a okolitých pozemkov.

Nová štvrť Green Avenue s desiatkami bytov a rodinných domov vzniká v réžii developerskej skupiny Púpava z Trnavy. Pozemky, na ktorých budú stáť rodinné domy a tri bytovky, jej posunula firma blízka bödörovcom.
Lukratívnu pôdu pôvodne vlastnila spoločnosť Neva Group Development, ktorá patrí akciovke FBAP Consulting. Predsedníčkou predstavenstva akciovky je Lucia Špaňová.

Rovnaká osoba stojí aj v pozadí českej firmy Lionico Trade, ktorú vlastní Norbert Bödör a podľa polície zohrala dôležitú úlohu v úplatkárskom megaškandále Dobytkár. Práve do českej akciovky so sídlom v Prahe mali totiž natiecť milióny eur, ktoré policajti označili za úplatky zo sofistikovanej korupčnej schémy spojenej s rozdeľovaním poľnohospodárskych dotácií.
Špaňová však nie je jediným spojivkom medzi Bödörovcami a firmou FBAP Consulting. V novom registri právnických osôb sa postupne objavujú aj informácie o skutočných majiteľoch firiem, ktoré neobchodujú so štátom. Pri FBAP Consulting svieti meno dcéry Miroslava Bödöra – Miriam Gombíkovej.

Firma FBAP Consulting s prominentnou majiteľkou sa objavila aj v projekte tzv. Kočnerovej knižnice, ktorý spravuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Figuruje v účtovníctve SBS-ky Bonul ako príjemca šesťciferných súm. V rokoch 2014 až 2018 mala Gombíkovej FBAP Consulting dodať otcovej SBS-ke Bonul neznámy tovar alebo služby v miliónových hodnotách.

FBAP Consulting dosahuje v posledných rokoch stabilné tržby na úrovni šesť miliónov eur, pričom na zisk pretaví takmer polovicu z nich. Čo konkrétne však spoločnosť Miriam Gombíkovej robí, sme sa nedozvedeli.
Späť však k developerskému projektu na okraji Nitry, za ktorým sa vynorila dcéra Miroslava Bödöra. Ešte v roku 2018 bola rezidenčná štvrť prezentovaná ako projekt Neva Group Development. Neskôr sa za projektom objavila firma Green Avenue, patriaca trnavskej Púpave.

Či došlo k predaju celého projektu do rúk developerov z Trnavy, alebo ide o spoločný biznis s Bödörovcami, sa nám zistiť nepodarilo. Spoločnosť Púpava však tvrdí, že o prítomnosti Bödörovcov v projekte netušila: „Kupovali sme projekt so stavebným povolením, pani Gombíkovú nepoznáme. Keď sme projekt kupovali, jediným majiteľom bol pán Marián Luscon.“
Dôvod môže byť prozaický: Gombíkovej FBAP Consulting vstúpila do Neva Group Development až v júli 2019, pričom pôvodný majiteľ Marián Luscon z Trnavy zostal naďalej konateľom.

Nemenej zaujímavý ako pozadie miliónového developerského projektu je aj staviteľ rezidenčnej štvrte. Výstavbu štvrte zabezpečuje firma Sytiq, za ktorou stojí ďalší oligarcha a mecenáš z pozadia strany Smer-SD – Miroslav Výboh.
Výbohov Sytiq sa pritom pýši takmer výhradne referenciami zo stavieb realizovaných pre investičnú skupinu JTRE (Eurovea 2, Ovocné sady a Eperia Prešov). Projektom developerskej skupiny Púpava sa nevenoval ani v minulosti
Zástupca firmy Sytiq pre Aktuality.sk potvrdil, že projekt bol pôvodne v rukách firmy Neva Group Development. Sytiq však podľa neho súťažil v tendri spoločnosti Púpava.

„Spoločnosť Sytiq bola do tendra na realizáciu stavby projektu Green Avenue pozvaná, oslovená dveloperom Púpava Development. Udialo sa tak aj na základe predchádzajúcej spolupráce na iných projektoch developera (Púpava Development),“ povedal Maroš Havran.

Zástupca staviteľa odmieta, že by za zákazkou výstavby novej rezidenčnej štvrte na okraji Nitry – na pozemkoch spájaných s rodinou Bödörovcov – bola známosť či úmysel.

Majiteľ firmy Sytig Výboh aj Gombíkovej brat Norbert Bödör boli roky považovaní za vplyvných hráčov z pozadia Ficovho Smeru. Obaja figurovali aj medzi osobnými priateľmi trojnásobného premiéra. Bödör volával do Ficovej kancelárie v nočných hodinách, a to na číslo vtedajšej Ficovej štátnej radkyne Márie Troškovej, ktoré mal uložené ako sekretariát premiéra.

Trnavskí zápasníci

Bödörovské kontakty však možno vystopovať aj za trnavskou firmou Púpava, ktorá má za sebou viacero projektov najmä v okolí Trnavy. V posledných rokoch k nim pribudla aj Nitra. Na viacerých projektoch sa totiž Púpava podieľala s firmami, v ktorých figuruje Trnavčan Eduard Gerek. Verejnosti je známy najmä ako tréner zmiešaných bojových umení a majiteľ telocvične, kde pôsobí klub Spartakus Fight Gym spolu so zápasníkom Atillom Véghom.

Gerek sa objavil aj na známej fotografii z hotela Zlatý kľúčik, okrem iného v spoločnosti Bödöra či zápasníka Végha.
Gerek s Púpavou spolupracoval napríklad pri projektoch bytového domu Noemis či obytnej zóne Hviezdoslavova v Nitre. V oboch prípadoch bol tretinovým spoločníkom vo firmách, ktoré projekty pripravovali.
Gerek má za sebou aj viacero developerských projektov v Trnave. Patrí medzi ne i spomínaná telocvičňa, kde teraz trénuje Végh, aktuality.sk

X X X

Prístav Augusta na Sicílii prijme loď so 422 migrantmi

Na palube sú aj malé deti, tehotné ženy a maloletí bez sprievodu rodičov.
Plavidlo prepravujúce 422 migrantov zachránených pri pobreží Líbye dostalo povolenie na zakotvenie v prístave Augusta na talianskom ostrove Sicília. Podľa agentúry AFP to v nedeľu uviedol operátor plavidla Ocean Viking, humanitárna mimovládna organizácia SOS Mediterranée.

Loď by mala do prístavu priplávať v nedeľu večer. Na palube sú aj malé deti, tehotné ženy a maloletí bez sprievodu rodičov. Zdravotný stav viacerých migrantov nie je uspokojivý, uviedla Luisa Alberaová, ktorá koordinuje záchranné operácie v SOS Mediterranée. Okrem toho ôsmi migranti mali pozitívny test na covid a sú v karanténe.
Posádka predtým opakovane, avšak neúspešne žiadala prístavy v oblasti o možnosť bezpečne zakotviť, pričom argumentovala aj hroziacou búrkou na mori.

V rokoch chaosu po zosadení a zabití líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího sa Líbya stala východiskovým bodom pre plavby ilegálnych migrantov do Európy, najčastejšie k pobrežiu Talianska, ktoré je k Líbyi spomedzi štátov EÚ geograficky najbližšie.
Mnoho z takýchto migrantov sa počas plavby cez Stredozemné more na gumených člnoch alebo vratkých rybárskych lodiach utopilo. ďalšiu časť migrantov vrátila do Líbye tamojšia pobrežná stráž. Mimovládne organizácie však proti tomuto postupu namietajú, pretože Líbyu nepovažujú za krajinu bezpečnú pre ilegálnych migrantov.

Kritika za prevádzačstvo

Lode mimovládnych organizácií, akou je aj Ocean Viking, ktoré na živote ohrozených migrantov na mori zachraňujú, sú však často terčom kritiky za to, že napomáhajú prevádzačstvu. EÚ nemá jednotný názor na riešenie tohto problému. Kríza spojená s prílevom migrantov na jej územie pritom vypukla v roku 2015, keď ich na európske brehy dorazilo viac ako milión, konštatovala agentúra AFP.

Loď Ocean Viking sa na more vrátila 11. januára. Päť mesiacov bola v talianskom prístave a jej prevádzkovateľ musel na naliehanie talianskych úradov vykonať rekonštrukčné práce a zvýšiť bezpečnostný štandard lode, napr. zabezpečením ďalších zácharnných člov a potápačského vybavenia.
Organizácia SOS Méditerranée deklarovala, že od začiatku svojej činnosti v Stredomorí - v roku 2016 - zachránila na mori viac ako 31 000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Tanky z II. svetovej ničí dážď aj ľudia, na ochranu pamiatok nie sú peniaze

Minimálne 65 percent štátnych depozitárov je v nevyhovujúcom stave. O peniaze na priestory pre ohrozené zbierky žiadajú múzeá roky. Neúspešne. Viaceré slovenské múzeá opakovane upozorňujú, že stav časti ich zbierok degraduje v nevyhovujúcich podmiekach.

Môžu to byť exteriérové expozície, ale aj predmety v depozitároch, ktoré nespĺňajú štandardy.
Ak štát chce, aby sa jeho kultúrne dedičstvo zachovalo, mal by podľa riaditeľov múzeí pristúpiť k väčším investíciám čím skôr, inak hrozí, že nebude čo ochraňovať.

Prežili vojnu, teraz hrdzavejú vonku

Výrazným príkladom je expozícia vojenskej techniky v areáli Múzeu SNP v Banskej Bystrici.
Tanky a delá z druhej svetovej vojny a SNP chátrajú vystavené nepriazni počasia pod holým nebom. Riaditeľ múzea Stanislav Mičev roky upozorňuje, že ide o vzácne exponáty a mali by byť pod strechou.

„Vojenská technika je vonku od 50., 60. rokov minulého storočia. Ničia ju dažde, ale aj ľudia, ktorí si z nej robia odpadkové koše. Zbierame tu fľaše, smeti, lozia po nich deti a čo už vôbec nechápem, niekedy priamo pod dohľadom učiteľov," hovorí Mičev.

Ten na sociálnej sieti začal zverejňovať skutočný stav vystavenej bojovej techniky. Na fotografiách vidno, že aj tá, ktorá na prvý pohľad vyzerá zachovalo, je zvnútra hrdzavá.

Múzeum už v minulosti prišlo so zámerom vybudovať krytú podzemnú expozíciu, kam by exponáty premiestnilo. Podľa odhadov z roku 2015 by boli náklady približne 11,5 milióna eur. Od zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo kultúry, však múzeum peniaze na zámer dosiaľ nedostalo a nezdá sa, že by sa situácia mala v blízkej dobe zmeniť.
„Nemyslím si, že by štát nejako výrazne zakŕkal, keby investoval do takejto expozície. Keby sa to podarilo, boli by sme jedným z najmodernejších múzeí v Európe," hovorí Mičev.

Štát mlčí, pomoc núkajú aspoň jednotlivci

Keďže riaditeľ nevidí ochotu štátu pustiť sa do projektu, múzeum hľadalo iné riešenia.
„Jednou z možností by bolo prenajatie haly s rozlohou 2,5 až 3-tísíc metrov štvorcových a zodpovedajúcej výšky, aby sme tam vedeli dostať aj lietadlo Lietadlo Li 2, ktoré je dnes tiež vonku," približuje zámer. Prenájom priestorov by stál približne 150-tisíc eur ročne.

Bojová technika už podľa jeho slov čakať nemôže. Aj preto jeden zo symbolov povstaleckej armády, ľahký tank československej konštrukcie LT-38, ktorých je na svete už len zopár, "zagarážovali" a čaká ho záchrana.
„LT-38 chceme sanovať prvý a ďalšie postupne. Len na tento tank potrebujeme asi 50-tisíc eur, preto ma teší, že sa mi v týchto dňoch začali ozývať možní darcovia, ktorí si chcú jednotlivé súčasti expozície adoptovať," oceňuje iniciatívu verejnosti Mičev.

V Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici majú depozitárov viacero, nachádzajú sa v rôznych historických budovách.V depozitári v priestoroch Starého zámku je viac ako 30-tisíc zbierkových predmetov najrôznejšieho druhu. Keď nahliadnete dovnútra, vidno, ako sú na sebe navrstvené.

„Je to celá zmes materiálových skupín z viacerých fondov, pričom každá by potrebovala vlastné ideálne podmienky. Predmety sa ničia aj pri premiestňovaní a súčasné depozitáre nepostačujú ani kapacitne. V tomto smere existuje na Slovensku obrovský modernizačný dlh," hovorí Zuzana Denková, nová riaditeľka Slovenského banského múzea.

Podobne ako v Múzeu SNP aj tu majú časť baníckej techniky v exteriéri - v Banskom múzeu v prírode. Tieto exponáty postupne poškodzujú vonkajšie vplyvy, na vybudovanie aspoň provizórnych prístreškov múzeum peniaze dosiaľ nenašlo.
Stav rôznych priestorov, kde zbierky skladujú, je podľa Denkovej výsledkom dlhodobej finančnej nedostatočnosti zo strany zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo životného prostredia. Múzeum má navyše v správe viaceré významné kultúrne pamiatky, ktorých obnova prirodzene dostáva prioritu.

Pomohlo by vybudovanie nového moderného centrálneho depozitára, kde by našli miesto zbierky, no zároveň by sa tam sústredili aj činnosti súvisiace s ich reštaurovaním a konzerváciou.

„Spravujeme skutočne vzácne zbierky, sú však majetkom štátu. Práve štát by mal takýto zámer finančne podporiť. Je to ochrana jeho kultúrneho dedičstva a malo by na tom záležať predovšetkým štátu, nie Európe alebo samotným návštevníkom múzea," poznamenáva. Príklady projektov sa podľa nej dajú nájsť v rôznych európskych krajinách, aj v susednom Česku.

Peniaze nie sú, odpovedajú ministerstvá

Na ministerstve kultúry o potrebe premiestniť bojovú techniku Múzea SNP do interiérov vedia roky.
Žiadostiam o vybudovanie podzemnej expozície či o navýšenie výdavkov múzea na prenájom priestorov pre ochranu tankov a diel opakovane nevyhovelo. Dôvodom boli limity, ktoré pre výdavky nastavilo ministerstvo financií.
Situácii nepomáha ani súčasná pandémia, podľa hovorkyne ministerstva kultúry Zuzany Viciaňovej pri aktuálnom 10-percentnom krátení rozpočtu rezort potrebné prostredky múzeu poskytnúť nedokáže.

O balík na tento zámer zo štátneho rozpočtu sa chce ministerstvo uchádzať opäť v budúcnosti.

Aj zriaďovateľ Slovenského banského múzea, ministerstvo životného prostredia, si stav depozitárov svojej prípevkovej organizácie uvedomuje. Podľa Pavla Fejéra z odboru komunikácie envirorezortu je závislý od dostupných zdrojov.
V rámci rozpočtu na roky 2021 až 2023 ministerstvo finančné zabezpečenie obnovy depozitárov múzea osobitne neriešilo. O zbierky sa tak bude môcť starať len tak ako dosiaľ.

Do múzea bude navyše smerovať menej peňazí. „Dôvodom je vládou prijatá celoštátna redukcia nákladov na štátnu správu. Ministerstvo je pripravené pomôcť múzeu, aby zvládlo túto situáciu," odkazuje envirorezort.
Aj múzeám a stavu ich zbierok a priestorov sa venuje správa o revízii výdavkov na kultúru, ktorá vznikla vlani ako súčasť projektu Hodnoty za peniaze.

Podľa nej sú v ohrození aj zbierkové predmety v dobrom stave, pretože ich skladujú v nevyhovujúcich priestoroch. „Minimálne 65 percent štátnych depozitárov je v nevyhovujúcom stave," konštatuje správa. Týmto priestorom vo väčšine štátnych múzeí by podľa nej pomohla investícia v objeme 22,3 milióna eur.
Na otázky, aké konkrétne kroky chce rezort kultúry urobiť pre zlepšenie stavu depozitárov a aké zdroje použije, nám však ministerstvo zatiaľ neodpovedalo, aktuality.sk