iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Obvinený oligarcha Brhel: Sponzor Smeru na Slovensku...

... blízky Kaliňákovi aj Kažimírovi: Oligarcha Jozef Brhel nemal blízko k Smeru len podľa Jaroslava Haščáka a spisu Gorila. Verejné zdroje potvrdzujú, že má mimoriadne blízko k Petrovi Kažimírovi aj Robertovi Kaliňákovi. Mnohé prepojenia odhalil Ján Kuciak. Oligarcha z prostredia Smeru-SD Jozef Brhel, aktuálne obvinený ako hlava organizovanej skupiny v kauze miliónových IT zákaziek rozdávaných bez súťaže, ovládol slovenskú energetiku či IT biznis.

Kým štátne zákazky pre firmy z prostredia Brhelovcov sú detailne zmapované, s rozkrývaním pozadia kontaktov na niekdajšie či súčasné špičky Smeru je to komplikovanejšie.

Trojnásobný minister vnútra a korunný princ Smeru Robert Kaliňák pritom chválil oligarchu označovaného za akcionára jeho domovskej strany ako múdreho človeka už pred rokmi. Exminister financií Peter Kažimír, ktorý sa stiahol z vysokej politiky na lukratívny post šéfa Národnej banky Slovenska, sa k Brhelovi priznal až v roku 2017.

Aktuality.sk prinášajú detailné informácie o úzkych podnikateľských väzbách medzi bývalými vysokopostavenými tvárami Smeru a Jozefom Brhelom, ktorý sa z Mečiarovho poslanca vypracoval na jedného z najbohatších Slovákov s odhadovaným majetkom rodiny vo výške 200 miliónov eur.

Olicharcha je napriek obvineniu a rozsiahlemu zatýkaniu na slobode, počas policajnej akcie sa totiž nachádzal na ostrove v Atlantickom oceáne. Na Slovensko však odkázal, že je nevinný a hneď ako ho vyzvú, vráti sa. Oznámil tiež, že sa vzdal výkonných pozícií v spoločnostiach patriacich do podnikateľskej skupiny ZMJ SICAV.

Kamaráti z výšky

Hoci niekdajší podpredseda Smeru Kažimír pôsobil v minulosti podľa obchodného registra v množstve firiem napojených na ľudí Jozefa Brhela, roky sa nedarilo preukázať jeho priame prepojenia na toxické obchody či možný konflikt záujmov.
Kažimír bol v roku 2017 v politike už vyše dekády, keď pre TREND priznal vzťah s Jozefom Brhelom, s ktorým sa zoznámili na vysokej škole.

Práve vtedy totiž vyšlo najavo, že inak nenápadný Kažimír, roky slúžiaci na ministerstve financií zodpovednom za zbabranú informatizáciu, figuroval v rovnakých firmách ako manželky dvoch hláv miliardového IT eldoráda – Jozefa Brhela a Jána Miškovského.

Kažimíra spájala priamo s Brhelovcami firma Pro Domo, venujúca sa prenájmu nehnuteľností. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia v roku 2009 vlastnili firmu na štvrtiny Peter Kažimír, Eva Brhelová, Helena Makúchová a Peter Hrnčiar.
Eva Brhelová je manželkou obvineného oligarchu Jozefa Brhela. Kažimír nikdy nepovedal, dokedy bola Brhelová akcionárkou.

Advokát Kažimíra, Počiatka a Kaliňáka

Kažimír na zastupovanie vo svojich spoločnostiach viackrát splnomocnil Daniela Fundáreka. Advokát je blízky nielen Brhelovým firmám, ale aj zadržanému exšéfovi IT finančnej správy Milanovi Gregovi. Fundárek a Grega spolu pôsobili vo firmách Proof, Corinex Group, Skytel a DataGas.

Tým sa však výpočet Fundárekových kontaktov nekončí. Advokát sa pozná s Kaliňákom – boli kolegami v advokátskej kancelárii Majeríková-Kaliňák-Koštial-Turčan. Fundárek zastupoval Kaliňáka napríklad v spore s SDKÚ. Cez Kaliňáka sa zoznámil aj s dvojnásobným ministrom za Smer Jánom Počiatkom, advokát zastupoval aj spoločný podnik Kaliňáka a Počiatka – firmu FoRest.

Najzaujímavejšie je však Fundárekovo pôsobenie v IT firme Anext, ktorá dostávala za vlád Roberta Fica miliónové zákazky od štátu. Na prepojenie upozornil už v roku 2016 Ján Kuciak: všimol si, že Fundárek bol pri založení firmy a všetkých jej dôležitých úkonoch. Zastupoval jej vtedajšiu väčšinovú vlastníčku Katarínu Hajduovú.

Zákazky pod Kažimírom

Prepojenia Kažimíra a Brhela však nie sú iba historické. Aktuálna kauza, pre ktorú skončili v rukách polície bývalý šéf daniarov František Imrecze či oligarchov brat Peter Brhel, sa týka zákaziek na finančnej správe spadajúcej pod ministerstvo financií – v tom čase pod vedením Kažimíra.

Finančná správa si napríklad objednala aj stomiliónový daňový systém, pričom za hlavným dodávateľom IBM sa skrývali firmy z vtedajšieho portfólia Brhelovcov – Sevitech a DWC Slovakia. V hre boli aj pokutované dodatky za desiatky miliónov, z ktorých najviac získal Sevitech, či protizákonné utajené zmluvy Michala Suchobu.

Brhelovcom sa darilo aj priamo na Kažimírovom ministerstve, ktoré uzavrelo 40-miliónovú zmluvu na dodávku troch rôznych IT projektov s konzorciom firiem Hewlett-Packard, Anext a Ditec.

Anext, ktorý dodával jeden z projektov a prišiel si na vyše 10 miliónov eur, bol blízky Jánovi Počiatkovi i Jozefovi Brhelovi. Pre firmu pracoval už spomínaný Fundárek blízky Brhelovmu biznisu. Advokátske služby jej poskytovala kancelária Metis Legal Kaliňákovho priateľa Mareka Turčana. Spoločnosť sídlila v budove Jozefa Brhela.

Dnes sa už Anext nemôže uchádzať o štátne zákazky pre pochybnosti pri preukazovaní skutočného vlastníka firmy.
Kaliňák o Brhelovi: Je to veľmi múdry človek
Otvorenejšie o vzťahu s Brhelom hovoril dlhoročný podpredseda Smeru Kaliňák, ktorý sa po vražde Jána Kuciaka stiahol z politiky.

„V parlamente sme často komunikovali. Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ vyjadril sa v roku 2007 Robert Kaliňák. „Spoznali sme sa po voľbách 1998, máme priateľské vzťahy. Jeho právna kancelária ma zastupovala v istej veci,“ uviedol pre zmenu Brhel.

Kaliňák potvrdil, že svojho času zastupoval Brhelov Corinex, pre ktorý pracoval aj zadržaný exfunkcionár daniarov Grega. Odmietol však iný obchodný vzťah s oligarchom Brhelom.

Ich spoločné obchodné aktivity však ukazujú, že zďaleka nešlo iba o právne zastúpenie v istej veci. Nepriamo to potvrdil aj veľkopodnikateľ Ján Kasper, keď pre Aktuality.sk komentoval Kaliňákovo pôsobenie vo firme Renomé, kde Kasper vlastní rozhodujúci

podiel. „Bol tam v rokoch 2001 – 2003 ako mladý právnik, ktorý zastupoval rodinu Brhelovcov,“ povedal Kasper.
Kaliňák v prospech Brhela

Jeden z najzásadnejších biznisov spájajúcich Kaliňáka s Brhelom je kauza Kovošrot. Jej podstata je ukážkovým príkladom ovládnutia lukratívneho majetku zadlžených štátnych podnikov končiacich v pochybných konkurzoch.
V tomto prípade boli pomyselným zlatým vajcom zadlženého Kovošrotu pozemky v širšom centre Bratislavy, ku ktorým sa za polovičnú cenu dostala firma Krupp, v tom čase oficiálne patrica Kaliňákovi a Ivanovi Boškovi.

Hoci Kaliňák tvrdil, že konal za seba a nebol bielym koňom, majetok Kovošrotu sa presúval do ďalších spoločností. V roku 2002 vložil Kaliňák majetok Kovošrotu do firiem Bratislava Trade Center a Jarabiny. V ich orgánoch sedeli Ján Počiatek, právnik Marek Turčan a už spomínaný advokát Fundárek.

Časť majetku Kovošrotu skončila v luxemburskej schránke C.O.M.I. Holding. V roku 2016 Ján Kuciak zistil, že za ňou stál oligarchov syn Jozef Brhel mladší. „Aktivita, ktorú chcela spoločnosť realizovať, sa však neuskutočnila, a tak som túto firmu koncom roka 2008 zrušil,“ tvrdil Brhelov syn.

Vila na Slavíne

Ďalším prípadom, kde sa stretávajú ľudia blízki Kaliňákovi a schránky s väzbami na oligarchu Brhela, je vila na Slavíne, ktorá má podľa susedov patriť Kaliňákovi. Peniaze do miliónovej nehnuteľnosti v centre Bratislavy investoval už spomínaný advokát Turčan, ktorý začínal s Kaliňákom a za vlád Smeru nadobudol významný majetok. Odvtedy však vila zmenila majiteľa.

Už v roku 2016 Ján Kuciak upozornil, že Turčan predal vilu Jozefovi Brhelovi. Nie priamo, ale spoločnosti stojacej na začiatku reťazca firiem s koncovkou v cyperskej schránke patriacej v tom čase Jozefovi Brhelovi.

Hoci lukratívna nehnuteľnosť dnes oficiálne stále patrí spoločnosti A-T Development, vlastnícke pomery firmy sa zmenili. Podľa registra právnických osôb je konečným užívateľom výhod A-T Development opäť advokát Turčan.
Triumvirát
Vzťahy Brhel – Kažimír a Brhel – Kaliňák sa väčšinou týkali iných biznisov, ale nezostali neprepletené.
Kažimír tvrdí, že Kaliňáka pred pôsobením v Smere-SD nestretol. Medzi ich biznismi sú však početné prepojenia.
Fundárek na valnom zhromaždení firmy Slovcolor, ktorej polovicu vlastnila Kažimírom spoluvlastnená firma Hannes, vystupoval ako splnomocnenec Hannesu. Podľa zápisnice bol v tom čase Fundárek zástupcom advokátskej kancelárie „Judr. Robert Kaliňák“.

Druhým akcionárom bola tiež Kažimírom spoluvlastnená spoločnosť Vivant. Tá akcie predala schránkovej firme Belfour investments, ktorá sa objavuje v kauzách Jozefa Brhela. A objavila sa aj v Kaliňákovej kauze Kovošrot. Práve cez firmu Belfour investments mali Brhelovci podiel v prevažne Kasperovej firme Renomé. Čerešničkou na torte je, že firma, ktorú táto schránka vlastnila, investovala do kaštieľa vo Vinosadoch, v ktorom Denník N odfotil Roberta Fica.

Spoločnosti Kaliňáka, Kažimíra a Brhela spájajú aj advokáti, ktorí ich pomáhali spravovať. Veronika Halčínová vystupovala na valných zhromaždeniach firiem Data Group (Kažimír, neskôr Brhelovci), FoRest (Kaliňák, Počiatek) aj Anext (spojená s Brhelom). Podľa webu Halčínová pôsobila ako právnička vo firme Majeriková & Partners, v ktorej začínal Robert Kaliňák.
Blízke väzby firiem, v ktorých vystupovali Kaliňák a Kažimír, potvrdzuje fakt, že až pätica zástupcov firmy Slovcolor, v ktorej predstavenstve Kažimír vystupoval v rokoch 2004 – 2006, pôsobila vo firmách blízkych Kaliňákovi.
Je už len vtipnou súhrou okolností, že Správcovská spoločnosť, v ktorej v minulosti vystupoval Kažimír, mala v roku 2013 valné zhromaždenie v Kaliňákovej kaviarni Steam and Coffee, aktuality.sk

X X X

Stovky Francúzov protestovali proti veľkoskladu firmy Amazon

Stovky aktivistov protestovali v sobotu vo Francúzsku proti otvoreniu nového veľkoskladu americkej spoločnosti Amazon.
Spoločnosť Amazon plánuje postaviť svoj veľkosklad v obci Fournes na juhu Francúzska, v blízkosti akvaduktu Pont du Gard z čias Rímskej ríše, ktorý je zaradený na zozname svetového dedičstva UNESCO. Veľkosklad má mať rozlohu 38.000 metrov štvorcových.

Protestu sa podľa organizátorov zúčastnilo 1400 ľudí, polícia počet účastníkov odhaduje na zhruba 800. Účastníci tiež vytvorili tzv. ľudskú reťaz, ktorou chceli poukázať na rozsah plánovaného projektu. Zároveň do výšky 18 metrov vypustili pestrofarebné balóny, aby tak zvýraznili výšku pripravovanej päťposchodovej budovy.

Amazon najme 100-tisíc ľudí v snahe vyrovnať sa s nárastom online nakupovania

„Už sú to dva roky, čo obyvatelia Fournes a priľahlých oblastí bojujú proti vybudovaniu veľkoskladu (internetového) giganta Amazon,“ vyjadril sa Raphael Pradeau, hovorca mimovládnej organizácie Attac. Cieľom demonštrácie je podľa neho ukázať, že proti výstavbe sa nevyslovujú len jednotlivci, ale snaha o ukončenie projektu dokáže mobilizovať stovky ľudí.
Voľakedy orná pôda

Demonštrácie, ktoré zorganizovali najmä členovia antikapitalis¬tických a environmentálnych organizácií, sa odohrali aj v ďalších francúzskych obciach.

Zhruba 200 ľudí protestovalo pred budovou Amazonu v obci Carquefou na predmestí západofrancúzskeho mesta Nantes. Aktivisti miestnych mimovládnych organizácií obviňujú Amazon z rušenia veľkého množstva pracovných pozícií a zo zlých pracovných podmienok pre svojich zamestnancov.

V obci Ensisheim v regióne Alsasko sa zas zhromaždila zhruba stovka ľudí, aby vyjadrili nespokojnosť s pripravovanou výstavbou veľkoskladu na 15-hektárovom pozemku, ktorý v minulosti slúžil ako úrodná pôda./agentury/

X X X

Pellegrini: Ak ľudia neprídu na referendum o voľbách, aj to je výsledok

Petičný výbor pre zber podpisov za referendum o predčasných parlamentných voľbách vznikne v najbližších dňoch. V diskusii na TASR TV to povedal predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. Hlas-SD podľa neho bude akceptovať aj model, pri ktorom by v petičnom výbore straníci neboli.

„Nedáme do petičného výboru žiadneho politika, možno sa budeme snažiť nájsť skôr právnika, aby sme mali istotu nad právnymi postupmi,“ uviedol Pellegrini. Ľudia sa podľa neho v referende demokraticky vyjadria, či chcú v aktuálnej situácii nanovo rozdeliť svoju podporu stranám. Ak k referendu príde viac ako polovica oprávnených voličov, bude to podľa Pellegriniho jasný signál parlamentu o vôli voličov.

„Bude to v rukách ľudí. A keď na referendum neprídu, aj to je reálny výsledok,“ poznamenal Pellegrini. Podľa jeho názoru zaznieva požiadavka na zmenu vlády medzi voličmi mimoriadne intenzívne.

Tvrdí, že pred voľbami nemá zmysel sa vymedzovať, s kým by strana mohla potenciálne vládnuť. „Nechcem komentovať žiadne povolebné delenie moci, k tomu treba pristupovať veľmi skromne. Ešte sme voľby nemali a nevieme, kto a ako dopadne. Ale platí jedna vec, vzhľadom na naše jednoznačné antifašistické ukotvenie nebudeme môcť rokovať so stranami, ktoré majú politiku ako dnešné ĽS NS."

Na otázku, či by mal pri takýchto rokovaniach preferovanú pozíciu Smer-SD, z ktorého pochádza množstvo zástupcov Hlasu-SD, Pellegrini odpovedal negatívne. „Žiadna zo strán nebude mať preferované a výsostné postavenie,“ skonštatoval. Smer-SD nepovažuje ani za súpera. „Pre nás nie je súperom opozičná strana, ale vládna koalícia,“ zdôraznil.
Na jar tohto roku by sa mal konať aj snem Hlasu-SD. „Chceli by sme tam predstaviť náš program, naše videnie Slovenska na nasledujúcich desať alebo dvadsať rokov,“ uviedol Pellegrini. „Bol by som rád, keby boli dovolení traja noví podpredsedovia strany a štyria noví členovia predsedníctva. Tie miesta rezervujeme pre nové tváre, ktoré by sme chceli predstaviť“ uzavrel./agentury/

X X X

Železné monštrum, zničená príroda a múr, ktorý neexistuje. Prečo Trumpov projekt nemal nikdy zmysel

Trumpov múr na hranici s Mexikom bola len ilúzia. Zároveň dodnes rozdeľuje americkú spoločnosť.
Neboli to odporúčania bezpečnostných odborníkov. Dokonca to nebol ani strach z vražedných mexických drogových kartlelov. Na začiatku to celé vzniklo len ako obyčajný politický trik.

Trik, ktorý oklamal najmä oddaných republikánskych voličov, ktorí možno nikdy žiadneho živého Mexičana nevideli. Ale napokon spôsobil problémy nielen Američanom žijúcim na juhu Spojených štátov.
Keď si vtedajší newyorský magnát Donald Trump v roku 2014 zaumienil, že sa znovu pokúsi zabojovať o post amerického prezidenta (skúšal to aj v roku 2000 a 2006), potreboval vymyslieť nejaké silné heslo.

Na pomoc si zavolal známeho spindoctora Rogera Stona, jedného z najúspešnejších a najznámejších politických poradcov v krajine, ale zároveň nenávideného Američana s povesťou špinavého špekulanta.
No aj potom, ako Trump odišiel z Bieleho domu, zostáva múr na hranici s Mexikom niečím, čo rozdeľuje nielen americkú spoločnosť. A vyzerá to tak, že na tom nič nezmení ani jeho nástupca Joe Biden.

Dnes už bývalý prezident Trump v skutočnosti vybudoval len asi 20 kilometrov nového plota. No to nie je hlavným problémom jeho projektu, ktorý na celej čiare zlyhal.

Pozrite si video, ktoré vysvetľuje Trumpov múr s Mexikom:

„Roger a ja sme prišli s touto myšlienkou múru a rozprávali sme sa o tom aj so Stevom,“ zaspomínal si Joshua Green, jeden z najbližších Trumpových ľudí v tom čase. Pod Stevom mal namysli Steva Bannnona, šéfa konšpiračného portálu Breitbart News a neskôr aj hlavného Trumpovho stratéga.

„Cieľom bolo, aby sme zabezpečili, že (Trump) hovorí o imigrácii,“ tvrdil neskôr Green.
Nápad s „veľkým múrom“ na hranici s Mexikom napokon pomohol Trumpovi vyhrať voľby v roku 2017. Bannon sa stal jeho strategickým šéfom, hoci Trump ho po pol roku vyhodil z funkcie, no to je celkom iný príbeh.

Táto stratégia mu neskôr skutočne pomohla viac hovoriť o migrantoch, a nie len o tých z Mexika. Napokon, neskôr ju spojil aj so zákazom prijímania migrantov z prevažne moslimských krajín Blízkeho východu, ktorý médiá pomenovali ako Muslim ban („moslimský zákaz"). Zaviedol ho už týždeň po tom, ako sa v januári 2017 ujal úradu.

A múr s Mexikom? Ten dnes síce existuje, ale prakticky v rovnakej podobe, ako tomu bolo pred Trumpom. No táto téma bola jednou z jeho hlavných počas celých štyroch rokov, keď pôsobil na čele Bieleho domu. A dodnes rozdeľuje Ameriku takmer na dve polovice.

Nerozdeľuje len republikánov a demokratov ale najmä ľudí, ktorí žijú v okolí tohto oceľového monštra tiahnuceho sa niekoľko tisíc kilometrov pozdĺž hranice s Mexikom. Trumpov múr je zároveň dôkazom, ako sa jeden prázdny predvolebný sľub míňa s realitou. Ten projekt v skutočnosti dopadol absolútnym fiaskom.

Začali to Mexičania a dopadlo to tragicky

Nápad vybudovať múr na južnej hranici USA v skutočnosti vznikol oveľa dávnejšie, ako začala v Mexiku v roku 2006 zúriť drogová vojna. Mimochodom, tá si dodnes vyžiadala takmer pol milióna obetí. Ale opäť, je to celkom iný príbeh.
Zábrany na hranici s USA v skutočnosti ako prví začali budovať Mexičania. Konkrétne starosta mexického pohraničného mestečka Nogales, istý Felix Peňaloza, ktorý s nápadom prišiel pred bezmála sto rokmi ešte počas končiacej I. svetovej vojny.
Nebol to vtedy múr, ktorý tam vybudovali (tým nie je ani dodnes), ale bol to len akýsi trojmetrový plot, na ktorého vrchu sa týčil ostnatý drôt.

Cieľom bolo, aby obe krajiny lepšie kontrolovali pohyb medzi mexickým Nogalesom a priľahlou hranicou s americkým štátom Arizona. Plot mal vtedy po dva vchody a východy na oboch stranách hranice. A rozdielom s dneškom bolo, že obe strany hranice ho vtedy vybudovali po vzájomnej dohode.

Možno aj preto vtedy celý projekt pôvodne nevzbudzoval žiadne nacionalistické vášne, hoci efektivita celej stavby je dodnes otázna, rovnako ako v prípade iných ďalších plotov postavených na rôznych iných miestach pozdĺž celej asi 3000-kilometrovej hranice tiahnucej sa medzi oboma štátmi.

Príklad z mestečka Nogales je však dodnes dôkazom, ako môže dopadnúť pôvodne celkom nevinne vyzerajúca myšlienka. Keď mexickí robotníci v auguste 1918 vztýčili plot v Nogales, jeden z Mexičanov sa ho pokúsil preliezť a dostať sa do USA. Na oboch stranách kedysi pokojnej hranice vypukol okamžite ozbrojený konflikt.

Vojaci na oboch stranách začali po sebe vzájomne strieľať a výsledkom prestrelky bolo až 12 mŕtvych. Jednou z obetí bol aj starosta Nogalesu.
Američania po tomto incidente začali na svojej hranici budovať vlastný plot a postupne sa pridávali aj ďalšie južanské štáty. Výsledok poznáme, na hranici s Mexikom dnes stojí v podobe oceľových oplotení, železných zátaras a betónových múrov – celkovo asi 1000 kilometrový plot.

Ukážte mi vysoký múr. Ja vám ukážem vyšší rebrík

No Trump v skutočnosti nebol prvým prezidentom, ktorý prišiel s nápadom oplotiť celú hranicu s Mexikom. Tým bol v modernej histórii až George Bush starší a v projekte pokračoval aj demokratický prezident Bill Clinton či George W. Bush v čase, keď na severe Mexika začala zúriť vojna drogových kartelov.

Často náročný terén, nevysporiadené majetky patriace súkromníkom ale najmä povodie rieky Rio Grande. To všetko vždy bránilo akýmkoľvek nápadom amerických prezidentov, aby na hranici s Mexikom budovali opevnenia.
Napriek tomu je dnes asi tretina z obrovskej 3000-kilometrovej hranice ohradená plotom. No aj keby bola celá hranica opásaná čímkoľvek vyšším, robustnejším a nepriechodnejším, odborníci pochybujú o jej význame. Hovoria skôr o škodách a to nie len pre ľudí.

Možno najlepšie to vystihla ešte Janet Napolitanová, ministerka pre vnútornú bezpečnosť prezidenta Baracka Obamu: „Ukážte mi múr vysoký 50 stôp (asi 15 metrov) a ja vám ukážem rebrík vysoký 51 stôp.“

Narážala aj na drogovú vojnu v Mexiku, ktorá v tom čase zúrila aj na hranici s USA. Mexické drogové kartely však už vtedy mali oveľa sofistikovanejšie spôsoby, ako prenášať tovar cez hranicu USA po zemi, lepšie povedané, po jej povrchu.

Drogové kartely múr nezaujíma

Najznámejším dôkazom je dodnes objavenie najdlhšieho podzemného tunela medzi oboma krajinami. Tiahol sa od mexického mesta Tijuana do amerického San Diega, meral viac ako kilometer a siahal do hĺbky niekoľkých desiatok metrov.

Pravdepodobne ho mal na svedomí kartel pod vedením najväčšieho drogového bossa, Mexičana Juoqina Guzmána známeho pod prezývkou El Chapo (po slovensky „Krpec“), ktorý si dnes v americkej federálnej väznici odpykáva doživotie. Kartely však na pašovanie drog využívajú aj leteckú dopravu či najnovšie aj drony. A žiadny, ani ten najvyšší či najhrubší múr, im v tom nemá šancu zabrániť.

Mimochodom, práve mexickými kartelmi argumentoval aj Donald Trump. Nielen na verejnosti, ale priamo aj v rozhovore s mexickým prezidentom Enriquem Peňa Nietom.

Ako Trump klamal verejnosť a upokojoval Mexiko

„Enrique, obaja ich musíme rozdrviť. Viem, akí drsní sú títo chlapíci a naša armáda ich rozdrví tak, ako ste o tom ani nesnívali,“ povedal mu Trump ešte v januári 2017 krátko po tom, ako ho vymenovali za šéfa Bieleho domu.
Dôverný rozhovor medzi oboma prezidentmi neskôr zverejnil denník Washington Post.

Okrem iného sme sa z neho dozvedeli, ako Trump uvažuje o plote. Mexického prezidenta ubezpečuje, že je to hlavne politická otázka, ale varuje ho, aby sa aspoň tváril, že Mexiko za múr zaplatí.
„Povedia nám obom: Kto zaplatí za múr, pán prezident? A my by sme mali odpovedať: Spolu to vyriešime,“ hovorí na nahrávke Trump.

No napokon sa nepotvrdilo ani jedno ani druhé. Povedané inak, Mexiko za múr nezaplatilo, všetko zafinancovali americkí daňoví poplatníci. A najmä, (takmer) žiadny nový múr na južnej hranici s USA v skutočnosti nevznikol.
Trump skutočne začal budovať zábrany na hranici s Mexikom. No boli to takmer výlučne rekonštrukcie existujúcich plotov, ktoré postupne nahrádzal niečím, čo už prestal nazývať múrom, ako to robil v kampani.

Na veľkej časti hranice s Mexikom dnes aj preto stojí niečo, čo vyzerá skôr ako obrovské mreže. Sú to akési zhrdzavené mohutné oceľové stĺpy zasadené do betónu, ktoré sa tiahnu do pomerne závratnej výšky asi deviatich metrov.

Ak spočítame všetky „vylepšené“ zábrany za Trumpovej éry, príjdeme asi k číslu 540 kilometrov. Nových zábran na hranici však vzniklo asi len 24 kilometrov. Otázna nie je len ich efektivita, ale aj cena. Odhady celej rekonštrukcie aj stavania nových zábran sa pohybujú na úrovni asi 10 miliárd dolárov. Na porovnanie, je to asi celý príjem slovenského štátneho rozpočtu.

No asi najlepší pohľad na nezmyselnosť Trumpovho projektu ponúka suchý pohľad na čísla. V tomto prípade na vývoj nelegálnej migrácie do Mexika.

Rozdelená verejnosť, ale väčšina je proti múru

„Je nepravdepodobné, že múr ako celok bude mať na to (migráciu) nejaký zásadnejší vplyv,“ tvrdí aktivista David Donatti. „Vláda ho buduje tam, kde je to ľahšie ho vybudovať. Namiesto toho, aby ho budovala tam, kde ľudia prekračujú hranice.“
Donattimu dávajú za pravdu aj čísla. Rekonštrukciu existujúcich zábran na hranici s Mexikom americká vláda rozbehla najmä v roku 2019. Odvtedy však migrácia Mexičanov do USA buď neklesá alebo stúpa.

Drogová vojna v Mexiku zároveň, minimálne v porovnaní s minulosťou, mierne utícha. Inými slovami, je veľmi pravdepodobné, že múr na hranici nemá vplyv na migráciu „bad homres“ (zo španielskeho zlí chlapíci) z Mexika, ako o nich hovoril často aj Trump.

Na čo však má vplyv, je životné prostredie. Prestížny magazín National Geographic pred rokom upozornil na to, že múr škodí životnému prostrediu. Divoké zvieratá v okolí postaveného múru nemôžu migrovať a oplotenie s hlbokými betónovými základmi prispieva aj k povodniam.

Verejná mienka v USA je pritom stále prevažne proti múru s Mexikom a bolo tomu už aj krátko po zvolení Trumpa.
Nový prezident USA Joe Biden už v Trumpovom projekte múru nechce pokračovať. No zatiaľ ani neuvažuje nad tým, že by existujúce zábrany odstránil, aktuality.sk

X X X

Ako Portugalci obišli zákaz vychádzania. Von chodili s vôdzkou a hľadali neexistujúceho psa

Portugalci sa boja pandémie menej ako v prvej vlne. Očkovanie však berú ako cestu na slobodu, ktorá im môže vrátiť starý život. O živote na Pyrenejskom polostrove počas pandémie hovorí Slovenka Agáta.

Portugalská vláda dala ľuďom cez Vianoce podobnú slobodu, ako slovenská. Dnes sa zdá, že uvoľnenie opatrení sa krajine vypomstilo - čísla nových nakazených aj úmrtí lámu rekordy. Prognózy hovoria, že to bude horšie. Nemocnice už teraz bojujú s obrovským počtom hospitalizovaných.

V hlavnom meste Lisabon čakali tento týždeň pred nemocnicou sanitky s pacientmi aj niekoľko hodín, dochádzajú aj zásoby kyslíka. Pomocnú ruku podávajú Nemci, ktorí do krajiny vyslali svojich vojenských lekárov.
Život sa tak vplyvom tvrdého lockdownu zmenil aj v krajine surfistov, pieskových pláži, rozľahlých národných parkov i očarujúcich hradov a zámkov.

V meste Coimbra, ktoré sa nachádza medzi Lisabonom a Portom, už takmer pol roka žije Slovenka Agáta, ktorá ako doktorandka v rámci programu Erasmus študuje na univerzite v meste Coimbra.
Ako sama hovorí, spoznávanie krajiny, po ktorom túžia všetci študenti na výmenných pobytoch, musela pre prísne opatrenia obmedziť na minimum.

Aké obmedzenia v súvislosti s koronavírusom u vás momentálne platia?

Do polovice januára fungoval regionálny semafor, no od 15. januára je celé Portugalsko v lockdowne. Cez víkendy je zakázané chodiť medzi okresmi a okrem zdravotných služieb, potravín, domácich potrieb a výdajných okienok reštaurácii je všetko zatvorené. Vo štvrtok 28.januára sa opäť predĺžil núdzový stav o ďalšie dva týždne a zavádzajú sa ešte prísnejšie opatrenia.

Cez Vianoce a na Nový rok boli opatrenia uvoľnené. Pravdepodobne aj preto má Portugalsko najvyššie prírastky nových prípadov a najvyššie prírastky úmrtí od vypuknutia pandémie ( v stredu 17. januára pribudlo 16 432 nových prípadov a 303 úmrtí). Prognózy hovoria, že čísla budú aj v najbližších dňoch rásť.
Minulú nedeľu sa tu prezenčne konali prezidentské voľby, čo situácii tiež veľmi nepomohlo.

Hrozia za nenosenie rúška sankcie a v akej výške?

Za nenosenie rúšok hrozia pokuty, v posledných dňoch ich dokonca zvýšili na dvojnásobok. Dnes môžu ľudia dostať pokutu až do výšky 1000 eur. Pri prílete do Portugalska z krajín EÚ netreba predložiť žiaden test, na letisku vás však môžu požiadať, aby ste ho absolvovali. Ak odmietnete, hrozí vám pokuta vo výške 300 až 800 eur.
Pokuty hrozia aj firmám, ktoré nedodržiavajú opatrenia týkajúce sa nariadeného home officu. Nepoznám nikoho, kto dostal pokutu, no v uliciach sú policajti. Kontrolujú väčšinou reštaurácie - či predávajú len cez okienko a či sa tam nezhromažďujú ľudia.

Ako v súčasnosti fungujú školy?

Univerzity do minulého piatka fungovali prezenčne. Ak sa však niekto nemohol (z dôvodu karantény) zúčastniť, tak sa pripojil online. Hodina sa vysielala podľa potreby. Do minulého piatku boli v prevádzke aj knižnice s obmedzenou kapacitou, kantíny a školské kaviarne. Momentálne jedálne stále varia, ale už iba s možnosťou vziať si jedlo so sebou. Končí sa skúškové obdobie - skúšky sú buď online, alebo sa presúvajú. Nový semester sa tiež začne online.

Základné a stredné školy fungovali 3 týždne po Vianociach prezenčne. Od minulého piatku majú žiaci prázdniny, ktoré sa im odrátajú z jarných a letných prázdnin. Avšak, očakáva sa, že od 5. februára prejdú na online výučbu, pretože veľa prípadov pribúda aj medzi deťmi. Za necelé štyri týždne bol počet pozitívne testovaných detí takmer taký istý ako za prvých deväť mesiacov pandémie.

Ako sú na tom reštaurácie či divadlá?

Reštaurácie boli otvorené do polovice januára s obmedzenou kapacitou a sprísnenými podmienkami. Momentálne už druhý týždeň môžu fungovať len ako výdajné okienka. Kaviarne môžu mať tiež otvorené okienko ale nesmú predávať kávu, aby sa ľudia pred nimi nestretávali.

Rovnako sú dnes zatvorené aj divadlá, kiná a múzeá. Do polovice januára boli otvorené a platili v nich prísne pravidlá - dodržiavali sa rozostupy a obmedzené kapacity. Od 24. januára sú zakázané aj omše. Veriaci majú možnosť pozerať ich v televízii alebo na internete.

Akým tempom postupuje očkovanie a aká je ochota očkovať sa?

Od Vianoc do 26. januára bolo zaočkovaných 255 700 ľudí, čo je približne 2,5 percenta populácie. Z toho bolo 100 000 zdravotníckych pracovníkov a 160 000 odborných pracovníkov v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb. Medzi prvými bol na zvýšenie povedomia o vakcinácii zaočkovaný napríklad aj novozvolený prezident.

Vláda plánuje do konca marca zaočkovať dvomi dávkami 811 000 ľudí a ďalších 520 000 aspoň prvou dávkou vakcíny. Portugalci sa chcú nechať očkovať, nestretla som sa s človekom, ktorý by to odmietal alebo považoval za hrozbu. I tu sú samozrejme ľudia, ktorí o očkovaní a jeho prínosoch pochybujú.

Ako ľudia vo vašom okolí dodržujú opatrenia a aká je nálada v spoločnosti?

Portugalcov vnímam ako pokojný národ. Nevšimla som si, že by protestovali proti vláde alebo vakcinácii. Viac-menej dodržiavajú opatrenia, no sami hovoria, že nemajú taký strach z pandémie, ako počas prvej vlny. Nie každý berie súčasný lockdown tak prísne, ako na jar. Keď ho prezident vyhlásil, ľudia ako keby viac začali chodiť do mesta. Pred kaviarňami som videla veľké skupiny so stiahnutými rúškami, ako pijú kávu. Tým, že vláda povolila prechádzky a šport, tak sa cez víkend začalo celé mesto prechádzať a parky a všetky verejné priestory boli plné.

V celom meste nebola jediná voľná lavička, pretože ľudia sa popri „zdravotnej prechádzke“ zastavili na káve a posedeli na lavičkách.
O pár dní vláda opáskovala všetky lavičky v meste. Niektoré parky sú uzavreté a taktiež je zakázaný vstup na niektoré pláže. Keďže bolo povolené venčiť psa, vyskytli sa v posledných dňoch prípady, keď chodili ľudia po meste s vôdzkou a tvárili sa, že im utiekol pes, len aby sa mohli prechádzať.

Ako vnímate situáciu na Slovensku?

Pevne verím, že sa situácia na Slovensku zlepší a že skríning prinesie značné zníženie počtu nových prípadov. Dúfam, že potom postupne dôjde k uvoľňovaniu opatrení, aktuality.sk