iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Od Kotlebu cez hrubokrkú mafiu až po oligarchov v SR...

...Pred súd sa postavia mnohé veľké ryby: Definitívne tresty si môžu vypočuť Marian Kočner, Pavol Rusko či Alena Zsuzsová. Pred súdy sa postavia aj zvučné mená slovenského podsvetia. Pokračovať bude tiež odkrývanie skutočných majiteľov firiem obchodujúcich so štátom. Hlavní aktéri najzávažnejších káuz na čele s Marianom Kočnerom, daňoví podvodníci, zvučné mená slovenského podsvetia či roky nedotknuteľní oligarchovia. Slovenské súdy budú tento rok rozhodovať o viacerých veľkých kauzách, v niektorých by mohli padnúť definitívne tresty.

Na stôl sa zrejme dostanú aj návrhy na predĺženie väzby viacerých veľkých rýb, ako sú Zoroslav Kollár, Martin Kvietik či symboly skorumpovanej slovenskej justície – bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, niekdajší predseda Okresného súdu Bratislava III Vladimír Sklenka alebo dlhoročná podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová.
Zaujímavé bude sledovať aj rozhodnutia žilinského súdu, ktorý preveruje skutočných majiteľov firiem profitujúcich na štátnych zákazkách. Vlani sa vďaka tomu priznali k vlastníctvu spoločností oligarcha Ivan Kmotrík či miliardár Branislav Prieložný.

Falošné zmenky za desiatky miliónov

Súd v prípade kauzy televíznych zmeniek s väzobne stíhaným Kočnerom a bývalým riaditeľom televízie Markíza Pavlom Ruskom, ktorý medzičasom tiež skončil vo väzbe, patrí medzi najsledovanejšie.
Obaja sú namočení vo falšovaní zmeniek TV Markíza za takmer 70 miliónov eur. Vo februári minulého roka ich odsúdil Špecializovaný trestný súd na 19 rokov väzenia. Kočner dostal aj peňažný trest vo výške 10-tisíc eur. Keďže všetky strany vrátane prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu sa odvolali, rozsudok nie je právoplatný.
Odvolací Najvyšší súd mal o treste rozhodovať v novembri 2020, pre pandemickú situáciu však preložil pojednávanie na december 2020.

V predvečer súdu vyrukoval exminister hospodárstva Rusko s tým, že ho napadli počas behu a poliali neznámou látkou. Podľa niektorých zúčastnených strán šlo v skutočnosti o obštrukciu a súd vydal príkaz na Ruskovo zadržanie. Rusko prišiel na Najvyšší súd so zalepenými očami, čo mu však nepomohlo – súd ho poslal v obave z úteku do väzby.
Najvyšší súd pojednávanie v kauze televíznych zmeniek odročil na 12. a 13. január 2021.

Pravá ruka Mariana Kočnera

V kauze falšovania zmeniek TV Markíza je obžalovaný aj Štefan Agh, označovaný za niekdajšiu pravú ruku Mariana Kočnera v kauze Gamatex. Agh je obžalovaný, že sfalšoval dve zmenky: jednu v hodnote 8,3 milióna eur, druhú v hodnote 26 miliónov. Agh sa tak mal dopustiť falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, za čo mu hrozí 12 až 20 rokov za mrežami.

Najbližšie pojednávanie s Aghom je avizované na 26. január na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Zorientujte sa v miliónových kauzách a komplikovaných korupčných schémach. Získajte prehľad o kľúčových udalostiach roka 2020 – v súvislostiach, s infografikami a ikonickými fotografiami v stostranovom magazíne Kauzy 2020.

Všetci podporovatelia Aktuality PLUS dostanú digitálnu verziu stostranovej ročenky zdarma.
Najsledovanejšia kauza v histórii Slovenska

Súdny proces s vrahmi a údajnými objednávateľmi vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej patrí medzi najsledovanejšie v modernej histórii Slovenska. Hoci od tragédie uplynú tento rok vo februári tri roky, právoplatné rozsudky si zatiaľ vypočuli iba strelec Miroslav Marček a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó.
Zoltán Andruskó, ktorý sa priznal k sprostredkovaniu vraždy a od začiatku spolupracoval s políciou, dostal 15 rokov. Vykonávateľovi vraždy Marčekovi vymeral Najvyšší súd 25 rokov basy, pričom do výpočtu zahrnul aj vraždu podnikateľa Petra Molnára. Zároveň priznal poškodeným aj nemajetkovú ujmu.

Na právoplatný rozsudok stále čaká Marčekov komplic Tomáš Szabó a údajní objednávatelia vraždy Alena Zsuzsová a Kočner. Špecializovaný trestný súd poslal koncom minulého roka Szabóa do basy na 25 rokov, Zsuzsovú a Kočnera oslobodil pre nedostatok dôkazov. Verdikty nie sú právoplatné, keďže všetky strany sa odvolali.

V kauze bude rozhodovať Najvyšší súd, ktorému už bolo doručené odvolanie. Presný termín pojednávania zatiaľ nie je známy. Kočner však zostáva vo väzbe pre kauzu zmenky a Zsuzsová aj pre objednávku vraždy advokáta Daniela Lipšica a dvoch prokurátorov.

Vražda hurbanovského exprimátora

Zsuzsová má mať prsty aj vo vražde exprimátora Hurbanova Lászloa Basternáka z roku 2010 – podľa obžaloby sa na nej podieľala ako sprostredkovateľka. Objednávateľom mal byť Basternákov politický rival Roman Ostružlík.
Basternáka zastrelil Štefan Kaluz, ktorý si už odpykáva 25-ročný trest. Prvý a neúspešný pokus o vraždu Basternáka z marca 2010 však pripisujú vyšetrovatelia Vladimírovi Mosnárovi, ktorý mal strieľať na politika pred jeho rodinným domom v Hurbanove.

Zsuzsovej, Ostružlíkovi a Mosnárovi vymeral Špecializovaný trestný súd 21 rokov basy. Rozsudok však nie je právoplatný, keďže prokurátor aj obžalovaní sa voči verdiktu odvolali. Rozhodovať tak bude Najvyšší súd.
Mosnár má okrem toho na krku obžalobu pre nedovolené ozbrojovanie na okresnom súde v Petržalke, ku ktorému bude pojednávanie 12. januára.

Kotlebove nazi šeky

Poslanec Marian Kotleba sa môže stať prvým predsedom parlamentnej politickej strany, ktorý skončí za mrežami. Basa mu hrozí za verejné rozdávanie kontroverzných peňažných šekov v hodnote 1488 eur v čase, keď bol predsedom banskobystrickej župy.

Číslo 1488 pritom predstavuje známu neonacistickú šifru, ktorá odkazuje na výrok amerického neonacistu Davida Lanea a nacistický pozdrav Heil Hitler! Šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko preto vlani v októbri odsúdil Špecializovaný trestný súd na štyri roky a štyri mesiace za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd.
Rozsudok nie je právoplatný, keďže Kotleba sa odvolal a na ťahu je tak Najvyšší súd.

Nekonečný príbeh Devín banky

Definitívnu bodku za megakauzou Devín banka z divokých 90. rokov neprinieslo ani dvadsať rokov vyšetrovania a súdných ťahaníc. V prípade, ktorého konečný účet prekročil 11 miliárd slovenských korún (viac ako 365 miliónov eur), pritom figurujú aj vysokí predstavitelia peňažného ústavu vrátane jeho dvoch generálnych riaditeľov Ľubomíra Kanisa a Pavla Rusnáka.

Kanisa a spol. žaluje prokurátor špeciálnej prokuratúry ako organizovanú skupinu pre spreneveru a úverový podvod. Devín banka – svojho času s väčšinovým ruským kapitálom – sa zaoberala aj deblokáciou ruského dlhu.
Hoci mala príjmy z deblokácie a pomáhal jej i štát, súkromný peňažný ústav napokon skončil v nútenej správe a náhrady vyplatené klientom sa počítali v miliardách slovenských korún. Po krachu banky sa navyše zistilo, že drvivú väčšinu úverov dostali podnikateľské subjekty, ktoré ich nedokázali splácať. Stovky miliónov slovenských korún sa stratili v postsovietskom zahraničí.

Hoci Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v roku 2018 oslobodil všetkých členov organizovanej skupiny, pretože ich skutky neboli podľa neho trestným činom, Najvyšší súd vrátil prípad na opätovné prerokovanie. Od októbra minulého roka sa tak kauza vlečie ďalej.
Najbližšie pojednávanie má byť začiatkom februára v Banskej Bystrici.

Vražda mladého právnika

Tento rok bude pokračovať aj škandalózny prípad vraždy právnika a mestského poslanca Žiaru nad Hronom Mareka Rakovského. Ani nie 30-ročný Rakovský zomrel v lete v 2013 po tom, čo v jeho aute vybuchol nástražný systém umiestnený pod vozidlom.

Z Rakovského vraždy bol obžalovaný bývalý hasič Peter Paľov, ktorý po celý čas vinu odmietal. Objednávateľ vraždy zostal neznámy.
Vlani Špecializovaný trestný súd Paľova oslobodil, pretože nebolo jasne preukázané, že skutok naozaj spáchal. Otázny zostáva aj motív vraždy. Keďže prokurátor sa voči rozsudku odvolal, prípadom sa bude zaoberať Najvyšší súd.

Nitriansky bos

Ďalším pojednávaniam sa nevyhne ani Ľuboš Ferus, označovaný za niekdajšieho bosa nitrianskeho podsvetia.
V súčasnosti je spolu s ďalšími troma mužmi obžalovaný z vraždy bratislavského bosa Miroslava Sýkoru, ktorého rozstrieľali roku 1997 pred bratislavským hotelom Holiday Inn.

Najbližšie pojednávanie k prípadu je naplánované na 26. január na súde Bratislava I. Pre ďalšiu trestnú činnosť Ferusa čakajú pojednávania v januári na Okresnom súde v Leviciach aj Nitre.

Tento rok pokračuje aj súdny spor o vlastníctvo známeho bratislavského hotela Carlton, o ktorý sa sporia dva tábory – na jednej strane spolumajitelia firmy ESET Maroš Grund a Rudolf Hrubý, na druhej obchodník s realitami Erik Mikurčík a jeho manželka.
Pred začiatkom sporu boli obe strany súčasťou firmy ADS Property, ktorá kupovala hotel Carlton. Firma neskôr vstúpila do spoločnosti Carlton Property, ktorej konateľmi boli Mikurčík so ženou.

Konatelia Carlton Property mali rozhodnúť o predaji hotela pod cenu spoločnosti Arthur Consulting, ktorej spolumajiteľom bol Mikurčík. Výsledkom bola škoda za 40 miliónov eur. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý medzičasom skončil vo väzbe s viacerými závažnými obvineniami, preto podal na Mikurčíka obžalobu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.

Najbližšie pojednávanie má byť 14. januára.

Táto prezývka prischla Gabrielovi Kleinovi, ktorému hrozí 12 rokov basy za daňové podvody s výškou škody na úrovni 17 miliónov eur.

Spolu s Kleinom sa pre daňové podvody postaví pred súd aj ďalších 21 ľudí. Medzi obžalovanými je aj niekdajší šéf Daňového úradu v Košiciach IV Ivo Prokopič. Práve on mal byť s Kleinom hlavou celej skupiny, ktorá si rozdeľovala najväčšie peniaze z podvodov.

Predpokladá sa, že viacerí z obvinených sa dohodnú na vine a treste. Kleina a spol. čakajú najbližšie pojednávania vo februári a začiatkom marca 2021 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Na jeseň minulého roku začal veľký súdny proces s drogovým gangom zo Serede. Sedem ľudí je obžalovaných zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a súvisiacej trestnej činnosti zameranej na výrobu a distribúciu pervitínu, ako aj distribúciu kokaínu. Niekoľko ľudí zo zoskupenia má byť stále na úteku.

Hlavou skupiny mal byť istý Slavomír Weiss, pričom jeho brat sa už k skutkom pred súdom priznal.
Drogová skupina mala pôsobiť v Seredi a v ďalších mestách Trnavského kraja. V prípade dokázania viny im hrozí 20 až 25 rokov, prípadne doživotie. Drogová skupina počas rokov pôsobenia vyprodukovala drogy v miliónových hodnotách.
Weissa a jeho partiu čaká najbližšie pojednávanie 18. januára, pokračovať bude aj vo februári a marci na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.

Mafiánsky starosta

V lete minulého roka sa začal proces so starostom Dolného Chotára Františkom Dorom, jeho synom a ďalšími osobami. Obžalovaní sú z vrážd, podvodov aj podpory zločineckej skupiny.

Obžalovaná skupina mala byť medzi rokmi 2000 až 2019 namočená v piatich vraždách bielych koní, niektorým jej členom hrozí doživotie. Starosta Dora bol vyšetrovateľom obvinený z objednávky vraždy z obdobia rokov 2009 až 2010.
Vykonávateľmi vraždy mali byť ľudia z mafiánskej skupiny sátorovcov. Františka Doru a spol. čaká najbližšie pojednávanie 14. januára na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Pokračovať by sa malo vo februári aj marci.

Megapodvodník s daňami

František Pinke je na Slovensku pomerne neznáme meno. Je však spojené s najväčšími karuselovými podvodmi na Slovensku. Podnikateľovi z južného Slovenska sa aj za pomoci daniarov a colníkov podarilo obrať štát o milióny eur na vratkách DPH.

V roku 2013 Pinke na daňových dlhoch prekonal aj Mikuláša Varehu, ktorý v tom čase dlhoval vyše 16 miliónov eur. Pinkeho dlh presiahol 17 miliónov. Podľa obžaloby malo ísť organizovanú skupinu, ktorá sa na daňových podvodoch podieľala v rokoch 2001 až 2005. Okrem Pinkeho je v prípade obžalovaných ďalších päť osôb, právoplatný trest si už vypočula bývalá pracovníčka Daňového úradu v Štúrove.

Najbližšie pojednávanie k prípadu bude na Okresnom súde v Nitre 3. februára. Pokračovať sa má v pojednávaniach minimálne do júna 2021.

Predĺženie väzby pre veľké ryby

Súdy budú zrejme rozhodovať aj o viacerých návrhoch na predĺženie väzby, keďže mnohým aktérom závažných káuz zadržaných počas minuloročných policajných akcií vypršia zákonné lehoty. Vo väzbe sú dnes napríklad Jankovská, Kollár, Kvietik, Norbert Bödör či Kováčik.

Hoci maximálna možná dĺžka väzby závisí od závažnosti obvinenia – teda či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin, základná lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v trvaní pred súdom je sedem mesiacov.
Ak dôvody väzby trvajú, možno ju – aj opakovane – predlžovať. Pri osobách obvinených zo zločinu je maximum 36 mesiacov, pričom na prípravné konanie pripadá 19 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, väzba spolu s konaním pred súdom môžu trvať 48 mesiacov.

Kto skutočne zarába na štáte

Zaujímavé bude tento rok sledovať aj konanie Okresného súdu v Žiline, ktorý preveruje pravdivosť skutočných vlastníkov (konečných užívateľov výhod) viacerých zvučných firiem cez tzv. protischránkový register.

Súd preveruje pravdivosť vlastníctva napr. pri SBS-ke Vel Security, ktorá bola v minulosti personálne spájaná s SBS-kou Bonul oligarchu Miroslava Bödöra. V predchodkyni Vel Security – firme BMN Security – napr. figurovala Bödörova dcéra.
Ďalšou preverovanou SBS-kou je LAMA SK, dlhodobo spájaná s Ľudovítom Makóom, ktorý v súčasnosti vypovedá na veľké mená v polícii v súvislosti strestnou činnosťou.

Makó prenajíma tejto firme areál v jeho rodnej obci Jelenec. Meno firmy má byť dokonca skratkou maďarskej verzie jeho mena – Lajos Makó. Pochybnosti o vlastníctve kolujú aj okolo firmy Doprastav, ktorá je spájaná s oligarchom Miroslavom Výbohom, aktuality.sk, aktuality.sk

X X X

Pribudlo 89 obetí koronavírusu. Prokurátor Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu antigénových testov

Prostredníctvom RT-PCR testov odhalili v nedeľu na Slovensku ďalších 860 pozitívnych na ochorenie COVID-19, celkovo vykonali 4328 RT-PCR testov. Z ochorenia, ktoré spôsobuje koronavírus, sa vyliečilo ďalších 2964 pacientov. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií.

Pribudlo tiež 2824 pozitívne testovaných antigénovými testami. „Je to 19,87 percenta z 4328 ukončených RT-PCR vyšetrení a 5,42 percenta z 52 116 anti¬génnych testov za včerajší deň,“ priblížilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na webovej stránke i sociálnej sieti.

Najviac pozitívne testovaných bolo v Bratislavskom kraji (252), nasleduje Košický (193), Banskobystrický (110), Trenčiansky (89), Trnavský (71), Prešovský (63), Nitriansky (44) a Žilinský kraj (38). Je medzi nimi 394 mužov a 466 žien.
Vývoj počtu úmrtí na Covid-19

Hospitalizovaných je 3292 pacientov, z nich má potvrdené ochorenie 3033 ľudí. Na JIS je 228 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 251 osôb. „Celkový počet úmrtí ‚na COVID‘ v SR je 3007 a celkový počet úmrtí ‚s COVIDOM‘ je 663,“ uviedol rezort. Na Slovensku sa doteraz celkovo z ochorenia zotavilo 150 239 ľudí.

Celkový počet doteraz ukončených laboratórnych PCR testov na Slovensku je 1 540.511, pričom takto bolo pozitívne testovaných 209.069 osôb. Celkový počet vykonaných antigénových testov doteraz je 2 171 320, z čoho bolo pozitívne testovaných 130 992 osôb.

Sporné antigénové testy

Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RapiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR SR) za 3,9 milióna eur. Ako ďalej informovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová, urobil tak z úradnej povinnosti po tom, ako si v sobotu 9. januára vypočul tvrdenia predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) o „nekvalite nakúpených testov, ktoré nezachytia nikoho, o šmejde, ktorým by netestoval ani psa, oklamaní a hókusoch – pókusoch na 250-tisícoch otestovaných ľuďoch a o tom, čo bude so škodou 3,9 milióna eur”.
Antigénové testy RapiGen sa mali pôvodne využiť v Nitre počas plošného testovania okresu. Matovič však na sociálnej sieti informoval, že sa tieto testy „v žiadnom prípade nepoužijú” a dodal, že o ich kvalite sú závažné pochybnosti. Milión antigénových testov RapiGen zakúpila SŠHR SR ešte v polovici októbra od košickej firmy Juhapharm, s. r. o. Cena jedného testu je podľa kúpnej zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv 4,29 eura. Celkovo tak štát vyšli takmer 4,3 milióna eur.

X X X

Ako sa Matovičova vláda chválila zatýkaním a posilnila pocit, že políciu ovládajú politici

Keď polícia v apríli zatkla Kajetána Kičuru, premiér hovoril o prvom skalpe.
Igor Matovič si desaťročie v politike budoval imidž nekompromisného bojovníka proti korupcii.
Roky spolu s kolegami v opozícii hovoril, že polícia je zneužívaná na politický boj, cielene na pokyny zhora obchádza veľké ryby a celé to ovládajú Robert Fico a Robert Kaliňák. Jedným z dôležitých predvolebných sľubov sa preto stalo rozväzovanie rúk vyšetrovacím orgánom.

Keď po voľbách polícia zatkla viacero významných postáv slovenského biznisu či ľudí blízkych bývalej koalícii, členovia tej súčasnej sa nezabudli pochváliť úspechmi. Paradoxne, namiesto povolebného odpolitizovania polície sa tak v očiach časti spoločnosti pokračuje v šľapajách predchodcov a vláda má problém presvedčiť ľudí o tom, že samovražda Milana Lučanského bola naozaj samovraždou.

Vplyvu sa vyhnúť nedá

Vyhnúť sa vplyvu politikov na políciu sa v našich končinách celkom nedá. Vlastne to tak ani nikdy nebolo myslené.
Systém totiž stojí na volených zástupcoch, ktorí potom v mene občanov spravujú jednotlivé odvetvia štátu vrátane jeho bezpečnostných zložiek. Ešte donedávna minister priamo nominoval policajného prezidenta. Týmto krokom získava strana a konkrétny minister možnosti presadzovať svoje videnie fungovania polície.

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej do procesu výberu kandidátov na šéfa polície vstúpila ešte komisia a parlamentný branno-bezpečnostný výbor. No konečné slovo ostalo aj naďalej ministrovi vnútra. Politika tak vždy bude určitým spôsobom presahovať aj do polície.

Bývalá opozícia, z ktorej vzišla vláda Igora Matoviča, roky hovorila, že ten presah je negatívny. Od pravdy zrejme neboli ďaleko. Za posledné roky sa nazbieralo viacero príkladov. Za všetky len dva: z rúk vyšetrovateľov unikli spisy o daňových problémoch firmy exprezidenta Andreja Kisku či vyšetrovanie Matovičovej firmy pre možné daňové podvody. Obe príležitosti padli vhod Robertovi Ficovi.

Nová vláda preto chcela presvedčiť verejnosť, že na políciu bude mať neutrálny či dokonca pozitívny vplyv. Inými slovami, že vyšetrovatelia môžu ísť bez obáv úplne po každom, kto porušuje zákon, čo sa podľa nich za bývalej garnitúry nedialo.
„Môj prvý skalp“

Už čoskoro po nástupe

Matovičovej vlády prišlo obvinenie a zadržanie prvej veľkej ryby blízkej Smeru. Do väzby na žiadosť prokurátora a po súhlase súdu putoval bývalý šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, nominant Smeru a priateľ Roberta Fica.
Predstavitelia vlády neváhali a prípad propagovali na sociálnych sieťach ako dôkaz novej éry.
Na Facebook si Igor Matovič 21. apríla 2020 napísal: „Môj prvý skalp… Kajetán,“ kde skonštatoval, že pred mesiacom ho odvolal z funkcie a teraz na neho „nedoľahol len môj hnev, ale aj ruka zákona“.

Piateho novembra, keď už boli vo väzbe viacerí nominanti bývalej vlády, skonštatoval, že jeho vláde sa podarilo vytvoriť krajšie Slovensko.

„Kičura. Kožuch. Kvietik. Makó. Kováčik. Krajmer. Gašpar. Hraško ... a desiatky iných priateľov Petra Pellegriniho a Roberta Fica si užívajú špeciálnu opateru strážcov zákona. ... a stačilo len tak málo – dodržať to, čo sme ľuďom pred voľbami sľubovali – dať poctivým vyšetrovateľom a prokurátorom absolútnu slobodu. Užívajte si ju páni a dámy ... a my urobíme všetko, aby sa časy, keď mafia ovládla štát už nikdy nevrátili,“ písal Matovič.

Odseknuté chápadlá

Príspevky profilu jeho hnutia Obyčajní ľudia boli ešte priamejšie. Keď v septembri urobila NAKA raziu u bývalého šéfa protikoupčnej jednotky NAKA Róberta Krajmera, správcovia profilu OĽaNO pridali k článku o zásahu stručný status:
„Ďalšie chápadlo mafie odseknuté.“

Keď v tom istom mesiaci policajti zadržali bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa, Obyčajní ľudia zo svojho profilu zdravili: „Dobré ráno, mafia! Krok za krokom na ceste k spravodlivej a lepšej krajine.“A keď v decembri putoval do väzby Milan Lučanský, na profile Obyčajných ľudí sa zjavila jeho fotografia, na ktorej boli pridané putá a nápis: „Lučanský zostáva vo väzbe.“

Zatýkanie však nevyužívali na svojich profiloch len ľudia z OĽaNO, ale napríklad aj ministerka pre investície a informatizáciu a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. V polovici mája zverejnila na svojom profile infografiku s tvárami viacerých nominantov bývalej koalície. V statuse vyzývala, že nominanti Smeru musia odísť.

Začiatkom novembra prebehla akcia Očistec, pri ktorej zatkli viacerých policajných funkcionárov na čele s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom.Musela sa zmeniť vláda, aby polícia mohla konať,“ znela časť statusu Veroniky Remišovej.

Kaliňákovo ťuknutie

Do atmosféry nadšenia z rozviazaných rúk vyšetrovacích orgánov prišla samovražda Milana Lučanského, okamžite sprevádzaná vlnou nedôvery v oficiálnu verziu. Začali sa valiť konšpiračné teórie.

Situáciu využili aj opozičné strany so Smerom na čele. Po dlhšom čase sa pred kamerami objavil exminister vnútra Robert Kaliňák. A chopil sa rétoriky nastavenej niektorými predstaviteľmi koalície.„Súčasná vláda si zo slovenskej ústavy urobila trhací kalendár,“ povedal v kontexte vlny zatýkania Kaliňák 30. decembra na tlačovej besede. Proti Matovičovej koalícii teda použil to, čím sa dovtedy pýšili niektorí jej predstavitelia – vplyv na činnosť polície.

Vládni predstavitelia po samovražde odrazu museli vysvetľovať, že s ňou nič spoločné nemajú. „Pán Lučanský nebol vo väzbe z vôle vlády, bol vo väzbe na základe riadneho rozhodnutia súdu a na návrh vyšetrovateľov, ktorým už od roku 2019 šéfuje nominant práve pána Lučanského,“ vysvetľovala Veronika Remišová na svojom profile.
Túto formulku, teda že Lučanský nebol vo väzbe z vôle vlády, ale na základe rozhodnutia vyšetrovateľov, zopakovalo 4. januára aj OĽaNO. A držia sa toho dodnes.

Nezávislé vyšetrovanie

Remišová aj tlačový odbor OĽaNO svorne vinia za nedôveru v oficáilnu verziu Lučanského smrti najmä predstaviteľov bývalej garnitúry, teda dnes poslancov Hlasu a Smeru.„Niektorí politici sa spravodlivosti zrejme boja a rôznymi klamstvami a dezinformáciami túto nešťastnú udalosť cynicky zneužívajú na diskreditáciu polície a prokuratúry,“ hovorí Remišová.

Podľa nej nikto z vlády nikdy nehovoril, koho treba zatknúť. „Vždy sme zásadovo presadzovali, aby polícia mala voľné ruky a zákon platil pre každého rovnako, či je to politik, vysokopostavený funkcionár alebo obyčajný človek.“
Dôkazom toho, že polícia nie je pod tlakom, je podľa nej aj to, že NAKA dodnes riadi človek, ktorého tam vymenoval v roku 2019 Lučanský. Podobne je to aj v prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže

Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO hovorí, že Smer a Hlas sa snažia „v spolupráci s dezinformačnou scénou“ vyvolať v ľuďoch „nízke pudy a ďalšiu nenávisť proti súčasnej vláde“.„Opakovane zdôrazňujeme, že plne podporujeme nezávislé a dôsledné prešetrenie okolností tragického prípadu Milana Lučanského,“ odkázal Dojč a poukázal na to, že OĽaNO dodržalo predvolebný sľub, odpolitizovanie polície a rozviazanie rúk prokurátorom. K vlastnej komunikácii sa nevyjadrili.

Hovoriť o tom, že nedôveru v oficiálnu verziu Lučanského smrti spôsobila prehnaná komunikácia predstaviteľov koalície o práci polície, by bolo prehnané. Spoločnosť je dlhodobo rozdelená a voliči opozície majú veľa dôvodov správať sa k politikom, ktorých nevolili, podozrievavo. No ukazuje sa, že prílišné spájanie práce polície s konkrétnou vládou vedie v očiach časti spoločnosti k tomu, čo táto vláda sľubovala zmeniť, aktuality.sk

X X X

Pellegrini: Rozšírime trestné oznámenie na premiéra aj pre nekvalitné testy

Mimoparlamentná strana Hlas-SD rozšíri trestné oznámenie na premiéra Igora Matoviča (OĽANO) a iných členov vlády, ktoré plánuje podať. Informoval o tom expremiér a líder strany Peter Pellegrini na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že ide o ohrozenie zdravia a zneužitie právomocí verejného činiteľa. Hovorí tiež, že vláda prispela k šíreniu nákazlivej ľudskej choroby, pričom poukázal na priznanie premiéra Matoviča, že niektoré testy pri plošnom testovaní na COVID-19 neboli kvalitné. Trestné oznámenie podajú na premiéra a ďalších členov vlády.

„Musí nastúpiť trestnoprávna zodpovednosť. Je to škandál, keď predseda vlády povie v priamom prenose, že na ľuďoch robili hokusy pokusy,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že dennodenne vychádza na povrch papalášizmus a amaterizmus vlády. Dodal, že ak mali ľudia negatívny výsledok pri otestovaní nekvalitným testom v rámci plošného testovania, mohli byť pozitívni a nakaziť svojich blízkych.

V súvislosti s trestným oznámením podotkol, že nesmeruje na neznámeho páchateľa. Potenciálny páchateľ je podľa neho jasný – teda premiér, ktorý nesie zodpovednosť za chod štátu. Pellegrini vysvetlil, že v tomto prípade sa musí posúdiť, kto nesie zodpovednosť za nákup nekvalitných testov, zmeny rozhodnutia a podobne. Myslí si, že zodpovední by mohli byť viacerí členovia vlády. V súvislosti so šírením nákazlivej choroby hovorí napríklad o vicepremiérovi Štefanovi Holom (Sme rodina). Ďalších členov vlády menovať nechcel.

Zároveň sa pýta na dátum udelenia výnimky z povinného testovania a karantény po návrate zo zahraničia Holému. Obáva sa, že bola daná účelovo dodatočne. Výnimku označil za zbytočnú, rovnako ako Holého. Keby ostal pol roka v Británii, podľa Pellegriniho slov by nikomu nechýbal. Obáva sa tiež, že viaceré výnimky mohli byť udelené i rodinám funkcionárov. Zoznam podľa neho nesmie ostať tajný. Poukázal na kritiku premiéra voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS). Pýta sa, čo všetko ešte musia členovia vlády urobiť, aby došlo k ich odvolávaniu.

Podpredseda strany Richard Raši vyzval hlavného hygienika SR Jána Mikasa, aby zverejnil zoznam verejných funkcionárov, ktorí dostali podobné výnimky ako Holý. Žiada i zverejnenie vakcinačných zoznamov mien ľudí, ktorí sa k očkovaniu dostali prednostne.

Expremiér sa vyjadril aj k prípadnému ďalšiemu plošnému testovaniu na Slovensku. Nemyslí si, že sa tým situácia vyrieši. Hovorí, že štát by mohol dať napríklad radšej poukážku občanom na absolvovanie PCR testu a postupne takto pretestovať ľudí. Kritizuje, že sa vláda nezamerala napríklad na podporu prevencie a osvetovú kampaň.

Na otázku, či sa dá očkovať, odpovedal, že po prekonaní COVIDU-19 zrejme bude mať protilátky a bude musieť počkať. Či očkovanie podstúpi, nepovedal. Po vakcinácii zdravotníkov a ohrozených skupín bude ale podľa vlastných slov všetkým, ktorí majú záujem, odporúčať dať sa zaočkovať. Raši dodal, že ako lekár môže byť kedykoľvek v núdzovom stave povolaný do výkonu služby. Keď príde na rad, zaočkovať sa dá.

Hlas-SD: Táto vláda stratila akýkoľvek mandát na riadenie krajiny

Táto vláda stratila akýkoľvek mandát na riadenie krajiny. Jediným riešením sú predčasné parlamentné voľby a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči osobám, ktoré svojou neschopnosťou spôsobili smrť tisícov ľudí na Slovensku. Opozičná strana Hlas-SD to uviedla v reakcii na tlačovú konferenciu, kde premiér SR Igor Matovič (OĽANO) informoval o epidemickej situácii na Slovensku a ďalších plánovaných opatreniach.

„Igor Matovič dnes vyčíslil, že nenakúpené antigénové testy si vyžiadali ‚4300 ľudských životov a jednu miliardu ekonomických škôd‘. Zároveň voči nikomu za tieto obrovské ľudské a materiálne obete nevyvodil zodpovednosť,“ zdôraznila strana v stanovisku, ktoré TASR poskytla jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
Hlas-SD podotkol, že „4300 životov a miliarda ekonomických škôd“ sú plnou zodpovednosťou premiéra Matoviča./agentury/

X X X

Premiér vráti svoj magisterský titul, ak ho vráti Gröhling

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) listom vyzvala predsedu vlády Igora Matoviča (OĽANO), aby sa vzdal svojho magisterského titulu tak, ako opakovane sľúbil. Zároveň ŠRVŠ doručila premiérovi aj predpripravené tlačivo, ktoré postačuje podpísať, osvedčiť podpis a poslať rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave. TASR o tom informovala podpredsedníčka pre vzťahy s verejnosťou ŠRVŠ Ema Petriková.

Igor Matovič uviedol, že urobí presne to, čo spraví minister školstva Branislav Gröhling. „Je veľmi správne sa inšpirovať postojmi ministra školstva. Keďže sme v tom s pánom ministrom školstva spolu, urobím presne to, čo minister školstva,“ povedal premiér. Na otázku, prečo teraz argumentuje Gröhlingom, keď v septembri hovoril, že ak to bude v zákone, titul vráti, povedal, že „no tak som sa rozhodol“.

Matovič po zverejnení kauzy diplomovej práce podľa ŠRVŠ ešte v septembri 2020 vyhlásil, že nemá najmenší problém sa titulu vzdať a spraví tak, keď to v zákone bude možné. „Parlament následne prijal koncom roka 2020 novelu zákona o vysokých školách, ktorou sa umožnilo, aby sa absolvent mohol vzdať nadobudnutého titulu. Keďže je táto právna úprava účinná od 1. januára, ŠRVŠ požiadala Matoviča, aby dodržal svoje slovo a titulu sa podľa zákona o vysokých školách vzdal,“ uviedla ŠRVŠ.

ŠRVŠ chápe náročnosť aktuálnej situácie, ako aj pracovnú zaneprázdnenosť predsedu vlády. „Na druhej strane však stojí frustrácia spoločnosti a dlhoročný boj s nečestnými praktikami na akademickej pôde. Matovič má preto možnosť ísť príkladom a ukázať, že si stojí za slovom a titulu sa vzdá, keďže ho nezískal na základe vlastnej práce,“ tvrdí ŠRVŠ.
Rovnako ŠRVŠ vyzýva, a bude ďalej oslovovať aj ďalšie verejne činné osoby, aby sa z úcty k vysokoškolskému vzdelávaniu a poctivým študentom vzdali svojich titulov.

Aj komunita Zastavme korupciu, ktorá je mládežníckou platformou Nadácie Zastavme korupciu, podporuje stanovisko ŠRVŠ. Verí, že premiér dodrží slovo, inšpiruje sa politickou kultúrou zo zahraničia a titulu sa v najbližších dňoch vzdá. TASR o tom informovala projektová manažérka Nadácie Zastavme korupciu Klára Bernátová.

Komunita poukázala na to, že „výzva prichádza po tom, ako sa vzdala postu rakúska ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová, ktorá odpisovala vo svojej dizertačnej práci.“ Ako príklad z minulosti komunita tiež uviedla odstúpenie českej ministerky spravodlivosti Tatiany Malej z dôvodu odpisovania v oboch diplomových prácach či maďarského prezidenta Pála Schmitta, ktorý odkopíroval väčšinu svojej dizertačnej práce.

„Vyzývame preto všetkých vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, aby sa titulu vzdali rovnako, ako by to mal urobiť premiér,“ uviedla komunita Zastavme korupciu. K tomuto kroku vyzvala aj predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga (SaS), predsedu SNS Andreja Danka a poslankyňu Národnej rady SR Petru Krištúfkovú (Sme rodina)./agentury/

X X X

Súboj o kreslo špeciálneho prokurátora sa začína

Kto bude riadiť úrad zameraný na stíhanie organizovaného zločinu a korupcie? O funkciu nového šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry sa budú uchádzať štyria kandidáti - Peter Kysel, Ján Šanta, Vasiľ Špirko a ako jediný neprokurátor aj advokát a bývalý politik Daniel Lipšic. Poslanci by mali nástupcu dnes už obvineného a väzobne stíhaného Dušana Kováčika vyberať už na konci januára. Ešte predtým sa všetci štyria podrobia verejnému vypočutiu.

„Je na nás, aby sme na čelo špeciálnej prokuratúry vybrali človeka, ktorý bude statočný, čestný a odborne zdatný, ale aj človeka, ktorý dokáže navrátiť dôveru verejnosti v spravodlivosť a právny štát,“ vyhlásil po uzatvorení kandidatúr šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO). Ten bude viesť výbor aj pri vypočutiach kandidátov začiatkom februára.
„Osobitne vyzývam verejnosť, aby nás do 31. januára informovala o slabých a silných stránkach jednotlivých kandidátov, ktoré by sme mali využiť v procese verejného vypočutia a voľby,“ zdôraznil Vetrák.

Úrad špeciálnej prokuratúry nemá šéfa od 12. novembra, keď sa funkcie vzdal Dušan Kováčik. Ešte 22. októbra ho polícia zadržala a obvinila z podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. O tri dni neskôr ho Špecializovaný trestný súd poslal aj do väzby.

Kandidáti na post špeciálneho prokurátora.

Odvážni priekopníci

Kandidáta na generálneho prokurátora Jána Šantu navrhla Právnická fakulta Paneurópskej vysokej školy a dvaja poslanci OĽaNO Juraj Gyimesi a Peter Kremský. Ešte na konci minulého roku sa Šanta ako kandidát poslanca Juraja Gyimesiho z OĽaNO uchádzal aj o funkciu generálneho prokurátora, medzi poslancami však podporu nezískal a napokon nedostal ani jeden hlas.

Šanta sa zviditeľnil najmä dozorovaním prípadu falšovania zmeniek, za ktoré Špecializovaný trestný súd na konci minulého februára zatiaľ neprávoplatne odsúdil na 19-ročný trest Mariana Kočnera a exriaditeľa televízie Markíza Pavla Ruska. Práve pre tento prípad bol Kočner aj prvýkrát zadržaný a vzatý do väzby. Veľmi medializovaný bol aj prípad dnes už za podvody odsúdeného Jozefa Majského.

Prevažnú časť svojej celoživotnej prokurátorskej kariéry riešil organizovanú kriminalitu, drogy či veľké daňové podvody. Popritom vyučoval právo v Prešove, Košiciach, na Paneurópskej vysokej škole, Univerzite Komenského aj Akadémii Policajného zboru. Je tiež spoluautorom viacerých vedeckých publikácií.

Vo štvrtok potvrdil záujem o kandidatúru aj prokurátor špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko, ktorého navrhol ďalší poslanec OĽaNO Jozef Drdul. Špirko sa preslávil najmä na začiatku roku 2018, keď pred sídlom špeciálnej prokuratúry v Pezinku verejne obvinil viacerých vysokých policajných funkcionárov zo sabotáže ním vedeného vyšetrovania a z účelového obvinenia jeho osoby.

Za snahou o jeho diskreditáciu videl vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), ktorému mali pomáhať dnes už trestne stíhaní exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar, bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško a vtedajší šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Vtedajší minister Kaliňák Špirkove vyjadrenia odmietol a označil ich za absurdné.
Špirko viedol vyšetrovanie daňových podvodov, v rámci ktorého začal trestné stíhanie pre eurofondové zákazky na ministerstve vnútra. Dnes už odsúdený daňový podvodník Ľuboš Varga mal pri vyšetrovaní prehovoriť o údajnej korupcii z roku 2010 pri informatizačných projektoch ministerstva vnútra. Varga mal poskytnúť províziu viac ako 460-tisíc eur, ktorá údajne cez daňové raje skončila na účtoch Kaliňáka a exministra hospodárstva Jána Počiatka. Pri viacerých projektoch informatizácie štátnej správy sa malo podľa Vargu podobným spôsobom legalizovať až 200 miliónov eur.

Jediný neprokurátor

Záujem o vedenie špeciálnej prokuratúry prejavil aj prokurátor Peter Kysel, ktorý ako kandidát vzišiel z vnútorného predvýberu Rady prokurátorov. „O funkciu špeciálneho prokurátora som sa rozhodol uchádzať ako prokurátor, ktorý pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry už 15 rokov. Som presvedčený, že moje skúsenosti sú dostatočné na to, aby som aj svojím doterajším prístupom k práci motivoval ostatných k ďalšej náročnej práci na úrade a prispel k zmene štruktúry úradu pre zvýšenie efektívnosti postihu najzávažnejších foriem kriminality, ktoré sú vecnej príslušnosti ÚŠP,“ odôvodnil ešte v polovici decembra svoju kandidatúru Kysel.

Aktuálne Kysel dozoruje prípad organizovanej korupčnej skupiny príslušníkov bezpečnostných zborov zadržaných v rámci policajnej akcie Judáš vrátane zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. V minulosti Kysel žaloval napríklad viacerých členov bratislavského podsvetia zo skupiny sýkorovcov, ktorí dostali za vraždy doživotné tresty.
Jediným neprokurátorom, ktorý deklaroval záujem o druhú najvyššiu prokurátorskú funkciu, je bývalý politik Daniel Lipšic. V polovici decembra ho do výberu poslala Právnická fakulta Univerzity Komenského. Bývalý minister vnútra a spravodlivosti sa po autonehode zo septembra 2016, pri ktorej zabil chodca a dostal trojročný podmienečný trest, vzdal poslaneckého mandátu a politiku opustil.

Odvtedy pôsobil ako advokát pri viacerých známych kauzách. Zastupoval obžalovaného Jaroslava Klinku v prípade vraždy Ernesta Valka, televíziu Markíza v kauze falšovanie zmeniek, rodinu zavraždeného novinára Jána Kuciaka, ale aj finančnú spoločnosť Penta. Spolu s prokurátormi Marošom Žilinkom a Petrom Šufliarskym mali byť obeťami plánovanej vraždy, z ktorej bola obvinená partia obžalovaná aj z vraždy novinára Jána Kuciaka – Tomáš Szabó, Miroslav Marček, Zoltán Andruskó, Alena Zsuzsová a o mesiac neskôr aj Dušan Kracina. Sám Lipšic aj Žilinka za objednávateľa považujú podnikateľa Mariana Kočnera.

Lipšic tvrdí, že nastal čas vrátiť dôveru ľudí v právny štát a jeho základné princípy. „Idem do tejto voľby s nadhľadom, s pokorou a so slobodou. Viem, že dnešným dňom sa začne ťažký boj. Tí, ktorí sa dlhé roky domnievali, že stoja nad zákonom (a viacerí z nich sú dnes väzobne stíhaní), sa len tak nevzdajú. Dlhé roky investovali milióny do mojej diskreditácie, sledovania, odpočúvania, kriminalizácie – do snahy ma akýmkoľvek spôsobom odstrániť (nielen) z verejného života,“ priblížil vtedy Lipšic svoju motiváciu na sociálnej sieti.

Nového špeciálneho prokurátora majú poslanci Národnej rady voliť na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začína 26. januára 2021. Ešte predtým kandidátov čaká verejné vypočutie na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré by sa malo uskutočniť 1. alebo 2. februára. Šéfa špeciálnej prokuratúry volí a odvoláva parlament. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov./agentury/

X X X

Bývalá správkyňa Bašternákovho majetku dostala ďalšiu pokutu od rezortu spravodlivosti

Lenka Ivanová má zaplatiť ďalších päťtisíc eur.
Ministerstvo spravodlivosti preverovalo postup niekdajšej správkyne Bašternákovho majetku.
Lenka Ivanová totiž napriek odporúčaniam súdu či okresného úradu nepodala takzvané odporovacie žaloby, a teda nenapadla postup odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

Ten pred právoplatným rozsudkom previedol na rodinu a blízkych viaceré svoje majetky, vrátane bytov, garáží, luxusnej chaty, pozemkov či motoriek a štvorkoliek. Majetky v hodnote miliónov eur tak neprepadli štátu.

Rezort po mesiacoch preverovania potvrdil, že správkyňa pochybila.

„Správkyňa sa v predmetnom konkurznom konaní svojím postupom dopustila porušenia základných povinností správcu konať pri výkone správcovskej činnosti zodpovedne, čestne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov,“ potvrdil Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva.

Ivanová musí podľa rozhodnutia zaplatiť 5-tisíc eur. Aktuality.sk ju požiadali o stanovisko, zatiaľ neodpovedala.

Rozhodne súd

Štát však ešte definitívne neprišiel o milióny eur, ktoré mu mali prepadnúť v konkurze. Len krátko pred oficiálnou lehotou podala Slovenská republika – zastúpená Okresným úradom Bratislava – takzvanú odporovaciu žalobu.
Štát v nej žaluje nových majiteľov, ktorým Bašternák – zrejme účelovo – daroval alebo na nich previedol svoje bohatstvo. Ide o Bašternákovu rodinu a blízkych.

Ak by súd uznal, že daňový podvodník urobil prevody zámerne, aby majetok neprepadol štátu, všetky machinácie by mohol vyhlásiť za neplatné.

Sporné nehnuteľnosti už medzičasom zablokoval súd a koncom decembra rozhodnutie potvrdili aj dva senáty krajského súdu v Bratislave. Znamená to, že aj podľa súdu sú odporovacie žaloby oprávnené a štát ich mohol podať.
Práve tieto odporovacie žaloby mala podať správkyňa Ivanová, no keďže tak neurobila, ministerstvo ju pokutovalo.
Ide pritom už o druhú sanckiu pre Ivanovú. Prvá 500-eurová pokuta prišla po tom, čo správkyňa nezverejňovala informácie vo verejne prístupnom Registri úpadcov.

Verejnosť tak nemohla vidieť všetky podrobnosti v priebehu konkurzu, správkyňa ich tam pridala až dodatočne, po otázkach ministerstva aj médií. Podnet na správkyňu v minulosti podal investigatívny novinár Denníka SME Adam Valček.
Lenka Ivanová už nevedie konkurzné konanie na Bašternákov majetok. Súd ju odvolal a nahradil ju novým správcom.

Vyšetruje aj NAKA

Prípadom sa už zaoberá aj polícia. Aktuality.sk informovali, že Národná kriminálna agentúra začala trestné stíhanie vo veci. V tomto štádiu konania zatiaľ nie je nikto konkrétny obvinený, nitky však vedú k spomínanej správkyni.
Vyšetrovateľ totiž v uznesení hovorí o neznámom páchateľovi, ktorý figuroval ako „subjekt v konkurznom konaní“. Podľa policajtov neurobila táto osoba všetko pre to, aby majetok odsúdeného Bašternáka skončil v rukách štátu.

Polícia zatiaľ vyčíslila, že štát mohol prísť o minimálne 6,65 milióna eur. Táto suma však môže byť oveľa vyššia, ak sa polícii podarí zmapovať aj rôzne finančné transakcie medzi účtami, či už na Slovensku, alebo v zahraničí.
„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru začal vo veci trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ potvrdilo ministerstvo vnútra.
Pri takej veľkej škode, ktorú zatiaľ polícia vypočítala, sa trestná sadzba pohybuje od 10 do 15 rokov za mrežami.
Zatiaľ „neznámy páchateľ“ podľa polície konal úmyselne tak, aby zmeškal lehoty na podanie odporovacích žalôb a aby Bašternákov majetok neprepadol v prospech štátu.

Popis jendoznačne ukazuje na medzičasom odvolanú správkyňu Ivanovú, ktorá takúto možnosť mala.
„Som prekvapená z toho, čo mi hovoríte. Nebudem sa vyjadrovať v tejto situácii. Máte viac informácií ako ja,“ reagovala vtedy Ivanová na správu o trestnom stíhaní. To, či bude spolupracovať s políciou, nekomentovala, aktuality.sk

X X X

Udalosť týždňa Mareka Vagoviča: Haščák je vonku, súd nepresvedčil ani nový dôkaz v Gorile

Spolumajiteľa Penty síce prepustili, stále je však podozrivý z korupcie aj prania špinavých peňazí. Na slobode sa môže brániť efektívnejšie ako za mrežami, no kľúčový bude konečný verdikt súdu.
Keď zadržala polícia vplyvného oligarchu Jaroslava Haščáka – a paralelne spravila raziu v Digital Parku – bola to minimálne udalosť mesiaca. V sieti NAKA totiž uviazla jedna z najväčších rýb prepojenia biznisu a politiky.

Haščák skončil vo väzbe pre štrnásť rokov starý prípad predaja nahrávky Gorila, ktorú mal kúpiť od exsiskára Ľubomíra Arpáša. Hoci kauzu preverovala aj polícia, pre obštrukcie prokuratúry stála na mŕtvom bode.

Konkrétne pre polená, ktoré hádzal vyšetrovateľom pod nohy Dušan Kováčik. Zmena nastala až po tom, ako bol obvinený a zadržaný v akcii Božie mlyny. Prípad Gorila po ňom prevzal prokurátor Ondrej Repa.
Spolu s aktuálnou šéfkou tímu Martinou Babacsovou zbierali aj nové dôkazy. Jeden z nich „vypadol“ práve z akcie Božie mlyny. Ide o dokument, ktorý sa našiel počas prehliadky v Kováčikovom aute.

Úlohy pre Dušana

Vyplýva z neho, že špeciálny prokurátor bol inštruovaný, ako postupovať v kauze Gorila. A zlikvidovať USB kľúč s nahrávkou, ktorá sa našla u Kočnera. Podobné úlohy dostali aj iné štátne (bezpečnostné) orgány.
Najvyššiemu súdu to však nestačilo. Po mesiaci pustil Haščáka na slobodu, lebo nevidel dôvod na jeho stíhanie v kolúznej väzbe (ovplyvňovanie svedkov). Vyšetrovanie však pokračuje, hoci v inom režime.

Spolumajiteľ Penty má stále na krku obvinenie z korupcie aj prania špinavých peňazí. Na tomto sa (zatiaľ) nič nemení, takže reči o zlyhaní spravodlivosti nie sú namieste. Kľúčový bude až konečný verdikt súdu.
Napriek tomu otvára Haščákove prepustenie priestor na legitímne otázky. Naozaj sú členovia senátu, ktorý umožnil, aby sa nadýchol slobody, presvedčení, že už neexistuje riziko ovplyvňovania trestného konania?

Festival arogancie

Penta je jednou z najvplyvnejších finančných skupín v strednej Európe. Má dostatok kapacít, aby dosiahla svoj cieľ. Dobre motivovaných právnikov, skúsených analytikov aj spravodajské tímy na špinavú prácu.
Spôsob, akým funguje, by sa dal nazvať ako pokus o paralyzáciu (uštvanie) protivníka. Neustálym podávaním sťažností a námietok zaujatosti voči nepohodlným vyšetrovateľom, prokurátorom či sudcom.

Jej ľudia majú prehľad o ich silných aj slabých stránkach. Dokážu efektívne zbierať informácie – a podľa potreby ich využiť vo svoj prospech. Kráčajú po veľmi tenkom ľade, ale zatiaľ im to vychádza.
O sebavedomí Penty svedčí aj prehliadka v jej sídle zo začiatku decembra. Prítomní policajti boli svedkami nevídaného festivalu arogancie a obštrukcií, ktoré zapríčinili, že razia sa natiahla do neskorých hodín.

Prefíkaná manželka

V Digital Parku si ich dokonca nahrávali a naznačovali vyšetrovateľom, že budú mať problémy. Boli totiž prekvapení, že o akcii nemali echo, lebo v minulosti boli informovaní o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní.
Jeden z jej právnikov neskôr podal na priebeh zásahu aj sťažnosť, hoci v inkriminovanom čase bol duchom neprítomný. Podľa vlastných slov utrpel emočný šok – po príchode kukláčov sa mu triasli ruky, museli ho kriesiť.
Neštandardne sa správala aj Haščákova manželka Valéria. Najskôr si zohnala číslo na šéfku tímu Gorila, ktorú sa potom snažila viackrát kontaktovať. Dokonca aj cez videohovor, cez šifrovanú aplikáciu.

Vplyvného oligarchu navštevovala aj v cele, kde s ním trávila niekoľko hodín denne. Formálne ako jeho advokátka, čím šikovne obišla podmienky kolúznej väzby. Zvyšok času si Haščák krátil písaním listov rodine.

100-tisíc eur

Jeho právnici – skutoční aj fingovaní – robia skrátka všetko pre to, aby ho vysekali z problémov. Občas pri tom prekročia písané aj nepísané pravidlá. Netreba sa tomu nečinne prizerať, naopak: štát by sa mal tvrdo brániť.
Inak vznikne priestor i na pochybnosti, či nemajú mocní ľudia stále svoje tykadlá aj na Najvyššom súde. Ani o sudkyni Šiškovej, ktorá tiež rozhodovala o Haščákovom prepustení z väzby, sa v Threeme nepíšu pekné veci.

Kočner napríklad žiadal Jankovskú, aby u nej vybavila jeho prepustenie z väzby v kauze zmenky (za 100-tisíc eur). Svojej „opičke“ dokonca povedal, že šéf (zrejme Fico), ktorého o prípade informovala, jej to dá príkazom.
Kočnerovi to nevyšlo, na rozdiel od Haščáka je už tridsať mesiacov stíhaný za mrežami. Právnici spolumajiteľa Penty dokonca podali námietku zaujatosti aj voči Šiškovej, čo situáciu ešte viac zneprehľadňuje.

Kalné vody

Nevieme, či je to len súčasť stratégie (úhybný manéver), alebo im táto sudkyňa naozaj prekáža – podobne ako tím Gorila či nový dozorujúci prokurátor. A tiež samotná nahrávka, ktorú sa snažia zničiť cez Ústavný súd.
Každopádne, vyšetrovanie jej predaja, kde je kľúčovým aktérom Haščák, môže byť ešte zdĺhavé a komplikované. Štát totiž čelí mimoriadne disponovanému súperovi, ktorý sa vždy vedel pohybovať v kalných vodách., aktuality.sk

X X X

Merkelová: Nemecko čakajú najťažšie týždne pandémie

Napriek tomu, že v Nemecku sa počas prvej vlny pandémie darilo držať šírenie nákazy pod kontrolou, situácia sa v posledných týždňoch výrazne zhoršuje. Nasledujúce týždne budú pre Nemecko najťažšie od začiatku pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to povedala v pondelok, keď počet úmrtí na ochorenie COVID-19 presiahol 40 000. Informoval o tom spravodajský server Euronews.

„Naša krajina, tak ako mnoho európskych krajín, sa nachádza v nebezpečnej druhej vlne pandémie. Týchto niekoľko nastávajúcich zimných týždňov bude pravdepodobne najťažšou fázou pandémie,“ uviedla Merkelová.
Napriek tomu, že v Nemecku sa počas prvej vlny pandémie darilo držať šírenie nákazy pod kontrolou, situácia sa v posledných týždňoch výrazne zhoršuje, konštatuje Euronews.

Ďalšou európskou krajinou, kde je priebeh druhej vlny pandémie oveľa horší, je Švédsko. Tamojšia vláda ako jedna z mála doteraz odmietala zaviesť celoplošné karanténne nariadenia, čo odôvodňovala tým, že sa spolieha občanov, aby dodržiavali odporúčania zdravotníckych úradov. Švédsky parlament minulý týždeň prijal zákon, na základe ktorého môže vláda obmedziť počet ľudí v obchodoch a na verejných miest s možnosťou udelenia pokuty za neuposlúchnutie nariadení.
Francúzsko v 25 departementoch postupne zavádza nočný zákaz vychádzania od 18.00 h do 06.00 h po tom, čo tam potvrdili takmer 16 000 nových prípadov nákazy koronavírusom, aktuality.sk

X X X

BioNTech v roku 2021 vyrobí potenciálne až dve miliardy dávok vakcíny

Zvýšenie výroby podľa stanoviska BioNTechu umožní neustále zlepšovanie výrobných procesov a rozširovanie existujúcich prevádzok. Nemecká farmaceutická spoločnosť BioNTech v pondelok oznámila, že v roku 2021 chce vyrobiť až dve miliardy dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19 namiesto pôvodne plánovaných 1,3 miliardy dávok. Informovala o tom agentúra AFP.
„V súčasnosti predpokladáme, že do konca roka 2021 môžeme potenciálne dodať približne dve miliardy dávok, ktoré budú mať aktualizovaný príbalový leták,“ uviedla spoločnosť BioNTech, poukazujúc na možnosť získania až šiestich dávok z každej ampulky.

Európska agentúra pre lieky (EMA) v piatok odporučila, aby lekári z jednej ampulky tejto vakcíny extrahovali šesť dávok namiesto doterajších piatich. Na využitie šiestej dávky sa však budú musieť použiť špecializované injekčné striekačky a ihly, v ktorých po aplikovaní vakcíny zostane čo najmenej nevyužitej látky.

Zvýšenie výroby podľa stanoviska BioNTechu umožní neustále zlepšovanie výrobných procesov a rozširovanie existujúcich prevádzok. Spoločnosť okrem iného kúpila závod farmaceutického giganta Novartis v Marburgu, kde by sa výroba vakcín mala začať vo februári. Podarilo sa tiež získať viac dodávateľov a zmluvných výrobcov.

BioNTech vyvinul vakcínu proti chorobe COVID-19, ktorú spôsobuje koronavírus SARS-CoV-2, spolu so spoločnosťou Pfizer. Očkovacia látka s obchodným názvom Comirnaty bola vo väčšine západných krajín prvou takouto vakcínou schválenou na použitie. Európska únia zakúpi dokopy 600 miliónov dávok tejto vakcíny, informovala v piatok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

EÚ v mene svojich členských štátov vedie rokovania o dodávkach vakcín pre približne 450 miliónov obyvateľov. Doposiaľ uzavrela kontrakty so šiestimi rôznymi výrobcami na celkovo dve miliardy dávok.
Zatiaľ však boli v EÚ schválené na použitie len dve vakcíny: od spoločností BioNTech/Pfizer a Moderna. Očkovanie prvou z nich sa v krajinách Únie začalo už koncom decembra, na dodávky vakcíny od Moderny sa stále čaká, aktuality.sk

X X X

Zamestnanci v obchode by sa mali očkovať prednostne, žiadajú odborári

Zamestnanci pracujúci v obchode by mali byť prednostne zaradení na vakcináciu proti ochoreniu COVID-19. Tvrdí to predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan, ktorý o to listom požiadal ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽANO).

Zadňan poukázal na to, že zamestnanci pracujúci v maloobchode, veľkoobchode či logistike zabezpečujú na dennej báze zásobovanie obyvateľstva potravinami a ďalším tovarom dennej potreby. Zdôraznil, že v zamestnaní pravidelne prichádzajú do styku s množstvom zákazníkov, medzi ktorými sú aj zákazníci pozitívni na COVID-19.

Rezort zdravotníctva Cibulkovej: Choď pomáhať do nemocníc

Všetci totiž majú možnosť zabezpečiť si základné potraviny, drogistický tovar, lieky v najbližšej prevádzke. „Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu je presvedčený, že aj táto skupina zamestnancov, ktorá zabezpečuje zásobovanie obyvateľstva, patrí do kritickej infraštruktúry,“ píše sa v liste ministrovi zdravotníctva.
Z tohto dôvodu ministra zdravotníctva žiadajú o zaradenie uvedenej skupiny zamestnancov na prednostnú vakcináciu proti COVID-19./agentury/

X X X

Námestník z Kramárov Mayer: Považujem za nesprávne očkovať niekoho, kto nespĺňa kritériá

Považujem za nesprávne očkovať niekoho, kto nespĺňa kritériá. Námestník pre zdravotnú starostlivosť v Nemocnici akademika Ladislava Dérera na Kramároch Alexander Mayer to uviedol v reakcii na prípad tenistky Dominiky Cibulkovej, ktorú v nemocnici na Kramároch prednostne zaočkovali proti ochoreniu COVID-19.

„Uvedomujem si citlivosť celého prípadu a ako námestník pre zdravotnú starostlivosť preberám zaň plnú zodpovednosť,“ zdôraznil s tým, že sa s tenistkou nepozná a nie je pravda, že by ju v piatok sprevádzal pri očkovaní.
Mayer ďalej informoval, že vedúceho pracoviska vakcinačného centra požiadal o optimalizáciu všetkých procesov očkovania, aby do budúcna prišlo k zamedzeniu akýchkoľvek pochybení.

Z 261 prihlásených zdravotníkov na očkovanie sa 8. januára 21 nedostavilo. „Preto bolo snahou vedúceho pracovníka očkovacieho centra zohnať 21 osôb, ktoré by sa dali zaočkovať, čo sa mu v ten deň aj podarilo a žiadna z vakcín nebola znehodnotená,“ doplnil. Mayer skonštatoval, že doteraz bolo na tomto pracovisku zaočkovaných viac ako 1700 ľudí, pričom od 29. decembra 2020 tamojší vakcinačný tím očkuje v priemere 260 ľudí denne.

Cibulková po medializácii prípadu reagovala, že ak by tušila, že sa dopúšťa vážneho pochybenia a nevypĺňa len voľné miesto v poradovníku, v žiadnom prípade by možnosť zaočkovať sa nevyužila. „Je mi veľmi ľúto, že som sa nechala voviesť do omylu, keď som sa pri sprevádzaní blízkeho v nemocnici len informatívne opýtala, v akom období by sme mohli prísť na rad pri očkovaní,“ uviedla. Zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 mali pritom aj jej manžela./agentury/

X X X

Obvinený Kvietik podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho základných ľudských práv

Obvinený Martin Kvietik, aktuálne väzobne stíhaný v rámci kauzy Dobytkár, podal pre postup všeobecných súdov ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Dôvodom sťažnosti je porušenie jeho ústavného práva na osobnú slobodu, práva na slobodu a bezpečnosť, ktoré mu garantujú Ústava SR, Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných hodnôt. Agentúru SITA o tom informoval advokát obvineného Dušan Ivan.

„Trestné stíhanie môjho klienta a jeho väzba sú od samého začiatku nedôvodné, neústavné a nezákonné. Porušujú sa nimi základné štandardy vnútroštátneho aj medzinárodného práva. Dôvody trestného stíhania založené výlučne na osamotenej výpovedi kajúcnika, dodnes ničím a nikým nepotvrdenej, nepostačujú ani na obvinenie a už vôbec nie na kolúznu väzbu, naposledy predĺženú na takmer jeden rok,“ uviedol Ivan. Dodal, že viaceré faktory v trestnom stíhaní jeho klienta signalizujú „inkvizičný proces”, ohýbanie práva, ignorovanie výsledkov dokazovania a „slepú vieru” v kajúcnika./agentury/

X X X

Turecko vyzvalo Grécko na obnovenie rokovaní o námorných hraniciach

Rezort gréckej diplomacie uviedol, že zatiaľ nedostal oficiálne pozvanie, avšak je ochotný s Tureckom rokovať.
Turecko vyzvalo v pondelok Grécko, aby pokračovalo v rokovaniach o sporných námorných hraniciach v Stredozemnom mori a právach na ťažbu zemného plynu. Informovala o tom agentúra AFP.

Ankara tak urobila mesiac po tom, ako sa Európska únia rozhodla vypracovať zoznam oblastí, v ktorých by mohla uvaliť na Turecko sankcie za jeho „jednostranné kroky a provokácie“ Ankary v sporných vodách neďaleko Cypru a Grécka.
„Pozývame Grécko na prvé stretnutie v januári,“ uviedol v Ankare turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu po stretnutí s Tahsinom Ertugruloglom, ministrom zahraničných vecí medzinárodne neuznanej Severocyprskej tureckej republiky.

Rezort gréckej diplomacie uviedol, že zatiaľ nedostal oficiálne pozvanie, avšak je ochotný s Tureckom rokovať o hraniciach kontinentálneho šelfu a výlučných ekonomických zónach. Obe strany sa ešte vlani v dôsledku diplomatického tlaku NATO a EÚ zhodli, že budú pokračovať v rokovaniach, doteraz sa však nedohodli na konkrétnom harmonograme.
Spomínané spory a nové diplomatické úsilie Turecka budú pravdepodobne témou rozhovorov na utorkovom stretnutí Čavušogla a veľvyslancov EÚ v Ankare. Šéf tureckej diplomacie zároveň plánuje 21. januára navštíviť Brusel.

Erdogan zmiernil rétoriku

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v poslednom čase zmiernil svoju ostrú rétoriku na adresu EÚ a vyjadril želanie zlepšiť diplomatické vzťahy medzi Ankarou a Bruselom, pripomína AFP.
Erdoganov úrad cez víkend predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej odkázal, že turecký líder chce „začať novú kapitolu“ v diplomatických vzťahoch Turecka a eurobloku.

Napätie medzi Tureckom na jednej strane a Gréckom a Cyprom na strane druhej eskalovalo vlani v lete, keď Ankara - spolu s vojenskými plavidlami - vyslala ku gréckemu ostrovu Kastelorizo prieskumné plavidlo Oruč Reis. V dôsledku toho boli turecké a grécke ozbrojené sily uvedené do stavu vysokej pohotovosti, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Pre nedostatok rušňovodičov musia pozastaviť niektoré železničné spoje

Rezort dopravy sa zároveň pripravuje na ešte väčší výpadok zamestnancov v železničných spoločnostiach.
Pre narastajúci počet prevádzkových zamestnancov na PN či v povinnej karanténe dochádza od utorka (12. 1.) k zníženiu niektorých vlakových spojov. Informoval o tom hovorca Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR Ivan Rudolf. Rezort dopravy sa zároveň pripravuje na ešte väčší výpadok zamestnancov v železničných spoločnostiach.

"K dnešnému dňu nám chýba 235 rušňovodičov a 170 vlakvedúcich, ktorých Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) nevyhnutne potrebuje na prevádzku železničnej dopravy podľa aktuálneho grafikonu. Na tento výpadok musíme reagovať. Pripravujeme sa aj na možnosť, že na niektorých málo využívaných tratiach vlaky dočasne zrušíme. Verím však, že k tomu nedôjde. Všetkým, ktorí sú na PN s COVID-19, želám skoré uzdravenie," vyhlásil minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

Najväčší výpadok je u zamestnancov pochádzajúcich z okresov Nitra, Nové Zámky, Senec a Galanta. Počty zamestnancov na PN alebo v karanténe však rastú aj v iných regiónoch. Z týchto dôvodov prosí rezort dopravy cestujúcich o pochopenie. MDV verí, že sa vlaky budú môcť v krátkom čase vrátiť na trate podľa aktuálneho grafikonu.

Zrušenie 28 vlakov

Od 12. januára teda podľa rezortu dopravy dôjde v pracovných dňoch k vynútenému dočasnému zrušeniu 28 vlakov. Pôjde o všetky osobné vlaky na linke Senec - Veľký Biel - Bernolákovo - Ivanka pri Dunaji - Bratislava Vajnory - Bratislava predmestie - Bratislava Nové Mesto - Bratislava Petržalka a späť, jeden ranný vlak z Nových Zámkov do Petržalky, ďalší ranný vlak z Galanty do Petržalky a večerný vlak z Petržalky do Galanty. Pri hľadaní východísk z tejto situácie boli podľa MDV vybraté vlaky s aktuálne najnižšou frekvenciou cestujúcich, ktorá v týchto dňoch nedosahuje v niektorých prípadoch ani 10 % kapacity vlakovej súpravy a pre ktoré je vysoko problematické zabezpečiť vlakový personál každý deň.

Rezort dopravy priblížil, že náhradou budú osobné vlaky, ktoré premávajú na trase Nové Zámky - Galanta - Senec - Bernolákovo - Bratislava hlavná stanica, ktoré premávajú každú hodinu, pričom pre stanice Senec a Bernolákovo je táto ponuka doplnená regionálnymi expresmi idúcimi v tzv. medzipolohe medzi osobnými vlakmi. Bez náhrady zostane úsek Bratislava Nové Mesto - Bratislava Petržalka, kde môžu cestujúci využiť bratislavskú MHD.

ZSSK zároveň v súvislosti s výpadkom zamestnancov poukázala na vakcináciu proti ochoreniu COVID-19. "ZSSK by aj preto veľmi privítala, ak by boli viaceré profesie v ZSSK (vrátane rušňovodičov a vlakvedúcich) zaradené už do druhej vlny očkovania, keďže od ich práce doslova závisia tisícky pracujúcich a študentov, no ich odbornosť znemožňuje zamestnávateľovi nahradiť ich v krátkom čase iným personálom," podotkol hovorca ZSSK Tomáš Kováč s tým, že aktuálne je väčšina z týchto zamestnancov zaradená na očkovanie proti COVID-19 až v poslednej štvrtej skupine, aktuality.sk

X X X

Guterres chce stáť na čele OSN aj v ďalšom funkčnom období

Bývalý portugalský premiér sa päťročného mandátu generálneho tajomníka ujal v januári 2017.
Generálny tajomník OSN António Guterres sa bude uchádzať o svoju funkciu aj na druhé funkčné obdobie. Informoval o tom v pondelok Guterresov hovorca Stephane Dujarric, píše agentúra AFP.

Guterres (71) svoju opätovnú kandidatúru oznámil predsedovi Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN). Uviedol, že je "k dispozícii", aby stál na čele svetovej organizácie aj ďalších päť rokov.
Bývalý portugalský premiér sa päťročného mandátu generálneho tajomníka ujal v januári 2017, funkčné obdobie sa mu tak skončí koncom tohto roka. V úrade by po prípadnom opätovnom zvolení zotrval až do roku 2026.

Väčšina z posledných generálnych tajomníkov OSN pôsobila na poste dve funkčné obdobia a viacerí diplomati z prostredia OSN očakávajú, že pätica stálych členov BR OSN - Rusko, USA, Británia, Čína a Francúzsko - opätovné zvolenie Guterresa podporí.

Proces výberu šéfa svetovej organizácie sa však stretáva aj s kritikou. Nespokojenci ho označujú za netransparentný s tým, že pri ňom majú neprimerane veľký vplyv stáli členovia BR. Objavujú sa aj výzvy na zvolenie prvej ženy do tejto funkcie.
Generálneho tajomníka vymenúva do funkcie Valné zhromaždenie OSN. Tomuto kroku však musí predchádzať odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN, pričom každý z jej stálych členov môže nomináciu kandidáta vetovať, aktuality.sk