iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Protivládny tábor svoju pravdu..., svíčky za Lučanského

... mučeníka i starých zbrojnošov: Ľubomír Jaško: Ľudia zapaľujú sviečky na počesť zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Vláda bude v najbližšom čase čeliť všetkému, čo sa len dá vymyslieť na jej povalenie. Možnosti jej obrany sú obmedzené, ale určite existujú.Tábor starých známych. V protivládnom tábore to teraz žije. Po večeroch v ňom horia fakle. Radikálnejší si brúsia meče a tí výrečnejší brkom vypisujú trestné oznámenia a legislatívne návrhy.

Na každom rohu tábora horia sviečky pod Lučanského podobizňou. Vznikol kult nového mučeníka, a tak tí, ktorí si brúsia meče sú ochotní uveriť tomu, že idú po vláde zákerných vrahov. Prečo by neverili aj tomuto, ak veria iným šialenstvám?!
Tí, ktorí udržiavajú tento „tábor“ v poriadne vysokej prevádzkovej teplote, majú jednu obrovskú nevýhodu. Treba ju stále opakovať – sú to starí hráči. Už stokrát ukázali svoje prirority, techniky, zákernosti a „hodnoty“. Nemajú na to, aby vzbudili novú dôveru či súcit.

Alebo hádam zavesíme rúcho čistej nevinnosti na Pellegriniho a exministerku Sakovú, ktorí si pred necelým rokom nestihli všimnúť vybrakované štátne hmotné rezervy?

Na tzv. analytikov, ktorí aj v Kuciakovej vražde videli politické spiknutie a teraz si bez hanby vymýšľajú príbeh z prešovskej basy, kde bachári v pracovnom čase len tak mlátia svojich klientov?

Alebo rúchom nevinnosti prekryjeme moľami prežratý talár sudcu Radačovského, ktorý nebol schopný po rozsudku zdržať sa hlúpych komentárov a následne utiekol zarábať do Bruselu sedením v tričku extrémistov?

Očkovaním proti nedôvere

A to ešte stále neprišla reč na jedného dovolenkára, ktorý v karibských supermarketoch nakupuje čierne kraťasy, aby dal najavo súcit s mŕtvym generálom. A sám - už dlhé roky - emotívny ako podstavec na kuchynské nože vykrikuje ministerke, že nie je správna žena, lebo len sucho a vecne informuje.

Svoj odstavec si vyslúžil aj exminister Kaliňák, ktorý roky pôsobil (napr. pri Hedvige Malinovej) ako chodiaci pútač na prezumpciu neviny.

Skvelá zostava, len čo je pravda. Kto ju potrebuje na usporiadanie myšlienok a príbehov, nenájde lepšiu partiu.
Áno, napriek celej svoj morálnej úbohosti majú vedúci tohto tábora v niečom pravdu. Vláda sa nevládze po sviatkoch prebudiť. Jeden pochybný kollárovský minister nevie priznať holú pravdu, že sa motal po Európe v rozpore s pravidlami. A vysvetlenie Lučanského smrti malo štartovať rýchlejšie bez ohľadu na novoročné prípitky.

Toto nie je na trestné oznámenia, ale na poriadne politické hlavybolenie. Pritom by stačilo napríklad vzorovo zamakať na organizácii očkovania (bez druhotriednych celebrít a s funkčným systémom). K tomu rozprávať jasno, krátko o pravdivo o všetkých šlamastikách, ktoré sa práve dostávajú do najvyšších otáčok.
V tábore prívržencov nového mučeníka by aspoň na pár večerov zavládla nervozita, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Matovič je Arab aj Fico je Arab

„... ak si zvykneme ohýbať pravdu tak, aby vyhovovala politickej výhodnosti alebo straníckej ortodoxii, naša demokracia nebude fungovať.“ Počas prezidentskej kampane na amerického prezidenta v roku 2008 sa na mítingu v Minnesote opýtala jedna dáma kanidáta Johna McCaina, či je pravda, že jeho demokratický protikandidát Barack Obama je Arab.
John McCain nezaváhal ani na sekundu: „Nie, madam. Je to slušný, rodinne založený muž, občan, s ktorým náhodou nesúhlasím v zásadných otázkach, a práve o tom je táto kampaň.“

McCainova kandidátka na viceprezidentku Sarah Palinová viedla kampaň iným smerom – radikalizovala voličov. Na jej mítingoch bolo pri spomienke o Obamovi počuť z davu výkriky „zabite ho“, „zradca“ alebo „terorista“.

Rešpekt

Keď bolo jasné, že Barack Obama vyhral voľby, postavil sa McCain pred svojich voličov a pogratuloval víťazovi: „Naša krajina má ťažké časy a ja sa mu (Obamovi, pozn. red.) dnes večer zaväzujem, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som mu pomohol viesť nás cez mnoho výziev, ktorým čelíme.

Vyzývam všetkých Američanov, ktorí ma podporili, aby sa ku mne pripojili nielen v tom, že mu zablahoželáme, ale že ponúknem nášmu budúcemu prezidentovi našu dobrú vôľu a úprimné úsilie nájsť spôsoby, ako sa spojiť, nájsť potrebné kompromisy, prekonať naše rozdiely a pomôcť obnoviť našu prosperitu, brániť našu bezpečnosť v nebezpečnom svete a necháme našim deťom a vnúčatám silnejšiu a lepšiu krajinu, ako sme zdedili. Nech sú naše rozdiely akékoľvek, sme Američania.“

Rešpekt. To je to slovo.

Napriek tomu, že McCain a Obama zastupovali hodnotovo odlišné tábory, rešpektovali sa a chápali, že pre budúcnosť krajiny je dôležitá spolupráca, nie zákopová vojna.

Je to presný opak toho, čo zažívame na Slovensku.

Nie, nemáme ambíciu porovnávať USA a Slovensko, pretože by to nebolo fér. To, čo si však zaslúži pozornosť, je jeden z ostatných zábleskov aspoň ako-tak férovej kampane, ktorá napriek kontroverznosti niesla aj zvyšky akejsi korektnosti a slušnosti.

Zákopová vojna

U nás sa politická agenda uplynulých rokov zmenila na populistickú prestrelku, kde niektorí politici avizovali zatváranie iných politikov, ďalší strašili imigrantmi, iní majú rasisticko-populistickú agendu, ďalší radikalizujú spoločnosť témami týkajúcimi sa LGBTI komunity, práv žien, znevýhodnených komunít... O spolupráci ani slovo.

Ocitli sme sa na bojisku, kde sa strieľa najsilnejšími kalibrami. Situáciu ešte viac eskalujú dezinformačné stránky a samozvaní šíritelia „skutočnej pravdy“.

Môžeme si byť takmer istí, že keby sa v podobnej kampani v roku 2020 opýtali Igora Matoviča, či je Robert Fico „Arab“, čo považujme za synonymum k urážkam a vulgarizmom typu mafián, zlodej, blázon, psychopat, bez váhania by odpovedal áno. A podobne by reagoval Robert Fico, keby sa na to opýtali v súvislosti s Igorom Matovičom.

Z politiky sa vytráca potreba slúžiť krajine.

Namiesto toho roky trvajúce politické spory medzi politickými oponentmi prerástli do sporov osobných až nenávisti. V mnohých prípadoch je prakticky nemožné predstaviť si akúkoľvek možnú spoluprácu, a to vôbec nemáme na mysli konkrétne dvojicu Matovič – Fico.

Prostredie plné nenávisti

Chýba tu politická vízia Slovenska, ktorá by nebola spájaná s obavami z budúcnosti.

Politické bojisko radikalizuje verejnosť. K extrémistom, antisystémovo naladeným ľuďom, k neonacistom sa tak pridávajú aj tí, ktorí majú dnešnej politiky plné zuby. Ľudia znechutení neustálym bojom, urážaním sa, unavení politickými kauzami a neochotou časti politikov prijímať zodpovednosť.

Bolo by pochopiteľne naivné očakávať, že by sa politickí konkurenti v záujme vyššieho princípu objali a spolupracovali. Za výrazný pokrok by sa už dalo prijať, keby prestali so šírením klamstiev, konšpirácií a nenávisti.
Nie je normálne sledovať diskusie na sociálnych sieťach, kde ľudia volajú po likvidácii politických lídrov, po ich zatváraní do väzenia. Dospeli sme do štádia, keď politická diskusia vytvorila prostredie nenávisti, z ktorého profitujú antisystémové strany a konšpirátori.

Nedôvera rodí neposlušnosť

Pokiaľ mali voľby 2020 priniesť na Slovensku pozitívnu zmenu vo vnímaní inštitúcií, deje sa presný opak. Novembrový prieskum agentúry Focus ukazuje, že najdôveryhodnejším politikom je prezidentka Zuzana Čaputová so 63 percentami. Druhý je Peter Pellegrini so 46 percentami a tretí Boris Kolár s 32 percentami.

Ani jeden z politických lídrov okrem prezidentky Čaputovej nemá nadpolovičnú dôveru opýtaných. Dá sa teda ešte vôbec hovoriť o dôvere?

Politická dôvera sa zvykne označovať ako základ každej dobre fungujúcej demokracie. Bez podpory verejnosti nemôžu fungovať demokratické systémy a ak ľudia dôverujú inštitúciám, sú ochotnejší dodržiavať pravidlá a zákony. Keď sa dôvera stráca, nastupujú prejavy vzdoru, neposlušnosť. Ešte nebezpečnejšie to je, keď ľudí k porušovaniu zákonov a nariadení navádzajú politici. Kombináciou tohto všetkého sme dnes svedkami na Slovensku.

(Ne)funkčná demokracia

Keď pochovávali Johna McCaina, nad jeho truhlou rečnil vtedajší prezident Barack Obama. Áno, ten čo porazil McCaina, jeho hodnotový protivník. Požiadal ho o to umierajúci politik. „(McCain) Pochopil, že ak si zvykneme ohýbať pravdu tak, aby vyhovovala politickej výhodnosti alebo straníckej ortodoxii, naša demokracia nebude fungovať,“ povedal vo svojej reči Obama.
Povyšovanie straníckych záujmov nad záujmy krajiny, šírenie klamstiev, konšpirácií, ohýbanie faktov, to je cesta, ktorá na konci dňa môže viesť ku krátkodobému politickému víťazstvu, ale dlhodobo to odovzdáva ktorúkoľvek krajinu do rúk antisystémových strán, autokratických režimov, diktátorov a nedemokratických hnutí.
A tam dnes smerujeme, bohužiaľ, aj my, aktuality.sk

X X X

V prípade smrti Lučanského sa podľa prezidentky treba držať faktov

Na snímke fotografia a zapálené sviečky pred Prezídiom Policajného zboru na Račianskej ulici v Bratislave na počesť zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského 3. januára 2021.Autor: TASR, Jaroslav Novák
Prezidentka SR Zuzana Čaputová víta snahu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) a vytvorenie komisie, ktorá má za cieľ objasniť okolnosti úmrtia bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Informuje o tom na sociálnej sieti s tým, že prezidentská kancelária prijala účasť v komisii.

Prezidentka zdôraznila, že je dôležité držať sa faktov. „Len s rozvahou dokážeme ubrániť spoločnosť pred tým, aby ju v ťažkej chvíli ešte viac rozdeľovali emócie do nepriateľských táborov,“ spresnila.
Pripomenula tiež, že Lučanský bol stíhaný na základe vyšetrovania polície a na základe návrhu prokurátora a rozhodnutia súdu bol vzatý do väzby. „Jeho smrť v tejto väzbe je tragická udalosť a musí byť dôsledne vyšetrená. Zaslúži si to jeho rodina, potrebujeme to my všetci,“ uviedla.

Prezidentka zároveň vyzýva ľudí na zdržanlivosť. „Tak ako s prezumpciou neviny pristupujeme k všetkým obvineným vrátane pána Lučanského, s rovnakou prezumpciou a zdržanlivosťou musíme pristupovať aj k všetkým špekuláciám a záverom vynášaným iba na základe nálad verejnej mienky,“ vysvetlila.

VIDEO: Sviečky za Milana Lučanského. Policajné prezídium, Račianska ulica v Bratislave, 4. 1. 2020.
Nezávislá kontrolná komisia, ktorá má prešetriť úmrtie policajného exprezidenta Milana Lučanského i jeho skoršie zranenie oka, má 17 členov. Prizvaní sú tiež experti. Po prvý raz zasadla v pondelok, kde schválila svoj štatút. Členovia podpísali tiež záväzok mlčanlivosti. Verejnosť budú informovať až o záveroch prešetrovania, o ktorých budú hlasovať.
Milan Lučanský zomrel v stredu 30. decembra po tom, ako sa v utorok 29. decembra v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu./agentury/

X X X

Juraj Šeliga: Premiér by mal mať širší tím a menej používať sociálne siete

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga (Za ľudí) by bol rád, keby mal premiér Igor Matovič (OĽANO) okolo seba širší manažérsky tím, ktorý by mu pomáhal s riadením pandémie. Rekonštrukcia vlády je podľa neho otázka na premiéra a ministrov. Zdôraznil však, že koalícia funguje. Uviedol to v rozhovore pre TASR. V súvislosti s úspechmi koalície v uplynulom roku skonštatoval, že dokáže krízové zákony lepšie manažovať ako komunikovať. Za najväčší úspech považuje zmenu výberu a voľby generálneho prokurátora i reformu súdnictva.

„Bol by som rád, keby mal pán premiér okolo seba širší tím, lebo je to naňho obrovský tlak. A bol by som rád, keby pán premiér miestami menej používal sociálne siete, poviem to veľmi otvorene. Ale nemám čiernobiele videnie sveta. Aj preto, že mám šancu vidieť do niektorých procesov viac ako bežný človek, viem, že Matovič nie je démon, ktorý by chcel zničiť Slovensko. Tento obraz niektorí ľudia o ňom vytvárajú," uviedol.

Sú podľa neho veci, ktoré Matovič robí dobre, ale aj veci, kde by očakával, že ich urobí inak. "Ale nezdá sa mi dobré, aby som mu odkazoval niečo cez médiá," podotkol.

Šeliga si myslí, že aj prezidentka Zuzana Čaputová mohla inak premiérovi povedať svoj názor, že by mal odovzdať riadenie pandémie niekomu inému. Napríklad na osobnom stretnutí. Poukázal na funkciu a úrad, ktorý premiér zastáva. "Ak človek zlyháva, treba to pomenovať, netreba sa toho báť. Ale myslím si, že to pomenovanie má mať nejakú štábnu kultúru," dodal.

Tvrdí, že koalícia funguje. „Je podstatne súdržnejšia, podstatne lepšie pracuje, ako to môže vyzerať navonok," hovorí. Základom všetkého je podľa neho nielen dobrý úmysel a dobrý výsledok, ale aj dobre odkomunikovaný proces. Dodal, že aj napriek pandémii máme férový rozpočet, plán obnovy, reformu súdnictva.

Na otázku o rekonštrukcii vlády odpovedal, že je na premiérovi a lídroch, komu dajú dôveru. Podotkol, že ak ale niekto zlyháva vo funkcii, netreba sa báť ho vymeniť. „Nikto z nás nie je nenahraditeľný. Ak nevieme svoju robotu robiť dobre, mali by sme uvoľniť miesto tým, ktorí ju dobre urobiť vedia," zdôraznil. V súčasnosti sa podľa neho nehovorí ani o úradníckej vláde. Verí tiež, že vzťahy v koalícii sa štandardizujú.

Komunikácia v koalícii

Pri hodnotení uplynulého roka vníma ako pozitíva najmä zmenu výberu a voľby generálneho prokurátora i reformu súdnictva. Hovorí o snahe očistiť procesy v justícii, vyriešiť problém s majetkovými priznaniami sudcov ako aj o zriadenie najvyššieho správneho súdu, ktorý má mať disciplinárnu právomoc nad sudcami, prokurátormi i ďalšími.

Za problematickú označil komunikáciu koalície. Jej zlepšenie by malo podľa neho patriť medzi výzvy v tomto roku.
„Iste aj verejnosť vnímala momenty, kedy sme mohli všetci ako koalícia komunikovať jasnejšie, presnejšie, aby bolo aj ľuďom zrejmé, čo sa aktuálne deje a aký je náš plán riešenia. Toto je slabina koalície, ktorá sa v nejakej miere zlepšuje. Ale ak si má dať koalícia novoročný záväzok, tak by to mohol byť záväzok, že bude ešte jasnejšie komunikovať," dodal, aktuality.sk

X X X

Na Bidenovu inauguráciu príde exprezident George Bush

Bývalý republikánsky šéf Bieleho domu George W. Bush sa 20. januára zúčastní na inaugurácii nového demokratického prezidenta USA Joea Bidena a viceprezidentky Kamaly Harrisovej.„(Ex-) prezident a pani Bushová sa tešia, že sa vrátia na Kapitol pri príležitosti prísahy prezidenta Bidena a viceprezidentky Harrisovej," oznámil Freddy Ford vedúci kancelárie Georgea Busha mladšieho, ktorý úradoval v Bielom dome v rokoch 2001-2009.

Ford zdôraznil, že pokojné odovzdanie politickej moci predstavuje základ americkej demokracie. Podľa agentúry AFP tým narážal na dosluhujúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa, ktorý stále odmieta uznať svoju porážku v novembrových prezidentských voľbách. Trump stále nepotvrdil, či sa zúčastní na Bidenovej inaugurácii.

George W. Bush je v súčasnosti jediným žijúcim republikánskym exprezidentom USA.

Trumpov viceprezident Mike Pence bude v stredu predsedať spoločnému zasadnutiu oboch komôr amerického Kongresu, ktoré má oficiálne potvrdiť Joea Bidena ako víťaza prezidentských volieb z 3. novembra 2020.
Donald Trump, ktorý sa stále nevzdáva snáh o spochybnenie volebných výsledkov, v stredu vystúpi s prejavom na zhromaždení svojich stúpencov neďaleko Bieleho domu.

George Bush mladší zagratuloval Bidenovi k víťazstvu už 8. novembra, deň po tom, ako ho za víťaza vyhlásili americké médiá. Voľby vtedy označil za spravodlivé a ich výsledok za jednoznačný./agentury/

X X X

Prvý súboj druhého kola senátnych volieb v Georgii vyhral demokrat Warnock

Kandidát americkej Demokratickej strany Raphael Warnock tesne zvíťazil v prvom súboji utorkového druhého kola kľúčových senátnych volieb v štáte Georgia nad úradujúcou republikánskou senátorkou Kelly Loefflerovou. Informovali o tom svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na aktuálne spravodajstvo staníc CBS, NBC a CNN.

Tieto voľby rozhodujú o dvoch senátorských mandátoch a zároveň o tom, ktorá z hlavných politických strán bude kontrolovať Senát amerického Kongresu. V druhom súboji volieb v Georgii stoja proti sebe republikánsky senátor David Perdue a kandidát demokratov Jon Ossof.

Dôležitosť utorkových volieb podčiarkuje aj skutočnosť, že predvolebná kampaň v Georgii bola jednou z najdrahších v dejinách senátnych volieb v USA. Obe strany minuli na reklamy v Georgii, ktorá má 10,6 milióna obyvateľov, viac ako 450 miliónov dolárov. V pondelok sa na na predvolebných mítingoch v Georgii zúčastnili Joe Biden i Donald Trump.

Georgia patrí medzi tradičné bašty republikánov. Biden tam však v prezidentských voľbách 3. novembra tesne porazil Trumpa a stal sa prvým demokratom, ktorý tento štát získal od víťazstva Billa Clintona v roku 1992.
V prípade víťazstva v oboch súbojoch v Georgii by demokrati ovládli obe komory Kongresu, pretože už majú väčšinu v Snemovni reprezentantov. To by umožnilo novému prezidentovi Bidenovi realizovať jeho legislatívnu agendu a presadiť nominácie na kľúčové posty bez obštrukcii republikánov./agentury/

X X X

Severokórejský vodca Kim Čong-un otvoril prvý zjazd vládnej strany po piatich rokoch

Na v poradí 8. zjazde sa zúčastnia tisíce delegátov.
Severokórejský vodca Kim Čong-un otvoril v utorok prvý zjazd vládnucej strany práce po takmer piatich rokoch. Priznal pritom, že strana zlyhala v plnení svojich politických cieľov, informovala agentúra AP.
V poradí 8. zjazd Kórejskej strany práce za účasti tisícov delegátov odštartoval v hlavnom meste Pchjongjang napriek súčasnej pandémii koronavírusu. Severná Kórea oficiálne nepotvrdila ani jeden prípad nákazy, čo však podľa mnohých pozorovateľov nie je reálne.

Kim vo svojom otváracom prejave vyhlásil, že ciele rozvoja krajiny, stanovené na predchádzajúcom zjazde v roku 2016, zostali do veľkej miery nesplnené skoro vo všetkých oblastiach. „Takéto bolestivé ponaučenia sa už viac nesmú opakovať,“ citovala Kimove slová štátna tlačová agentúra KCNA.
Najťažšie obdobie

Na prebiehajúcom zjazde štátostrany majú byť stanovené nové ciele hospodárskeho rozvoja na ďalších päť rokov a vytýčená ďalšia zahraničnopolická línia krajiny, najmä vo vzťahu k USA a Južnej Kórei.
Podľa agentúry AP Kim Čong-un v súčasnosti čelí najťažšiemu obdobiu svojej deväť rokov trvajúcej vlády. Severokórejskú ekonomiku v poslednom období tvrdo postihli pandémiou vynútené uzávierky hraníc, séria prírodných katastrof, ako aj dôsledky pokračujúcich amerických sankcií.

Juhokórejská agentúra Jonhap si všíma skutočnosť, že zjazd Kórejskej strany práce sa koná krátko pred inauguráciou nového amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa ujme úradu 20. januára. Dosluhujúci prezident Donald Trump sa pokúšal o vyriešenie sporov s Kim Čong-unom prostredníctvom spoločných schôdzok, čo sa mu však nepodarilo, aktuality.sk

X X X

Irán požiadal Interpol o vydanie medzinárodného zatykača na Trumpa

Irán požiadal policajnú organizáciu Interpol o vydanie medzinárodného zatykača na dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa v spojitosti s vlaňajším zabitím vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního.
„V tejto súvislosti sme na Interpole podali žiadosť o ‚červené upozornenie‘ proti 48 osobám vrátane Trumpa, amerických veliteľov a predstaviteľov Pentagónu, ako aj amerických vojakov v danom regióne,“ uviedol v utorok hovorca iránskeho rezortu spravodlivosti Golám Hosejn, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

Irán v danej záležitosti „konštruktívne spolupracuje“ aj so susedným Irakom, dodal hovorca vo vysielaní iránskej štátnej televízie.

Interpol (Medzinárodná kriminálna policajná organizácia – ICPO), založený v roku 1923, koordinuje policajné operácie svojich 194 členských štátov. Krajina môže pomocou „červeného upozornenia“ požiadať ostatné krajiny o vypátranie a zadržanie osoby.

Americká armáda 3. januára 2020 na Trumpov pokyn zabila Solejmáního počas návštevy Iraku pri raketovom útoku vykonanom bezposádkovým dronom neďaleko bagdadského letiska. O život vtedy prišiel aj jeho vplyvný iracký spojenec abú Mahdí Muhandis, zástupca hlavného veliteľa milícií Hašd Šaabí (Ľudových mobilizačných síl – PMF), Iránom podporovanej organizácie zastrešujúcej desiatky šiitských milícií.

Irán vydal zatykač na amerického prezidenta Donalda Trumpa
Generálmajor Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds, ktoré sú súčasťou elitných zložiek iránskych Revolučných gárd. V Iraku a ďalších krajinách tiež riadil činnosť milícií lojálnych Iránu.

Iránsky prezident Hasan Rúhání označil Solejmáního, ktorý zahynul ako 62-ročný, za národného hrdinu. Teherán pomstí jeho smrť „v pravý čas“ a súčasne podnikne právne kroky proti Trumpovi i Pentagónu, uviedol prezident islamskej republiky.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa stupňuje odvtedy, ako Trump v roku 2018 stiahol USA z tzv. jadrovej dohody svetových veľmocí s Iránom a obnovil sankcie voči krajine, čo tamojšia vláda považuje za stratégiu „maximálneho nátlaku“./agentury/

X X X

Za masívnym hackerským útokom v USA stálo Rusko, tvrdia tajné služby

Hackeri útočili na na počítačové systémy federálnej vlády a na dôležitú infraštruktúru v USA.
Americké tajné služby v utorok obvinili Rusko zo zodpovednosti za nedávno odhalený masívny hackerský útok na počítačové systémy federálnej vlády a na dôležitú infraštruktúru v USA. Informovala o tom agentúra DPA.
„Existujú indície, že za väčšinu alebo za všetky nedávno odhalené a pokračujúce kyberútoky na vládne aj nevládne počítačové siete je zodpovedná pokročilá trvalá hrozba (ATP), ktorá je pravdepodobne ruského pôvodu,“ uvádza vo vyhlásení, ktoré sumarizuje výsledky vyšetrovania.

Vyhlásenie spoločne vydali americký Federálny vyšetrovací úrad (FBI), Agentúra pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry (CISA), Úrad riaditeľa tajných služieb USA (ODNI) a Národná bezpečnostná agentúra (NSA).
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že cieľom hackerského útoku, bola zrejme špionáž, teda získavanie utajovaných informácií, a nie snaha o poškodenie počítačových sietí či o narušenie fungovania úradov a inštitúcií.
„Prijímame všetky nevyhnutné kroky, aby sme odhalili plný rozsah tejto (hackerskej) kampane a mohli na ňu náležite zareagovať,“ uvádza sa v utorňajšom vyhlásení vyšetrovateľov.

Trump vinil Čínu

CISA v decembri oznámila, že americké vládne úrady, dôležité subjekty v oblasti infraštruktúry, ako aj viaceré subjekty súkromného sektora, boli niekoľko mesiacov vystavené masívnemu kybernetickému útoku, ktorý trval minimálne od marca. Ihneď po odhalení útoku sa v USA objavili podozrenia, že za ním stálo Rusko, čo teraz s veľkou pravdepodobnosťou potvrdilo aj vyšetrovanie amerických tajných a bezpečnostných služieb.

Dosluhujúci prezident Donald Trump naopak naznačoval, že za útok mohla byť zodpovedná Čína.
Hackeri prenikli do počítačov federálnych úradov cez softvér americkej spoločnosti SolarWinds, ktorý v USA využívajú mnohé vládne agentúry aj súkromné firmy. CISA po odhalení útoku nariadila americkým úradom, aby sa od tohto softvéru odpojili, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy v utorok prudko vzrástli

Cena marcového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent vzrástla o 2,11 USD. Ceny ropy v utorok prudko vzrástli, o vyše 4 %. Trhy tak zareagovali na správy, že sa najväčší svetoví producenti dohodli na objeme produkcie vo februári a v marci.

Podľa zdrojov z OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) Rusko, ktoré nie je členom kartelu, zvýši vo februári a v marci produkciu o 65 000 barelov a Kazachstan o 10 000 barelov denne. A Saudská Arábia, líder OPEC, svoju produkciu dobrovoľne zníži o 400 000 barelov denne. Obáva sa totiž slabého dopytu po rope v kľúčových ekonomikách v dôsledku opätovného zavedenia blokád na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou vo februári sa v utorok o 18.34 h SEČ predával po 49,85 USD (40,62 eura). To bolo o 2,23 USD alebo 4,68 % viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania. Cena marcového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent vzrástla o 2,11 USD alebo 4,13 % na 53,20 USD za barel, aktuality.sk

X X X

Anektovaný Krym sa ocitá bez zásob vody. Hrozí na juhu Ukrajiny nová vojenská zrážka?

Prázdne vodné nádrže, tečúca voda len niekoľko hodín denne. Krym kvôli anexii prišiel o prepojenie s Dneprom, Moskva preto musí hľadať riešenie, ako na polostrov sladkú vodu opäť dostať. Mohutný Dneper, ktorý na juhu Ukrajiny miestnym ľuďom v 30. rokoch 20. storočia pomohol prežiť zdrvujúci hladomor, bol od 60. rokov, keď sa jeho voda vliala do 400-kilometrovej umelej vodnej cesty známej ako Severokrymský kanál, životodarným elementom aj pre krymskú pustatinu.

Vodou tamojšie polia či vinice zásoboval dlhé roky, až mnohí zabudli, ako sa vlastne sladká voda na polostrove objavila. No prišiel rok 2014 a Ukrajina sa po tom, čo Rusko anektovalo jej južný polostrov, rozhodla, že voda z Dnepra už na Krym prúdiť nebude.

Rieka sa stala jednou z mála silných pák, ktorú Kyjev mohol využiť v rokovaniach usilujúcich sa o prinavrátenie polostrova. Čas plynul a v médiách sa pravidelne začali objavovať správy o tom, že krymské úrady museli kde-tu pre sucho vyhlasovať stav núdze.

V roku 2018 ukrajinské úrady zverejnili satelitné snímky, ktoré ukázali, ako sa mení vzhľad stepy, ktorá bola dovtedy z 85 percent zásobovaná vodou z Dnepra. To, čo bolo dovtedy v severnej a centrálnej časti polostrova zelené, sa sfarbilo dožlta. Vyschlo až 70 percent vegetácie.

Ukázalo sa, že Krym sa ocitá vo vážnej ekologickej situácii, ktorú niektorí experti označovali slovami „prírodná katastrofa“, a tamojšie zásoby sladkej vody sú plne závislé len od priazne matky prírody – dažďa, ktorý spadne z neba.

Pritečie voda z Kubáne?

Rusi síce prišli s nápadom, že na Krym odklonia vodu z rieky Kubáň, ktorá vteká do Azovského mora – voda z Kubáne by sa prepravovala 300-kilometrovým potrubím po morskom dne –, no stále je otázne, čo z neho nakoniec bude. Podľa expertov by totiž išlo o zbytočný a drahý projekt.

Prietok Kubáne je totiž štyrikrát menší než prietok Dnepra, a pokiaľ by sa mali pokryť potreby Krymu, potrubím by sa tam muselo priviesť zhruba 80 percent objemu severokaukazskej rieky. Vznikla by ale nová otázka: Odkiaľ vezmú vody obyvatelia napríklad Krasnodarského regiónu?

Otázne je podľa expertov aj odsoľovanie morskej vody, ktoré využíva napríklad Izrael či Malta. Ide totiž o energeticky nákladné záležitosti – odsolená voda je podľa nich aj 10- či 15-krát drahšia. Zároveň, chemikálie z odsoľovacích technológií končia v mori, kde majú svoj dosah na morské ekosystémy.

To, že odsoľovanie problém na Kryme nevyrieši, priznal na svojej výročnej tlačovke aj ruský prezident Vladimir Putin a naznačil, že v hre môžu byť zásoby sladkej vody v podloží Azovského mora, čo by tiež vyžadovalo značné náklady.
V tomto sa Putin napríklad nezhodne s Rusmi dosadeným krymským premiérom Sergejom Aksionovom, ktorý nedávno tvrdil, že „jediným východiskom“ zo súčasnej situácie je odsoľovanie morskej vody.

„Ani 150 miliárd nepomôže“

Podľa Jurija Medovarova, ruského nezávislého experta na geológiu a mineralógiu, sa ale problém s vodou skrátka „nedá zaplaviť peniazmi“.

„Môžete na to vyčleniť 50 miliárd alebo 150 miliárd, ale voda na Kryme sa z toho neobjaví. Tvrdil som a tvrdím, že zásobovať polostrov vodou sa dá len z jednej rieky – Dnepra. Preto to i v 1954 spravili po tom, čo Krym prešiel k USSR,“ citoval vlani v jeseni experta web Krym Realii.

Koncom roka 2020 sa situácia na Kryme zhoršila a sociálnymi sieťami začali obiehať fotografie niektorých vyprahnutých jazier i nádoby s vodou, ktorá viac pripomínala kávu, než čistú pitnú vodu. Krymské úrady zverejnili dokonca informáciu, že blízko k „mŕtvemu objemu“ je najmenej päť rezervoárov.

V ruskej vláde ale obyvateľov Krymu upokojujú slovami – geologický prieskum našiel na polostrove nové zdroje sladkej vody. Kde presne, známe nie je.

Stiahnite vojsko, bude i voda

Kým časť obyvateľov Krymu si zatiaľ musí zvykať na novú nepríjemnú realitu, ktorá zahŕňa vodný harmonogram, keďže voda im z kohútikov a spŕch tečie len zopár hodín denne ráno a večer, a zásobovanie sa pitnou vodou nakúpenou v obchode, pretože z kohútikov z času na čas tečie skalená voda so sedimentom, Kyjev je v pozore, keďže zatiaľ je v otázke vpustiť na Krym vodu z Dnepra nekompromisný.

Jeho postoj je jasný – voda pritečie až po deokupácii polostrova.

„Podľa medzinárodného práva nesie zodpovednosť za civilné obyvateľstvo na okupovanom území okupačný štát, v tomto prípade Rusko. Za tie roky ruská okupačná vláda nezabezpečila možnosť vodu získať. Dávala peniaze na militarizáciu polostrova, vojenské základne, presídľovanie ľudí (na Krym, pozn. red) a o modernizáciu vodovodných potrubí či odsoľovacích zariadení sa nestarala,“ cituje ruskojazyčné vydanie magazínu Deutsche Welle Tamilu Taševovú zo zastupiteľstva úradu prezidenta Ukrajiny v Krymskej autonómnej republike (so sídlom v Kyjeve, pozn. red).
Podľa jej slov by na Kryme vody mohlo byť pre civilistov i dosť, no zásoby odčerpávajú potreby ruského vojska –na Kryme slúži vyše 31-tisíc ruských vojakov – a priemyselných podnikov.

To nedávno povedal i ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba naznačujúc, že vodu z Dnepra na Krym nepustia i preto, aby nezásobovali ruskú vojenskú mašinériu a polostrov, ktorý sa podľa neho premieňa „na jadrovú loď“.
Útok z Krymu? Zelenskyj by vraj mobilizoval aj ženy

Kvôli vode z Dnepra sa z času na čas opráši aj hypotetická situácia, že by sa Rusi k vode mohli nakoniec chcieť dostať i vojenskou operáciou. Ruská armáda mala na severe polostrova už niekoľkokrát cvičenie, naposledy koncom septembra – cvičenia Kaukaz-2020 sa zúčastnilo 80-tisíc mužov.

Nešlo len o príslušníkov ruskej armády, svoje tímy v oblasti Čierneho mora po boku Ruska trénovali aj Bielorusi, Číňania a Iránci. Práve blok Rusko-Čína-Irán si všímali vojenskí experti. Podľa nich zatiaľ neexistuje, no nie je vylúčené, že raz môže vzniknúť.

V blízkosti Krymu pravidelne cvičí aj ukrajinská armáda, v novembri si v Mykolajivskej oblasti napríklad skúšala taktiky, ktoré sa Azerbajdžancom osvedčili v operácii v Náhornom Karabachu. Odborníci sa však zhodujú, že pokiaľ by k úderu došlo, mohol by prerásť do veľkého vojenského konfliktu a Rusi by sa teoreticky mohli pokúsiť rozšíriť operáciu a nezostať len pri Chersonskej oblasti.

V tomto prípade dostávajú Ukrajinci rôzne rady a jednou z nich je napríklad tá, aby sa venovali výstavbe infraštruktúry, ktorá by bola nutná najmä na rýchly presun pozemných jednotiek. Ukrajina sa totiž na rozdiel od Rusov nemôže spoľahnúť na silnú flotilu a letectvo.