iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Špeciálna komisia skúmá v SR samovraždu Lučanského

Špeciálna pracovná komisia, ktorá sa má zaoberať okolnosťami samovraždy bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, dnes rokovala prvýkrát na pôde ministerstva spravodlivosti. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po rokovaní poznamenala, že rozšírila predmet šetrenia komisie aj na prešetrenie udalostí, ktoré sa stali pred samovraždou. Konkrétne o incident, pri ktorom si mal bývalý šéf polície poraniť oko.„Rozumiem tomu, že takáto udalosť vytvára mnohé otázniky. Je potrebné vyvrátiť pochybnosti a poskytnúť fakty, čo sa stalo," skonštatovala.

Členovia podpísali povinnosť mlčanlivosti a zároveň schválili štatút komisie. Pozrite si, ako ministerka Kolíková informovala o zriadení špeciálnej komisie: V komisii zasadnú traja zástupcovia koaličných strán - Milan Laurenčík (SaS), Juraj Krúpa (OĽaNO, Petra Hajšelová (Sme rodina) a troch zástupcov má aj opozícia - Denisa Saková (Hlas-SD), Marián Saloň (Smer-SD) a Marian Kotleba (ĽSNS).

Okrem toho členmi komisie sú aj dvaja novinári, jeden za Aktuality.sk a druhý za denník Pravda. Kolíková oslovila aj viacerých zahraničných expertov, ktorí budú členmi alebo expertmi komisie.

Šéfka rezortu spravodlivosti zároveň odmietla, že by sa rodina zosnulého nemohla dostať k lekárskej správe niekdajšieho policajného prezidenta.„Neviem o tom, že by sa rodina nedostala k nejakým informáciám," skonštatovala.
Zároveň dodala, že členovia komisie budú v prípade potreby komunikovať aj priamo s Lučanského rodinou.

Zverejnia všetko, čo zverejniť môžu

Kolíková sa vyjadrila aj k tomu, prečo doteraz nezverejnili kamerové záznamy, z ktorých by bolo jasné, ako to vyzeralo v čase, kedy sa Lučanský pokúsil o samovraždu, ktorá nakoniec skončila jeho smrťou. „Kamerové záznamy nemôžem zverejniť. Zmarilo by to trestné konanie. Zverejním ale dokumenty, ktoré je možné zverejniť," dodala.

Zároveň Kolíková hovorí, že z hľadiska šírenia dezinformácií, čelíme niečomu, čo je nevídané. Aj preto odmietla opozičnú kritiku.„Snažím sa urobiť všetko, čo považujem za dôležité. Nemám, čo skrývať. Ak sa ukáže, že som niečo zanedbala, som pripravená tomu čeliť.

Kontrolovať, nie vyšetrovať

Exministerka vnútra Denisa Saková (Hlas-SD), ktorá je tiež členkou komisie, po skončení prvého stretnutia upozornila, že nebudú vyšetrovacou, ale kontrolnou komisiou. „Či boli všetky úkony v pôsobnosti väzenskej stráže dodržané," skonštatovala.

Podľa nej, nie je jasné, či jej členovia budú môcť nahliadať do vyšetrovacieho spisu, ktorý sa týka Lučanského. Zákon totiž niečo podobné neumožňuje.

Saková tvrdí, že sa snažila presadiť ale, aby o činnosti komisie bola informovaná rodina Lučanského či jeho blízki ľudia. Tí by pritom, na rozdiel od členov komisie, nemuseli zrejme dodržiavať povinnosť mlčanlivosti.
„Pokiaľ dnes médiá čítajú v uzneseniach o obvineniach ako v románe a všetko publikujú, teraz my budeme spochybňovať blízke osoby generála Lučanského?" reagovala na otázku Aktuality.sk, aktuality.sk

X X X

Komisia, kauza Lučanský, má 17 členov vrátane odborníkov zo zahraničia

Nezávislá kontrolná komisia, ktorá má prešetriť úmrtie policajného exprezidenta Milana Lučanského i jeho skoršie zranenie oka, má 17 členov. Prizvaní sú tiež experti. Po prvý raz zasadla v pondelok, kde schválila svoj štatút. Členovia podpísali tiež záväzok mlčanlivosti. Verejnosť budú informovať až o záveroch prešetrovania, o ktorých budú hlasovať. Informovala o tom ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

V komisii sú koaliční i opoziční poslanci Národnej rady SR okrem zástupcov strany Za ľudí, nominant prezidentky SR Zuzany Čaputovej Radovan Pala, za verejnú ochrankyňu práv Tomáš Čitbaj, zástupcovia médií či odborníci zo zahraničia, napríklad bývalá česká ombudsmanka Anna Šabatová. Ako expertka bude pôsobiť napríklad odborníčka Monika Platek z Poľska.

Komisia by mala komunikovať i s rodinou Lučanského. Rovnako jej prednostne predstavia závery komisie. O záveroch bude komisia hlasovať. Ak niekto nebude súhlasiť, bude môcť zdôvodniť prečo. Kolíková potvrdila, že zvažovala aj vyvodenie politickej zodpovednosti. „Avšak napriek všetkým opatreniam nie vždy samovraždám dokážeme zabrániť,“ uviedla Kolíková. Celá udalosť ju mrzí a priznala, že ide o politickú kauzu.

Kolíková na brífingu neskôr uviedla, že momentálne nevidí dôvod uvažovať nad svojím odchodom z postu ministerky spravodlivosti pre prípad Lučanský. Táto mimoriadna udalosť je podľa nej politicky zneužívaná. Demisia v tejto chvíli by bola podľa nej prejavov zbabelosti.

Deklarovala, že urobí všetko preto, aby bol prípad riadne prešetrený. Ak sa ukáže, že v niečom pochybila, je pripravená tomu čeliť. Kolíková je na základe doterajších informácií presvedčená, že v prípade smrti Lučanského išlo o samovraždu.
Ministerka tiež priblížila, že plánujú publikovať niektoré dokumenty, pri ktorých riziko ohrozenia vyšetrovania dopredu zvážia. „Kamerové zábery nemôžeme zverejniť,“ skonštatovala. Marilo by sa tým trestné konanie.
Exministerka vnútra tiež informovala, že pohreb bývalého šéfa polície sa uskutoční v piatok.

Členovia komisie z radov koalície i opozície

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nominoval do nezávislej kontrolnej komisie šiestich členov. Traja sú z radov koalície a traja z radov opozície, okrem zástupcov strany Za ľudí. Ide o Juraja Krúpu (OĽANO), Milana Laurenčíka (SaS), Petru Hajšelovú (Sme rodina), Marián Saloňa (Smer), Mariana Kotlebu (ĽSNS) a Denisu Sakovú (Hlas).

Predseda parlamentu v tejto súvislosti poďakoval všetkým parlamentným stranám, že bez prieťahov reagovali a navrhli členov komisie z ich radov. „Som pevne presvedčený, že v čo najkratšom čase predstúpia títo poslanci bez zbytočného vytĺkania politického kapitálu, čisto pragmaticky, pred verejnosť a dajú odpovede na všetky otázky, ktoré dnes traumatizujú a zaujímajú našu spoločnosť,“ skonštatoval Kollár.

Komisia má preskúmať, či v prípade pokusu o samovraždu Lučanského nedošlo k pochybeniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). „Som presvedčená, že komisia dôjde k záverom, že ZVJS nezlyhal,“ zdôraznila ministerka Kolíková.

Zbor má ministerkinu plnú dôveru a nemá žiadne pochybnosti o tom, že by ZVJS zlyhal. „Musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sme vrátili dôveru voči zboru,“ dodala Kolíková. Rozhodnutie generálneho riaditeľa ZVJS Milana Ivana vzdať sa funkcie si vysoko váži.

Ako pripomenula členka komisie, poslankyňa NR SR Denisa Saková (nezaradená), komisia nemá vyšetrovať. Zámerom je preskúmať, či dodržali príslušníci ZVJS všetky postupy.

Beňová sa obrátila na európske inštitúcie

Poslankyňa Európskeho parlamentu za Smer Monika Beňová poslala vo veci smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského otvorené listy trom zástupcom európskych inštitúcií. Európske autority v nich vyzýva na zastrešenie a prešetrenie prípadu smrti Lučanského európskymi orgánmi. Informoval o tom hovorca Smeru Ján Mažgút.
Adresátmi sú predseda Európskeho parlamentu (EP) Iratxe Garcia Pérez, podpredsedníčka Európskej komisie a zároveň komisárka pre hodnoty a transparentnosť v EÚ Viera Jourová a poslanec EP a člen skupiny pre integritu Juan Fernando López Aguilar.

Beňová v listoch uviedla, že Lučanského pobyt vo väzbe nebol v zhode s európskym právnym štátom a kritizuje tiež jeho obmedzenie slobody pre obvinenia, „ktoré sú roky staré a tým logicky nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu svedkov, ktorí sú rovnako vo väzbe“.

Slovensko ako členský štát EÚ je podľa nej viazané základnými zmluvami, ktoré garantujú dodržiavanie základných ľudských práv, slobôd, ochrany ľudskej dôstojnosti a používaniu primeraných prostriedkov právneho štátu pri prípadnom porušení zákona.

„Beňová konštatuje, že v prípade smrti generála Lučanského bolo porušených viacero právnych predpisov a zmlúv zo strany vládnej moci na Slovensku, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ uviedol Mažgút.

Europoslankyňa tiež píše, že sa Lučanskému stali „veľmi zvláštne zranenia už dva týždne pred jeho smrťou a zároveň poukazuje na snahu vládnych predstaviteľov tieto skutočnosti spochybňovať a bagatelizovať, čo na celý prípad hádže tieň obrovského podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa“./agentury/

X X X

Prečo sme v komisii, ktorá preskúma smrť Milana Lučanského

Aktuality.sk majú svojho zástupcu v komisii, ktorá prešetrí prípad úmrtia bývalého šéfa polície Milana Lučanského.
Smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vyvolala kontroverzné reakcie politikov aj verejnosti, ktorých výsledkom je informačný chaos – živná pôda pre konšpirátorov a vytĺkanie politického kapitálu.

Sprehľadneniu situácie veľmi nepomohla ani kostrbatá komunikácia citlivej témy ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a ďalšími predstaviteľmi štátnych autorít. Keď ministerka oznámila, že bude iniciovať vznik komisie, ktorá preverí okolnosti smrti Milana Lučanského, rozhodli sme sa, že chceme byť pri tom.

Dôvody sú zrejmé a je ich hneď niekoľko.

Verejná diskusia okolo smrti bývalého vysokého policajného funkcionára obvineného z korupčnej trestnej činnosti bola vedená takmer výhradne extrémistami, konšpirátormi a opozičnými politikmi, ktorí majú sami blízko ku korupčným kauzám.

Samovražda, ktorú nespochybnila ani rodina Milana Lučanského, ani jeho právny zástupca, sa dnes prirovnáva k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dokonca vznikla akási iniciatíva „Všetci za Milana“, ktorá nie je správna už vo svojej podstate. Namiesto snahy ozrejmiť nezodpovedané otázky ide totiž o vypočítavú manipuláciu s emóciami nahnevaných a frustrovaných ľudí, ktorí tak vyjadrujú nesúhlas s krokmi vlády Igora Matoviča.

Zároveň ide o cynické relativizovanie úkladnej vraždy mladého novinára, ktorý chcel svojou prácou dosiahnuť, aby sme žili v spravodlivom štáte, chrániacom poctivých ľudí a bojujúcom proti mafii. Ako redakcia, kde Ján Kuciak pracoval, sa preto musíme ostro ohradiť aj proti spájaniu vraždy novinára so smrťou policajného funkcionára.

Zaregistrovali sme informácie, že na výročie vraždy Jána a Martiny sa pripravujú protivládne demonštrácie, ktoré sa majú niesť v duchu spomienky na Milana Lučanského. Ako človek, ktorý Milana Lučanského poznal, som presvedčený, že ide o ďalšie zneužívanie smrti policajného generála, ktorý si nezaslúži, aby sa takto zaobchádzalo s jeho menom.

K rozhodnutiu mať v komisii zástupcu redakcie prispeli aj podnety od verejnosti, aby sme prípad pozorne sledovali, pretože sa vďaka mýtom a konšpiráciám spojeným so smrťou Milana Lučanského reálne otriasajú zvyšky dôvery v kľúčové inštitúcie štátu. Vďaka členstvu v komisii budeme predĺženou rukou verejnosti s možnosťou pýtať sa aj na veci či okolnosti, na ktoré by sa iní členovia komisie nepýtali. Naším cieľom je hľadať pravdu, čo je ďalší dôvod, prečo sme využili možnosť byť k faktom čo najbližšie.

Verejne vám garantujeme, že nebudeme vynášať informácie o práci komisie, ak bude pracovať v prospech veci. Hneď ako zaregistrujeme akékoľvek snahy prekrúcať fakty, interpretovať ich skreslene či dokonca úplne klamať, budeme mať možnosť konfrontovať dotyčných a budeme to robiť.

Informácie, ktoré budeme môcť zverejniť, budeme zdieľať s kolegami, ktorí o ne prejavia záujem. V čase, keď sme prejavili záujem byť v komisii, sme totiž nevedeli, či tam budú zástupcovia viacerých médií. Informácie nebudeme zdieľať s konšpiračnými médiami, ktoré zneužívajú smrť Milana Lučanského a radikalizujú spoločnosť.
Byť v široko koncipovanej komisii nie je privilégium. Sme si vedomí, že treba vrátiť dôveru v systém a sme pripravení byť toho súčasťou.

Po vražde Jána a Martiny nám vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák ponúkol, že sa môžeme stať súčasťou vyšetrovacieho tímu. Odmietli sme. Nemáme na to vzdelanie ani kvalifikáciu, nemá to veľkú oporu v zákone. Navyše sme vedeli, že to budú môcť zneužiť ľudia namočení vo vražde alebo v korupčných kauzách, na ktorých Ján Kuciak pracoval.
Byť členom komisie, kde majú byť aj zástupcovia európskych organizácií, je niečo iné. Budeme mať rovnaké informácie ako mnohí poslanci parlamentu, zástupcovia prezidentského paláca či verejnej ochrankyne práv. Budeme ich mať v základnej forme rovnako ako oni a budeme k nim pristupovať s maximálnou zodpovednosťou.

Zamedziť konšpiráciám a manipulácii by mal aj úrad inšpekčnej služby. Policajná inšpekcia na čele s niekdajším blízkym spolupracovníkom Milana Lučanského preverí, či nepochybili príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, a posúdi okolnosti vzniku smrti bývalého policajného prezidenta či prípadnú účasť iných osôb.

Chceme byť vierohodnou alternatívou tým, ktorí sa zo smrti Milana Lučanského snažia vyťažiť politické body alebo destabilizovať systém. Je to náš záväzok a naša spoločenská zodpovednosť voči vám aj voči Milanovi Lučanskému, aktuality.sk

X X X

Dozorcovia o Lučanskom: My sme nepochybili

Keď bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, požiadal o možnosť telefonovať s manželkou. Odpoveď od orgánov činných v trestnom konaní prišla do väznice v Prešove, kde bol vo väzbe, až 31. decembra. Teda na druhý deň po jeho smrti.

Na aktuálnu situáciu okolo úmrtia Lučanského reagovali aj členovia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). „Je nám nesmierne ľúto, že sme nedokázali zabrániť tejto tragédii,“ píšu v liste, ktorý adresovali prezidentke, poslancom Národnej rady, vláde a ministrom, ombudsmanke, generálnemu prokurátorovi a verejnosti.

„Príslušníkom a zamestnancom ZVJS neprináleží súdiť a komentovať, či dôvody na vzatie do väzby boli v prípade p. Lučanského tak, ako aj u iných obvinených osôb objektívne splnené, ale faktom ostáva, že sme sa vplyvom rôznych aktuálnych okolností v spoločnosti a následnej masívnej medializácie prípadu p. Lučanského dostali do pozície zodpovedných za celú situáciu, a ako jediní znášame dôsledky ešte oficiálne nevyšetrenej tragédie p. Lučanského,“ pokračujú autori listu, ktorí podpísali desiatky príslušníkov a zamestnancov ZVJS.

„Striktne odmietame … obvinenia …, že sme sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na jeho zraneniach, rozhodnutiach a následnej smrti,“ tvrdia dozorcovia a upozorňujú, že sa plánujú brániť aj právnou cestou. Pripomínajú, že Lučanskému bola nariadená kolúzna väzba, aby nemohol pôsobiť na spoluobvinených alebo svedkov,
prípadne mariť dôkazy.

„Ak je obvinený v kolúznej väzbe, má umožnený kontakt len so svojim obhajcom. Všetky ostatné kontakty, vrátane kontaktu s rodinou, sú umožnené len so súhlasom OČTK alebo súdu. ZVJS v žiadnom prípade neodopiera obvineným v kolúznej väzbe kontaktovanie svojich blízkych. Pri prijímaní do väzby bol p. Lučanský tak, ako každý iný obvinený vo väzbe, poučený o svojich právach a povinnostiach, vrátane možnosti požiadať OČTK alebo súd o súhlas telefonovať a prijímať návštevy. Poučenie p. Lučanský podpísal, pričom pri nástupe do väzby nevyužil možnosť požiadať o tento súhlas,“ vysvetľujú príslušníci ZVJS.

Ďalej konštatujú, že v čase Lučanského hospitalizácie vo väzenskej nemocnici v Trenčíne ho opäť upozornili na možnosť požiadať o takýto súhlas. „Až na základe tejto iniciatívy sa p. Lučanský rozhodol požiadať OČTK, aby mu bolo umožnené telefonovať s manželkou,“ pokračuje opis udalostí. Príslušníci ZVJS dodávajú, že odpoveď OČTK, teda NAKA, prišla do prešovskej väznice až 31. 12. 2020, teda deň po smrti Milana Lučanského. Odpoveď bola, že OČTK neudelila súhlas, aby sa mohol skontaktovať s manželkou./agentury/

X X X

Internetom sa šíria falošné fotografie mŕtveho policajného exprezidenta Lučanského

Polícia upozorňuje na fotografie, ktoré sú niektorými užívateľmi sociálnej siete označované ako snímky, na ktorých sa má nachádzať bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský. Fotografie zobrazujú inú osobu, ktorá sa v októbri 2020 stala terčom fyzického útoku.

V súvislosti so šírením tejto dezinformácie polícia posudzuje trestnoprávnu zodpovednosť osôb, ktoré ju publikovali. Vo svojom profile Hoaxy a podvody – Polícia SR o tom informoval Policajný zbor.Bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský zomrel v stredu 30. decembra po tom, ako sa deň predtým v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

Klub generálov vyzýva na prešetrenie udalostí

Občianske združenie Klub generálov SR vyzýva generálneho prokurátora SR a znalcov z odboru súdneho lekárstva na dôsledné vyšetrenie udalostí, ku ktorým došlo krátko po uväznení zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského 9. decembra a po jeho návrate do prešovskej väznice 29. decembra 2020. S výsledkami majú oboznámiť verejnosť. Informoval o tom tajomník klubu Tibor Gaplovský.

Udalosti, ku ktorým došlo vo väznici v Prešove a viedli k smrti Lučanského, podľa generálov vyvolali množstvo otáznikov a vyžadujú si dôsledne vyšetrenie. A to bez ohľadu na to, či sú podozrenia voči Lučanskému dôvodné. „Vec nemožno považovať za uzavretú tým, že politickú zodpovednosť prevzal generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, náš kolega generál Milan Ivan,“ dodali.

Klub pripomenul, že mnohí z jeho členov, ale aj viacerí prokurátori a policajti, koaliční aj opoziční politici hodnotili jeho úsilie v boji s organizovaným zločinom vysoko pozitívne. Prispel podľa nich k odhaleniu a usvedčeniu nemalého počtu páchateľov závažných zločinov. „Poznali sme ho ako priameho človeka a odhodlaného bojovníka proti zločinu. Veľmi nás preto prekvapilo jeho stíhanie, zatknutie a vzatie do väzby,“ dodali. /agentury/

X X X

Siahnuť si na život v cele sa dá, ale nie je to ľahké

Dlhoročný príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže hovorí, že spáchať samovraždu vo väzbe je možné. No najmä v prípade človeka, ktorý sa len nedávno vážne zranil, čiže mal byť pod ustavičným dohľadom, je podozrivá.
Príslušník zboru, ktorý si neželá byť menovaný, pracuje vo väzniciach už vyše dvadsať rokov. Vraví, že ak niekto za mrežami chce ukončiť svoj život, cestu, ako to spraviť, si nájde. Sám sa s tým osobne stretol.

„Spáchať samovraždu za mrežami ústavu je možné, stáva sa to. Bol som svedkom viacerých takýchto pokusov. Videl som, ako sa väzni obesili na remeňoch. Nevidel som však ešte, aby sa niekto pokúsil obesiť teplákmi alebo teplákovou bundou,“ hovorí s tým, že nevylučuje ani takúto možnosť.

Podľa neho si však väzni častejšie podrezávajú žily. „Mávajú v celách žiletky na holenie alebo použijú pohár, plech, ale väčšinou sa im takýto pokus nepodarí,“ hovorí muž.

Čo sa týka miest v ústave na výkon trestu a odňatia slobody, kde sa je možné obesiť, vie o dvoch. „Keď sa idú umývať do umyvárne, dá sa obesiť o železnú konštrukciu, ktorá je hore na strope, priložia si stoličku a je… Potom, ak nie tam, tak v cele, otvoria si okno a zavesia sa o mrežu. Inak sa nemajú kde, len o niečo pevné, niekedy sa pokúšajú aj o radiátor, a to takým spôsobom, že si tam sadnú. To je ale fyzicky možné len veľmi ťažko. Či človek chce, alebo nie, telo sa proti takejto smrti udusením bráni, je to reflex,“ konštatuje príslušník zboru.

Kamery snímajú iba priestory chodieb. Cely kontrolujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v pravidelných intervaloch.„Chodia raz za polhodinu alebo hodinu. Do cely sa dívajú cez priezor na dverách. Teoreticky sa dá vypočítať, kedy obvineného videli a koľko bude mať teda času na to, aby si siahol na život,“ myslí si príslušník.

Vysvetľuje, že obvinený vo väzbe sa môže o celu deliť aj s inými obvinenými. No nesmú byť obvinení v jednom prípade, aby sa nemohli navzájom ovplyvňovať. Skôr je neobvyklé, ak je väzeň dlhší čas sám, samotka je vnímaná ako trest, pripomína./agentury/

X X X

Kandidátom Rady prokurátorov na špeciálneho prokurátora je Peter Kysel

Kandidátom Rady prokurátorov SR na funkciu špeciálneho prokurátora je prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel. Na mimoriadnom zasadnutí v Žiline o tom v pondelok rozhodli členovia Rady prokurátorov SR.
„Celkovo sme vyhodnotili jeho prezentáciu ako lepšiu. Ale bolo to veľmi ťažké rozhodovanie, lebo ide v obidvoch prípadoch o veľmi kvalitných kandidátov. Keby sme mohli navrhnúť viacerých, navrhli by sme obidvoch,“ povedal predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat. Druhým uchádzačom bol prokurátor ÚŠP Ján Šanta.

Kandidáta rady prokurátorov podľa Purgata favorizuje, že je veľmi kvalitný prokurátor. „Ovláda agendu špeciálnej prokuratúry, je morálne bezúhonný, pozná problematiku Úradu špeciálnej prokuratúry. Predostrel celú škálu problémov, ktoré tam sú, aj s návrhmi ich riešení,“ doplnil Purgat.

Nominácie na kandidátov sa môžu podávať do 8. januára. Šéfa ÚŠP majú poslanci voliť na schôdzi, ktorej začiatok je naplánovaný na 26. januára. Okrem Petra Kysela bude kandidovať aj obhajca a exminister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic. Toho navrhol koncom decembra dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Kandidáti budú musieť prejsť verejným vypočutím v ústavnoprávnom výbore.

Kandidátov môžu navrhovať poslanci Národnej rady (NR) SR, minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, generálny prokurátor, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie./agentury/

X X X

Nemecká kancelárka Angela Merkelová odchádza?

Agentura AP: Racionálna manažérka svetových kríz, ktorej v istej chvíli dokonca pripadla neoficiálna úloha líderky slobodného sveta, hoci ju sama odmietala. Ale aj politička, ktorá málokedy prišla s nejakou veľkou víziou. Kariéra nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa pomaly blíži ku koncu.

Onedlho sa dozvieme, kto povedie jej Kresťanskodemo¬kratickú úniu (CDU). A v jesenných voľbách sa už Merkelová nebude uchádzať o post kancelárky, hoci je pravdepodobné, že konzervatívci boj o hlasy Nemcov vyhrajú.
Bude to politická zmena roka. Odchod Merkelovej bude mať vplyv na svet, na Európsku úniu a určite aj na Slovensko. Veď nemeckú vládu vedie nepretržite od 22. novembra 2005. V júli bude mať kancelárka 67 rokov, čo sa pri politikoch neráta ako vysoký vek. Politológ Christian Schweiger z Technickej univerzity v Chemnitzi si preto dokonca myslí, že Merkelová možno predsa len ešte nikam neodchádza, i keď to verejne oznámila.

„Nie som si celkom istý, či odstúpi z postu kancelárky. Viem si celkom dobre predstaviť, že Merkelová bude nasledovať svojho mentora Helmuta Kohla a svoj sľub, že v roku 2021 skončí, stiahne,“ reagoval pre Pravdu Schweiger.
Podľa odborníka by súčasná kancelárka mohla prípadnú snahu zotrvať v pozícii vysvetliť problémami, ktoré krajinu asi čakajú najmä v súvislosti s pandémiou choroby COVID-19. „Predpokladám, že Nemecko bude čeliť ekonomickej a sociálnej kríze. Samozrejme, čo sa týka ďalších krokov Merkelovej, veľa bude závisieť od toho, kto sa stane novým lídrom CDU,“ vysvetlil Schweiger.

Boj o CDU

A tu nie je nič isté. O svojom šéfovi majú kresťanskí demokrati rozhodnúť na digitálnom kongrese 15. až 16. januára. V hre sú traja uchádzači. Armin Laschet, Norbert Röttgen a Friedrich Merz. K Merkelovej má najbližšie prvý menovaný. Laschet je premiérom spolkovej krajiny Severné Porýnie – Vestfálsko. Kancelárka sa však minimálne verejne do súperenia o líderstvo veľmi nezapája. Merkelová totiž v súvislosti s bojom o post šéfa kresťanských demokratov už raz musela prehltnúť horkú pilulku. V decembri 2018 skončila ako predsedníčka CDU a nahradila ju Annegret Krampová-Karrenbauerová, čo pozorovatelia vtedy pokladali za víťazstvo kancelárky. Merkelovej nástupkyňa však na svojom poste dlho nevydržala. Vo februári 2020 Krampová-Karrenbauerová na funkciu líderky CDU rezignovala.

Ten, kto sa tentoraz stane predsedom konzervatívcov, bude mať veľkú šancu, že nahradí Merkelovú v kancelárskom úrade. Voľby v Nemecku sa budú konať asi 26. septembra. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky inštitútu Infratest dimapby pre televíziu ARD by CDU so svojou sesterskou CSU v Bavorsku získala 36 percent hlasov. Nasledujú Zelení (21 percent), SPD (15), krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (10), Ľavica (7) a liberálna FDP (6).
Odkaz kancelárky

„Z môjho pohľadu má Merkelová štyri hlavné silné stránky. K politike a politickým rozhodnutiam pristupuje vedecky a analyticky. Je trpezlivá. Má zmysel pre hľadanie kompromisu. A má skúsenosti, veď je pri moci viac ako 15 rokov, čo z nej robí momentálne najdlhšie vládnucu šéfku vlády v Európskej únii,“ uviedol pre Pravdu expert na nemeckú politiku Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity. „Všetko toto zmizne, keď odíde z úradu. Myslím si, že bez nej sa budú v nemeckej a európskej politike ťažšie hľadať kompromisy. Sila Berlína v EÚ a na globálnej scéne sa zníži. Merkelová vie, ako si poradiť s lídrami, ako sú maďarský premiér Viktor Orbán či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ide na nich rôznymi spôsobmi. Bez Merkelovej však budú mať títo politici väčší vplyv a menej sa budú kontrolovať. Na druhej strane jej najväčšou slabinou je, že nie je líderka s víziou, ktorá inšpiruje,“ myslí si expert.

Schweiger pripomenul, že keď Merkelová naozaj skončí, budú ju opisovať ako kancelárku, ktorá previedla Nemecko cez tri výrazné krízy. „Eurozónovú, utečeneckú a pandemickú. V krajine prevláda predstava, že ich dobre zvládla, ale ja si nie som až taký istý. Merkelovej manažment problémov v eurozóne a utečeneckej krízy zásadne rozdelil EÚ a doposiaľ sa tieto rozdiely nepodarilo preklenúť. Počas súčasnej pandémie zase Merkelová váhala a v lete vláda nepripravila dostatočnú stratégiu pre druhú vlnu ochorenia COVID-19, ktorej príchod sa dal predpokladať,“ tvrdí politológ.
Nemecko je z veľkých európskych štátov najmenej postihnuté pandémiou, ale počty mŕtvych mu v posledných týždňoch začali rýchlo stúpať. V decembri v krajine COVID-19 zabil až 16 718 ľudí. To je viac ako polovica celkových obetí, ktorých je 33 071.

V auguste 2019 s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Berlíne.Autor: SITA/AP, Wolfgang Kumm
Aj Slovensko sa musí pripraviť

Odchod Merkelovej z funkcie bude pozorne sledovať aj stredná a východná Európa. Kancelárka časť života prežila v Nemeckej demokratickej republike. Dá sa povedať, že pre nuansy postkomunistického priestoru má isté pochopenie.
„Merkelovú vnímam ako niekoho, kto je pre krajiny nášho typu veľmi dobrým lídrom Nemecka. V Európe sú štáty ako Francúzsko či Belgicko, ktoré nemajú problém s vynechaním menších a najmä nových členov EÚ, aby si mohli rozbehnúť svoje iniciatívy. Merkelová však vždy v tomto trochu ťahala za záchrannú brzdu a pripomínala, že sa musíme dohodnúť všetci,“ povedal pre Pravdu predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí).

„Merkelová nie je svätá. Tak, ako všetci ostatní politici, aj ona sleduje záujmy vlastnej krajiny. Tie sú spojené s tým, že Nemecko už nikdy nechce byť pohraničnou krajinou možného konfliktu, ako to bolo za studenej vojny. Chce byť obklopené priateľskými štátmi ako Česko, Poľsko, pobaltské krajiny, Maďarsko a Slovensko. Preto sa ich Merkelová snaží chápať. A áno, je z NDR. Aj teraz sa ukázalo, že len ona mala trpezlivosť pri rokovaniach o Pláne obnovy a rozpočte s divokejšími členmi nášho regiónu – s Maďarskom a Poľskom,“ konštatoval Valášek.

„Kľúčový odkaz Merkelovej spočíva v tom, že pri politických rozhodnutiach je výrazné rovnítko medzi nemeckými a európskymi záujmami. Respektíve veľká snaha Berlína, aby nemecká politika bola v súlade so širšou politikou EÚ, hoci by to znamenalo krátkodobé ústupky a straty,“ tvrdí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorého strana Spolu patrí rovnako ako CDU k európskym ľudovcom.

„S Merkelovou asi odíde nekonečná miera trpezlivosti opakovane a neúnavne rokovať s partnermi v únii. O to viac by sa Slovensko malo tlačiť svojimi aktivitami, návrhmi a rozhodnutiami do centra politického diania v EÚ. Dvadsaťsedmička nie je homogénna. Ktokoľvek príde po Merkelovej, bude menej výrazným hráčom, a možno bude aj menej trpezlivý. Záujmom Slovenska by však malo byť, aby sme dlhodobo uspeli v európskej politike. Je preto dobré, aby sme v každom prípade boli súčasťou širšej koalície v únii, ktorá chce formovať budúcnosť EÚ,“ pripomenul Bilčík.

Bude Merkelová vládnuť najdlhšie?

Helmut Kohl (CDU) je v histórii demokratického Nemecka najdlhšie vládnucim kancelárom, v úrade vydržal 16 rokov a 26 dní. Angela Merkelová je kancelárkou 15 rokov a 43 dní. Ak sa po voľbách v septembri nepodarí veľmi rýchlo zostaviť vládu, je pravdepodobné, že Merkelová, ktorú na začiatku politickej kariéry volali Kohlovo dievča, rekord svojho mentora prekoná./agentury/

X X X

V ČR spustili nový 150-kilometrový plynovod

Maximálna prepravná kapacita plynovodu dosahuje 27,5 miliardy kubických metrov ročne, križuje 353 ciest, 99 riek a potokov a 13 železničných tratí. V Českej republike v pondelok spustili do prevádzky nový, 150 kilometrov dlhý vysokotlakový plynovod. S odvolaním sa na oznámenie prevádzkovateľskej spoločnosti Net4Gas o tom informovala agentúra DPA.

Plynovod vedúci v smere východ – západ umožní, okrem iného, prepravu ruského zemného plynu do nemeckého Bavorska. Potrubie sa začína na hraniciach Česka so Saskom, odkiaľ sa napája na plynovod Eugal smerujúci z nemeckého severovýchodu. Nový český plynovod sa končí v distribučnom centre na západe ČR, neďaleko hraničného priechodu Waidhaus, kde sa následne pripája na stredoeurópske potrubné vedenie Megal.

Maximálna prepravná kapacita plynovodu dosahuje 27,5 miliardy kubických metrov ročne, križuje 353 ciest, 99 riek a potokov a 13 železničných tratí. V Otviciach pri Chomutove vznikla nová kompresorová stanica, ktorá slúži na zvýšenie tlaku a prepravu zemného plynu. Celý projekt s názvom Capacity4Gas, s ktorého realizáciou sa začalo v roku 2017, stál v prepočte vyše 540 miliónov eur./agentury/

X X X

Sulík: Aukcie na obnoviteľné zdroje musia počkať, zvyšujú ceny elektriny

Podporoa obnoviteľných zdrojov energie je na SLovensku podľa ministra hospodárstva neúnosne vysoká.
Spustenie aukcií na nové obnoviteľné zdroje (OZE) elektrickej energie zatiaľ Ministerstvo hospodárstva (MH) SR odkladá. Rezort v súčasnosti rieši, ako znížiť náklady na tarifu za prevádzku systému (TPS), cez ktorú sa vypláca podpora pre obnoviteľné zdroje a zároveň zachovať súčasné ceny elektriny. Informoval o tom minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Matovič chce v Európe vytvoriť alianciu jadrových krajín

TPS je súčasťou ceny elektrickej energie a pri súčasných cenách je rozdiel medzi jej výberom od spotrebiteľov a dotáciou pre dodávateľov takmer 100 miliónov eur ročne.

„Aukcie na obnoviteľné zdroje sme odložili a ešte chvíľu odkladať budeme. Treba si uvedomiť, že každá aukcia zaťažuje vzťah medzi TPS a podporou obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ by niekto chcel vyrábať solárnu elektrinu bez dotácií a dodávať ju do siete, na čo potrebuje tiež povolenie, v tom sme ústretoví,“ povedal Sulík.

Podpora OZE je podľa ministra extrémne vysoká a TPS so sadzbou 23 eur na megawatthodinu (MWh) má Slovensko jednu z najvyšších v Európe. Kedy by sa mohli akcie na obnoviteľné zdroje nanovo spustiť, zatiaľ nie je jasné.
Podľa šéfa rezortu hospodárstva by sa tarifa za prevádzku systému mohla znížiť po takzvanom repoweringu, ktorý znamená predĺženie zmlúv so súčasnými prevádzkovateľmi OZE o päť až desať rokov so súčasným znížením výšky podpory.
Usporené financie však rezort plánuje využiť na úhradu historického dlhu voči distribučným spoločnostiam za rok 2019. „Keď mám na výber TPS nezvýšiť, aby sme boli konkurencieschopní, čo sa týka nášho priemyslu, tak beriem určite toto,“ dodal Sulík. Slovensko však na druhej strane bude musieť plniť klimatické ciele EÚ a podiel OZE zvyšovať./agentury/

X X X

Ruší sa externá časť maturitnej skúšky aj testovanie piatakov

Externá časť maturitnej skúšky v školskom roku 2020/2021 sa ruší. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa uskutoční v termíne od 12. apríla. Ústna forma internej časti bude v termínoch od 17. mája. Rovnako sa ruší Testovanie 5. V pondelok večer o tom na sociálnej sieti informoval minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS).

Termín na vyskúšanie a hodnotenie žiakov za prvý polrok školského roka 2020/2021 sa predlžuje do 31. marca.
Správu aktualizujeme.

Gröhling a ÚMS považujú otváranie škôl za mimoriadne rizikové

Gröhling aj Únia miest Slovenska (ÚMS) s jej členskými mestami považujú otváranie škôl za mimoriadne rizikové. V pondelok absolvovali on-line stretnutie k aktuálnym otázkam súvisiacim s testovaním žiakov a otváraním škôl v januári. Informovala o tom hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

ÚMS konštatuje, že aj napriek maximálnemu úsiliu zástupcov miest v spolupráci s kompetentnými rezortmi a odborníkmi, súčasná situácia je vzhľadom na rekordné čísla infikovaných ľudí mimoriadne kritická.

Každý ďalší krok je preto podľa ÚMS nevyhnutné mimoriadne pozorne a zodpovedne zvážiť. „Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu a odporúčania epidemiológov otváranie škôl považujem za mimoriadne rizikové. Máme pred sebou sériu rokovaní, verím, že čo najskôr nájdeme bezpečné a efektívne riešenie, ktoré umožní našim deťom vrátiť sa späť do škôl,“ uviedol minister školstva.

„Situácia je mimoriadne vážna, mestá však s dôverou rešpektujú odporúčania odborníkov a rezortu školstva. Prioritou každého z nás zostáva zabezpečiť čo najskorší návrat detí späť do škôl. O dva týždne sa budeme pripravovať na antigénové testovanie pre žiakov, rodičov a pedagógov od 22. do 24. januára,“ uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.
Ako dodal, potrebné je byť trpezlivý, pretože všetci majú spoločný cieľ. Prioritou ÚMS a všetkých jej členských miest je, aby sa deti aj ich rodičia mohli čo najskôr vrátiť späť do normálneho života. Mestá sú pripravené urobiť maximum, čo je v ich silách, aby spoločne s ministerstvom školstva a odborníkmi pripravili bezpečné prostredie vo všetkých školách a to čo najskôr, nie však na úkor zdravia.

V pondelok sa uskutočnilo on-line stretnutie vedenia rezortu školstva s primátormi 70 najväčších miest na Slovensku. „Najneskôr v utorok 5. januára vydáme informácie, ako sa bude pri otvorení škôl v januári postupovať a budeme informovať samosprávy, SK8, zriaďovateľov, školy, ako aj profesijné organizácie,“ uviedol na sociálnej sieti šéf rezortu školstva./agentury/