iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Môžeme ho dať aspoň do truhly? pýta sa manželka policie

... List a obrázok od rodiny Lučanskému nedali: Generál Milan Lučanský bol úplne odrezaný od rodiny. List s obrázkom od dcéry ani balík s vecami mu podľa manželky vôbec nedali a nedozvedel sa tak, ako na neho myslia. „Náš Milan sa ocitol v úplnej izolácii. Žiadna prezumpcia neviny neexistuje. Dostal sa do horších podmienok, ako keď by bol odsúdený.

Po jeho vzatí do väzby som mu napísala list. Naša dcéra mu nakreslila obrázok. Do balíka sme pribalili televízor a hodinky. Za tri týždne nič nedostal. NIČ! Nemal žiadne správy o tom, ako na neho myslíme, ako ho podporujeme. Dúfam, že list aj kresba sa nám vrátia čím skôr. Aby sme mu ich konečne dali… do truhly…“ napísala Martina Lučanská na sociálnej sieti.

Stovky sviečok pre Lučanského

Ľudia počas víkendu vzdali hold generálovi Milanovi Lučanskému zapaľovaním sviečok pri policajných staniciach. Najviac ich bolo pri budove Policajného prezídia v Bratislave na Račianskej ulici, kde bola symbolicky prevesená aj čierna zástava, ktorú tam doniesol niekto z ľudí. Minister vnútra Roman Mikulec čiernu zástavu odmietol vyvesiť. Počas nedele sviečok výrazne pribudlo.

Na miesto piety prúdili desiatky ľudí. Metskí policajti ich upozorňovali, aby sa nezhromažďovali v skupinách, ale nebránili prítomným zapaľovať sviečky a chvíľu postáť a uctiť si pamiatku generála Lučanského. Na miesto prišli pre telefonáty, že je tam veľa ľudí.

Posledná rozlúčka so zosnulým Milanom Lučanským má byť v piatok v Štrbe.

Martina Lučanská sa poďakovala za prejavy úcty zo strany ľudí, ktorú prejavili jej manželovi. Osobitne sa poďakovala zdravotníkom z Prešova. „Moja veľká vďaka patrí osobne primárovi nemocnice v Prešove, Borisovi Mavrodievovi, ktorý prišiel do práce napriek dovolenke. Jeho prístup a práca boli ukážkové a celej nemocnici patrí naše ĎAKUJEM,“ uviedla na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Naď o hrozbách pre Slovensko: Špionáž, propaganda, každodenné kybernetické útoky

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) ocenil, že vláda schválila novú bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Ako podotkol v rozhovore pre TASR, bezpečnostné prostredie je zásadne odlišné od roku 2005, keď vznikli posledné parlamentom prijaté dokumenty. Z Obrannej stratégie SR budú v rezorte vychádzať aj pri aktualizácii Dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl. V januári má o dokumentoch rozhodovať Národná rada SR.

„Som mimoriadne vďačný, že sme 16. decembra schválili na vláde bezpečnostnú a obrannú stratégiu,“ uviedol Naď. V stratégiách sa podľa ministra Slovensko jasne hlási k Európskej únii a NATO. Zároveň reflektujú aktuálne geopolitické prostredie. Do prípravy dokumentov zapojili podľa jeho slov všetky ministerstvá, ale aj mimovládne organizácie, expertov, akademickú oblasť i politické strany.

Vplyv na bezpečnosť majú dnes najmä hybridné hrozby, ako sú špionáž, štátom riadená propaganda, či kybernetické útoky. Ako priblížil minister, každý deň evidujú desiatky kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru SR. V kyberobrane má Slovensko podľa neho špičkových ľudí. Ako však poznamenal, záleží aj od zodpovednosti konkrétneho človeka za počítačom.

Bývalý minister obrany Peter Gajdoš (SNS) má k stratégiám výhrady. Chýba mu napríklad pomenovanie toho, ako konkrétne bude štát reagovať na hrozby a na čom presne bude postavená naša bezpečnosť. „Iste, prázdnych a absolútne nič nehovoriacich fráz typu ‚celoštátny prístup‘ a ‚celospoločenský prístup‘ je v dokumentoch plno, ale, žiaľ, nič, ale vôbec nič konkrétne. Teda pardon, okrem tej jednej, a to americkej prítomnosti v Európe,“ komentoval.

Je podľa neho dôležité, aby sa nestalo pravidlom, že pri každom väčšom domácom probléme, akým je napríklad aktuálna pandémia, bude potrebné aktivizovať ozbrojené sily a skrývať to za ich zákonom stanovenú asistenčnú úlohu.
Hovorí, že stratégie by sa mali pozerať dopredu, riešiť prevenciu, ale tieto dokumenty podľa neho tento rozmer vôbec nemajú. Rezort obrany by mal podľa neho reagovať hlavne na meniaci sa charakter konfliktov. „Čakal by som konečne nejaké zásadné tézy o transformácií, alebo prelomovej reforme ozbrojených síl,“ podotkol.

Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005./agentury/

X X X

Fico: Matovič povie, čo chce, a ľudia si aj tak spravia po svojom

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica vláda Igora Matoviča stratila autoritu a ľudia jej neveria.
Predsedovia samosprávnych krajov najlepšie vedia zhodnotiť situáciu, pandémiu nového koronavírusu treba riešiť na regionálnej úrovni. Myslí si to predseda Smeru-SD Robert Fico. V rozhovore pre TASR uviedol, že štát má dosť peňazí, stačí sa spýtať županov, aké kompetencie potrebujú a dať im financie. Súčasná vláda podľa neho stratila autoritu a môže za to neprofesionalita. Skonštatoval tiež, že pri závažnej situácii s vysokými číslami pozitívnych na ochorenie COVID-19 treba urobiť riadny lockdown a následne opatrenia uvoľňovať.

Fico pripomenul, že keď v roku 2009 riešili finančnú krízu, zamerali sa na jednotlivé segmenty. Pýta sa, prečo premiér nerokuje s predstaviteľmi krajov, nepripraví im legislatívne podklady na pridanie kompetencií tam, kde ich potrebujú. „Ja by som povedal županom – tu máte právomoci a tu máte peniaze. Robte opatrenia na úrovni krajov, pretože vy viete presne zhodnotiť situáciu v kraji,“ zdôraznil. Nerozumie, prečo by sa mali prijímať rovnaké opatrenia pre všetky regióny, hoci majú rozdielnu epidemiologickú situáciu.

„Metódy sú hocaké, ale jediné, čo zaujíma Matoviča, je kriminalizácia. To je tá charakteristika konca roku 2020, že ľudia neveria vláde, vláda stratila autoritu,“ poznamenal s tým, že nech Matovič povie, čo chce, ľudia si spravia po svojom. Fico tvrdí, že premiér si to spôsobil sám svojou „neprofesionalitou, pomstychtivosťou a tým, že je blázon“./agentury/

X X X

Marek Vagovič: Lučanský nie je Kuciak. Jeho smrť spojila konšpirátorov s mafiou

Zatiaľ neexistuje dôkaz, že príčinou smrti exšéfa polície bolo niečo iné ako samovražda. Konšpirátori však špekulujú o bitke či dokonca vražde. Lučanského smrť zneužíva aj Fico a jeho klon Pellegrini. Keďže Milan Lučanský nebol hocikto, je úplne legitímne pýtať sa, či kompetentní niečo nezanedbali. Či boli dosť ostražití a vnímali aj možné signály, že niečo nemusí byť v poriadku – a či ich správne vyhodnotili.

Z hľadiska plnenia služobných povinností to vyzerá tak, že samotní dozorcovia urobili všetko, čo mali. To znamená, že Lučanského pravidelne monitorovali, o čom existuje aj kamerový záznam z okolia jeho cely.

Ak by chýbala čo i len minúta, bol by to dôvod na pochybnosti. A otázky, či došlo k neúmyselnému skratu (výpadok techniky), alebo niekto vypol kamery zámerne. A potom si to s bývalým policajným prezidentom vybavil inak.
Nič také však zatiaľ nikto nepredložil. Verziu o samovražde nenapadla Lučanského rodina ani jeho advokát. Reči o príučke zo strany bacharov, ktorí ho vraj mali surovo zmlátiť, môžeme dať v tejto chvíli bokom.

Ficove vyhrážky

Okrem toho, že šíritelia „alternatívnych“ verzií doteraz nezverejnili nič relevantné, pri poznaní ich životných príbehov aj dlhodobých postojov musí každému súdnemu človeku automaticky zasvietiť kontrolka.

Buď ide o padlých oligarchov z prostredia Smeru, nedôveryhodných „analytikov“ v službách bielych golierov, alebo o čistokrvných konšpirátorov/užitočných idiotov, ktorí idú z princípu vždy proti mainstreamu.

Hoci ich výtlak netreba podceňovať, oveľa nebezpečnejší sú politickí lídri, ktorí sa snažia z Lučanského tragédie vyťažiť maximum. Konkrétne Robert Fico a Peter Pellegrini, ktorí to však robia o čosi sofistikovanejšie.
Nespochybňujú príčinu smrti (samovražda), ale ukazujú prstom na tých, čo sú vraj za jeho osud zodpovední. Fico dokonca tvrdí, že raz budú aj pykať – vrátane novinárov. Podobne sa kedysi Kuciakovi vyhrážal Kočner.

Pellegrini pre zmenu hovorí, že Lučanského smrť je „dôsledkom pretekov v zatýkaní“. Polícia si pritom (konečne) robí svoju prácu, aj pokiaľ ide o vyšetrovanie trestnej činnosti kedysi najvplyvnejších ľudí v štáte.

Perfídna hra

Ak sa niekto rozhodne dobrovoľne odísť z tohto sveta, nemusí mu v tom zabrániť žiadne opatrenie (prekážka). Napokon, Lučanskému na to stačilo len desať minút – medzi poslednou kontrolou dozorcov a výdajom stravy.
Nemal pri sebe zbraň, pilník, nožík alebo čokoľvek iné s potenciálom ublížiť si. Len obyčajnú teplákovú súpravu… Ak dnes niekto tvrdí, že bachari mu v tom mali zabrániť, tak by mohol ponúknuť aj návod, že ako.

V cele totiž nemohol mať kameru, bolo by to proti pravidlám. A jeho advokát by bol prvý, kto by to namietal. Kontrola každú pol hodinu je nad rámec bežného postupu, takže tento typ výhrad môžeme dať tiež bokom.
Úvahy, že si chce siahnuť na život, zrejme boli len v jeho hlave. Viniť preto z tejto tragédie kohokoľvek iného je perfídna hra s emóciami, ktorou Fico (Pellegrini) opakovane prispieva k šíreniu nenávisti v spoločnosti.

Napriek tomu existuje niekoľko otázok, na ktoré nepoznáme presvedčivé odpovede. Napríklad, či nešlo v skutočnosti už o druhý Lučanského pokus o samovraždu. Oficiálne sa nič také nepodarilo preukázať.

Dva pokusy?

Prvýkrát sa mal nešťastne zraniť (pád na posteľ, cvičenie). Vzápätí bol však hospitalizovaný na psychiatrii. Odborníci síce konštatovali, že nemá samovražedné sklony. Aj on sám sa vyjadril, že šlo naozaj len o úraz.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková však nepriamo potvrdila, že Lučanský bol na psychiatrii prakticky po celý čas, odkedy došlo k jeho prvému zraneniu. Čiže až po dokonaný pokus o samovraždu.

To sú minimálne silné indície, že prvý raz mu to nevyšlo. Ak je aj pravda, že to šikovne zamaskoval, možno stálo za úvahu dať mu preventívne do cely ďalšieho človeka. Policajného agenta alebo spoluväzňa.
Ani to, samozrejme, nie je záruka, že by sa im podarilo prekaziť Lučanského plán (napríklad v noci). Stopercentnou garanciou, že si v cele nič nespraví, by bolo zrejme len jeho priviazanie o posteľ, čo je absurdné.

Využitie agenta alebo spoluväzňa navyše v sebe nesie aj riziká. V prvom prípade by vznikli pochybnosti, že sa ho snaží ovplyvniť, ako má svedčiť. V druhom zase obavy, či mu paradoxne neublíži najatý spoluväzeň...

Extrémne odhodlaný

Hoci opoziční lídri obviňujú vládu, premiéra, policajtov, prokurátorov, sudcov aj novinárov z hyenizmu, zo sledu udalostí sa javí, že Lučanského dohnali k samovražde nepriaznivé okolnosti, nie imaginárni nepriatelia.
Po prvé: Lučanský to urobil len tri týždne od zadržania, čo je extrémne krátky čas. Po druhé: nepočkal ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu o jeho sťažnosti proti vzatiu do väzby. Po tretie: nezanechal list na rozlúčku.

Po štvrté: po vzatí do väzby nepožiadal o súhlas telefonovať a prijímať návštevy. Urobil to až neskôr, polícia mu však nevyhovela. V takýchto prípadoch – a v tomto štádiu konania – ide o bežný postup.

Je nepochybné, že Lučanský padol ako bývalý šéf polície – po obvinení z korupcie a umiestnení do vyšetrovacej väzby – z výslnia na úplné dno. Zvládnuť to bez psychickej ujmy musí byť mimoriadne náročné. Päťdesiatnikovi Lučanskému však hrozilo maximálne 15 rokov väzenia. Pri dobrom správaní – a ako doteraz netrestaná osoba – by sa dostal na slobodu po ôsmich či desiatich rokoch. V prípade spolupráce aj skôr.

Čo bolo v pozadí

Pre niekoho slabá náplasť, povedzte to však odsúdeným na 25 rokov alebo doživotie. Aj preto sa vynorili hypotézy, že Lučanského buď vydierali, že ak začne rozprávať, môže na to škaredo doplatiť jeho rodina.
Alebo bol zapletený do rádovo väčšej trestnej činnosti, ktorá mohla vyjsť postupne najavo, takže nevidel iné východisko. Nehovoriac o tom, že vo väzbe by mohol naraziť aj na tých, ktorých tam kedysi sám dostal.

Nech už to bolo akokoľvek, ak existujú (reálne) pochybnosti o okolnostiach jeho smrti, motívoch, hĺbke prijatých opatrení či kontrolných mechanizmoch vo väznici v Prešove, treba ich dôkladne preveriť.

Vrátane úniku lekárskej správy o povahe jeho prvého zranenia či páde z vozíka, pri ktorom si mal udrieť hlavu. Samovražda bývalého šéfa polície je udalosť, ktorá si určite zaslúži zvýšenú pozornosť štátnych orgánov.
Ak zistia, že došlo k závažným zlyhaniam, treba pokračovať aj vo vyvodzovaní personálnej zodpovednosti. Ale bez hystérie, konšpirácií a kriku skrachovancov, ktorým Lučanského smrť paradoxne vdýchla život.

AllForMilan?

Na mieste je aj oveľa intenzívnejšia a transparentnejšia komunikácia kompetentných – najmä ministerky Kolíkovej. Na jednej strane sa dá pochopiť, že pri zverejňovaní detailov kráča v zmysle zákona po tenkom ľade.
Niekoľkodňové mlčanie v situácii, keď sa tu Lučanskému pomaly stavia pomník – a jeho smrť prirovnáva k vražde Kuciaka –, je však obrovským hazardom s dôverou verejnosti. A vodou na mlyn dezinfoscéne, oligarchom a mafii.
Ich nevídaná silvestrovská mobilizácia – a frontálny útok cez sociálne siete – totiž začína vyzerať ako precízne zorganizovaná akcia s jasným cieľom: využiť Lučanského smrť na zvrhnutie súčasnej vlády. A utlmenie razií NAKA.

Vylúčené nie sú ani protesty, aké zorganizovala opozícia na výročie Nežnej revolúcie. Tentoraz v duchu hesla: AllForMilan. Možno vyvesia na budovu úradu vlády aj čiernu vlajku. Absurdnejšie divadlo si len ťažko predstaviť.
Z Lučanského smrti sa však stala politická kauza, na ktorú treba reagovať adekvátnym spôsobom. Kto to nepochopil, nemá v politike čo hľadať. Mať dobré úmysly a program nestačí. Na hrubé vrece sedí len hrubá záplata, aktuality.sk

X X X

EÚ ponúkla Bosne finančnú pomoc, žiada však obnovenie tábora pre migrantov

V Bosne a Hercegovine sa podľa odhadov v súčasnosti nachádza približne 8000 nelegálnych migrantov.
Európska únia v nedeľu oznámila, že vyčlení ďalšie finančné prostriedky na pomoc migrantom v Bosne a Hercegovine. Bosniansku vládu však vyzvala, aby obnovila vyhorený utečenecký tábor. Informovala o tom agentúra AFP.
Stredisko pre migrantov Lipa v severozápadnej časti Bosny a Hercegoviny zachvátil 23. decembra požiar. Ten si nevyžiadal žiadne obete, no zničil väčšinu zariadenia.

Tisícky migrantov sa následne ocitli bez strechy nad hlavou, pretože Bosnianske úrady im nedokázali nájsť nové ubytovanie. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo vyhlásení uviedol, že Brusel je pripravený vyčleniť ďalších 3,5 milióna eur na humanitárnu pomoc v Bosne a Hercegovine. Upozornil však, že 900 ľudí z tábora je stále bez domova, rovnako ako ďalších viac ako 800 osôb v tejto oblasti.

"Situácia v kantóne Una Sana je neprijateľná," uviedol. Miestne úrady by podľa neho mali poskytnúť dočasné riešenie, kým nebude dokončená prestavba tábora Lipa.

V Bosne a Hercegovine sa podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v súčasnosti nachádza približne 8000 nelegálnych migrantov. Väčšina z nich sa nachádza v Unsko-sanskom kantóne a v oblasti hlavného mesta Sarajevo, kde sú dva tábory pre migrantov, aktuality.sk

X X X

Chorvátsky dobrovoľník pomáhal po zemetraseniach, zahynul po páde zo strechy

Dobrovoľník, ktorý po silných zemetraseniach v strednom Chorvátsku z konca roka pomáhal odstraňovať následky prírodnej katastrofy, zahynul po nešťastnom páde zo strechy. V nedeľu o tom informovali miestne médiá, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Profesionálny vojak vo veku 57 rokov spadol zo strechy domu, ktorú pomáhal opravovať v meste Petrinja. Toto mesto, približne 50 kilometrov južne od metropoly Záhreb, utrpelo pri sérii zemetrasení z tohto týždňa najväčšie škody.
Poškodených alebo zničených tam bolo vyše 2000 budov. Podľa starostu Darinka Dumboviča bude potrebné zbúrať 90 percent mesta, napísali chorvátske noviny Večernji list.

Okolnosti pádu dobrovoľníka nie sú zatiaľ jasné, napísala spravodajská webová stránka jutarnji.hr s odvolaním sa na políciu. Strednú časť Chorvátska postihovali zemetrasenia od pondelka 28. decembra každý deň, ale najsilnejšie sa vyskytlo v utorok a malo magnitúdu 6,2. Vážne zničilo mestá Sisak, Petrinja a Glina, ako aj okolité dediny. Zahynulo vtedy sedem ľudí a 26 ďalších utrpelo zranenia: o život prišlo 12-ročné dievča, ktoré zahynulo v Petrinji, piati obyvatelia dediny Majske Poljane a organista nájdený v troskách kostola v dedine Žažina blízko mesta Sisak, aktuality.sk

X X X

Katolícka Argentína chce inšpirovať Latinskú Ameriku. Schválila interrupcie

Za ilegálne interrupcie hrozilo Argentínčankám až 15-ročné väzenie. V mnohých latinskoamerických krajinách sú umelé potraty až na výnimočné prípady stále zakázané. Argentínsky Senát schválil návrh zákona o legalizácii potratov. Stredajšie hlasovanie sa považuje za veľké víťazstvo zástancov práva na potrat v krajine s katolíckou väčšinou. Mnohí ho označujú za historicky významný okamih.

Senát schválil zmenu zákona pomerom hlasov 38 ku 29. Odborníci pritom očakávali oveľa tesnejšie výsledky. Milióny žien získali vďaka rozhodnutiu zákonodarného orgánu právo legálne ukončiť svoje tehotenstvo.

Pred Palácom argentínskeho národného kongresu sa zhromaždili odporcovia aj podporovatelia práva na potrat. Na výsledky tam čakali niekoľko hodín, keďže rokovanie prebiehalo v noci a nikto presne nevedel, kedy sa skončí. Obe strany chceli byť na mieste v čase, kedy oznámia výsledok hlasovania.

Stredajšie ráno viac potešilo podporovateľov zmeny zákona a teda aj legalizácie interrupcií. Pred palácom sa okamžite začal rozliehať potlesk aj radostné výkriky ľudí. Mnohí od dojatia plakali. Medzi nimi bola aj Gabriela Giacomelli, ktorej dve sestry absolvovali potrat, no nezákonne. Dianie so slzami v očiach opísala ako „veľmi emotívne“, píše portál CNN.
„Bojujeme za to už roky. Vidím tu mnoho mladých ľudí a síce dúfam, že nikdy nebudú musieť íst na potrat, je skvelé, že ak by sa pre interrupciu predsa rozhodli, môžu to v Argentíne urobiť legálne a bezpečne,“ hovorí Giacomelli.
„Je to historický moment. Verím, že dneškom sa všetko mení,“ dodáva aktivistka Sofia Gonzalez.

Inšpirácia pre región

Navrhovaný zákon legalizuje potraty vo všetkých prípadoch až do 14 týždňov tehotenstva. Interrupcie v Argentíne, tretej najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky, boli doteraz povolené iba vtedy, ak bolo tehotenstvo výsledkom znásilnenia alebo ak ohrozovalo život či zdravie ženy.

Ostatné dôvody na prerušenie tehotenstva boli podľa zákona nelegálne. Za jeho porušenie žene hrozilo až 15 rokov vo väzení. Aktivisti, ktorí sa venujú problematike interrupcií dúfajú, že Argentína bude inšpiráciou aj pre ostatné štáty Latinskej Ameriky, v ktorých žije katolícka väčšina.

Tamara Taraciuk Bronerová z Human Rights Watch (HRW), pred hlasovaním uviedla, že ak Argentína zákon prijme, pošle celému regiónu veľmi silný odkaz, že je možné pokročiť v legalizácii potratov, a to dokonca aj v katolíckej krajine, akou je Argentína.

Podľa Centra pre reprodukčné práva v celej Latinskej Amerike a karibskej oblasti povoľujú umelé prerušenie tehotenstva iba Kuba, Uruguaj, Francúzska Guyana a Guyana. V Mexico City a mexickom štáte Oaxaca je možné podstúpiť prerušenie, no len po podaní oficiálnej žiadosti. Vo zvyšku Mexika sú stále prísne obmedzené.

Naopak Salvádor, Dominikánska republika, Haiti, Honduras, Nikaragua a Surinam zakazujú umelé prerušenie tehotenstva takmer za každých okolností. Kolumbia, Kostarika, Guatemala a Panama umožňujú potrat iba v prípade, ak to má chrániť zdravie ženy alebo pomôcť pri záchrane jej života.

Zelení a modrí

Interrupcie nie sú polarizujúcou témou len v Poľsku alebo na Slovensku. Návrh na zmenu zákona rozhádal aj dva rozdielne tábory v Argentíne. Tie sa okrem iného rozlišovali aj symbolmi či oblečením, ktoré nosili.
Obhajcovia práv na umelé prerušenie tehotenstva sformovali hnutie označované aj ako zelená vlna a nosili zelené vreckovky. Aktivisti, ktorí vystupovali proti potratom sa obliekli do modrej - farby hnutia „Zachráňte obidva životy“ a zároveň aj farby štátnej vlajky.

Nie je prvýkrát, čo sa téma dostala do Senátu. V roku 2018, počas vlády bývalého prezidenta Mauricia Macriho, prešiel pokus o legalizáciu interrupcií v Argentíne do dolnej komory parlamentu. V Senáte však nezískal dostatočnú podporu.
V posledných mesiacoch získalo hnutie podporujúce legalizáciu umelého prerušenia tehotenstva výraznú podporu. Postaral sa o to najmä prezident Alberto Fernández, ktorý sa k moci dostal v decembri 2019. Už vo svojej volebnej kampani sľúbil, že ukončí ukladanie trestov za to, že sa žena rozhodne pre interrupciu.

Záchrana životov

Fernández uviedol, že stíhanie tých, ktoré sa rozhodnú pre prerušenie tehotenstva, trestá najmä „zraniteľné a chudobné ženy“, pričom dodal, že sú najväčšími obeťami argentínskeho právneho systému. „Udeľovanie trestov za podstúpenie potratov je zbytočné,“ uviedol a dodal, že také praktiky len zvyšujú počty ilegálnych interrupcií.

Fernández uviedol, že od roku 1983 zomrelo na nelegálne potraty viac ako 3 000 ľudí. Oficiálne údaje o počte nelegálnych potratov v Argentíne nie sú k dispozícii, odhaduje sa však, že ročne sa uskutoční 372-tisíc až 522-tisíc takých zákrokov.

Podľa správy HRW bolo v roku 2016 v Argentíne hospitalizovaných takmer 40-tisíc žien a detí a to len preto, že sa rozhodli podstúpiť nelegálnu interrupciu. Zmena zákona im umožní vykonať zákrok v nemocnici s vyškoleným personálom, bezpečne a za dodržaných hygienických opatrení, aktuality.sk

X X X

Protestujúci v Bielorusku podnikli prvý nedeľný pochod v novom roku 2021

Protesty v Bielorusku pokračovali aj v novom roku - na prvej nedeľnej demonštrácii roka 2021 pochodovali účastníci cez hlavné mesto Minsk, tak ako posledných päť mesiacov. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Videozáznamy zverejnené nezávislým spravodajským portálom tut.by zachytávali protestujúcich, ako pochodujú cez obytné štvrte Minska, nesú opozičnú vlajku a skandujú heslo „Nech žije Bielorusko“.

Nebolo hlásené žiadne zatýkanie.

V minulých týždňoch bezpečnostné sily brutálne zasahovali proti demonštrantom. Od začiatku protestov v auguste bolo do policajnej väzby odvlečených vyše 30 000 ľudí.

Po všetkých tých týždňoch žiadajú protestujúci stále to isté, napísala v nedeľu opozičná líderka Sviatlana Cichanovská z exilu v susednej Litve: „Slobodu bez násilia, prepustenie politických väzňov a nové, spravodlivé voľby.“

Bieloruskom otriasajú masové protesty každý víkend od 9. augusta, keď sa dlhoročný autoritársky líder Alexander Lukašenko vyhlásil za oficiálneho víťaza prezidentských volieb, ktoré však opozícia pokladá za zmanipulované.
Lukašenko, ktorý vládne Bielorusku vyše štvrť storočia, tvrdí, že vo voľbách získal 80,1 percenta hlasov. Európska únia ho však už za prezidenta nepokladá a opozícia vníma ako víťazku volieb práve Cichanovskú, aktuality.sk