iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lučanská spochybňuje: Krk môjho muža bol po smrti čistý

Lučanská spochybňuje oficiálnu verziu: Krk môjho muža bol po smrti čistý: Ďalšími slovami podporuje verziu: Lučanský mohol byť vo väzobnej cele napadnutý. „Takže ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu,“ vysvetľuje. Martina Lučanská, manželka bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, spochybňuje verziu o jeho samovražde vo väzobnej cele.

Ľudia si uctili pamiatku generála Milana Lučanského zapaľovaním sviečok pri policajných staniciach. Najviac ich bolo pri budove Policajného prezídia v Bratislave na Račianskej ulici, kde bola symbolicky prevesená aj čierna zástava, ktorú tam doniesol niekto z ľudí. Minister vnútra Roman Mikulec čiernu zástavu odmietol vyvesiť. Posledná rozlúčka so zosnulým Milanom Lučanským má byť v piatok v Štrbe.

Martina Lučanská sa poďakovala za prejavy úcty zo strany ľudí, ktorú prejavili jej manželovi. Osobitne sa poďakovala zdravotníkom z Prešova. „Moja veľká vďaka patrí osobne primárovi nemocnice v Prešove, Borisovi Mavrodievovi, ktorý prišiel do práce napriek dovolenke. Jeho prístup a práca boli ukážkové a celej nemocnici patrí naše ĎAKUJEM,“ uviedla na sociálnej sieti.

Pochybnosti o oficiálnej správe

Lučanského manželka spochybňuje oficiálnu verziu udalostí.

„Milan sa pobil počas svojho života nespočetnekrát. Jeho zásada bola “nikdy nezačať, ale ubrániť sa”. Bol športovec s urastenou postavou a znalosťami bojových umení. Nebol už však v takej kondícii ako pred rokmi a už nebol ani ten istý mladík,“ napísala Lučanská na sociálnej sieti.

X X X

Ďalšími slovami podporuje verziu, že Lučanský mohol byť vo väzobnej cele napadnutý. „Takže ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu,“ vysvetľuje.

Lučanská upozorňuje, že jej manžel sa vzhľadom na svoju povahu a situáciu, v ktorej bol, nepriznal. „Po prvé, ublíženie verejnému činiteľovi by mu len uškodilo a po druhé, vedel, že tam vnútri je iný svet. Pravdepodobne by sa pobil opäť,“ myslí si Lučanská.

X X X

Medializované informácie o potknutí sa o papuču a zranení oka podľa nej vystihujú, čo by Lučanský povedal, aby bitku nepriznal.

„Ja som ho však videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho “po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo? Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol mimochodom úplne čistý bez šrámov po údajnom obesení,“ upozorňuje Lučanská s dôvetkom, že rodina čaká na výsledky pitvy a dúfam, že ich dostane skôr ako médiá.

Lučanský sa mal podľa oficiálnej verzie zraniť vo väzobnej cele 9. decembra. Potom ho operovali vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Tam sa, podľa informácií Pravdy a uniknutej lekárskej správy, zranil aj na temene hlavy, keď spadol z vozíčka. Zotavoval sa vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.

V utorok 29. decembra rezort spravodlivosti oznámil, že Lučanský sa pokúsil o samovraždu v cele v ústave na výkon väzby v Prešove. Na druhý deň zomrel na následky zranení v prešovskej nemocnici. Podľa oficiálnej verzie sa bývalý policajný prezident obesil na teplákovej bunde.

Začiatkom decembra ho do väzby poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Lučanský bol obvinený z prijímania úplatkov. Podľa vyšetrovateľov mal takto prijať vyše pol milióna eur. Lučanský však obvinenia rázne odmietol./agentury/

X X X

Lučanského manželka i Smer vyzvali na vyvesenie čiernej vlajky na ministerstve

Ministerstvo vnútra by malo zabezpečiť vyvesenie čiernej vlajky na svojej budove, ale aj budove Policajného zboru, na pamiatku zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského. Vyzýva k tomu opozičná strana Smer-SD.
Vyvesenie vlajky si želá aj manželka Martina Lučanská.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) na sociálnej sieti vysvetlil, že ministerstvo nepristúpilo k vyveseniu čiernych zástav na štátnych budovách vzhľadom na okolnosti prípadu. Rovnako nie sú naplnené podmienky vyhlásenia štátneho smútku.
„Príslušníci Policajného zboru si, samozrejme, môžu uctiť pamiatku generála Lučanského na Prezídiu Policajného zboru, kde je umiestnená kondolenčná kniha, rovnako ako zapálením sviečky na všetkých pracoviskách Policajného zboru,“ dodal Mikulec.
Vyšetrovanie trestnej veci, v ktorej bol obvinený aj Lučanský, je podľa ministra vykonávané zákonným spôsobom, pod dozorom príslušného prokurátora, preskúmavané aj rozhodovacou činnosťou súdov.

„Vedené je na základe množstva dôkazov, ktoré sa vyhodnocujú jednotlivo a aj v celku, priebežne sa zabezpečujú ďalšie dôkazy a podklady do spisu. Vyšetrovateľ žiadnym spôsobom neobmedzoval styk obvineného s rodinnými príslušníkmi, príslušná žiadosť o umožnenie návštevy vyšetrovateľovi doteraz doručená nebola,“ uviedol.

Vdova po Lučanskom kritizovala tiež prítomnosť „Mikulcovho komanda“ počas jej posledného stretnutia s manželom. „Je štandardným postupom, keď v nemocnici dohliadajú na hospitalizovaného väzobne stíhaného príslušníci Policajného zboru,“ odpovedal minister.
Bývalý policajný prezident Lučanský zomrel v stredu (30. 12. 2020) po tom, čo sa deň predtým vo väzbe pokúsil o samovraždu, aktuality.sk

X X X

Situácia v koalícii je pracovná, SaS z vlády odísť nechce, tvrdí Sulík

Situácia v koalícii je pracovná a sú v nej osobné spory, SaS ale z vlády odísť nechce. V rozhovore pre TASR to skonštatoval vicepremiér a šéf SaS Richard Sulík. Doplnil, že aj keby SaS opustila koalíciu, vládu to nepovalí, pretože jej ostane nadpolovičná väčšina. Zdôraznil, že aj mimo koalície by jeho strana naďalej podporovala zmysluplné zákony. Nechcel špekulovať, za akých okolností by SaS koalíciu opustila, ani či si vie predstaviť výmenu na poste premiéra. Hypotetická je podľa neho aj otázka o rekonštrukcii vlády.

Vicepremiér skonštatoval, že atmosféru v koalícii si zvykol označovať ako „pracovnú“, a to aj pre osobné spory v nej. „Vypočul som si množstvo osobných urážok, útokov. Nie len na moju adresu, ale aj na adresy mojich kolegov," uviedol s tým, že verí v upokojenie situácie.

Na otázku, či premiér riadi štát ako malú firmu a či to neškodí krajine nechcel odpovedať. „Nebudem to komentovať a zbytočne prilievať olej do ohňa,“ povedal Sulík pre TASR.

Pripustil, že možno niektoré strany vo vnútri koalície robia vlastné dohody, SaS ale pokračuje vo svojej politike. Pripomenul, že predstavili semafor zdravia, plán obnovy, presadili podnikateľské kilečko. „Minimálne podľa prieskumov, ktoré ale netreba preceňovať, to voliči celkom oceňujú, že si robíme svoju politiku. Budeme v tom pokračovať,“ povedal./agentury/

X X X

Vakcína ešte viac rozdelila svet. Bohatí budú zaočkovaní, chudobní si musia počkať aj roky

Mladý Američan bude proti Covidu-19 zaočkovaný skôr ako starý Afričan. Aspoň tak to zatiaľ vyzerá. Aktivisti však túto nerovnosť nechcú nechať len tak.

Chudobný lekár z Afriky, ktorý denne nielenže zachraňuje životy, ale sám riskuje nakazenie koronavírusom. Alebo mladý Američan, ktorý nepatrí do ohrozenej skupiny a celý čas sedí doma.

Kto z nich by mal ako prvý dostať vakcínu proti Covid-19?

V praxi to bude pravdepodobne mladý Američan a chudobnejší ale oveľa viac ohrozený Afričan si bude musieť počkať možno až niekoľko rokov. Tak zatiaľ vyzerá realita okolo očkovania proti Covid-19 na celom svete.

Skúpili sme vakcíny

Z celého sveta tvoríme ako tá bohatšia časť len maličkú časť populácie, asi 14 percent. No viac ako polovica zo všetkých schválených vakcín putuje práve k nám, do najrozvinutejších kútov planéty, vrátane Slovenska.

Spustenie očkovania v USA, Veľkej Británii či Európskej únii koncom minulého roka vzbudilo nádej, že pandémiu koronavírusu sa postupne podarí zvládnuť. No zvyšnej časti sveta sa to môže podariť až s odstupom niekoľkých rokov.
Bohaté krajiny totiž skúpili až polovicu dostupných zásob vakcín.

„Smerujeme k scenáru, keď lekári v prvej línii v Etiópii stále budú čakať na očkovanie aj vo chvíli, keď už budú zaočkovaní 20-nici v USA,“ tvrdí pre CBS News Andrea Taylorová, odborníčka na distribúciu vakcín po svete na Duke University.

Projekt, ktorý zatiaľ nefunguje

Svet si problém okolo dostupnosti vakcín na Covid-19 pre chudobnejšie krajiny uvedomoval už pred schválením prvých vakcín. Aj preto vznikol projekt nazvaný COVAX (skratka od covid vakcinácie), na ktorom spolupracuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Cieľom projektu je urýchliť vývoj nových vakcín proti Covidu-19 a zaistiť ich rovnakú dostupnosť do všetkých kútov sveta. Teda aj do tých, ktoré si vakcíny buď nemôžu dovoliť alebo sa tamojšie vlády skrátka nemajú možnosť k nim dostať tak rýchlo.
V celom projekte sú v zásade traja hráči – bohaté krajiny, ktoré ho financujú, farmaceutické firmy, ktoré vyvíjajú nové vakcíny a napokon chudobnejšie štáty, ktoré by tieto vakcíny mali dostať za dostupnejšie ceny.
K nim patria najmä (takmer) všetky štáty Afriky ale aj mnohé ázijské štáty ako India či niektoré latinskoamerické chudobné štáty.

Nie len cena. Problémy sú aj inde

Vakcíny od konzorcia Pfizer a BioNTech, ktoré používame aj my, stoja dnes približne 20 dolárov. Ďalší výrobca schválenej očkovacej látky AstraZeneca si účtuje asi päť dolárov za jednu dávku, no jej použitie je jednoduchšie, keďže nemusí byť skladovaná pri takých nízkych teplotách, ako tá od Pfizeru.

Chudobné krajiny by mali vakcíny vďaka dotáciám dostávať asi za 5 dolárov za kus. To však nie je jediný problém. Okrem dostupnosti je to aj fakt, že skladovanie vakcín je často mimoriadne komplikované a aj drahé.

Projekt COVAX zatiaľ vyzbieral asi 2 miliardy dolárov, podľa odborníkov však potrebuje na splnenie cieľov v rozvojových krajinách približne 5 miliárd. Pôvodným cieľom je zaočkovať 20 percent populácie v chudobných štátoch už nabudúci rok.
Niečo sa musí dramaticky zmeniť

To sa však pravdepodobne nepodarí. Vyplýva to z interných dokumentov, ku ktorým sa dostala agentúra Reuters.
Chudobné krajiny by mohli byť rovnako preočkované ako my až v roku 2024.„Nikto by nemal zostať bez prístupu k životu zachraňujúcej vakcíne len preto, v akej krajine žije alebo preto, koľko má peňazí,“ tvrdí pre BBC Anna Marriottová z mimovládky Oxfam.

„No ak sa nič dramatické nezmení, miliardy ľudí na celom svete v nasledujúcich rokoch nedostanú bezpečnú a efektívnu vakcínu,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Česko umožní seniorom objednať sa na očkovanie od 15. januára

Ostatní občania sa budú môcť objednávať od februára a systém im termín očkovania pridelí na základe niekoľkých kritérií. Rezervačný systém na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 bude v ČR pre občanov nad 80 rokov spustený od 15. januára. Ostatní občania sa budú môcť objednávať od 1. februára. Povedal to v nedeľu český premiér Andrej Babiš, ktorého vyjadrenia sprostredkoval spravodajský server iDnes.cz.

"Od 15. januára bude spustený centrálny rezervačný systém, kde sa budú môcť prihlásiť ľudia starší ako 80 rokov," povedal Babiš v diskusnej relácii Partie televízie Prima. Urobiť tak budú môcť podľa premiéra osobne, prostredníctvom svojho praktického lekára alebo cez infolinku 1221.

Ostatní občania sa budú môcť objednávať od februára a systém im termín očkovania pridelí na základe niekoľkých kritérií. Patria medzi ne vek, zdravotný stav i zamestnanie, píše iDnes.cz.

Prednosť budú mať podľa premiéra ľudia trpiaci cukrovkou, obezitou, ochoreniami pľúc alebo ľadvín. Uprednostňovaní budú aj zamestnanci integrovaného záchranného systému, kritickej infraštruktúry, zdravotníctva či pracovníci v sociálnej oblasti.
"Potrebujeme naočkovať 60 percent populácie, aby sme dokázali zvládnuť pandémiu," povedal Babiš.
Situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 by sa podľa Babiša mohla začať zlepšovať od polovice januára v prípade, že ľudia budú dodržiavať prijaté opatrenia, napísal spravodajský server Novinky.cz.
V Českej republike sa očkovanie proti ochoreniu COVID-19 začalo v nedeľu 27. decembra 2020. Babiš dostal vakcínu medzi prvými v pražskej Ústrednej vojenskej nemocnici, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Česko umožní seniorom objednať sa na očkovanie od 15. januára

Ostatní občania sa budú môcť objednávať od februára a systém im termín očkovania pridelí na základe niekoľkých kritérií. Rezervačný systém na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 bude v ČR pre občanov nad 80 rokov spustený od 15. januára. Ostatní občania sa budú môcť objednávať od 1. februára. Povedal to v nedeľu český premiér Andrej Babiš, ktorého vyjadrenia sprostredkoval spravodajský server iDnes.cz.

"Od 15. januára bude spustený centrálny rezervačný systém, kde sa budú môcť prihlásiť ľudia starší ako 80 rokov," povedal Babiš v diskusnej relácii Partie televízie Prima. Urobiť tak budú môcť podľa premiéra osobne, prostredníctvom svojho praktického lekára alebo cez infolinku 1221.

Ostatní občania sa budú môcť objednávať od februára a systém im termín očkovania pridelí na základe niekoľkých kritérií. Patria medzi ne vek, zdravotný stav i zamestnanie, píše iDnes.cz.

Prednosť budú mať podľa premiéra ľudia trpiaci cukrovkou, obezitou, ochoreniami pľúc alebo ľadvín. Uprednostňovaní budú aj zamestnanci integrovaného záchranného systému, kritickej infraštruktúry, zdravotníctva či pracovníci v sociálnej oblasti.
"Potrebujeme naočkovať 60 percent populácie, aby sme dokázali zvládnuť pandémiu," povedal Babiš.
Situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 by sa podľa Babiša mohla začať zlepšovať od polovice januára v prípade, že ľudia budú dodržiavať prijaté opatrenia, napísal spravodajský server Novinky.cz.
V Českej republike sa očkovanie proti ochoreniu COVID-19 začalo v nedeľu 27. decembra 2020. Babiš dostal vakcínu medzi prvými v pražskej Ústrednej vojenskej nemocnici, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Situácia v Londýne je vážna, Johnson varuje pred sprísnením opatrení

Británia, ktorá eviduje takmer 75.000 úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, sa podľa dostupných údajov strieda s Talianskom na pozícii najviac postihnutej európskej krajiny. Britský premiér Boris Johnson v nedeľu varoval, že v Anglicku budú pravdepodobne sprísnené opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu, ktorého nový nákazlivejší variant prispel k zvýšeniu miery infekcie v krajine na dosiaľ najvyššiu úroveň. Informovala o tom agentúra AP.

Johnson však tiež vyhlásil, že "nepochybuje" o bezpečnosti škôl, a vyzval rodičov, aby svoje deti poslali späť do tried v tých oblastiach Anglicka, kde tak môžu urobiť. Odborové organizácie zastupujúce učiteľov však apelovali na školy, aby prešli na dištančné vzdelávanie na ďalších aspoň niekoľko týždňov.

Spojené kráľovstvo je v akútnej fáze epidémie, keď v uplynulých piatich dňoch zaznamenalo viac než 50.000 nových prípadov nákazy denne. V sobotu hlásilo denné maximum 57.725 nových pozitívne testovaných. Británia, ktorá eviduje takmer 75.000 úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, sa podľa dostupných údajov strieda s Talianskom na pozícii najviac postihnutej európskej krajiny, píše AP.

"Sme úplne zmierení s tým, že musíme urobiť, čo bude potrebné, aby sme dostali tento vírus pod kontrolu, čo môže zahŕňať prísnejšie opatrenia v nasledujúcich týždňoch," povedal Johnson v rozhovore pre stanicu BBC. K opatreniam v oblastiach pod najväčším tlakom by podľa jeho slov mohli patriť uzavretie škôl, zákazy vychádzania i úplný zákaz stretávania sa členov rôznych domácností.

Mimoriadne vysoké počty infikovaných zaznamenávajú v Londýne a v juhovýchodnom Anglicku, čo už viedlo k dohadom o sprísnení obmedzení. V niektorých častiach britskej metropoly a jej okolia zaznamenávajú približne 1000 prípadov na 100.000 obyvateľov.

Británia v boji proti pandémii medzitým postupuje rýchlo na očkovacom fronte. Ešte 8. decembra bola prvou krajinou, ktorá začala očkovať ľudí vo veku nad 80 rokov a zdravotníckych pracovníkov vakcínou konzorcia Pfizer-BioNTech. Tento týždeň regulačný úrad schválil ďalšiu vakcínu Oxfordskej univerzity a farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca, ktorá je lacnejšia a ľahšie použiteľná vzhľadom na skladovanie v štandardnej chladničke namiesto ultrachladného prostredia.

Očkovanie touto vakcínou by mali v krajine spustiť v pondelok, keď bude k dispozícii okolo 530.000 jej dávok, pričom k 700 aktívnym vakcinačným centrám pridajú v najbližšom týždni stovky ďalších v nemocniciach i lekárskych ordináciách, oznámila podľa agentúry DPA Národná zdravotná služba (NHS).

Cieľom Británie je čo najskôr zvýšiť kapacity na podanie vakcíny dvom miliónom ľudí za týždeň. "Dúfame, že budeme môcť (zaočkovať) desiatky miliónov ľudí v priebehu najbližších troch mesiacov," povedal Johnson.
Na rozdiel od iných krajín Británia tiež plánuje podávať druhú dávku oboch vakcín namiesto 21 dní až 12 týždňov po prvej, aby urýchlila imunizáciu čo najväčšieho počtu ľudí, aktuality.sk

X X X

Branislav Gröhling: Budeme mať balík financií, ktorým chceme VŠ motivovať,aby sa spájali

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR bude mať v roku 2021 vyčlenený balík finančných prostriedkov, ktorým bude chcieť motivovať vysoké školy (VŠ), aby sa spájali a zlučovali.Ako uviedol v rozhovore pre TASR šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS), verí, že v roku 2021 sa podarí aspoň jedno takéto zlúčenie alebo spojenie.

Podľa Gröhlinga spájaním a zlučovaním vysokých škôl chcú docieliť vznik veľkých a kvalitných vysokých škôl. Následne budú mať tieto školy aj väčšiu možnosť sa umiestňovať v rámci kvality v jednotlivých medzinárodných hodnoteniach.
Otázka nie je podľa ministra, či sú s touto navrhovanou zmenou spokojní rektori vysokých škôl a univerzít. „Otázka je, čo je dobré pre študentov.

A toto bude dobré pre študentov v rámci zvyšovania kvality. Nie je to žiadne tabu, ja som túto otázku otváral na stretnutiach s rektormi už od leta. Teraz k tomu nadväzujeme aj finančný balík prostriedkov ako motivačný prvok. Zároveň tieto financie slúžia na technickú realizáciu zlúčenia: vytvorenie nových štruktúr, preklopenie elektronických systémov a iné náklady,“ uviedol minister školstva.

Zároveň verí, že aj v novele zákona o vysokých školách bude spomenutý spôsob ich spájania alebo zlučovania. „Nie je tajomstvo, že Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave diskutovali o tom, že by mohli splynúť dokopy. Nie je tajomstvo, že košické univerzity diskutovali o tom, že by splynuli dokopy,“ povedal šéf rezortu školstva.

Ako tvrdí, aj drobné univerzity, ktoré sú na Slovensku, hľadali partnerov na spoluprácu. Zároveň poznamenal, že nie je tajné ani to, že vysoké školy o tom diskutujú. „Ide len o to, kto bude prvý a kto prelomí myšlienku, že nepotrebujeme mať desiatky vysokých škôl,“ uzavrel minister školství, aktuality.sk

X X X

K zabitiu francúzskych vojakov v Mali sa prihlásila skupina napojená na al-Káidu

Francúzski vojaci zahynuli počas vojenskej operácie v oblasti Hombori, kde teroristické skupiny opakovane útočia na civilné obyvateľstvo. K zabitiu troch francúzskych vojakov v severoafrickom Mali sa prihlásila Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM) napojená na teroristickú sieť al-Káida. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na americkú spoločnosť SITE Intelligence Group, ktorá monitoruje aktivity džihádistov na internete.
Traja vojaci zahynuli v pondelok v strednej časti Mali po tom, ako ich obrnené vozidlo zasiahol výbuch improvizovaného výbušného zariadenia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo vyhlásení vzdal poctu trom mŕtvym vojakom a zdôraznil "odhodlanie Francúzska naďalej bojovať proti terorizmu".

Francúzski vojaci zahynuli počas vojenskej operácie v oblasti Hombori v malijskej provincii Mopti. Podľa francúzskeho rezortu obrany ide o región, kde teroristické skupiny opakovane útočia na civilné obyvateľstvo.
Pri plnení úloh operácie Barkhane, ktorá nadviazala na predchádzajúcu operáciu francúzskej armády v Mali s kódovým označením Serval, zahynulo doteraz 47 francúzskych vojakov.

Cieľom misie francúzskych vojakov je potlačiť a neutralizovať islamistické skupiny pôsobiace v oblasti afrického Sahelu. V tejto súvislosti Francúzsko odvelilo do regiónu približne 5100 vojakov. Tí spolupracujú s ozbrojenými silami protiteroristickej skupiny G5 Sahel, ktorú tvoria krajiny Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger, aktuality.sk

X X X

Strany dostali prvé peniaze za voľby. OĽaNO 9,6 milióna, Smer 7 miliónov

Politické strany už získali prvé finančné príspevky za výsledok v parlamentných voľbách z februára 2020.
Za uplynulý rok im Ministerstvo financií SR vyplatilo spolu 35.181.881,28 eur. Najviac, zhruba 9,6 milióna eur, získal víťaz volieb hnutie OĽANO. Nárok na štátny príspevok má strana, ktorá získala vo voľbách aspoň tri percentá hlasov. Príspevok sa rozdelil na štyri časti, ktoré sa vyplácajú každý rok.

Hnutie OĽANO získalo podľa rezortu financií 9.628.588,52 eur. „Všetky peniaze v súlade so zákonom míňame na politickú činnosť, alebo na kampane do volieb. Všetko si hradíme z týchto peňazí zo štátneho rozpočtu, aby sme nemuseli byť zaviazaní žiadnemu oligarchovi či finančnej skupine,“ povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš s tým, že všetky informácie sú zverejnené vo výročnej správe. Hnutie deklaruje, že neprijíma žiadne dary ani pôžičky, preto podľa Šipoša fungujú z peňazí, ktoré získali za volebný výsledok.

Strana SaS dostala zatiaľ za výsledok volieb do Národnej rady (NR) SR 2.470.091,72 eur. „Strana SaS má stanovený mesačný rozpočet, ktorého najvyššie položky tvoria osobné náklady, náklady na regióny, prenájom priestorov a kancelárií, reklamné náklady, billboardové kampane, náklady v súvislosti s vozidlami a služby,“ opísal pre TASR generálny manažér SaS a poslanec parlamentu Roman Foltin. „Raz ročne zvykneme usporadúvať kongres, programovú konferenciu a celoslovenské stretnutie krajských a okresných predsedov. Tento rok sa však nič z toho pre koronavírus neuskutočnilo,“ doplnil.

Príjmy SaS tvoria podľa Foltina okrem štátneho príspevku aj členské príspevky a dary a iné bezodplatné plnenie. „Strana nemá žiadneho sponzora/donora, najviac prostriedkov pochádza práve zo štátneho príspevku. Dary pochádzajú najmä od našich členov, ktorí stranu finančne podporili práve počas kampane,“ vysvetlil. Na webe strany sú podľa Foltina zverejnené správy o čerpaní prostriedkov počas kampaní, ako i audítorské správy z posledných rokov.

Strana Za ľudí získala za výsledok volieb 2.290.145,81 eur. „Väčšinu tejto sumy sme minuli na úhradu pôžičiek našim veriteľom. Zvyšok ide na chod strany,“ uviedlo pre TASR tlačové oddelenie strany. Za ľudí získala peniaze na svoje financovanie z pôžičiek a darov.

„Celková suma pôžičiek predstavovala 3,25 milióna eur a dary strana prijala vo výške približne 130.000 eur. Väčšinu sumy z pôžičiek strana už splatila,“ priblížila strana. Všetky údaje majú byť súčasťou auditu a výročnej správy za rok 2020. Za ľudí deklaruje, že informácie o svojom financovaní zverejňuje na webe strany.
Hnutie Sme rodina získalo za výsledok parlamentných volieb zatiaľ 3.266.463,43 eur. Na otázky TASR o využití prostriedkov hnutie dosiaľ neodpovedalo.

Opozičný Smer-SD dostal druhý najvyšší príspevok, a to 7.077.473,13 eur. ĽSNS získala 3.175.140,15 eur. „Všetky informácie zverejňuje naša strana vo výročnej správe,“ zareagoval hovorca strany Ondrej Ďurica.

Peniaze majú aj neparlamntné strany

Nárok na štátny príspevok za výsledok parlamentných volieb z februára 2020 získali aj politické strany, ktoré sa do Národnej rady nedostali. Financie sa totiž vyplácajú všetkým stranám, ktoré získali vo voľbách aspoň tri percentá hlasov. Príspevok sa rozdelil na štyri časti, ktoré sa vyplácajú každý rok.

Príspevok dostalo napríklad KDH. Podľa ministerstva financií dostalo hnutie v roku 2020 1.555.883,65 eura. „Príspevok sme použili na fungovanie a propagáciu hnutia a splatenie pôžičiek od fyzických osôb počas ostatnej volebnej kampane,“ priblížil pre TASR Stano Župa z komunikačného oddelenia KDH. Doplnil, že všetky dary za uplynulé roky majú zverejnené na webe.

Koalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu dostala zatiaľ 3.175.140,15 eura. „Strana Spolu dostala jednorazový príspevok za hlasy vo výške 1,09 milióna eur, ktorý použila na vrátenie pôžičiek, ktoré si od členov zobrala na financovanie volebnej kampane do NR SR 2020. Taktiež sme v rámci príspevku na činnosť dostali tento rok 68 516 eur, ktoré boli použité na fungovanie kancelárie strany, a to mzdy päťčlennej kancelárie, nájom priestorov, nákup
kancelárskeho vybavenia,“ vysvetlil pre TASR hovorca Spolu Matej Bučko. Doplnil, že strana dostala po parlamentných voľbách dary v hodnote 42.000 eur. „Najväčší darca bol člen predsedníctva Martin Pekár. Taktiež má strana pravidelný príjem z členského, ktoré je približne na úrovni 2500 eur mesačne,“ ozrejmil Bučko. PS na otázky o využití financií dosiaľ neodpovedalo.

SNS dostala za volebný výsledok zatiaľ 1.057.811,53 eura, strana deklaruje, že financie používa v súlade so zákonom o politických stranách. Volebná strana Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS) dostala príspevok vo výške
1.307.160,86 eura. „Príspevok sme použili na zabezpečenie fungovania strany, čiže prenájom priestorov, zabezpečenie technického vybavenia, mzdu zamestnancov, na menšie podujatia a online reklamu. Po voľbách sme dary nedostali,“ uviedol pre TASR tajomník strany Gábor Nászaly.

Za volebný výsledok dostala štátny príspevok aj strana Dobrá voľba. V roku 2020 jej rezort financií vyplatil 1.023.572,55 eura. /agentury/

X X X

Výsledky volieb v USA chce napadnúť 11 republikánskych senátorov

Jedenásť amerických republikánskych senátorov oznámilo, že na stredajšom zasadnutí Kongresu podniknú kroky v súvislosti s výsledkami novembrových prezidentských volieb. Informovala o tom agentúra AP.

Jedenásť senátorov na čele s Tedom Cruzom z Texasu uviedlo, že ak americký Kongres nevymenuje volebný výbor na okamžité prešetrenie výsledkov volieb, tak v stredu 6. januára nepodporia voliteľov z niektorých amerických štátov. Senátori sú si však podľa svojich slov vedomí, že dosiahnutie zmien vo volebných výsledkov je nepravdepodobné, píše AP.
Kongres na svojom zasadnutí 6. januára formálne spočíta volebné hlasy, ktoré odovzdali volitelia z jednotlivých amerických štátov.

Toto zasadnutie, ktoré si vyžaduje ústava USA, je jednou z posledných príležitostí pre dosluhujúceho prezidenta Donalda Trumpa a jeho spojencov, aby vyjadrili nesúhlas s výsledkami volieb, píše na svojej webovej stránke denník USA Today.
Trump odmieta priznať volebnú porážku. Líder republikánov v americkom Senáte Mitch McConnell členov strany vyzval, aby sa nepokúšali výsledky volieb anulovať.

Bývalý americký minister spravodlivosti William Barr začiatkom decembra 2020 oznámil, že ministerstvo neobjavilo dôkazy o podvodoch, ktoré by boli také závažné, že by mohli ovplyvniť výsledky novembrových prezidentských volieb. Barr neskôr v decembri oznámil svoju rezignáciu.

Demokratický kandidát Joe Biden v prezidentských voľbách 3. novembra získal 306 hlasov, čo je viac ako požadovaných 270. Trump získal hlasy 232 voliteľov. Bidenova inaugurácia je naplánovaná na 20. januára 2021./agentury/