iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Zabili ste mi kamaráta v SR, Lučanského, Žitný Matovičovi

Smrť exprezidenta polície Milana Lučanského v SR považuje za zlyhanie viacerých štátnych orgánov, od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov až po Zväz väzenskej a justičnej stráže. Žitný o prípade Milana Lučanského: Zbabrali ste všetko, čo sa dalo, odkazuje štátnym orgánom. Obvinenie z korupcie rovnako ako väzbu vníma ako veľmi pochybné. Zistenia ministerstva spravodlivosti ohľadom Lučanského zranení spred troch týždňov však v súčasnom stave považuje za vysoko nedôveryhodné a Kolíkovú vyzýva na odchod.

„Nech už je každému jasné, že klame ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ako aj každý, kto tvrdil, že si Lučanský udrel oko pri cvičení. Pravda je taká, že došlo k slovnej potýčke s dozorcami, strkaniu a tí Lučanského zbili a dokopali tak veľmi, že ho museli previezť do nemocnice,“ tvrdí bezpečnostný analytik a Lučanského priateľ Milan Žitný. Podľa neho mohlo vo vzťahu k Lučanskému vo väzbe dôjsť aj k zastrašovaniu, vydieraniu či vyhrážaniu sa.

Ministerka spravodlivosti by mala podľa neho okamžite vyvodiť politickú zodpovednosť. „Ak klamali hneď v prvej fáze, počínajúc ministrom vnútra Romanom Mikulcom cez ministerku Kolíkovú, neverím im ani dnes. Špeciálnu komisiu, ktorou chcú zalepovať oči, nech si strčia za klobúk. Som nahnevaný, lebo mi zabili kamaráta. Čudujem sa, že Kolíková má ešte kožu na tvári a bola schopná povedať, že zostáva vo funkcii a len ak nastanú špeciálne okolnosti, zváži demisiu. Pani Kolíková, tie okolnosti už nastali. Už presluhujete,“ odkázal ministerke. Milan Lučanský † 1969-2020. /agentury/

X X X

Nový rok privítali ako prví v Tichomorí, v Sydney nechýbal ohňostroj

Tohtoročný vítanie nového roka bude väčšinou pokojnejšie než inokedy kvôli reštrikciám spôsobeným súčasnou pandémiou koronavírusu. Mnohé vlády zaviedli zákaz nočného vychádzania, obmedzili väčšie zhromaždenie ľudí a zrušili tradičné ohňostroje. Obyvatelia tichomorských ostrovných štátov Samoa a Kiribati tradične ako prví na svete privítali príchod nového roka. Tamojšia polnoc pripadá na 11.00 h SEČ, pričom ide o územia ležiace najbližšie k medzinárodnej dátumovej hranici z jej západnej strany.

V oboch krajinách sú novoročné nálady a oslavy vstupu do roka 2021 stlmené v dôsledku koronavírusovej epidémie. Hoci na Kiribati dosiaľ nepotvrdili žiadne prípady nákazy a Samoa hlásila prvého infikovaného len v polovici novembra, verejné ohňostroje tam zrušili. Zahraniční turisti ostrovy v južnom Pacifiku nemôžu v súčasnosti navštíviť, uviedla vo štvrtok agentúra DPA.

Oslavy na Novom Zélande bez obmedzení

O 11:15 SEČ odbila polnoc na Chathamových ostrovoch, ktoré patria Novému Zélandu. Zvyšok Novozélanďanov sa k oslavám pridalo o 12:00 SEČ, spolu s obyvateľmi Fidži a ostrovného kráľovstva Tonga. Celkom vo svete potrvá prechod do nového roka 26 hodín. Nový Zéland je jedna z mála krajín, kde môžu silvestrovské oslavy prebehnúť bez obmedzenia, nie sú tu žiadne lokálne aktívne prípady koronavírusu.

Skrátený ohňostroj v Sydney

O 14:00 SEČ sa k oslavám pripojilo austrálske veľkomesto Sydney a Melbourne a metropola Canberra. Každoročne tvorí novoročné kulisu v Sydney ohňostroj nad budovou opery na brehu oceánu, tento rok bol však skrátený na sedem minút a ľudia ho nesmeli sledovať priamo z prístavu. V Austrálii sa novoročné ohňostroje rušili aj v minulosti, najmä kvôli požiarom a veľkému suchu.

Moskva predbehne v príchode nového roka strednú Európu o dve hodiny. Medzi poslednými bude Americká Samoa, ležiaca iba 220 kilometrov východne od Samoy na opačnej strane dátumovej hranice.
V Číne pred oslavou civilného kalendára dávajú prednosť oslavám príchodu lunárneho nového roka. Oslava roku byvola začne 12. februára 2021./agentury/

X X X

Británia o niekoľko hodín odíde aj z jednotného trhu EÚ, ohlási to zvon Big Ben

Z právneho hľadiska odišla Británia z EÚ 31. januára, ale ocitla sa ešte v prechodnom období, pretože bolo treba dohodnúť vzájomné pobrexitové obchodné vzťahy.
Osud Británie „je teraz pevne v našich rukách“, vyhlásil premiér Boris Johnson vo štvrtok, len niekoľko hodín pred definitívnym odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie, z jej jednotného trhu. Ukončia sa tým takmer pol storočie trvajúce a často búrlivé vzťahy ostrovnej krajiny s jej európskymi susedmi v rámci EÚ.

Zložitý odchod Veľkej Británie z Európskej únie bude naplno platiť, keď zvon Big Ben v centre Londýna odbije 23.00 h miestneho času (24.00 h SEČ) a práve vtedy bude väčšina európskej pevniny vítať nový rok 2021.

Vystúpenie z EÚ, teda brexit, dominovalo britskej politike od júna 2016, keď voliči v referende tesnou väčšinou odhlasovali odchod z eurobloku. Otvorili sa tým hlboké politické a sociálne rany, ktoré sú stále boľavé, analyzuje AFP.

Z právneho hľadiska odišla Británia z EÚ 31. januára, ale ocitla sa ešte v prechodnom období, pretože bolo treba dohodnúť vzájomné pobrexitové obchodné vzťahy. Rokovania o nich sa často zadrhávali, ale dohoda o voľnom obchode nakoniec vznikla na Štedrý deň.

Keď sa už toto prechodné obdobie skončí, pravidlá Európskej únie nebudú v Británii platiť a okamžitým následkom brexitu bude aj koniec slobodného pohybu vyše 500 miliónov ľudí medzi Britániou a 27 členskými krajinami EÚ.
Colné pohraničné kontroly sa prvýkrát po desaťročiach vrátia a napriek dohode o voľnom obchode sa očakávajú rady na hraniciach a narušenia dopravy kvôli dodatočnej byrokracii.

Boris Johnson označil schválenie obchodnej dohody v britskom parlamente vo štvrtok skoro ráno za „nový začiatok v dejinách našej krajiny a za štart nového vzťahu s EÚ ako s naším najväčším spojencom“, aktuality.sk

X X X

Otec Borisa Johnsona požiadal o vydanie francúzskeho pasu

Stanley Johnson bol svojho času poslancom európskeho parlamentu a v referende z roku 2016 hlasoval za zotrvanie Británie v Únii. Otec britského premiéra Borisa Johnsona vo štvrtok vyhlásil, že v záujme zachovania blízkych vzťahov s Európskou úniou po odchode Británie z EÚ (brexite) požiadal o francúzsky pas, uviedla agentúra Reuters.

Stanley Johnson bol svojho času poslancom európskeho parlamentu a v referende z roku 2016 hlasoval za zotrvanie Británie v Únii. Hovorí, že občanom Francúzska sa chce stať najmä pre to, že ho s touto krajinou spájajú silné rodinné väzby.

„Pokiaľ tomu správne rozumiem, som Francúz. Moja mama sa narodila vo Francúzsku, jej mama bola Francúzka ako aj jej starý otec. Nárokujem si na to, čo už je moje a čo ma robí veľmi šťastným,“ uviedol počas rozhovoru pre rozhlasovú stanicu RTL vo francúzštine 80-ročný Johnson. „Navždy budem Európanom, to je isté. Nikto nemôže Britom povedať, že nie sú Európanmi. Udržiavať vzťah s Európskou úniou je dôležité,“ dodal.

Jeho syn Boris, ktorý sa počas referenda z roku 2016 stal verejnou tvárou kampane za odchod Británie z Európskej únie, uviedol, že Británia môže ako plne suverénna krajina mimo Európskej únie, ktorú označil za prehnane byrokratickú, "ohromne prosperovať".

Po tom, čo parlament v stredu schválil novú obchodnú dohodu s EÚ, však zneli ministrove slová na adresu brexitu zmierlivo, konštatuje Reuters.„Toto nie je koniec Británie ako európskej krajiny. V mnohých ohľadoch sme typicky európskou civilizáciou... a naďalej ňou budeme,“ dodal Johnson, aktuality.sk

X X X

Rekordný deň pre koronavírus v USA. Zomreli tisíce ľudí

V USA za jeden deň zaznamenali takmer 4-tisíc obetí koronavírusu. Je to najvyššie číslo od začiatku pandémie. Celosvetový počet mŕtvych s Covidom prekonal hranicu 1,8 milióna.

Spojené štáty zaznamenali v priebehu stredy 3 927 obetí koronavírusového ochorenia COVID-19, čo je v krajine najviac od vypuknutia pandémie, vyplýva z údajov baltimorskej Univerzity Johnsa Hopkinsa. Informovala o tom podľa TASR agentúra AFP. Podľa údajov univerzity úrady zaznamenali v stredu aj 189 671 nových prípadov nákazy koronavírusom. Od začiatku pandémie zaregistrovali už 19 715 899 prípadov a 341 845 súvisi¬acich úmrtí.

Novozvolený americký prezident Joe Biden v utorok skritizoval tempo, akým vláda odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa distribuuje vakcíny proti novému koronavírusu v krajine. Podľa Bidena pri súčasnej rýchlosti vakcinácia miestneho obyvateľstva „nebude trvať mesiace, ale roky“. Budúci prezident prisľúbil, že po nástupe do úradu zrýchli tempo päť- až šesťnásobne tak, aby bolo denne zaočkovaných jeden milión Američanov. Biden v tejto súvislosti uviedol, že svojmu tímu nariadil pripraviť omnoho agresívnejšiu stratégiu distribúcie vakcín. „Urobím všetko možné, aby sme sa pohli správnym smerom,“ povedal. Zároveň však uznal, že aj pri zvýšenom tempe bude trvať niekoľko mesiacov, kým bude zaočkovaná väčšina obyvateľstva./agentury/

X X X

Čína potvrdila svoj prvý prípad nákazy novým variantom koronavírusu, ktorý nedávno identifikovali v Británii. S odvolaním sa na čínske zdravotnícke úrady o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP. Po odhalení nového variantu, ktorý sa podľa expertov pravdepodobne šíri rýchlejšie, zaviedlo cestovné obmedzenia so Spojeným kráľovstvom vyše 50 krajín vrátane Číny, kde sa vírus SARS-CoV-2 pred rokom po prvý raz objavil.

Prvou pacientkou s novým variantom v Číne je 23-ročná žena zo Šanghaja, ktorá pricestovala z Británie 14. decembra, vyplýva zo správy Čínskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CCDC). Ženu po príchode hospitalizovali, keďže mala mierne príznaky ochorenia

X X X

České laboratóriá v stredu odhalili ďalších 16 939 prípadov nákazy koronavírusom, čo je po utorkovom rekorde opäť najvyššie číslo od začiatku pandémie. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz. Vykonali pritom 32 644 testov, čo znamená, že pozitívnych bolo takmer 52 % z nich.
V krajine v súčasnosti evidujú 114 500 aktívnych prípadov, v nemocniciach leží 5 893 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 a 845 z nich je vo vážnom stave. Oproti nedeli, keď bolo hospitalizovaných 4 626 ľudí, je to pritom značný nárast. Rizikové skóre, od ktorého závisí zmena protiepidemických opatrení, sa drží na hodnote 80, čo zodpovedá piatemu stupňu

X X X

Celosvetový počet mŕtvych s COVIDOM-19 prekonal podľa údajov americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa hranicu 1,8 milióna. O posledných 100 000 sa zvýšil za desať dní. Predošlých 100 000 pribudlo za deväť dní, predtým desať dní a ešte predtým rovnako za deväť dní. V predchádzajúcej fáze pandémie rástol počet mŕtvych najrýchlejšie v apríli, keď sa zo 100 000 na 200 000 úmrtí dostal za 15 dní. Najviac obetí na životoch od začiatku pandémie evidujú Spojené štáty, kde zomrelo s COVIDOM-19 viac ako 342 000 ľudí. Nasledujú Brazília (takmer 194 000 mŕtvych) a India (takmer 149 .000). Z Európy je z pohľadu počtu mŕtvych na tom najhoršie Taliansko (viac ako 73 000), Británia (viac ako 72 000) a Francúzsko (viac ako 64 000). V Česku s chorobou COVID-19 doteraz zomrelo 11 429 ľudí.

X X X

Nemecko stále registruje relatívne vysoké denné štatistiky o epidémii COVIDU-19. Inštitút Roberta Kocha (RKI) hlási za stredu 964 úmrtí, čo je druhý najvyšší 24-hodinový súčet po utorkovej štvormiestnej bilancii. Zároveň štvrtýkrát zaznamenal viac ako 30 000 pozitívnych testov na koronavírus. Po započítaní 32 552 stredajších nákaz súhrnná nemecká bilancia narástla nad 1,7 milióna potvrdených infekcií. Úmrtí súvisiacich s koronavírusom eviduje RKI 33 071. Za utorok ich v štatistike pribudlo 1 129, pričom dovtedy bolo maximom 962 prípadov z predchádzajúceho utorka.

Obaja najnovšie denné súčty sú vyššie ako tie z minulej stredy. RKI však pred Vianocami upozorňoval, že oproti minulému týždňu porovnanie bude mať len obmedzenú vypovedaciu hodnotu, lebo počas vianočných a novoročných sviatkov sa bude realizovať menej testov a ľudia budú tiež zrejme menej ochotní hlásiť podozrenia na nákazu koronavírusom. V Nemecku od polovice decembra platí prísna celoštátna karanténa, ktorá zahŕňa uzávierku škôl aj všetkých podnikov, ktoré nie sú dôležité, ako aj limit ohľadom kontaktu ľudí z rôznych domácností. Tvrdé reštrikcie majú platiť najmenej do 10. januára.

X X X

Čína schválila na podmienečné použitie vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od svojej štátnej spoločnosti Sinopharm. Ide o prvú schválenú vakcínu na použitie v Číne. Podľa agentúry AP o tom informoval na tlačovej konferencii zástupca komisára čínskej Národnej správy zdravotníckych výrobkov Čchen Š'-fej. „Ochranný účinok vakcíny (od spoločnosti Sinopharm Peking) proti COVID-19 je 79,34 percenta,“ uviedol ešte v stredu Pekinský inštitút biologických produktov, dcérska firma Sinopharmu. Podľa inštitútu to ukázala tretia fáza klinických skúšok tejto vakcíny obsahujúcej verziu neaktívneho koronavírusu. Ide teda o druh vakcíny, ktorá využíva a do tela človeka zavádza časti patogénu.

Je to nižšia účinnosť, než majú konkurenčné vakcíny vyvinuté spoločnosťami Pfizer a BioNTech alebo firmou Moderna, ale môže to priniesť prelom v boji proti pandémii koronavírusu v Ázii, uviedla agentúra AFP. V Číne bolo zaočkovaných neschválenými vakcínami už vyše milión ľudí, a to na základe programu núdzového použitia vakcín. Dávky dostali zdravotníci v prvej línii, zamestnanci štátnych podnikov a pracovníci plánujúci vycestovať do zahraničia. Vakcínu od spoločnosti Sinopharm tento mesiac už skôr schválili Spojené arabské emiráty (SAE) a stali sa prvou zahraničnou krajinou, ktorá odobrila vakcínu proti COVID-19 vyvinutú Čínou. SAE vyhlásili, že táto očkovacia látka má 86-percentnú účinnosť, ako sa uvádzalo aj v interných výsledkoch tretej fázy skúšok. Peking prisľúbil, že vakcínu poskytne za nízku cenu – môže to povzbudiť chudobnejšie ázijské krajiny, ktoré sa zatiaľ môžu spoliehať len na obmedzené dodávky ponúkané v rámci systému COVAX, poznamenáva AFP.

X X X

Koronavírus: V Berlíne budú dohliadať na dodržiavanie zákazov tisíce policajtov

Nemecké súdy tento týždeň zamietli žaloby proti zákazu zhromažďovania na verejnosti v Berlíne na Silvestra a na Nový rok, ktoré úrady zaviedli z dôvodu pandémie koronavírusu.

Šéfka berlínskej polície Barbara Slowiková vo štvrtok oznámila, že na dodržiavanie zákazu protestov a používania zábavnej pyrotechniky budú na väčšine územia nemeckej metropoly počas Silvestra dohliadať tisíce policajtov. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Slowiková pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu rbb-Inforadio povedala, že jej policajný zbor je pripravený na možnosť, že ľudia sa vzoprú koronavírusovým obmedzeniam alebo ľavicoví extrémisti budú ignorovať zákaz demonštrácií.
Nemecké súdy tento týždeň zamietli žaloby proti zákazu zhromažďovania na verejnosti v Berlíne na Silvestra a na Nový rok, ktoré úrady zaviedli z dôvodu pandémie koronavírusu.

Namiesto každoročnej šou pod holým nebom pri berlínskej Bradenburskej bráne, ktorá pravidelne pritiahne státisíce ľudí, organizátori prenesú udalosť do virtuálneho priestoru, aby si ju mohli záujemcovia pozrieť z domu.
Nemecký úrad pre kontrolu chorôb, Inštitút Roberta Kocha (RKI), hlásil za posledných 24 hodín 32 552 nových potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 a 964 úmrtí v krajine, aktuality.sk

X X X

Nemocnice sa môžu zrútiť, štát obmedzil ich prevádzku

Počet pacientov v nemocniciach s diagnózou COVID-19 sa blíži k hranici tritisíc. To je hranica, ktorú už nemocnice nemusia zvládnuť. Rezort zdravotníctva preto nariadil fakultným, univerzitným a všeobecným okresným nemocniciam, ktoré sú v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie, aby poskytovali len neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

„Štandardné realizovanie plánovaných zákrokov v nemocniciach bude v bežnom režime pokračovať len pri onkologických pacientoch alebo tých, ktorým sa v nemocniciach poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba. Liečba pri týchto diagnózach pokračuje v štandardnom režime,“ vysvetlil v oficiálnom stanovisku minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Príkaz ministerstva platí do 31. januára. „Rezort preto prosí o preplánovanie plánovaných úkonov pre pacientov, ktorým sa odsunutím zákroku nezhorší zdravotný stav, po tomto termíne,“ pokračuje ministertvo v stanovisku.
Situácia v nemocniciach podľa krajov

Ministerstvo zdravotníctva, situácia k 30. 12. 2020

Koordináciu nemocníc v súvislosti s ochorením COVID-19 má na starosti štátny tajomník Peter Stachura. Podľa neho požiadali nemocnice o vyčlenenie najmenej 30 percent z voľných nereprofilizovaných postelí s prívodom kyslíka na možnosť zvýšeného počtu infikovaných pacientov.

Lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti, ktoré je možné reprofilizovať na lôžka anesteziológie a intenzívnej medicíny, teda s možnosťou pravidelného monitorovania krvných plynov a možnosťou umelej pľúcnej ventilácie (JIS3 lôžka) spolu s lôžkami anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM lôžka), teda postelí pre pacientov s najťažším klinickým priebehom ochorenia, je v súčasnosti obsadených 220, voľných ich je 83.

Veľmi zlá je situácia v nemocniciach Trnavského kraja, kde je obsadených vyše 82 percent reprofilizovaných lôžok určených pre covid pacientov. V Nitrianskom kraji je z celkového počtu reprofilizovaných lôžok obsadených 82 percent, OAIM lôžok až 86 percent. V Košickom kraji je obsadných takmer 84 percent OAIM lôžok. V Prešovskom takmer 83 percent.

Za utorok pribudlo 3 041 infikovaných testovaných PCR testami a 6 421 testovaných antigénovanými testami. Dosiaľ ochoreniu COVID-19 podľahlo 2 065 ľudí, vyliečilo sa 124 427 ľudí.

Podľa regionálneho covid automatu, podľa ktorého by mali platiť opatrenia pre jednotlivé okresy, je najhoršia situácia v okresoch Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Zvolen a Levoča. V týchto okresoch by teda mali platiť najprísnejšie opatrenia.

Slovensko by sa však malo covid automatom začať riadiť až po 10. januári. Dovtedy platí okrem núdzového stavu aj zákaz vychádzania. Ten má však množstvo výnimok, čo kritizujú aj členovia Konzília odborníkov. Žiadajú čo najskôr sprísniť, resp. zrušiť niektoré z výnimiek zákazu vychádzania.

Odhadujú, že k 11. januáru by mohlo byť v nemocniciach 4 500 pacientov s koronavírusom. A to je číslo, ktoré vysoko prevyšuje kapacitu nemocníc. Podľa Konzília je kľúčové zníženie mobility a teda výrazné obmedzenie výnimiek zo zákazu vychádzania.
Minister Krajčí Konzíliu vytkol, že sa pred zverejnením odhadu množstva pacientov v nemocniciach k 11. januáru, neporadili ani s ním, ani s Inštitútom zdravotníckych informácií. Vzápätí však ministerstvo prišlo s opatrením, podľa ktorého nemocnice budú až do konca januára poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť./agentury/

X X X

Medzi kómou a mozgovou smrťou je zásadný rozdiel

Komunikovať o zdravotnom stave po spáchaní samovraždy je mimoriadne citlivé. Aj keď sú následky zvyčajne vážne, v diagnózach môže byť výrazný rozdiel. Aj napriek tomu, že ľuďom, ktorí sa pokúsia spáchať samovraždu obesením takmer hneď poskytnú pomoc umelým dýchaním či defiblirátorom, následky bývajú kritické až smrteľné.

Ak to osoba prežije, môže mať trvalé a nezvratné následky, zostať v kóme alebo ide o tzv. mozgovú smrť.
Napriek citlivosti prípradu generála Milana Lučanského, sa aj v tomto prípade rôznili informácie o jeho stave počas jeho hospitalizácie. Niektorí tvrdili, že išlo o mozgovú smrť, generálny prokurátor Maroš Žilinka zasa hovoril, že bol v kóme. Medzi týmito diagnózami je ale zásadný rozdiel.

Prečo sa líšia?

„Mozgová smrť je nezvratný stav, kedy je človek považovaný za mŕtveho, hoci mu na prístrojoch môže fungovať dýchanie a biť srdce. Z kómy sa môže dotyčný prebrať, hoci vopred nevieme povedať, či a kedy sa to stane. Pri mozgovej smrti takáto možnosť už nie je,“ vysvetľuje rozdiel lekárka Katarína Kosová.

Tá ďalej hovorí, že pri obesení nastáva smrť kombináciou viacerých faktorov: jednak to môže byť pretrhnutím väzov, kedy dôjde k poškodeniu miechy, pritlačením veľkých ciev v krku a obmedzení toku krvi do mozgu, uzavretím dýchacích ciest, ako aj reflexným podráždením blúdivého nervu s následným spomalením až zástavou srdca. K smrti často nedôjde hneď, ale až po niekoľkých minútach.
Môže sa v niektorých prípadoch stať, že mozog nie je poškodený natoľko, aby došlo k smrti. Je to však ojedinelé a často to zanechá ťažké trvalé následky, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy na Silvestra mierne klesli

Obchodovanie tesne pred koncom roka je pokojné a zobchodované objemy sú len veľmi malé.
Ceny ropy na Silvestra mierne klesli.

Barel (159 litrov) americkej ropy WTI s februárovým kontraktom sa vo štvrtok o 11.01 h SEČ predával po 48,30 USD (39,33 eura). To bolo o 10 centov alebo 0,21 % menej ako v stredu (30. 12.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. WTI si v stredu pripísala 40 centov alebo približne 0,8 % a uzavrela na 48,40 USD za barel. Februárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa vo štvrtok o 11.00 h SEČ predával s mínusom 10 centov alebo 0,19 % po 51,53 USD za barel.

Obchodovanie tesne pred koncom roka je pokojné a zobchodované objemy sú len veľmi malé. V stredu ceny čierneho zlata podporila správa amerického ministerstva energetiky, ktorá ukázala, že v týždni skončenom 25. decembra ropné rezervy v USA padli o 6,1 milióna barelov na 493,5 milióna barelov. Experti počítali s poklesom len o 3,1 milióna barelov.

Ceny ropy zaznamenali počas roka 2020 bezprecedentné kolísanie. Na začiatku roka sa ropná zmes Brent obchodovala okolo úrovne 70 USD za barel. Počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu v apríli jej cena padla pod 20 USD za barel. Cena termínovaných kontraktov na americkú WTI sa dokonca dostala do záporného teritória. Potom sa začali ceny ropy postupne zotavovať. V poslednom čase ich podporil začiatok očkovania proti ochoreniu COVID-19, aktuality.sk

X X X

Dohoda o budúcich obchodných vzťahoch Británie a únie začne platiť od polnoci

Dohoda o pobrexitovom obchode medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou nadobúda účinnosť vo štvrtok o polnoci. Spojené kráľovstvo síce odchádza zo spoločného trhu a colnej únie, ale dohoda zabezpečuje, že na tovary sa vo vzájomnom obchode nebudú vzťahovať clá. Zmluvu sa podarilo uzavrieť 4,5 roka po tom, ako Briti v referende odhlasovali odchod krajiny z Európskej únie.

„Osud našej skvelej krajiny teraz spočíva pevne v našich rukách,“ vyhlásil v súvislosti so schválením dohody britský premiér Boris Johnson. Oponenti však tvrdia, že krajina na tom bude aj tak horšie ako počas členstva v Európskej únii. Informuje o tom portál bbc.com. Formálne Británia z EÚ vystúpila 31. januára, ale až doteraz sa riadila obchodnými pravidlami únie.

Padne obchodná dohoda? Johnson požaduje od EÚ ústup od jej požiadaviek

Obchodná dohoda po brexite visí na vlásku. Rokovania viaznu na troch bodoch
Zákon o budúcich vzťahoch Spojeného kráľovstva s EÚ Dolná snemovňa britského parlamentu schválila v stredu pomerom hlasov 521 : 73. Snemovňa lordov zákon odobrila bez hlasovania a následne ho podpísala kráľovná. Schváliť dohodu musí aj Európsky parlament, ale očakáva sa, že to urobí najskôr o niekoľko týždňov./agentury/

X X X

Rok v 2020 v SR, v politike: Matovič a Sulík sú na nože, Smer je v troskách

Voľby vyniesli Igora Matoviča na piedestál, z ktorého padol poriadne hlboko. Hoci tempo roka 2020 diktovala najmä pandémia, politici stihli vyprodukovať viacero situácií a urobiť viacero rozhodnutí, ktoré stoja za samostatnú zmienku. Prinášame vám tie najpozoruhodnejšie.

Víťazný Matovič

Parlamentné voľby 29. februára priniesli hneď viacero prekvapení. Tým prvým a najzásadnejším bol triumf hnutia OĽaNO. Subjekt, ktorému ešte pár mesiacov predtým hrozilo, že sa do NRSR nedostane, nemal žiadne štruktúry a jeho poslanecké kluby boli voľnými zoskupeniami, ktoré sa pred voľbami pravidelne rozpadli, stál odrazu uprostred systému a skladal vládu.
Jeho predseda Igor Matovič, známy skôr kritikou korupcie Smeru a SNS než systémovou predstavou o fungovaní štátu, sa musel postaviť do jej čela. Koalíciu vytvoril s pomocou Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Presvedčivý výsledok sa však Matovičovi nepodarilo udržať. Pod tlakom koronakrízy, ko
nfliktov a nepopulárnych protipandemických opatrení sa obľúbenosť jeho hnutia v prieskumoch za trištvrte roka prepadla z volebných 25 percent pod hranicu 15 percent a predbehla ho už aj koaličná SaS.

Porazení volieb

Príbehov úspechu priniesol koniec februára menej ako tých neúspešných. Prvým porazeným je Smer. Strana prvýkrát od volieb v roku 2002 skončila na inej ako na prvej priečke, čo naplno spustilo jej rozpad.
Výsledok nepotešil ani stranu Andreja Kisku Za ľudí. Premiérske kreslo sa jej zakladateľovi pri zisku 5,77 percenta nedosiahnuteľne vzdialilo. Exprezident sa teda radšej vzdialil tiež.

Zrejme najväčšie rozčarovanie však volebná noc zanechala v radoch strán Progresívne Slovensko a Spolu. V roku 2019 boli ako koalícia vyzývateľom Smeru a jej lídri sa rozvičovali na funkciu premiéra.
Po krátkom zahrievaní sa však proti svojej vôli museli porúčať do mimoparlamentnej šatne. Na vstup do národnej rady im chýbalo 926 hlasov.

Rozklad Smeru...

Povolebný odchod Smeru do opozície naplno odhalil rozklad v jeho útrobách. Mladá garda na čele s Petrom Pellegrinim, ktorý bol najpopulárnejším politikom strany, sa otvorene priznala k ambícii prevziať vedenie. Alebo to aspoň hovorila.
Robert Fico však odmietol riadenie strany plne odovzdať do rúk mladšej generácie a začal klásť aktívny odpor. Pellegrini sa rozhodol nezápasiť a tento krok využil na štart novej strany.

Zo Smeru až na výnimky odišli najpopulárnejší politici a založili Hlas. Dlhoročný líder prieskumových aj volebných rebríčkov Smer sa odrazu ocitol v pásme strán strednej dôležitosti a o popularitu dnes súťaží najmä s extrémistiam z ĽSNS. A to aj napriek tomu, že predseda Fico chytil po voľbách druhý, tretí, či možno už štvrtý dych.
... a Pellegrini na koni

Kým v Smere sa pomaly zmierujú s tým, že ich novým stropom je 10 percent voličov, v hlase nenápadne pukajú vystreľujúce zátky od šampanského. Dlhoročným smerákom sa po osamostatnení darí pokorovať jeden rebríček popularity za druhým.

Strana oficiálne neexistuje ešte ani pol roka a už sa jej v prieskumoch podarilo prekročiť psychologickú hranicu 20 percent. A to aj napriek skromnejšej aktivite a obvinenému zakladateľovi, exministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi.
Papalášizmus a Boris Kollár

Jedným z prísľubov vlády Igora Matoviča bola zmena štýlu vládnutia. Imidž „najlepšej” vlády sa však Boris Kollár rozhodol podrobiť dlhodobému testu.

Začalo to ešte počas prvej vlny pandémie, keď jeden deň z Bratislavy vyzýval ľudí, aby zbytočne necestovali a na druhý im už prijal príjemné sviatky z Donovál, kde vlastní lyžiarske stredisko.

V trende pokračoval aj počas druhej vlny po vyhlásení núdzového stavu. Pred Bratislavou sa jeho služobné auto stalo účastníkom dopravnej nehody. Kollár sa v ňom viezol s misskou Michaelou Fabušovou. Dodnes nerozptýlil pochybnosti o nevyhnutnosti tejto jazdy.

Po nehode skončil predseda parlamentu v nemocnici sv. Michala v Bratislave. Počas jeho pobytu ho navštevovali jeho partnerky, dokonca sa pri jeho lôžku konala aj koaličná rada. To všetko v čase, keď platili obmedzenia pre návštevy v nemocniciach. Vrchná sestra, ktorej sa to nepozdávalo, prišla o miesto.

„Výnimku” si udelilo aj Kollárove lyžiarske stredisko, ktoré otvorilo sezónu deň nato, ako minister dopravy za Sme rodina Andrej Doležal vyhlásil, že lyžovať sa bude najskôr v januári. Doležal svoje vyhlásenie vzápätí korigoval.

4 roky a 4 mesiace pre Kotlebu

V roku 2020 na Slovensku padol prelomový rozsudok. Špecializovaný trestný súd odsúdil (zatiaľ neprávoplatne) predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu na 4 roky a 4 mesiace vo väzení za propagáciu neonacizmu.
Ešte ako banskobystrický župan totiž v roku 2017 rozdával šeky vo výške 1488 eur, čo je známa neonacistická šifra.
Ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, Kotleba bude prvým lídrom parlamentnej strany, ktorý príde o mandát a poputuje za mreže.

Kradnuté diplomovky

Kauza, na ktorú si v dobe covidu a bezprecedentného policajného zatýkania spomenie málokto. V lete vyšlo najavo, že viacerí vrcholoví politici svoje záverečné vysokoškolské práce ukradli.

Plagiátormi sú predseda parlamentu Boris Kollár, premiér Igor Matovič aj minister školstva Branislav Gröhling. Ani jeden z nich zodpovednosť za svoje konanie nevyvodil. Kollár svoj škandál ukončil tým, že titul Mgr. používať nebude. Matovič zasa občanom odkázal, že odstúpi, až keď splní svoje sľuby.

Prvý obvinený

Po tom, ako tento rok vo väzbe skončili mocní oligarchovia, bývalí policajní prezidenti aj špeciálny prokurátor, sa začali novinári šéfa Smeru Roberta Fica na tlačovkách pýtať, či sa nebojí, že ďalším na rade je on.
Prvým obvineným vplyvným politikom sa však napokon nestal expremiér, ale jeho niekdajší minister hospodárstva a dnes poslanec Hlasu Peter Žiga. NAKA obvinila Žigu z podplácania, bývalý minister je stíhaný na slobode.

Projekt Hlina nevyšiel

Keď sa v roku 2016 KDH tesne nedostalo do parlamentu a novým lídrom hnutia sa stal podnikateľ Alojz Hlina, mnohí uverili, že kresťanským demokratom svitá na lepšie časy. Výsledky tohtoročných volieb však boli pre KDH opäť trpkou skúsenosťou.

Hnutie čaká ďalšie volebné obdobie mimo národnej rady. Novým lídrom KDH sa stal prešovským župan Milan Majerský. Hlinu na povolebnom sneme nezvolili ani len za podpredsedu hnutia.

Koniec legendy

Parlamentné voľby 2020 poslali do zabudnutia stranu Most-Híd. A spolu s ňou aj jej zakladateľa a predsedu Bélu Bugára. Z národnej rady tak odišla legenda našich moderných politických dejín.
Veď Bugár bol v politike aktívny úctyhodných 30 rokov. Bol predsedom troch strán a štyrikrát sa stal podpredsedom parlamentu.

V skratke, bol pri všetkom dôležitom, čo sa v slovenskej politike udialo. Bugára defitniívne pochoval volebný výsledok 2,05 percenta, ktorý spolu so svojím Mostom dosiahol.

(Ne)čakaní spojenci

Upadujúcu popularitu sa pred parlamentnými voľbami rozhodli Smer a SNS dohnať rozdávaním. A to aj napriek tomu, že bývalá koalícia sľubovala niekoľko rokov, že zavedie vyrovnané hospodárenie.

Namiesto toho bez širšej diskusie a v skrátenom režime schválili 13. dôchodok, ktorý by nás ročne stál pol miliardy eur.
Smeru a SNS pomohli pri rozvrate verejných financií (ne)čakaní spojenci: na vlne rozdávanie si chceli prilepšiť aj extrémistická ĽSNS a hnutie Sme rodina. Hlasovanie spustilo úvahy o novej koalícii, ktorá napokon nemala šancu vzniknúť.

Vláda Igora Matoviča, ktorej sa Sme rodina stala súčasťou, 13. dôchodky si napokon osvojila, akurát zmenila ich výšku.
Kapitán išiel ku dnu

Ešte na jeseň roku 2016 sa zdalo, že Andrej Danko je vychádzajúcou hviezdou slovenskej politiky. Jeho SNS vtedy v prieskumoch atakovala 15 percent. O štyri roky neskôr opúšťal Danko národnú radu zosmiešnený a ponížený.
Národniari vo voľbách získali ledva tri percentá hlasov.

Danko sa po volebnom fiasku najskôr stiahol, neskôr však oznámil, že chce opäť kandidovať na predsedu SNS.
Do súboja s ním išiel Anton Hrnko, jeho niekdajšia pravá ruka. Neuspel. „Kapitán“ Danko tak naďalej drží kormidlo pevne vo svojich rukách.

Ví-ťaz prehral

Samozvaný víťaz prezidentských volieb Štefan Harabin musel byť po voľbách veľmi sklamaný. Nielen preto, že sa jeho strana s 2,93 percentami neprebojovala do parlamentu.

Vlasť si pred voľbami napožičiavala státisíce eur, no keďže nedosiahla ani tri percentá, od štátu nedostala ani cent. Predvolebná kampaň Vlasti pritom nepatrila do kategórie najlacnejších. Harabinovci do nej investovali takmer 1,3 milióna eur. Kde chce Harabin zobrať peniaze na splatenie svojich záväzkov, zostáva otázne.

Prezidentka verzus premiér

Konflikt najvyšších ústavných činiteľov nie je na Slovensku ničím výnimočný. V roku 2020 to začalo eskalovať aj medzi premiérom Igorom Matovičom a prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Predseda vlády hlave štátu vyčítal, že sa postavila proti celoplošnému testovaniu, o ktorom ju vopred ani neinformoval. Čaputová zo zasa v priamom prenose vyzvala, aby radšej manažovanie pandémie zveril niekomu inému.
Vzťah Čaputovej s Matovičom ani zďaleka nepripomína vojnu medzi Ficom a Kiskom, rozhodne sa však nedá povedať, že by v prvom roku Matovičovho vládnutia panovala medzi Prezidentským palácom a Úradom vlády harmónia.

Spojenci protivníkmi

Dlhé roky vystupovali bok po boku. Vstup do koalície však z Igora Matoviča a Richarda Sulíka urobil takmer úhlavných nepriateľov. Politickí partneri sa viackrát dostali do konfliktu pre rôzne obmedzujúce opatrenia. Sulík vyzýval pri ich zavádzaní k striedmosti, naopak, Matovič podporoval prísnejšie obmedzenia.

Sulík napríklad sarkasticky komentoval Matovičove návrhy bonmotmi ako „Pozývam ťa na pivo a paličku v nose”, čo sa premiéra dotklo a z jeho úst si predseda SaS vypočul, že je zodpovedný na smrť desiatok ľudí. Matovič sa dokonca pýtal, či pôjde Sulík kopať hroby.

Na poslednú chvíľu

Výraznou politickou udalosťou v samom závere roka sa stalo dobiehanie toho, čo koalícia zanedbala po odznení prvej vlny pandémie. Už vtedy sa vedelo, že bude treba upraviť vyhlasovanie a predlžovanie núdzového stavu, aby s ním mohla výkonná moc narábať flexibilnejšie.

Napriek tomu sa zmena ústavného zákona odkladala na tú najposlednejšiu chvíľu a koalícia ju schválila včas len vďaka tomu, že použila zrýchlený režim a hlavný hygienik Ján Mikas upravil obmedzenia tak, aby sa na hlasovanie mohli dostaviť aj poslanci s pozitívnym testom na covid-19. Parlament zmeny schválil 29. decembra, teda v posledný deň platnosti núdzového stavu, aktuality.sk

X X X

Na zmiernenie koronakrízy sme uvoľnili 1,1 miliardy eur z eurofondov, hovorí Remišová

Slovensko tento rok presmerovalo a uvoľnilo 1,1 miliardy eur z eurofondov na zmiernenie dosahov pandémie nového koronavírusu, a to hlavne na udržanie zamestnanosti, podporu malých a stredných podnikov, systému zdravotnej starostlivosti a integrovaného záchranného systému. Pre TASR to zhrnula vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí)

Čo si počneme so 45 miliardami?

„Napríklad iba pri kurzarbeite bolo v rámci Operačného programu (OP) Ľudské zdroje podporených viac ako 2,1 milióna zamestnancov či 2621 materských škôl. V rámci OP Integrovaná infraštruktúra bolo uzavretých viac ako 5000 úverov pre malých a stredných podnikateľov a v rámci Integrovaného regionálneho OP boli financované aktivity súvisiace so zabezpečením ochranných pomôcok, pľúcnych ventilátorov, ako aj zriadením odberných miest,“ vymenovala ministerka.

Aj pandémia bola dôvodom, že sa čerpanie eurofondov zjednodušilo. „V regionálnom eurofondovom programe sme začali s odbúravaním byrokracie a zaviedli sme 40 zjednodušení. S radosťou môžem konštatovať, že sa podarilo naštartovať regionálny program IROP a zachrániť v tomto roku všetky prostriedky vďaka krízovému manažmentu,“ vyzdvihla ministerka.

Na margo eurofondov takisto dodala, že na zmiernenie následkov koronakrízy poslúžilo aj prerozdelenie dodatočných 780 miliónov eur, ktoré SR získalo v rámci iniciatívy REACT-EU. „Majú pomôcť s obnovou nášho hospodárstva zasiahnutého pandémiou udržaním zamestnanosti a pokračovaním poskytovania sociálnych služieb občanom, ale aj regiónom podporou financovania zelených aktivít, zatepľovaním bytových domov aj zvýšením kapacít základných škôl v Bratislavskom kraji,“ vysvetlila Remišová.

Ako tiež podotkla, v rámci prípravy na nové programové obdobie 2021 – 2027 sa jej v rokovaniach o európskej legislatíve podarilo presadiť všetky dôležité priority pre Slovensko. „Navrhla som výrazne zjednodušenú štruktúru riadenia eurofondov. V spolupráci s odborníkmi z ministerstiev a Slovenskej akadémie vied, ako aj expertmi zo strany sociálno-ekonomických partnerov, sme pripravili návrh Partnerskej dohody SR na roky 2021 – 2027, teda strategický investičný plán pre eurofondy, kde a do ktorých oblastí by malo Slovensko smerovať prostriedky z eurofondov v najbližšom desaťročí,“ pripomenula ministerka s tým, že prvýkrát v histórii Slovenska došlo aj k národnej konzultácii partnerskej dohody.
„Mojím cieľom je, aby eurofondy boli transparentné, bez korupcie, a aby slúžili ľuďom,“ uzavrela ministerka./agentury/

X X X

Polícia musela uzatvoriť cestu na Skalku pre enormný nápor návštevníkov

Lyžiarske stredisko Skalka arena odštartovalo tohtoročnú sezónu práve na Silvestra. Kremnickí policajti museli uzavrieť cestu k lyžiarskemu stredisku na Skalke, dôvodom je nával turistov. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

„Situácia na ceste je kritická a policajti z Kremnice sú nútení cestu na Skalku uzavrieť, aby tým predišli prípadným kolíziám a ohrozeniu návštevníkov,“ informovala polícia. Na komunikácii vedúcej na Skalku podľa polície stoja autá vo viac ako kilometrovej kolóne.

Lyžiarske stredisko Skalka arena odštartovalo tohtoročnú sezónu práve na Silvestra. Podľa informácií na webe strediska by v prevádzke mali byť lanovka i detské vleky. K dispozícii je tiež 22 kilometrov tratí na bežecké lyžovanie, aktuality.sk