iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Generálny prokurátor SR Žilinka o zranenia Lučanského

Zranenie obvineného policajného exprezidenta Milana Lučanského nespôsobila iná osoba. Na tlačovom brífingu to uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka na základe výstupov z mimoriadnej previerky. Doplnil, že dozoroví prokurátori dospeli k jednoznačnému záveru, že pri výkone väzby u obvineného nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov.

„Špekulácie, že malo byť toto zranenie spôsobené snáď aj samovražednými sklonmi, sú neprípustným zásahom do práv obvineného. Toto sa vykonanou previerkou vylúčilo,“ spresnil. Zároveň poznamenal, že bezprostredne po zranení nebol dôvod na informovanie verejnosti. Preskúmané boli osobné spisy obvineného, interná dokumentácia ústavu, vyjadrenia príslušníkov ústavu, tiež tamojšieho lekára. „Bol vykonaný pohovor so samotným obvineným priamo v nemocnici. Boli preskúmané kamerové záznamy, ktoré snímali okolie cely, v ktorej sa vykonávala väzba obvineného,“ poznamenal s tým, že bol vyhotovený aj výpis z bezpečnostných systémov.

V rámci výkonu väzby Lučanského boli prijaté režimové a bezpečnostné opatrenia. „Obvinený bol umiestnený v samostatnej cele, akákoľvek komunikácia s ním bola a je možná iba za prítomnosti iného príslušníka ústavu,“ priblížil Žilinka. Zároveň nemôže Milan L. prichádzať do kontaktu s inými obvinenými. „Bol zabezpečený nepretržitý monitoring chodby pred celou, nahrávanie pevnou kamerou,“ doplnil.

Preskúmali aj dodržiavanie opatrení

Dozoroví prokurátori preskúmali aj dodržiavanie týchto opatrení. „Dospeli k celkom jednoznačnému záveru, že sú prijaté v súlade s právnymi predpismi na výkon väzby a boli aj dodržiavané,“ uviedol.

Žilinka zdôraznil, že výkon väzby a trestné stíhanie obvinených by nemalo byť zneužívané zo strany laickej, odbornej verejnosti a médií na rôzne účely. Vyzval na rešpektovanie prezumpcie neviny. „V tomto prípade je okaté, že to tak nebolo. Mala by sa rešpektovať dôstojnosť a súkromie obvineného,“ poznamenal. Podľa Žilinku spravil Lučanský pre spoločnosť aj veľa dobrého.

Previerku dodržiavania zákonnosti výkonu väzby vykonali prokurátori Okresnej prokuratúry Prešov v súčinnosti s krajským prokurátorom v Prešove. „Vykonaná bola v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove a v nemocnici pre odsúdených a obvinených v Trenčíne,“ dodal Žilinka.

Aj zo záverov kontroly na základe poverenia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) vyplynulo, že k zraneniu policajného exprezidenta Milana L. neprišlo cudzím zavinením. Jeho právny zástupca Matúš Beresecký ešte skôr pre TASR potvrdil, že k zraneniu nedošlo úmyselným a ani cudzím zavinením. Policajný exprezident si mal zraniť oko nešikovným pádom vo väzbe v Prešove, aktuality.sk

X X X

Minister SR Naď: Opozícia kupčia s ľudskými životmi ako Hitler

Minister obrany Jaroslav Naď píše o opozícii s krvavými očami, ktorá kupčí s ľudskými životmi ako to naposledy robil Hitler. Naď, ktorý je je jeden z členov vlády, ktorí sa nedávno nakazili koronavírusom, považuje schválenie možnosti neustále predlžovať núdzový stav za pomoc zdravotníkom.

„Ďakujem koaličným poslancom, vďaka ktorým bola dnes schválená novela ústavného zákona, ktorá umožňuje opakovane predlžovať núdzový stav vždy o 40 dní. Ak by sa dnes nepodarilo schváliť tento zákon, ohrozili by sme fungovanie nemocníc a sociálnych zariadení. A to my nedopustíme! Vždy dáme prednosť účinným opatreniam pred tými ľúbivými,“ napísal na sociálnej sieti. Dodal, že bol medzi zdravotníkmi v nemocnici, ktorí veria, že núdzový stav je pre nich potrebný. „91 koaličných poslancov, ďakujem Vám! A opozícia nech sa hanbí v kúte, kupčiť s ľudskými životmi, to naposledy robil Hitler,“ tvrdí Naď.
Parlament sa pripravil na infikovaných poslancov

V Národnej rade museli vyčleniť priestor pre poslancov infikovaných koronavírusom. Inak by parlament nemohol rokovať o novele ústavného zákona, ktorým môže vláda predlžovať núdzový stav.

Napadol opozíciu, ktorá nesúhlasila so zmenou zákona: „Len včera, neviem či ste si to páni Fico, Pellegrini a Kotleba svojimi krvavými očami všimli, zomrelo na COVID až 106 Slovákov. Od vypuknutia pandémie do dnešného dňa zomrelo priamo na koronavírus 1 879 ľudí a počet úmrtí COVID pozitívnych z iných príčin je 498 osôb. Žiaľ, zrejme Vám to nestačí, vy na ľudí a zdravotníkov kašlete, rovnako ako ste na nich kašľali vždy. Nakoniec, ukázalo sa to za vlád Smeru, keď bolo zdravotníctvo rozkradnuté na padrť,“ uviedol Naď.

Opozičné strany kritizujú zmenu zákona, ktorá umožňuje pravidelné predlžovanie núdzového sstavu. Kritike podrobili taktiež vyhlášku hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorá umožnila okrem iných aj poslancom parlamentu s pozitívnym testom na koronavírus zúčastniť sa hlasovania o tomto zákone./agentury/

X X X

Minister obrany Naď: Obranné výdavky tento rok pravdepodobne dosiahnu po prvý raz 2 % HDP

Vplyv mali viaceré faktory, zvýšenie obranných výdavkov oproti plánu, pokles HDP aj mimoriadne opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou.

Výdavky SR na obranu pravdepodobne dosiahnu v roku 2020 po prvý raz dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Ako priblížil v rozhovore pre TASR minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), vplyv mali viaceré faktory, zvýšenie obranných výdavkov oproti plánu, pokles HDP aj mimoriadne opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou. Budúci rok sa vráti SR k štandardnému procesu, ktorý ráta s dvomi percentami v roku 2024 v súlade so záväzkom SR v NATO.

Ako vysvetlil minister, dve percentá vychádzajú z dlhodobých prepočtov odborníkov na obranné plánovanie NATO. Predstavujú sumu, ktorá je potrebná na udržiavanie stavu obrany. SR však minimálne od roku 2004, keď vstúpilo do NATO, nedosiahlo danú výšku výdavkov. Vidieť to podľa neho napríklad na starej technike či zanedbaných kasárňach.

„Práve tohtoročná situácia ukázala, aké mimoriadne dôležité sú ozbrojené sily pre bezpečnosť štátu," zdôraznil. Mnohé veci súvisiace s opatreniami prijatými pre pandémiu ochorenia COVID-19 by podľa neho bez armády nebolo možné zabezpečiť. Pripomenul, že profesionálni vojaci pomáhali nielen s plošným testovaním, ale i rozvozom tovaru, ochranou verejného poriadku, ale aj trasovaním kontaktov na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. „Aj preto je dôležité dávať čo najviac do obrany, ale financie aj správne míňať a nerozkrádať ich," dodal.
Členovia NATO na samite v roku 2018 deklarovali, že zastavia pokles výdavkov na obranu a do roku 2024 ich zvýšia na dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.

V roku 2021 podľa prijatého štátneho rozpočtu Slovenská republika ráta s výdavkami na obranu vo výške 1,76 percenta HDP, čo má predstavovať asi 1,68 miliardy eur. V roku 2022 majú dosiahnuť 1,86 percenta a v roku 2023 1,91 percenta, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová skritizovala Mikasovu vyhlášku ako účelovú a zlý signál

Účelové prispôsobovanie pravidiel je veľmi zlým signálom verejnosti a zdravotníkom, ktorí v ťažkých podmienkach zápasia o životy pacientov s novým koronavírusom. Uviedla to pre TASR prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Reagovala tak na spresnenie vyhlášky hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorou povolil účasť poslancov pozitívnych na ochorenie COVID-19 v parlamente.

„V situácii, keď je nanajvýš dôležité dodržiavanie prísnych epidemiologických opatrení, by nemali byť pravidlá fungovania ústavných orgánov v rozpore s tým, čo sa vyžaduje od verejnosti,“ povedala pre TASR Čaputová. Podotkla, že online rokovanie a hlasovanie je dávno zavedeným štandardom na všetkých úrovniach samosprávy. Podľa prezidentky tiež neexistovala ústavná prekážka, aby sa „tomuto štandardu doteraz neprispôsobila aj NR SR“.

Prezidentka v pondelok podpísala novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorá umožní predlžovanie núdzového stavu. Plénum ju schválilo na mimoriadnej schôdzi v pondelok. Zúčastnili sa jej aj koaliční poslanci, ktorí mali pozitívny test na ochorenie COVID-19.

V nedeľu večer vydal hlavný hygienik SR vyhlášku, ktorou umožnil poslancom NR SR, ministrom či prezidentke prísť do práce aj v prípade, že sú pozitívni na ochorenie COVID-19. Vyhlášku kritizujú opozičná strana Smer-SD, ĽSNS aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho./agentury/

X X X

Slovenský Texas: Dépeháčkari sa väzbe zatiaľ úspešne vyhli, dnes sa môže všetko zmeniť

Policajti mali skupinu podnikateľov s pohonnými hmotami v hľadáčiku dávno, teraz na nich vo svojej výpovedi poukázal aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. O hlavnej postave zoskupenia okolo firmy Jopi Trade tvrdí, že si za úplatky vysokopostavených policajtov kupoval mierne zaobchádzanie.

Keď u nich robili v prvý decembrový deň policajnú raziu, ani jedného z nich doma nenašli. Deň predtým vyšetrovatelia NAKA obvinili troch zo slovenských Texasanov zo založenia zločineckej skupiny a dvoch aj z úplatkárstva. Okrem toho celej partii k tomu pripojili staršie obvinenia z daňových deliktov v obrovských rozmeroch, ktoré padli ešte v rokoch 2013 a 2017.
O dva týždne po razii sa slovenskí Texasania v sprievode svojich advokátov sami prihlásili na polícii a prokurátor po ich výsluchoch žiadal o kolúznu a preventívnu väzbu. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská ich však prepustila na slobodu, pretože dôvody na väzbu nenašla.
Proti nevzatiu pätice obvinených do väzby podal prokurátor sťažnosť, o ktorej dnes rozhodne Najvyšší súd.

Státisícové úplatky

Dvaja z obvinených podľa prokurátora „založili zločineckú skupinu, sú jej najvyššie postavenými členmi, pričom primárnou úlohou skupiny bolo získanie neoprávneného finančného prospechu na úkor štátneho rozpočtu SR“.
Obvinený, ktorým je podľa už zverejnených informácií podnikateľ Jozef Kertész, „mal v období rokov 2015 až 2019 pravidelne každý mesiac poskytovať úplatky viacerým funkcionárom KÚFS SR a PZ SR, pričom mal nezisteného dňa v roku 2017 odovzdať prostredníctvom xxxxxxxx a xxxxxxxxxx riaditeľovi národnej jednotky finančnej polície NAKA PPZ xxxxxxxxx úplatok vo výške 200.000 eur,“ uvádza sa v anonymizovanom uznesení.

Prokurátor je presvedčený, že obvinení sa už dopustili kolúzneho konania, teda snahy o marenie vyšetrovania. Mali totiž platiť úplatky za svoju beztrestnosť, resp. za to, aby ich po obvinení nechceli držať za mrežami.

Obvineným navrhol aj pokračovaciu väzbu, lebo daňové podvody „mali byť páchané v období od roku 2009 do roku 2013, ako aj za obdobie v rokoch 2016 až 2018“. V rovnakej trestnej činnosti teda podľa prokuratúry pokračovali aj potom, ako boli v roku 2017 obvinení.

Sudkyňa sa stotožnila s tým, že skutky kladené obvineným za vinu sú trestnými činmi, z ktorých sú podozriví práve obvinení „vzhľadom na množstvo, ako aj kvalitu doposiaľ zadovážených dôkazov“.
Pre nevzatie obvinených do väzby rozhodla preto, že sú stíhaní dlhodobo.

„Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej trestnej veci prebieha trestné stíhanie už po dlhší čas (od roku 2013) pre pôvodne len daňové trestné činy, kde prišlo ku vzneseniu obvinenia v septembri 2017 a až následne, po výpovedi svedka xxxxxxxx prišlo k rozšíreniu obvinenia aj pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a tiež pre korupčnú trestnú činnosť s tým súvisiacu,“ uviedla sudkyňa Záleská.

Aj obavy, že by došlo k mareniu spravodlivosti, považuje sudkyňa za nekonkrétne. „Súd teda ani v tomto štádiu trestného konania nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnú obavu, že jednotliví obvinení budú ovplyvňovať spoluobvinených, svedkov,“ uviedla Záleská. Dodala, že ani z rozsiahleho spisu podľa nej nevyplýva, že obvinení budú v trestnej činnosti pokračovať.

„Obvinení sú buď doposiaľ netrestaní, alebo sa nich hľadí, akoby neboli odsúdení a o žiadnej inej ich protiprávnej činnosti súd nemal dôkaz. Navyše, štruktúra alebo schéma, v ktorej mali obvinení fungovať a v rámci ktorej aj mali vyšetrovanú trestnú činnosť páchať, je toho času preukázateľne rozpadnutá,“ uzavrela sudkyňa špecializovaného súdu.
Makó prehovoril o Gálovi

Výpoveď Ľudovíta Makóa, ktorý po zadržaní pri razii Boží mlyn spolupracuje s políciou, prináša nové odhalenie: s dépeháčkarom Jozefom Kertészom ho zoznámil prominentný advokát, ktorý je zároveň známym politikom strany Most-Híd.

„Niekedy na jeseň 2015 ma s pánom Kertészom zoznámil Gábor Gál vo svojej kancelárii v Galante. Stojí za spoločnosťou JOPI TRADE a JOPI OIL a majú daňový sklad v obci Vlčany,“ porozprával Makó vyšetrovateľom. V spomínanom čase Gál pôsobil ako poslanec parlamentu a neskôr sa stal ministrom spravodlivosti. Kertésza, ktorý bol už vtedy minimálne kontroverzným podnikateľom s palivami, predstavil Makóovi ako svojho klienta a kamaráta.

Bývalý šéf finančných kriminalistov o týchto vzťahoch vypovedal pred vyšetrovateľom na osobitnom výsluchu, ktorý bol zameraný na známych dépeháčkarov z južného Slovenska. Aktuality.sk o nich písali od roku 2018. Ide o tzv. slovenských Texasanov Jozefa Kertésza a Štefana Nagya, ktorí sú majiteľmi spoločnosti Jopi Trade a majú skupinku komplicov.

Na túto partiu z južného Slovenska sa opäť upriamila pozornosť po policajnej razii Očistec, pri ktorej NAKA zadržala bývalých policajných dôstojníkov z Bödörovho komanda. Práve z tohto prípadu vyplynulo, že daňové machinácie slovenských Texasanov boli kryté ľuďmi na vysokých miestach polície a na Kriminálnom úrade finančnej správy. Nebolo to však zadarmo, mali za to platiť mesačné paušály či jednorazové úplatky v státisícoch eur.

Ľudovít Makó v minulosti, keď ešte sám nečelil trestnému stíhaniu, Kertésza zapieral. „Nie,“ odpovedal nám v rozhovore na otázku, či sa s týmto mužom pozná. V rozhovore z mája 2019 poprel aj informáciu, že ho s Kertészom zoznámil Gábor Gál. Teraz teda policajtom priznal presný opak.

Kto sú slovenskí Texasania

Transakcie spoločnosti Jopi Trade vo vlastníctve Jozefa Kertésza a Štefana Nagya daniari označili za fiktívne a nimi žiadané vratky za neoprávnené. Jopi Trade však rozhodnutie daniarov dotiahol až na Najvyšší súd. Ich advokát Gábor Gál žiadal vyplatenie vratiek, ktoré si podľa daniarov vypýtali účelovo. Podľa výpovede sudcu Vladimíra Sklenku si Gábor Gál spory odchodil na Najvyššom súde.

Kertész s Nagyom jednu z firiem zo svojho portfólia, ktorá dlhovala na dani pol milióna eur, predali schránkovej firme zo Seychel.Jopi Trade obchodovala s ľuďmi odsúdenými za objednávky vrážd i s firmami, ktoré skončili s miliónovými dlhmi na daniach.

Keď chcel jeden spolupracovník skupiny podieľajúcej sa na daňových podvodoch okolo firmy Jopi s biznisom skoncovať, čelil vyhrážkam smrťou. „Už sa nedá prestať, je to rozbehnutá vysoká hra a ľudia, pre ktorých sa to robí, ho môžu zlikvidovať,“ opisoval vo výpovedi, čo mu tvrdili jeho biznis partneri.

Jozefovi Kertészovi z Jopi Trade zas, naopak, dlhoval peniaze starosta Dolného Chotára František Dora, ktorý teraz čelí obžalobe, že si napokon objednal u gangu sátorovcov Kertészovu vraždu – za polovičnú sumu, ako bol jeho dlh.

Tesne pred voľbami získali Kertész s Nagyom spoločnú miliónovú eurofondovú dotáciu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry – dostali ju spolu s Františkom Mrázikom, ktorý je okresným predsedom Smeru v Šali. V budove firmy Jopi Trade v Šali sídli aj kontaktné miesto daňového úradu a tiež aj okresná organizácia strany Smer-SD.

Ďalším politikom Smeru, ktorý má ku Kertészovi s Nagyom blízko, je Dušan Šebok. Starosta Kráľovej pri Senci s dvojicou v minulosti podnikal, dnes s rodinou Kertésza podniká Šebokova manželka. Syn Jozefa Kertésza Jozef Kertész mladší vlastní v obci Kráľová pri Senci 33 rozparcelovaných pozemkov, aktuality.sk

X X X

Minister školstva Gröhling: Nepodarilo sa zrealizovať zjednotenie financovania školstva

Gröhling si myslí, že by sa mala otvoriť diskusia o tom, pod koho a pod aké kompetencie majú spadať materské školy a školské kluby detí. V roku 2020 sa nepodarilo zrealizovať zjednotenie riadenia a financovania školstva, v rozhovore pre TASR to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). Tvrdí, že v roku 2021 to bude nosná téma.

„Momentálne sa školstvo riadi aj z kapitoly ministerstva školstva aj ministerstva vnútra, kde sú pod ním bilingválne školy, osemročné gymnáziá a špeciálne školy. Aj počas korony sme mali veľké problémy tieto školy riadiť, usmerňovať ich a posielať im jednotlivé materiály alebo finančné prostriedky," poznamenal minister.

Ako dodal, preto vypracovali zákon, kde by sa to vrátilo naspäť do stavu, ako to bolo pred rokom 2013. „Túto zmenu viete urobiť len k 1. januáru nasledujúceho roku. Tento rok sme to nestihli, ale verím, že k 1. 1. 2022 sa to podarí aj s ostatnými zmenami, ktoré plánujeme," povedal šéf rezortu školstva.

Gröhling si myslí, že by sa mala otvoriť diskusia o tom, pod koho a pod aké kompetencie majú spadať materské školy a školské kluby detí. „Myslím si, že by mali spadať pod ministerstvo školstva. Mali by sme a chceli by sme vyvolať stretnutie s ministerstvom financií a so samosprávami, aby sme sa dohodli, že či pôjdeme touto cestou, akým systémom sa budú prerozdeľovať finančné prostriedky z podielových daní, koľko z toho bude môcť prísť k nám na ministerstvo školstva, aby sme sa následne vedeli starať o materské školy," uzavrel minister, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: India potvrdila nový variant koronavírusu u šiestich navrátilcov z Británie

Indické ministerstvo zdravotníctva v utorkovej správe uviedlo, že všetkých šiestich pacientov izolovali a dohľadali aj ich spolucestujúcich. India potvrdila prítomnosť nového variantu koronavírusu SARS-CoV-2 u šiestich ľudí, ktorí sa v uplynulých týždňoch vrátili do krajiny z Británie, informovala v utorok agentúra AP.

Indické ministerstvo zdravotníctva v utorkovej správe uviedlo, že všetkých šiestich pacientov izolovali a dohľadali aj ich spolucestujúcich. Osoby, ktoré boli s nakazenými v tzv. úzkom kontakte, nastúpili do domácej karantény.
India od polnoci v noci na stredu 23. decembra až do konca roka 2020 zrušila prichádzajúce a odchádzajúce lety do Veľkej Británie, uviedla na svojej webovej stránke stanica BBC. India takisto poukázala na skutočnosť, že nový variant koronavírusu sa rýchlo šíri.

India v utorok hlásila 16.432 nových prípadov koronavírusu. Od začiatku pandémie sa tam koronavírusom nakazilo 10.224.797 ľudí a ochoreniu podľahlo 148.190 osôb. Predpokladá sa, že India spustí očkovanie obyvateľstva začiatkom budúceho mesiaca, aktuality.sk

X X X

Slovenská firma vyvinula systém, cez ktorý možno diaľkovo monitorovať seniorov

Funguje bez kamier, zvukových odposluchov a zároveň poskytuje možnosť vyslať SOS signál aj mimo domova cez kľúčenku s funkciou SOS volania a určenia aktuálnej polohy seniora. Slovenská firma vyvinula riešenie na starostlivosť o seniorov. Systém ich dokáže diaľkovo monitorovať a prostredníctvom aplikácie upozorňovať na nezvyčajné situácie a odchýlky od návykov. „Prostredníctvom senzorov zbiera informácie o správaní osoby a v prípade odklonu od normálneho stavu upozorní rodinného príslušníka na nezvyčajnú situáciu," hovorí produktový manažér MONSE Vladimír Palečka.

Systém tvoria bezdrôtové senzory nainštalované v každej miestnosti. „Dokáže upozorniť na situácie, keď senior nechá dlhšiu dobu otvorené vchodové dvere alebo sa bude po domácnosti pohybovať menej ako zvyčajne," vysvetľuje Palečka. Funguje bez kamier, zvukových odposluchov a zároveň poskytuje možnosť vyslať SOS signál aj mimo domova cez kľúčenku s funkciou SOS volania a určenia aktuálnej polohy seniora.

Informácie získané zo senzorov sa spracovávajú v ústrednej riadiacej jednotke a šifrované sa odosielajú do centra spracovania informácií, ktoré pomocou špeciálnych algoritmov alebo umelej inteligencie vyhodnocuje situáciu. Ak zistí odklon od normálneho stavu, napríklad pridlhý pobyt v kúpeľni alebo neopustenie domova niekoľko dní, systém upozorní rodinného príslušníka či poverenú osobu, aktuality.sk

X X X

Zväz obchodu: Možnosť, aby infikovaní vírusom mohli nakupovať, by sa mala zrušiť

Politici sa podľa prezidenta zväzu môžu pri rokovaní „obaliť do igelitu" a takto individuálne čeliť prípadnému šíreniu nákazy, v obchode to však nie je možné. Možnosť, aby ľudia infikovaní novým koronavírusom mohli nakupovať v obchode, by sa mala zrušiť. Uviedol to pre TASR Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu (ZO) SR. „Ide o vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR z 27. decembra 2020, ktorou sa povoľuje osobám pozitívnym na ochorenie COVID-19 opustiť izoláciu s cieľom nákupu potravín a iných nevyhnutných potrieb," priblížil.

Spresnil, že podobná úprava, uvoľnenie režimu, platí aj pre tzv. krízový manažment, teda prezidentku, ministrov vlády, poslancov a podobne. Táto úprava sa však podľa neho nedá porovnať s úpravou týkajúcou sa obchodov.
Politici sa podľa Katriaka totiž môžu (pri rokovaní) „obaliť do igelitu" a takto individuálne čeliť prípadnému šíreniu nákazy. „To však v obchode nie je možné a osoba nakazená novým koronavírusom po ceste do obchodu a späť, ale hlavne v predajni, môže rozsievať nákazu geometrickým radom," podčiarkol.

„To, že ide o možné trestné činy všeobecného ohrozenia alebo šírenia nákazy je skoro evidentné. Nás však zaujíma hlavne tá skutočnosť, že týmto spôsobom sa môže nákaza takmer nekontrolovane šíriť. V tomto smere oslovujeme ministra zdravotníctva SR a hlavného hygienika SR so žiadosťou o zrušenie tej časti vyhlášky, ktorá umožňuje nositeľom nákazy ísť do obchodu a byť v obchode," dodal prezident ZO SR, aktuality.sk

X X X

Povinnosť včelárov nahlasovať miesta pohybu včelstva je Byrokratickým nezmyslom roka 2020

Administratívna povinnosť, podľa ktorej musia včelári úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka so včelstvami kočovať, sa stala víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2020. Druhé miesto získal paragraf, ktorý zakazuje príbuzným bezplatne vypomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov a tretiu priečku obsadila povinnosť týkajúca sa vyhradeného nákupného času pre seniorov aj v predajniach pre jedného zákazníka. Do ankety nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 61 námetov. O víťazovi rozhodlo online hlasovanie počas decembra a zapojilo sa doň 1 555 respondentov.

„Víťaz ankety je príkladom úradníckej nadpráce a nereálnych termínov. Zároveň ide o príklad toho, ako prehnanou reguláciou plytváme nielen energiou a časom podnikateľov, ale aj úradníkov,“ uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Tento rok boli podľa Ľuboša Kolesára zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska medzi nomináciami tri skupiny opatrení.

Na jednej strane sa opakovali roky nevyriešené podnety týkajúce sa odpadovej legislatívy, štatistického vykazovania, exekúcií či koncesionárskych poplatkov pre firmy. "Druhou skupinou boli nominácie vyplývajúce zo zmien v súvislosti s pandémiou COVID-19 a potom to boli rôzne špecifické problémy, ktoré ukazujú, že regulujeme aj oblasti, ktoré regulovať netreba,“ doplnil.

Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Anketa vznikla v roku 2012 a jej vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Odborným konzultantom je Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency a partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora daňových poradcov a portál Podnikajte.sk./agentury

X X X

Svet 2020: Nielen pandémia, ale aj vojny či boj o slobody

Všetko zatienila pandémia koronavírusu a hlavnou udalosťou tohto roka sa na celom svete stal práve boj proti nej. Najmä po tom, ako sa v Európe či v Spojených štátoch konečne rozbehlo očkovanie proti Covid-19.

No v uplynulom roku sa vo svete odohrali aj ďalšie dôležité udalosti.

Rušno nebolo len v Spojených štátoch, ktoré vyprevadili z Bieleho domu prezidenta Donalda Trumpa. Dôležité voľby sa uskutočnili aj v susednom Poľsku, ale najmä v Bielorusku, ktoré po nich zažilo najväčšie protesty v krajine od nástupu Aleksandra Lukašenka k moci.

Svet sa tiež nevyhol novým vojnovým konfliktom, z nich jeden z najhorších sa udohral v zabudnutom, ale strategickom regióne medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Americké voľby

Voľby amerického prezidenta už tradične sleduje celý svet a vždy sú udalosťou roka. Tie tohtoročné boli ešte napínavejšie ako tie predošlé v roku 2014. Obe však mali minimálne jednu vec spoločnú – prieskumy sa, opäť, mýlili.

Kým v roku 2014 jasne favorizovali kandidátku demokratov Hillary Clintonovú, tentoraz mal jednoznačne prehrať Donald Trump. Ten aj prehral, ale oveľa tesnejšie, ako sa prepokladalo.

Trump dlhé týždne odmietal uznať porážku, keďže výsledok vo viacerých štátoch spočiatku vyzeral tesne. Argumentoval volebnými podvodmi najmä pri volení poštou, ktoré tentoraz využil rekordný počet Američanov.

Joe Biden sa aj tak definitívne stane 46. americkým prezidentom, inaugurujú ho tradične 20. januára.
A Trump sa stal len prvým prezidentom USA od roku 1993 a čias Georgea Busha staršieho, ktorý vo voľbách neobhájil prezidentský post.
V doterajšej histórii USA pritom neobhájilo post len desať prezidentov.

Vzbura černochov

Zostaneme ešte pri Amerike, hoci nie len pri nej. Jednou z hlavých udalostí uplynulého roka boli aj rasové nepokoje a opätovný vzostup amerického černošského hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží).

Nové protirasistické protesty vyvolala smrť černocha Georgea Floyda, ktorého 25. mája pri zatýkaní udusil policajt. Ešte kým protesty v USA stihli utíchnuť, rozšírili sa aj do Európy. V Británii sa to skončilo až ničením sôch historických postáv, ktoré majú z hľadiska rasizmu kontroverznú minulosť. Vandali nešetrili ani sochy Winstona Churchilla, pre jeho kontroverzné výroky na adresu nebelošských obyvateľov.

Hnutie Black Lives Matter však ovplynilo aj americké voľby. Podľa prieskumu New York Times až pätina amerických voličov práve rasové protesty považovala za kľúčové pri rozhodovaní o tom, komu dať hlas

Voľby v Poľsku

Dôležité voľby zažilo aj Poľsko. A hoci opozícii sa ani tentoraz nepodarilo zvíťaziť, tentoraz k tomu veľa nechýbalo.
Vládna strana Jaroslawa Kaczynského si tak udržala prezidentský palác, keď Andreja Dudu nedokázal poraziť kandidát narýchlo zjednotenej opozície Rafal Trzaskowski.
V poľskej politike tak ešte minimálne niekoľko rokov zostane všetko po starom. Najbližšie veľké voľby, tentoraz parlamentné, sú tam totiž naplánované až koncom roka 2023.

Orbán si upevnil moc

Viktor Orbán zažil úspešný rok, aspoň z jeho pohľadu. Počas pandémie si ešte upevnil moc, keď na istý čas odstavil od moci dokonca aj parlament, v ktorom má jeho koalícia Fideszu tak či tak pohodlnú väčšinu.
Sloboda v médií v Maďarsku však opäť utrpela. Najväčší nezávislý portál v krajine Index.hu ovládli Orbánovi ľudia a väčšina redaktorov sa vzbúrila a odišla.

Orbán vinu za situáciu v Indexu odmieta, no Maďarsko pravdepodobne ešte ďalej klesne v rebríčkoch novinárskej slobody. Už teraz sa pritom podľa Press Freedom Index nachádza na nelichotivom 89. mieste sveta, väčšinou v spoločnosti poloautoritárksych krajín akými sú Libéria, Moldavsko či Haiti.

Atentát na Solejmáního

Hneď v úvode roka 2020 titulky svetových médií oznamovali, že počas amerického útoku v Iraku zahynula kľúčová postava iránskych zahraničných operácií generálmajor elitných jednotiek Kuds Kásem Solejmání.
Americký zásah v Bagdade z 3. Januára vtedy výrazne zvýšil napätie v regióne. Iracký parlament v reakcii napríklad rozhodol, aby sa z krajiny stiahli zahraničné jednotky. Irán následne v odvete zacielil na dve americké základne v irackom Kurdistane, nevyžiadali si ale obete.

Tragická správa však prišla 8. januára – krátko po štarte sa pri Teheráne zrútil ukrajinský boeing, zahynulo 167 pasažierov a 9 členov posádky. Hoci pôvodne Irán aketový útok vylúčil, nakoniec sa ukázalo, že boeing zostrelili iránske ozbrojené sily. Podľa Teheránu sa tak stalo v dôsledku ľudskej chyby – lietadlo operátor zmýlil s riadenou strelou a vyhodnotil ho ako nepriateľský cieľ.

Výbuch v Bejrúte

Tragická nehoda sa v auguste v roku 2020 odohrala aj v libanonskej metropole Bejrút, ktorou otriasla mimoriadne silná explózia takmer troch tisícok dusičnanu amónneho, ktorý bol šesť rokov uložený v jednom z prístavných skladov.
V mestskom prístave najskôr došlo k požiaru a neskôr k dvom detonáciám, z ktorých tá silnejšia zabila vyše dvesto ľudí, tisícky ich zranila a v perimetri kilometra zničila alebo vážne poškodila budovy.

Takmer 300-tisíc ľudí sa v tom okamihu ocitli bez strechy nad hlavou a škody v krajine, ktorá už beztak čelila najhoršej hospodárskej kríze za posledné desaťročia, nakoniec rátali na miliardy. Výbuch bol taký ohromujúci, že ľudia v uliciach niekoľko kilometrov od epicentra explózie si v prvých sekundách mysleli, že ide o nálet alebo teroristický čin, opisovali vtedy z Bejrútu slovenskí novinári.

Bielorusko na nohách

Jednou z top udalostí roka sa nakoniec stali aj prezidentské voľby v Bielorusku, ktoré v auguste odštartovali veľké protestné hnutie. Po tom, čo úrady oznámili, že podľa oficiálnych dát s 80 percentami zvíťazil Alexander Lukašenko, vyšli Bielorusi do ulíc a vychádzajú do nich prakticky dodnes.

Neoficiálne čísla totiž poukázali na to, že v mnohých okrskoch mala jasnú, i niekoľkonásobnú prevahu Lukašenkova vyzývateľka Sviatlana Cichanovská, Bielorusi boli svedkami zároveň mnohých volebných podvodov a manipulácií. Bieloruské voľby bieloruská demokratická opozícia, ale ani Európska únia či Spojené štáty neuznali.
Jednou z krajín, ktorá sa bieloruského režimu zastala a následne mu poskytla i finančnú pomoc, je Rusko.

Protesty v Bielorusku sa nakoniec stali symbolom zápasu o demokraciu. V auguste sa na nich zúčastňovali státisíce ľudí, ktorí na námestia vychádzali s národnými bielo-červeno-bielymi vlajkami. Jednou z ich podôb sa však stali aj brutálne zásahy silových zložiek, ktoré zadržiavala po tisíckach ľudí a ktoré sú podozrivé z mučenia i vrážd.
Doposiaľ si bieloruský odpor voči režimu vyžiadal osem ľudských životov. Demokratická opozícia, ktorá za svoje úsilie získala významnú Sacharovovu cenu, bola nútená odísť do exilu, jej niektorí predstavitelia skončili vo väzení.

Priotrávený Navaľnyj

Témou, ktorá zarezonovala v roku 2020, bol aj pokus o otravu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Navaľnyj sa v auguste pred blížiacimi sa regionálnymi voľbami vydal na svoje investigatívne turné na Sibír a počas odletu z mesta Tomsk sa mu v lietadle spravilo nevoľno.

Posádka lietadla zdravotný stav pasažiera vyhodnotila ako život ohrozujúci a rozhodla sa pristáť v meste Omsk, kde si po Navaľného prišla záchranka. Politik skončil v kóme a jeho rodina a spolupracovníci sa dobyli toho, aby Navaľného previezli z Ruska do Nemecka.

V Nemecku sa nakoniec ukázalo, že politika priotrávili bojovou látkou známou ako novičok.

Navaľnyj strávil v jednej z top nemeckých nemocníc v Berlíne mesiac, medzičasom mu v Moskve zmrazili majetok a jeho spolupracovníci i investigatívni novinári na druhej strane rozbehli vyšetrovanie, kto mohol stáť za podozrivou otravou.
Trvalo štyri mesiace a web Bellingcat zverejnil závery – z otravy je podozrivá ruská tajná služba a jej tajná jednotka, ktorá sa špecializuje na prácu s chemickými látkami.

Aby toho nebolo málo, v závere roka zverejnili aj rozhovor medzi Navaľným a jedným z členov danej jednotky, ktorý mu v telefonáte nevedomky priznal, že od smrti ho zachránili dve skutočnosti: to, že s ním pilot núdzovo pristá v Omsku, a to, že si po Navaľného prišla záchranka. Špecialisti napríklad poukazovali na to, že život Navaľného zachránil najmä zdravotník, ktorý sa mu v rozhodujúcej chvíli podal atropín. Agent nechtiac priznal aj to, ako sa toxín dostal do Navaľného organizmu. Naniesť mu ho mali na spodky.
Kremeľ tieto podozrenia odmieta, telefonát s agentom označil za fejk a o Navaľnom hovorí, že trpí paranojou.

Vojna o Náhorný Karabach

Udalosťou roka, ktorú do istej miery prekryla pandémia, bol i ozbrojený konflikt o Náhorný Karabach, sporné územie, ktoré si nárokujú Arméni i Azerbajdžanci.

Konflikt, ktorý si vyžiadal tisícky obetí najmä na strane arménskych a azerbajdžanských vojakov, sa nakoniec v noci z 9. na 10. novembra po šiestich týždňoch bojov a vzájomného ostreľovania skončil podpisom prímeria.
Išlo však de facto o porážku arménskych náhorno-karabašských síl, ktoré nedokázali ustáť nápor modernejšie vybavenej azerbajdžanskej armády. Azerbajdžanci sa dostali k siedmim, kedysi azerbajdžanským okresom, ktoré od 90. rokov kontrolovali Arméni, získali i viaceré strategické body na mape vrátane mesta Suša.

Centrum Náhorného Karabachu Stepanakert si udržali Arméni. Časť obyvateľov Karabachu, ktorí utiekli do Arménska, sa postupne vracajú domov, časť sa však musela svojich domovov, ktoré ležali v okresoch, ktoré sa dostávajú pod kontrolu Azerbajdžan, vzdať. Niekde Arméni pred svojím odchodom dokonca podpaľovali svoje domy.
Arméni prišli aj o Lačynský priesmyk, ktorý spája Karabach s Arménskom – ten budú kontrolovať Rusi, ktorí v Náhornom Karabachu získali päťročný mandát na stráženie pokoja zbraní, aktuality.sk