iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lékař SRN o nové léčbě kloubů, v ČR nové případy covidu

Laboratóriá v Česku odhalili v stredu 14 054 prípadov nákazy koronavírusom. Rizikové skóre je na hodnote 81, čo zodpovedá piatemu stupňu protiepidemického systému PES, píše webová stránka televíznej stanice Nova. Najvážnejšia situácia aktuálne panuje v moravskosliezskom okrese Opava. Oproti minulému týždňu ide o takmer dvojnásobný nárast za 24 hodín - 16. decembra bolo odhalených 7613 nakazených, sumarizuje TV Nova.

Rizikové skóre, od ktorého závisí zmena opatrení proti koronavírusu, je na hodnote zodpovedajúcej piatemu stupňu protiepidemického systému. V stredu sa táto hodnota zvýšila o štyri body na 81.

V súčasnosti je hospitalizovaných 4836 pacientov s chorobou COVID-19, z toho je podľa aktuálnych údajov 642 vo vážnom stave. Oproti stavu z utorka sa zvýšil počet pacientov s ťažkým priebehom tohto ochorenia.
Každý pracovný deň sa vykoná zhruba 20 000-35 000 testov. Podiel pozitívnych testov je v priemere 20-25 percent. V stredu sa vykonalo dokonca 37 178 testov, všíma si spravodajský server tn.nova.cz, aktuality.sk

X X X

Európska únia a Británia sa dohodli na pobrexitovej obchodnej dohode

Vyjednávači Európskej únie (EÚ) a Veľkej Británie uzavreli dohodu, ktorá by mala zabrániť chaotickému rozchodu strán na Nový rok. Len týždeň do definitívneho ukončenia prechodného obdobia po brexite oznámila britská vláda, že "dohoda je hotová".
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová následne prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter skonštatovala, že za túto dohodu stálo za to bojovať. „Teraz máme so Spojeným kráľovstvom férovú a vyváženú dohodu. Bude chrániť záujmy EÚ, zabezpečí férovú súťaž a poskytne predvídateľnosť našim rybárskym komunitám. Európa ide ďalej,“ napísala.

Po tom, ako podľa agentúry AP vyjednávači v stredu vyriešili sporné otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže a rybolovu, prechádzali stovky stránok právnického textu, ktoré by mali byť po deviatich mesiacoch rokovaní základom pobrexitových vzťahov medzi úniou a Britmi.

Dohodu musí ešte schváliť všetkých 27 členských štátov únie a tiež európsky a britský parlament. EP pritom varoval, že už nezostáva dostatok času na to, aby stihli dohodu schváliť pred 1. januárom.

Veľká Británia opustila euroblok 31. januára, keď sa zároveň začalo prechodné obdobie, ktorého cieľom bolo uzavrieť obchodnú dohodu. Tá by mala zmierniť ekonomický dopad brexitu. Toto obdobie sa skončí 31. decembra.
V záujme dosiahnutia dohody sa počas ostatných dní v rozhovoroch výraznejšie angažovali aj britský premiér Boris Johnson a predsedníčka EK. EÚ navyše hľadala právne možnosti, ako prípadnú dohodu formálne spečatiť bez odobrenia Európskym parlamentom alebo či by dohoda mohla vstúpiť do platnosti 1. januára a EP by ju dodatočne schválil neskôr.
Ak by strany dohodu nedosiahli včas, podniky na oboch stranách Lamanšského prielivu by od 1. januára čelili clám a ďalším prekážkam v oblasti obchodu. Poškodilo by to ekonomiky na oboch stranách, ale horší dopad by to malo podľa analytikov na Spojené kráľovstvo, aktuality.sk

X X X

Vianočný komentár Petra Bárdyho: Keď chýba láska a elementárna ľudskosť

Vianočný deň má však ohromnú silu, z ktorej môžeme čerpať ešte veľmi dlho.
Pamätám si, ako som pred pár rokmi prepadol mánii čítať motivačné citáty. Nie, že by mi chýbala motivácia, len ma fascinovalo, koľkým ľuďom dodávajú vnútornú istotu, pokoj, potvrdia im životné postoje, rozhodnutia.
Z mora citátov mi utkvel jeden, ktorý sa dokonale hodí na Vianoce 2020.

„Čím som starší, tým viac si želám, aby som našiel spôsob, ako uskladniť vianočnú atmosféru, napríklad v zaváraninovom pohári. A ten by som opatrne každý mesiac otváral vždy, keď mi začne chýbať láska a elementárna vľúdnosť k ľuďom." (Harlan Miller)

Vnímam to veľmi podobne. Tento rok je veľkou skúškou ľudskosti a solidarity.

Na jar sme si doma šili rúška zo starého oblečenia, obrusov a kadečoho. Posielali sme ich ľuďom pracujúcim v zdravotníctve, seniorom do domovov dôchodcov, svojim príbuzným naprieč Slovenskom.
Našu pomoc sme nezištne ponúkali imobilným ľuďom a tým, ktorí boli najohrozenejšími. Stáli sme na balkónoch a tlieskaním ďakovali ľuďom v prvej línii.

Na jeseň sa všetko zmenilo. Prišla akási cunami, ktorá z našich prejavov úprimnej ľudskosti a solidarity nenechala kameň na kameni. Pritom je to ľudskosť, spolupatričnosť, vzájomnosť, čo dnes tak veľmi potrebujeme.
Drahí čitatelia Aktuality.sk, želám vám v mene celej našej redakcie, aj v mene svojom, aby ste pod vianočným stromčekom našli ľudskosť a lásku k ľuďom.

Bohužiaľ, ani ja neviem vianočnú atmosféru uschovať v zaváraninovej fľaši, aby som ju mohol otvoriť a pustiť do sveta vždy, keď na svete bude smutno, vždy, keď k sebe nebudeme dobrí.

Vianočný deň má však ohromnú silu, z ktorej môžeme čerpať ešte veľmi dlho. A hoci nám je smutno, že dnes nemôžeme byť osobne so všetkými tými, ktorých ľúbime, nezabudnime, že mnohí ľudia trpia v tejto chvíli väčšími problémami, ako sú tie naše. Ukážme svoju ľudskosť a zdieľajme ju s inými. Nie je to prejav slabosti. Je to prejav toho, že nám záleží na iných. Verte, všetci to veľmi potrebujeme.
Šťastné a veselé, aktuality.sk

X X X

MUDr: KIRSCHMAYER O LÉČENÍ KLOUBŮ, V ČR ZASTARALÝ ZPŮSOB LÉČBY

České metody léčení kloubního onemocnění způsobují jenom zmatek - Známý německý revmatolog poskytl upřímný rozovor českým novinářům. Dr. Karl Kirschmayer vedoucí berlínského centra pro revmatologii Tumorzentrum Eva Mayr-Stihl na světově proslulé charitativní klinice Sharita

Dr. Karl Kirschmayer: „V České republice jsou onemocnění kloubů stále léčena zastaralými a neúčinnými léky, které vyžadují neustálé užívání "chemie"- která ničí naše zdraví do konce života. Zatímco v Německu jsou problémy s onemocněním kloubů řešeny stejně rychle, jako se zbavíte nachlazení.“

"Existuje jen jeden důvod onemocnění kloubů ale je to tak, že čeští lékaři ho úplně ignorují."

Minulý rok přišel do České republiky Karl Kirschmeyer aby studoval zkušenosti svých českých kolegů. To co viděl v České republice, podle jeho slov nelze vysvětlit. Podle Karla je v naší zemi revmatologie zastaralá jako v polovině minulého století. Po několika velice vážných projevech které měl Karl v Německu souhlasil s rozhovorem pro české novináře. Proč slavný lékař nepoužívá české metody? A proč tvrdí, že ČEŠTÍ OBČANÉ s kloubním onemocnění se nikdy nemohou uzdravit?

Při rozhovoru s německými novináři jste řekl, že to, co jste viděli v České republice, vás šokovalo. Můžete se k tomu vyjádřit?

Chci Vám říci, že mám rád Českou republiku kvůli její kultuře a milým českým lidem. Ale léky které používáte šokuje německé lékaře. Máte léky které jsou zastaralé 20 a možná i 30 let. Hlavně léky které se používájí na léčbu kloubního onemocnění a pohybového aparátu. Můžu Vám říci, že taková věda jako je revmatologie v České republice neexistuje.
Podívejte se co lékaři doporučují k léčbě kloubů v České republice: Viprosal, Dolgit, Voltaren \ Fastum gely, Diclofenac, Teraflex, Nurofen a další podobné přípravky. Tyto prostředky však NEODSTRAŇUJÍ BOLESTI A NELÉČÍ původ bolesi, zmírňují pouze příznaky nemoci - bolest, zánět, otok. Nyní si představte, co se děje v organismu. Když osoba vezme prášek, aplikuje anestetický gel nebo si nechá píchnout injekci, bolest zmizí. Jakmile však lék přestane působit bolest se okamžitě vrátí.

Bolest je důležitým signálem. Signalizuje, že v kloubu probíhá patologický proces(zánět). Pouhým potlačením bolesti jsou postižené klouby vystavěné ještě ničivějšímu procesu. Proces destrukce(ničení) se urychluje 3-5krát a nakonec vede k nezvratným změnám až k úplné imobilizaci(nepohyblivosti) a invaliditě. Tento způsob léčby bolesti kloubů se v Německu nepoužívá déle než 20 let. Léky proti bolesti se používají pouze v extrémních případech při velmi silných bolestech. V Německu se prodávají pouze na lékařský předpis a pod přísnou kontrolou.

Takzvané "chondroprotektory"(kombinace různých skupin léků a biologických přísad) jsou zcela podvodné, neúčinné a zbytečné přípravky. Vaši lékaři a lékárnicí jenom mrzačí lidi! Je jasné, že je pro lékárníky výhodnější lidem neustále prodávat prostředky na odstranění příznaků za vysoké ceny. Než jednou a pro vždy nemoc vyléčit i obnovit kolabující kloubu. Není to tak nemožné jak se zdá!

A jak vypadá léčba kloubů v Německu?

Všichni němečtí lékaří od profesorů-revmatologů až po běžné terapeuty a lékařské asistenty dávno vědí, že není potřeba řešit důsledky nemoci ale její příčiny. Vyléčíte příčinu a máte záruka úplného, rychlého a bezpečného uzdravení kloubů. A co je hlavní příčinou poškozování kloubů? Je to ukládání ortho-solí (pevných latek solí) do kloubů to vede ke zhoršení krevního oběhu a synoviální tekutiny (v kloubech zabezpečuje výživu, snižuje tření ploch, udržuje a zvyšuje pružnost chrupavek). Sůl která se usazuje na povrchu kloubu je jako brusný papír a poškozuje okolní tkáně - kosti a chrupavku.
Stále rostoucí krystaly ortho-solí postupně poškozují svalovou tkáň, šlachy, krevní cévy a kapiláry. Tím pádem dochází k zánětům, infekcím, otokům a silným bolestem kloubů.

V pokročilých případech může velké množství ortho-solí v kloubu snadno způsobit odlomení ,prasknutí, vydření části kosti,chrupavky náhlým pohybem - což způsobí úplnou neschopnost a nebo trvalé znehybnění kloubu. Němečtí revmatologové proto nejprve obnovují krevní oběh v nemocném kloubu aby se v průběhu let nahromaděné ortho-soli z kloubu odstanily. Tím se znovu obnoví normální oběh synoviální tekutiny(v kloubech zabezpečuje výživu, snižuje tření ploch a udržuje a zvyšuje pružnost chrupavek) a začne proces obnovy kloubní tkáně a chrupavky.

Ve skutečnosti se lidské klouby dají lechce regenerovat jsou schopné zotavit se sami. Stejně jako ještěrce se regeneruje ocas. Je potřeba jim v tom trochu pomoci - osvobodit je od nahromaděných ortho-solí které se na nich "zalepily" a proces ozdravení bude pokračovat sám. Již v 90. letech minulého století se švýcarským vědcům podařilo získat pro tyto prostředky zvláštní vzorec. Tento vzorec podporuje pronikání složek do molekul ortho-solí a ničí je zevnitř -v důsledku toho se povrchy kloubů čistí, obnovuje se krevní oběh a oběh synoviální tekutiny. NAVŽDY! No přesněji do té doby, dokud se sůl nenalepí na kloub znovu(ale to trvat i několik desetiletí).NENÍ NUTNÉ neustále používat přípravky pro úlevu od bolestí a zánětů. Nemusíme se více obávat, že jednoho dne budou naše klouby "zcela nepohyblivé" nebo stratíme v kloubech částečnou pohyblivost. Lidé se mohou zcela vyléčit a být zdraví.

Když jsem viděl české lékařské statistiky, vlasy mi stávaly hrůzou na hlavě. Víte co je nejčastější příčinou zdravotního postižení v České republice? Není to ani rakovina není to AIDS ani diabetes je to artróza! Nejmírnější artróza která je v Německu vyléčena za 2-3 týdny levnými přípravky v České republice vede k postižení! V Německu se už dnes nemoci kloubů nepovažují za nebezpečné patologie(chorobné jevy a pochody v organizmu), ledaže samozřejmě mluvíme o těžkých traumatických zraněních: zlomeninách, rozdrceních a prasknutích a dalších... Bolesti a záněty kloubů nám říkají pouze to, že klouby jsou "kontaminovány-oblepeny" solemi a je čas je vyčistit. Po "čistění" v průběhu 2-3 týdnů se klouby vrací do normálního stavu a na další desetiletí můžeme na problémy zapomenout.

Jak "čistí" klouby v Německu?

Dnes existují speciální nástroje, které jsou určeny k čištění kloubů-usazenin solí. Například velmi dobrým lékem je krém Move&Flex. Má komplexní léčivý účinek na kostní a chrupavkovou tkáň, synoviální tekutinu, svalová vlákna a vazivovou a šlachovou tkáň. Celý rozsah složitých pozitivních dopadů. Struktura Move&Flex zahrnuje následující komponenty:

• "Olej ze semen Ostropestřce mariánského (Silybum marianum) Přispívá k aktivaci regeneračních procesů v kloubech. Zesiluje produkci přírodního kolagenu potřebného ke stavbě chrupavky.

• Olej z blahovičníku kulatoplodného(Eukaliptus globulus)listy eukalyptu Zmírňuje bolesti a otoky. Podporuje krevní oběh v tkáních a tvorbu kolagenu.

• Mandlový olej

Posiluje kolagenovou vrstvu na kostní tkáni. Podporuje práci buněk, které syntetizují(slučují) kostní hmotu.

• Limonen

Zlepšuje krevní oběh v oblasti kloubu.

• Olej jedle sibiřské

Zbavuje klouby ortho-solí. Urychluje hojení poškozených kloubů. Zlepšuje pohyblivost kloubů.

• Kapraď samec.Dryopteris filix-mas

Odstraňuje volné radikály z kloubu, zvyšuje produkci kolagenu. Zvyšuje pevnost chrupavky. Má regenerační a protizánětlivé účinky.

Move&Flex, pokud je nám známo se neprodává v českých lékárnách?

To je pravda nedá se koupit v lékárnách. Čeští lékaři dávají přednost "předepisování" tun anestetik a chondroprotektorů než aby se zajímaly o současné moderní terapie. Zároveň čeští revmatologové alespoň ti kteří se zajímají o progresivní(pokrokové) terapie vědí o Move & Flexu a znají jeho regenerační účinky. Lékaři však nechtějí riskovat neboť tento výrobek není na seznamu ministerstva zdravotnictví. Pokud vím výrobce Move & Flexu chtěl vstoupit na český trh. To mu však nebylo dovoleno vymýšlením stovek překážek(byrokracie v České repulice je nepřijatelná). Je to pochopitelné - pokud se tento výrobek objeví v lékármách, česká lékárnická mafie utrpí obrovské ztráty. Konec konců farmakologie dnes je podnikání-byznys! I u nás v Německu. Ale v Německu je podnikání kontrolované státem ale co se děje v České republice se neodvažuju soudit vi to víte lépe než já.

Jakou byste dal radu lidem s bolavými klouby kteří žijí v České republice?

Obyčejní lidé zejména po 50tce trpí nejvíce zaostalostí českého sysému lékařství. Není to jejich chyba je to jen jejich systém zdravotní péče. Ale naštěstí existuje cesta ven. S českou revmatologii NMIC jsme se dohodli na možnosti získat výrobky za sníženou cenu pro všechny české občany, kteří mají problémy s klouby. Zaměstnanci NMIC vytvořili speciální distribuční centrum a poskytli jsme potřebnou dávku finančních prostředků. Proto nyní může každý český občan získat Move&Flex za zvýhodněnou cenu a výrobený německou technologií. Akce trvá 3 měsíce. Tuto příležitost již využilo několik tisíc českých občanů.

Žádáme každého kdo obdržel Move&Flex aby ho ohodnotil jak dobře jim přípravek pomohl na stupnici od 1 do 10. V současné době se průzkumu zúčastnilo více než 3000 lidí a průměrná známka byla 9,97 z 10. Jak vidíte Move&Flex pomohl tisícům českých občanů získat mobilitu a zbavit se bolestí i Vy můžete být mezi mimi.

Jak dlouho bude prostředek distribuován?

Jak jsem řekl, předběžný termín pro program je 24 prosince 2020. Chci však okamžitě varovat, že Move&Flex zůstalo velmi malé množství. Objednávky rostou. Ústně lidé si navzájem předávají informace, radějí přátelům a objednávají pro příbuzné. Ani jsme neočekávali, že se informace o Move&Flex bude šířit tak rychle.
Dokud prostředek neskončí, doporučuji každému, kdo to chce, nechat na webu žádost, aktuality.sk

X X X

Róbert Bezák: Očistec funguje, len keď si priznáte chybu. Inak je to peklo

Má väzenie pre skorumpované špičky polície očistný účinok a ako by sme sa mali pozerať na kajúcnikov? Mal by napríklad Mikuláš Černák dostať druhú šancu? A ako sa pri vianočnom stole vysporiadať s rozdielnymi názormi, či dokonca konšpiráciami a lžami? Odpovedá bývalý arcibiskup Robert Bezák.

Tento rok bol plný policajných akcií s biblickými názvami ako Očistec, Božie mlyny, Judáš. Sedia podľa vás tie názvy na zásahy proti bývalému policajnému vedeniu?

(Smiech) Ja neviem, kto ich vymýšľa a prečo siahli po takýchto tituloch. Možno to malo byť niečo civilnejšie. Judáš, taká evokácia, že čo potom ďalej, lebo ten Judáš dobre neskončil.
Skôr ma to trápi, že toľko tých akcií muselo byť, lebo to vrhá veľmi zlé svetlo na tie najvyššie osoby. Nie som z toho spokojný, radšej by som bol, keby to bol možno jeden názov - kontrola alebo niečo podobné.

Ak si správne spomínam, tak očistec je práve na to, že tam ľudia trpia za svoje hriechy, aby im nakoniec boli odpustené. Kde je podľa vás miera odpustenia v takýchto prípadoch? Mali by sme časom odpustiť úplne všetko?

To sa asi celkom nedá. Keď sa pozrieme do histórie ľudstva, boli takí, ktorí páchali kriminálne činy a neľutovali ich nikdy. Norimberský proces bol práve o tom, že fašisti, najhorší ľudia, sa vyhovárali, že to museli robiť.
Niekedy mi to tak príde, možno aj v tej našej situácii, že mnohí sa stali súčasťou ekonomických, politických hier. Môžu sa na to vyhovoriť, že oni žiadnu vinu necítia, hoci ten systém budovali. Niekedy ten očistec nie je celkom možný.
Možno ten trest, ktorý nejakú dobu trvá, dotyčnému človeku pripomenie, že fakt to bolo zlé. Prvý moment nemusí byť taký, skôr sa bude cítiť ukrivdený, že prečo on a druhý nie.

Otázka očistca nie je, že kto je vzatý do väzby a súdený. Ide o to, do akej miery si on svoju vlastnú vinu prizná, do akej miery cíti, že to tak nemalo byť, len preto je očistec očistcom. Inak ostáva ten človek v osobnom pekle. Odôvodňuje si zlé skutky, že ich mohol urobiť.

Ten očistec nie je až také vhodné slovo, keďže ja neviem, či dotyční, ktorých vzali do väzby, si pripustia nejakú svoju vinu a očistia sa.

Na tých, ktorí si musia aspoň formálne priznať vinu, sa používa ďalší náboženský výraz - kajúcnik. Musia priznať svoju trestnú činnosť a svedčiť aj proti ostatným, vyššie postaveným členom skupín. To je napríklad Monika Jankovská, Bernard Slobodník alebo Ľudovít Makó. Tí, ktorí udávajú tých ostatných. Je podľa vás správnejšie, keď viem o nejakom previnení toho druhého, udať a usvedčiť ho, alebo radšej mlčať a neublížiť tomu človeku?

Položili ste ťažkú otázku. Lebo o tom, kto povie o vlastných kolegoch, sa hovorí, že je bonzák. Všetko bolo dobré, pokiaľ nešlo aj o jeho problém a zrazu si zachraňuje kožu. Na prvom mieste by bolo dobré, aby boli podané dôkazy. Na to sú policajti a vyšetrovatelia.

Na tejto úrovni môžem mať predstavu, že dotyčný človek sa vyviňuje, aby toho bolo na neho čo najmenej. Ale pravdou je, že všade vo svete sú takéto inštitúcie ochráneného svedka. K niektorým skutočnostiam sa nedá ľahko dopracovať. Mohli by ste ich skúmať akokoľvek, ale sú spletité a niekto ich musí vysvetliť.

Je otázka, do akej miery to robia úprimne, či cítia nejaké výčitky svedomia. Možno aj nie a len si zachraňujú kožu a to je už trochu iná otázka. Ale je to inštitút, ktorý funguje. Musíme prijať aj vypočítavosť tých, ktorí tie činy spravili a takýmto spôsobom sa snažia umenšiť ten svoj trest. Bojím sa, že to nie je úprimné a keby sa nezmenili pomery, tak by všetko poračovalo ako doteraz.

Tá otázka je trochu širšia. Keď tento rozhovor číta niekto, kto pracoval na nejakom úrade a vie, že jeho nadriadený si niekde ulial, má to nahlásiť ?

Toto nie je dobrý spôsob, ako by mal štát fungovať. To je taký eštebácky spôsob. Nie je dobré, keď obyčajní ľudia musia riešiť svojich šéfov. To je taká otočená paradigma na Slovensku, že ako keby tí obyčajní ľudia, ktorí pracujú a sú podradení, mali určovať, čo šéfovia robia správne a nesprávne. Ak takto stojí otázka, tak potom to je smutná otázka o našich elitách, o ľuďoch, ktorí by mali byť kontrolovaní sebou samými. Dostali to miesto, aby ho nezneužívali, aby pomáhali ostatným.

Keď som sa pýtal na odpustenie zločincom po očistci, tak napríklad Mikuláš Černák sedí vo väzení už 20 rokov. V roku 2023 bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie. V tom konaní budú preskúmavať, či sa zlepšil, či má šancu viesť riadny život. Myslíte si, že aj takýto krutý viacnásobný vrah by mal dostať druhú šancu?

Ťažké otázky mi dávate. Netvrdím, že sledujem prípad každého vo väzení zatvoreného človeka, ale jeho prípad som sledoval. On je vo väzení naozaj dlho a to už je naozaj ako taký očistec. Snáď k niečomu došlo a vybudoval si nové vzťahy. Väzenie môže mať aj tento zmysel, teda ako keby to človeka posunulo.

Už nemal tie možnosti. Niekde to je dané tými možnosťami, situáciou. Bol boss, bol šéf, každý sa ho bál, mal vedľa seba ochranku. V tom väzení už taký šéf nebol, aj keď možno mal nejaké to miesto vo väzenskej hierarchii.
Teraz objasňuje vraždy, činy, ktoré boli tak hrozivé. Na jednej stránke je hrozivé ako mohli tak ďaleko zájsť. To je možno otázka aj o systéme. To nevideli, že z jednoduchého chlapca sa stáva boháč a na akých autách sa vozí? To je problém aj systému a to musíme jednoznačne povedať, že systém taký bol, že sa tu mohli vytvoriť mafiánske spolky.

Ak psychológovia prídu na to, že sa posunul po tých rokov vo svojom živote... Nakoniec on aj tak zostane kontrolovaný. Keď ho pustia na slobodu, to neznamená, že si ho nikto už nevšimne. Jeho skutky a meno pôjdu s ním a jeho život bude stále komplikovaný. Vyzerá, že by tú šancu mohol dostať, tak mi to pripadá. Nakoniec, vo väzení je už viac ako 20 rokov.

VIANOČNÉ HÁDKY

Tento rok je naša spoločnosť rozdelenejšia ako inokedy. Aj za vianočný stôl si budú mnohé rodiny sadať rozdelenejšie. Každý z nás má nejaký názor na pandémiu, vládu, opatrenia. Na rodinných stretnutiach pri vianočnom stole niekto začne rozprávať vyslovené nezmysly, konšpirácie, šíriť nepravdy alebo hoci aj fašizmus. Má zmysel podľa vás v záujme zachovania vianočného pokoja mlčať alebo má zmysel bojovať za to, čo je pravda?

Je to aj miera trpezlivosti s tými druhými. Ani ja nemôžem povedať, že vždy sa idem ozvať, lebo to by som sa musel stále kdesi ozývať a vysvetľovať. Pripadá mi to také mentorské. Samozrejme tu musí byť nejaká miera tolerancie.
Je to náročné práve na Slovensku, tá miera tolerancie v diskusii, lebo nejak nediskutujeme. Buď si so mnou alebo proti mne, buď si môj priateľ alebo nepriateľ. Medzi tým nie je už žiadna línia, nejaké pole, kde by sme sa mohli stretnúť. Takto nejako to bude aj v tých rodinách. Samozrejme, môžeme sa toho obávať, všetkých tých názorov, že či to je choroba alebo nie, ako to je s tými vakcínami, aké čipovanie bude. Dávam si pozor, aby toho nebolo veľa, lebo potom sa tým človek zahltí a nevie kam.

Toto nie sú názory, toto sú vedecké fakty. Vieme, že to je choroba, vieme, že vakcína pomáha, vieme, že opatrenia pomáhajú. Keď nám bude niekto pri vianočnom stole rozprávať, že rúška nemajú zmysel a je vedecky dokázané, že zmysel majú, tak sa nemáme ozvať a máme nechať tých ľudí šíriť klamstvá, keď sú to veci, ktoré môžu ublížiť ostatným?
Neviem, podľa toho ako vnímam vašu otázku, narastie po Vianociach rozvodovosť a ľudia si budú vybavovať vlastné ubytovanie (smiech).

Ale nie, nechcem žartovať. Je to náročná chvíľa, samozrejme. Chcem veriť tomu, že tí, ktorí budú sedieť pri vianočnom stromčeku, nebudú cítiť potrebu sa hádať. Skôr si otvoria srdcia, ak to mám povedať troška tak poeticky a budú sa snažiť pochopiť jeden druhého.

Aj keď si nemyslím, že keď má niekto ten názor, že ide byť čipovaný, že sa zmení nejakým vedeckým štúdiom. Počul som, že niektorí si stále myslia, že Zem je plochá. Musím sa niekedy len usmiať a ľutujem tých, ktorí majú tak silné osobné presvedčenie, že ich nič nepresvedčí a s takými sa ani nesnažím púšťať do diskusie.

V tom mojom osobnom prostredí, sme kompatibilní aj v zmýšľaní. Keby prišla nejaká návšteva, ktorá nie je kompatibilná, tak sa budem snažiť byť diplomatom, a keď uvidím, že to nepomôže, tak ju už nabudúce nepozvem.

Je toto cesta, lebo keď naozaj nebudeme upozorňovať na to, čo hrozí? Keď si ľudia dajú dolu rúška, tak sa môže stať, že sa na tie budúce Vianoce nestretneme. Starším ľuďom naozaj hrozí, že zomrú. Tu sa nerozprávame o ničom inom, ako o ľudských životoch.

Buď - alebo. Už aj v novinách bola správa, že chlapík, ktorý bol na demonštrácii, dostal covid a mal veľmi ťažký priebeh. V nemocnici museli odstaviť staršiu ženu a zachraňovali tohto človeka. Je to hrozivé, naozaj.

Tak sa niekedy pýtam, či by nemali spísať tých demonštrantov, ktorí demonštrujú za svoju slobodu. V prípade, že by ochoreli povedať si, že vy ste si už vyriešili svoj problém. Takto to ale nikdy nebude. To je taký parazitizmus na systéme, že na jednej strane sa z toho smejem a na druhej, keď príde problém, tak očakávam, že mi ten systém pomôže. Je to hrozivá chvíľa.

Teraz sme začali žiť to, čo je naozaj solidarita, čo je vzájomná súhra a čo je parazitizmus na systéme. Štát by mal byť asi v tomto prísnejší, lebo nemôžeme si dovoliť, aby ľudia parazitovali na systéme s tým, že oni to poslúchať nebudú a v prípade, že dôjdu k nejakej ujme, tak budú žiadať systém, aby im pomohol. Dokonca budú urazení, že prečo im nepomohol tak, ako sa patrí.
Ideme do náročnej chvíle a ukážu sa zmýšľania mnohých sŕdc, mnohých myslí, inteligencia či neinteligencia aj nás samých.

Vy ste kňaz, boli ste aj arcibiskupom. Čo je podľa vás kresťanské správanie v pandémii, ako by sa mal správať kresťan?
Je to aj božie prikázanie nezabiješ, pod ktoré patrí ochrana zdravia. Ja chodím k lekárovi, keď som chorý, lebo mu verím, že mi predpíše tie správne lieky. Naozaj, keď je človeku zle, tak si nepomôže tým svojim čajíkom. Predpokladám, že títo odborníci mi pomôžu, a tak sa ja stalo. Bolia ma zuby, idem k zubnému lekárovi a nebudem si ich liečiť sám.

Ja by som chcel, aby to také kresťanské sa meralo tiež takou mierou inteligencie, že máme tu ľudí, ktorí sa nehlásia za mesiášov. Počúvam, ako virológovia uvažujú, tak cítia sami, že stoja pred ťažkou situáciou a chcú pomôcť.
Či už tie rúška, je to minimum ochrany, umyť si ruky. Kto si už nechce umyť ruky, tak to mi príde už trápne. Treba si dávať pozor na osobné stretnutia. Je to doba, kde musíme byť naozaj opatrnejší a zároveň aj uvedomelejší. Je to vážna skúška a kresťan by si mal uvedomiť, že to nie je len o ňom.

Aj ja som doma s mojimi rodičmi, ktorí majú 88 rokov a nechcel by som im priniesť pre moju ľahostajnosť chorobu, ktorá by im mohla byť konečná. Ja viem, že oni nejakým spôsobom život skončia, ale prečo by som mal byť ja tým anjelom smrti. Beda všetkým tým, z ktorých to pohoršenie prichádza a to je niečo, čo by si zaslúžilo aj trest.

O pandémii mnohí tento rok vyhlasovali, že je to boží trest. Čo si o tom myslíte?

Ktorá choroba by nebola. Aj chrípka je nebezpečná a nehovorím o rakovine samozrejme, takže takto by to nemalo stáť. Niekedy mi to tak príde, že či si my, ľudia, nespôsobíme tie božie tresty. Ja neviem, ako sa dostal ten vírus na svet, ale kdesi píšu, že ľudia jedli nejakých netopierov. Všetko asi nemusíme odskúšať.
Božie tresty sú skôr o chamtivosti ľudí, našej nenásytnosti alebo špekulácii. Takým božím trestom sú aj klimatické zmeny takisto a to boh nespôsobil.

Takže, my, sa trestáme sami?

Áno. Bojím sa, že sa nám len vracia naša nenásytnosť.

Čo si myslíte o tom, keď niekto povie, že nedám sa zaočkovať, či zomrieť alebo žiť je božia vôľa?

No, to je taký fatalizmus nešťastný, lebo to takto nestojí. Keď sa človek narodí, tak v tej chvíli sa o neho starajú iní, ale už v tej chvíli preberáme zodpovednosť za svoj vlastný život. Tá božia múdrosť nie je v tom držať nás stále za ruku a povedať si, toto musíš nechať tak a toto nesmieš.

Tá dospelosť, ktorú žijeme, a ktorú ja cítim, je aj mojou zodpovednosťou. Tá sloboda, ktorú cítim, môžem aj využiť, aj zneužiť proti sebe. Samozrejme, že si nemusím ochraňovať zdravie, ale musím si byť vedomý, že to potom zle dopadne a nemôžem sa čudovať, že som chorý a je mi zle. Musím si pripustiť aj mieru svojho zavinenia. Boh urobil človeka slobodným a otázka, čo s tou slobodou robíme.

Vy sa zaočkovať dáte?

Ak sa to už rozbehne a vidím, že tie prvé znaky už máme, napríklad v Anglicku. Priznám, že ja som sa dal zaočkovať aj na chrípku, čo som pred tým nikdy neurobil a vždy som ju mal. Každý rok sa v škole ľahko ochorie, lebo tam to donesú deti a ten vírus sa rozširuje. Keď som videl, aká je situácia a ešte chrípku dostať - tak to stačí a ja využijem všetky dostupné prostriedky, ktoré sú správne.

Ešte by som sa vás rád opýtal na tie reštaurácie, ktoré na protest otvorili v čase najväčšej pandémie. Ono je to niekedy až taká morálno-etická dilema, keď tí ľudia naozaj nemajú peniaze ani na to, aby zaplatili svoje nájomné a uživili svoje deti. Na druhej strane je zákon alebo vyhláška, ktorá káže, že musia mať zatvorené. Čo je podľa vás v tej situácii morálne správanie?

To je tá istá otázka, čo predtým, či štát dáva a ochraňuje svojich ľudí voči tým, ktorí sú na okraji a myslia si, že môžu robiť, čo chcú. Toto je iný rozmer, skôr taký ekonomický a to je skôr otázka pre ekonómov a právnikov.
Ak štát vyhlási určité pravidlo, ktoré musia ľudia dodržať a má silu, aby ich to donútil. Nemalo by to byť tak, že nemali by ste mať otvorené terasy, pretože tam pošle hygienikov, policajtov a dá im také pokuty a to je horšie pre nich, ako keby to vôbec ani neotvárali. Uvedomujem si to aj ja v škole, kam teraz nechodíme. Máme tam jedáleň a pýtam sa, ako existujú tí kuchári a kuchárky, ktorí sú na to odkázaní, keď nevaria?

Je to vážna vec a sú to tisícky ľudí, keď si zoberieme tie reštaurácie, tak ja sa im nečudujem, že sú tak zhrození. Prichádzajú Vianoce, Silvester a vieme, aké to bolo živé v reštauráciách a hoteloch a boli dopredu obsadení. Oni fakt nevedia, čo ich čaká a čo bude ďalej a už to trvá dlho, vlastne od marca. Tak je to otázka, ktorá nie je tak pre nich, ale do akej miery sa im hodí to záchranné koleso. Môžete plávať v tom mori nejaký čas, ale keď sa vyčerpáte, tak sa utopíte. Ja sa bojím, že či sa neboja práve toho, že či im to nehrozí. Niekto im môže povedať, nech si hľadajú inú robotu, ale čo teraz pôjdu robiť. To neznamená, že môžeme robiť hocičo. Je to zásadná otázka pre štát.

Majú podľa vás rešpektovať pravidlá, keď je to pre nich existenčná otázka?

Nemusia ich rešpektovať, ale sú tiež odkázaní na ľudí. Keď budú pravidlá rešpektovať ľudia, tak im nepomôže to, že reštaurácie otvoria. Keď štát vyhlási, že budú zatvorené terasy a budú ich mať otvorené, tak ja tam nepôjdem.
Je to zakázané a chápem sám, že tým pádom aj ja sa stávam súčasťou neposlušnosti. Môžu nerešpektovať pravidlá, ale neviem do akej miery im to pomôže. Sú závislí na ľuďoch, ktorí prídu alebo neprídu. Skôr by som povedal, že je potrebné hľadať riešenia na strane ministerstva financií. To je nezmysel, aby ostali odkázaní sami na seba.

Aj vy sám ste boli v cirkvi do istej miery rebelom. Odvolali vás aj preto, že ste nejakým spôsobom rebelovali proti väčšine, ktorá minimálne v slovenskej cirkvi má nejaké pohľady na svet a fungovanie cirkvi. Čiže nie ste rebelom proti opatreniam?
Rozhodne nie. Ja som bol skôr rebelom proti tomu, že tie systémy, ktoré cirkev nastavila, tak ich neumožňovala. To je práve to, proti čomu by sme mohli rebelovať. Keby ten štát nerobil tú svoju prácu, ktorú má.

Riziko demonštrácií a napätia môže prísť, ak pomoc nebude urgentná a rýchla. Nakoniec, keď nemáte čo jesť, nemáte čo stratiť. Je tu obrovské množstvo ľudí, ktorých treba vnímať. Verím, že štát má na to ľudí, ktorí vnímajú tú atmosféru a nedovolí, aby došlo k nejakému napätiu. Nebude to o tých, ktorí nadávajú na rúška, ale o ľuďoch, ktorí musia z niečo žiť.
Čo sa týka môjho vzopretia sa, ja som očakával, že sa mi vysvetlí problém, pre ktorý po troch rokoch nemôžem pokračovať. Nikto mi to nevysvetlil. Niekto tvrdí, že som vyplakával v médiách. To bolo skôr vyjadrenie zhrozenia z toho, že sú tu pravidlá a zrazu niekto, kto je hore, cíti potrebu ich nerešpektovať. Dúfam, že takto to na Slovensku nebude. Pokiaľ bude, tak pozývam k rebelstvu.

VOJNA KONZERVATÍVCOV

Ďalšia téma, ktorá tento rok rozdeľovala ľudí, sú zákony, ktorými niektorí kresťanskí politici chceli obmedziť interrupcie. Robia podľa vás dobre, keď sa snažia zbierať politické body práve na takýchto otázkach?

Vyskúšali si to a nedopadlo to asi pre ich potešenie. Oni to chcú opakovať zase o pol roka, možno to potom budú opakovať stále. Tiež je tu otázka, do akej miery mám vstupovať do spoločnosti s tým, čo sa zdá, že spoločnosť už nejako v sebe vstrebala.

Vidíme, čo sa deje v Poľsku napríklad. Tá hrozba je, že Poľsko, ktoré sa ráta za kresťansko-katolícke, nakoniec nebude katolícke a ani kresťanské.

Miera toho, čo môžem očakávať od spoločnosti, sa kamsi posunula. Rozhodne musím povedať, že sa sekularizovala. Náboženstvo a náboženské princípy nehrajú tú rolu, ako pred 100 alebo 200 rokmi. To nie je mysliteľné.
Je tu otázka, či sa neposúva niečo do osobného a individuálneho života, o čom si myslia mnohí, že musí byť pre spoločnosť. Niektoré tie pravidlá, povedzme, že aj ukončenie tehotenstva, sa skôr dnes stáva nie fenoménom spoločnosti, ale ľudského prežívania jednotlivca.

Skôr je tu otázka, že do akej miery napomôcť, aby tomu tak nebolo. Nie reštrikciou, interrupčným zákonom, ale skôr nejakou pomocou, napríklad rozšírením priestoru pre adopcie. Neviem si predstaviť, do akej miery sa to dá upraviť, aby boli spokojní. Spokojní nebudú nikdy. Otázka potom pokračuje ďalšími morálnymi a kresťanskými zásadami.
Ak ich niekto chce dodržiavať, dobre, ale nedá sa t ovniesť d ocelej spoločnosti. Je členom cirkvi, spoločenstva, nikto ho nenúti ísť na interrupciu.

Vy ste naznačili, že v 21. storočí sa už nedá očakávať, aby cirkev mala takú úlohu, ako pred sto rokmi. Ale patria stále náboženstvo a viera stále patria do politiky? Tí ľudia sú tam s úprimným presvedčením, že je morálne a správne tieto veci presadzovať na celospoločenskej úrovni.

Chcel by som veriť, že tie princípy solidarity, spravodlivosti, blízkosti ľudí a spoločného dobra sú v určitom zmysle slova náboženskými princípmi. Nemusí to byť hneď povedané biblicky a evanjeliovo. Chcel by som veriť, že jednotlivé spoločnosti a kresťania sa ich snažia presadiť v zmysle, aby bol život krajší, aby sme boli navzájom bratia, v zmysle francúzskeho sloboda, rovnosť a bratstvo.

Hoci to bola revolúcia proti cirkvi, je to niečo, čo vychádza práve z Kristových slov. To, aby si ľudia boli rovní, aby pomáhali, aby boli slobodní, aby nikto nebol perzekuovaný za svoje názory.

Iste by bolo divné, keby parlament začal svoju schôdzu tým, že sa prežehnajú a pomodlia otčenáš. Kdesi som čítal, že v parlamente je nejaká skupinka, kde sa spolu modlia. Nemuseli to hovoriť nahlas, lebo to mi tak príde, že už by tam potom len kaplnka chýbala. Možno sa potrebujú ukázať jeden pred druhým, kto z nich je lepší kresťan. To je nebezpečné.
Na druhej strane som presvedčený, že tie morálne princípy sú hlboko ľudské. Pomáhať si navzájom, aj cez koronavírus, veď tí zdravotníci sa obetujú. Je to neuveriteľná obeta, možno až na hranici života. Starajú sa o cudzích ľudí. Nie sú ich otcovia, sestry, bratia. A predsa sú to ich otcovia, sestry a bratia. Vidíte, aké je to kresťanské.
Na tejto úrovni cirkev má čo povedať. Musí však hľadať spôsob a slovník, aby to nebolo veľmi klerikálne, náboženské. Také, že pán boh povedal, nesmie sa, je to zakázané, biblia hovorí a tieto veci. To nezarezonuje dobre

Ja napríklad učím študentov. Je to síce kresťanská škola, ale to neznamená, že od nich vyžadujeme nejaké kresťanské prejavy, aby sme sa napríklad na začiatku hodiny modlili. Vnímam ale to, že mladí ľudia majú záujem o hodnoty. Práve ponúknuté v takej miere, ktorá nepovie, že musíš, je to zakázané a nesmieš. To nie je dobrý spôsob. Možno niekedy niekomu vyhovuje, že musíme zakázať interrupcie a ukončenie tehotenstva, musíme prikázať, aby sa narodilo všetko, čo sa počalo. Dnešná doba vyžaduje skôr vysvetlenia. Vnímam aj to, že mladí ľudia tieto vysvetlenia akceptujú. Ako človek,
ktorý je inteligentný, má rozum a chápe tú logiku a vníma, že život má svoju líniu, ktorá je o živote, blízkosti a láske.

Zdá sa aj vám, že tento rok priniesol ďalšiu radikalizáciu vo vzťahoch? Často medzi konzervatívcami, ktorí vyhlásili svätú vojnu, križiacku výpravu voči nepriateľom na druhej strane, ktorých nazývajú liberálmi, progresívcami. Nemyslím to v zmysle strany Progresívne Slovensko. Za progresívca často označujú Joea Bidena, a len aby boli proti nemu, na diaľku podporovali Donalda Trumpa. Čo si o tom myslíte? Nie je to ďalšia radikalizácia?

Zmenila sa vláda a dosť zásadne. Veď sme hovorili aj o tých burkách, očistcoch a víchriciach. Neviem si predstaviť, žeby to bolo za minulej vlády, aby takto šli po vlastných ľuďoch. Zmenila sa vláda, paradigmy a parametre. Ľudia, ktorí si myslia, že sú chránení, už chránení nie sú. To ale nebude trvať donekonečna. Spravodlivosť má svoju emóciu, možno aj tá radikálnosť má svoju emóciu.

Ja si nemyslím, že niekoho bude baviť každého pol roka dávať ten istý zákon. Človek sa vyčerpá a tá emócia nie je nekonečná. Chcel by som veriť, že na Slovensku nakoniec to racionálne zvíťazí a nájdeme spôsob, ten modus vivendi.
Život však má iné parametre a naozaj teraz treba riešiť koronavírus, osobné vzťahy. Keby spoločnosť zareagovala tým spôsobom, ako to oni chceli, už by tu bol zákon. Zákon tu nie je, život pokračuje ďalej v starých koľajach. Ja len chcem veriť, že nájdeme vakcínu a dáme sa zaočkovať, aby sme mohli fungovať.

Otázka je, koľkí sa necháme zaočkovať, keď 30 percent Slovákov tomu neverí. Pre tých 30 percent ľudí budeme musieť pripraviť poľné nemocnice, keď tam budú chcieť byť chorí. My ostatní sa budeme snažiť vrátiť do normálneho života.

Vianoce tento rok prinášajú aj novú dilemu, či ísť alebo neísť do kostola, medzi ľudí, ktorých môžeme nakaziť, alebo oni môžu nakaziť nás. Vy pôjdete?

Ja som sebestačný a mám tú výhodu, že aj keď som prišiel o to miesto, neprišiel som o ten fakt, že som zostal kňazom. Ja ani rodičov do kostola neposielam, dá sa povedať, že máme kostol doma.
Pre mňa to nie je prekvapujúca situácia. Len sa musím usmiať, že aj takto sa dá žiť. Je to zaujímavá situácia, hlavne na Slovensku. Slovensko je vychovávané k takému klasickému klerikálnemu spôsobu. Ja som nevnímal, že slovenská cirkev je pripravená na podobnú situáciu. Na druhej strane aj to musím povedať s úsmevom, že sa mnohí prispôsobili. Streamujú, vysielajú svoje bohoslužby.

Keby prišiel koronavírus pred 20 rokmi, tak by to pre nás bola bieda, lebo alternatíva nebola žiadna. Teraz je úžasná alternatíva.

Vianoce sú také intímne, rodinné. Dúfam, že sa ľudia nebudú hádať, lebo to je veľký hriech proti Vianociam. Povzbudzujem ľudí, aby si uvedomili, že sú témy, ktoré nijako nenapomôžu Vianociam. Tie Vianoce môžu byť rodinné. Hádam bibliu doma majú, prečítať si ju môžu a pripomenúť si tie zvyky.

Ja som sa študentov pýtal, aké zvyky majú. Najčastejšie opakovali tie rodinné stretnutia. Sami vieme, že na Vianoce sa často navštevujeme, napríklad na Štefana, do Silvestra absolvujeme viacej rodinných stretnutí. Je to ako keby sme chceli ukončiť rok tým priateľstvom, či to bude stačiť online, neviem. Je to nová situácia, ale myslím si, že by sme mali byť invenční a vymyslieť niečo, aby nás nedobehol koronavírus, ale aby sme ho dobehli my. Viete, na tú polnočnú omšu chodilo veľa zvedavcov, no tak nebudú zvedavci.
Presne - na polnočnú omšu idú ľudia, ktorí za celý rok nejdú do kostola. Otázka je, či by podľa vás mali alebo nemali ísť.

Z toho, čo hovoríte vyplýva, že by si to mali pozrieť niekde v televízii?

Nech naši biskupi špekulujú, či nenakúpia napríklad veľké obrazovky pred kostol. Ľudia urobia tie rozdelenia po 3-4 metroch, ako to je určené. Dá sa všeličo vymyslieť. Nakoniec, keď sú veľké akcie, púte, koľkí tam sú vpredu pred tým oltárom a vidia, čo sa deje? Mnohí ľudia sú kdesi 100 alebo 200 metrov vzdialení, akurát vidia to more hláv pred sebou. Nerobme si ilúziu, že všetci sú hlboko prítomní. Situácia je, aká je.

Povedal by som z vlastného života osobnú skúsenosť. Bol som na vojne 2 roky. To bol rok 1985-86 a komunizmus, o ktorom sme nevedeli, že padne. Žiadne náboženské oslavy neboli. Jedine na Štedrý večer bol rezeň so zemiakovým šalátom, a to boli Vianoce. Priatelia vedeli, že som kňazom. Potichu sme vyšli kdesi do lesa a na pníku som mal omšu. Bolo to veľmi zaujímavé. Netúžil som po tom, aby som potichu chodil do lesa a slúžil omše, v tej chvíli to ale bolo potrebné. To tým chcem povedať. Toto je situácia, ktorá nie je prirodzená, no tak budeme ju žiť nadprirodzene.

Čím ešte budú tieto Vianoce iné?

Aj tým, že všetko bude pozatvárané. To je škoda, lebo aj my sme hovorili o tom, že tie vianočné trhy boli takou predzvesťou Vianoc. Atmosféra je dosť dôležitá. Do nákupných centier chodia ľudia, no už to nie je taká vianočná atmosféra.

Som rád, keď Vianoce ako spoločenstvo prežívame spolu. Keď sa stretneme o rok, tak si porozprávame o tom, že aké to boli Vianoce. Aj sa ich trochu obávam, ale na druhej strane si uvedomujem to, že budem spolu s mojimi rodičmi a sestrou. Vianoce si môžeme spraviť také naše. Stále tá šanca tu je, aby to bolo osobné.

Máte nejaký odkaz alebo želanie pre ľudí do nového roka?

To želanie by bolo, aby si uvedomili, že sa navzájom potrebujeme. Musíme za tým cítiť, že rozmýšľame jeden o druhom, že si chceme pomôcť. V ťažkej chvíli vytvoriť kľud a pohodu, to je čosi božie. Chcel by som, aby Vianoce prispeli k tomu, že sa budeme pozerať jeden na druhého. Snažme sa pozerať na toho druhého aj jeho očami, nielen tými svojimi. Prial by som takú duchovnú solidaritu, aktuality.sk

X X X

Bieloruský arcibiskup, ktorý sa zúčastnil protestov, sa môže vrátiť do vlasti

Tadeusz Kondrusiewicz mal zákaz vrátiť sa do vlasti, pretože za zúčastnil protivládnych demonštrácií.
Bieloruský katolícky arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz, ktorému úrady v auguste odopreli možnosť návratu z Poľska do vlasti za účasť na „organizovaní masových nepokojov“, dostal povolenie na návrat. Informovala o tom vo štvrtok miestna katolícka cirkev.

Tajomník bieloruskej katolíckej cirkvi Jurij Sanko pre agentúru AFP uviedol, že 74-ročný arcibiskup sa vrátil vo štvrtok do Bieloruska z Poľska. „Už je v Minsku a pripravuje sa na slávnostnú bohoslužbu,“ uviedol Sanko.
Už v utorok bieloruský minister zahraničia Uladzimir Makej a nuncius v Bielorusku oznámili, že návratu Kondrusiewicza nestojí nič v ceste. Makej povedal, že za bieloruského arcibiskupa loboval aj pápež František.

Katolícka cirkev odhaduje, že katolíci tvoria asi 15 percent z 9,5 milióna obyvateľov Bieloruska, pričom väčšinu tvoria pravoslávni veriaci.

Vyzýval na zastavenie násilia

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tvrdil, že arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz sa podieľal na „organizovaní masových nepokojov“. Vyhlásil, že Kondrusiewiczovi je upieraný návrat do Bieloruska, pretože „odišiel do Poľska, aby tam dostal rady, ako zničiť našu krajinu“.

Ako je známe, po prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku konali 9. augusta, a po vypuknutí protestov Kondrusiewicz opakovane vyzýval bieloruské orgány, aby zastavili násilie proti demonštrantom.

Na webovej stránke katolíckej cirkvi v Bielorusku boli uverejnené aj výňatky z rozhovoru arcibiskupa pre poľskú katolícku televíziu, v ktorých uviedol, že výsledky hlasovania boli sfalšované. Následne Kondrusiewicz odcestoval do Poľska, ale naspäť do Bieloruska ho už tamojší pohraničníci nepustili, hoci je občanom Bieloruska. Bieloruské úrady mu okrem toho zneplatnili jeho bieloruský pas.
Vatikán i americké ministerstvo zahraničných vecí Minsk viackrát vyzvali, aby Kondrusiewiczovi umožnili návrat do vlasti, aktuality.sk

X X X

Potravinoví inšpektori odhalili nedostatky aj v predvianočnom období

Inšpektori vykonali od októbra viac ako 1200 kontrol. Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR vykonávali cielené kontroly pod názvom Vianoce 2020 v období od 1. októbra do 10. decembra.

„Štátna veterinárna a potravinová správa SR nariadila všetkým regionálnym veterinárnym a potravinovým správam v SR vykonať v mesiacoch november a december sprísnené úradné kontroly potravín živočíšneho, rastlinného a zmiešaného pôvodu vrátane lahôdkarských výrobkov, ktoré sa tradične predávajú v akcii a konzumujú v období Vianoc a Nového roku,“ priblížili veterinári v aktuálnej správe.

Kontroly sa sústredili najmä na potraviny, ako sú vianočné pečivo, práškový cukor, pivo, medovina, kvasená kapusta, mak, sušené huby, mikulášske čokolády a cukrovinky, vianočné čokoládové a nečokoládové cukrovinky, sušené ovocie, orechy, zemiaky, liehoviny, majonézy, med, údené mäso, ryby, hydinové mäso a podobne.

„Tieto kontroly sa vykonávali na každom stupni potravinového reťazca,“ priblížila ŠVPS.
„Vykonaných bolo 1283 kontrol, z čoho bolo 14 kontrol, pri ktorých sa zistili nedostatky. Skontrolovaných bolo 605 právnych subjektov a 1227 prevádzok. Nedostatky boli zistené na 14 prevádzkach. V nich bolo zistených 42 nedostatkov,“ dodala veterinárna a potravinová správa, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Pracovné miesta vo Vatikáne majú zamestnanci počas pandémie isté

Najmenší štát na svete nemá žiaden fond nezamestnanosti, ale napriek prudkému poklesu príjmov vypláca svojim zamestnancom úplné mzdy. Zamestnanci Vatikánu majú svoje pracovné miesta počas pandémie koronavírusu isté. Pápež František to povedal v pondelok vo vianočnom pozdrave adresovanom 4000 zamestnancom mestského štátu a ich rodinám, informovala tlačová agentúra AFP.

„Vy ste tí, na ktorých najviac záleží," povedal v Audienčnej sále Pavla VI. pápež, keď sa z bezpečnej vzdialenosti a s rúškom na tvári prihováral vatikánskemu personálu. „Nikto by nemal prísť o prácu ani trpieť brutálnymi ekonomickými následkami tejto pandémie," uviedol 84-ročný František.

Najmenší štát na svete nemá žiaden fond nezamestnanosti, ale napriek prudkému poklesu príjmov vypláca svojim zamestnancom úplné mzdy. Miništát bol pritom nútený zatvoriť Vatikánske múzeá, ktoré sú najslávnejšími na svete.
Táto zamestnanecká politika odráža všeobecnejší postoj pápeža Františka k pandémii a jej ekonomickým aj zdravotným následkom.

„Pandémia ukázala biednu situáciu chudobných a veľkú nerovnosť, ktorá vládne vo svete," povedal František počas pravidelnej stredajšej audiencie v auguste.
Vyjadril ľútosť, že existuje „väčší vírus - vírus sociálnej nespravodlivosti, nerovnosti príležitostí, vytláčania na okraj spoločnosti a nedostatočnej ochrany tých najslabších".

Pápež pochádzajúci z Argentíny v pondelok už skôr Rímskej kúrii, ústrednému administratívnemu orgánu Svätej stolice, povedal: „Toto sú Vianoce pandémie, zdravia, ekonomickej, sociálnej a dokonca cirkevnej krízy, ktorá postihuje bez výnimky celý svet.", aktuality.sk

X X X

Psychiatrička: Niektorí pacienti tvrdia, že sú zodpovední za pandémiu

Psychiatričky Bibiána Kolláriková a Alena Kutišová z kremnickej psychiatrie.

V prvej vlne boli ľudia súdržní, solidárni. Teraz sú nervózni, zúfalí až agresívni, hovoria lekárky psychiatrie z nemocnice prof. Matulaya v Kremnici. Počet porúch počas korony vzrástol, no na odborníka sa čaká aj tri mesiace.

KREMNICA. Pribudlo konzumentov alkoholu a pokusov o samovraždu. Liečbu potrebujú aj pacienti, ktorým sa dlhodobo darilo dobre a do nemocnice sa vracajú po desiatich, dvadsiatich rokoch.

Keď sa väčšina z nás v lete pri uvoľnení obmedzení aspoň trochu nadýchla, psychiatrie zažívali nápor, aký sa s predchádzajúcimi rokmi nedá porovnať.

O tom, ako nás zmenila pandémia koronavírusu a mesiace života s ňou, sme sa rozprávali s psychiatričkami Alenou Kutišovou a Bibiánou Kollárikovou. Obe lekárky pracujú v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici.

Kedy ste začali vnímať, že situácia v súvislosti s koronavírusom začína ovplyvňovať ťažkosti, s ktorými k vám k ľudia prichádzajú?

A.K.: Situácia v súvislosti s koronou bola pre každého niečo nové. Neboli na ňu pripravení pacienti, ani zdravotníci. Prvá vlna prešla relatívne pokojne. Ľudia mali väčší strach a rešpekt ako dnes, viac sa chránili.

Vírus bol pre nás neznámy a všetky možnosti otvorené. Verili sme ale, že to pominie.
Najväčšie problémy sa objavili až s druhou vlnou, ktorá sa od tej prvej podstatne líši.

S akými problémami za vami ľudia najčastejšie chodia dnes?

A.K.: Spektrum diagnóz sa nezmenilo, stále chodia psychotickí, depresívni aj závislí pacienti. Obmedzili sme ale počet hospitalizovaných závislých, v tejto situácii to pre nás nie sú akútne prípady. Na ich pobyt u nás máme poradovník. Lôžka potrebujeme pre stavy, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť.
Počet depresií, úzkostí a možno aj psychóz mierne vzrástol, no oproti obdobiu pred koronou sa zmenili hlavne niektoré symptómy.
Psychotickí pacienti majú bludy, ktoré súvisia s touto tematikou. Napríklad, spôsobil som nešťastie sveta, som zodpovedný za koronu, keby som tu nebol, nebol by ani vírus.

Spomeniete si na prípad, ktorý priamo súvisel s koronavírusom?

B.K.: Takýchto psychotických depresií sme mali viac. Objavili sa pacienti, ktorí doteraz neboli liečení vôbec. Prišli prvýkrát, no už s ťažkými stavmi.
Spomeniem jedného, ktorý žil doteraz bez väčších problémov, no počas prvej vlny začal pociťovať úzkosti. V druhej vlne to vyústilo až do pocitu, že je zodpovedný za pandémiu. Došlo to do stavu, keď si vriacou vodou obaril ruky, aby vírus zničil.
Aj ťažké depresie a úzkosti sú často vyprovokované situáciou. Ľudia sú doma, izolovaní, majú strach, obavy, pociťujú úzkosť. Niektorí prišli o prácu, nemajú príjmy, viac sa hádajú.

A.K.: Tu možno použiť ako príklad starších pacientov, ktorí sa tiež ešte nikdy neliečili. Teraz ostali doma sami, bez kontaktu s príbuznými. Je jasné, že u nich vzrastá úzkosť a objavujú sa manifestné depresívne poruchy.

Ak má človek obavy z koronavírusu, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc?

A.K.: Ak úzkosť, strach, obavy trvajú dlhšie ako dva – tri týždne a pridá sa k tomu porucha spánku, je najvyšší čas s tým niečo robiť.
V takom prípade môže kontaktovať všeobecného lekára, psychológa alebo psychiatra. Aj keď dnes je náročné dostať sa k psychiatrovi.

Aké sú dnes čakacie lehoty k psychiatrom?

A.K.: Minimálne trojmesačné. Dobrou prvou pomocou je ale všeobecný lekár, ktorý vie poradiť, nastaviť antidepresíva. Mnohí s nami spolupracujú a konzultujú.

V lete prišla pauza, uvoľnenie opatrení, bol to akýsi nádych po stresujúcom období. Cítili ste to aj u vás v nemocnici?

A.K.: My sme ten nádych v lete vôbec nepocítili, počet pacientov nám naopak vzrástol. Mali sme plné stavy nedoliečených.
V prvej vlne sa báli chodiť k ambulantným psychiatrom, mali obavy z vírusu. Počas uvoľnenia navštívili lekárov, ale už na tom boli tak zle, že potrebovali hospitalizáciu.
Objavili sa tiež pacienti, ktorí na tom boli dlhodobo dobre a vyhľadali nás po desiatich, dvadsiatich rokoch.

B.K.: Riešili sme tých, ktorí mali v prvej vlne v súvislosti s obavami z vírusu problém vyhľadať odborníka. Nabalilo sa to a prejavilo sa to práve v čase uvoľnenia.

Nárast teda súvisí aj s tým, že sa ambulantná starostlivosť utlmila?

A.K.: Súvisí to s celkovou situáciou a zároveň s nedostupnosťou ambulantnej zdravotnej starostlivosti, keďže v prvej vlne sa mnohé ambulancie zatvorili.

Lekári z rôznych oblastí museli siahnuť po telemedicíne, prípadne online komunikácii so svojimi pacientmi. Ako sa to prejavilo u vás?

A.K.: Online a telemedicínu sme robili aj my. Mnohí naši pacienti ale nemajú takéto možnosti, žijú niekde na lazoch a nemajú ani telefón.
Aké sú vaše skúsenosti s telemedicínou?

A.K.: Učíme sa ju my aj pacienti, mnohým to vyhovuje. Ja som ju ale praktizovala iba u tých, ktorých poznám.
Neviem si predstaviť robiť takto prvovyšetrenie. Tam je osobný kontakt nutnosťou, človeka viete zdiagnostikovať už podľa toho, ako vám vchádza do ambulancie. Toto sa v telemedicíne stráca.

B.K.: U našich pacientov je dôležitá verbálna, ale aj neverbálna komunikácia. Ak pacienta nevidíme, môže nám tvrdiť, že je v poriadku, napriek tomu, že jeho blízki hovoria, že sa v poslednej dobe zmenil.
Keby prišiel osobne, vieme posúdiť, či je nejaký nesúlad medzi tým, čo hovorí a ako sa správa.

Koronavírus je živnou pôdou pre mnohé konšpiračné teórie, stretávate sa u vašich pacientov s takýmito názormi?

A.K.: Naši pacienti sa v tomto zásadne nelíšia od zvyšku populácie. Mnohí ľudia si myslia, že za koronu môže Matovič, alebo že ich pri testovaní začipovali. Snažíme sa im to vysvetľovať, ponúkame im dôveryhodné zdroje. Čo si z toho vezmú, je na nich.
Samozrejme, keď už je to vo forme bludu, pacientovi to nevyvraciame, nemalo by to zmysel. Liečime ho a neskôr s ním pracujeme ďalej.

B.K.: Ľudia čítajú články, ktoré nie sú ničím podložené a, žiaľ, niektorí sa nimi aj riadia. V psychiatrii sme na to zvyknutí, keďže tento odbor bol dlhodobo zaznávaný.
S konšpiráciami a predsudkami sa stretávame aj pri niektorých liečebných metódach, ktoré my vnímame ako pozitívne a pacienti s nimi majú výborné výsledky.
Typickým príkladom je elektrospánková liečba (ľudovo elektrošoky – pozn. red.). Len ten, kto ju podstúpil a ten, kto sa orientuje v problematike, vie, že pre pacientov s určitými diagnózami je veľmi účinná.
Korona je z nášho pohľadu len ďalšou z tém konšpiračných teórií.

Mesiace čelíte veľkému náporu na lôžka. Ako to zvládajú vaši kolegovia, tímy na oddeleniach?

B.K.: Aj personál sa musel naučiť fungovať v novej situácii, teda bezpečne. Musí dodržiavať všetky opatrenia, čo nie je vždy jednoduché pri takom nápore práce a s týmto typom pacientov.
Zároveň musí usmerňovať pacientov, aby pravidlá dodržiavali aj oni.

A.K.: Aj personál sa celkom prirodzene obáva nákazy, že ohrozí seba a svoju rodinu.
Pacientov je veľa, ľudia sú unavení. Je náročné ťahať 12-hodinovú službu navlečený od hlavy po päty v ochrannom odeve. Človek sa ani poriadne nenaje, aby nekontaminoval ochranné pomôcky.

Po psychickej stránke to musí byť náročné aj pre zdravotníkov. Ako vyzerá vaša záchranná sieť?

A.K.: Každý máme možnosť psychoterapie, máme tu kolegov psychológov, ktorí sú nápomocní.
Zároveň musíme dodržiavať prevenciu. Máme svoje rodiny, záľuby, chodíme športovať. Aj my musíme mať niečo, čím dokážeme vypnúť.

B.K.: Verím, že keby sa ktokoľvek z nás cítil vyčerpaný, je tu stále možnosť ostať nejaký čas doma, aj keď nie vždy je dobré prejsť z plného nasadenia do úplného útlmu.
Aj vaša nemocnica už má skúsenosť s výskytom COVID-19 u pacientov a zamestnancov. Obe skupiny sa pravidelne testujú, platí zákaz návštev. Popíšte aktuálny režim.

B. K.: Každého nového pacienta testujeme a kým nemá výsledok PCR testu, je na izolačnom oddelení. Odtiaľ sa ďalej dostane iba s negatívnym výsledkom.
Ak je pozitívny, no potrebuje akútnu psychiatrickú liečbu, prekladáme ho na červenú psychiatriu. Deti smerujú do Prešova a Nitry a dospelí do Banskej Bystrice.
Tam nie vždy stíhajú, napríklad minulý týždeň bolo u nás viac pozitívnych pacientov, ako tam mali lôžok.

Prečo je potrebná červená psychiatria, kam smerujú COVID-19 pozitívni psychiatrickí pacienti bez závažnejších príznakov respiračného ochorenia?

B.K.: Cieľom je odľahčiť lôžka na somatických oddeleniach, kde sa treba postarať prioritne o vážne stavy s COVID-19. Naši pacienti často nemajú zásadné príznaky tohto ochorenia, preto sa ich stav dá zvládnuť aj na psychiatrii.
No mnohí naši pacienti si zároveň vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Napríklad sú agresívni, musia byť izolovaní v ochranných lôžkach, aby neohrozili seba či iných.
Máme tu aj ochranné liečby nariadené súdom, kde musíme zabezpečiť, že pacient neopustí nemocnicu.

A.K.: Napríklad človeku s demenciou ťažko vysvetlíte, že by mal mať rúško a musí si umývať ruky, on vám nerozumie.
Personál na bežných nemocničných oddeleniach alebo na infektológii na takéto situácie nie je vyškolený a nemá ani čas ich riešiť.
Samozrejme, ak má pacient zápal pľúc, na psychiatrii nemá čo robiť.

Ako budú vyzerať vianočné služby na kremnickej psychiatrii?

B. K.: Služby sme si rozdelili až do konca roka. V súčasnosti našťastie nemáme medzi službukonajúcimi lekármi nikoho pozitívneho alebo v karanténe. Máme vždy nejakých lekárov v zálohe. Jeden – dvaja sú týždeň doma, takto sa striedajú. Ak by došlo k nakazeniu kolegov, vedia ich okamžite nahradiť.
Takáto pauza je dobrá aj z dôvodu fyzického a psychického oddychu. Robíme to tam, kde sa dá, nie všade je ale na oddeleniach dostatok lekárov.

V nemocnici platí zákaz návštev. Ako môžu pacienti komunikovať s okolím?

B.K.: Tam, kde je to možné, majú pacienti telefóny, funguje u nás wi-fi, takže spojiť sa s príbuznými by nemal byť problém. Samozrejme, máme aj prípady, že s nimi rodina nechce komunikovať

Pred Vianocami pribúda tradične pokusov o samovraždu, pribudlo ich aj v súvislosti s pandémiou?

A. K.: Samovražedných pokusov pribudlo. Mohla to ovplyvniť aj súčasná situácia, veď mnohí ľudia prišli o prácu, sú izolovaní, frustruje ich to. Majú nevyriešené vzťahy, hádajú sa. Vzrástla aj konzumácia alkoholu.
Vianočné obdobie je ale tradične kritické. Ľudia bilancujú, zvažujú, čo ďalej, a časť z nich sa to rozhodne riešiť radikálne.
Ako takémuto človeku pomôcť, aby sme najhoršiemu predišli?

A.K.: Človek, ktorý uvažuje o samovražde, by mal o svojich pocitoch s niekým hovoriť. Určite má niekoho blízkeho, komu dôveruje, keď nie v rodine, tak kamaráta. Ten mu môže poradiť, pozrieť sa na jeho situáciu inými očami, s odstupom.
Existujú tiež telefonické linky, kam sa dá zvolať, a aj u nás máme lekársku pohotovosť.
S takýmito telefonátmi sa stretávame. Mnohokrát rozhovor stačí, aby k tomu nezvratnému kroku nedošlo.

Čo by ste ľuďom poradili, ako toto obdobie zvládnuť, aby sa nestali vašimi pacientmi?

A.K.: Vianoce sú sviatky rodiny, pokoja, treba ich stráviť s najbližšími. Nehľadajme vo všetkom negatíva. Máme lockdown, budeme musieť sedieť doma, tak seďme a buďme s rodinou. Hrajme sa spoločenské hry, navarme si punč, zavolajme starým rodičom, spojme sa s nimi cez Skype. Určite sa to dá zvládnuť.

B. K.: Súhlasím, hľadajme pozitíva. Nie je to koniec sveta. Ak sme boli predtým zvyknutí na niektoré aktivity, nahraďme ich niečím iným. Niekto chodil do fitka, tak si teraz pôjde zabehať do prírody. Ak sa rád stretával s kamoškou na káve, tak jej môže zatelefonovať.
Nejaké obmedzenia ale musíme akceptovať a tolerovať, inak sa z toho nedostaneme. Obmedzenie kontaktov je jedna z možností, ako to celé zastaviť.

Čo vás korona naučila? Čo nové priniesla v oblasti psychiatrie?

A.K.: Naučili sme sa využívať telemedicínu cez rôzne sociálne médiá. To je zrejme plus.
Okrem toho, že tu máme koronavírus, máme aj novú vládu, nové vedenie ministerstva zdravotníctva a prvýkrát aj odbor duševného zdravia, od ktorého sme veľa čakali. Korona ale zmeny zabrzdila.
Hovorilo sa o formách komunitnej psychiatrie, o rozšírení ambulantnej sféry, o zredukovaní lôžok na psychiatriách, o tom, ako pacientov budeme liečiť v domácom prostredí, aby sme pracovali aj s ich rodinami. Na to všetko stále čakáme.

B.K.: Zmeny očakávam skôr v budúcom období. Teraz máme množstvo akútnych reakcií na stres, no mnohé následky sa prejavia až následne. Očakávam, že pribudnú posttraumatické poruchy.
Korona je všade na prvom mieste a problémy, ktoré sú v zdravotníctve dlhodobo a možno aj existuje zámer riešiť ich, idú všetky bokom. To je určite škoda, no fungujeme, ako môžeme.

Myslíte si, že korona zmenila ľudí - v dobrom alebo v zlom?

B.K.: Ľudia sú nervózni, zúfalí, čo prechádza až do agresivity a my sa tu s tým stretávame. Na kom sa vybijú, keď nie na nás. Stáva sa to napríklad pri nedostatku voľných lôžok. Chceme pacienta prepustiť, lebo je stabilizovaný a my potrebujeme lôžka pre ďalšie akútne prípady, no na strane príbuzných vôľa zobrať si ho domov nie je.
Cez Vianoce chce mať každý pokoj a napríklad s dementným pacientom by ho nemal. Žiaľ, stretávame sa aj s reakciami, že príbuzní odmietnu prísť pre svojich blízkych.

A.K.: V prvej vlne boli ľudia súdržní, solidárni. Tlieskali zdravotníkom na balkónoch, a to sme vtedy mali desať prípadov denne na celom Slovensku. My si robíme svoju prácu a tlieskanie nepotrebujeme. Zo strany ľudí by sme ocenili obyčajnú slušnosť a pochopenie.

B.K.: Na hospitalizáciu čakajú mnohí. Chýba nám solidarita ľudí k iným, ktorí tiež potrebujú našu pomoc.
To sú skôr negatívne skúsenosti. Meníme sa v niečom aj k lepšiemu?

B.K.: Možno nám v budúcnosti bude stačiť menej ako doteraz, aby sme boli spokojní. Dúfam, že v našich životoch bude menej konzumu a viac pokory.
Učíme sa žiť s tým, že naše sociálne istoty môžu byť narušené kedykoľvek a zvykáme si na skúsenosť, že zrazu prídem o prácu, zarábam menej.
Mohlo by nám to pomôcť byť skromnejšími a viac predvídať, lebo podobná situácia sa môže zopakovať, aktuality.sk

X X X

Štátne noviny majú zhltnúť milióny

Noviny, cez ktoré chce vláda bezplatne informovať občanov o tom, čo robí, sú vo fáze výberového konania. Kritici hovoria o plytvaní miliónmi.

Podľa Matúša Šutaja Eštoka (nezarad., Hlas) bude vydávanie vládnych novín stáť viac ako 7 miliónov eur. Odvoláva sa pritom na utajovaný vládny materiál. Podľa riaditeľa tlačového a informačného odboru Úradu vlády Richarda Pekara sú zatiaľ len vo fáze výberového konania.

Zámer vydávať vládne noviny premiér Igor Matovič (OĽaNO) spomínal ešte v apríli. Vtedy táto myšlienka nahradila pôvodný zámer vytvoriť fond pre investigatívnych novinárov. Vláda by podľa Matoviča mala mať svoje vlastné noviny, prostredníctvom ktorých bude občanov bezplatne a pravidelne informovať o výsledkoch svojej práce. Podľa Šutaja Eštoka je zrealizovanie tohto plánu na spadnutie.

„V čase, keď zúri pandémia, ekonomika prudko klesá a tisícky ľudí nemajú z čoho žiť, je to výborná správa. Za tú sumu sa dá niekomu naozaj pomôcť. Len v zdravotníctve by sme za to vedeli nakúpiť 100 000 ochranných prostriedkov vrátane oblekov, respirátorov a rukavíc. Alebo otvoriť 1 000 nových nemocničných lôžok po celom Slovensku. Alebo ešte lepšie, na celý ďalší rok si za to môžeme zaplatiť vyše 500 nových zdravotných sestier. A to hovorím len o zdravotníctve,“ napísal Šutaj Eštok na sociálnej sieti. Podľa neho si chce Matovič vládne noviny zaobstarať preto, aby o ňom za každých okolností písali v pozitívnom svetle. Označuje to za papalášstvo a výsmech.

Vládne noviny by mal mať na starosti predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO). Podľa Pekara bolo vyhlásené výberové konanie.

„Nemám však vedomosť o žiadnych nových informáciách ohľadne vládnych novín,“ povedal pre Pravdu Pekar.
Vládne noviny nemajú podporu všetkých koaličných strán. Richard Sulík (SaS) sa o nich vyjadroval s negatívnym podtónom ešte v septembri.

„Nepovažujem za dobrý nápad ani ich papierovú podobu. Ale budú mať ľudia zemiaky na čom čistiť a jablká na jeseň a zimu do čoho baliť,“ povedal ironicky Sulík. Ešte na jar pritom Matovič v rozhovore pre Pravdu na otázku, koľko budú noviny stáť, povedal: „Budú stáť toľko, koľko budú stáť.“