iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin: Pandémia priniesla problémy, aké tu neboli od krízy

Koronavírusová pandémia vyvolala systémovú ekonomickú krízu, ktorá nemá obdobu od Veľkej hospodárskej krízy, uviedol v sobotu ruský prezident Vladimir Putin na virtuálnom summite skupiny G20. "Rozsah problémov, ktorým ľudstvo čelí v roku 2020, je skutočne bezprecedentné. Koronavírusová pandémia, celosvetový lockdown a pozastavené ekonomické aktivity rozpútali systémovú ekonomickú krízu, akú svet nezažil od Veľkej hospodárskej krízy," upozornil Putin, ktorého citovala tlačová agentúra TASS.

Ruský prezident zároveň povedal, že pandémia závažným spôsobom poznačila ekonomický rast krajín. "Pandémia si vyžiadala státisíce mŕtvych a milióny ľudí prišli o prácu," zdôraznil. "Súčasnú krízu je treba využiť na zmenu trajektórie globálneho vývinu, zachovať čisté prírodné prostredie, poskytnúť všetkým krajinám rovnocenné podmienky, posilniť účinné mechanizmy mnohostrannej spolupráce a kľúčových medzinárodných organizácií na základe Charty OSN a všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného zákona," vyhlásil Putin.

"Skupina G20 musí pokračovať v úsilí o nájdenie spoločných postojov k reforme Svetovej obchodnej organizácie a zohľadniť pri tom súčasné problémy," myslí si Putin. Podľa neho "je nemožné dosiahnuť tento cieľ bez stabilného, efektívneho a mnohostranového systému založeného na univerzálnych pravidlách a princípoch".

"Napriek niekoľkým pozitívnym znakom, masová dlhodobá nezamestnanosť, ktorá vedie k nárastu chudoby a sociálnemu rozkladu, zostáva hlavnou globálnou výzvou, pričom úlohou skupiny G20 je tomu predchádzať," poznamenal Putin.
"Vychádzajúc zo skúseností s bojom proti svetovej finančnej kríze v rokoch 2008-2009, skupina spustila množstvo iniciatív na boj proti ekonomickým rizikám súvisiacim s pandémiou. Hodlá tiež obnoviť obchodné aktivity, najmä prostredníctvom globálnych riadiacich inštitúcií vrátane OSN, Svetovej zdravotníckej organizácie, Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky," zakončil, aktuality.sk

X X X

ZOMOS: Sťažnosti na vylúčenie verejnosti zo zastupiteľstiev posúvame prokuratúre

Avizoval to predseda združenia v reakcii na množiace sa podnety a sťažnosti občanov.
Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) sa obráti na prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť rozhodnutí, prijatých obecnými zastupiteľstvami, na rokovaniach ktorých neumožnili účasť verejnosti. Avizoval to predseda združenia Peter Uhlár, v reakcii na množiace sa podnety a sťažnosti občanov.

„Veríme, že prokuratúra bude v prípade podnetov striktne dbať na dodržiavanie pravidiel a rozhodnutia orgánov, ktoré nerokovali v súlade so zákonom, zruší," povedal Uhlár. Zdôraznil, že podľa právneho tímu ZOMOS môžu zastupiteľstvá rokovať riadnym prezenčným spôsobom bez vylúčenia verejnosti.„Zákon jednoznačne definuje zasadnutie zastupiteľstva ako verejné a v súčasnosti žiadne opatrenie nebráni prezenčnej forme s účasťou verejnosti, ktorá je najvhodnejšia," dodal Uhlár.

Za pravdu o možnosti účasti verejnosti na rokovaniach mu dáva Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. „Vyhláška, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí vydaná 13. novembra 2020, nevylučuje účasť verejnosti na zasadnutiach a schôdzach orgánov verejnej moci, ich poradných orgánov či zasadnutiach, schôdzach a podujatiach, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona," uviedla pre TASR Zuzana Matkovská z odboru komunikácie ÚVZ SR, aktuality.sk

X X X

Remišová: Nech o ďalšom testovaní a jeho formáte rozhodnú odborníci

O tom, či majú byť ďalšie kolá celoplošného testovania, respektíve v akej forme sa majú uskutočniť, by mali rozhodnúť odborníci. Myslí si to podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa stretla s podpredsedom NR SR Jurajom Blanárom (Smer).

Remišová verí, že hlas odborníkov rozhodne aj na rokovaní pondelkového ústredného krízového štábu. Za stranu Za ľudí tam posielam šéfku nášho zdravotníckeho tímu a chcem, aby sme sa riadili odporúčaniami odborníkov, uviedla v diskusii.
Remišovej oponent v diskusii, podpredseda Smeru Blanár sa pýta na zmysel celoplošného testovania. Samotní odborníci upozorňujú na to, že antigénové testy nie sú vhodné na celoplošné testovanie a ani na takéto ich použitie v zimnom období, upozornil. Kritizuje aj to, že štát má obstarávať 16 miliónov antigénových testov, hoci doteraz neboli vysvetlené podozrenia z prvého tendra.

Remišová reagovala pripomenutím stanoviska Transparency International Slovensko, podľa ktorého bol proces obstarania v poriadku. Poukázala tiež na to, že aj predstavitelia Smeru-SD, napríklad líder strany Robert Fico dostal pozvanie do komisie, ktorá má nastavovať podmienky pripravovaného tendra. Blanár túto pozvánku vníma skôr ako snahu prehodiť zodpovednosť a provokáciu. Na jednej strane dostane pozvanie do takejto komisie, na druhej strane počúva odkazy, že má potichu šúchať nohami, poznamenal Blanár.

Blanár: Remišová je zodpovedná za to, že k preplateniu nákladov ešte nedošlo

Politici sa nezhodli ani v prípade preplatenia nákladov mestám a obciam za celoplošné testovanie. Remišová uznáva, že mestá a obce by ich mali mať čo najrýchlejšie refundované, chápe pritom ponosy samospráv na to, že preplatenie sa zdržiava a nie je jasné, ako sa bude diať. Na vláde sme schválili prostriedky za prvú vlnu pandémie, následne im však musia byť čo najrýchlejšie preplatené náklady za celoplošné testovania, uviedla Remišová, ktorá si zároveň myslí, že by sa proces mal urýchliť stanovením paušálnej sumy náhrady, nie verifikovaním jednotlivých položiek, ktoré preplatenie zbrzdia.

Blanár upozornil, že ako podpredsedníčka vlády je zodpovedná za to, že k preplateniu ešte nedošlo. Výrazne práve zásluhou spolupráce samospráv a snahou starostov a primátorov sa to celoplošné testovanie podarilo zvládnuť, už dopredu však mali mať informácie o tom, akým spôsobom a kedy dostanú preplatené náklady, zdôraznil.
Konflikty členov vlády neprispievajú k dôvere, zhodli sa obaja

Konflikty vládnych predstaviteľov a „prestrelky“ na sociálnej sieti neprispievajú k dôvere voči vláde a opatreniam v súvislosti s pandémiou koronavírusu. V diskusnej relácii sa na tom zhodli Remišová aj Blanár. Ten poukázal na nespokojnosť ľudí s vládou a protesty 17. novembra. Remišová účasť na protestoch nezazlieva ľuďom, ale politikom, ktorí ich na to vyzývali.

Vicepremiérka podotkla, že protestujúci nenosením rúšok ohrozovali rodiny, policajtov a celé komunity. Výzvy politikov na účasť označila za nezodpovedné. Tvrdí, že vytĺkajú zo situácie politický kapitál namiesto konštruktívnej pomoci. Na otázky, či zásahy polície nemohli prísť skôr a ráznejšie, odpovedala, že núdzový stav je vyhlásený pre ochranu zdravia a nie, aby polícia mohla tvrdo zasahovať voči ľuďom.

Blanár reagoval tým, že ľudí treba pochopiť, pretože sú nahnevaní na to, čo vláda robí či nerobí. Smer podľa neho od začiatku podporuje dodržiavanie základných opatrení a na proteste predstavitelia strany rúška nemali napríklad pri fotení. Kritizoval vyjadrenia premiéra Igora Matoviča a ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽANO) o ľuďoch typu opice, lúzri či idioti. Ľudí podľa neho treba pochopiť a vláda má veci riešiť tak, aby sa nehádali jej členovia medzi sebou.

„Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať,“ priznala Remišová. Označila za škodu, že dobré výsledky Slovenska kazia „prestrelky“ medzi členmi vlády. Podľa vlastných slov rozumie nespokojnosti ľudí. Podotkla však, že svet čelí kríze, pričom je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami veľmi dobre vzhľadom na ochranu životov, zdravia aj ekonomiky. Tvrdí, že za posledné mesiace klesá nezamestnanosť a hoci mohla kompenzácia dôsledkov prísť skôr, pri druhej vlne ju vláda zintenzívnila. Pripomenula, že vláda Smeru na začiatku pandémie prijala tvrdé opatrenia s absentujúcou pomocou ľuďom. Za prioritu strany Za ľudí pri uvoľňovaní opatrení označila návrat detí do škôl.

Blanár skonštatoval, že nálada v spoločnosti sa preklápa aj dôsledkom straty zamestnania občanov. Nezamestnanosť podľa neho stúpla v porovnaní s minulým rokom, pričom zdôraznil, že mnoho ľudí je teraz vo výpovednej lehote. Dodal, že síce je prvoradá ochrana zdravia, ľudia si však začínajú uvedomovať aj negatívne ekonomické dôsledky opatrení.
Národný plán obnovy a eurofondy

Blanár kritizoval i proces prípravy národného plánu obnovy, obáva sa, že nečinnosť môže limitovať možnosti čerpania prostriedkov Európskej únie na oživenie ekonomiky po pandémii, napríklad už prvých desiatich percent alokovaných prostriedkov, ktoré bude možné čerpať od januára 2021.

Remišová upozornila, že predloženie plánu obnovy nemá význam skôr, kým nie je schválená príslušná legislatíva a rozpočet EÚ na ďalšie obdobie, ktorý je v súčinnosti vetovaný vetom Maďarska a Poľska.
Na výčitku, že neexistuje diskusia o využití eurofondových prostriedkov z fondu obnovy a rozpočtu na ďalšie programové obdobie, uistila, že národná konzultácia o využití týchto prostriedkov prebieha a aj zástupcovia opozície majú na ňu pozvánku.

V súvislosti s kritikou návrhu jej rezortu zmeniť inštitucionálnu architektúru eurofondov, v rámci ktorej majú byť z riadenia eurofondov vylúčené napríklad krajské samosprávy, Remišová uviedla, že „každému je jasné, že čerpanie bolo v predchádzajúcom období zlé, bola tam obrovská miera korupcie i korekčných položiek. Upozornila na to, že Európska komisia už v roku 2004 Slovensku odporúčala zjednodušiť riadiacu štruktúru. "Áno, keď sa systém zásadne mení a nastavuje tak, aby sa to dialo bez korupcie, transparentne, tak to aj bolí,“ dodala./agentury/

X X X

Pandémie trvali celé storočia. Vinili z nich Židov aj Rómov

Pandémie a epidémie v minulosti zlepšili vzťahy medzi aristokraciou a poddanými, spropagovali kresťanstvo aj vyhnali ľudí na vidiek. V prípade protiepidemických opatrení sa oproti minulosti takmer nič nezmenilo a aj pred storočiami sa šírili hoaxy o chorobách. Kým dnes viacerí popierajú existenciu pandémie, v minulosti skôr hľadali vinníka – za šírením chorôb videli marginalizované skupiny, neraz išlo o Rómov alebo Židov.

Pandémie a epidémie neraz zmenili aj politické usporiadanie krajín. Prispeli k rozpadu Západorímskej ríše aj k začiatku epochy renesancie. „Mnohí panovníci sa snažili situáciu riešiť, iní utekali,“ opisuje históriu Branislav Kovár z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a šéfredaktor portálu HistoryWeb.sk.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila súčasnú pandémiu začiatkom marca. Momentálne je november, máme za sebou osem mesiacov pandémie, čo so sebou prináša aj únavu a nespokojnosť. Aké najdlhšie pandémie sú známe v našich dejinách?

Osem mesiacov sa nám môže zdať dlho, ale pravdou je, že veľkú časť dejín žili ľudia v nejakej epidémii alebo pandémii. V 20. storočí ľudstvo čelilo hlavne chrípkovým pandémiám, zvyčajne trvali dva či tri roky.
Morové pandémie však trvali aj storočia, keďže sa choroba vracala a zrejme trvala najdlhšie. Niektoré epidémie trvali desiatky až stovky rokov.

Dnes sme v trochu inej situácii. Zdá sa totiž, že čoskoro bude dostupná vakcína, čo by mohlo výrazne pomôcť zastaviť pandémiu. V minulosti neboli tieto prostriedky až také dostupné.

Aké najzásadnejšie dôsledky mali pandémie na spoločnosť a čo čakalo ľudí po ich skončení?

Je to rôzne. Napríklad pandémie, ktoré zasiahli Rímsku ríšu, mali jednoznačne vplyv na jej demografiu a boli jedným z faktorov, ktoré neskôr viedli k rozdeleniu ríše a pádu Západorímskej ríše.
Naopak, pozitívnym príkladom môže byť to, že po epidémii čiernej smrti v 14. storočí nastalo obdobie renesancie, rozkvetu západnej civilizácie.

Nakoľko do príchodu renesancie vstúpila pandémia čiernej smrti?

Samozrejme, problémy nespôsobila len pandémia, stretlo sa viacero faktorov. V 14. storočí bola veľmi veľká kríza, boli tam aj klimatické zmeny a ekonomické komplikácie. Potom, čo ľudia toto všetko dokázali zvládnuť, jednoducho nastal rozvoj európskej spoločnosti.

V západnej Európe došlo po pandémii čiernej smrti k uvoľneniu vzťahov medzi aristokraciou a poddanými. Bol totiž veľký nedostatok pracovnej sily a každá ruka schopná pracovať bola potrebná. Tým sa zlepšilo postavenie poddaných a mnohí, hlavne v západnej Európe, si polepšili.

Aké najzásadnejšie paralely vidíte medzi dnešnou pandémiou a pandémiami v minulosti?

Ak by som to trochu prehnal, povedal by som, že všetko je také isté. Je tam totiž viacero styčných bodov: súčasné opatrenia sa využívali aj v minulosti, napríklad izolácia či zníženie mobility.
Rúška sa nosili aj počas pandémie španielskej chrípky. V 19. storočí počas šírenia cholery v Uhorsku zas uzavreli mnohé oblasti.

Karanténa je známa niekoľko stoviek rokov. Samotné slovo karanténa pochádza z Benátok, keď sa lode, ktoré do nich prichádzali, museli na 40 dní izolovať.

Čím bližšie k dnešku, tým viac nástrojov riešenia epidémií a pandémií mala vládna moc. Napríklad počas cholery prichádzali kompetentní pracovníci do dedín a uzatvárali ulice, v ktorých sa vyskytovalo ochorenie. Zisťovali, ako prebehla nákaza a podobne.

Od objavenia vírusov a baktérií to zase bolo umývanie rúk, hygiena. Aj správanie ľudí je totožné. Niektorí pristupujú k pandémii racionálne, snažia sa pomáhať. Iní sú však zbabelci – v minulosti utekali, dnes šíria hoaxy na sociálnych sieťach.

Správanie ľudí sa teda napriek stáročiam skúseností nezmenilo...

Vždy to závisí od jednotlivca. Krásne je to vidieť napríklad na správaní katolíckych kňazov počas pandémie čiernej smrti. Boli takí, a bolo ich veľa, ktorí zostali so svojimi ovečkami, pomáhali ľuďom a neraz preto chorobe podľahli. Boli však aj mnohí, ktorí všetko nechali tak a jednoducho utiekli.

Konšpirácie tu boli vždy

Je pomerne známe, že počas epidémií utekali z miest hlavne ľudia, ktorí si to mohli dovoliť vzhľadom na svoje postavenie.
Utekali úplne všetci – aj tí, čo si to nemohli dovoliť. Ľudia však volili rôzne stratégie prežitia, pričom útek bol len jednou z nich.
Mnohí panovníci sa snažili situáciu riešiť, iní zobrali nohy na plecia. Krásne to bolo vidieť na anglickom kráľovi Henrichovi VIII., ktorý sa na jednej strane snažil vyrábať lieky, ale na druhej strane vždy, keď vypukla epidémia, utekal čo najďalej.
Útek však bol nebezpečnou stratégiou, a to hlavne pri chorobách, ktoré sa prejavia až po niekoľkých dňoch, ako je to aj pri aktuálnej pandémii – mohli totiž nakaziť ďalších.

Z archeologického výskumu však vidíme, že po epidémiách sa na niektorých miestach ľudia začali správať inak. Napríklad po stredovekej morovej epidémii v západnej Afrike začali viac žiť na vidieku.

Momentálne máme o pandémii veľmi veľa informácií, pomerne často sa skloňuje slovo infodémia. Ako to bolo s informáciami v minulosti?

V stredoveku a staroveku na tom boli ľudia veľmi zle. Informácie sa, samozrejme, šírili veľmi pomaly a ústnym podaním, čo bolo niekedy aj na škodu. Často vypukla aj panika, objavovali sa nepravdivé informácie – rovnako ako dnes.
V 21. storočí sme v úplne inej situácii: niečo sa stane na opačnej strane planéty a do pol minúty to vieme všetci.

Aká najčastejšia nepravda sa v histórii spomínala v súvislosti s epidémiami a pandémiami?

Najčastejší bol hoax, že epidémie spôsobujú niektoré časti obyvateľstva. Žiaľ, často šlo o židovské obyvateľstvo. Samozrejme, bola to hlúposť, no niekedy to viedlo aj k pogromom.

Vinili ľudia za epidémie v minulosti vlády, podobne ako to je dnes?

Nemáme záznamy, že by ľudia vinili nejakého jedného panovníka alebo osobu. Každopádne, hlavne v stredoveku a staroveku boli ľudia v inej pozícii voči elitám. Dnes môže kritizovať každý, stačí mu na to konto na sociálnej sieti.
Neviem si však predstaviť, že by si niekto v staroveku dovolil nahlas kritizovať rímskeho cisára. Jeho život by zrejme nebol veľmi dlhý. Samozrejme, v súkromí to mohli robiť, avšak o tom, čo si ľudia hovorili doma v kuchyni, nemáme žiadne záznamy

Nahlas si teda dovolili obviniť iba príslušníkov najnižších vrstiev

Keď už niekoho vinili, boli to marginalizované skupiny obyvateľstva – často aj tie, ktorým istým spôsobom mohli niečo závidieť. Spomenul som protižidovské pogromy, ale rovnako sa to mohlo negatívne prejaviť proti Rómom alebo cudzincom.
Dobre je to vidieť na pomenovaní syfilisu jednotlivými národmi. Francúzi volali syfilis chorobou z Neapola. Miestni im to „vrátili“ a použili názov francúzske svrbenie.

Holanďania, Dáni, Portugalci a obyvatelia severnej Afriky ho poznali ako španielsku alebo kastílsku chorobu. Rusi mali poľskú chorobu, Poliaci zase nemeckú a obyvatelia Sibíri ruskú. Turci v názve „uprednostnili“ náboženskú neznášanlivosť a syfilis pomenovali kresťanská choroba. Moslimovia v Indii používali zasa označenie choroba hinduistov, ktorí im to rovnako vracali.

Modlitba namiesto vakcíny

Dnes mnohí ľudia čakajú na vakcínu alebo liek, ktorý by mohol zastaviť pandémiu. Bola takáto situácia aj v minulosti

V minulosti sa takéto lieky nerobili, vakcinácia sa vo svete rozšírila až v 18. a 19. storočí. Ľudia nečakali na vakcínu ani liek, čakali len na to, kedy sa epidémia skončí. Pri niektorých chorobách sa obyvateľstvo stalo imúnnym, ale bolo to až po obrovskom množstve obetí. Niekedy choroba jednoducho zoslabla. Dnes sa nachádzame v unikátnej situácii, lebo to vyzerá tak, že sa nám pomerne rýchlo podarilo vynájsť vakcínu.

Takže ľudom v minulosti nezostávalo nič iné, len sa modliť?

V stredoveku počas čiernej smrti ľudí vyzývali k modlitbám. Nevidím tam však veľký rozdiel medzi minulosťou a dneškom. Napríklad na jar generálny vikár Nitrianskej diecézy oblietaval Slovensko s relikviami. Rozdiel vidím len v tom, že dnes je viac ľudí sekulárnych a menej veria, čo sa môže prejavovať v návštevnosti chrámov a podobne.

Správanie predstaviteľov cirkví však bolo počas pandémii tiež zaujímavé. Napríklad pri pandémiách antonínovského a cypriánovho moru v Rímskej ríši nastal vzostup kresťanstva. Prvotní kresťania zostávali s chorými, pomáhali im a ľudia videli, že sa správajú vzorne. Tieto dve pandémie preto boli jedným z faktorov rozmachu křesťanstva, aktuality.sk

X X X

Kosovský exprezident údajne pred zatknutím ovplyvňoval svedků

Kosovský exprezident Hashim Thaci a ďalší predstavitelia niekdajšej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) obvinení z vojnových zločinov ovplyvňovali pred svojím zatknutím potenciálnych svedkov. Uviedol to osobitný tribunál v Haagu pre vojnové zločiny v Kosove, ktorý bude vysoko postavených kosovských politikov súdiť.

Zo správy tribunálu, o ktorom informoval server Balkan Insight, vyplýva, že tribunál už v máji nariadil zatknúť štyroch podozrivých kosovských politikov, čo sa skutočne stalo na začiatku tohto mesiaca. Okrem bývalého prezidenta bol na základe žiadosti tribunálu zadržaný aj predseda jednej z hlavných politických strán v Kosove Kadri Veseli, bývalý predseda kosovského parlamentu Jakup Krasniqi a predseda poslaneckého klubu najsilnejšej opozičnej strany Rexhep Selim.

Podľa prokuratúry sú Thaci a ostatní zodpovední za vraždy 100 civilistov. On i zvyšní obvinení pred súdom vyhlásili, že sú nevinný.

Všeobecný súd v správe uvádza, že štvorica obvinených „aktívne umožňovala a podporovala ovzdušie beztrestnosti a zastrašovania“, pretože uplatňovala veľký vplyv na bývalých členov UCK a na kosovskú spoločnosť všeobecne.
„Vládni činitelia verní Thacimu a Veselimu dohliadali na korupčné vyplácanie štátnych prostriedkov potenciálnym svedkom tribunálu“, uvádza sa v správe. Možní svedkovia boli podľa tribunálu tiež najímaní do štátnej správy výmenou za mlčanie. Správa ďalej konštatuje, že uvedení mohli manipulovať štátnymi inštitúciami, mariť policajné vyšetrovanie a v prípade potreby vyvolať aj občianské nepokoje.

Bývalí predstavitelia UCK sú do značnej miery určujúcou silou kosovskej politiky od konca vojny za nezávislosť v rokoch 1998 až 1999, ktorá si vyžiadala vyše 10 000 životov a po náletoch NATO skončila stiahnutím srbských vojsk z krajiny. Aj napriek obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti ich veľa Kosovčanov považuje za hrdinov boja proti útlaku zo strany Belehradu.

Tribunál pre Kosovo bol po mnohých odkladoch a silnom tlaku medzinárodného spoločenstva na kosovských predstaviteľov schválený v roku 2015. Súdia bývalého veliteľa povstaleckej UCK, ktorá bojovala za odtrhnutie vtedajšej juhosrbskej autonómnej oblasti Kosovo. Hoci je súčasťou kosovského súdnictva, z bezpečnostných dôvodov sídli v holandskom Haagu a jeho členovia sú zahraniční sudcovia./agentury/

X X X

Na plánovaní dvojnásobnej vraždy sa malo podieľať aj dieťa

V prípade dvojnásobnej vraždy v obci Lednické Rovne v okrese Púchov padlo obvinenie z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z neho obvinil Lukáša K.

„Vyšetrovaním sme zistili, že obvinený mal vraždu spolu s jednou z maloletých vopred naplánovať. Motívom mala byť pomsta za zlé správanie sa k deťom. Plán bol taký, že k usmrteniu dôjde v spánku, čo sa aj stalo. Na zakrytie činu mali podpáliť dom. Deti mali byť vyvedené mimo objekt, aby zhoreli len telá a zničili sa dôkazy o vražde. S požiarom mu jedna z maloletých mala pomáhať, na jeho podpálenie mala po dome rozliať látku, ktorá mala podporiť horenie,“ ozrejmila polícia na sociálnej sieti.

Vyšetrovateľ zároveň navrhol prokurátorovi stíhať obvineného väzobne, o čom sa bude rozhodovať v najbližších dňoch.
Po uhasení požiaru domu v obci Lednické Rovne, ktorý sa stal vo štvrtok 19. novembra, našli mŕtvu ženu a muža s viacerými bodnými a re
znými ranami. Ďalšie tri osoby, z toho dve maloleté, utrpeli zranenia rôzneho rozsahu./agentury/