iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin predĺžil embargo potravin voči západným krajinám

Ruský prezident Vladimir Putin predĺžil v sobotu do konca budúceho roka embargo na dovoz potravín z krajín, ktoré uvalili sankcie voči Rusku za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine. Toto opatrenie ovplyvňuje najmä dovoz potravín z krajín Európskej únie, informuje agentúra AFP. EÚ, USA a ďalšie západné štáty v roku 2014 uvalili na Rusko sankcie pre anexiu Krymu a podporu proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Moskva reagovala zákazom dovozu potravín zo Západu. Okrem mäsa embargo zahrňuje aj ryby, zeleninu, ovocie či mliečne výrobky. Ekonomické sankcie EÚ majú vážne dôsledky na ruské banky, rezort obrany a energetiku. Predstavitelia členských krajín EÚ sa koncom júna dohodli na ich predĺžení o ďalších šesť mesiacov.

Sankcie na 25 britských predstaviteľov

Rusko uvalilo v sobotu sankcie na 25 britských predstaviteľov v reakcii na britské sankcie uvalené v júli na 25 ruských občanov pre podozrenie z porušovania ľudských práv. Informovala o tom agentúra AFP.

„V reakcii na nepriateľské kroky britských orgánov a na základe princípu reciprocity ruská strana rozhodla o uvalení sankcií na 25 predstaviteľov Veľkej Británie, ktorým je teraz zakázaný vstup na ruské územie,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Britské sankcie sa týkajú 49 organizácií a 25 ruských občanov pre ich údajný podiel na smrti právnika Sergeja Magnitského. Na tomto sankčnom zozname je aj Alexander Bastrykin, šéfa Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) i ďalší predstavitelia ruských orgánov činných v trestnom konaní.

Magnitského zatkli v roku 2008 po tom, ako začal tvrdiť, že ruskí činitelia boli zapletení do rozsiahlych daňových podvodov v hodnote 230 miliónov dolárov. Magnitskij zomrel ako 37-ročný v moskovskom väzení v roku 2009, pričom sa predtým sťažoval na zlé zaobchádzanie./agentury/

X X X

Koronavírus: Do 12.00 hodiny sa otestovalo 31 548 ľudí, pozitívnych bolo 602

Najväčšie číslo pozitívne testovaných bolo pod veliteľstvami Hlohovec a Zvolen.

Na štvrtom kole testovania na nový koronavírus sa v sobotu k 12.00 h zúčastnilo 31 548 ľudí. Pozitívny test malo 602 z nich, čo v priemere predstavuje 1,91 percenta. Najväčšie číslo pozitívne testovaných bolo pod veliteľstvami Hlohovec a Zvolen. Na brífingu v Púchove o tom v sobotu informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že evidujú približne tretinový záujem oproti testovaniu pred dvoma týždňami.

Testovanie v sobotu zabezpečuje spolu 4876 ľudí, Naď ho zhodnotil ako pokojné. „Ľudia postupne prichádzajú, netvoria sa rady. Neevidujeme situáciu, že by vo veľkom prichádzali obyvatelia z iných regiónov. Napriek tomu, že sme v rámci tohto týždňa pri príprave testovania evidovali obavy alebo istú mieru menšej spolupráce, napokon sa podarilo začať testovanie v každom meste a obci, kde sme to plánovali," uviedol minister.

Naď zároveň poprosil ľudí, aby sa prišli nechať otestovať, a predstaviteľov samospráv, aby sa snažili ľudí k testovaniu motivovať. O tom, ako bude vyzerať ďalšie testovanie, sa podľa ministra rozhodne na rokovaniach budúci týždeň. „Uvidíme, aké budú návrhy aj od odborníkov," dodal.

Testovanie tento víkend prebieha identicky ako pri predošlých kolách. Oproti predošlému kolu je zmena v odmeňovaní zdravotníckeho personálu. Ten podľa Naďa dostane tentoraz jednotnú odmenu 200 eur za odpracovaný deň. V rámci evidencie testovaných obyvateľov sa po novom rozlišujú osoby s trvalým pobytom v testovaných mestách a obciach a osoby, ktoré sa tam prišli dať testovať z iných oblastí.

V 458 mestách a obciach sa počas víkendu koná ďalšie kolo testovania. Tentoraz je dobrovoľné. Týka sa miest a obcí, ktoré v rámci posledného testovania dosiahli podiel pozitívnych testov viac ako jedno percento. Ľudia sa môžu testovať od 8.00 do 20.00 h, aktuality.sk

X X X

WHO: Remdezivir by sa nemal používať na liečbu pacientov s koronavírusom

Liek s účinnou látkou remdezivir by sa nemal používať na liečbu hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19.
Uviedla to v piatok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej doterajšie testy nepotvrdili účinnosť tejto liečby, píše agentúra DPA.

Podľa WHO neexistujú jasné dôkazy o tom, že nasadenie remdeziviru znižuje riziko úmrtia alebo potrebu pľúcnej ventilácie pre pacientov a jednoznačný nebol ani vplyv tohto lieku na rýchlosť ich zotavenia.WHO vo svojom najnovšom stanovisku tiež uviedla, že nemožno vylúčiť ani možnosť, že remdezivir má nepriaznivé účinky.

WHO už v polovici októbra zverejnila predbežné hodnotenie, ktoré poukazovalo na nedostatočnú účinnosť remdeziviru. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) koncom októbra napriek tomu liek s touto účinnou látkou vyvinutý firmou Gilead oficiálne schválil na liečbu ochorenia COVID-19, ktoré je spôsobované koronavírusom SARS-CoV-2.
Uzavretie dohody s americkou farmaceutickou spoločnosťou Gilead na dodávku 500 000 liečebných dávok lieku Veklury obsahujúceho remdezivir ešte začiatkom októbra oznámila aj Európska komisia (EK).

Protizápalové steroidy, ako je dexametazón, sú podľa WHO jediným známym účinným liekom na liečbu ochorenia COVID-19 u ľudí so závažným priebehom. Pri liečbe pacientov sa však osvedčilo aj používanie kyslíka, pokročilé respiračné terapie a kvalitná intenzívna starostlivosť, aktuality.sk

X X X

Právnik: Protesty môže kontrolovať aj rozpustiť obec či polícia

Podľa právnika je nedostatkom zákona o zhromažďovacom práve, že výslovne nepredpokladá možnosť zhromaždenie rozpustiť v prípade, pokiaľ ide o zhromaždenie zakázané opatrením vydaným v rámci núdzového stavu.

Protesty a iné verejné zhromaždenia môže kontrolovať aj rozpustiť obec či polícia. Nie je však jednoznačne jasné, či môžu rozpustiť aj protest, ktorý sa koná počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa. Môže za to nedostatok zákona o zhromažďovacom práve, ktorý to vyslovene nepredpokladá.

Vyplýva to z vyjadrení docenta ústavného práva Mareka Domina z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Napriek nejednoznačnosti by podľa Domina bolo možné protest počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa rozpustiť.

„Nedostatkom zákona o zhromažďovacom práve je, že výslovne nepredpokladá možnosť zhromaždenie rozpustiť v prípade, pokiaľ ide o zhromaždenie zakázané opatrením vydaným v rámci núdzového stavu. Predpokladá len rozpustenie takého zhromaždenia, ktoré bolo zakázané rozhodnutím obce," uviedol.

Odstrániť tento nedostatok by mohla novelizácia zákona. Aj bez nej by však podľa Domina bol ústavne udržateľný výklad, že rozpustiť by sa mohlo aj zhromaždenie (protest), ktoré sa koná v núdzovom stave počas zákazu zhromažďovania.

Vláda v rámci núdzového stavu obmedzila výkon práva pokojne sa zhromažďovať, konať sa môžu stretnutia s najviac šiestimi osobami. Výnimku majú osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Domin pripomína, že podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti sa obmedzenie má týkať akejkoľvek situácie, keď sa naraz na jednom mieste nachádza viac ako šesť osôb. To Domin spochybňuje. „Domnievam sa však, že takýto výklad je nesprávny," uviedol.

Právo pokojne sa zhromažďovať je zakotvené v Ústave SR medzi politickými právami.

„Výkonom tohto práva je zhromaždenie viacerých osôb, či už na verejnom mieste alebo nie, ktorého účelom je najmä využívanie slobody prejavu, a tým spolupodieľanie sa na riešení verejných vecí," doplnil Domin. Výkonom práva pokojne sa zhromažďovať nie je podľa neho akékoľvek faktické zhromaždenie sa viacerých osôb na jednom mieste.

Ak by sa teda v domácnosti stretlo viac ako šesť osôb, ale nie s cieľom spolupodieľať sa na riešení vecí verejných, nešlo by o výkon ústavného práva pokojne sa zhromažďovať. Z Dominových vyjadrení tiež vyplýva, že je otázne, či by polícia mohla len tak vstúpiť do bytu či iného obydlia, aby skontrolovala, či sa tam napriek zákazu zhromažďovať sa nezdružuje viac ako šesť ľudí. Upozorňuje, že policajt môže vstúpiť do bytu či iného obydlia bez súhlasu toho, kto v ňom býva, len keď to zákon jednoznačne predpokladá. Napríklad v súvislosti s trestným konaním, aktuality.sk

X X X

Proti návrhu bezpečnostného zákona vo Francúzsku protestovali tisíce ľudí

Zástancovia navrhovaného zákona, ktorý predložila vládnuca strana Republika v pohybe prezidenta Emmanuela Macrona, tvrdia, že policajti a ich rodiny potrebujú ochranu pred obťažovaním. Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v sobotu v Paríži proti návrhu zákona, podľa ktorého by bolo trestné zdieľať obrazový záznam policajta „s cieľom poškodenia ich fyzickej alebo psychologickej integrity". Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Demonštrácie sa konali aj v mestách Marseille, Lille, Montpellier, Rennes či Saint-Etienne.

Zástancovia navrhovaného zákona, ktorý predložila vládnuca strana Republika v pohybe (LREM) prezidenta Emmanuela Macrona, tvrdia, že policajti a ich rodiny potrebujú ochranu pred obťažovaním. Naopak kritici predlohy spomínaného zákona varujú, že navrhované opatrenia môžu ohroziť slobodu tlače, právo verejnosti na informácie a podkopať úsilie zamerané na potlačenie neprimeraného policajného násilia. Porušenie zákona by sa trestalo pokutou do výšky 45.000 eur a odňatím slobody do jedného roka.

Návrh zákona prešiel v piatok prvým čítaním. Druhé čítanie sa uskutoční v utorok.

K navrhovanému zákonu sa mimoriadne vyjadrila aj Rada OSN pre ľudské práva, ktorá ho označila za problematický a francúzskych poslancov vyzvala, aby zaň nehlasovali.

Návrh odsúdili aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), francúzsky zväz novinárov a desiatky ďalších organizácií pracovníkov médií. Vo francúzskej metropole Paríž v utorok v súvislosti s návrhom vypukli protesty, voči ktorým polícia zakročila slzným plynom a vodnými delami. Podobné demonštrácie sa vtedy konali aj v mestách Rennes, Lyon, Toulouse, Bourdeaux a Grenoble.

X X X

Dánski farmári protestovali proti vládnemu nariadeniu vyhubiť všetky norky

Podľa organizátorov zaznamenali na protestoch v oboch mestách dohromady približne 850 traktorov.
Niekoľko stoviek dánskych farmárov blokovalo na traktoroch ulice v mestách Kodaň a Aarhus na protest proti kontroverznému nariadeniu vlády zlikvidovať všetky norky chované v Dánsku. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
Podľa organizátorov zaznamenali na protestoch v oboch mestách dohromady približne 850 traktorov.

Dánska vláda čelí počas koronavírusovej pandémie doposiaľ najväčšej kríze po tom, ako začiatkom novembra nariadila utratiť všetky norky chované na farmách s cieľom zabrániť šíreniu nového koronavírusu. Na tamojších norkových farmách bola totiž zistená zmutovaná forma nového koronavírusu, ktorá sa rozšírila aj medzi ľudí. Kabinet však neskôr pripustil, že toto nariadenie nemalo právny základ.

Vláda nariadila likvidáciu všetkých noriek po zistení vedcov, že zmutovaný kmeň nového koronavírusu oslabuje schopnosť tvorby protilátok a môže spôsobiť, že budúce vakcíny budú neúčinné. Agentúra AP však uvádza, že neexistuje dôkaz, ktorý by podporoval tvrdenie o väčšej odolnosti zmutovaného kmeňa voči prípadnej vakcíne.

V súvislosti s nariadením zlikvidovať všetky norky sa dánsky minister pre potraviny a rybolov Mogens Jensen rozhodol v stredu odstúpiť. Vo funkcii ho nahradil Rasmus Prehn. V Dánsku doteraz utratili približne deväť milónov noriek, čo predstavuje viac ako polovicu ich populácie v krajine, píše agentúra DPA.

Podľa štúdie Univerzity v Aarhuse sa počas posledných týždňov dôvera Dánov vo vládu prepadla po nariadení zlikvidovať všetky norky v krajine. V polovici novembra vláde dôverovala približne polovica opýtaných v porovnaní s údajmi z júla tohto roku, keď vláde dôverovalo viac ako 75 percent respondentov. Napriek klesajúcej popularite vláda navrhla legislatívu zakazujúcu chov noriek do konca roku 2021, aktuality.sk

X X X

K útoku v Kábule sa prihlásil Islamský štát

Militantná organizácia Islamský štát (IS) sa prihlásila k sobotňajšiemu útoku v afganskom hlavnom meste Kábul, ktorý si vyžiadal najmenej osem obetí na životoch a 31 zranených. Informovala o tom agentúra AFP. Džihádistická organizácia vo vyhlásení na svojich kanáloch na sociálnej sieti Telegram uviedla, že bojovníci IS „vystrelili na mesto 28 rakiet typu kaťuša“.

Hovorca afganského ministerstva vnútra uviedol, že „teroristi vystrelili na Kábul 23 rakiet“, pričom z útoku obvinil afganské militantné hnutie Taliban. Samotný Taliban poprel akúkoľvek zodpovednosť za sobotňajší útok.

Podľa AFP niekoľko rakiet dopadlo do blízkosti silne opevnenej Zelenej zóny, kde sídli množstvo ambasád a medzinárodných spoločností. Hovorca kábulskej polície potvrdil, že došlo k vystreleniu „viacerých rakiet“. Na fotografiách zverejnených na sociálnych sieťach vidno poškodenú vonkajšiu stenu veľkého lekárskeho komplexu.
Ministerstvo vnútra uviedlo, že boli hlásené aj dva malé výbuchy náloží. Jeden z výbuchov zasiahol policajné auto, pričom zabil jedného policajta a ďalších troch zranil.

Pentagón tento týždeň oznámil, že čoskoro stiahne z Afganistanu približne 2000 vojakov, čím urýchli časový plán odsunu svojich jednotiek stanovený na základe februárovej dohody medzi Washingtonom a afganským militantným hnutím Talibanom. Americkí vojaci by sa podľa tejto dohody mali úplne stiahnuť z Afganistanu do polovice budúceho roka, a to výmenou za bezpečnostné záruky Talibanu.

Taliban po prvý raz vedie rozhovory s afganskou vládou. Začali sa 12. septembra v katarskej metropole Dauha, takmer okamžite však uviazli na rozporoch okolo svojho programu, témach rokovaní a náboženských záležitostiach.
Úradujúci prezident USA Donald Trump opakovane prisľúbil ukončiť „nekonečné vojny“ vrátane pretrvávajúceho konfliktu v Afganistane. Ten sa začal Spojenými štátmi vedeným vojenským zásahom proti režimu Talibanu po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a stal sa najdlhšou vojnou, akú USA kedy viedli.

Novozvolený americký prezident Joe Biden tiež podporuje ukončenie vojny v Afganistane, podľa analytikov by však nepresadzoval taký rýchly odsun vojakov z tejto krajiny. /agentury/

X X X

Arménsky premiér vyzval na silnejšie vojenské väzby s Ruskom

Premiér to vyhlásil počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom v Jerevane.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v sobotu vyzval na väčšiu vojenskú spoluprácu s Ruskom, deň po tom, ako sa azerbajdžanské sily začali sťahovať na sporné územie, ktoré predtým ovládali arménski separatisti.

„Dúfame, že môžeme upevniť vzťahy s Ruskom nielen v oblasti bezpečnosti, ale aj v rámci vojenskej a technickej spolupráce. Samozrejme, pred vojnou boli ťažké časy, ale dnes je situácia ešte zložitejšia," uviedol podľa tlačovej agentúry AFP Pašinjan.

Premiér to vyhlásil počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom v Jerevane po tom, ako sa azerbajdžanskí vojaci v piatok presunuli do odstúpeného okresu Agdam, ktorý susedí s Náhorným Karabachom.
Arménsko a Azerbajdžan sa 9. novembra dohodli na prímerí, ktoré sprostredkovalo Rusko a ktorým sa ukončili šesť týždňov trvajúce boje o samozvanú a nikým neuznanú Náhornokarabašskú republiku. Na základe tejto dohody

Azerbajdžan opäť získa kontrolu nad tromi okresmi, ktoré ovládali arménski separatisti od prvej polovice 90. rokov.
Na základe dohody bolo v Náhornom Karabachu nasadených aj približne 2000 členov ruských mierových jednotiek. Šojgu v sobotu vyhlásil, že títo vojaci zabezpečili návrat 7000 utečencov z tohto sporného územia, ktorí boli vysídlení následkom nedávnych bojov.

„Pre nás je najdôležitejšie zabrániť krviprelievaniu," uviedol v Jerevane Šojgu, ktorý bol súčasťou veľkej ruskej delegácie zahŕňajúcej i ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Šéf ruskej diplomacie označil návštevu za signál podpory Ruska pre arménskych predstaviteľov, ktorí sa dostali pod narastajúci nátlak opozície za to, že dopustili stratu časti sporného územia v prospech Azerbajdžanu.

Arménsko súhlasilo, že Azerbajdžanu odstúpi 15 až 20 percent územia Náhorného Karabachu obsadeného azerbajdžanskými silami počas konfliktu, ktorý vypukol koncom septembra, a to vrátane historického mesta Šuša.
Opoziční činitelia odsúdili Pašinjana ako zradcu. Podľa nich dohoda o prímerí, podpísaná Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom, obsahuje ponižujúce podmienky. Pašinjan medzitým odvolal ministrov obrany aj zahraničných vecí, vlastné odstúpenie však vylúčil.

Nový šéf arménskej diplomacie Ara Ajvazjan prijal Lavrovove pozvanie do Moskvy, píše tlačová agentúra TASS.
„Ministri zahraničných vecí Arménska a Ruska zdôraznili význam zachovania intenzívneho dialógu medzi oboma krajinami, najmä prostredníctvom vzájomných návštev. Minister Ajvazjan prijal pozvanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na pracovnú návštevu Moskvy v blízkej budúcnosti," uviedol arménsky rezort diplomacie vo vyhlásení, aktuality.sk

X X X

Fanúšikovia legendárneho Bonda sa dočkajú prekvapenia. Bude to radosť iná

Hoci priaznivci agenta 007 by už najradšej zamierili do kín pozrieť si dlhoočakávanú novinku Nie je čas zomrieť (No Time to Die), čakanie si teraz môžu výrazne skrátiť. Od prvého decembra totiž na online video službu HBO GO príde všetkých 26 filmov s nesmrteľným Jamesom Bondom. V nasledujúcich mesiacich ich odvysielajú navyše aj klasické stanice HBO a sesterská Cinemax.

Fanúšikovia si tak môžu urobiť filmový maratón nielen s aktuálnym predstaviteľom Bonda Danielom Craigom, ale spoločnosť im bude robiť aj nedávno zosnulý Sean Connery, Roger Moore, George Lazenby, Timothy Dalton či Pierce Brosnan, ktorý stál na počiatku comebacku slávnej filmovej série v 90. rokoch minulého storočia.

Craig ako najdlhšie slúžiaci agent 007

Už je tomu pritom 58 rokov, čo na plátne prvýkrát ožila dnes už kultová veta “Bond. James Bond”. Ako prvý ju vyslovil práve najslávnejší škótsky herec Sean Connery v snímke Dr. No.
Celkovo sa Connery predstavil v tejto úlohe šesťkrát, vrátane spornej časti Nikdy nehovor nikdy (Never Say Never), ktorá sa považuje len za neoficiálnu epizódu.

Daniel Craig prepožičal svoju tvár 007 síce “len” päťkrát, no jedno prvenstvo mu preds už patrí.
Ako pripomína britský denník The Guardian, aj vzhľadom na väčšie časové rozostupy, je Craigov Bond najdlhšie slúžiacim agentom v službách Jej veličenstva. “Odrobil” si už 14 rokov aktívnej služby

A hoci najprv sa voči jeho obsadeniu ozývali pochybné hlasy, dnes sú tituly ako Casino Royale, Quantum of Solace, Skyfall a Spectre považované za to najlepšie, čo táto filmová séria priniesla, aktuality.sk