iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Európa už láme krivku nových prípadov. Úmrtia stúpajú

Až takmer polovica zo všetkých nových prípadov infikovaných koronavírusom v rámci celého sveta minulý týždeň pochádzala z Európy. Druhá vlna pandémie zasiahla najhoršie práve náš kontinent. No z najnovších údajov sa zdá, že nárast nových prípadov sa podarilo, aspoň čiastočne, spomaliť. V porovnaní s minulým týždňom totiž toto číslo v Európe kleslo asi o 10 percent.

Zabrali lockdowny?

Podľa odborníkov za to môžu najmä čoraz prísnejšie reštriktívne opatrenia zavádzané vo viacerých európskych krajinách. Opatrenia sprísňujú prakticky všetky členské štáty EÚ vrátane Nemecka, Francúzska či Rakúska.
Mierne optimistická bola tento týždeň aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). „Je to malý signál, ale je to signál,“ komentoval spomalenie krivky nárastu nových prípadov v Európe regionálny šéf WHO pre tento región Hans Kluge.

Vyjadril tiež nádej, že Európa je schopná spomaliť druhú vlnu pandémie, no vyzval na opatrnosť.
Ešte pred dvoma týždňami zaznamenali v Európe dva milióny nových prípadov týždenne. Minulý týždeň to bolo už „len“ 1,8 milióna nových prípadov. Prvýkrát za posledné mesiace tak číslo nových infikovaných, hoci veľmi mierne, kleslo.

Stále je však toto číslo vysoké a počtom infikovaných sa na celosvetových štatistickách podieľa Európa až takmer polovicou.

No z WHO prišli aj zlé správy. Počet nových infikovaných síce mierne klesá, ale rastie počet úmrtí a to vo väčšine krajín tohto regiónu. Len za minulý týždeň zomrelo na Covid-19 v Európe bezmála 30-tisíc ľudí.

WHO skúmalo celý región Európy (54 štátov), teda nie len členské štáty Európskej únie.

No práve v mnohých krajinách EÚ sa ani nárast nových infikovaných nedarí zastaviť. Takým je aj Rakúsko, kde zaznamenali tretinový nárast nových infikovaných.

Práve Rakúsko teraz prišlo s nápadom napodobniť slovenský projekt masového testovania a začne s ním už v najbližších dňoch. Na rozdiel od nás však má byť absolútne dobrovoľný, aktuality.sk

X X X

Európania chcú viac právomocí EÚ v boji proti pandémii

Dve tretiny Európanov počas koronakrízy požadujú viac právomocí EÚ v oblasti zdravotníctva a tiež a dostatok finančných zdrojov v rozpočte Únie na prekonanie súčasnej koronakrízy. Vyplýva to z tretieho tohtoročného prieskumu, ktorý si objednal Európsky parlament (EP).

Prieskum, ktorý vykonala spoločnosť Kantar v prvej polovici októbra na vzorke 24 812 respondentov (1032 zo Slovenska), bol zameraný na postoj občanov k EÚ počas druhej vlny pandémie nového koronavírusu.
Občania členských krajín sa v dôsledku koronakrízy ocitli v neistej situácii, čo platí pre 54 percent opýtaných Slovákov, pričom 47 percent z nich už dopady pandémie pociťuje aj na vlastnej peňaženke. V piatich členských štátoch (Bulharsko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko) pandémia ovplyvnila osobné príjmy u viac než polovice populácie.

Dve tretiny Európanov (66 percent) súhlasili s tvrdením, že EÚ by mala mať pri riešení pandémie viac kompetencií. Tento názor podporilo aj 55 percent Slovákov. Okrem toho si väčšina Európanov (54 percent) myslí, že EÚ by mala disponovať väčším množstvom finančných prostriedkov na boj proti následkom pandémie, s čím súhlasí aj 42 percent oslovených Slovákov.

Necelá tretina Slovákov (30 percent) v prieskume uviedla, že pozná konkrétne opatrenia EÚ zamerané proti pandémii, 37 percent opýtaných o týchto snahách vie, ale nepozná podrobnosti a zvyšných 33 percent o tom nevie alebo sa o to nezaujíma.

Prieskum EP sa zameral aj na dodržiavanie princípov právneho štátu a demokratických zásad počas koronakrízy. Odpovede respondentov naznačili, že pre občanov EÚ je dôležité, aby finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty a boj proti korupcii.

Viac ako tri štvrtiny respondentov v EÚ (77 percent) súhlasilo s tým, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady. S týmto názorom sa stotožnilo aj 72 percent oslovených Slovákov.

Prieskum naznačil, že kľúčovou prioritou, kam by mali smerovať výdavky, je pre Európanov oblasť verejného zdravia (54 percent), nasledujú oživenie ekonomiky a nové príležitosti pre podniky (42 percent), klimatická zmena a ochrana životného prostredia (37 percent) a zamestnanosť a sociálne veci (35 percent).

Podľa respondentov zo Slovenska by finančná pomoc EÚ mala smerovať najmä do oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí (55 percent), nasleduje oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 percent), verejné zdravie (43 percent) a klimatická zmena spolu s ochranou životného prostredia (31 percent).

Európsky parlament pripomenul, že postoje respondentov k EÚ sú v porovnaní s prvým prieskumom realizovaným na prelome apríla a mája pozitívnejšie. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ, neustále rastie - z 31 percent v apríli na 41 percent v súčasnom prieskume. Väčšina opýtaných je však aj naďalej nespokojná so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ.

Takmer polovica respondentov (49 percent) tvrdí, že je spokojná s opatreniami, ktoré ich vláda prijala v boji proti pandémii. Takmer rovnaká časť (48 percent) je však s rozhodnutiami vlády nespokojná. V porovnaní s júnovým prieskumom ide o nárast nespokojnosti čo sa týka vládnych opatrení. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s opatreniami vlády 43 percent opýtaných, nespokojných bolo 55 percent opýtaných, aktuality.sk

X X X

Koronavírus si vyžiadal ďalšie životy. PCR testy odhalili vyše 1800 infikovaných

Na Slovensku pribudlo ďalších 1 861 nakazených koronavírusom. Laboratóriá v piatok urobili 10 554 RT-PCR testov. Pribudlo aj 30 úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19, ochoreniu na Slovensku zatiaľ podľahlo 644 pacientov. Vyliečilo sa ďalších 2 372 ľudí. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií.

Ako informuje rezort zdravotníctva na sociálnej sieti, pribudlo aj 369 pozitívne testovaných antigénnymi testami. Je to 17,63 % z 10 554 pozitívne ukončených RT-PCR vyšetrení a 3,04 % z 12 139 anti¬génnych testov za včerajší deň.
V Prešovskom kraji potvrdili prostredníctvom PCR testov 363 pozitívnych prípadov, v Trenčianskom kraji 316, v Nitrianskom kraji 264, Žilinskom kraji 251. Trnavský kraj mal 246 prípadov, Košický kraj 176, Banskobystrický kraj 127 a Bratislavský kraj 118 potvrdených prípadov. Je medzi nimi 817 mužov a 1 044 žien.

V nemocniciach je hospitalizovaných 1 698 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 1 469 ľudí. Na JIS je 104 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 112 osôb.

Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 sa zvýšil na 644, v piatok pribudlo 30 úmrtí. Celkový počet realizovaných laboratórnych PCR testov na Slovensku prekročil milión (1 010 338), doteraz odhalili 95 257 pozitívnych osôb. Z ochorenia sa vyliečilo 43 188 ľudí./agentury/

X X X

Víťazstvo Bidena v americkom štáte Georgia potvrdil aj guvernér tohto štátu

Predstavitelia Georgie oznámili konečné výsledky volieb po ručnom prepočítaní všetkých asi piatich miliónov hlasov odovzdaných v tomto štáte.Guvernér amerického štátu Georgia Brian Kemp v piatok potvrdil tamojšie výsledky prezidentských volieb. Poveril súčasne 16 členov Zboru voliteľov za Georgiu, aby v decembri počas formálnej voľby nového prezidenta hlasovali za demokratického kandidáta Joea Bidena, ktorý vyhral v tomto štáte USA a stal sa aj celkovým víťazom volieb. Informovali o tom agentúra AP a DPA.

Predstavitelia Georgie oznámili konečné výsledky volieb po ručnom prepočítaní všetkých asi piatich miliónov hlasov odovzdaných v tomto štáte, ktoré potvrdilo Bidenov náskok pred republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom. Biden podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil v Georgii o 12.670 hlasov, čo predstavuje 0,25 percenta.

Trumpov volebný tím má teraz lehotu dvoch pracovných dní - teda do konca utorka - na to, aby požiadal o opätovné sčítanie hlasov. Môže tak urobiť preto, že rozdiel medzi oboma kandidátmi bol menší než 0,5 percenta. Trump a ďalší členovia Republikánskej strany tvrdia, že pri prezidentských voľbách v Georgii došlo k podvodom, dôkazy však nepredložili.

Štátny tajomník Georgie Brad Raffensperger, ktorý v štáte dohliada na priebeh volieb, na piatkovej tlačovej konferencii novinárom povedal, že potvrdené výsledky sú podľa neho „správne" a odrážajú „verdikt ľudu, nie rozhodnutie štátneho tajomníka alebo súdov alebo volebného tímu jedného alebo druhého kandidáta".

Republikánsky guvernér Kemp v oznámení vysielanom na internete jasne nepovedal, že výsledky schvaľuje. Uviedol len, že zákon od neho vyžaduje, aby formálne uzavrel proces ich potvrdenia, čo podľa neho „otvára cestu tomu, aby Trumpov volebný tím využil iné právne možnosti a separátne pepočítanie, ak sa tak rozhodne".

Biden je prvým prezidentským kandidátom Demokratickej strany, ktorý zvíťazil v Georgii od roku 1992. V tomto južanskom štáte USA, ktorý väčšinou hlasuje za republikánskych kandidátov, sa to v uvedenom roku naposledy podarilo Billovi Clintonovi.
Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí Joea Bidena za nového prezidenta USA, sa zíde 14. decembra, aktuality.sk

X X X

Chudoba, nezamestnanosť i závislosti. Hrozby, ktoré pripravujú rodiny o bývanie

Strata bývania nemusí byť pre deti „vstupenkou“ do detských domovov. Pomoc rodinám v ohrozeni naráža na nedostatky systému. Na Slovensku žije viac ako 60-tisíc rodín v hmotnej núdzi. Práve na ne dolieha pandémia koronavírusu mimoriadne ťažko.

Dospelí prichádzajú o prácu, deti nemôžu chodiť do školy a to ešte viac prehlbuje problémy chudobných rodín.
Neraz ťažkosti vyústia do odoberania detí, čo prináša nielen ďalšie problémy (napríklad, ako ich po dosiahnutí dospelosti zapojiť do bežného života), ale aj náklady. V detských domovoch u nás vyrastá viac ako 4700 detí a mladistvých. Celkovo sa na Slovensku ocitlo mimo vlastných rodín (jednou z možností sú profesionálni rodičia) viac ako 14-tisíc detí.
Odnímaniu detí z prirodzeného prostredia sa snažia predchádzať aj organizácie akým je občianske združenie Návrat.
Dedičské spory i dlhy

Matka žije v robotníckej ubytovni, deti sú dočasne u príbuznej, pretože nemôžu žiť v zariadení, kde kúpeľnu a kuchyňu zdieľa celá chodba a v okolitých izbách žijú pracovníci zo stavieb či fabrík. Ďalšia rodina sa tlačí v dome, ktorý zdedilo viacero súrodencov a nemajú dostatok súkromia ani priestoru. Iní sa zasa boja toho, že pre dlhy prídu o strechu nad hlavou. Aj to sú príbehy rodín v ohrození.

„Našou úlohou je takýmto rodinám pomôcť nájsť vyhovujúce bývanie,“ vysvetľuje Daniela Lieskovská, koordinátorka služieb pre rodiny v ohrození, ktorá takýmto spôsobom pomáha rodinám na západnom Slovensku.
Spolu s ďalšími kolegami hľadá spôsoby, ako v rámci možností konkrétnych klientov nájsť vyhovujúci domov, kde by mohli spolu rodičia a deti bývať. Rovnaké služby poskytujú aj v Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji.

Psychologická pomoc i právne rady

V prípade pomoci ohrozeným rodinám ide o široké spektrum služieb, ktoré im sociálny pracovníci poskytujú. Niektorým to stačí jednorázovo, iní sa na centrum obracajú roky. „Sme s nimi v konkrétnej situácii, nielen fyzicky, ale aj psychologicky,“ ozrejmuje Lieskovská.

Vo výsledku sa tak dostávajú do viacerých pozícií - poskytujú psychologickú podporu, radia klientom ako majú postupovať napríklad pri uzatváraní nájomných zmlúv, aký doklad si majú pýtať či ako sa majú správať na pracovnom pohovore.

Pracovníci tiež učia rodičov, ako komunikovať so školou, ktorú navštevujú ich deti alebo ako efektívne riešiť konflikty. Výnimkou nie je ani pomoc závislým.

„Tam nastupuje dôležitá otázka, či sú si svojej závislosti vedomí a či s ňou chcú niečo robiť. Ak je aspoň trochu snaha, dá sa niečo robiť,“ vysvetľuje Lieskovská a dodáva, že nie vždy dokážu pomôcť každému. Ak nie je vôľa zo strany rodiny, snaha sociálnych pracovníkov neprinesie žiadnu úrodu. Rodiny sa k pomoci dostávajú rôzne - buď dostanú odporúčanie, sami si centrum vyhľadajú alebo ich priamo nasmeruje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

To, že niekedy napriek snahe a pomoci skončia deti v detskom domove potvrdzuje aj Evelyna Teťáková, ktorá pôsobí v Banskobystrickom kraji. V regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou na Slovensku a silným zastúpením rómskej komunity je situácia odlišnejšia ako na západe.

„Máme tu veľké množstvo marginalizovaného obyvateľstva. Sú to ľudia z nižším vzdelaním alebo zo špeciálnych škôl a ich zamestnateľnosť je nízka. Chýbajú tu chránené dielne, kde by pracovali štyri hodiny denne, keďže nemajú kapacitu pracovať dlhšie,“ vysvetľuje Teťáková.

Za rok 2019 pomáhal Návrat 179 rodinám v ohrození a ich služby ovplyvnili život 379 detí.

Išlo o služby spojené právnym poradenstvom, terapiami i komunikáciou s deťmi a rodičmi. Rovnako spolupracovali s 12 tehotnými ženami a pripravili podmienky na to, aby sa v priebehu roka vrátilo z detských domovov do rodín 13 detí.

Podobným spôsobom pomáhajú na Slovensku rodinám alebo deťom v ohrození aj ďalšie občianske združenia ako napríklad Náruč či Úsmev ako dar.

Koronavírus a rastúce napätie

Pandémia koronavírusu výrazne ovplyvnila súžitie mnohých rodín. Mesiace v izolácii ukázali svoju odvrátenú tvár v podobe rastúceho počtu prípadov domáceho násilia. Podľa informácií, ktoré v lete zverejnil Inštitút pre výskum práce a rodiny, vzrástli telefo náty na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie v porovnaní s minulým rokom na dvojnásobok.
To, že medzi rodičmi i deťmi rastie napätie, potvrdzuje aj Daniela Lieskovská z bratislavského Návratu: „Je cítiť rastúce napätie a hustú atmosféru. Všetci sú doma a ľudia prichádzajú o prácu.“

S týmto dojmom sa stotožňuje aj Evelyna Teťáková, ktorá zdôrazňuje, že pandémia ešte viac prehlbuje rozdiely medzi štandardnou populáciou a rodinami z marginalizovaných komunít. Dokonalým príkladom je podľa nej dištančné vzdelávanie, ku ktorému často títo ľudia nemajú prístup. Buď chýbajú počítače alebo ich jednoducho rodičia ani deti nevedia ovládať.

Preplnené ubytovne

Sociálni pracovníci zo všetkých regiónov Slovenska sa zhodujú na tom, že miest v sociálnych ubytovniach či krízových centrách je málo. V Bratislave sú napríklad iba dve – jedna je momentálne v rekonštrukcii, na miesto v druhej sa čaká minimálne rok.

Kým v hlavnom meste a okolí sa nájdu rodiny, ktoré zvládajú platiť aj komerčný nájom, práve na južnej polovici stredného Slovenska žijú mnohé, pre ktoré je takmer nemožné platiť za bývanie 200 eur mesačne, čo je neraz suma rovnajúca sa nákladom na energie.

Stav je lepší aspoň v krajskom meste – v Banskej Bystrici. Pre obyvateľov je tu vytvorené viacúrovňové krízové bývanie, ktoré si klienti vyberajú podľa svojich finančných možností. Štandard bývania začína na zdieľaných izbách a končí samostatným apartmánom s kuchyňou. Podmienkou je, aby si ubytovaní hľadali prácu a riadne platili. I tu však kompetentní narážajú na kapacity – nedostatok miest a dlhé čakacie doby sú štandardom.

V Banskej Bystrici tiež funguju komerčné ubytovne. Tam však v niektorých prípadoch ide o sumy, za ktoré by sa dala prenajať garsónka v Bratislave. Za jednu izbu so zdieľanou kuchyňou a kúpeľnou tu podľa Teťákovej rodiny platia 450 eur mesačne.

„Zohnať rómskej rodine s viacerými deťmi komerčný prenájom v Banskej Bystrici je problém,“ vysvetľuje, prečo nemajú na výber. Zároveň dodáva, že nejde len o ľudí z tejto komunity.

Podobne žijú ohrozené rodiny aj v Žiline. Mesto sčasti pre nevyhovujúci statiku bytových domov zabezpečilo unimobunky.
„Kedysi platili nájom 200 eur mesačne za jednu unimobunku, dnes je to polovica,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka z tohto regiónu Milada Bohovicová. Takáto forma bývania by však nemala byť konečným riešením, ale iba dočasnou náhradou. Zrušiť ich však nie je jednoduché.

Pomohli by nájomné byty

Systém obecných nájomných bytov so zvýhodneným nájmom či lepšou dostupnosťou pre sociálne ohrozené skupiny dnes funguje iba málokde. Drvivú väčšinu ponuky na trhu predstavujú komerčné nájmy, ktoré sú pre rodiny v ohrození nedosiahnuteľné či už pre vysoké ceny alebo aj preto, že jednoducho nie sú pre súkromného vlastníka atraktívnym podnájomníkom.

Daniela Lieskovská hovorí, že situácii na západnom Slovensko by pomohlo, keby sa zvýšil počet nájomných bytov vo vlastníctve miest a obcí. V Bratislave takéto byty ponúkajú niektoré mestské časti no je ich zanedbateľné množstvo. Nájom je neporovnateľne nižší ako ceny komerčných bytov.

„Dvojizbový obecný nájomný byt stojí 320 eur mesačne bez energií, magistrát ponúka byty aj za menej. V Petržalke napríklad platia 200 eur mesačne s energiami,“ vysvetľuje Lieskovská. V najnovšom projekte magistrátu dokonca bratislavský magistrát ponúka byty, kde mimo energií nájomca zaplatí 60 až 70 eur.
V Žilinskom či Banskobystrickom kraji sa najmä vo väčších mestách okrem ubytovní nachádzajú aj mestské nájomné byty, no dopyt výrazne prevyšuje ponuku, aktuality.sk

X X X

Nadácia Zastavme korupciu sa zaujíma, prečo treba 16 miliónov testov

Nadácia Zastavme korupciu prijme členstvo vo výberovej komisii na nákup 16 miliónov antigénových testov, až keď budú rozptýlené pochybnosti týkajúce sa zmyslu a hospodárnosti ich nákupu. TASR to uviedla riaditeľka nadácie Zuzana Petková. Zaujíma ju aj stav príprav ďalšieho celoplošného testovania obyvateľstva.

„Bude nás zaujímať, na základe akej štúdie sa nakupujú práve antigénové testy, a to v počte 16 miliónov,“ doplnila na sociálnej sieti. Nadáciu zaujíma aj efektívnosť zriadenia mobilných odberových miest u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré majú štát stáť do 17 000 eur mesačne. Taktiež, či dostali alebo dostanú takúto možnosť aj samosprávy, ktoré sa osvedčili v celoplošnom testovaní.

Petková sa tiež pýta, „aká je dlhodobá predikcia analytikov Ministerstva zdravotníctva SR týkajúca sa vývoja pandémie a či napokon nebude namiesto hromadného testovania potrebný lockdown“. Podľa medializovaných informácií by malo byť súčasťou komisie aj Transparency International Slovensko (TIS). „Aj my sme túto informáciu zachytili v médiách, no nik nás zatiaľ neoslovil. Ak budeme oslovení, radi sa pridáme,“ ozrejmila Eva Demková z TIS.

Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík (SaS) avizoval, že v súvislosti s nákupom antigénových testov zriadi výberovú komisiu, do ktorej prizve aj zástupcov opozície a tretieho sektora. Chce sa obrátiť aj na Úrad pre verejné obstarávanie, aby zistil, ktoré spôsoby obstarania sú v súlade so zákonom. Oslovil aj Najvyšší kontrolný úrad SR, či je nákup v súlade s kompetenciami ministerstva hospodárstva./agentury/

X X X

Vyhrá Matovič svoj biblický súboj s hnusobou? Alebo ho pokorí Sulík?

Protesty, ktoré sme zažili 17. novembra, neboli len prejavom extrémnych síl či presvedčených odporcov nosenia rúšok. Prišli aj ľudí, ktorým opatrenia na boj s COVID-om 19 zobrali prácu, podnikanie, dôstojnosť ich rodín. Sú sklamaní zo slabej a pomalej pomoci vlády, z nejasných a často nelogických zákazov a príkazov.

„Odpor ľudí zvyšujú aj informácie a ich rýchle šírenie cez sociálne siete, a hovoríme, že nás postihla infodémia,“ povedal v podcaste Počúvajte pravdu komentátor Michal Horský. Stupňovanie napätia v koalícií predpokladá Marián Repa, ktorý ako hlavných aktérov pomenoval premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a Richarda Sulíka (SaS). Podľa komentátora Repu je logické, že opozícia v súčasnej situácii mobilizuje svojich voličov. „Návrhom na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách však body získa skôr Peter Pellegrini (Hlas) ako Robert Fico (Smer)./agentury/

X X X

Matovič dáva ultimáta, Sulík ich obchádza

Najskôr dal premiér Igor Matovič (OĽaNO) domácu úlohu ministrovi hospodárstva a teraz ho s ňou posiela do Mongolska, lebo nie sú v hračkárstve. Po kritike chaosu okolo vládou prijímaných opatrení poveril urazený predseda vlády vicepremiéra Richarda Sulíka (SaS) vypracovaním vlastného pandemického plánu. Keď však šéf liberálov predstavil náčrt svojho konceptu, premiér mu odkázal, že už ho nezaujíma, lebo je už vraj všetko vymyslené.

Úlohu od premiéra si Sulík vyslúžil kritikou predlžovania núdzového stavu a Matovičovho nápadu, aby reštaurácie, hotely, škôlky či fitnescentrá boli otvorené, len ak pomôžu štátu s testovaním svojich klientov. Sulík tvrdil, že opatrenia by mali byť lokálnejšie a tak aj adresnejšie. Premiér však Sulíkovu nespokojnosť vyriešil „domácou úlohou“, aby predseda liberálov predstavil vlastný pandemický plán a ak ten zníži sedemdňový kĺzavý medián na Slovensku pod 500, prenechá mu dokonca vedenie boja s koronavírusom.

Sulík svoj koncept pandemického plánu predstavil v stredu po zasadnutí vlády. „Kde je problém, prijmeme tomu zodpovedajúce riešenia. Pokojne aj lockdown a aj zavretie všetkých možných prevádzok. Tam, kde problém nebude, nemá zmysel prijímať tvrdé opatrenia,“ vysvetlil minister hospodárstva s tým, že má ísť o podobný model, aký majú v Česku. Časť dokumentu má tvoriť aj regionálny semafor.

„Ako prvé si stanovíme kritériá, podľa ktorých určíme akési skóre. Následne v druhom kroku povieme, ako chceme rozdeliť krajinu, či to budú okresy, alebo niečo iné. A do tretice povieme, v závislosti od výšky skóre, v akom regióne majú platiť aké opatrenia. Nebude jedna sada opatrení, ktoré majú platiť pre celé Slovensko,“ doplnil. Hotový by mal byť tento pandemický plán do nedele 22. novembra.

Nie sme v hračkárstve

Premiér však na Sulíkov návrh reagoval opäť svojím typický spôsobom. „Vymýšľať vymyslené je zbytočné. Keď aj niečo SaS vymyslí, odporúčam obrátiť sa na krajinu, ktorá túto problematiku nezvláda,“ odkázal Matovič a ako jednu z možných krajín menoval Mongolsko. „Treba to ponúknuť a zobchodovať. Možno sa dá aj predať a niečo za to utŕžiť,“ navrhol predseda vlády.

„Ktokoľvek na Slovensku môže tvrdiť, že vymyslí lepší plán. My sa tu však nehráme v hračkárstve. Bavíme sa o životoch, zdraví a čas plynie. Počet pozitívnych prípadov klesať sám od seba nebude. Musíme prijímať rozhodnutia,“ vysvetlil Matovič. „To nemôže byť o urazenosti a egu, ale o zákonných postupoch, a tak aj postupujeme,“ do¬dal.
Už v nedeľu však Matovič na sociálnej sieti napísal, že termín Sulíkovi vypršal. „Myslel som si, že sa pochlapí. Že ukáže, že nevie len nekonštruktívne búrať ako malý nezodpovedný chlapec,“ odkázal svojmu vicepremiérovi a pripomenul, že „úplne rovnakou stratégiou koaličný kolega vytrvalo búral Radičovej vládu v základoch“.

Sulík však poukázal na nelogickosť termínu, keďže bol celý minulý týždeň na zahraničnej dovolenke. „Neviem, akú nedeľu mal na mysli, ale neverím, že mohol mať na mysli nedeľu, ktorá bola pred tromi dňami. Pán Matovič vedel, že som bol na dovolenke a že som sa práve v nedeľu vracal. Elementárna logika, ktorou pán Matovič bezpochyby oplýva, hovorí, že keď sa vrátim v nedeľu poobede z týždňovej dovolenky, ťažko môžem v nedeľu večer predstaviť niekoľkostranový použiteľný dokument. Som presvedčený, že myslel najbližšiu nedeľu,“ podotkol Sulík.

Matovičova vizitka: osobné urážky

Stále má však šancu svoj plán presadiť, ak presvedčí Konzílium odborníkov, Pandemickú komisiu a nakoniec aj Ústredný krízový štáb. Sulík sa preto spolieha, že krízový štáb alebo vláda si z plánu osvoja to, čo uznajú za vhodné. „Možno si osvoja celý plán, lebo sa budem snažiť o to, aby to bolo komplexné riešenie,“ dodal.

Napriek osobným útokom a nelichotivým prívlastkom Sulík vraj urazený nie je a myslí si, že štvorkoalícia vydrží štyri roky. „Vždy som hovoril, čo si myslím, a s tým nemienim prestať. Keď má premiér potrebu uchýliť sa k osobným urážkam, invektívam, je to skôr jeho vizitka. Nebudem to opätovať ani komentovať,“ vysvetlil minister hospodárstva. Na otázku, či sa cíti komfortne v takejto koalícii, reagoval, že zažil aj horšie. „Keď chcete ísť do politiky, nemôžete byť z cukru. Netreba pre všetko začať hneď plakať,“ dodal Sulík.

Zvyšní dvaja koaliční partneri sú aj v tomto spore naďalej zdržanliví. „Táto vláda je zložená zo štyroch strán, kde ako partneri máme rôzne názory na rôzne veci. Vláda by ale mala navonok vystupovať jednotne, a najmä jednotne aj postupovať,“ komentovala pokračujúci spor predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Dodala, že podobné spory by sa mali riešiť na koaličnej rade a členovia vlády by mali napätie v spoločnosti skôr tlmiť, ako ho vyvolávať.

Minister práce a jeden z najvyšších predstaviteľov strany Sme rodina Milan Krajniak navyše vraj ani nemá pocit, že by sa tieto spory pod fungovanie vlády podpísali. „Ja tú atmosféru považujem za vecnú,“ zhodnotil po stredajšom rokovaní vlády Krajniak.
Matovič na otázku, či vydrží táto vládna koalícia, odpovedal, že sa nebude vyjadrovať, aby vydržala.

X X X

Nemecko si pripomenulo výročie začiatku Norimberského procesu

Norimberský proces po skončení druhej svetovej vojny položil základy pre zásady medzinárodného práva na potrestanie vojnových zločincov. Povedal to v piatok počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia jeho začiatku nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorý ho zároveň označil za „revolúciu“, informuje stanica Deutsche Welle.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu bolo podujatie rozsahom malé. Konalo sa v súdnej sieni číslo 600 v norimberskom justičnom paláci, kde prebiehal samotný proces. „V novembri 1945 bol Norimberg v ruinách. Mnohé nemecká mestá boli v ruinách. Naša krajina bola morálne aj fyzicky zrovnaná so zemou,“ cituje Steinmeiera agentúra AFP.
„Avšak tu, práve v tejto miestnosti, položili štyri víťazné mocnosti druhej svetovej vojny základ právneho poriadku nového sveta, zatiaľ čo sa vonku odpratávali sutiny.“

Hlavný proces s 22 nemeckými nacistickými vojnovými zločincami, ktorý sa začal 20. novembra 1945, „nepísal iba dejiny práva, ale aj dejiny sveta“, poznamenal Steinmeier. Proces, v ktorom sa po prvý raz v dejinách museli zodpovedať poprední predstavitelia národného socializmu, položili základ pre princíp univerzálnej jurisdikcie, podľa ktorého vojnové zločiny a najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti „nezostanú nepotrestané nikde na svete“.
„Bez hlavného procesu v Norimbergu by dnes neexistoval Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC),“ zdôraznil nemecký prezident.

„Bez Norimbergu by za masové vraždy, mučenie a znásilňovanie neboli potrestaní vojenskí velitelia zo Srbska, Chorvátska či Rwandy a genocída by sa dnes nepovažovala za trestný čin,“ dodal. Takisto by neboli postavení pred súd Sýrčania v Nemecku zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Trump uvalil sankcie voči prokurátorke Medzinárodného trestného súdu v Haagu

Steinmeier kritizoval, že dosluhujúca vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa išla proti tribunálu v Haagu, keď v septembri uvalila sankcie voči prokurátorke ICC Fatou Bensoudaovej v súvislosti s vyšetrovaním údajných vojnových zločinov amerických síl v Afganistane.

Vyslovil však nádej, že USA „sa vrátia k spolupráci, ktorá uznáva aj hodnotu medzinárodného trestného súdnictva“. Prezident pripomenul i to, že okrem Spojených štátov sa k ICC, ktorý sa zaoberá stíhaním genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie, nepridali ani Rusko, Čína či India.

Tribunál bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg bol vybraný preto, lebo uprostred rozvalín sa tam zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri ňom sa nachádzalo minimálne poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou. Norimberg bol zároveň mestom, kde Adolf Hitler pred vojnou usporadúval masové zhromaždenia a kde boli v roku 1935 prijaté protižidovské Norimberské zákony.

Proces trval desať mesiacov; rozsudky oznámil tribunál 30. septembra a 1. októbra 1946. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Troch prepustili na slobodu, traja boli odsúdení na doživotie a štyria dostali dlhoročné tresty väzenia. Ďalších 12 procesov sa konalo od novembra 1946 do apríla 1949./agentury/

X X X

Bielorusi protestujú už viac než sto dní. Toto všetko sa v krajine udialo od volieb

Režim predpokladal, že demonštrácie, ktoré vyvolali manipulácie v prezidentských voľbách, potlačí rýchlo a rázne a život v Bielorusku sa po pár týždňoch vráti do bežných koľají. Bielorusi však vytrvalo protestujú už viac než sto dní.
Pripomeňte si spolu s nami, čo všetko sa od 9. augusta v krajine odohralo.

Manipulácie vo voľbách

Protestné hnutie v Bielorusku spustili prezidentské voľby, v ktorých podľa oficiálnych dát s 80 percentami zvíťazil Alexander Lukašenko, no tie neoficiálne poukazujú na to, že v mnohých okrskoch mala jasnú, i niekoľkonásobnú prevahu jeho vyzývateľka Sviatlana Cichanovská.

Tie protokoly, ku ktorým sa Cichanovskej tím dostal, nasvedčovali, že jej výsledok s 10 percentami nezodpovedá reálnym prepočtom. V Bielorusku sa počas volieb, no najmä v nasledujúcich dňoch, keďže v Bielorusku v deň volieb hlásili veľké výpadky internetu, začali odhaľovať prípady volebných podvodov.

Tie očakávali i samotní voliči, aj preto mnohí z nich čakali pred volebnými miestnosťami na vyvesenie protokolov a snažili sa priebeh volieb kontrolovať osobne. Pred volebnými miestnosťami tak zaznamenávali už v nedeľu rôzne incidenty: od zatýkania ľudí, po stráženie členov komisií poriadkovou políciou, v niektorých prípadoch dokonca členovia komisií vyliezali oknami, aby sa vyhli otázkam voličov.

Napriek masívnej mobilizácii voličov opozície, ktorí, aby mohli odvoliť, stáli v hodinových radoch, podľa prvého exit pollu ale drvivo zvíťazil Lukašenko, čo ľudí dostalo do ulíc. A to nielen v Minsku, ale i v ďalších bieloruských mestách. V uliciach sa trúbilo, ľudia sa začali zhromažďovať na viacerých miestach, niekde demonštranti stavali barikády.
Bieloruské bezpečnostné zložky ale boli dobre pripravené, sústredené najmä v hlavnom meste. Z demonštrácií sa postupne zverejňovali dramatické zábery používania gumených projektilov, slzného plynu, pyrotechniky a zbitých či autami zrazených demonštrantov.

Zvuková stopa zachytáva výkriky bitých demonštrantov počas prvých dní protestov:
Tohtoročná Sacharovova cena je ichV Bielorusku týmto dňom začína občianske hnutie, ktoré sa v uliciach snaží dosiahnuť zopakovanie volieb podľa demokratických princípov.

Bielorusi sa obliekajú do bielych a červených farieb, ktoré poznali už z minulosti a ktoré boli v histórii Bieloruska spájané s bojom za národnú nezávislosť. Mobilizovať sa im darilo aj vďaka šifrovanej sociálnej sieti Telegram, kde sa pre nich kľúčovým zdrojom informácií stal kanál NEXTA.

Jednou zo súčastí hnutia sa stali symbolicky ženy, ktoré sa jednak v podobe opozičného trojlíska – Sviatlana Cichanovská, Veranika Capakalová a Maryja Kalesnikanová – postavili vo voľbách Lukašenkovi, no zároveň Bielorusky v rôznych vekových kategóriách prichádzali na námestia, aby sa zastali mužov, ktorých vtedy v tisíckach zadržiavali poriadkové sily a rôzni neznámi maskovaní muži, ktorým Bielorusi hovoria „tichari“, a odvážali do väzieb.
Bieloruské opozičné demokratické hnutie sa tento rok „za ich odvahu, nezlomnosť a odhodlanosť“ stalo laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia.
Najmasovejší protest v modernej histórii Bieloruska, ktorého sa v Minsku zúčastnilo podľa odhadov okolo 200- až 250-tisíc ľudí.

Akrestina – symbol teroru

Jedným z najsilnejších momentov bieloruských protestov a dôvodom, prečo sa v uliciach nakoniec mobilizovali státitíce ľudí, boli aj brutálne zásahy bezpečnostných zložiek. Symbolom bitiek a mučenia demonštrantov sa stala policajná väzobná stanica na ulici Akrestina v Minsku, kde zvážali stovky ľudí, na ktorých pred budovou čakali ich príbuzní.
Keď potom po niekoľkých dňoch začali demonštrantov postupne prepúšťať, na povrch vychádzali informácie, čo sa odohrávalo za stenami policajných izolátorov.

Zadržaní muži ukazovali obrovské modriny, ktoré im pokrývali telá, opisovali neľudské zaobchádzanie, ktorému boli v preplnených celách vystavení – vyzliekali ich donaha a nechávali hodiny kľačať s rukami za chrbtom, oblievali studenou vodou, bili obuškami. Niektorí demonštranti hovorili aj o znásilneniach, hoci tie predstavitelia bieloruského režimu popierajú. Od augusta si bieloruskými väzbami prešlo až 25-tisíc ľudí, sedem tisíc ľudí v nich skončilo ešte v prvých dňoch protestov.

Video z noci 8. novembra. Muž v ňom hovorí, že zadržaní takto stoja v chlade a mraze už 9 hodín:

Kým má silovikov, má moc

Tým kľúčovým aparátom, o ktorý Lukašenko opiera doposiaľ svoju moc, sú bezpečnostné zložky, za čo si pred časom u Bielorusov vyslúžil prezývku „prezident OMON-a“. Tie sú systematicky aj ideologicky trénované na potláčania akéhokoľvek občianskeho odporu už roky.

Hoci sa na začiatku protestov viacerí policajti či vojaci vzdávali služby – demonštratívne si vyzliekali uniformy, vyhadzovali ich spolu vyznamenaniami do kontajnerov – a pridávali sa na stranu demonštrantov, toto hnutie nakoniec nenabralo taký spád, aby rozkolísalo Lukašenkovu pozíciu.

Niektoré pohľady dovnútra týchto štruktúr ukazujú, že silovikom pri potláčaní aktuálnych demonštrácií ide najmä o udržanie si vlastnej pozície, ktorá ľuďom v bezpečnostných zložkách garantuje rôzne sociálne istoty, čo ich ženie do plnenia hocijakých, aj absurdných príkazov.

Niektorí bývalí príslušníci silových zborov upozorňovali, že časť omonovcov verí v to, že demonštrácie sú zaplatené Západom, že im hrozí nebezpečnestvo, či na to, že každá divízia má svoje ideologické oddelenia, ktoré Lukašenko pozakladal ešte v 90. rokoch, a príslušníci silových štruktúr sú uzavretá skupina, ktorá komunikuje hlavne medzi sebou.
Nedávny zásah poriadkových služieb v potravinách:

Obete

Protestné hnutie v Bielorusku si doposiaľ vyžiadalo sedem ľudských životov, niektoré prípady úmrtí vzbudzujú otázniky. Prvou obeťou demonštrácií bol Alexander Tarajkovski, o ktorom polícia tvrdila, že sa mu stalo osudným
„neidentifikovateľné výbušné zariadenie“, ktoré mu malo explodovať v rukách, keď sa ho pokúšal hodiť do ťažkoodencov.
Rodina o Tarajkovskom nevedela niekoľko dní a to, že je mŕtvy sa nakoniec dozvedela od novinárov. V súvislosti s jeho smrťou sa zároveň objavili i videá, ktoré zachytili moment jeho smrti. Tarajkovski na nich stojí pred policajným kordónom s rukami nad hlavou, z radov ťažkoodencov sa objaví záblesk, demonštrant sa zapotáca, chytí sa za hrudník a spadne na zem.
To, že ho zastrelili, nakoniec potvrdila aj jeho partnerka, ktorá videla Tarajkovského telo štyri dni po jeho smrti. Podľa nej mal zašitý hrudník a v okolí rany čiernu modrinu.

Poslednou obeťou bol Raman Bandarenka, ktorého na dvore jedného z bytových domov v Minsku zbili a potom odviezli neznámi maskovaní muži. Bandarenka sa 11. novembra vybral na dvor po tom, čo sa na ňom zjavili muži a začali z jedného z plotov odstraňovať bielo-červené stuhy a vlajky.

Medzi maskovanými mužmi a obyvateľmi sa strhla potýčka, do ktorej sa Bandarenka nezapájal, no nakoniec sa ocitol v nemocnici s ťažkými zraneniami, ktorým na druhý deň podľahol. Ľudia sa po tom, čo sa dozvedeli o smrti Ramana Bandarenka, stretli na dvore, kde Bandarenka napadli:

Pomoc z Kremľa

Situácia v Bielorusku upriamovala pozornosť aj na to, ako na ňu zareaguje Kremeľ.
Rusi majú totiž v Bielorusku svoje strategické záujmy, a nejde len o objekty, akým je napríklad rádiolokačná stanica Volga na juhozápade krajiny, ktorá je súčasťou ruského včasného varovania pred raketovým útokom, ale i záujem o hlbšiu integráciu svojho západného suseda.

Analytici však boli od začiatku opatrní a nepredpokladali, že by Moskva prišla Lukašenkovi na pomoc vojensky, hoci sa Lukašenko vtedy rád zdôrazňoval, že Bielorusko má s Ruskom spoločnú dohodu o obrane. Podľa odborníkov totiž Kremeľ zasahovať tak, ako to bolo v prípade Ukrajiny v roku 2014, nepotreboval, keďže Bielorusi do ulíc vychádzali protestovať proti volebným podvodom a policajnej brutalite a nie za integráciu so Západom.

Vladimir Putin však nakoniec Lukašenkovi predsa len pomohol – peniazmi.

Po stretnutí Putina a Lukašenka v Soči – politici sa zhovárali medzi štyrmi očami za zatvorenými dverami niekoľko hodín – v polovici septembra totiž Kremeľ oznámil, že Bielorusku poskytne pôžičku vo výške 1,5 miliardy dolárov.
Bielorusi od augusta zažívajú množstvo absurdných situácií, keď neznámi ľudia z detských ihrísk, striech či balkónov kradnú bielo-červené vlajky alebo dokonca bielizeň, ak ju vyvesia v bielo-červeno-bielej kombinácii:
Inaugurácia v utajení

Napriek občianskym protestom i hrozbám medzinárodných sankcií sa Lukašenko 23. septembra inauguroval do funkcie prezidenta. Ceremónia prebiehala v utajenom režime a Bielorusi sa o tom, že sa Lukašenko ujal funkcie, dozvedeli až v momente, keď prebiehala.

Inauguráciu tentokrát nevysielal žiadny zo štátnych kanálov a zábery z inaugurácie odvysielali až po nej. Informácie o nej mali len najbližší z Lukašenkovho okolia, režim podľa oficiálnych správ dokonca vynechal aj ruského veľvyslanca.
To, prečo Lukašenko svoju inauguráciu utajil, podľa odborníkov súviselo najmä s protestami. Pokiaľ by ju vopred ohlásil, pred miestom, kde sa konala, by sa uskutočnila masová demonštrácia, ktorú by mohli sprevádzať tvrdé zásady. Samotný Lukašenko tvrdil, že nič netajil a na ceremóniu pozvali dvetisíc hostí.

Občianske hnutie ani opozícia Lukašenka za prezidenta neuznáva. Legitímnym prezidentom nie je ani pre krajiny Európskej únie či Spojené štáty americké.

Opozícia v exile alebo vo väzení

Úder Lukašenkov režim zasadil aj opozičnej Koordinačnej rade, ktorej takmer všetci členovia prezídia sa buď nachádzajú za hranicami Bieloruska (sú buď v exile v Poľsku, Litve, alebo v Ukrajine, pozn. red), alebo vo väzbách.

Jediná, ktorá zostáva na slobode v Minsku a ktorá pravidelne vyzýva režim, aby zastavil represie, je slávna spisovateľka Svetlana Alexijevičová, ktorá však v septembri zažila nepríjemný incident a podporiť ju domov prišli viacerí diplomati.
Okrem Cichanovskej, ktorá musela Bielorusko opustiť z obáv o bezpečnosť svoje rodiny, za dramatických okolností skončili za hranicami aj ďalší. Napríklad Ivan Kravcov a Anton Radňakov sa na území Ukrajiny v septembri ocitli po tom, čo ich zadržali bieloruské bezpečnostné zložky a žiadali ich, aby z krajiny vyviezli Maryju Kalesnikanovú.

Kalesnikavovú, ktorú deň predtým v Minsku zatlačili do mikrobusu, k dvojici posadili do auta v pohraničnom páse medzi Bieloruskom a Ukrajinou. Všetkých troch následne nasmerovali k ukrajinským pohraničníkom. Kalesnikavovej podali dokumenty s pasom, no tá ho roztrhala na kúsky, cez zadné okno vyliezla z auta a odišla k bieloruskému prechodu, kde ju zatkli.
Bezpečnostné zložky sa následne uvedomiac si, že Kalesnikovová hranicu neprekročí, pokúsili zablokovať aj Kravcova s Radňakovom, no tí utiekli k ukrajinskej pohraničnej stráži. Ukrajinské bezpečnostné zložky oboch Bielorusov nakoniec vpustili na územie Ukrajiny.
Kalesnikovovej priebežne predlžujú pobyt vo väzbe. Najnovšie v nej má stráviť aj Nový rok a Vianoce, aktuality.sk

X X X

Holandský novinár sa neoprávnene pripojil k rokovaniu ministrov obrany EÚ

Novinár si všimol päť číslic zo šesťmiestneho prihlasovacieho hesla, ktoré boli viditeľné na fotografii holandskej ministerky obrany. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa mu podarilo uhádnuť aj poslednú číslicu prihlasovacieho hesla.

Holandskému novinárovi sa podarilo neoprávnene pripojiť k rokovaniu ministrov obrany členských krajín EÚ prebiehajúcemu prostredníctvom videokonferencie. Stalo sa tak po tom, ako sa na twitterovom účte holandskej ministerky obrany objavila fotografia, na ktorej sa v dôsledku nedopatrenia nachádzala aj časť číselného kódu potrebného na pripojenie k videohovoru ministrov. Informovali o tom v piatok o tom agentúra DPA a spravodajský server Politico.eu.

Novinár Daniel Verlaan zo spravodajskej televízie RTL Nieuws si všimol päť číslic zo šesťmiestneho prihlasovacieho hesla, ktoré boli viditeľné na fotografii zverejnenej na twitterovom účte holandskej ministerky obrany Ank Bijleveldovej. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa mu podarilo uhádnuť aj poslednú číslicu prihlasovacieho hesla.
„Viete, že ste sa pripojili k zabezpečenej konferencii? Radšej sa rýchlo odhláste pred tým, než príde polícia," povedal Verlaanovi šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Jeho slová sprevádzal smiech niektorých z prítomných politikov a úradníkov.

„Prepáčte, že vyrušujem váš videohovor," odpovedal novinár, ktorý sa z konferencie následne odpojil.
Hovorca holandského ministerstva obrany pre RTL uviedol, že jeden zo zamestnancov rezortu omylom zverejnil obrázok, ktorý obsahoval citlivé informácie.

„Opäť to dokazuje, že si ministri musia uvedomiť, nakoľko musíte byť opatrní pri používaní Twitteru," povedal holandský premiér Mark Rutte. Holandské ministerstvo obrany označilo incident za hlúpu chybu a spomínaná fotografia bola medzitým z Twitteru odstránená.

Generálny sekretariát Rady EÚ v septembri tohto roku navrhol zavedenie novej a bezpečnejšej platformy na komunikáciu prostredníctvom videokonferenčných hovorov, ktorého potrebu v súčasnosti zvažujú členské štáty, pripomína server Politico.eu, aktuality.sk

X X X

Británii hrozí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v nasledujúcej dekáde

Analýza odhalila, že až 94 % pracovnej sily chýba kvalifikácia, ktorú bude vyžadovať trh práce v roku 2030.
Spojenému kráľovstvu hrozí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v nasledujúcej dekáde, ak nezačne s prípravou a rekvalifikáciou zamestnancov pre potreby digitálnej ekonomiky. Aj tieto programy pritom vážne narušila pandémia nového koronavírusu. Ukázala to správa poradenskej spoločnosti McKinsey.

Jej analýza odhalila, že až 94 % pracovnej sily chýba kvalifikácia, ktorú bude vyžadovať trh práce v roku 2030. Niektoré kvalifikácie už teraz chýbajú, napríklad zručnosti potrebné v elektronickom obchode a analýze dodávateľského reťazca. A zároveň sa ukazuje, že pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou, stratené počas tzv. koronakrízy, sa už nevrátia.
Medzi najviac ohrozené pracovné miesta patria asistenti v maloobchode, recepční a čašníci. Tieto posty tradične vykonávajú zamestnanci na čiastočný úväzok, často mladí ľudia.

„Bez spoločného postupu zamestnávateľov by dvom tretinám pracovnej sily v Británii mohli v roku 2030 chýbať základné digitálne zručnosti, zatiaľ čo viac ako 10 miliónov ľudí by mohlo mať nedostatočnú kvalifikáciu na vedúce posty, pre komunikáciu a prijímanie rozhodnutí," uvádza sa v správe.

Británia už dlho zápasí s nízkou úrovňou produktivity, obzvlášť na slabo platených pracovných miestach, čiastočne pre nedostatočnú odbornú prípravu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v októbri upozornila, že účasť na celoživotnom vzdelávaní už roky klesá.

Britskú ekonomiku pritom veľmi tvrdo zasiahla prvá vlna pandémie nového koronavírusu. Hrubý domáci produkt (HDP) Spojeného kráľovstva sa v 2. štvrťroku prepadol o 20 %.

Martin Sorrell, jeden z najznámejších britských top manažérov minulý týždeň uviedol, že Spojenému kráľovstvu môže trvať päť až desať rokov, kým sa poriadne zotaví z koronakrízy, pretože oslabenie financií zníži palebnú silu ostrovnej ekonomiky, ktorú potrebuje pre svoje „prebudovanie" po brexite, aktuality.sk

X X X

GIGANTICKÉ PRÍJMY JEFFA BEZOSA: CELOŽIVOTNÝ PLAT BEŽNÉHO ČLOVEKA ZAROBÍ ZA TAKÝTO
KRÁTKY ČAS

Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Amazon Jeff Bezos sa tento rok stal najbohatším človekom na svete. Hodnota jeho majetku v auguste prekročila hranicu 200 miliárd amerických dolárov. A naďalej závratným spôsobom bohatne.
Hoci pandémia koronavírusu spôsobila, že veľké množstvo ľudí po celom svete sa ocitlo vo finančnej tiesni, najbohatší ľudia na Zemi naopak ešte viac zbohatli. Popri Billovi Gatesovi či Elonovi Muskovi si významne polepšil aj 56-ročný Bezos. Portál Unilad sa bližšie pozrel na to, koľko tomuto Američanovi trvá zarobiť si na aj veci, o ktorých môže bežný človek len snívať.

Rebríček najbohatších ľudí sveta: Jeff Bezos tento rok už stihol zarobiť 57 miliárd dolárov

Bezos, ktorému sa júli podarilo za jeden deň zbohatnúť o vyše 10 miliárd dolárov, si so svojou finančnou situáciou skutočne ťažkú hlavu robiť nemusí. Keď sa na jeho príjmy pozrieme bližšie, zistíme, že miliardár je schopný zarobiť celoživotný plat muža, predstavujúci zhruba 850-tisíc dolárov (717-tisíc eur), za neuveriteľných 5,56 sekundy. Celoživotný plat ženy, nižší kvôli platovým rozdielom medzi pohlaviami, pohybujúci sa okolo 500-tisíc dolárov (424-tisíc eur), ešte rýchlejšie za 3,2 sekundy.

To, na čo niekto tvrdo pracuje celý život, sa majiteľovi jedného z najväčších internetových obchodov sveta podarí získať za čas kratší než trvá človeku jedno priemerné zívnutie. Dlho by pracovať nemusel, ani keby si chcel kúpiť najdrahšie hodiny od firmy Rolex na trhu. Ich hodnota je 29-tisíc dolárov (24,5-tisíc eur), takže za sekundu by si ich mohol kúpiť rovno päť.

Za rovnako dlhý čas jednej sekundy by si takisto Jeff Bezos mohol dovoliť kúpiť až 325 najnovších konzol Playstation 5. Samozrejme len v prípade, ak by sa k nim v súčasnosti vedel dostať, keďže sú od uvedenia na trh nedostatkovým tovarom.

Jeff Bezos venuje na záchranu planéty 10 miliárd dolárov. Kritici mu však za to netlieskajú

Už dlhšie – až 7 minút a 15 sekúnd – by musel pracovať, aby sa zarobil jeden ročný plat britskej panovníčky Alžbety II., ktorý predstavuje necelých 50 miliónov libier (zhruba 54 miliónov eur). Za 54 minút by si mohol dovoliť kúpiť anglický futbalový klub Leicester City s trhovou hodnotou 371 miliónov libier (413 miliónov eur) a za necelý jeden deň by mohol zaplatiť všetkým obyvateľom Veľkej Británie súkromné testovanie na koronavírus.

Jeff Bezos okrem Amazonu vlastní aj súkromnú leteckú spoločnosť so zameraním na lety do vesmíru Blue Origin a americký denník The Washington Post, ktorý ešte v roku 2013 kúpil za 250 miliónov dolárov, aktuality.sk

X X X

Vo veku 100 rokov zomrel predposledný vyznamenaný účastník francúzskeho protinacistického odboja

Vo veku 100 rokov zomrel v piatok vo Francúzsku Daniel Cordier, jeden z posledných účastníkov protinacistického odboja. Oznámil to Elyzejský palác.„Spolu s ním zomrela i živá spomienka na odboj,“ uviedol Elyzejský palác vo vyhlásení citovanom agentúrou DPA. „Bol svedkom tých najpálčivejších, najbolestivejších a najhrdinskejších okamihov našich dejín a podal o tom najpodrobnejšie a najdojímavejšie svedectvo,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.

Celý jeho život ho poháňala „neuveriteľná túžba po slobode, impulzívna statočnosť a neutíchajúca zvedavosť a predovšetkým nesmierna láska k Francúzsku“.

Cordier, ktorý sa narodil v roku 1920 v meste Bordeaux, sa pridal k hnutiu odboja počas druhej svetovej vojny, ktoré viedol legendárny generál a neskorší francúzsky prezident Charles de Gaulle.

Rok bol blízkym spolupracovníkom legendárneho člena odboja Jeana Moulina, s ktorým bojoval proti nemeckej okupácii a pomáhal organizovať podzemné hnutie. Moulina v júli 1943 zadržali a zavraždili členovia gestapa.
Po vojne pôsobil Cordier ako maliar, obchodník s umením a historik. O svojich skúsenostiach z vojny napísal román s názvom Alias Caracalla.

Cordier patril k viac ako 1000 De Gaullom ocenených hrdinov hnutia odporu, z ktorých tretina zahynula v boji a 80 percent tých, čo prežili, utrpelo zranenia. Po jeho smrti je nažive už len jediný z 1038 ocenených hrdinov odboja – Hubert Germain, ktorý ma taktiež 100 rokov, uviedol britský denník The Guardian.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že na počesť zosnulého Cordiera sa uskutoční štátna spomienková ceremónia. „Keď bolo Francúzsko v nebezpečenstve, on a jeho spolubojovníci podstúpili každé riziko, aby Francúzsko zostalo Francúzskom. Vďačíme im za našu slobodu a dlžíme im poctu,“ napísal Macron na Twitteri./agentury/

X X X

Harry opäť podrazil rodinu, zapredal sa nepriateľovi: Aké má vysvetlenie?

Nevadí Harrymu vykreslenie jeho rodiny v seriáli The Crown?Zdroj: Profimedia

Jedno sklamanie za druhým.
Princ Harry by mal po odchode z monarchie zapracovať na zlepšení vzťahov so svojou rodinou. No on namiesto toho robí ďalšie prešľapy, ktoré ešte viac prehlbujú napätú atmosféru medzi nimi.

Peniaze od Netflixu mu neprekážajú

Angela Levin je jednou z autoriek životopisu o kráľovskej rodine. Vo svojej knihe sa venovala najmä Harrymu, s ktorým sa aj niekoľkokrát osobne stretla. Tá sa teraz v rozhovore pre talkRADIO vyjadrila, že je šokovaná z princovho správania, pretože sa voči svojej rodine podľa nej zachoval veľmi nepekne.
Seriál Koruna má medzi fanúšikmi veľmi dobré ohlasy. No zároveň sa musí dodať, že v niektorých dieloch sa objavilo viacero nepresností.

Olivia Colman, ktorá stvárňuje v seriáli The Crown Kráľovnú Alžbetu II., Kráľovná Alžbeta II.

Podľa Levin dokonca niektorých členov kráľovskej rodiny tvorcovia tohto seriálu zosmiešnili. Preto sa jej zdá maximálne nevhodné, že sa Harry s Meghan upísali na spoluprácu so spoločnosťou Netflix, ktorá vyrába aj tento seriál.
Neštítia sa totiž peňazí od firmy, ktorá takto rozoberá ich rodinu a navyše ju neukazuje vždy v dobrom svetle. Princ bol v minulosti na svojich blízkych citlivejší, ale teraz urobil takýto šokujúci krok, ktorým ich v podstate podrazil.

Chce zastaviť seriál?

Spisovateľka si v súvislosti s prvým stretnutím s Harrym spomenula ešte na jednu dôležitú vec. Vtedy sa jej princ ako jednu z prvých otázok spýtal, či pozerá seriál Koruna.
Angela nevedela, ako by mal zareagovať, aby si ho hneď na začiatku nepohnevala.

Preto iba nejasne zamumlala a hneď mu položila protiotázku, či ho sleduje on. „Áno, my všetci nepochybne všetko pozeráme, ale zastavím to ešte skôr, ako sa to dostane ku mne,“ povedal princ Harry.

V jeho záujme bolo, aby sa v seriáli nezačalo preberať jeho rebelské obdobie pred armádou, keď urobil množstvo prešľapov.

Levin upozorňuje na to, že s odstupom času nadobúda teda jeho nová zmluva s Netflixom iný charakter. Keď chce mať totiž spoločnosť takýchto exkluzívnych klientov, musí si ich hýčkať. Preto keď Harry zavelí, aby sa Koruna zastavila pred jeho objavením na obrazovke, tak si to s veľkou pravdepodobnosťou vydupe.

Dianu zobrazia so všetkou úctou

Jedným z hlavných scenáristov tohto seriálu je Peter Morgan. Ten má byť najväčšou zárukou toho, aby sa Koruna neubrala zlým smerom. Najmä štvrtú sériu pripravoval veľmi citlivo, pretože sa na obrazovkách častejšie objavuje princezná Diana.
Aj keď od jej smrti ubehlo už 23 rokov, Angličania na to reagujú veľmi citlivo.

Emma Corrin ako princezná Diana pri natáčaníí dalšej rady úspěšného seriáu

Stále je pre nich tou princeznou sŕdc, ktorú tak veľmi milovali. Preto sa aj tvorcovia Koruny snažia zobraziť ju s patričnou úctou, aby sa nová séria stala poctou pre túto bývalú členku monarchie a nebola by tam vykreslená vo veľmi negatívnom svetle.

Fanúšikovia sú zaskočení dokonalou podobou

Úlohu princeznej Diany dostala herečka Emma Corrin. Tá si v minulosti zahrala v seriáli Pennyworth a vo filme Problémissky. Nová neopozeraná tvár sa ihneď stala miláčikom národa. Vo viacerých momentoch totiž vyzerá úplne rovnako ako samotná Diana.

Seriálová Diana (Emma Corrin), Charles (Josh O'Connor) a ich syn William počas cesty po AustráliiZdroj: Profimedia
Fantasticky to je vidieť najmä vo svadobnej scéne, ktorou dojala aj tvorcov seriálových svadobných šiat. Mimochodom, aj tie sú vernou kópiou tých, ktoré mala princezná na sebe v deň svojho sobáša. Emma dokonale zvládla aj jej mimiku a aspoň prostredníctvom tohto seriálu tak na chvíľku opäť oživila celým svetom milovanú Dianu, aktuality.sk