iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Dr. Remeta: Pre prokuratúru nevyhnutný rýchly reštart

Pre napĺňanie poslania prokuratúry je nevyhnutný jej rýchly a nekompromisný reštart. Treba dať šancu novým ľuďom, a ak tí verejnosť nepresvedčia, následne sa treba zaoberať zmenou systému prokuratúry. Vyhlásil to kandidát na generálneho prokurátora Rastislav Remeta počas piatkového verejného vypočúvania pred členmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR. Remeta je prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a zároveň je predsedom Etickej komisie prokuratúry.

Systémová zmena nateraz nie je potrebná, pokiaľ sa nový človek na čele prokuratúry neprejaví,“ skonštatoval Remeta s tým, že šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR by mal byť kariérny prokurátor. Remeta by otvoril výberové komisie. Generálny prokurátor má podľa neho dnes značný vplyv na kreovanie výberových komisií. Zriadiť by chcel tzv. štátnu prokurátorskú radu.

„Bol by to obrovský pokrok z hľadiska verejnej kontroly prokuratúry, ale aj kontroly generálneho prokurátora,“ priblížil s tým, že by v nej boli okrem prokurátorov aj sudcovia a ďalší právnici mimo prokuratúry. Dosiahlo by sa tak otvorenie výberových komisií aj pre iné osoby a stransparentnil by sa doterajší priebeh. „Štátna prokurátorská rada by dokázala odfiltrovať právomoci, ktoré by mohol generálny prokurátor zneužiť. Najmä výberové konania, disciplinárne konanie, možnosť ho voliť, kontrolovať, dozerať aj nad etickými otázkami, keďže by mala obsahovať aj ľudí mimo prokuratúry,“ do¬dal.

Chce tiež zaviesť podrobnejšie majetkové priznania prokurátorov, ako aj čestné vyhlásenie prokurátorov k majetku, ktorý prokurátor alebo jeho rodinní príslušníci len užívajú. Etický kódex prokurátora by sa mal podľa neho vzťahovať aj na právnych čakateľov prokuratúry.

„Prokurátor môže postupovať len v zmysle svojej právomoci, nesmie ju zneužiť. Prokurátor nesmie štrajkovať. Nie je možné vyvolať v pozícii prokuratúry revolúciu z akéhokoľvek dôvodu,“ odpovedal na otázky, prečo sa neozval skôr k pomerom v prokuratúre. Myslí si, že prokurátori sa navonok musia správať zdržanlivo. „Ak nemá dostatok dôkazov, nesmie sa vyjadrovať k neprávoplatne skončenej veci,“ dodal.

Remeta pôsobil v minulosti na GP, následne odišiel na krajskú prokuratúru. Dôvodom bol aj jeho nesúhlas so smerovaním prokuratúry k spolupráci s políciou. Naznačil, že polícia takmer riadila prokuratúru. Súdy, prokuratúra a polícia sú podľa neho v hlbokom rozklade, no myslí si, že ide o ojedinelé zlyhania. „Horšie je, že ide o vrcholných funkcionárov,“ upozornil. Absolútna väčšina prokurátorov si podľa neho plní svoju funkciu a prežívajú obrovské zhrozenie a hanbu z toho, čo spôsobili vrcholní predstavitelia.

Etická komisia prokuratúry môže podľa Remetu postupovať len podľa svojich kompetencií, nemôže robiť dokazovanie. Dodal, že etická komisia sa po medializovaní káuz okolo bývalého šéfa GP Dobroslava Trnku v októbri 2019 ozvala, kde jeho aj iných prokurátorov vyzvala na prerušenie funkcie, kým sa podozrenia nevyšetria. Keďže sa tak nestalo, etická komisia následne konštatovala porušenie etického kódexu v oblasti dôveryhodnosti.

„Situácia, ktorá sa objavila po posledných zadržaniach sudcov, špeciálneho prokurátora či policajtov, odkryla množstvo otázok, kde posudzovanie etického charakteru zďaleka nepostačuje,“ skonštatoval s tým, že je určite možné posunúť etickú komisiu na vyšší level. Funkčné obdobie etickej komisie by Remeta upravil zákonom, členmi by nemali byť funkcionári prokuratúry.
Remetu do funkcie navrhli poslanci parlamentu za OĽANO Igor Hus a Ján Krošlák. /agentury/

X X X

Reštaurácie pozvali Matoviča a Sulíka na pivo. Chcú s nimi riešiť záchranu gastrosektora

Členovia iniciatívy na záchranu gastro služieb chcú aktuálne problémy sektora spôsobené pandémiou koronavírusu riešiť s predsedom vlády a ministrom hospodárstva na pive. Oboch naň platforma #stálemámechuť pozvala v otvorenom liste. Od stretnutia si sľubuje možnosť sadnúť si za jeden stôl a "v dobrej viere a priateľskej atmosfére hľadať riešenia, ktoré zachránia stravovacie prevádzky pred krachom a umožnia ich postupné znovuotvorenie". Premiérovi Igorovi Matovičovi, ako aj ministrovi Richardovi Sulíkovi odporúčajú teplé oblečenie, pivo, jedlo a deky zabezpečia. "Dnes, viac ako inokedy, je dôležité ťahať za jeden povraz. Konštruktívna diskusia, spoločné hľadanie riešení a pomoc ľuďom v núdzi sú jedinou cestou ako prekonať koronakrízu," uvádza sa ďalej v liste.

Iniciatíva upozorňuje, že tak ako viacero ďalších odvetví, aj gastro sektor zažíva svoju najväčšiu krízu od vzniku Slovenskej republiky. V dôsledku prvej vlny pandémie na jar a nových obmedzení prijatých vládou v posledných týždňoch sú reštaurácie, kaviarne i pohostinstvá v kritickej finančnej situácii a bez perspektívy zlepšenia v dohľadnej dobe. V tomto období klesli tržby v gastro sektore až o 80 %.

„Veľa prevádzkovateľov bolo z finančných dôvodov nútených zatvoriť a mnoho ďalších sa pripravuje takýto krok urobiť, čo znamená stratu živobytia pre tisíce ľudí, ktorých zamestnávajú. Prvé kroky uvoľňovania obmedzení síce už začali, ale sektor gastro služieb bol vynechaný,“ konštatujú zástupcovia dotknutých prevádzok. Bez okamžitej pomoci a jasného plánu podľa nich sektor jednoducho neprežije.

Za platformou #stálemámechuť stoja podnikatelia, ktorí bojujú za záchranu gastro sektora na Slovensku v rámci etablovaných záujmových združení alebo prostredníctvom nových iniciatív. Jej partnerom je napríklad Asociácia hotelov a reštaurácii Slovenska, Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, ale aj Slovenský zväz spracovateľov mäsa či Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska./agentury/

X X X

Hromadné testovanie na COVID-19 sa v Rakúsku začne prvý decembrový víkend

Prvé hromadné testovanie na nový druh koronavírusu sa v Rakúsku uskutoční prvý decembrový víkend. Absolvujú ho učitelia i zamestnanci materských škôl, informovala v piatok agentúra APA. V dňoch 5. a 6. decembra, čiže po skončení tvrdého lockdownu, bude testovaných zhruba 200 000 osôb. V dňoch 7.a 8. decembra prebehne testovanie všetkých 40 000 policajtov.

Krátko pred Vianocami sa bude konať plošné testovanie zvyšných obyvateľov Rakúska, pričom účasť na ňom je dobrovoľná. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz však ľudí vyzval, aby sa na testovaní zúčastnili: „Niekoľko minút na jeden test dokáže zabrániť niekoľkým týždňom lockdownu celej krajiny.“V rámci príprav sa počas prvého decembrového týždňa budú môcť dať testovať ľudia vo vybraných obciach s vysokým počtom nakazených.

Druhé kolo celoplošného testovania je v Rakúsku naplánované na začiatok budúceho roka. Objednaných je už sedem miliónov antigénových testov v hodnote 50 miliónov eur a plánuje sa objednanie ďalších. Ide o antigénové rýchlotesty firiem Roche (štyri milióny kusov) a Siemens (tri milióny testov).

Testovanie bude z logistického hľadiska zabezpečovať najmä rakúska armáda. Okrem nej sa na ňom budú podieľať zdravotnícki, hasiči, záchranári a dobrovoľníci. Vzorky budú odberať výlučne zdravotníci a vyškolený personál.
Do 6.decembra platia prísne obmedzenia

Koronavírusový krízový štáb v Rakúsku v piatok zverejnil aktuálnu analýzu pandemickej situácie. Vyplýva z nej, že v týždni od 9. do 15. novembra bol zdroj nákazy neznámy až u 81 percent infikovaných. Bez príznakov bolo len desať percent nakazených.

V piatok evidovali v Rakúsku 76 644 aktívnych prípadov nákazy, čo je o 382 menej než vo štvrtok. Pribudlo 6660 nových prípadov - nákaza sa potvrdila u každej piatej testovanej osoby. Po prvý raz pribudlo za 24 hodín viac ako 100 úmrtí, čím sa ich celkový počet zvýšil na 2224.

Sedemdňová incidencia predstavovala v piatok takmer 496 nakazených na 100 000 obyvateľov - po prvý raz od 8. novembra sa tak dostala pod hranicu 500. Od vypuknutia pandémie bolo v Rakúsku pozitívne testovaných vyše 235 000 osôb a 156 483 sa z ochorenia COVID-19 vyliečilo.

Od 17. novembra do 6. decembra môžu obyvatelia Rakúska svoje bydlisko opustiť len z dôvodu zaobstarania si základných životných potrieb, neodkladných ciest do práce či nevyhnutných návštev príbuzných. Povolené sú stretnutia najviac dvoch ľudí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj individuálne športovanie vonku bez kontaktu s inými osobami. Uzavreté sú školy, škôlky, reštaurácie a obchodné prevádzky s výnimkou potravín, lekární, drogérií či čerpacích staníc, aktuality.sk

X X X

Ak plošné testy nebudú dobrovoľné, Smer sa obráti na Ústavný súd

Ak bude ďalšie celoplošné testovanie a nebude dobrovoľné, strana Smer-SD sa obráti na Ústavný súd SR. Na tlačovej konferencii to v piatok avizoval predseda strany Robert Fico s tým, že Smer-SD povinné testovanie odmieta.
VIDEO: Smer sa obráti na Ústavný súd, ak celoplošné testovanie nebude dobrovoľné.

„Ak sa Igor Matovič rozhodne vyhlásiť celoplošné testovanie a bude vydierať ľudí, že pokiaľ nebudú mať modré papieriky, tak nebudú môcť ísť do práce či do obchodu, okamžite podáme návrh na Ústavný súd SR, aby rozhodol predbežným opatrením, či testovanie môže prebehnúť za týchto podmienok,“ vyhlásil Fico. Strana Smer-SD podľa neho hovorí „povinnému testovaniu jasné nie“.

Obmedzenia možno podľa neho robiť vo vzťahu k ľuďom, ktorí sú infikovaní, chorí, alebo ku kategóriám ľudí, ktorí sú potrební pri boji s pandémiou. „Testovanie zdravých ľudí, ktorí nemajú príznaky, môže byť len na báze dobrovoľnosti. Nie je možné ho podmieňovať plnením nejakých povinností,“ dodal.

Za posledné dni Fico absolvoval stretnutia so starostami a primátormi, ktorí sa aktívne zúčastnili na testovaní. „Ako na bežiacom páse sa objavujú informácie, že štát bol nepripravený. Keby to nezobrali do vlastných rúk primátori a starostovia, celé testovanie by bolo nemožné,“ poznamenal s tým, že náhrady pre mestá a obce v súvislosti s testovaním mali byť vyriešené už dávno, nie až po tom, keď samosprávy kričia, že to štát nezvládol.

Fico zopakoval, že nákup antigénových testov považuje za krádež. „Je zlodejstvo, keď niekto klame ľudí, núti ich niečo robiť a ešte pri tom aj kradne,“ dodal.

Predseda Smeru-SD odmietol tvrdenia, že dával starostom a primátorom pokyny za účelom bojkotovania plošného testovania. „Žiadne pokyny dávať nemôžem,“ zdôraznil. Podpredseda Smeru-SD Ladislav Kamenický zas hovoril o nezmyselnosti núdzového stavu. „Núdzový stav dnes nepotrebujeme,“ doplnil. Upozornil, že ak sa núdzový stav neskončí, môže to mať fatálne dôsledky na ekonomiku. Zároveň spochybnil testovanie antigénovými testami, ktoré je podľa neho zbytočným vyhadzovaním peňazí. Smer-SD považuje súčasný núdzový stav za protiústavný.

Smer-SD chce iniciovať referendum o predčasných parlamentných voľbách, na ktoré potrebuje 30 podpisov poslancov. Fico uviedol, že Smer-SD ich má momentálne k dispozícii 26. „Budeme sa uchádzať o podporu hlasov z politickej strany Petra Pellegriniho a od nezávislých poslancov Tarabu, Podmanického a Kuffovcov,“ doplnil.

Pripomenul, že referendum sa dá vyvolať dvoma spôsobmi. Buď vyzbieraním 350 podpisov prostredníctvom petície, alebo prijatím uznesenia v NR SR. „My tento krok legitímne a správne urobíme a podáme návrh do Národnej rady SR, aby sa o ňom rokovalo na budúci týždeň na schôdzi,“ skonštatoval./agentury/

X X X

Kauza zmenky: Súd so Štefanom Aghom odročili na január

Štefanovi Aghovi v prípade dokázania viny hrozí 12 až 20 rokov väzenia. Súd však odročili.

Boli spoločníkmi vo firme Gamatex, ktorá v roku 1997 získala spornú pohľadávku voči televízii Markíza, ktorú sa potom pokúsili ovládnuť. Mariana Kočnera a Štefana Agha spája staré puto, na ktoré nadväzuje aj aktuálna kauza Zmenky. Kočner v nej sedel na lavici obžalovaných s bývalým riaditeľom Markízy Pavlom Ruskom, Agha v tejto kauze riešia samostatne.

Kočner s Ruskom svorne tvrdia, že zmenky splatné až po rokoch pochádzajú z obdobia po vyvrcholení kauzy Gamatex a boli súčasťou urovnania sporu tejto firmy s Markízou.

Štefan Agh sa tesne pred pojednávaním vyjadril, že svoju vinu nevyhlási a bude sa brániť obžalobe. Pred súdom odmietol vypovedať, čo znamená, že sa prečítala jeho výpoveď z prípravného konania a prípad dnes odročili na január. Vo veci by sa malo pojednávať 12. januára, keď by mali ako svedkovia vypovedať bývalý riaditeľ TV Markíza Pavol R. a podnikateľ Marian K. - obaja neprávoplatne odsúdení rovnako v kauze zmeniek.
Ďalšie pojednávanie je naplánované na utorok 12. januára 2021, ďalej 19. a 26. januára, a tiež v utorok 2. februára.
Aghove zmenky

Kočner chcel v roku 2017 cez tieto zmenky súdne vymôcť milióny eur od bývalého riaditeľa televízie Pavla Ruska, ktorý je však nemajetný, takže peniaze by v prípade Kočnerovho úspechu mala zaplatiť televízia Markíza.

Doteraz sa mu to však nepodarilo, i keď jeden z civilných sporov na prvostupňovom súde vyhral. Do hry vstúpil vyšetrovateľ Jaroslav Láska, ktorý Kočnera s Ruskom obvinil, že zmenky sfalšovali. Pripomeňme, že dnes sú obvinené z manipulácie spomínaného civilného sporu sudkyne Zuzana Maruniaková a Denisa Cviková, ako aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorú Kočner označoval ako „svoju opičku“.

Agh je tretím aktérom kauzy falšovania zmeniek preto, že dve zo štyroch sporných zmeniek v hodnote 69 miliónov eur podpísal on – „Aghove“ zmenky mali deklarovanú hodnotu 34,5 milióna eur. Agh ich však napokon previedol na Kočnerovu firmu.

Rozsudok na spadnutie

Kočnera s Ruskom už za falšovanie zmeniek aj marenie spravodlivosti Špecializovaný trestný súd vo februári tohto roka zatiaľ neprávoplatne odsúdil na 19 rokov väzenia.

„Vzhľadom na výšku vyčíslenej sumy na zmenkách súd konštatuje, že táto ziskuchtivosť bola bezhraničná, bez akýchkoľvek škrupúľ a tiež so snahou využitia a zneužitia ľudí, ktorí reprezentujú súdnu moc (okrem iných).“
Obžalovaná dvojica sa proti verdiktu odvolala. Prípad je už na Najvyššom súde, kde by o ňom mal v najbližšom období rozhodnúť trojčlenný senát.

Verzia sa opakuje

Je takmer isté, že Agh sa v úvode svojho súdneho procesu neprizná, takže aj v jeho prípade sa uskutoční riadne dokazovanie tak ako v prvej časti zmenkovej kauzy. Aj keby Kočnera s Ruskom medzičasom právoplatne odsúdili za falšovanie, automaticky to neznamená, že obžalovaný Agh musí skončiť rovnako. Aj pri ňom bude musieť prokurátor Ján Šanta predložiť také dôkazy, aby súd presvedčil o jeho vine.

Agh už na súde vypovedal o zmenkách v pozícii svedka. Potvrdil, že Kočnera pozná od 90. rokov. Stretávali sa až dovtedy, kým mafiána v júni 2018 zadržala polícia. Príbeh o zmenkách opisoval veľmi podobne ako jeho obchodný spoločník z minulosti – teda že zmenky vznikli v roku 2000 ako súčasť urovnania sporu Markízy a Gamatexu.

Viacerí svedkovia však tvrdia, že spor sa urovnal len tým, že Markíza od Kočnera s Aghom odkúpila za 80 miliónov slovenských korún materskú firmu Gamatexu aj so spornou zmenkou. Na žiadnu ďalšiu dohodnutú splátku formou zmeniek za vtedajších minimálne 500 miliónov korún si nespomínali. Podľa Kočnerovej verzie malo ísť o akúsi dodatočnú platbu za vysielaciu licenciu Markízy.

So zmenkami Kočner vyrukoval až po šestnástich rokoch od ich údajného podpísania, teda v júni 2016. Jeho firma zažalovala v prvom rade nemajetného Ruska a hneď v druhom rade Markízu. O takom obrovskom záväzku nevedel nik z vtedajších predstaviteľov Markízy ani neskoršich majiteľov. Zmenky sa celé tie roky nespomínali ani v riadnom účtovníctve televízie.

„Jednoduché vysvetlenie. Zbytok peňazí má uhradiť Rusko, boli podmienky, že sa to nebude publikovať. Ani tých 80 miliónov sa v tom čase nezverejňovalo a rovnako sme sa dohodli, že nebudeme hovoriť o zmenkách,“ vysvetľoval Agh pred súdom, prečo celé roky o zmenkách nikto nič nepovedal.

Obžalovaný pred súdom v pozícii svedka priznal, že Kočnera od súdneho sporu v zmenkách odrádzal. „Nechcel som, aby to dával na súd,“ priznal sa s tým, že mal obavy, keď sa dozvedel o žalobách na Markízu. Odvolával sa na rok 1998, keď podľa jeho slov vznikla okolo kauzy Gamatex „obrovská mašinéria“, a obával sa vraj, že sa situácia zopakuje aj v súčasnosti.

Aghov prípad bude súdiť ten istý senát, ktorý prejednával kauzu Kočnera a Ruska: predseda senátu Emil Klemanič, sudkyňa Pamela Záleská a sudca Ján Buvala, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Minister Krajčí hovorí, že má semaforový plán. Je v ňom aj otváranie škôl či reštaurácií

Situácia na Slovensku sa síce zlepšila, ale zvyšujúci sa podiel pozitívnych testov môže značiť, že ochorenie pravdepodobne naberá na intenzite. Slovensko by mohlo prejsť k systému semaforov, kedy by opatrenia boli uvoľňované na úrovni jednotlivých regiónov podľa toho, aká v nich bude epidemiologická situácia.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) hovorí, že semafor majú pripravený, ale najprv ho chcú predstaviť ústrednému krízovému štábu. Súčasťou semaforu je otváranie škôl, otváranie reštaurácií, welness, uvoľňovanie hromadných podujatí a svadieb.

Krajčí hovorí, že logickejšie je začať s rizikovejšími aktivitami v tých menej rizikových okresoch.
„Ale budú sa zároveň rešpektovať celonárodné kritéria, ktoré nemôžu byť prekročené," povedal minister.

Zatiaľ červená

Zatiaľ sú viac-menej všetky okresy ešte v červenej fáze. Krajčí ale hovorí, že niektoré sa začínajú vyvíjať dobre, a o týždeň až dva by v nich už mohla byť natoľko priaznivá situácia, že sa prepnú do inej farby.
Podľa aktuálnych údajov sú na tom najlepšie okresy južného Slovenska a na úrovni krajov ide o Bratislavský či Banskobystrický kraj.

Na otázku, prečo sa na semaforový systém nedalo prejsť už v minulosti, povedal, že keď sme mali všetky okresy červené, nemalo o semafore zmysel rozprávať.„Teraz sme v situácii, kedy vidíme, aký je sklon krivky, máme určité dáta, potrebujeme aj motivovať obyvateľstvo, aby sme si udržali dobrý trend," povedal Krajčí.

Otázka škôl

Poslednú dobu sa najintenzívnejšie hovorilo o otváraní škôl. Keď minulý týždeň na Pandemickú komisiu prišiel so semaforovým plánom minister školstva Branislav Gröhling (SaS), návrh mu neschválili.
Infektológ a člen odborného konzília Pavol Jarčuška hovorí, že otváranie škôl nie je ešte uzatvorenou témou a v hre je viacero scenárov.

Hovorí, že by chceli najmä to, aby sa do škôl vrátili deti v posledných ročníkoch základných a stredných škôl.
„Myslím, že sme na ceste, ale ešte to nemáme uzavreté,” povedal. Na jednej strane si podľa neho uvedomujú, že potrebujú dostať žiakov do školy, ale zvažujú aj epidemiologickú situáciu, aj fakt, že deti predstavujú epidemiologické riziko pre popupláciu.

Tému by chceli uzatvoriť budúci týždeň, tak aby dospeli ku konsenzu. „Budúci týždeň možno povieme, že toto sú tie dobré okresy, kde to bude otvorené inak," povedal Jarčuška. Načrtol, že školy by sa mohli otvoriť už začiatkom decembra. Pôvodne sa hovorilo, že školy by sa mohli otvoriť až od Troch kráľov.

Percento pozitívnych sa zvyšuje

Naposledy sa opatrenia nečakane uvoľnili od tohto pondelka. Premiér Igor Matovič uspel na pandemickej komisii s návrhom, aby sa s určitými kapacitnými obmedzeniami otvorili divadlá, fitness centrá, kiná a kostoly.
Zároveň nám začal stúpať podiel pozitívnych ľudí. Vidieť je to či už výsledkoch na PCR ale aj antigénových testoch, ktoré sa začali zverejňovať.

Pravdepodobne sa nám tak bude zhoršovať aj reprodukčné číslo. Nateraz sa stále ešte drží pod hodnotou 1.
„Percento pozitívnych nám za posledné dni rastie, čo hovorí o tom, že ochorenie, ktoré sme zrazili intervenciou, pravdepodobne opäť naberá na intenzite," povedal Krajčí.

Podľa neho to bude viditeľné na budúci týždeň.

„Je to úplne pochopiteľné, pretože sa uvoľnili niektoré opatrenia a nerealizujeme ďalsie intervencie, hoci sa testuje v mobilných odberových miestach, čo je oparenie, ktoré nám pomáha mať lepšie čísla," povedal Krajčí.
To, či sa nejaké ďalšie opatrenia prijmú, bude podľa neho záležať od ústredného krízového štábu a od koaličnej rady. Hovorí, že do veľkej miery je v tom aj politika.

Matovič už cez týždeň oznámil, že by chcel ďalšie plošné testovanie v decembri. Išlo by sa podľa toho istého kľúča ako teraz. Najskôr by sa testovalo vo všetkých regiónoch, v druhom kole len tam, kde bola situácia horšia. Tretie kolo by bolo len tam, kde by po druhom kole bola situácia stále zlá.

Situácia v nemocniciach

Najviac o sile epidémie vypovedá počet hospitalizovaných pacientov a úmrtí.
U nás ešte stále každý deň priemerne zomiera na covid 30 ľudí, čo je však odraz situácie spred mesiaca. Za celú dobu pandémie nám zomrelo na koronavírus 614 ľudí a ďalších 183 ľudí s koronavírusom.
V nemocniciach nám nateraz len mierne poklesol počet hospitalizovaných pacientov, ale neklesá nám počet kritických pacientov vyžadujúcich si pripojenie na umelú pľúcnu ventiláciu.

Lôžka pre covid pacientov sú aktuálne naplnená na 50 %, ale medzi nemocnicami existujú veľké regionálne rozdiely.
Najhoršie na tom je Žilinský a Prešovský kraj, kritická situácia tam bola najmä začiatkom novembra.
Podľa štátneho tajomníka MZ SR Petra Stachuru je na tom relatívne stabilne Banskobystrický a Bratislavský kraj. Situácia sa začína zdramatizovávať v Nitrianskom a Trenčianskom kraji.

Aktuálne máme hospitalizovaných 1 600 covid pacientov a 10 000 pacientov, ktorí covid nemajú.
Počet zdravotníkov, ktorí sú v karanténe, pomaly klesá, k piatku ich bolo 2 063.
Stachura hovorí, že k dnešnému dňu máme 87 percent sestier a 93 percent lekárov práce- schopných.
Ministerstvo rozbehlo zároveň projekt Zdravotník v zálohe, do ktorého sa zapojilo zatiaľ 13 nemocníc a v nich 57 lekárov a sestier.

Fungovať by to malo tak, že ak niektorá z nemocníc zistí v piatok ráno, že im na JIS-ke alebo oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny vypadol personál, tak sa môžu obrátiť na ministerstvo a oni im pomôžu s hľadaním kolegov, ktorí sú ochotní krátkodobo zaskočiť, aktuality.sk

X X X

V Maďarsku celoštátne otestujú antigénovými testami 370 000 ľudí

V Maďarsku sa v piatok začalo celoštátne testovanie pracovníkov sociálnych zariadení na prítomnosť nového druhu koronavírusu, ktoré bude pokračovať na budúci týždeň v radoch zamestnancov zdravotníckych inštitúcií a školstva.
Podľa agentúry MTI o tom v piatok v Budapešti informoval štátny tajomník úradu vlády István György.
Podľa jeho slov testovanie antigénovými rýchlotestami môže dobrovoľne absolvovať takmer 370 000 ľudí pracujúcich v uvedených zariadeniach. Odbery vzoriek sa budú konať na 16 691 miestach po celej krajine.

„Pre úspešné splnenie tejto bezprecedentnej úlohy požiadala vláda o pomoc medikov,“ dodal György s tým, že študenti medicíny budú odoberať vzorky a vyhodnocovať ich. Účasť na dvojtýždňovom testovaní im zarátajú do kreditu, okrem toho budú mať zabezpečenú stravu a dostanú odmenu 5000 forintov (13,8 eura) za pracovný deň a 7500 forintov (20,8 eura) za víkendový deň. Tieto odmeny nebudú mať zdanené.

V uplynulých 24 hodinách pribudlo v Maďarsku 4440 nakazených novým druhom koronavírusu a v súvislosti s ochorením COVID-19 zomrelo 96 ľudí. Celkový počet potvrdených prípadov nákazy dosiahol 165 901, počet úmrtí stúpol na 3568, aktuality.sk

X X X

Väčšina Maďarov odmieta previazanie eurofondov s právnym štátom

Európska únia by nemala podmieňovať vyplácanie prostriedkov z eurofondov plnením kritérií právneho štátu. Myslí si to 61 percent Maďarov, podľa ktorých by takýto mechanizmus zasahoval do vnútorných záležitostí ich krajiny.
Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég, ktorý v piatok zverejnilo internetové vydanie denníka Magyar Nemzet.

Z prieskumu vyplynulo, že 78 percent opýtaných vie o bruselskom návrhu mechanizmu vyplácania, na ktorý reagovala maďarská a poľská vláda politickým vetom rozpočtu EÚ. O otázkach plnenia princípov právneho štátu podľa uvedenej 61-percentnej väčšiny respondentov majú právo rozhodnúť iba občania Maďarska, a to v parlamentných voľbách.

So snahami Bruselu trestať krajiny neplniace zásady právneho štátu naopak súhlasilo 34 percent účastníkov prieskumu.
Predseda vlády Viktor Orbán po štvrtkovom mimoriadnom videosummite EÚ, ktorého témou bol aj spor Bruselu s Poľskom a Maďarskom v otázke rozpočtu Únie, v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió povedal, že všetko, čo maďarská vláda naplánovala na nadchádzajúcich desať rokov, si dokáže financovať aj z vlastných zdrojov.
Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ na summite nedosiahli pokrok v spore s uvedenými krajinami, ktoré zablokovali sedemročný rozpočet EÚ a naň naviazaný ozdravný plán po koronakríze, čo znamená finančný balík v hodnote 1,8 bilióna eur.

Orbán tvrdí, že nový právny mechanizmus EÚ o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu v podstate slúži na to, aby si Brusel dokázal vynútiť úlohy, ktoré Maďarsko odmieta, napríklad odstránenie hraničných zábran či vpustenie migrantov, aktuality.sk

X X X

Pobaltské krajiny zaviedli ďalšie sankcie voči Lukašenkovmu režimu

Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko rozšírili sankcie voči autoritárskemu režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, a to nezávisle od sankcií Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.
Ministerstvá zahraničných vecí v Tallinne, Rige a Vilniuse zverejnili v piatok nové zoznamy s ďalšími 28 osobami, pre ktoré platí zákaz vstupu do týchto troch krajín.

Celkovo sa na sankčnom zozname nachádza už viac ako 150 osôb vrátane Lukašenka, ktorých trojica pobaltských štátov viní zo sfalšovania prezidentských volieb v Bielorusku z 9. augusta a násilností voči účastníkom pokojných protestov.
„Situácia sa nemení a my musíme naďalej vyvíjať nátlak,“ povedal pre agentúru AFP šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius.

Na zoznam najnovšie pribudli napríklad bieloruský minister pre informácie Ihar Luckij, minister pre šport a turizmus Siarhej Kavaľčuk, ako aj predstavitelia súdnictva a bezpečnostných síl či zástupcovia odborov a štátnych médií.
Kavaľčuk mal podľa slov Linkevičiusa vyvíjať nátlak na športovcov, ktorí kriticky vystupovali voči Lukašenkovi. Podľa ľudskoprávnych aktivistov boli zadržané desiatky bieloruských športovcov a v krajine dostali zákaz trénovať. Luckij je zase údajne zodpovedný za odpájanie internetu počas protestov, čo malo ľuďom sťažiť účasť na nich.

Rozšírenie sankcií nasleduje po smrti opozičného aktivistu Ramana Bandarenku, ktorý zahynul minulý týždeň po útoku neznámych maskovaných mužov. Opozícia z brutálneho útoku podozrieva bezpečnostné sily; presné okolnosti však zatiaľ nie sú jasné. Z tohto dôvodu oznámila vo štvrtok zavedenie nových sankcií voči Lukašenkovmu režimu i EÚ - týkajú sa jednotlivcov, ale aj inštitúcií, podnikateľov a firiem. EÚ dovedna zaviedla sankcie zahŕňajúce zákaz vstupu a zmrazenie majetku voči 59 osobám.

Prodemokratickí demonštranti už od prezidentských volieb, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov získal Lukašenko 80,1 percenta hlasov, žiadajú jeho odstúpenie. Výsledky odmietla uznať aj EÚ, ktorá Lukašenka nepovažuje za legitímneho prezidenta Bieloruska. Od volieb bolo podľa ľudskoprávnych aktivistov zadržaných viac ako 17 000 ľudí, pričom tisíce z nich boli surovo zbití, aktuality.sk

X X X

Tri vraždy, za ktoré súdia údajného sériového vraha, nemusia byť jeho jediné

Výpoveďami znalcov pokračoval na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, proces s Miroslavom L., obžalovaným z troch brutálnych vrážd. Média ho označujú za sériového vraha, hrozí mu doživotie. Z piatkovej výpovede forenzného antropológa vyplynulo, že obetí, ktoré mohol tento obžalovaný zavraždiť, je ešte viac.

Tomu nasvedčuje aj výpoveď svedka Romana Z., väzňa zo susednej cely, ktorému sa mal Miroslav L. zdôveriť, že zabil viacerých ľudí, okrem obetí, za ktoré je teraz súdený. Jedno z miest, kde sa ich mal zbaviť, možno vyšetrovateľom ukázal zámerne, lebo vedel, že sa tam nenájde „nič“ v tejto kauze.

Medzi zvieracími kosťami sa však našli i ľudské a DNA ukázala, že kostrové pozostatky patria iným ľuďom.
„Z dnešnej výpovede znalca z odboru antropológie bolo potvrdené, že sa našli kostrové pozostatky, ktoré patria dvom dospelým osobám a jednej osobe vo veku 13 až 18 rokov. Avšak tieto kostrové nálezy nepatria potenciálnym obetiam trestného činu, ktorý mal spáchať obžalovaný,“ konštatoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Prvú vraždu mal Miroslav L. spáchať v roku 2010. Vo vzťahu k Sandre N. ho prokurátor viní z obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného na blízkej osobe, vo vzťahu k Romanovi P. a Monike B. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.

K skutkom sa priznal, neskôr zmenil svoju výpoveď

Miroslav L. na začiatku procesu vyhlásil, že je nevinný. Využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. V roku 2017 sa však k týmto skutkom priznal, pred vyšetrovateľom ich podrobne opísal, aj motív a okolnosti ich spáchania. V roku 2019 však zmenil svoju výpoveď a dnes tvrdí, že „nevraždil a všetko je to vykonštruované zo strany polície“.

Obžalovaný žil v minulosti v Českej republike, neskôr sa s družkou a dieťaťom presťahovali na Slovensko. V Zliechove mal prenajatý dom. Družka údajne mala silné podozrenie, že ju podvádza a rozhodla sa odísť k rodičom. Obžalovaný ju nedokázal presvedčiť, aby zostala, a tak vraždil.

Pred zaškrtením s ňou mal mať pohlavný styk, podľa polície ju následne rozštvrtil a spálil. Rovnaký priebeh mala mať aj ďalšia vražda Moniky o dva roky neskôr. Jedného dňa zmizla spolu s 1,5-ročnou dcérkou. Poslednou obeťou bol muž. Miroslavova posledná priateľka videla, ako ho uškrtil šnúrkou od teplákov. Položil ho do vane, mužovi polámal kosti a odrezal hlavu, aby sa zmestil do kufra. „Všetky obete zlikvidoval spálením. Priebeh skutkov je veľmi brutálny,“ konštatovala počas vyšetrovania polícia.
Hrozí mu doživotie

Obžalovaný v súčasnosti sedí vo väzení za týranie syna, ktorého mal s družkou. K skutkom sa v roku 2017 priznal zrejme preto, lebo očakával nižší trest.

Podľa prokurátora ÚŠP obžalovanému hrozí v prípade uznania viny 25 rokov až doživotie.
Ako v piatok konštatovali znalci z odboru psychiatrie a psychológie, Miroslav L. má sklony k agresívnemu správaniu a k sexuálnej úchylke. Nebezpečenstvo jeho pobytu na slobode je pre spoločnosť mimoriadne vysoké, aktuality.sk

X X X

Zomrel tréner Hucko, ktorý doviedol Trnavu do semifinále Ligy majstrov

Vo veku 88 rokov piatok ráno odišiel na večnosť niekdajší futbalový tréner Ján Hucko. Ako hráč pôsobil v rodnom Dolnom Kubíne aj Bratislave, po skončení kariéry sa vydal na trénerskú dráhu. Až trikrát viedol Slovan Bratislava, medzitým pôsobil ako kormidelník aj v Spartaku Trnava, Jednote Trenčín a egyptskomZamaleku. Informáciu priniesol web trnavskyhlas.sk.

Trnavu v ročníku 1968/1969 priviedol k československému titulu, Spartak vtedy obhájil ligové prvenstvo. Hucko sa v Trnave stal nástupcom legendárneho Milana Malatinského. V ročníku 1969/1970 dosiahol Hucko so Spartakom úspech aj v Európe, tím priviedol až do semifinále Pohára európskych majstrov, ktorý bol predchodcom dnešnej Ligy majstrov. Trnavčania vtedy vypadli s holandským Ajaxom Amsterdam.

Po dvoch sezónach v Trnave sa Hucko vrátil do Slovana. Spolupracoval tiež s Jozefom Markom, Josefom Masopustom či Dušanom Galisom. Ani na sklonku života sa futbalu nevzdal a aj v roku 2020 bol poradcom pri výchove mládeže v bratislavskom klube FKM Karlova Ves.

Jeho syn Ivan Hucko sa tiež venuje futbalu, po skončení hráčskej kariéry (Slovan Bratislava, Trnava, Dukla Praha, Nitra) presedlal na trénerstvo a viedol aj Spartak Trnava, pracoval tiež ako asistent trénera pri seniorskej reprezentácii Bahrajnu a na Slovensku viedol reprezentačná sedemnástku, aktuality.sk