iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rumunsko zatvára politikov. Boj proti korupcii sa prehráva

Reuters: Stav korupcie v Rumunsku je stále alarmujúci aj napriek tomu, že vo väzení tam skončili už desiatky verejných činiteľov. Dodnes celkom nevieme, čo presne sa v ten novembrový večer roku 2012 odohralo v dome bývalého rumunského premiéra Adriana Nastaseho. Policajnú raziu vtedy sledovala celá krajina, no nikto nečakal, že to bude taká dráma.

Keď špeciálne komando nabehlo do jeho vily, expremiér sa údajne sám strelil do krku a pokúsil sa o samovraždu. Von z domu ho vyviezli až záchranári a Nastase si už o dva týždne začal odpykávať trest za korupciu v rámci verdiktu, ktorý mu v deň, keď sa pokúsil o samovraždu, potvrdil aj Najvyšší súd.

Rumunsko bolo v tom čase už päť rokov členom Európskej únie. Stále však bolo považované za najskorumpovanejšiu krajinu celého bloku a práve uväznenie bývalého premiéra malo zlepšiť obraz krajiny.

Rumunsko sa dnes spomína aj v našich končinách v súvislosti s akciami ako Búrka, Víchrica a Očistec, hoci tie zatiaľ neviedli k zatýkaniu politikov. Rumunské súdy dokázali uväzniť toľko bývalých politikov ako žiadna iná krajina v našom regióne.

No dnes je Rumunsko aj napriek tomu kritizované za to isté za čo v minulosti. Teda za obrovskú mieru korupcie. A aj správa Rady Európy ešte z minulého roka tvrdí, že boj proti úplatkárstvu je v Rumunsku stále obrovským problémom.
Odsúdení ministri: Vedeli by zložiť vládu

V Rumunsku už dávnejšie koluje približne takýto vtip: Ak by ste chceli zložiť najskorumpovanejšiu vládu sveta, museli by ste ju vyskladať z bývalých rumunských ministrov. Ten vtip vychádza z počtu bývalých členov tamojšej vlády, ktorí skončili za mrežami – dodnes ich je už takmer 20, teda asi ako členov súčasného vládneho kabinetu.

Nastaseho prípad skutočne spustil vlnu zatýkania a odsudzovania najvyššie postavených súčasných či bývalých politikov. Samotný expremiér si odpykal štvorročný trest za korupciu a trojročný trest za vydieranie (odsedel si len ten prvý, dlhší, keďže v krajine sa rovnako ako u nás tresty nespočítavajú).

V skutočnosti však nebol prvým rumunským politikom, ktorý skončil vo väzení. No práve v čase jeho odsúdenia sa za ním do väzenia začalo poberať čoraz viac jeho bývalých kolegov.

Zoznam odsúdených rumunských verejných funkcionárov sa odvtedy rozrástol o desiatky mien a je skutočne dlhý. Sú medzi nimi bývalí premiéri, poslanci, primátori, ale aj sudcovia (kompletný zoznam nájdete tu).
Posledným väčším príkladom je bývalý šéf rumunského parlamentu a niekdajší líder opozície Liviu Dragnea, ktorého vlani takisto poslali za zneužívanie funkcie.

Nie každý je z „masového“ zatýkania rumunských politikov nadšený. Rumunsko má totiž stále neblahú povesť nielen pre korupciu, ale najmä pre nefunkčnosť tamojších súdov. Presnejšie povedané, pre obrovský počet justičných omylov a porušovaní práv obvinených.

Justičné omyly

Vo vlaňajšej rozsiahlej reportáži sa tomu venuje aj v Rumunsku známy portál Balkan Insight.
„Mimo Európskej únie len Rusko, Turecko a Ukrajina má v tomto horšie štatistiky,“ odvoláva sa portál na zistenia Rady Európy v prípade Rumunska a jeho porušovania práv obvinených.

Nespomína pritom vôbec procesy voči politikom, ale proti bežným ľuďom. No aj tieto výčitky dodávajú muníciu obvineným či odsúdeným politkom ako Nastase, ktorí tvrdia, že obvinenia voči nim sú politicky motivované.
Aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v septembri naznačil, že Rumunsko v boji proti korupcii zašlo možno priďaleko. Tamojšia vláda tam zaviedla špeciálny súdny orgán, ktorý by kontroloval sudcov. Podľa európskeho súdu tým však zasahuje do nezávislosti súdnictva.

Možo aj preto nie je náhodou, že vôbec prvou prokurátorkou Európskej únie sa stala rumunská kandidátka Laura Kövesiová, ktorá predtým viedla rumunský protikorupčný úrad známy pod skratkou DNA. A ktorej rumunská vláda dlho nechcela odobriť kandidatúru.

Premiérov súdia aj v Chorvátsku a Slovinsku

Členom Európskej prokuratúry (EPPO) pritom dodnes nie sú všetky členské štáty Európskej únie – Poľsko a Maďarsko sa stále odmietajú pridať.

Práve tieto dve krajiny dnes čelia doposiaľ najväčšej hrozbe zo strany Európskej únie pre podozrenia z porušovania princípov právneho štátu. Únia už voči nim dávnejšie aktivovala článok 7, ktorý hovorí o dodržiavaní demokracie. Zjednodušene, Maďarom vyčíta neslobodné médiá, Poľsku zase kontroverznú reformu súdnictva.

Rumunsko nie je jedinou krajinou takzvaného východného bloku, ktoré odsúdilo politikov. V roku 2013 mal do väzenia na dva roky putovať aj dnešný slovinský premiér Janez Janša. Napriek tomu, že vyšší súd verdikt potvrdil, ústavný súd ho neskôr zvrátil.

Posledný podobný prípad pochádza z Chorvátska. Expremiéra Iva Sanadera ešte v roku 2010 obvinili z korupcie, no tamojší najvyšší súd neskôr verdikt zrušil. Tento mesiac ho však odsúdili opäť, na 8 rokov väzenia.
Sanader sa ešte voči verdiktu môže odvolať, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Demonštranti v Berlíne zranili 77 policajtov

Berlínska polícia v stredu zadržala 365 ľudí.

Polícia v nemeckej metropole Berlín štvrtok informovala, že na stredajšom proteste proti sprísňovaniu epidemiologických opatrení zadržala 365 ľudí. Demonštranti spôsobili zranenia 77 policajtom.

Vodné delo

Voči protestujúcim nasadila aj vodné delo po tom, ako sa odmietli rozísť a nerešpektovali platné hygienické nariadenia zavedené v dôsledku pandémie nového koronavírusu, uviedla agentúry DPA.

Približne 9000 demonštrantov sa v stredu zhromaždilo pred Brandenburskou bránou neďaleko budovy Ríšskeho snemu (Reichstag), kde sídli Spolkový snem (Bundestag), dolná komora nemeckého parlamentu.
Poslanci v tom čase rokovali o posilnení právomocí vlády pri prijímaní obmedzení v boji proti pandémii koronavírusu, ktoré následne aj schválili. Na demonštráciu bolo do ulíc Berlína nasadených zhruba 2500 policajtov.

Brutálne násilnosti polícia dávno nezažila

„Rozsah a brutalita násilností bola v stredu obrovská. Policajti mi vraveli, že v Berlíne sme už celé desaťročia nič takéto nezažili," povedala pre internetové vydanie denníka Der Tagesspiegel šéfka berlínskej polície Barbara Slowiková.
Demonštranti sa okrem iného pokúšali policajtom sňať z hláv prilby, z ktorých im odtrhli priezory a viacerým do tvár nastriekali slzotvorný plyn. Na zásahové jednotky hádzali tiež fľaše, kamene či petardy. Približne 40 ľudí sa pokúsilo preniknúť cez zábrany do budovy Reichstagu. Polícia voči nim zasiahla slzotvorným plynom, aktuality.sk

X X X

Lídri EÚ nedosiahli pokrok v spore s Poľskom a Maďarskom

Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ nedosiahli vo štvrtok večer v rámci mimoriadneho videosummitu žiadny pokrok v riešení diplomatického sporu s Poľskom a Maďarskom, ktoré zablokovali sedemročný rozpočet EÚ a naň naviazaný ozdravný plán po koronakríze, čo znamená finančný balík v hodnote 1,8 bilióna eur. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Nemenovaný politik oboznámený so situáciou pre AP uviedol, že lídri sa od začiatku štvrtkovej videokonferencie, ktorá začala o 18.00 hodine, snažili zabrániť „dramatickému vývoju udalostí“. To sa nakoniec podľa neho aj podarilo, v zmysle, že na seba slovne neútočili.

Vedúci predstavitelia 25 členských krajín si na úvod vypočuli vysvetlenie maďarského Viktora Orbána aj šéfa poľskej vlády Mateusza Morawieckého. Následne v mene celej EÚ predniesla prejav nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina aktuálne predsedá Rade EÚ.

Maďarsko a Poľsko začiatkom tohto týždňa v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a tiež plán obnovy. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaní zásad právneho štátu.

Obe krajiny sú už niekoľko rokov v konflikte s Bruselom práve pre ich systematické porušovanie základných hodnôt EÚ, či už ide o reformu justície, protikorupčné opatrenia alebo potlačovanie slobody médií. V utorok pozíciu oboch krajín podporil aj slovinský premiér Janez Janša.

Poľsko a Maďarsko ešte pred summitom naznačili, že vetujú dlhodobý rozpočet a rozsiahly plán ekonomickej pomoci, pretože si myslia, že mechanizmus právneho štátu bude použitý ako ideologická zbraň na ich potrestanie.
Ak sa lídrom EÚ nepodarí prelomiť súčasnú patovú situáciu do konca roka, Únia bude od januára fungovať s obmedzenými finančnými zdrojmi, čo znamená ohrozenie mnohých programov v prospech ľudí a podnikov, vrátane tých, z ktorých profitujú aj občania a podniky v Poľsku a Maďarsku./agentury/

X X X

Šéfa WHO etiópska armáda viní z lobovania v prospech povstaleckého štátu Tigray, ten to odmieta

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vo štvrtok odmietol obvinenia, ktoré voči nemu vzniesol náčelník generálneho štábu etiópskej armády, že lobuje v prospech odbojného etiópskeho štátu Tigray a pomáha mu v získavaní zbraní. Informovala o tom agentúra AFP.

„Objavili sa správy, ktoré naznačujú, že v tejto situácii nadŕžam jednej strane. Nie je to pravda,“ napísal Tedros na sociálnej sieti Twitter. „Chcem povedať, že som len na jednej strane, a to na strane mieru,“ dodal generálny riaditeľ WHO, ktorý pochádza zo spomínaného etiópskeho štátu.

Etiópsky premiér Abiyi Ahmed, minuloročný laureát Nobelovej ceny za mier, obvinil Ľudový front oslobodenia Tigray (TPLF), ktorý bol pri moci počas troch rokov pred jeho nástupom do funkcie v roku 2018, zo snahy o destabilizáciu jeho vlády.

Podľa náčelníka generálneho štábu etiópskej armády Birhana Julu Gelalchu je sám Tedros, bývalý etiópsky minister zdravotníctva, členom tejto strany.

Etnikum Tigray tvorí asi päť percent etiópskeho obyvateľstva. Dlhé roky mali v etiópskej politike dominantné postavenie. Ich vplyv zoslabol, keď sa v roku 2018 dostal k moci Abiy Ahmed pochádzajúci z najväčšieho etiópskeho etnika Oromo.
Abiy po nástupe do funkcie v roku 2018 oznámil rozsiahle politické reformy. Tie mu síce priniesli Nobelovu cenu za mier, ale viedli k marginalizácii TPLF, ktorý dominoval v etiópskej vládnucej koalícii. TPLF neskôr koalíciu opustil a v septembri v štáte Tigray zorganizoval miestne voľby ako prejav vzdoru proti federálnej vláde.

Už tretí týždeň pokračuje kontroverzná vojenská operácia, ktorú premiér Abiy označil za nevyhnutný krok pre nastolenie práva a poriadku v krajine. Konflikt medzi federálnymi jednotkami a príslušníkmi TPLF si vyžiadal stovky životov na oboch stranách a na jeho následky z Etiópie utieklo 30-tisíc obyvateľov do susedného Sudánu./agentury/

X X X

Kauza Veľký a Malý Fero: ako sa malo korumpovať na žilinských súdoch

Špecializovaný trestný súd otvorí proces s päticou mužov, ktorých prípad predchádzal razii Plevel, zameranej na sudcov zo severu Slovenska. V sieti NAKA počas nej uviazla pomerne veľká ryba: známy žilinský emeritný sudca Pavol Polka.
Keď potrebovali zločinci niečo vybaviť na súde v Žiline, obrátili sa na Františka Tótha, ktorého celý región pozná pod prezývkou Veľký Fero.

Takto mala fungovať „spravodlivosť“ na severe Slovenska podľa priznaní väčšiny z piatich mužov, ktorí sa dnes za korumpovanie sudcov posadia na lavicu obžalovaných pred senát Špecializovaného trestného súdu.
Spolu s Veľkým Ferom, teda Tóthom, do nej zasadne aj Malý Fero, teda František Salinger, ktorý je roky známy ako zdatný daňový podvodník, zapletený do tragického výbuchu telefónnej búdky, čo neváhal siahnuť ani po likvidácii svojho bieleho koňa.

Práve Malý Fero, teda Salinger, a ďalší obžalovaný Patrik Mursa na začiatku rozplietania kauzy vypovedali proti Tóthovi, ako chcel od nich úplatky za vybavovanie vecí na súde. Keď vlani policajti zadržali aj Tótha, vo väzbe mesiace mlčal, ale napokon sa zlomil, korupčné činy priznal a začal vypovedať proti sudcom.

Niektorí vyhlásia vinu

Tóth aj Mursa na predbežnom prejednaní obžaloby avizovali, že chcú vyhlásiť vinu. Salinger a štvrtý obžalovaný Anton Bajdík boli ochotní vstúpiť do konania o vine a treste, ale prokurátor s tým nesúhlasil. U týchto štyroch obžalovaných možno predpokladať, že na začiatku súdu teda vyhlásia, že sú vinní, a celý proces by sa v ich prípade zúžil na dokazovanie pre potreby stanovenia výšky trestu.

Otázny je len postoj piateho obžalovaného – advokáta Ľuboša Mahdoňa. Ten nebol osobne na predbežnom prejednaní obžaloby, zastupoval ho len obhajca. Cez neho avizoval, že trvá na vykonaní dôkazov. To by znamenalo, že aj ostatní obžalovaní by museli na súde o skutkoch prehovoriť – v podstate ako svedkovia pri dokazovaní viny voči Mahdoňovi.

Vedel vybaviť všetko

František Tóth mal podľa obžaloby prijať minimálne od dvoch osôb peňažné dary vo výške najmenej 59-tisíc eur. Peniaze mal ďalej poskytnúť sudcovi žilinského krajského, respektíve okresného súdu a ovplyvniť tak konanie v prospech konkrétneho účastníka. Tóth to nerobieval priamo, používal prostredníka.

Polícia jeho obvinenie rozmenila na drobné. 10-tisíc eur mal napríklad prisľúbiť sudcovi krajského súdu za to, že zabezpečí, aby sa istý odsúdený dostal na podmienku von z výkonu trestu. Ďalších desaťtisíc eur malo ísť sudcovi za prepustenie iného obvineného z vyšetrovacej väzby. Peniaze sa mali odovzdávať v hotovosti. Minimálne časť z nich mal za svoju činnosť dostať vtedy ešte neidentifikovaný sudca Krajského súdu v Žiline.

30-tisíc za upratanie prípadu

Za 22-tisíc eur sa malo zariadiť dokonca zrušenie odsudzujúceho rozsudku okresného súdu a oslobodenie obžalovaného. V ďalšom prípade stačilo na zrušenie rozsudku a oslobodenie spod obžaloby 7-tisíc eur. Cestou, ako ovplyvniť proces, mal byť vždy nespresnený sudca krajského súdu, ktorý mal zakaždým dostať minimálne časť odovzdanej hotovosti.

Najvyšší zadokumentovaný úplatok – 30-tisíc eur – mal ísť na prípad, ktorý vyšetrovala Národná kriminálna agentúra. Tým mali zariadiť nielen prepustenie dotyčného z vyšetrovacej väzby, ale aj neskoršie oslobodenie obvineného.
Ovplyvňovať sa však dalo aj naopak. Päťtisíc eur mal cez prostredníka prisľúbiť prokurátorovi krajskej prokuratúry ako úplatok za to, že zariadi vyšší trest pre konkrétneho obvineného. Mal to urobiť tak, že dozorujúcemu prokurátorovi tohto prípadu odporučí neuzavrieť dohodu o vine a treste. Cieľom bolo obvinenému zabezpečiť trest vyšší ako 8 a pol roka. Minimálne časť peňazí mal dostať prokurátor krajskej prokuratúry.

Tótha zároveň obvinili za zatajovanie, ukrývanie a prevádzanie minimálne 64-tisíc eur, ktoré si podľa polície zarobil na úplatkoch.

Známosti v justícii

Tóth dlho akékoľvek podozrenia odmietal a s políciou nespolupracoval. Keď mu po zadržaní prehrali nahrávky z odposluchov, vyhlásil, že s advokátmi nikdy žiadne živé trestné veci neriešil. Priznal, že celý život pozná šéfa istej väznice, ale nikdy nedisponoval informáciami o trestných veciach od sudcov. Obvinenie sa opieralo o výpoveď kľúčového svedka, nahrávky odposluchov a listinné dôkazy.

Prokurátor už v tomto prípade poukázal na fakt, že peniaze mali byť určené vtedy ešte neznámym sudcom či prokurátorom v pôsobnosti Krajského súdu v Žiline.

„Z vykonaných úkonov je nepochybné, že Xxxxxx priamo alebo prostredníctvom ďalšej osoby má vzťahy s uvedenými zástupcami justičných orgánov a možno tiež dôvodne predpokladať, že ich ovplyvňoval s cieľom dosiahnuť rozhodnutie v konkrétnych trestných veciach,“ píše sa v uznesení, ktorým sudca zobral Tótha do väzby.

Prokurátor zdôraznil, že už zo samotných skutkov, pre ktoré je Tóth obvinený, je jasné, že má známosti v justícii. „Kontakty obvineného na ďalších predstaviteľov justičných orgánov sú tiež zrejmé z obsahu záznamu zo sledovania osoby, ktoré bolo vyhotovované na základe príkazu sudcu.“ Priateľské vzťahy so sudcami majú dokazovať aj odposluchy.

Dôchodca a 260-tisíc eur

„Existuje tak dostatočne odôvodnená obava, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu využije vyššie uvedené kontakty, najmä v rámci justičných orgánov tak, aby dosiahol vývoj trestného konania vo svoj prospech, prípadne bude iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie,“ konštatoval prokurátor.

Ďalším dôvodom na väzbu bol podľa neho fakt, že Tóth vlastní nehnuteľnosť v Španielsku, kde má vybudované zázemie.
„Je teda celkom reálna hrozba, že obvinený čo i len v prípade náznaku určitej hrozby obmedzenia jeho osobnej slobody sa bez akýchkoľvek ťažkostí a vo veľmi krátkom čase prepraví do Maroka a stane sa celkom nedostupný pre orgány činné v trestnom konaní.“

Prokurátor poukázal aj na zásadný rozpor medzi Tóthovými príjmami a majetkom. „Je pritom zrejmé, že obvinený na strane jednej je dôchodcom a na strane druhej disponuje značným rozsahom majetku, a to tak vo forme nehnuteľností, napr. na území Španielska, ako aj finančnou hotovosťou v sume najmenej 260.000 €, ktorá bola zaistená u obvineného.“
Zmenil advokáta, zmenil postoj

Tóth sa ešte vlani bránil, že peniaze patria jeho manželke a trval na ich vrátení. „Zistené skutočnosti odôvodňujú predpoklad, že tieto finančné prostriedky boli získané trestnou činnosťou a ich prevod na manželku, resp. ukrývanie v bezpečnostnej schránke banky bolo použité výhradne na to, aby sa takto zakryl pravý pôvod získaných finančných prostriedkov,“ myslí si však prokurátor.

Podľa Denníka N sa Tóth zlomil až pred niekoľkými týždňami, keď na neho prokurátor podal obžalobu.
Vtedy mal začať spolupracovať s prokurátorom aj vyšetrovateľom. To bol podľa denníka aj spúšťač aktuálnej policajnej akcie zameranej na sudcov žilinských súdov.

Denník N tiež pripomenul, že Tótha pôvodne zastupovala dcéra dnes už bývalého sudcu Pavla Polku – Kristína Polková. Po tom, ako začal spolupracovať, sa Tóthovým obhajcom stal Daniel Lipšic, aktuality.sk

X X X

Z ĽSNS odišlo viacero ľudí, zakladajú vlastnú stranu

Nové hnutie má niesť názov Slovensko ide ďalej – jednota pronárodných síl.
Opozičná Ľudová strana Naše Slovensko prišla po parlamentných voľbách o niekoľkých svojich členov vrátane jedného krajského predsedu. Nespokojní odídenci teraz zakladajú vlastnú politickú stranu.

Kotlebu opustil niekdajší krajský predseda ĽSNS v Bratislave Vladimír Zeman. Muž, ktorý zarobil na čudných kšeftoch v časoch mečiarizmu, bol v minulosti posledným krajským šéfom HZDS v Bratislavskom kraji.
Po rozpade Mečiarovho hnutia sa pridal ku kotlebovcom, s ktorými sa zvykol fotiť pred hrobom prezidenta fašistického slovenského štátu Jozefa Tisa.

ĽSNS: Rešpektujeme to

Zeman kandidoval v parlamentných voľbách, a to z pomerne vysokého 14. miesta. Získal však len necelých 1700 preferenčných hlasov a do parlamentu sa nedostal.Z ĽSNS spolu s ním odišli aj Allan Gavač, ktorý kandidoval zo 133. miesta, a Marian Bauman, okresný predseda strany pre bratislavské Nové Mesto.

Všetci traja zakladajú hnutie s názvom Slovensko ide ďalej – jednota pronárodných síl. Presné príčiny ich rozkolu s Kotlebom nepoznáme. So Zemanom sa nám spojiť nepodarilo, hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica tvrdí, že „Zeman si chcel spolu s pár ľudmi z jeho okolia zrejme skúsiť politiku podľa svojich predstáv“.„Rešpektujeme to, nijak nás to nevyrušuje. Naopak, fungujeme veľmi dobre, sme silnejší, múdrejší a odhodlanejší,“ dodal.

Kšefty za mečiarizmu

O Zemanovej kontroverznej podnikateľskej minulosti písal pred voľbami týždenník Plus 7 dní. V 90. rokoch sa Zeman dostal k budove v areáli Štátnej tlačiarne dopravných a poštových cenín, bývalých Polygrafických závodov na Záhradníckej ulici v Bratislave.

Mečiarova vláda okrem toho z neho spravila generálneho riaditeľa štátneho podniku Prvá novinová spoločnosť – PNS.
Hneď ako sa Zeman stal šéfom PNS-ky, presťahoval spoločnosť do podnájmu práve do budovy, ktorú spoluvlastnil. Nájomnú zmluvu vraj podpísali na niekoľko rokov, nájomné malo byť vo výške miliónov korún.

Samotnú PNS napokon Zeman zruinoval. Firme šéfoval do júna 1999 a pod jeho vedením vyhlásil krajský súd na spoločnosť konkurz. Firma podľa Plus 7 dní dlhovala veriteľom okolo 660 miliónov korún a iba 21 percent z dlžnej sumy dostali veritelia späť, aktuality.sk

X X X

Ľudstvo sa čoraz viac rozrastá. Budeme mať čo jesť?

K problémom spôsobeným drancovaním prírodných zdrojov sa pridala pandémia koronavírusu.
V roku 1960 žili na Zemi približne tri miliardy ľudí, v roku 2000 nás už bolo šesť miliárd a aktuálne už je ľudí takmer osem miliárd. V roku 2060 by podľa projekcií mala ľudská populácia stúpnuť na desať miliárd.

Bude mať ľudstvo pri takomto pribúdaní k dispozícii dostatok potravín a čo sa udeje s ich cenami?

Doposiaľ sa vďaka vedeckému pokroku, ale aj extrémnemu zhodnocovaniu pôdy, produkciu potravín darilo zvyšovať.
Oslovená analytička neočakáva problémy ani v budúcnosti. Iný odborník sa obáva, že jediná väčšia neúroda môže v chudobných častiach sveta spôsobiť pohromu.

Ceny stúpli

Svetové ceny potravín podľa zisťovania ogranizácie FAO pracujúcej pod OSN stúpli podľa indexu zverejňovaného od roku 2002 približne na dvojnásobok.

Vývoj však bol nevyrovnaný. Ceny rástli do roku 2008, keď index stúpol na úroveň 117,5 bodu, potom klesol na 91,7 bodu v roku 2009, ale v roku 2011 dosiahol rekordnú úroveň 131,9. V rokoch 2015 až 2019 bol pod úrovňou 100, držal sa pod ňou aj väčšinu roka 2020, no v októbri vzrástol na 100,9 bodu.

„Ceny pšenice tlačia nahor, klesajúce dodávky a ceny kukurice dosiahli viac ako šesťročné maximá pre silný dopyt z Číny. Ceny kŕmneho jačmeňa a ciroku v októbri vzrástli tiež, zatiaľ čo ryža sa, naopak, dotkla sedemmesačných miním,“ oznámila FAO.

Okrem Číny potraviny vo väčšej miere nakupoval Taiwan, Egypt či Jordánsko.
Tona pšenice stála v októbri 2020 na burze v Paríži vyše 200 eur, tona kukurice vyše 190 eur.

Index FAO:
rok 2002 53,1
rok 2005 67,4
rok 2010 106,7
rok 2011 131,9
rok 2015 93,1
rok 2020 100,9
Dotačný kolotoč EÚ

Jedným z kľúčových „hráčov“ na svetovom trhu s potravinami je Európska únia. Tá do poľnohospodárstva leje cez finančnú podporu farmárov miliardy eur ročne. Napriek agrodotáciám Únia v minulosti viac potravín doviezla, než vyviezla. No medzi rokmi 2009 až 2018 sa deficit v obchodovaní so zvyškom sveta postupne znížil z približne 30 miliárd eur na zhruba nulu – bilancia je vyrovnaná okolo 140 miliárd eur ročne.

V USA sa medzičasom prepadla kladná bilancia zo zhruba 40 miliárd USD na približne 6 až 7 miliárd dolárov, Brazílii sa kladné saldo znížilo zo zhruba 60 miliárd v roku 2013 na 50 miliárd v roku 2016. Analytička mimovládneho pravicového inštitútu INESS Monika Budzák však aj napriek vývoju obchodnej bilancie EÚ v obchodovaní s potravinami považuje agrodotácie za škodlivé.

„Pri zrušení agrodotácií by sa odstránili mnohé negatívne vplyvy, ktoré spôsobujú. Hovorí sa napríklad o tom, že na Slovensku pôsobí množstvo veľkých neproduktívnych fariem, ktoré nemaximalizujú príjem z produkcie, ale výnosy z dotácií,“ zhrnula pre Aktuality.sk.

Pripomenula, že európski spotrebitelia nehľadia len na ceny. Pre mnohých je dôležitejšie, aby chlieb, syr či mäso pochádzali z lokálnych zdrojov či biofariem.„Absencia dotácií posilní zdravé konkurenčné prostredie, v ktorom rozhodne kvalita, nie pôvod. Takéto konkurenčné prostredie je rozhodne férovejšie voči chudobnejším krajinám,“ dodala analytička Budzák.

Svetlá či temná budúcnosť?

Zároveň neočakáva, že by ľudstvu hrozil hlad, prípadne že by potraviny dramaticky zdraželi. „Ceny potravín na trhu ovplyvňujú krátkodobé udalosti (neúrody, zvýšený dopyt, trhové prebytky) a výkyvy sú bežné, ale z dlhodobého hľadiska sú potraviny globálne cenovo dostupnejšie.“

Medzi rokmi 1960 až 2015 sa podľa FAO produkcia potravín strojnásobila, upozornila.
Kľúčom k vysokej poľnohospodárskej produkcii je ropa:

„Obezitou trpí trojnásobne viac ľudí ako podvýživou. Pokiaľ nedôjde k výraznému rozmachu konfliktov a protekcionizmu v medzinárodnom obchode, je skôr pravdepodobné, že potraviny budú stále dostupnejšie,“ načrtla.
Bývalý pracovník Svetovej banky Juraj Mesík však varuje, že chýba len málo a chudobné krajiny sa môžu ocitnúť v extrémnych ťažkostiach.

„Myslím si, že sa katastrofálnemu vymieraniu ľudí od hladu, biedy a násilia v chudobných krajinách nevyhneme. Krajiny arabského sveta delí od hladomoru a masového zomierania – v populačnej biológii sa to volá nevinne ‚korekcia populácie‘ — len jedna jediná neúroda v USA, Európe či pár ďalších krajinách mierneho klimatického pásma,“ povedal v minulosti, aktuality.sk